Zákon č. 61/2015 Z. z. Zákon o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Regionálne školstvo má z hľadiska potrieb praxe za úlohu pripraviť absolventov, ktorí majú vedomosti a zručnosti potrebné na čo najplynulejší prechod do praxe na pracovné miesta nevyžadujúce si vysokoškolské vzdelanie. Hlavnú ťarchu pri plnení tejto úlohy nesie odborné školstvo uskutočňujúce odborné vzdelávanie a prípravu.
Zrýchľujúci sa globálny vývoj sa premieta do meniacich sa potrieb trhu práce. Ak má odborné školstvo dobre plniť svoju úlohu, musí byť schopné na tieto zmeny reagovať. Táto schopnosť sa dá zabezpečiť len úzkou spoluprácou odborných škôl so všetkými zainteresovanými subjektmi, a to so štátnou správou, územnou samosprávou, zamestnávateľmi, stavovskými a profesijnými organizáciami a zástupcami zamestnancov.
Legislatívnym základom na zabezpečenie spolupráce všetkých zainteresovaných v oblasti odborného vzdelávania a prípravy na Slovensku je zákon č. 184/2009 Z. z. odbornom vzdelávaní a príprave. Pri tvorbe zákona bolo cieľom vytvoriť podmienky na zabezpečenie stredoškolského odborného vzdelávania a prípravy žiakov v súlade s potrebami trhu práce.
Zákon vytvára systém koordinácie odborného vzdelávania pre trh práce tým, že určuje účastníkov systému, ustanovuje ich práva a povinnosti a vytvára základné mechanizmy systému. Celý systém je postavený na základe štvorstrannej spolupráce subjektov podporujúcich samotný proces stredoškolského odborného vzdelávania a prípravy. Týmito účastníkmi sú štátna správa, územná samospráva, zamestnávatelia a zamestnanci. Koordinácia sa uskutočňuje na dvoch úrovniach a to na celoštátnej úrovni a na úrovni samosprávneho kraja.
Vstup zamestnávateľov do odborného vzdelávania a prípravy je riešený prostredníctvom plánovania vzdelávacích potrieb trhu práce, spoluúčasťou pri tvorbe nového obsahu vzdelávania a pri inovácii existujúceho obsahu vzdelávania, spoluúčasťou na realizácii odborného vzdelávania a prípravy a podielom na hodnotení kvality odborného vzdelávania a prípravy v rámci ukončovania štúdia v stredných školách.
Hlavným cieľom súčasnej právnej úpravy bolo motivovať zamestnávateľov, aby vstúpili do procesu odborného vzdelávania a prípravy. Na dosiahnutie tohto účelu sú vytvorené dva motivačné predpoklady. Prvým je ten, aby príprava na povolanie prebiehala v súlade s požiadavkami a potrebami zamestnávateľov. Druhou, nie menej podstatnou motiváciou pre zamestnávateľa vstúpiť do odborného vzdelávania a prípravy, sú daňové stimuly.
Obe motivácie boli vytvorené, resp. posilnené zákonom o odbornom vzdelávaní a príprave a novelizačnými článkami Zákonníka práce a zákona o dani z príjmov. Z týchto zákonov vyplýva, že zamestnávateľ, pre ktorého sa žiak pripravuje na povolanie môže poskytovať žiakovi finančné a hmotné zabezpečenie. Ak má zamestnávateľ so žiakom strednej odbornej školy uzatvorenú pracovnú zmluvu podľa § 53 Zákonníka práce, môže si výdavky vynaložené na výchovu a vzdelávanie takéhoto žiaka uplatniť ako daňový výdavok. Túto pracovnú zmluvu môže zamestnávateľ so žiakom uzatvoriť aj pred skončením štúdia najskôr v deň, keď dovŕši 15 rokov veku, pričom zamestnávateľ, pre ktorého sa žiak pripravuje na povolanie môže so žiakom uzatvoriť dohodu, v ktorej sa zaviaže, že po skončení štúdia zotrvá u zamestnávateľa po určitý čas, najviac však tri roky. Takáto dohoda sa môže uzatvoriť len pri uzatváraní pracovnej zmluvy.
Napriek tomu, že zákon o odbornom vzdelávaní a príprave vytvoril mechanizmy vytvárajúce predpoklady pre vstup zamestnávateľov do odborného vzdelávania a prípravy, zamestnávatelia stále nie sú dostatočne motivovaní pre vstup do tohto procesu. Jedným z dôvodov môže byť, že zamestnávatelia nepoznajú možnosti, ktoré im zákon poskytuje a nie sú dostatočne informovaní o bonusoch, ktoré pre nich vyplývajú z ich účasti na odbornom vzdelávaní a príprave.
Vo všeobecnosti môžeme povedať, že kvalita odborného vzdelávania a prípravy je kritizovaná hlavne zo strany zamestnávateľov. Podľa zamestnávateľov odborné vzdelávanie a príprava nedostatočne reaguje na aktuálne potreby trhu práce a nedokáže pripraviť kvalifikovanú pracovnú silu v takej miere, aby bola schopná bezprostredne po ukončení štúdia vstúpiť do pracovného procesu.
Podľa zisťovaní Ústavu informácií a prognóz školstva sa za posledné dva roky znížil podiel žiakov stredných odborných škôl vykonávajúcich praktické vyučovanie priamo u zamestnávateľov z 5,75 % na 3,80 %. Pritom praktické vyučovanie vykonávané priamo u zamestnávateľov pomôže zvýšiť kvalitu praktickej prípravy žiakov najmä z dôvodu, že umožní poznať reálne prostredie výkonu povolania, rozvíjať u žiakov pracovné návyky, nevyhnutné na úspešné zaradenie sa na trh práce po ukončení štúdia.
Poznať reálne prostredie výkonu povolania a rozvíjať pracovné návyky nevyhnutné na úspešné zaradenie sa na trh práce bezprostredne po ukončení štúdia sú základným predpokladom pre absolventa strednej odbornej školy zapojiť sa do pracovného procesu bez potreby ďalšieho preškoľovania.
Súčasný duálny systém v Nemecku, Rakúsku a Švajčiarsku je prezentovaný ako základný garant úspešného fungovania ekonomiky a hospodárstva nielen v podmienkach týchto krajín, ale aj v celoeurópskom kontexte. Prenos týchto pozitívne pôsobiacich nástrojov je dôležitý pre rozvoj nášho hospodárstva, ktoré je prioritne naviazané na ekonomiku týchto krajín, či už smerovaním exportu, alebo zastúpením ich firiem pôsobiacich v Slovenskej republike.
Z hľadiska lepšieho zosúladenia výučby s potrebami praxe možno využiť skúsenosti z obdobia, kedy väčšie podniky v Slovenskej republike mali svoje vlastné učilištia, financované z vlastných prostriedkov odpočítateľných z daňového základu.
Návrh zákona bol pripravený v spolupráci s členmi Pracovnej skupiny pre systémové zmeny v oblasti odborného vzdelávania a prípravy, ktorej členovia sú zástupcovia významných zamestnávateľských zväzov a združení, združenia samosprávnych krajov SK8, Ministerstva hospodárstva SR ako aj Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku.
Cieľom návrhu zákona je pripraviť novú komplexnú právnu úpravu celej problematiky odborného vzdelávania a prípravy v stredných odborných školách. Návrh zákona upravuje systém odborného vzdelávania a prípravy žiaka strednej odbornej školy, typy stredných odborných škôl, praktické vyučovania žiaka, systém duálneho vzdelávania, overenie spôsobilosti zamestnávateľa poskytovať praktické vyučovanie v systéme duálneho vzdelávania, úpravu vzájomných práv a povinností žiaka, strednej odbornej školy a zamestnávateľa pri praktickom vyučovaní, hmotné zabezpečenie žiaka a finančné zabezpečenie žiaka a koordináciu odborného vzdelávania a prípravy pre trh práce.
Súčasťou právnej úpravy nového zákona bude aj zavedenie prvkov duálneho vzdelávania do systému odborného vzdelávania a prípravy, čo si vyžaduje vytvorenie systému duálneho vzdelávania a mechanizmu overenia spôsobilosti zamestnávateľa poskytovať praktické vyučovanie v systéme duálneho vzdelávania.
Keďže ide o systémové zmeny v celom procese odborného vzdelávania a prípravy nad rámec samotného zákona o odbornom vzdelávaní a príprave, súčasťou návrhu zákona sú i novelizačné články upravujúce školský zákon, zákon o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, zákon o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení, Zákonník práce, zákon o dani z príjmov, päť zákonov o komorách a zákon o sociálnom poistení.
Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi, medzinárodnými zmluvami a medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a právom Európskej únie.
Návrh zákona zakladá zvýšené nároky na štátny rozpočet a nezakladá zvýšené nároky na rozpočty obcí a vyšších územných celkov. Predkladaný návrh zákona má pozitívny sociálny vplyv v oblasti hospodárenia domácností a zamestnanosti, pozitívny vplyv, na podnikateľské prostredie a na informatizáciu spoločnosti a nepredpokladá negatívny dopad na životné prostredie. Všetky vplyvy sú zohľadnené v doložke vplyvov.
Doložka
vybraných vplyvov
A.1. Názov materiálu: Návrh zákona o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Termín začatia a ukončenia PPK: -
A.2. Vplyvy:
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
x
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
x
x
3. Sociálne vplyvy
x
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
– sociálnu exklúziu,
– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
4. Vplyvy na životné prostredie
x
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
x
A.3. Poznámky
Príloha: Vyhodnotenie vplyvov podľa Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov
Vplyvy na rozpočet verejnej správy,
na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu
2.1. Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu
Tabuľka č. 1
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)
2015
2016
2017
2018
Príjmy verejnej správy celkom
-1 840 457
-6 316 989
-10 067 147
-15 669 040
v tom: za MŠVVaŠ SR
0,00
0,00
0,00
0,00
v tom: za MF SR
-1 840 457
-6 316 989
-10 067 147
-15 669 040
z toho:
- vplyv na ŠR
-1 727 977
-5 928 999
-9 463 923
-14 731 584
- vplyv na územnú samosprávu
- 112 480
- 387 990
- 603 225
- 937 456
Výdavky verejnej správy celkom
-71 302
-745 693
-2 396 649
-4 542 820
v tom: za MŠVVaŠ SR
-71 302
-745 693
-2 396 649
-4 542 820
v tom: za MF SR
0.00
0.00
0.00
0.00
z toho:
0.00
0.00
0.00
0.00
- vplyv na ŠR
-71 302
-745 693
-2 396 649
-4 542 820
- vplyv na územnú samosprávu
0.00
0.00
0.00
0.00
Celková zamestnanosť
- z toho vplyv na ŠR
Financovanie zabezpečené v rozpočte
0.00
0.00
0.00
0.00
v tom: za MŠVVaŠ SR
0.00
0.00
0.00
0.00
v tom: za MV SR
0.00
0.00
0.00
0.00
v tom: za MF SR
0.00
0.00
0.00
0.00
2.2. Financovanie návrhu
Tabuľka č. 2
Financovanie
Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)
2015
2016
2017
2018
Celkový vplyv na rozpočet verejnej správy (- príjmy, + výdavky)
1 769 155
5 571 296
7 670 498
11 126 221
z toho vplyv na ŠR
1 656 675
5 183 306
7 067 274
10 188 764
financovanie zabezpečené v rozpočte
0,00
0,00
0,00
0,00
ostatné zdroje financovania
0,00
0,00
0,00
0,00
Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora
1 769 155
5 571 296
7 670 498
11 126 221
Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:
2.3. Popis a charakteristika návrhu
2.3.1. Popis návrhu:
Návrh na zavedenie systému duálneho vzdelávania pre učebné odbory a študijné odbory s rozšíreným počtom hodín praktického vyučovania stredných odborných škôl rieši problematiku slabej uplatniteľnosti absolventov týchto odborov na trhu práce, a tým nedostatok kvalifikovaných pracovných síl pre potreby krytia výpadku pracovných síl v týchto odboroch z dôvodu odchodov do dôchodku a pre potreby zabezpečenia ďalšieho ekonomického rastu. Príprava žiakov na ich budúce povolanie podľa predpokladaných potrieb trhu práce zabezpečí účelnejšie a efektívnejšie vynaloženie prostriedkov štátu, pracovné sily zodpovedajúce potrebám trhu práce a zvýšenie konkurencieschopnosti krajiny.
Podľa zamestnávateľov odborné vzdelávanie a príprava nedostatočne reaguje na aktuálne potreby trhu práce, nedokáže pripraviť kvalifikovanú pracovnú silu v takej miere, aby bola schopná bezprostredne po ukončení štúdia vstúpiť do pracovného procesu, a tak nedokáže efektívne nahrádzať výpadok odborných pracovníkov odchádzajúcich do dôchodku. Dôsledky pretrvávajúcich problémov stredného odborného školstva sa v strednodobom horizonte premietajú do vývoja slovenskej ekonomiky a jej konkurencieschopnosti. Zahraničná prax so systémami duálneho vzdelávania a praktickej prípravy žiakov na povolanie ukazuje, že zapojením zamestnávateľov do praktickej výučby sa zvyšuje uplatniteľnosť absolventov učebných odborov na trhu práce, znižuje sa ich nezamestnanosť a doba trvania nezamestnanosti po absolvovaní štúdia. Absolventi duálneho štúdia sú tiež produktívnejší a lepšie pripravení na prax.
Cieľom zavedenia systému duálneho vzdelávania na Slovensku je zvýšiť flexibilitu školského systému vo vzťahu k potrebám trhu a umožniť zamestnávateľom aktívne sa podieľať na odbornej príprave žiakov s cieľom vychovať si odborne pripravených zamestnancov pre svoju spoločnosť, prípadne odvetvie. Cieľom má byť tiež zvýšenie uplatniteľnosti absolventov stredných odborných škôl na trhu práce a zníženie nezamestnanosti mladých.
Návrh bude implementovať Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, Štátny inštitút odborného vzdelávania, stavovské organizácie a profesijné organizácie.
Systém duálneho vzdelávania bude implementovaný plošne pre učebné odbory a študijné odbory s rozšíreným počtom hodín praktického vyučovania stredných odborných škôl a po splnení podmienok, ktoré budú bližšie špecifikované, sa budú môcť do neho zapojiť všetci zamestnávatelia a stredné odborné školy.
2.3.2. Charakteristika návrhu podľa bodu 2.3.2. Metodiky :
zmena sadzby
zmena v nároku
nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)
x kombinovaný návrh
iné
2.3.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:
Hlavným determinantom vplyvov návrhu na rozpočet verejnej správy sú počty žiakov učebných odborov a študijných odborov s rozšíreným počtom hodín praktického vyučovania stredných odborný škôl, ktorí sa zapoja do systému duálneho vzdelávania na základe učebnej zmluvy a počet žiakov, ktorí sa budú vykonávať praktické vyučovanie na pracoviskách zamestnávateľov na základe dohody medzi školou a zamestnávateľom v tzv. zmiešanom systéme.
Počet žiakov v jednotlivých ročníkoch má vplyv na príjmy a výdavky rozpočtu verejnej správy najmä vo forme finančného a hmotného zabezpečenia žiakov, ktoré bude vyplácané žiakom v súvislosti so zapojením sa do systému duálneho vzdelávania, motivačných štipendií vyplácaných z verejných zdrojov žiakom, ktorí sa budú pripravovať v odboroch vzdelávania s nedostatočným počtom absolventov na trhu práce, úspory výdavkov na časť mzdového normatívu za žiakov vykonávajúcich praktické vyučovanie v systéme duálneho vzdelávania a ďalej vo forme daňových úľav poskytovaných zamestnávateľom zapojeným do systému duálneho vzdelávania.
Spustenie systému duálneho vzdelávania sa predpokladá od 1. 9. 2015, kedy by sa malo do systému zapojiť odhadom 1 500 žiakov. Predpokladá sa, že počet žiakov v duálnom vzdelávaní bude postupne narastať a počet ostatných žiakov v zmiešanom systéme, ktorí budú vykonávať praktické vyučovanie u zamestnávateľov bude postupne mierne klesať.
Tabuľka č. 3
Objem aktivít
Odhadované objemy
2015
2016
2017
2018
Počet žiakov zúčastnených na duálnom vzdelávaní
1500
4 270
8 429
13 997
Počet žiakov zapojených do duálneho systému - 1. ročník
1500
2 867
4 379
6 135
Počet žiakov zapojených do duálneho systému - 2. ročník
0
1 403
2 677
4 092
Počet žiakov zapojených do duálneho systému - 3. ročník
0
0
1 373
2 623
Počet žiakov zapojených do duálneho systému - 4. ročník
0
0
0
1 147
Počet žiakov študujúcich v zmiešanom systéme
4 912
4 156
3 495
2 872
2.3.4. Výpočty vplyvov na verejné financie
Dopady na príjmovej strane:
Vplyv na daňové príjmy:
Z hľadiska negatívnych vplyvov na daňové príjmy verejného rozpočtu sa predpokladajú štyri vplyvy:
Zníženie základu dane zamestnávateľa – s cieľom motivovať zamestnávateľov zapojiť sa do duálneho systému vzdelávania sa navrhuje aby sa základ dane zamestnávateľa, ktorý poskytuje žiakovi praktické vyučovanie v systéme duálneho vzdelávania znížil o paušálnu sumu. Výška paušálnej daňovej úľavy je navrhnutá na úrovni 1600 Eur ročne na žiaka, ktorý sa vzdeláva u zamestnávateľa 200 až 400 hodín ročne a 3200 Eur ročne na žiaka, ktorý sa vzdeláva u zamestnávateľa nad 400 hodín ročne. Navrhovanou daňovou úľavou sa zamestnávateľom poskytujúcim praktické vyučovanie v duálnom systéme vzdelávania čiastočne vykompenzuje strata, ktorá im vznikne z rozdielu súčtu povinne poskytnutého finančného a hmotného zabezpečenia a minimálnej výšky nákladov na financovanie praktického vyučovania, ktorá predstavuje sumu nákladov na mzdy a platy pedagogických zamestnancov, pod vedením ktorých vykonávajú žiaci praktické vyučovanie a úspory na dani, ktorá im vznikne uplatnením týchto nákladov ako daňového výdavku.
Uplatnenie nákladov poskytnutých z prostriedkov zamestnávateľov na finančné a hmotné zabezpečenie žiakov ako daňového výdavku – daňový výdavok si budú môcť uplatniť zamestnávatelia poskytujúci finančné a hmotné zabezpečenie žiakom v duálnom systéme vzdelávania aj ostatným žiakom. Náklady na finančné zabezpečenie budú obsahovať odmenu za produktívnu prácu žiaka a podnikové štipendium, náklady na hmotné zabezpečenie zahŕňajú náklady žiaka na stravovanie, ubytovanie, cestovné, osobné ochranné pracovné prostriedky žiaka a posúdenie zdravotnej, zmyslovej a psychologickej spôsobilosti žiaka.
Zamestnávateľom poskytujúcim praktické vzdelávanie žiakom v duálnom systéme vzdelávania vznikne povinnosť poskytnúť žiakom hmotné zabezpečenie, pracovné štipendium a odmenu za produktívnu prácu ak ju žiak bude vykonávať.
Poskytnutie finančného a hmotného zabezpečenia pre žiakov v zmiešanom systéme nebude pre zamestnávateľa, okrem odmeny za produktívnu prácu a hmotného zabezpečenia osobných ochranných pracovných prostriedkov a posúdenia zdravotnej, zmyslovej a psychologickej spôsobilosti žiaka, povinné.
Uplatnenie minimálnej výšky nákladov na financovanie praktického vyučovania ako daňového výdavku – Zamestnávateľ v systéme duálneho vzdelávania si bude môcť uplatniť ako daňový výdavok minimálne náklady, ktoré bude musieť vynaložiť na mzdy a platy majstrov odbornej výchovy, pod vedením ktorých žiaci vykonávajú praktické vyučovanie v príslušných kategóriách stredných odborných škôl.
Základom pre výpočet predpokladanej hodnoty daňového výdavku, ktorý si uplatnia zamestnávatelia, je súčin hodnoty usporeného normatívu na jedného žiaka a predpokladaného počtu žiakov v duálnom systéme.
Oslobodenie odmeny za produktívnu prácu od zdravotných odvodov. V nadväznosti na vylúčenie odmeny za produktívnu prácu z predmetu dane fyzických osôb, nebude sa na tento príjem vzťahovať ani povinnosť odvodu na zdravotné poistenie.
Pri výpočte sa vychádza z maximálnej výšky odmeny za produktívnu prácu, ktorú by žiak mohol dosiahnuť za jeden mesiac. Odmenu za produktívnu prácu poskytuje zamestnávateľ žiakovi vo výške 50 – 100 % hodinovej minimálnej mzdy v závislosti od kvality práce a správania žiaka.
Vyššie spomínané negatívne vplyvy na príjmy verejného rozpočtu sú v tabuľke č. 4 uvedené pod položkou Daňové príjmy (100).
Nakoľko časť žiakov zúčastnených na duálnom vzdelávaní absolvuje duálne vzdelávanie u zamestnávateľov, ktorí sú fyzickými osobami. Zníženie základu dane zamestnávateľa, uplatnenie nákladov poskytnutých z prostriedkov zamestnávateľov na finančné a hmotné zabezpečenie žiakov ako daňového výdavku a uplatnenie minimálnej výšky nákladov na financovanie praktického vyučovania ako daňového výdavku zamestnávateľmi, ktorí sú fyzickými osobami bude mať vplyv na zníženie podielových daní.
Predpokladá sa, že zníženie základu dane fyzickými osobami, u ktorých budú žiaci absolvovať duálne vzdelávanie bude predstavovať 10% zo zníženia základu dane všetkých zamestnávateľov, u ktorých budú žiaci absolvovať duálne vzdelávanie.
Odhadované skrátenie podielových daní pre obce a VÚC sa postupne s predpokladaným nárastom počtu žiakov v duálnom vzdelávaní u fyzických osôb zvýši zo 112 480 Eur v roku 2015 na 937 457 Eur v roku 2018.
Vzhľadom na počet správnych jednotiek územnej samosprávy toto zníženie rozpočty obcí ani samosprávnych krajov takmer neovplyvní.
Dopady na výdavkovej strane:
Vplyv na bežné výdavky:
Z hľadiska pozitívnych vplyvov na bežné výdavky verejného rozpočtu sa predpokladá jeden vplyv:
Úspora výdavkov na vzdelávanie – V systéme duálneho vzdelávania náklady na praktické vyučovanie žiakov znáša v plnom rozsahu zamestnávateľ, a to minimálne vo výške určenej normatívom. O tieto náklady, ktoré znáša zamestnávateľ, bude krátený normatív prideľovaný strednej odbornej škole, za každého žiaka zapojeného do duálneho vzdelávania, čím vznikne úspora výdavkov MŠVVaŠ SR na normatívne prideľované prostriedky na výchovu a vzdelávania. Výpočet úspory vychádza z priemerného mzdového normatívu na žiaka strednej odbornej školy upraveného koeficientom úspory výdavkov štátu na vzdelávanie. Koeficient úspory je vypočítaný ako podiel celkových osobných nákladov na majstrov odbornej výchovy na celkových osobných nákladoch na pedagogických zamestnancov za rok.
Tento vplyv na bežné výdavky verejného rozpočtu je uvedený v tabuľke č. 5 pod položkou Transfery v rámci verejnej správy (641).
Z hľadiska negatívnych vplyvov na bežné výdavky verejného rozpočtu sa predpokladajú dva vplyvy:
Dotácia na výkon kompetencií stavovských a profesijných organizácií. Ide o nastavenie prechodného obdobia na rozbehnutie návrhom zákona nastaveného mechanizmu. Uvažuje sa o podpore dvoch zamestnancov (800 Eur/osobomesiac) na každú stavovskú a profesijnú organizáciu (7) formou dotácie.
Náklady na motivačné štipendiá – vzniknú v súvislosti so zrušením motivačných štipendií poskytovaných z prostriedkov zamestnávateľov. Návrh predpokladá poskytovanie motivačných štipendií z prostriedkov štátu všetkým žiakom v období školského vyučovania (10 mesiacov), ktorí študujú v odboroch vzdelávania, ktoré sú zaradené do Zoznamu odborov vzdelávania a nedostatočným počtom absolventov pre potreby trhu práce. Výška štipendia sa vypočítava percentuálnym podielom zo sumy životného minima podľa dosiahnutého prospechu žiaka. Odhad vychádza zo súčasného počtu žiakov pripravujúcich sa v odboroch vzdelávania s nedostatočným počtom absolventov pre potreby trhu práce a z percentuálneho rozdelenia žiakov do príslušných skupín podľa úrovne prospechu podľa výkazu Škol (MŠVVŠ SR) 2 – 01 Prospech a dochádzka žiakov stredných škôl v školskom roku 2012/2013.
Tento vplyv na bežné výdavky verejného rozpočtu je uvedený v tabuľke č. 5 pod položkou Transfery jednotlivcom a neziskovým právnickým osobám (642).
Tabuľka č. 4
Príjmy (v eurách)
Vplyv na rozpočet verejnej správy
poznámka
2015
2016
2017
2018
Daňové príjmy (100)1
-1 840 457
-6 316 989
-10 067 147
-15 669 041
Položka zahŕňa zníženie daňových príjmov vyplývajúcich z daňových úľav poskytovaných zamestnávateľom zapojeným v duálnom systéme vrátane vplyvu na zdravotné odvody.
Poistné (150)
0.00
0.00
0.00
0.00
Nedaňové príjmy (200)1
0.00
0.00
0.00
0.00
Granty a transfery (300)1
0.00
0.00
0.00
0.00
Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)
0.00
0.00
0.00
0.00
Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)
0.00
0.00
0.00
0.00
Dopad na príjmy verejnej správy celkom
-1 840 457
-6 316 989
-10 067 147
-15 669 041
1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Tabuľka č. 5
Výdavky (v eurách)
Vplyv na rozpočet verejnej správy
poznámka
2015
2016
2017
2018
Bežné výdavky (600)
-71 302
-745 693
-2 396 649
-4 542 820
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
Tovary a služby (630)
Cestovné náhrady (631)
Nájomné za nájom (636)
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
Bežné transfery (640)2
v tom: Transfery jednotlivcom a neziskovým právnickým osobám (642 )
257 207.00
682 225.00
852 064.00
1 291 605.00
Položka zahŕňa motivačné štipendiá poskytované žiakov žiakom a dotácie na výkon kompetencií stavovských a profesijných organizácií
v tom: Transfery v rámci verejnej správy (641)
- 328 509.00
-1 427 918,00
-3 248 733,00
-5 834 425,00
Položka zahŕňa úsporu výdavkov na vzdelávanie vyplývajúcu zo zníženého normatívu na žiaka zapojeného do duálneho systému.
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pôžičkami a NFV (650)2
0.00
0.00
0.00
0.00
Kapitálové výdavky (700)
0.00
0.00
0.00
0.00
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
0.00
0.00
0.00
0.00
Kapitálové transfery (720)2
0.00
0.00
0.00
0.00
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
0.00
0.00
0.00
0.00
Dopad na výdavky verejnej správy celkom
-71 302
-745 693
-2 396 649
-4 542 820
z toho výdavky na ŠR
-71 302
-745 693
-2 396 649
-4 542 820
Bežné výdavky (600)
-71 302
-745 693
-2 396 649
-4 542 820
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
0.00
0.00
0.00
0.00
Kapitálové výdavky (700)
0.00
0.00
0.00
0.00
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
0.00
0.00
0.00
0.00
2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Tabuľka č. 6
Zamestnanosť
Vplyv na rozpočet verejnej správy
poznámka
2015
2016
2017
2018
Počet zamestnancov celkom*
z toho vplyv na ŠR
Priemerný mzdový výdavok (v eurách)*
z toho vplyv na ŠR
Osobné výdavky celkom (v eurách)
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)*
z toho vplyv na ŠR
Poistné a príspevok do poisťovní (620)*
z toho vplyv na ŠR
Poznámky:
Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka
Poistné tvorí podiel mzdových výdavkov, pričom za organizácie v pôsobnosti kapitol štátneho rozpočtu, s výnimkou prenesených kompetencií výkonu štátnej správy, pre zamestnancov štátnej služby a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme predstavuje 34,95 %, pre policajtov, profesionálnych vojakov, colníkov, hasičov vrátane horskej záchrannej služby predstavuje 33,2 %. Pre ostatné subjekty verejnej správy vrátane prenesených kompetencií výkonu štátnej správy poistné tvorí podiel zodpovedajúci 35,2 %.
Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy automaticky prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“
Vplyvy na podnikateľské prostredie
Vplyvy na podnikateľské prostredie
3.1. Ktoré podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené a aký je ich počet?
Vo všeobecnosti všetky subjekty, ktoré využívajú absolventov stredných odborných škôl, ale primárne by sa malo jednať o subjekty, ktoré sa rozhodnú zapojiť do systému duálneho školstva.
3.2. Aký je predpokladaný charakter a rozsah nákladov a prínosov?
Charakter nákladov:
Náklady na materiálno technické a priestorové zabezpečenie praktického vyučovania (obstaranie dlhodobého majetku, materiálové náklady a pod.).
Náklady na personálne zabezpečenie praktického vyučovania (mzdy a platy inštruktorov a majstrov odbornej výchovy).
Náklady na finančné a hmotné zabezpečenie žiaka.
Administratívne náklady (náklady súvisiace so správou systému duálneho vzdelávania v rámci podnikateľského subjektu)
Charakter prínosov:
Zníženie nákladov súvisiacich s vyhľadávaním pracovných síl, skrátenie procesu adaptácie absolventov po nástupe do zamestnania, zníženie nákladov na rekvalifikácie
Paušálna daňová úľava za každého žiaka vykonávajúceho praktické vyučovanie aspoň 200 hodín ročne
Daňový odpočet vynaložených nákladov na praktické vzdelávanie
3.3. Aká je predpokladaná výška administratívnych nákladov, ktoré podniky vynaložia v súvislosti s implementáciou návrhu?
Zamestnávateľom vzniknú jednorazové náklady v súvislosti so zavedením procesu overovania spôsobilosti zamestnávateľa na poskytovanie praktického vyučovania, ktorého výšku určí príslušná stavovská a profesijná organizácia, ktorá bude spôsobilosť overovať.
Zároveň sa zrušením povinného zaraďovania pracoviska praktického vyučovania do siete škôl a školských zariadení v procese správneho konania a jeho nahradením zjednodušeným procesom registrácie pracovísk praktického vyučovania výrazne zníži administratívna náročnosť aj náklady spojené s procesom zaradenia do siete škôl a školských zariadení.
Súčasne sa zníži administratívna náročnosť v súvislosti s oslobodením odmien za produktívnu prácu z predmetu dane a následne od odvodov do zdravotných poisťovní.
V tomto momente nie je možné kvantifikovať. Výška administratívnych nákladov závisí od typu podniku, od množstva žiakov zapojených do duálneho vzdelávania a od možností využiť existujúce administratívne kapacity podniku na zabezpečenie administrácie systému duálneho vzdelávania v rámci podniku.
3.4. Aké sú dôsledky pripravovaného návrhu pre fungovanie podnikateľských subjektov na slovenskom trhu (ako sa zmenia operácie na trhu?)
Žiadny vplyv
3.5. Aké sú predpokladané spoločensko-ekonomické dôsledky pripravovaných regulácií?
Celospoločenská angažovanosť zamestnávateľov na vzdelávaní, zníženie nákladov zamestnávateľov na získanie pracovnej sily, lepšia uplatniteľnosť absolventov stredných odborných škôl na trhu práce, zabezpečenie dostatočného počtu kvalifikovaných pracovných síl pre potreby trhu práce a rast ekonomiky, zníženie odchodov mladých do zahraničia, rast produktivity práce, získanie nových (udržanie existujúcich) priamych zahraničných investícií, rastúca konkurencieschopnosť ekonomiky.
Sociálne vplyvy - vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a na zamestnanosť
Sociálne vplyvy predkladaného materiálu - vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
4.1. Identifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené.
Za najvýznamnejší prínos systému z pohľadu hospodárenia domácností sa považuje finančné a hmotné zabezpečenie žiakov vo forme odmeňovania žiaka zamestnávateľom a štátom vo forme finančných odmien a štipendií v závislosti na dosiahnutom prospechu a kvalite práce a úhrad nákladov na žiakov na stravovanie, ubytovanie a cestovné.
V oblasti finančného zabezpečenia žiakov:
rovnako ako v súčasnej právnej úprave je zamestnávateľ povinný poskytnúť odmenu za produktívnu prácu každému žiakovi, ktorý túto prácu pre neho vykonáva v rámci praktického vyučovania.
zvyšuje sa maximálna výška štipendia, ktoré môže poskytnúť zamestnávateľ žiakovi, ktorý u neho vykonáva praktické vyučovanie (tzv. podnikové štipendium – do štvornásobku životného minima na nezaopatrené alebo zaopatrené neplnoleté dieťa – predtým motivačné štipendium v max. výške 65 % sumy životného minima na nezaopatrené alebo zaopatrené neplnoleté dieťa),
zavádza sa poskytovanie motivačného štipendia z prostriedkov štátneho rozpočtu pre každého žiaka, ktorý sa pripravuje v študijnom odbore alebo v učebnom odbore, ktoré sú zaradené do Zoznamu študijných odborov a učebných odborov s nedostatočným počtom absolventov na trhu práce.
V oblasti hmotného zabezpečenia žiakov:
sa zachovávajú možnosť, podmienky aj maximálna výška úhrady výdavkov žiakov spojených s odborným vzdelávaním a prípravou na stravovanie, ubytovanie a cestovné pre žiakov, ktorí vykonávajú praktické vyučovanie na pracovisku zamestnávateľa
zamestnávateľovi, u ktorého žiaci vykonávajú praktické vyučovanie v rámci duálneho systému vzdelávania sa po novom ustanovuje povinnosť týmto žiakom uhradiť výdavky spojené s odborným vzdelávaním a prípravou na stravovanie.
Poskytnuté finančné a hmotné zabezpečenie žiakov pozitívne ovplyvní disponibilný príjem domácností všetkých žiakov, ktorí budú vykonávať praktické vyučovanie u zamestnávateľov, avšak v najväčšej miere sa to prejaví u žiakov, ktorí budú zapojení do systému duálneho vzdelávania.
Kvantifikujte:
Rast alebo pokles príjmov/výdavkov na priemerného obyvateľa
Rast alebo pokles príjmov/výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností
Celkový počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným materiálom
V oblasti finančného zabezpečenia žiakov:
z dôvodu zvýšenia minimálnej hodinovej mzdy od 1. 1. 2015 na 2,184- Eur sa oproti súčasnému stavu zvýši maximálna mesačná výška odmeny za produktívnu prácu každého žiaka, ktorý ju vykonáva na pracovisku zamestnávateľa o 10,043- Eur zo 127,449- Eur na 137,592- Eur,
maximálna výška štipendia, ktoré bude môcť poskytnúť zamestnávateľ žiakovi, ktorý u neho vykonáva praktické vyučovanie (tzv. podnikové štipendium) sa zvýši o 271,26- Eur, z pôvodných 90,42- Eur (pôvodne motivačné štipendium v max. výške 65% sumy životného minima na nezaopatrené alebo zaopatrené neplnoleté dieťa) na 361,68- Eur (štvornásobok životného minima na nezaopatrené alebo zaopatrené neplnoleté dieťa).
každému žiakovi, ktorý sa pripravuje v študijnom odbore alebo v učebnom odbore, ktoré sú zaradené do Zoznamu študijných odborov a učebných odborov s nedostatočným počtom absolventov na trhu práce bude poskytnuté mesačne v období školského vyučovania motivačné štipendium podľa úrovne priemerného prospechu nasledovne:
Ø od 1 do 1,8 – 58,77- Eur
Ø od 1,8 do 2,4 – 40,69- Eur
Ø od 2,4 do 3,0 – 22,61- Eur
V oblasti hmotného zabezpečenia žiakov:
výdavky žiakov na stravovanie za jeden vyučovací deň je možné uhradiť vo výške 2,31- Eur (55% stravného na pracovnej ceste v trvaní 5-12 hodín), čo je pri priemernom počte 18 vyučovacích dní za mesiac v období školského vyučovania max. 41,58- Eur,
výdavky žiakov na ubytovanie je možné uhradiť mesačne v období školského vyučovania do výšky 40,69- Eur (45% sumy životného minima na nezaopatrené alebo zaopatrené neplnoleté dieťa),
výdavky žiakov na cestovné za jeden vyučovací deň je možné uhradiť vo výške 4,20-Eur (100% stravného na pracovnej ceste v trvaní 5-12 hodín), čo je pri priemernom počte 18 vyučovacích dní za mesiac v období školského vyučovania max. 75,60- Eur,
dochádza len k minimálnemu zvýšeniu možných úhrad z dôvodu zvýšenia úhrady stravného pri pracovnej ceste v trvaní 5-12 hodín zo 4,00- Eur na 4,20- Eur,
v prípade žiaka pripravujúceho sa v duálnom systéme, je mu zamestnávateľ povinný uhradiť náklady na stravovanie vo výške 2,31- Eur (55% stravného na pracovnej ceste v trvaní 5-12 hodín).
Počet domácností ovplyvnených návrhom sa bude v čase vyvíjať v závislosti na počte žiakov zapojených do systému duálneho vzdelávania. Podľa predbežných predpokladov sa očakáva, že v prvom roku zavedenia systému duálneho vzdelávania sa zapojí približne 1500 žiakov stredných odborných škôl a ich počet bude postupne narastať.
4.2. Zhodnoťte kvalitatívne (prípadne kvantitatívne) vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva.
Navrhovaný systém duálneho školstva sa týka najmä prístupu k zamestnanosti a to cez jednoduchšie uplatnenie na trhu práce a prístupu k vzdelaniu vďaka kvalitnejšej výučbe odrážajúcej aktuálne potreby trhu práce. Na základe skúseností a výsledkov zo zahraničnej praxe sa predpokladá, že žiak zapojený v systéme duálneho vzdelávania sa po štúdiu rýchlejšie uplatní na trhu práce a dosiahne v priemere vyšší nástupný plat.
Pozitívny vplyv na skrátenie a zjednodušenie nadobudnutia novej alebo rozšírenia pôvodnej kvalifikácie, a tým aj prístupu k zamestnanosti bude mať v súvislosti s čl. XIII (Návrh novely zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov navrhované, tzv. „skrátené štúdium“ v učebných odboroch. Skrátené štúdium umožní absolventom učebných odborov, ktorí už získali stredné odborné vzdelanie a absolventom študijných odborov stredných odborných škôl rozšíriť alebo prehĺbiť si svoju kvalifikáciu bez potreby opätovného štúdia všeobecnovzdelávacích predmetov.
Rovnaký účinok bude mať aj ustanovenie, ktorým sa umožní žiakom konzervatórií, ktorí pred prijatím na štúdium konzervatória získali úplné stredné všeobecné vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie, absolvovať štúdium bez absolvovania všeobecnovzdelávacích predmetov a bez opakovaného vykonania maturitnej skúšky zo slovenského jazyka a literatúry a cudzieho jazyka.
4.3. Zhodnoťte vplyv na rovnosť príležitostí:
Zhodnoťte vplyv na rodovú rovnosť
Žiadny vplyv
4.4. Zhodnoťte vplyvy na zamestnanosť.
Aké sú vplyvy na zamestnanosť?
Ktoré skupiny zamestnancov budú ohrozené schválením predkladaného materiálu?
Hrozí v prípade schválenia predkladaného materiálu hromadné prepúšťanie?
Zavedením predloženého systému duálneho vzdelávania sa predpokladá zlepšenie aktuálnej alarmujúcej situácie na trhu práce, kedy ročne odíde do dôchodku viac ako 33 000 kvalifikovaných pracovníkov, avšak títo nie sú v dostatočnej miere nahrádzaní absolventmi stredných odborných škôl,
Navrhovaný systém by mal znížiť štrukturálnu nezamestnanosť, obzvlášť u mladých ľudí a to v celoštátnom rozsahu. V prípade schválenia predkladaného návrhu zákona nepredpokladáme hromadné prepúšťanie, nakoľko systém rieši náhradu výpadku kvalifikovaných pozícií, lepšie prispôsobenie štruktúry absolventov potrebám trhu práce, a rýchlejšie uplatnenie absolventov na trhu práce a v odboroch vzdelávania, ktoré trh práce požaduje.
Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
Budovanie základných pilierov informatizácie
Obsah
6.1. Rozširujú alebo inovujú sa existujúce alebo vytvárajú sa či zavádzajú sa nové elektronické služby?
(Popíšte ich funkciu a úroveň poskytovania.)
Žiadny vplyv
6.2. Vytvárajú sa podmienky pre sémantickú interoperabilitu?
(Popíšte spôsob jej zabezpečenia.)
Žiadny vplyv
Ľudia
6.3. Zabezpečuje sa vzdelávanie v oblasti počítačovej gramotnosti a rozširovanie vedomostí o IKT?
(Uveďte spôsob, napr. projekty, školenia.)
Zavedením systému duálneho vzdelávania sa vo všeobecnosti predpokladá nárast kvality stredoškolského vzdelávania, čo implikuje aj zvýšenie počítačovej gramotnosti. Tento vplyv je však nepriamy.
6.4. Zabezpečuje sa rozvoj elektronického vzdelávania?
(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia vzdelávacích aktivít.)
Nepriamo vplýva aj na rozvoj elektronického vzdelávania a to cez vyššie zmienený nárast kvality stredoškolského vzdelávania.
6.5. Zabezpečuje sa podporná a propagačná aktivita zameraná na zvyšovanie povedomia o informatizácii a IKT?
(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia propagačných aktivít.)
Žiadny vplyv
6.6. Zabezpečuje/zohľadňuje/zlepšuje sa prístup znevýhodnených osôb k službám informačnej spoločnosti?
(Uveďte spôsob sprístupnenia digitálneho prostredia.)
Návrh môže mať nepriamy pozitívny vplyv na prístup k službám informačnej spoločnosti. Žiaci zapojení do systému duálneho vzdelávania u zamestnávateľov, poskytujúcich kvalitnejší prístup k informačným technológiám, majú možnosť získať takouto formou lepší prístup k technológiám v porovnaní s prístupom, ktorý zabezpečuje bežná výučba na školách.
Infraštruktúra
6.7. Rozširuje, inovuje, vytvára alebo zavádza sa nový informačný systém?
(Uveďte jeho funkciu.)
Žiadny vplyv
6.8. Rozširuje sa prístupnosť k internetu?
(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)
Žiadny vplyv
6.9. Rozširuje sa prístupnosť k elektronickým službám?
(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)
Žiadny vplyv
6.10. Zabezpečuje sa technická interoperabilita?
(Uveďte spôsob jej zabezpečenia.)
Žiadny vplyv
6.11. Zvyšuje sa bezpečnosť IT?
(Uveďte spôsob zvýšenia bezpečnosti a ochrany IT.)
Žiadny vplyv
6.12. Rozširuje sa technická infraštruktúra?
(Uveďte stručný popis zavádzanej infraštruktúry.)
Žiadny vplyv
Riadenie procesu informatizácie
6.13. Predpokladajú sa zmeny v riadení procesu informatizácie?
(Uveďte popis zmien.)
Žiadny vplyv
Financovanie procesu informatizácie
6.14. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?
(Popíšte príslušnú úroveň financovania.)
Žiadny vplyv
Legislatívne prostredie procesu informatizácie
6.15. Predpokladá nelegislatívny materiál potrebu úpravy legislatívneho prostredia procesu informatizácie?
(Stručne popíšte navrhované legislatívne zmeny.)
Žiadny vplyv
A.4. Alternatívne riešenia
A.5. Stanovisko gestorov
Doložka zlučiteľnosti
právneho predpisu s právom Európskej únie
1. Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky
2. Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov
3. Problematika návrhu právneho predpisu:
a) nie je upravená v práve Európskej únie
b) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Vzhľadom na vnútroštátny charakter navrhovaného právneho predpisu je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4., 5. a 6. doložky zlučiteľnosti.

