Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 7S/70/2025 0725101109 26. 02. 2026 JUDr. Michal Davala, Ph.D., LL.M. ECLI:SK:SpSBA:2026:0725101109.2
Uznesenie Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Súkromná základná škola, Lazovná 6, Banská Bystrica, so sídlom Lazovná 6, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 393 141, zastúpený: Právny dom - advokáti, s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 857 793, proti žalovanému: Štátna školská inšpekcia, so sídlom Staré grunty 52, 841 04 Bratislava, zastúpený: Advokátska kancelária Mgr. Marek Benedik, s.r.o., so sídlom Rudnayovo námestie č. 1, 811 01 Bratislava, IČO: 47 247 959, v konaní o správnej žalobe o preskúmanie zákonnosti Správy o výsledkoch školskej inšpekcie č. 6172/2024-2025 zo dňa 30.04.2025 a Vyjadrenia k námietkam k výsledkom správy z tematickej inšpekcie č. BB/2025/000567/00222 zo dňa 17.06.2025, takto rozhodol: I. Súd žalobu o d m i e t a . II. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania. odôvodnenie: I. 1. Žalobca sa žalobou zo dňa 24.07.2025, doručenou Správnemu súdu v Bratislave v rovnaký deň, domáha preskúmania zákonnosti Správy o výsledkoch školskej inšpekcie č. 6172/2024-2025 zo dňa 30.04.2025 (ďalej len „Správa“) a Vyjadrenia k námietkam k výsledkom správy z tematickej inšpekcie č. BB/2025/000567/00222 zo dňa 17.06.2025 (ďalej len „Vyjadrenie“), ktoré žalobca označuje ako opatrenia a žiada ich zrušenie. Taktiež požaduje zastaviť školskú inšpekciu vykonávanú na základe poverenia žalovaného na výkon školskej inšpekcie č. 6172/2024-2025 zo dňa 27.03.2025. 2. Správa sumarizuje výsledky školskej inšpekcie vykonanej u žalobcu v dňoch od 31.03.2025 do 02.04.2025, ktorej predmetom bol stav organizácie vyučovania, školského vzdelávacieho programu, pedagogickej a ďalšej dokumentácie školy a zabezpečenie personálnych podmienok v základnej škole. Zistenia boli následne označené ako nasledovné porušenie všeobecne záväzných právnych a interných predpisov: - § 7 ods. 1 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „školský zákon“) - nerealizovanie výchovy a vzdelávania podľa predloženého školského vzdelávacie programu v 1., 7. a 9. ročníku; neplnenie učebných plánov a učebných osnov vyučovacieho predmetu ANJ z dôvodu spájania 8. a 9. ročníka na jednej vyučovacej hodine; - § 7 ods. 3 školského zákona - nevypracovanie komplexných vlastných poznámok k učebnému plánu; - § 7a ods. 1 písm. a) a ods. 2 školského zákona - nerešpektovanie odporúčaní zariadenia poradenstva a prevencie pri vypracovaní IVP a vzdelávaní žiakov s MP; - § 9 ods. 5 školského zákona - nezaradenie vyučovacích predmetov ČaP, ČaS, ČaSP, ANJ do UP školy v 1. ročníku a vyučovacieho predmetu SPJ v 7. a 9. ročníku;
- § 9 ods. 6 školského zákona - učebné osnovy neobsahovali rozpracovanie obsahových štandardov do ročníkov podľa učebného plánu školského vzdelávacie programu; - § 24 ods. 6 školského zákona (nevykonanie komisionálnej skúšky žiakom, ktorému bolo povolené individuálne vzdelávanie); - § 55 ods. 13 školského zákona (nerešpektovanie formy hodnotenia žiakov stanovenej v školskom vzdelávacom programe); - § 158 ods. 6 školského zákona (nezasielanie správnych resp. úplných údajov do centrálneho registra); - § 4 ods. 1 písm. f) zákona č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pedagogických zamestnancoch“) - pedagogickí zamestnanci sa nepodieľali na vypracúvaní a vedení pedagogickej dokumentácie - nezapisovanie, resp. zaznamenávanie nesprávnych údajov o celkovom hodnotení žiakov s MP v katalógových listoch a v ich poznámkach; absencia záznamov o vzdelávaní žiakov podľa individuálneho vzdelávacieho programu v poznámkach katalógových listov; nepreukázanie dokumentácie o zabezpečení individuálneho vzdelávania žiačke 8. ročníka; nezaznamenávanie vydaných rozhodnutí v poznámkach katalógových listoch žiakov; nezapisovanie preberaného učiva v triednych knihách; nedôsledné evidovanie dochádzky žiakov, nekorektné vedenie triednych výkazov; - § 14 ods. 3 písm. b) zákona o pedagogických zamestnancoch - nepredloženie dokladu o uznaní odbornej kvalifikácie získanej v inom štáte vyučujúcou RUJ; - § 2 ods. 3 vyhlášky č. 223/2022 o základnej škole v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška o základnej škole“) - neprerokovanie rozvrhu hodín pedagogickou radou, jeho nezverejnenie v každej triede; - § 8 ods. 1 vyhlášky o základnej škole - neoznačovanie tried jednotlivých ročníkov; - ČI. 4 ods. 6 Metodického pokynu č. 22/2011 na hodnotenie žiakov základnej školy - realizácia hodnotiacej pedagogickej rady v skoršom termíne. 3. V Správe sa ďalej uvádza, že na základe zistených závažných nedostatkov bude hlavnej školskej inšpektorke podaný návrh na vyradenie školy zo Siete škôl a školských zariadení Slovenskej republiky. 4. K zisteniam uvedeným v Správe sa žalobca vyjadril písomne dňa 03.06.2025, pričom v zmysle § 13 ods. 10 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej správe v školstve“) vzniesol žalobca námietky doplnené o ďalšie prílohy dokumentujúce vykonanie úprav v pedagogickej a ďalšej dokumentácii školy. Správny súd na tomto mieste uvádza, že zákon o štátnej správe v školstve bol platný a účinný do 31.12.2025, pričom bol od 01.01.2026 nahradený zákonom č. 321/2025 Z. z. o školskej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „nový zákon o školskej správe“). 5. K vyjadreniu žalobcu k Správe podal žalovaný svoje Vyjadrenie zo dňa 17.06.2025, ktoré žalobca označuje ako druhé opatrenie, ktoré napáda správnou žalobou. Vo Vyjadrení žalovaný reaguje na námietky žalobcu, pričom vo vzťahu k všetkým pomenovaným okruhom námietky žalobcu neakceptuje. 6. Žalobca v správnej žalobe tvrdí priamy dopad Správy a Vyjadrenia na právach a právom chránených záujmoch žalobcu z dôvodu, že Správa je zverejnená a obsahuje aj konštatovanie, že na základe zistených závažných nedostatkov bude podaný návrh na vyradenie školy zo Siete škôl a školských zariadení Slovenskej republiky. Na základe uvedeného konštatovania získali rodičia niektorých žiakov presvedčenie, že žalobca bude určite vyradený zo siete škôl a nebude teda oprávnený poskytovať vzdelávanie. Správu rodičia žiakov žalobcu vnímajú ako nestabilitu a neistotu u žalobcu, a preto odhlasujú svoje deti zo štúdia u žalobcu. Bez Správy a postupu, ktorý jej predchádzal, by rodičia neodhlasovali svoje deti zo školy. Napádané opatrenia tak zasahujú do žalobcovho práva vykonávať svoju činnosť a uskutočňovať vzdelávanie podľa školského zákona. 7. Žalobca namieta, že inšpekcia nebola vykonaná v súlade s plánom inšpekčnej činnosti, a že nešlo o tematickú inšpekciu, ale išlo o komplexnú inšpekciu podľa § 4 ods. 1 vyhlášky Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 137/2005 Z. z. o školskej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška o školskej inšpekcii“). Žalobca je presvedčený, že napadnuté opatrenia boli vydané orgánmi, ktoré na to neboli zo zákona oprávnené; vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci; opatrenia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, ako aj pre nedostatok dôvodov; v konaní došlo k podstatným porušeniam ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mali za následok
vydanie nezákonnej Správy a Vyjadrenia. Žalobca navrhuje Správu a Vyjadrenie zrušiť a zastaviť školskú inšpekciu, na základe ktorej boli správne akty vydané. 8. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 07.10.2025, ktorým primárne namieta nepreskúmateľnosť Správy a Vyjadrenia. V súdnej praxi sa podľa neho ustálil právny názor, že súdnemu prieskumu nepodliehajú také akty správnych orgánov, ktoré sú len predpokladom alebo podkladom pre začatie iného konania. Ani vydaním Správy a Vyjadrenia, a ani záverom o podaní návrhu na vyradenie zo siete škôl a školských zariadení neboli a ani nemohli byť žiadne práva a ani oprávnené záujmy žalobcu dotknuté. Cituje pritom napr. z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžk/60/2018 zo dňa 30.05.2018 a sp. zn. 2Svk/30/2024 zo dňa 22.05.2025. Má za to, že ak by aj zverejnenie Správy vyvolalo nejaké účinky, ide len o účinky nepriame, nespôsobené priamo samotným aktom, ale až jeho zverejnením. Žalovaný tiež spochybňuje pravosť a pravdivosť listín predložených žalobcom, ktoré majú dokladovať správy od rodičov o tom, že dôvodom odhlásenia dieťaťa zo štúdia v škole je Správa. Následne sa žalovaný v stručnosti vyjadril aj k žalobným námietkam týkajúcich sa tvrdeného porušenia procesných pravidiel alebo namietajúcich obsah Správy a Vyjadrenia. 9. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadril. Ďalšie podania účastníkov konania vo veci neboli súdu doručené. II. 10. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 11. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie administratívnym konaním postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. 12. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka. 13. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. 14. Podľa § 7 písm. e) SSP, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. 15. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). 16. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná. 17. Podľa § 13 ods. 1 zákona o štátnej správe v školstve, štátna školská inšpekcia plní funkciu kontroly štátu nad úrovňou pedagogického riadenia, nad úrovňou výchovy a vzdelávania a materiálnotechnických podmienok vrátane praktického vyučovania v školách a školských zariadeniach, na pracoviskách praktického vyučovania a nad úrovňou činností v špeciálnych výchovných zariadeniach a školských zariadeniach výchovného poradenstva a prevencie (ďalej len „kontrolovaný subjekt“). V tejto oblasti vybavuje sťažnosti a petície.
18. Podľa § 13 ods. 2 zákona o štátnej správe v školstve, štátna školská inšpekcia kontroluje vhodnosť a účelnosť priestorov, materiálno-technického zabezpečenia a didaktickej techniky používaných vo výchovno-vzdelávacom procese. 19. Podľa § 13 ods. 7 zákona o štátnej správe v školstve, školská inšpekcia podľa závažnosti zistených nedostatkov uplatňuje tieto opatrenia: a) odporúčanie, b) prijatie opatrení zo strany kontrolovaného subjektu, c) uloženie opatrení, d) nariadenie komisionálneho preskúšania pri zistení nedostatkov pri klasifikácii, e) uloženie sankcií podľa § 37a ods. 2 a 3. 20. Podľa § 13 ods. 8 zákona o štátnej správe v školstve, výsledky zistení a hodnotení zo školskej inšpekcie sa zaznamenávajú vo výstupných inšpekčných materiáloch formou správy o výsledkoch školskej inšpekcie. Zistené poznatky a informácie sa súhrnne spracujú podľa potreby formou súhrnnej správy na základe výsledkov z vykonaných inšpekcií. Súhrnná správa obsahuje predmet školskej inšpekcie, všeobecné zistenia a ich hodnotenie s označením konkrétnych kontrolovaných subjektov, v ktorých boli zaznamenané kladné alebo negatívne zistenia, oblasti vyžadujúce zlepšenie a odporúčania pre riaditeľov kontrolovaných subjektov, zriaďovateľov a orgány štátnej správy v školstve. Súhrnná správa sa zverejňuje na webovom sídle Štátnej školskej inšpekcie. 21. Podľa § 37a ods. 2 zákona o štátnej správe v školstve, školský inšpektor uloží, a to aj opakovane, pokutu zodpovednému zamestnancovi, ktorý neodstránil nedostatky zistené školskou inšpekciou okrem opatrení týkajúcich sa riešenia sťažností a petícií do 1 500 eur alebo, ak ide o závažné nedostatky, do 3 000 eur. 22. Podľa § 37a ods. 3 zákona o štátnej správe v školstve, hlavný školský inšpektor rozhodne o opatrení na odstránenie zisteného nedostatku a uloží pokutu, a to aj opakovane, zriaďovateľovi, ktorý vymenoval do funkcie riaditeľa osobu nespĺňajúcu predpoklady podľa § 3 ods. 5 do 7 000 eur alebo, ak má táto skutočnosť závažné dôsledky na kvalitu riadenia a poskytovania výchovy a vzdelávania v škole alebo v školskom zariadení, do 15 000 eur. III. 23. Úlohou správneho súdu bolo, na podklade podanej žaloby, preskúmať žalobcom napadnuté správne akty. V správnom súdnictve je právo na prístup k správnemu súdu determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo rušia oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 7 SSP). 24. Správny súd tak primárne zisťoval, či sú splnené podmienky na konanie vo veci, medzi ktoré nepochybne patrí aj spôsobilý predmet súdneho prieskumu, t. j. rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ktoré zasahuje do práv, právom chránených záujmov a povinností dotknutého subjektu alebo sa ich priamo dotýka, ktoré zároveň nie je z možnosti súdneho prieskumu zákonom vylúčené (či už výslovne v texte konkrétnej právnej normy alebo na základe splnenia podmienok podľa § 7 SSP). 25. Opatrením sa na účely SSP rozumie správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. Pri posúdení otázky, či určitý akt orgánu verejnej správy je opatrením, má preto zásadný význam, (i) či bol vydaný v administratívnom konaní a zároveň, (ii) či ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. Naopak, bez právneho významu je v tomto smere označenie aktu orgánu verejnej správy. 26. Priamy dotyk práv, právom chránených záujmov alebo povinností fyzickej osoby a právnickej osoby aktom orgánu verejnej správy na účely SSP nie je bližšie (explicitne) normatívne vymedzený. Je však zrejmé, že ním možno rozumieť situáciu, kedy akt orgánu verejnej správy môže ovplyvniť právnu pozíciu
určitej fyzickej osoby alebo právnickej osoby tak, že jej postavenie po vydaní aktu orgánu verejnej správy bude iné ako pred jeho vydaním. Naopak, o priamy dotyk práv, právom chránených záujmov alebo povinností fyzickej osoby a právnickej osoby aktom orgánu verejnej správy nepôjde vtedy, ak vplyv predmetného aktu na práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby bude iba sprostredkovaný alebo pôjde iba o vplyv zasahujúci faktický záujem fyzickej osoby alebo právnickej osoby. 27. Správny súd je toho názoru, že žalovaný napadnutými správnymi aktmi len konštatoval porušenie konkrétne vymedzených ustanovení školského zákona a ďalších právnych predpisov. Správa a ani Vyjadrenie neukladá žalobcovi žiadne opatrenia podľa § 13 ods. 7 zákona o štátnej správe v školstve. Nebolo tak autoritatívne zasiahnuté do práv, právom chránených záujmov či povinností žalobcu. So závermi Správy (prípadne aj Vyjadrenia) nespája zákon o štátnej správe v školstve ani školský zákon žiadne priame právne následky. Samotný školskí inšpektori, ktorí vykonávajú inšpekciu, spísaním správy o výsledkoch školskej inšpekcie neuskutočňujú správne konanie a ich inšpekčná/kontrolná činnosť, ktorej výsledky sú spísané v správe o výsledkoch školskej inšpekcie, nemá povahu právne záväzného rozhodnutia. 28. Súčasne nemôže obstáť argumentácia, že by tým, že Správa konštatuje porušenia školského zákona a iných právnych predpisov a konštatuje podanie návrhu na vyradenie školy zo Siete škôl a školských zariadení Slovenskej republiky, malo dôjsť k zásahu do práv a právom chránených záujmov žalobcu. Konanie o vyradení určitej školy zo siete škôl a školských zariadení je samostatným administratívnym konaním. Podľa § 17 v spojení s § 38 zákona o štátnej správe v školstve sa na toto konanie aplikuje všeobecný predpis o správnom konaním; Správa (prípadne aj Vyjadrenie) bude v tomto konaní len podkladom pre správny orgán. Zároveň môže aj žalobca v rámci tohto konania namietať samotné podkladové akty, ktoré môžu byť až v rámci súdneho prieskumu prípadného rozhodnutia o vyradení zo siete škôl a školských zariadení aj predmetom prieskumu realizovaného správnym súdom. Správny súd teda konštatuje, že až rozhodnutie, ktorým bude prípadne rozhodnuté o vyradení žalobcu zo siete škôl a školských zariadení, prípadne rozhodnutie, ktorým by bola žalobcovi uložená pokuta za niektoré z identifikovaných porušení školského zákona, či iných právnych predpisov, bude správnym aktom, ktorým môže dôjsť k zásahu do práv a právom chránených záujmov žalobcu. Následné súdne konanie, ktorým bude prípadne žalobca napádať zákonnosť takéhoto rozhodnutia, bude priestorom, v rámci ktorého bude môcť žalobca namietať zistenia uvedené v Správe v spojení s Vyjadrením, a v rámci ktorého bude môcť správny súd tieto podkladové akty riadne preskúmať. 29. Akékoľvek žalobcom tvrdené dôsledky v podobe odhlasovania študentov zo štúdia u žalobcu síce môžu byť ovplyvnené hrozbou vyradenia žalobcu zo siete škôl a školských zariadení, no nejde o priamy dôsledok Správy a Vyjadrenia, ale ide o individuálne rozhodnutie toho-ktorého zákonného zástupcu žiaka základnej školy, ktoré je bežne ovplyvňované množstvom rôznych okolností. Zároveň v tomto smere správny súd konštatuje, že odhlasovanie žiakov z dôvodu Správy a Vyjadrenia nebolo žalobcom ani nijako preukázané. 30. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že napadnutou Správou a Vyjadrením nie sú a nemôžu byť subjektívne práva žalobcu priamo dotknuté. Nejde preto o opatrenia v zmysle SSP, keďže nespĺňajú jeden z definičných znakov opatrenia (atribút „priamosti“). 31. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že judikatúra kasačného súdu potvrdzuje, že výsledky kontrolnej činnosti, aké sú aj predmetom tohto súdneho konania, môžu byť predmetom samostatného súdneho prieskumu len v prípade, ak ukladajú povinnosti či opatrenia, ktorými by zasahovali do práv a právom chránených záujmov žalobcu. V tomto smere správny súd odkazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžk/60/2018 zo dňa 30.01.2018, podľa ktorého: „13. Kasačný súd poznamenáva, že rozhodnutím správneho orgánu je každé rozhodnutie, ktorým sa zakladajú, menia, rušia alebo môžu byť priamo dotknuté práva a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb. Preskúmaniu rozhodnutia nebráni, ak správny orgán použije formu, ktorá neobsahuje všetky inak predpísané náležitosti správneho rozhodnutia podľa všeobecných alebo osobitných procesných predpisov upravujúcich administratívny proces. Ak nejde o rozhodnutie, ale len o úkon správneho orgánu, ktorého obsah nemá autoritatívny vzťah k žiadnej osobe, taký úkon nepodlieha súdnemu prieskumu. Základným rozlišovacím znakom takého úkonu je to, že správny orgán nevystupuje
v úlohe vykonávateľa štátnej moci, ale len v pozícii oznamovateľa, alebo orgánu zodpovedného za agendu potvrdení, overení, sťažností a pod. V zmysle odporúčania Rady Európy Rec (89) 8, ktoré upravuje dočasnú súdnu ochranu poskytovanú v správnych záležitostiach, „termín správny akt znamená v súlade s rezolúciou (77) 31 o ochrane jednotlivca vo vzťahu k správnym aktom správnych orgánov každé jednotlivé opatrenie alebo rozhodnutie prijaté pri výkone správy verejným orgánom, ktoré priamo zasahuje do práv, slobôd alebo záujmov osôb“. Musí teda ísť o individuálny správny akt vo vzťahu k subjektom práva, ktorým sa ukladajú práva, povinnosti prípadne sa zasahuje do slobôd alebo záujmov týchto subjektov. 14. Ústavný súd Slovenskej republiky, ako aj najvyšší súd vo svojich rozhodnutiach síce vyslovili, že predmetom preskúmania súdom môžu byť i rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktoré nemajú formálne náležitosti, avšak za splnenia podmienky, že sa dotýkajú alebo sa môžu dotknúť práv a právom chránených záujmov fyzických alebo právnických osôb. Kasačný súd zhodne s názorom krajského súdu konštatuje, že správa, ktorú sťažovateľ napadol žalobou neobsahuje žiadne opatrenia, ktoré by mali autoritatívny charakter vo vzťahu k sťažovateľovi a ktoré by mohli vzhľadom na svoj obsah byť považované za rozhodnutie. Preskúmavané rozhodnutie obsahuje len zhrnutie a konštatáciu zistených skutočností počas vykonanej kontroly, neobsahuje žiadne odporúčania alebo pokyny, nemá charakter individuálneho aktu a priamo, sama o sebe, nezasahuje do práv a právom chránených záujmov či kontrolovaného subjektu, tak ani do práv a právom chránených záujmov akýchkoľvek iných fyzických či právnických osôb do práv. 15. Ani záver Správy, podľa ktorého bude podaný návrh hlavnému inšpektorovi na vyradenie školy zo siete škôl a školských zariadení a dokonca ani samotné podanie návrhu na vyradenie nezakladá, nemení, neruší a ani nedeklaruje žiadne práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti sťažovateľa a ani iným spôsobom nemení jeho postavenie ani sa ho priamo nedotýka. S návrhom sa hlavný školský inšpektor môže a nemusí stotožniť. Ak sa s ním stotožní o vyradení nerozhoduje hlavný školský inšpektor, ale na jeho návrh rozhoduje Ministerstvo školstva Slovenskej republiky. Konanie o vyradení školy zo siete škôl a školských zariadení sa zavŕši vydaním individuálneho správneho aktu - rozhodnutia - podľa § 17 zákona č. 596/2003 Z.z. Sťažovateľ bude mať proti prípadnému negatívnemu rozhodnutiu (rozhodnutiu vydanému v jeho neprospech) zákonnú možnosť chrániť svoje práva a právom chránené záujmy všeobecnou správnou žalobou podľa § 177 a nasl. S.s.p. Námietky voči predmetnej Správe môže sťažovateľ použiť v samotnom administratívnom konaní, alebo v prípade rozhodnutia vydaného v jeho neprospech v žalobe o preskúmanie jeho zákonnosti.“. 32. Rozhodovacia prax kasačného súdu konštantne potvrdzuje, že správa o výsledku školskej inšpekcie podľa zákona o štátnej správe v školstve môže byť predmetom súdneho prieskumu v prípade, ak obsahuje určité opatrenia, ktorými by došlo k zásahu do práv, právom chránených záujmov alebo povinnosti žalobcu (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžo/6/2012 zo dňa 03.04.2012, sp. zn. 4Sžo/6/2016 zo dňa 07.02.2017; obdobne aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.ÚS 314/2017-19 zo dňa 07.06.2017). Správny súd preto musí skúmať za podmienok konkrétneho konania a konkrétneho znenia Správy, či došlo k zásahu do práv. Je úlohou správneho súdu pri skúmaní podmienok konania uvedených v § 98 ods. 1 písm. g) SSP posúdiť, či je napadnutý akt orgánu verejnej správy vôbec spôsobilý ukrátiť určitú osobu na určitom subjektívnom práve. Ak je zrejmé, že takéto subjektívne právo nemôže existovať, alebo že akt orgánu verejnej správy nie je spôsobilý do tohto práva zasiahnuť, nemožno ho považovať ani za opatrenie podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP a správna žaloba o jeho preskúmanie nemôže byť prípustná. 33. Správny súd preskúmal napadnuté správne akty a zistil, že obsahom Správy a Vyjadrenia je konštatovanie o porušení viacerých ustanovení školského zákona a ďalších právnych predpisov. Ich obsahom nie je uloženie opatrení ani sankcie. 34. Na podklade vyššie uvedených skutočností tak dospel správny súd k záveru, že napadnuté správne akty nepodliehajú prieskumu správnym súdom, a preto žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP v spojení s § 7 písm. e) SSP odmietol. 35. O práve na náhradu trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP, ktorý uvádza, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá, pričom nezistil žiaden dôvod na aplikáciu § 171 ods. 1 SSP.
36. Toto rozhodnutie senát správneho súdu prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).