Zákon č. 185/2009 Z. z. Zákon o stimuloch pre výskum a vývoj a o doplnení zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov

Výskum a vývoj predstavujú nezastupiteľný intenzifikačný faktor ďalšieho ekonomického rozvoja Slovenska. Globálny tlak na zvyšovanie konkurenčnej schopnosti a garantovanie trvalo udržateľného rastu vyžaduje zefektívniť proces transferu poznatkov vedy a techniky do rozvojových zámerov podnikateľskej sféry. Takáto stratégia je deklarovaná rozvojovými zámermi EÚ aj vlády SR.
V súčasnosti zásadné technologické inovácie v rozhodujúcich odvetviach priemyslu Slovenska (hutníctvo, chémia, energetika, elektrotechnika, automobilový priemysel, celulózo-papierenský priemysel) sú realizované reštrukturalizáciou a modernizáciou týchto odvetví formou investičnej výstavby spojenej so vstupom zahraničného kapitálu.
Výrazným nedostatkom domáceho rozvojového kapitálu je jeho orientácia na podporu inovácií s nižšou pridanou hodnotou (modernizácia a rozvoj prostredníctvom investícií). Výdavky na vnútorný a vonkajší výskum a vývoj, ktorým priemyselné podniky zabezpečovali inovačný rozvoj predstavovali len niečo cez 10% z celkových výdavkov na inovácie. To poukazuje na slabú previazanosť zámerov výskumu a vývoja s ťažiskovými investičnými zámermi v oblasti priemyslu. Výsledkom klesajúcej účasti zdrojov podnikateľského sektora na financovaní výskumu a vývoja je podlimitný transfer poznatkov z univerzitnej a výskumnej oblasti do podnikateľskej sféry. Prispieva k tomu aj nízka mobilita zamestnancov výskumu a vývoja vo všetkých sektoroch výskumu a vývoja s možnosťou pružne prispôsobiť svoje pôsobenie v dočasne zriadených tímoch pre riešenie výskumných problémov a ich realizáciu v rámci stanovených programov, alebo riešených projektoch výskumu a vývoja.
Tieto skutočnosti majú odraz v hodnotení inovačnej aktivity podnikateľskej sféry na Slovensku. V rokoch 2002 - 2004 v odvetviach spracovateľského priemyslu v priemere len 26,8 % podnikov inovovalo (zaviedli technologickú inováciu produktu alebo procesov). V porovnaní s krajinami EÚ, kde sa k priebežným inováciám hlási asi 50 % podnikov, môžeme hovoriť o nízkej inovačnej aktivite podnikateľských subjektov v SR. Najväčšia inovačná aktivita je zaznamenaná pri veľkých priemyselných podnikoch (61 %), kým pri stredných podnikoch je táto aktivita podstatne nižšia (34,2 %) a pri malých podnikoch prestavuje len 18,6 %.
Pri súčasnej nízkej úrovni transferu poznatkov výskumu a vývoja do podnikateľskej sféry a nedostatočnej inovačnej intenzite najmä malých a stredných podnikov sa dá ťažko očakávať, že v najbližšom časovom horizonte prispejú výsledky domáceho výskumu a vývoja k potrebným zmenám rozhodujúcich národohospodárskych ukazovateľov (pridaná hodnota, produktivita, konkurenčná schopnosť). Vyžaduje si to zásadnú zmenu v prístupe podnikateľskej sféry dlhodobo a cielene investovať do náročného (až rizikového) výskumu a vývoja, k čomu musia napomôcť aj motivačné stimuly podporené vládou SR.
Tieto zlyhania trhu vyplývajú z nedokonalého zladenia ponuky a dopytu v súvislosti s rizikovým kapitálom. V dôsledku toho môže byť úroveň rizikového kapitálu poskytovaného na trhu príliš obmedzená a podniky nezískajú finančné prostriedky, napriek tomu, že majú hodnotný podnikateľský model a perspektívy rastu. Hlavný zdroj zlyhania trhu, pokiaľ ide o trhy s rizikovým kapitálom, ktorý ovplyvňuje najmä prístup MSP ku kapitálu a ktorý môže odôvodniť zásah štátu, súvisí s nesprávnymi alebo asymetrickými informáciami. Následkom toho by za určitých podmienok mali byť schémy rizikového kapitálu, ktoré majú podobu investičných fondov, kde sa dostačujúci podiel finančných prostriedkov berie do úvahy ako súkromný kapitál, vyňaté z notifikačnej povinnosti. Toto nariadenie sa nedotýka štatútu EIF a EIB, ako je stanovené v usmerneniach Spoločenstva o rizikovom kapitále. Po uplynutí 6 rokov prehodnotia príslušné členské štáty schémy rizikového kapitálu implementované v súlade s týmto nariadením. Toto platí bez toho, aby bola dotknutá možnosť členských štátov po uskutočnení takéhoto prehodnotenia znovu prijať takéto opatrenia alebo podobné opatrenia v súlade s týmto nariadením
Slovenská republika doposiaľ nemá ucelený systémový nástroj stimulácie výskumu a vývoja vykonávaného podnikmi. Zákonnou úpravou príslušných častí legislatívy EÚ v slovenskom právnom poriadku bude garantovaná harmonizácia právneho prostredia aj pre oblasť výskumu a vývoja vykonávaného podnikmi.
V súčasnom období je priama podpora výskumu a vývoja v Slovenskej republike a obstarávania nehmotného majetku upravená v nasledujúcich zákonoch:
zákone č. 172/2005 Z. z. o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a o doplnení zákona č.575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, ktorý stanovuje formy podpory výskumu a vývoja zo zdrojov štátneho rozpočtu (účelová, inštitucionálna) a spôsoby ich poskytovania. Vymedzuje poskytovanie inštitucionálnych prostriedkov a prostriedkov na prevádzku infraštruktúry výskumu a vývoja a účelových (grantových) prostriedkov prostredníctvom Agentúry na podporu výskumu a vývoja (ďalej len „agentúra“), štátnych programov výskumu a vývoja, štátnych programov rozvoja infraštruktúry výskumu a vývoja. Zákon určuje druhy výdavkov, ktoré je možné zahrnúť do nákladov na riešenie projektov výskumu a vývoja (priame, nepriame) a vymedzuje položky, ktoré nie sú považované za oprávnené náklady riešenia. Ďalej zákon ustanovuje obsah zmluvy pre poskytnutie prostriedkov na podporu výskumu a vývoja, práva k výsledkom riešenia projektu výskumu a vývoja a určuje mechanizmy pre kontrolu riešenia a čerpania poskytnutých finančných prostriedkov,
zákone č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý upravuje podmienky pre poskytovanie investičnej pomoci podnikateľom, ktorej hlavným cieľom je podporovať rozvoj regiónov. V oblasti technického a technologického rozvoja regiónov vymedzuje nové organizačné štruktúry pre poskytovanie investičnej pomoci (technologické centrá, centrá strategických služieb). Stanovuje oprávnené náklady investičnej pomoci smerujúce na krytie nákladov spojených s obstarávaním nehmotného majetku (patentové právo, licencie, know-how, nepatentované technické poznatky). Ďalej zákon určuje postup podania žiadosti o poskytnutie investičnej pomoci, jej posudzovania, schvaľovania a kontroly použitia investičnej pomoci.
Nepriama podpora výskumu a vývoja (daňové a odvodové nástroje) nie je v súčasnosti upravená v právnom poriadku Slovenskej republiky. Pre porovnanie stavu v nepriamej podpore výskumu a vývoja v krajinách EÚ a v SR je v prílohe ku dôvodovej popísané, ako nepriamu podporu v tejto oblasti realizujú vybrané krajiny EÚ.
Ďalšou zákonnou úpravou podmieňujúcou štátnu podporu vedy a techniky v Slovenskej republike sú:
zákon č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, ktorý stanovuje základné pravidlá pre poskytnutie štátnej pomoci všeobecne, formy štátnej pomoci a výkon štátnej správy v oblasti štátnej pomoci,
zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý určuje základné pravidlá pre hospodárenie s prostriedkami štátneho rozpočtu.
Ciele Lisabonskej stratégie sledujú zvýšenie účasti výskumu a vývoja vykonávaného hlavne malými a strednými na hospodárskom a spoločenskom rozvoji Európskej únie. Ku uskutočňovaniu týchto zámerov sú ustanovené aj právne akty Európskeho spoločenstva zverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie upravujúce túto oblasť:
Rámec spoločenstva pre štátnu pomoc na výskum, vývoj a inovácie (Úradný vestník Európskej únie 2006/C 323/01), ktorý stanovuje pravidlá pre poskytovanie štátnej pomoci pre výskum, vývoj a inovácie v každom členskom štáte Európskej únie, ktoré sú východiskom pre stanovenie podmienok poskytnutia štátnej pomoci v príslušnom členskom štáte EÚ,
Nariadenie komisie (ES) č. 364/2004 z 25. februára 2004, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 70/2001 vzhľadom na rozšírenie jeho pôsobnosti na pomoc na výskum a vývoj, ktoré stanovuje pravidlá pre poskytovanie štátnej pomoci na výskum a vývoj, ktoré sú povinné pre každý členský štát Európskej únie,
