zákon č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody

Schvaľovaním nového Trestného zákona a Trestného poriadku sa významným spôsobom završuje proces rekodifikácie základných trestnoprávnych predpisov. Prijatím uvedených zákonov je položený základ v oblasti trestnoprávnych predpisov, na ktorý však musí nadväzovať a z ktorého musí vychádzať príprava a spracovanie ďalších všeobecne záväzných právnych predpisov súvisiacich z vecného hľadiska s uvedenými trestnými kódexmi, medzi ktorými významné miesto patrí aj základným predpisom upravujúcim oblasť väzenstva, predovšetkým však výkon väzby a výkon trestu odňatia slobody (ďalej len „výkon trestu“). Z tohto dôvodu je predložený do legislatívneho procesu nový zákon o výkone trestu odňatia slobody v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády na rok 2005.
V súčasnosti platný zákon č. 59/1965 Zb. o výkone trestu odňatia slobody v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 59/1965 Zb.“) bol od roku 1965, kedy bol prijatý, novelizovaný osemkrát, čím sa do značnej miery stal neprehľadným. V deväťdesiatych rokoch minulého storočia sa niektorými novelami podstatným spôsobom zmenili existujúce inštitúty a zaviedli mnohé nové inštitúty. Predovšetkým zákonom č. 179/1990 Zb. a zákonom č. 296/1993 Z.z. sa v dôsledku nových spoločensko-ekonomických a politických zmien prehĺbila vnútorná diferenciácia odsúdených vo výkone trestu a zmenilo sa zaobchádzanie s niektorými špecifickými kategóriami odsúdených, precíznejšie sa upravila oblasť právneho postavenia odsúdených a disciplinárnej praxe a v neposlednom rade sa prehĺbila humanizácia a demokratizácia výkonu trestu v porovnaní s predchádzajúcim obdobím. Zmenila sa tiež terminológia, označovanie „nápravnovýchovný ústav“ sa zmenilo na „ústav na výkon trestu odňatia slobody“ a zmenilo sa aj označovanie „nápravnovýchovnej činnosti“ na pojem „zaobchádzanie“, ktoré je z hľadiska pôsobenia na odsúdených v podmienkach výkonu trestu výstižnejšie aj napriek skutočnosti, že vtedy platný Trestný zákon a Trestný poriadok aj naďalej zaraďoval odsúdených do nápravnovýchovných skupín. Zmenené podmienky si vyžiadali aj zmenený prístup v oblasti zamestnávania odsúdených, disciplinárnej praxe, nákladov výkonu trestu, výkonu doživotných trestov a podobne. Napriek týmto zmenám základné zásady výkonu trestu, na ktorých bol zákon č. 59/1965 Zb. budovaný, sa zásadnejším spôsobom nezmenili, nezmenila sa ani jeho systematika. Mnohé ustanovenia zostali bez zmien, celkové riešenie bolo nekoncepčné a netransparentné. Z dôvodu, že filozofia zmien sa len čiastočne odrazila na celkovom charaktere zákona č. 59/1965 Zb., samotný zákon do určitej miery pôsobil už roztrieštene. Poslednou rozsiahlou novelou (zákon č. 451/2003 Z.z.) sa zákon č. 59/1965 Zb. a príslušné vykonávacie predpisy ešte viac roztrieštili a to tým, že sa osobitným spôsobom upravil výkon trestu cudzincov, podstatným spôsobom sa zasiahlo do prijímania balíkov, peňažných prostriedkov a nakladania s nimi, nákupu potravín, zamestnávania odsúdených, pracovnej odmeny a peňažnej odmeny, zmenil sa inštitút úhrady trov výkonu trestu, zavinených nákladov výkonu trestu a zvýšených nákladov výkonu trestu.
Z dôvodu, že v minulosti niektoré trestnoprávne normy boli prijímané do značnej miery nesystémovým spôsobom (napríklad precíznejšie definovanie kategórie odsúdených za obzvlášť závažný trestný čin, ak takýto trestný čin osoba spáchala ako člen organizovanej skupiny alebo zločineckej skupiny a v konečnom dôsledku aj prijatie zákona upravujúceho ochranu svedka, použitie informačno-technických prostriedkov a podobne), bolo problematické novelizovať príslušné ustanovenia v predpisoch upravujúcich oblasť väzenstva tak, aby tieto zmeny z hľadiska príslušných právnych predpisov boli transparentné, nenarušili celkovú filozofiu právneho predpisu a v konečnom dôsledku aj jeho štruktúru. Nesystémové zmeny boli tiež jedným z dôvodov rekodifikovať trestnoprávne predpisy a v konečnom dôsledku aj predpisy upravujúce oblasť väzenstva. Najmä v posledných rokoch sa táto požiadavka stala nanajvýš aktuálnou, aj keď neboli vždy vytvorené na všetkých spoločenských úrovniach také podmienky, aby práce na rekodifikácii mohli byť ukončené.
Za štyridsaťročné obdobie uplatňovania zákona č. 59/1965 Zb. sa viacerými novelami zmenili niektoré jeho inštitúty tak, že prešli od etapy zdôrazňovania zvýšeného represívneho pôsobenia cez postupnú humanizáciu a demokratizáciu až po súčasný stav, kedy je potrebné prehodnotiť zaobchádzanie s niektorými kategóriami odsúdených, najmä s odsúdenými za organizovanú trestnú činnosť, ktorí sú vo výkone trestu podľa zásady „trikrát a dosť“ a podobne. Uplatňovanie mnohých inštitútov v praxi si v dôsledku častých zmien a doplnkov vyžaduje poskytovanie opakovaných výkladov, stanovísk a právnych názorov z dôvodu, že pôvodný zámer zákonodarcu sa stal do značnej miery nejednoznačný v dôsledku neskôr prijatých noviel. Niektoré inštitúty mali častokrát formálnoprávny charakter, v niektorých sa ešte čiastočne zachovali prvky ideologických a politických postulátov z obdobia pred rokom 1989. Ide predovšetkým o oblasť právneho postavenia odsúdených vo výkone trestu, kde napríklad odsúdený nedisponoval právom telefonovať, právom voliť (aj keď toto právo mu žiadnym zákonom nebolo odňaté, výkon trestu sa považuje za prekážku vo výkone volebného práva podľa zákona č. 80/1990 Zb.) a podobne.
Napriek uvedeným nedostatkom možno však konštatovať, že v čase prijatia zákona č. 59/1965 Zb. Československá republika patrila medzi tie európske štáty, ktoré upravovali výkon trestu samostatným a osobitným zákonom, čo v tom čase bolo pomerne zriedkavým javom. Možno v tom vidieť zámer, že trest odňatia slobody ako závažný a citeľný zásah do základných práv a slobôd občana v spoločnosti, bolo potrebné upraviť osobitným zákonom, ktorý by zabezpečil garanciu ochrany práv a slobôd občanov. Taktiež je potrebné zdôrazniť skutočnosť, že pri tvorbe zákona č. 59/1965 Zb. predkladatelia vychádzali a v mnohých smeroch akceptovali Štandardné minimálne pravidlá pre zaobchádzanie s väznenými osobami, ktoré boli prijaté Organizáciou spojených národov v Ženeve v roku 1955 a neskôr aj ich modifikovanú a zmodernizovanú formu Európske väzenské pravidlá prijaté Radou Európy v Bruseli v roku 1987.
Rekodifikácia predpisov upravujúcich oblasť väzenstva je bezprostredne spätá s rekodifikáciou trestnoprávnych predpisov, nadväzuje na ňu a je v súlade s jej filozofiou a úpravou jednotlivých inštitútov. Nové trestnoprávne predpisy v prvom rade reagujú na prognózy spoločenského vývinu v 21. storočí. Na prognózy z trestnoprávneho hľadiska nadväzujú aj prognózy v oblasti väzenstva a to takým spôsobom, aby nebolo potrebné ich v krátkom časovom intervale novelizovať a narúšať ich kompatibilitu a stabilitu.
Novou kodifikáciou sa odstraňujú z výkonu trestu také postupy a tiež niektoré inštitúty, ktoré splnili svoj účel v čase ich platnosti, avšak už sú neopodstatnené a prekonané vzhľadom na zmeny vo filozofii uplatňovania trestu odňatia slobody ako ultima ratio. Nová kodifikácia je tiež v súlade z medzinárodnými dohovormi a dohodami, ktorými je Slovenská republika viazaná, vychádza z rekodifikácie trestného práva procesného a trestného práva hmotného, prihliada na odporúčania a stanoviská Rady Európy, garantujú sa v nej základné ľudské práva a slobody, najmä Listina základných práv a slobôd a je tiež v plnom súlade s Ústavou Slovenskej republiky.
Nová kodifikácia vychádza tiež z analýzy a zhodnotenia účinnosti doterajšej právnej úpravy, uplatňovania jednotlivých inštitútov v rámci výkonu trestu a z dostupných poznatkov penologického výskumu a právnej úpravy v niektorých európskych štátoch. V neposlednom rade nová kodifikácia nadväzuje na kodifikáciu Trestného poriadku a Trestného zákona, predovšetkým na filozofiu a základné zásady, ktoré sú východiskom pre koncipovanie aj základných zásad uplatňovaných vo výkone trestu, predovšetkým však zásady, že trest odňatia slobody musí byť ponímaný ako ultima ratio.
Spoločensko-ekonomické zmeny, ktoré nastali v našej spoločnosti po roku 1989, sa postupne odrazili vo všetkých spoločenských oblastiach, nevynímajúc ani oblasť trestného práva, jeho trestno-výkonnú zložku, ktorou je väzenstvo a v neposlednom rade aj oblasť kriminality. V tomto smere sa javí ako zarážajúce, že publikácie odborníkov z oblasti boja s kriminalitou a návrhov na určité zakonzervovanie, resp. postupné znižovanie kriminality, sú od roku 1989 len veľmi sporadické. I keď v tejto oblasti je do určitej miery pochopiteľná stagnácia spoločnosti, ktorá stála pred riešením mnohých zásadných spoločensko-ekonomických zmien, nárast kriminality a najmä jej sústavne sa zhoršujúca štruktúra vyžaduje nekompromisné a zásadné riešenie týchto otázok. Nanajvýš potrebné sa v poslednom období javí prehodnotenie mnohých cenných poznatkov z interdisciplinárnych výskumov kriminality realizovaných pred rokom 1989 a nadviazanie na tieto poznatky z hľadiska perspektívnych zámerov v oblasti boja s kriminalitou. Oblasť trestnoprávneho postihu je len jeden z vektorov určujúcich smerovanie spoločenských aktivít, ktorému by mal predchádzať a naň nadväzovať celý komplex aj ďalších celospoločenských aktivít. Ak oblasť základného a aplikovaného výskumu v oblasti kriminality po roku 1989 nezaznamenala takmer žiadne aktivity, je nanajvýš potrebné, aby nové návrhy a opatrenia mohli byť odôvodnené výsledkami tímu odborníkov, ktorí budú mať nezastupiteľné miesto aj v oblasti prognózovania určitých javov.
Spoločensko-ekonomické zmeny sa v oblasti väzenstva po roku 1989 premietli predovšetkým v prehĺbení humanizácie a demokratizácie výkonu trestu, čoho dôkazom je aj skutočnosť, že od roku 1989 bol zákon č. 59/1965 Zb. novelizovaný šesťkrát. Novelizáciou sa reagovalo predovšetkým na zmeny v trestnoprávnych predpisoch, ale aj na mnohé problémy, ktoré vznikli pri uplatňovaní jednotlivých inštitútov v praxi. K zmenám koncepčného charakteru však došlo len čiastočne ako dôsledok skutočnosti, že v roku 1994 bola vládou Slovenskej republiky prijatá Koncepcia väzenstva v Slovenskej republike.
V súčasnosti zákon č. 59/1965 Zb. už v mnohých smeroch nevyhovuje novým požiadavkám, ktoré sa kladú na výkon trestu, niektoré požiadavky sú predkladané aj medzinárodnými organizáciami ako je Európsky výbor na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania (ďalej len „CPT“). Ide predovšetkým o oblasť ešte širšieho zabezpečenia ochrany práv a slobôd občana v podmienkach výkonu trestu, resp. rozšírenia práv odsúdených, celkového posilnenia ich právneho postavenia a orientácie zaobchádzania s odsúdenými tak, aby po prepustení na slobodu viedli riadny život občana.
Nová kodifikácia zákona o výkone trestu nadväzuje na ideový zámer, z ktorého vychádza aj kodifikácia trestných kódexov a to, že ochranu práv a slobôd občanov a ochranu ich života, zdravia a majetku je treba dosiahnuť predovšetkým mimotrestnými prostriedkami a tiež, že potlačovanie a kontrolovanie kriminality bude možné účinne dosiahnuť vyváženým pôsobením prevencie a represie. Na protiprávne konanie bude potrebné reagovať prostriedkami trestného práva až v nevyhnutných prípadoch v súlade so subsidiárnou úlohou trestného práva, teda až v takýchto prípadoch ukladať trest odňatia slobody ako ultima ratio. Z tohoto pohľadu väzenstvo ako trestno-výkonná zložka sa významným spôsobom podieľa na realizácii jednej zo zásad ukladania trestov (§ 34 ods. 1 návrhu Trestného zákona), podľa ktorej trest zabezpečuje ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvára podmienky na jeho výchovu a na to, aby viedol riadny život a súčasne iných musí odrádzať od páchania trestných činov, pričom trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. V tomto smere väzenstvo plní významnú funkciu nielen v oblasti všeobecnej prevencie, ale aj individuálnej prevencie kriminality. Počas výkonu trestu sa tiež musí dbať na to, aby nikto nebol mučený alebo podrobený neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu a nebola ponižovaná jeho ľudská dôstojnosť.
Kodifikácia predpisov upravujúcich výkon trestu vychádza z nasledovných dokumentov:
Všeobecná deklarácia ľudských práv prijatá v roku 1948 Valným zhromaždením Organizácie spojených národov.
Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd prijatý v roku 1998 Radou Európy.
Európsky dohovor na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania prijatý Radou Európy v roku 1987.
Štandardné minimálne pravidlá pre zaobchádzanie s väznenými osobami prijaté Organizáciou spojených národov v roku 1955.
Európske väzenské pravidlá prijaté Radou Európy v roku 1987.
Listina základných práv a slobôd.
Ústava Slovenskej republiky.
Ak trestné právo odmieta vychádzať zo zásady, že trest je len odplata za spáchaný
čin, tak aj zákon o výkone trestu vychádza z tohto postulátu a vedľa ochrannej funkcie pôsobí všetkými aktivitami na odsúdeného v smere jeho sociálnej reintegrácie. To však nevylučuje opatrenia represívneho charakteru, ak sa odsúdený dopustí konania, ktorým poruší určité pravidlá počas jeho pobytu vo výkone trestu.
Základným cieľom kodifikácie zákona o výkone trestu je predovšetkým
zabezpečiť ochranu ľudských práv a slobôd, ako aj ďalších hodnôt vyplývajúcich z Listiny základných práv a slobôd, základných medzinárodných dokumentov, ktorými je Slovenská republika viazaná, Ústavy Slovenskej republiky a transformovať do zákona o výkone trestu tie ustanovenia predovšetkým zo Štandardných minimálnych pravidiel pre zaobchádzanie s väznenými osobami a Európskych väzenských pravidiel, ktorými sa prehĺbi efektívnosť výkonu trestu,
prehĺbiť progresívnosť a diferencovanosť výkonu trestu vo vzťahu k jednotlivým kategóriám odsúdených a uplatňovať primeraný program zaobchádzania,
program zaobchádzania vo vzťahu k jednotlivým kategóriám odsúdených orientovať tak, aby boli vytvorené podmienky na sociálnu reintegráciu osoby po jej prepustení z výkonu trestu v podmienkach na slobode a tým sa potenciálne podieľať na postupnom znižovaní kriminality,
zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľmi obzvlášť závažných trestných činov a recidivistami,
zmeniť filozofiu pasívneho prijímania aktivít odsúdeným na filozofiu ponuky a aktivácie jeho vlastných schopností a snahy smerom k resocializácii tak, aby prostriedky vkladané spoločnosťou boli zmysluplné a efektívne.
Na dosiahnutie uvedených základných cieľov je potrebné:
prehĺbiť diferenciáciu a individualizáciu výkonu trestu a zaobchádzanie s odsúdeným na základe najnovších poznatkov najmä z oblasti penitenciárnej pedagogiky, sociológie, psychológie, psychiatrie a medicíny,
motivovať odsúdeného v tom smere, aby na základe zmeny postojov spolurozhodoval o svojom právnom postavení, o rozsahu práv a výhod vo výkone trestu,
zmeniť filozofiu výkonu trestu v smere zvýšenia a podpory motivácie odsúdeného, aby zmenenými postojmi sa zásadným spôsobom zlepšilo jeho právne postavenie vo výkone trestu a tým odsúdený spolurozhodoval o svojej celkovej pozícii,
implementovať tie odporúčania medzinárodných dokumentov, ktorými sa prehĺbi humanizácia a demokratizácia výkonu trestu,
vytvoriť také podmienky, aby každý odsúdený odchádzal z výkonu trestu do občianskeho života minimálne nie horší, než do výkonu trestu nastúpil a aby sa na základe vlastnej aktivity dokázal plnohodnotne integrovať do spoločnosti a viesť riadny život občana. a jeho znovuzačlenenie bude prínosom nielen pre neho samotného, ale aj pre spoločnosť.
V návrhu zákona o výkone trestu je akceptovaná požiadavka jeho logického usporiadania z hľadiska zaobchádzania s odsúdeným od jeho nástupu na výkon trestu až po jeho prepustenie na slobodu. Hlavný dôraz sa kladie okrem samotného zaobchádzania najmä na dodržiavanie práv a slobôd odsúdeného, pričom sa vychádza z ústavnej zásady, že povinnosti možno ukladať len na základe zákona a tiež, že medze základných práv a slobôd možno upraviť len zákonom.
Základné zásady, ktoré sú v zákone o výkone trestu vyjadrené, možno zhrnúť nasledovne:
Vo výkone trestu sa rešpektuje dôstojnosť osobnosti odsúdeného, odsúdený nesmie byť podrobený krutému, neľudskému, či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu. Výkonom trestu musí byť zabezpečená tiež ochrana spoločnosti.
Trest sa musí vykonávať nestranne. Odsúdený nesmie byť diskriminovaný.
S odsúdeným vo výkone trestu sa musí zaobchádzať tak, aby sa podporovali také postoje a schopnosti, ktoré napomáhajú pri návrate do spoločnosti a začleneniu sa do nej v súlade so zákonom.
Odsúdenému sa môžu na čas výkonu trestu obmedzovať len tie občianske práva, ktorých výkon by bol v rozpore s účelom výkonu trestu alebo ktoré sa nemôžu vzhľadom na výkon trestu uplatniť; takéto obmedzenia sa precízne ustanovujú v zákone.
Na základe zmenenej vonkajšej diferenciácie (ústavy na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym, stredným a maximálnym stupňom stráženia) výkon trestu je založený na diferencovanom bezpečnostnom systéme stráženia odsúdených.
Zaobchádzanie s odsúdeným sa vykonáva diferencovane. Diferencované zaobchádzanie je založené na diferencovanom strážení, pohybe a kontakte a diferencovaným spôsobom sa zabezpečuje aj realizácia práv odsúdeného.
Za účelom zvýšenia účinnosti zaobchádzania s odsúdeným sa vykonáva vnútorná diferenciácia; jej účelom je vytvorenie systému, ktorý obsahuje motivačné prvky podporujúce snahu odsúdeného o resocializáciu.
Za účelom účinného zaobchádzania s odsúdeným sa v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody vytvárajú špecializované oddiely, v ktorých vykonávajú trest odňatia slobody osobitné kategórie odsúdených.
Pri koncipovaní základných zásad sa vychádza z medzinárodných dokumentov prijatých v oblasti väzenstva ako aj z doterajších teoretických a praktických poznatkov v oblasti penológie, penitenciárnej vedy a iných vedných disciplín. Predovšetkým sa zdôrazňuje, že vo výkone trestu sa musí rešpektovať dôstojnosť osobnosti odsúdeného a odsúdený nesmie byť podrobený krutému, neľudskému, či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu. Trest sa musí vykonávať nestranne a odsúdený nesmie byť diskriminovaný. S odsúdeným vo výkone trestu sa musí zaobchádzať tak, aby boli podporované postoje a schopnosti, ktoré odsúdenému pomôžu pri návrate do spoločnosti a umožnia viesť po prepustení na slobodu život v súlade so zákonom. V neposlednom rade sa zdôrazňuje zásada, že odsúdenému možno na čas výkonu trestu obmedziť len tie občianske práva, ktorých výkon by bol v rozpore s účelom výkonu trestu alebo ktoré sa nemôžu vzhľadom na výkon trestu uplatniť. Táto zásada je koncipovaná tak, aby neumožňovala príliš extenzívny výklad a nezasahovala nad zákonný rámec do právneho postavenia odsúdeného.
Účel výkonu trestu je formulovaný v súlade s § 34 nového Trestného zákona a jeho podstatou je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred odsúdeným tým, že sa mu bráni v ďalšom páchaní trestnej činnosti a vytvárajú také podmienky, ktoré umožnia aktiváciu pozitívnych osobnostných rezerv za účelom resocializácie tak, aby bol po prepustení na slobodu schopný viesť riadny život.
V súlade s vonkajšou diferenciáciou ustanovenou novým Trestným zákonom trest odňatia slobody sa vykonáva v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym, stredným a maximálnym stupňom stráženia. Vonkajšou, resp. súdnou diferenciáciou sa nahrádza diferenciácia podľa nápravnovýchovných skupín (I., II. a III. nápravnovýchovná skupina), v jednom ústave môžu byť zriadené všetky tri stupne stráženia.
V oblasti zaobchádzania sa menia niektoré aspekty filozofie tohto inštitútu a to v tom smere, že zaobchádzanie je potrebné aplikovať z komplexnejšieho hľadiska ako doposiaľ a tiež je potrebné stimulovať účasť odsúdeného na tomto procese. Podľa miery účasti odsúdeného na zaobchádzaní a celkových výsledkov navrhuje sa uplatňovať aj niektoré výhody a znižovať obmedzenia vo výkone trestu. Týmto spôsobom je potrebné odsúdeného motivovať, aby sa aktívne podieľal na programe zaobchádzania a tak dosiahol aj výhody spojené s pozitívnymi výsledkami.
Z hľadiska vonkajšej diferenciácie sa ústavy odlišujú stupňom stráženia, pričom v ústavoch s minimálnym stupňom stráženia sa uplatňujú najmiernejšie bezpečnostné opatrenia a v ústavoch s maximálnym stupňom stráženia sa uplatňujú najprísnejšie bezpečnostné opatrenia. O zaradení odsúdeného do ústavu s príslušným stupňom stráženia rozhoduje súd, o zaradení do konkrétneho ústavu rozhoduje Generálne riaditeľstvo zboru. Výkonom trestu v ústavoch s tromi stupňami stráženia sa sleduje zabezpečenie účelu výkonu trestu diferencovane pre odsúdených s rôznym stupňom kriminálneho a sociálneho narušenia, aby spôsob uplatnenia jednotlivých práv a resocializačných aktivít mohol byť realizovaný efektívne a neeliminoval snahu menej narušených odsúdených napraviť sa.
U odsúdených na doživotný trest odňatia slobody možno zriadiť podskupinu s miernejším režimom pre odsúdených, ktorí vykazujú znaky pozitívneho správania vo vzťahu k účelu výkonu trestu.
Vo významnej oblasti, akou sú práva odsúdených, sa navrhuje realizovať určité zmeny, ktorých potrebu vyvolala požiadavka prehĺbenia právneho postavenia odsúdených zo strany niektorých medzinárodných organizácii (napríklad CPT). Taktiež je potrebné akceptovať požiadavku, aby navrhovaná úprava bola v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a zmenami filozofie v tom smere, že odsúdený má taký rozsah práv, aký si zaslúži na základe zmenených postojov a snahy o vlastnú nápravu, teda každý rozhoduje o svojom postavení vo výkone trestu, o rozsahu práv a výhod. Určitý štandard je však potrebné garantovať každému odsúdenému, poskytovanie nadštandardu závisí od správania a preukázanej snahy odsúdeného.
Základné sociálne práva sú garantované každému odsúdenému. Ide predovšetkým o stravovanie, ubytovanie, odev, spánok, osobnú hygienu, vychádzky a zabezpečenie nevyhnutnej ubytovacej plochy, pričom sa navrhuje zvýšiť ubytovaciu plochu z terajších 3,5 m2 na 4 m2 u odsúdených mladistvých a odsúdených žien.
V oblasti návštev sa navrhujú zmeny, ktoré súvisia so zmenou filozofie v oblasti zaobchádzania s odsúdenými. Bez ohľadu na to, či ide o ústav s minimálnym, stredným alebo maximálnym stupňom stráženia navrhuje sa, aby odsúdený mal právo raz mesačne na dvojhodinovú návštevu spravidla bez dozoru (výnimku tvoria určené kategórie odsúdených ako napríklad odsúdení, u ktorých sa neuplatňuje vnútorná diferenciácia z dôvodu neefektívnosti; u týchto odsúdených rozhodne o spôsobe vykonania návštevy riaditeľ ústavu). Rozšírením tohoto práva sa podporujú kontakty s primárnym sociálnym prostredím, pokiaľ toto prostredie pôsobí pozitívne na odsúdeného.
Novým právom, ktoré sa navrhuje uplatňovať, je právo používať telefón; takýmto spôsobom sa napomáha udržiavať pozitívne sociálne kontakty a podporovať resocializácia odsúdených. Aj tu ide o právo, ktorého frekvencia uplatňovania závisí od správania odsúdeného.
Rozsah kultúrno-osvetovej činnosti tiež závisí od výsledkov plnenia programu zaobchádzania. Navrhuje sa, aby odsúdený mal právo na niektoré základné štandardné aktivity, účasť na nadštandardných ponukách bude možná len na základe splnenia určitých podmienok. Napríklad sledovanie vybraných programov bude určené len pre tých odsúdených, u ktorých boli dosiahnuté pozitívne výsledky v zaobchádzaní.
V predkladanom návrhu sa neuvažuje so zachovaním práva odsúdeného prijať balík. Už poslednou novelou zákona č. 59/1965 Zb. (zákon č. 451/2002 Z.z.) sa znížila frekvencia prijímania balíkov na raz za tri mesiace. Hlavným dôvodom bolo zamedziť opakujúcim sa pokusom o prienik nedovolených predmetov, najmä omamných látok, psychotropných látok, prekurzorov, jedov, liekov, na identifikáciu ktorých v ústavoch nie sú potrebné technické prostriedky, ale tiež výbušných predmetov a iných nedovolených vecí, ktorými by mohol byť ohrozený život alebo zdravie osôb a tiež zabrániť možnosti teroristických útokov. V neposlednom rade je potrebné zabrániť tiež hroziacemu nebezpečenstvu vzniku rôznych potravinových nákaz, keď častokrát balíky obsahujú po domácky vyrobené potraviny. Z uvedených dôvodov sa navrhuje zrušiť zasielanie balíkov a nákup potravín a vecí osobnej potreby namiesto balíkmi riešiť nákupmi odsúdených v ústavných predajniach. S prihliadnutím na výsledky plnenia programu zaobchádzania odsúdený bude môcť prijať balík na základe povolenia riaditeľa ústavu, avšak na účely obmeny ošatenia, bielizne, na zabezpečenia literatúry za účelom vzdelávania odsúdeného a na zabezpečenie vecí na prácu v záujmovom krúžku.
Poskytovanie zdravotnej starostlivosti odsúdeným je v každom väzenskom systéme oblasťou, ktorej je potrebné venovať mimoriadnu pozornosť z dôvodu, že väčšina sťažností odsúdených sa týka práve poskytovania zdravotných služieb. V tejto oblasti nová právna úprava nadväzuje na doterajšie poznatky a skúsenosti a odsúdeným sa poskytuje štandardná zdravotná starostlivosť. Ak je to z hľadiska poskytovania špecifických zdravotných služieb potrebné, odsúdený sa premiestni do nemocnice pre obvinených a odsúdených alebo civilného zdravotníckeho zariadenia. Počas výkonu trestu sa vykonáva tiež ochranné liečenie.
V oblasti ochrany práv, poskytovania právnej pomoci a ochrany pred neoprávneným násilím a ponižovaním ľudskej dôstojnosti nie je osobitný dôvod zásadným spôsobom meniť doterajšiu prax. Odsúdený môže aj naďalej podávať žiadosti a sťažnosti súdom, štátnym orgánom, orgánom Slovenskej republiky a medzinárodným orgánom; v súvislosti s tým je potrebné vytvoriť všetky podmienky na to, aby toto právo bolo prísne dodržiavané a aby nedochádzalo k jeho neporušovaniu.
V oblasti vzdelávania sa podporuje úsilie odsúdeného, aby získal vzdelanie na základnej škole, strednej škole alebo aby sa zúčastnil na ďalších formách vzdelávania (napríklad v akreditovaných rekvalifikačných kurzoch, vyučením v odborných a stredných učilištiach), čím odsúdený získa alebo si zvýši pracovnú kvalifikáciu a vytvorí lepšie podmienky na začlenenie do spoločnosti po prepustení na slobodu. Negramotným odsúdeným sa umožňuje absolvovať kurzy pre negramotných. Odsúdený zaradený do denného štúdia sa nezaraďuje do práce; pritom sú vytvárané také podmienky a motivácia, aby odsúdený uprednostňoval vzdelávanie pred zaradením do práce (napríklad udeľovaním disciplinárnej odmeny, zvýšením sociálneho vreckového a podobne).
V rámci kultúrno-osvetovej činnosti sa vytvárajú podmienky a podporuje sa snaha aktivovať a rozvíjať individuálne záujmy odsúdených, zvyšovať ich vzdelanosť a kultúrnosť a pripraviť ich na podmienky života na slobode po prepustení z výkonu trestu
V oblasti povinností, zákazov a obmedzení odsúdených je potrebné ustanoviť, že niektoré práva garantované Ústavou Slovenskej republiky odsúdení nebudú môcť uplatňovať a v niektorých právach budú obmedzení vzhľadom na to, že ich výkon je v rozpore s účelom výkonu trestu alebo ktoré nemôžu byť vzhľadom na výkon trestu uplatnené. Odsúdený síce nestráca tieto práva, avšak tieto práva fakticky nemôže uplatňovať vzhľadom na skutočnosť, že právo slobodne sa pohybovať a rozhodovať je obmedzené pobytom vo výkone trestu a tiež skutočnosťou, že nesmie byť ohrozený účel výkonu trestu
Kým v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou, kde vo vykonávacom právnom predpise (vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 125/1994 Z.z.) sa odsúdeným ukladali povinnosti, zákazy a obmedzenia, v predkladanom návrhu je potrebné ustanoviť aj tieto povinnosti, zákazy a obmedzenia a neupravovať ich vo vykonávacích predpisoch.
V oblasti zamestnávania odsúdených je aj naďalej pozitívnym výchovným prvkom zaraďovanie odsúdeného do práce ako významný psychohygienický faktor, pričom jeho cieľom je najmä zabezpečovanie podmienok na získanie alebo zvyšovanie pracovnej kvalifikácie a vytvorenie predpokladov na zaradenie odsúdeného do života na slobode po prepustení na slobodu. Aj naďalej každý odsúdený je povinný pracovať, ak je zaradený do práce.
Mení filozofia zamestnávania v tom smere, že odsúdení sú zamestnávaní len v strediskách vedľajšieho hospodárstva ústavov a vo vnútornej prevádzke ústavov, pričom táto činnosť nemá podnikateľský charakter a výdavky na ňu sa uhrádzajú zo štátneho rozpočtu. Zamestnávanie odsúdených v strediskách vedľajšieho hospodárstva sa vykonáva formou vlastnej výroby a poskytovaním prác a služieb, pričom strediská vykonávajú túto činnosť v ústavoch alebo mimo ústavov. Vlastná výroba stredísk je určená na uspokojovanie potrieb zboru. Strediská môžu poskytovať práce a služby aj právnickým osobám a fyzickým osobám na základe zmlúv uzavretých podľa Obchodného zákonníka alebo Občianskeho zákonníka. Odsúdenému patrí pracovná odmena podľa druhu vykonávanej práce, odpracovaného času alebo normy spotreby práce, pričom však odsúdenému nevzniká nárok na minimálnu mzdu.
Odsúdený, ktorý nie je zaradený do práce, spravidla je zaradený do vzdelávacích a osvetových činností alebo na výkon prác v ústave. Účelom odborných vzdelávacích činností je príprava na zaradenie odsúdeného do života po prepustení z výkonu trestu na slobodu.
V oblasti disciplinárnej praxe sa navrhuje rozšíriť okruh disciplinárnych trestov a disciplinárnych odmien z dôvodu, aby pri voľbe a ukladaní najvhodnejšej disciplinárnej odmeny alebo disciplinárneho trestu sa mohlo prihliadať na individuálne okolnosti prípadu alebo správanie, čo je v súlade s diferencovaným zaobchádzaním a prístupom k odsúdenému.
Vzhľadom na to, že cieľom vnútornej diferenciácie je rozdeľovanie odsúdených do diferenciačných skupín tak, aby boli oddelení odsúdení menej kriminálne a sociálne narušení a ktorí preukazujú snahu o nápravu od ostatných odsúdených, je potrebné vypracovať osobitné programy zaobchádzania pre jednotlivé diferenciačné skupiny, ktoré sa navzájom odlišujú a pre ktoré sú charakteristické určité znaky. Z tohto hľadiska sa mení vnútorná diferenciácia v smere vytvárania novej vnútornej štruktúry a nových oddielov, kde sa navrhuje uplatňovať zaobchádzanie s osobitnými kategóriami odsúdených, ktorí vyžadujú aj špecializované prostriedky a metódy zaobchádzania. V rámci špecializovaných oddieloch sa navrhuje zriadiť nástupný oddiel, oddiel doživotných trestov, oddiel špecializovaného zaobchádzania, oddiel s bezpečnostným režimom, oddiel disciplinárnych trestov, oddiel pre odsúdených zdravotne postihnutých a výstupný oddiel.
V oblasti výkonu trestu mladistvých sa nepredpokladajú zmeny zásadnejšieho významu, nadväzuje sa na doterajšie poznatky v zaobchádzaní s touto špecifickou kategóriou odsúdených, overené prostriedky a metódy a v neposlednom rade na vnútornú a už osvedčenú diferenciáciu uplatňovanú v závislosti od mentálnej úrovne a prognózy vychovávateľnosti.
V rámci výkonu trestu v špecializovaných oddieloch sa navrhuje zriaďovať nástupné oddiely, ktoré plnia dôležitú úlohu v súvislosti s nástupom odsúdeného na výkon trestu a jeho adaptáciou na podmienky výkonu trestu. Vzhľadom na skutočnosť, že trest odňatia slobody zásadným spôsobom zasahuje do života odsúdeného, prvému kontaktu s väzenským prostredím je potrebné venovať väčšiu pozornosť. Pritom nejde len o oboznamovanie sa s ústavným poriadkom a právami a povinnosťami odsúdeného, ale predovšetkým o adaptáciu v tom smere, aby nedošlo k takým negatívnym zmenám v správaní sa odsúdeného, ktoré ešte viac prehĺbia jeho narušenie.
V porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou sa navrhuje, aby odsúdený, ktorému bol uložený trest odňatia slobody vo výmere viac ako tri roky, bol za účelom plynulého prechodu do života na slobode umiestnený pred prepustením z výkonu trestu na výstupný oddiel, pričom dĺžka pobytu v tomto oddieli je individuálna a určí sa s prihliadnutím na potreby odsúdeného. Vo výstupnom oddieli sa vytvárajú také podmienky, ktoré napomáhajú adaptácii odsúdeného na podmienky života po prepustení na slobodu.
Návrh zákona obsahuje aj ďalšie zmeny, ktorých úpravu si vyžiadala aplikačná prax.
Doložka zlučiteľnosti právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom
Európskej únie
1. Navrhovateľ zákona: vláda Slovenskej republiky.
2. Názov návrhu zákona: zákon o výkone trestu odňatia slobody.
3. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:
zo Zmluvy o pristúpení SR k EÚ, z Aktu o podmienkach pristúpenia SR k EÚ a z materiálov o určení gestorstva za transpozíciu smerníc nevyplývajú žiadne záväzky vo vzťahu k problematike upravenej v návrhu zákona; návrh zákona je súčasťou Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2005.
4. Problematika návrhu zákona
a) nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev,
b) je upravená v práve Európskej únie: v čl. 6 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii, ktorý ustanovuje, že únia práva zabezpečené Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd z roku 1950 rešpektuje ako všeobecné právne princípy.
5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:
a) žiadna,
b) úplná.
6. Gestor (spolupracujúce rezorty): bezpredmetné.
7. účasť expertov pri príprave návrhu zákona a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu zákona s právom ES/EÚ: účasť expertov nebola využitá.
Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov,
vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie
Odhad vplyvu na verejné financie a zamestnanosť
Predložený návrh zákona predpokladá čiastočné zvýšenie výdavkov zboru v rámci ozbrojenej časti rozpočtu rozpočtovej kapitoly Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, najmä v nadväznosti na humanizáciu podmienok výkonu trestu. Osobitne ide o zvýšenie zákonom stanovenej minimálnej ubytovacej plochy na osobitné kategórie odsúdených, t. j. na mladistvých a ženy, čiastočné rozšírenie práv odsúdených vo výkone trestu (zavedenie telefonických hovorov, právo cudzincov na oboznamovanie sa a komunikáciu v jazyku, ktorý rozumie a pod. ) ale aj zaistenia bezpečnostných režimov a prevádzku tzv. výstupných oddielov pred prepustením z výkonu trestu.
Dopad na štátny rozpočet v súvislosti s personálnym a materiálovo-technickým zabezpečením a investíciami predstavuje v celkovej výške zvýšenie výdavkov v roku 2006 o 17.346 tis. Sk. Z uvedenej sumy tvoria bežné výdavky sumu 14.946 tis. Sk vrátane tzv. jednorazových výdavkov a kapitálové výdavky 2.400 tis. Sk.
V roku 2006 z predpokladanej celkovej výšky dopadu na výdavky štátneho rozpočtu predstavujú
výdavky na personál sumu 9.646 tis. Sk, t.j. služobné príjmy, poistné a s tým súvisiace výdavky vrátane výdavkov na výstroj, výzbroj, zaškolenie, príspevok na stravovanie a sociálny fond vyplývajúce z navrhovaného zvýšenia systemizácie príslušníkov zboru o minimálny počet 22 funkčných miest, (požadovaný počet 78 príslušníkov zboru sa zredukoval prerozdelením služobných činností pri využití súčasného stavu príslušníkov zboru), za zamestnávateľa v tom
výdavky každoročne sa opakujúce (pravidelné) vo výške 7 380 tis. Sk,
výdavky jednorazové vo výške 2.266 tis. Sk,
výdavky materiálového charakteru a iné vecné výdavky charakteru bežných výdavkov vo výške 5.300 tis. Sk., v tom
pravidelné výdavky 3.000 tis. Sk,
jednorazové výdavky 2.300 tis. Sk,
kapitálové výdavky vo výške 2.400 tis. Sk.
V roku 2007 sa predpokladá dopad v celkovom objeme zvýšenia výdavkov o 38 147 tis. Sk. t. j. v tomto roku a aj v ďalších rokoch každoročne bežné výdavky vo výške 7 617 tis. Sk a kapitálové výdavky v závislosti od uvoľňovania prostriedkov zo štátneho rozpočtu v roku 2007 (návrh zboru 30.000 tis. Sk) a v nasledujúcich rokoch na zvyšovanie ubytovacej plochy na osobitné kategórie odsúdených t. j. mladistvých a ženy, prípadne podľa postupu realizácie zriadenia špecializovaného oddielu žien vo výkone trestu s deťmi do troch resp. piatich rokov.
Výdavky na personál t. j. príslušníkov zboru príp. s nimi súvisiace výdavky na poistné, stravovanie a príspevok zo sociálneho fondu za zamestnávateľa, majú charakter pravidelne sa opakujúcich pravidelných výdavkov, t. j. ich vyčíslenie zodpovedá dopadu na rok 2006 a v ďalších rokoch na jedno rozpočtové obdobie a každoročne sa budú pravidelne vynakladať z rozpočtov ústavov na výkon trestu odňatia slobody.
Vyčíslené výdavky materiálového charakteru a iných vecných výdavkov sú každoročne sa opakujúce (pravidelné) a jednorazové výdavky bežného aj kapitálového charakteru. V roku 2006 ide prednostne o výdavky súvisiace s aplikáciou nového zákona, najmä s výkonom služby a rozšírením oprávnení odsúdených vo výkone trestu, vytvorením potrebných priestorov, osadením prístrojov a vybavením technikou a ostatným zariadením. Súčasne je potrebné poukázať na to, že ich prevádzkovanie, udržiavanie a obmena si bude vyžadovať v nasledujúcich rokoch priebežne sa opakujúce, resp. postupne vynakladané výdavky, ktoré sú predbežne vyčíslené vo výške 10 % vynaložených prostriedkov v prvom roku nadobudnutia účinnosti zákona, t. j. predpokladá sa od roku 2007 ich postupná obmena za cca 10 rokov resp. výdavky na údržbu a udržiavanie v prevádzke v takto vyčíslených podielových nákladoch z predpokladanej ceny obstarania..
Ostatné nevyčíslené výdavky fakultatívneho resp. obligatórneho charakteru, ktoré nadväzujú na aplikáciu zákona resp. vykonávacích všeobecne záväzných právnych predpisov sú výdavky hradené z prostriedkov odsúdených resp. z prostriedkov rozpočtu, ktoré sa čerpajú už podľa v súčasnosti platnej právnej úpravy resp. sú nahradené novým výdavkovým titulom na základe zrušených iných druhov výdavkov a sú kryté v rámci súčasnej úrovne výdavkov rozpočtu zboru.
U časti výdavkov prevádzkového, ale najmä investičného charakteru, sa predpokladá ich rozloženie z hľadiska možností štátneho rozpočtu na viacero rokov podľa odsúhlasených priorít a schválených návrhov rozpočtu na príslušné rozpočtové obdobie.
Ministerstvo spravodlivosti SR si uplatňuje vyčíslené finančné dôsledky v rámci priorít návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2006 až 2008. Ministerstvo spravodlivosti SR, resp. Zbor väzenskej a justičnej stráže si uplatňuje iba tie požiadavky, ktoré nie je možné zabezpečiť prehodnotením vnútorných personálnych, vecných a finančných kapacít v rámci schválených limitov rozpočtu verejnej správy na roky 2005 až 2007.
Odhad vplyvu na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb:
Problematika upravená v návrhu zákona by mala prispieť k zvýšeniu bezpečnosti, stability a ekonomického rozvoja.
Odhad vplyvu na životné prostredie:
Navrhovaná právna úprava nebude mať vplyv na životné prostredie.
Odhad vplyvu na podnikateľské prostredie:
Navrhovaná právna úprava nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie.

