zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K Čl. I
Návrh zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov je vypracovaný na základe programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky a uznesení vlády Slovenskej republiky č. 370/2003 a č. 371/2003, ktoré ukladajú v nadväznosti na príslušné odvetvové úseky miestnej štátnej správy, v súlade s ďalšími krokmi realizácie decentralizácie a modernizácie verejnej správy, rozpracovať projekty odovzdania ďalších kompetencií v pôsobnosti ústredných orgánov štátnej správy na orgány miestnej samosprávy a ukladajú ministrom predložiť na rokovanie vlády návrhy zmien príslušných zákonov, ktorými sa prevedú ďalšie zriaďovateľské a hospodársko-správne funkcie na obce a samosprávne kraje.
Pokračovaním reformy verejnej správy sa naďalej sleduje cieľ priblížiť služby štátu čo najviac k občanovi, ekonomicky zefektívniť celý výkon štátnej správy a vytvoriť dostatočne slobodný priestor v oblasti riadenia na všetkých úsekoch a úrovniach verejnej správy. Vláda Slovenskej republiky rozhodla, že je potrebné preniesť ďalšie kompetencie na samosprávne orgány miest a obcí a na samosprávne kraje aj na úseku školstva. V oblasti školstva naďalej zostáva delená kompetencia medzi orgánmi miestnej štátnej správy a orgánmi územnej samosprávy.
Približne 60 % kompetencií, ktoré v súčasnosti v oblasti školstva vykonáva okresný úrad sa presúva na obce. Odbornosť výkonu týchto činností sa garantuje tak, že tieto kompetencie budú môcť vykonávať len tie obce alebo viacero obcí (spoločný obecný úrad), ktoré spĺňajú zákonom stanovené podmienky na úseku školstva. Zamestnanci, ktorí vykonávajú činnosti na úseku školstva musia spĺňať príslušné kvalifikačné predpoklady na výkon činností v oblasti školstva a sú viazaní povinnosťou získať osobitné kvalifikačné predpoklady prostredníctvom vzdelávania, ktoré budú zabezpečovať akreditované vzdelávacie inštitúcie. V prípade nedodržania podmienok na výkon štátnej správy na úseku školstva obcou sa vytvára možnosť udelenia sankcií obci prostredníctvom krajského školského úradu.
Na jednej strane zostáva nenahraditeľná zodpovednosť štátu za úroveň vzdelania občanov prostredníctvom tvorby všeobecne záväzných právnych predpisov, určovanie podmienok odbornej a pedagogickej spôsobilosti pedagogických zamestnancov, stanovovaním podmienok pre výkon riadiacich funkcií v oblasti školstva, určovaním obsahu a organizovaním pregraduálneho a postgraduálneho vzdelávania pedagogických zamestnancov, vedy a výskumu v oblasti výchovy a vzdelávania, vydávania a schvaľovania základných pedagogických dokumentov, učebníc a učebných textov, spravovaní siete škôl a školských zariadení Slovenskej republiky, kontroly hospodárenia s pridelenými finančnými prostriedkami poskytnutými štátom na vzdelávanie v školách a školských zariadeniach. Zriaďovanie a zrušovanie škôl a školských zariadení v osobitných prípadoch, špeciálnych škôl a špeciálnych zariadení prostredníctvom krajských školských úradov a kontroly výchovno-vzdelávacieho procesu prostredníctvom nezávislej Štátnej školskej inšpekcie.
Pre zabezpečenie výkonu miestnej štátnej správy na úseku školstva Ministerstvo školstva Slovenskej republiky zriaďuje osem krajských školských úradov, ktorých sídla sú zhodné so sídlami samosprávnych krajov.
Činnosti krajských školských úradov budú zabezpečovať zamestnanci, ktorých činnosti s účinnosťou od 1.1.2004 prechádzajú z krajských úradov a okresných úradov na krajské školské úrady.
Pôvodne sa navrhovalo na zabezpečenie týchto činnosti krajských školských úradov 344 zamestnancov. Z uvedeného počtu bolo plánovaných 334 zamestnancov krajských školských úradov a 10 zamestnancov bolo plánovaných do aparátu Ministerstva školstva Slovenskej republiky na personálne posilnenie špeciálnych odborov štátnej služby – financie , školstvo.
Vláda Slovenskej republiky svojim uznesením č.691 zo dňa 16. júla 2003 znížila tento navrhovaný počet odborných zamestnancov krajských školských úradov na 184, čo je priemerne 23 zamestnancov.
V územnej pôsobnosti Krajského školského úradu v Bratislave bude 90 obcí, 794 škôl a školských zariadení s počtom detí v MŠ 16046 v ZŠ 51534 a v špeciálnych školách a školských zariadeniach 3955 okrem škôl a školských zariadení v pôsobnosti samosprávneho kraja a v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti bude 81 škôl a školských zariadení.
V územnej pôsobnosti Krajského školského úradu v Trnave bude 251 obcí, 1105 škôl a školských zariadení s počtom detí v MŠ 15522 v ZŠ 57162 a v špeciálnych školách a školských zariadeniach 2964 okrem škôl a školských zariadení samosprávneho kraja a v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti bude 74 škôl a školských zariadení.
V územnej pôsobnosti Krajského školského úradu v Trenčíne bude 276 obcí, 1077 škôl a školských zariadení s počtom detí v MŠ 16234 v ZŠ 65143 a v špeciálnych školách a školských zariadeniach 1803 okrem škôl a školských zariadení samosprávneho kraja a v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti bude 46 škôl a školských zariadení.
V územnej pôsobnosti Krajského školského úradu v Nitre bude 354 obcí, 1464 škôl a školských zariadení s počtom detí v MŠ 18526 v ZŠ 70427 a v špeciálnych školách a školských zariadeniach 2893 okrem škôl a školských zariadení samosprávneho kraja a v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti bude 69 škôl a školských zariadení.
V územnej pôsobnosti Krajského školského úradu v Žiline bude 315 obcí, 1197 škôl a školských zariadení s počtom detí v MŠ 19667 v ZŠ 80618 a v špeciálnych školách a školských zariadeniach 2582 okrem škôl a školských zariadení samosprávneho kraja a v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti bude 71 škôl a školských zariadení.
V územnej pôsobnosti Krajského školského úradu v Banskej Bystrici bude 516 obcí, 1318 škôl a školských zariadení s počtom detí v MŠ 17554 v ZŠ 68560 a v špeciálnych školách a školských zariadeniach 4670 okrem škôl a školských zariadení samosprávneho kraja a v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti bude 105 škôl a školských zariadení.
V územnej pôsobnosti Krajského školského úradu v Prešove bude 666 obcí, 1794 škôl a školských zariadení s počtom detí v MŠ 24544 v ZŠ 98425 a v špeciálnych školách a školských zariadeniach 7370 okrem škôl a školských zariadení samosprávneho kraja a v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti bude 100 škôl a školských zariadení.
V územnej pôsobnosti Krajského školského úradu v Košiciach bude 461 obcí, 1543 škôl a školských zariadení s počtom detí v MŠ 22089 v ZŠ 84636 a v špeciálnych školách a školských zariadeniach 7029 okrem škôl a školských zariadení samosprávneho kraja a v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti bude 95 škôl a školských zariadení.
Orgány územnej samosprávy vzhľadom na svoj bezprostredný styk s občanom budú prostredníctvom ďalších prenesených kompetencií z krajských úradov a rušených okresných úradov zabezpečovať proces výchovy a vzdelávania ako celok.
Pre zabezpečenie kvalitného výkonu štátnej správy na úseku školstva, bolo nutné prostredníctvom jednotlivých ustanovení predkladaného zákona stanoviť odborné a kvalifikačné požiadavky na zamestnancov, ktorí budú vykonávať činnosti na úseku školstva.
Schválením predkladaného zákona sa vytvára legislatívne prostredie, ktoré umožní zriaďovanie a zrušovanie škôl a školských zariadení prostredníctvom obcí, samosprávnych krajov, cirkví a náboženských spoločností, fyzických osôb alebo iných právnických osôb, ako aj špecializovanej štátnej správy v školstve (krajských školských úradov), ak to vyžadujú osobitné podmienky a zriaďovanie špeciálnych škôl a špeciálnych školských zariadení.
V zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávnych krajov naďalej zostávajú
stredné školy,
učilištia
strediská praktického vyučovania,
základné umelecké školy,
záujmovo-vzdelávacie zariadenia, okrem jazykových škôl pri základných školách,
domovy mládeže,
zariadenia školského stravovania,
zariadenia praktického vyučovania,
strediská služieb škole,
školy v prírode,
centrá voľného času z územnou pôsobnosťou samosprávneho kraja.
V zriaďovateľskej pôsobnosti obce naďalej zostávajú
základné školy,
základné umelecké školy,
predškolské zariadenia
školské kluby detí,
školské strediská záujmovej činnosti,
centrá voľného času
školské kuchyne a školské jedálne zabezpečujúce stravovanie pre žiakov základných škôl a pre deti v predškolských zariadeniach,
jazykové školy pri základných školách,
strediská služieb škole.
Orgánom štátnej správy (krajským školským úradom) bude ponechaná zriaďovateľská funkcia vo vzťahu k
základným školám, ak to vyžadujú osobitné podmienky,
stredným školám, ak to vyžadujú osobitné podmienky,
špeciálnym materským školám,
špeciálnym základným školám,
špeciálnym stredným školám,
praktickým školám,
odborným učilištiam,
špeciálnym výchovným zariadeniam,
školám, v ktorých sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje v cudzom jazyku podľa osobitného predpisu,
zariadeniam špeciálno-pedagogického poradenstva,
pedagogicko-psychologickým poradniam, pre predškolské zariadenia a základné školy,
pedagogicko-psychologickým poradniam pre stredné školy,
školské zariadenia, ktoré sú súčasťou školy alebo školského zariadenia uvedených v písm. a) až i).
Školy uvedené pod písmenami a) a b) budú zriaďované orgánom štátnej správy iba pri vzniku osobitných podmienok ( napr. ohrozenie štátom garantovanej povinnej školskej dochádzky).
Štátnej školskej inšpekcii naďalej zostáva úloha kontroly štátu nad úrovňou pedagogického riadenia, úrovňou kvality výchovno-vzdelávacieho procesu vrátane predmetov náboženstva a náboženskej výchovy v súlade s poverením príslušnej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti podľa ich vnútorných predpisov.
Definujú sa priestupky na úseku školstva a zavádzajú sa finančné sankcie pre zriaďovateĺov škôl a školských zariadení napr. pri porušení všeobecne záväzných právnych predpisov, pri zmenách v sieti škôl a školských zariadení Slovenskej republiky, pri menovaní riaditeľov škôl a školských zariadení a pod. Pre riadiacich zamestnancov v školstve pri neodstránení nedostatkov zistených Štátnou školskou inšpekciou.
Ministerstvo školstva Slovenskej republiky, ako ústredný orgán štátnej správy si naďalej ponecháva kompetencie v oblasti prípravy koncepcií, legislatívy a metodiky riadenia škôl a školských zariadení. Prostredníctvom svojej rozpočtovej kapitoly prerozdeľuje prostredníctvom krajských školských úradov finančné prostriedky štátneho rozpočtu pre školy a školské zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávnych krajov, pre školy a školské zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti miest a obcí, pre súkromné školy a súkromné školské zariadenia a pre cirkevné školy a cirkevné školské zariadenia a pre školy a školské zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti krajských školských úradov. Kontroluje čerpanie a využívanie pridelených finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu. Ministerstvu sa umožňuje predkladanie návrhu na odvolanie riaditeľa školy v prípadoch porušení všeobecne záväzných právnych predpisov.
Z dôvodu jednotného postupu pri zaraďovaní, zrušovaní a zmien v sieti škôl a školských zariadení Slovenskej republiky sa v uvedených ustanoveniach presne stanovujú podmienky a kritériá, ktoré musia byť splnené zo strany všetkých zriaďovateľov škôl a školských zariadení.
Z dôvodu mnohých podnetov z praxe, bolo nutné upraviť niektoré ustanovenia, ktoré riešia problematiku školskej samosprávy. Jednalo sa hlavne o riešenie problémov týkajúcich sa odvolania delegovaných zástupcov v orgánoch školskej samosprávy, počtu pedagogických zamestnancov a zvolených zástupcov rodičov v radách škôl, personálne obsadenie obecných školských rád a pod. Kladie sa dôraz na väčšinový počet členov rady školy, ktorí nie sú zamestnancami školy.
V spoločných ustanoveniach sa rieši problematika výchovno-vzdelávacieho procesu, plnenia povinnej školskej dochádzky mimo územia SR, uznávania rovnocennosti dokladov o vzdelaní vydaných zahraničnými školami, pedagogickej dokumentácie, príspevkov na úhradu nákladov spojených so starostlivosťou o deti a žiakov v školách a v školských zariadeniach a pod.
V prechodných ustanoveniach sa rieši funkčné obdobie riaditeľa školy alebo riaditeľa školského zariadenia, pracovno-právne vzťahy zamestnancov v oblasti školstva, mládeže a telesnej kultúry krajských úradov a okresných úradov k 1. 1. 2004, ktorých pracovné činnosti prechádzajú podľa tohto zákona na krajský školský úrad, delimitácia majetku krajských úradov, okresných úradov na krajské školské úrady v zmysle platných všeobecne záväzných právnych predpisov.
K Čl. II
Týmto článkom sa mení a dopĺňa zákon NR SR č. 279/1993 Z.z. o školských zariadeniach v znení ďalších zákonov, kde sa jednotlivými ustanoveniami rieši financovanie a hmotné zabezpečenie detí a žiakov v špeciálnych školských zariadeniach, ktorým bola nariadená ústavná výchova alebo ochranná výchova. Pobyt a zabezpečenie týchto detí v špeciálnych školách internátnych a v špeciálnych materských školách internátnych sa bude zabezpečovať podľa doterajších predpisov len do roku 2006. K tomuto termínu sa predpokladá, že každé takéto dieťa už bude mať svoj „kmeňový“ detský domov.
K Čl. III
Článkom sa mení a dopĺňa zákon č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení ďalších predpisov, kde sa jednotlivými ustanoveniami upravuje spájanie škôl a školských zariadení splynutím do združenej strednej školy, rieši sa možnosť úpravy poplatkov rodičov alebo zákonných zástupcov žiakov v základných umeleckých školách vo vzťahu k sume životného minima pre nezaopatrené dieťa alebo plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu. Uvedené príspevky zostávajú príjmom školy s podmienkou, že príspevky pre príslušnú školu zo štátneho rozpočtu podľa osobitného predpisu zostávajú nezmenené.
Z dôvodu nejasností okolo presného zaraďovania zamestnancov škôl a školských zariadení do kategórie pedagogický zamestnanec, bolo nutné upraviť príslušné ustanovenie a to vymenovaním všetkých zamestnancov, ktorí svojou pracovnou činnosťou spĺňajú kritéria uvedenej kategórie zamestnancov.
Vykonávacie predpisy vyplývajúce z návrhu zákona nadobudnú účinnosť k 1. júlu 2004.
Predkladaný návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, Medzinárodnými zmluvami a Dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi Slovenskej republiky.
V práve Európskej únie nie je uvedená problematika upravená a nie je ani prioritou podľa čl. 70 Európskej dohody o pridružení, ani podľa Bielej knihy.
Návrh zákona bol v súlade s ustanovením § 51 zákona č.303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov prerokovaný s Ministerstvom financií Slovenskej republiky.
Návrh zákona bol opakovane prerokovaný v Rade hospodárskej a sociálnej dohody v dňoch 15. 8.2003 a 19.8.2003 a dňa 18.8.2003 bol prerokovaný v poradnom orgáne pre odborné vzdelávanie Asociácie zamestnávateľských zväzov Slovenskej republiky.
Doložka
finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť
1. Celková kvantifikácia počtu zamestnancov, ktorí predmetné činnosti za všetky presúvané kompetencie na úseku školstva doposiaľ vykonávajú na KÚ a OÚ po zohľadnení uznesenia vlády SR zo dňa 25.6.2003, ktorým vláda SR rozhodla o znížení počtu zamestnancov KÚ a OÚ:
KÚ - štátna služba (ŠS) 97,7 zamestnancov
- verejná služba (VŠ) 7,5 zamestnancov
OÚ - ŠS 539,75 zamestnancov
- VS 154,39 zamestnancov
Spolu: ŠS 637,15 zamestnancov
VS 161,89 zamestnancov
Celkom: 799,04 zamestnancov
V zmysle uznesenia vlády SR č.691 zo dňa 16. 7. 2003 bude z tohoto počtu zamestnancov presunutých od 1.1.2004 z KU a OU 712 zamestnancov do špecializovanej miestnej štátnej správy – krajských školských úradov a samosprávnych krajov.
Z uvedeného počtu zamestnancov je plánovaný stav k 1.7.2004 nasledovný:
Variant podľa uznesenia vlády SR č.691/2003:
Obce 518 odborných zamestnancov
Krajské školské úrady 184 odborných zamestnancov
Ministerstvo školstva 10 odborných zamestnancov
Požadovaný variant:
Obce 368 odborných zamestnancov
Krajské školské úrady 334 odborných zamestnancov
Ministerstvo školstva 10 odborných zamestnancov
2. Dopad na štátny rozpočet vyplývajúci z navrhovaného článku II. a III.
Súčasný stav výberu poplatkov v základných umeleckých školách je asi 29 mil. Sk. V prípade všeobecného využitia navrhovaného horného pásma poplatkov by bol predpokladaný výber poplatkov pri nezmenenom počte žiakov základných umeleckých škôl cca 116 mil. Sk, čo je pozitívny nárast asi o 87 mil. Sk. Tieto
finančné prostriedky by mali byť v zmysle zákona č.506/2001 Z.z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení, príjmom školy. Uvedené úpravy nebudú mať dopad na štátny rozpočet.
3. Kvantifikácia objemov finančných prostriedkov – bežných výdavkov na prenesený výkon štátnej správy v tis. Sk v nadväznosti na presun zamestnancov:
Variant podľa uznesenia vlády SR č.691/2003:
V tis. Sk
Rok
Počty zamestnancov
Mzdy
Poistné
Tovary
a služby
Bežné
transfery*
Spolu
KŠÚ
1.polrok
2004
712
72624
27416
23000
43827
166867
2. polrok
2004
184
18768
7084
5792
0
31644
Rok 2004
91392
34500
28792
43827
198511
Obce
1.polrok
2004
0
0
0
0
0
0
2.polrok 2004
518
52802
19932
13981
0
86715
Rok 2004
52802
19932
13981
86715
MŠ SR
Rok 2004
10
2024
764
573
0
3361
Spolu:
Rok 2004
146218
55196
43346
43827
288587
VÚC
Rok 2004
16
3264
1232
850
0
5346
Požadovaný variant:
V tis. Sk
Rok
Počty zamestnancov
Mzdy
Poistné
Tovary
a služby
Bežné
transfery*
Spolu
KŠÚ
1.polrok
2004
712
72624
27416
23000
32130
155170
2. polrok
2004
334
34068
12861
11178
0
58107
Rok 2004
106692
40277
34178
32130
213277
Obce
1.polrok
2004
0
0
0
0
0
0
2.polrok 2004
368
37536
14170
10314
0
62020
Rok 2004
37536
14170
10314
62020
MŠ SR
Rok 2004
10
2024
764
573
0
3361
Spolu:
Rok 2004
146252
55211
45065
32130
278658
VÚC
Rok 2004
16
3264
1232
850
0
5346
4. a) Kvantifikácia objemov finančných prostriedkov – bežných výdavkov na prenesený výkon štátnej správy v tis. Sk v nadväznosti na zabezpečovanie výchovy a vzdelávania :
Mzdy
Poistné
Prevádzka
Spolu
Obce
7 624 938
2 878 414
2 300 596
12 803 948
VÚC
5 071 011
1 914 307
2 117 928
9 103 246
Celkom
12 695 949
4 792 721
4 418 524
21 907 194
b) Kvantifikácia objemov finančných prostriedkov – bežných výdavkov na samosprávne pôsobnosti (originálne) v tis. Sk v nadväznosti na zabezpečovanie výchovy a vzdelávania:
Mzdy
Poistné
Prevádzka
Spolu
Obce
3 854 172
1 454 950
1 429 227
6 738 349
VUC
896 029
338 251
403 935
1 638 215
Celkom
4 750 201
1 793 201
1 833 162
8 376 564
V štátnom rozpočte na rok 2004 v nadväznosti na presun zamestnancov je potrebné kapitolu Ministerstvo školstva SR navŕšiť o sumu 213 608 tis. Sk presunom z kapitol krajských úradov a do rozpočtovej kapitoly „Súhrnný finančný vzťah“ k obciam a VÚC je potrebné presunúť finančné prostriedky, v prípade, že bude uplatnený variant v zmysle uznesenia vlády SR č.691/2003 v celkovom objeme 92061.- tis. Sk a v prípade, že bude uplatnený požadovaný variant 67366.- tis. Sk z kapitol KÚ.
Financovanie na zabezpečenie výchovy a vzdelávania v prenesenej kompetencii i v originálnej kompetencii obcí a samosprávnych krajov (tab. 4a a 4b) bude zabezpečované prostredníctvom kapitoly MŠ SR. Uvedené údaje tvoria len východzie podklady pre tvorbu štátneho rozpočtu na rok 2004. V údajoch uvedených vyššie sa neuvádzajú náklady potrebné na zabezpečenie výchovy a vzdelávania v školách a v školských zariadeniach v zriaďovateľskej pôsobnosti krajského školského úradu.
5. Dopad na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.
Zákon nemá dopad na uvedené skupiny.
6. Dopad na životné prostredie.
Zákon nemá dopad na životné prostredie.
7. Dopad na zamestnanosť.
Návrh zákona bude mať dopad na zamestnanosť na základe delimitácie zamestnancov Krajských úradov a okresných úradov na Krajské školské úrady, samosprávne kraje a obce podľa bodu 3.