Nariadenie Komisie (ES) č.800/2008 zo 6. augusta 2008 o vyhlásení určitých druhov kategórií pomoci za zlučiteľné so spoločným trhom podľa článkov 87 a 88 zmluvy (Všeobecné nariadenie o skupinových výnimkách), ktoré stanovuje podmienky, za ktorých nie je potrebné predkladať poskytnutie štátnej pomoci na výskum a vývoj na schválenie Európskej komisii.
Preto hlavným cieľom navrhovaného zákona je aj v Slovenskej republike stanoviť pravidlá a postupy pre poskytovanie stimulov pre výskum a vývoj vykonávaný podnikateľmi zo všetkých odvetví národného hospodárstva Slovenskej republiky tak, aby podnikatelia boli motivovaní vo väčšej miere zakladať svoj rozvoj a podnikateľské zámery na výsledkoch výskumu a vývoja. „Stimulom“ sa označuje poskytnutie dvoch podporných nástrojov pre výskum a vývoj vykonávaný podnikateľom, a to dotácie zo štátneho rozpočtu a úľavy na dani z príjmu.
Navrhovaný zákon takto vytvorí priaznivé podmienky pre zvyšovanie celkových výdavkov na výskum a vývoj o finančné prostriedky, ktoré podnikatelia budú vynakladať z vlastných zdrojov pri spolufinancovaní získaných stimulov. Zároveň budú vytvorené podmienky aj pre zvýšenie zapájania sa mikropodnikateľov, malých, stredných a veľkých podnikateľov do výskumu a vývoja a do plnenia cieľov Dlhodobého zámeru štátnej vednej a technickej politiky do roku 2015 a cieľov Lisabonskej stratégie.
Navrhovaný zákon obsahuje aj pravidlá pre kontrolu efektívneho použitia prostriedkov štátneho rozpočtu poskytnutých na stimuly. Kontrolné orgány (MŠ SR, MF SR) budú postupovať pri výkone kontroly v súlade so zákonom č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Nepriama fiškálna podpora výskumu a vývoja
Úvod
Európska únia si na lisabonskom summite v roku 2000 stanovila smelý cieľ - urobiť z Európskej únie do roku 2010 "najdynamickejšiu a najkonkurencieschopnejšiu poznatkovo orientovanú ekonomiku.“ Slovensko svojím vstupom do EÚ v roku 2004 prevzalo aj túto agendu a je viazané prispieť čo najväčšou mierou k dosiahnutiu spoločného cieľa. Slovenská republika však vynakladá na výskum a vývoj v porovnaní so „staršími členskými krajinami (pred rozšírením v roku 2004)“ stále málo prostriedkov. Kým Slovensko vynakladalo na podporu výskumu a vývoja v roku 2006 0,49% z HDP, priemer Európskej únie bol 1,78%. V porovnaní so susednými krajinami v tom istom roku Poľsko vynakladalo 0,55% z HDP, Maďarsko 1,00% z HDP a Česko dokonca 1,54% z HDP na podporu výskumu a vývoja.
Súčasťou výskumu a vývoja je všetka tvorivá prácu vykonaná na systematickom základe s cieľom zvyšovať vedomosti a následne ich využiť na vypracovávanie nových aplikácii. Táto práca môže mať formu základného výskumu, aplikovaného výskumu, alebo experimentálneho vývoja. Produktom výskumu a vývoja sú technológie, čo je forma poznania využívaná na zvyšovanie produktivity ekonomického rastu a v konečnom dôsledku zvyšovanie životnej úrovne.
Špecifickou kategóriou pri podpore výskumu a vývoja sú malé a stredné podniky. Úlohu týchto podnikov považuje Európska únia pri napredovaní výskumu a vývoja za kľúčovú. Členské štáty preto podporujú výskum a vývoj v týchto podnikoch špeciálnymi nástrojmi.
Cieľom tejto krátkej štúdie je charakteristika nepriamej fiškálnej podpory výskumu, vývoja a inovačného rozvoja, jej výhod a nevýhod, stručné porovnanie aplikácie jednotlivých nástrojov v legislatíve členských krajín Európskej únie a analýza dopadov zavedenia takejto podpory v legislatíve SR.
Charakteristika nepriamej fiškálnej podpory výskumu a vývoja
Podľa definície OECD “súčasťou výskumu a vývoja je všetka tvorivá prácu vykonaná na systematickom základe s cieľom zvyšovať vedomosti a následne ich využiť na vypracovávanie nových aplikácii. Táto práca môže mať formu základného výskumu, aplikovaného výskumu, alebo experimentálneho vývoja.“
Základný výskum je všetka experimentálna alebo teoretická činnosť s cieľom získania nových vedomostí o hlavných základoch javov a pozorovateľných skutočností bez konkrétneho využitia.
Aplikovaný výskum je podobne prvotným skúmaním, ktoré je ale od začiatku namierené konkrétnym smerom.
Experimentálny výskum je systematická práca, ktorá čerpá z už nadobudnutých poznatkov, z výskumu alebo praxe. Cieľom tejto formy výskumu je produkcia nových materiálov, produktov a zariadení, alebo vylepšenie už existujúcich produktov.
Produktom výskumu a vývoja sú technológie, čo je forma poznania využívaná na zvyšovanie produktivity ekonomického rastu a v konečnom dôsledku zvyšovanie životnej úrovne. Tak ako ostatné formy kapitálu, aj technológie sa skladujú a predávajú v podobe tovaru alebo služby a samozrejme sa tiež opotrebúvajú a po čase zastarávajú.
Technologický pokrok vo výrobe je považovaný za kľúčový faktor podčiarkujúci hospodársky rast. Na druhej strane ale metódy vývoja a šírenia technológií, miera ich prispievania k ekonomickému rastu a úloha štátu pri ich podpore nie sú úplne zrejmé.
Náklady v rámci výskumu a vývoja môžeme rozdeliť na bežné náklady a investičné náklady. Bežné náklady zahŕňajú platy zamestnancov výskumu a vývoja, ako a režijné náklady a náklady na materiál. Investičné náklady na druhej strane zahŕňajú cenu vybavenia a nehnuteľností.
Podľa odhadov sa takmer 90% každého dolára vynaloženého na výskum a vývoj použije na bežné náklady a zvyšok predstavuje kapitálové náklady alebo dlhodobý majetok.
Európska únia nemá spoločný pojem pre „výskum a vývoj“ ani pre „daňovo oprávnené činnosti na výskum a vývoj“, aj keď zákony väčšiny členských krajín pojmy výskum a vývoj a „oprávnené náklady na výskum a vývoj“ poznajú (20/27). Definície členských krajín sú veľmi podobné s definíciou OECD a pre potreby tejto štúdie budú považované za ekvivalentné (Veľká Británia priznáva, že jej definícia výskumu a vývoja vychádza z definície OECD).
V 1963 sa Talianskom meste Frascati stretla skupina vedcov, ktorých OECD poverila vypracovaným základného dokumentu o výskume a vývoji, ktorého dôležitosť sa ani po 40 rokoch nezmenšila. Frascati manuál za výskum a vývoj nepovažuje tieto činnosti:
vzdelávanie, okrem výskumu doktorandov na vysokých školách;
ostatné činnosti spojené s výskumom a vývojom. Ide o zhromažďovanie, zaznamenávanie, kódovanie, triedenie, prekladanie (textu), analyzovanie, rozširovanie (informácií). Obmedzenie neplatí, keď sa tieto činnosti vykonávajú výhradne na podporu vedy a výskumu (napr. príprava počiatočnej správy o výsledkoch vedeckého bádanie sa považuje za činnosť v rámci vedy a výskumu);
iné pracovné činnosti. Do tejto kategórie spadajú všetky vedecké, obchodné a finančné kroky iné ako výskum a vývoj, ktoré sú dôležité pre obchodné využitie resp. realizáciu nových produktov. Táto kategória zahŕňa nadobúdanie nových technológii, technologické inžinierstvo a technologický dizajn. Zároveň zahŕňa priemyselnú výrobu a predaj tovaru a služieb, ako aj ostatných príbuzných technických služieb;
administratívne a iné podporné činnosti ako získavanie spravovanie a distribúcia peňazí určených na výskum a vývoj ministerstvami, nadáciami a neziskovými organizáciami. Podobne aj činnosti ako preprava, skladovanie, upratovanie, údržba a bezpečnostné aktivity (možno si na ne ale uplatniť úľavu v rámci nákladov spojených s vedou a výskumom).
Niektoré krajiny EÚ (Írsko, Veľká Británia, Holandsko) majú v právnom poriadku presne definované, ktoré aktivity spadajú pod výskum a vývoj a ktoré nie. Za výskum a vývoj sa v týchto krajinách nepovažuje:
výskum v odbore spoločenských vied;
kozmetické alebo štylistické zmeny už existujúcich výrobkov;
prevádzkový výskum (napr. riadenie podniku);
nápravné činnosti spôsobené zlyhaním obchodnej produkcie;
právne a administratívne činnosti súvisiace so získaním patentu;
výstavba alebo presťahovanie zariadení/vybavenia, ktoré nie sú využívané výlučne na výskum a vývoj;
hľadanie a ťažba plynu alebo ropy;
finančné a obchodné opatrenia súvisiace s marketingom resp. predajom nového produktu;
administratívne a podporné činnosti, ktoré neslúžia výhradne na výskum a vývoj;
organizovanie seminárov, kurzov a sympózií;
údržba a modernizácia softvéru.