§ 1 §
Predmet zákona je vymedzený tak, aby z jeho formulácie jednoznačne vyplýval rozsah zákona. Okrem práv a povinností odsúdených, dozoru a kontroly nad výkonom trestu účelom zákona je upraviť aj podmienky výkonu trestu, pod ktorými je treba rozumieť súhrn všetkých inštitútov a ich uplatňovanie počas pobytu odsúdeného vo výkone trestu.

§ 2 §
Vymedzujú sa základné pojmy používané v zákone.

§ 3 §
Ustanovujú sa základné princípy výkonu trestu, ktoré majú zásadný charakter z hľadiska uplatňovania jednotlivých inštitútov počas výkonu trestu. Ide o zásady, ktoré sú prevzaté z niektorých medzinárodných dokumentov, predovšetkým zo Všeobecnej deklarácie ľudských práv, Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Európskeho dohovoru na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania, Štandardných minimálnych pravidiel pre zaobchádzanie s väznenými osobami, Európskych väzenských pravidiel a Listiny základných práv a slobôd. Taktiež boli prevzaté aj niektoré zásady zo súčasnej právnej úpravy, ktoré sú významné z hľadiska dodržiavania zákonnosti vo výkone trestu a jeho humanizácie. Základné zásady majú principiálny význam z dôvodu, že určujú filozofiu, riadenie a organizáciu výkonu trestu. Zásady humanity, morálky, spravodlivosti a rešpektovania dôstojnosti odsúdeného sú neodmysliteľné z hľadiska efektívneho výkonu trestu. Predovšetkým sa zdôrazňuje, že vo výkone trestu sa rešpektuje ľudská dôstojnosť osobnosti, nesmú sa používať kruté alebo ľudskú dôstojnosť ponižujúce spôsoby zaobchádzania alebo trestania a nikto nesmie byť diskriminovaný. Výkon trestu je založený na individuálnom …

§ 4 §
Ustanovuje sa okruh práv a slobôd, vo výkone ktorých je odsúdený obmedzený alebo ktoré nemôže uplatňovať. Odsúdený je povinný podrobiť sa obmedzeniam tých práv a slobôd, ktoré sú v rozpore s účelom výkonu trestu určenom v § 2, ktoré sa nemôže vzhľadom na charakter výkonu trestu uplatniť alebo ktoré by boli v rozpore s ochranou spoločnosti. Predovšetkým ide o niektoré ústavné práva, najmä o právo a slobodu na nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia, slobodu pohybu a pobytu, listové tajomstvo, tajomstvo prepravovaných správ a iných písomností a slobodnej voľby povolania. Odsúdený počas výkonu trestu nemá aj niektoré ďalšie práva a slobody, ktoré sa nemôžu počas výkonu trestu vzhľadom na charakter tohto inštitútu uplatniť, najmä právo na štrajk, slobodne sa zhromažďovať, zakladať odborové organizácie, slobodne si vybrať lekára a zdravotnícke zariadenie. Odsúdení nemôžu tiež zakladať politické strany, politické hnutia a vykonávať riadiace funkcie. Presné vyšpecifikovanie obmedzení je významné z hľadiska precízneho určenia právneho postavenia odsúdeného počas výkonu trestu.

§ 5 §
V súlade s novým Trestným zákonom a Trestným poriadkom sa ustanovuje nové označenie ústavov, v ktorom sa súčasne premieta aj vonkajšia diferenciácia. Trest sa vykonáva v ústavoch s minimálnym stupňom stráženia, ústavoch so stredným stupňom stráženia a ústavoch s maximálnym stupňom stráženia a v ústave na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých. Trest možno vykonávať tiež v nemocnici pre obvinených a odsúdených, ak je potrebné obvinenému alebo odsúdenému poskytnúť potrebnú zdravotnú starostlivosť, ktorú nemožno zabezpečiť v ústave. Ak však v určitých prípadoch nemožno zdravotnú starostlivosť zabezpečiť ani v ústave alebo v nemocnici pre obvinených alebo odsúdených (napríklad jeho zdravotný stav si vyžaduje špeciálnu zdravotnú starostlivosť alebo výkony), odsúdeného možno premiestniť do iného zdravotníckeho zariadenia. Trest možno vykonávať aj v ústavoch na výkon väzby; v takom prípade ide o odsúdených, ktorí sú zaradení do vnútornej prevádzky. Generálny riaditeľ môže zriadiť pri ústave s minimálnym stupňom stráženia otvorené oddelenie. V súlade so zákonom č. 4/2001 Z.z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže …

§ 6 §
Stráženie, dozor a dohľad nad odsúdenými, zaobchádzanie s odsúdenými a realizáciu podmienok výkonu trestu vyplývajúcich zo zákona zabezpečuje Zbor väzenskej a justičnej stráže (ďalej len „zbor“). Výkon trestu zabezpečuje v súlade so zákonom č. 4/2001 Z.z. zbor, jeho príslušníci a zamestnanci. V súlade s týmto zákonom príslušníci zboru sú oprávnení vydávať príslušné pokyny a rozkazy odsúdeným za účelom zabezpečenia výkonu trestu a v prípade potreby môžu použiť aj donucovacie prostriedky za podmienok presne vymedzených zákonom č. 4/2001 Z.z. Na plnení úloh sa v súlade so zákonom podieľajú aj zamestnanci zboru, ktorí v tejto súvislosti môžu tiež vydávať rozkazy a pokyny odsúdeným za účelom zabezpečenia výkonu, avšak v rozsahu určenom príslušným nadriadeným.

§ 7 až 10 §
Vo vzťahu k etape prijímania, umiestňovania, premiestňovania a zmeny spôsobu výkonu trestu sa v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou uvedené inštitútu nemenia. Odsúdený aj naďalej nastupuje výkon trestu v určenom ústave na výkon väzby na základe právoplatného rozsudku súdu, ak sa preukáže jeho totožnosť a príslušný súd vydal nariadenie výkonu trestu. Po prijatí odsúdeného na výkon trestu sa vykonajú nevyhnutné úkony a opatrenia. Odsúdený sa podrobí potrebným prehliadkam, opatreniam, výkonom a vyšetreniam O umiestnení odsúdeného na výkon trestu do konkrétneho ústavu rozhoduje Generálne riaditeľstvo zboru s prihliadnutím na zákonom ustanovené kritéria.. Ustanovuje sa, že odsúdeného možno umiestniť samostatne, ak sú na to v ústave vytvorené podmienky, ak tak rozhodne riaditeľ ústavu z bezpečnostných alebo iných závažných dôvodov (napríklad inštitút chráneného alebo ohrozeného svedka), v prípade uloženia disciplinárneho trestu umiestnenia do uzavretého oddielu alebo zaradenia odsúdeného na oddiel s bezpečnostným režimom. Taktiež sa ustanovuje, že trest oddelene vykonávajú muži od žien, odsúdení podľa stupňa stráženia, z hľadiska vnútornej diferenciácie a oddelene …

§ 11 až 16 §
V oblasti zaobchádzania a diferenciácie sa menia niektoré aspekty filozofie týchto inštitútov a to v tom smere, že zaobchádzanie je potrebné aplikovať z komplexnejšieho hľadiska ako doposiaľ a tiež významnejšie treba stimulovať účasť odsúdeného na tomto procese. Účelom zaobchádzania s odsúdeným je podporovať a rozvíjať zmysel pre zodpovednosť, dodržiavanie zákonov, zvyšovanie právneho vedomia a etických a morálnych noriem. Rozvíjaním pozitívnych osobnostných vlastností odsúdeného sa podporujú a formujú tiež žiadúce sociálne vzťahy v rámci programu zaobchádzania. Podľa miery účasti odsúdeného na zaobchádzaní a celkových výsledkov sa uplatňujú aj niektoré výhody a zužujú obmedzenia vo výkone trestu. Týmto sa sleduje motivácia odsúdeného tak, aby sa aktívne podieľal na programe zaobchádzania. Z hľadiska vecnej príslušnosti je potrebné ustanoviť, že vonkajšia a vnútorná diferenciácia je základným predpokladom na uplatňovanie zaobchádzania, disciplinárnej praxe, teda disciplinárnych odmien a disciplinárnych trestov, podmienečného prepustenia a výkonu trestu u osobitných kategórií odsúdených. Ustanovujú sa prostriedky zaobchádzania, ktorými sú ústavný poriadok, zamestnávanie, kultúrno-osvetová činnosť, vzdelávanie, sociálna práca, disciplinárna právomoc a …

§ 17 §
Ustanovuje sa, že riaditeľ ústavu zriadi v ústave poradný zbor zložený zo špecialistov, ale aj iných odborníkov mimo väzenstva, ktorý posudzuje uplatňovanie nových poznatkov, foriem a metód zaobchádzania s odsúdenými z hľadiska prehĺbenia účinnosti výkonu trestu.

§ 18 až 23 §
Vo významnej oblasti, akou sú práva odsúdených, sa navrhuje realizovať určité zmeny, ktorých potrebu vyvolala požiadavka prehĺbenia právneho postavenia odsúdených. Akceptuje sa požiadavka takej koncepcie a úpravy, ktorá je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, medzinárodnými dokumentmi v oblasti väzenstva a zmenami filozofie v tom smere, že podmienky odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody závisia od zmeny postojov a preukázanej snahy o vlastnú nápravu, teda odsúdený môže prístupom k plneniu povinností a cieľov stanoveného programu zaobchádzania ovplyvňovať svoje postavenie vo výkone trestu a rozsah a spôsob realizácie niektorých práv a výhod. Určitý štandard však je garantovaný každému odsúdenému, nadštandard závisí od správania sa a preukázanej snahy každého jedného odsúdeného. Základné sociálne práva sú garantované každému odsúdenému. Ide predovšetkým o ubytovanie, stravovanie, odievanie, spánok, osobnú hygienu a tiež právo odsúdeného mať pri sebe veci osobnej potreby. Odsúdenému sa garantuje ubytovanie v súlade so všeobecnými hygienickými požiadavkami a hygienickými normami, zabezpečenie nevyhnutnej ubytovacej plochy, pričom na jedného odsúdeného pripadá ubytovacia plocha najmenej …

§ 24 §
V oblasti návštev sa navrhujú zmeny, ktoré súvisia so zmenou filozofie v oblasti zaobchádzania s odsúdenými. Bez ohľadu na to, či ide o ústav s minimálnym, stredným alebo maximálnym stupňom stráženia, odsúdený má právo raz mesačne na dvojhodinovú návštevu spravidla kontaktným (bezbariérovým) spôsobom. Určuje sa, u ktorých odsúdených sa návšteva vykoná bez priameho kontaktu (najmä u odsúdených zaradených do ústavu s maximálnym stupňom stráženia). Riaditeľ ústavu však môže rozhodnúť o inom spôsobe vykonania návštevy v odôvodnených prípadoch. V doteraz platnej právnej úprave bola určená rôzna frekvencia návštev v závislosti od zaradenia odsúdeného do nápravnovýchovnej skupiny. Snaha o udržanie a upevňovanie sociálneho zázemia odsúdeného a jeho prípravu na život po prepustení na slobodu neposkytovala rovnaké šance pre všetkých odsúdených. Navrhovaná rovnaká frekvencia a dĺžka trvania návštevy má za cieľ neklásť odsúdeným zákonné prekážky v udržaní sociálnych a najmä rodinných kontaktov a umožniť ľahší návrat do života na slobode. Navrhuje sa vývoj sociálnych vzťahov ponechať na odsúdenom samotnom a jeho príbuzných. Výnimku …

§ 25 §
V oblasti korešpondencie nie je osobitný dôvod zásadným spôsobom meniť doterajšiu prax, ktorá sa osvedčila. Tak ako doteraz odsúdený má právo prijímať a na svoje náklady odosielať korešpondenciu bez obmedzenia, kontrole nepodlieha najmä korešpondencia s obhajcom, štátnymi orgánmi, medzinárodnými orgánmi a organizáciami, diplomatickou misiou a konzulárnym úradom cudzieho štátu a súdom. V ostatných prípadoch do korešpondencie môže nahliadnuť riaditeľ ústavu alebo určený príslušník zboru, či neobsahuje nedovolenú vec alebo informáciu; v takom prípade sa takáto korešpondencia alebo vec zadrží a založí do osobných vecí odsúdeného. Taktiež sa ustanovuje postup, ak odsúdený nemá peňažné prostriedky, je negramotný alebo nevidiaci.

§ 26 §
Novým právom, ktoré sa navrhuje ustanoviť, je právo používať telefón. Takýmto spôsobom sa napomáha udržiavať pozitívne sociálne kontakty a podporovať a uľahčiť návrat odsúdeného po prepustení z výkonu trestu na slobodu. Ustanovuje sa právo odsúdeného raz za mesiac použiť telefón v ústave v rozsahu najmenej desať minút, pričom v odôvodnených prípadoch môže riaditeľ ústavu alebo určená osoba povoliť telefonovanie aj častejšie. Z dôvodu, aby nepočujúci odsúdený nebol handicapovaný, umožní sa mu odoslanie textových správ z mobilného telefónu.

§ 27 §
Ustanovuje sa, že prijímanie peňažných prostriedkov je možné len poštovým poukazom alebo prevodom na účet ústavu. Ak odsúdenému boli zaslané peňažné prostriedky, prevedú sa na jeho účet zriadený a evidovaný ústavom. Precízne sa ustanovujú podmienky, za ktorých odsúdený môže nakladať s peňažnými prostriedkami (najmä nákup potravín, ďalších vecí a iné finančné operácie), aby jeho neuhradené pohľadávky voči zboru nevzrastali neúmerným spôsobom.

§ 28 §
V porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou sa nemení oblasť rozdeľovania dôchodkov odsúdených. Aj naďalej odsúdený je povinný z dôchodku uhrádzať trovy výkonu trestu, pričom nástup odsúdeného poberateľa dôchodku a jeho prepustenie z výkonu trestu sa musí oznámiť orgánu sociálneho poistenia, príslušnej dôchodkovej správcovskej spoločnosti a príslušnej poisťovni

§ 29 §
Z dôvodu zamedziť opakujúcim sa pokusom o prienik nedovolených vecí a látok, najmä omamných látok, psychotropných látok, prekurzorov, jedov, liekov, na identifikáciu ktorých v ústavoch nie sú potrebné technické prostriedky, ako aj výbušných predmetov a iných nedovolených vecí, najmä vecí, ktorými by mohol byť ohrozený život alebo zdravie osôb ako aj v súvislosti s hrozbou teroristických útokov a činnosťou organizovaných zločineckých skupín a taktiež z dôvodu zamedzenia stále hroziacemu nebezpečenstvu vzniku rôznych potravinových nákaz, (častokrát sú v balíkoch zasielané po domácky vyrobené potraviny), neumožňuje sa, aby odsúdeným do výkonu trestu boli zasielané balíky s potravinami. Uspokojovanie potrieb odsúdených v oblasti obstarávania potravín a vecí osobnej potreby sa rieši nákupmi odsúdených v predajniach v ústave vybavených potrebným sortimentom. Ustanovuje sa, že odsúdený môže nakupovať potraviny a veci osobnej potreby do výšky dvojnásobku životného minima.

§ 30 §
Poskytovanie zdravotnej starostlivosti odsúdeným je v každom väzenskom systéme oblasťou, ktorej je potrebné venovať mimoriadnu pozornosť z dôvodu, že väčšina sťažností odsúdených sa týka poskytovania zdravotných služieb. V tejto oblasti nová právna úprava nadväzuje na doterajšie poznatky a skúsenosti a odsúdeným sa aj naďalej poskytuje štandardná zdravotná starostlivosť. Ak je to z hľadiska poskytovania špecifických zdravotných služieb odsúdenému potrebné, takáto osoba je premiestnená do nemocnice pre obvinených a odsúdených alebo iného zdravotníckeho zariadenia. Odsúdenému, ktorý nemá peňažné prostriedky na nákup liekov, liečebnej alebo zdravotníckej pomôcky predpísaných lekárom, na úhradu nevyhnutných nákladov za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, ústav poskytne na tieto účely nenávratný peňažný príspevok. Za poskytovanie zdravotnej starostlivosti v ústave zodpovedá lekár, ktorý má tiež povinnosť informovať riaditeľa ústavu o vážnom ochorení odsúdeného alebo o jeho zranení a tiež informovať aj blízku osobu odsúdeného. Taktiež sa ustanovuje právo odsúdeného zúčastniť sa denne na vychádzke v otvorenom priestore ústavu a v rozsahu jednej hodiny.

§ 31 §
V oblasti vzdelávania sa podporuje úsilie odsúdeného, aby získal základné vzdelanie, stredné odborné vzdelanie, úplné stredné vzdelanie alebo aby sa zúčastnil na iných formách vzdelávania (napríklad v akreditovaných rekvalifikačných kurzoch, vyučením v odborných a stredných učilištiach), čím si získa alebo zvýši pracovnú kvalifikáciu a vytvorí si lepšie podmienky na začlenenie sa do spoločnosti po prepustení na slobodu. Súčasne sa definuje pojem vzdelávania, čo je významné z hľadiska plnenia tohto inštitútu. Negramotným odsúdeným sa umožní absolvovať kurz pre negramotných. Odsúdený zaradený do denného štúdia nie je zaraďovaný do práce; pritom sa vytvárajú také podmienky a motivácia, aby sa odsúdený aktívne vzdelával a zvyšoval si svoju kvalifikáciu (napríklad udeľovaním disciplinárnej odmeny a podobne). Z dokladu o získaní vzdelania akreditovanou inštitúciou nesmie byť zrejmé, že odsúdený ho získal počas výkonu trestu.

§ 32 až 34 §
V rámci kultúrno-osvetovej činnosti sa vo vzťahu k odsúdeným aj naďalej vytvárajú podmienky a podporuje sa snaha aktivovať a rozvíjať ich individuálne záujmy, zvyšovať ich vzdelanosť a kultúrnosť a pripraviť ich na podmienky života na slobode po prepustení z výkonu trestu. Kultúrno-osvetová činnosť sa realizuje prostredníctvom poskytovania nových poznatkov z oblasti vedy, techniky, kultúry, literatúry a spoločenského života, čím sa prispieva tiež k znižovaniu nepriaznivých vplyvov na osobnosť odsúdeného v podmienkach výkonu trestu. V neposlednom rade je z hľadiska uplatňovania tohto inštitútu významná skutočnosť, že sa definuje samotný pojem kultúrno-osvetovej činnosti. Ustanovuje sa, že odsúdený má právo odoberať dennú tlač a časopisy, zapožičiavať si knihy z väzenskej knižnice, používať vlastný rádioprijímač a televízny prijímač, sledovať televízne vysielanie ako i programy zo záznamu a počúvať rozhlasové vysielanie. Uplatňovanie tohto práva závisí však od výsledkov plnenia programu zaobchádzania. Odsúdený má právo na niektoré základné štandardné aktivity, účasť na širšej ponuke aktivít je možná len na základe splnenia určitých podmienok. Napríklad neregulovaný obsah …

§ 38 až 40 §
V oblasti povinností, zákazov a obmedzení odsúdených niektoré práva garantované Ústavou Slovenskej republiky odsúdení v súlade s § 4 nemôžu uplatňovať a v niektorých právach sú obmedzení vzhľadom na to, že ich výkon je v rozpore s účelom výkonu trestu alebo ktoré nemôžu byť vzhľadom na výkon trestu uplatnené. Odsúdený síce nestráca tieto práva, len ich fakticky nemôže uplatňovať vzhľadom na skutočnosť, že napríklad jeho právo slobodne sa pohybovať a rozhodovať je obmedzené jeho pobytom vo výkone trestu a tiež skutočnosťou, že nesmie byť ohrozený účel výkonu trestu. Ide predovšetkým o práva a slobody na nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia, slobodu pohybu a pobytu, zachovanie listového tajomstva a tajomstva dopravovaných správ a iných písomností a právo slobodnej voľby povolania. Taktiež odsúdený nemá po dobu výkonu trestu právo na štrajk, slobodne sa zhromažďovať a združovať v spolkoch, spoločnostiach alebo iných združeniach, zakladať odborové organizácie a združovať sa v nich, podnikať a vykonávať inú zárobkovú činnosť, slobodne si vybrať lekára a zdravotnícke …

§ 41 až 48 §
Oblasť zamestnávania odsúdených a zaraďovania odsúdených do práce je aj naďalej chápaná ako pozitívny výchovný prvok, ako významný psychohygienický faktor a prostriedok zaobchádzania, pričom jeho cieľom je najmä zabezpečovanie podmienok na získavanie alebo zvyšovanie pracovnej kvalifikácie a vytvorenie predpokladov na zaradenie odsúdeného do života na slobode po prepustení z výkonu trestu. Aj naďalej každý odsúdený je povinný pracovať, ak je zaradený do práce. Odsúdení sú zamestnávaní len v strediskách vedľajšieho hospodárstva ústavov a vo vnútornej prevádzke ústavov, pričom táto činnosť nemá podnikateľský charakter a výdavky na ňu sa uhrádzajú zo štátneho rozpočtu. Zamestnávanie odsúdených v strediskách vedľajšieho hospodárstva sa vykonáva formou vlastnej výroby a poskytovania prác a služieb, pričom strediská vykonávajú túto činnosť v ústavoch alebo mimo ústavov. Vlastná výroba stredísk je určená na uspokojovanie potrieb zboru. Strediská poskytujú práce a služby aj právnickým osobám a fyzickým osobám na základe zmlúv uzavretých podľa Obchodného zákonníka alebo Občianskeho zákonníka. Odsúdenému patrí pracovná odmena podľa druhu vykonávanej práce, odpracovaného času alebo normy …

§ 49 a 50 §
V oblasti disciplinárnej praxe prejavujúcej sa predovšetkým vo forme disciplinárnych odmien a disciplinárnych trestov sa kladie dôraz nielen na správanie odsúdeného, ale aj na plnenie programu zaobchádzania. Disciplinárnu odmenu možno odsúdenému udeliť za výsledky pri plnení programu zaobchádzania, za plnenie pracovných povinností alebo vykonanie príkladného činu. Rozširuje sa okruh disciplinárnych odmien v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou. Odsúdenému možno udeliť pochvalu, povoliť mimoriadnu návštevu, mimoriadny telefonický hovor, zvýšiť vreckové, udeliť finančnú odmenu a udeliť mimoriadne voľno na opustenie ústavu. Novou disciplinárnou odmenou v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou je mimoriadne povolenie telefonického hovoru a úprava výšky vreckového. Riaditeľ ústavu môže udeliť odsúdenému mimoriadne voľno na opustenie ústavu až na päť dní, a to aj opakovane, mimoriadne voľno na opustenie ústavu však nemožno udeliť odsúdenému umiestnenému do ústavu s maximálnym stupňom stráženia.

§ 51 §
Rozširuje sa aj okruh disciplinárnych trestov z dôvodu, aby pri voľbe a ukladaní najvhodnejšieho disciplinárneho trestu sa mohlo prihliadať na individuálne okolnosti prípadu, čo je v súlade s diferencovaným zaobchádzaním a prístupom k odsúdenému. Pri ukladaní disciplinárneho trestu sa predovšetkým vychádza zo skutočnosti, či ide o zavinené porušenie zákona, Poriadku výkonu trestu odňatia slobody a ústavného poriadku; v takom prípade je možné odsúdenému uložiť disciplinárny trest. Disciplinárnymi trestami sú pokarhanie, zníženie vreckového, zákaz telefonického volania, zákaz sledovania vybraných televíznych programov, zákaz nákupu potravín a vecí osobnej potreby s výnimkou hygienických potrieb a potrieb na korešpondenciu v predajni v ústave, umiestnenie do uzavretého oddielu v mimopracovnom čase, celodenné umiestnenie do uzavretého oddielu, umiestnenie do samoväzby a prepadnutie veci.

§ 52 až 55 §
Ustanovujú sa podmienky výkonu jednotlivých disciplinárnych trestov. Predovšetkým uloženie disciplinárneho trestu sa musí odsúdenému oznámiť individuálne alebo pred skupinou odsúdených a s jeho výkonom sa musí začať bez zbytočného odkladu po uložení, najneskôr však do 30 dní z dôvodu, aby nedošlo k oslabeniu výchovného účinku ukladaného trestu. Pokarhanie sa ukladá za menej závažné disciplinárne previnenie; ak sa však odsúdený dopustí disciplinárneho previnenia opakovane v priebehu šiestich mesiacov, uloží sa mu prísnejší disciplinárny trest. Vreckové možno odsúdenému znížiť najviac o jednu tretinu. Suma, ktorá sa však odsúdenému musí ponechať, nesmie byť nižšia ako suma potrebná na základné potreby na korešpondenciu a základné potreby osobnej hygieny. Ustanovujú sa tiež podmienky ukladania a výkonu nového disciplinárneho trestu, ktorým je zákaz telefonického volania. Doba zákazu telefonického volania sa začína počítať prvým hovorom, na ktorý vznikol odsúdenému nárok bezprostredne po uložení disciplinárneho trestu. Pri disciplinárnom treste zákazu sledovať televíziu sa odsúdenému nepovolí vstup do priestorov na sledovanie televíznych programov s výnimkou vybraných televíznych programov, ktoré …

§ 65 až 67 §
Oblasť účasti orgánov a organizácii na zaobchádzaní s odsúdenými sa nemení zásadným spôsobom, zdôrazňuje sa však, že orgány a organizácie, ktoré sa zúčastňujú na výkone trestu a angažujú sa na stanovenom programe zaobchádzania s odsúdeným, musia vykonávať tieto aktivity v súlade s príslušnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Taktiež je potrebný súhlas a v určených prípadoch aj projekt takejto spolupráce. V zásade sa postavenie orgánov činných v trestnom konaní, súdu a súdneho úradníka vo vzťahu k odsúdeným nemení v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou. Na resocializácii odsúdeného sa podieľajú aj naďalej registrované cirkvi a náboženské spoločnosti, záujmové združenia občanov, nevládne organizácie a ďalšie orgány a inštitúcie, ktoré napomáhajú vytvárať priaznivé podmienky pre jeho samostatný spôsob života po prepustení na slobodu. Odsúdený má právo na poskytovanie duchovnej služby v rozsahu a za podmienok podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, pričom však duchovné služby môžu poskytovať len osoby vykonávajúce duchovenskú činnosť na základe poverenia štátom uznanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti.

§ 68 §
Cieľom vnútornej diferenciácie je rozdeľovanie odsúdených do diferenciačných skupín tak, aby boli oddelení odsúdení menej kriminálne a sociálne narušení, ktorí preukazujú snahu o nápravu od ostatných odsúdených a tiež, aby boli oddelene umiestnené osobitné kategórie odsúdených. Jednotlivé diferenciačné skupiny sa navzájom odlišujú kvalitou a kvantitou ponúkaných aktivít pre odsúdených, pričom ich základ tvoria aktivity v oblasti zaobchádzania, na ktorých sa odsúdený musí zúčastňovať. Z tohto hľadiska sa zásadným spôsobom mení vnútorná diferenciácia v smere vytvárania novej vnútornej štruktúry a nových oddielov, kde sa uplatňuje zaobchádzanie s osobitnými kategóriami odsúdených, ktorí si vyžadujú aj špecializované prostriedky a metódy zaobchádzania. Aj naďalej sa osobitne upravuje výkon trestu mladistvých, žien, cudzincov a osôb bez štátnej príslušnosti a novým spôsobom sa upravuje výkon trestu v špecializovaných oddieloch.

§ 69 až 72 §
V oblasti výkonu trestu mladistvých sa neustanovujú zmeny zásadnejšieho významu, nadväzuje sa na doterajšie poznatky v zaobchádzaní s touto osobitnou kategóriou odsúdených, na overené prostriedky a metódy a v neposlednom rade na vnútornú a už osvedčenú diferenciáciu uplatňovanú v závislosti od mentálnej úrovne a prognózy vychovávateľnosti. V súvislosti so zmenami v Trestnom poriadku a Trestnom zákone, kde sa znižuje veková hranica trestnej zodpovednosti mladistvých na 14 rokov, je potrebné reagovať na tieto zmeny v niektorých oblastiach, napríklad vo vzdelávaní (ukončenie povinnej školskej dochádzky), efektívnom uplatňovaní prostriedkov a metód zaobchádzania, disciplinárnej praxe a v mnohých ďalších oblastiach. Mladistvý vykonáva trest v ústave na výkon trestu pre mladistvých, avšak vo výnimočných prípadoch môže generálny riaditeľ rozhodnúť, že mladistvý vykoná trest aj v inom ústave, ak je to pre plnenie programu zaobchádzania účelnejšie. Podľa osobnostných vlastností, úrovne psychických schopností a resocializačnej prognózy sa mladiství zaraďujú do skupín, v ktorých sa uplatňujú odlišné formy a metódy zaobchádzania. Významným motivačným prvkom je možnosť, aby za …

§ 73 §
V oblasti výkonu trestu odsúdených žien sa v porovnaní s doterajšou právnou úpravou neustanovujú zmeny zásadnejšieho charakteru. Naďalej sa zdôrazňuje zásada, že odsúdené ženy vykonávajú trest odňatia slobody s prihliadnutím na fyziologické a psychologické osobitnosti a precízne sa ustanovujú podmienky výkonu disciplinárnych trestov spojených s izoláciou odsúdených žien. K 74 Podmienky výkonu trestu cudzincov a osôb bez štátnej príslušnosti sú upravené tak, aby sa prihliadalo na skutočnosť, že tieto osoby spravidla neovládajú slovenský jazyk v primeranom rozsahu. Ústav je povinný cudzinca po prijatí do výkonu trestu poučiť o jeho práve obracať sa na diplomatickú misiu alebo konzulárny úrad štátu, ktorého je občanom. Ústav je tiež povinný poučiť cudzinca a osobu bez štátnej príslušnosti o jeho právach, povinnostiach a o podmienkach výkonu trestu v jazyku, ktorému rozumie. Pre cudzincov a osoby bez štátnej príslušnosti zabezpečuje ústav neodkladnú zdravotnú starostlivosť podľa osobitného predpisu. Takýmto osobám sa v primeranej miere umožňuje, aby cudzinci rovnakej národnosti alebo hovoriaci rovnakým jazykom alebo obdobným jazykom mohli …

§ 75 §
V oblasti výkonu trestu v otvorených oddeleniach sa navrhuje, aby pre odsúdených, ktorí z hľadiska dosiahnutých výsledkov plnenia programu zaobchádzania alebo na základe odporúčania strediska psychodiagnostickej a konzultačnej činnosti spĺňajú podmienky na zaradenie do miernejšieho režimu, boli zaraďovaní do otvoreného oddelenia pri ústave s minimálnym stupňom stráženia. Doterajšia právna úprava umožňovala zriaďovať a odsúdených umiestňovať aj do polootvorených oddelení, čo sa navrhuje upraviť v rámci vnútornej diferenciácie pre odsúdených zaradených do ústavov so stredným stupňom stráženia a tým upresniť spôsob zaraďovania odsúdených do týchto oddielov ako i priestory pre ich zriaďovanie. Precízne sa upravuje, ktoré obmedzenia sa zmierňujú u odsúdených umiestnených do otvorených oddelení.

§ 76 §
Individualizácia výkonu trestu sa prejavuje aj v tom, že odsúdený, u ktorého je potrebné uplatniť ďalšie metódy a postupy zaobchádzania za účelom prehĺbenia výkonu trestu alebo vykonať ochranné liečenie, sa zaradí do špecializovaného oddielu. V rámci špecializovaných oddielov sa zriaďuje nástupný oddiel, oddiel doživotných trestov, oddiel špecializovaného zaobchádzania, oddiel s bezpečnostným režimom, uzavretý oddiel, oddiel pre odsúdených so zdravotným postihnutím a výstupný oddiel. Základným kritériom je uplatňovanie osobitných prostriedkov a metód zaobchádzania za účelom individualizácie výkonu trestu.

§ 77 §
V rámci výkonu trestu v špecializovaných oddieloch sa zriaďujú nástupné oddiely alebo nástupné izby, ktoré plnia dôležitú úlohu v súvislosti s nástupom odsúdeného na výkon trestu a jeho adaptáciou na podmienky výkonu trestu. Vzhľadom na skutočnosť, že trest odňatia slobody zásadným spôsobom zasahuje do života odsúdeného, prvému kontaktu s väzenským prostredím je potrebné venovať väčšiu pozornosť, ako tomu bolo doposiaľ. Pritom nejde len o oboznamovanie sa s ústavným poriadkom a právami a povinnosťami odsúdeného, ale predovšetkým o adaptáciu v tom smere, aby nedošlo k takým negatívnym zmenám v správaní sa odsúdeného, ktoré ešte viac prehĺbia jeho narušenie. Súčasne sa ustanovuje, že odsúdený na doživotný trest sa do nástupného oddielu nezaraďuje a o zaradený odsúdeného na nástupný oddiel v ústave s maximálnym stupňom stráženia rozhoduje riaditeľ ústavu.

§ 78 §
Výkon trestu v oddieloch pre odsúdených na doživotné tresty vychádza z doterajšej právnej úpravy, odsúdení takýto trest vykonávajú v určenom ústave s maximálnym stupňom stráženia, kde sú oddelení od ostatných odsúdených. Takýmto odsúdeným nie je možné zmeniť stupeň stráženia, možno ich však podmienečne prepustiť najskôr po 25 rokoch vykonaného trestu. V rámci vnútornej diferenciácie na zmiernenie niektorých negatívnych následkov izolácie na odsúdených, ktorí dosahujú pozitívne výsledky v plnení programu zaobchádzania, možno zriadiť diferenciačnú podskupinu s miernejším režimom. Ustanovuje sa, že účelom výkonu trestu doživotného trestu je najmä ochrana spoločnosti pred ďalšou trestnou činnosťou izoláciou odsúdeného, usmerňovanie jeho správania a stabilizácia psychického a fyzického stavu. Odsúdenému možno povoliť, aby na zmiernenie režimu mohol používať vlastný rozhlasový a televízny prijímač. Taktiež sa ustanovujú podmienky vykonania vychádzky a návštevy.

§ 79 §
Oddiel so špecializovaným zaobchádzaním doteraz platná právna úprava neupravovala. Ide o oddiel, ktorý sa zriaďuje pre odsúdených, u ktorých je potrebné uplatňovať ďalšie terapeutické postupy za účelom dosiahnutia cieľov stanovených v individuálnom programe zaobchádzania, na prekonanie krízových stavov a pre odsúdených, ktorým bolo súdom uložené ochranné liečenie. U takýchto odsúdených sa uplatňujú osobitné spôsoby, prostriedky a metódy zaobchádzania, čím sa prehlbuje individualizácia výkonu trestu.

§ 80 a 81 §
Oddiel s bezpečnostným režimom a osobitný oddiel v doteraz platnej právnej úprave neboli upravené. Oddiel bezpečnostným režimom sa zriaďuje pre odsúdených, ktorí sústavne porušujú ústavný poriadok, odmietajú plniť svoje povinnosti, negatívne pôsobia na ostatných odsúdených alebo iné osoby, ohrozujú bezpečnosť príslušníkov zboru, ostatných odsúdených alebo iných osôb, pokúsili sa o útek z výkonu trestu alebo sa naň pripravovali a tiež osoby odsúdené medzinárodným trestným súdom (Trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu alebo Medzinárodný trestný súd zriadený Rímskym štatútom). Ďalej sem môže byť umiestnený odsúdený, proti ktorému sa vedie trestné stíhanie a súd rozhodol v trestnom konaní o primeranom uplatnení obmedzení podľa § 84 Trestného poriadku. Na nevyhnutne potrebnú dobu môže byť na tento oddiel umiestnený aj odsúdený za obzvlášť závažnú trestnú činnosť, odsúdený, ktorý takúto trestnú činnosť spáchal ako člen organizovanej alebo teroristickej skupiny, odsúdený, u ktorého je dôvodné podozrenie, že sa vo výkone trestu dopustil závažného priestupku alebo trestného činu a mohol by mariť riadne objasnenie veci, alebo by mohol …

§ 82 §
Ustanovuje sa, že disciplinárne tresty spojené s izoláciou odsúdeného sa vykonávajú v uzavretom oddiely, ktorý je osobitne umiestnený v priestoroch oddelených od ostatných odsúdených. V takomto oddieli sa vykonáva nepretržitá služba príslušníkom zboru.

§ 83 §
Odsúdení so zdravotným postihnutím vykonávajú trest odňatia slobody s prihliadnutím na ich zdravotný stav. Ide o osoby, ktoré majú zmenenú pracovnú schopnosť a ťažké zdravotné postihnutie, trpia dlhodobou závažnou chorobou, ktorá podstatne znižuje ich pracovnú schopnosť alebo u ktorých to vyžaduje ich zdravotný stav; tieto osoby na základe posúdenia lekára sa umiestňujú do osobitného oddielu s primeraným programom zaobchádzania, ktorý sa zriaďuje v nemocnici, môže sa však zriadiť za splnenia určitých podmienok aj v ústave.

§ 84 §
V porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou sa ustanovuje, aby sa odsúdený zaradil na výstupný oddiel pred prepustením z výkonu trestu. Na výstupný oddiel sa zaraďuje odsúdený, ktorý je vo výkone trestu viac ako tri roky a za účelom plynulého prechodu do života na slobode. Dĺžka pobytu v tomto oddieli je individuálna a určuje sa s prihliadnutím na potreby odsúdeného. Vo výstupnom oddieli sa vytvárajú také podmienky, ktoré pripravujú odsúdeného na život po prepustení z výkonu trestu, podporujú zodpovednosť a praktickú starostlivosť odsúdeného o seba samého a tým napomáhajú v adaptácii na podmienky života po prepustení na slobodu. V odôvodnených prípadoch (napríklad v prípade dlhodobých trestov) sa odsúdenému umožňuje, aby na dobu najviac päť dní opustil ústav (za účelom vybavovania osobných záležitostí na príslušných inštitúciách, zamestnania, ubytovania, nákupu odevu a obuvi alebo v súvislosti s návštevou príbuzných) a aby sa bližším kontaktom s podmienkami na slobode eliminovali prípadné stresujúce momenty. V súvislosti s prepustením odsúdeného ústav úzko spolupracuje so štátnymi orgánmi, …

§ 85 §
Vymedzuje sa pojem samospráva a ustanovuje sa, že samospráva sa zriaďuje len v ústavoch s minimálnym stupňom stráženia a v otvorených oddeleniach. V ústavoch so stredným stupňom stráženia sa samospráva zriaďuje, ak je to účelné z hľadiska plnenia účelu výkonu trestu a zaobchádzania s odsúdenými. Samospráva odsúdených napomáha pri dodržiavaní ústavného poriadku, organizovaní a zabezpečovaní kultúrno-osvetovej činnosti, riešení otázok súvisiacich s bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci a podieľa sa tiež na príprave odsúdených na život po prepustení z výkonu trestu.

§ 86 až 88 §
V oblasti zodpovednosti za škodu sa ustanovujú podmienky všeobecnej zodpovednosti odsúdeného, zodpovednosti odsúdeného za škodu spôsobenú pri plnení pracovných úloh a zodpovednosti zboru za škodu spôsobenú odsúdenému. Vychádza sa zo zásady, že odsúdený zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil počas výkonu trestu, pričom ústav je povinný vyžadovať od odsúdeného náhradu spôsobenej škody, teda odsúdený zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil ústavu zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Za škodu, ktorá vznikla odsúdenému porušením právnych povinností, pri plnení pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s ním zodpovedá odsúdenému zbor, rovnako zodpovedá odsúdenému za škodu na odložených veciach, pri odvracaní škody a vzniknutú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania. Výkon prác pre ústav, výkon prospešných prác mimo ústav a pracovná terapia sa z hľadiska zodpovednosti za škodu nepovažujú za plnenie pracovných úloh. Ak došlo k poškodeniu zdravia alebo smrti úrazom, nejde o pracovný úraz; v takom prípade zbor zodpovedá za spôsobenú škodu podľa Občianskeho zákonníka.

§ 89 až 92 §
V oblasti trov výkonu trestu, zavinených trov výkonu trestu a zvýšených trov výkonu trestu sa nadväzuje na doterajšiu právnu úpravu. Aj naďalej je odsúdený povinný uhradiť trovy spojené s výkonom trestu. Od tejto povinnosti je oslobodený po dobu nezaradenia do práce bez jeho zavinenia, do dovŕšenia veku skončenia povinnej školskej dochádzky, po dobu zaradenia do vzdelávania, po dobu účasti ako svedka na súdnom konaní a po dobu voľna na opustenie ústavu. Odsúdený je tiež povinný nahradiť zavinené trovy výkonu trestu v prípade výkonu niektorých disciplinárnych trestov, ak neodôvodnene odmietol pracovať alebo ak nepodal žiadny pracovný výkon počas pracovnej zmeny, ak mu bola poskytnutá zdravotná starostlivosť v prípadoch, že si úmyselne spôsobil ujmu na zdraví alebo inej osobe dovolil, aby mu spôsobila ujmu na zdraví alebo ak porušil liečebný režim a tiež v prípade, ak neodôvodnene žiadal o predvedenie pred niektorý z orgánov činných v trestnom konaní, súd alebo pred orgán štátnej správy, avšak jeho prítomnosť nebola potrebná; v takýchto prípadoch …

§ 93 §
V zákone č. 59/1965 Zb. absentovala právna úprava inštitútu prepustenia z výkonu trestu, problematika prepustenia odsúdeného z výkonu trestu bola upravená len vo vykonávacom predpise a to v Poriadku výkonu trestu odňatia slobody. Prepustenie odsúdeného z výkonu trestu je možné, ak uplynula doba výkonu trestu ustanovená v právoplatnom a vykonateľnom rozhodnutí súdu a zboru nebolo doručené nariadenie súdu na výkon ďalšieho trestu, ak prepustenie písomne nariadil súd alebo prokurátor, taktiež ak tak rozhodol prezident republiky pri udeľovaní milosti a písomne tak nariadil minister spravodlivosti Slovenskej republiky alebo generálny prokurátor Slovenskej republiky. Taktiež sa ustanovuje, že ak odsúdený nemá pri prepustení z výkonu trestu odev a obuv zodpovedajúcu klimatickým podmienkam alebo peňažné prostriedky na svojom konte na ich zakúpenie, ústav odsúdenému bezplatne poskytne primeraný odev a obuv a tiež mu poskytne nenávratný peňažný príspevok alebo cestovný lístok.

§ 94 §
Ak odsúdený zomrie počas výkonu trestu, riaditeľ ústavu alebo ním určený príslušník zboru vykoná potrebné opatrenia na zabezpečenie miesta úmrtia a osôb, ktoré o udalosti majú vedomosti, vždy však informuje generálne riaditeľstvo a príslušný súd. Navrhovanou úpravou sa reaguje na všeobecne záväzné právne predpisy upravujúce oblasť zdravotnej starostlivosti.

§ 95 a 96 §
Ustanovuje sa, že dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústavoch vykonáva príslušný prokurátor, kontrolu výkonu trestu v ústavoch vykonáva Národná rada Slovenskej republiky, minister spravodlivosti Slovenskej republiky a osoby ním poverené, generálny riaditeľ zboru a osoby ním poverené a tiež iné osoby (právnické osoby a fyzické osoby), ak sa tak ustanovuje v osobitnom predpise alebo ide o medzinárodný dohovor, ktorým je Slovenská republika viazaná. Zbor však vykonáva v rámci svojej kompetencie aj vlastnú kontrolnú činnosť.

§ 97 §
V spoločných ustanoveniach sa na účely zákona definujú niektoré pojmy ako napríklad pojem blízka osoba, kde sa spresňuje okruh osôb, ktorý je rozdielny v porovnaní s § 116 Občianskeho zákonníka. Uvedené vymedzenie je dôležité z dôvodu, že uplatňovanie § 116 v praxi pripúšťalo napríklad v súvislosti s návštevami odsúdených príliš široký výklad. Definujú sa pojmy ako návyková látka, základné a ďalšie potreby osobnej hygieny, upresňuje sa vymedzenie orgánu sociálneho poistenia a štátneho orgánu a tiež sa ustanovuje, že s prihliadnutím na dodržiavanie liečebného režimu počas umiestnenia odsúdeného v nemocnici pre obvinených a odsúdených alebo inom zdravotníckom zariadení sa ustanovenia tohto zákona vzťahujú primerane. Okrem personálnej kontroly sa umožňuje zvýšený dozor nad odsúdenými vo výkone trestu odňatia slobody aj pomocou zavedenia kamerového systému, ktorý je určený na vytváranie podmienok vyššej miery bezpečnosti a prevencie pred fyzickým násilím alebo inými formami správania ponižujúcimi ľudskú dôstojnosť odsúdených. U vybranej kategórii odsúdených sa zavádza zvýšená kontrola pohybu aj za pomoci zavedenia kamerového systému.

§ 98 §
Ustanovuje sa, že zbor je oprávnený spracovávať potrebné osobné údaje týkajúce sa odsúdených. Ide predovšetkým o identifikačné znaky a údaje, anamnestické údaje, údaje o národnostnej a etnickej príslušnosti, ktoré sú významné z hľadiska skúmania efektívnosti výkonu trestu, ale aj poskytovania štatistických údajov príslušným orgánom. Uvedené údaje je oprávnené spracovávať stredisko psychodiagnostickej a konzultačnej činnosti. Zbor pritom postupuje v súlade predovšetkým s osobitnými zákonmi upravujúcimi oblasť ochrany osobných údajov. Súčasne sa ustanovuje, že odsúdený je povinný podrobiť sa úkonom súvisiacim zo zberom uvedených údajov a pravdivo uvádzať príslušné údaje.

§ 99 a 100 §
V spoločných ustanoveniach o konaní sa ustanovuje, že na konanie sa vzťahuje Správny poriadok. Na účely zákona sa za rozhodnutie považuje rozhodnutie o disciplinárnom treste, zavinených trovách a zvýšených trovách výkonu trestu, náhrade škody na majetku štátu v správe ústavu a o zhabaní veci, pritom však súčasne sa deklaruje, ktoré rozhodnutia nemajú odkladný účinok. Taktiež sa ustanovuje ako sa postupuje pri výkone rozhodnutia zrážkami zo mzdy alebo prikázaním pohľadávky. Ak odsúdenému bolo nariadené vykonať viacero trestov, tieto sa vykonávajú v poradí, v akom boli ústavu doručené nariadenia výkonu trestu.

§ 101 §
V splnomocňovacom ustanovení sa Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky oprávňuje vo vykonávacom predpise, ktorým je vyhláška, ustanoviť niektoré podrobnosti výkonu trestu. Ide predovšetkým o postupy v súvislosti s vykonávaním vnútornej diferenciácie, zaobchádzaním s odsúdenými, zabezpečovaním práv a povinností odsúdených, disciplinárnym konaním, nakladaním s peňažnými prostriedkami, trovami výkonu trestu a v neposlednom rade výkonom trestu niektorých kategórií odsúdených. Taktiež sa umožňuje, aby minister dal súhlas na overovanie nových metód, ktoré súvisia s efektívnejším zaobchádzaním s odsúdenými, ako aj na zriadenie špecializovaných oddelení výkonu trestu pre odsúdené matky s deťmi do troch rokov.

§ 102 až 105 §
Ustanovujú sa prechodné ustanovenia a vzťahy s tým súvisiace. Ide predovšetkým o výkon finančných operácií, výpočet škody na majetku štátu v správe ústavu, výkon zrážok na úhradu trov výkonu trestu a zavinených trov výkonu trestu, výkon disciplinárnych trestov a podobne. Taktiež sa ustanovuje, že ustanovenia zákona sa vzťahujú aj na výkon trestu, ktorý bol uložený pred účinnosťou zákona. V zrušovacom ustanovení sa zrušuje doterajší zákon a vykonávacie predpisy k nemu. Účinnosť zákona sa navrhuje v súlade s navrhovanou účinnosťou nových trestných kódexov. Osobitná účinnosť dvoch ustanovení je viazaná na nutnosť vytvorenia podmienok v ústavoch na výkon trestu na aplikáciu týchto oprávnení odsúdenými (uzamykateľné skrinky na uloženie osobných vecí a používanie telefónu). Bratislava, 31.máj 2005 Mikuláš Dzurinda predseda vlády Slovenskej republiky Daniel Lipšic podpredseda vlády a minister spravodlivosti Slovenskej republiky

bod 1 až 3 §
Ide o spresnenie textu s prihliadnutím na požiadavku jasnosti a určitosti právneho predpisu a v bode 2 sa uzákoňuje, že pri odosielaní a prijímaní korešpondencie odsúdeného zastupuje ústav.

bod 4 §
Navrhuje sa vypustiť obmedzenie, aby sa psychologické vyšetrenie osobnosti nevykonávalo u odsúdených so zvyškom trestu kratším ako šesť mesiacov. V praktickej aplikácii vznikali problémy v súvislosti s uplatnením uvedeného ustanovenia, v dôsledku čoho bude potrebné, aby sa psychologické vyšetrenie osobnosti vykonávalo u všetkých odsúdených bez ohľadu na zvyšok trestu odňatia slobody. Súčasné znenie je tiež v rozpore s filozofiou diferencovaného výkonu trestu odňatia slobody a psychologické vyšetrenie je nevyhnutné aj z hľadiska stanovenia programu zaobchádzania u odsúdených. Vzhľadom na priemernú dĺžku trestu odňatia slobody u mladistvých odsúdených bude pre potreby stanovenia programu zaobchádzania nutné psychologické vyšetrenie aj pre kategóriu odsúdených so zvyškom trestu odňatia slobody kratším ako šesť mesiacov. Psychologické vyšetrenie sa vyžaduje aj pri umiestnení odsúdeného do otvoreného oddelenia.

bod 5 a 6 §
Ide o spresnenie textu s prihliadnutím na požiadavku jasnosti a určitosti právneho predpisu. Do kompenzačnej miestnosti bude umiestňovaný odsúdený v dekompenzovanom stave s účelom jeho kompenzácie. Z uvedeného dôvodu bude potrebné takúto miestnosť označovať ako kompenzačnú. Vybavenie kompenzačnej miestnosti musí minimalizovať možnosti ublíženia si na zdraví odsúdeným a v maximálne možnej miere umožniť personálu riešiť nekontrolované agresívne správanie sa odsúdeného nekontaktným spôsobom a najmä bez použitia spútavacích popruhov. Z uvedeného dôvodu musí byť interiér kompenzačnej miestnosti stavebne riešený bez akýchkoľvek ostrých hrán a výčnelkov. Miestnosť musí spĺňať požiadavky na umelé osvetlenie, tepelno-vlhkostnú mikroklímu a vykurovanie ustanovené osobitným predpisom. Odsúdený bude za účelom kompenzácie stavu nekontrolovaného správania umiestnený do kompenzačnej miestnosti len na nevyhnutne potrebný čas a to na čas do skončenia prejavov nekontrolovaného agresívneho správania a vyriešenia vzniknutej mimoriadnej situácie. Nejedná sa teda o miestnosť určenú pre ubytovanie.

bod 7, 10, 12, 16, 17, 19, 20, 23, 27, 46 a 50 §
Ide o spresnenie textu s prihliadnutím na požiadavku jasnosti a určitosti právneho predpisu.

bod 8 §
V snahe o terminologické zosúladenie so zákonom č. 105/2004 Z.z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona č. 467/2002 Z.z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona č. 211/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov - na základe rozhodnutia vlády pri prerokovaní tohto návrhu zákonu zo 7. 11. 2007 na podnet ministra financií SR.

bod 9 §
Ide o spresnenie textu s prihliadnutím na požiadavku jasnosti a určitosti právneho predpisu. S prihliadnutím na pretrvávajúce problémy spojené s jednotným určením povolenej hmotnosti a rozmerov písomných správ v listinnej podobe je potrebné ujednotiť prax tak, aby sa predišlo sťažnostiam odsúdených v oblasti korešpondencie stanovením jasných pravidiel. Navrhuje sa, aby v tomto smere pravidlá boli určené v súlade s Poštovými podmienkami k poštovým službám, na ktoré sa odvoláva aj zákon č. 507/2001 Z.z. o poštových službách v znení neskorších predpisov.

bod 11 §
Navrhuje sa rozšíriť obmedzenia odsúdeného o zákaz prijať cigarety a iné výrobky z tabaku v potravinovom balíku. Hlavnými komoditami zasielanými odsúdeným v balíkoch sú cigarety, tabak, káva a čaj. Jedná sa o tovar, ktorý je možné zakúpiť v ústavných predajniach, pričom ich cena je porovnateľná, alebo aj nižšia ako v maloobchodnom predaji. Zbor reagoval aj na situáciu, keď v narastajúcej miere boli do ústavov balíkmi zasielané cigarety, ktoré boli na trhu nelegálne (bez kolku). Po nevydaní takéhoto obsahu balíka zasielajú odsúdeným takéto cigarety v tisíckach kusov (tzv. „kusovky“), bez obchodného balenia voľne sypané v balíku tak, aby sa nedal zistiť ich pôvod. Zbor takto nepriamo umožňuje legalizovať čierny trh s tabakom. V krajinách Európskej únie, sú príslušnými zákonmi upravujúcimi výkon trestu odsúdeným takisto výrazne obmedzované množstvá a druh vecí, ktoré je možné zasielať v balíku, pričom prijatie balíka nie je vo viacerých krajinách ani zakotvené ako právo odsúdeného. Viaceré európske väzenské systémy nahradili balíky, ktoré predstavujú permanentné riziko prieniku drog …

bod 13 §
Navrhuje sa zrušiť prítomnosť príslušníka pri telefonovaní odsúdeného z dôvodu, že v skutočnosti ide len o formálnu prítomnosť príslušníka, nakoľko sa nevykonáva žiadne zaznamenávanie alebo odpočúvanie telefonovania. Uplatnenie práva odsúdeného telefonovať v prítomnosti príslušníka si vyžaduje zabezpečiť prítomnosť príslušníkov na viacerých miestach v ústave, kde je inštalovaný telefónny automat, čo nemožno zabezpečiť bez potreby zvýšenia počtu príslušníkov a navýšenia rozpočtových prostriedkov. Z organizačných dôvodov sa zavádza oprávnenie zboru upraviť rozsah a čas prístupu odsúdeného k telefónnemu automatu v ústavnom poriadku s ohľadom na zabezpečenie denného režimu a výkon práv diferencovaným spôsobom v zmysle § 12 a 13 zákona. Odsúdenému sa povolí volať najviac piatim osobám, ktoré uvedie vo svojej písomnej žiadosti, z dôvodu prehľadu o zozname volaných osôb a za účelom zabránenia marenia účelu výkonu trestu a takisto z dôvodu technicko-organizačného zabezpečenia telefonovania. Zbor bude oprávnený hovor monitorovať prostredníctvom kamery pevne zabudovanej v telefónnom automate a súčasne sa budú elektronicky zaznamenávať údaje o priebehu hovoru. Záznam môže obsahovať len údaje …

bod 14 a 15 §
Navrhuje sa sprehľadniť prijímanie peňažných prostriedkov a nakladanie s nimi v tom smere, aby odsúdený mohol peňažné prostriedky účtované a evidované na jeho konte použiť len na nákup základných potrieb osobnej hygieny a základných potrieb na korešpondenciu, úhradu pohľadávok, poplatkov a nákup liekov, ak v predchádzajúcom mesiaci neuhradil zrážku na pohľadávky spojené s výkonom väzby a výkonom trestu a pohľadávky ostatných oprávnených. Navrhuje sa precíznejšie upraviť prijímanie peňažných prostriedkov a nakladanie s nimi v tom smere, že sa ustanovujú podmienky, za splnenia ktorých môže odsúdený čerpať úložné z čistej pracovnej odmeny a úložné po rozdelení nemocenských dávok a úrazových dávok. Toto čerpanie je možné len vtedy, ak úhrn prevyšuje sumu podľa všeobecných predpisov o životnom minime.

bod 16 a 18 §
Precíznejšie sa upravuje doterajšia právna úprava problematiky rozdelenia dôchodku a rozširuje sa o rozdelenie niektorých dávok sociálneho poistenia. Ustanovuje sa postup ústavu v prípade, ak orgán sociálneho poistenia zašle odsúdenému zvyšok dôchodku a určuje sa percentuálna výška rozdelenia dôchodku na vreckové a zostatok, ktorým je úložné z dôchodku. Ak odsúdenému vznikne nárok na dôchodok v priebehu kalendárneho mesiaca, orgán sociálneho poistenia ústavu poukáže z dôchodku pomernú časť sumy na náhradu trov výkonu trestu. Ustanovuje sa postup v prípade, ak orgán sociálneho poistenia prizná odsúdenému dôchodok so spätnou platnosťou a odsúdený má za toto obdobie na základe výkonu rozhodnutia povinnosť nahradiť trovy výkonu trestu. V prípade, ak vznikne preplatok trov náhrady výkonu trestu z dôchodku, ústav preplatok zašle po prepustení príjemcovi dôchodku.

bod 21 §
Ide o spresnenie textu s prihliadnutím na požiadavku jasnosti a určitosti právneho predpisu. Navrhuje sa, aby povinnosť lekára informovať riaditeľa ústavu o vážnom ochorení alebo zranení odsúdeného, ktoré ohrozuje jeho život alebo zdravie, bola rovnakým spôsobom upravená ako vo výkone väzby. Taktiež doterajšia právna úprava umožňovala postup, ktorý bol odlišný ako úprava v zákone č. 576/2004 Z.z., keď riaditeľ ústavu informoval o skutočnostiach týkajúcich sa vážneho ochorenia alebo zranenia odsúdeného blízku osobu a ak takejto osoby nebolo, tak inú osobu, ktorú určil odsúdený. Takýto postup však nevyplýva zo zákona č. 576/2004 Z.z.. Osoby, ktoré majú právo byť informované o zdravotnom stave odsúdeného podľa citovaného zákona, sa informujú až na základe ich podnetu a nie automaticky.

bod 22 §
Ide o zosúladenie normatívneho textu a terminologické spresnenie s § 11 zákona č. 183/2000 Z. z. o knižniciach a o zmene a doplnení zákona č. 68/1997 Z. z. o Matici slovenskej v znení zákona č. 416/2001 Z. z.

bod 24 a 25 §
Pôvodný text sa rozširuje tak, aby bol v súlade so zákonom o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, pričom odsúdený bude mať povinnosť oznamovať vznik úrazu a ukladá sa právnickej či fyzickej osobe, kde je odsúdený zaradený do práce chrániť zdravie pred úrazmi. Navrhuje sa ustanoviť ako povinnosť odsúdeného nosiť preukaz, ktorý musí mať pri sebe a ktorý má v podmienkach výkonu trestu obdobný charakter ako preukaz totožnosti. Prostredníctvom plastovej identifikačnej karty odsúdený bude vykonávať najmä bezhotovostný nákup v predajni v ústave, bude zabezpečený prehľad o jeho pohybe v ústave a aj mimo neho, najmä v prípade jeho eskortovania, pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, návštevách, telefonovaní a podobne. Preukaz musí obsahovať základné identifikačné znaky odsúdeného, aby nemohol byť zamenený prípadne zneužitý iným odsúdeným. Možnosti využitia preukazu v podmienkach výkonu trestu z tohto pohľadu budú maximálne rôznorodé a širokospektrálne. Strata preukazu bude možné kvalifikovať ako porušenie povinnosti odsúdeného a disciplinárne previnenie, za ktoré bude možné uložiť niektorý z disciplinárnych trestov.

bod 26 §
Snaha o určitejší prejav vôle a reakcia na ostatnú novelu Zákonníka práce.

bod 28 §
Spresňujú sa podmienky výkonu práce odsúdených.

bod 29 §
Precíznejšie sa upravuje postup zboru pri odvádzaní zrážok z pracovnej odmeny odsúdeného. Zbor z hrubej pracovnej odmeny odsúdeného bude vykonávať a odvádzať zrážky, pričom zo zostatku, ktorý bude predstavovať čistá pracovná odmena, sa budú vykonávať zrážky na výživné na osoby, voči ktorým bude mať odsúdený vyživovaciu povinnosť vrátane príspevku na úhradu nákladov pri starostlivosti o dieťa v ústavnej alebo ochrannej výchove. Zrážka sa bude rozdeľovať rovnakým dielom na výživné každého oprávneného, trovy výkonu trestu u odsúdeného (tzv. „udržiavacie trovy“), pričom sa bude rozlišovať, či pôjde o prípad bez vyživovacej povinnosti alebo s vyživovacou povinnosťou. V prípade pohľadávok sa bude tiež rozlišovať, či pôjde o pohľadávky na základe rozhodnutia nariadeného riaditeľom ústavu voči odsúdenému a pohľadávky ostatných oprávnených. Súčasne sa navrhuje určiť rozsah zrážok. Po vykonaní zrážok sa zostatok čistej pracovnej odmeny rozdelí na úložné, ktoré bude slúžiť odsúdenému na vykonávanie potrebných finančných operácií po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody a vreckové, ktoré bude určené na uspokojovanie osobných potrieb odsúdeného …

bod 30, 32 a 33 §
Navrhuje sa zrušiť disciplinárnu odmenu zvýšenie vreckového až o jednu tretinu na dobu až troch kalendárnych mesiacov, disciplinárne tresty zníženie vreckového až o jednu tretinu na dobu až troch kalendárnych mesiacov, zákaz sledovať televíziu okrem hlavných spravodajských a vybraných vzdelávacích programov až na dobu troch mesiacov z dôvodu, že ich efektivita využitia a aplikácia v praxi je minimálna alebo žiadna.

bod 31 a 34 §
Ide o spresnenie textu s prihliadnutím na požiadavku jasnosti a určitosti právneho predpisu, zosúladenie normatívneho textu a terminologické spresnenie so zákonom Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a odstránenie nepriamej novelizácie citovaného zákona o priestupkoch a rozlíšenie postupu pri disciplinárnom previnení a postupu, ak sa odsúdený dopustí konania, ktoré má znaky priestupku.

bod 35
Navrhuje sa, aby proti rozhodnutiu o zhabaní veci odsúdený a osoba, ktorej sa rozhodnutie o zhabaní veci priamo týka, disponovali právom do troch dní odo dňa oznámenia rozhodnutia podať sťažnosť, ktorá bude mať odkladný účinok.

bod 36 až 42 §
Pri disciplinárnom konaní za disciplinárne previnenie sa navrhuje čiastočne upustiť od postupu podľa Správneho poriadku a konanie upraviť tak, aby sa postupovalo zjednodušeným, zrýchleným, avšak racionálnym a efektívnym spôsobom a postupom, bez zbytočnej administratívnej náročnosti. Navrhovaný postup poskytuje dostatočné záruky, aby konanie vo veci ukladania disciplinárnych trestov za disciplinárne previnenia a priestupky bolo spravodlivé a objektívne.

bod 43 a 57 §
Ide o presun obsahu v bode 57, pretože tam logicky patrí.

bod 44 §
Navrhuje sa ustanoviť, aby o prijatí cudzinca do výkonu trestu odňatia slobody ústav informoval príslušný konzulárny úrad štátu len v takom prípade, ak o to cudzinec požiada. V praxi sa vyskytli prípady, keď odsúdený cudzinec mal výhrady k tomu, aby bola o jeho uväznení informovaná iná osoba.

bod 45 §
Navrhuje sa zrušiť osobitný oddiel. Vzhľadom na počet odsúdených, u ktorých sa predpokladá umiestnenie do osobitných oddielov sú predpokladané finančné prostriedky potrebné na ich zriadenie neúmerné. V súčasnosti ustanovené zmiernenia sú neprimerané povahe trestnej činnosti, ktorej páchatelia sa majú v uvedenom oddiele umiestňovať a stanovené zaobchádzanie s nimi je v rozpore s účelom výkonu trestu, napríklad nie je možné zabezpečiť ochranu spoločnosti v prípadoch, keď sa takémuto odsúdenému umožní pohyb mimo ústavu.

bod 47 §
Ustanovuje sa, že ak odsúdenému, ktorý nemá peňažné prostriedky bola poskytnutá zdravotná starostlivosť a z rozpočtu ústavu mu nebol poskytnutý nenávratný peňažný príspevok, bude povinný na základe rozhodnutia riaditeľa ústavu nahradiť ju.

bod 48 a 50 §
Ustanovuje sa, že trovy spojené s výkonom trestu a sumy určené na náhradu škody na majetku štátu v správe ústavu možno odpustiť odsúdenému, ktorý bol vyhostený alebo vydaný do cudziny a ďalšie prípady, kedy možno upustiť od vymáhania pohľadávky. Pôjde najmä o prípady, kedy ďalšie vymáhanie trov spojených s výkonom trestu a súm určených na náhradu škody na majetku štátu v správe ústavu by bolo neúčelné a nehospodárne. V aplikačne praxi často dochádzalo k situácii, keď náklady spojené s vymáhaním trov boli vyššie ako samotná suma, ktorá bola predmetom vymáhania; v takomto prípade išlo jednoznačne o neúčelné a nehospodárne vymáhanie trov a súm. Ak však odsúdený zomrel, bude sa postupovať podľa Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na praktickú aplikáciu ustanovenia § 56 ods.2 je potrebné, aby sa presne upravil proces odpustenia pohľadávky z dôvodu vyhostenia alebo vydania odsúdeného do cudziny, aby bolo jasne definované, že v tomto smere sa na odpustenie pohľadávky nevzťahujú ustanovenia zákona o správe majetku štátu a že je …

bod 49 §
Vzhľadom na možné pochybnosti v súvislosti s použitím legislatívnej skratky v § 5 pre ústav a nemocnicu je potrebné jednoznačne ustanoviť, že, zákon sa vzťahuje aj na nemocnicu pre obvinených a odsúdených, ktorá má charakter špecifického zdravotníckeho zariadenia a je právnickou osobou. Ide o spresnenie textu s prihliadnutím na požiadavku jasnosti a určitosti právneho predpisu.

bod 50 §
Upúšťa sa od požiadavky, aby bol odsúdený povinný preukazovať príbuzenský vzťah k blízkej osobe úradným dokladom, ktorý by musel mať navyše overovaciu doložku. Navrhovanou úpravou sa zjednoduší napr. postup v súvislosti s uplatnením práva odsúdeného na návštevu a jej realizáciou.

bod 51 §
Navrhuje sa vypustiť podmienku, aby odoberanie fyzických, fyziognomických a biologických identifikačných znakov sa vykonávalo v stredisku psychodiagnostickej a konzultačnej činnosti. Uvedené znaky zbor neodoberá v takýchto strediskách, ale v zdravotníckych strediskách v ústavoch, v strediskách sa vykonáva psychologické vyšetrenie osobnosti odsúdeného. Ide o spresnenie textu s prihliadnutím na požiadavku jasnosti a určitosti právneho predpisu.

bod 52 §
Ide o terminologické upresnenie.

bod 53 §
Snaha o prenos kompetencií aj na ústavy, ktoré sú právnickými osobami.

bod 54 §
Snaha o odstránenie nejasností v aplikačnej praxi.

bod 55 a 56 §
Navrhuje sa precíznejšie upraviť splnomocňujúce ustanovenie tak, aby príslušné vykonávacie predpisy mohli byť vydané v súlade so zákonom a neboli nad jeho rámec. Ide predovšetkým o tie ustanovenia, na základe ktorých je potrebné vydať vyhlášku upravujúcu podrobnosti o určení výšky a náhrade škody na majetku štátu v správe ústavu, zrážkach na úhradu zavinených trov, zvýšených trovách výkonu trestu odňatia slobody odsúdených, zrážkach na úhradu trov výkonu trestu odňatia slobody, zrážkach z čistej pracovnej odmeny, nemocenských dávok a úrazových dávok, rozdeľovaní dôchodkov odsúdených.

čl. III

čl. III bod 1, 2, 3 a 5 §
Ide o zmenu doterajšej úpravy pri zaokrúhlení nadol (bod 1), resp. nahor alebo nadol (body 2, 3 a 5), špecifikovanú vo vzťahu k najmenšej menovej jednotke, t.j. k jednému eurocentu. Doterajšie sumy, pokiaľ sú v dotknutých ustanoveniach (bod 2, 3 a 5) vyjadrené pre potrebu zaokrúhľovania ako halierové sumy do päťdesiat halierov a nad päťdesiat halierov, by po zavedení eura a ich matematickom prepočte nenapĺňali zmysel týchto ustanovení, je potrebné vyjadriť zaokrúhlenie na celé eurocenty. V bode 1 ide o doterajšie zaokrúhlenie trov na celé koruny smerom nadol, kde nie je vhodné zaokrúhlenie na celé euro smerom nadol predstavujúce príliš vysokú hodnotu, ale navrhuje sa zaokrúhlenie na celé eurocenty smerom nadol. Tento postup nie je vyjadrením prepočtu súm podľa konverzného kurzu s matematickým alebo iným zaokrúhlením, takto sa prepočítajú a zaokrúhlia podľa všeobecných pravidiel (§ 2 ods. 3 generálneho zákona) neuhradené sumy zavinených trov výkonu trestu vzniknutých do konca roka 2008 po ich výpočte v korunovom a halierovom vyjadrení podľa …

čl. III bod 4 §
V tomto prípade teda nejde o prepočet podľa konverzného kurzu s matematickým zaokrúhlením na najbližší eurocent, ale o zaokrúhlenie na celé desiatky eur smerom nahor, pričom ide o vyjadrenie maximálnej výšky peňažnej odmeny, ktorú možno poskytnúť odsúdenému, čo je v prospech odsúdených a v tomto bode bola akceptovaná zásadná pripomienka Zboru väzenskej a justičnej stráže z hľadiska efektívnejšej možnosti rozdeliť túto sumu zaokrúhlenú uvedeným spôsobom na jednotlivé pásma, v rámci ktorých možno odmenu udeliť na jednotlivých stupňoch velenia, resp. riadenia v rámci ústavu až po jeho riaditeľa. Zároveň treba dodať, že nejde o „cenovú neutralitu“ v zmysle § 2 ods. 1 generálneho zákona, ktorá je neutralitou pri premene a prepočtoch peňazí, cien, platieb a iných hodnôt, ale o špeciálnu úpravu oproti pravidlu ustanovenému v § 9 ods. 2 generálneho zákona.

čl. I

čl. I bod 1 §
V snahe predísť možným interpretačným problémom v spojitosti s pojmom účel výkonu trestu odňatia slobody obsiahnutým vo viacerých ustanoveniach zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) sa navrhuje explicitne vymedziť účel výkonu trestu odňatia slobody nadväzujúci na zásady ukladania trestov, konkrétne na zásadu vymedzenú v ustanovení § 34 ods. 1 Trestného zákona (účel trestu). Navrhované znenie zákona nadväzuje na túto zásadu, pričom dôraz sa kladie na podporu a rozvíjanie pozitívnych osobnostných vlastností a rezerv odsúdeného, resocializáciu a schopnosť viesť riadny život po prepustení z výkonu trestu na slobodu. V takto koncipovanom účele výkonu trestu sa zdôrazňuje predovšetkým pôsobenie na odsúdeného počas jeho pobytu vo výkone trestu. Pod resocializáciou je treba rozumieť súhrn aktivít zameraných na korekciu alebo zmenu osobných postojov, ktoré sú v rozpore so spoločensky akceptovanými normami.

čl. I bod 2 §
Nakoľko sa viaceré inštitúty výkonu trestu odňatia slobody (návštevy, telefonovanie, opustenie ústavu a pod.) viažu na pojem blízka osoba, ktorý je však v porovnaní s § 116 Občianskeho zákonníka upravený rozdielne, a to taxatívnym spôsobom, navrhuje sa rozšíriť tento okruh osôb v platnom znení zákona aj o ďalšie osoby, ktoré doposiaľ nebolo možné na účely tohto zákona za blízke osoby považovať. Na základe navrhovanej právnej úpravy tak odsúdený bude môcť napríklad na návštevu prijať aj manžela (manželku) svojho dieťaťa, ale aj svojho vnuka alebo vnučku, čo v konečnom dôsledku prispeje aj k posilneniu sociálnych kontaktov, príp. k ich udržaniu najlepšie, ako je to možné.

čl. I bod 3
Ide o zosúladenie poznámky pod čiarou s platným právnym stavom a tiež v nadväznosti na skutočnosť, že antidiskriminačný zákon nebol zákonom č. 581/2004 Z. z. (o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov), ako to súčasné znenie poznámky pod čiarou k odkazu 1 uvádza, novelizovaný.

čl. I bod 4 §
Rozšírenie okruhu práv a slobôd, vo výkone ktorých je odsúdený obmedzený a ktoré sa vzhľadom na účel výkonu trestu, zaistenie bezpečnosti osôb a zabezpečenie ochrany majetku a poriadku v miestach, kde sa vykonáva trest odňatia slobody, nemôžu uplatniť alebo ich výkon by mohol viesť k zmareniu účelu výkonu trestu, smeruje k eliminácii rizika obchodovania alebo iného („nedovoleného“) nakladania s vecami osobnej potreby medzi odsúdenými, ktoré vedú k vzniku sociálno-patologických javov v osobitnom väzenskom prostredí (úsluha, šikanovanie medzi väznenými osobami a pod.). Konkrétnym príkladom v nadväznosti na uvedené sú tzv. „kolchozy“ - zoskupenia 2 – 4 solventných väzňov či tzv. silných jedincov, ktorí disponujú peniazmi a značným vplyvom. Základom existencie tejto skupiny väzňov je „čierny trh“, prostredníctvom ktorého títo väzni získavajú a ponúkajú nielen veci dovolené, ale aj veci nedovolené, od väzňov skupujú rôzne druhy vecí a v prípade ich nedostatku medzi ostatnými (insolventnými) väzňami ich s vysokými prirážkami predávajú alebo poskytujú za úsluhy.

čl. I bod 5 §
Vypúšťa sa slovo „dozor“ nad odsúdeným, nakoľko príslušníci zboru dozor nad odsúdeným v zdravotníckom zariadení nevykonávajú; vykonávajú iba stráženie odsúdeného. Uvedená zmena nadväzuje na navrhovanú zmenu zákona č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže, ktorou sa explicitne navrhuje definovať pojmy „stráženie“ a „dozor“, čo v súčasnej právnej úprave doposiaľ absentuje. Zároveň ide o terminologické spresnenie v súlade s ustanovením § 14 zákona, ktoré pojednáva o vnútornej diferenciácii, t. j. o „umiestňovaní“ odsúdených do oddielov alebo skupín, a teda pojem „zaradeného“ (na otvorené oddelenie) nie je v danom kontexte namieste.

čl. I bod 6 §
Za účelom zamedziť výkladovým problémom v spojitosti s platným znením ustanovenia § 6 ods. 1, a zároveň z hľadiska prehľadnosti a jednoznačnosti textu, sa explicitne ustanovuje, že v prípade, ak zákon č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov neustanovuje inak, stráženie, dozor, dohľad a zaobchádzanie s odsúdenými (a podmienky výkonu trestu) zabezpečuje zbor; obdobná formulácia v platnom znení zákona absentuje. Skutočnosť, že v stráženom objekte zboru môže odsúdený vykonávať aj činnosti, pri ktorých sa kontrola jeho pohybu a správania vykonáva nepravidelne, je nutné obsiahnuť aj v ustanovení § 6. Presné zadefinovanie pojmu „dohľad“ („dohľadové“ činnosti) je obsiahnuté v navrhovanej zmene zákona č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov.

čl. I bod 7 a 8 §
Ide o presun ustanovenia z platnej Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 368/2008 Z. z., ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu (ust. § 3 platnej vyhlášky), do zákona, nakoľko sa týmto ustanovením zakladá povinnosť orgánu, ktorý odsúdeného dodal do výkonu trestu, písomne potvrdiť identitu odsúdeného, ak jeho totožnosť nemožno hodnoverne zistiť, a preto je nevyhnutné, aby vzhľadom na adresáta tejto povinnosti išlo o povinnosť zakotvenú v zákone, nie v podzákonnej právnej norme; obdobne sa navrhuje postupovať aj v spojitosti s ustanovením § 3 ods. 2 spomínanej podzákonnej právnej normy, ktoré pojednáva o povinnosti príslušného útvaru Policajného zboru, ktorý doklad totožnosti vydal, poskytnúť v zákonom stanovených prípadoch informáciu z informačného systému Policajného zboru.

čl. I bod 9 §
Vstupná zdravotná prehliadka umožňuje zdravotnému personálu najmä určiť zdravotný stav (resp. doplniť informácie o zdraví väznenej osoby existujúce pri prijímaní do výkonu trestu), pomáha určiť stopy násilia, ktoré bolo spáchané pred vstupom do väznice, umožňuje zistiť mentálny stav väzňa s cieľom poskytnúť primeranú podporu tým, ktorí sú náchylní na sebapoškodzovanie. Rovnako sa však ňou väznenej osobe poskytujú informácie o potrebných hygienických a iných preventívnych opatreniach, čo môže vykonávať nielen lekár, ale aj jemu podriadená sestra s odbornou spôsobilosťou. Zároveň ide o zosúladenie poznámky pod čiarou k odkazu 6 s platným právnym stavom.

čl. I bod 10 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu; odkaz na vymedzenie pojmu návykové látky v poznámke pod čiarou presne špecifikuje ustanovenie Trestného zákona, na ktoré sa odňatie týchto vecí pri nástupe do výkonu trestu viaže.

čl. I bod 11 §
Navrhovaná formulácia „pri prijímaní do výkonu trestu“, a to v spojitosti s oboznámením sa odsúdeného s právami a povinnosťami podľa tohto zákona, korešponduje s pravidlom 15.2 Odporúčania Rec (2006) 2 Výboru ministrov Rady Európy členským štátom o Európskych väzenských pravidlách (ďalej len „európske väzenské pravidlá“), kde sa uvádza, že všetkým väzňom majú byť poskytnuté informácie o pravidlách upravujúcich väzenskú disciplínu a o ich právach a povinnostiach vo väzenskom zariadení pri prijatí, resp. pri prijímaní, teda ide o konkrétny časový okamih – okamih prijímania odsúdeného, ktorý však nemožno stotožňovať s časovým okamihom, resp. s časovým intervalom „po prijatí“, ako to vyvstáva zo súčasného znenia predmetného ustanovenia. Zároveň sa expressis verbis ustanovuje, že ak tomu bráni zdravotný stav odsúdeného príp. iné závažné dôvody, odsúdený sa nielen o právach a povinnostiach podľa tohto zákona, ale aj o dĺžke výkonu trestu a o možnosti prepustenia z jeho výkonu obligatórne poučí ihneď po odpadnutí predmetných dôvodov.

čl. I bod 12 §
Platné znenie zákona spôsobuje pri výklade pojmu „rozhodne“ (o umiestnení odsúdeného do konkrétneho ústavu) aplikačné problémy. Z navrhovaného znenia bude jasné, že ide o „technicko-organizačné rozhodnutie“, ktorým Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže ( konkrétne generálny riaditeľ alebo ním určený príslušník zboru) určí podľa súdom určeného stupňa stráženia, dĺžky trestu, závažnosti trestnej činnosti, veku, zdravotného stavu, vzdelania a kvalifikácie odsúdeného ústav, v ktorom bude odsúdený vykonávať trest odňatia slobody. Toto „technicko–organizačné“ rozhodnutie nezakladá, nemení a ani nezrušuje žiadne práva a povinnosti väznených osôb.

čl. I bod 13 §
Ide o terminologické zosúladenie; platné znenie zákona nepoužíva pojem „mladistvý odsúdený“, ale pojem „mladistvý“.

čl. I bod 14 §
Navrhovaná úprava, v súlade s pravidlom 18.9 európskych väzenských pravidiel, ustanovuje podmienky možných výnimiek z oddeleného umiestňovania väznených osôb, pričom možnosť spoločného umiestnenia mladistvej osoby a dospelej osoby zužuje len na prípady, kedy je takéto ubytovanie na prospech mladistvého. Základným kritériom takéhoto umiestnenia je teda najlepší záujem dieťaťa, čo je predovšetkým v súlade s čl. 39c Dohovoru o právach dieťaťa. Ďalšou nevyhnutnou podmienkou je súhlas zainteresovaných (uväznených) osôb s ich spoločným umiestnením, a to bez akýchkoľvek výhrad. Na základe odporúčania Európskeho výboru na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania (ďalej len „odporúčanie CPT“), uvedenom v Správe pre vládu Slovenskej republiky o návšteve Slovenskej republiky v dňoch 24. marca až 2. apríla 2009, sa budú výnimky z oddeleného umiestňovania niektorých kategórií väznených osôb pravidelne preskúmavať/prehodnocovať kompetentnými orgánmi, najmenej však raz za tri mesiace; v nadväznosti na túto skutočnosť sa do návrhu zákona zapracúva aj povinnosť ústavu informovať príslušného prokurátora vykonávajúceho dozor v miestach, kde sa trest odňatia slobody …

čl. I bod 15 §
Z dôvodu ochrany bezpečnosti odsúdeného alebo iných osôb alebo z iného závažného dôvodu je možné odsúdeného umiestniť do cely alebo izby samostatne. Navrhované znenie smeruje k operatívnejšiemu riešeniu bezpečnostných problémov, ktoré vzniknú v prípade, keď riaditeľ ústavu nie je zastihnuteľný, a teda objektívne nemôže rozhodnúť o tomto probléme (nachádza sa napr. v oblasti, ktorá nie je verejnou telefónnou službou).

čl. I bod 16 §
Ide o terminologické spresnenie v súlade s ustanovením § 14 zákona, ktoré pojednáva o vnútornej diferenciácii, t. j. „umiestňovaní“ odsúdených do oddielov alebo skupín.

čl. I bod 17 §
Trest odňatia slobody sa vykonáva diferencovane v ústavoch minimálneho, stredného alebo maximálneho stupňa stráženia. Trest odňatia slobody sa u osôb, ktoré neprekročili osemnásty rok svojho veku, vykonáva v ústavoch na výkon trestu pre mladistvých. Súd môže rozhodnúť, že v ústave na výkon trestu pre mladistvých sa vykoná trest aj u mladistvého, ktorý už prekročil osemnásty rok svojho veku (§ 115 ods. 5 Trestného zákona).Vzhľadom na uvedené a v súlade s pravidlom 11 európskych väzenských pravidiel sa navrhuje, aby riaditeľ ústavu bol povinný navrhnúť súdu zaradenie mladistvého, po dovŕšení 18 rokov jeho veku, do príslušného stupňa stráženia.

čl. I bod 18 §
Ide o terminologické zosúladenie s navrhovanou zmenou ustanovenia § 46 a s platným znením ustanovenia § 33 ods. 2.

čl. I bod 19 §
Navrhovaná zmena nadväzuje na zmenu navrhovanú novelizačným bodom 12 (zmena ustanovenia § 8 ods. 1, v ktorom legislatívna skratka „generálne riaditeľstvo“ absentuje).

čl. I bod 20 §
Za účelom zabezpečenia jednoznačnosti textu sa určuje písomná forma žiadosti odsúdeného (adresovanej riaditeľovi ústavu) o premiestnenie do iného ústavu na výkon trestu odňatia slobody, avšak navrhovaná právna úprava nezabúda ani na uplatnenie tohto práva u odsúdených, ktorý nemôžu alebo nevedia písať.

čl. I bod 21
Ide o zosúladenie poznámky pod čiarou s platným právnym stavom.

čl. I bod 22 §
Rozšírením ustanovenia upravujúceho právo odsúdeného na odievanie sa obojstranne prijateľne a výslovne odstraňujú aplikačné problémy spôsobu doručenia a následnej pravidelnej obmeny vlastného odevu a obuvi; rozširujú sa možnosti používať vlastnú spodnú bielizeň a ponožky bez viazania na podmienku zabezpečenia ich pravidelnej obmeny (odsúdení ich musia udržiavať v hygienicky nezávadnom stave vlastným konaním).

čl. I bod 23 §
Návrh nového znenia § 22 v porovnaní s platnou právnou úpravou vymedzuje právo odsúdeného na osobnú hygienu podrobnejšie. Ústav bude povinný odsúdenému poskytnúť peňažné prostriedky na nákup ďalších potrieb osobnej hygieny, avšak len pod podmienkou, že odsúdený nemá na konte v čase potreby finančné prostriedky a ani v predchádzajúcom mesiaci nevykonával nákup v predajni zriadenej v ústave (kde si tieto veci mohol samostatne nakúpiť). Navrhovanou právnou úpravou sa rovnako zabezpečuje spôsob refundácie prostriedkov, ktoré sa takto odsúdenému poskytli. Za účelom zabezpečenia jednoznačnosti textu právnej normy a zamedzenia prípadným interpretačným problémom sa expressis verbis ustanovuje kalendárny týždeň ako časový interval, v rámci ktorého má odsúdený najmenej dvakrát zákonný nárok na uplatnenie práva na sprchovanie. Návrh nového znenia § 23, aj v súlade s pravidlom 23.6 európskych väzenských pravidiel, rozširuje taxatívny výpočet vecí osobnej potreby, ktoré môže mať odsúdený pri sebe v cele o písomnosti, ktoré bezprostredne súvisia s konaním vo veci, v ktorej odsúdený vykonáva trest odňatia slobody, ako aj o …

čl. I bod 24 §
Z dôvodu organizačného a technického zabezpečenia práva odsúdeného na návštevu sa zákonným spôsobom upravuje faktický postup realizácie návštevy. Ak odsúdený nemá záujem o návštevu, nezašle pred určeným termínom návštev povolenie k návšteve žiadnej osobe, neuplatnený nárok (právo na návštevu v jednom kalendárnom mesiaci) sa nevykoná nad rozsah zákonného nároku v ďalšom mesiaci (nároky na nevykonané návštevy z jednotlivých mesiacov sa nekumulujú). Navrhovaná právna úprava však neopomína ani tie situácie, kedy sa pozvaná osoba na návštevu nedostaví v stanovenom termíne z objektívnych dôvodov (napr. porucha/meškanie dopravného prostriedku); v takomto prípade bude možné návštevu vykonať v náhradnom termíne. Rovnako sa za účelom zabezpečenia jednoznačnosti textu právnej normy a zamedzenia prípadným interpretačným problémom expressis verbis ustanovuje kalendárny mesiac ako časový interval, v rámci ktorého má odsúdený najmenej raz zákonný nárok na uplatnenie práva prijať návštevu.

čl. I bod 25 §
Rozširuje sa možnosť uskutočniť návštevu medzi odsúdenými a medzi obvinenými a odsúdenými navzájom, aj pokiaľ ide o súrodencov, starých rodičov a vnúčatá (v odôvodnených prípadoch aj iných osôb), čo v konečnom dôsledku prispeje k posilneniu sociálnych kontaktov, príp. k ich udržaniu najlepšie, ako je to možné; uvedená možnosť doposiaľ v platnom znení zákona absentuje.

čl. I bod 26 §
V oznámení o správaní odsúdeného sa nachádzajú rôzne osobné údaje odsúdených, ktoré je zbor povinný chrániť v súlade so zákonom č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a preto sa súhlas odsúdeného s podaním takéhoto oznámenia jemu blízkej osobe alebo jeho obhajcovi považuje za nevyhnutnosť. Zároveň sa za účelom hlbšieho zapájania zákonných zástupcov do procesu zaobchádzania rozširuje právo zákonných zástupcov aj na informácie týkajúce sa zodpovednostných vzťahov vznikajúcich počas určeného obdobia výkonu trestu odňatia slobody; nakoľko ide o špecifickú skupinu odsúdených (mladiství, osoby pozbavené spôsobilosti na právne úkony alebo osoby v takejto spôsobilosti obmedzené) ich súhlas na poskytovanie takýchto informácií sa vzhľadom na ich špecifické postavenie nevyžaduje.

čl. I bod 27 §
Navrhovaná zmena nadväzuje na zmenu navrhovanú novelizačným bodom 23 (viď navrhované znenie poznámky pod čiarou k odkazu 11a, v ktorej sa neodkazuje na zákon o poštových službách ako celok (ako to platné znenie zákona uvádza), ale na jeho konkrétne ustanovenie pojednávajúce o poštovom podniku, čo pre účely ustanovenia pojednávajúceho o korešpondencii nie je namieste).

čl. I bod 28 §
Nakoľko sa v uvedenom ustanovení pojem „Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky“ vyskytuje po prvý raz, je potrebné do návrhu zákona explicitne zapracovať legislatívnu skratku „ministerstvo“, a to aj v nadväznosti na platné znenie ustanovenia § 93 ods. 3, kde sa používa pojem „ministerstvo“.

čl. I bod 29 a 30 §
Špecifikuje sa postup nakladania s korešpondenciou, ktorú je ústav, po oboznámení sa s jej obsahom, povinný podľa zákona zadržať. Na rozdiel od platného stavu sa odsúdenému do osobného spisu založí len korešpondencia, ktorej je odsúdený autorom, a teda jej obsah priamo vytvára (odosielaná korešpondencia); súčasné znenie ustanovuje povinnosť ústavu do osobného spisu odsúdeného zakladať aj korešpondenciu, za obsah ktorej odsúdený nezodpovedá (prijímaná korešpondencia).

čl. I bod 31 §
Ide o zosúladenie poznámky pod čiarou s platným právnym stavom.

čl. I bod 32
Explicitne sa navrhuje uplatňovať postup, ktorým sa odstraňujú praktické problémy nakladania s nepovolenou vecou, aj v prípade poštovej zásielky zaslanej obvinenému (alebo jej časti), ak táto nie je v súlade so zákonným vymedzením pojmu korešpondencia. Zároveň sa na základe praktických poznatkov za účelom obstarávania poštových známok odsúdeným rozširuje možnosť prijímania poistených poštových zásielok, a to s cieľom umožniť odsúdeným odosielať korešpondenciu v čo najväčšej miere, a tým udržiavať kontakt s vonkajším svetom.

čl. I bod 33 §

čl. I § 26 §
Nakoľko hlavným cieľom systémovej úpravy všetkých práv a povinností väznených osôb je po vzore viacerých európskych väzenských systémov a odporúčaní medzinárodných orgánov vytvoriť v praxi funkčný, obojstranne vyvážený a ako celok jednoduchý, prehľadný a spravodlivý systém, ktorý bude život vo väzení čo najviac približovať k pozitívnym aspektom života v spoločnosti (najmä zabezpečením rozvojových aktivít zameraných na prevenciu vzniku sociálno-patologických javov vo väzenskom prostredí), navrhovaná právna úprava preto zjednoduší časovo a administratívne náročný systém niektorých súčasných inštitútov výkonu trestu, výkon ktorých vyžaduje značné personálne náklady pri nízkej efektivite celkového napĺňania účelu výkonu trestu (zabezpečenie rozvojových aktivít) a naplní jeden z cieľov Stratégie prevencie kriminality a inej protispoločenskej činnosti v Slovenskej republike na roky 2012 – 2015 v oblasti terciárnej prevencie uložených Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky – „nastaviť systém motivácie a odmeňovania odsúdených a osôb vo väzbe“. Vychádzajúc z uvedeného zmena ustanovenia § 26 preto neznamená zánik možnosti samostatného obstarania potravín a niektorých vecí osobnej potreby odsúdenými, práve naopak, zrýchlením možnosti odsúdeného …

čl. I § 27 §
Strata slobody nemá znamenať absolútnu stratu kontaktu s vonkajším svetom. Z dôvodu posilnenia sociálnych kontaktov, vytvárania podmienok na ich udržanie najlepšie, ako je to možné, sa rozvíja a prehlbuje jestvujúca úprava práva odsúdeného telefonovať prostredníctvom telefónneho zariadenia umiestneného v ústave. Časový interval minimálneho zákonného nároku na telefonovanie blízkym osobám, ktorých výpočet je v zákone taxatívne vymedzený, sa rozširuje z 15 na najmenej 20 minút najmenej dvakrát za kalendárny mesiac. Rovnako sa navrhuje rozšíriť okruh osôb, s ktorými môže odsúdený telefonovať, aj o obhajcu, čo v platnom znení zákona doposiaľ absentuje.

čl. I § 28 §
Navrhuje sa sprehľadniť prijímanie peňažných prostriedkov a nakladanie s nimi. V súlade s pravidlami 26.11 a 26.12 európskych väzenských pravidiel sa odsúdenému počas výkonu trestu peňažné prostriedky účtované a evidované na jeho konte umožňuje minúť podľa vlastného uváženia na povolené veci pre vlastnú potrebu (vreckové konto), resp. odsúdený sa nabáda k dobrovoľnej úhrade nesplatených záväzkov tak, aby po skončení výkonu trestu nezačínal „nový život“ zaťažený starými pohľadávkami (osobné konto). Za účelom zabezpečenia právnej istoty a jednoznačnosti textu teda návrh zákona novým - prehľadným spôsobom nielen vypočítava všetky spôsoby nadobúdania peňažných prostriedkov, ktoré sa odsúdenému evidujú na osobnom alebo vreckovom konte odsúdeného, ale aj určuje pravidlá disponovania s nimi. Disponovanie s peňažnými prostriedkami na vreckovom konte sa odsúdenému neobmedzuje. Disponovanie s peňažnými prostriedkami na osobnom konte je u odsúdeného obmedzené „minimálnym zostatkom“ peňažných prostriedkov, ktoré sú v súlade s pravidlom 33.8 európskych väzenských pravidiel dostatočné na dopravu do cieľa cesty odsúdeného (jednotne určených 10% zo sumy životného minima pre všetkých odsúdených) …

čl. I bod 34 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na navrhované znenie ustanovenia § 28 ods. 3 písm. c), kde je potrebné predmetnú legislatívnu skratku zaviesť.

čl. I bod 35 až 43 §
Ide o spresnenie textu s prihliadnutím na požiadavku jasnosti a určitosti právneho predpisu. Osobe vo výkone trestu odňatia slobody sa v súlade so zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení dôchodkové dávky, dávky úrazového a nemocenského poistenia poukazujú prostredníctvom ústavu na výkon trestu odňatia slobody a poberateľovi dávky sa evidujú a účtujú na jeho konte. Povinnosť odsúdeného, ktorý je poberateľom dôchodku, nahradiť z dôchodku trovy výkonu trestu vzniká priamo zo zákona. Navrhovanou zmenou sa riešia praktické problémy, ktoré vznikali pri vydávaní deklaratórneho rozhodnutia. Navrhuje sa, aby nástup do výkonu trestu u odsúdeného – poberateľa dôchodku oznámil ústav príslušnému orgánu sociálneho poistenia, príslušnej dôchodkovej správcovskej spoločnosti a príslušnej poisťovni rovnako ako jeho prepustenie z výkonu trestu. Precíznejšie sa upravuje doterajšia právna úprava problematiky dôchodku zaslaného odsúdenému, ktorý bol zaslaný ústavu v čase od prepustenia odsúdeného do času doručenia oznámenia o prepustení odsúdeného príslušnému orgánu sociálneho poistenia, dôchodkovej správcovskej spoločnosti a poisťovni podľa osobitného predpisu (ústavu môže byť doručená dávka, ktorej …

čl. I bod 44 a 45 §
V ústave sú pre odsúdených zriadené predajne s potravinárskym, drogistickým a priemyslovým tovarom a odsúdený v nich má právo nakupovať potraviny, veci osobnej potreby a iné veci najmenej raz za týždeň, podľa navrhovaného znenia pôjde o týždeň kalendárny, čím sa zamedzí prípadným interpretačným problémom. Navrhovaná právna úprava zároveň rozširuje možnosti obstarania potravín, vecí osobnej potreby a iných vecí väznenou osobou, nakoľko rozvíja presnú aplikáciu jestvujúceho práva i na odsúdeného, ktorý do výkonu trestu nastúpil alebo bol premiestnený z iného ústavu po určenom termíne nákupu (z dôvodu organizačného a technického zabezpečenia je termín nákupu určený v ústavoch rôzne). Na rozdiel od súčasného znenia (oprávňuje riaditeľa ústavu, aby určil sortiment, množstvo a termín nákupu) navrhovaná úprava priamo negatívne vymedzuje predmety, ktoré nie je možné (vzhľadom na účel výkonu trestu) v tejto predajni predávať (limity sú určené, okrem iného, aj podmienkami zdravotnej neškodnosti potravín, napr. v letnom období bude obmedzené množstvo predávaných majonézových a mliečnych výrobkov, resp. iných rýchlo kaziacich sa potravín).

čl. I bod 46 §
Ide o zosúladenie poznámky pod čiarou s platným právnym stavom.

čl. I bod 47
Uvedená zmena vychádza z pravidla 19 Odporúčania Rec (98) 7 Výboru ministrov Rady Európy členským štátom týkajúcim sa etických a organizačných aspektov zdravotnej starostlivosti vo väzniciach. Je nielen v záujme väzňov, ale najmä v záujme širokej populácie (s ohľadom na postupy v spojitosti s infekčnými chorobami, ktoré sa môžu rozšíriť z väzníc do spoločnosti) poskytnúť väznenej osobe, ktorá nemá peňažné prostriedky na nákup liekov, liečebnej alebo zdravotníckej pomôcky predpísaných lekárom, príspevok na ich zabezpečenie. Navrhovanou právnou úpravou by sa však rovnako zabezpečila aspoň čiastočná návratnosť poskytnutých peňažných prostriedkov. V prípade, že odsúdený nemá v čase potreby na vymedzené úhrady dostatok prostriedkov a neskôr by v priebehu výkonu trestu prijal na svoje konto peňažné prostriedky, ústav by si tieto prostriedky mohol automaticky stiahnuť z konta odsúdeného a použiť ich na refundáciu prostriedkov, ktoré odsúdenému poskytol. Išlo by tak o návratný príspevok počas doby výkonu trestu povinného, avšak v čase jeho prepustenia by sa za podmienok uvedených v doplnenej vete odseku 2 …

čl. I bod 48 §
Ide o zmenu z legislatívno-technického hľadiska, nakoľko ustanovenie odseku 3 sa javí byť nadbytočné, keďže právo odsúdeného na zdravotnú starostlivosť je v korelácii s povinnosťou ústavu zabezpečiť jeho výkon.

čl. I bod 49 §
V súlade s pravidlom 24.8 európskych väzenských pravidiel a za účelom hlbšie rozvíjať extramurálne vzťahy sa v rámci zdravotnej starostlivosti zakladá povinnosť ústavu informovať o vážnom ochorení alebo úraze odsúdeného jeho blízku osobu, ktorú odsúdený určí.

čl. I bod 50 a 51 §
Navrhovaná právna úprava sa javí byť zreteľnejšou, nakoľko právo na vychádzku sa definuje ako samostatné právo odsúdeného. Čo sa týka možnosti obmedziť toto právo v prípadoch ohrozenia bezpečnosti v ústave (napr. nepokoje medzi väznenými osobami) alebo ohrozenia bezpečnosti a zdravia osôb v priestore vychádzok (napr. bitka v priestore vychádzok), ide o obdobnú úpravu, ktorá sa uplatňuje pri vykonávaní práva odsúdeného na návštevy podľa ustanovenia § 24 zákona.

čl. I bod 52 §
V porovnaní so súčasnou právnou úpravou sa zjednocujú podmienky na vlastný elektrický spotrebič, ktoré budú uvedené v ustanovení § 23 ods. 3 zákona, čo sa vyžaduje zohľadniť aj v prípade používania vlastného rádioprijímača a televízneho prijímača odsúdeným. Zároveň ide o vypustenie poznámky pod čiarou k odkazu 22, nakoľko podľa ustanovenia § 5 ods. 3 písm. b) zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov sú zariadenia zboru oslobodené od povinnosti uhrádzať koncesionárske poplatky.

čl. I bod 53 §
Navrhovaná zmena vyvstáva zo zmeny znenia poznámky pod čiarou k odkazu 11a (viď znenie novelizačného bodu 23), ktoré neodkazuje na zákon o poštových službách ako celok (ako to platné znenie zákona uvádza), ale na jeho konkrétne ustanovenie pojednávajúce o poštovom podniku.

čl. I bod 54 §
Navrhovaná právna úprava odstráni nejasný výklad pojmu „ním určeným príslušníkom zboru“, nakoľko zo znenia platného ustanovenia jednoznačne nevyplýva, či osoba, s ktorou odsúdený vykonáva pohovor zameraný na riešenie jeho žiadosti, je určená riaditeľom ústavu alebo je priamo určená väznenou osobou v jej žiadosti o rozhovor. Ak bude v žiadosti odsúdeného o rozhovor s riaditeľom ústavu uvedený dôvod, riaditeľ ústavu môže na rozhovor s odsúdeným určiť vecne kompetentného príslušníka zboru (napr. ak žiadosť odsúdeného smeruje k poskytovaniu zdravotnej starostlivosti, môže riaditeľ ústavu určiť na vykonanie rozhovoru s odsúdeným vedúceho lekára zdravotníckeho strediska ústavu).

čl. I bod 55 §
Za účelom eliminácie problémov v aplikačnej praxi je nevyhnutné vysporiadať sa aj s takými situáciami, keď prokurátor navrhne súdu primerané obmedzenie vo výkone trestu, nakoľko v prípade ďalšieho trestného stíhania odsúdeného existujú dôvody kolúznej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b) alebo ods. 2 písm. b) Trestného poriadku, a to tak, aby od podania návrhu prokurátorom až do právoplatného rozhodnutia súdu o tomto návrhu bol odsúdený pri niektorých taxatívne určených inštitútoch v režime primeranom kolúznej väzbe. Ide napríklad o prípad, keď pred konečným rozhodnutím o obmedzení odsúdeného podľa § 84 Trestného poriadku má tento odsúdený návštevy vo výkone trestu odňatia slobody bez prítomnosti orgánu činného v trestnom konaní, ktorými môže byť zmarený účel trestného konania. Ide o úpravu obdobnú inštitútu zadržania obvineného podľa Trestného poriadku.

čl. I bod 56 §
Ide o zmenu nadväzujúcu na zmenu znenia ustanovenia § 46 zákona, ktoré pojednáva o činnostiach pre všeobecný rozvoj osobnosti odsúdeného.

čl. I bod 57 §
Ide o zmenu vychádzajúcu z odôvodnenia k navrhovanému novelizačnému bodu 9. Zároveň ide o zosúladenie poznámky pod čiarou k odkazu 25 s navrhovanou zmenou zákona č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov.

čl. I bod 58 §
Ide o presun ustanovenia pojednávajúceho o povinnosti odsúdeného podrobiť sa predmetným úkonom zo súčasného znenia ustanovenia § 99 ods. 2 zákona, a to z dôvodu zabezpečenia jednoznačnosti a prehľadnosti textu zákona.

čl. I bod 59 až 61 §
Spresňujú sa povinnosti odsúdeného, ktoré vyplývajú z iných všeobecne záväzných právnych predpisov (viď poznámka pod čiarou k odkazu 25a), resp. ide o presun ustanovení niektorých povinností z platnej vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 368/2008 Z. z., ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia slobody v platnom znení (ust. § 32 – Nosenie preukazu odsúdeného a ust. § 58 – Oznámenie pracovného úrazu alebo iného úrazu), priamo do zákona, nakoľko je nevyhnutné takéto povinnosti odsúdeného obsiahnuť explicitne v zákone, nie v podzákonnej právnej norme.

čl. I bod 62 §
Oproti súčasnej právnej úprave sa zákazy pre odsúdeného rozšíria aj o nosenie piercingu, ktoré znamená pre jeho nositeľa nielen zvýšené riziko ohrozenia zdravia v prípade mimoriadnych udalostí (fyzický útok inej väznenej osoby), ale aj možné riziko jeho odcudzenia (šperk). Rovnako zakázané budú aj iné druhy sebapoškodzovania resp. poškodzovania iného, ktorými si väznená osoba sebe alebo inému síce priamo nespôsobuje ujmu na zdraví, ale prostredníctvom rôznych pomôcok sebe alebo inému vedome vyvoláva vonkajšie telesné zmeny, pri ktorých hrozí reálne nebezpečenstvo vzniku infekcie a ohrozenia zdravia väznených osôb.

čl. I bod 63 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu. Z ustanovenia sa vypúšťajú slová „okrem prípadu jeho použitia podľa § 27 ods. 4“, nakoľko zákonný odkaz na § 27 ods. 4 zákona je nadbytočný a zmätočný, keďže od účinnosti zákona č. 127/2008 Z. z. sa úprava, ktorú obsahovalo ustanovenie § 27 ods. 4, vypustila (riešila použitie mobilného telefónu nepočujúcim odsúdeným do 30. 4. 2008). Ustanovenie sa zároveň dopĺňa o slová „alebo iné technické zariadenie umožňujúce komunikáciu alebo záznam a prenos informácií,“ s cieľom eliminácie možnosti marenia účelu výkonu trestu.

čl. I bod 64 §
Dopĺňa sa zákaz zneužívať a poškodzovať preukaz odsúdeného. Preukaz odsúdeného má v podmienkach výkonu trestu obdobný charakter ako preukaz totožnosti. Prostredníctvom plastovej identifikačnej karty odsúdený vykonáva napríklad bezhotovostný nákup v predajni zriadenej v ústave.

čl. I bod 65 §
Precíznejšie sa upravuje doterajšia právna úprava problematiky prístupu k ústavnému poriadku. Súčasné znenie síce ukladalo väzenským orgánom povinnosť umiestniť ústavný poriadok v každej cele, kde bol umiestnený odsúdený, ale pre jeho časté poškodenie alebo zničenie nebolo reálne možné zabezpečiť, aby bol k dispozícii všetkým odsúdeným ubytovaným spoločne. Rovnako sa zavádza možnosť odsúdeného požiadať o výtlačok ústavného poriadku, ktorý mu bude v prípade záujmu poskytnutý.

čl. I bod 66 §
Pravidlá zaradenia odsúdeného do práce, ako osobitného vzťahu medzi ústavom a odsúdeným, ktorým nevzniká pracovný pomer ani iný obdobný pracovnoprávny vzťah, sa rozširujú o povinnosť ústavu zabezpečiť posúdenie zdravotnej spôsobilosti na prácu na základe výsledkov lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci u odsúdeného, ktorý je mladší ako 18 rokov (§ 176 Zákonníka práce). Zdravotná spôsobilosť odsúdených zaradených do práce je zakotvená v európskych väzenských pravidlách, podľa ktorých väzni majú pracovať za rovnakých podmienok ako zamestnanci mimo výkonu trestu odňatia slobody.

čl. I bod 67 a 68 §
Ide o spresnenie textu s prihliadnutím na požiadavku jasnosti a určitosti právneho predpisu. Odsúdení sú v súlade s platným právnym stavom zaraďovaní do práce v strediskách vedľajšieho hospodárstva ústavov a vo vnútornej prevádzke ústavov, pričom táto činnosť nemá podnikateľský charakter. Strediská vedľajšieho hospodárstva ústavov poskytujú práce a služby aj právnickým osobám a fyzickým osobám na základe zmlúv uzavretých podľa Obchodného zákonníka alebo Občianskeho zákonníka. Navrhovaná úprava odstraňuje výkladové problémy pri ekonomickom výsledku stredísk vedľajšieho hospodárstva. Zároveň ide o zosúladenie poznámky pod čiarou k odkazu 27 s navrhovanou zmenou zákona č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov.

čl. I bod 69 §
Ide o zosúladenie poznámky pod čiarou s platným právnym stavom.

čl. I bod 70
Ide o legislatívno–technickú úpravu súvisiacu s navrhovanou zmenou ustanovenia § 28 zákona.

čl. I bod 71 §
Navrhovaná zmena korešponduje so znením obdobných formulácii používaných v zákone v spojení s pojmom „ústav“, nie s pojmom „zbor“ (napr. ústav je povinný, ústav zabezpečuje, ústav zaisťuje atď.).

čl. I bod 72 a 73 §
Ide o spresnenie textu s prihliadnutím na požiadavku jasnosti a určitosti právneho predpisu, a to aj v nadväznosti na zmenu znenia ustanovenia § 28 zákona.

čl. I bod 74 §
Navrhovaná úprava zohľadňuje skutočnosť, že pri zaradení odsúdeného do práce je zákonnou povinnosťou každého ústavu odvádzať za neho ako za zamestnanca poistné na sociálne poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, poistné do zdravotných poisťovní a plniť odvodovú povinnosť voči daňovým úradom. V týchto prípadoch každý ústav vystupuje ako samostatný subjekt.

čl. I bod 75 §
Ide o legislatívno–technickú úpravu súvisiacu s navrhovanou zmenou ustanovenia § 28 zákona (vypúšťajú sa poznámky pod čiarou k odkazom 15b a 15c, na ktoré sa v § 45 ods. 9 platnej právnej úpravy odkazuje, a nahrádzajú sa poznámkami pod čiarou k odkazom 13b a 13c).

čl. I bod 76 §
Navrhovaná právna úprava smeruje predovšetkým k zosúladeniu s ustanovením § 5 ods. 1 písm. e) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, z ktorého vyvstáva, že odmeny odsúdených, a teda aj finančná odmena poskytnutá odsúdenému podľa § 50 ods. 3 písm. d) platného znenia zákona (ako jedna z disciplinárnych odmien), sa považujú za príjmy zo závislej činnosti.

čl. I bod 77 §
V rámci výkonu trestu odňatia slobody je odsúdený (ak je zaradený do práce) povinný pracovať. Pravidelná pracovná činnosť, okrem ekonomického prínosu pre odsúdených i pre štát (z pracovnej odmeny sa vykonávajú zrážky na úhradu trov výkonu trestu) pôsobí na osobnosť odsúdeného, na jeho vzťah k hodnotám, na objavovanie či zdokonaľovanie vlastných schopností. Pravidelná a účelná práca zmierňuje tiež stres z dlhodobej izolácie v uzatvorenej komunite. Navrhovaná úprava definuje obsah ďalších pracovných činností pre všeobecný rozvoj osobnosti odsúdeného, pričom jeho základným atribútom je skutočnosť, že ide o práce charakterizované účelom zapojiť odsúdených do činností nevyhnutných k chodu väznice (ich vlastného životného prostredia počas výkonu trestu odňatia slobody), potrebných aj pri chode domácnosti v civilnom živote - udržiavať seba, svoje ubytovacie priestory čisté a upravené, vykonávať ďalšie drobné pomocné práce pri prevádzke ústavu (napr. maľovanie, sťahovanie nábytku a pod.). Obdobne ako v platnej právnej úprave sa ustanovuje maximálna hranica rozsahu týchto činností, ktoré môže odsúdený denne vykonať, a rovnako sa ustanovuje, že …

čl. I bod 78 a 79 §
Ustanovenie § 47 sa precizuje a rozširuje, a to tak, aby riaditeľ ústavu mal možnosť odsúdeného zaradiť na výkon prospešných prác mimo ústavu nielen na odstránenie následkov núdzového stavu, ako to uvádza súčasná právna úprava, ale predovšetkým už pri samotnom vzniku mimoriadnej situácie (podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov) alebo krízovej situácie (v poznámke pod čiarou k odkazu 32a sa uvádza taxatívny výpočet súvisiacich ustanovení predmetných právnych predpisov - odsúdených tak bude možné zaradiť na výkon takýchto prospešných prác v krajných prípadoch aj v čase vojny a vojnového stavu)). Uvedená potreba výslovne zapracovať do zákona i túto možnosť vznikla nielen v dôsledku praktických skúseností počas rôznych živelných pohrôm, napr. povodní (resp. iných predvídateľných situácií, ktoré môžu viesť napríklad k ohrozeniu alebo narušeniu bezpečnosti štátu) na území Slovenskej republiky, ale aj v nadväznosti na skutočnosť, že štátne orgány môžu konať v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Zároveň sa …

čl. I bod 80 §
Ide o legislatívno–technickú úpravu súvisiacu so zmenou znenia ustanovenia § 46 zákona.

čl. I bod 81 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s návrhom novelizačného bodu 150, ktorým sa do zákona vkladá nová ôsma časť osobitne pojednávajúca o konaní vo veciach súvisiacich s výkonom trestu, a to vrátane disciplinárneho konania ako takého.

čl. I bod 82
Ide o precizovanie znenia predmetného ustanovenia vzhľadom na zmeny navrhované novelizačnými bodmi 77 až 79.

čl. I bod 83 až 95, 97 a 98 §
Svojou povahou sú väznice uzatvorené inštitúcie, v ktorých sú proti svojej vôli zadržané veľké skupiny ľudí, zvyčajne jedného pohlavia, v obmedzených podmienkach. Z času na čas sa nevyhnutne stane, že niektorí väzni porušia podmienky a predpisy vo väzení rôznymi spôsobmi, a preto musí existovať jasný súbor princípov regulujúcich správanie väznených osôb tak, aby bola v tomto špecifickom prostredí dodržiavaná disciplína (ako cieľavedomé napredovanie podľa jasne nastavených pravidiel smerom k cieľu pri čo najnižšom počte vybočení a prehreškov). Navrhovanou právnou úpravou sa s prihliadnutím na Stratégiu prevencie kriminality a inej protispoločenskej činnosti v Slovenskej republike na roky 2012 – 2015 systém pozitívnej motivácie rozširuje o nový druh disciplinárnej odmeny (povolenie prijatia balíka do hmotnosti piatich kilogramov – novelizačný bod 83) a precíznejšie sa upravuje postup výkonu disciplinárnych odmien (novelizačné body 84 až 86). Na druhej strane, ak sa väznená osoba dopustí konania, ktorým zavinene poruší disciplínu (jasne definované povinnosti a zákazy vo výkone trestu) vznikne v rámci úpravy špecifických spoločenských vzťahov …

čl. I bod 96 §
Ide o zmenu súvisiacu s návrhom novelizačného bodu 150, ktorým sa do znenia zákona vkladá osobitná hlava podrobne pojednávajúca o konaní vo veciach súvisiacich s výkonom trestu.

čl. I bod 99 a 100 §
Navrhovanou právnou úpravou sa precizuje platná právna úpravu, a to predovšetkým v spojitosti s oprávnením rozhodovať o otázke odpustenia disciplinárneho trestu, upustenia od výkonu jeho zvyšku alebo jeho zahladenia, a to za účelom zamedziť prípadných problémom v aplikačnej praxi.

čl. I bod 101 §
Je nevyhnutné do návrhu zákona zapracovať obligatórne zabezpečenie informovanosti orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately o prerušení výkonu trestu tehotnej žene alebo matke dieťaťa mladšieho ako jeden rok, a to za účelom zabezpečiť včasné preverenie situácie dieťaťa, resp. následne zistiť, ako je starostlivosť o dieťa zabezpečená.

čl. I bod 102 §
Pôvodný text sa rozširuje o možnosť opustiť ústav aj v súvislosti s účasťou na duchovných činnostiach. V praxi sa u niektorých odsúdených evidujú určité minimálne riziká zlyhania, pre ktoré ani v obzvlášť zreteľahodných prípadoch nebolo podstupované riziko spojené s udelením voľna na opustenie ústavu. Zavádza sa nový inštitút „asistovaného opustenia ústavu“, ktorý doposiaľ v legislatíve absentoval napriek tomu, že ústavy ho vo viacerých prípadoch uplatňovali. Inštitút „asistovaného opustenia ústavu“ bude možné využiť aj u odsúdených zaradených do ústavu s maximálnym stupňom stráženia.

čl. I bod 103 §
Nakoľko mnohé osoby vo výkone trestu odňatia slobody (vzhľadom na činnosť vykonávanú pre samotným odsúdením, na kontakty prameniace z prostredia predchádzajúceho pôsobenia, no rovnako aj na novonadviazané kontakty z prostredia výkonu trestu, a s prihliadnutím na možnú vzájomnú prepojenosť dotknutých osôb a jednotlivých protiprávnych činností) disponujú spravidla informáciami relevantnými pre činnosť Slovenskej informačnej služby, navrhuje sa do zákona výslovne zapracovať oprávnenie tohto štátneho orgánu navštevovať odsúdeného vo výkone trestu a hovoriť s ním bez prítomnosti tretej osoby (toto oprávnenie nebude možné uplatniť voči odsúdeným, ktorí budú zároveň aj osobami trestne stíhanými (napr. bude daný dôvod kolúznej väzby)). Takéto operatívne získavanie informácií a ich náležité vyhodnocovanie nielenže umožní ozrejmiť podstatné skutočnosti, ale aj obmedzí, príp. úplne zamedzí nežiaducej protispoločenskej (resp. protiprávnej) činnosti ohrozujúcej alebo poškodzujúcej záujmy Slovenskej republiky.

čl. I bod 104 §
Ústav vytvára podmienky na zabezpečovanie duchovnej a pastoračnej služby najmä účasťou na bohoslužbách, individuálnymi rozhovormi s osobami poverenými duchovnou službou, pastoračnými návštevami, spoveďou, vysluhovaním sviatostí, vykonávaním iných náboženských úkonov a účasťou v študijných skupinách na výklad náboženskej literatúry. Navrhovanou právnou úpravou sa špecifikuje personálne zabezpečovanie duchovnej a pastoračnej služby, a to v súlade s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Osoby poverené duchovnou a pastoračnou službou sú v služobnom pomere príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže ako väzenský kapláni, vikár, zástupca vikára (pre katolíckych veriacich) a väzenský pastor alebo starší duchovný (pre nekatolíckych veriacich štátom registrovaných cirkví a náboženských spoločnosti). Duchovné a pastoračné služby však môžu poskytovať aj iné fyzické osoby mimo služobného pomeru (napr. rehoľné sestry, dobrovoľníci a pod.), ktoré odsúdeným poskytujú duchovné a pastoračné služby na základe poverenia štátom uznanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti.

čl. I bod 105 §
Ide o zosúladenie poznámky pod čiarou s platným právnym stavom.

čl. I bod 106 až 108 §
Navrhovaná právna úprava nadväzuje na zmenu rozsahu voľnej úvahy pri udeľovaní samoväzby, pričom reagujúc na pravidlo 95.3 Odporúčania Rec(2008)11 Výboru ministrov Rady Európy členským štátom o Európskych pravidlách pre mladistvých páchateľov vystavených sankciám alebo opatreniam odstráni najmä súčasnú izoláciu mladistvého odsúdeného pri výkone disciplinárneho trestu samoväzby. Zároveň ide o terminologické zosúladenie s navrhovanou zmenou znenia ustanovenia § 46 zákona, kde sa pojednáva o „činnostiach“, nie o „aktivitách“.

čl. I bod 109 a 110 §
Zmena znenia pôvodných odsekov 8 a 9 nadväzuje predovšetkým na univerzálne zakotvenie inštitútu podmienečného odkladu výkonu disciplinárnych trestov. Vychádzajúc z osobitosti postavenia deliktuálne zodpovedného mladistvého odsúdeného a odsúdeného, ktorý má obmedzenú spôsobilosť na právne úkony alebo ktorý je takejto spôsobilosti pozbavený, sa vyžaduje s prihliadnutím na vek a osobnosť subjektu doplnenie súčasnej právnej úpravy ochraňujúcej špecifické kategórie osôb nachádzajúcich sa vo výkone trestu o normatívnu úpravu garantujúcu rovnakú možnosť spravodlivej obhajoby. Nakoľko vykonávať úlohy zákonného zástupcu vo vzťahu nielen k predmetu, ale najmä k miestu konania vo veciach súvisiacich s výkonom trestu, je zložité, navrhuje sa do právnej úpravy zaviesť špeciálny inštitút opatrovníka na konanie súvisiace s výkonom trestu. Za účelom efektívnej, nezávislej a najmä odbornej pomoci sa navrhuje zákonom precízne stanoviť podmienky, ktoré musí opatrovník spĺňať počas celej doby výkonu funkcie opatrovníka. Rovnako sa určuje proces ustanovenia opatrovníka, ktorým sa rešpektuje právo zákonného zástupcu namietať „opatrovnícke predpoklady“ ustanovenej osoby.

čl. I bod 111 §
Ústav zabezpečí dodanie mladistvého do výchovného zariadenia, v ktorom sa má začať výkon súdom uloženej ochrannej výchovy v prípade, že ústavné výchovné zariadenie alebo dotknutý mladistvý informujú ústav na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých o nariadení výkonu ochrannej výchovy (ústavu sa v súčasnosti nariadenie výkonu ochrannej výchovy v inej trestnej veci u mladistvého vo výkone trestu odňatia slobody totiž nedoručuje).

čl. I bod 112 §
Legislatívnu skratku „minister“ je potrebné presunúť z platného znenia ustanovenia § 94 ods. 1 písm. d) práve do predmetného ustanovenia, kde je zmienka o ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky obsiahnutá po prvýkrát.

čl. I bod 113 §
Navrhovaná formulácia „pri prijímaní“, a to v spojitosti s oboznámením sa odsúdeného – cudzinca resp. osoby bez štátnej príslušnosti s právami a povinnosťami podľa tohto zákona (a teda aj s právom obracať sa na menované orgány), korešponduje s pravidlom 15.2 európskych väzenských pravidiel, kde sa uvádza, že všetkým väzňom majú byť poskytnuté informácie o pravidlách upravujúcich väzenskú disciplínu a o ich právach a povinnostiach vo väzenskom zariadení pri prijatí, resp. pri prijímaní, teda ide o konkrétny časový okamih – okamih prijímania obvineného, ktorý však nemožno stotožňovať s časovým okamihom resp. s časovým intervalom „po prijatí“, ako to vyvstáva zo súčasného znenia predmetného ustanovenia. Aj napriek tomu, že poznámky pod čiarou majú len informatívny charakter, za účelom eliminácie teoretických nedostatkov sa v normatívnom texte uvádzajú do súladu nesprávne číselné označenia odkazov. Zároveň sa zosúlaďuje znenie poznámok pod čiarou s platným právnym stavom.

čl. I bod 114 §
Písmená c) a f) Ide o spresnenie textu určením kompetencie na povolenie voľného pohybu alebo vychádzky mimo otvoreného oddelenia. Písmeno g) Postupné rušenie verejných telefónnych automatov sa v niektorých prípadoch dotkne aj rušenia telefónnych automatov umiestnených v priestoroch otvorených oddelení, z ktorých mohli odsúdení telefonovať bez obmedzenia. Moderná technológia však ponúka nové možnosti telefonickej komunikácie, ktorých správne používanie ale vyžaduje určenie pravidiel pre technickú realizáciu pripojenia a prístupov pre odsúdených v otvorených oddeleniach.

čl. I bod 115 a 116 §
Ide o terminologické spresnenie v súlade s ustanovením § 14 zákona, ktoré pojednáva o vnútornej diferenciácii, t. j. „umiestňovaní“ odsúdených do oddielov alebo skupín.

čl. I bod 117 §
Ide o legislatívno–technickú úpravu z dôvodu duplicitného charakteru uvedeného ustanovenia. Na odsúdeného umiestneného v oddiele doživotných trestov sa vzťahuje ustanovenie § 34 zákona rovnako ako na ostatných odsúdených.

čl. I bod 118 §
Ide o terminologické spresnenie v súlade s ustanovením § 14 zákona, ktoré pojednáva o vnútornej diferenciácii, t. j. „umiestňovaní“ odsúdených do oddielov alebo skupín, a v súlade s ustanovením pojednávajúcim o „povolení“ opustenia ústavu.

čl. I bod 119 a 123 §
Ide o legislatívno–technickú úpravu a zosúladenie so znením ustanovenia § 18 ods. 6 druhá veta zákona (Do kompenzačnej „miestnosti“ sa umiestni odsúdený na dobu do skončenia príznakov jeho nekontrolovateľného správania, ktorým by mohol ohroziť „svoj život, zdravie alebo život a zdravie inej osoby“.).

čl. I bod 120 a 122 §
Navrhuje sa zrušiť obligatórne umiestňovanie odsúdených, ktorým uložil trest medzinárodný súd a výkon trestu sa má vykonať na území Slovenskej republiky, do oddielu s bezpečnostným režimom. Uvedená zmena vychádza z pravidla 53.6 európskych väzenských pravidiel (Osobitné maximálne ochranné alebo bezpečnostné opatrenia sa môžu použiť voči jednotlivcom a nie voči skupinám väzňov). Rovnako sa do návrhu zákona zapracúva aj povinnosť ústavu informovať príslušného prokurátora vykonávajúceho dozor v miestach, kde sa trest odňatia slobody vykonáva, o umiestnení odsúdeného do oddielu s bezpečnostným režimom, čím sa predíde situáciám, kedy by preskúmavacia povinnosť prokurátora podľa ustanovenia § 81 ods. 5 bola odkázaná len na vlastnú vyhľadávaciu činnosť prokurátora.

čl. I bod 121 §
Aplikačná prax preukázala, že pre dôkladné prešetrenie disciplinárneho previnenia, prípadne trestnej činnosti odsúdených je lehota 24 hodín nedostatočná a počas dní pracovného pokoja sa stáva bezpredmetná. Navrhovaná lehota je totožná s lehotou, ktorú má policajný orgán na obmedzenie osobnej slobody osoby pri zatknutí podľa ustanovenia § 86 Trestného poriadku.

čl. I bod 124 §
Na základe odporúčania CPT sa navrhuje stanoviť kratšiu periódu kontroly a prehodnocovania dôvodov umiestnenia odsúdeného v oddiele s bezpečnostným režimom kompetentnými orgánmi.

čl. I bod 125 §
Spresňujú sa osobitné podmienky výkonu trestu odňatia slobody u odsúdených umiestnených v oddiele s bezpečnostným režimom.

čl. I bod 126 a 127 §
Ide o spresnenie textu s prihliadnutím na požiadavku jasnosti a určitosti právneho predpisu, a o zosúladenie všeobecne záväzných právnych predpisov týkajúcich sa podmienok výkonu ochrany ohrozeného svedka (osoby spolupracujúcej s justíciou pri odhaľovaní závažnej trestnej činnosti) vo výkone trestu odňatia slobody ( § 14 ods. 2 zákona o ochrane svedka - Zbor väzenskej a justičnej stráže do 14 dní od prevzatia písomného oznámenia od útvaru o súhlasnom rozhodnutí komisie o návrhu na ochranu uzatvorí s ohrozeným svedkom „písomnú ochrannú dohodu“ vzťahujúcu sa na výkon väzby alebo výkon trestu odňatia slobody.).

čl. I bod 128 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu (zosúladenie vnútorného odkazu, a to aj v nadväznosti na navrhované doplnenie ustanovenia § 52 zákona).

čl. I bod 129 až 132 §
V porovnaní so súčasnou právnou úpravou sa výstupný oddiel zriadi v ústave bez fakultatívnej možnosti odlišnej úpravy. Obligatórnym zriadením výstupného oddielu sa významným spôsobom rozšíri ochranná funkcia výkonu trestu aj na obdobie po skončení výkonu trestu odňatia slobody tým, že odsúdeným, ktorí boli vo výkone trestu spravidla viac ako tri roky, a tiež odsúdeným, ktorým treba pomôcť pri vytváraní priaznivých podmienok na samostatný spôsob života, sa vytvoria podmienky a modelové situácie (na základe poznania kriminogénnych faktorov, ktoré viedli k spáchaniu trestnej činnosti), ktoré budú po skončení výkonu trestu nielen riešiť, ale aj s nimi zápasiť tak, aby nedošlo k ich recidíve. Reálne zriadenie výstupných oddielov predstavuje medzistupeň penitenciárnej a postpenitenciárnej starostlivosti, v rámci ktorého sa očakáva aktívne zapojenie štátnych orgánov, orgánov územnej samosprávy, záujmových združení občanov, cirkví, náboženských spoločnosti, nadácií a charitatívnych organizácií, ktoré musia z dôvodu efektivity celého systému plynule pokračovať v práci s prepustenými odsúdenými, nakoľko ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov nekončí „výchovou“ odsúdeného v represívnom prostredí …

čl. I bod 133 §
Skutočnosť, že odsúdený môže spôsobiť škodu aj na majetku štátu v správe generálneho riaditeľstva zboru (napr. na motorovom vozidle umiestnenom v ústave) je nevyhnutné expressis verbis obsiahnuť aj v ustanovení pojednávajúcom o zodpovednosti odsúdeného za škodu spôsobenú zavineným porušením povinností alebo zákazu počas výkonu trestu odňatia slobody. Ustanovenie o kompetencii konať a rozhodnúť o škode, ak škoda neprevyšuje trojnásobok minimálnej mzdy (napr. v prípade poškodenia vybavenia cely, ústavného odevu a pod.) sa presúva do všeobecnej úpravy konania o mimozmluvných zodpovednostných režimoch a disciplinárnych deliktoch ( návrh novej ôsmej časti - Konanie vo veciach súvisiacich s výkonom trestu).

čl. I bod 134 §
Ide o zmenu vykonanú v súlade s novelizačným bodom 77, ktorý pojednáva o činnostiach pre všeobecný rozvoj osobnosti odsúdeného.

čl. I bod 135 §
Keďže mladiství ani ich rodiny v súlade s pravidlom 37 Odporúčania Rec(2008)11 Výboru ministrov Rady Európy členským štátom o Európskych pravidlách pre mladistvých páchateľov vystavených sankciám alebo opatreniam v zásade nehradia náklady na výkon alternatívnych trestov a opatrení, uvedené sa navrhuje zohľadniť aj v spojitosti so súvisiacim ustanovením pojednávajúcim o oslobodení od povinnosti nahradiť štátu trovy výkonu trestu.

čl. I bod 136 §
Ide o legislatívno–technickú úpravu vykonanú v súlade s navrhovaným novelizačným bodom 77.

čl. I bod 137 §
Ide o legislatívno–technickú úpravu vykonanú v súlade s navrhovanými novelizačnými bodmi 122 a 126.

čl. I bod 138 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu označenia odkazu súvisiacu s navrhovanou zmenou znenia ustanovenia § 28 zákona.

čl. I bod 139 až 141 §
Ústavu vznikajú pri „neštandardnom“ správaní odsúdeného (útek, zneužívanie zdravotnej starostlivosti) alebo zabezpečení „nadštandardných“ služieb (napr. návšteva obvineného alebo odsúdeného v inom ústave) na základe žiadosti odsúdeného zvýšené náklady. Nakoľko aj život vo výkone trestu sa má čo najviac približovať civilnému životu, je prirodzené požadovať od väznených osôb úhradu nákladov vynaložených tým ktorým ústavom alebo Policajným zborom (považuje sa za príjem ústavu). Navrhovanou úpravou sa okrem legislatívno-technickej úpravy (platné znenie odseku 2 je vzhľadom na zmenu navrhovanú novelizačným bodom 42 bezpredmetné) a systematického rozdelenia zvýšených trov výkonu trestu dopĺňa aj povinnosť odsúdeného uhradiť zvýšené trovy výkonu trestu vynaložené ústavom na toxikologický rozbor, ak bol tento vyhodnotený ako pozitívny.

čl. I bod 142, 143 a 145 §
Z dôvodu presnejšieho charakterizovania podmienok neúčelnosti vymáhania pohľadávok od odsúdených, ktorí sú cudzinci, a formulácie podmienok vyplývajúcich z aplikačnej praxe sa navrhovanou úpravou spresňujú ustanovenia týkajúce sa možnosti zboru trvale upustiť od vymáhania trov spojených s výkonom trestu. Novým ustanovením odseku 3 sa zabezpečí, aby pohľadávky, ktoré sú vyhodnotené ako nevymožiteľné (uplynutím prekluzívnej lehoty), nezaťažovali evidenciu pohľadávok zboru. Z aplikačnej praxe a evidencie pohľadávok zboru, pri zohľadnení špecifík vymáhania pohľadávok za trovy výkonu väzby, trovy výkonu trestu odňatia slobody a škody na majetku štátu v správe ústavu vyplýva, že zbor eviduje vo väčšej miere ako iné subjekty takéto nevymožiteľné pohľadávky, a to predovšetkým vzhľadom na charakter dlžníkov, ktorými sú obvinení a odsúdení, resp. bývalí obvinení a bývalí odsúdení. Znižovaním objemu starých – nevymáhateľných pohľadávok sa rozšíri priestor na vymáhanie zostávajúcich - „aktívnych“ pohľadávok voči dlžníkom, u ktorých je predpoklad vymoženia a naplnenia príjmu štátneho rozpočtu. Novým ustanovením odseku 9 sa zavádza úprava disponovania správcu pohľadávky s preplatkom na pohľadávke tak, …

čl. I bod 144 §
Ide o legislatívno–technickú úpravu vykonanú v súlade s navrhovaným novelizačným bodom 133.

čl. I bod 146 §
Navrhovaná zmena nadväzuje na zmenu navrhovanú novelizačným bodom 112, kde sa legislatívna skratka „minister“ zavádza.

čl. I bod 147 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu vnútorného odkazu súvisiacu s návrhom nového znenia ustanovenia § 28 zákona.

čl. I bod 148 §
Navrhovanou právnou úpravou sa smeruje k efektívnejšiemu výkonu trestnej politiky štátu, ktorý vyžaduje vytváranie „sietí“ na zabezpečenie postpenitenciárnej starostlivosti.

čl. I bod 149 §
Navrhovaná zmena sa javí byť zreteľnejšou nielen z hľadiska postupnosti jednotlivých krokov pri úmrtí obvineného, ale aj vzhľadom na skutočnosť, že citácia poznámky pod čiarou k odkazu 61 sa dopĺňa o ustanovenie § 30 zákona č. 131/2010 Z. z. o pohrebníctve, podľa ktorého ak do 96 hodín od úmrtia obvineného nikto nezabezpečí pochovanie, pochovanie zabezpečí obec, na ktorej území došlo k úmrtiu (obec, v ktorej katastrálnom území sa ústav nachádza).

čl. I bod 150 §
Charakteristickým a spoločným znakom všetkých mimozmluvných zodpovednostných režimov (zodpovednosť za škodu vo výkone trestu, zodpovednosť za zvýšené a zavinené trovy výkonu trestu) a disciplinárnych deliktov, ktoré vznikajú v rámci úpravy špecifických spoločenských vzťahov verejnoprávnej povahy, resp. trestnoprávnej povahy výkonu trestu, je osobitný subjekt – väznená osoba, ktorá je v špeciálnom vzťahu zabezpečujúcom nútený výkon súdneho rozhodnutia obmedzujúceho osobnú slobodu. Cieľom navrhovaného - jednotne upraveného postupu, ktorý sa použije na rozhodovanie o právach a povinnostiach väznených osôb (prípadne ďalších zákonom určených účastníkov konania) vyplývajúcich z taxatívne vymedzených hmotnoprávnych častí zákona (predmet konania), je, na základe osobitosti subjektu, teoretických poznatkov a empírie praxe, vytvoriť konanie sui generis, ktoré bude zodpovedať európskym štandardom a zjednodušeným, prehľadným a väzneným osobám čitateľným postupom posilní právne istoty účastníkov konania a účinné a efektívne vyvodzovanie zodpovednosti. Doterajšia prax od účinnosti zákona potvrdila, že podporné použitie Správneho poriadku na konanie vo veciach mimozmluvných zodpovednostných režimov a disciplinárnych deliktov (ďalej len „konanie vo veciach súvisiacich s výkonom trestu“) nevyhovuje, …

čl. I bodu151 §
Ide o zosúladenie poznámky pod čiarou s platným právnym stavom.

čl. I bod 152
Ide o legislatívno–technickú úpravu vykonanú v súlade so zmenou navrhovanou novelizačnými bodmi 80 a 81.

čl. I bod 153 §
Navrhované doplnenie vychádza zo zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Pritom sa dôsledne sleduje účel, na ktorý sa osobné údaje vyžadujú a sú na jeho dosiahnutie nevyhnutné. Súčasne sa návrhom zákona špecifikuje zoznam osobných údajov odsúdeného, ktoré je ústav oprávnený spracovávať a uchovávať. Oproti súčasnej úprave zbor už nebude spracúvať údaje o príslušnosti k národnostnej menšine alebo etnickej skupine a náboženskom vyznaní (nie je potrebné vzhľadom na účel výkonu trestu). Na druhej strane sa legislatívne zakotvuje, že vzhľadom na účel výkonu trestu zbor spracúva o odsúdenom aj osobné, rodinné a sociálne anamnestické údaje (dôležité z dôvodu udržiavania extramurálnych kontaktov a poskytovanie psychologických a sociálnych služieb), údaje o zdravotnej klasifikácii (pre pracovné účely, poskytovanie zdravotnej starostlivosti a rozhodnutie o pracovnej spôsobilosti), údaje prevzaté z rozhodnutí organov činných v trestnom konaní a súdu oznámených ústavu a poznatky o priebehu výkonu trestu (dôležité na účely individualizácie programu zaobchádzania s odsúdeným). Jednu z najzávažnejších …

čl. I bod 154 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu nadväzujúcu na zmenu navrhovanú novelizačným bodom 150, ktorým sa do znenia zákona vkladá osobitná časť podrobne pojednávajúca o konaní vo veciach súvisiacich s výkonom trestu.

čl. I bod 155 §
Nové znenie ustanovenia § 101 zákona je nevyhnutné z dôvodu aplikačných problémov pri uplatnení inštitútu podmienečného prepustenia z výkonu trestu. Obdobnú úpravu obsahoval už predtým platný zákon č. 59/1965 Zb. o výkone trestu odňatia slobody v ust. § 64. Aplikačné problémy sa týkajú rozhodovacej činnosti súdov, ktoré v prípadoch viacerých postupne uložených trestov majú za to, že odsúdený môže byť podmienečne prepustený, ak splnil zákonnú podmienku určenej doby pri poslednom uloženom treste.

čl. I bod 156 §
Navrhovaná zmena nadväzuje na zmenu navrhovanú novelizačným bodom 28, kde sa zavádza legislatívna skratka „ministerstvo“.

čl. I bod 157 a 158 §
Navrhuje sa precíznejšie upraviť splnomocňujúce ustanovenie tak, aby príslušný vykonávací predpis bol upravený v súlade so zákonom a nebol nad jeho rámec. Rovnako sa dopĺňa splnomocňujúce ustanovenie na doplnenie vykonávacieho právneho predpisu o podrobnosti konania vo veciach súvisiacich s výkonom trestu.

čl. I bod 159 §
Ustanovujú sa prechodné ustanovenia v súvislosti s navrhovanou zmenou ustanovení pojednávajúcich o ukladaní a výkone disciplinárnych trestov, o konaní vo veciach súvisiacich s výkonom trestu a o peňažných príspevkoch poskytovaných odsúdenému ústavom zo svojho rozpočtu.

čl. IX
(zákon č. 475/2005 Z. z.)

čl. IX bod 1 §
Navrhuje sa upraviť nové oprávnenia ústavu na výkon väzby alebo ústavu na výkon trestu odňatia slobody monitorovať a zaznamenávať obsah telefonického hovoru odsúdeného za účelom plnenia úloh na úseku boja proti terorizmu a organizovaného zločinu, zabrániť mareniu účelu výkonu trestu odňatia slobody, odhaľovania a objasňovania trestných činov a zabezpečenia ochrany verejného poriadku a bezpečnosti v objektoch, ktorých ochranu zbor zabezpečuje podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov. Pod monitorovaním sa rozumie možnosť počúvať obsah telefonického hovoru už počas jeho priebehu. Záznam obsahu telefonického hovoru bude zbor môcť uchovávať po dobu 12 mesiacov. Pri uvedenom monitorovaní a zaznamenávaní obsahu telefonického hovoru, právna úprava rešpektuje právo odsúdeného na obhajobu, nakoľko ustanovuje, že uvedené oprávnenia sa nebudú vzťahovať na telefonovanie odsúdeného s jeho obhajcom.

čl. IX bod 2 §
V odseku 4 ide o legislatívnu úpravu vzhľadom na navrhovaný odsek 3. Jedná sa o ponechanie doterajšej právnej úpravy v § 27 ods. 3 zákona č. 475/2005 Z. z., ktorá umožňuje ústavu zaznamenávať elektronicky aj údaje o priebehu hovoru (t. j. údaje o volaných telefónnych číslach, čase a dĺžke hovoru a pretelefonovanej peňažnej sume). V odseku 5 sa ustanovuje okruh subjektov, ktorým bude ústav povinný poskytnúť na základe ich písomnej žiadosti, záznamy o obsahu a priebehu telefonického hovoru odsúdeného, odkazom na osobitný právny predpis, ktorý uvedený okruh subjektov upravuje. Podľa § 65a ods. 2 zákona č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov, zbor bude poskytovať záznamy Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, súdom, prokuratúre, Policajnému zboru, Slovenskej informačnej službe, Vojenskému spravodajstvu, Národnému bezpečnostnému úradu, Vojenskej polícii, obecnej polícii, Finančnému riaditeľstvu, Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, zdravotnej poisťovni alebo aj iným osobám za podmienok uvedených v odseku 3 v rozsahu nevyhnutnom na plnenie ich úloh …

čl. XXXI (Zákon č. 475/2005 Z. z.)
(§ 98 ods. 3) Navrhovaná úprava vypúšťa povinnosť preukazovať príbuzenský vzťah k odsúdenému výpisom z matriky, sobášnym listom, rodným listom alebo potvrdením o pobyte, ak ide o druha alebo družku odsúdeného.

čl. IV (Zákon č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a dopln
Návrh zákona ochrane svedka neobsahuje ustanovenie, ktoré by upravovalo tzv. výkonnú dohodu. Odkaz na výkonnú dohodu sa preto nahradil odkazom na osobitný predpis, ktorým je navrhovaný zákon o ochrane svedka. Výkon trestu odsúdených alebo výkon väzby obvinených, ktorí sa umiestňujú do osobitného oddielu sa má zabezpečiť nielen v súlade so zákonom o výkone trestu odňatia slobody, ale aj v súlade s osobitným predpisom, ktorým je návrh zákona o ochrane svedka.

čl. I
(zákon č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody)

čl. I bod 1
Ide o precizovanie textu tak, aby bolo zrejmé, že celý proces zaobchádzania a s ním súvisiaci účel výkonu trestu odňatia slobody smeruje k príprave odsúdeného na život po prepustení z výkonu trestu na slobodu.

čl. I bod 2
Dopĺňa sa ďalšia vec osobnej hygieny, ktorú môže mať odsúdený obligatórne pri sebe.

čl. I bod 3 §
Rozširuje sa okruh základných potrieb na korešpondenciu o poštové známky, ako nevyhnutnej potreby na udržiavanie korešpondenčného styku tak, aby si odsúdený tieto mohol zakúpiť v ústavnej predajni v zmysle § 28 ods. 10 zákona aj v prípade, ak nesplnil podmienky úhrady pohľadávky podľa § 28 ods. 8 zákona. Tlačivá poštového podniku si odsúdený nezakupuje, ale sú bezplatne k dispozícii v ústave prostredníctvom poštového podniku.

čl. I bod 4 §
Precizuje sa vymedzenie osôb, ktoré je na účely zákona možné považovať za blízke osoby.

čl. I bod 5 §
Navrhovaná zmena reflektuje na zrušenie súčasného vnímania vnútornej diferenciácie všetkých odsúdených, pričom doterajšie vnútorné členenie v rámci jedného stupňa stráženia sa bude týkať iba mladistvých odsúdených. Vnútorné členenie, respektíve individualizácia výkonu trestu dospelých odsúdených bude spočívať v ich zaradení do štandardného režimu, v prípade potreby do špecializovaného oddielu alebo do otvoreného oddelenia, ako najmiernejšej formy spôsobu výkonu trestu odňatia slobody.

čl. I bod 6 §
Zámenou dotknutých ustanovení sa upravujú legislatívne skratky označenia ústavov používaných v zákone. Zároveň sa doplnením oprávnenia generálneho riaditeľa Zboru väzenskej a justičnej stráže (ďalej len „zbor“) na určovanie stupňa stráženia jednotlivých ústavov, ich profilácie pre určité kategórie odsúdených, ako aj na zriaďovanie otvorených oddelení, zosúlaďuje už súčasná aplikačná prax. Taktiež sa dopĺňa povinnosť odsúdeného podrobiť sa obmedzeniam počas výkonu trestu odňatia slobody len v nevyhnutnom rozsahu.

čl. I bod 7 §
Legislatívno-technická úprava.

čl. I bod 8 §
Úprava názvu Hlavy, vzhľadom na doplnenie § 10a súvisiaceho s predvedením odsúdeného.

čl. I bod 9 §
Nakoľko nástup odsúdeného na výkonu trestu odňatia slobody je len jedna z foriem prijatia, a to ak nastúpi sám zo slobody, vkladá sa vhodnejší výraz, a to prijatie na výkon trestu odňatia slobody, ktorý zahŕňa aj dodanie osoby napríklad príslušníkmi Policajného zboru. Taktiež sa dopĺňa možnosť prijať odsúdeného aj v Nemocnici pre obvinených a odsúdených a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Trenčín (ďalej len „väzenská nemocnica“), nakoľko podľa súčasnej právnej úpravy mohol byť odsúdený umiestnený do väzenskej nemocnice až po jeho prijatí v niektorom z iných ústavov.

čl. I bod 10 §
Informácia z informačného systému Policajného zboru môže byť poskytnutá aj na základe telefonickej žiadosti prostredníctvom vopred dohodnutého hesla.

čl. I bod 11 §
Rozširuje sa okruh informácií, o ktorých musí byť odsúdený poučený pri prijatí.

čl. I bod 12 §
V oblasti dostupnosti fyzických návštev väznených osôb pre blízke osoby a zástupcov postpenitenciárnej starostlivosti zabezpečovanej štátom (sociálna kuratela, probační a mediační úradníci) je potrebné venovať pozornosť umiestňovaniu odsúdených čo najbližšie k miestu ich bydliska. Umiestňovanie odsúdených (mimo obdobia dočasného premiestnenia odôvodneného realizáciou procesných úkonov a špecifických liečebných a/alebo resocializačných a výchovných programov) vo väčšej vzdialenosti od miesta obvyklého pobytu odsúdeného ovplyvňuje nielen účinnosť resocializácie uväznených osôb, ale vyvoláva problém zvýšených finančných dopadov pre rodinu odsúdeného a orgány štátu zabezpečujúce postpenitenciárnu starostlivosť. Pri rozhodovaní a umiestnení sa prihliada aj na záujem odsúdeného. Zároveň sa ako jedno z kritérií pri umiestňovaní stanovuje aj bezpečnostné hľadisko, ak by v prípade umiestnenia odsúdeného do daného ústavu hrozilo nebezpečenstvo zo strany iných odsúdených, ktorí v tomto ústave už vykonávajú trest odňatia slobody.

čl. I bod 13 §
Vypúšťajú sa predmetné slová, a to vzhľadom na prechod kompetencie rozhodovať o zmene stupňa stráženia do pôsobnosti zboru.

čl. I bod 14 §
Zosúladenie s § 7 ods. 2 písm. g) zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 221/2006 Z. z.“).

čl. I bod 15
Konkretizuje sa povinnosť ústavu informovať prokurátora vykonávajúceho dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave (ďalej len „dozorový prokurátor“) len v prípade umiestnenia mladistvého odsúdeného s dospelým odsúdeným, ktoré považujeme za najväčší zásah do zákonných zásad umiestňovania odsúdených.

čl. I bod 16 §
Zmena terminológie z dôvodu individualizácie spôsobu výkonu trestu.

čl. I bod 17 §
Za účelom eliminácie prípadného subjektívneho rozhodovania riaditeľa ústavu alebo ním určeného príslušníka zboru pri využívania individuálneho umiestnenia odsúdeného, sa taxatívne určujú dôvody pre takéto umiestnenie.

čl. I bod 18 §
Dlhodobé individuálne umiestnenie a izolácia odsúdeného môže mať vplyv na jeho psychické a fyzické zdravie. Individuálne umiestnenie sa preto musí pravidelne prehodnocovať a na nevyhnutný čas vždy prerušiť v prípade, ak sa zistí vážne ohrozenie zdravia odsúdeného.

čl. I bod 19 §
Navrhovaná zmena zosúlaďuje klasifikačné kritériá so zabezpečením účelu bezpečného výkonu trestu odňatia slobody. Zaradenie do stupňa stráženia má byť prispôsobené odsúdenému a nie trestnému činu, pretože trest uložený za rovnaké trestné činy nepôsobí na všetkých odsúdených rovnako. Súčasná „súdna“ diferenciácia sa dopĺňa o prognózu rizikového správania odsúdeného v podmienkach ústavu (riziko úteku, riziko násilného správania voči odsúdeným, voči príslušníkom zboru, voči zamestnancom zboru a voči sebe samému), nakoľko súd nemá pri vyhlasovaní rozsudku primeraný diagnostický aparát a dostatočné poznanie rozdielov v spôsobe výkonu trestu jednotlivých stupňov stráženia. Rada Európy – Výbor ministrov: Odporúčanie Rec(2006)2 Výboru ministrov členským štátom o Európskych väzenských pravidlách na túto problematiku odkazuje v niekoľkých pravidlách. Podľa pravidiel 16 b) a c) musí byť čo najskôr po prijatí stanovená primeraná úroveň stráženia väznenej osoby v súlade s pravidlom 51 a musí byť určená bezpečnostná hrozba, ktorú väznená osoba predstavuje v súlade s pravidlom 52. Z uvedených pravidiel vyplýva, že skorá klasifikácia rizika a bezpečnosti vyžadovaná pravidlom 16 …

čl. I bod 20 §
Použitie exaktnejšej terminológie, nakoľko už neexistujú ústavy iba na výkon väzby, ale každý takýto ústav je aj ústavom na výkon trestu odňatia slobody.

čl. I bod 21 §
Legislatívno-technická úprava.

čl. I bod 22 až 27 §
Rozširujú sa dôvody na prechodné premiestnenie odsúdeného, aj na iné nepredvídateľné situácie, ako aj za účelom absolvovania jednotlivých resocializačných a výchovno-vzdelávacích programov, ktoré nebudú vo všetkých ústavoch, ale ústavy sa budú špecializovať. Navrhované ustanovenie reaguje aj na zmenu doterajšieho výlučného oprávnenia súdu rozhodovať o zmene spôsobu výkonu trestu (navrhované zmeny v § 9 zákona). Zároveň sa oprávnenie na rozhodnutie o premiestnení viaže nie na inštitúciu, ale na osobu riaditeľa ústavu alebo generálneho riaditeľa zboru.

čl. I bod 28 §
Upravuje sa spôsob zabezpečenia predvádzania odsúdeného pred orgány, ktorý v aktuálnej právnej úprave v samostatnom ustanovení absentuje. Na rozdiel od orgánov taxatívne uvedených v prvej vete, na ktorých vstup do ústavu a predvedenie odsúdeného v ústave zákon nevyžaduje žiadne povolenie alebo súhlas, u iných orgánov a osôb je potrebné, aby rozhodoval a súhlas udeľoval riaditeľ ústavu. Taktiež sa upravuje postup pri predvedení odsúdeného s uloženými obmedzeniami podľa § 84 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov, ku ktorému sa vyžaduje súhlas orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu. Zároveň sa upravuje postup pri vydaní odsúdeného mimo ústav. Taktiež sa dopĺňa inštitút predvedenia odsúdeného aj prostredníctvom videoprenosu.

čl. I bod 29 §
Precizuje sa vymedzenie zásad, ktorými sa riadi zaobchádzanie s odsúdenými.

čl. I bod 30 §
Úprava názvu Hlavy vzhľadom na zrušenie pôvodného významu doterajšej vnútornej diferenciácie odsúdených a označenie diferenciácie ako prvku individualizácie spôsobu výkonu trestu.

čl. I bod 31 §
Cieľom vonkajšej diferenciácie (stupňa stráženia) je bezpečný výkon trestu prispôsobený rizikám konkrétnych skupín odsúdených a negatívnym vplyvom väzenského prostredia. Tento cieľ je napĺňaný kontrolou pohybu a činností odsúdených. Stupeň stráženia však nemá vplyv na rozsah práv a formy zaobchádzania.

čl. I bod 32 §
V zmysle Odporúčaní Rec(2006)2 Výboru ministrov členským štátom o Európskych väzenských pravidlách sa na dosiahnutie bezpečného uväznenia jednotlivých väznených osôb musia aplikovať iba nevyhnutné bezpečnostné opatrenia. Bezpečnosť, ktorá je zabezpečená fyzickými prekážkami a inými technickými prostriedkami, musí byť doplnená dynamickou bezpečnosťou, ktorú zabezpečuje pohotovostný väzenský personál, ktorý pozná väznené osoby, nad ktorými vykonáva dohľad. Vzhľadom na uvedené, za účelom zvyšovania humanizácie vo väzenstve, sa na základe individuálneho posúdenia bezpečnostného rizika a rizika úteku rozširujú možnosti pohybu odsúdených v ústave, aby sa odsúdený mohol vo vymedzenom priestore pohybovať aj sám v rámci stráženej časti ústavu. Zároveň sa voľný pohyb mimo stráženej časti ústavu, ktorý bol doposiaľ udeľovaný na základe individuálneho posúdenia bezpečnostného rizika a rizika úteku len v súvislosti s plnením pracovných úloh, už nebude viazať výlučne na činnosti pre potreby ústavu. Z pohľadu bezpečnosti u odsúdených zaradených v najmiernejšom stupni stráženia nie je dôležité za akým účelom sa odsúdený môže voľne pohybovať mimo ústavu, ale to, či existuje alebo neexistuje …

čl. I bod 33 a 34 §
Navrhovaná zmena reflektuje na zrušenie súčasného vnímania vnútornej diferenciácie všetkých odsúdených, pričom doterajšie vnútorné členenie v rámci jedného stupňa stráženia sa bude týkať iba mladistvých odsúdených. Vnútorné členenie, respektíve individualizácia výkonu trestu dospelých odsúdených bude spočívať v ich zaradení do štandardného režimu, v prípade potreby do špecializovaného oddielu alebo do otvoreného oddelenia, ako najmiernejšej formy spôsobu výkonu trestu.

čl. I bod 35 §
Vychádzajúc z aplikačnej praxe pri zvyškoch trestov odňatia slobody kratších ako deväť mesiacov je vypracovanie alebo stanovenie programu zaobchádzania neefektívne a neúčelné. Z uvedeného dôvodu sa predlžuje táto doba na dvanásť mesiacov. V prípade tejto skupiny je potrebné stanoviť len krátkodobé ciele, ktoré by mal odsúdený do doby prepustenia z výkonu trestu plniť.

čl. I bod 36 §
Precízna formulácia cieľov nadväzuje na identifikáciu rizík a potrieb odsúdeného, ktoré sú diagnostikované odborným väzenským personálom v procese psychologického vyšetrenia osobnosti odsúdeného, sociálnej a pedagogickej diagnostiky. Merateľné úlohy určené pedagógom napĺňajú aktívnu výchovnú zložku výkonu trestu. Ich plnenie je na zodpovednosti odsúdeného a v prípade ich nesplnenia, bez existencie odôvodnenej prekážky, nemožno odsúdeného odporúčať na podmienečné prepustenie.

čl. I bod 37 §
Navrhované znenie reflektuje na odporúčania Výboru CPT, ktorý považuje za žiadúce, aby jednomiestna cela poskytovala 8 až 9 m2 životného priestoru, cela pre dve väznené osoby aspoň 10 m2, cela pre tri väznené osoby 14 m2 a cela pre štyri väznené osoby aspoň 18 m2 . Vo všetkých prípadoch tieto čísla nezahŕňajú hygienické zariadenia. Minimálna plocha životného priestoru, ktorú Výbor CPT podporuje, opäť bez započítania hygienického zariadenia, je 6 m2 pre jednomiestnu celu a 4 m2 na väznenú osobu vo viacmiestnych celách. Výbor CPT uznáva, že požiadavky na životný priestor môžu závisieť na väzenskom režime. Hoci by „menšiu odchýlku“ od svojich minimálnych štandardov nevnímal nevyhnutne ako neľudské a ponižujúce zaobchádzanie, stále odporúča, aby sa minimálne štandardy dodržiavali. Samotná Veľká komora Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) zdôraznila v zásadnom rozsudku Muršić proti Chorvátsku, že nemohla určiť raz a navždy konkrétny počet štvorcových metrov, ktoré majú byť stanovené pre väznenú osobu s cieľom byť v zhode s Dohovorom o …

čl. I bod 38 §
Úprava terminológie, nakoľko zákon v § 23 nedefinuje „osobné veci“, ale „veci osobnej potreby“. Zároveň sa precizuje druh bielizne (spodnej a nie posteľnej), na uloženie ktorej sa odsúdenému poskytne skrinka.

čl. I bod 39 §
Úprava terminológie, nakoľko v cele je možné v zmysle § 13 ods. 3 písm. a) zákona ubytovať aj odsúdených zaradených v strednom stupni stráženia. Zároveň sa stanovujú minimálne štandardy a požiadavky na bezpečnostnú celu, ktoré sú určené pre vybrané kategórie odsúdených umiestnených napríklad v oddiele doživotných trestov a v oddiele s bezpečnostným režimom.

čl. I bod 40 §
Zdôrazňuje sa výnimočný charakter umiestnenia odsúdeného do kompenzačnej miestnosti ako humánnejšieho prostriedku obmedzenia odsúdeného v porovnaní so spútavacími popruhmi. Doba umiestnenia v kompenzačnej miestnosti nesmie ani vo výnimočných prípadoch, najmä ak sa nekontrolované konanie aj napriek odbornej intervencii opakuje, presiahnuť 24 hodín. Ak sa ani po uplynutí tejto doby nekontrolované konanie osoby nepodarí pomocou umiestnenia do kompenzačnej miestnosti a odborných intervencií kompenzovať, nariadi sa vykonanie eskorty na premiestnenie do väzenskej nemocnice za účelom hospitalizácie.

čl. I bod 41 §
Za účelom možností zvýšenej ochrany nefajčiarov na jednej strane a eliminácie neprimeraného zásahu a obmedzenia väznených osôb fajčiarov na strane druhej, sa rozširuje možnosť vyčlenia na tento účel okrem ciel aj izby.

čl. I bod 42 §
Spresnenie terminológie označenia poskytovaných ústavných výstrojných súčastí odsúdenému. Zároveň na rozdiel od súčasného znenia, podľa ktorého riaditeľ ústavu alebo ním poverený príslušník zboru mohol odsúdenému povoliť používať vlastnú spodnú bielizeň a ponožky, navrhované znenie stanovuje používanie vlastnej spodnej bielizne a ponožiek ako právo odsúdeného, o ktorého uplatnení nie je oprávnený už nikto rozhodovať, len samotný odsúdený. Zároveň sa dopĺňa možnosť povoliť odsúdenému aj iný vlastný odev a obuv. Vychádzajúc z aplikačnej praxe nie je žiadúce zákonom stanovovať spôsob údržby vlastného odevu, nakoľko odsúdený si ho môže vyprať aj sám alebo požiadať o jeho vypranie v ústave.

čl. I bod 43 §
Za účelom zmierňovania obmedzení, ktoré nie sú v rozpore s účelom výkonu trestu sa explicitne upravuje oprávnenie na oddych aj mimo nočného pokoja. Zároveň za účelom maximálnej garancie nepretržitého osemhodinového spánku sa upravuje možnosť vykonania fyzickej kontroly v izbe alebo cele v noci len za účelom nevyhnutnej kontrolnej činnosti a bezprostrednej ochrany života a zdravia odsúdeného.

čl. I bod 44 až 46 §
Rozširuje sa okruh vecí osobnej potreby, ktoré môže mať odsúdený pri sebe o nosiče informácii obsahujúce napríklad audiozáznamy súdnych pojednávaní alebo iné informácie týkajúce sa právnych vecí odsúdeného doručené od orgánov v súlade s ustanovením § 25 zákona. Ide najmä o CD/DVD nosič alebo vreckové úložiská dát v podobe USB disku. Zároveň sa okruh vecí osobnej potreby dopĺňa o strojček na strihanie vlasov s ohľadom na nemožnosť ho v niektorých prípadoch rozlíšiť od strojčeka na holenie. Z bezpečnostných dôvodov, najmä s ohľadom na ich funkcionalitu súvisiacu s prenosom informácií (inteligentné hodinky), je potrebné podmieniť obligatórne vydanie hodiniek ich predchádzajúcou odbornou technickou kontrolou. Podľa § 15 ods. 6 zákona č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 4/2001 Z. z.“) sa prostriedkami audiovizuálnej techniky rozumejú najmä fotoaparát, kamera, vysielacie zariadenia, záznamové zariadenia, mobilný telefón a prenosný počítač. Podľa § 55 ods. 4 písm. a) zákona č. 4/2001 Z. z. sa osobe …

čl. I bod 47 §
Navrhované znenie rozširuje spôsob realizácie práva na návštevu o ďalšiu formu - videonávštevu, ktorej prínos a technické možnosti boli skúšobne overené ako kompenzačné opatrenie nadväzujúce na zrušenie fyzických návštev väznených osôb počas zvýšeného rizika nákazy šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19, pričom na základe výnimky ministra spravodlivosti Slovenskej republiky je táto forma návštevy aplikovaná aj v súčasnosti. Navrhované zmeny súčasne napĺňajú odporúčania Výboru CPT týkajúce sa spôsobu realizácie fyzických návštev, rozširujú možnosti kontaktu maloletých detí s ich rodičmi, čím napĺňajú aj vybrané body Odporúčania CM/Rec(2018)5 Výboru ministrov členským štátom o deťoch, ktoré majú uväznených rodičov. Celkovú minimálnu mesačnú časovú dotáciu na realizáciu návštev, v prípade odsúdených rodičov maloletých detí zvýšenú najmenej na tri hodiny, je možné s využitím systému videonávštev rozdeliť (dochádza k naplneniu požiadavky na zvýšenie frekvencie návštev; aj v zmysle vyjadrení ESĽP v prípade Laduna proti Slovenskej republike (sťažnosť č. 31827/02). Jedná sa o deti, ktorých rodičom je odsúdený, boli mu zverené do starostlivosti, žili v spoločnej domácnosti …

čl. I bod 48 až 54 §
Ochrana korešpondencie a tajomstva dopravovaných správ je súčasťou práva na súkromie uvedeného v čl. 8 Dohovoru. ESĽP v prípade Campbell proti Spojenému kráľovstvu (sťažnosť č. 13590/88) okrem iného zdôraznil, že nevidí dôvod na rozlíšenie medzi rôznymi kategóriami korešpondencie s advokátmi, ktoré sa bez ohľadu na ich účel týkajú záležitostí súkromného a dôverného charakteru. Znamená to, že väzenské orgány môžu otvoriť list od advokáta odsúdenému, ak majú dôvodné podozrenie, že obsahuje nezákonnú prílohu, ktorú normálne detekčné prostriedky nedokázali odhaliť - list by však mal byť iba otvorený a nemal by sa čítať. Rovnako by sa mali poskytnúť vhodné záruky zabraňujúce jeho čítaniu - napríklad otvorenie listu za prítomnosti väzňa. Navrhované ustanovenie súčasne upravuje postup pri zadržaní „necenzurovanej“ korešpondencie a zabezpečenie procesných práv odsúdeného napríklad v súvislosti s podaním opravného prostriedku v prípade, ak nemá finančné prostriedky. Procesné úkony alebo iné objemovo rozsiahle dokumenty sú zaznamenávané a uchovávané už len prostredníctvom technických zariadení. Navrhovaná právna úprava umožňuje preto odsúdeným takéto nosiče prijímať …

čl. I bod 55 a 56 §
Vychádzajúc z aplikačných problémov, precizujú sa podmienky prijímania balíkov, ako aj možnosti dodatočného povolenia vecí, ktoré už boli v balíku doručené a v prípade včas podanej žiadosti na ich zaslanie v balíku odsúdenému by súhlas bolo možné udeliť.

čl. I bod 57 §
Navrhované ustanovenie upravuje minimálnu zákonnú frekvenciu telefonovania u odsúdených, zjednodušuje administratívnu prácu príslušníkov zboru a prenáša povinnosť preukázať príslušnosť telefónneho čísla na odsúdených. Navrhovaná zmena vychádza z opakovaných odporúčaní Výboru CPT. Zároveň sa vytvárajú legislatívne predpoklady pre používanie videotelefónneho zariadenia (na rozdiel od videonávštev ide o „nadštandardnú“ telefónnu službu, ktorá je spoplatnená obdobným spôsobom ako pri existujúcom systéme telefonovania prostredníctvom telefónnych zariadení). Zároveň sa upravujú podmienky telefonovania odsúdených, u ktorých si orgán činný v trestnom konaní alebo súd uplatnil obmedzenia ako u obvinených v kolúznej väzbe. Preukázané kolúzne konanie nie je vhodným kritériom na nepovolenie telefonovania, dokonca ide o ťažko splniteľnú požiadavku, pretože kolúzne konanie je protiprávnym konaním, a teda jeho preukázanie vyžaduje formalizovaný proces zavŕšený individuálnym právnym aktom. Navyše preukázanie konania nemožno diferencovať na objektívne a subjektívne preukázanie, preto ide aj o nadbytočnú formuláciu. V tomto prípade bude postačujúce na neudelenie súhlasu s telefonovaním, ak príslušný orgán činný v trestnom konaní alebo súd nadobudne dôvodné podozrenie z možného kolúzneho …

čl. I bod 58 a 59 §
Navrhovaná právna úprava sa týka najmä zmeny typu účtu, na ktorom sa evidujú peňažné prostriedky odsúdených. Odsúdený nemôže odmietnuť prijať dôchodok poukázaný do ústavu, pretože pri odmietnutí prijatia dôchodku sa nemôže znížiť suma poukázaného dôchodku. Pri neskoršom vrátení dôchodku odsúdeného je potrebné postupovať iným spôsobom, a to vrátiť celý dôchodok bez zníženia dôchodku o náklady spojené s vrátením, ktoré by v tomto prípade mal znášať odsúdený a nie odosielateľ dôchodku. V rámci poznámok pod čiarou sa prostredníctvom odkazov na ustanovenia príslušných všeobecne záväzných právnych predpisov konkretizujú dávky nemocenského poistenia, úrazového poistenia, nemocenského zabezpečenia a úrazového zabezpečenia, ktoré alebo ktorých zostatok po vykonaní zrážok sa eviduje na konte odsúdeného.

čl. I bod 60 §
Ide o terminologické zosúladenie nadväzujúce na zavedenie legislatívnej skratky v bode 59.

čl. I bod 61
Legislatívno-technická úprava.

čl. I bod 62 až 66 §
Vypúšťa sa konkrétna forma požiadania odsúdeným o čerpanie peňažných prostriedkov, vzhľadom na predpoklad zavedenia elektronických žiadostí. Zároveň sa doplnením odkazu za súdny poplatok považuje aj preddavok na úhradu paušálnej odmeny a náhrady nevyhnutných nákladov spojených s výkonom správcovskej činnosti v konaniach o oddlžení. Nepodmieňovanie nákupu kreditu na telefonovanie úhradou zákonom určených pohľadávok má za cieľ nepodmieňovať kontakt s rodinou (jeden z cieľov programu zaobchádzania) nesúvisiacimi skutočnosťami. Navrhovaná zmena vychádza z opakovaných odporúčaní Výboru CPT. Uvedený postup bol skúšobne overený ako kompenzačné opatrenie nadväzujúce na zrušenie fyzických návštev väznených osôb počas zvýšeného rizika nákazy šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19.

čl. I bod 67 až 70 §
Navrhované zmena vyplýva z odporúčaní Výboru CPT, aby sa odsúdeným zabezpečila vyššia disponibilná suma peňažných prostriedkov. Z uvedeného dôvodu sa zavádza zníženie zrážok z dôchodku odsúdeného na úhradu trov výkonu trestu o 10 %, ako aj navýšenie percenta rozdelenia na vreckové konto o 10 % (na 22 %) zo zostatku dôchodku. Zároveň sa nadväzuje maximálna suma zrážky z dôchodku na úhradu trov výkonu trestu na sumu životného minima.

čl. I bod 71 až 73 §
Cieľom navrhovanej právnej úpravy je zvýšiť disponibilnú sumu, za ktorú je odsúdený oprávnený vykonať nákup, regulácia a zjednotenie sortimentu ponúkaného v predajniach zriadených v ústavoch. Zároveň je cieľom zjednotiť aplikačnú prax a umožniť nákup aj odsúdeným, ktorí majú obmedzenú spôsobilosti na právne úkony.

čl. I bod 74 a 76 §
Zosúladenie postupu ústavu v prípade vážneho ochorenia lebo zranenia odsúdeného s postupom upraveným ustanoveniami § 16 ods. 3 a 4 zákona č. 221/2006 Z. z. Zároveň sa dopĺňa ustanovenie § 5 ods. 2 z vyhlášky MS SR č. 447/2006 Z. z. o organizácii poskytovania zdravotnej starostlivosti v Zbore väzenskej a justičnej stráže súvisiace s prítomnosťou príslušníka zboru pri vyšetrení.

čl. I bod 77 §
Navrhované ustanovenie umožňuje riaditeľovi ústavu predĺžiť trvanie vychádzky. Uvedené prichádza do úvahy napríklad ako jedno z kompenzačných opatrení pri znížení minimálnej ubytovacej plochy pripadajúcej na jednu väznenú osobu pod zákonom určenú hranicu. Zároveň sa garantuje skutočná doba strávená na vychádzke a nie úkony, ktoré s realizáciou vychádzky súvisia.

čl. I bod 78 a 79 §
Rozširujú sa zákonné predpoklady a možnosti pre zaradenie odsúdeného do formálneho alebo neformálneho vzdelávania v súlade s potrebami odsúdeného, so zameraním sa na zníženie rizika jeho sociálneho vylúčenia a zlepšenie predpokladov na jeho aktívne začlenenie sa na trhu práce po prepustení na slobodu.

čl. I bod 80 a 81 §
Rozširuje sa možnosť využívania ďalších druhov elektrospotrebičov, ktoré môže odsúdený používať. Zároveň sa vzhľadom na náročnosť úkonov spojených s úhradou, respektíve vratkou úhrady za používanie elektrického spotrebiča upúšťa od úhrady nákladov a jeho požívanie sa podmieňuje kapacitou elektrickej siete, prípadne posúdením počtu povolených elektrospotrebičov na cele alebo izbe a priestorovými podmienkami.

čl. I bod 82 §
V súlade s judikatúrou ESĽP - prípad Chocholáč proti Slovenskej republike (sťažnosť č. 81292/17) sa umožní dospelým odsúdeným prístup k pornografickým časopisom, ako literatúre ohrozujúcej mravnosť, ak je táto zakúpená v ústavnej predajni alebo doručená na základe objednávky priamo od vydavateľa, respektíve distribútora.

čl. I bod 83 §
V súlade s judikatúrou ESĽP - prípad Kalda proti Estónsku (sťažnosť č. 17429/10) sa v ústavoch, kde existujú technické podmienky, umožňuje prístup na internet.

čl. I bod 84 §
Odstránenie formálnej chyby.

čl. I bod 85 §
Zdôrazňuje sa povinnosť nielen reagovať okamžitými opatreniami, ale zároveň zabezpečiť aj dôkladné prešetrenie každého takéhoto incidentu. Táto požiadavka vychádza najmä z tzv. procesného aspektu zákazu mučenia a neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania podľa čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

čl. I bod 86 §
Právo odsúdenej osoby stýkať sa osobne s osobou, ktorá jej kvalifikovaným spôsobom dokáže poskytnúť právnu pomoc vo veci odlišnej od trestnej veci, v ktorej je vo výkone trestu, je dlhodobou súčasťou nášho právneho poriadku. Účelom navrhovanej zmeny je reagovať na aplikačnú prax a vymedziť obsah pojmu „zastupovanie v inej právnej veci“. Zastupovanie odsúdeného v inej právnej veci je naplnením procesného práva na zastupovanie v konaní pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci. Zastupovanie v inej právnej veci sa nevzťahuje na prípady, v ktorých procesné úkony nie sú robené v mene odsúdeného, ale v mene obchodnej spoločnosti (bez ohľadu na to, či odsúdený má k tejto spoločnosti akékoľvek práva) alebo je udelené plnomocenstvo na hmotnoprávne úkony (napríklad uzatváranie zmlúv, zakladanie, zmeny a riadenie obchodných spoločností). To však neznamená, že odsúdená osoba nemôže „riadiť obchodnú spoločnosť“ aj počas pozbavenia osobnej slobody. Zákon jej i naďalej umožňuje komunikovať v týchto veciach prostredníctvom korešpondencie, používania telefónu, či počas návštev. Zároveň sa tým odstráni prípadné …

čl. I bod 87 §
V súlade s čl. 2 Dohovoru je prirodzenou povinnosťou štátu v prostredí núteného obmedzenia osobnej slobody vykonávať také aktívne opatrenia, ktoré znižujú riziko ohrozenia života. Jedným z osvedčených opatrení na obmedzovanie nepriaznivých vplyvov väzenského prostredia je psychosociálna podpora zabezpečená odborným personálom.

čl. I bod 88 §
Precizovanie povinnosti odsúdeného, a to nielen plniť povinnosti, ale aj dodržiavať zákazy podľa zákona a ústavného poriadku.

čl. I bod 89 §
Povinnosť odsúdeného odovzdať do úschovy ústavu veci, ktorých držanie, množstvo alebo spôsob používania je zakázané alebo v rozpore s účelom výkonu trestu nemôže byť podmieňovaná ich hodnotou. Odsúdený má zároveň možnosť tieto veci odovzdať alebo ich zaslať prostredníctvom poštového podniku. Taktiež sa sprehľadňuje predmetná povinnosť jej rozčlenením na dve samostatné ustanovenia.

čl. I bod 90 §
Neoddeliteľnou súčasťou procesu zaobchádzania v rámci stanovených úloh a cieľov v programe zaobchádzania má byť aj absolvovanie resocializačného a výchovného vzdelávacieho programu, ak bola takáto potreba u odsúdeného identifikovaná. Absolvovanie takéhoto programu jednak nie je vždy možné zabezpečiť popri zaradení odsúdeného do práce a zároveň pracovné zaradenie nemôže mať prednosť pred absolvovaním programu. Z uvedeného dôvodu účasť na resocializačnom a výchovnom vzdelávacom programe je legitímnou zákonnou prekážkou v povinnosti odsúdeného pracovať.

čl. I bod 91 §
V dôsledku hrubého správania je možné využitie zákonného oprávnenia príslušníka zboru a použiť vybrané donucovacie prostriedky na účel sledovaný služobným zákrokom.

čl. I bod 92 §
Odstraňuje sa povinnosť odsúdeného byť ostrihaný a oholený podľa stanovených vzorov s výnimkou rozhodnutia lekára ako súčasť hygienických a protiepidemických opatrení.

čl. I bod 93 §
Legislatívno-technická úprava.

čl. I bod 94 §
Rozčlenením § 39 písm. d) na dve samostatné písmená d) a s) podľa vecnej súvislosti, sa sprehľadňujú povinnosti odsúdeného.

čl. I bod 95 §
Legislatívno-technická úprava.

čl. I bod 96 §
Navrhuje sa doplniť, že nežiadúcim javom vo väzenskom prostredí je aj ilegálne držanie lekárom nepredpísaných alebo lekárom nepovolených liekov, ktoré sú následne zneužívané samotným odsúdeným nadmerným užitím za účelom privodenia si stavu podobného, ako po užití omamných látok, alebo za účelom obchodovania s inými odsúdenými na získanie iných výhod.

čl. I bod 97 §
Navrhovaným znením sa odstraňujú aplikačné nejasnosti. Cieľom uvedeného zákazu je potláčať negatívne javy vznikajúce priamo vo väzenskom prostredí. Zároveň spôsob nakladania s peňažnými prostriedkami neumožní, aby odsúdený priamo hral hazardné hry z ústavu, ale môže tak urobiť len cez inú osobu, ktorá zaplatí potrebnú sumu. V tomto prípade však reálne hazardné hry nehrá samotný odsúdený.

čl. I bod 98 §
V súlade s judikatúrou ESĽP - prípad Chocholáč proti Slovenskej republike (sťažnosť č. 81292/17) sa umožní dospelým odsúdeným prístup k pornografickým časopisom, ako literatúre ohrozujúcej mravnosť, ak je táto zakúpená v ústavnej predajni alebo doručená na základe objednávky priamo od vydavateľa, respektíve distribútora.

čl. I bod 99 §
Navrhované zmeny nadväzujú na obmedzenie odsúdeného v práve na nakladanie s vecami osobnej potreby v zmysle § 5 ods. 1 zákona. Výnimku budú predstavovať najmä knihy, noviny, časopisy, študijné materiály a písacie potreby, ktoré si odsúdení môžu vzájomne požičať v rámci cely, izby alebo oddielu. Zároveň reflektujú na negatívne zistenia z aplikačnej praxe súvisiace s telefonovaním a obchádzaním úhrady pohľadávok pri realizácii nákupu prostredníctvom iného obvineného alebo odsúdeného.

čl. I bod 100 a 101 §
Nakoľko v zmysle § 39 písm. a) zákona je odsúdený povinný dodržiavať tento zákon a ústavný poriadok, je nevyhnutné zákonom spresniť, čo môže byť súčasťou ústavného poriadku. Zároveň je potrebné určiť, kde musí byť tento ústavný poriadok k dispozícii odsúdeným.

čl. I bod 102 až 108 §
Navrhované znenie reflektuje na výhrady Výboru CPT, že systém nízkej pracovnej odmeny a vysokých zrážok je nielen demotivujúci, ale môže byť vnímaný aj ako vykorisťovanie dotknutých väzňov ako zdroja lacnej práce, čo je neprijateľné. Výbor CPT ďalej so znepokojením konštatoval, že po prepustení z výkonu trestu mnohí odsúdení vychádzajú z väzenia s dlhom, ktorý vznikol v dôsledku ich všeobecnej povinnosti nahradiť časť trov na výkon trestu. Výbor CPT opätovne odporúčal, aby slovenské orgány preskúmali podmienky vykonávania práce väzňov a systém zrážok a zabezpečili pre nich spravodlivú pracovnú odmenu. V tejto súvislosti odkazoval aj na pravidlo č. 26 Európskych väzenských pravidiel. Zrážky na úhradu výživného tvorí nielen bežné výživné ale aj dlžné výživné, ktoré sa aktuálne často vymáha Úradmi práce, sociálnych vecí a rodiny, ak je matkám poskytované náhradné výživné. Zároveň znížením zrážky z čistej pracovnej odmeny na úhradu trov výkonu trestu o 10% sa zvýši odsúdenému možnosť disponovať s vyššou sumou peňažných prostriedkov, pretože zníženie percenta zrážok na úhradu trov …

čl. I bod 109 §
V súlade so zákonom č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení neskorších predpisov sa navrhuje obdobným spôsobom, ako v § 32 ods. 10 zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov, upraviť poskytovanie súčinnosti na vymedzený účel, aby ústav, ako zamestnávateľ odsúdeného, nemusel získavať potrebné informácie a doklady od odsúdeného, ktorý má, okrem iného, aj obmedzené možnosti poskytnutia niektorých dokladov, ale získal ich automaticky od ostatných orgánov, ktoré požadované údaje spravujú v ich systémoch. Ustanovenie výslovne určuje orgány, ku ktorým budú služobné úrady Zboru väzenskej a justičnej stráže pristupovať, ako aj účel spracúvania údajov o odsúdenom týkajúci sa povinností ústavov Zboru väzenskej a justičnej stráže spojených s odmeňovaním odsúdených zaradených do práce. Rozsah poskytovaných údajov je ohraničený účelom ich poskytovania. Medzi poskytované údaje potrebné pre správne vykonávanie odvodov z pracovnej odmeny odsúdeného je možné, napríklad …

čl. I bod 110 a 111 §
Legislatívno-technická úprava vzhľadom na novelizáciu zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorou bol okrem iného vypustený § 52a.

čl. I bod 112 §
Za účelom zvýšenia motivácie odsúdených, ako aj z dôvodu infláciu od zavedenia tohto inštitútu, sa zvyšuje maximálna výška finančnej odmeny.

čl. I bod 113 a 114 §
V nadväznosti na zmenu ustanovení § 24 a 27 zákona, podľa ktorého sa už realizácia návštev alebo práva na telefonovanie nevzťahuje len na blízke osoby, stratilo predmetné slovné spojenie opodstatnenie.

čl. I bod 115 §
Za účelom eliminácie prieniku omamných a psychotropných látok sa rozširuje zákaz aj o ďalšie potraviny, ktoré môžu sťažiť alebo znemožniť vykonanie relevantnej kontroly balíka služobným psom. Tieto si však odsúdený môže zakúpiť priamo v ústavnej predajni.

čl. I bod 116 až 118 §
Navrhovanou zmenou sa umožní udeliť disciplinárnu odmenu mimoriadneho voľna na opustenie ústavu len odsúdenému v minimálnom stupni stráženia, ako motivačný faktor pre plnenie programu zaobchádzania, čím si vytvorí predpoklady na preradenie do daného stupňa stráženia. Osobitne sa upravujú obmedzenia, ktoré je v čase mimoriadneho voľna na opustenie ústavu povinný odsúdený strpieť alebo dodržiavať, nakoľko aktuálna platná právna úprava tieto priamo neurčovala, ale len subsumovala pod všeobecné povinnosti odsúdeného podľa § 39 zákona, čo spôsobovalo aplikačné problémy v praxi pri sankcionovaní odsúdeného.

čl. I bod 119 §
Navrhovaná zmena odstránením zákazu telefonovania, ako druhu disciplinárneho trestu, reflektuje na zámer zvyšovať a rozširovať možnosti sociálnych kontaktov odsúdených, pričom zároveň nepovažujeme za správne, aby za disciplinárne previnenie odsúdeného bola takýmto spôsobom nepriamo sankcionovaná aj rodina odsúdeného. Uvedené zmena je podporená aj odporúčaním Výboru CPT, podľa ktorého Výbor CPT víta skutočnosť, že osobám vo výkone väzby, ani osobám vo výkone trestu, neboli odopierané návštevy počas výkonu niektorého z uvedených disciplinárnych trestov. Napriek uvedenému je poľutovaniahodné, že zákaz telefonovania počas výkonu niektorého z vyššie uvedených disciplinárnych trestov zrušený nebol. Navyše, zákon uvádza zákaz telefonických hovorov (po dobu do troch mesiacov) ako osobitný disciplinárny postih.

čl. I bod 120 §
Navrhovaná zmena reflektuje na doplnenie CD alebo DVD prehrávača ako ďalšie elektrospotrebiče v § 34 zákona, ktoré môže mať odsúdený pri sebe a ktoré môže používať.

čl. I bod 121 až 123 §
Navrhovaná zmena znižuje maximálnu dĺžku doby umiestnenia odsúdeného do uzavretého oddielu. Zároveň sa terminologicky nahrádza samoväzba samostatným umiestnením.

čl. I bod 124 §
Napriek tomu, že už aktuálne znenie tohto ustanovenia vo všeobecnosti stanovuje, že uložený disciplinárny trest musí okrem iného byť primeraný okolnostiam, za ktorých bolo spáchané disciplinárne previnenie, navrhované znenie kladie osobitný dôraz na posudzovanie psychického stavu v prípade úmyselného poškodzovania vlastného zdravia odsúdeným.

čl. I bod 125 §
Zásady ukladania disciplinárnych trestov sa dopĺňajú o pravidlá postupu postihu pri súbehu viacerých disciplinárnych previnení, a to aj za účelom hospodárnosti konania.

čl. I bod 126 a 127 §
Úprava názvu funkcie vzhľadom na skutočnosť, že disciplinárny trest bude môcť uložiť už len pedagóg. Navrhované znenie reaguje na skutočnosť, že odsúdený nemusí byť vždy len práceneschopný, ale môže mať len určenú dobu liečby. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné túto skutočnosť zohľadniť aj ako výnimku z 30 dňovej lehoty na vykonanie trestu. Zároveň za na túto lehotu vzťahuje aj prešetrovanie iného orgánu určeného riaditeľom ústavu, napríklad komisie. Zároveň sa odstraňuje aktuálny aj aplikačný problém súvisiaci s nevykonateľnosťou disciplinárneho trestu uloženého obvinenému za disciplinárne previnenie, ktorého sa dopustil vo výkone väzby, v prípade ak bol právoplatným odsudzujúcim rozsudkom uznaný za vinného a bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, čím sa dostal do pozície odsúdeného.

čl. I bod 128 §
Navrhované znenie vytvára priestor pre úplnú autonómnosť rozhodnutia vychádzajúc výlučne z pedagogických zásad, najmä zásady zásluhovosti a primeranosti, ako aj stavu resocializácie odsúdeného.

čl. I bod 129 §
Navrhovaná zmena reflektuje zrušenie zákazu telefonovania ako druhu disciplinárneho trestu - vypustenie písmena b) v § 52 ods. 3.

čl. I bod 130 §
Vzhľadom na osobitnú kategóriu odsúdených je potrebné zmiernenie v porovnaní s dospelými odsúdenými. Navrhovanou zmenou dôjde k zosúladeniu s mladistvými obvinenými.

čl. I bod 131 §
Navrhovaná zmena reflektuje doplnenie rozšírenia druhu disciplinárneho trestu o ďalšie elektrospotrebiče – doplnenie § 52 ods. 3 písm. c).

čl. I bod 132 a 133 §
Na účel podpory sociálnych kontaktov sa ruší zákaz telefonovania počas výkonu disciplinárneho trestu v uzavretom oddiele a odsúdenému sa umožňuje odpočívať na lôžku. Zároveň sa spresňuje doba považovaná za mimopracovný čas. Taktiež dochádza k legislatívno- technickej úprave odkazu na novelizované ustanovenia zákona.

čl. I bod 134 §
Úprava súvisiaca so zmenou terminológie v § 52 ods. 3 písm. f) zákona.

čl. I bod 135 §
Navrhovaná zmena reflektuje na výhrady Výboru CPT, podľa ktorých je poľutovaniahodné, že od väzenských lekárov sa stále vyžadovalo, aby potvrdili, že daný väzeň je spôsobilý vykonať trest samoväzby (alebo celodenného umiestnenia do uzavretého oddielu). Výbor CPT opätovne zdôrazňuje, že skutočnosť, že sa lekárom dáva za povinnosť potvrdzovať spôsobilosť väzňov vykonať disciplinárny trest, len ťažko podporí pozitívny vzťah medzi lekárom a pacientom, ktorý je mimoriadne dôležitý pre zdravotný stav pacienta. V súlade s odporúčaniami Výboru CPT sa vypúšťa povinnosť lekárov potvrdzovať možnosť výkonu disciplinárnych trestov. Doterajšia právna úprava podmieňuje výkon disciplinárneho trestu stanoviskom ošetrujúceho lekára. Zdravotný stav (najmä existencia psychiatrických kontraindikácii) sa musí zohľadniť v štádiu konania o disciplinárnom previnení. Súčasne sa skracuje lehota, počas ktorej odborný personál navštevuje takéhoto odsúdeného a zisťuje existenciu objektívnych prekážok vo vykonávaní disciplinárneho trestu.

čl. I bod 136 §
Navrhované skrátenie maximálnej doby výkonu disciplinárneho trestu v uzavretom oddiele reflektuje na odporúčanie Výboru CPT, podľa ktorého je poľutovaniahodné, že maximálne trvanie nepretržitého umiestnenia v samoväzbe môže stále byť 15 po sebe nasledujúcich dní v prípade dospelých vo výkone väzby a 21 dní v prípade dospelých vo výkone trestu.

čl. I bod 137 §
Úprava ustanovenia vzhľadom na duplicitu s § 83 zákona.

čl. I bod 138 §
Úprava súvisiaca so zmenou terminológie v § 52 ods. 3 písm. f) zákona.

čl. I bod 139 §
Legislatívno-technická úprava (vypustenie odseku 1).

čl. I bod 140 §
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s vypustením trestu zákazu telefonovania ako druhu disciplinárneho trestu (navrhované vypustenie písmena b) v § 52 ods. 3 zákona). Zároveň navrhované znenie reaguje na skutočnosť, že odsúdený nemusí byť vždy len práceneschopný, ale môže mať len určenú dobu liečby. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné túto skutočnosť zohľadniť ako dôvod na prerušenie výkonu disciplinárneho trestu.

čl. I bod 141 §
Výkon disciplinárneho trestu pokarhania, nie je možné odložiť, nakoľko je vykonaný jeho ústnym vyhlásením odsúdenému.

čl. I bod 142 §
Navrhované znenie reflektuje na navrhovanú zmenu § 97b zákona, podľa ktorej bude na konanie o disciplinárnych previneniach odsúdených príslušný už len pedagóg, ktorý ako jediný bude mať disciplinárnu právomoc. Z uvedeného dôvodu už nebude existovať príslušník zboru s vyššou disciplinárnou právomocou.

čl. I bod 143 až 145 §
Navrhovaná právna úprava zjednodušuje systém zahladzovania disciplinárnych trestov a zároveň sa upravujú lehoty na ich zahladenie tak, ako je to už v súčasnosti v prípade obvinených vo výkone väzby.

čl. I bod 146 §
S ohľadom na aplikačnú prax sa precizuje a dopĺňa ustanovenie vymedzujúce typy konaní, ku ktorým ústav spracováva hodnotenie odsúdeného. Okrem iného sa dopĺňa spracovávanie hodnotenia odsúdeného ku konaniu o uložení ochranného dohľadu či umiestnení odsúdeného do detenčného ústavu.

čl. I bod 147 §
Podmienky prerušenia výkonu trestu tehotnej žene a matke dieťaťa sú upravené v § 412 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov.

čl. I bod 148 až 150 §
Na rozdiel od mimoriadneho voľna na opustenie ústavu, ako najvyššej formy disciplinárnej odmeny, ide v prípade opustenia ústavu o inštitút prípravy odsúdeného na prepustenie, najmä počas jeho zaradenia vo výstupnom oddiele a aktivít s tým súvisiacich, bez ohľadu na stupeň stráženia, v ktorom je zaradený. Zároveň sa osobitne upravujú obmedzenia, ktoré je v čase opustenie ústavu povinný odsúdený strpieť alebo dodržiavať, nakoľko aktuálna platná právna úprava tieto priamo neurčovala, ale len subsumovala pod všeobecné povinnosti odsúdeného podľa § 39 zákona, čo spôsobovalo aplikačné problémy v praxi pri sankcionovaní odsúdeného.

čl. I bod 151 a 152 §
Cieľom navrhovanej právnej úpravy je doplnenie oprávnenia Vojenského spravodajstva, na základe ktorého by toto mohlo navštevovať odsúdeného a hovoriť s ním bez prítomnosti tretej osoby. Vojenské spravodajstvo plní úlohy v zmysle zákona č. 500/2022 Z. z. o Vojenskom spravodajstve v znení zákona č. 367/2024 Z. z., ako aj ďalších osobitných predpisov. Úlohou Vojenského spravodajstva je v zákonom ustanovených oblastiach získavať aj informácie, pri ktorých je významným faktorom včasnosť a bezprostrednosť ich nadobudnutia, a to aj od osoby, pri ktorej, s ohľadom na jej minulé pôsobenie, je možné predpokladať disponovanie relevantným poznaním. Takto nadobudnuté informácie môžu prispieť k predchádzaniu činnostiam ohrozujúcim obranu, obranyschopnosť a bezpečnosť Slovenskej republiky. Rovnakým oprávnením disponuje aj Slovenská informačná služba.

čl. I bod 153 a 154 §
Navrhované znenie zjednocuje aplikačnú prax tak, aby vek odsúdeného zodpovedal spôsobu výkonu trestu, nakoľko podľa súčasnej právnej úpravy môže v súdnej diferenciácii „mladistvý“ reálne vykonávať trest odňatia slobody aj odsúdený starší ako 18 rokov a stále je označovaný ako mladistvý. Zároveň sa tejto osobitnej kategórie odsúdených obdobne ako odsúdeným ženám umožňuje denné sprchovanie a zvyšuje sa garancia minimálnej ubytovacej plochy.

čl. I bod 155 až 162 §
Navrhovanými zmenami dochádza k zmierneniu obmedzení pri zaobchádzaní s mladistvými odsúdenými, ako osobitnou kategóriou väznených osôb, či už vo vymedzení zásad a cieľov zaobchádzania, spôsobu a podmienok výkonu disciplinárnych trestov. Osobitne sa upravujú obmedzenia, ktoré je v čase vychádzky mimo ústavu povinný odsúdený strpieť alebo dodržiavať, nakoľko aktuálna platná právna úprava tieto priamo neurčovala, ale len subsumovala pod všeobecné povinnosti odsúdeného podľa § 39 zákona, čo spôsobovalo aplikačné problémy v praxi pri sankcionovaní odsúdeného.

čl. I bod 163 §
Uvedené odseky stratili vzhľadom na navrhované zmeny § 54 ods. 5 zákona opodstatnenie, nakoľko sa doba výkonu disciplinárneho trestu bez prerušenia skrátila z 21 na 14 dní, čím sa zrovnoprávnila s dobou platnou u odsúdených žien, preto nie je potrebné uvádzať odlišnosť v § 74 zákona.

čl. I bod 164 až 166 §
Vzhľadom na jazykovú rôznorodosť odsúdených, nie je možné zabezpečiť písomnú alebo ústnu komunikáciu vo všetkých jazykoch. Z uvedeného dôvodu sa v praxi osvedčilo používanie automatického prekladača (napríklad VASCO Translator V4), s ktorým sa dá komunikovať v 76 svetových jazykoch.

čl. I bod 167 §
Navrhovaná zmena upravuje obligatórne umiestňovanie odsúdených do otvorených oddelení výkonu trestu ihneď po nástupe výkonu trestu, a to najmä u osôb, ktoré sú prvýkrát vo výkone trestu, ako najprogresívnejšieho prvku v procese zaobchádzania a prípravy odsúdeného na prepustenie, kde sa odsúdení pohybujú mimo väzenského zariadenia bez akéhokoľvek dohľadu personálu zboru, používajú civilný odev, majú pri sebe finančnú hotovosť a majú možnosť nelimitovanej vychádzky až na 48 hodín.

čl. I bod 168 a 169 §
Rozširuje sa okruh špecializovaných oddielov pre odsúdených, u ktorých je potrebné a účelné prostredníctvom uplatňovania osobitných prostriedkov a metód zaobchádzania individualizovať výkon trestu v kontexte aktuálnej etapy výkonu trestu, osobnosti odsúdeného a zníženia bezpečnostných rizík.

čl. I bod 170 §
Bezproblémová adaptácia na väzenské prostredie, ktoré je charakteristické dôsledným režimovým organizovaním života väznených osôb a legálnym obmedzením základných práv a slobôd, je dôležitá najmä pri prvom umiestnení do určeného ústavu. Umiestniť odsúdeného do nástupného oddielu však nie je nevyhnutné u odsúdených, u ktorých prevyšuje potreba umiestnenia do iného špecializovaného oddielu, osobitne do oddielu s bezpečnostným režimom.

čl. I bod 171 až 174 §
Na základe odporúčania Výboru CPT sa prehodnocuje prístup k vnútornej diferenciácii odsúdených na doživotie, a to v zmysle princípov Odporúčania Rec (2003) 23 Výboru ministrov Rady Európy o „riadení väzenských služieb osôb odsúdených na doživotie a dlhodobé tresty odňatia slobody“ z 9. októbra 2003. Možnosť progresívneho umiestnia odsúdených vykonávajúcich doživotný trest mimo oddielu doživotných trestov vychádza z dvoch základných a previazaných princípov. Ide od tzv. nesegregačný princíp, podľa ktorého je potrebné zvážiť nesegregovanie odsúdených na doživotie iba na základe ich trestu, a princíp bezpečnosti a ochrany, ktorý vyzýva k dôkladnému zhodnoteniu toho, či odsúdení predstavujú riziko poškodenia sami pre seba, ostatných odsúdených, osoby pracujúcej vo väznici alebo vonkajšiu spoločnosť. Z uvedeného dôvodu sa upúšťa od obligatórneho umiestňovania odsúdených na doživotie do oddielu pre túto špecifickú kategóriu odsúdených. V prípade, že po posúdení všetkých rizík a kritérií sa rozhodne o umiestnení odsúdeného do oddielu doživotných trestov, sa realizácia vybraných činností zabezpečuje oddelene.

čl. I bod 175 a 176 §
Vzhľadom na zásadné odlišnosti v zaobchádzaní s odsúdenými navrhované znenie vyčleňuje odsúdených, u ktorých sa vykonáva súdom nariadené ochranné liečenie, z oddielu špecializovaného zaobchádzania, ktorý by mal byť určený len pre odsúdených s duševným ochorením, poruchou osobnosti alebo inými závažnými psychickými problémami vyžadujúcimi špecializované zaobchádzanie, alebo s problémami s adaptáciou na podmienky výkonu trestu.

čl. I bod 177 §
Vzhľadom na individualizáciu výkonu trestu sa upúšťa od obligatórnej povinnosti umiestnenia odsúdeného do oddielu s bezpečnostným režimom. Vychádzajúc z aplikačnej praxe sa opakovane vyskytli prípady, kedy prokurátor podal návrh na uplatňovanie obmedzení, avšak súd ešte o tomto návrhu právoplatne nerozhodol. Uvedené obmedzenia sa pritom aplikujú už po prvostupňovom rozhodnutí súdu, analogicky ako pri rozhodnutí o väzbe, teda je potrebné, aby bola osoba počas doby, kým súd právoplatne rozhodne, umiestnená v oddiele s bezpečnostným režimom, nakoľko môže dochádzať k mareniu vyšetrovania. Zároveň, vzhľadom na navrhovaný prechod kompetencie pri zmene spôsobu výkonu trestu do pôsobnosti zboru a zrušenie vnútornej diferenciácie štandardného výkonu trestu sa dopĺňa možnosť na nevyhnutne potrebný čas umiestniť do oddielu s bezpečnostným režimom odsúdeného, ktorý bol preradený do ústavu s vyšším stupňom stráženia a ústav pre tento stupeň stráženia nie je profilovaný. Taktiež sa zužuje fakultatívna možnosť umiestnenia odsúdeného do takéhoto oddielu na základe preventívno-bezpečnostných dôvodov, ktoré sa musia viazať ku konkrétnym a reálnym dôvodom vychádzajúcich z individuálneho posúdenia …

čl. I bod 178 §
Vzhľadom na priestorové možnosti a kapacitné potreby možno na tento účel zriadiť len celu alebo izbu.

čl. I bod 179 a 180 §
Legislatívne-technická úprava odkazov na druhy disciplinárnych trestov. Zároveň v závislosti od dispozičných možností a kapacitných potrieb ústavov, sa uzavretým oddielom rozumie aj cela určená na tento účel. Taktiež sa určujú podmienky, aké musí spĺňať.

čl. I bod 181 §
Navrhovaná zmena reflektuje na potrebu zriadenia špecializovaného oddielu nielen pre odsúdených so zdravotným postihnutím, ale vzhľadom na stav väzenskej populácie a s tým súvisiace odlišné metódy a prostriedky zaobchádzania, aj pre odsúdených seniorov. Zároveň navrhované znenie upravuje možnosť okrem zriadenia výstupného oddielu zriadiť aj výstupnú izbu alebo celu, čím sa zohľadňujú priestorové a stavebné možnosti jednotlivých ústavov. Zároveň precízna formulácia cieľov programu zaobchádzania nadväzuje na identifikáciu rizík a potrieb odsúdeného, ktoré sú identifikované odborným väzenským personálom v procese psychologického vyšetrenia osobnosti odsúdeného, sociálnej a pedagogickej diagnostiky. Merateľné úlohy určené pedagógom napĺňajú aktívnu výchovnú zložku výkonu trestu. Ich plnenie je na zodpovednosti odsúdeného (v prípade ich nesplnenia bez existencie odôvodnenej prekážky nemožno odsúdeného odporúčať na podmienečné prepustenie). Taktiež sa upravuje povinnosť pracovať aj s odsúdeným, ktorého nie je z objektívnych dôvodov možné umiestniť do výstupného oddielu.

čl. I bod 182 §
Vzhľadom na aplikačnú prax, keď vedúci otvoreného oddelenia nie je zároveň aj vedúci oddelenia výkonu trestu.

čl. I bod 183 §
Úprava súvisiaca so zmenou terminológie v § 52 ods. 3 písm. f) zákona.

čl. I bod 184 §
Zavinené trovy výkonu trestu nepredstavujú formu dodatočného peňažného trestu, ale sú náhradou zavineného neplatenia trov výkonu trestu, ktoré odsúdený uhrádza z pracovnej odmeny.

čl. I bod 185 §
Obdobne, ako v prípade ukladania disciplinárneho trestu odsúdenému, kedy sa prihliada na psychický stav odsúdeného v čase spáchania disciplinárneho previnenia, je potrebné posudzovať psychický stav aj v prípade, že si odsúdený spôsobil úmyselne ujmu na zdraví, na základe čoho vznikli ústavu zvýšené trovy výkonu trestu v súvislosti s jeho strážením alebo dopravou, ktoré by mal odsúdený uhradiť.

čl. I bod 186 §
Precizovanie textu, aby bolo zrejmé, kto v predmetnej veci poučí odsúdeného.

čl. I bod 187 §
Ide o legislatívno-technické zmeny v odkazoch na jednotlivé inštitúty vyvolané novelizáciou a doplnením iných súvisiacich ustanovení.

čl. I bod 188 až 190 §
Spresnenie formulácie súvisiacej s premlčaním.

čl. I bod 191 §
Ide o legislatívno-technické zmeny v odkazoch na jednotlivé inštitúty vyvolané novelizáciou a doplnením iných súvisiacich ustanovení.

čl. I bod 192 §
Vzhľadom na zvýšenie sumy poštovného od prvotnej účinnosti tohto zákona, sa pomerne zvyšuje aj suma, ktorá sa vracať nebude. Obdobne postupuje Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

čl. I bod 193 §
O odpustení pohľadávok spojených s výkonom trestu odňatia slobody môže rozhodovať len riaditeľ ústavu, ktorý tieto pohľadávky spravuje. Ak vznikla škoda na majetku štátu v správe Generálneho riaditeľstva zboru, vo veciach správy predmetnej pohľadávky rozhoduje Generálne riaditeľstvo zboru ako jej správca.

čl. I bod 194 §
V prípade zrušenia právoplatného rozhodnutia súdu o vine môže osoba požadovať od zboru sumu uhradených trov výkonu trestu, ktoré boli uhrádzané ako z čistej pracovnej odmeny, tak z dôchodku odsúdeného, za celé obdobie zrušeného trestu. V takýchto prípadoch by išlo o sumu finančných prostriedkov, ktoré by zbor hradil zo svojho rozpočtu, keďže uhradené trovy spojené s výkonom väzby a uhradené trovy výkonu trestu boli príjmami minulých rokov.

čl. I bod 195 a 196 §
Precizovanie textu, aby bolo zrejmé, že ústav nemá evidované ďalšie nariadenie výkonu trestu vydané iným súdom, ktorého výkon by mohol odsúdený nastúpiť, ako ďalší v poradí.

čl. I bod 197 až 200 §
Preklopenie § 96 ods. 7 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 368/2008 Z. z., ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia slobody v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č. 368/2008 Z. z.“). Navrhovaná zmena jednak upravuje subjekty, ktorým je zasielané oznámenie a zároveň rozširuje počet informácií, ktoré sa o prepustenom odsúdenom poskytujú subjektom vykonávajúcim postpenitenciárnu starostlivosť. Zároveň sa vypúšťa obligatórna povinnosť zasielania informácie združeniam a organizáciám, čo však nebráni, aby ich kontaktoval priamo odsúdený. Navrhované znenie taktiež vytvára plynulý most medzi výkonom trestu odňatia slobody a následnou probačnou či postpenitenciárnou fázou tak, že už pri pripravovanom prepustení odsúdeného ústav zasiela príslušnému súdu nielen dátum ukončenia výkonu trestu, ale aj odborné materiály nevyhnutné pre ďalšie rozhodovanie. Včasné oznámenie umožní probačnému úradu vopred naplánovať individuálne dohliadacie a podporné opatrenia, čím sa eliminuje „mŕtvy“ čas medzi opustením ústavného režimu a začiatkom postpenitenciárnej starostlivosti. Zahrnutie resocializačnej prognózy spolu so súhrnom absolvovaných výchovno-vzdelávacích aktivít poskytne súdu a probačnému úradníkovi ucelený obraz o tom, aké …

čl. I bod 201 §
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s doplnením odkazu.

čl. I bod 202 §
V zákone č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o e-governmente“) a ani v osobitných predpisoch upravujúcich konanie vo veciach súvisiacich s výkonom trestu odňatia slobody (zákon č. 475/2005 Z. z.) nie je explicitne určené, že na úkony, ktorých účastníkom môže byť len alebo osoba vo výkone trestu odňatia slobody, sa výkon verejnej moci elektronicky nevzťahuje, respektíve, že úkony v konaní vo veciach súvisiacich s výkonom trestu odňatia slobody vykonávané orgánom verejnej moci (služobným úradom zboru) sa vykonávajú výlučne v listinnej podobe. Z ustanovenia § 31 ods. 2 písm. b) zákona o e-governmente len vyplýva, že vo vzťahu k osobám vo výkone trestu odňatia slobody sa nepoužijú ustanovenia o elektronickom doručovaní. Vzhľadom na ďalšie ustanovenia zákona o e-governmente by to mohlo znamenať, že rozhodnutie, žiadosť, vyjadrenie, stanovisko alebo iný dokument, ktorý v konaní súvisiacom s výkonom trestu odňatia …

čl. I bod 203 a 204 §
Disciplinárna právomoc prechádza výlučne na pedagóga, s výnimkou udelenia mimoriadneho voľna na opustenie ústavu a peňažného daru, ktorý bude môcť udeliť len riaditeľ ústavu. Vzhľadom na zavedenie inštitútu mimoriadneho opravného prostriedku, o ktorom je oprávnený rozhodovať riaditeľ ústavu, sa riaditeľ ústavu vypúšťa ako odvolací orgán v konaní o disciplinárnom previnení a kompetencia odvolacieho orgánu prechádza na vedúceho oddelenia. Nakoľko podmienkou zhabania veci je konštatovanie disciplinárneho previnenia, kde je oprávneným orgánom pedagóg, v ktorom vylúčil možnosť uloženia disciplinárneho trestu prepadnutia veci, vzhľadom na efektívnosť konania sa explicitne za takéhoto príslušníka zboru určuje pedagóg.

čl. I bod 205 §
Odstránenie pisateľskej chyby.

čl. I bod 206 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu so zmenou znenia ustanovenia § 52a zákona.

čl. I bod 207 §
Úprava ustanovenia s ohľadom na hospodárnosť konania.

čl. I bodu208 §
Rozširujú sa dôvody na zastavenie konania oprávneným orgánom.

čl. I bod 209 §
Legislatívno-technická úprava vzhľadom na doplnenie písmena g) v § 97e ods. 1.

čl. I bod 210 §
Previazanie na poštové podmienky doručovania, respektíve fikciu doručenia.

čl. I bod 211 §
Odstránenie formálnej chyby.

čl. I bod 212 §
Doplnenie možného dôkazného prostriedku.

čl. I bod 213 §
Špecifické väzenské podmienky predstavujú v niektorých prípadoch problém pri zabezpečení výpovedí svedkov. Výpoveď odsúdeného proti inému odsúdenému môže byť vnímaná ostatnými odsúdenými veľmi negatívne. Snaha o odhaľovanie závažných disciplinárnych previnení preto vyžaduje vo výnimočných prípadoch ochranu totožnosti svedka.

čl. I bod 214 §
Úprava súvisiaca s potrebou doplnenia povinnej náležitosti rozhodnutia.

čl. I bod 215 §
Predĺženie lehoty na podanie opravného prostriedku s cieľom zabezpečiť disciplinárne potrestaným odsúdeným možnosť dostatočnej prípravy na odvolanie.

čl. I bod 216 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu so zmenou znenia ustanovenia § 52a zákona.

čl. I bod 217 §
Vzhľadom na zavedenie inštitútu mimoriadneho opravného prostriedku, o ktorom je oprávnený rozhodovať riaditeľ ústavu, sa riaditeľ ústavu vypúšťa ako odvolací orgán v disciplinárnom konaní.

čl. I bod 218 §
Platná právna úprava výslovne neupravuje, že v odvolacom konaní nemôže odvolací orgán zmeniť uložený disciplinárny trest v neprospech odvolávajúcej sa väznenej osoby (napríklad ako je to v rámci trestného konania alebo konania o priestupku), to však neznamená, že zásada zákazu zmeny rozhodnutia v neprospech odvolateľa sa nemá aplikovať aj v rámci disciplinárneho konania. Požiadavky práva na spravodlivý proces zakotvené v Dohovore a ďalších rezolúciách a odporúčaniach Rady Európy je potrebné rešpektovať aj v disciplinárnom konaní. Z uvedeného dôvodu sa v navrhovanom znení explicitne uvádza, že rozhodnutie odvolacieho orgánu v prípade disciplinárneho konania nemôže byť v neprospech odvolateľa.

čl. I bod 219 §
Vzhľadom na zavedenie inštitútu mimoriadneho opravného prostriedku, o ktorom je oprávnený rozhodovať riaditeľ ústavu, sa stáva predmetné ustanovenie nadbytočným.

čl. I bod 220 §
Navrhuje sa jednoznačne uviesť, že Generálne riaditeľstvo zboru sa stáva správcom pohľadávky po prepustení účastníka konania na slobodu. Účinné znenie ustanovenia uvádza len oprávnenie Generálneho riaditeľstva zboru vymáhať pohľadávku, ktoré je užším pojmom ako správa pohľadávky. Ústav a Generálne riaditeľstvo zboru môžu uskutočniť výkon rozhodnutia zrážkami zo mzdy a z iných príjmov a prikázaním pohľadávky z účtu v banke. Aby v jednom konaní bolo možné uskutočniť obidva spôsoby výkonu rozhodnutia, navrhuje sa obdobná úprava ako v § 10 ods. 4 zákona č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 65/2001 Z. z.“). Možnosť uzatvorenia dohody o splátkach podľa § 7 zákona č. 374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa vzťahuje k obdobiu pred začatím výkonu rozhodnutia. Oprávnenie uzatvoriť dohodu o splátkach po začatí výkonu rozhodnutia by bolo obdobné oprávneniu Justičnej pokladnice podľa § 4 ods. 11 zákona č. 65/2001 …

čl. I bod 221 §
Vypustením konkrétnej formy žiadosti o súčinnosť sa odstraňujú pochybnosti pri vybavovaní žiadostí uskutočnenými elektronickými prostriedkami.

čl. I bod 222 §
Popri všeobecnom oprávnení dozorového prokurátora vydať v súlade s § 18 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov príkaz, ktorým sa zruší uložený disciplinárny trest vydaný v rozpore so zákonom, sa do právnej úpravy konania o disciplinárnom previnení dopĺňa nový inštitút preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Tento mimoriadny opravný prostriedok umožňuje riaditeľovi ústavu zrušiť právoplatné rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu.

čl. I bod 223 §
Doplnenie odkazu na ustanovenie zákona. Zároveň sa dopĺňajú doklady, ktorými môže byť preukázaný príbuzenský vzťah k odsúdenému. Ide o preklopenie § 97 ods. 6 vyhlášky č. 368/2008 Z. z.

čl. I bod 224 §
Vychádzajúc z aplikačnej praxe sa dopĺňajú priestory, ktoré je možné vybaviť kamerovým systémom.

čl. I bod 225 §
Zosúladenie s ustanovením § 61 ods. 5 zákona č. 221/2006 Z. z. a § 84 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov.

čl. I bod 226 §
Legislatívno-technická úprava vzhľadom na novelizáciu § 76 zákona.

čl. I bod 227 §
Prechodné premiestnenie, v rámci ktorého sa zabezpečuje predvedenie pred orgány činné v trestnom konaní alebo súd, sa realizuje v ústave, ktorý je primárne určený na zabezpečenie výkonu väzby. Navrhovaná právna úprava reaguje na aplikačnú prax a podstatu prechodného premiestnenia odsúdených. Obdobne sa postupuje aj v prípade odsúdených, ktorí nastúpili do výkonu trestu v ústave na výkon väzby a ešte u nich nebolo vykonané psychologické vyšetrenie osobnosti, ktoré sa vykonáva výlučne v ústavoch na výkon väzby.

čl. I bod 228 §
Navrhované znenie zákona vychádza z čl. 15 LED a naň nadväzujúce ustanovenie § 63 zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Toto ustanovenie upravuje možnosti príslušného orgánu obmedziť poskytovanie informácií a práv dotknutej osobe a zároveň upravuje, že osobitný predpis môže ustanoviť kategórie spracúvania osobných údajov, na ktoré sa obmedzenie vzťahuje. Zbor realizuje vykonávacie konanie, ako súčasť trestného konania, preto v § 99 ods. 2 navrhovaného znenia zákona obmedzí poskytovanie informácií dotknutej osobe v rozsahu písm. h) a k) až n) a o obsahu, položkách a spôsobe vyhodnocovania diagnostických nástrojov. Dôvodom postupu zboru je realizovanie plnenia vyplývajúceho z § 63 ods. 1 písm. b) a c) zákona č. 18/2018 Z. z., s tým, že by mohlo dôjsť k ohrozeniu plnenia úloh na účely trestného konania, a taktiež z dôvodu zabezpečenia ochrany verejného poriadku a bezpečnosti v zariadeniach zboru, s vymedzením v odseku 2 presnej kategórie dotknutých osobných …

čl. I bod 229 §
Úprava súvisiaca s prechodom rozhodovania o zmene stupňa stráženia do pôsobnosti zboru, respektíve ústavov.

čl. I bod 230 §
Z dôvodu previazania pracovnej odmeny odsúdených na sumu minimálnej mzdy (§ 45 zákona), je potrebné ďalšie podrobnosti súvisiace s pracovnou odmenou upraviť vykonávacím predpisom.

čl. I bod 231 §
Vzhľadom na navrhované zmeny je potrebné upraviť postup po nadobudnutí účinnosti týchto zmien.

čl. I bod 232
Vzhľadom na to, že z platného znenia zákona nie je zrejmé, že sa smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/800 z 11. mája 2016 o procesných zárukách pre deti, ktoré sú podozrivými alebo obvinenými osobami v trestnom konaní preberá aj týmto zákonom, je potrebné predmetnú skutočnosť zohľadniť doplnením návrhu zákona o transpozičné ustanovenie a transpozičnú prílohu.