čl. I

čl. I § 1 §
Regionálne školstvo má z hľadiska potrieb praxe za úlohu pripraviť absolventov, ktorí majú vedomosti a zručnosti potrebné na čo najplynulejší prechod do praxe na pracovné miesta nevyžadujúce si vysokoškolské vzdelanie. Hlavnú ťarchu pri plnení tejto úlohy nesie stredné odborné školstvo uskutočňujúce odborné vzdelávanie a prípravu. Poznať reálne prostredie výkonu povolania a rozvíjať pracovné návyky nevyhnutné na úspešné zaradenie sa na trh práce bezprostredne po ukončení štúdia sú základným predpokladom pre absolventa strednej odbornej školy zapojiť sa do pracovného procesu bez potreby ďalšieho preškoľovania. Uvedené ustanovenie vymedzuje predmet úpravy návrhu zákona a jeho obsahovú štruktúru. Cieľom predloženého návrhu zákona je komplexne upraviť problematiku odborného vzdelávania a prípravy so zameraním na jeho praktickú časť a s tým súvisiace náležitosti, ako aj typy stredných odborných škôl. Návrh zákona obsahuje aj zavedenie prvkov duálneho vzdelávania do systému odborného vzdelávania a prípravy v Slovenskej republike v súlade s požiadavkami potrieb trhu práce a na ten účel nastavuje systémové mechanizmy. Z dôvodu systematiky a komplexnosti predloženej …

čl. I § 2 §
Odsek 1 obsahuje definičné vymedzenie všetkých základných pojmov súvisiacich s odborným vzdelávaním a prípravou, ktorých význam a obsah je nevyhnutný pre naplnenie a aplikáciu všetkých ostatných ustanovení zákona a proces praktického vyučovania žiaka. Návrh zákona ustanovuje odborné vzdelávanie a prípravu ako proces vzdelávania, v ktorom sa získavajú vedomosti, zručnosti a schopnosti potrebné pre uplatnenie absolventa na trhu práce. Základným prvkom odborného vzdelávania a prípravy ako výchovno-vzdelávacieho procesu je sústava odborov vzdelávania, ktorá sa člení na skupiny študijných odborov a skupiny učebných odborov, pričom skupina študijných odborov alebo skupina učebných odborov zahŕňa také študijné odbory alebo učebné odbory, ktoré pripravujú žiakov na výkon príbuzných povolaní a odborných činností v nadväznosti na ich triedenie podľa ekonomických činností. S cieľom zabezpečenia kvalitnej prípravy žiakov stredných odborných škôl sa vytvárajú normatívy materiálno-technického a priestorového zabezpečenia pre jednotlivé študijné odbory a učebné odbory. Normatívy vychádzajú zo štátneho vzdelávacieho programu pre odborné vzdelávanie a prípravu pre príslušnú skupinu odborov vzdelania, z časti „Materiálno-technické a priestorové zabezpečenie …

čl. I § 3 §
Uvedené ustanovenie upravuje jednotlivé typy stredných odborných škôl. Pri jednotlivých typoch stredných odborných škôl prebehla racionalizácia a zo súčasne existujúcich 14 typov návrh zákona ponecháva 6. Uvedená úprava vychádza najmä z požiadavky zamestnávateľov združených v Rade vlády Slovenskej republiky pre odborné vzdelávanie a prípravu a stavovských organizácií a profesijných organizácií s vecnou pôsobnosťou k jednotlivým študijným odborom a učebným odborom. Uvedené subjekty vo svojom písomnom stanovisku žiadajú zásadne zapracovať do návrhu zákona vypustenie pojmu „akadémia“ z typov stredných odborných škôl a toto svoje stanovisko náležite odôvodňujú. Doterajšie typy stredných odborných škôl, ktorými sú pedagogická a kultúrna akadémia, pedagogická a sociálna akadémia, dopravná akadémia, technická akadémia, hotelová akadémia a obchodná akadémia sú stredné odborné školy, ktoré poskytujú výchovu a vzdelávanie v rovnakých študijných odboroch a učebných odboroch ako ostatné stredné odborné školy. Pomenovanie „akadémia“ nemá reálne opodstatnenie, pretože nezaručuje vyššiu úroveň kvality školy, či už v materiálno-technickom zabezpečení, kvalite výchovno-vzdelávacieho procesu alebo vyššej uplatniteľnosti absolventov na trhu práce. Navyše takéto pomenovanie …

čl. I § 4 §
Obsahom § 4 je definícia a vysvetlenie jednotlivých foriem praktického vyučovania žiaka strednej odbornej školy, pričom jednotlivé formy praktického vyučovania sa považujú za samostatné vyučovacie predmety. Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy sa predmetným ustanovením v spojení s novelizačným bodom 12 v čl. XII explicitne uvádza, že ak v rámci absolvovania študijného odboru má byť dokladom o získanej kvalifikácii výučný list, podmienkou je absolvovanie odborného výcviku ako odborného vyučovacieho predmetu študijného odboru v rozsahu najmenej 1 400 vyučovacích hodín za celú dĺžku štúdia príslušného študijného odboru. K jednotlivým formám praktického vyučovania sa zároveň ustanovuje príslušný pedagogický zamestnanec alebo zamestnanec zamestnávateľa, pod vedením ktorého sa príslušná forma praktického vyučovania môže vykonávať.