Nepriama podpora výskumu a vývoja sú hlavne daňové stimuly, ktoré dopĺňajú priame dotácie na výskum a vývoj. Daňové stimuly redukujú celkové náklady na výskum a vývoj, a to znížením celkovej sumy, ktorú podnikateľský subjekt zaplatí na daniach. Tri najčastejšie formy daňových stimulov sú daňový odklad, daňová úľava a daňový dobropis (vo forme vrátenia dane).
Daňový odklad je odloženie zaplatenia dane, ktoré má zvyčajne podobu zrýchleného odpisu. Možno konštatovať, že v rôznych modifikáciách sú formy daňového odkladu zakomponované do daňového systému v každej krajine EÚ.
Daňová úľava je výška nákladov na aktivity spojené s výskumom a vývojom, ktoré môžu byť odrátané z celkového množstva nákladov.
Daňový dobropis môže buď znížiť daňový výmer podnikateľského subjektu alebo môže pre niektoré malé a stredné podniky predstavovať aj príjem.
Pri udeľovaní daňových stimulov právnickým osobám je potrebné vždy myslieť na kompatibilitu daného zákona s právnymi predpismi Európskej únie. Európska komisia pri posudzovaní stimulov na výskum a vývoj považuje priame územné obmedzenie za nezlučiteľné s európskymi zákonmi. Ako príklad zjavných obmedzení by sa dali uviesť právne opatrenia, ktoré obmedzujú stimuly na výskum a vývoj iba na činnosti vykonané v domovskej krajine. Takéto územné obmedzenia bránia právnickým osobám vykonávať výskum v iných členských krajinách Európskej únie.
Ako ilustrácia môže poslúžiť daňový stimul, ktorý formálne nerozlišuje medzi nákladmi na výskum a vývoj v danej členskej krajine a ostatných krajinách EÚ, ale iba po schválení úradmi danej krajiny.
Ak sa schválenie vyžaduje iba na náklady na výskum a vývoj mimo daného štátu alebo ak sú zahraničné podnikateľské subjekty oveľa viac zaťažené administratívne, potom sú domáci poskytovatelia služieb výskumu a vývoja oproti zahraničným zjavne zvýhodnení, čo môže obmedzovať slobodu voľného poskytovania služieb.
Tabuľka č. 1 Porovnanie výhod a nevýhod jednotlivých foriem podpory výskumu a vývoja
Typ podpory
Výhody
Nevýhody
Priama dotácia
● Umožňuje zamerať sa na oblasti vysokej spoločenskej návratnosti
● Môže motivovať podnikateľské subjekty k väčším nákladom na výskum a vývoj
● Selektívna forma pomoci
● Veľký zásah do trhu
● Každoročná závislosť na možnostiach rozpočtu
● Administratívna náročnosť
● Dočasnosť a nestálosť
Daňový stimul
● Malý zásah do trhu
● Stálosť politiky podpory výskumu a vývoja
● Menej byrokratický a viac predvídateľný
● Ľahko realizovateľná forma pomoci
● Vyššie potenciálne výsledky inovácii
● Plošný nástroj- neumožňuje podporu výskumu a vývoja v konkrétnych oblastiach
● Nedostatočná návratnosť z ukončených projektov
● Možno ho považovať za nárok
Zdroj: vlastné spracovanie
Nepriama fiškálna podpora v krajinách Európskej únie
Diverzitu v Európskej únii je možné pozorovať aj v oblasti nepriamej fiškálnej podpory vedy a výskumu. Sú krajiny, ktoré poskytujú širokú škálu daňových stimulov, ale i také, ktoré neposkytujú daňové stimuly na výskum a vývoj. Prehľadné zobrazenie uvádza nasledovná tabuľka:
Tabuľka č. 2 Daňové stimuly v krajinách Európskej únie (okrem SR)
Krajiny poskytujúce daňové stimuly
Krajiny neposkytujúce daňové stimuly
Belgicko
Dánsko
Francúzsko
Grécko
Holandsko
Írsko
Maďarsko
Malta
Poľsko
Portugalsko
Rakúsko
Slovinsko
Španielsko
Taliansko
Veľká Británia
Bulharsko
Cyprus
Česko
Estónsko
Fínsko
Litva
Lotyšsko
Luxembursko
Nemecko
Rumunsko
Švédsko
Zdroj: vlastné spracovanie
Tabuľka č. 3: Prehľad kľúčových prvkov fiškálnej podpory výskumu a vývoja v krajinách EÚ
Krajina
Definovanie pojmov „VaV“ a „náklady na VaV“
Daňové stimuly na VaV
Špeciálne výhody pre MSP
Špeciálne výhody pre „Novovzniknuté podnikateľské subjekty“
Má región vplyv na stimul
Belgicko
Áno / Nie
Áno
Nie
Nie
Nie
Bulharsko
Nie
___
___
___
Cyprus
Nie / Nie
Nie
___
___
___
Česko
Nie / Nie
Nie
___
___
___
Dánsko
Áno / Nie
Áno
Estónsko
Nie / Nie
Nie
___
___
___
Fínsko
Áno / Áno
Nie
___
___
___
Francúzsko
Áno / Áno
Áno
Nie
Áno
Nie
Grécko
Nie / Áno
Áno
Nie
Áno
Áno
Holandsko
Nie / Áno
Áno
Nie
Nie
Nie
Írsko
Áno / Nie
Áno
Nie
Nie
Nie
Litva
Nie / Nie
Nie
___
___
___
Lotyšsko
Nie / Nie
Nie
___
___
___
Luxembursko
Nie / Nie
Nie
___
___
___
Maďarsko
Áno / Nie
Áno
Áno
Áno
Áno
Malta
Áno / Nie
Áno
Nie
Áno
Nie
Nemecko
Áno / Nie
Nie
___
___
___
Poľsko
Nie / Áno
Áno
Portugalsko
Nie / Áno
Áno
Nie
Áno
Áno
Rakúsko
Áno / Áno
Áno
Nie
Nie
Nie
Rumunsko
Nie
___
___
___
Slovinsko
Nie / Áno
Áno
Nie
Nie
Áno
Španielsko
Áno / Nie
Áno
Švédsko
Áno / Áno
Nie
___
___
___
Taliansko
Nie / Nie
Áno
Veľká Británia
Áno / Áno
Áno
Áno
Nie
Nie
Zdroj: vlastné spracovanie
Tabuľka č. 4: Hrubé domáce náklady na výskum a vývoj v krajinách EÚ
Krajina
Celkové náklady
(v mil. USD)
Podiel (%) financovaný
Podiel (%) ktorý vykonáva
Súkromný sektor
Vláda
Súkromný sektor
Vysoké školy
Vláda
Belgicko
6 472,4
59.7
24.7
67.9
22.3
8.6
Bulharsko
___
___
___
___
___
___
Cyprus
___
___
___
___
___
___
Česko
3 489.1
56.9
39.0
66.2
15.9
17.5
Dánsko
4 651.6
59.5
27.6
66.6
26.1
6.7
Estónsko
___
___
___
___
___
___
Fínsko
6 283.3
66.6
25.1
71.5
18.7
9.7
Francúzsko
41 436.2
52.2
38.4
63.3
18.2
17.3
Grécko
1 734.6
67.6
46.8
30.0
47.8
20.8
Holandsko
9 959.0
36.2
7.6
___
14.1
Írsko
2 490.4
59.3
30.1
66.8
26.4
6.8
Litva
___
___
___
___
___
___
Lotyšsko
___
___
___
___
___
___
Luxembursko
542.1
79.7
16.6
84.9
2.4
12.6
Maďarsko
1 831.3
43.3
44.8
48.3
24.4
25.4
Malta
___
___
___
___
___
___
Nemecko
66 688.6
67.6
28.4
69.9
16.3
13.8
Poľsko
3 110.0
33.1
57.5
31.5
31.0
37.0
Portugalsko
1 839.5
36.3
55.2
38.5
35.4
14.6
Rakúsko
7 865.3
46.7
37.4
67.7
26.7
5.1
Rumunsko
1 066.8
30.4
64.1
48.5
17.7
32.3
Slovinsko
784.1
59.3
34.4
60.2
15.1
24.5
Španielsko
15 595.7
47.1
42.5
55.5
16.7
Švédsko
11 815.3
65.7
23.5
74.9
20.4
4.5
Taliansko
17 827.0
39.7
50.7
50.4
30.2
17.3
Veľká Británia
35 590.8
45.2
31.9
61.7
26.1
10.0
Zdroj: OECD: Main Science and Technology Indicators 2008, vlastné spracovanie
Nepriama fiškálna podpora výskumu a vývoja v SR a jej dopady
Zákon č. 366/1999 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov v §35 s názvom „Úľavy na dani,“ odsek 14 s účinnosťou od 1.1.2001 hovoril, že daňovník „si môže znížiť daň v príslušnom zdaňovacom období o sumu zodpovedajúcu 20 % výšky aktivovaných nákladov za zdaňovacie obdobie, vynaložených na vývoj.“ Odsek 15 obmedzil výšku celkovej daňovej úľavy v úhrne najviac do výšky 10 % dane v zdaňovacom období, v ktorom boli náklady aktivované.
Zároveň §48 uviedol do praxe „Vyhlásenie o možnosti použiť zaplatenú daň na verejnoprospešný účel,“ v ktorom umožnil daňovníkovi predložiť správcovi dane „vyhlásenie, že 1 % ním zaplatenej dane sa použije na úhradu výdavkov na vzdelávanie, zdravotnú starostlivosť, sociálnu starostlivosť, na telovýchovu, šport, ochranu životného prostredia, kultúru a obnovu kultúrnych pamiatok, a to v prospech ním určenej právnickej osoby.“ Vtedy ešte výskum a vývoj nebol zaradený medzi verejnoprospešné účely.
Nový zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, najskôr zrušil možnosť úľav na dani podľa §35 a s účinnosťou od 1.1.2005 v §50, ktorý sa týka „Použitia podielu zaplatenej dane na osobitné účely,“ zvýšil podiel z 1 % na výšku 2 % podielu zo zaplatenej dane (okrem toho upravil minimálne hranice súm a počet právnických osôb, ktorým môže daňovník poukázať podiel zo zaplatenej dane podľa toho, či ide o daňovníkov fyzické osoby alebo právnické osoby).
Nízka miera využívania daňových úľav podľa §35, ods. 14 a 15, s ktorou súvisela možnosť znížiť daň inovujúcim podnikateľským subjektom, sa stala argumentom zrušenia tejto možnosti. Naďalej existujú snahy motivovať podnikateľské subjekty k väčšej inovačnej aktivite z verejných zdrojov nielen priamou formou. S účinnosťou od 1.1. 2009 rozšírila novela zákona o dani z príjmov okruh prijímateľov aj o subjekty výskumu a vývoja. Podľa poznámky pod čiarou č. 142a), ktorá sa vzťahuje na subjekty výskumu a vývoja, z §7 písm. a) a b) zákona č. 172/2005 Z. z. o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov vyplýva, že subjekty výskumu a vývoja, ktorým je možné poskytnúť podiel zaplatenej dane môžu byť len:
Slovenská akadémia vied a právnické osoby uskutočňujúce výskum a vývoj zriadené ústrednými orgánmi štátnej správy, (štátny sektor),