§ 1 §
Zákon určuje pôsobnosť vo veci výkonu štátnej správy v školstve všetkým subjektom, ktoré definuje v nasledovnom ustanovení ako orgány štátnej správy v školstve. Určuje taktiež ich pôsobnosť vo veciach školskej samosprávy, vo veciach zaraďovania, vyraďovania a zmien v sieti, zriaďovania a zrušovania škôl a školských zariadení.

§ 2 §
V záujme prehľadnosti o tom, aké subjekty môžu vykonávať štátnu správu v školstve a aké subjekty vykonávajú školskú samosprávu je dikcia ustanovenia tohto paragrafu rozdelená na dva odseky. V prvom odseku sa vymenúvajú subjekty, ktoré vykonávajú štátnu správu v školstve. Novým subjektom je krajský školský úrad, ktorý ako špecializovaný orgán štátnej správy v školstve by mal byť nástupcom okresných úradov a krajských úradov, po ktorých preberá výkon niektorých činností. Riaditelia neštátnych škôl a školských zariadení nemajú postavenie orgánu štátnej správy. Inými ústrednými orgánmi štátnej správy, ktoré vykonávajú štátnu správu na úseku školstva je napríklad Ministerstvo zdravotníctva SR, ktoré v zmysle zákona č.277/1994 Z. z. určuje sieť stredných zdravotníckych škôl a pod. V druhom odseku sú vymenované subjekty, ktoré vykonávajú školskú samosprávu. V názve a druhoch sa stav oproti súčasnému stavu nič nemení.