čl. I § 5 §
Predmetným ustanovením sa ustanovujú dva spôsoby výkonu praktického vyučovania, ktorými sú cvičná práca a produktívna práca. Zásadným rozdielom medzi cvičnou prácou a produktívnou prácou je, že cvičná práca sa uskutočňuje ako osvojovanie si, učenie sa a nácvik jednotlivých činností, ktoré zodpovedajú povolaniu, na ktoré sa žiak pripravuje. Na rozdiel od cvičnej práce, produktívna práca sa uskutočňuje vykonávaním činností, ktoré už reálne zodpovedajú povolaniu, na ktoré sa žiak pripravuje, sú pre strednú odbornú školu alebo zamestnávateľa zhodnotiteľné ako výrobok, služba alebo ako pracovná činnosť. Žiakovi za výkon produktívnej práce prináleží odmena za produktívnu prácu podľa § 27.

čl. I § 6 §
Podľa aktuálneho právneho stavu sa praktické vyučovanie vykonáva v strednej odbornej škole, stredisku odbornej praxe, školskom hospodárstve, stredisku praktického vyučovania, pracovisku praktického vyučovania, na pracoviskách iných právnických osôb a na pracoviskách fyzických osôb. V nadväznosti na nový systém odborného vzdelávania a prípravy v časti praktického vyučovania sa v predmetnom ustanovení jednoznačne vymedzujú iba tri miesta výkonu praktického vyučovania, a to podľa toho, či sa praktické vyučovanie žiaka bude vykonávať v strednej odbornej škole, či sa bude vykonávať na základe zmluvy o poskytovaní praktického vyučovania na pracovisku zamestnávateľa alebo, či sa bude uskutočňovať v systéme duálneho vzdelávania na pracovisku praktického vyučovania. Predpokladá sa výkon praktických cvičení primárne v strednej odbornej škole. V prípade žiaka, ktorý vykonáva praktické vyučovanie na pracovisku zamestnávateľa alebo na pracovisku praktického vyučovania, môže nastať situácia, že je vhodnejšie, aby osvojovanie si, učenie sa a nácvik jednotlivých činností uskutočňovaných ako cvičná práca, sa uskutočnili priamo u zamestnávateľa. Preto návrh zákona umožňuje, aby v odôvodnených prípadoch, teda ak si …

čl. I § 7 §
Návrh zákona rozlišuje tri rôzne formy uskutočňovania praktického vyučovania žiaka strednej odbornej školy. Prvou formou je, že žiak vykonáva praktické vyučovanie priamo v strednej odbornej škole. Druhou formou je, že sa praktické vyučovanie vykonáva u zamestnávateľa na jeho pracovisku na základe zmluvy o poskytovaní praktického vyučovania. Treťou formou je praktické vyučovanie v systéme duálneho vzdelávania. Ak škola nie je zmluvne prepojená so žiadnym zamestnávateľom a praktické vyučovanie žiaka sa vykonáva priamo v priestoroch strednej odbornej školy, tak miestom výkonu praktického vyučovania je dielňa. Dielňa je súčasť strednej odbornej školy, ktorá nemá samostatnú právnu subjektivitu, čiže o priestory strednej odbornej školy. Na ten účel návrh zákona definuje, že dielňa musí spĺňať požiadavky určené normatívom materiálno-technického a priestorového zabezpečenia alebo štátnym vzdelávacím programom. V tzv. „školskom systéme“ v dielni sa vykonáva praktické vyučovanie žiaka vtedy, ak nejde o druhú alebo tretiu formu praktického vyučovania. V prípade tretej formy, a to systému duálneho vzdelávania, však návrh zákona ustanovuje výnimku, a teda možnosť, aby …

čl. I § 8 §
Podľa existujúcej platnej právnej úpravy v § 43 ods. 12 školského zákona môže žiak vykonávať praktické vyučovanie u inej právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ak sa praktické vyučovanie uskutočňuje individuálnou formou na základe dohody medzi riaditeľom školy a právnickou osobou alebo fyzickou osobou. Keďže sa uvedený spôsob praktického vyučovania v praxi osvedčil, nie všetci zamestnávatelia sa chcú zapojiť do procesu praktického vyučovania v systéme duálneho vzdelávania a trvajú na ponechaní aj takejto možnosti. Návrh zákona preto precizuje súčasný stav, prispôsobuje ho aktuálnym podmienkam a neurčitý spôsob dohody konkretizuje na zmluvu o poskytovaní praktického vyučovania s presne ustanovenými náležitosťami. To znamená, že praktické vyučovanie žiaka sa bude uskutočňovať u zamestnávateľa na jeho pracovisku, ak sa stredná odborná škola so zamestnávateľom na takejto forme spolupráce dohodne a založí ju zmluvou o poskytovaní praktického vyučovania. Na rozdiel od súčasnej právnej úpravy sa však už nevyžaduje podmienka výkonu praktického vyučovania na pracovisku zamestnávateľa výhradne individuálnou formou, pretože súčasný právny stav sa v praxi nedodržiaval …

čl. I § 9 §
Pracovisko praktického vyučovania je miesto, kde sa vykonáva praktické vyučovanie v systéme duálneho vzdelávania. Pracovisko praktického vyučovania je organizačná súčasť zamestnávateľa, ktorý má spôsobilosť vykonávať praktické vyučovanie v systéme duálneho vzdelávania na základe vydaného osvedčenia. Nemusí ísť iba o organizačnú súčasť spoločnosti alebo podniku, pracoviskom praktického vyučovania môže byť aj iný priestor, ku ktorému má zamestnávateľ také práva, ktoré ho oprávňujú ním disponovať. Napríklad hotel, reštaurácia, a pod. Pracovisko praktického vyučovania na rozdiel od súčasného stavu už nebude považované za školské zariadenie, čo je jedným zo znakov prevzatia úplnej zodpovednosti zamestnávateľa za praktické vyučovanie. Protihodnotou prevzatia zodpovednosti zamestnávateľom je zjednodušenie procesu vytvárania pracovísk praktického vyučovania, ktorý bude oslobodený od zaraďovania do siete škôl a školských zariadení Slovenskej republiky na základe ako rozhodovacieho procesu v správnom konaní. Garancia kvality praktického vyučovania bude v rukách príslušnej stavovskej organizácie alebo príslušnej profesijnej organizácie, ktorá bude spôsobilosť pracoviska praktického vyučovania posudzovať a odobrovať. Garancia kvality výchovno-vzdelávacieho procesu na pracovisku praktického vyučovania zo strany štátu …

čl. I § 10 §
Existujúci systém odborného vzdelávania a prípravy v Slovenskej republike je zo strany zamestnávateľov často kritizovaný, že absolventi stredných odborných škôl nie sú pripravení podľa ich požiadaviek. Poznanie reálneho prostredia výkonu povolania a rozvíjanie pracovných návykov nevyhnutných pre úspešné zaradenie sa na trh práce bezprostredne po ukončení štúdia sú základným predpokladom absolventa strednej odbornej školy zapojiť sa do pracovného procesu bez potreby ďalšieho doškoľovania či preškoľovania. Súčasný duálny systém v Nemecku, Rakúsku a Švajčiarsku je prezentovaný ako základný garant úspešného fungovania ekonomiky a hospodárstva nielen v podmienkach týchto krajín, ale aj v celoeurópskom kontexte. Prenos týchto pozitívne pôsobiacich nástrojov je dôležitý pre rozvoj nášho hospodárstva, ktoré je prioritne naviazané na ekonomiku týchto krajín, či už smerovaním exportu, alebo zastúpením ich firiem pôsobiacich v Slovenskej republike. Návrhom zákona sa v rámci socioekonomického prostredia Slovenskej republiky implementujú niektoré prvky duálneho školstva úspešne fungujúce v nemecky hovoriacich krajinách. Ide o zmluvný vzťah medzi žiakom strednej odbornej školy a zamestnávateľom, zmluvný vzťah medzi zamestnávateľom a …

čl. I § 11 §
Keďže v Slovenskej republike neexistuje partner zastupujúci zamestnávateľov na celoštátnej úrovni, návrhom zákona sa ustanovuje mechanizmus prevzatia zodpovednosti za spôsobilosť jednotlivých zamestnávateľov poskytovať praktické vyučovanie v systéme duálneho vzdelávania vecne príslušnými komorami a zamestnávateľskými zväzmi a združeniami, ktoré plnia úlohy v oblasti odborného vzdelávania a prípravy. To znamená, že každá príslušná stavovská organizácia a každá príslušná profesijná organizácia bude overovať spôsobilosť zamestnávateľa poskytovať praktické vyučovanie v tom študijnom odbore alebo učebnom odbore, ktorý spadá do jej vecnej pôsobnosti. Za účelom jednotného postupu jednotlivých stavovských organizácií a jednotlivých profesijných organizácií návrh zákona upravuje systematický postup pri overovaní a nastavuje základné pravidlá, ktoré musí dodržať každá stavovská organizácia a profesijná organizácia, no na druhej strane návrh zákona ponecháva voľnosť stavovským organizáciám a profesijným organizáciám, aby si podrobnejší spôsob overovania upravili a vykonávali spôsobom zodpovedajúcim ich potrebám a zameraniu. Každá stavovská organizácia a profesijná organizácia si zriadi svoju komisiu pre overenie spôsobilosti zamestnávateľa poskytovať praktické vyučovanie v systéme duálneho vzdelávania. Koľko členov bude …

čl. I § 12 §
Obsahom predmetného ustanovenia je procesný postup týkajúci sa začiatku overovania odbornej spôsobilosti zamestnávateľa, ktoré sa začína podaním písomnej žiadosti. Žiadosť zamestnávateľ doručuje tej stavovskej organizácii alebo profesijnej organizácii, ktorá vykonáva pôsobnosť vo vzťahu k študijnému odboru alebo učebnému odboru, v ktorom zamestnávateľ plánuje poskytovať praktické vyučovanie v systéme duálneho vzdelávania. Žiadosť sa musí predložiť najneskôr do 30. septembra kalendárneho roka a v prípade získania osvedčenia môže zamestnávateľ začať poskytovať praktické vyučovanie v systéme duálneho vzdelávania od 1. septembra nasledujúceho kalendárneho roka. Tento relatívne dlhý časový priestor na proces overenia a zabezpečenia všetkých náležitostí súvisiacich s praktickým vyučovaním bol nastavený po dôkladnej analýze všetkých súvislostí. V tomto časovom horizonte sa predpokladá nábor žiakov spočívajúci v propagácii odborného vzdelávania a prípravy v študijnom alebo učebnom odbore, v ktorom zamestnávateľ plánuje zabezpečovať žiakom praktické vyučovanie. Predpokladá sa reflektovanie záujmu o prípravu absolventov príslušných študijných odborov alebo učebných odborov pre samotného zamestnávateľa, ale aj pre ostatných zamestnávateľov pôsobiacich v tom istom odvetví národného hospodárstva …

čl. I § 13 §
Ustanovenie § 13 upravuje procesný postup pri vykonávaní overenia spôsobilosti konkrétneho zamestnávateľa. Po doručení žiadosti nasleduje jej formálne administratívne posúdenie z hľadiska, či žiadosť obsahuje všetky údaje ustanovené zákonom a či sú k nej priložené všetky požadované doklady. Zároveň sa upravuje postup v prípade, že žiadosť tieto formálne náležitosti nespĺňa. Ak žiadosť spĺňa formálne náležitosti, prípadne formálne nedostatky boli odstránené, stavovská organizácia alebo profesijná organizácia predloží žiadosť už na vecné a odborné posúdenie vymenovanej komisii, ktorá má lehotu 60 dní na overenie spôsobilosti zamestnávateľa. Ak je výsledkom posúdenia predložených dokladov negatívne stanovisko komisie odôvodňujúce nespôsobilosť a nepripravenosť zamestnávateľa poskytovať praktické vyučovanie, príslušná stavovská organizácia alebo profesijná organizácia žiadosť zamestnávateľa zamietne. Ak podľa predložených dokladov zamestnávateľ spĺňa podmienky na poskytovanie praktického vyučovania, nasleduje obhliadka priestorov a materiálno-technického zabezpečenia na mieste, v príslušnej organizačnej súčasti zamestnávateľa, u ktorej sa predpokladá, že bude pracoviskom praktického vyučovania. Ak zamestnávateľ spĺňa všetky podmienky, príslušná stavovská organizácia alebo profesijná organizácia na základe kladného a odporúčacieho stanoviska …

čl. I § 14 §
Keďže osvedčenie o spôsobilosti zamestnávateľa poskytovať praktické vyučovanie v systéme duálneho vzdelávania má obmedzenú dĺžku platnosti, návrh zákona ustanovuje mechanizmus, na základe ktorého osvedčenia zamestnávateľa môže opätovne nadobudnúť platnosť, a to opakovaným overením spôsobilosti. V prípade opakovaného overenia spôsobilosti sa vykonáva už len obhliadka pracoviska praktického vyučovania na základe písomného oznámenia zamestnávateľa, v ktorom deklaruje svoj záujem pokračovať v poskytovaní praktického vyučovania v systéme duálneho vzdelávania.

čl. I § 15 §
Predmetné ustanovenie upravuje spôsob zánik spôsobilosti zamestnávateľa, ktorá zaniká štandardne uplynutím doby platnosti osvedčenia, ak zamestnávateľ nemá záujem pokračovať v poskytovaní praktického vyučovania v systéme duálneho vzdelávania, a na ten účel sa nevykonalo opakované overenie spôsobilosti. Pred uplynutím doby platnosti môže spôsobilosť zaniknúť tak, že zamestnávateľ ukončil poskytovanie praktického vyučovania, teda nemá na pracovisku praktického vyučovania žiadnych žiakov a tieto skutočnosti oznámil príslušnej stavovskej organizácii alebo profesijnej organizácii. Ďalším spôsobom zániku spôsobilosti pred uplynutím platnosti osvedčenia je zrušenie osvedčenia príslušnou stavovskou organizáciou alebo profesijnou organizáciou z taxatívne uvedených dôvodov. Zároveň sa ustanovuje ochrana verejného záujmu v prípade, ak k zániku spôsobilosti došlo na základe zrušenia osvedčenia stavovskou organizáciou alebo profesijnou organizáciou z dôvodu, že zamestnávateľ opakovane porušil svoje povinnosti, a preto došlo k ukončeniu zmluvy o duálnom vzdelávaní, alebo osvedčenie bolo zrušené na podnet Štátnej školskej inšpekcie. Uvedená ochrana sa zabezpečuje v tom zmysle, že takýto zamestnávateľ môže opätovne požiadať o overenie spôsobilosti poskytovať praktické vyučovanie v systéme duálneho vzdelávania …

čl. I § 16 §
Obsahom ustanovenia § 16 sú podmienky uzatvorenia zmluvy o duálnom vzdelávaní a ďalšie náležitosti týkajúce sa zmluvného vzťahu medzi zamestnávateľom a strednou odbornou školou. Ak zamestnávateľ získal osvedčenie, ďalším krokom v systéme duálneho vzdelávania je potvrdenie výberu strednej odbornej školy a prerokovanie spôsobu a podmienok uskutočňovania praktického vyučovania, ktorého výsledkom je uzatvorenie zmluvy o duálnom vzdelávaní. Aj zamestnávateľ aj stredná odborná škola môžu súčasne uzatvoriť viacero zmlúv o duálnom vzdelávaní. Návrh zákona v predmetnom ustanovení taxatívne ustanovuje náležitosti, ktoré musí zmluva o duálnom vzdelávaní obsahovať. Okrem identifikačných údajov a počtu žiakov zmluva o duálnom vzdelávaní musí obsahovať presné vymedzenie miesta výkonu praktického vyučovania. To znamená napríklad, ak sa časť praktického vyučovania uskutočňuje v dielni, v zmluve o duálnom vzdelávaní musí byť uvedený rozsah a dĺžka výkonu praktického vyučovania v dielni a rozsah a dĺžka výkonu praktického vyučovania na pracovisku praktického vyučovania. Ak zamestnávateľ nedisponuje zamestnancami, spĺňajúcimi kvalifikačné predpoklady na majstra odbornej výchovy, učiteľa odbornej praxe alebo učiteľa umeleckej praxe, umožňuje …

čl. I § 17 §
Po uzatvorení zmluvy o duálnom vzdelávaní medzi zamestnávateľom a strednou odbornou školou, je ďalším procesným krokom v systéme duálneho vzdelávania nábor žiakov základných škôl. Nábor žiakov sa bude uskutočňovať rôznymi formami počnúc zverejnením potrebných informácií prostredníctvom elektronických i printových médií, účasťou na rôznych eventoch spojených s propagáciou prípravy na povolanie v zamestnávateľom požadovaných študijných odboroch a učebných odboroch, organizáciou exkurzií a priamymi návštevami zástupcov zamestnávateľov na základnej škole spojenými s pohovormi so žiakmi základných škôl a s ich zákonnými zástupcami. Neoddeliteľnou súčasťou je spolupráca zamestnávateľov s kariérovými poradcami a výchovnými poradcami pôsobiacimi na základnej škole. Zamestnávateľ ako aj stredná odborná škola na svojich webových sídlach zverejnia oznámenie o možnosti absolvovať odborné vzdelávanie a prípravu v príslušnom študijnom odbore alebo učebnom odbore v systéme duálneho vzdelávania, pričom návrh zákona demonštratívne uvádza náležitosti, ktoré by toto oznámenie malo obsahovať. Nevyhnutnou náležitosťou oznámenia je uvedenie kritérií, ktoré určí zamestnávateľ a ktoré zodpovedajú predstavám zamestnávateľa o vhodných uchádzačoch. Na základe posúdenia splnených kritérií jednotlivými …

čl. I § 18 §
Po ukončení prijímacieho konania stredná odborná škola doručí zamestnávateľovi, s ktorým má uzatvorenú zmluvu o duálnom vzdelávaní, zoznam žiakov, ktorí boli prijatí a ktorí pripojili k prihláške na vzdelávanie aj potvrdenie zamestnávateľa a následne sa zapísali na štúdium na strednej odbornej škole v príslušnom študijnom odbore alebo učebnom odbore, ktorého sa potvrdenie týka. Ďalším procesným krokom v systéme duálneho vzdelávania zo strany zamestnávateľa je písomná výzva, určená zákonnému zástupcovi žiaka, alebo plnoletému žiakovi, ktorý bol prijatý a zapísaný na strednú odbornú školu. Predmetom tejto výzvy je pozvanie na prerokovanie náležitostí učebnej zmluvy a podmienok uskutočňovania praktického vyučovania, výsledkom ktorého by malo byť následné uzatvorenie učebnej zmluvy medzi zamestnávateľom na jednej strane a zákonným zástupcom žiaka alebo plnoletým žiakom na strane druhej.