verejné, štátne, súkromné vysoké školy a nimi založené právnické osoby uskutočňujúce výskum a vývoj (sektor vysokých škôl).
Z toho vyplýva, že nepriama forma podpory výskumu a vývoja prostredníctvom možnosti znížiť si daň z príjmov právnických osôb, resp. spätného investovania 2 % zaplatenej dane, sa na vývoj vykonávaný podnikateľským sektorom nevzťahuje. Rozšírenie okruhu subjektov oprávnených prijímať 2 % podiel zaplatenej dane o subjekty výskumu a vývoja zníži náklady podnikateľských subjektov o náklady vynaložené na vlastný vývoj len, ak by vývoj pre podnikateľský subjekt vykonávali, resp. by sa na ňom podieľali štátne výskumné a vysokoškolské subjekty. Podporovanie spolupráce podnikateľského sektora a subjektov výskumu a vývoja patrí medzi priority štátnej podpory výskumu a vývoja. Takýto spôsob spolupráce však nevytvára transparentné vzťahy medzi podnikateľskými subjektami a subjektami štátneho a vysokoškolského sektora.
Negatívnym následkom môže byť presmerovanie použitia zdrojov prerozdeľovaných z podielu zaplatenej dane od čisto verejnoprospešných účelov smerom k účelom tvorby zisku. Keďže inovatívne podniky sú však nielen v EÚ považované za jeden z hlavných zdrojov zvyšovania konkurencieschopnosti a zabezpečovania udržateľného rastu, pozitívnym následkom by bolo zvýšenie prostriedkov podnikateľských subjektov určených na výskum a vývoj a tým zvýšenie podielu výdavkov na výskumu a vývoj vo vyjadrení percentuálneho podielu z HDP z podnikateľských zdrojov. A to bez zvýšenia zdrojov zo štátneho rozpočtu.
Suma daňových úľav, ktorú využili podnikateľské subjekty v priebehu rokov 2000 až 2003 na základe § 35 ods. 14 a 15 predstavuje podiel na celkových úľavách menej ako 0,001 %.
Tabuľka č. 5 Hodnota a podiel uplatnenej úľavy na dani (podľa § 35 ods. 14 a 15) na úhrne daňových úľav v rokoch 2000-2003
rok/SK
Zníženie dane podľa § 35 ods. 14 a 15
Úhrn úľav na dani
2000
6 820 121
2 796 150 466
2001
7 593 247
4 193 262 847
2002
3 952 095
4 485 899 772
2003
3 695 415
6 645 201 153
Spolu
22 060 878
18 120 514 238
Zdroj: vlastné spracovanie na základe údajov MFSR
Predpokladaný vysoký rozdiel medzi sumou, ktorá predstavuje úhrn úľav na dani vo výške 20 % aktivovaných nákladov vynaložených podnikmi na vývoj a sumou, ktorá predstavuje úhrn 2 % podielu zaplatenej dane, ktorú by mohli podniky poskytnúť sami sebe na účely ďalšieho výskumu a vývoja naznačuje väčšiu schopnosť druhej formy stimulovať podniky k výskumu a vývoju. Štátny rozpočet so znížením daňových príjmov z dôvodu využitia 2 % asignácií na osobitné účely počíta.
Nepriame formy štátnej podpory výskumu a vývoja nepredstavujú dostatočný stimul na zvýšenie investícií podnikateľských subjektov na výskum a vývoj, ale tvoria doplnkový nástroj, ktorý by mal byť súčasťou spektra nástrojov štátnej podpory vytvárajúce proinovatívne prostredie. Dlhodobejší charakter daňových stimulov pre výskum a vývoj by zabezpečil potrebnú predvídateľnosť nákladov na jednotlivé aktivity výskumnej a vývojovej činnosti a pri jasne definovaných príjemcoch a cieľoch by vyhodnocovanie efektívnosti využitia daňových stimulov ex post bolo jednoduchšie.
Zvýšenie využívania nepriamych nástrojov podpory výskumu a vývoja je možné sledovať najmä v krajinách OECD, v ktorých priama podpora v priebehu dlhšieho obdobia postupne klesala (Expert Group 2003). Na začiatku 80-tych rokov tvorila priama grantová podpora výskumu a vývoja v krajinách OECD okolo 23 %. V roku 1990 klesol tento podiel na 17 %, v roku 2000 len na 7.5 %. Čiastočne je pokles priamej podpory následkom zavedených rozpočtových obmedzení, ekonomických tlakov a meniacich sa priorít vládneho financovania.
Investície súkromného sektora do výskumu a vývoja v období 1994-2000 dosiahli priemernú hodnotu rastu vo výške 6.4 % ročne, kým z verejných zdrojov rástli investície len vo výške 3.6 %. Dôvodov výrazného nárastu výskumných aktivít v podnikoch boli okrem zvýšenia dostupnosti rizikového kapitálu v USA (OECD 2001) viac. Spektrum príležitostí vývoja technológií, zvyšovanie produktivity výskumných aktivít s pomocou nových techník a nástrojov, zvýšené konkurenčné tlaky nútiace podniky inovovať a priaznivé ekonomické podmienky či možnosti dovoliť si investovať do výskumu a vývoja. V konečnom dôsledku aj upevnenie a rozširujúca aplikácia práv intelektuálneho vlastníctva.
Základným účelom podpory výskumu a vývoja z verejných zdrojov je prekonanie bariér a dosiahnutie tvorby sociálne optimálneho množstva nových poznatkov. Informačná asymetria, pozitívne externality v podobe prelievania poznatkov, ktoré z niektorých poznatkov robia verejné statky, predstavujú pre firmy neefektívnu investíciu. Rozloženie verejných zdrojov na podporu viacerých podnikov v tematicky špecifikovanej oblasti rozkladá riziko neúspechu medzi viacero účastníkov, ktorí by jednotlivo rozsiahlu investíciu neboli schopní urobiť a zvyšuje potenciál posúvania hranice poznania v prospech celej spoločnosti.
Na jednej strane je predpokladom súkromných investícií ochrana práv duševného vlastníctva prostredníctvom legislatívy, ktorá zabezpečuje ich dodržiavanie. Ochrana práv vynálezcu vytvára dostatočné podnety na investovanie do nákladného výskumu a vývoja, lebo s exkluzívnymi právami môžu očakávať vysokú návratnosť investícií. Na druhej strane ochrana exkluzivity pri niektorých poznatkoch je takmer nemožná a z pohľadu sociálnej situácie dokonca neželateľná.
Účelom štátnej podpory výskumu a vývoja vykonávaného podnikateľským sektorom je zvýšenie celkových výdavkov štátu na výskum a vývoj. Predpokladom podpory a doplnenia súkromných investícií z verejných zdrojov je efekt dodatočnosti. Verejné zdroje nesmú spôsobiť pokles (efekt vytláčania) doteraz vynakladaných prostriedkov na výskum a vývoj zo súkromnej sféry, ale naopak zabezpečiť minimálne ich proporcionálny, v lepšom prípade zrýchlený nárast.
Empirické štúdie skúmajúce vplyv veľkosti podniku na vznik či veľkosť efektu dodatočnosti pri financovaní výskumu a vývoja dokazujú, že malé a veľké podniky majú tendenciu investovať väčší rozsah vlastných prostriedkov na účely výskumu a vývoja, ak čerpajú zároveň prostriedky z verejných zdrojov. Malé podniky majú potrebu prekonať bariéru vstupu do odvetvia, veľké majú relatívne dostatok prostriedkov na priebežné ako aj nárazové investície na udržiavanie konkurencieschopnosti. Stredne veľké podniky majú tendenciu investovať takmer rovnaký rozsah prostriedkov do výskumu a vývoja bez ohľadu na to, či dostanú podporu z verejných zdrojov alebo nie.
Pri odhadovaní efektov poskytnutých verejných prostriedkov na rozsah podnikových investícií na výskum a vývoj podľa toho, či vykonávajú výskum a vývoj pravidelne alebo len občas (podniky nevykonávali najmenej 2, 3 roky žiaden výskum a vývoj) štúdia identifikovala, že podniky, ktoré nevykonávajú výskum a vývoj pravidelne vykazujú mierne väčší pákový efekt podpory z verejných zdrojov.
Prirodzeným protiargumentom iných štúdií je, že absencia absorpčnej kapacity podnikov, chýbajúce predchádzajúce skúsenosti podnikov s vývojom znižujú efektívnosť alokácie prostriedkov poskytovaných verejných zdrojov na výskumnú činnosť.
Prípadné prijatie legislatívnych pravidiel, ktoré zahŕňajú kritériá podmieňujúce poskytovanie štátnej podpory podnikom podľa „Rámca Spoločenstva pre štátnu pomoc na výskum, vývoj a inovácie“ (2006/C 323/01) by predstavoval posun od všeobecnej podpory, platnej na Slovensku do roku 2004 (§35 ods. 14 a 15 – 20 % ) ku konkrétnejšiemu definovaniu a klasifikácii nákladov oprávňujúcich podniky uchádzať sa o stimuly na výskum a vývoj.
Na dosiahnutie dvojtretinového podielu súkromných výdavkov na výskum a vývoj môžu prispieť rôzne opatrenia. Členské štáty pri koncepčnom riešení daňových stimulov pre výskum a vývoj prihliadajú na jednoduchosť, nenáročnú administratívu a primerané náklady, zodpovedný prístup a dlhodobejší charakter daňových stimulov pre výskum a vývoj. Ďalej odporúčajú jasne definovať príjemcov a ciele, ktoré uľahčia vyhodnocovanie efektívnosti využitia daňových stimulov ex post a pomôžu overiť, či daňové stimuly splnili svoje špecifické ciele, či bol účinný mechanizmus ich uskutočnenia/spravovania a aké boli ich širšie spoločenské účinky.
