{"guid": "7dff3151-6733-48f9-bd60-7d3afe2dd241:ffcecd13-4e5c-4733-9504-8bb4f65a8fa5", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:0724101273.2", "spisova_znacka": "4S/109/2024", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 4S/109/2024 z 12. 12. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 12. decembra 2025, sp. zn. 4S/109/2024, ECLI:SK:SpSBA:2025:0724101273.2", "identifikacne_cislo": "0724101273", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Michaela Machová, Ph.D.", "sudca_id": 996, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-michaela-machova-ph-d-996", "datum_vydania": "2025-12-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/475", "nazov": "zákon č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/475", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/475-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ffcecd13-4e5c-4733-9504-8bb4f65a8fa5", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:0724101273.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:0724101273.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:0724101273.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n4S/109/2024\n0724101273\n12. 12. 2025\nJUDr. Michaela Machová, Ph.D.\nECLI:SK:SpSBA:2025:0724101273.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n4S/109/2024\n4S/109/2024\nfile_0.png\nfile_1.wmf\n\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Machovej, Ph.D.\n(spravodajkyne) a členov senátu JUDr. Lukáša Galla a JUDr. Natálie Stahovcovej, v právnej veci\nžalobcu: A. B., nar.: XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX D., t. č. E. F. G. H. I. J. C. F. K., J. L. M.: K.\nXX, XXX XX H., zastúpeného: JUDr. Oliverom Zuzákom, advokátom, so sídlom Mierové nám. 4, 924 01\nGalanta, zapísanom v zozname SAK pod č. 5346, proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, so sídlom\nNám. slobody 12, P. O. BOX 18, 810 05 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nč. KaKN-48366/10964/2024-84469/2024 zo dňa 01.08.2024, takto\nrozhodol:\n4S/109/2024\n4S/109/2024\n\nI. Správny súd návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a .\nII. Správny súd žalobu z a m i e t a .\nIII. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\n4S/109/2024\n4S/109/2024\nI. Priebeh administratívneho konania a dôvody napadnutého rozhodnutia\n1. Žalobca žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci zo dňa 26.04.2024 (ďalej len „žiadosť“) požiadal\nžalovaného o poskytnutie právnej pomoci v právnej veci (v časti. B. žiadosti): „Ide o vec, ktorá patrí\ndo pôsobnosti CPP. T. j. ide o právnu vec v zmysle § 6 ods. 2, písm. b) zákona č. 162/2015 Z. z.\n(správnych žalobách vo veciach správneho trestania). Ide o konanie zo strany ÚVTOS, čo bolo vykonané\npod nátlakom a zlom psychickom stave, konanie pod č. 1009253 - 1 DK, potrebné rozanalyzovať súdnou\ncestou pred správnym súdom, tieseň a psychické rozpoloženie je dokázateľné rôznym spôsobom rozhodnutie nemám k dispozícii.“. V časti C. žiadosti, pri uvedení, o akú právnu pomoc žiada, zaškrtol\nmožnosti, že žiada (i) o právne poradenstvo a (iii) o právnu pomoc a zastupovanie v súdnom konaní,\nvrátane jeho začatia a v časti F. žiadosti uviedol doplňujúce informácie k predmetnej veci. Na základe\nvýziev žalovaného žalobca predložil doklady k príjmovej stránke a doplnil vyjadrenie k právnej stránke\nveci (vyjadrenia doručené žalovanému dňa 23.05.2024 a 10.07.2024), v ktorých uviedol, že ÚVTOS si\nneplní povinnosti na úseku stravovania (konkrétne, že neostali prídavky a ani adekvátna náhrada).