Zákon č. 177/2004 Z. z. Zákon o európskom zoskupení hospodárskych záujmov, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov

Návrh zákona o európskom zoskupení hospodárskych záujmov, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o dani z príjmov (ďalej len „zákon o EZHZ“) sa predkladá do legislatívneho procesu na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2003.
Prijatie uvedeného právneho predpisu v širších súvislostiach predstavuje plnenie záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z jej budúceho členstva v Európskej únii a vychádza z požiadavky na harmonizáciu nášho právneho poriadku s právom Európskej únie.
Návrhom zákona o EZHZ sa vykonáva Nariadenie Rady (EHS) č. 2137/85 z 25. júla 1985 o Európskom zoskupení hospodárskych záujmov (ďalej len „nariadenie“), ktoré je ako právny akt Európskej únie v dôsledku svojej právnej povahy priamo záväzné na území jednotlivých členských štátov Európskej únie.
Z pohľadu právneho poriadku Slovenskej republiky uvedená skutočnosť znamená, že nariadenie sa stane súčasťou slovenského právneho poriadku od okamihu vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie (tzn. od 1. mája 2004). Z tohto dôvodu by mal byť v tomto období ukončený legislatívny proces vo vzťahu k vykonávaciemu zákonu k tomuto nariadeniu, ktorý by umožnil priamu aplikáciu nariadenia na území Slovenskej republiky. Dátum vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie je z uvedeného dôvodu aj referenčným dátumom vo vzťahu k predpokladanej účinnosti predkladaného návrhu zákona o EZHZ.
Ak ide o otázku priamej záväznosti nariadenia na území členského štátu Európskej únie znamená to, že v prípadoch priamo upravených nariadením je vylúčená aplikácia domáceho práva a právo členského štátu uvedené otázky nemôže upraviť spôsobom odlišným od nariadenia. Národné právo členského štátu je v dôsledku uvedenej skutočnosti v zásade možné aplikovať iba v prípadoch, ktoré nie sú nariadením upravené, alebo v prípadoch, keď sa nariadenie priamo odvoláva na „národné právo členského štátu“ a predpokladá prijatie tzv. „doplnkovej (suplementárnej) úpravy v rámci vnútroštátneho práva členského štátu.
Predkladaný návrh zákona o EZHZ predstavuje práve takúto „doplnkovú“ právnu úpravu k nariadeniu. Uvedené znamená, že návrh zákona neupravuje otázky priamo upravené nariadením (čo by predstavovalo nadbytočnú duplicitu) a rieši buď otázky, ktoré nariadenie výslovne ponecháva na „národnú úpravu“, resp. zmenou a doplnením národnej právnej úpravy zabezpečuje súlad našej vnútroštátnej právnej úpravy s jednotlivými článkami nariadenia.
Tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že EZHZ ako osobitná „európska“ právna forma je regulovaná v prvom rade priamo nariadením a každá ďalšia právna regulácia (primerané uplatnenie ustanovení o obchodných spoločnostiach) je len doplňujúca, tzn., že priamo z právnej sily nariadenia vyplýva, že niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, aj napriek všeobecnému odkazu, sa na EZHZ neuplatnia, pretože nie sú zlučiteľné s režimom nariadenia.
Základnými pojmovými znakmi EZHZ podľa nariadenia a návrhu zákona o EZHZ sú:
Nariadenie definuje EZHZ ako subjekt práva založený za účelom spolupráce dvoch alebo viacerých podnikov (členovia EZHZ), ktoré sa nachádzajú na území najmenej dvoch rozličných členských štátov Európskej únie, pričom táto spolupráca má za cieľ uľahčiť alebo zvýšiť úroveň rozvoja hospodárskych aktivít členov EZHZ.
Zámerom európskeho zákonodarcu bolo podnikateľom pôsobiacim v Európskej únii v podobe EZHZ ponúknuť nástroj spolupráce, ktorý by bol formalizovanejší ako bežné zmluvy o joint vetures, na druhej strane však aj flexibilnejší a mobilnejší ako obchodná spoločnosť založená podľa „národného“ práva niektorého členského štátu.