čl. I § 19 §
Obsahom uvedeného ustanovenia je určenie podmienok uzatvorenia učebnej zmluvy a vymedzenie podstatných náležitostí, ktoré musí učebná zmluva obsahovať. Pokiaľ ide o podmienky uzatvorenia učebnej zmluvy, návrh zákona vymedzuje termín dokedy je možné učebnú zmluvu uzatvoriť so zachovaním výnimky v prípade uzatvorenia novej učebnej zmluvy na základe zániku predchádzajúcej učebnej zmluvy z dôvodu vypovedania zmluvy o duálnom vzdelávaní strednou odbornou školou. Okrem identifikačných náležitostí, počtu žiakov a vymedzenia formy a miesta praktického vyučovania, učebná zmluva musí obsahovať presné vymedzenie organizácie štúdia s uvedením presného časového harmonogramu praktického vyučovania. Organizácia praktického vyučovania musí byť vymedzená tak, aby zodpovedala organizácii výchovy a vzdelávania v stredných školách ustanovených vykonávacím predpisom k školskému zákonu. To znamená, že aj napriek tomu, že prevádzka zamestnávateľa funguje v inom časovom harmonograme (napr. pekárne, reštaurácie, hotely a pod.), praktické vyučovanie žiaka na pracovisku praktického vyučovania sa bude organizovať podľa časového rámca nastaveného pre štandardný školský systém, ktorý reflektuje rozlíšenie medzi začiatkom a koncom praktického vyučovania neplnoletého žiaka a plnoletého …

čl. I § 20 §
S cieľom zjednotiť rozsah a obsah praktického vyučovania v jednotlivých študijných odboroch a učebných odboroch sa bude praktické vyučovania v systéme duálneho vzdelávania uskutočňovať podľa vzorových učebných plánov a vzorových učebných osnov, ktoré budú súčasťou štátneho vzdelávacieho programu pre odborné vzdelávanie a prípravu a budú pre zamestnávateľov záväzné. Vzorový učebný plán a vzorové učebné osnovy vypracuje ministerstvo školstva v spolupráci s vecne príslušnou stavovskou organizáciou alebo profesijnou organizáciou, ktorá má pôsobnosť k príslušnému študijnému odboru alebo učebnému odboru, pre ktorý sa vzorový učebný plán a vzorové učebné osnovy vypracúvajú. Návrh zákona ustanovuje minimálny percentuálny podiel vyučovacích hodín praktického vyučovania z celkového počtu vyučovacích hodín, ktorý je kategorizovaný podľa stupňa dosiahnutého vzdelania, ktoré žiak získa absolvovaním príslušného študijného odboru alebo učebného odboru. Vzorové učebné plány a vzorové učené osnovy budú vypracované tak, aby zodpovedali požiadavkám konkrétneho študijného odboru alebo konkrétneho učebného odboru. To znamená, že percentuálny podiel vyučovacích hodín praktického vyučovania pri jednotlivých študijných odboroch alebo učebných odboroch, ktorých absolvovaním sa …

čl. I § 21 §
Obsahom predmetného ustanovenia je vymedzenie postavenia zamestnávateľa v procese praktického vyučovania všeobecne s presným vymedzením jeho práv a povinností rozlíšených podľa systému výkonu praktického vyučovania. Pokiaľ ide o tvorbu školského vzdelávacieho programu pre odborné vzdelávanie a prípravu, tak je účasť zamestnávateľa rozlíšená podľa toho, či poskytuje žiakovi praktické vyučovanie na svojom pracovisku na základe zmluvy o poskytovaní praktického vyučovania alebo či poskytuje žiakovi praktické vyučovanie v systéme duálneho vzdelávania. Ak zamestnávateľ poskytuje žiakovi praktické vyučovanie na svojom pracovisku, tak sa k školskému vzdelávaciemu programu pri jeho tvorbe iba vyjadruje, naproti tomu zamestnávateľ v systéme duálneho vzdelávania sa priamo na jeho tvorbe podieľa. Zamestnávateľ v systéme duálneho vzdelávania má však aj možnosť ovplyvňovať vzorový učebný plán pre príslušný študijný odbor alebo učebný odbor a vzorové učebné osnovy pre jednotlivé odborné vyučovanie predmety, prostredníctvom predkladania návrhov na ich zmenu alebo doplnenie príslušnej stavovskej alebo profesijnej organizácii. Predmetné ustanovenie vymedzuje základné všeobecné povinnosti, ktoré je povinný dodržiavať každý zamestnávateľ zúčastnený na procese praktického …

čl. I § 22 §
Na základe požiadaviek aplikačnej praxe a podnetu stavovských organizácií a profesijných organizácií s poukazom na nejednotný prístup sa novým spôsobom ustanovujú predpoklady a podmienky na výkon činnosti inštruktora. Inštruktor ostáva aj naďalej zamestnancom zamestnávateľa, avšak na rozdiel od predchádzajúceho právneho stavu, kde určenie podmienok na odbornú spôsobilosť bolo ponechané v pôsobnosti príslušnej stavovskej organizácie alebo profesijnej organizácie, návrh zákona jednoznačne definuje kvalifikačné predpoklady na vzdelanie inštruktora pre príslušný študijný odbor alebo učebný odbor, ako aj obsah prípravy, ktorú musí fyzická osoba absolvovať, ak má vykonávať činnosť inštruktora, pod vedením ktorého žiaci vykonávajú praktické vyučovanie. Odborná príprava ako aj potvrdenie o absolvovaní zostávajú naďalej v pôsobnosti príslušnej stavovskej alebo profesijnej organizácie, ktorá ju okrem zákonom ustanovených náležitostí prispôsobí svojim podmienkam a potrebám. Inštruktor musí mať najmenej stupeň vzdelania zodpovedajúci absolventovi študijného odboru alebo učebného odboru, v ktorom sa žiak pripravuje, prax najmenej tri roky v povolaní alebo odborných činnostiach, na ktoré sa žiak pripravuje, a ak sa to vyžaduje, aj osobitný …

čl. I § 23 §
Obsahom ustanovenia § 23 je vymedzenie postavenia strednej odbornej školy v procese praktického vyučovania všeobecne s presným vymedzením jej práv a povinností rozlíšených podľa systému výkonu praktického vyučovania. Odsek 1 je prevzatím pôvodného ustanovenia školského zákona a vyjadruje skutočnosť, že ak sa praktické vyučovanie nevykonáva u zamestnávateľa, ale len v školskom systéme, to znamená v dielni, stredná odborná škola má povinnosť prerokovať školský vzdelávací program pre odborné vzdelávanie a prípravu s príslušnou stavovskou organizáciou alebo profesijnou organizáciou. Účelom uvedenej povinnosti je zachovanie rovnocennosti absolventov príslušného študijného odboru alebo učebného odboru bez ohľadu na to, v akom systéme sa pripravujú na výkon povolania, a teda aby aj absolventi tzv. školského systému boli pripravení podľa požiadaviek praxe so zachovaním prepojenia odborného vzdelávania a prípravy s potrebami trhu práce. Ak má stredná odborná škola uzatvorenú zmluvu o poskytovaní praktického vyučovania so zamestnávateľom, je povinná prerokovať školský vzdelávací program s týmto zamestnávateľom. V systéme duálneho vzdelávania je stredná odborná škola povinná priamo zapojiť zamestnávateľa …

čl. I § 24 §
Aktuálne platné a účinné znenie ustanovenia týkajúce sa centra odborného vzdelávania a prípravy v praxi narážalo na množstvo nejasností a rozdielnych výkladov a interpretácií. Samotný status centra odborného vzdelávania a prípravy bol nejasný, bol vnímaný ako samostatný subjekt rozdielny od strednej odbornej školy, pričom pôvodný úmysel zákonodarcu bol, že vždy ide o strednú odbornú školu, stredisko praktického vyučovania, stredisko odbornej praxe alebo školské hospodárstvo, ktoré sa odlišuje od ostatných rovnakých subjektov tým, že svojim nadštandardným vybavením má akúsi „značku kvality“ vo forme tohto označenia. Ďalším nedostatkom pôvodnej právnej úpravy bol rozdielny prístup jednotlivých stavovských organizácií a profesijných organizácií pri výkone svojej rozhodovacej kompetencie spočívajúcej v rozhodovaní, ktorý subjekt bude pôsobiť ako centrum odborného vzdelávania a prípravy. Návrh zákona preto predmetnú problematiku novým spôsobom rozpracúva a jednoznačne precizuje tak, aby sa odstránili uvedené nedostatky. Ako centrum odborného vzdelávania a prípravy môže pôsobiť iba stredná odborná škola. Keďže samotný pojem „pôsobiť ako“ nebol vnímaný a vykladaný jednotne, jednoznačne sa ustanovuje, že stredná …

čl. I § 25 §
Obsahom predmetného ustanovenia je vymedzenie základných práv a povinností žiaka v procese praktického vyučovania. Okrem všeobecných povinností, ktoré spočívajú v dodržiavaní školského poriadku a vnútorného poriadku pracoviska praktického vyučovania, sa v tomto ustanovení odstraňujú nežiaduce sprievodné aktivity, ku ktorým v súčasnej praxi dochádza veľmi často. Tieto aktivity spočívajú v tom, že žiak na praktickom vyučovaní nevykonáva cvičnú prácu alebo produktívnu prácu reálne súvisiacu s prípravou na povolanie a odborné činnosti. Preto návrh zákona prvýkrát jednoznačným spôsobom ustanovuje, že žiakovi sa má počas praktického vyučovať ukladať iba cvičná práca a produktívna práca, ktorými sa reálne pripravuje na povolanie a odborné činnosti. Tým sa chce predísť situáciám, keď zamestnávateľ nedá žiakovi žiadnu reálnu a zodpovedajúcu cvičnú prácu alebo produktívnu prácu, ale poverí ho vykonávaním činností, ktoré s nimi vôbec nesúvisia. Napríklad zamestnávateľ pošle žiakov upratovať svoje pracovné priestory na celý deň. To však neznamená, že žiak nemá zametať alebo upratovať svoj pracovný priestor, ak takáto činnosť priamo súvisí s jeho praktickým vyučovaním. …

čl. I § 26 §
Zachováva sa pôvodný právny stav, ktorý spočíval v tom, že z prostriedkov zamestnávateľa sa uhrádzajú osobné ochranné pracovné prostriedky a náklady posúdenie zdravotnej, zmyslovej a psychologickej spôsobilosti žiaka, ak sa na výkon praktického vyučovania jej posúdenie vyžaduje (spôsobilosť žiaka pripravujúceho sa na výkon povolaní a odborných činností v oblasti železníc pre vstup na koľajisko). V súčasnej dobe je výber strednej odbornej školy zo strany žiakov základnej školy silne ovplyvnený ekonomickými faktormi v prípade, že dostupnosť strednej odbornej školy je viac ako 20 km od miesta bydliska žiaka bez možnosti umiestniť dieťa do školského internátu, predstavuje takéto štúdium značnú ekonomickú záťaž na rodinný rozpočet. Za účelom vyššej motivácie žiakov pripravovať sa na povolanie v systéme duálneho vzdelávania, a teda prepojenie žiakov s konkrétnym zamestnávateľom je ďalším znakom prevzatia zodpovednosti zamestnávateľa aj možnosť znášania vybraných nákladov, ktorých úhradou umožnia navštevovať žiakom strednú odbornú školu, s ktorou majú uzatvorenú zmluvu o duálnom vzdelávaní (napr. úhradu nákladov spojených s ubytovaním alebo cestovných náhrad). Z …

čl. I § 27 §
Návrhom zákona sa novým spôsobom nastavuje mechanizmus finančného zabezpečenia žiaka strednej odbornej školy. Zachováva sa odmena za produktívnu prácu v rovnakom právnom režime. V súčasnosti zamestnávatelia pociťujú akútny nedostatok technicky vzdelanej pracovnej sily a nie je doriešený problém motivácie žiakov navštevovať konkrétne stredné odborné školy, ktorých žiaci by mali napĺňať hlavné potreby trhu práce. V tejto súvislosti ministerstvo školstva každoročne vypracúva zoznam študijných odborov a učebných odborov s nedostatočným počtom absolventov pre potreby trhu práce s cieľom identifikovať odbory vzdelávania, o ktorých štúdium nemajú záujem žiaci základných škôl a ani ich zákonní zástupcovia, ale sú požadované trhom práce a národné hospodárstvo pociťuje výrazný nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily v týchto oblastiach. Na ten účel bola vytvorená možnosť poskytovať motivačné štipendium z prostriedkov zamestnávateľa, u ktorého žiak vykonával praktické vyučovanie. Tento motivačný nástroj sa však v praxi ukázal ako nedostatočný, preto sa pristupuje k podpore študijných odborov a učebných odborov s nedostatočným počtom absolventov zo strany štátu. To znamená, že za účelom …

čl. I § 28 §
Účelom predmetného ustanovenia je definovanie všetkých inštitúcií zapojených do procesu odborného vzdelávania a prípravy, ktorých výsledkom plnenia úloh a jednotlivých činností by mala byť spoločná koordinácia odborného vzdelávania a prípravy pre aktuálne potreby trhu práce. Celý systém koordinácie odborného vzdelávania a prípravy pre trh práce je postavený na základe štvorstrannej spolupráce inštitúcií podporujúcich samotný proces stredoškolského odborného vzdelávania a prípravy. Týmito účastníkmi sú štátna správa, územná samospráva, zamestnávatelia a zamestnanci. Koordinácia sa uskutočňuje na dvoch úrovniach, a to na celoštátnej úrovni a na úrovni samosprávneho kraja. Oproti predchádzajúcej právnej úprave sa na základe analýzy súčasného stavu zainteresovanosti jednotlivých inštitúcií a uskutočnených rokovaní zo subjektov koordinácie odborného vzdelávania a prípravy pre trh práce vypúšťa Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Špecifické postavenie a charakter stredných odborných škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a osobitný právny rámec podmienok ich fungovania odôvodňujú neaplikovateľnosť ustanovení týkajúcich sa procesu praktického vyučovania nastavených návrhom zákona na tieto stredné odborné školy.

čl. I § 29 §
Obsahom ustanovenia § 29 je vymedzenie kompetencie a pôsobnosti ministerstva školstva v oblasti odborného vzdelávania a prípravy. Keďže obsahom návrhu zákona je komplexná úprava problematiky odborného vzdelávania a prípravy, kompetencia ministerstva školstva vypracúvať a zverejňovať normatívy materiálno-technického a priestorového zabezpečenia sa vypúšťa zo zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a upravuje sa v tomto návrhu zákona ako jedna z nosných kompetencií ministerstva školstva v oblasti odborného vzdelávania a prípravy. Pôvodná kompetencia ministerstva školstva spočívajúca vo vypracúvaní zoznamu študijných odborov a učebných odborov, ktoré sú nad rozsah potrieb trhu práce a zoznamu študijných odborov a učebných odborov s nedostatočným počtom absolventov pre potreby trhu práce sa návrhom zákona precizuje a spresňuje v tom zmysle, že sa definujú podmienky ich tvorby, a to aj uvedením presného dátumu, dokedy je ministerstvo školstva povinné vydať tieto zoznamy, zavedením povinnosti ich prerokovania v rade vlády a povinnosti …

čl. I § 30 §
Aktuálna právna úprava ustanovuje povinnosť Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v spolupráci s ministerstvom školstva dvakrát ročne zverejňovať informáciu o uplatnení absolventov stredných škôl na trhu práce podľa jednotlivých krajov, stredných škôl, študijných odborov a učebných odborov. Táto kompetencia je v spolupráci uvedených rezortov vykonávaná ako zverejňovanie informácie o absolventoch denného štúdia, ktorí sa zaevidovali na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny, nedovŕšili 26. rok veku a do 24 mesiacov od ukončenia štúdia nezískali prácu. S cieľom presnejšie nastaviť systém odborného vzdelávania a prípravy podľa aktuálnych potrieb trhu práce táto kompetencia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v spolupráci s ministerstvom školstva sa rozširuje o informáciu, či absolventi stredných škôl vykonávajú povolania a odborné činnosti, na ktoré sa v predchádzajúcom štúdiu strednej školy pripravovali. Ostatné kompetencie príslušných rezortov v oblasti odborného vzdelávania a prípravy zostávajú v pôvodnom právnom režime.

čl. I § 31 §
Kompetencia samosprávneho kraja každoročne aktualizovať regionálnu stratégiu výchovy a vzdelávania v stredných školách podľa analýz a prognóz o vývoji trhu práce vo svojej územnej pôsobnosti sa vzhľadom na skutočnosť, že samosprávne kraje ju plnili nedostatočne, precizuje tým, že návrh zákona ustanovuje jej povinnosť prerokovania v rade vlády. Keďže ide o jeden z najdôležitejších podkladov pre určovanie počtu tried prvého ročníka stredných škôl pre prijímacie konanie v nasledujúcom školskom roku, ustanovuje sa povinnosť, aby samosprávny kraj po jej prerokovaní v rade vlády regionálnu stratégiu zverejnil do 30. septembra. Na základe výslovnej požiadavky samosprávnych krajov sa termín prijatia všeobecne záväzného nariadenia o určení počtu tried prvého ročníka v dennej forme štúdia v členení na jednotlivé študijné odbory alebo jednotlivé učebné odbory a počet spoločných tried prvého ročníka v členení na jednotlivé príbuzné študijné odbory alebo jednotlivé príbuzné učebné odbory, financovaných zo štátneho rozpočtu pre prijímacie konanie pre nasledujúci školský rok, predlžuje na 15. november. Samosprávne kraje túto svoju požiadavku odôvodňovali tým, že …

čl. I § 32 §
Návrhom zákona sa novým spôsobom definujú kompetencie stavovských organizácií a profesijných organizácií, ktoré sa tiež prispôsobujú novej právnej úprave a predovšetkým reflektujú zavedenie prvkov duálneho systému vzdelávania. Jednotlivé kompetencie stavovských organizácií a profesijných organizácií sú nastavené jednak vo všeobecnej rovine, ktoré plnia v rámci odborného vzdelávania a prípravy bez ohľadu na systém praktického vyučovania. Osobitne sú špecifikované kompetencie stavovskej organizácie a profesijnej organizácie, ktoré plní v rámci systému duálneho vzdelávania. Pokiaľ ide o kompetencie vo všeobecnej rovine v rámci odborného vzdelávania a prípravy, tak sa okruh kompetencií stavovských organizácií a profesijných organizácií oproti pôvodnej právnej úprave nerozširuje, dochádza len k ich spresneniu. Nové kompetencie však pre stavovské organizácie a profesijné organizácie vyplývajú z plnenia úloh súvisiacich s duálnym vzdelávaním spočívajúcom v úplnom prevzatí zodpovednosti za praktické vyučovanie zamestnávateľmi. V krajinách, kde úspešne funguje systém duálneho vzdelávania (Nemecko, Rakúsko a Švajčiarsko), plne prevzali zodpovednosť za praktickú časť odborného vzdelávania a prípravy obchodné a hospodárske komory. Keďže na Slovensku neexistuje takéto profesijné …

čl. I § 33 §
Proces praktického vyučovania založený na zapojení žiaka do pracovného procesu priamo u zamestnávateľa si vyžaduje aj zapojenie zástupcov zamestnancov. Preto sa predmetným ustanovením vymedzujú najdôležitejšie otázky týkajúce sa odborného vzdelávania a prípravy, na ktorých sa podieľajú združenia odborových zväzov alebo sa k nim vyjadrujú zástupcovia zamestnancov.

čl. I § 34 a 35 §
Zachováva sa rada vlády ako poradný orgán vlády Slovenskej republiky a krajská rada ako poradný orgán predsedu samosprávneho kraja pre oblasť odborného vzdelávania a prípravy, ktoré budú prerokúvať dôležité odborné otázky týkajúce sa odborného vzdelávania a prípravy. Rada vlády prerokúva aj dôležité dokumenty súvisiace s jednotným zavedením prvkov systému duálneho vzdelávania. Členstvo v rade vlády zostáva založené na princípe paritného zastúpenia všetkých účastníkov vyššie uvedenej štvorstrannej spolupráce. Členstvo v krajskej rade bude založené na princípe paritného zastúpenia inštitúcií koordinácie odborného vzdelávania a prípravy pre trh práce na regionálnej úrovni.

čl. I § 36 §
Vzdelávanie je vždy predmetom verejného záujmu, a to aj napriek tomu, že sa celá zodpovednosť za praktické vyučovanie prenáša na zamestnávateľa a na stavovské organizácie a profesijné organizácie, ktoré plnia úlohy vymedzené týmto zákonom. Ako už bolo vyššie uvedené, v Slovenskej republike neexistuje jedna organizácia s povinným členstvom zastrešujúca všetkých zamestnávateľov a v priebehu tvorby návrhu zákona existovali dôvodné obavy, pokiaľ ide o plnenie úloh v oblasti duálneho vzdelávania príslušnými stavovskými organizáciami a profesijnými organizáciami. Napomôcť by mali jednotné pravidlá, ktoré podrobne upravia jednotný postup stavovských organizácií a profesijných organizácií. Ak by však nastala situácia, že by si jednotlivé stavovské organizácie alebo profesijné organizácie neplnili či už úplne alebo čiastočne svoje kompetencie, alebo ich vykonávali v rozpore s právnymi predpismi upravujúcimi oblasť odborného vzdelávania a prípravy, štát vždy musí byť garantom vzdelávania ako predmetom verejného záujmu. Problémom predchádzajúcej právnej úpravy bolo, že zákon síce nastavil kompetencie stavovských organizácií a profesijných organizácií, avšak nebol nastavený žiaden mechanizmus, ktorý by upravoval, resp. …

čl. I § 37 až 45 §
Zachováva sa Fond rozvoja odborného vzdelávania a prípravy zriadený zákonom č. 184/2009 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ako neštátny účelový fond. Fond bol dňa 17. apríla 2010 zapísaný v obchodnom registri Okresným súdom Bratislava I., odd.: Po, vl.č.: 1841/B so sídlom Tomášikova 26, 821 01 Bratislava, IČO: 36 867 900.

čl. I § 46 §
Obsahom uvedeného ustanovenia je vymedzenie podrobností, ktoré sú nevyhnutné a potrebné na vykonanie zákona, a ktoré budú obsahom vykonávacích predpisov. Obsahom vykonávacieho predpisu bude sústava odborov vzdelávania pre stredné školy, ktorá bude obsahovať rozpracovanie skupín odborov vzdelávania v členení na jednotlivé študijné odbory a učebné odbory s uvedením príslušného kódu v súlade so štatistickou klasifikáciou odborov vzdelania. Ku každému študijnému odboru a učebnému odboru bude uvedená nadväznosť na študijné odbory a učebné odbory, v ktorých sa pripravovali žiaci na výkon rovnakých povolaní a odborných činností podľa predchádzajúcej právnej úpravy. Vykonávací predpis bude obsahovať zároveň informáciu o možnosti štúdia absolventov učebných odborov pokračovať v štúdiu nadväzujúceho štúdia v študijnom odbore, v ktorom môže získať úplné stredné odborné vzdelanie. Vykonávací predpis ustanoví aj dĺžku trvania štúdia dennej formy štúdia v príslušnom študijnom odbore alebo učebnom odbore a určí koľko žiakov môže mať pod dohľadom počas praktického vyučovania jeden majster odbornej výchovy, učiteľ odbornej praxe alebo učiteľ umeleckej praxe. Kompetencie nastavené návrhom zákona …

čl. I § 47 §
Obsahom predmetného ustanovenia je úprava organizácie praktického vyučovania v priebehu školského roka, teda v období školského vyučovania a v období školských prázdnin. V nadväznosti na požiadavku zamestnávateľov a umožnenie uskutočňovať praktické vyučovania v reálnom prostredí s reálnymi pracovnými návykmi zamestnávateľa, návrh zákona umožňuje žiakom stredných odborných škôl vykonávať praktické vyučovanie aj počas letných prázdnin za predpokladu splnenia určených podmienok. Aby sa predišlo nerovnakému postaveniu žiakov stredných odborných škôl vykonávajúcich praktické vyučovanie v období letných prázdnin oproti žiakom, ktorí v tomto období praktické vyučovanie nevykonávajú, návrhom zákona sa ustanovuje, že obdobie školského vyučovania sa takýmto žiakom skráti o počet dní, v ktorých budú vykonávať praktické vyučovania počas letných prázdnin. Žiaci stredných odborných škôl môžu vykonávať praktické vyučovanie aj v sobotu, čo je deň pracovného voľna, za podmienky, že v priebehu jedného kalendárneho týždňa žiak vykonáva teoretické vyučovanie a praktické vyučovanie v rozsahu najviac spolu päť dní. Praktické vyučovanie nie je možné vykonávať v dňoch pracovného pokoja čo sú nedele a štátne …

čl. I § 49 §
Z analýz potrieb trhu práce vyplýva, že zamestnávatelia majú záujem aj o absolventov odborných učilíšť, t.j. žiakov s mentálnym postihnutím alebo s mentálnym postihnutím v kombinácii s iným zdravotným postihnutím, ktorí sa pripravujú na výkon nenáročných pracovných činností. Z uvedeného dôvodu sú výkon praktického vyučovania priamo u zamestnávateľa, ako aj prvky systému duálneho vzdelávania aplikovateľné aj na žiakov odborných učilíšť. Preto sa v tomto ustanovení uvádza, že praktické vyučovanie žiaka odborného učilišťa sa na pracovisku zamestnávateľa alebo pracovisku praktického vyučovania uskutočňuje za rovnakých podmienok, ako praktické vyučovanie žiaka strednej odbornej školy, to znamená existencia zmluvy o duálnom vzdelávaní, učebnej zmluvy alebo zmluvy o poskytovaní praktického vyučovania, finančné zabezpečenie žiaka, hmotné zabezpečenie žiaka a pod.

čl. I § 50 §
Špecifické postavenie a charakter stredných odborných škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, t.j. strednej zdravotníckej školy, policajnej strednej odbornej školy a strednej odbornej školy požiarnej ochrany, a osobitný právny rámec podmienok ich fungovania odôvodňujú neaplikovateľnosť niektorých, resp. všetkých ustanovení týkajúcich sa procesu praktického vyučovania nastavených návrhom zákona na tieto stredné odborné školy, preto je praktické vyučovanie žiaka policajnej strednej odbornej školy a žiaka strednej odbornej školy požiarnej ochrany so súhlasom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vyňaté z pôsobnosti tohto zákona. Na stredné zdravotnícke školy nie je možné aplikovať ustanovenia týkajúce sa praktického vyučovania v systéme duálneho vzdelávania. Ďalšie osobitnosti, pokiaľ ide o praktické vyučovanie v stredných zdravotníckych školách, ako aj vzťah a aplikovateľnosť ďalších ustanovení návrhu zákona sú vyjadrené v tomto ustanovení.

čl. I § 51 §
Predmetom uvedeného ustanovenia je vymedzenie pôsobnosti správneho poriadku na procesy a konania vymedzené týmto návrhom zákona. Na konanie a rozhodovanie podľa tohto zákona sa správny poriadok nevzťahuje. Výnimkou je konanie o zvýšení počtu tried prvého ročníka stredných škôl, kde sa vzťahuje správny poriadok v plnom rozsahu. Správnym orgánom je ministerstvo školstva, s tým, že návrh zákona ustanovuje aj vedľajšieho účastníka, ak ide o návrh na začatie konania o zvýšenie počtu tried, ktorý podal iný zriaďovateľ strednej školy, ako je samosprávny kraj. V prípade takéhoto konania je vždy vedľajším účastníkom konania samosprávny kraj, ktorý svojim všeobecne záväzným nariadením určil počet tried prvého ročníka, ktorý sa má na základe návrhu navrhovateľa v správnom konaní zvýšiť, a to za účelom spoľahlivého zistenia skutkového stavu veci.