\n2. Rozhodnutím žalovaného č. sp.: č. KaKN-48366/10964/2024-84469/2024 zo dňa 01.08.2024 (ďalej\nlen „napadnuté rozhodnutie“), nebol žalobcovi priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci v právnej\nveci preskúmania zákonnosti konania o disciplinárnom previnení odsúdeného. Žalovaný uviedol, že\npri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu vychádzal zo súvisiacej judikatúry správnych súdov,\nako aj z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. rozsudok Správneho súdu v Banskej\nBystrici sp. zn. ZA-31 S/144/2022-102 zo dňa 27.03.2024, rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. L\nÚS 226/2017-13 zo dňa 03.05.2017, uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 715/2016 zo dňa\n18.10.2016), na základe ktorých sa aktuálna judikatúra jednoznačne prikláňa k názoru, že rozhodnutia\nÚstavu na výkon trestu odňatia slobody (ďalej aj ako „ústav“ alebo „ÚVTOS“) individuálnymi správnymi\naktami nie sú, a preto ani nie sú spôsobilým predmetom súdneho prieskumu. Ďalej uviedol, že § 97n\nods. 1 zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„zákon o výkone trestu odňatia slobody“) upravuje, že rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu nie\nje preskúmateľné súdom, s výnimkou, ak ide o rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu za konanie\nodsúdeného, ktoré má znaky priestupku, teda takéto disciplinárne rozhodnutia sú navyše expressis\nverbis zo súdneho prieskumu vylúčené.\n3. Vychádzajúc z uvedeného žalovaný uzavrel, že rozhodovanie ústavu o uložení disciplinárneho\ntrestu odsúdenému nemá povahu klasického správneho (administratívneho) trestania, ani správneho\ntrestania sui generis, a preto také rozhodnutia nie sú preskúmateľné súdom. Zároveň poukázal na to, že\nhospodári s financiami, ktoré sú mu prideľované zo štátneho rozpočtu a musí s nimi nakladať efektívne\na hospodárne. Poskytnutie právnej pomoci a zastúpenie advokátom hradeného z financií žalovaného\npovažuje za neefektívne a nehospodárne. Pre úplnosť žalovaný uviedol, že na základe početných\nopakujúcich sa žiadostí a konaní vedených žalovaným, nepovažoval za potrebné prerušiť konanie a\nvyžiadať si ďalšie podklady, keďže je zrejmé čo žiadateľ žiada a v akej veci chce priznať poskytnutie\nprávnej pomoci. Skonštatoval, že žiadateľ v súčasnosti nespĺňa zákonom stanovenú podmienku v\nzmysle § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej\nnúdzi v znení účinnom od 01.07.2023 do 30.06.2025 (ďalej len „zákon o poskytovaní PP“), keďže vec,\nv ktorej žiadateľ požiadal o právnu pomoc je zrejme bezúspešná, pričom bezúspešnosť sporu je zrejmá\nuž pri zbežnom posúdení danej právnej veci, a posúdenie zrejmej bezúspešnosti danej právnej veci sa\ntýka výhradne len posudzovania nároku na poskytnutie právnej pomoci. Z dôvodu nesplnenia jednej\n\nz trochu kumulatívnych podmienok na priznanie nároku na právnu pomoc sa žalovaný ďalej nezaoberal\nsplnením ďalších dvoch podmienok.\nII. Správna žaloba\n4. Žalobca sa žalobou zo dňa 16.08.2024, doručenou Správnemu súdu v Bratislave dňa 22.08.2024,\ndomáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia a navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť\na vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.\n5. Žalobca v žalobe uviedol, že predmetom konania u žalovaného bolo preskúmanie zákonnosti\nkonania o disciplinárnom previnení odsúdeného, ktoré vykazuje znaky svojvôle a tiež bolo umelo\nvytvorené z osobitného motívu, a to motívu zastaviť žalobcov kariérny rast a tiež pomsta zo strany F.\nN. O. P. (v pozícií pedagóga). Žalobca v tejto súvislosti namietal neodôvodnené postupy, chýbajúce\nodôvodnenie.\n6. Namietal tiež príliš formalistický a nejasný postup žalovaného už len z toho dôvodu, že o vine\na treste podľa Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“) môže rozhodovať len súd a nie\nÚVTOS. Poukázal na právny názor Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“, ktorý doposiaľ\nprekonaný nebol), že orgány štátnej správy prejednávajúce priestupky alebo previnenie nie sú\nnezávislými a nestrannými tribunálmi alebo nestranným súdom zriadeným zákonom, pretože nespĺňajú\nani jedno z kritérií ustanovených judikatúrou ESĽP. Uviedol, že pracovníci ÚVTOS prejednávajúci takéto\nprevinenie sú s príslušným štátnym orgánom v pracovnom pomere, teda sú odvolateľní z funkcie a sú\npovinní riadiť sa príkazmi nadriadených. Zároveň dodal, že správny orgán zlučuje v sebe osobu žalobcu\ni sudcu a tak nejde o konanie medzi stranami s rovnakými právami ako pred nezávislým súdom.