Pred prijatím rozhodnutia o zavedení nepriamych nástrojov podpory výskumu a vývoja je potrebné porovnať existenciu podmienok, resp. okolnosti, v ktorých začal rásť podiel súkromných investícií do výskumu a vývoja v krajinách OECD s podmienkami na slovenskom trhu a zdôrazniť, že efekt dodatočnosti investícií do výskumu a vývoja pri iniciatívne sa zvyšujúcich súkromných investíciách predstavuje atraktívny spôsob synergie verejných a súkromných zdrojov.
Schopnosť jednotlivých klasifikovaných nákladov, ktorých odpočítanie od dane zvýši prostriedky podnikov na vykonávanie výskumu a vývoja, naozaj zvýšiť podiel inovujúcich podnikov nie je vylúčená. Potrvá však dlhšie obdobie, kým sa následky budú môcť potvrdiť alebo vyvrátiť. Absenciu vyvinutého kapitálového trhu na jednej strane a nízkej ponuky rizikového kapitálu a z oho vyplývajúce jeho využívanie zo strany podnikov na strane druhej však nepriama podpora výskumu a vývoja nevykompenzuje. Nedostatočná ochrana práv duševného vlastníctva a hospodárska politika zameraná na udržiavanie konkurencieschopnosti ekonomiky prostredníctvom nízkych nákladov naznačuje, že prínosy zavedenia nepriamej podpory sa v dosiahnutom štádiu vývoja trhu a priorít podnikov nedostavia ak predtým podniky nebudú nútené investovať do výskumu a vývoja viac. Vyššia inovačná výkonnosť nie je len dôsledkom ale aj predpokladom účinnosti nástrojov podpory výskumu a vývoja.
Podľa analýzy nedostatku trhu v oblasti financovania malých a stredných podnikov (tzv. Gap Analýza), ktorej účelom bolo zistiť medzery medzi ponukou a dopytom po inovatívnych finančných nástrojoch (nepriamych formách podpory) na trhu, sa zistili, okrem iného, nasledovné zlyhania trhu v súvislosti s prístupom MSP ku kapitálu v Slovenskej republike:
a) nízky podiel aktivít v oblasti rizikových fondov vo vzťahu k HDP a ostatným stredoeurópskym členským krajinám,
b) nízky podiel výskumu a vývoja na HDP,
c) slabý transfer technológií do praxe; pre porovnanie uvádzam podiel investícií rizikového kapitálu na HDP: ČR – 0,315 %, Poľsko – 0,118 %, Maďarsko – 0,883 %, SR – 0,045 %.
Tabuľka č. 6 Vývoj podielu výdavkov súkromného sektora na celkových výdavkoch výskumu a vývoja
Súkromný sektor
1996
1997
1998
1999
2000
2001
2002
2003
2004
2005
2006
2007
Nemecko
59.6 (e)
61.3
62.4
65.4
66
65.7
65.5 (e)
66.3
66.6
67.6
:
:
Fínsko
:
62.9
63.9
66.9
70.2
70.8
69.5
70
69.3
66.9
66.6
:
Švédsko
:
67.8 (i)
:
67.8 (i)
:
71.5 (i)
:
65 (i)
:
65.7 (b)
:
:
Zdroj: Eurostat
Niektoré krajiny, ktoré patria medzi najväčších investorov do výskumu a vývoja, patria zároveň aj medzi krajiny, ktoré žiadne formy nepriamej podpory v legislatíve nemajú zakomponované. Existencia nepriamej podpory na zvýšenie motivácie súkromného sektora investovať do výskumu a vývoja pri jeho relatívne vysokom a zároveň rastúcom podiele na celkových výdavkoch môže v týchto krajinách byť relatívne zbytočná. Ďalšie analýzy by sa mali zamerať na hlbšie skúmanie rámcových podmienok, ktoré vytvárajú predpoklady a motivácie zvyšovania súkromných výdavkov.
Zoznam použitej literatúry
Publikácie
Organisation for Economic Co-operation and Development, Frascati Manual: Proposed Standard Practice for Surveys on Research and Experimental Development (Paris, 2002).
HALL, B. (1995), “Fiscal Policy Towards R&D in the United States: Recent Experience”, in OECD (1995).
Zdroje z internetu
http://ec.europa.eu
http://www.fin.gc.ca/resdev/why_e.html
http://infoscience.epfl.ch/record/64562/files/WP%20VÝSKUM A VÝVOJ%20Tax%20incentive.pdf
http://www.spp.gatech.edu/conference2006/PPTs/Nill_10B.pdf
http://eurochambers.eu/PDF/pdf_position_2006/Eurochambres%20Position%20on%20RD%20Tax%20incentive-final.pdf
http://europa.eu/rapid/pressReleasesAction.do?reference=MEMO/06/440&format=HTML&aged=0&language=EN&guiLanguage=en
http://www.lowtax.net/lowtax/html/offon/austria/austriaspec.html
http://www.ey.be/EYBE/inttaxal.nsf/f45956ee786c07c0c1256bab003712b4/6d7f7c40c72f1ffbc12572ab00256425/$FILE/A2007Ge_26_Belgium%20Introduces%20Special%20Tax%20Incentive%20for%20Patent%20Income.pdf
http://www.managingip.com/Article.aspx?ArticleID=1377085
http://www.invest-in-france.org/uploads/files-en/08-03-14_163506_Argumentaire_CIR_march_UK.pdf
http://www.nkth.gov.hu/english/hungarian-d-tax/hungarian-tax-incentives
http://www.kpmg.ie/inv_irl/Pubs/DB_IRL/R_and_D.pdf
www.miamalta.org/Neville_Gatt% 20.ppt
http://www.internationaltaxreview.com/Default.asp?Page=10&PUBID=35&ISS=24523&SID=701392&TYPE=20
http://www.lowtax.net/lowtax/html/offon/portugal/porcor.html
http://www.ukom.gov.si/eng/government/sessions/id/index.html?&i1=UVI&i2=ang&i3=1&i4=sjv&i5=ter_lst_021&i10=artic&i12=3F1E66FEABA2286EC125739C0035BED0
http://europa.eu/rapid/pressReleasesAction.do?reference=IP/08/216&format=HTML&aged=0&language=en&guiLanguage=en
http://www.ifs.org.uk/fs/articles/fsgrifetal.pdf
http://www.oecd.org/dataoecd/49/45/24236156.pdf
Ostatné
Daňová legislatíva z príslušného obdobia
Doložka
finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov,
vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie
Vplyvy na verejné financie:
Podpora výskumu a vývoja vykonávaného organizáciami podnikateľského sektora z prostriedkov štátneho rozpočtu je v porovnaní s podporou výskumu a vývoja vykonávaného vysokými školami, ústavmi Slovenskej akadémie vied výrazne nižšia. Podnikateľské organizácie sa môžu o podporu nimi vykonávaného výskumu a vývoja z prostriedkov štátneho rozpočtu uchádzať jedine vo verejnej súťaži vypísanej buď Ministerstvom školstva SR (ďalej len „ministerstvo školstva“) ku štátnym programom výskumu a vývoja, štátnym programom rozvoja infraštruktúry výskumu a vývoja alebo vypísanej agentúrou. Tento stav potvrdzuje aj napr. skutočnosť, že v roku 2007 agentúra podporovala 398 projektov vybraných na základe všeobecných výziev agentúry vo výške 656 279 tis. Sk zo štátneho rozpočtu a z nich bolo len 45 projektov riešených organizáciami podnikateľského sektora, ktoré získali spolu zo štátneho rozpočtu 112 774 tis. Sk. Pritom podnikateľská sféra sa podieľala na spolufinancovaní všetkých 398 projektov, a to spolu vo výške 144 642 tis. Sk. zo svojich vlastných zdrojov. Z uvedenej skutočnosti je zrejmé, že získanie prostriedkov štátneho rozpočtu je pre podnikateľské organizácie stimulom pre to, aby investovali svoje vlastné prostriedky do výskumu a vývoja. Čo na druhej strane svedčí o záujme podnikateľov založiť si rozvoj svojich podnikov na využívaní výsledkov výskumu a vývoja. Z dôvodu zakladať rozvoj podnikateľskej sféry v EÚ na základe sofistikovaných riešení, venuje Európska komisia vytváraniu legislatívnych a finančných nástrojov pre výskum a vývoj vykonávaný podnikmi veľkú pozornosť. Hlavnými legislatívnymi nástrojmi v tejto oblasti sú „Rámec spoločenstva pre štátnu pomoc na výskum, vývoj a inovácie“ a „Nariadenie Komisie (ES) č.800/2008 zo 6. augusta 2008 o vyhlásení určitých druhov kategórií pomoci za zlučiteľné so spoločným trhom podľa článkov 87 a 88 zmluvy (Všeobecné nariadenie o skupinových výnimkách)“. Práve tieto dokumenty stanovujú podmienky, na základe splnenia ktorých môžu podnikatelia získať zvýšenú podporu na nimi vykonávaný výskum a vývoj. Zákon bude mať dopad na verejné financie. Uplatňovanie zákona o stimuloch pre výskum a vývoj bude financované v rámci limitov prostriedkov štátneho rozpočtu schválených v rozpočtovej kapitole Ministerstva školstva SR (ďalej len „ministerstvo školstva“). Kvantifikácia úľavy na dani z príjmu pri poskytnutí stimulov a analýza podmienok a motivačného efektu stimulov na zvyšovanie súkromných výdavkov na výskum a vývoj sú priložené v osobitnej prílohe k Doložke finančných, ekonomických, enviromentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.
Vplyvy na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb:
Uplatňovanie zákona o stimuloch pre výskum a vývoj predpokladá pozitívny dopad na obyvateľov a zvyšovanie kvality ich života. Zákon taktiež predpokladá pozitívny dopad na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb, nakoľko umožní, aby si tieto subjekty zabezpečovali svoj rozvoj prostredníctvom výsledkov výskumu a vývoja.
Vplyvy na životné prostredie:
Uplatňovanie zákona o stimuloch pre výskum a vývoj bude mať pozitívny dopad na životné prostredie, lebo technológie používané podnikmi budú založené na využívaní výsledkov výskumu a vývoja, ktoré musia zohľadňovať dopady na tvorbu a ochranu životného prostredia.
Vplyvy na zamestnanosť:
Uplatňovanie zákona o stimuloch pre výskum a vývoj predpokladá pozitívny dopad na zamestnanosť, hlavne na zvýšenie zamestnanosti v oblasti výskumu a vývoja, ktorá je oblasťou s vysokou pridanou hodnotou pre hospodársky a spoločenský rozvoj. Podmienka vytvorenia/rozšírenia pracoviska výskumu a vývoja v podniku pre poskytnutie stimulov je skutočnosťou, ktorá prispeje k celkovému nárastu ľudských zdrojov vo výskume a vývoji.
Vplyvy na podnikateľské prostredie:
Uplatňovanie zákona o stimuloch pre výskum a vývoj predpokladá pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie tým, že umožní podnikateľom stabilizovať existenciu svojich podnikov a dokonca zabezpečiť sofistikovanie ich rozvoja prostredníctvom výskumu a vývoja, inovovať ich výrobu a tým zvyšovať ich konkurencieschopnosť. Inovatívne finančné nástroje – rizikový kapitál nie sú súčasťou schémy štátnej pomoci, ktorou navrhovaný zákon je. Navrhovaný zákon je schémou štátnej pomoci, na základe ktorej budú poskytované prostriedky štátneho rozpočtu (ako dotácia) alokované v rozpočtovej kapitole ministerstva školstva. Poskytovanie rizikového kapitálu vyžaduje vytvorenie špeciálneho prostredia – fondu rizikového kapitálu, ktorý ministerstvo školstva z prostriedkov štátneho rozpočtu nemôže zabezpečovať.
Príloha k doložke finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov,
vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie
Odhad dopadu návrhu zákona na verejné financie
a) Kvantifikácia úľavy na dani z príjmu pri poskytnutí stimulov
Nepriame nástroje – úľava na dani z príjmu sa viaže len na poskytnutie stimulov podľa tohto zákona.
Stimuly pre podporu základného výskumu vykonávaného podnikateľom budú ojedinelé z dôvodu zložitého dokladovania nedostatočnej úrovne rozšírenia informácií o jeho výsledkoch, preto počítame, že najväčší počet žiadostí o stimuly bude pre aplikovaný výskum a pre experimentálny vývoj v menšej miere. V rámci žiadostí o podporu aplikovaného výskumu môže podnikateľ požiadať aj o stimuly pre zapožičanie vysokokvalifikovaných pracovníkov z univerzitného prostredia alebo verejného sektora a tiež pre ochranu priemyselného vlastníctva. Preto odhady výšky úľavy dane z príjmu sú kvantifikované pre projekty aplikovaného výskumu.
Podľa navrhovaného čl. II § 30b ods. 2 možno vypočítať výšku úľavy na dani z príjmu pri poskytnutí stimulov podľa nasledujúceho vzorca:
výška UDP = K. ZDP x 19%, pričom K= VN podnikateľa
VN podnikateľa + dotácia zo ŠR
Vysvetlivky:
výška UDP – výška úľavy na dani z príjmu v mil. Sk, K – koeficient, ZDP – základ pre výpočet dane z príjmov v mil. Sk, dotácia zo ŠR – oprávnené náklady, na ktoré boli poskytnuté stimuly z prostriedkov štátneho rozpočtu MŠ SR podnikateľovi, VN podnikateľa – vlastné náklady podnikateľa, ktoré sú povinné ako spolufinancovanie ku stimulom.
I. Modelový príklad pre odhad kvantifikácie výšky úľavy dane z príjmov pri stimuloch poskytovaných so základnou intenzitou stimulov
Tab.1 Modelový príklad pre odhad kvantifikácie výšky úľavy dane z príjmov pri stimuloch poskytovaných so základnou intenzitou stimulov a z toho vyplývajúce zaťaženie štátneho rozpočtu v rokoch 2010 až 2012 (mil. Sk)
rok 2010
Počet projektov - n
FS
VP
Dotácia
Dotáciav%
PVSP v %
PVSP
K
Odhad ZDP
DP
výška UDP
AV
MMPod.
100
70
30
42,86
0,30
300
57,0
17.1
SPod.
150
60
40
100,00
0,40
500
95,0
38,0
VPod.
250
50
50
250,00
0,50
1 000
190,0
95,0
2010
500
150,1
Rok 2011
Počet projektov – n + 3
FS
VP
Dotácia
Dotácia v%
PVSP
v %
PVSP
K
Odhad ZDP
DP
výška UDP
AV
MMPod.
100
70
30
42,86
0,30
300
57,0
17.1
SPod.
150
60
40
100,00
0,40
500
95,0
38,0
VPod.
250
50
50
250,00
0,50
1 000
190,0
95,0
2011(nové projekty)
500
150,1
S=2010+2011
1000
150,1
+150,1=
300,2
Rok 2012
Počet projektov – (n + 3)+3
FS
VP
Dotácia
Dotácia
v%
PVSP
v %
PVSP
K
Odhad ZDP
DP
výška UDP
AV
MMPod.
100
70
30
42,86
0,30
300
57,0
17.1
SPod.
150
60
40
100,00
0,40
500
95,0
38,0
VPod.
250
50
50
250,00
0,50
1 000
190,0
95,0
2012(nové projekty)
500
150,1
S=2010+2011
+2012
1500
150,1
+150,1
+150,1=
450,3
Vysvetlivky: FS - forma stimulov, AV – aplikovaný výskum, VP - veľkosť podnikateľa, MMPod. – mikropodnikateľ a malý podnikateľ, SPod. – stredný podnikateľ, VPod. – veľký podnikateľ, Dotácia - predpokladaná výška prostriedkov štátneho rozpočtu z MŠ SR poskytnutá podnikateľovi, Dotácia v % - základná intenzita dotácie poskytnutej podnikateľovi z rozpočtu MŠ SR v %, PVSP- predpokladaná výška spolufinancovania podnikateľom, K – koeficient, Odhad ZDP – odhad základu pre výpočet dane z príjmu podnikateľa, DP- daň z príjmov, výška UDP – odhad výšky úľavy na dani z príjmu podnikateľa
Popis odhadovaného zaťaženia štátneho rozpočtu z dôvodu poskytnutia úľav na dani z príjmov:
MŠ SR má v rozpočtovej kapitole pre rok 2009 alokovaných 500 mil. Sk, aby ich poskytlo ako dotáciu podľa zákona o stimuloch. Stimuly z tejto sumy 500 mil. Sk poskytne 3 podnikateľom, 1- malému, 1- strednému, 1 veľkému a to v základnej intenzite. Potom v roku 2010 celková výška úľav na dani z príjmov a tým celkové zaťaženie štátneho rozpočtu bude vo výške 150 mil. Sk.
Doba riešenia projektov je 3 roky.
V roku 2010 bude pokračovať riešenie 3-och projektov z roku 2009 a výška ich úľav bude rovnaká, ako v roku 2009, lebo na projekty budú poskytované dotácie v každom roku v rovnakej výške.
Ale v tomto roku MŠ SR poskytne dotáciu 3-om novým projektom (3 podnikateľom: 1- malému, 1- strednému, 1 veľkému), v rovnakej výške ako v roku 2009. Celkovo v roku 2010 MŠ SR poskytne dotáciu v základnej intenzite 6-tim projektom (3-om pokračujúcim a 3-om novým) v celkovej výške 1 000 mil. Sk. Potom v roku 2011 celková výška úľav na dani z príjmov a tým celkové zaťaženie štátneho rozpočtu bude vo výške 300,2 mil. Sk.
V roku 2011 bude pokračovať riešenie 6-tich projektov z roku 2010 a výška ich úľav bude rovnaká, ako v roku 2010, lebo na projekty budú poskytované dotácie v každom roku v rovnakej výške.
Ale v tomto roku MŠ SR poskytne dotáciu ďalším 3-om novým projektom (3 podnikateľom: 1- malému, 1- strednému, 1 veľkému), v rovnakej výške ako v roku 2010. Celkovo v roku 2011 MŠ SR poskytne dotáciu v základnej intenzite 9-tim projektom (6-im pokračujúcim a 3-om novým) v celkovej výške 1 500 mil. Sk. Potom v roku 2012 celková výška úľav na dani z príjmov a tým celkové zaťaženie štátneho rozpočtu bude vo výške 450,3 mil. Sk.
II. Modelový príklad pre kvantifikáciu výšky úľavy dane z príjmov pri stimuloch poskytovaných so zvýšenou intenzitou stimulov
Tab.2 Modelový príklad pre kvantifikáciu výšky úľavy dane z príjmov pri stimuloch poskytovaných so zvýšenou intenzitou stimulov a z toho vyplývajúce zaťaženie štátneho rozpočtu v rokoch 2010 až 2012 (mil. Sk)
rok 2010
Počet projektov – n
FS
VP
Dotácia
Dotácia v%
PVSPv %
PVSP
K
Odhad ZDP
DP
výška UDP
AV
MMPod.
100
80
20
25,0
0,20
300
57,0
11,40
SPod.
150
75
25
50,0
0,25
500
95,0
23,75
VPod.
250
65
35
134,6
0,35
1 000
190,0
66,50
2010
500
101,65
Vysvetlivky: FS - forma stimulov, AV – aplikovaný výskum, VP - veľkosť podnikateľa, MMPod. – mikropodnikateľ a malý podnikateľ, SPod. – stredný podnikateľ, VPod. – veľký podnikateľ, Dotácia - predpokladaná výška prostriedkov štátneho rozpočtu z MŠ SR poskytnutá podnikateľovi, Dotácia v % - základná intenzita dotácie poskytnutej podnikateľovi z rozpočtu MŠ SR v %, PVSP- predpokladaná výška spolufinancovania podnikateľom v mil.Sk, K – koeficient, Odhad ZDP – odhad základu pre výpočet dane z príjmu podnikateľa, DP – daň z príjmov, výška UDP – odhad výšky úľavy na dani z príjmu podnikateľa
Rok 2011
Počet projektov – n + 3
FS
VP
Dotácia
Dotácia v %
PVSP
v %
PVSP
K
Odhad ZDP
DP
výška UDP
AV
MMPod.
100
80
20
25,0
0,20
300
57,0
11,40
SPod.
150
75
25
50,0
0,25
500
95,0
23,75
VPod.
250
65
35
134,6
0,35
1 000
190,0
66,50
2011(nové projekty)
500
101,65
S=2010+2011
1000
101,65
+101,65=
203,3
Rok 2012
Počet projektov – (n + 3)+3
FS
VP
Dotácia
Dotácia
v %
PVSP
v %