§ 3 §
Toto ustanovenie rieši problematiku riaditeľa školy alebo riaditeľa školského zariadenia v oblasti jeho menovania do funkcie a jeho odvolávanie z funkcie. Na čele školy alebo školského zariadenia stojí riaditeľ. Ak je však školské zariadenie súčasťou školy (napr. školská jedáleň, školský klub detí a pod.), je priamym nadriadeným školského zariadenia vedúci (vedúci školskej jedálne, vedúci školského klubu detí a pod.). Menovať a odvolať riaditeľa má plne v kompetencii zriaďovateľ školy alebo školského zariadenia. V prípade, ak je zriaďovateľom obec, samosprávny kraj alebo krajský školský úrad, tak sa menovanie riaditeľa uskutočňuje na základe návrhu rady školy, ktorý musí vzísť z výberového konania. Riaditeľa na návrh rady školy menuje starosta (primátor) obce, predseda samosprávneho kraja alebo prednosta krajského školského úradu. Menovanie riaditeľa na základe výberového konania sa nemusí uskutočniť v súkromnej škole alebo školskom zariadení, nakoľko pri takýchto školách alebo školských zariadeniach sa rada školy nezriaďuje a riaditeľ takejto školy alebo školského zariadenia nemá postavenie zamestnanca vo verejnej službe. Vymenovanie riaditeľa takejto školy …

§ 4 §
Výberové konanie na riaditeľa sa uskutočňuje v podstate rovnakým mechanizmom ako určuje ustanovenie § 4 zákona o verejnej službe. Ustanovenie tohto paragrafu upravuje osobitosti, ktoré sa vzťahujú len na výberové konanie na riaditeľa. Najzásadnejšou osobitosťou je skutočnosť, že v tomto prípade zriaďovateľ neustanovuje výberovú komisiu, ale výberovou komisiou je rada školy, ktorá realizuje výberové konanie. Podmienky, ktoré sú v rámci vyhlasovania výberového konania stanovené všeobecne, t.j. platia pre všetky školy a školské zariadenia v SR. Obsahujú však aj možnosť stanovenia špeciálnych podmienok, ktoré by mali mať možnosť reagovať na regionálne podmienky, osobitné podmienky školy a podobne. Keďže rada školy realizuje výberové konanie a zloženie rady školy nemusí zabezpečovať odbornosť napr. pri posudzovaní kvalifikačných požiadaviek uchádzačov, stanovuje sa rade školy povinnosť pozvať na výberové konanie zástupcu zriaďovateľa a zástupcu krajského školského úradu, ktorí budú sledovať odbornú stránku výberového konania. Títo zástupcovia, keďže sledujú len technickú stránku veci, majú len hlas poradný. Pri výbere a hlasovaní je rada školy viazaná, v rámci …

§ 5 §
Aby sa každých päť rokov nemuseli všeobecne vykonávať výberové konania, zavádza sa mechanizmus potvrdzovania riaditeľa školy vo funkcii príslušnou radou školy. Ustanovuje sa časová lehota, ktorá zabezpečí dostatočný časový úsek na konanie rady školy, ktorá v tomto časovom úseku prehodnotí činnosť riaditeľa počas jeho funkčného obdobia, vyzve ho v dostatočnom predstihu, aby si mohol pripraviť koncepciu svojej práce na ďalšie funkčné obdobie a pozve ho na svoje zasadnutie. Ak je rada školy spokojná s prácou riaditeľa a prijme jeho koncepčné zámery má možnosť potvrdiť ho v jeho funkcii na ďalšie funkčné obdobie. V takomto prípade sa potvrdenie riaditeľa vo funkcii považuje za návrh rady školy na vymenovanie riaditeľa do funkcie a zriaďovateľ nevyhlasuje výberové konanie, ale vymenuje súčasného riaditeľa do funkcie na ďalších päť rokov. V prípade, že rada školy vyhodnotí doterajšie pôsobenie riaditeľa ako nedostatočné, nepotvrdí jeho zotrvanie vo funkcii, takýto riaditeľ ukončí výkon funkcie riaditeľa dňom ukončenia jeho funkčného obdobia. Zriaďovateľ môže okamžite, ako sa o nepotvrdení riaditeľa …

§ 6 §
V tomto ustanovení sú presne vyšpecifikované povinnosti riaditeľa. Sú rozdelené na všeobecné, t.j. povinnosti, ktoré sa vzťahujú na všetkých riaditeľov, z ktorých vyplýva, že riaditeľ je v konečnom dôsledku zodpovedný za celý výchovno-vzdelávací proces, jeho realizáciu a kvalitu, za zostavenie rozpočtu, hospodárenie a ďalšie vzdelávanie zamestnancov. Povinnosť ďalej sa vzdelávať je uložená nie len riaditeľovi, ale aj ostatným vedúcim zamestnancom. Povinnosti riaditeľa vo veci výkonu štátnej správy v školstve v prvom stupni je rozdelený podľa druhu a typu školy. V záujme zabezpečenia odbornosti riadenia sa ukladá riaditeľovi, ale aj všetkým vedúcim zamestnancom povinnosť absolvovať v rámci ďalšieho vzdelávania, prípravu vedúcich zamestnancov, ktorú sú povinní začať najneskôr do jedného roka od vymenovania do funkcie. V zmysle Zákonníka práce môže riaditeľ vnútorným predpisom určiť, či sa miesta vedúcich zamestnancov (zástupca riaditeľa, vedúci školskej jedálne, vedúci školského klubu detí a pod.) budú obsadzovať na základe vymenovania. Obsadenie funkcie vedúceho zamestnanca uskutoční vždy na základe výberového konania podľa § 4 zákona o verejnej službe. …

§ 7 §
Toto ustanovenie upravuje pôsobnosť obce, ako orgánu, ktorý vykonáva štátnu správu v školstve. Obec je v rámci preneseného výkonu štátnej správy v školstve povinná vytvárať podmienky na plnenie povinnej školskej dochádzky najmä tým, že zriaďuje základné školy, v ktorých sa vykonáva povinná školská dochádzka v rámci 1. až 9. ročníka a nultého ročníka, ak je v základnej škole zriadený. Obec taktiež rozpisuje finančné prostriedky pre školy a školské zariadenia, ktorých je zriaďovateľom. Financovanie základných škôl, ktoré obec v prenesenej pôsobnosti zriadi musí byť v celom rozsahu hradené z prostriedkov štátneho rozpočtu. V rámci originálnych kompetencií je obec zriaďovateľom výchovno-vzdelávacích inštitúcií uvedených v odseku 2 ustanovenia tohto paragrafu. V záujme zabezpečenia výchovy a vzdelávania detí a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, detí a žiakov mimoriadne nadaných a talentovaných v mieste ich bydliska alebo v jeho blízkosti sa obci, ako zriaďovateľovi základnej školy ukladá, povinnosť vytvárať podmienky na túto výchovu a vzdelávanie tak, ako im to umožňuje legislatívne prostredie, t.j. formou individuálnej …

§ 8 §
V tomto ustanovení sa definujú kvalifikačné požiadavky zamestnancov obce, ktorí budú odborne zabezpečovať spracovanie podkladov pre rozhodovanie samosprávnych orgánov obce na úseku školstva. V záujme zachovania odbornosti výkonu štátnej správy aj v orgánoch územnej samosprávy sa ukladá aj zamestnancom obcí vykonávajúcim činnosti na úseku školstva povinnosť spĺňať osobitný kvalifikačný predpoklad, ktorým je absolvovanie vzdelávania ukončované skúškou podľa osobitného predpisu, ktorý vydá ministerstvo školstva.

§ 9 §
Ústava SR vo svojom Čl. 42 ustanovila povinnú školskú dochádzku. V záujme orientácie občana, ale aj v záujme adresnosti poukazovania finančných prostriedkov na žiaka vo veku plnenia povinnej školskej dochádzky, obec svojim všeobecne záväzným nariadením ustanoví každej základnej škole školský obvod. V rámci školského obvodu sa vytvára priestor, kde si v prvom rade môže zákonný zástupca uplatniť právo na vzdelanie poskytované základnou školou. V tejto základnej škole nemôže byť jeho dieťa odmietnuté. Do tejto školy má taktiež dieťa právo vrátiť sa, ak zlyháva v štúdiu v strednej škole s osemročným štúdiom. V prvom rade sa takéto dieťa má právo vrátiť do základnej školy v školskom obvode, v ktorej má zákonný zástupca trvalé bydlisko. Legislatívne sa upravuje aj možnosť, že obec nezriadi základnú školu, respektíve zriadi malotriednu základnú školu. V takomto prípade sa môže dohodnúť s inou obcou na spoločnom školskom obvode, v ktorom si budú plniť povinnú školskú dochádzku deti občanov oboch obcí. V prípade, že k takejto dohode nepríde …

§ 10 §
Ustanovenie tohoto paragrafu rieši samosprávny kraj obdobne ako obec. Vo veciach výchovy a vzdelávania sa na samosprávny kraj a primerane vzťahujú ustanovenia § 8. V zmysle ustanovenia § 19 ods. 1 zákona NR SR č. 302/2001 Z.z. o samospráve vyšších územných celkov, v znení neskorších predpisov, hlavný kontrolór je oprávnený vykonávať len kontrolu príjmov a výdavkov VUC, čo nezakladá povinnosť kontrolovať prostriedky pridelené zo štátneho rozpočtu a prostriedky Európskych spoločenstiev a z uvedeného dôvodu sa samosprávnemu kraju ukladá v tomto ustanovení obdobná kontrolná činnosť akú má obec. Pod vytváraním podmienok na plnenie povinnej školskej dochádzky sa okrem iného myslí aj činnosť samosprávneho kraja pri prijímacom konaní. Ak sa žiak vo veku plnenia povinnej školskej dochádzky v rámci prijímacieho konania neumiestni v žiadnej strednej škole, oboznámi verejnosť, v ktorých stredných školách je možné takéto dieťa umiestniť. Na základe tejto informácie sa rodič obráti na riaditeľa príslušnej strednej školy, ktorý rozhodne o jeho prijatí v príslušnom školskom roku.

§ 11 §
Týmto ustanovením sa zriaďuje krajský školský úrad ako rozpočtová organizácia, ktorá je zapojená svojimi finančnými vzťahmi na ministerstvo školstva. Krajský školský úrad ako právnická osoba sa zriaďuje v sídlach samosprávnych krajov s územnou pôsobnosťou samosprávneho kraja. Z uvedeného vyplýva, že sa zriaďuje 8 krajských školských úradov. Krajský školský úrad ako špecializovaný orgán štátnej správy riadi prednosta krajského školského úradu, ktorý je štátnym zamestnancom a preto musí byť menovaný na základe výberového konania, ktoré sa uskutoční v zmysle zákona o štátnej službe. Menuje a odvoláva ho minister školstva. Na krajský školský úrad prechádza zriaďovateľská pôsobnosť voči školám a školským zariadeniam, ktorých zriaďovateľom bol krajský úrad a okresný úrad (jedná sa hlavne o špeciálne školy a školské zariadenia, ktorým je ťažko určiť územnú pôsobnosť, nakoľko majú väčšinou nadregionálnu pôsobnosť a poradenské zariadenia). Ďalším dôvodom, prečo si štát ponecháva zriaďovateľskú pôsobnosť voči týmto školám je skutočnosť, že sa, žiaľ, ešte stále stretávame s odmietavým postojom niektorých orgánov územnej samosprávy pri zriaďovaní špeciálnych škôl …

§ 12 §
V záujme sprehľadnenia finančných tokov, zberu informácií potrebných pri zostavovaní rozpočtu bude krajský školský úrad prerodzeľovať finančné prostriedky vrátane miezd zamestnancov škôl a školských zariadení samosprávnym krajom, neštátnym školám a školským zariadeniam, obciam, školám a školským zariadeniam, ktorých je zriaďovateľom. Povinnosťou krajského školského úradu bude taktiež poskytovanie odbornej pomoci v oblastiach uvedených v tomto ustanovení. Túto povinnosť má voči všetkým zriaďovateľom a riaditeľom škôl a školských zariadení, ktorých je zriaďovateľom. Krajský školský úrad vykonáva príslušné kontrolné činnosti, ktoré vykonáva v súlade so zákonom č.10/1996 Z.z. o kontrole v štátnej správe a v zmysle tohoto zákona je vstupovanie zamestnancov krajských školských úradov do škôl a školských zariadení, nazeranie do dokumentácie a pod. oprávnené. V záujme šetrenia verejných finančných prostriedkov a zabezpečenia odbornosti pri spracovaní personálnej a účtovnej agendy môže krajský školský úrad vykonávať príslušný druh prác pre svoje školy a školské zariadenia. Takúto činnosť bude môcť krajský školský úrad vykonávať len na základe dohody. Rezort školstva má v súčasnosti vybudovaný systém …

§ 13 a § 14 §
V záujme zabezpečenia kontroly štátu nad kvalitou výchovno-vzdelávacieho procesu v školách a v školských zariadeniach a dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov a v záujme zabezpečenia nezávislosti takejto kontroly sa ponecháva existencia Štátnej školskej inšpekcie, ako nezávislého orgánu štátnej správy v školstve, ktorý je rozpočtovou organizáciou zapojenou svojimi finančnými vzťahmi na ministerstvo školstva. Štátnu školskú inšpekciu riadi hlavný školský inšpektor. Jeho nezávislosť je do určitej miery legislatívne zabezpečená tak, že ho minister školstva môže odvolať len z dôvodov, ktoré sú uvedené v tomto zákone, respektíve, ako štátneho zamestnanca podľa zákona o štátnej službe. Jeho kompetencie v oblasti výkonu štátnej správy sú pomerne výrazné. Od odporúčaní, cez uloženie pokuty riaditeľovi školy alebo zriaďovateľovi školy až po predloženie návrhu na odvolanie riaditeľa zriaďovateľovi alebo predloženia návrhu ministerstvu školstva na vyradenie školy alebo školského zariadenia zo siete. V tomto ustanovení sa vymedzuje jej pôsobnosť a kompetencie. Školská inšpekcia sa vykonáva prostredníctvom školských inšpektorov, ktorí však na vykonávanie tejto činnosti musia mať poverenie hlavného školského …