\nAj v prípade vojakov rozhoduje tzv. vojenský súd. Aj vo vzťahu k odsúdeným platí čl. 12 ods. 1 Ústavy SR,\nže ľudské práva a dôstojnosť sú neodňateľné, nescudziteľné a nepremlčateľné. Podľa názoru žalobcu\nv tomto smere platí analogicky rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 12/97 z 22.09.1998,\nz ktorého vyplýva, že zainteresovaná osoba, ktorej práva sú garantované dohovorom, musí mať možnosť\nnapadnúť akékoľvek rozhodnutie na súde v zmysle článku 6 ods. 1. Podľa názoru žalobcu, vzhľadom\nna bohatú prax ESĽP, ústav nie je nestrannou a nezávislou inštitúciou, ale tieto zásady sú zverené len\nsúdu. Žalovaný sa tak snaží zabrániť žalobcovi, aby aktivity ÚVTOS overoval súd - nestranný a nezávislý\norgán. Dodal, že voči takémuto postupu neexistuje žiadny odvolací orgán a v niektorých prípadoch bude\nuž takéto rozhodnutie vopred dohodnuté zo strany nadriadeného orgánu.\n7. Žalobca v závere uviedol, že správny súd môže danú vec prerušiť a vec predložiť Ústavnému súdu\nSR na preskúmanie zákonnosti, taktiež na zaujatie stanoviska, nakoľko rozhodnutie Ústavného súdu\nSR sp. zn. PL. ÚS 12/97 z 22.09.1998 nebolo žiadnym spôsobom prekonané a dané rozhodnutie\njednoznačne vyvracia tvrdenie žalovaného, ktorý sa snaží zakrývať nezákonnosť ÚVTOS na úseku\nsprávneho trestania. Podotkol, že aj v ostatných disciplinárnych konaniach finálne rozhoduje súd, taktiež\nESĽP vo veci sudca Najvyššieho súdu Slovenskej republiky JUDr. Paluda c/a Slovenská republika.\nUviedol, že žalovaný doslova ochraňuje protiprávnosť na úkor ústavnosti.\nIII. Vyjadrenia žalovaného, ďalší priebeh súdneho konania\n8. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 05.12.2023 zopakoval odôvodnenie\nnapadnutého rozhodnutia a zotrval na závere, že rozhodnutie ÚVTOS bolo vydané v rámci výkonu trestu\nodňatia slobody, zabezpečenie výkonu trestu odňatia slobody nie je administratívnym konaním v zmysle\n§ 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „SSP“) a rozhodnutie v rámci neho vydané ÚVTOS nemá povahu rozhodnutia vydaného orgánom\nverejnej správy, ako to vyplýva aj z rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 226/2017-13 zo\ndňa 03.05.2017. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo/36/2011\nz 22.08.2012, v zmysle ktorého za účelom odbremenenia súdov od tzv. šikanóznych a bagateľných\nnávrhov zákon o poskytovaní PP v § 8 zveril žalovanému právomoc tieto návrhy eliminovať, a to z dôvodu\nnesplnenia jednej z kumulatívnych podmienok priznania tohto nároku. Z uvedených dôvodov žalovaný\nnavrhol žalobu odmietnuť, resp. zamietnuť.\n9. Právny zástupca žalobcu nevyužil možnosť na výzvu súdu vyjadriť sa k vyjadreniu žalovaného\nk žalobe.\n\nIV. Relevantná právna úprava\n10. Podľa § 7 písm. h) SSP, „Správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia, opatrenia, rozkazy, nariadenia,\npríkazy a pokyny, personálne rozkazy a disciplinárne rozkazy orgánov verejnej správy, ktorých\npreskúmanie vylučuje osobitný predpis.“\n11. Podľa § 134 ods. 1 SSP, „Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej\nustanovené inak.“\n12. Podľa § 190 SSP, „Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje\nk záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.“\n13. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, „Správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.“\n14. Podľa § 6 ods. 1 zákona o poskytovaní PP, podmienky na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej\núčasti, „Fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak\na) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a\nnemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom,\nb) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a\nc) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu\nsporu vyčísliť v peniazoch.