Cieľom pritom nebolo nahradiť klasické združovanie za účelom dosiahnutia zisku (napr. vo forme obchodnej spoločnosti s medzinárodnou majetkovou účasťou), ale poskytnúť podnikateľom možnosť združiť sa za účelom výkonu určitej doplnkovej, pomocnej činnosti k ich „hlavnej“ – teda podnikateľskej činnosti (napr. vedecký rozvoj, vytvorenie a realizácia určitého spoločného projektu, koordinácia obchodných aktivít, spoločný prieskum trhu).
Právo Slovenskej republiky v súčasnej dobe pozná inštitúty, ktoré by bolo možné využiť v podobných „domácich“ prípadoch, tieto však predmetné otázky neriešia spôsobom kompatibilným s európskou úpravou: združenie podľa § 829 Občianskeho zákonníka je neformálnym združením, ktorého osobná i vecná pôsobnosť je oveľa širšia ako pôsobnosť EZHZ (zakladateľom môže byť akákoľvek právne spôsobilá osoba, môže byť založené za akýmkoľvek (legálnym) účelom), záujmové združenie právnických osôb je zase združením, ktorého účel je definovaný širšie ako účel EZHZ (účel je vo väčšine prípadov výlučne neziskový) a súčasne sa jeho osobná pôsobnosť nekryje s pôsobnosťou EZHZ (členovia môžu byť iba právnické osoby, tak podnikatelia ako i nepodnikatelia).
EZHZ je vždy subjektom práva, nakoľko má odo dňa zápisu do príslušného registra v tom ktorom členskom štáte spôsobilosť byť nositeľom práv a povinností a disponuje tiež aktívnou a pasívnou procesnou spôsobilosťou. Nariadenie pritom ponecháva členským štátom možnosť, aby vnútroštátnou právnou úpravou vymedzili, či sa EZHZ bude vo sfére ich právneho poriadku považovať za právnickú osobu alebo nie (za právnickú osobu sa napr. nepovažuje EHZZ založené a registrované v Talianskej republike) (čl. 1 odsek 3 nariadenia).
Ďalším podstatným znakom EZHZ je, že jeho členovia ručia spoločne a nerozdielne za záväzky EZHZ, čoho dôsledkom je aj to, že EZHZ nemusí povinne vytvárať základný kapitál.
V podmienkach Slovenskej republiky sa z tohto pohľadu EZHZ jednoznačne vymedzuje ako právnická osoba, ktorá vzniká a právnu subjektivitu nadobúda zápisom do obchodného registra.
Ako subjekt zapisovaný do obchodného registra je EZHZ súčasne podnikateľom (podľa § 2 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka), na ktorý sa primerane použijú všeobecné ustanovenia Obchodného zákonníka vzťahujúce sa na podnikateľov (s výnimkou tých, ktorých uplatnenie je v rozpore so samotným nariadením).
Účel EZHZ je vždy, aj keď nepriamo, komerčný, keďže ide o uľahčenie prebiehajúcej podnikateľskej činnosti jeho členov. Tento komerčný účel však z hľadiska svojho rozsahu a priority musí byť obmedzený v tom zmysle, že predmet podnikania môže byť len doplnkom k hlavnej činnosti členov: EZHZ síce podnikať môže, ale nie za účelom generovania vlastného zisku, ale len zisku pre svojich členov, t. j. môže realizovať iba činnosť súvisiacu s činnosťou svojich členov, a to len ako pomocnú činnosť pre svojich členov.
Na základe analýzy podstatných pojmových znakov EZHZ možno ďalej konštatovať, že z hľadiska právnych foriem obchodných spoločností, ktoré v súčasnosti rozlišuje slovenský právny poriadok, má EZHZ najbližšie k právnej forme verejnej obchodnej spoločnosti.
Spoločným znakom EZHZ a verejnej obchodnej spoločnosti je napr. to, že obe sú právnickými osobami, že ich členovia (spoločníci) zodpovedajú (ručia) za záväzky spoločne a nerozdielne a že sa nevyžaduje, aby či už EZHZ alebo verejná obchodná spoločnosť povinne vytvárali základný kapitál (imanie). Z takejto konštrukcie vyplývajú aj ďalšie spoločné znaky oboch právnych foriem: napr. jednomyseľné prijímanie nových členov (spoločníkov), striktná úprava vystúpenia člena (spoločníka) zo spoločnosti (zoskupenia) (v oboch prípadoch sa vyžaduje zmena zakladacieho dokumentu), vrátane úpravy zodpovednosti za záväzky vzniknuté do času vystúpenia. Uvedeným spôsobom je akcentovaný „osobný prvok“ oboch uvedených právnych foriem.
Verejná obchodná spoločnosť sa však od EZHZ odlišuje v niektorých podstatných otázkach, z ktorých najvýznamnejšou je riešenie problematiky konania v mene verejnej obchodnej spoločnosti (EZHZ). Z dôvodu zabezpečenia flexibility pri spolupráci podnikateľov (napr. v prípade tzv. joint ventures) ustanovuje totiž nariadenie pre EZHZ tzv. externý (vonkajší) manažment – konateľov, ktorí zabezpečujú obchodné vedenie EZHZ a sú jej štatutárnym orgánom (napr. články 16, 18 a 19 nariadenia). Ich postavenie sa z tohto pohľadu podobá napr. postaveniu konateľov spoločnosti s ručením obmedzeným. Naopak na obchodné vedenie a konanie v mene verejnej obchodnej spoločnosti môže byť oprávnená len osoba, ktorá je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti – ide o tzv. vnútorný manažment (§ 81 a 85 Obchodného zákonníka).
V niektorých krajinách (napr. Spolková republika Nemecko, Rakúsko) je vnútroštátna úprava EZHZ (tzn. vykonávací zákon k nariadeniu) vykonaná na základe subsidiárneho odkazu na ustanovenia o tzv. offene Handelsgesellschaft (obdoba našej verejnej obchodnej spoločnosti), čo je odôvodnené dominujúcim „osobným“ charakterom oboch právnych foriem. Inými slovami EZHZ sa riadi ustanoveniami príslušných právnych predpisov v nasledovnom poradí: 1. nariadenie, 2. vykonávací zákon k nariadeniu, 3. príslušné ustanovenia HGB (Obchodný zákonník) týkajúce sa offene Handelsgesellschaft, 4. všeobecné ustanovenia HGB týkajúce sa obchodných spoločností.
Predkladateľ návrhu zákona o EZHZ v tejto otázke uprednostnil odlišný model, tzn. že namiesto „paušálneho“ odkazu na verejnú obchodnú spoločnosť odkázal na všeobecné ustanovenia Obchodného zákonníka o obchodných spoločnostiach a špecifické otázky EZHZ upravil osobitne. Tento postup zvolil predkladateľ návrhu zákona o EZHZ z toho dôvodu, že samotné nariadenie upravuje právne postavenie EZHZ pomerne podrobným spôsobom (a to tak práva a povinnosti členov EZHZ, ako aj konanie v mene EZHZ; pričom je právna úprava EZHZ zakotvená v nariadení v mnohých prípadoch komplexnejšia ako celá právna úprava verejnej obchodnej spoločnosti), preto sa z legislatívno – technického hľadiska javilo ako jednoduchšie, aby to minimum otázok, v ktorých nariadenie predvída národnú úpravu, bolo upravené osobitne pre EZHZ ako pre osobitnú právnu formu, a to bez všeobecného odkazu na niektorú „podobnú“ existujúcu právnu formu (tzn. napr. na verejnú obchodnú spoločnosť).
Ďalším významným znakom, ktorým možno charakterizovať EZHZ je znak „hospodárskej viacnárodnosti“ EZHZ. Nariadenie totiž v článku 4 ods. 2 priamo vyžaduje, aby aspoň dvaja členovia EZHZ mali „miesto, odkiaľ je podnik riadený“ („central administration“ - v prípade právnických osôb) alebo aby vykonávali svoje „hlavné aktivity“ („principal activities“ - v prípade fyzických osôb) v rozličných členských štátoch. V prípade, keď EZHZ prestane spĺňať materiálnu požiadavku „hospodárskej viacnárodnosti“, musia jeho členovia rozhodnúť o zrušení EZHZ (článok 31 ods. 3 nariadenia).
Iným podstatným znakom EZHZ je vymedzenie jeho účelu. Týmto účelom je, ako už bolo povedané, „uľahčenie alebo rozvoj hospodárskych aktivít členov EZHZ, a to s cieľom zlepšiť alebo zvýšiť výsledky týchto aktivít“ – tzn., že prvoradým účelom EZHZ nie je dosahovanie vlastného zisku. V zmysle preambuly k nariadeniu je práve tento znak EZHZ základným diferencujúcim znakom, ktorým sa EZHZ líši od „klasickej“ obchodnej spoločnosti. Činnosť EZHZ musí pritom súvisieť s činnosťou jeho členov (požiadavka „hospodárskej súvislosti“), nesmie ju však nahrádzať. Nutnosť hospodárskej súvislosti znamená, že EZHZ nesmie vyvíjať činnosť, ktorá je „cudzia“ činnosti jeho členov alebo je s ňou v rozpore.
Z pohľadu návrhu zákona o EZHZ bolo v tejto súvislosti potrebné upraviť, že EHZZ možno (podobne ako spoločnosť s ručením obmedzeným alebo akciovú spoločnosť) založiť aj za iným účelom, ako je výkon podnikateľskej činnosti.

čl. I

čl. I § 1 §
V § 1 návrhu zákona o EZHZ je vymedzený právny rámec pre fungovanie EZHZ na území Slovenskej republiky, tzn. právo, ktoré sa bude aplikovať na EZHZ so sídlom na jej území. V zmysle návrhu zákona o EZHZ by malo ísť o nasledovnú postupnosť právnych predpisov: nariadenie, vykonávací zákon k nariadeniu (zákon o EZHZ), všeobecné ustanovenia Obchodného zákonníka o obchodných spoločnostiach a obchodných záväzkových vzťahoch. Keďže nariadenie upravuje postavenie EZHZ pomerne podrobným spôsobom, neponecháva národnej legislatíve príliš široký priestor na samostatnú právnu úpravu. Návrh zákona o EZHZ, ktorý je vykonávacím predpisom k tomuto nariadeniu, má za úlohu riešiť vnútroštátne pomery EZHZ a využiť tak možnosti, ktoré pre národnú právnu úpravu vytvárajú jednotlivé ustanovenia nariadenia. Na právne postavenie EZHZ sa v prípade absencie komunitárnej úpravy budú primerane vzťahovať všeobecné ustanovenia Obchodného zákonníka o obchodných spoločnostiach. Iba „primerané“ uplatnenie zodpovedajúcich ustanovení Obchodného zákonníka v tejto súvislosti znamená, že napr. uplatnenie niektorých jeho všeobecných ustanovení o obchodných spoločnostiach na právne pomery zoskupenia je priamo …

čl. I § 2 §
V § 2 je EZHZ vymedzené ako právnická osoba, ktorá sa zapisuje do obchodného registra podľa § 27 ods. 2 Obchodného zákonníka, „tzn. ako iná právnická osoba, o ktorej to ustanovuje osobitný zákon“ (zákon o EZHZ). Na EZHZ sa z dôvodu jeho zápisu do obchodného registra bude v celom rozsahu uplatňovať režim „zapísanej osoby“ upravený v zákone o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátane zverejňovania zapísaných údajov v Obchodnom vestníku a sankčných postihov za neplnenie povinností voči obchodnému registru. Tento režim sa na EZHZ samozrejme začne uplatňovať už vo fáze podania návrhu na prvozápis.

čl. I § 3 a 4 §
V § 3 a 4 návrhu zákona o EZHZ sú upravené otázky súvisiace so založením a vznikom EZHZ. Predpokladom vzniku EZHZ je to, aby budúci členovia EZHZ uzavreli zmluvu o založení EHZZ, ktorej podstatné náležitosti sú obsiahnuté v článku 5 nariadenia. Okrem údajov podľa článku 5 nariadenia, musí zakladateľská zmluva obsahovať aj údaje o prvých konateľoch EHZZ uvedené v § 3 návrhu zákona o EZHZ. Uvedené ustanovenie sa javí ako potrebné z dôvodu zjednotenia režimu EZHZ s režimom klasickej obchodnej spoločnosti, ktorý predpisuje podobnú obsahovú náležitosť zakladateľského dokumentu. Ďalším krokom je podanie návrhu na zápis EZHZ do obchodného registra, na ktorého podanie sú oprávnení konatelia EZHZ ako jej štatutárny orgán a ktorý musí byť podpísaný všetkými konateľmi EZHZ. Samotný postup pri zápise EZHZ do obchodného registra sa podobne ako postup pri zápise ostatných obchodných spoločností (družstva) spravuje ustanoveniami zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov a vykonávacím predpisom k tomuto zákonu (predpokladá …

čl. I § 5 §
V § 5 je upravená otázka konania v mene EZHZ a otázka postavenia a pôsobnosti členov štatutárneho orgánu EZHZ. Ako už bolo uvedené, právna úprava obchodného vedenia a konania v mene EZHZ obsiahnutá v nariadení, vychádza z koncepcie tzv. vonkajšieho riadenia spoločnosti a pri hľadaní analógie so slovenským právnym poriadkom v základných znakoch zodpovedá úprave inštitútu konateľa (konateľov) spoločnosti s ručením obmedzeným. Uvedené riešenie je značne netypické vzhľadom na súčasnú neobmedzenú zodpovednosť členov EZHZ (ktorí sú zároveň najvyšším orgánom EZHZ). Nariadenie ustanovilo v prípade EZHZ tzv. „vonkajšie“ riadenie zoskupenia – prostredníctvom konateľov (managers, Geschäftsfuehrer), ktorí sú osobami odlišnými od samotných členov zoskupenia jednak z dôvodu flexibility pri realizácii spolupráce členov – podnikateľov (napr. pri realizácii joint ventures), jednak vzhľadom na cezhraničný charakter EZHZ. Práva a povinnosti konateľov EZHZ sú upravené samotným nariadením (články 18 až 20 nariadenia), preto ich osobitná úprava priamo v návrhu zákona o EZHZ nie je potrebná. V zásade ide o právnu úpravu takmer identickú s úpravou …

čl. I § 6 §
Uvedené ustanovenie je reakciou na osobitný právny režim EZHZ, ktorý na jednej strane pozná neobmedzené ručenie členov zoskupenia za jeho záväzky, na druhej strane „externé“ riadenie zoskupenia konateľmi. Z tohto dôvodu sa predkladateľovi návrhu zákona javilo ako vhodné ustanoviť v prospech členov zoskupenia podobný „priamy nárok“ voči konateľom EZHZ, ako ho Obchodný zákonník v § 122 predvída v prípade spoločníkov spoločnosti s ručením obmedzeným.

čl. I § 7 §
V § 7 sú upravené účinky vyhlásenia konkurzu na majetok člena EZHZ a účinky zamietnutia návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, ktoré budú znamenať zánik členstva v EZHZ. Nariadenie v tomto smere nepredpisuje žiadnu úpravu. Zánik členstva v zoskupení z iných dôvodov je pritom jednoznačným spôsobom upravený v samotnom nariadení (najmä čl. 27 a 28 nariadenia), preto vykonávací zákon v tomto smere neposkytuj komplexnú, ale len „doplnkovú“ úpravu. Obdobným ako navrhovaným spôsobom je uvedená otázka riešená aj vo vykonávacích predpisoch Spolkovej republiky Nemecko a Rakúska. V našom právnom poriadku možno nájsť istú podobnosť s ustanovením obsiahnutým v § 148 ods. 2 Obchodného zákonníka (a to vo vzťahu k spoločnosti s ručením obmedzeným).

čl. I § 8 §
V odseku 1 je upravený zánik EZHZ, ktorý podobne ako v prípade obchodných spoločností nastáva ku dňu výmazu EZHZ z obchodného registra. Do tohto okamihu si EZHZ ponecháva svoju právnu subjektivitu. Zániku EZHZ predchádza jeho zrušenie s likvidáciou, ktoré je v prvom rade upravené samotným nariadením. Nariadenie priamo upravuje najmä dôvody zrušenia EZHZ, a to tým spôsobom, že môže ísť o dobrovoľné zrušenie (na základe dobrovoľného rozhodnutia členov EHZZ) alebo nútené zrušenie. Nútené zrušenie EZHZ sa pritom môže realizovať buď to formou rozhodnutia členov (keďže nariadenie priamo predpisuje, v ktorých prípadoch sú členovia povinní rozhodnúť o zrušení EZHZ) alebo súdnym rozhodnutím, ak si členovia nesplnia povinnosť rozhodnúť o zrušení EZHZ v ustanovených prípadoch (ani v tomto prípade teda k zrušeniu EZHZ nedochádza ex lege). Nariadenie ďalej umožňuje, aby národné právo štátu, v ktorom má EZHZ sídlo ustanovilo, že dôvodom na zrušenie EZHZ súdom môže byť aj to, že EZHZ koná v rozpore s „verejným záujmom“ tohto štátu, ale to len …

čl. I § 9 §
V článku 11 nariadenia je ustanovená povinnosť členského štátu zabezpečiť, aby boli údaje vymedzené v tomto článku (ktorými sú napr.: údaj o založení EZHZ, údaj o ukončení likvidácie na majetok EZHZ) oznámené Úradu pre úradné publikácie Európskych spoločenstiev najneskôr do jedného mesiaca od ich zverejnenia v súlade s vnútroštátnym právnym poriadkom príslušného členského štátu (v podmienkach Slovenskej republiky to znamená do jedného mesiaca od ich zverejnenia v Obchodnom vestníku). V tejto súvislosti bolo potrebné ustanoviť orgán, ktorý bude za Slovenskú republiku plniť oznamovaciu povinnosť ustanovenú v predmetnom článku. Z pohľadu predkladateľa návrhu zákona o EZHZ sa javilo ako najvhodnejšie, aby oznamovacie povinnosti v zmysle nariadenia voči orgánom Európskej únie plnilo Ministerstvo spravodlivosti SR, keďže je súčasne vydavateľom Obchodného vestníka.

čl. II
Navrhovaným ustanovením sa dopĺňa zákon o dani z príjmov. Príjem členov európskeho zoskupenia hospodárskych záujmov so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorí sú daňovníkmi s obmedzenou daňovou povinnosťou a ktorý im plynie z členstva v EZHZ sa bude považovať za príjem dosahovaný v stálej prevádzkarni na účely jeho zdanenia na území Slovenskej republiky. Táto úprava je vyvolaná právnou úpravou obsiahnutou v článku 40 nariadenia, podľa ktorého sú zisky a straty EZHZ zdaniteľné len v rukách jednotlivých jeho členov, a to podľa právnych poriadkov členských štátov, ktorých sú títo členovia zoskupenia rezidentami. Z formálnoprávneho hľadiska teda EZHZ nebude považované za daňovoprávny subjekt (daňovníka dane z príjmov) a daňovoprávny základ sa z uvedeného dôvodu bude určovať na úrovni jeho jednotlivých členov a nie na úrovni EZHZ.

čl. III
Účinnosť zákona sa navrhuje k dátumu platnosti Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii, keďže týmto dátumom sa súčasťou nášho právneho poriadku stane nariadenie, ktoré tento zákon vykonáva. Bratislava 17. decembra 2003 Mikuláš Dzurinda, predseda vlády Slovenskej republiky Daniel Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti Slovenskej republiky

čl. IX
(Zákon o európskom zoskupení hospodárskych záujmov)

čl. IX bod 1
Legislatívno-technická zmena v nadväznosti na komplexnú úpravu obchodného registra v návrhu zákona a vypustenie úpravy z Obchodného zákonníka.

čl. IX bod 2 (§ 3) §
Legislatívno-technická zmena, v súvislosti s identifikáciou osôb, ktoré nie sú slovenskými občanmi, je potrebné doplniť aj iný identifikačný údaj okrem rodného čísla. Zmena sleduje logiku identifikácie osôb všeobecne dodržiavanú v právnom poriadku.

čl. IX bod 3 (§ 4) §
Vzhľadom na komplexnú úpravu zapisovaných údajov a dokumentov, ktoré sa ukladajú do zbierky dokumentov v návrhu zákona, sa táto úprava v osobitnom predpise vypúšťa tak, aby nevznikala duplicita.