§ 15 §
Ústredným orgánom štátnej správy v školstve je ministerstvo školstva. Toto ustanovenie v záujme kvality a pružnosti riadenia výkonu štátnej správy v školstve umožňuje takéto riadenie vykonávať prostredníctvom všeobecne záväzných právnych predpisov a prostredníctvom rezortných smerníc, pokynov (napríklad pedagogicko-organizačné pokyny na príslušný školský rok a pod.) V záujme prípravy odborných podkladov pre svoje rozhodnutia si ministerstvo školstva zriaďuje priamo riadené organizácie (v súčasnosti sú to napr. Štátny pedagogický ústav, Štátny inštitút odborného vzdelávania, Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie, Ústav informácií a prognóz v školstve a pod.). Ich štatutárnych zástupcov menuje a odvoláva minister školstva v súlade kompetenciami vyplývajúcimi z osobitných predpisov. Ministerstvo ako ústredný orgán štátnej správy v školstve bude zabezpečovať finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu pre celý rezort školstva. Zisťovanie podkladov k spracovaniu rozpočtu a jeho prerozdeľovanie bude zabezpečovať prostredníctvom krajských školských úradov. Ministerstvo vykonáva štátnu správu v druhom stupni vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhoduje krajský školský úrad (napríklad uznávanie rovnocennosti dokladov o vzdelaní poskytnutého zahraničnými …

§ 16 §
Ustanovenie, ktoré rieši definíciu a problematiku siete sa objavuje v školskej legislatíve prvý krát. V súčasnosti neexistuje v SR legislatívny predpis, ktorý by túto problematiku riešil komplexne. Z uvedeného dôvodu sa definuje pojem siete. Keďže sa zaradenie do siete chápe ako určitý spôsob akreditácie výchovno-vzdelávacej inštitúcie bez rozdielu zriaďovateľa, dáva sa takejto inštitúcii kredit na to, že môže zabezpečovať výchovu a vzdelávanie a s tým spojené priznávanie stupňa vzdelania. Zároveň takejto škole alebo školskému zariadeniu vzniká právny nárok na zabezpečenie financovania v rozsahu, ktorý ustanovuje zákon. V záujme prehľadnosti a jednotnosti vedenia siete sa legislatívne upravujú skutočnosti, ktoré musia byť v sieti vedené. Takýto spôsob vedenia siete poskytuje dostatok informácií o príslušnej škole alebo školskom zariadení, ktoré môžu byť rozhodujúcimi ukazovateľmi pre výber vzdelávacej inštitúcie zo strany občana.

§ 17 §
Zaraďovanie do siete je v súčasnosti upravené v rámci školskej legislatívy len vo veci školských zariadení. V záujme ujednotenia postupu pri zaraďovaní do siete vo veci škôl a školských zariadení a na základe skutočnosti, že sa jedná o výkon štátnej správy v školstve prostredníctvom rozhodnutia ministerstva, sa tento proces upravuje v navrhovanej dikcii zákona. Stanovenie lehoty na predloženie žiadosti je potrebné najmä z dôvodu, ak bude mať zaradenie nového subjektu dopad na prostriedky štátneho rozpočtu. Táto lehota zabezpečuje, že požiadavka môže byť uplatnená v rozpočte na ďalší kalendárny rok. Môžu však nastať prípady, že zaradenie nebude mať dopad na štátny rozpočet. V takomto prípade môže minister povoliť iný termín predloženia a následne môže byť zaradenie vykonané už v príslušnom kalendárnom roku. Žiadateľovi o zaradenie školy alebo školského zariadenia do siete sa ukladá predložiť také podklady, ktoré sú rozhodujúce pre správne rozhodnutie ministerstva. Vytvára sa taktiež také legislatívne prostredie, ktoré do určitej miery vylučuje „špekulatívne“ konanie žiadateľa. (Eliminuje sa napríklad žiadateľ, …

§ 18 §
Spôsob vyraďovania školy alebo školského zariadenia zo siete sa upravuje obdobným spôsobom ako zaraďovanie. Ustanovuje sa taktiež, kto môže byť predkladateľom žiadosti o vyradenie zo siete. Týmto spôsobom sa zabezpečuje tzv. štátny dohľad nad činnosťami vo veci výchovy a vzdelávania. Do určitej miery možno hovoriť, že ak podáva návrh Krajský školský úrad alebo Hlavný školský inšpektor, ide odobratie akreditácie. Prax ukazuje, že dôvody na vyradenie školy alebo školského zariadenia zo siete môžu vzniknúť kedykoľvek, na predloženie žiadosti o vyradenie zo siete sa nestanovuje termín.

§ 19 §
Za zmenu v sieti sa považuje akákoľvek zmena údajov, ktoré tvoria súčasť rozhodnutia ministerstva o zaradení školy alebo školského zariadenia do siete. Každá takáto zmena sa musí vykonať novým rozhodnutím ministerstva. Taktiež sa ustanovuje, že akákoľvek zmena v sieti, ktorá sa vykoná bez rozhodnutia ministerstva sa považuje za porušenie rozhodnutia a ministerstvo môže na základe zistenia takejto skutočnosti uložiť pokutu v rámci správneho konania. Všetky zmeny v sieti musia byť uskutočnené tak, aby nemohlo prísť k porušeniam práv občanov, ktoré im vo veciach výchovy a vzdelávania garantuje Ústava SR (slobodný výber povolania a prípravy naň, všeobecné právo na bezplatné vzdelávanie v základných a stredných školách, právo na vzdelanie v materinskom jazyku a pod.)

§ 20 §
Ustanovuje sa, že školu alebo školské zariadenie možno zriadiť až po jeho zaradení do siete a to z toho dôvodu, že až po zaradení do siete nadobúdajú právo poskytovať vzdelanie a finančné zabezpečenie z prostriedkov štátneho rozpočtu. Zriaďovateľom školy alebo školského zariadenia môže byť každý subjekt definovaný týmto zákonom, ktorý spĺňa podmienky stanovené týmto zákonom. Upravuje sa, kedy je škola alebo školské zariadenie cirkevné a kedy súkromné. Tým, že sa určuje rovnocennosť vzdelania poskytnutého školami bez rozdielu zriaďovateľov sa zároveň zrovnoprávňuje postavenie zriaďovateľov.

§ 21 §
V záujme efektívneho využívania priestorov, personálneho zabezpečenia, finančných prostriedkov a skvalitňovania výchovno-vzdelávacieho procesu, sa okrem spájania škôl a školských zariadení podľa ustanovenia § 2 ods. 2 a § 63 zákona č.29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov, na základe ktorých spojením vznikajú združené stredné školy a základné školy s materskou školou, sa týmto ustanovením umožňuje aj ďalšie spájanie, napr. základná škola, gymnázium a základná umelecká škola a podobne. Takto vzniknutý subjekt sa nazýva „spojená škola“. Spojené školy sa však zo siete nestrácajú – nestrácajú akreditáciu, ale sa naďalej vedú v sieti ako školy spojenej školy, čím sa umožňuje vydávanie vysvedčení – dokladov o získanom vzdelaní, s názvom len príslušnej školy, ktorá vzdelanie poskytla. V záujme koordinácie spojenú školu riadi jeden riaditeľ, ktorý si však zo zákona musí ustanoviť svojich zástupcov pre príslušný druh a typ školy, na ktorý on nespĺňa kvalifikačné požiadavky. Spájanie školy so školskými zariadeniami zostáva nezmenené, v takomto prípade sa …

§ 22 §
Toto ustanovenie určuje spôsob označovania školy alebo školského zariadenia, pričom zohľadňuje umiestnenie školy (napr. národnostne zmiešané územie), vyučovací jazyk školy, čestný názov (A. Dubčeka) alebo historický názov (lýceum), zriaďovateľa (cirkevná, súkromná), zameranie (športová) a pod.

§ 23 §
Dôležitým aktom zriaďovateľa pri zriaďovaní školy alebo školského zariadenia je vydanie zriaďovacej listiny. Toto ustanovenie zjednocuje postup pri vydávaní zriaďovacích listín škôl a školských zariadení, čo v konečnom dôsledku uľahčuje postup zriaďovateľov pri akejkoľvek zmene, ktorá je viazaná na zmenu v sieti (napr. spojenie), uzatváranie nových právnych vzťahov (napr. prechod na právnu subjektivitu) a pod. Tieto zmeny sa uskutočňujú vypracovaním dodatkov k zriaďovacej listine.

§ 24 §
Toto ustanovenie rieši problematiku zrušovania škôl a školských zariadení. Zabezpečuje, že zriaďovateľ môže zrušiť školu alebo školské zariadenie len v tých prípadoch, ktoré sú definované pri vyraďovaní zo siete. Nemalo by sa stať napr., že obec zruší základnú školu a nebude zabezpečené plnenie povinnej školskej dochádzky žiakov, alebo samosprávny kraj zruší strednú školu a nebude vyriešené, kde si žiaci strednej školy môžu ukončiť vzdelanie v príslušnom študijnom alebo učebnom odbore.

§ 25 §
Toto ustanovenie v prvom rade definuje orgány školskej samosprávy a vymedzuje ich činnosť tak, aby to boli orgány, ktoré sa podieľajú na správe vecí verejných a plnia funkciu verejnej kontroly. Na základe skúseností z praxe nie je opodstatnená existencia rád škôl pri neštátnych školách a školských zariadeniach, nakoľko mohli mať len výrazne obmedzené kompetencie (nemohli navrhovať a uskutočňovať výberové konanie na riaditeľa, a mali vo všetkých veciach len vyjadrovaciu kompetenciu). Ustanovovanie rád škôl pri liečebno-výchovných sanatóriách, diagnostických centrách a reedukačných domovoch bez zvolených zástupcov zákonných zástupcov sa realizuje z toho dôvodu, že deti sú v týchto zariadeniach vo väčšine prípadov umiestnené na základe rozhodnutia súdu o nariadení ústavnej výchovy alebo ochrannej výchovy, nakoľko rodičia ich výchovu nezvládali resp. priamo negatívne zasahovali do ich výchovy. Upravujú sa podmienky ustanovovania obecný školských rád tak, že sa zvyšuje počet školských obvodov a aj počet škôl a školských zariadení, ktorý je rozhodujúci pre ustanovenie obecnej školskej rady. Takto budú ustanovené obecné školské rady len …

§ 26 §
Týmto ustanovením sa posilňuje počet členov v rade školy, ktorí nie sú zamestnancami školy alebo školského zariadenia. Na základe podnetov z praxe sa ustanovuje, že delegovaným zástupcom zriaďovateľa, ak je ním obec alebo samosprávny kraj, je poslanec obecného zastupiteľstva alebo poslanec zastupiteľstva samosprávneho kraja. Oproti súčasnému stavu sa mení zloženie obecnej školskej rady a územnej školskej rady. V záujme odbornosti sa ustanovuje, obecná školská rada a územná školská rada, ktorá je zložená zo zvolených zástupcov riaditeľov, zvolených zástupcov predsedov rád škôl, zvolených zástupcov rodičov a delegovaných zástupcov obce, samosprávneho kraja a krajského školského úradu. Skončenie členstva v orgánoch školskej samosprávy sa navrhuje tak, aby každý člen rady školy, či už bol zvolený alebo delegovaný, mohol byť z členstva odvolaný. Taktiež sa rieši problematika prípadov, keď sa niektorý člen rady školy prihlási do výberového konania na riaditeľa školy. V takomto prípade sa jeho členstvo pozastavuje až do skončenia výberového konania. Takýto postup sa zabezpečuje, čo sa v školstve veľmi často stáva, …

§ 27 §
Orgánom školskej samosprávy je aj žiacka školská rada, ktorá vzniká len na stredných školách, ako reprezentant žiakov strednej školy a toto ustanovenie jej udeľuje určité kompetencie, napr. zvoliť zástupcu žiakov strednej školy v rade školy.

§ 28 §
V súvislosti so zvýšeným pohybom občanov Slovenskej republiky mimo jej územia sa umožňuje ich deťom plniť povinnú školskú dochádzku aj mimo územia SR. Takéto plnenie povinnej školskej dochádzky sa považuje za osobitný spôsob školskej dochádzky. V záujme kontroly štátu nad zabezpečením plnenia povinnej školskej dochádzky detí občanov Slovenskej republiky sa osobitný spôsob školskej dochádzky povoľuje vždy rozhodnutím riaditeľa školy, v ktorej má dieťa plniť povinnú školskú dochádzku na území Slovenskej republiky. Ustanovuje sa taký mechanizmus, aby „kmeňová škola“ mohla kedykoľvek skontrolovať tento výkon. Za účelom kontroly kvality vzdelávania žiakov, ktorí vykonávajú školskú dochádzku osobitným spôsobom sa zavádza mechanizmus skúšok. Tento mechanizmus zabezpečuje uznávanie získaného stupňa vzdelania a pokračovanie vzdelávania žiaka v školskom systéme Slovenskej republiky po jeho návrate na jej územie.