“\n15. Podľa § 8 zákona o poskytovaní PP, „Pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum\nprihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ\nschopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu.“\n16. Podľa § 10 ods. 5 zákona o poskytovaní PP, „Centrum rozhodne o žiadosti do 30 dní od doručenia\nžiadosti, ktorá spĺňa náležitosti podľa odseku 1; túto lehotu nemožno predĺžiť. Proti rozhodnutiu o nároku\nna poskytnutie právnej pomoci nie je možné podať opravný prostriedok. Proti rozhodnutiu o nepriznaní\nnároku na poskytnutie právnej pomoci možno podať správnu žalobu do 15 dní odo dňa doručenia tohto\nrozhodnutia.“\nV. Právne posúdenie veci správnym súdom\n17. Správny súd ako súd príslušný na konanie, po vyhodnotení, že správna žaloba bola podaná včas\n(§ 181 ods. 1 SSP v spojení s § 10 ods. 5, tretia veta zákona o poskytovaní PP), oprávnenou osobou\n(§ 178 ods. 1, § 49 ods. 2 písm. d/ SSP), po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a\nadministratívneho spisu, preskúmal v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§\n134 ods. 1 SSP) napadnuté rozhodnutie, ako aj postup predchádzajúci jeho vydaniu, vychádzajúc zo\nstavu existujúceho v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP) a zo skutkového stavu\nzisteného orgánom verejnej správy (§ 119 SSP), za splnenia procesných podmienok vec prejednal bez\nnariadenia pojednávania (§ 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP, keďže účastníci konania nežiadali\no nariadenie pojednávania a súd to nepovažoval za potrebné), a po preskúmaní veci dospel k záveru,\nže žaloba je nedôvodná.\n18. Predmetom konania pred správnym súdom bolo preveriť zákonnosť napadnutého rozhodnutia\nžalovaného, ktorým žalovaný nepriznal žalobcovi nárok na poskytnutie právnej pomoci v právnej\nveci preskúmania zákonnosti konania o disciplinárnom previnení odsúdeného z dôvodu zrejmej\nbezúspešnosti sporu, ako aj postup predchádzajúci jeho vydaniu, a to v medziach žalobných bodov,\npričom spornou otázkou je v danom prípade to, či rozhodnutie ÚVTOS o disciplinárnom previnení\nodsúdeného je preskúmateľné v rámci súdneho konania, ale hlavne či iniciovanie takéhoto súdneho\nkonania predstavuje zrejmú bezúspešnosť sporu v zmysle jednej z podmienok ustanovených v § 6 ods.\n1 zákona o poskytovaní PP.\n19. Správny súd v tejto súvislosti ako prvé poukazuje na ustálenú a aj súčasnú judikatúru, napr. rozsudok\nNajvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako „NSS SR“) sp. zn. 7Svk/17/2024 z\n27.11.2024, ktorý potvrdil rozsudok správneho súdu v Banskej Bystrici (ďalej aj ako „SS BB“) sp. zn.\n\nZA-31S/144/2022 z 27. 03. 2024, rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 256/2017 zo dňa\n11.04.2017, sp. zn. IV. ÚS 363/2023 zo dňa 10.08.2023, sp. zn. IV. ÚS 629/2018 zo dňa 22.11.2018,\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžk/12/2018 zo dňa 21.08.2019 a sp. zn. 1 Svk/19/2021 zo dňa\n30.11.2022, z ktorých vyplýva, že:\n„35. Pokiaľ ide o povahu predmetného rozhodnutia o uložení disciplinárneho trestu žalobcovi, toto\nrozhodnutie bolo vydané v rámci výkonu trestu odňatia slobody za účelom dosiahnutia samotného\núčelu trestu a cieľov tohto trestu. Je vydané v rámci poslednej fázy trestného konania v čase realizácie\nvýkonu trestu odňatia slobody, ktorého právna úprava je obsiahnutá v Trestnom poriadku, v zákone\no výkone trestu odňatia slobody a vo vykonávacej vyhláške k tomuto zákonu. Zabezpečenie výkonu\ntrestu odňatia slobody nie je administratívnym konaním v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP a rozhodnutie\nv rámci neho vydané Ústavom pre výkon trestu odňatia slobody nemá povahu rozhodnutia vydaného\norgánom verejnej správy, ako to vyplýva aj z rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 226/2017-13\nzo dňa 03.05.2017. Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. III. ÚS 715/2016 zo dňa 18.10.2016 vyslovil\nprávny názor, že disciplinárne trestanie odsúdených v rámci výkonu trestu odňatia slobody má ideový\na aj normatívny základ v trestnej oblasti a je len pokračovaním výkonu trestnej politiky štátu voči\npáchateľom trestných činov, ktorá sa formalizovane prejavuje počnúc prípravným konaním, pokračujúc\nkonaním pred súdom, prijatím právoplatného rozsudku o vine a treste, ktorý sa v prípade trestu vykonáva\nza zákonom ustanovených podmienok v určených zariadeniach. Podradenie disciplinárneho trestania\nodsúdených v rámci výkonu trestu odňatia slobody pod správne právo a jeho následné preskúmavanie\nsprávnymi súdmi by z dogmatického hľadiska znamenalo nesprávnu unifikáciu dvoch dichotomických\nprávnych odvetví s odlišnými právnymi zásadami a odlišným spoločenským účelom. V zmysle záverov\njudikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. sp. zn. 4Sžo/7/2016 zo dňa 17.01.2017) takéto rozhodnutia\nnie sú spôsobilým predmetom súdneho prieskumu. Rozhodnutia disciplinárne, sú navyše expressis\nverbis zo súdneho prieskumu vylúčené. Ustanovenie § 97n ods. 1 zákona č. 475/2005 Z. z. upravuje,\nže rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu nie je preskúmateľné súdom, s výnimkou, ak ide o\nrozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu za konanie odsúdeného, ktoré má znaky priestupku.\n36. Správny súd zastáva názor, že konanie žalobcu, za ktoré bol disciplinárne potrestaný nie je konaním,\nktoré by malo predstavovať výnimku, teda nemá znaky priestupku, lebo takéto konanie odsúdeného\nako porušenie povinnosti, ktoré musí vo výkone trestu odňatia slobody dodržiavať je zadefinované ako\ndisciplinárne previnenie v osobitnom právnom predpise, ktorým je zákon č. 475/2005 Z. z. ...\n37. Zákon na výkon trestu odňatia slobody upravuje povinnosti odsúdených, okrem iných aj povinnosť\nzachovávať zásady slušného správania a vystupovania voči osobám, s ktorými prichádza do styku\n(§ 39 písm. b) zákona č. 475/2005 Z. z.). Porušenie tejto povinnosti sa trestá v osobitnom právnom\nrežime, osobitným postupom, nad dodržiavaním zákonnosti ktorého dohliada prokuratúra (§ 96 zákona\nč. 475/2005 Z. z.). Osoby vo výkone trestu odňatia slobody podliehajú osobitnej disciplinárnej právomoci\nZboru väzenskej a justičnej stráže, ktorú príslušníci Zboru uplatňujú v osobitnom konaní o disciplinárnych\nprevineniach. Ide o dvojinštančné konanie. Garantom dodržiavania práv odsúdených v ústavoch na\nvýkon trestu odňatia slobody je teda prokurátor. Uvedený záver vyplýva aj z rozhodovacej praxe. Z\nustanovení § 4, § 18, § 47 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre vyplýva, že prokurátori vykonávajú\ndozor nad zachovávaním zákonnosti v miestach, kde sú držané osoby pozbavené osobnej slobody.\nProkuratúra je štátnym orgánom s osobitným postavením a jej úlohou je chrániť práva a zákonom\nchránené záujmy fyzických a právnických osôb a štátu (čl. 149 Ústavy SR a § 2 zákona č. 153/2001 Z.\nz.). Preto žalobca ani nemôže byť ukrátený na svojom práve preverenia zákonnosti a správnosti postupu\npri jeho trestaní ako odsúdeného (v danom prípade za neslušné správanie – vulgarizmy adresované\nústavnému pedagógovi) tým, že je vylúčený súdny prieskum rozhodnutia o disciplinárnom postihu\nodsúdeného (§ 7 písm. h) SSP v spojení s § 97n ods. 1 zákona č. 475/2005 Z. z.). Neprípustnosť súdneho\nprieskumu musí vyústiť do odmietnutia žaloby v zmysle § 98 ods. 1 písm. g) SSP, ako k tomu došlo aj v\nprípade žaloby žalobcu uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 20S/158/2020 zo dňa 14.03.2022,\nna podanie kasačnej sťažnosti proti ktorému žiadal žalobca priznať právnu pomoc.“ (z rozsudku SS BB\nsp. zn. ZA-31S/144/2022 z 27. 03. 