Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 4S/109/2024 0724101273 12. 12. 2025 JUDr. Michaela Machová, Ph.D. ECLI:SK:SpSBA:2025:0724101273.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY 4S/109/2024 4S/109/2024 file_0.png file_1.wmf
Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Machovej, Ph.D. (spravodajkyne) a členov senátu JUDr. Lukáša Galla a JUDr. Natálie Stahovcovej, v právnej veci žalobcu: A. B., nar.: XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX D., t. č. E. F. G. H. I. J. C. F. K., J. L. M.: K. XX, XXX XX H., zastúpeného: JUDr. Oliverom Zuzákom, advokátom, so sídlom Mierové nám. 4, 924 01 Galanta, zapísanom v zozname SAK pod č. 5346, proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, so sídlom Nám. slobody 12, P. O. BOX 18, 810 05 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KaKN-48366/10964/2024-84469/2024 zo dňa 01.08.2024, takto rozhodol: 4S/109/2024 4S/109/2024
I. Správny súd návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a . II. Správny súd žalobu z a m i e t a . III. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: 4S/109/2024 4S/109/2024 I. Priebeh administratívneho konania a dôvody napadnutého rozhodnutia 1. Žalobca žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci zo dňa 26.04.2024 (ďalej len „žiadosť“) požiadal žalovaného o poskytnutie právnej pomoci v právnej veci (v časti. B. žiadosti): „Ide o vec, ktorá patrí do pôsobnosti CPP. T. j. ide o právnu vec v zmysle § 6 ods. 2, písm. b) zákona č. 162/2015 Z. z. (správnych žalobách vo veciach správneho trestania). Ide o konanie zo strany ÚVTOS, čo bolo vykonané pod nátlakom a zlom psychickom stave, konanie pod č. 1009253 - 1 DK, potrebné rozanalyzovať súdnou cestou pred správnym súdom, tieseň a psychické rozpoloženie je dokázateľné rôznym spôsobom rozhodnutie nemám k dispozícii.“. V časti C. žiadosti, pri uvedení, o akú právnu pomoc žiada, zaškrtol možnosti, že žiada (i) o právne poradenstvo a (iii) o právnu pomoc a zastupovanie v súdnom konaní, vrátane jeho začatia a v časti F. žiadosti uviedol doplňujúce informácie k predmetnej veci. Na základe výziev žalovaného žalobca predložil doklady k príjmovej stránke a doplnil vyjadrenie k právnej stránke veci (vyjadrenia doručené žalovanému dňa 23.05.2024 a 10.07.2024), v ktorých uviedol, že ÚVTOS si neplní povinnosti na úseku stravovania (konkrétne, že neostali prídavky a ani adekvátna náhrada). 2. Rozhodnutím žalovaného č. sp.: č. KaKN-48366/10964/2024-84469/2024 zo dňa 01.08.2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), nebol žalobcovi priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci v právnej veci preskúmania zákonnosti konania o disciplinárnom previnení odsúdeného. Žalovaný uviedol, že pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu vychádzal zo súvisiacej judikatúry správnych súdov, ako aj z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. ZA-31 S/144/2022-102 zo dňa 27.03.2024, rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. L ÚS 226/2017-13 zo dňa 03.05.2017, uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 715/2016 zo dňa 18.10.2016), na základe ktorých sa aktuálna judikatúra jednoznačne prikláňa k názoru, že rozhodnutia Ústavu na výkon trestu odňatia slobody (ďalej aj ako „ústav“ alebo „ÚVTOS“) individuálnymi správnymi aktami nie sú, a preto ani nie sú spôsobilým predmetom súdneho prieskumu. Ďalej uviedol, že § 97n ods. 1 zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o výkone trestu odňatia slobody“) upravuje, že rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu nie je preskúmateľné súdom, s výnimkou, ak ide o rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu za konanie odsúdeného, ktoré má znaky priestupku, teda takéto disciplinárne rozhodnutia sú navyše expressis verbis zo súdneho prieskumu vylúčené. 