§ 29 §
Toto ustanovenie upravuje spôsob vydávania vysvedčení, na všetkých školách. Spôsob ich vyplňovania a vydávania ak je vyučovacím jazykom štátny jazyk, bilingválne vzdelávanie alebo jazyk národnostnej menšiny. Ukladá sa školám povinnosť poskytovať rodičom alebo zákonným zástupcom informácie o hodnotení a klasifikácii ich detí aj po dovŕšení ich plnoletosti. Zmocňuje sa ministerstvo na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorým sa upravujú podrobnosti v predmetnej problematike (napr. vyhlášky č.143/1984 Zb. o základnej škole v znení neskorších predpisov, č.80/1991 Zb. o strednej škole v znení neskorších predpisov a pod.).

§ 30 §
V tomto ustanovení sa definuje, čo sa považuje za pedagogickú dokumentáciu školy alebo školského zariadenia a určuje sa spôsob jej vedenia, archivovania a škartácie. Týmto spôsobom sa upravujú niektoré činnosti, ktoré boli doteraz definované vykonávacím predpisom č.217/1999 Z.z. o pedagogickej dokumentácii. Zároveň sa umožňuje škole alebo školskému zariadeniu zisťovať potrebné údaje o žiakoch, s ktorými v rámci výchovno-vzdelávacieho procesu pracuje. Z dôvodu ochrany zisťovaných údajov sa ukladá povinnosť mlčanlivosti pre všetky osoby, ktoré s nimi prichádzajú do styku.

§ 31 §
V tomto ustanovení sa definuje, aké výchovné opatrenia môžu byť uložené žiakovi, či už ako odmenu alebo trest. Podrobnosti sú v súčasnosti riešené vykonávacími predpismi, ktoré budú následne zmenené (vyhláška č.143/1984 Zb. o základnej škole v znení neskorších predpisov, č.80/1991 Zb. o strednej škole v znení neskorších predpisov a pod.)

§ 32 až 35 §
V súčasnosti plní povinnú školskú dochádzku, alebo študuje v strednej škole mimo územia Slovenskej republiky pomerne veľká časť žiakov. Po ukončení vzdelávania v zahraničí sa vracajú na územie SR s cieľom pokračovať vo svojom štúdiu v školách v SR. Aby mohli byť do tejto školy prijatí, musia spĺňať požiadavky stanovené legislatívnymi predpismi SR. Či sú tieto podmienky splnené sa preveruje v rámci rozhodovacieho konania o uznávaní rovnocennosti získaného vzdelania. Ak nie, musí vykonať žiak komisionálnu skúšku. Ustanovenie reaguje na novo vzniknutú spoločenskú situáciu a proces uznávania dokladov o vzdelaní sa vzťahuje tak na občanov Slovenskej republiky, ako aj na občanov Európskej únie. Ustanovenie určuje, kedy sa doklad o vzdelaní uznáva bez nostrifikácie (napríklad, ak ide o medzištátnu zmluvu o vzájomnom uznávaní rovnocennosti dokladov o vzdelaní).

§ 36 §
Týmto ustanovením sa ukladá zákonnému zástupcovi uhrádzať čiastočné náklady na hmotné zabezpečenie jeho dieťaťa (napr. stravovanie), alebo na čiastočnú úhradu nákladov na vzdelanie, ktoré nie je Ústavou SR garantované, ako bezplatné – záujmová výchova a vzdelávanie ( § 24 a 33a zákona č.29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl, § 14b zákona č.279/1993 Z.z. o školských zariadeniach a pod.).

§ 37 §
Z dôvodu potrebnosti zainteresovať zákonného zástupcu na čiastočnej úhrade nákladov na stravovanie a ubytovanie, ak je jeho dieťa umiestnené v internátnom zariadení alebo v internátnej škole sa ustanovuje povinnosť zákonnému zástupcu uhrádzať tieto čiastočné náklady. Podrobnosti v súčasnosti riešia vykonávacie predpisy (vyhláška č.245/1993 Z.z. finančnom a hmotnom zabezpečení žiakov stredných odborných učilíšť, špeciálnych stredných odborných učilíšť, odborných učilíšť a učilíšť, č.196/1994 Z.z. o domovoch mládeže, č.121/1994 Z.z. o zriaďovaní, činnosti a prevádzke zariadení školského stravovania v znení neskorších predpisov), ktoré budú z dôvodu obsolétnosti zmenené.

§ 38 §
Toto ustanovenie v prvom odseku definuje priestupky podľa tohoto zákona. Určujú sa taktiež subjekty, ktoré sú oprávnené vo veci priestupkov konať. V druhom stupni vo veciach priestupkov, v ktorých v prvom stupni rozhoduje obec, koná krajský školský úrad, a v ktorých v prvom stupni koná Štátna školská inšpekcia koná v druhom stupni ministerstvo školstva.

§ 39 §
Toto ustanovenie stanovuje rozsah pôsobnosti tohoto zákona. Na školy a školské zariadenia, ktoré sú zriadené inými ústrednými orgánmi sa ustanovenia tohoto zákona nevzťahujú, nakoľko tieto školy a školské zariadenia sa riadia príslušnými všeobecne záväznými právnymi predpismi a rezortnými predpismi týchto ústredných orgánov. V záujme možnosti dovolania sa práv a povinností občanov a dotknutých subjektov sa ustanovuje rozsah rozhodovacích kompetencií, ktoré sa musia uskutočniť podľa zákona o správnom konaní. Určujú sa ustanovenia, ktoré sa nevzťahujú na cirkevné alebo súkromné školy a školské zariadenia , ako napr. menovanie riaditeľa školy, školská samospráva a pod. Taktiež sa ustanovuje, že riaditeľ súkromnej alebo cirkevnej školy a školského zariadenia a riaditelia škôl a školských zariadení, ktorých sú zriaďovateľmi obce alebo samosprávne kraje v originálnej kompetencii pri svojom rozhodovaní nepostupujú podľa zákona o správnom konaní.

§ 40 §
V záujme zabránenia hromadnej výmeny orgánov školskej samosprávy (napr. obecné školské rady a územné školské rad, ktoré vznikli na jeseň roku 2002 na základe zákona č.542/1990 Zb. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve v znení zákona č.416/2001 Z.z.) sa ustanovuje, že podľa tohoto zákona sa budú ustanovovať až nové školské samosprávne orgány, ktoré vzniknú po ukončení funkčných období terajších školských samosprávnych orgánov. V záujme zabránenia hromadnej výmeny riaditeľov a tým spojeného výberového konania (čo by malo dopad na prostriedky štátneho rozpočtu) sa ustanovuje, že sa výber nových riaditeľov bude uskutočňovať postupne, alebo k výmene riaditeľa nepríde, ak ho rada školy vo funkcii potvrdí. Práva a povinnosti z pracovno-právnych vzťahov zamestnancov v štátnej službe a zamestnancov vo verejnej službe zanikajúcich okresných úradov a presunom kompetencií z krajských úradov sa budú riešiť v súlade so zákonom č.312/2001 Z.z. o štátnej službe a zákonom č.313/2001 Z.z. o verejnej službe. Ustanovuje sa taktiež lehota, od ktorej je obec alebo samosprávny kraj povinný …

§ 41 §
Navrhovaný zákon nahrádza v súčasnosti platný zákon Slovenskej národnej rady č.542/1990 Zb. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve v znení neskorších predpisov a z uvedeného dôvodu sa tento zákon zrušuje. Ďalej sa zrušujú vykonávacie predpisy týkajúce sa podrobností, ako napr. o plnení povinnej školskej dochádzky mimo územia SR, uznávaní dokladov o vzdelaní a príslušné ustanovenia vykonávacích predpisov, ktoré rieši tento zákon.

čl. II

čl. II bod 1
Keďže zriaďovateľská pôsobnosť obcí a samosprávnych krajov je definovaná v Čl. 1 § 7 a § 10, vypúšťa sa ustanovenie § 2 ods. 3 tohoto zákona.

čl. II bod 2 a 3
Problematika zaraďovania do siete a vyraďovanie zo siete je spoločne vo vzťahu ku školám a školským zariadeniam riešená v Čl. I. V záujme odstránenia duplicity sa ustanovenia §§ 2a a 2b vypúšťajú.

čl. II bod 4 až 7
Ustupuje sa od možnosti výkonu ústavnej výchovy v špeciálnych školách internátnych a to na základe koncepčných zámerov, že každé dieťa s nariadenou ústavnou výchovou (teda aj dieťa s postihnutím) musí mať svoj detský domov. Každé dieťaťa bude zaradené do príslušného detského domova a do špeciálnej školy internátnej bude dochádzať ako ostatné deti.

čl. III

čl. III bod 1
V záujme možnosti vytvorenia takého prostredia, ktoré umožní spájať a následne efektívnejšie využívať majetok, priestory a zamestnancov stredných škôl, rozširuje sa možnosť spájania všetkých druhov stredných škôl do združenej strednej školy.

čl. III bod 2
V záujme možnosti vytvárania prípravných ročníkov v špeciálnych základných školách sa rozširuje možnosť zriaďovania 11 ročníkov v týchto školách. Ide o špeciálne základné školy, v ktorých sa vykonáva výchova a vzdelávanie žiakov s ťažším mentálnym postihnutím.

čl. III bod 3
Podľa odseku 1 základná umelecká škola poskytuje talentovaným žiakom odborné umelecké vzdelanie. Podstatná časť žiakov navštevujúcich základnú umeleckú školu uplatní nadobudnuté zručnosti, návyky a vedomosti priamo v rámci záujmovej umeleckej činnosti alebo v individuálnej umeleckej tvorbe. Štúdium v základnej umeleckej škole je pre mnohých žiakov prípravou pre ich profesionálne pôsobenie v oblasti umenia. Tu sa pripravujú na štúdium na konzervatóriu, štúdium v rôznych učebných a študijných odboroch na stredných školách umeleckého zamerania. Najmä v štúdiu na II. stupni základného štúdia alebo v štúdiu pre dospelých sa však niektorí žiaci pripravujú na štúdium na vysokej škole pedagogického alebo umeleckého –pedagogického zamerania. V poslednej vete tohto ustanovenia sa deklaruje rozdiel v obsahu a cieľoch výchovy a vzdelávania v základnej škole a v základnej umeleckej škole Podľa odseku 2 sa v základných umeleckých školách môže zriadiť hudobný, výtvarný, tanečný a literárno-dramatický odbor alebo niektoré z uvedených odborov. Vzhľadom na súčasné trendy v oblasti umeleckého vzdelávania sa predpokladá vznik aj iných ako uvedených umeleckých …

čl. III bod 4
Týmto ustanovením sa rieši spôsob vzdelávania žiakov, ktorým ich zdravotný stav neumožňuje absolvovať výchovno-vzdelávací proces. O tom, kedy bude do tohoto procesu zaradené rozhodne lekár.

čl. III bod 5
Toto ustanovenie jasne definuje, kto je pedagogickým zamestnancom.

čl. III bod 6
Ustanovenia tohoto paragrafu sú riešené v Čl. I § 15. Z uvedeného dôvodu sa ustanovenie tohoto paragrafu vypúšťa.

čl. III bod 7
Keďže problematika poplatkov v základných umeleckých školách je riešená novým ustanovením § 33a tohoto zákona, v záujme odstránenia duplicity, sa zrušuje ustanovenie § 11 vyhlášky MŠMŠ SR č.477/1990 Zb.

čl. IV
Účinnosť zákona sa zosúlaďuje s časovým termínom zrušenia okresných úradov a krajských úradov podľa doterajších predpisov. Týmto termínom je 1. január 2004. Mikuláš Dzurinda v. r. predseda vlády Slovenskej republiky Martin Fronc v. r. minister školstva Slovenskej republiky

čl. II

čl. II bod 1 a 2 §
Z platného znenia § 10 sa vypúšťajú pre krajské školské úrady ustanovenia o zriaďovaní a zrušovaní materských škôl, ak si to vyžadujú osobitné podmienky a to z dôvodu, že zriaďovanie materských škôl je v originálnej pôsobnosti obcí.

čl. II bod 3 a 4 §
Legislatívno-technická úprava vo vzťahu k bodom 1 a 2.

čl. VI

čl. VI bod 1 §
Systém automatického uznávania vysokoškolských diplomov na základe bilaterálnych dohôd sa obmedzuje na uznávanie na účely pokračovania v štúdiu v Slovenskej republike. K tomuto sa Slovenská republika zaviazala vo svojej negociačnej pozícii. Bilaterálne dohody sa nemôžu aplikovať na uznávanie dokladov o vzdelaní na účely výkonu regulovaných povolaní, pretože v tejto oblasti platia v Európskej únii osobitné pravidlá.