2024)\n„8. Navyše, podľa cit. § 8 zákona č. 327/2005 Z. z. žalovaný pri vyhodnocovaní podmienky zrejmej\nbezúspešnosti sporu v zmysle prihliada najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa\nnepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité\nna zistenie skutkového stavu. Podľa judikatúry je potrebné, aby bezúspešnosť sporu bola zrejmá už\n\nna základe zbežného posúdenia veci (v tomto zmysle napr. rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 8 Sžo\n249/2015). Žalobca v prerokúvanej veci žiadal o priznanie právnej pomoci pre konanie o kasačnej\nsťažnosti, ktorú podal proti uzneseniu správneho súdu, ktorý s odkazom na § 97n ods. 1 zákona\nč. 475/2005 Z. z. odmietol jeho žalobu o prieskum rozhodnutia orgánu ústavu na výkon trestu o\ndisciplinárnom treste, ktorý nemal znaky priestupku. Záver žalovaného o neprípustnosti prieskumu\ntakýchto rozhodnutí v správnom súdnictve zodpovedá ustálenej judikatúre, ktorú žalovaný citoval\n(porov. z posledného obdobia napr. uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS\n363/2023 a IV. ÚS 629/2018). Ak za týchto okolností považoval za zrejme bezúspešnú aj kasačnú\nsťažnosť, ktorá závery takto ustálenej judikatúry spochybňuje, nemožno jeho záver považovať za\nnesprávny.“ (z rozsudku NSS SR sp. zn. 7Svk/17/2024 z 27.11.2024)\n20. Správny súd teda konštatuje, že disciplinárne rozhodnutia o uložení disciplinárneho trestu\nodsúdeným sú expressis verbis zo súdneho prieskumu vylúčené v § 97n ods. 1 zákona o výkone\ntrestu odňatia slobody s výnimkou, ak ide o rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu za konanie\nodsúdeného, ktoré má znaky priestupku. V predmetnom prípade z dostupných informácií vyplýva,\nže konanie žalobcu, za ktoré bol disciplinárne potrestaný (súvisiace so stravovaním v ÚVTOS), nie\nje konaním, ktoré by malo predstavovať výnimku, teda nemá znaky priestupku, lebo takéto konanie\nodsúdeného ako porušenie povinnosti, ktoré musí vo výkone trestu odňatia slobody dodržiavať je\nzadefinované ako disciplinárne previnenie v osobitnom právnom predpise, ktorým je zákon o výkone\ntrestu odňatia slobody (§ 52 ods. 2, § 19). Prieskum žalobcom označenej veci tak nie je spôsobilým\npredmetom súdneho prieskumu v zmysle § § 7 písm. h) SSP.\n21. Žalobcova argumentácia ohľadom potreby prejednávania disciplinárnych previnení odsúdených\nnezávislými alebo nestrannými súdmi bola vyššie uvedenými rozhodnutiami súdov vyriešená, prípadne\nprekonaná a žalobca v podstate nijako nereagoval na závery súčasnej judikatúry súdov SR v tomto\nsmere. Žalobcom zmienené rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 12/97 z 22.09.1998 sa\ntýkalo vyslovenia nesúladu ustanovení zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch s uvedenými článkami\nÚstavy SR, teda netýkalo sa disciplinárnych previnení odsúdených, a žalobca z neho len všeobecne\ndovodzoval možnosť zainteresovanej osoby napadnúť akékoľvek rozhodnutia na súde, čo však\nz daného nálezu v takejto šírke nevyplýva. Podobne čo sa týka žalobcom zmienených rozhodnutí/\njudikatúry ESĽP, žalobca z nich dovodzoval všeobecne možnosť či potrebu prejednania previnenia\nnezávislými a nestrannými súdmi, avšak bez bližšej konkretizácie, na základe čoho nemá súd ako danú\nargumentáciu bližšie preskúmať a zároveň správny súd nie je oprávnený žalobnú argumentáciu (§ 134\nods. 1 SSP) za žalobcu vyhľadávať alebo dopĺňať. Naopak, prístup k súdu a právo na súdnu ochranu je\nv tomto prípade (prieskume disciplinárnych rozhodnutí odsúdených) v súlade s článkom 46 ods. 2 Ústavy\nSR, v ktorom je výslovne ustanovené, že zákon môže ustanoviť výnimky z preskúmateľnosti rozhodnutí\norgánov verejnej správy súdom, čo je tento prípad - § 97 ods. 1 zákona o výkone trestu odňatia slobody.\nSúd dodáva, že ako sa aj uvádza v zmysle vyššie uvedenej ustálenej judikatúry, garantom dodržiavania\npráv odsúdených v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody je prokurátor, čo vyplýva z ustanovení § 4,\n§ 18, § 47 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre, že prokurátori vykonávajú dozor nad zachovávaním\nzákonnosti v miestach, kde sú držané osoby pozbavené osobnej slobody.