3. Vychádzajúc z uvedeného žalovaný uzavrel, že rozhodovanie ústavu o uložení disciplinárneho trestu odsúdenému nemá povahu klasického správneho (administratívneho) trestania, ani správneho trestania sui generis, a preto také rozhodnutia nie sú preskúmateľné súdom. Zároveň poukázal na to, že hospodári s financiami, ktoré sú mu prideľované zo štátneho rozpočtu a musí s nimi nakladať efektívne a hospodárne. Poskytnutie právnej pomoci a zastúpenie advokátom hradeného z financií žalovaného považuje za neefektívne a nehospodárne. Pre úplnosť žalovaný uviedol, že na základe početných opakujúcich sa žiadostí a konaní vedených žalovaným, nepovažoval za potrebné prerušiť konanie a vyžiadať si ďalšie podklady, keďže je zrejmé čo žiadateľ žiada a v akej veci chce priznať poskytnutie právnej pomoci. Skonštatoval, že žiadateľ v súčasnosti nespĺňa zákonom stanovenú podmienku v zmysle § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi v znení účinnom od 01.07.2023 do 30.06.2025 (ďalej len „zákon o poskytovaní PP“), keďže vec, v ktorej žiadateľ požiadal o právnu pomoc je zrejme bezúspešná, pričom bezúspešnosť sporu je zrejmá už pri zbežnom posúdení danej právnej veci, a posúdenie zrejmej bezúspešnosti danej právnej veci sa týka výhradne len posudzovania nároku na poskytnutie právnej pomoci. Z dôvodu nesplnenia jednej
z trochu kumulatívnych podmienok na priznanie nároku na právnu pomoc sa žalovaný ďalej nezaoberal splnením ďalších dvoch podmienok. II. Správna žaloba 4. Žalobca sa žalobou zo dňa 16.08.2024, doručenou Správnemu súdu v Bratislave dňa 22.08.2024, domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia a navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 5. Žalobca v žalobe uviedol, že predmetom konania u žalovaného bolo preskúmanie zákonnosti konania o disciplinárnom previnení odsúdeného, ktoré vykazuje znaky svojvôle a tiež bolo umelo vytvorené z osobitného motívu, a to motívu zastaviť žalobcov kariérny rast a tiež pomsta zo strany F. N. O. P. (v pozícií pedagóga). Žalobca v tejto súvislosti namietal neodôvodnené postupy, chýbajúce odôvodnenie. 6. Namietal tiež príliš formalistický a nejasný postup žalovaného už len z toho dôvodu, že o vine a treste podľa Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“) môže rozhodovať len súd a nie ÚVTOS. Poukázal na právny názor Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“, ktorý doposiaľ prekonaný nebol), že orgány štátnej správy prejednávajúce priestupky alebo previnenie nie sú nezávislými a nestrannými tribunálmi alebo nestranným súdom zriadeným zákonom, pretože nespĺňajú ani jedno z kritérií ustanovených judikatúrou ESĽP. Uviedol, že pracovníci ÚVTOS prejednávajúci takéto previnenie sú s príslušným štátnym orgánom v pracovnom pomere, teda sú odvolateľní z funkcie a sú povinní riadiť sa príkazmi nadriadených. Zároveň dodal, že správny orgán zlučuje v sebe osobu žalobcu i sudcu a tak nejde o konanie medzi stranami s rovnakými právami ako pred nezávislým súdom. Aj v prípade vojakov rozhoduje tzv. vojenský súd. Aj vo vzťahu k odsúdeným platí čl. 12 ods. 1 Ústavy SR, že ľudské práva a dôstojnosť sú neodňateľné, nescudziteľné a nepremlčateľné. Podľa názoru žalobcu v tomto smere platí analogicky rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 12/97 z 22.09.1998, z ktorého vyplýva, že zainteresovaná osoba, ktorej práva sú garantované dohovorom, musí mať možnosť napadnúť akékoľvek rozhodnutie na súde v zmysle článku 6 ods. 1. Podľa názoru žalobcu, vzhľadom na bohatú prax ESĽP, ústav nie je nestrannou a nezávislou inštitúciou, ale tieto zásady sú zverené len súdu. Žalovaný sa tak snaží zabrániť žalobcovi, aby aktivity ÚVTOS overoval súd - nestranný a nezávislý orgán. Dodal, že voči takémuto postupu neexistuje žiadny odvolací orgán a v niektorých prípadoch bude už takéto rozhodnutie vopred dohodnuté zo strany nadriadeného orgánu. 7. Žalobca v závere uviedol, že správny súd môže danú vec prerušiť a vec predložiť Ústavnému súdu SR na preskúmanie zákonnosti, taktiež na zaujatie stanoviska, nakoľko rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 12/97 z 22.09.1998 nebolo žiadnym spôsobom prekonané a dané rozhodnutie jednoznačne vyvracia tvrdenie žalovaného, ktorý sa snaží zakrývať nezákonnosť ÚVTOS na úseku správneho trestania. Podotkol, že aj v ostatných disciplinárnych konaniach finálne rozhoduje súd, taktiež ESĽP vo veci sudca Najvyššieho súdu Slovenskej republiky JUDr. Paluda c/a Slovenská republika. Uviedol, že žalovaný doslova ochraňuje protiprávnosť na úkor ústavnosti. III. Vyjadrenia žalovaného, ďalší priebeh súdneho konania 8. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 05.12.2023 zopakoval odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a zotrval na závere, že rozhodnutie ÚVTOS bolo vydané v rámci výkonu trestu odňatia slobody, zabezpečenie výkonu trestu odňatia slobody nie je administratívnym konaním v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a rozhodnutie v rámci neho vydané ÚVTOS nemá povahu rozhodnutia vydaného orgánom verejnej správy, ako to vyplýva aj z rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 226/2017-13 zo dňa 03.05.2017. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo/36/2011 z 22.08.2012, v zmysle ktorého za účelom odbremenenia súdov od tzv. šikanóznych a bagateľných návrhov zákon o poskytovaní PP v § 8 zveril žalovanému právomoc tieto návrhy eliminovať, a to z dôvodu nesplnenia jednej z kumulatívnych podmienok priznania tohto nároku. Z uvedených dôvodov žalovaný navrhol žalobu odmietnuť, resp. zamietnuť. 9. Právny zástupca žalobcu nevyužil možnosť na výzvu súdu vyjadriť sa k vyjadreniu žalovaného k žalobe.
IV. Relevantná právna úprava 10. Podľa § 7 písm. h) SSP, „Správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia, opatrenia, rozkazy, nariadenia, príkazy a pokyny, personálne rozkazy a disciplinárne rozkazy orgánov verejnej správy, ktorých preskúmanie vylučuje osobitný predpis.“ 11. Podľa § 134 ods. 1 SSP, „Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.“ 12. Podľa § 190 SSP, „Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.“ 13. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, „Správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.“ 14. Podľa § 6 ods. 1 zákona o poskytovaní PP, podmienky na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, „Fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.“ 15. Podľa § 8 zákona o poskytovaní PP, „Pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu.“ 16. Podľa § 10 ods. 5 zákona o poskytovaní PP, „Centrum rozhodne o žiadosti do 30 dní od doručenia žiadosti, ktorá spĺňa náležitosti podľa odseku 1; túto lehotu nemožno predĺžiť. Proti rozhodnutiu o nároku na poskytnutie právnej pomoci nie je možné podať opravný prostriedok. Proti rozhodnutiu o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci možno podať správnu žalobu do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia.“ V. Právne posúdenie veci správnym súdom 17. Správny súd ako súd príslušný na konanie, po vyhodnotení, že správna žaloba bola podaná včas (§ 181 ods. 1 SSP v spojení s § 10 ods. 5, tretia veta zákona o poskytovaní PP), oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1, § 49 ods. 2 písm. d/ SSP), po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu, preskúmal v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP) napadnuté rozhodnutie, ako aj postup predchádzajúci jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP) a zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy (§ 119 SSP), za splnenia procesných podmienok vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP, keďže účastníci konania nežiadali o nariadenie pojednávania a súd to nepovažoval za potrebné), a po preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná. 18. Predmetom konania pred správnym súdom bolo preveriť zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný nepriznal žalobcovi nárok na poskytnutie právnej pomoci v právnej veci preskúmania zákonnosti konania o disciplinárnom previnení odsúdeného z dôvodu zrejmej bezúspešnosti sporu, ako aj postup predchádzajúci jeho vydaniu, a to v medziach žalobných bodov, pričom spornou otázkou je v danom prípade to, či rozhodnutie ÚVTOS o disciplinárnom previnení odsúdeného je preskúmateľné v rámci súdneho konania, ale hlavne či iniciovanie takéhoto súdneho konania predstavuje zrejmú bezúspešnosť sporu v zmysle jednej z podmienok ustanovených v § 6 ods. 1 zákona o poskytovaní PP. 19. Správny súd v tejto súvislosti ako prvé poukazuje na ustálenú a aj súčasnú judikatúru, napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako „NSS SR“) sp. zn. 7Svk/17/2024 z 27.11.2024, ktorý potvrdil rozsudok správneho súdu v Banskej Bystrici (ďalej aj ako „SS BB“) sp. zn.