čl. VI bod 2 a 3 §
Upresňuje sa ustanovenie o uznávaní odbornej kvalifikácie občanov členských štátov Európskej únie, Európskeho hospodárskeho priestoru a Švajčiarska na účely výkonu regulovaných povolaní a regulovaných odborných činností v Slovenskej republike. Upravujú sa kompetencie krajského školského úradu v tejto oblasti, vrátane výšky poplatku.

čl. II

čl. II bod 1
V ustanovení § 6 odseku 12 sa dopĺňa text, ktorý určuje obci zostaviť rozpis finančných prostriedkov získaných z výnosu dane pre základné umelecké školy a školské zariadenia tak vo svoje zriaďovateľskej pôsobnosti ako aj pre zriaďovateľov neštátnych základných umeleckých škôl a neštátnych školských zariadení zriadených na jej území pre deti do 15 rokov veku, ktorých zriaďovateľom môže byť obec (§ 6 ods. 2) alebo krajský školský úrad (§ 10 ods. 5). V zmysle uvedeného zriaďovateľ neštátnej ZUŠ alebo neštátneho školského zariadenia môže požiadať príslušnú obec, na území ktorej má zriadenú ZUŠ alebo školské zariadenie o pridelenie finančnej dotácie podľa prepočítaného počtu detí a žiakov vo veku do 15 rokov a príslušný samosprávny kraj, v územnej pôsobnosti ktorého má zriadenú ZUŠ alebo školské zariadenie, o pridelenie finančnej dotácie podľa počtu žiakov nad 15 rokov veku. O výške pridelenej dotácie rozhoduje príslušné zastupiteľstvo obce alebo samosprávneho kraja.

čl. II bod 2 a 4 §
V záujme možnosti vykonávania kontroly hospodárenia s finančnými prostriedkami pridelenými obcou alebo samosprávnym krajom neštátnemu zriaďovateľovi sa v ustanovení § 6 vkladá nový odsek 22, ktorý umožňuje obci alebo samosprávnemu kraju ako poskytovateľovi finančných prostriedkov z výnosu dane vykonávať finančnú kontrolu vo vzťahu k hospodáreniu s finančnými prostriedkami, účelnosti a efektívnosti ich využitia.

čl. II bod 3 §
V ustanovení § 9 odseku 12 sa dopĺňa text, ktorý určuje samosprávnemu kraju zostaviť rozpis finančných prostriedkov získaných z výnosu dane pre základné umelecké školy a školské zariadenia tak vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti, ako aj pre zriaďovateľov neštátnych základných umeleckých škôl a neštátnych školských zariadení zriadených na jeho území pre žiakov nad 15 rokov veku, ktorých zriaďovateľom môže byť samosprávny kraj (§ 9 ods. 2) alebo krajský školský úrad (§ 10 ods. 5). V zmysle uvedeného zriaďovateľ neštátnej ZUŠ alebo neštátneho školského zariadenia môže požiadať príslušnú obec, na území ktorej má zriadenú ZUŠ alebo školské zariadenie o pridelenie finančnej dotácie podľa prepočítaného počtu detí a žiakov vo veku do 15 rokov a príslušný samosprávny kraj, v územnej pôsobnosti ktorého má zriadenú ZUŠ alebo školské zariadenie, o pridelenie finančnej dotácie podľa počtu žiakov nad 15 rokov veku. O výške pridelenej dotácie rozhoduje príslušné zastupiteľstvo obce alebo samosprávneho kraja.

čl. II bod 5 §
V ustanovení § 16 ods. 1 písm. k) sa dopĺňa podmienka, za ktorej obec dáva súhlas zriaďovateľovi neštátnej základnej umeleckej školy a neštátneho školského zariadenia k zaradeniu do siete škôl a školských zariadení pre deti a žiakov do 15 rokov veku zriadeného na území obce, ktorého zriaďovateľom môže byť obec (§ 6 ods. 2) alebo krajský školský úrad (§ 10 ods. 5). Zároveň sa dopĺňajú odkazy pod čiarou, ktoré súvisia s doplnením textu. V prípade žiadosti zriaďovateľa o zaradenie neštátnej základnej umeleckej školy a neštátneho školského zariadenia do siete škôl a školských zariadení pre deti a žiakov do 15 rokov a nad 15 rokov veku sa vyžaduje súhlas obce a aj súhlas samosprávneho kraja, na území ktorých sa zriaďujú.

čl. II bod 6 §
V ustanovení § 16 ods. 1 sa vkladá nové písmeno l), v ktorom sa dopĺňa podmienka, za ktorej samosprávny kraj dáva súhlas zriaďovateľovi neštátnej základnej umeleckej školy a neštátneho školského zariadenia k zaradeniu do siete škôl a školských zariadení pre žiakov nad 15 rokov veku zriadeného na území samosprávneho kraja, ktorého zriaďovateľom môže byť samosprávny kraj (§ 9 ods. 2) alebo krajský školský úrad (§ 10 ods. 5). Zároveň sa doterajšie písmená l) a m) označujú ako m) a n). V prípade žiadosti zriaďovateľa o zaradenie neštátnej základnej umeleckej školy a neštátneho školského zariadenia do siete škôl a školských zariadení s deťmi a žiakmi do 15 rokov a nad 15 rokov veku sa vyžaduje súhlas obce a aj súhlas samosprávneho kraja, na území ktorých sa zriaďujú.

čl. II bod 7 §
V ustanovení § 39a sa upravujú pravidlá poskytnutia finančných prostriedkov neštátnemu zriaďovateľovi základnej umeleckej školy a zriaďovateľovi neštátneho školského zariadenia podľa § 6 ods. 12 písm. b) zákona z výnosu dane z rozpočtu obce na obdobie rokov 2007 až 2009 vo výške 85 % objemu finančných prostriedkov vypočítaných podľa § 2 ods. 1 písm. c) prílohy č. 3 nariadenia vlády SR č. 668/2004 Z. z. na žiakov/detí do 15 rokov veku. Upravujú sa pravidlá poskytnutia finančných prostriedkov neštátnemu zriaďovateľovi základnej umeleckej školy a zriaďovateľovi neštátneho školského zariadenia podľa § 9 ods. 12 písm. b) zákona z výnosu dane z rozpočtu samosprávneho kraja na obdobie rokov 2007 až 2009 vo výške 85 % objemu finančných prostriedkov pripadajúcich na žiaka základnej umeleckej školy a školského zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávneho kraja alebo najmenej vo výške 85 % finančných prostriedkov vypočítaných podľa § 2 ods. 1 písm. c) prílohy č. 3 nariadenia vlády SR č. 668/2004 Z. z. na žiakov nad 15 rokov …

čl. III

čl. III bod 1 §
Vzhľadom na začlenenie právnej úpravy doplňujúceho pedagogického štúdia do zákone č. 317/2009 Z. z. sa vypúšťa splnomocňovacie ustanovenie v zákone č. 596/2003 Z. z. na úpravu predmetnej úpravy vyhláškou č. 581/2007 Z. z. o doplňujúcom pedagogickom štúdiu.

čl. III bod 2 §
Legislatívnotechnická úprava v nadväznosti na vypustenie splnomocňovacieho ustanovenia v § 14 ods. 5 písm. b).

čl. IV.

čl. IV bod 1 §
Uvedené ustanovenie sa vypúšťa z dôvodu premietnutia predmetnej právnej úpravy do návrhu zákona .

čl. IV bod č. 2 §
Z dôvodu prebratia právnej úpravy uznávania ukončeného vzdelania zo základných a stredných škôl do nového zákona o uznávaní dokladov o vzdelaní a odborných kvalifikácii sa doterajšia právna úprava vypúšťa.

čl. IV bod č. 3 §
Legislatívnotechnická úprava v nadväznosti na vypustenie odseku 4 v § 10.

čl. IV bod č. 4 §
Zrušenie obsolétnej vyhlášky.

čl. II

čl. II bod 1 §
Navrhovanou právnou úpravou sa vypúšťa odvolanie riaditeľa za porušenie povinností a obmedzení vyplývajúcich z osobitného predpisu ako dôvod nemožnosti byť navrhnutý radou školy za kandidáta na riaditeľa na základe výsledkov výberového konania. Z doterajšej právnej úpravy vyplývalo, že riaditeľ školy, ktorý podal oneskorene majetkové priznanie alebo z nedbanlivosti porušil zákaz podnikania, bol odvolaný z funkcie a v dôsledku odvolania na základe uvedených dôvodov sa nemohol už uchádzať o funkciu. Navrhovaná zmena reaguje na problémy vzniknuté pri aplikácií doterajšej právnej úpravy.

čl. II bod 2 §
Navrhovaná úprava súvisí so zmenou spôsobu prideľovania finančných prostriedkov obciam na činnosť školských klubov detí. Navrhuje sa, aby sa školské kluby detí zriaďovali len pri základných školách, aby neexistovali samostatné školské kluby detí. V súčasnosti evidujeme len 7 samostatných školských klubov detí. Problém bol v minulosti pri spôsobe navrhovaného rozdeľovania finančných prostriedkov obciam na činnosť školských klubov detí, kedy práve samostatné školské kluby detí vykazovali pre zbere údajov aj niekoľko tisíc detí, pričom v obci bola základná škola len s 15 žiakmi.

čl. II bod 3 a 4 §
Navrhuje sa vložiť možnosť pre obce, aby pri financovaní materských škôl a školských klubov detí mohli osobitne podľa vlastného uváženia rozhodnúť o pridelení finančných prostriedkov na asistenta učiteľa, vychovávateľa. Ak sa tak obec rozhodne, tak to uvedie do všeobecne záväzného nariadenia obce. Cieľom tejto úpravy je vytvoriť podmienky (aj finančné) na zvýšenie starostlivosti o deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.

čl. II bod 5 §
Navrhovaná právna úprava je zapracovaním zásadnej pripomienky Združenia miest a obcí Slovenska k doterajšiemu zneniu § 6 ods. 12 písm. j) zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého je obec povinná poskytovať súkromným a cirkevným zariadeniam najmenej 88 % zo sumy určenej na mzdy a prevádzku zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti obce. Vznikajú tak situácie, že napríklad základnú umeleckú školu alebo centrum voľného času má obec umiestnené v samostatnej budove, nezateplenej a pod., takže obci nestačia na prevádzku finančné prostriedky z podielových daní a prispieva z vlastných príjmov, čím sa potom zvyšuje objem finančných prostriedkov, z ktorých sa vypočítava 88%. Navrhovanou zmenou sa bližšie špecifikuje zdroj finančných prostriedkov, z ktorého sa financujú neštátne základné umelecké školy, materské školy, jazykové školy a školské zariadenia a z ktorého obec v súlade s prijatým VZN určuje 88% pre tieto školy a školské zariadenia zo sumy …

čl. II bod 6 §
Navrhovaná úprava súvisí so zmenou spôsobu prideľovania finančných prostriedkov obciam na činnosť školských klubov detí. Bližšie popísané v novele zákona č. 597/2003 Z. z. (§ 7a).

čl. II bod 7 §
Navrhovaná úprava súvisí so zmenou spôsobu prideľovania finančných prostriedkov na dopravu žiakov (§ 4aa zákona č. 597/2003 Z. z.).

čl. II bod 8 §
Upravuje sa kompetencia okresného úradu v sídle kraja predložiť žiadosť na vyradenie školy alebo školského zariadenia, ak neposkytuje výchovu, vzdelávanie, poradenstvo alebo služby spojené s výchovou a vzdelávaním žiadnemu dieťaťu alebo žiakovi.

čl. II bod 9 §
Upravuje sa prechodné obdobie 1 roka na zosúladenie terajšieho právneho stavu s navrhovanou novou právnou úpravou zriaďovania školských klubov detí len pri základných školách. Upravuje sa prechodná racionalizačná stabilizácia okruhu školských zariadení výchovného poradenstva a prevencie zaradených do siete škôl a školských zariadení Slovenskej republiky. Právna úprava je kompromisným riešením zásadnej pripomienky Združenia miest a obcí Slovenska, v zmysle ktorej je nevyhnutné riešiť systémový problém v nadväznosti na neustály nárast prepočítaného počtu žiakov bez korešpondujúceho zvyšovania demografickej krivky. V roku 2007 MF SR evidovalo 7,364 mil. prepočítaných žiakov a kontinuálny nárast dosiahol pre rok 2017 počet 8,948 mil. prepočítaných žiakov, čo je zvýšenie o 1,584 mil. prepočítaných žiakov. To znamená, že 40% výnosu z dane z príjmov fyzických osôb určený pre mestá a obce na financovanie originálnych kompetencií v regionálnom školstve sa prepočítava medzi väčší počet prepočítaných žiakov. V roku 2017 tento počet znamená objem cca 125,136 mil. €. Pre rok 2017 eviduje Združenia miest a obcí Slovenska v súkromných …

čl. II bod 10 §
Aktualizuje sa transpozičná príloha z dôvodu prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/801 z 11. mája 2016 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely výskumu, štúdia, odborného vzdelávania, dobrovoľníckej služby, výmenných programov žiakov alebo vzdelávacích projektov a činnosti aupair. Ide o formálne doplnenie prílohy, nakoľko všetky transpozičné povinnosti sú už v súčasnosti upravené v súlade s predmetnou smernicou.