\n22. Pre úplnosť súd uvádza, že nevyžiadanie si konkrétneho disciplinárneho rozhodnutia žalovaným\nnepovažuje za vadu v postupe žalovaného odôvodňujúcu zrušenie napadnutého rozhodnutia, a to\nz dôvodov, že jednak to žalobca nijako nenapáda a súd je viazaný žalobnými bodmi. Za ďalšie v tejto veci\nnie je medzi stranami sporné to, čo má byť predmetom súdneho prieskumu, teda v danej veci je sporná\notázka jednoznačná a to, či predstavuje bezúspešnosť sporu podľa § 6 ods. 1 zákona o poskytovaní PP\niniciovanie či vedenie súdneho konania o preskúmanie zákonnosti konania o disciplinárnom previnení\nodsúdeného (aj keď konkrétne disciplinárne rozhodnutie nebolo žalovaným vyžiadané a žalobca ho\nrámci svojej žiadosti nepredložil).\n23. Správny súd teda v zmysle vyššie uvedeného neprisvedčil žalobným námietkam o prípustnosti\nči potrebe súdneho prieskumu vo veciach disciplinárnych previnení odsúdeného, ktoré sú navyše\nustanovením osobitného zákona zo súdneho prieskumu výslovne vylúčené. Rozhodnutia, na ktoré\npoukazoval žalobca, sú staršieho charakteru, prípadne nesúvisiace s predmetnou vecou, a neprelamujú\n(zmienenú) ustálenú ani recentnú judikatúru v tomto smere. Žalovaný zároveň vhodne poukazoval\naj na skutočnosť, že hospodári s financiami pridelenými zo štátneho rozpočtu, s ktorými musí nakladať\n\nefektívne a hospodárne, a v danom prípade zastúpenie advokátom hradeného z financií žalovaného\npovažuje za neefektívne a nehospodárne.\n24. Vzhľadom na v žalobe obsiahnutú zmienku/návrh žalobcu, aby správny súd konanie prerušil a vec\npredložil Ústavnému súdu Slovenskej republiky (cit.) „na preskúmanie zákonnosti, taktiež na zaujatie\nstanoviska, nakoľko rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 12/97 z 22.09.1998 nebolo žiadnym\nspôsobom prekonané“, súd o tomto návrhu rozhodol samostatným výrokom, keď tento návrh žalobcu\npodľa obsahu (§ 55 ods. 3 SSP) posúdil ako návrh na prerušenie konania podľa § 100 ods. 1 písm.\nb) SSP. Na to, aby súd konanie prerušil a podal návrh na konanie pred Ústavným súdom SR, musí\nsám dospieť k záveru, že aplikovateľné ustanovenie právneho predpisu vykazuje také pochybnosti o\nsúlade s právnym poriadkom, že ho nie je možné ústavne konformným spôsobom vykladať a aplikovať.\nSprávny súd podotýka, že žalobca vôbec nešpecifikoval konkrétne, ktoré ustanovenia zákona považuje\nza nesúladné s ktorým článkom Ústavy SR. Za ďalšie rozhodnutie, na ktoré žalobca poukázal, je\nstaršieho charakteru a priamo sa danej spornej otázky netýka, pričom aj z časového hľadiska bola\npredmetná otázka vyriešená viacerými (vyššie uvedenými) novšími alebo aj súčasnými rozhodnutiami\na okrem toho Ústavný súd SR neporovnáva súlad rozhodnutí s Ústavou SR či inými rozhodnutiami.\nZároveň vychádzajúc z vyššie uvedenej ustálenej judikatúry, aj Ústavného súdu SR (v bode 19. tohto\nrozsudku), správny súd nedospel k záveru o nesúlade zákonných ustanovení s Ústavou SR týkajúcich sa\npredmetnej veci, a teda nezistil potrebu iniciovania konania o súlade právnych predpisov pred Ústavným\nsúdom SR, preto z uvedených dôvodov súd návrh žalobcu na prerušenie konania ako neodôvodnený\nzamietol.\n25. Záverom správny súd sumarizuje, že súdny prieskum rozhodnutia o disciplinárnom postihu\nodsúdeného je podľa § 7 písm. h) SSP v spojení s § 97n ods. 1 zákona o výkone trestu odňatia slobody\nvylúčený a neprípustnosť súdneho prieskumu tak musí vyústiť do odmietnutia žaloby v zmysle § 98\nods. 1 písm. g) SSP. Preto záver žalovaného v napadnutom rozhodnutí o neprípustnosti prieskumu\ntakýchto rozhodnutí v správnom súdnictve zodpovedá ustálenej judikatúre a ak za týchto okolností\npovažoval za zrejme bezúspešné aj podanie správnej žaloby, ktorá závery takto ustálenej judikatúry\nspochybňuje, nemožno jeho záver považovať za nesprávny alebo nezákonný. Na základe vyššie\nuvedeného správny súd, po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia ako aj\npostupu predchádzajúceho jeho vydaniu v medziach žalobných bodov, vyhodnotiac námietky žalobcu\nako nedôvodné, vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a citovaných ustanovení zákonov, dospel\nk záveru o nedôvodnosti žaloby a podľa § 190 SSP ju zamietol.\n26. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému trovy\nkonania nepriznal, pretože žalovanému ako orgánu štátnej správy možno priznať voči žalobcovi právo\nna náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať, pričom takéto\ndôvody súd nevzhliadol.\n27. Tento rozsudok prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\n4S/109/2024\n4S/109/2024\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať v lehote jedného mesiaca\nodo dňa jeho doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie\nkasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a)\noznačenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nSSP sa podáva (sťažnostné body) a d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body\nmožno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).\n\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP).\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nKasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP,\nak bolo rozhodnuté v ich neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Sťažovateľ nemusí byť v konaní o kasačnej\nsťažnosti zastúpený advokátom, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:1fc7f09e-2fa4-41ae-b3c4-61a802968345", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.363.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 363/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 363/2023 z 10. 8. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-08-10", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.363.2023.1"}, {"guid": "ussr:45a06aa9-853c-4438-818f-c39310b46f62", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.629.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 629/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 629/2018 z 22. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-22", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.629.2018.1"}, {"guid": "ussr:813e0274-bdd7-421c-be87-2ffc00a32df7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.226.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 226/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 226/2017 z 3. 5. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-05-03", "citacie_n": 56, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.226.2017.1"}, {"guid": "ussr:772c9293-9f59-4aaf-8eee-eee69772e1bd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.256.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 256/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 256/2017 z 11. 4. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-04-11", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.256.2017.1"}, {"guid": "ussr:4f1002a7-9a4f-47b0-9e8d-aef0fa35cbb5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.715.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 715/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 715/2016 z 18. 10. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-10-18", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.715.2016.1"}, {"guid": "ussr:487877c7-12fc-45c3-897a-ab7799a5f7d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 12/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 12/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 61, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:487877c7-12fc-45c3-897a-ab7799a5f7d6"}, {"guid": "459a1b47-6131-4e71-8859-90f62deed221:d97a27eb-66d7-436f-9c0a-c077436d0618", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:5022200459.1", "spisova_znacka": "7Svk/17/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Svk/17/2024 z 27. 11. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-11-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:5022200459.1"}, {"guid": "1f91df6b-b0b4-4641-9b93-09ee5c2fc838:facb6dad-eaf9-47c9-a3c9-23cf71a72a00", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:5019200768.1", "spisova_znacka": "1Svk/19/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Svk/19/2021 z 30. 11. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-11-30", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:5019200768.1"}], "citovane_v": []}