čl. I § 52 §
V nadväznosti na racionalizáciu typov stredných odborných škôl a zníženie ich počtu je nevyhnutné prechodným ustanovením riešiť časový harmonogram a postupnosť zmeny strednej odbornej školy, strednej priemyselnej školy a strednej umeleckej školy, ktorá bola typom strednej odbornej školy do 31. marca 2015, na typ strednej odbornej školy od 1. apríla 2015, a to strednú odbornú školu s prívlastkom, strednú priemyselnú školu s prívlastkom a strednú umeleckú školu s prívlastkom. Rovnako sa prechodným ustanovením upravuje aj časový harmonogram a postupnosť zmeny typu strednej odbornej školy, ktorým je do 31. marca 2015 stredná pedagogická škola, škola úžitkového výtvarníctva, dopravná akadémia, hotelová akadémia, obchodná akadémia, pedagogická a kultúrna akadémia, pedagogická a sociálna akadémia a technická akadémia na strednú odbornú školu s prívlastkom, strednú priemyselnú školu s prívlastkom a strednú umeleckú školu s prívlastkom.

čl. I § 53 §
V súvislosti so zásadnými zmenami v procese praktického vyučovania dochádza aj k zmenám v miestach výkonu praktického vyučovania. Oproti pôvodnému stavu, keď sa praktické vyučovanie vykonáva v strednej odbornej škole, stredisku odbornej praxe, školskom hospodárstve, stredisku praktického vyučovania, pracovisku praktického vyučovania, na pracoviskách iných právnických osôb alebo na pracoviskách fyzických osôb nová právna zásadným spôsobom mení miesto výkonu praktického vyučovania, ktorými budú už iba dielňa, pracovisko zamestnávateľa a pracovisko praktického vyučovania. Z aktuálne platných a účinných ustanovení školského zákona vyplýva, že z vecného hľadiska stredisko odbornej praxe, školské hospodárstvo a stredisko praktického vyučovania vykonávajú tú istú činnosť. Rozdielny je však spôsob ich zriaďovania a financovania. Samosprávny kraj by mal podľa zákona zriaďovať strediská praktického vyučovania pri prenesenom výkone štátnej správy a strediská odbornej praxe a školské hospodárstva na základe svojich originálnych kompetencií. V súčasnosti neexistuje žiadne stredisko praktického vyučovania zriadené samosprávnym krajom, pričom je zriadených desať neštátnych stredísk praktického vyučovania. Z hľadiska financovania sú strediská praktického vyučovania financované na základe …

čl. I § 54 §
Cieľom predloženého návrhu zákona je nastaviť všetky procesy tak, aby praktické vyučovanie v systéme duálneho vzdelávania bolo možné spustiť od budúceho školského roka, t.j. od školského roka 2015/2016. S prihliadnutím na proces overovania spôsobilosti zamestnávateľa, ktorý je nastavený tak, aby bol vytvorený dostatočný časový priestor na overenie a posúdenie priestorov zamestnávateľa vymenovanou komisiou, uzatvorenie zmluvy o duálnom vzdelávaní so strednou odbornou školou, nábor žiakov, prijímacie skúšky, uzatváranie učebných zmlúv, ako aj príprava všetkých podmienok, je nevyhnuté vo vzťahu k školskému roku 2015/2016 v tomto smere umožniť výnimku za účelom zrýchlenia a zjednodušenia uvedeného procesu. Účelom tohto prechodného ustanovenia je nastaviť mechanizmus overovania spôsobilosti zamestnávateľa a spustenia systému duálneho vzdelávania v školskom roku 2015/2016 s konkrétne určenými dátumami, ktorý bude mať platnosť len v časovo obmedzenom období nevyhnutnom na dosiahnutie určeného cieľa, a to prijatie žiakov už s možnosťou výkonu praktického vyučovania na základe učebnej zmluvy v systéme duálneho vzdelávania. Termíny uvedené v predmetnom ustanovení boli určené po konzultácii so stavovskými …

čl. I § 55 §
Vzhľadom na požiadavku zamestnávateľov odôvodnenú existujúcou kvalifikačnou štruktúrou osôb v súčasnosti vykonávajúcich činnosť inštruktorov, ktorá poukazuje na nedostatok inštruktorov spĺňajúcich podmienky nastavené návrhom zákona, je nevyhnutné prechodným ustanovením nastaviť časový rámec štyroch rokov pre doplnenie si predpokladov na činnosť inštruktora. V tomto časovom období sa umožňuje, aby činnosť inštruktora pri praktickom vyučovaní žiakov študijných odborov končiacich maturitnou skúškou, vykonávali aj takí zamestnanci zamestnávateľa, ktorí majú iba vyučenie v príbuznom učebnom odbore. Napríklad výkon činnosti inštruktora pri praktickom vyučovaní žiakov študijného odboru mechanik strojov a zariadení môže vykonávať aj osoba, ktorá má výučný list v učebnom odbore strojný mechanik, alebo pri praktickom vyučovaní žiakov študijného odboru mechanik stavebnoinštalačných zariadení môže vykonávať aj osoba, ktorá má výučný list v učebnom odbore inštalatér. Obdobný mechanizmus je nastavený aj pri spĺňaní požiadavky na stupeň vzdelania inštruktora pri praktickom vyučovaní žiakov študijného odboru, ktorého absolvent získa vyššie odborné vzdelanie. Prechodné obdobie štyroch rokov je dostatočným obdobím na to, aby zamestnávatelia mali možnosť a dokázali pripraviť …

čl. I § 56 §
V nadväznosti na nastavenie nového systému procesu praktického vyučovania sa v záujme zachovania rovnakých podmienok a právnej istoty nová právny nevzťahuje na žiakov, ktorí začali štúdium na strednej odbornej škole za účinnosti znenia zákona č. 184/2009 Z. z. To znamená, že žiak, ktorý začal štúdium na strednej odbornej škole pred 1. septembrom 2015, dokončí štúdium za podmienok platných podľa právnej úpravy účinnej do 28. februára 2015. Postup nastavený zákonom č. 184/2009 Z. z. sa dodrží aj na konania o návrhu na zvýšenie počtov tried prvého ročníka, ktoré sa začali pred 1. marcom 2015. Vzhľadom na novú úpravu podmienok používania označenia a pôsobenia strednej odbornej školy ako centrum odborného vzdelávania a prípravy sa v záujme prispôsobenia novej právnej úprave prechodným ustanovením ustanovuje, že stredná odborná škola, ktorá sa stala centrom odborného vzdelávania a prípravy pred 1. marcom 2015, môže používať tento status najdlhšie do 31. marca 2019. Po tomto dátume môže táto stredná odborná škola používať označenie centrum odborného vzdelávania a …

čl. I § 57 §
Z dôvodu novej právnej úpravy sa zrušuje zákon č. 184/2009 Z. z. a vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 282/2009 Z. z. o stredných školách v znení neskorších predpisov, ktorá bola vydaná aj na jeho základe.

čl. II

čl. II bod 1
Účelom nového znenia odsekov 1 a 2 v § 53 je ustanovenie možnosti pre zamestnávateľa, aby so žiakom strednej odbornej školy alebo odborného učilišťa uzatvoril zmluvu o budúcej pracovnej zmluve, predmetom ktorej je záväzok zamestnávateľa, že žiak sa po úspešnom vykonaní záverečnej skúšky, maturitnej skúšky alebo absolventskej skúšky stane jeho zamestnancom. Doterajšia právna úprava bola nejednoznačná a navyše nevykonateľná, preto sa v praxi neaplikovala. Napriek tomu, že aktuálne znenie Zákonníka práce ukladá zamestnávateľovi povinnosť uzatvoriť so žiakom, ktorý sa pre neho pripravoval na povolanie, po úspešnom vykonaní záverečnej skúšky, maturitnej skúšky alebo absolventskej skúšky pracovnú zmluvu, pričom táto povinnosť je hneď treťou vetou v tom istom odseku zmenená na možnosť. Navyše formulácia „zamestnávateľ, pre ktorého sa žiak pripravoval na povolanie“ nemá žiadnu právnu oporu v Zákonníku práce ani v iných všeobecne záväzných právnych predpisoch upravujúcich výchovu a vzdelávanie žiakov stredných odborných škôl a odborných učilíšť, a teda vymožiteľnosť podpisu takejto pracovnej zmluvy je nemožná.

čl. II bod 2 až 5
Keďže podľa novej právnej úpravy záväzok zotrvať v pracovnom pomere u zamestnávateľa bude súčasťou zmluvy o budúcej pracovnej zmluve, predpokladá sa, že je vhodné požadovať, aby rozsah nákladov bol presne špecifikovaný v tejto zmluve. Z uvedeného dôvodu sa odstraňuje slovo „primerane“. Zároveň sa vykonávajú legislatívno-technické úpravy súvisiace s bodom 1.

čl. III až VII
Z dôvodu vytvorenia komplexnej právnej úpravy týkajúcej sa praktickej časti odborného vzdelávania a prípravy v návrhu zákona o odbornom vzdelávaní a príprave, sa všetky kompetencie príslušných stavovských organizácií jednotne, súhrnne a komplexne upravujú v tomto zákone. Z uvedeného dôvodu sa v predmetných zákonoch upravujúcich pôsobnosť jednotlivých komôr mení formulácia ich kompetencií v oblasti odborného vzdelávania a prípravy tak, že sa nahrádza všeobecnou formuláciou s odkazom na návrh zákona o odbornom vzdelávaní a príprave, ktorý obsahuje komplexnú úpravu ich úloh a pôsobnosti.

čl. VIII
Aktuálne znenie uvedeného ustanovenia spôsobovalo nejednoznačnosť a nepresnosť v tom zmysle, že sa na účely uvedeného ustanovenia prihliadalo na žiaka strednej školy iba v čase odbornej praxe. Odborná prax je však len jednou z foriem praktického vyučovania, ktorého ďalšími formami sú odborný výcvik a umelecká prax. Pôvodná formulácia vylučovala žiakov vykonávajúcich odborný výcvik alebo umeleckú prax, čím ich dostávala do nerovnakého postavenia vo vzťahu k žiakom, ktorí vykonávali praktické vyučovanie formou odbornej praxe. Z uvedeného dôvodu sa predmetné ustanovenie zosúlaďuje s právnou úpravou foriem praktického vyučovania.

čl. IX

čl. IX bod 1 a 2
V súčasnom znení je odmena za produktívnu prácu považovaná za príjem, ktorý podlieha zdaneniu, a teda aj ročnému zúčtovaniu dane z príjmov fyzickej osoby. Podľa súčasného stavu odmena za produktívnu prácu však nedosahovala takú výšku, aby žiak platil daň z príjmu, napriek tomu tieto príjmy podliehali zdravotným odvodom a žiaci boli povinní vyhotovovať zúčtovaniu dane z príjmov fyzickej osoby prostredníctvom zamestnávateľov. Táto skutočnosť mnohých zamestnávateľov neprimerane a neopodstatnene administratívne zaťažovala, preto hľadali iné spôsoby poskytovania „motivácie“ žiakov pripravovať sa na výkon povolania a odborných činností v zamestnávateľom požadovaných študijných odboroch a učebných odboroch. Vylúčenie príjmov za prácu žiakov a študentov v rámci praktického vyučovania do samostatného písmena súvisí s previazaním na ustanovenia v zákone č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, čím tieto príjmy nebudú podliehať odvodovému zaťaženiu.

čl. IX bod 3 a 4
Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na nový zákon o odbornom vzdelávaní a príprave.

čl. IX bod 5
Doplnením predmetného ustanovenia sa upravuje zníženie základu dane zamestnávateľa s cieľom motivovať zamestnávateľov zapojiť sa do systému duálneho vzdelávania. Navrhuje sa, aby sa základ dane zamestnávateľa, ktorý poskytuje žiakovi praktické vyučovanie v systéme duálneho vzdelávania znížil o uvedenú paušálnu sumu. Výška paušálnej daňovej úľavy je navrhnutá na úrovni 1600 Eur ročne na žiaka, ktorý vykonáva praktické vyučovanie u zamestnávateľa na základe učebnej zmluvy v rozsahu 200 až 400 hodín ročne a v sume 3200 Eur ročne na žiaka, ktorý vykonáva praktické vyučovanie u zamestnávateľa na základe učebnej zmluvy v rozsahu nad 400 hodín ročne. Navrhovanou daňovou úľavou sa zamestnávateľom poskytujúcim praktické vyučovanie v systéme duálnom systéme vzdelávania čiastočne kompenzuje strata, ktorá im vznikne poskytnutím finančného a hmotného zabezpečenia a financovaním nákladov na praktické vyučovanie.

čl. IX bod 6
Podľa súčasného právneho stavu bolo podmienkou na uplatnenie výdavkov na výchovu a vzdelávanie žiakov stredných odborných škôl a odborných učilíšť na finančné zabezpečenie a hmotné zabezpečenie týchto žiakov ako daňových výdavkov uzatvorenie pracovnej zmluvy podľa Zákonníka práce. Navrhovanou právnou úpravou sa za výdavky uplatniteľné ako daňový výdavok nebudú považovať iba výdavky poskytnuté na finančné zabezpečenie a hmotné zabezpečenie žiakov, s ktorými má zamestnávateľ uzatvorenú pracovnú zmluvu, ale výdavky spojené s finančným zabezpečením a hmotným zabezpečením všetkých žiakov, ktoré im budú poskytnuté zamestnávateľom v súlade s návrhom zákona o odbornom vzdelávaní a príprave. Navyše zamestnávatelia, ktorí budú poskytovať žiakom praktické vyučovanie v systéme duálneho vzdelávania, si budú môcť uplatniť ako daňový výdavok všetky náklady spojené s poskytovaním praktického vyučovania, ktoré v plnej miere znášajú, čo je jedným zo základných prvkov systému duálneho vzdelávania.

čl. X

čl. X bod 1
V nadväznosti na zákon č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa upravuje názov „obvodného úradu v sídle kraja“ na „okresný úrad v sídle kraja“ v príslušnom tvare.

čl. X bod 2
Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na návrh zákona o odbornom vzdelávaní a príprave, ktorý novým spôsobom ustanovuje miesta výkonu praktického vyučovania.

čl. X bod 3
Vypustenie nesprávneho odkazu a legislatívno-technická úprava v nadväznosti na vypustenie § 35.

čl. X bod 4 až 6
Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na nový zákon o odbornom vzdelávaní a príprave, ktorým sa zrušujú strediská praktického vyučovania, školské hospodárstva a strediská odbornej praxe a novým spôsobom sa ustanovujú miesta výkonu praktického vyučovania.

čl. X bod 7
Ustanovuje sa kompetencia samosprávneho kraja, ktorá vyplýva z § 32 ods. 2 návrhu zákona o odbornom vzdelávaní a príprave.

čl. X bod 8
Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na nový zákon o odbornom vzdelávaní a príprave, ktorým sa zrušujú strediská praktického vyučovania a novým spôsobom sa ustanovujú miesta výkonu praktického vyučovania.

čl. X bod 9
Predmetná úprava bola presunutá z dôvodu komplexnosti do školského zákona.

čl. X bod 10 až 15
Pracovisko praktického vyučovania je miesto, kde sa vykonáva praktické vyučovanie v systéme duálneho vzdelávania. Pracovisko praktického vyučovania je organizačná súčasť zamestnávateľa, ktorý má spôsobilosť vykonávať praktické vyučovanie v systéme duálneho vzdelávania na základe vydaného osvedčenia. Pracovisko praktického vyučovania na rozdiel od súčasného stavu už nebude považované za školské zariadenie, čo je jedným zo znakov prevzatia úplnej zodpovednosti zamestnávateľa za praktické vyučovanie. Protihodnotou prevzatia zodpovednosti zamestnávateľom je zjednodušenie procesu vytvárania pracovísk praktického vyučovania, ktorý bude oslobodený od zaraďovania do siete škôl a školských zariadení Slovenskej republiky na základe ako rozhodovacieho procesu v správnom konaní. Garancia kvality praktického vyučovania bude v rukách príslušnej stavovskej organizácie alebo príslušnej profesijnej organizácie, ktorá bude spôsobilosť pracoviska praktického vyučovania posudzovať a odobrovať. Garancia kvality výchovno-vzdelávacieho procesu na pracovisku praktického vyučovania zo strany štátu zostane zachovaná uplatnením kontrolných kompetencií Štátnej školskej inšpekcie. Z uvedeného dôvodu sa upravujú predmetné ustanovenia týkajúce sa Štátnej školskej inšpekcie a výkonu inšpekčnej činnosti.

čl. X bod 16
Navrhovanou úpravou sa rozširuje kompetencia ministerstva školstva vydávať normatívy materiálno-technického a priestorového zabezpečenia nielen pre stredné odborné školy, ale aj pre všetky školy a školské zariadenia. V nadväznosti na túto úpravu bude môcť ministerstvo školstva vydávať a zverejňovať normatívy materiálno-technického a priestorového zabezpečenia aj napríklad pre konzervatóriá, čo výrazným spôsobom kvalitatívne ovplyvní výchovno-vzdelávací proces na týchto stredných školách. Táto pôsobnosť pre Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky sa presúva do návrhu zákona o odbornom vzdelávaní a príprave.

čl. X bod 17
Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na nový zákon o odbornom vzdelávaní a príprave, ktorým sa zrušujú strediská praktického vyučovania a novým spôsobom sa ustanovujú miesta výkonu praktického vyučovania.

čl. X bod 18
Z dôvodu komplexnosti bola predmetná právna úprava presunutá do návrhu zákona o odbornom vzdelávaní a príprave.

čl. X bod 19 až 24
Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na nový zákon o odbornom vzdelávaní a príprave, ktorým sa zrušujú strediská praktického vyučovania a novým spôsobom sa ustanovujú miesta výkonu praktického vyučovania.

čl. X bod 25, 28, 30 a 31
Terminologická úprava v nadväznosti na nový zákon o odbornom vzdelávaní a príprave.

čl. X bod 26, 27, 29, 32 a 33
Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na nový zákon o odbornom vzdelávaní a príprave, ktorým sa zrušujú strediská praktického vyučovania a novým spôsobom sa ustanovujú miesta výkonu praktického vyučovania.

čl. X bod 34 až 37 a 39
Združovanie stredných odborných škôl do združenej strednej školy upravoval zákon č. 29/1984 Zb., ktorý bol nahradený školským zákonom. Združovanie stredných odborných škôl už školský zákon neupravuje, preto sa aktualizuje názov predmetného ustanovenia.

čl. X bod 38
Uvedená úprava sa vypúšťa z dôvodu, že používanie prívlastku upravuje návrh zákona o odbornom vzdelávaní a príprave na označenie typov stredných odborných škôl.

čl. X bod 40
Terminologické spresnenie v nadväznosti na nový zákon o odbornom vzdelávaní a príprave.

čl. X bod 41
Ide o prekonanú právnu úpravu, ktorá je novým spôsobom riešená v návrhu zákona o odbornom vzdelávaní a príprave, preto sa uvedené ustanovenie vypúšťa.

čl. X bod 42
Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na vypustenie § 35.

čl. X bod 43
Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na vypustenie odseku 7 v § 14.

čl. XI

čl. XI bod 1
Aktualizuje sa znenie poznámky pod čiarou k odkazu vzhľadom na nový zákon o odbornom vzdelávaní a príprave.

čl. XI bod 2 až 5
Úprava v nadväznosti na vypustenie § 35 zo zákona č. 596/2003 Z. z.

čl. XI bod 6
Cieľom navrhovanej úpravy je umožniť financovanie nákladov na vzdelávanie žiakov stredných odborných škôl vzdelávajúcich sa v experimentálnych odboroch vzdelávania, ktoré ministerstvo povolilo od septembra príslušného kalendárneho roka, podľa skutočných nákladov. Náklady na vzdelávanie žiakov vzdelávajúcich sa v experimentálnych odboroch vzdelávania financuje ministerstvo v období september až december podľa 1. kategórie stredných odborných škôl. Tieto náklady na vzdelávanie žiakov nepostačujú, ak ide o experimentálne odbory zaradené v 2. až 15. kategórii stredných odborných škôl. Takéto prípady sa v súčasnosti riešia v rámci dohodovacieho konania.

čl. XI bod 7 a 8
Úprava súvisí so zmenou zverejňovania oblastí, aktivít v rámci rozvojových projektov, na ktoré ministerstvo môže prideliť finančné prostriedky. Zoznam oblastí a aktivít sa navrhuje zverejňovať na webovom sídle ministerstva v priebehu kalendárneho roka (spravidla na začiatku kalendárneho roka). Cieľom tejto zmeny je pružnejšie reagovať na požiadavky škôl v oblasti rozvoja výchovy a vzdelávania v školách. Predmetnou zmenou sa umožňuje v spojení s § 6c ods. 1 poskytnúť dotáciu na podporu systému duálneho vzdelávania a jeho zavedenia do praxe prostredníctvom podpory výkonu kompetencií príslušných inštitúcií podieľajúcich sa na koordinácii odborného vzdelávania a prípravy pre trh práce podľa návrhu zákona o odbornom vzdelávaní a príprave. Návrhom zákona o odbornom vzdelávaní a príprave sa pre stavovské a profesijné organizácie ustanovujú nové kompetencie týkajúce sa napríklad overovania spôsobilosti zamestnávateľa poskytovať praktické vyučovanie žiakom stredných odborných škôl v systéme duálneho vzdelávania. Keďže výkon týchto kompetencií je personálne a finančne náročnejší, je záujmom štátu podporiť zavedenie systému duálneho vzdelávania do procesu odborného vzdelávania a prípravy, preto …

čl. XI bod 9 až 11
Úprava súvisí so zmenou zverejňovania oblastí, aktivít v rámci dotácií, na ktoré ministerstvo môže prideliť finančné prostriedky. Zoznam oblastí a aktivít sa navrhuje zverejňovať na webovom sídle ministerstva v priebehu kalendárneho roka (spravidla na začiatku kalendárneho roka). Cieľom tejto zmeny je pružnejšie reagovať na požiadavky zriaďovateľov základných umeleckých škôl, jazykových škôl, materských škôl a školských zariadení, neziskových organizácií, občianskych združení, nadácií a pod. v oblasti rozvoja výchovy a vzdelávania v školách a školských zariadeniach. Predmetnou zmenou sa umožňuje poskytnúť dotáciu na podporu systému duálneho vzdelávania a jeho zavedenia do praxe prostredníctvom podpory výkonu kompetencií príslušných inštitúcií podieľajúcich sa na koordinácii odborného vzdelávania a prípravy pre trh práce podľa návrhu zákona o odbornom vzdelávaní a príprave. Návrhom zákona o odbornom vzdelávaní a príprave sa pre stavovské a profesijné organizácie ustanovujú nové kompetencie týkajúce sa napríklad overovania spôsobilosti zamestnávateľa poskytovať praktické vyučovanie žiakom stredných odborných škôl v systéme duálneho vzdelávania. Keďže výkon týchto kompetencií je personálne a finančne náročnejší, je záujmom štátu …

čl. XI bod 12
Úprava ustanovenia súvisí s novým zákonom o odbornom vzdelávaní a príprave, v ktorom sa zavádza systém duálneho vzdelávania. Ministerstvo pri rozpise finančných prostriedkov stredným odborným školám bude zohľadňovať počet žiakov, ktorí sa budú vzdelávať v systému duálneho vzdelávania. Normatív na takéhoto žiaka bude nižší, nakoľko časť nákladov bude znášať zamestnávateľ. V tejto súvislosti sa aktualizujú aj poznámky pod čiarou.