čl. I
k bodu 1 Výslovne sa upravuje, že zriaďovateľ novozriadenej školy alebo novozriadeného školského zariadenia je povinný na čas do vymenovania riaditeľa poveriť vykonávaním jeho funkcie pedagogického zamestnanca školy alebo školského zariadenia. Obdobný postup sa v súčasnosti uplatňuje aj po odvolaní riaditeľa školy alebo školského zariadenia podľa § 3 ods. 10 zákona č. 596/2003 Z. z. k bodu 2 Výslovne sa upravuje, že riaditelia niektorých druhov škôl a riaditeľov školských zariadení nerozhodujú v správnom konaní, teda ich rozhodovanie nie je výkonom verejnej moci. § 5 ods. 6 výslovne neustanovuje na rozdiel od vecí, o ktorých rozhoduje riaditeľ základnej školy a strednej školy podľa odsekov 3 a 4, že rozhodovanie riaditeľa školského zariadenia je rozhodovaním v správnom konaní. § 38 ods. 4 zákona č. 596/2003 Z. z. zároveň výslovne ustanovuje pôsobnosť správneho poriadku len pri rozhodovaní riaditeľa základnej školy a strednej školy, a to vo vymedzených prípadoch. Zákon č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov neobsahuje žiadne iné osobitné procesné ustanovenia …

čl. LIX

čl. LIX bod 1 a 3 §
Štylistická úprava úvodnej vety z dôvodu úpravy znenia § 16 ods. 2 písm. d), resp. § 16 ods. 4 písm. c).

čl. LIX bod 2 a 4 §
Navrhovaná zmena vypúšťa povinnosť predkladať výpis z registra trestov. Fyzická osoba, právnická osoba a členovia štatutárneho orgánu právnickej osoby poskytnú iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov.

čl. LIX bod 5 §
Doplnené ustanovenie zavádza definíciu bezúhonnosti. Zároveň ustanovuje spôsob preukazovania bezúhonnosti a postup na získanie výpisu z registra trestov.

čl. IV
Hlavným dôvodom pre úpravu ustanovení zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a o školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je zosúladenie textu citovaného zákona s novým zákonom o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch. Oproti tomu úprava ustanovenia § 3 ods. 8 zákona č. 596/2003 Z. z. je umožnenie odvolania riaditeľa, ktorý neabsolvovaním rozširujúcich modulov funkčného vzdelávania nerozvíja svoje profesijné kompetencie v oblasti riadenia. Dôvodom vypustenia ustanovenia § 5 ods. 15 zákona č. 596/2003 Z. z. je zosúladenie rozsahu rozhodovania riaditeľa školy s novým systémom poskytovania adaptačného vzdelávania.

čl. IV

čl. IV bod 1
Legislatívno-technická úprava nadväzujúca na bod 2.

čl. IV bod 2
Navrhuje sa, aby Sociálna poisťovňa ex lege poskytovala Ministerstvu školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) vymedzený rozsah údajov zo svojho informačného systému na vymedzený účel. Podľa súčasného znenia zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) Sociálna poisťovňa poskytuje ministerstvu zo svojho informačného systému určitý rozsah údajov. Na jednej strane ide o údaje vo vzťahu k študentom (vysokých škôl) a na druhej strane „len“ o štatistické údaje. Zámerom je, aby ministerstvo mohlo relevantným spôsobom analyzovať ekonomické zázemie detí a žiakov z najmenej rozvinutých okresov, pričom v nadväznosti na dostatočne podrobné analýzy by bolo možné navrhovať potrebné opatrenia adresným, a teda účinným spôsobom. Na dosiahnutie uvedeného cieľa je súčasná právna úprava nepostačujúca. Ako bolo uvedené, týka sa iného okruhu osôb a navyše netýka sa jednotkových údajov. Preto je potrebné cielene upraviť výmenu údajov na tento účel. Vzhľadom na to, že ekonomické zázemie detí a žiakov je …

čl. II (zákon č. 596/2003 Z. z.)

čl. II bod 1 a 2 §
V súčasnosti má povolenie iného termínu podania žiadosti v praxi za následok, že škola alebo školské zariadenie (prípadne aj elokované pracovisko) môže začať pôsobiť o rok skôr ako v termíne predpokladanom zákonom. Keďže je možné očakávať zmeny týkajúce sa siete škôl a školských zariadení vo vzťahu k situácii ohľadom COVID-19, navrhuje sa umožniť zohľadňovať aj špecifické podmienky, ktoré by za určitých okolností mohli odôvodňovať skoršie začatie činnosti - preto by povolenie výnimky mohlo byť naviazané na špecifické podmienky činnosti (môže ísť napríklad o podmienku, ktorú už zákon č. 596/2003 Z. z. uvádza v účinnom znení, t.j. že tento skorší začiatok činnosti nebude mať zvýšené nároky na štátny rozpočet).

čl. II bod 3 §
Vzhľadom na súčasnú situáciu sa ukazuje potrebné zvýšiť otvorenosť viacerých inštitútov, ktorých limity sú upravené zákonom. Keďže jednotlivé návrhy sú uplatniteľné pre krízové situácie vo všeobecnosti, navrhuje sa neobmedzovať ich len na súčasnú situáciu. Vzhľadom na to, že v čase krízovej situácie môže dôjsť k uplynutiu funkčného obdobia riaditeľa a konanie výberových konaní je obmedzené, navrhuje sa jednotný postup pre všetkých zriaďovateľov, ktorý spočíva v možnosti dočasného obsadenia funkcie bez výberového konania (ak nie je možné zorganizovať výberové konanie); z hľadiska obsahu ide o rovnaký postup ako podľa § 5 ods. 9 zákona č. 552/2003 Z. z. Vo vzťahu ku kolektívnym orgánom školskej samosprávy sa z dôvodu komplikácií pri voľbe navrhuje, obdobne ako v oblasti vysokého školstva, predĺženie funkčného obdobia, ak nie je možné ustanoviť nový orgán (voľby a delegovanie členov). Vzhľadom na to, že návrh umožňuje elektronické rokovania, do úvahy prichádza možnosť, že sa členov príslušného orgánu podarí zvoliť, preto by predĺženie funkčného obdobia nemalo význam na celé obdobie. …

čl. II bod 4 §
Obdobne ako v oblasti vysokého školstva, aj v oblasti regionálneho školstva sú prípady, keď v súčasnosti došlo k skončeniu funkčného obdobia orgánu školskej samosprávy (ide najmä o radu školy). Preto sa rovnako navrhuje „obnovenie“ funkčného obdobia na čas krízovej situácie. Z dôvodu jednoznačného postupu prechodné ustanovenie rozlišuje dve situácie: tie orgány, ktorých funkčné obdobie už skončilo pred tým, ako novela nadobudne účinnosť a tie orgány, ktorých funkčné obdobie by ešte len malo skončiť.

čl. XVI (Zákon č. 596/2003 Z. z.)

čl. XVI bod 1 (§ 16 ods. 4) §
Úpravou ustanovenia sa vypúšťa povinnosť pre zriaďovateľov škôl a školských zariadení, ktorí majú sídlo na území Slovenskej republiky preukazovať potvrdením súdu, že sa proti nim nevedie konkurzné konanie alebo vyrovnávacie konanie.

čl. XVI bod 2 (§ 16 ods. 9) §
Navrhovanou úpravou sa ustanovuje povinnosť Ministerstva školstva vedy výskumu a športu Slovenskej republiky overovať údaje prostredníctvom informačných systémov verejnej správy.

čl. III

čl. III bod 1 a 2 §
V nadväznosti na zmeny v školskom zákone sa dopĺňa nový rozhodovací proces riaditeľa, a to rozhodovanie o prijatí prestupom, a to z dôvodu, aby sa odlíšilo prijatie žiaka v rámci prijímacieho konania a prijatie žiaka počas školského roka.

čl. III bod 3 a 4 §
Úprava sa navrhuje vzhľadom na to, že podľa § 117 ods. 1 školského zákona školský internát zabezpečuje výchovno-vzdelávaciu činnosť aj deťom materských škôl.

čl. III bod 5 §
Navrhovaná úprava sa dopĺňa o povinnosť obci určiť výšku príspevku všeobecne záväzným nariadením z dôvodu transparentnosti a jednoznačnosti postupov.

čl. III bod 6 §
Navrhovaná úprava dopĺňa pre samosprávne kraje možnosť zriadiť aj materské školy a základné školy, ak ide o jednu právnickú osobu kombináciu so strednou školou. Aplikačná prax poukázala na túto požiadavku, aby mohla vzniknúť právnická osoba napríklad v prípade strednej pedagogickej školy a materskej školy, kedy študentky strednej školy vykonávajú prax v materskej škole, ktorá je súčasťou.

čl. III bod 7 §
Navrhované úpravy reflektujú systémovú zmenu výchovného poradenstva a označenie príslušných školských zariadení.

čl. III bod 8 a 9 §
Navrhovaná úprava vymedzuje pôsobnosť regionálnych úradov vzhľadom ku školám v rámci overovania údajov, ktoré vedú k finančným nárokom s dopadom na štátny rozpočet.

čl. III bod 10 až 12 §
Školský zákon umožňuje, aby školy mohli ako školský vzdelávací program použiť ministerstvom schválený medzinárodný program. Cieľom navrhovanej úpravy je zabezpečenie transparentnosti výkonu školskej inšpekcie a efektívny prístup verejnosti k informáciám o výsledku inšpekčnej činnosti v kontrolovanom subjekte. Pôsobnosť Štátnej školskej inšpekcie sa rozširuje o pôsobnosť v rámci dohľadu nad používaním katalógu, ktorý obsahuje schválené výsledky experimentálneho overovania a inovácií vo výchove a vzdelávaní. Uvedený katalóg zavádza § 14a zákona č. 245/2008 Z. z., pričom inovácie a výsledky experimentov v nich obsiahnuté môžu školy a školské zariadenia voľne používať. Ich použitie však musí byť s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania, preto sa ustanovuje pôsobnosť Štátnej školskej inšpekciu vykonávať dohľad nad ich používaním v školskej praxi. Zároveň sa pôsobnosť Štátnej školskej inšpekcie rozširuje o poskytovanie poradenskej činnosti nielen pre kontrolovaný subjekt pri odstraňovaní zistených nedostatkov, ale aj pre školy a školské zariadenia, ktoré o poradenskú činnosť prejavia záujem. Ide najmä o metodickú a odbornú pomoc, ktoré môže vo vzťahu k školám …

čl. III bod 13 §
Ide o zosúladenie v súvislosti s vymedzením pojmu „pracovná činnosť“ v zákone č. 138/2019 Z. z.

čl. III bod 14 §
Úprava reflektuje zmenu v terminológii.

čl. III bod 15 §
Cieľom navrhovanej úpravy je precizovať proces predkladania správy o výchovno-vzdelávacej činnosti, jej výsledkoch a podmienkach na vyjadrenie orgánu školskej samosprávy, jej schvaľovanie a zverejňovanie.

čl. III bod 16 §
Spresňuje sa pôsobnosť ministerstva školstva vydávať normatívy – povinný rozsah materiálno-technického a priestorového zabezpečenia aj pre základné školy, rovnako, ako ich ministerstvo školstva vydáva pre stredné školy.

čl. III bod 17 §
S cieľom možností elektronizácie pedagogickej dokumentácie a prihlášok na vzdelávanie sa upravuje terminológia, keďže slovo „tlačivo“ sa viaže na listinnú podobu dokumentov, pričom formulár má bežne aj elektronickú podobu.

čl. III bod 18 §
Okrem čestných názvov môžu školy a školské zariadenia používať aj historický názov. Súhlas ministerstva školstva na používanie historického názvu upravuje § 21. Navrhuje sa spresnenie pôsobnosti ministerstva školstva udeľovať a odnímať okrem čestného názvu aj historické názvy.

čl. III bod 19 §
Uvedená zmena zosúladí výšku príspevku v bežnom kalendárnom roku štátom uznanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti s poskytovaním finančných prostriedkov na prenesený výkon štátnej správy v školstve, ktorý vykonávajú školské úrady obcí v súlade s limitmi štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok.