ZA-31S/144/2022 z 27. 03. 2024, rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 256/2017 zo dňa 11.04.2017, sp. zn. IV. ÚS 363/2023 zo dňa 10.08.2023, sp. zn. IV. ÚS 629/2018 zo dňa 22.11.2018, Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžk/12/2018 zo dňa 21.08.2019 a sp. zn. 1 Svk/19/2021 zo dňa 30.11.2022, z ktorých vyplýva, že: „35. Pokiaľ ide o povahu predmetného rozhodnutia o uložení disciplinárneho trestu žalobcovi, toto rozhodnutie bolo vydané v rámci výkonu trestu odňatia slobody za účelom dosiahnutia samotného účelu trestu a cieľov tohto trestu. Je vydané v rámci poslednej fázy trestného konania v čase realizácie výkonu trestu odňatia slobody, ktorého právna úprava je obsiahnutá v Trestnom poriadku, v zákone o výkone trestu odňatia slobody a vo vykonávacej vyhláške k tomuto zákonu. Zabezpečenie výkonu trestu odňatia slobody nie je administratívnym konaním v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP a rozhodnutie v rámci neho vydané Ústavom pre výkon trestu odňatia slobody nemá povahu rozhodnutia vydaného orgánom verejnej správy, ako to vyplýva aj z rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 226/2017-13 zo dňa 03.05.2017. Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. III. ÚS 715/2016 zo dňa 18.10.2016 vyslovil právny názor, že disciplinárne trestanie odsúdených v rámci výkonu trestu odňatia slobody má ideový a aj normatívny základ v trestnej oblasti a je len pokračovaním výkonu trestnej politiky štátu voči páchateľom trestných činov, ktorá sa formalizovane prejavuje počnúc prípravným konaním, pokračujúc konaním pred súdom, prijatím právoplatného rozsudku o vine a treste, ktorý sa v prípade trestu vykonáva za zákonom ustanovených podmienok v určených zariadeniach. Podradenie disciplinárneho trestania odsúdených v rámci výkonu trestu odňatia slobody pod správne právo a jeho následné preskúmavanie správnymi súdmi by z dogmatického hľadiska znamenalo nesprávnu unifikáciu dvoch dichotomických právnych odvetví s odlišnými právnymi zásadami a odlišným spoločenským účelom. V zmysle záverov judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. sp. zn. 4Sžo/7/2016 zo dňa 17.01.2017) takéto rozhodnutia nie sú spôsobilým predmetom súdneho prieskumu. Rozhodnutia disciplinárne, sú navyše expressis verbis zo súdneho prieskumu vylúčené. Ustanovenie § 97n ods. 1 zákona č. 475/2005 Z. z. upravuje, že rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu nie je preskúmateľné súdom, s výnimkou, ak ide o rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu za konanie odsúdeného, ktoré má znaky priestupku. 36. Správny súd zastáva názor, že konanie žalobcu, za ktoré bol disciplinárne potrestaný nie je konaním, ktoré by malo predstavovať výnimku, teda nemá znaky priestupku, lebo takéto konanie odsúdeného ako porušenie povinnosti, ktoré musí vo výkone trestu odňatia slobody dodržiavať je zadefinované ako disciplinárne previnenie v osobitnom právnom predpise, ktorým je zákon č. 475/2005 Z. z. ... 