čl. XII

čl. XII bod 1
V nadväznosti na novú právnu úpravu praktickej časti odborného vzdelávania a prípravy v návrhu zákona o odbornom vzdelávaní a príprave sa terminologicky zjednocuje a spresňuje ustanovenie upravujúce tvorbu štátnych vzdelávacích programov pre odborné vzdelávanie a prípravu.

čl. XII bod 2
Predmetným novelizačným bodom sa v obsahu štátneho vzdelávacieho programu ustanovuje doplnenie pre odborné vzdelávanie a prípravu, ktoré sa uskutočňuje v systéme duálneho vzdelávania, pokiaľ ide o vzdelávacie štandardy. Vzdelávacie štandardy sú v tomto prípade doplnené o vzorové učebné osnovy odborných predmetov, podrobne upravujúce jednotlivé tematické celky a témy, ktorými sa dosiahnu vedomosti a zručnosti popísané vo vzdelávacích štandardoch.

čl. XII bod 3
Rámcové učebné plány sa v oblasti odborného vzdelávania a prípravy v systéme duálneho vzdelávania nahrádzajú vzorovými učebnými plánmi, ktoré budú pre stredné odborné školy a zamestnávateľov poskytujúcich praktické vyučovanie v systéme duálneho vzdelávania záväzné. Dôvodom na zavedenie vzorových učebných plánov je zámer zjednotiť výchovno-vzdelávací proces žiakov pripravujúcich sa v systéme duálneho vzdelávania v rovnakých študijných odboroch a učebných odboroch.

čl. XII bod 4
Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na premiestnenie uvedenej právnej úpravy do návrhu zákona o odbornom vzdelávaní a príprave.

čl. XII bod 5
Navrhovaným ustanovením sa určuje, že školským vzdelávacím programom môže byť aj inovatívny vzdelávací program, ktorý bol experimentálne overovaný a úspešne vyhodnotený odborným garantom. Národný program výchovy a vzdelávania v Slovenskej republike na najbližších 15 až 20 rokov (Milénium) uvádza programové zmeny, ktoré majú byť zamerané aj na inováciu obsahu a metód výchovno-vzdelávacích programov, s dôrazom na flexibilitu a rýchlu adaptabilitu nových a progresívnych prvkov vo vzdelávaní, s cieľom zabezpečiť potrebnú efektívnosť školského systému. V súčasnosti sa na Slovensku v školskej praxi aplikácia napr. zahraničných trendov a inovatívnych vzdelávacích programov môže uplatňovať len v rámci experimentálneho overovania, a to vzhľadom na to, že takéto alternatívne vzdelávacie programy sa systémovo líšia od štandardných modelov vzdelávania.

čl. XII bod 6 a 7
S cieľom zjednotiť rozsah a obsah praktického vyučovania v jednotlivých študijných odboroch a učebných odboroch sa bude praktické vyučovania v systéme duálneho vzdelávania uskutočňovať podľa vzorových učebných plánov a vzorových učebných osnov, ktoré budú súčasťou štátneho vzdelávacieho programu pre odborné vzdelávanie a prípravu a budú pre zamestnávateľov záväzné. Vzorové učebné plány a vzorové učené osnovy budú vypracované tak, aby zodpovedali požiadavkám konkrétneho študijného odboru alebo konkrétneho učebného odboru. Z uvedeného dôvodu sa výslovne ustanovuje, že učebným plánom ako súčasťou školského vzdelávacieho programu a učebnými osnovami odborných predmetov ako súčasťou školského vzdelávacieho programu, budú v systéme duálneho vzdelávania vzorový učebný plán a vzorové učebné osnovy.

čl. XII bod 8
Ide o odstránenie obsahovej chyby, pretože ustanovenie obsahu § 9 sa viaže na učebné osnovy, ktoré sú súčasťou školského vzdelávacieho programu a nie súčasťou výchovného programu. Preto ich vypracovanie musí byť v súlade s príslušnými vzdelávacími štandardmi.

čl. XII bod 9
Uvedenou úpravou sa vypúšťa povinnosť ministerstva školstva alebo Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky určovať recenzenta návrhu experimentálneho overovania. Predmetná úprava vyplynula z aplikačnej praxe, uplatňovala sa duplicitne, keďže v procese prípravy návrhu na experimentálne overovanie jeho posúdenie zabezpečuje garant experimentálneho overovania.

čl. XII bod 10
Predmetnou zmenou sa reaguje na požiadavky praxe, ktoré poukazovali na potrebu predĺženia vzdelávacieho programu u niektorých učebných odborov. Ide napríklad o učebný odbor výroba úžitkového skla.

čl. XII bod 11
Predmetné ustanovenie sa dopĺňa v nadväznosti na zavedenie novej nadväzujúcej formy štúdia, a to „skráteného štúdia“, ktoré sa bude organizovať pre žiakov s cieľom rozšírenia a prehĺbenia kvalifikácie. Toto štúdium sa organizuje buď ako jednoročné alebo dvojročné a v prípade dvojročného štúdia absolvent dosiahne stredné odborné vzdelanie a získa výučný list. Zároveň sa zosúlaďuje názov dokladu o získanom stupni vzdelania s ustanovením § 18, v zmysle ktorého škola k vysvedčeniu o záverečnej skúške nevydáva doložku, ale dodatok, ktorý obsahuje podrobnosti o absolvovanom vzdelávacom programe.

čl. XII bod 12
Navrhovanou zmenou sa spresňuje možnosť získať úplné stredné odborné vzdelanie, a to doplnením nadväzujúcich foriem štúdia: nadstavbového štúdia pre absolventov učebných odborov a pomaturitného kvalifikačného štúdia pre absolventov študijných odborov. Zároveň sa v nadväznosti na § 4 ods. 2 návrhu zákona o odbornom vzdelávaní a príprave precizuje, že absolvent študijného odboru môže získať okrem vysvedčenia o maturitnej skúške aj výučný list, iba ak počas štúdia absolvuje najmenej 1 400 hodín odborného výcviku ako formy praktického vyučovania.

čl. XII bod 13
Vzhľadom na požiadavku Únie konzervatórií Slovenskej republiky sa upravuje názov neakademického titulu absolventa konzervatória, pretože v praxi pôsobí nielen ako výkonný umelec, ale aj ako pedagóg, špecialista umenia. Takto upravený názov zahŕňa vo svojom význame všetky kompetencie získané štúdiom konzervatória.

čl. XII bod 14 až 17, 20, 21, 23 a 24
Návrh zákona o odbornom vzdelávaní a príprave stavia ako jeden z pilierov systému duálneho vzdelávania prevzatie zodpovednosti za praktické vyučovanie žiaka, ktorá sa okrem iného prejavuje aj financovaním praktického vyučovania žiaka a zmluvným záväzkom medzi zamestnávateľom a žiakom formou učebnej zmluvy. Preto je odôvodnená požiadavka, aby sa k tak podstatným otázkam ako je osobitný spôsob plnenia školskej dochádzky, prerušenie štúdia, či prestup na inú strednú školu mal možnosť zapojiť aj zamestnávateľ, ktorý poskytuje dotknutému žiakovi praktické vyučovanie v systéme duálneho vzdelávania. Navrhovanými úpravami sa dopĺňa súhlas resp. návrh zamestnávateľa v systéme duálneho vzdelávania k otázkam osobitného spôsobu plnenia školskej dochádzky, súhlas s povolením absolvovať časť štúdia v zahraničí, prerušením štúdia žiaka alebo jeho zmenou študijného odboru alebo učebného odboru, prestupom žiaka na inú strednú školu alebo preradením do vyššieho ročníka štúdia bez absolvovania predchádzajúceho ročníka.

čl. XII bod 18
Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na nový zákon o odbornom vzdelávaní a príprave.

čl. XII bod 19
S cieľom zabezpečiť, aby obsah výchovy a vzdelávania na všetkých druhoch a typoch škôl v primeranom rozsahu zahŕňal aj otázky civilnej ochrany sa stredným školám ukladá povinnosť organizovať kurz na ochranu života a zdravia ako povinnú súčasť vyučovania. Zároveň sa umožňuje organizácia ďalších aktivít, ktoré sú v súlade s princípmi a cieľmi vzdelávania podľa školského zákona, štátnym vzdelávacím programom a školským vzdelávacím programom.

čl. XII bod 22
Keďže súčasťou žiadosti o prestup žiaka je aj súhlas zamestnávateľa, u ktorého sa tento žiak pripravuje na povolanie, odstraňuje sa nadbytočné zasielanie rozhodnutia o prijatí takéhoto žiaka zamestnávateľovi.

čl. XII bod 25 a 26
Úprava ustanovenia § 42 a vypustenie celého § 43 vyplýva z premiestnenia celej praktickej časti odborného vzdelávania a prípravy a jeho komplexnej úpravy v novom zákone o odbornom vzdelávaní a príprave, ako aj zo zrušenia stredísk praktického vyučovania. Aplikačná prax poukázal na skutočnosť, že žiaci strednej odbornej školy, ktorí pred prijatím na štúdium strednej odbornej školy získali úplné stredné všeobecné vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie, sú povinní opätovne študovať všeobecno-vzdelávacie predmety a vykonať z nich maturitnú skúšku. Napríklad absolvent študijného odboru musí opätovne absolvovať maturitnú skúšku zo slovenského jazyka a cudzieho jazyka. Navrhovanou úpravou sa v odseku 5 odstraňuje táto duplicita, ktorá nie je dôvodná.

čl. XII bod 27
Za účelom zrovnoprávnenia právnej úpravy typov stredných odborných škôl, ktoré boli presunuté z vyhlášky o stredných školách do zákonnej úpravy, a to do zákona o odbornom vzdelávaní a príprave, sa aj typy konzervatórií presúvajú z vyhlášky o stredných školách do zákonnej úpravy, a teda do školského zákona.

čl. XII bod 28
Aplikačná prax poukázal na skutočnosť, že žiaci konzervatórií, ktorí pred prijatím na štúdium konzervatória získali úplné stredné všeobecné vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie, sú povinní opätovne študovať všeobecno-vzdelávacie predmety a vykonať z nich maturitnú skúšku. Napríklad absolvent študijného odboru musí opätovne absolvovať maturitnú skúšku zo slovenského jazyka a cudzieho jazyka. Navrhovanou úpravou sa odstraňuje táto duplicita, ktorá nie je dôvodná.

čl. XII bod 29
Úprava vyplýva z doplnenia novej nadväzujúcej formy odborného vzdelávania a prípravy, a to skráteného štúdia vložením § 47a.

čl. XII bod 30
Vypustenie nadbytočnej a zmätočnej legislatívnej skratky.

čl. XII bod 31
Navrhovaným ustanovením sa zavádza nová nadväzujúca forma odborného vzdelávania a prípravy, a to „skrátené štúdium“, ktoré sa bude organizovať pre žiakov s cieľom rozšírenia a prehĺbenia ich kvalifikácie. Toto štúdium sa organizuje buď ako jednoročné alebo dvojročné. Dôvodom zavedenia tohto štúdia je možnosť vytvorená pre absolventov učebných odborov, ktorých absolventi získali stredné odborné vzdelanie a pre absolventov a absolventov študijných odborov stredných odborných škôl rozšíriť alebo prehĺbiť si svoju kvalifikáciu bez potreby opätovného štúdia všeobecnovzdelávacích predmetov. Napríklad, ak vysokoškolák chce získať výučný list, nebude musieť absolvovať celé štúdium trojročného učebného odboru, ale bude študovať len odborné predmety, ktorých ovládanie je potrebné na výkon príslušného povolania. To znamená, že nebude musieť študovať napr. slovenský jazyk, dejepis a podobne, čo vytvára predpoklady pre skrátenie štúdia, ktorého pôvodná dĺžka je tri roky. Keďže štúdium učebného odboru, ktorého absolvent získava stredné odborné vzdelanie, trvá spravidla tri roky, po vypustení všeobecnovzdelávacích predmetov bude dĺžka štúdia upravená na dva roky s možnosťou získania výučného listu. Ak …

čl. XII bod 32
Ide o úpravu súvisiacu s presunom praktickej časti odborného vzdelávania a prípravy do návrhu zákona o odbornom vzdelávaní a príprave. Typy stredných odborných škôl, sústava odborov vzdelávania, dĺžka vzdelávania v jednotlivých študijných odboroch a učebných odboroch a ich nadväznosť na ďalšie vzdelávanie budú obsahom úpravy nového zákona o odbornom vzdelávaní a príprave a jeho vykonávacieho predpisu.

čl. XII bod 33
Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na rozšírenie nadväzujúcich foriem štúdia o skrátené štúdium. Zároveň sa dopĺňa výnimka klasifikácie zo správania pre externú formu štúdia, keďže sa uvedené ustanovenie neaplikovalo a je to dôvodné aj s prihliadnutím na to, že ide o večernú, diaľkovú a dištančnú formu štúdia.

čl. XII bod 34
Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na úpravu § 42.

čl. XII bod 35
Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na zrušenie strediska praktického vyučovania v návrhu zákona o odbornom vzdelávaní a príprave.

čl. XII bod 36
Úprava v nadväznosti na prijímanie žiakov na strednú odbornú školu, kde sa praktické vyučovanie bude poskytovať v systéme duálneho vzdelávania. Podľa § 17 zákona o odbornom vzdelávaní a príprave zamestnávateľ vybranému uchádzačovi vydá potvrdenie, že v prípade prijatia na štúdium s ním uzatvorí učebnú zmluvu. Uvedenou úpravou sa dopĺňa potvrdenie o odbornom vzdelávaní a príprave žiaka v systéme duálneho vzdelávania ako súčasť prihlášky na vzdelávanie z dôvodu zabezpečenia prijímacieho konania žiaka na štúdium v systéme duálneho vzdelávania.

čl. XII bod 37
Ide o spresnenie kompetencie okresného úradu v sídle kraja určovať počty tried prvých ročníkov v nadväznosti na úpravu tejto kompetencie samosprávneho kraja v návrhu zákona o odbornom vzdelávaní a príprave. Zároveň ide o odstránenie aplikačného nedostatku spočívajúceho v tom, že okresný úrad v sídle kraja určoval aj počty tried v študijných odboroch, ktoré neboli uskutočňované v cudzom jazyku na základe medzinárodnej dohody, v stredných školách vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti, čím sa dostával do nerovnakého postavenia vo vzťahu k ostatným zriaďovateľom, keďže v ostatných študijných odboroch a učebných odboroch sa počty tried prvých ročníkov stredných škôl určujú všeobecne záväzným nariadením.

čl. XII bod 38 až 41
Uvedenými úpravami sa prijímacie konanie na študijné odbory a učebné odbory v stredných odborných školách prispôsobuje novým podmienkam odborného vzdelávania a prípravy v systéme duálneho vzdelávania. Prijímacie konanie bude nastavené tak, že riaditeľ určí počet žiakov, ktorých možno prijať do tried prvého ročníka, pričom v rámci tohto počtu určí samostatne aj počet žiakov, ktorí sa budú vzdelávať v systéme duálneho vzdelávania. Do určovania kritérií a podmienok na úspešné vykonanie skúšky ako aj určenia formy prijímacej skúšky žiakov do študijného odboru alebo učebného odboru, v ktorom sa odborné vzdelávanie a príprava poskytuje v systéme duálneho vzdelávania, bude zapojený aj zamestnávateľ, s ktorým má príslušná stredná odborná škola uzatvorenú zmluvu o duálnom vzdelávaní. Preto sa príslušnou zmenou výslovne ustanovuje, že tieto náležitosti určuje riaditeľ strednej odbornej školy spolu so zamestnávateľom.

čl. XII bod 42 až 44
V súvislosti s novým mechanizmom prijímacích skúšok do študijných odborov a učebných odborov, v ktorých sa odborné vzdelávanie a príprava bude poskytovať v systéme duálneho vzdelávania, sa na základe výslovnej požiadavky zamestnávateľov, ktorí vstúpia do systému duálneho vzdelávaniam, ustanovuje, že riaditeľ bude samostatne prijímať uchádzačov, ktorí boli prijatí na štúdium v študijnom odboru alebo učebnom odbore, v ktorom sa odborné vzdelávanie a príprava bude poskytovať v systéme duálneho vzdelávania a samostatne ostatných uchádzačov. To znamená, že po ukončení prijímacieho konania a rozhodnutí o prijatí, riaditeľ strednej odbornej školy zverejní samostatne jeden zoznam, v ktorom budú uvedení uchádzači o štúdium v študijnom odboru alebo učebnom odbore, v ktorom sa odborné vzdelávanie a príprava poskytuje v systéme duálneho vzdelávania, a samostatne zoznam ostatných uchádzačov.

čl. XII bod 45
Na základe poznatkov aplikačnej praxe sa odstraňujú nedostatky preukázané pri prijímaní na externú alebo kombinovanú formu štúdia a nadväzujúce formy odborného vzdelávania a prípravy. Samosprávny kraj určuje počet tried prvých ročníkov v dennej forme štúdia v stredných školách, avšak externá forma a kombinovaná forma sú z jeho pôsobnosti vyňaté. Ingerencia samosprávneho kraja je však potrebná na účely zabezpečenia odborného vzdelávania a prípravy v súlade spotrebami trhu práce. Preto sa výslovne uvádza, že o počte tried prvého ročníka externej formy štúdia alebo kombinovanej formy štúdia v stredných školách a o počte žiakov v týchto triedach rozhoduje riaditeľ školy nielen po dohode so zriaďovateľom, ale aj po dohode so samosprávnym krajom. Zároveň sa prijímanie na uvedené štúdium prispôsobuje novým podmienkam odborného vzdelávania a prípravy v systéme duálneho vzdelávania, a to zapojením zamestnávateľa, s ktorým má príslušná stredná odborná škola uzatvorenú zmluvu u duálnom vzdelávaní, do prijímacieho konania.

čl. XII bod 46
Za účelom dôkladnej prípravy absolventa bez potreby ďalšieho preškoľovania hneď pre potreby trhu práce je nevyhnutné, aby sa žiak v systéme duálneho vzdelávania pripravoval od začiatku, to znamená od prvého ročníka. Zmluvný vzťah medzi žiakom a zamestnávateľom je nastavený učebnou zmluvou, ktorá sa uzatvára po jeho prijatí a zápise žiaka do prvého ročníka štúdia. Navrhovanou úpravou sa predmetné ustanovenie prispôsobuje uvedeným podmienkam, a teda vylučuje sa možnosť prijatia žiaka, ktorý by sa pripravoval v systéme duálneho vzdelávania, do vyššieho ročníka strednej odbornej školy.

čl. XII bod 47
Účelom úpravy predmetného ustanovenia je spresnenie a doplnenie vykonania záverečnej skúšky v učebných odboroch. V pôvodnom znení ustanovenia o záverečnej skúške nebol jasný iný termín výkonu praktickej časti záverečnej skúšky. Aby sa predišlo nejednotnej aplikácii, bolo potrebné nastaviť časové ohraničenie, kedy sa môže tento iný termín praktickej časti záverečnej skúšky konať. Uvedené časové ohraničenie sa nastavilo tak, aby sa praktická časť záverečnej skúšky konala až v druhom polroku školského roku, v ktorom žiak koná záverečnú skúšku. Na základe požiadaviek aplikačnej praxe sa určili doteraz absentujúce dôvody pre konanie záverečnej skúšky v mimoriadnom skúšobnom období, a to konanie opravnej záverečnej skúšky a náhradnej záverečnej skúšky, pričom sa určuje, že dôvodom konania náhradnej skúšky môže byť buď riaditeľom strednej odbornej školy ospravedlnené zdravotné dôvody, alebo ukončenie posledného ročníka štúdia pred 15. septembrom nasledujúceho školského roka.

čl. XII bod 48 až 50 a 52
Uvedenými úpravami sa odstraňuje terminologická nejednotnosť, ktorá sa prelína aj ostatnými ustanoveniami školského zákona a výslovne sa ustanovuje, že maturitná skúška pozostáva z teoretickej časti maturitnej skúšky a odbornej zložky maturitnej skúšky, pričom odborná zložka sa člení na teoretickú časť odbornej zložky maturitnej skúšky a praktickú časť odbornej zložky maturitnej skúšky. Zároveň sa odstraňuje nadbytočná a zmätočná legislatívna skratka a nesprávnosť v prípade záverečnej pomaturitnej skúšky, ktorá nemá odbornú zložku ale keďže celá záverečná pomaturitná skúška je odbornou skúškou.

čl. XII bod 51
Aplikačná prax poukázala na skutočnosť, že žiaci stredných odborných škôl a konzervatórií, ktorí pred prijatím na štúdium získali úplné stredné všeobecné vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie, sú povinní opätovne vykonať maturitnú skúšku aj zo všeobecno-vzdelávacích predmetov. Napríklad absolvent študijného odboru musí opätovne absolvovať maturitnú skúšku zo slovenského jazyka a cudzieho jazyka. Navrhovanou úpravou sa odstraňuje táto duplicita, ktorá nie je dôvodná. Zároveň sa dopĺňa ustanovenie, podľa ktorého sa praktická časť odbornej zložky maturitnej skúšky žiaka pripravujúceho sa v systéme duálneho vzdelávania koná na pracovisku praktického vyučovania.

čl. XII bod 53 a 54
Účelom úpravy predmetného ustanovenia je spresnenie a doplnenie vykonania absolventskej skúšky v študijných odboroch. Na základe požiadaviek aplikačnej praxe sa určili doteraz absentujúce dôvody pre konanie absolventskej skúšky v mimoriadnom skúšobnom období, a to konanie opravnej absolventskej skúšky a náhradnej absolventskej skúšky, pričom sa určuje, že dôvodom konania náhradnej skúšky môže byť buď riaditeľom strednej odbornej školy ospravedlnené zdravotné dôvody, alebo ukončenie posledného ročníka štúdia pred 15. septembrom nasledujúceho školského roka.

čl. XII bod 55 a 56
Navrhovanou úpravou sa spresňuje, že odborná zložka maturitnej skúšky sa koná pred predmetovou maturitnou komisiou pre teoretickú časť odbornej zložky maturitnej skúšky a pred predmetovou maturitnou komisiou pre praktickú časť odbornej zložky maturitnej skúšky. To znamená, že nejde o totožnú predmetovú maturitnú komisiu, čo však nevylučuje, že tieto dve predmetové maturitné komisie nemôžu mať tých istých členov. Zároveň sa rozpracúva zloženie predmetových maturitných komisií pre odbornú zložku maturitnej skúšky, a to podľa toho, akým spôsobom sa žiakovi poskytuje praktické vyučovanie. Ak sa praktické vyučovanie uskutočňuje v školskom systéme alebo na pracovisku zamestnávateľa, zostáva zachovaná možnosť, aby členom predmetovej maturitnej komisie pre odbornú zložku maturitnej skúšky bol aj zástupca príslušnej stavovskej organizácie, ak ho stavovská organizácia deleguje. Ak sa však žiak pripravuje v systéme duálneho vzdelávania, uvedenou úpravou sa výslovne ustanovuje povinné členstvo zástupcu zamestnávateľa, u ktorého sa maturujúci žiak pripravuje, v predmetovej maturitnej komisii pre odbornú zložku maturitnej skúšky.

čl. XII bod 57
Navrhovanou úpravou sa odstraňuje absencia konkrétneho termínu, dokedy mala príslušná stavovská organizácia delegovať svojho zástupcu a absencia právomoci riaditeľa vymenovať ho za člena predmetovej maturitnej komisie pre odbornú zložku maturitnej skúšky. Rovnaká úprava sa dopĺňa aj pre zástupcu zamestnávateľa, pre ktorého sa žiak pripravuje v systéme duálneho vzdelávania. Z dôvodu komplexnosti právnej úpravy a nadväznosti termínov sa povinnosť orgánu miestnej štátnej správy písomne informovať príslušné stavovské organizácie o počte predmetových maturitných komisií pre odbornú zložku maturitnej skúšky a s tým súvisiacich informácií presúva zo zákona č. 596/2003 Z. z. do uvedeného ustanovenia. Zároveň sa na základe požiadaviek aplikačnej praxe uvádza konkrétny termín.