PVSP
K
Odhad ZDP
DP
výška UDP
AV
MMPod.
100
80
20
25,0
0,20
300
57,0
11,40
SPod.
150
75
25
50,0
0,25
500
95,0
23,75
VPod.
250
65
35
134,6
0,35
1 000
190,0
66,50
2012(nové projekty)
500
S=2010+2011
+2012
1500
101,65
+101,65
+101,65=
304,95
Popis odhadovaného zaťaženia štátneho rozpočtu z dôvodu poskytnutia úľav na dani z príjmov:
MŠ SR má v rozpočtovej kapitole pre rok 2009 alokovaných 500 mil. Sk, aby ich poskytlo ako dotáciu podľa zákona o stimuloch. Stimuly z tejto sumy 500 mil. Sk poskytne 3 podnikateľom, 1- malému, 1- strednému, 1 veľkému a to v zvýšenej intenzite. Potom v roku 2010 celková výška úľav na dani z príjmov a tým celkové zaťaženie štátneho rozpočtu bude vo výške 101,65 mil. Sk.
Doba riešenia projektov je 3 roky.
V roku 2010 bude pokračovať riešenie 3-och projektov z roku 2009 a výška ich úľav bude rovnaká, ako v roku 2009, lebo na projekty budú poskytované dotácie v každom roku v rovnakej výške.
Ale v tomto roku MŠ SR poskytne dotáciu 3-om novým projektom (3 podnikateľom: 1- malému, 1- strednému, 1 veľkému), v rovnakej výške ako v roku 2009. Celkovo v roku 2010 MŠ SR poskytne dotáciu v základnej intenzite 6-tim projektom (3-om pokračujúcim a 3-om novým) v celkovej výške 1 000 mil. Sk. Potom v roku 2011 celková výška úľav na dani z príjmov a tým celkové zaťaženie štátneho rozpočtu bude vo výške 203,3 mil. Sk.
V roku 2011 bude pokračovať riešenie 6-tich projektov z roku 2010 a výška ich úľav bude rovnaká, ako v roku 2010, lebo na projekty budú poskytované dotácie v každom roku v rovnakej výške.
Ale v tomto roku MŠ SR poskytne dotáciu ďalším 3-om novým projektom (3 podnikateľom: 1- malému, 1- strednému, 1 veľkému), v rovnakej výške ako v roku 2010. Celkovo v roku 2011 MŠ SR poskytne dotáciu v zvýšenej intenzite 9-tim projektom (6-im pokračujúcim a 3-om novým) v celkovej výške 1 500 mil. Sk. Potom v roku 2012 celková výška úľav na dani z príjmov a tým celkové zaťaženie štátneho rozpočtu bude vo výške 304,95 mil. Sk.
b) Analýza podmienok a motivačného efektu stimulov na zvyšovanie súkromných výdavkov na výskum a vývoj
Za posledné desaťročia môžeme v podpore výskumu a vývoja vykonávaného podnikateľmi vidieť úzku koreláciu medzi výškou prostriedkov nimi vynakladaných z vlastných zdrojov ako spolufinancovanie pri poskytnutí prostriedkov zo štátneho rozpočtu (na základe verejnej súťaže).
Z uvedeného dôvodu poskytovanie stimulov vytvorí podmienky pre to, aby podnikateľ pri poskytnutí prostriedkov štátneho rozpočtu, poskytnutých v rámci stimulov, bol povinný investovať aj vlastné zdroje
Povinná výška spolufinancovania z podnikateľských zdrojov je presne definovaná v návrhu zákona a ak má byť urobená analýza jeho motivačného účinku môžeme tento motivačný účinok rozlišovať v dvoch intenzitách. Iná intenzita motivačného účinku bude pri poskytovaní stimulov základnej intenzity (1. úroveň) a iná pri poskytovaní stimulov zvýšenej intenzity (2. úroveň).
Vzorový model motivačných účinkov zákona na zvyšovanie súkromných zdrojov na výskum a vývoj je uvedený v nasledujúcej tabuľke.
Tab.3 Modelový príklad viazania súkromných výdavkov na výskum a vývoj pri poskytovaní stimulov v mil. Sk (sumár z Ta.1 a Tab.2)
FS
VP
Dotácia
Dotácia v%
PVSP
v %
PVSP
Základná intenita
AV
MMPod
100
70
30
42,86
SPod.
150
60
40
100,00
VPod.
250
50
50
250,00
Zvýšená intenzita
AV
MMPod
100
80
20
25,0
SPod.
150
75
25
50,0
VPod.
200
65
35
134,6
Vysvetlivky: FS - forma stimulov, AV – aplikovaný výskum, VP - veľkosť podnikateľa, MMPod. – mikropodnikateľ a malý podnikateľ, SPod. – stredný podnikateľ, VPod. – veľký podnikateľ, Dotácia - predpokladaná výška prostriedkov štátneho rozpočtu z MŠ SR poskytnutá podnikateľovi, Dotácia v % - základná intenzita dotácie poskytnutej podnikateľovi z rozpočtu MŠ SR v %, PVSP- predpokladaná výška spolufinancovania podnikateľom, ZvIS - zvýšená intenzita stimulu poskytnutá podnikateľovi, PVSP- predpokladaná výška spolufinancovania podnikateľom,
Z Tab.3 môžeme vidieť, že v 1. úrovni základnej intenzity stimulov, kedy podnikateľ nebude spolupracovať so žiadnou organizáciou výskumu a vývoja, je povinná výška účasti jeho vlastných zdrojov vyššia oproti 2. úrovni a je odstupňovaná podľa veľkosti podniku. Najvyššia účasť podnikateľských zdrojov bude pri veľkých podnikoch.
V 2. úrovni zvýšenej intenzity stimulov, kedy podnikateľ môže spolupracovať s organizáciami výskumu a vývoja verejného sektora (vysokými školami, organizáciami Slovenskej akadémie vied, rezortnými výskumnými ústavmi) a môže sa zapojiť do cezhraničnej spolupráce, môže rozširovať výsledky výskumu a vývoja získané realizovaním na základe poskytnutia stimulov, bude miera účasti jeho vlastných zdrojov nižšia a tiež odstupňovaná podľa jeho veľkosti. Aj v tejto úrovni bude najvyššia účasť podnikateľských zdrojov pri veľkom podniku.
Pri porovnaní oboch úrovni viazania spolufinancovania podnikateľských zdrojov vidíme, že ich účasť je vyššia v 1. úrovni ako v 2. úrovni. Je však otázne, či má byť preferované, aby boli poskytované stimuly len základnej intenzity, kedy účasť podnikateľských zdrojov bude vždy vyššia pri každej veľkosti podniku alebo bude preferovaný aj iný motivačný účinok stimulov, ktorým je podnietenie spolupráce podnikateľského sektora s organizáciami výskumu a vývoja verejného sektora a podnietenie jeho účasti v cezhraničnej spolupráci.
Z pozície Ministerstva školstva SR, ako ústredného orgánu štátnej správy SR zodpovedného za tvorbu a implementáciu štátnej vednej a technickej politiky a aj jej európskej dimenzie musí byť významným faktorom pri jeho rozhodovaní aj vyššie uvedený iný motivačný účinok stimulov, ktorým je práve podnietenie prenosu poznatkov do praxe na základe vytvorenia spolupráce podnikateľa s organizáciami výskumu a vývoja verejného sektora alebo podnietenie cezhraničnej spolupráce.
Pri zobraní do úvahy tohto iného motivačného účinku stimulov bude účasť podnikateľských zdrojov nižšia a ich príspevok k nárastu celkových podnikateľských zdrojov na celkovom zvyšovaní výdavkov na vedu a techniku nebude taký výrazný
Doložka zlučiteľnosti
právneho predpisu
s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie
1. Predkladateľ právneho predpisu: vláda slovenskej republiky
2. Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona o stimuloch pre výskum a vývoj a o doplnení zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov - upravené znenie
3. Problematika návrhu právneho predpisu:
a) je upravená v práve Európskych spoločenstiev
primárnom
Zmluva o založení Európskeho spoločenstva v hlave XVIII „Výskum a technologicky rozvoj“
V čl. 87 až 89 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, v časti Pomoc poskytovaná štátmi,
sekundárnom
Nariadenie komisie (ES) č. 364/2004 z 25. februára 2004, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 70/2001 vzhľadom na rozšírenie jeho pôsobnosti na pomoc na výskum a vývoj (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 08/zv. 03) Rámec spoločenstva pre štátnu pomoc na výskum, vývoj a inovácie (Ú. V. EÚ C323, 30. 12. 2006)
Nariadenie Komisie (ES) č.800/2008 zo 6. augusta 2008 o vyhlásení určitých druhov kategórií pomoci za zlučiteľné so spoločným trhom podľa článkov 87 a 88 zmluvy (Všeobecné nariadenie o skupinových výnimkách)
Čl. 87 až 89 Zmluvy o založení ES.
b) nie je upravená v práve Európskej únie
c) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.
4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:
a) lehota na prebratie smernice alebo rámcového rozhodnutia podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia z nich vyplývajúca
bezpredmetné
b) informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení
voči Slovenskej republike nebolo začaté konanie o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 tejto Zmluvy
c) informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice alebo rámcové rozhodnutia už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia
bezpredmetné
5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev alebo právom Európskej únie:
Stupeň zlučiteľnosti - úplný
6. Gestor a spolupracujúce rezorty:
Ministerstvo financií Slovenskej republiky Ministerstvo školstva Slovenskej republiky

čl. 1

čl. 1 §1 §
Definuje predmet úpravy zákona, ktorý je individuálnou schémou štátnej pomoci pre výskum a vývoj vykonávaný podnikateľmi.

čl. 1 §2 §
Definuje pojmy používané v zákone.

čl. 1 §3 §
Stanovuje dve formy stimulov pre výskum a vývoj: — dotáciu zo štátneho rozpočtu (na základný výskum, aplikovaný výskum, experimentálny vývoj, štúdiu technickej realizovateľnosti projektu, zabezpečenie ochrany duševného a priemyselného vlastníctva, dočasné pridelenie vysokokvalifikovaného zamestnanca výskumu a vývoja), — úľavy na dani z príjmu pre prijímateľa stimulov, ktoré budú poskytované súčasne. Definuje kto môže požiadať o stimuly (mikropodnikateľ, malý podnikateľ, stredný podnikateľ a veľký podnikateľ) a teda kto je žiadateľom a prijímateľom stimulov. Definuje, že poskytovateľom stimulov je Ministerstvo školstva SR a poskytovateľom úľav na dani je Ministerstvo financií SR prostredníctvom miestne príslušného daňového úradu.

čl. 1 §4 §
Ustanovuje základné podmienky, za ktorých môže podnikateľ získať stimuly pre výskum a vývoj a ktorými sú buď vytvorenie nového pracoviska vykonávajúceho výskum a vývoj v podniku, alebo rozšírenie už existujúceho. Tiež základnou podmienkou pre poskytnutie je, aby celkové oprávnené náklady na akýkoľvek z stimulov boli vyššie ako 0,25 milióna eur, čím nepôjde o podporu „malých projektov“ a tým atomizovanie podpory z prostriedkov štátneho rozpočtu ale o koncentrovanie podpory. Maximálnu výšku dotácie zo štátneho rozpočtu, ktorá bude poskytnutá pre jednotlivé druhy projektov určuje Nariadenie komisie (ES) č.800/2008 zo 6. augusta 2008 o vyhlásení určitých druhov kategórií pomoci za zlučiteľné so spoločným trhom podľa článkov 87 a 88 zmluvy (Všeobecné nariadenie o skupinových výnimkách) (Ú. v. EU L 214/3, 9.8.2008., s. 3). Okrem toho je určená minimálne výšky celkových nákladov na projekt, ktoré sú ešte diferencované podľa jednotlivých druhov podnikateľov. Tiež stanovuje podmienky širšieho hospodárskeho a celospoločenského významu, ktoré žiadateľ o stimuly musí splniť, aby mu boli poskytnuté stimuly.

čl. 1 §5 §
Definuje druhy oprávnených nákladov, na ktoré budú poskytované stimuly, a to osobitne definuje oprávnené náklady na projekty základného výskumu, aplikovaného výskumu a experimentálneho výskumu, na zabezpečenie ochrany duševného a priemyselného vlastníctva, na vypracovanie štúdie technickej realizovateľnosti projektov a na dočasné pridelenie (zapožičanie) vysokokvalifikovaných zamestnancov výskumu a vývoja z organizácií výskumu a vývoja do podniku.

čl. 1 §6 §
Upravuje obligatórne náležitosti žiadosti o poskytnutie stimulov pre výskum a vývoj a ďalšie náležitosti, ktoré žiadateľ musí predložiť ministerstvu školstva, ak žiada o stimuly.

čl. 1 §7 §
Upravuje proces schvaľovania podaných žiadostí o stimuly ministerstvom školstva a vládou SR. V prípade, ak schválenie žiadosti podlieha oznamovacej povinnosti Európskej komisie, zákon upravuje povinnosť Ministerstva školstva SR do 30 dní požiadať Európsku komisiu o posúdenie zlučiteľnosti navrhovanej pomoci so spoločným trhom o čom písomne informuje žiadateľa o stimuly. Ustanovuje povinnosť uzavretia písomnej zmluvy medzi poskytovateľom stimulov a prijímateľom stimulov pre výskum a vývoj.

čl. 1 §8 §
Stanovuje obligatórne náležitosti rozhodnutia o schválení stimulov pre výskum a vývoj.

čl. 1 §9 §
Stanovuje povinnosti pre prijímateľa stimulov pri jednotlivých formách stimulov a po skončení ich poskytovania.

čl. 1 §10 §
Upravuje podmienky a postup pri zrušení, zastavení a vrátení poskytnutých stimulov.

čl. 1 §11 §
Upravuje kontrolu použitia stimulov poskytnutých ministerstvom školstva a lehoty jej vykonávania. Zákon tiež zavádza kontrolu poskytnutej úľavy na dani z príjmu, ktorú vykonáva príslušný správca dane.

čl. 1 §12 §
Splnomocňuje ministerstvo školstva na vydanie metodického postupu pre prípravu, spracovanie, predkladanie, hodnotenie žiadosti o stimuly, spôsob vypracovania o obsah zmluvy, kontrolu priebehu a realizácie projektu, vedenie evidencie a kontroly údajov o projekte.

čl. II
Obsahuje ustanovenia o zmene a doplnení zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Upravuje podmienky, za ktorých si môže žiadateľ o stimuly uplatniť nárok na úľavu na dani z príjmu ako jednej z foriem stimulov pre výskum a vývoj ako aj výšku úľavy na dani z príjmu, do ktorej môže byť úľava poskytnutá.

čl. III
Stanovuje dátum nadobudnutia účinnosti zákona od 1. augusta 2009 s výnimkou čl. II, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2010. Bratislava 28. januára 2009 Robert F i c o v. r. predseda vlády Slovenskej republiky Ján M i k o l a j v. r. podpredseda vlády a minister školstva Slovenskej republiky

čl. I

čl. I bod 1 §
Legislatívnotechnická úprava v nadväznosti na zmenu názvu ministerstva.

čl. I bod 2 §
V záujme zjednodušenia a sprístupnenia poskytnutia stimulov pre mikropodnikateľov a malých podnikateľov sa vypúšťa obmedzenie spočívajúce v ustanovení minimálnej výšky celkových oprávnených nákladov pre projekt. Doterajšia prax preukázala, že mikropodnikatelia a malí podnikatelia nemali možnosť získať stimuly z dôvodu problému investovania určenej výšky vlastných prostriedkov do projektu.

čl. I bod 3 a 4 §
Legislatívnotechnická úprava v nadväznosti na vypustenie § 4 ods. 5.

čl. I bod 5 §
Na základe vypustenia odseku 5 v § 4 sa spresňuje, že výška oprávnených nákladov sa uvedie pre jednotlivé výzvy.

čl. I bod 6 §
V § 12 platného znenia zákona č. 185/2009 z. z. sa uvádza, že na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje správny poriadok. Z dôvodu duplicity sa v tomto zmysle upravuje predmetné ustanovenie.

čl. I bod 7 a 8 §
Spresnenie ustanovení a oprava nesprávne uvedených odkazov a poznámok pod čiarou.

čl. I bod 9 §
Úprava vnútorného odkazu.

čl. I bod 10
Legislatívnotechnická úprava v nadväznosti na vypustenie odseku 5 v § 4.

bod 1 a 4
Zmena terminológie súvisiaca s novými definíciami pojmov v nariadení Komisie (EÚ) č. 651/2014.

bod 2, 8, 10 a 12
Legislatívno-technické úpravy súvisiace s prijatým novým nariadením (EÚ) č. 651/2014.

bod 3 §
Vzhľadom na potrebu určenia okruhu možností poskytovania štátnej pomoci podľa zákona o stimuloch ako jednej zo schém štátnej pomoci je v súlade s novým nariadením (EÚ) č. 651/2014 potrebné negatívne vymedziť pôsobnosť zákona.

bod 5 až 7 §
V súvislosti s nariadením č. (EÚ) 651/2014 sa vypúšťajú stimuly na zabezpečenie ochrany priemysleného vlastníctva a stimuly na dočasné pridelenie vysokokvalifikovaného zamestnanca výskumu a vývoja. Vypúšťa sa definícia štúdie technickej realizovateľnosti a zavádza sa odkaz na definíciu štúdie uskutočniteľnosti. Doterajšie nariadenie Komisie (ES) č. 800/2008 používalo pojem "štúdia technickej realizovateľnosti", pričom definícia takej štúdia v nariadení upravená nebola. Až nariadenie (EÚ) č. 651/2014 upravuje aj definíciu, zároveň však už používa pojem "štúdia uskutočniteľnosti". Vzhľadom na priamu uplatniteľnosť nariadenia je osobitná definícia štúdie obsoletná.

bod 9 §
Vzhľadom na skutočnosť, že zákon o stimuloch je schémou štátnej pomoci, pri ktorej už nie sú potrebné osobitné notifikácie orgánom EÚ a vzhľadom na snahu zachovať tento princíp je potrebné v súlade s nariadením (EÚ) č. 651/2014 ustanoviť podmienky uchovávania dokumentácie súvisiacej s poskytovaním stimulov.

bod 11, 15, 17 až 22 §
Legislatívno-technické úpravy súvisiace s bodmi 5 a 7.

bod 13 a 14 §
Úprava súvisiaca so skutočnosťou, že oprávnené náklady na štúdiu uskutočniteľnosti priamo vymedzuje nariadenie (EÚ) č. 651/2014 ako "náklady vynaložené na štúdiu". Legislatívno-technická úprava súvisiaca s bodmi 5 a 7.

bod 16 §
V žiadosti o stimuly sa dopĺňa aj veľkosť podniku v súvislosti s druhmi žiadateľov podľa § 3 ods. 5.

čl. CVI

čl. CVI bod 1 §
Navrhovaným vypustením ustanovenia sa ruší povinnosť prikladať výpis z obchodného registra ako prílohu k žiadosti o dotáciu.

čl. CVI bod 2 a 3 §
Navrhovanou zmenou ustanovení sa upravuje dokladovanie bezúhonnosti konkrétnym postupom pri vyžiadaní výpisu z registra trestov. Zároveň sa vypúšťa povinnosť prikladať výpis z registra trestov.

čl. I

čl. I bod 1 §
Zákon č. 315/2016 Z. z. novelizoval viaceré právne predpisy regulujúce prístup k verejným zdrojom s požiadavkou na zápis príslušných subjektov do registra partnerov verejného sektora, pričom zákon o stimuloch ostal nedotknutý napriek tomu, že je lex specialis vo vzťahu k iným predpisom upravujúcim poskytovanie verejných zdrojov. S cieľom zosúladenia so zákonom č. 315/2016 Z. z. sa do zákona č. 185/2009 Z. z. sa preto zavádza nová podmienka pre poskytnutie stimulov, ktorá spočíva v zápise do registra partnerov verejného sektora. Podstatným je moment, ku ktorému sa skúma zápis do registra. Vzhľadom na to, že zmluva o poskytnutí stimulov sa uzatvára po tom, ako nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie o poskytnutí stimulov vydané podľa Správneho poriadku, a teda jej uzavretie predstavuje len výkon právoplatného rozhodnutia vydaného v správnom konaní, je potrebné, aby sa zápis do registra skúmal už v rámci správneho konania. V nadväznosti na uvedené bude mať žiadateľ o stimuly povinnosť byť zapísaný v registri v zákonom ustanovenej lehote od podania žiadosti (30 …

čl. I bod 2 §
Vzhľadom na to, že ide o formálne overenie náležitostí, navrhuje sa, aby proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti z dôvodu nezapísania sa do registra v ustanovenej lehote nebolo možné podať odvolanie.

čl. XLIV (Zákon č. 185/2009 Z. z.)
(§ 6 ods. 3) Navrhovaná zmena ustanovenia má za cieľ zrušenie obligatórnej povinnosti predkladať ministerstvu k žiadosti o poskytnutie stimulov potvrdenia súdu, že žiadateľ nie je v konkurze, likvidácii, v súdom určenej správe alebo v inom obdobnom konaní a potvrdenie a inšpektorátu práce, že neporušil zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.