37. Zákon na výkon trestu odňatia slobody upravuje povinnosti odsúdených, okrem iných aj povinnosť zachovávať zásady slušného správania a vystupovania voči osobám, s ktorými prichádza do styku (§ 39 písm. b) zákona č. 475/2005 Z. z.). Porušenie tejto povinnosti sa trestá v osobitnom právnom režime, osobitným postupom, nad dodržiavaním zákonnosti ktorého dohliada prokuratúra (§ 96 zákona č. 475/2005 Z. z.). Osoby vo výkone trestu odňatia slobody podliehajú osobitnej disciplinárnej právomoci Zboru väzenskej a justičnej stráže, ktorú príslušníci Zboru uplatňujú v osobitnom konaní o disciplinárnych previneniach. Ide o dvojinštančné konanie. Garantom dodržiavania práv odsúdených v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody je teda prokurátor. Uvedený záver vyplýva aj z rozhodovacej praxe. Z ustanovení § 4, § 18, § 47 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre vyplýva, že prokurátori vykonávajú dozor nad zachovávaním zákonnosti v miestach, kde sú držané osoby pozbavené osobnej slobody. Prokuratúra je štátnym orgánom s osobitným postavením a jej úlohou je chrániť práva a zákonom chránené záujmy fyzických a právnických osôb a štátu (čl. 149 Ústavy SR a § 2 zákona č. 153/2001 Z. z.). Preto žalobca ani nemôže byť ukrátený na svojom práve preverenia zákonnosti a správnosti postupu pri jeho trestaní ako odsúdeného (v danom prípade za neslušné správanie – vulgarizmy adresované ústavnému pedagógovi) tým, že je vylúčený súdny prieskum rozhodnutia o disciplinárnom postihu odsúdeného (§ 7 písm. h) SSP v spojení s § 97n ods. 1 zákona č. 475/2005 Z. z.). Neprípustnosť súdneho prieskumu musí vyústiť do odmietnutia žaloby v zmysle § 98 ods. 1 písm. g) SSP, ako k tomu došlo aj v prípade žaloby žalobcu uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 20S/158/2020 zo dňa 14.03.2022, na podanie kasačnej sťažnosti proti ktorému žiadal žalobca priznať právnu pomoc.“ (z rozsudku SS BB sp. zn. ZA-31S/144/2022 z 27. 03. 2024) „8. Navyše, podľa cit. § 8 zákona č. 327/2005 Z. z. žalovaný pri vyhodnocovaní podmienky zrejmej bezúspešnosti sporu v zmysle prihliada najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu. Podľa judikatúry je potrebné, aby bezúspešnosť sporu bola zrejmá už
na základe zbežného posúdenia veci (v tomto zmysle napr. rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 8 Sžo 249/2015). Žalobca v prerokúvanej veci žiadal o priznanie právnej pomoci pre konanie o kasačnej sťažnosti, ktorú podal proti uzneseniu správneho súdu, ktorý s odkazom na § 97n ods. 1 zákona č. 475/2005 Z. z. odmietol jeho žalobu o prieskum rozhodnutia orgánu ústavu na výkon trestu o disciplinárnom treste, ktorý nemal znaky priestupku. Záver žalovaného o neprípustnosti prieskumu takýchto rozhodnutí v správnom súdnictve zodpovedá ustálenej judikatúre, ktorú žalovaný citoval (porov. z posledného obdobia napr. uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 363/2023 a IV. ÚS 629/2018). Ak za týchto okolností považoval za zrejme bezúspešnú aj kasačnú sťažnosť, ktorá závery takto ustálenej judikatúry spochybňuje, nemožno jeho záver považovať za nesprávny.“ (z rozsudku NSS SR sp. zn. 7Svk/17/2024 z 27.11.2024) 20. Správny súd teda konštatuje, že disciplinárne rozhodnutia o uložení disciplinárneho trestu odsúdeným sú expressis verbis zo súdneho prieskumu vylúčené v § 97n ods. 1 zákona o výkone trestu odňatia slobody s výnimkou, ak ide o rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu za konanie odsúdeného, ktoré má znaky priestupku. V predmetnom prípade z dostupných informácií vyplýva, že konanie žalobcu, za ktoré bol disciplinárne potrestaný (súvisiace so stravovaním v ÚVTOS), nie je konaním, ktoré by malo predstavovať výnimku, teda nemá znaky priestupku, lebo takéto konanie odsúdeného ako porušenie povinnosti, ktoré musí vo výkone trestu odňatia