čl. XII bod 58
Na základe požiadaviek zamestnávateľov sa dopĺňajú kvalifikačné predpoklady pre skúšajúceho zástupcu stavovskej organizácie a skúšajúceho zástupcu zamestnávateľa, u ktorého sa žiak pripravuje v systéme duálneho vzdelávania, pre možnosť jeho pôsobenia ako člena predmetovej maturitnej komisie pre odbornú zložku maturitnej skúšky.

čl. XII bod 59
Úpravou uvedených ustanovení sa samostatne komplexne upravuje a spresňuje problematika vykonania záverečnej skúšky a absolventskej skúšky. Novým spôsobom sa upravuje zloženie skúšobných komisií, kde sa rovnako ako pri maturitnej skúške ustanovuje povinné členstvo zástupcu zamestnávateľa, u ktoré sa žiak vykonávajúci záverečnú skúšku alebo absolventskú skúšku pripravoval v systéme duálneho vzdelávania. Navrhovanou úpravou sa odstraňuje absencia konkrétneho termínu, dokedy mala príslušná stavovská organizácia delegovať svojho zástupcu a absencia právomoci riaditeľa vymenovať ho za člena skúšobnej komisie. Rovnaká úprava sa dopĺňa aj pre zástupcu zamestnávateľa, pre ktorého sa žiak pripravuje v systéme duálneho vzdelávania. Z dôvodu komplexnosti právnej úpravy a nadväznosti termínov sa povinnosť orgánu miestnej štátnej správy písomne informovať príslušné stavovské organizácie o počte skúšobných komisií a s tým súvisiacich informácií presúva zo zákona č. 596/2003 Z. z. do uvedeného ustanovenia. Zároveň sa na základe požiadaviek aplikačnej praxe uvádza konkrétny termín. Na základe požiadaviek zamestnávateľov sa dopĺňajú kvalifikačné predpoklady pre skúšajúceho zástupcu stavovskej organizácie a skúšajúceho zástupcu zamestnávateľa, u ktorého sa …

čl. XII bod 60 a 61
Úpravou uvedených ustanovení sa samostatne komplexne upravuje a spresňuje problematika klasifikácie a hodnotenia žiaka na záverečnej skúške a absolventskej skúške. Novým spôsobom sa upravuje rozhodujúci hlas pri hlasovaní. Pokiaľ ide o záverečnú skúšku žiaka, ktorý sa pripravoval v školskom systéme alebo na pracovisku zamestnávateľa, ponecháva sa rozhodujúci hlas predsedu skúšobnej komisie. Ak ide o žiaka, ktorý sa pripravoval v systéme duálneho vzdelávania, rozhodujúcim hlasom je hlas zástupcu zamestnávateľa, u ktorého sa tento žiak pripravoval.

čl. XII bod 62 a 63
Z dôvodu absentujúcej právnej úpravy možnosti konania opravnej skúšky pre žiakov konzervatória, ktorí neúspešne vykonali maturitnú skúšku alebo jej časť, sa dopĺňa predmetné ustanovenie o možnosť konať opravnú skúšku aj pre týchto žiakov. Zároveň sa precizuje text v nadväznosti na úpravu § 78 ods. 3. V odseku 3 sa spresňujú názvy skúšobných komisií pre záverečnú skúšku a pre absolventskú skúšku.

čl. XII bod 64 až 68
Spresňujú sa názvy skúšobných komisií pre záverečnú skúšku a pre absolventskú skúšku.

čl. XII bod 69 a 70
Vzhľadom na problémy aplikačnej praxe, ktoré vyplynuli z toho, že na žiaka konzervatória, ktorý vykonal maturitnú skúšku, nemožno aplikovať pôvodné znenie ustanovenia § 91 ods. 1, je potrebné špecifikovať, že žiak šesťročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v konzervatóriu zostáva po vykonaní maturitnej skúšky žiakom školy. V súvislosti s tým je potrebné riešiť aj situáciu, keď žiak šesťročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v konzervatóriu nevykonal maturitnú skúšku, avšak pokračuje v štúdiu v piatom ročníku. Aplikačná prax preukázala nejednotný postup v predmetnom prípade. Z uvedeného dôvodu sa jednoznačným spôsobom ustanovuje, že v prípade, ak žiak šesťročného vzdelávacieho programu v konzervatóriu nevykoná opravnú alebo náhradnú maturitnú skúšku do konca nasledujúceho školského roka, prestáva byť žiakom školy.

čl. XII bod 71
Úprava splnomocňovacieho ustanovenia za účelom jeho sprehľadnenia.

čl. XII bod 72
Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na úpravu § 48.

čl. XII bod 73 až 75
Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na nový zákon o odbornom vzdelávaní a príprave, doplnenie skráteného štúdia, ako aj úpravu ustanovení o záverečnej a absolventskej skúške.

čl. XII bod 76 až 78
Podľa aktuálneho právneho stavu sa praktické vyučovanie vykonáva v strednej odbornej škole, stredisku odbornej praxe, školskom hospodárstve, stredisku praktického vyučovania, pracovisku praktického vyučovania, na pracoviskách iných právnických osôb a na pracoviskách fyzických osôb. V nadväznosti na nový systém odborného vzdelávania a prípravy v časti praktického vyučovania sa v návrhu zákona o odbornom vzdelávaní a príprave jednoznačne vymedzujú iba tri miesta výkonu praktického vyučovania, a to podľa toho, či sa praktické vyučovanie žiaka bude vykonávať v strednej odbornej škole, či sa bude vykonávať na základe zmluvy o poskytovaní praktického vyučovania na pracovisku zamestnávateľa alebo, či sa bude uskutočňovať v systéme duálneho vzdelávania na pracovisku praktického vyučovania. Z uvedeného dôvodu sa školské hospodárstvo a stredisko odbornej praxe vypúšťajú zo školských zariadení.

čl. XII bod 78, 80, 82 až 87 a 89
Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na nový zákon o odbornom vzdelávaní a príprave, ktorým sa novým spôsobom upravujú miesta výkonu praktického vyučovania.

čl. XII bod 81
Do centrálneho registra detí, žiakov a poslucháčov sa dopĺňa ďalší údaj súvisiaci s výchovno-vzdelávacím procesom, a to učebná zmluva podľa zákona o odbornom vzdelávaní a príprave a zmluva o budúcej pracovnej zmluve podľa Zákonníka práce.

čl. XII bod 88
Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na bod 81.

čl. XII bod 90
K 161 da Podľa aktuálneho právneho stavu sa praktické vyučovanie vykonáva v strednej odbornej škole, stredisku odbornej praxe, školskom hospodárstve, stredisku praktického vyučovania, pracovisku praktického vyučovania, na pracoviskách iných právnických osôb a na pracoviskách fyzických osôb. V nadväznosti na nový systém odborného vzdelávania a prípravy v časti praktického vyučovania sa v návrhu zákona o odbornom vzdelávaní a príprave jednoznačne vymedzujú iba tri miesta výkonu praktického vyučovania, a to podľa toho, či sa praktické vyučovanie žiaka bude vykonávať v strednej odbornej škole, či sa bude vykonávať na základe zmluvy o poskytovaní praktického vyučovania na pracovisku zamestnávateľa alebo, či sa bude uskutočňovať v systéme duálneho vzdelávania na pracovisku praktického vyučovania. Z uvedeného dôvodu sa školské hospodárstvo a stredisko odbornej praxe vypúšťajú zo školských zariadení a nové sa už nebudú zaraďovať do siete a ani vznikať. Existujúce školské hospodárstva a strediská odbornej praxe, ktoré boli zriadené do 31. marca 2015, zostávajú zachované. To znamená, že svoju činnosť vykonávajú naďalej za rovnakých podmienok, a …

čl. XII § 161db §
Vzhľadom na podnety z verejnosti (ministerstvo školstva odpovedalo na cca. 250 žiadostí o priznanie práva používať titul DiS.art.) sa umožňuje aj absolventom, ktorí získali vyššie odborné vzdelanie pred nadobudnutím účinnosti školského zákona, t.j. do 31. augusta 2008, štúdiom študijného odboru, ktorého dĺžka trvala najmenej dva roky, používať titul diplomovaný špecialista alebo diplomovaný umelec. Ide o tituly zavedené až od 1. septembra 2008, preto sa zrovnoprávňujú absolventi, ktorí získali vyššie odborné vzdelanie za rovnakých podmienok.

čl. XII bod 91
Vzhľadom na opravu názvu neakademického titulu absolventa konzervatória z „diplomovaného umelca“ na „diplomovaného špecialistu umenia“ sa prechodným ustanovením výslovne ustanovuje, že sa nemení právo používať titul „diplomovaný umelec“, na ktorého používanie získal právo absolvent študijného odboru, ktorý ukončil štúdium do 31. augusta 2015.

čl. XIII
Ustanovenie upravujúce účinnosť. Bratislava 9. januára 2015 Robert F i c o v. r. predseda vlády Slovenskej republiky Juraj D r a x l e r v. r. minister školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky

Čl. I

bod 1, 4 až 7 §
Vypúšťa sa určenie minimálneho počtu vyučovacích hodín odborného výcviku pre študijné odbory s praktickým vyučovaním formou odborného výcviku. Minimálny počet hodín odborného výcviku pre spomínané študijné odbory sa bude určovať v príslušných štátnych vzdelávacích programoch, čím sa vytvára priestor pre flexibilnejšie a adresnejšie určenie minimálneho počtu hodín odborného výcviku vo vzťahu k potrebám odborného vzdelávania a prípravy v jednotlivých študijných odboroch. Zavádza sa možnosť, aby odborný výcvik v dielni, na pracovisku zamestnávateľa ako aj na pracovisku praktického vyučovania mohol viesť aj hlavný inštruktor, učiteľ odbornej praxe a učiteľ príslušného odborného vyučovacieho predmetu, čím sa vytvárajú predpoklady pre optimalizáciu využitia personálnych kapacít stredných odborných škôl pri realizácií praktického vyučovania. Uvedením hlavného inštruktora v § 4 ods. 2 sa ustanovenie dáva do súladu s § 21b.

bod 2 §
Podľa súčasného znenia § 4 ods. 4 sa praktické cvičenie vykonáva vo všeobecnosti pod vedením učiteľa príslušného odborného vyučovacieho predmetu. Cieľom je, aby sa v prípadoch, ak sa praktické cvičenie vykonáva v dielni, mohlo vykonávať aj pod vedením učiteľa príslušného odborného vyučovacieho predmetu, učiteľa odbornej praxe alebo majstra odbornej výchovy. Tým sa vytvárajú predpoklady pre optimalizáciu a zefektívnenie využitia personálnych kapacít a materiálno-technického vybavenia stredných odborných škôl pri poskytovaní praktického vyučovania.

bod 3 §
Zavádza sa podrobnejšia úprava možností kde sa môže vykonávať praktické vyučovania v systéme duálneho vzdelávania (miesto výkonu praktického vyučovania). Uvedenie pracoviska praktického vyučovania iného zamestnávateľa si vyžiadala narastajúca potreba, predovšetkým malých a stredných zamestnávateľov, aby žiaci s ktorými majú uzatvorenú učebnú zmluvu mohli časť praktického vyučovania absolvovať aj u iného zamestnávateľa, ktorý má zodpovedajúce materiálno-technické vybavenie. Pracovisko praktického vyučovania, ktoré poskytuje praktické vyučovanie aj pre žiakov, ktorí majú uzatvorenú učebnú zmluvu s iným zamestnávateľom môže na základe rozhodnutia príslušnej stavovskej organizácie alebo príslušnej profesijnej organizácie podľa podmienok nového § 22a používať označenie nadpodnikové vzdelávacie centrum. Vykonávať praktické vyučovanie cvičnou prácou v systéme duálneho vzdelávania mimo územia Slovenskej republiky je možné len na obdobných pracoviskách, ktoré spĺňajú podmienky systému duálneho vzdelávania. Naďalej zostáva možnosť v rámci systému duálneho vzdelávania ako aj mimo neho vykonávať praktické vyučovanie aj na inom mieste výkonu produktívnej práce podľa § 6 ods. 3, a to aj v zahraničí.

bod 8 §
Ustanovenie § 10 ods. 3 písm. b) pri vymedzení predmetu učebnej zmluvy uvádza „...záväzok zamestnávateľa pripraviť žiaka... na pracovisku praktického vyučovania...“. Návrhom sa zjednocuje toto ustanovenie s ustanoveniami § 6 ods. 3 a 4, ktoré pripúšťajú aj ďalšie možnosti výberu miesta praktického vyučovania v systéme duálneho vzdelávania.

bod 9 §
Cieľom návrhu je zníženie administratívnej náročnosti procesu overovania spôsobilosti zamestnávateľa poskytovať praktické vyučovanie v systéme duálneho vzdelávania.

bod 10 §
Návrh nadväzuje na zmeny v § 48 vo vzťahu k vstupu ďalších subjektov do systému duálneho vzdelávania, pričom sa rozširuje okruh osôb vo vzťahu k preukazovaniu bezúhonnosti.

bod 11 §
Spresňujú sa podmienky preukázania splnenia podmienky materiálno-technického zabezpečenia odborného vzdelávania v systéme duálneho vzdelávania pri predkladaní žiadosti o overenie spôsobilosti zamestnávateľa podľa § 11. V rámci uvedeného ustanovenia sa taktiež precizujú podmienky možnosti výkonu praktického vyučovania v systéme duálneho vzdelávania na viacerých druhoch miest jeho výkonu, pričom sa pod jednotlivé možnosti primerane subsumujú aj miesta výkonu praktického vyučovania podľa § 6 ods. 3 a 4.

bod 12 §
Legislatívno-technická úprava z dôvodu vypustenia ustanovenia § 12 ods. 3 písm. a).

bod 13 §
S cieľom lepšej optimalizácie postavenia osôb zodpovedných za praktické vyučovanie a ochrany záujmov školy sa upravuje spôsob ich finančného zabezpečenia v prípade, že budú poskytovať praktické vyučovanie v škole.

bod 14 §
Vypúšťa sa zoznam ako súčasť zmluvy o duálnom vzdelávaní z dôvodu zníženia administratívnej záťaže.

bod 15 §
Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na vypustenie písmena v § 16 ods. 4.

bod 16 §
Vypúšťa sa ustanovenie o vyradení strednej odbornej školy zo siete, keďže táto skutočnosť nemá priamu súvislosť so zmluvou o duálnom vzdelávaní, ale ide o samostatný proces.

bod 17 a 18 §
Legislatívno-technické úpravy v nadväznosti na doplnenie nového písmena do § 16 ods. 5.

bod 19 §
Navrhuje sa zaviesť možnosť vypovedania zmluvy o duálnom vzdelávaní zo strany strednej odbornej školy aj v prípade, že zamestnávateľovi bolo pozastavené alebo zaniklo živnostenské oprávnenie s cieľom zvýšiť právnu ochranu strednej odbornej školy, ak nastane uvedená skutočnosť.

bod 20 §
Zosúladenie zániku zmluvy o duálnom vzdelávaní s rozhodnutím o vyradení školy zo siete.

bod 21 a 22 §
Legislatívno-technická úprava z dôvodu vloženia ustanovenia § 16 ods. 5 v rámci bodu 17.

bod 23 §
Úprava zavádza súčinnosť strednej odbornej školy so zamestnávateľom v procese získavania ďalších žiakov pre štúdium v systéme duálneho vzdelávania. Stredná odborná škola poskytne zamestnávateľovi taxatívne vymedzené typy údajov o žiakoch, ktorí začali štúdium mimo systému duálneho vzdelávania a zároveň je súčinná so zamestnávateľom pri informovaní týchto žiakoch o možnosti vstupu do systému duálneho vzdelávanie. Navrhovaná úprava je zameraná na prehlbovanie spolupráce medzi strednou odbornou školou a zamestnávateľom pri rozvoji systému duálneho vzdelávania.

bod 24 §
Predlžuje sa obdobie, počas ktorého môžu žiaci uzatvoriť učebnú zmluvu počas prvého ročníka na strednej odbornej škole, aby mali možnosť oboznámiť sa so špecifikami štúdia a reálnejšie vyhodnotiť svoje predpoklady a záujem o odborné vzdelávanie a prípravu v systéme duálneho vzdelávania.

bod 25, 27, 29 a 30 §
Legislatívno-technické úpravy.

bod 26 §
Terminologické spresnenie presného okruhu osôb, ktorých sa predmetné ustanovenie týka.

bod 28 §
Zavádza sa možnosť ukončenia učebnej zmluvy na základe písomnej dohody za súčasného uzatvorenia učebnej zmluvy s iným zamestnávateľom. Cieľom je možné pružnejšie reagovať na zmeny v podmienkach realizácie praktického vyučovania na strane zamestnávateľa ako aj na strane žiaka a zároveň zachovať kontinuitu poskytovania praktického vyučovania v systéme duálneho vzdelávania.

bod 31 §
Ide o spresňujúcu úpravu k ustanoveniu § 19 ods. 5 písm. a), ktoré sa týka skončenia zmluvného vzťahu založeného učebnou zmluvou, ak žiak prestáva byť žiakom školy. Ak žiak prerušil štúdium a žiakom školy prestáva byť len počas prerušenia štúdia, učebná zmluva trvá ďalej, pričom sa práva a povinnosti zmluvných strán počas doby prerušenia neuplatňujú. Úprava má prispieť ku kontinuite poskytovania odborného vzdelávania a prípravy v systéme duálneho vzdelávania v prípadoch, keď žiaci strednej odbornej školy prerušujú štúdium.

bod 32 §
Ustanovenie dopĺňa okruh osôb, ktoré sa majú oboznamovať so skutočnosťami súvisiacimi s výkonom praktického vyučovania žiak výslovne aj o triedneho učiteľa žiaka, ktorý je zodpovedný za celkový rozvoj osobnosti a vzdelávania žiakov.

bod 33 §
Predmetné ustanovenie reaguje na požiadavku stavovských organizácií a profesijných organizácií pri zavádzaní vzdelávacích poriadkov do praxe, ktorý sa dopĺňa o náležitosti týkajúce sa priebehu praktického vyučovania a dôvodov ospravedlnenej neprítomnosti žiaka na praktickom vyučovaní.

bod 34 až 39 §
Upravujú sa podmienky pre výkon činnosti hlavného inštruktora. Umožňuje sa väčšia variabilita zmluvných vzťahov medzi zamestnávateľom a inštruktorom, čo má prispieť k personálnemu zabezpečeniu pozície inštruktora u zamestnávateľov. Znižuje sa administratívna záťaž a predchádza duplicitnému plneniu podmienky pre získanie kvalifikácie hlavného inštruktora, resp. inštruktora. V súlade s princípmi celoživotného vzdelávania sa zavádza väčšia flexibilita pri plnení podmienky na získania kvalifikácie hlavného inštruktora aj prostredníctvom praxe a informálneho učenia sa, resp. kvalifikácie inštruktora aj prostredníctvom vykonania skúšky na overenie odbornej spôsobilosti. Kompetencie získavané v rámci prípravy hlavného inštruktora, resp. inštruktora sú v podstatnej miere zahrnuté už v profesijnom profile pedagogických zamestnancov, ktorí môžu plniť úlohy hlavného inštruktora, resp. inštruktora v rámci študijného odboru učiteľstvo pre materské školy a vychovávateľstvo.

bod 40 §
Návrhom sa zavádza nový inštitút nadpodnikového vzdelávacieho centra (NVC). NVC predstavuje možnosť, predovšetkým pre SZČO, malé a stredné podniky, pripraviť si svoju vlastnú budúcu pracovnú silu bez rizika poklesu kvality poskytovaného vzdelávania z dôvodu nedostatočných materiálnych, personálnych a priestorových kapacít. NVC zároveň, predstavuje nástroj na zvyšovanie úrovne inovácií v odbornom vzdelávaní a príprave a zvyšuje konkurencieschopnosť priemyslu a služieb na trhu práce. Oprávnenie zamestnávateľovi používať označenie nadpodnikové vzdelávacie centrum bude udeľovať príslušná stavovská organizácia alebo príslušná profesijná organizácia na základe zákonom určených podmienok. Najdôležitejšou podmienkou pre získanie uvedeného oprávnenia je skutočnosť, že príslušný zamestnávateľ najmenej tri roky poskytuje praktického vyučovania v systéme duálneho vzdelávania žiakom s učebnou zmluvou uzatvorenou s inými zamestnávateľmi. Realizáciu uvedenej podmienky umožňuje nový § 6 ods. 4 písm. a) v spojením § 12 ods. 4 písm. a) – výkon praktického vyučovania iného zamestnávateľa. Nový § 6 ods. 4 písm. b) výslovne uvádza možnosť vykonávať praktické vyučovanie v systéme duálneho vzdelávania aj v NVC. Ďalšie kritériá na …

bod 41 §
Doterajšia prax ukázala potrebu väčšej informovanosti zamestnávateľov o žiakoch v systéme duálneho vzdelávania za účelom efektívnejšieho a individuálnejšieho prístupu zamestnávateľa ku praktickému vyučovaniu konkrétneho žiaka. Preto sa navrhuje umožniť písomne poverenému zamestnancovi zamestnávateľa nahliadnuť do pedagogickej dokumentácie a ďalšej dokumentácie žiaka, s ktorým má zamestnávateľ uzatvorenú učebnú zmluvu.

bod 42 §
Legislatívno-technická úprava vo vzťahu k úprave terminológie.

bod 43 §
V zákone absentovala možnosť pre vecne príslušnú stavovskú organizáciu alebo vecne príslušnú profesijnú organizáciu odobrať oprávnenie škole používať názov Centrum odborného vzdelávania a prípravy (COVP) v prípade, ak sa preukáže, že škola prestala spĺňať niektorú z taxatívne vymedzených podmienok definovaných v zákone. Preto sa navrhuje zaviesť kontrolnú funkciu uvedenej organizácie vo vzťahu k dodržiavaniu podmienok, za ktorých rozhodla o oprávnení používať označenie Centrum odborného vzdelávania a prípravy a možnosť odobratia spomínaného oprávnenia. Úprava zároveň prispeje k zachovaniu úrovne kvality COVP, na ktorú dohliada vecne príslušná stavovská organizácia alebo vecne príslušná profesijná organizácia.

bod 44 a 45 §
V rámci postupu pri zisťovaní splnenia kritérií na získanie oprávnenie používať označenie podniková škola sa navrhuje, aby sa percentuálny podiel žiakov s učebnou zmluvou a percentuálny podiel žiakov so zmluvou o budúcej pracovnej zmluve počítal len zo žiakov dennej formy štúdia. Úprava sa navrhuje z dôvodu, že žiaci v externej forme štúdia sú už zamestnancami, a preto je bezpredmetné, aby sa s nimi uzatvárali zmluvy o budúcej pracovnej zmluve, resp. nemajú dôvod vstupovať do systému duálneho vzdelávania. Predmetné ustanovenie dáva väčšiu flexibilitu podnikovým školám pri naplnení kritéria týkajúceho sa zmluvy o budúcej pracovnej zmluve z dôvodu zhoršenej ekonomickej situácie spojenej s ochorením Covid-19, čím môže objektívne byť sťažený prístup ku zamestnaniu z dôvodu znižovania stavov v podnikoch.