čl. III bod 20 a 21 §
Vzhľadom na nový koncept § 20, ktorý okrem spojenej školy umožňuje aj vznik združenia škôl a školských zariadení ako tzv. školský klaster, sa navrhuje, aby vznik školského klastra bol uskutočnený ako zmena v sieti. Dôvodom je skutočnosť, že vzniku školského klastra nepredchádza vyradenie škôl zo siete, nemení sa ani zriaďovateľská pôsobnosť. Zriaďovatelia si vo vzájomnej dohode určia, akým spôsobom sa bude klaster riadiť, a ktorý z nich bude konať navonok. Vznik klastra ministerstvo školstva písomne potvrdzuje ako zmenu v sieti.

čl. III bod 22 a 24 §
Navrhovaná zmena reaguje na požiadavky niektorých subjektov týkajúce sa možnosti zriadenia materských škôl pre deti svojich zamestnancov. Dopĺňa sa možnosť, aby zriaďovateľmi materských škôl mohla byť aj vysoká škola a tiež ústredné orgány štátnej správy, avšak za predpokladu, že ide o materskú školu, ktorá je určená pre deti ich zamestnancov. Ďalšou podmienkou je vlastné financovanie takej materskej školy. To sa netýka plnenia povinného predprimárneho vzdelávania – v takom prípade má vysoká škola a ústredný orgán štátnej správy právo na financovanie príspevkom podľa zákona č. 597/2003 Z. z.

čl. III bod 23 §
Navrhovaná úprava koncepčne podporuje transformáciu systému poradenstva.

čl. III bod 25 a 26 §
Novým spôsobom sa upravuje koncepcia existencie škôl s organizačnými zložkami. Úprava § 27 školského zákona umožňuje existenciu spojených škôl s organizačnými zložkami v rôznych kombináciách materskej školy, základnej školy a strednej školy. § 20 zákona č. 596/2003 Z. z. umožní vznik spojenej školy s rôznymi kombináciami organizačných zložiek, tak, aby tvorili jednu právnickú osobu hneď pri zriadení. Aj naďalej sa umožňuje, aby existovala možnosť vzniku spojenej školy, ktorému predchádza vyradenie škôl zo siete, pričom bude mať jedného zriaďovateľa. Novým prvkom je možnosť vytvorenia združenia škôl a školských zariadení, tzv. školských klastrov. Táto možnosť sa týka materských škôl, základných škôl, základných umeleckých škôl a školských zariadení. Účelom je zabezpečovanie spoločných činností viacerých škôl, ktoré by naďalej ostali samostatnými právnickými osobami. Vzniku klastra nepredchádza vyradenie zo siete škôl, nezanikajú ani zriaďovateľské pôsobnosti. Zároveň sa upravujú ďalšie procesy a náležitosti súvisiace so vznikom spojenej školy a školského klastra.

čl. III bod 27 až 33 §
Navrhovanou úpravou sa vo všeobecnosti vytvára priestor na väčšiu variabilitu názvov škôl a školských zariadení. Vzhľadom na vzájomnú zameniteľnosť čestného názvu a historického názvu sa spresňuje rozdiel medzi historickým názvom a čestným názvom. S cieľom zrovnoprávnenia všetkých zriaďovateľov vo vzťahu k uvádzaniu charakteristiky zriaďovateľa sa táto úprava presúva do všeobecného ustanovenia k názvom. Zároveň sa rozširuje úprava názvov aj o možnosť uvedenia inej charakteristiky v názve všetkých druhov škôl (a školských zariadení). V nadväznosti na väčšiu variabilitu názvov sa zároveň navrhuje, aby typ školy nebol obligatórnou náležitosťou názvu. Doterajšia právna úprava nerieši jednoznačne prípady, ak sa v rámci spojenia alebo združenia škôl stane organizačnou zložkou škola s čestným názvom, resp. stredná odborná škola s prívlastkom. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje, aby v týchto prípadoch prešiel čestný názov, resp. prívlastok aj na „strešný“ subjekt. Ak ich má škola viac, ich poradie v názve určuje zriaďovateľ. Zároveň sa vo vzťahu k názvom reflektuje na zavedenie národnostných škôl a školských klastrov.

čl. III bod 34 §
Legislatívno-technická úprava.

čl. III bod 35 §
Navrhuje sa doplnenie povinnosti pre školy vypracovať správu o výchovno-vzdelávacej činnosti, jej výsledkoch a podmienkach pre transparentnosť škôl a uľahčenie kontrolnej činnosti pri hospodárení s verejnými financiami.

čl. III bod 36 a 37 §
Režim správneho konania podľa Správneho poriadku sa navrhuje aplikovať na všetky školy bez rozdielu zriaďovateľa, vzhľadom na skutočnosť, že ide o rovnaký spôsob rozhodovania o právach a povinnostiach. Nie je dôvod odlišovať mechanizmy rozhodovania len na základe rozdielu zriaďovateľa.

čl. III bod 38 §
Úprava sa navrhuje s cieľom vymedziť orgány verejnej moci na účel právnych predpisov v oblasti školstva a povinnosť výkonu verejnej moci elektronicky vzhľadom na to, že subjekty vymedzené v navrhovanom znení ustanovenia rozhodujú o právach detí alebo žiakov, t. j. spĺňajú znaky orgánu verejnej moci vyplývajúce. Vymenúvajú sa školy a školské zariadenia, na ktoré sa vzťahuje povinnosť výkonu verejnej moci elektronicky bez rozdielu zriaďovateľa.

čl. III bod 39 §
Navrhuje sa v prechodnom období počas jedného nezriaďovať zariadenia poradenstva a prevencie do siete, aby mohla plynulo prebehnúť transformácia poradenského systému, ako koncepčného riešenia.

čl. I

čl. I bod 1 §
Navrhovaná úprava sa obsahovo týka dvoch vecných okruhov. V prvom rade sa navrhuje zaviesť dvojaký právny režim financovania škôl a školských zariadení v závislosti od zriaďovateľa. Vo vzťahu k financovaniu škôl a školských zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti obce sa navrhuje ponechať doterajšia právna úprava, t. j. financovanie príslušných škôl a školských zariadení na základe všeobecne záväzného nariadenia. Všeobecne záväzné nariadenie ako normotvorná forma činnosti verejnej správy zohľadňuje verejno-mocenský a samosprávny charakter obcí vystupujúcich v zriaďovateľskej pozícii. Ak ide o školy a školské zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti fyzických osôb a právnických osôb (ďalej len „súkromné školy a školské zariadenia“) a štátom uznaných cirkví a náboženských spoločností (ďalej len „cirkevné školy a školské zariadenia“), navrhuje sa zaviesť nový spôsob financovania týchto škôl a školských zariadení, a to na základe zmluvy. Zavedenie navrhovanej formy reflektuje skutočnosť, že vzťah samosprávy k súkromným zriaďovateľom a cirkevným zriaďovateľom nie je založený na nadriadenosti a podriadenosti. Návrh zákona posilňuje aj právnu istotu týchto „nepodriadených“ príjemcov finančných prostriedkov …

čl. I bod 2 a 3 §
Navrhovaná zmena upravuje dvojaký právny režim financovania vybraných škôl v závislosti od zriaďovateľa v nadväznosti na bod 1.

čl. I bod 4 a 5 §
Technické úpravy v nadväznosti na body 1 až 3.

čl. I bod 6 §
Obec poskytuje finančné prostriedky na mzdy a prevádzku z podielu dane z príjmov fyzických osôb zriaďovateľom súkromných škôl a školských zariadení a zriaďovateľom cirkevných škôl a školských zariadení (materské školy, základné umelecké školy, jazykové školy). Podľa súčasnej právnej úpravy sú obce povinné poskytovať finančné prostriedky súkromným školám a školským zariadeniam a cirkevným školám a školským zariadeniam najmenej vo výške 88 % zo sumy určenej na mzdy a prevádzku na dieťa, poslucháča a žiaka navštevujúcich školy a školské zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti obce. V aplikačnej praxi to znamená možnosť obce zasahovať do rozhodovania o rozsahu financovania súkromných škôl a školských zariadení a cirkevných škôl a školských zariadení s priamym vplyvom na ich existenciu. Uvedené v praxi predstavuje skutočnosť, že väčšine týchto škôl a školských zariadení je skutočne poskytovaných menej finančných prostriedkov, v niektorých prípadoch dokonca výrazne menej finančných prostriedkov ako predstavuje objem financií, ktoré prichádzajú do rozpočtu obce na z podielu dane z príjmov fyzických osôb určených na tento účel (nariadenie …

čl. I bod 7 až 12 §
Vzhľadom na postavenie samosprávnych krajov pri financovaní súkromných škôl a školských zariadení a cirkevných škôl a školských zariadenie sa navrhuje upraviť príslušné ustanovenia tak, aby korelovali so zmenami navrhovanými pri obciach.

čl. I bod 13 §
Návrhom sa upravuje minimálny obsah zmluvy, prostredníctvom ktorej sa majú poskytovať finančné prostriedky na mzdy a prevádzku na dieťa, žiaka a poslucháča súkromným zriaďovateľom a cirkevným zriaďovateľom vybraných škôl a školských zariadení v nadväznosti na body 1 a 8 (§ 6 ods. 12 písm. b) a § 9 ods. 12 písm. b) návrhu zákona).

čl. I bod 14 §
Upravuje sa rozsah a spôsob poskytovania finančných prostriedkov na mzdy a prevádzku na dieťa, žiaka a poslucháča vybraných škôl a školských zariadení podľa § 6 ods. 12 písm. b) vo vzťahu k prechodnému obdobiu na rok 2022. Poskytovanie finančných prostriedkov na mzdy a prevádzku príslušných cirkevných škôl a školských zariadení a cirkevných škôl a školských zariadení sa upravuje tak, aby obec v prechodnom období na rok 2022 zohľadňovala len počet detí, žiakov a poslucháčov príslušných škôl a školských zariadení do dovŕšenia 15 rokov veku, t. j. počet, ktorý sa zbiera aj podľa súčasnej právnej úpravy, a samosprávny kraj zohľadňoval len počet detí, žiakov a poslucháčov príslušných škôl a školských zariadení nad 15 rokov veku. Prechodným ustanovením sa na rok 2022 upravuje aj lehota uzatvorenia zmluvy o financovaní na 31. január 2022. Ustanovuje sa aj osobitná lehota na uzatvorenie zmluvy o financovaní, t. j. 31. január 2022. Prechodným ustanovením sa zároveň ustanovuje spôsob poskytovania finančných prostriedkov pre príslušného poskytovateľa finančných prostriedkov …

čl. V (zákon o štátnej správe v školstve a školskej samospráve)
Legislatívno-technické úpravy súvisiace so zmenami v § 12 ods. 10 zákona o e-Governmente.

čl. II a Čl. III
V súčasnosti je postihované neplnenie si riadnej školskej dochádzky (ďalej len „záškoláctvo“) alebo iné ohrozovanie výchovy a vzdelávania, či zanedbávanie starostlivosti o povinnú školskú dochádzku zo strany zákonného zástupcu dieťaťa sankciou v podobe pokuty za priestupok alebo správny delikt (ak je zákonným zástupcom právnická osoba), a to podľa § 37 a § 37a zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správe v školstve“). Systém je nastavený tak, že riaditeľ školského zariadenia povinne oznamuje, že dieťa neospravedlnene vynechalo určitý počet hodín do mesiaca, resp. určitý počet dní do mesiaca, tak obci, ako aj príslušnému orgánu štátnej správy. Je tomu tak preto, že obec je povinná uložiť pokutu až do výšky 331,50 eur zákonnému zástupcovi dieťaťa, ak si dieťa neplní riadne povinnú školskú dochádzku tak, že neospravedlnene vynechá viac ako 60 hodín v priebehu jedného školského roka. Týmto spôsobom je v súčasnosti postihované len záškoláctvo …

čl. II
Úprava súvisí so zmenou financovania cirkevných zariadení poradenstva a prevencie a súkromných zariadení poradenstva a prevencie. Zmena financovania bude spočívať vo vyňatí financovania neštátnych zariadení poradenstva a prevencie, ktorým obce a samosprávne kraje poskytovali finančné prostriedky z výnosu dane z príjmov fyzických osôb a nastavenie ich financovania zo štátneho rozpočtu. V prechodnom ustanovení sa upravuje sankcia za poskytnutie neúplných údajov pre potreby financovania zariadení poradenstva a prevencie spôsobom určeným ministerstvom vo vzťahu k § 37a ods. 6 zákona č. 596/2003 Z. z. Pri uvedených údajoch pre potreby financovania zariadení poradenstva a prevencie nepôjde o osobné údaje o fyzickej osobe.