slobody dodržiavať je zadefinované ako disciplinárne previnenie v osobitnom právnom predpise, ktorým je zákon o výkone trestu odňatia slobody (§ 52 ods. 2, § 19). Prieskum žalobcom označenej veci tak nie je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v zmysle § § 7 písm. h) SSP. 21. Žalobcova argumentácia ohľadom potreby prejednávania disciplinárnych previnení odsúdených nezávislými alebo nestrannými súdmi bola vyššie uvedenými rozhodnutiami súdov vyriešená, prípadne prekonaná a žalobca v podstate nijako nereagoval na závery súčasnej judikatúry súdov SR v tomto smere. Žalobcom zmienené rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 12/97 z 22.09.1998 sa týkalo vyslovenia nesúladu ustanovení zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch s uvedenými článkami Ústavy SR, teda netýkalo sa disciplinárnych previnení odsúdených, a žalobca z neho len všeobecne dovodzoval možnosť zainteresovanej osoby napadnúť akékoľvek rozhodnutia na súde, čo však z daného nálezu v takejto šírke nevyplýva. Podobne čo sa týka žalobcom zmienených rozhodnutí/ judikatúry ESĽP, žalobca z nich dovodzoval všeobecne možnosť či potrebu prejednania previnenia nezávislými a nestrannými súdmi, avšak bez bližšej konkretizácie, na základe čoho nemá súd ako danú argumentáciu bližšie preskúmať a zároveň správny súd nie je oprávnený žalobnú argumentáciu (§ 134 ods. 1 SSP) za žalobcu vyhľadávať alebo dopĺňať. Naopak, prístup k súdu a právo na súdnu ochranu je v tomto prípade (prieskume disciplinárnych rozhodnutí odsúdených) v súlade s článkom 46 ods. 2 Ústavy SR, v ktorom je výslovne ustanovené, že zákon môže ustanoviť výnimky z preskúmateľnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy súdom, čo je tento prípad - § 97 ods. 1 zákona o výkone trestu odňatia slobody. Súd dodáva, že ako sa aj uvádza v zmysle vyššie uvedenej ustálenej judikatúry, garantom dodržiavania práv odsúdených v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody je prokurátor, čo vyplýva z ustanovení § 4, § 18, § 47 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre, že prokurátori vykonávajú dozor nad zachovávaním zákonnosti v miestach, kde sú držané osoby pozbavené osobnej slobody. 22. Pre úplnosť súd uvádza, že nevyžiadanie si konkrétneho disciplinárneho rozhodnutia žalovaným nepovažuje za vadu v postupe žalovaného odôvodňujúcu zrušenie napadnutého rozhodnutia, a to z dôvodov, že jednak to žalobca nijako nenapáda a súd je viazaný žalobnými bodmi. Za ďalšie v tejto veci nie je medzi stranami sporné to, čo má byť predmetom súdneho prieskumu, teda v danej veci je sporná otázka jednoznačná a to, či predstavuje bezúspešnosť sporu podľa § 6 ods. 1 zákona o poskytovaní PP iniciovanie či vedenie súdneho konania o preskúmanie zákonnosti konania o disciplinárnom previnení odsúdeného (aj keď konkrétne disciplinárne rozhodnutie nebolo žalovaným vyžiadané a žalobca ho rámci svojej žiadosti nepredložil). 23. Správny súd teda v zmysle vyššie uvedeného neprisvedčil žalobným námietkam o prípustnosti či potrebe súdneho prieskumu vo veciach disciplinárnych previnení odsúdeného, ktoré sú navyše ustanovením osobitného zákona zo súdneho prieskumu výslovne vylúčené. Rozhodnutia, na ktoré poukazoval žalobca, sú staršieho charakteru, prípadne nesúvisiace s predmetnou vecou, a neprelamujú (zmienenú) ustálenú ani recentnú judikatúru v tomto smere. Žalovaný zároveň vhodne poukazoval aj na skutočnosť, že hospodári s financiami pridelenými zo štátneho rozpočtu, s ktorými musí nakladať
efektívne a hospodárne, a v danom prípade zastúpenie advokátom hradeného z financií žalovaného považuje za neefektívne a nehospodárne. 24. Vzhľadom na v žalobe obsiahnutú zmienku/návrh žalobcu, aby správny súd konanie prerušil a vec predložil Ústavnému súdu Slovenskej republiky (cit.) „na preskúmanie zákonnosti, taktiež na zaujatie stanoviska, nakoľko rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 12/97 z 22.09.1998 nebolo žiadnym spôsobom prekonané“, súd o tomto návrhu rozhodol samostatným výrokom, keď tento návrh žalobcu podľa obsahu (§ 55 ods. 3 SSP) posúdil ako návrh na prerušenie konania podľa § 100 ods. 1 písm. b) SSP. Na to, aby súd konanie prerušil a podal návrh na konanie pred Ústavným súdom SR, musí sám dospieť k záveru, že aplikovateľné ustanovenie právneho predpisu vykazuje také pochybnosti o súlade s právnym poriadkom, že ho nie je možné ústavne konformným spôsobom vykladať a aplikovať. Správny súd podotýka, že žalobca vôbec nešpecifikoval konkrétne, ktoré ustanovenia zákona považuje za nesúladné s ktorým článkom Ústavy SR. Za ďalšie rozhodnutie, na ktoré žalobca poukázal, je staršieho charakteru a priamo sa danej spornej otázky netýka, pričom aj z časového hľadiska bola predmetná otázka vyriešená viacerými (vyššie uvedenými) novšími alebo aj súčasnými rozhodnutiami a okrem toho Ústavný súd SR neporovnáva súlad rozhodnutí s Ústavou SR či inými rozhodnutiami. Zároveň vychádzajúc z vyššie uvedenej ustálenej judikatúry, aj Ústavného súdu SR (v bode 19. tohto rozsudku), správny súd nedospel k záveru o nesúlade zákonných ustanovení s Ústavou SR týkajúcich sa predmetnej veci, a teda nezistil potrebu iniciovania konania o súlade právnych predpisov pred Ústavným súdom SR, preto z uvedených dôvodov súd návrh žalobcu na prerušenie konania ako neodôvodnený zamietol. 25. Záverom správny súd sumarizuje, že súdny prieskum rozhodnutia o disciplinárnom postihu odsúdeného je podľa § 7 písm. h) SSP v spojení s § 97n ods. 1 zákona o výkone trestu odňatia slobody vylúčený a neprípustnosť súdneho prieskumu tak musí vyústiť do odmietnutia žaloby v zmysle § 98 ods. 1 písm. g) SSP. Preto záver žalovaného v napadnutom rozhodnutí o neprípustnosti prieskumu takýchto rozhodnutí v správnom súdnictve zodpovedá ustálenej judikatúre a ak za týchto okolností považoval za zrejme bezúspešné aj podanie správnej žaloby, ktorá závery takto ustálenej judikatúry spochybňuje, nemožno jeho záver považovať za nesprávny alebo nezákonný. Na základe vyššie uvedeného správny súd, po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia ako aj postupu predchádzajúceho jeho vydaniu v medziach žalobných bodov, vyhodnotiac námietky žalobcu ako nedôvodné, vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a citovaných ustanovení zákonov, dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby a podľa § 190 SSP ju zamietol. 26. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému trovy konania nepriznal, pretože žalovanému ako orgánu štátnej správy možno priznať voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať, pričom takéto dôvody súd nevzhliadol. 27. Tento rozsudok prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: 4S/109/2024 4S/109/2024 Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Sťažovateľ nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).