bod 46 §
Uvedeným ustanovením sa posilňuje ochrana bezpečnosti a zdravia žiaka na pracovisku zamestnávateľa, pracovisku praktického vyučovania alebo na inom mieste výkonu praktického vyučovania pod vedením zamestnávateľa a to aj vo vzťahu k úrazom žiakov. Žiak strednej školy, ktorý vykonáva praktické vyučovanie podľa § 3 písm. b) druhého bodu zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa považuje pri výkone praktického vyučovania za zamestnanca. Z vyššie uvedeného vyplýva, že ak je žiak pri výkone praktického vyučovania na pracovisku, zamestnávateľ zodpovedá za bezpečnosť a ochranu zdravia žiaka pri práci bez ohľadu na skutočnosť, či je reálnym zamestnancom a bez ohľadu na skutočnosť, prostredníctvom ktorej formy praktického vyučovania sa pripravuje na svoje budúce povolanie, povolania alebo odborné činnosti. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa osobitnou úpravou vzťah žiaka a zamestnávateľa pri výkone praktického vyučovania špecifikuje tak, aby nevznikala pochybnosť, že úraz žiaka na praktickom vyučovaní pod vedením zamestnávateľa je …

bod 47 a 48 §
Návrhom sa zabezpečuje zjednotenie podmienok zabezpečovania stravovania žiakov s podmienkami stravovania definovanými v Zákonníku práce vzhľadom na to, že v praxi dochádzalo k nejednoznačnému výkladu podmienok zabezpečovania stravovania žiakov v systéme duálneho vzdelávania a každý zamestnávateľ si ho upravoval vo svojich interných predpisoch rôzne. Návrh reaguje aj na aplikačnú prax a zosúladenie terminológie so Zákonníkom práce v rámci stravovania žiakov v systéme duálneho vzdelávania, ktoré im poskytuje zamestnávateľ a rozširuje sa táto možnosť aj o žiakov, ktorí realizujú praktické vyučovanie u zamestnávateľov podľa § 8.

bod 49 až 52 §
Spresňuje sa matematický výpočet štipendií a priemerného prospechu žiaka na dve desatinné miesta.

bod 53 §
Navrhuje sa, aby zamestnávateľ mohol poskytovať žiakovi v systéme duálneho vzdelávania štipendium bez ohľadu na akom mieste sa praktické vyučovanie. Tým sa prispeje k zvyšovaniu atraktivity odborného vzdelávania v systéme duálneho vzdelávania.

bod 54 §
Cieľom úpravy je vytvoriť predpoklady pre plynulý výkon kompetencií podľa § 29 a 31, ak nastanú udalosti, na základe ktorých sa vyhlasuje výnimočný stav, núdzový stav alebo mimoriadna situácia. Na základe požiadaviek praxe sa zavádzajú pravidlá zosúladenia upraveného počtu žiakov prvého ročníka stredných škôl podľa § 29 s „pohybmi“ žiakov medzi študijnými odbormi alebo učebnými odbormi a školami, ktoré vyplývajú z aplikačnej praxe.

bod 55 §
Upravujú sa podmienky tvorby a vyhodnocovania regionálnej stratégie výchovy a vzdelávania na stredných školách tak, aby sa zabezpečila efektívnejšia kontrola jednotlivých úloh a posilnila funkcia regionálnej stratégie ako zásadného plánovacieho dokumentu pre odborné vzdelávanie a prípravu v regióne.

bod 56 §
Cieľom návrhu zákona je optimalizácia procesu plánovania výkonov stredných škôl z dôvodu vyššej miery objektivity určovania najvyššieho počtu žiakov stredných škôl z dôvodu presného prerozdelenia žiakov medzi všeobecné stredoškolské a odborné stredoškolské vzdelávanie, ako aj medzi jednotlivých zriaďovateľov stredných škôl.

bod 57 §
Spresňuje sa rozsah študijných odborov a učebných odborov, pre ktoré sa určuje najvyšší počet žiakov prvého ročníka stredných škôl v dennej forme štúdia. Uvedený najvyšší počet žiakov prvého ročníka sa má určovať aj pre odbory vzdelávania v rámci nižšieho stredného odborného vzdelávania z dôvodu optimalizácie sociálnej funkcie poskytovania odborného vzdelávania a prípravy v spomenutých odboroch vzdelávania.

bod 58 §
Rozširuje sa kompetencia stavovských a profesijných organizácii popri udeľovaní súhlasu aj možnosť odňať oprávnenie strednej odbornej školy používať označenie centrum odborného vzdelávania a prípravy, pričom táto kompetencia sa paralelne zavádza aj pre nadpodnikové vzdelávacie centrum.

bod 59 a 60 §
Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na úpravu terminológie a doplnenie nového písmena do § 32 ods. 2.

bod 61 až 63 §
Cieľom návrhu zákona je posilnenie postavenia stavovských organizácií a profesijných organizácií v rámci koordinácie odborného vzdelávania a prípravy prostredníctvom posilnenej spolupráce v oblasti tvorby sústavy odborov vzdelávania. Ustanovenie taktiež reflektuje aplikačnú prax, keďže rada zamestnávateľov zohráva nezastupiteľnú úlohu v rámci koordinácie celého systému odborného vzdelávania a prípravy, nielen v systéme duálneho vzdelávania.

bod 64 §
Cieľom návrhu je vytvorenie právneho rámca na poskytnutie dotácie na realizáciu úloh stavovských a profesijných organizácií pri rozvoji odborného vzdelávania a prípravy.

bod 65 §
Navrhovanou úpravou sa zavádza z hľadiska jednoznačnosti úprava dôvodov ospravedlnenej neprítomnosti žiaka na praktickom vyučovaní vo vnútornom poriadku pracoviska praktického vyučovania.

bod 66 §
Osobitne sa upravuje plnenie úlohy zamestnávateľa a vylučuje povinnosť overovania zamestnávateľa podľa § 11 vo vzťahu k praktickému vyučovaniu v študijnom odbore učiteľstvo pre materské školy a vychovávateľstvo. Zároveň sa zavádza výslovná úprava pre realizáciu praktického vyučovania v systéme duálneho vzdelávania v centrách pre deti a rodiny alebo u subjektov, ktoré vykonávajú opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a u poskytovateľa sociálnej služby. Potreba osobitnej úpravy vznikla z dôvodu povahy inštitúcií, v ktorých sa realizuje praktické vyučovanie, ktorými sú školy, školské zariadenia alebo uvedené subjekty v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

bod 67 §
Cieľom návrhu je vytvoriť predpoklady pre rozvrhnutie obsahu vzdelávania v príslušných vzdelávacích programov, tak aby sa posunulo výraznejšie odborné zameranie žiakov do vyšších ročníkov a umožnila sa tým profilácia študijného zamerania žiaka v súlade s jeho individuálnymi predpokladmi.

bod 68 §
Návrhom sa zavádza nový systém experimentálneho overovania odborov vzdelávania na stredných odborných školách, stredných športových školách, školách umeleckého priemyslu a konzervatóriách, ktorý vychádza priamo z potrieb trhu práce a predkladateľmi návrhov sú stavovské a profesijné organizácie. Úprava má za cieľ ešte viac zefektívniť odborné vzdelávanie a prípravu a priblížiť ich potrebám trhu práce a spoločnosti.

bod 69 §
Vzhľadom na zavádzané zmeny je potrebné v rámci prechodného obdobia vysporiadať sa s dokončením štúdia súčasných žiakov vo vzťahu k vypusteniu požiadavky na 1400 hodín v § 4 ods. 2 a osobitne aj vo vzťahu k súčasnej situácii, kedy z dôvodu pandémie ochodenia Covid-19 bude potrebné určiť príslušné počty hodín tak, aby bolo ich splnenie reálne. Zároveň sa v rámci navrhovaného inštitútu nadpodnikového vzdelávacieho centra dočasne upravuje spôsob získania tohto označenia obdobne ako v roku 2018 pri označení podniková škola. Čl. II Účinnosť návrhu zákona sa navrhuje na 1. január 2022 z hľadiska začiatku nového rozpočtového a účtovného roka so zohľadnením primeranej legisvakančnej doby. V Bratislave, 25. augusta 2021. Eduard Heger, v. r. predseda vlády Slovenskej republiky Branislav Gröhling, v. r. minister školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky

bod 1, 2, 5, 6, 18, 24, 35 až 37, 54, 58, 69 a 70 §
Reaguje sa na paralelne pripravovanú novelu školského zákona, kde sa zavádza stredná priemyselná škola ako samostatný druh strednej školy namiesto pôvodného typu strednej školy. Z tohto dôvodu je ju potrebné priradiť k všetkým inštitútom spojených so strednými odbornými školami v zákone o odbornom vzdelávaní a príprave.

bod 3 §
Zavádza sa nový zmluvný vzťah medzi strednou odbornou školou alebo strednou priemyselnou školou a vysokou školou na účel poskytovania praktického vyučovania formou odbornej stáže. Je potrebné upraviť vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán novým druhom zmluvy z dôvodu, že ide o úplne nový druh praktického vyučovania.

bod 4 §
Doplnenie subjektov, ktoré spolupracujú na koordinácii odborného vzdelávania a prípravy.

bod 7 §
Rozširujú sa formy praktického vyučovania o odbornú stáž medzi strednou priemyselnou školou a vysokou školou a o digitálnu odbornú prax, ktorá predstavuje novú formu praktického vyučovania v rámci systému duálneho vzdelávania alebo praktického vyučovania na pracovisku zamestnávateľa. Nové formy praktického vyučovania vychádzajú z odporúčaní Európskej komisie a OECD.

bod 8 §
Odborná stáž aj digitálna odborná prax sa budú organizovať ako odborné vyučovacie predmety, pričom sa určuje, že odbornú stáž vykonávajú žiaci pod vedením vysokoškolského učiteľa, vzhľadom na to, že sa realizuje na vysokej škole. Digitálna odborná prax sa bude vykonávať pod vedením učiteľa odborných vyučovacích predmetov, inštruktora alebo hlavného inštruktora, vzhľadom na skutočnosť, že ju bude možné vykonávať v škole ako aj u zamestnávateľa.

bod 9, 16 a 74 §
Dochádza k úprave terminológie učiteľ odborných vyučovacích predmetov z v nadväznosti na paralelne predkladanú novelu zákona č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch.

bod 10 §
Pri odbornej stáži sa zohľadňuje, že žiaci vykonávajú iba cvičnú prácu, keďže nie sú u zamestnávateľa, ale na vysokej škole. Pri digitálnej odbornej praxi je možné vykonávať aj cvičnú aj produktívnu prácu, keďže môžu žiaci pôsobiť u zamestnávateľov.

bod 11 §
Definuje sa miesto výkonu praktického vyučovania v rámci nových foriem. Pri odbornej stáži je to priestor kde sa uskutočňuje vysokoškolské vzdelávanie (nielen budova vysokej školy, ale napr. aj externé laboratóriá), pri digitálnej odbornej stáži sú to pracoviská praktického vyučovania, pracoviská zamestnávateľa a osobitné prevádzky a podmienky naviazané na skupinu odborov vzdelávania 25 Informačné a sieťové technológie.

bod 12 §
Legislatívno-technická úprava.

bod 13 §
Dopĺňa sa možnosť absolvovať prax žiakov aj na tzv. zdieľaných pracoviskách u zamestnávateľov, s ktorými má zamestnávateľ pôsobiaci v systéme duálneho vzdelávania nejakú formu zmluvného vzťahu. Napr. objednávka, faktúra, zmluva, dohoda. Ide o odvetvia priemyslu a služieb, napr. stavebníctvo, poľnohospodárstvo, kde podniky majú viacero prevádzok a zákaziek, ktoré musia obsluhovať. Z dôvodu flexibility sa zavádza takáto možnosť pre zamestnávateľov posúvať žiakov na prax na ďalšie pracoviská pri zachovaní si zodpovednosti za týchto žiakov.

bod 14 §
Vymedzenie priestorov, v ktorých sa nemôže poskytovať praktické vyučovanie v systéme duálneho vzdelávania na stredných zdravotníckych školách.

bod 15 §
Zjednodušuje sa administrácia registrácie a nahlasovania dielní ako integrálnych súčastí stredných škôl, čím sa vylučuje ich alternatívne zaraďovanie ako elokované pracoviská. Dochádza k znižovaniu administratívnej záťaže pre školy a zriaďovateľov.

bod 17 a 23 §
Legislatívno-technická úprava, keďže klasifikácia je jedným zo spôsobov hodnotenia.

bod 19 §
Úprava vzhľadom na bod 4.

bod 20 §
Dochádza k znižovaniu administratívnej záťaže Rady vlády pre odborné vzdelávanie a prípravu. Ide o schvaľovanie procesných náležitostí v koordinácii odborného vzdelávania a prípravy, pričom je oveľa efektívnejšie ponechať rozhodovanie a komisiách na Rade zamestnávateľov pre odborné vzdelávanie a prípravu spolu so stavovskými a profesijnými organizáciami.

bod 21 §
Technická úprava v nadväznosti na paralelne predkladaný nový zákon o školskej správe, v ktorom sa sieť škôl a školských zariadení nahrádza registrom škôl a školských zariadení.

bod 22 §
Dopĺňa sa úprava učebnej zmluvy pre s nižším stredným vzdelaním a nižším stredným odborným vzdelaním, nastúpil do druhého ročníka učebného odboru stredného odborného vzdelávania. Ide o špecifický prípad, kedy je možné v rámci priepustnosti systému začať štúdium v 2. ročníku SŠ v učebnom odbore (H odbor).

bod 25 §
Z dôvodu efektívnejšej kontroly systému duálneho vzdelávania ako aj následnej prípadnej kontroly a spolupráce so Štátnou školskou inšpekciou sú zamestnávatelia povinní každoročne odovzdávať príslušných stavovským a profesijným organizáciám potrebné údaje v rozsahu v súlad s reguláciou ochrany osobných údajov.

bod 26 §
Legislatívno-technická úprava.

bod 27 §
Valorizácia príspevku na zabezpečenie praktického vyučovania v systéme duálneho vzdelávania, vytvorením automatu, ktorý bude naviazaný na minimálnu mzdu a bude sa každoročne aktualizovať v nadväznosti na jej výšku. Jednotlivé koeficienty reflektujú na osobitné postavenie malých a stredných podnikov ako aj na hodiny poskytovaného praktického vyučovania veľkými podnikmi.

bod 28 §
Poskytovanie príspevku na zabezpečenie praktického vyučovania v systéme duálneho vzdelávania bolo potrebné rozšíriť aj pre potreby agentúrneho zamestnávateľa, teda zamestnávateľa, ktorý poskytuje vzdelávanie aj pre žiakov iných zamestnávateľov v rámci svojej siete, napr. subdodávateľskej.

bod 29 a 31 §
Dopĺňa sa úprava splnenia kvalifikačných predpokladov pre inštruktora a hlavného inštruktora, ktorý poskytuje praktické vyučovanie na pracovisku zamestnávateľa vzhľadom na vstup stredných zdravotníckych škôl do systému duálneho vzdelávania.

bod 30 §
Doplnenie ustanovenia o spracovaní údajov vzhľadom na evidenciu potvrdení o absolvovaní prípravy hlavného inštruktora vydané príslušnou stavovskou organizáciou alebo príslušnou profesijnou organizáciou.

bod 32 a 38 §
Zavádza sa úplne nový druh praktického vyučovania. Nová forma praktického vyučovania formou odbornej stáže pre stredné odborné školy a stredné priemyselné školy Praktické vyučovanie môže prebiehať aj prostredníctvom praxe žiakov priamo na vysokých školách v oblastiach, ktoré súvisia s odborom vzdelávania, ktorí študujú na strednej škole. Túto formu praktického vyučovania je potrebné regulovať prostredníctvom nového druhu zmluvy medzi strednou odbornou školou alebo strednou priemyselnou školou a vysokou školou, kde budú základné náležitosti na reguláciu vzájomných práv a povinností. Odborná stáž sa bude vykonávať pod vedením vysokoškolského učiteľa a realizuje sa formou cvičnej práce. Nové formy praktického vyučovania sú reakciou na odporúčania na nové trendy vo vzdelávaní zo strany Európskej komisie a OECD. Rozdiel v odbornej stáži medzi strednou odbornou školou a strednou priemyselnou školou spočíva tom, že na SPŠ sa odborná stáž poskytuje v študijných odboroch, ktorých absolvovaním žiak získa úplné stredné odborné vzdelanie s praktickým vyučovaním formou odbornej praxe a vo vyššom odbornom vzdelávaní, zatiaľ čo v prípade SOŠ …

bod 33 §
Precizovanie podmienok, ktoré zamestnávateľ musí splniť, aby mohol používať označenie nadpodnikové vzdelávacie centrum aj v nadväznosti na nový zákon o vzdelávaní dospelých.

bod 34 §
Ustanovenie možnosti vzniku záujmového združenia zamestnávateľov, ktorý môžu popri svojom názve používať označenie nadpodnikové vzdelávacie centrum.

bod 39 a 40 §
Centrum excelentnosti odborného vzdelávania a prípravy (ďalej len „CEOVP“) je poskytovateľom odborného vzdelávania a prípravy (ďalej len „OVP“) pre región, subregión alebo sektor v postavení strednej odbornej školy. Zameriava sa na dosahovanie excelentných výsledkov v oblasti, ktoré sú kľúčové pre úspech v procese prípravy pracovnej sily vo formálnom alebo neformálnom vzdelávaní. Vytvára partnerský ekosystém v oblasti OVP a komplexnú sieť vzájomne závislých vzťahov medzi kľúčovými aktérmi v oblasti OVP ktoré navzájom spolupracujú. Ustanovenia zákona definuje minimálne požiadavky, ktoré musí stredná odborná škola alebo stredná priemyselná škola, ktorá sa uchádza o udelenie označenie CEOVP splniť. Jedným z predpokladov pre udelenie oprávnenia používať označenie CEOVP je minimálny počet žiakov (400 žiakov) či vyváženosť odborov vzdelávania. Škola, preukazuje 90 % čistotu sektorového zamerania a to najmä v kontexte spájania žiakov z rôznych odborov vzdelávania do spoločných tried. Okrem toho sa predpokladá vydanie vnútorného predpisu zo strany stavovských organizácií a profesijných organizácií, ktoré môžu definovať ďalšie kritériá, ktoré musí stredná odborná škola, ktorá má …

bod 41, 42, 43 a 57 §
Legislatívno-technická úprava s cieľom jednotnej terminológie.

bod 44 §
Zavádza sa nový inštitút agentúrneho systému duálneho vzdelávania. Agentúrny systém predstavuje formu kooperatívneho systému duálneho vzdelávania. Cieľom je prispievať a podporovať k rozvoju a implementácii systému duálneho vzdelávania s dôrazom na zapojenie malých a stredných podnikov. Na agentúrnom systéme duálneho vzdelávania participujú agentúrny zamestnávateľ, hostiteľský zamestnávateľ, stredná odborná škola a žiak. Ide o systém na podporu zamestnávateľov, ktorí síce majú záujem mať žiaka s učebnou zmluvou, ale nie sú schopní s ním na začiatku štúdia uzatvoriť učebnú zmluvu. Ponúka zamestnávateľom flexibilný spôsob, ako ponúknuť žiakom duálne vzdelávanie ako hostiteľský zamestnávateľ, pričom agentúrny zamestnávateľ sa zaoberá celou administratívou, zabezpečením zmluvnej spolupráce so strednou odbornou školou a následne koordináciou poskytovania praktického vyučovania u hostiteľských zamestnávateľov. Partnerský (hostiteľský) zamestnávateľ sa venuje iba poskytovaniu praktického vyučovania, a to aj na kratší čas, podľa dohody s agentúrou, pričom agentúra môže poskytovať žiakovi praktické vyučovanie u viacerých hostiteľských zamestnávateľov v priebehu štúdia. Kvalita vzdelávania bude zabezpečená cez príslušnú stavovskú alebo profesijnú organizáciu. Inštitút agentúrneho systému vznikol …

bod 45 §
Legislatívno-technická úprava.

bod 46 §
Precizovanie ustanovenia vzhľadom na podnety z aplikačnej praxe.

bod 47 §
Legislatívno-technická úprava vzhľadom na presun legislatívnej skratky.

bod 48 a 49 §
Rozšírenie subjektov koordinácie OVP z dôvodu vzniku nového ministerstva.

bod 50 a 51 §
Legislatívno-technická úprava.

bod 52 §
Doplnenie subjektu, ktoré vypracúva v spolupráci s ministerstvom normatívy materiálno-technického a priestorového zabezpečenia.

bod 53 §
Legislatívno-technická úprava.

bod 55 §
Ustanovenie súvisí s paralelne pripravovanou novelou školského zákona, konkrétne s elektronizáciou prihlášok na štúdium a možnosťou použitia preferencií. V prípade nemožnosti účasti uchádzača o štúdium na prijímacej skúške na vybranej strednej škole, vo vybranom odbore vzdelávania, je žiaduce zachovať právo žiaka uchádzať sa o štúdium na strednej škole a konať prijímaciu skúšku v inom termíne, ako sú ministerstvom určené oba riadne termíny konania prijímacej skúšky. Pripravovaný algoritmus prijímacieho konania s takouto možnosťou nepracuje, a preto sa navrhuje možnosť navýšenia počtu žiakov o maximálne 3 aj pre takýto prípad. Pojem „závažné dôvody“ vychádza zo znenia § 66 ods. 8 školského zákona. Pojem „jednotné kritériá“ vychádza z § 65 ods. 2 a 3 školského zákona. Taktiež sa tam dopĺňajú iné dôvody, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe.

bod 56 §
V nadväznosti na proces optimalizácie stredných škôl ako aj na potreby aplikačnej praxe bolo potrebné zabezpečiť, aby bolo v prípade spájania, rušenia a zlučovania stredných škôl možné presunúť žiakov formou prestupu na inú strednú školu aj nad rámce už určený plán výkonov.

bod 59 a 60 §
Doplnená kompetencia stavovských organizácii a profesijných organizácii.

bod 61 §
V nadväznosti na nový § 24c sa rozširuje kompetencia stavovských a profesijných organizácií viesť zoznam agentúrnych zamestnávateľov.

bod 62 §
Technická úprava v nadväznosti na doplnenie nových odsekov v § 21.

bod 63 §
Legislatívno-technická úprava.

bod 64 §
Predmetné ustanovenie zvyšuje flexibilitu pre žiakov v systéme duálneho vzdelávania dopĺňať si praktické vyučovanie aj počas letných prázdnin z dôvodu, že napr. nestíhajú, majú zlé hodnotenie alebo boli počas školského roka vážne chorí. Ide o preventívne opatrenie na zamedzenie predčasného ukončenia štúdia na strednej škole.

bod 65 §
Na základe požiadavky ministerstva vnútra Slovenskej republiky doplnené poskytovanie praktického vyučovania aj na policajnom útvare.

bod 66 §
Precizovanie ustanovenia vzhľadom na požiadavky aplikačnej praxe.

bod 67 a 72 §
Zavádza sa možnosť pre stredné zdravotnícke školy vstupovať do systému duálneho vzdelávania. Ministerstvo zdravotníctva SR určí odbory, ktoré budú môcť vstúpiť do systému duálneho vzdelávania.

bod 68 §
Úprava vo vzťahu k poskytovaniu praktického vyučovania v systéme duálneho vzdelávania pre stredné priemyselné školy.

bod 71 §
Definuje sa ohraničenie, dokedy je nutné, aby experimentálne overovanie odborov vzdelávania začalo skutočne prebiehať po jeho schválení ministerstvom. Určenie termínu na začatie experimentálneho overovania sa realizuje aj z dôvodu potreby aktuálnosti obsahu výučby v nadväznosti na potreby trhu práce.

bod 73 §
V nadväznosti na navrhované zmeny sa upravuje vysporiadanie doterajších právnych vzťahov na plynulý prechod k novej právnej úprave. Čl. II Tento zákon nadobúda účinnosť k 1. januáru 2026 okrem bodu, ktorým sa vypúšťa § 24 a bodu, ktorý nadväzuje na vypustenie § 24, ktorý nadobúda účinnosť 1. septembra 2027. V Bratislave dňa 20. augusta 2025 Robert Fico v. r. predseda vlády Slovenskej republiky Tomáš Drucker v. r. minister školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky