Zákon č. 321/2025 Z. z. Zákon o školskej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Návrh zákona o školskej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2025. Vzhľadom na podstatnú zmenu systému a rozsah zmien nejde o novelu zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ale o nový zákon.
Cieľom návrhu je najmä
zjednotenie pravidiel a povinností pre školy a školské zariadenia bez ohľadu na zriaďovateľa a sprehľadnenie systému,
jednoznačné nastavenie právnej formy – rozpočtová organizácia, resp. príspevková organizácia pre školy a školské zariadenia zriadené obcou, samosprávnym krajom alebo regionálnym úradom školskej správy, nezisková organizácia pre cirkevných a súkromných zriaďovateľov,
úprava zriaďovania škôl a školských zariadení,
zvýšenie transparentnosti v niektorých oblastiach, najmä ak ide o zverejňovanie dokumentov, resp. výberové konanie na obsadenie miesta riaditeľa,
nastavenie jednotných pravidiel pri výberovom konaní na obsadenie miesta riaditeľa bez ohľadu na zriaďovateľa,
spresnenie zloženia rady školy a výberovej komisie, v spojených školách sa budú zohľadňovať organizačné zložky a rada školy bude možná väčšia ako je v súčasnosti,
komplexnejšie nastavenie funkcie zástupcu riaditeľa a nastavenie pedagogickej rady,
nástroje na zefektívnenie zmien v sieti škôl – zlúčenie, splynutie, rozdelenie,
zefektívnenie spôsobu určovania školských obvodov a zavedenie inštitútu vereného poskytovateľa výchovy a vzdelávania aj v nadväznosti na zákon o financovaní,
zlúčenie doterajšej siete a doterajšieho registra do jedného registra a zároveň sa navrhuje zavedenie štandardov pre školy na zápis do registra.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a právom Európskej únie.
Návrh zákona má negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy a pozitívne sociálne vplyvy a pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti. Materiál nemá vplyv na podnikateľské prostredie, vplyvy na životné prostredie, vplyv na služby pre občana ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
Návrh zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.

čl. I

čl. I § 1 §
Vymedzuje sa predmet úpravy tak, aby boli výstižne zohľadnené základné tematické okruhy, ktoré zákon upravuje.

čl. I § 2 §
Vymedzujú sa základné charakteristiky škôl so zohľadnením ich právnej formy a spôsobu ich zriaďovania. Podstatnou zmenou oproti súčasnému stavu je požiadavka, aby všetky školy boli právnickými osobami (resp. organizačnou zložkou spojenej školy). Teda po novom už nebude možné, aby škola bola súčasťou zriaďovateľa. Obdobne to platí aj pre školské zariadenia. Cieľom je jednoznačné oddelenie školy, resp. školského zariadenia od zriaďovateľa. Zároveň sa vymedzujú pojmy spojená škola a spojené školské zariadenie s tým, že nejde o samostatné druhy škôl v kontexte § 27 a 112 školského zákona, ale o právnické osoby pozostávajúce z viacerých „prvkov“. Taktiež sa na účely zákona vymedzuje pojem „hlavná činnosť“ zodpovedajúca školskému zákonu – školy poskytujú výchovu a vzdelávanie, školské zariadenia poskytujú okrem výchovy a vzdelávania aj odbornú činnosť (zariadenia poradenstva a prevencie), resp. školské stravovanie (zariadenia školského stravovania). Nie je potrebné zmieňovať osobitne ubytovanie, keďže školský internát poskytuje podľa školského zákona aj výchovno-vzdelávaciu činnosť aj stravovanie. Školy a školské zariadenia sa budú zriaďovať s právnou formou …

čl. I § 3 §
Druhy škôl a školských zariadení, ktoré môžu zriaďovať jednotliví zriaďovatelia ostávajú v zásade rovnaké, ako v doterajšej úprave. Spresnenie sa vykonáva pozitívnym vymedzením pri cirkevných zriaďovateľoch a súkromných zriaďovateľoch. Zároveň je spresnenie aj pri Bratislave v kontexte osobitnej úpravy, keďže zriaďovateľom nie je mesto, ale mestská časť. Podstatnou zmenou je okruh zriaďovateľov, keďže v nadväznosti na problémy v aplikačnej praxi sa navrhuje pri súkromných zriaďovateľoch ponechať len právnické osoby so sídlom na území SR. Vo vzťahu k fyzickej osobe išlo najmä o situáciu, ak zriaďovateľ fyzická osoba-podnikateľ zanikne (je mu zrušené IČO), ale škola existovala naďalej. Ďalšou komplikáciou bola situácia, ak zriaďovateľom bola fyzická osoba, resp. fyzická osoba-podnikateľ a ním zriadená škola alebo školské zariadenie nemali právnu subjektivitu (teda napríklad z hľadiska pracovnoprávneho bol zamestnávateľom zamestnancov školy fyzická osoba-nepodnikateľ). Zároveň sa zohľadňuje vypustenie škôl v prírode a stredísk služieb škole v paralelne predkladanej novele školského zákona.

čl. I § 4 §
Návrh predstavuje podstatnú zmenu oproti doterajšej úprave v tom, že zákon č. 596/2003 Z. z., zákon č. 245/2008 Z. z. ani iný právny predpis nepomenúvajú výslovne právnu formu (resp. právne formy) škôl a školských zariadení. Jedine medzi náležitosťami zriaďovacej listiny školy alebo školského zariadenia v § 22 zákona č. 596/2003 Z. z. je uvedená „forma hospodárenia“, čo je ale odlišný pojem od právnej formy. Vzhľadom na to, že pri školách a školských zariadeniach zriadených obcami, samosprávnymi krajmi a regionálnymi úradmi školskej správy (ďalej len „regionálny úrad“) ide z hľadiska formy hospodárenia o rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie, navrhuje sa toto vymedzenie aj z hľadiska právnej formy. Nejednoznačnosť je v praxi predovšetkým medzi školami a školskými zariadeniami, ktoré sú zriadené súkromnými zriaďovateľmi a cirkevnými zriaďovateľmi. Tu sa navrhuje jednotná právna forma školy alebo školského zariadenia – nezisková organizácia. Súvisí to aj so skutočnosťou, že poskytovanie výchovy a vzdelávania nie je podnikaním. Takéto nastavenie právnej formy však na druhej strane v zásade …

čl. I § 5 §
V kontexte postavenia školy alebo školského zariadenia je opodstatnené, aby táto právnická osoba mala „na rozbeh“ do výberového konania ako štatutárny orgán osobu, ktorá spĺňa kvalifikačné predpoklady pedagogického zamestnanca alebo odborného zamestnanca, z hľadiska charakteru tejto právnickej osoby.

čl. I § 6 §
Z existujúcich orgánov sa navrhuje, aby rada školy pôsobila len v školách (teda nie aj v školských zariadeniach) ale nie pri jazykových školách. Upúšťa sa aj od rád školských zariadení vzhľadom na okruh osôb, pre ktoré vykonávajú hlavnú činnosť, ako aj vzhľadom na pôsobnosť rady školy. Obzvlášť so zohľadnením skutočnosti, že pôsobnosť rady pri výberovom konaní sa presúva na samostatne kreovanú výberovú komisiu (viď nižšie). Zároveň sa vymedzuje aj pedagogická rada, ktorá sa v súčasnosti v právnych predpisoch síce zmieňuje, avšak doposiaľ nie je všeobecne jednoznačne vymedzená. Bližšia úprava pedagogickej rady z organizačného hľadiska je len vo vzťahu k základným školám vo vyhláške č. 223/2022 Z. z., hoci pedagogické rady sú v praxi aj v materských školách a stredných školách. Pri kolektívnych orgánoch sa navrhuje ustanovenie smerujúce k transparentnosti činnosti tak, aby sa zápisnice povinne zverejňovali na webovom sídle školy. Návrh zákona výslovne neuvádza, ktoré orgány sú „kolektívnymi“, keďže z povahy veci je kolektívnym orgánom akýkoľvek formalizovaný orgán, ktorý je …

čl. I § 7 §
Vymedzuje sa riaditeľ ako štatutárny orgán školy alebo školského zariadenia (pri školskom zariadení to v kontexte ďalších ustanovení platí, len ak ide o samostatnú právnickú osobu). Vo vzťahu ku školám a školským zariadeniam, ktoré doposiaľ boli naviazané na právnu subjektivitu zriaďovateľa (čo už nebude možné) je dôležité, že riaditeľ bude za školu zodpovedať v plnom rozsahu – okrem samotnej výchovy a vzdelávania, aj za otázky personálneho alebo materiálno-technického zabezpečenia, prípadne zmluvnej agendy. V tejto súvislosti ale platí, že škola bude môcť využiť jednak inštitút klastrov ale aj možnosť uzatvoriť dohodu so zriaďovateľom o zabezpečení administratívno-technickom zabezpečovaní personálnej agendy (viď ustanovenia o pôsobnostiach zriaďovateľov). Oproti súčasnosti sa navrhuje aj možnosť riaditeľa – manažéra (t.j. bez splnenia kvalifikačných predpokladov pedagogického zamestnanca alebo odborného zamestnanca). Má ísť o osobu s niekoľkoročnými riadiacimi skúsenosťami, ktoré sa nelimitujú len na oblasť školstva. Zároveň nie je požiadavkou, aby išlo o prax ako štatutárneho orgánu, ale prax v riadení, teda môže ísť napríklad o bývalého riaditeľa oddelenia, …

čl. I § 8 §
Keďže pri školách zriadených verejným subjektom obmedzenia riaditeľa upravuje § 7 až 10 zákona č. 552/2003 Z. z. nie je potrebné tieto ustanovenia preberať. Cieľom je však ich normatívna záväznosť pre týchto riaditeľov, preto sa upravuje väzba na zákona výnimočne nie formou poznámky pod čiarou, ktorá podľa legislatívnych pravidiel vlády ani nie je súčasťou predpisu a má len informatívny charakter, ale formou normatívneho záväzného odkazu v texte. Obmedzenia riaditeľov súkromných škôl a cirkevných škôl z hľadiska napríklad podnikateľskej činnosti zákon neupravuje. Spoločným ustanovením pre riaditeľov bez ohľadu na zriaďovateľa je nastavenie nezlučiteľnosti, ktoré sleduje v kontexte celkovej filozofie zákona dôslednejšie oddelenie školy od zriaďovateľa a zvýšenie zodpovednosti riaditeľov. Okrem iného návrh jednoznačne upravuje aj kolíziu dvojitého výkonu funkcie riaditeľa. Z hľadiska objemu agendy je taká kombinácia prakticky nerealizovateľná už v súčasnosti a tento aspekt je v rámci návrhu ešte podstatnejší v nadväznosti na odčlenenie od právnej subjektivity zriaďovateľa pri niektorých materských školách a základných školách.

čl. I § 9 až 12 §
Nanovo sa upravuje výberové konanie, kde sa spresňujú inštitúty naprieč jednotlivými štádiami od vyhlásenia až po vymenovanie. Cieľmi spresnenia je najmä zjednotenie pravidiel bez ohľadu na zriaďovateľa, zvýšenie transparentnosti, a zvýšenie zodpovednosti zriaďovateľa. Zriaďovateľovi sa ustanovuje povinnosť vyhlásiť výberové konanie v zákonom vymedzenej lehote, ktorej nedodržanie je sankcionované tým, že výberové konanie vyhlási regionálny úrad. Tým sa vytvára tlak na zriaďovateľa, aby v zákonnej lehote bol aktívny. Vždy bude platiť, že „inzerát“ má byť zverejnený tri týždne. Zákon reflektuje tri situácie, ktoré môžu nastať: buď riaditeľovi skončí funkčné obdobie riadne a v takom prípade je opodstatnené, aby oznámenie bolo zverejnené v dostatočnom časovom predstihu. Druhá situácia môže nastať, ak riaditeľ skončí výkon funkcie predčasne (odvolanie, odstúpenie, smrť). V takom prípade je potrebné, aby zriaďovateľ konal operatívnejšie. Napokon je potrebné reagovať aj na situáciu, kedy bolo výberové konanie neúspešné – tu je opodstatnené, aby nové / opakované výberové konanie bolo vyhlásené v ešte kratšom čase, keďže oznámenie už existuje. Dodržanie týchto …

čl. I § 13 §
Navrhuje sa vymedzenie spôsobov zániku výkonu funkcie riaditeľa a dôvodov jeho odvolania, či už obligatórneho alebo fakultatívneho. Medzi odvolacími dôvodmi je vhodné osobitne poukázať na nový dôvod oproti doterajšej právnej úprave – ak riaditeľ porušil úmyselne právny predpis a spôsobil tým škole alebo školskému zariadeniu škodu. Cieľom je vyššia hmotná zodpovednosť riaditeľov. V prípade, ak je odvolanie obligatórne, zákon ustanovuje zriaďovateľovi, dokedy je povinný konať – v opačnom prípade ide o skutkovú podstatu správneho deliktu. Fakultatívne odvolanie riaditeľa sa zachováva vo väzbe na zákaz politickej propagácie. Novým dôvodom na fakultatívne odvolanie riaditeľa je návrh stavovskej / profesijnej organizácie pri strednej odbornej škole alebo strednej priemyselnej škole (výnimkou ale bude podniková škola). V nadväznosti na poznatky z aplikačnej praxe sa jednoznačne sa upravuje aj poverenie dočasného riaditeľa na najviac šesť mesiacov. Poverenie bude možné predĺžiť vo vzťahu k tej istej osobe len raz. Teda za predpokladu, ak sa mimoriadne nepodarí riadne vymenovanie riaditeľa spolu do 12 mesiacov nie je principiálne vylúčené …

čl. I § 14 §
Vymedzujú sa pôsobnosti riaditeľa, ktoré sú v podstatných veciach obdobné, ako v doterajšej úprave. Významným rozdielom je ale posun rozhodovacej pôsobnosti v správnom konaní z riaditeľa ako fyzickej osoby na školu alebo školské zariadenie ako právnickú osobu, za ktorú koná riaditeľ (viď nižšie). Z hľadiska zvýšenia transparentnosti a zodpovednosti riaditeľa pribúda každoročná povinnosť odpočtovať projekt riadenia, v ktorým vyhral vo výberovom konaní, pričom vyhodnotenie bude súčasťou výročnej správy, a teda sa bude zverejňovať. V nadväznosti na doplnenie novej položky do centrálneho registra detí, žiakov a poslucháčov v školskom zákone, ktorým sa zaviedla evidencia vymeškaných hodín sa navrhuje zníženie administratívnej záťaže riaditeľov tým, že vymeškanie nad zákonný limit už nebude na ÚPSVaR (väzba na prídavok na dieťa) a príslušnú obec (väzba na priestupok) oznamovať riaditeľ, ale automatizovane ministerstvo školstva na základe údajov z uvedeného registra.

čl. I § 15 §
V nadväznosti na doterajšiu nejednoznačnú úpravu sa vymedzuje zástupca riaditeľa (resp. vedúci, ak ide o súčasť alebo organizačnú zložku školského zariadenia). Taktiež sa vymedzujú pravidlá, kde a za akých okolností sa funkciu zástupcu riaditeľa obsadzuje. Podstatné je, že v prípade, ak školu bude riadiť „manažér“, musí mať zástupcu riaditeľa, ktorý spĺňa príslušné kvalifikačné predpoklady na pedagogického zamestnanca alebo odborného zamestnanca. Pri malých materských školách a malých základných školách sa umožňuje, aby škola zástupcu riaditeľa nemala. Zároveň sa pri zástupcovi riaditeľa (a obdobne aj pri riaditeľovi) zohľadňujú osobitosti povahy podnikovej školy a jej väzba na príslušný podnik. Z hľadiska zabezpečenia transparentnosti sa vymedzuje aj nezlučiteľnosť funkcie zástupcu riaditeľa. Riaditeľ bude môcť zástupcu riaditeľ odvolať s tým, že zákon nevymedzuje dôvody, ale ponecháva ich na úpravu v pracovnom poriadku.

čl. I § 16 až 23 §
Vymedzuje sa rada školy z hľadiska spôsobu ustanovenia a výkonu činnosti. Obdobne ako pri iných funkciách sa z hľadiska transparentnosti upravuje nezlučiteľnosť členstva. Dĺžka funkčného obdobia je zachovaná v porovnaní so súčasným právnym stavom. A dopĺňa sa požiadavka na uskutočnenie ustanovujúceho zasadnutia počas jedného dňa. V praxi sa totiž vyskytli situácie, kedy ustanovujúce zasadnutie trvalo viac dní a nebolo jednoznačné, kedy začalo plynúť funkčné obdobie. Samotné členstvo sa oproti doterajšej úprave spresňuje pre jednotlivé školy. Podstatným rozdielom je nastavenie členstva v rade školy v spojenej škole, kde zákon nebude obmedzovať počet členov s cieľom, aby boli riadne rovnomerne zastúpené všetky organizačné zložky. Teda pri spojenej škole sa vymedzuje „kľúč“ na zostavenie rady školy. Princípom kreovania rady školy ostávajú rôzne kategórie členov so zachovaním volieb. Pravidlá volieb sa v niektorých bodoch spresňujú v nadväznosti na poznatky z aplikačnej praxe (napríklad hlasovanie rodičov, čas konania volieb, ...). Vzhľadom na to, že požiadavkou na konanie volieb (t.j. nie na ich platnosť, ale vôbec …

čl. I § 24 §
Navrhuje sa jednoznačné vymedzenie pedagogickej rady, ktoré doposiaľ v právnych predpisoch absentuje, resp. je upravená len čiastočne a nesystémovo. Navrhuje sa jej postavenie ako poradeného orgánu riaditeľa s tým, že riaditeľ by bol jej predsedom. Keďže ide o „pedagogickú“ radu, povinne budú jej členmi všetci pedagogickí zamestnanci a fakultatívne aj odborní zamestnanci. Na rozdiel od rady školy sa pri spojených školách umožňuje vytvorenie pedagogickej rady v každej škole ako organizačnej zložke. Ide o možnosť podľa potrieb školy, nie o povinnosť. Teda v praxi môžu byť spojené školy s jednou pedagogickou radou (spravidla sa predpokladá, že pôjde o spojené školy s organizačnými zložkami rovnakého druhu, napr. tri základné školy), ale aj o spojené školy s viacerými pedagogickými radami (predpokladá sa, že pôjde skôr o spojené školy s organizačnými zložkami rôzneho druhu, napríklad základná škola a gymnázium). Ak si ale spojená škola zvolí viaceré pedagogické rady, je potrebné, aby bola v každej organizačnej zložke (teda ak bude mať spojená škola napríklad jednu …

čl. I § 25 až 28 §
Inštitút školského parlamentu sa v základnom rámci preberá zo súčasnej právnej úpravy, ktorý sa na základe poznatkov aplikačnej praxe spresňuje (napríklad pôsobnosti). Viaceré spresnenia z hľadiska organizačno-technických ustanovení sa navrhujú po vzore rady školy. Napríklad z hľadiska riadneho výkonu jeho činnosti sa oproti doterajšej úprave navrhuje vytvorenie funkcie podpredsedu. Konanie volieb sa navrhuje do 30 vyučovacích dní od zriadenia školského parlamentu. Vyučovacie dni súvisia so skutočnosťou, že nie je vylúčené, aby parlament bol ustanovený krátko pred letnými prázdninami a nie je žiaduce, aby sa voľby konali práve počas prázdnin. Oproti súčasnému stavu sa spresňujú voľby a ich platnosť a náležitosti štatútu (napríklad dôvody odvolania členov). Vzhľadom na okruh voličov sa pri školskom parlamente nenavrhuje možnosť elektronických volieb tak, ako pri rade školy. V prípade školského parlamentu na rozdiel od rady školy zákon výslovne neupravuje možnosť videokonferencie, nie je to však vylúčené, ak si takýto spôsob rokovania školský parlament upraví vo svojom štatúte. Pri spojenej škole sa navrhuje rovnaké pravidlo ako …

čl. I § 29 až 33 §
Vymedzujú sa organizačné zložky, súčasti a elokované pracoviská – ich zriaďovanie, pôsobenie a zrušovanie. Organizačné zložky sa týkajú prioritne spojených škôl – každá škola bude organizačnou zložkou (riadiť ju bude zástupca riaditeľa). Organizačnou zložkou bude môcť byť aj školské zariadenie – ale len v spojenom školskom zariadení (napr. tri spojené školské internáty – každý z nich bude organizačnou zložkou). Ak bude spojená škola zložená napríklad zo základnej školy, strednej školy a školskej jedálne – obe školy budú mať postavenie organizačnej zložky, školská jedáleň bude súčasťou. Zachováva sa pravidlo, ktoré je v súčasnosti upravené v školskom zákona a z hľadiska systematiky sa presúva do zákona o školskej správe, že zariadenie poradenstva a prevencie nemôže byť súčasťou školy. Z územného hľadiska zákon č. 596/2003 Z. z. v súčasnosti limituje na jeden kraj len školu a jej elokované pracovisko. V nadväznosti na určovanie plánov výkonov viazané na územie kraja sa navrhuje doplnenie tohto obmedzenia aj na organizačné zložky a súčasti. Pre súčasný stav …

čl. I § 34 až 36 §
Navrhuje sa úprava zlúčenia, splynutia a rozdelenia škôl a školských zariadení obdobne, ako sú tieto možnosti pri iných druhoch právnických osôb. Pri zlúčení bude jedna alebo viaceré zanikajúce školy alebo školské zariadenia a ostane jedna už existujúca (zjednodušene pôjde o „pohltenie“, t.j. jedno IČO zostane zachované). Pri splynutí najmenej dve školy alebo školské zariadenia zaniknú a vznikne nový subjekt (viaceré IČO sa zrušia, jedno nové IČO sa vytvorí). Zlúčenie aj splynutie bude možné nielen u jedného zriaďovateľa, ale aj naprieč zriaďovateľmi s obmedzeniami vyplývajúcimi z rôznej právnej formy. Tento mechanizmus nebude možný pri kombinácii nezisková organizácia na jednej strane a rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia na druhej strane. Dôvody sú v zásade ekonomické, okrem iného otázka majetku, keďže nezisková organizácia môže byť vlastníkom majetku, ale rozpočtová organizácia, resp. príspevková organizácia je v kontexte zákona č. 523/2004 Z. z. len správcom majetku (buď je vlastníkom obec/samosprávny kraj, alebo Slovenská republika). Pri viacerých zriaďovateľoch sa bude uzatvárať písomná zmluva, pri jednom zriaďovateľovi …

čl. I § 37 §
Navrhuje sa úprava rozhodovania obdobne, ako je v súčasnosti v § 5 zákona č. 596/2003 Z. z. avšak ako už bolo uvedené vyššie, posúva sa z konania riaditeľa ako správneho orgánu fyzickej osoby na školu, resp. školské zariadenie ako správny orgán právnickú osobu, za ktorú koná riaditeľ ako štatutárny orgán. Tento posun má následne väzbu aj na zákon č. 211/2000 Z. z., kde povinným subjektom bude škola alebo školské zariadenie, resp. na pojem orgán verejnej moci a podpisovanie rozhodnutí podľa zákona o e-Governmente. Zároveň sa spresňuje pri školských zariadeniach, kde ide o rozhodovanie a kde nie, keďže v súčasnosti zákon č. 596/2003 Z. z. používa slovo „rozhodovať“ pri školskom zariadení, resp. riaditeľovi vo všeobecnosti aj pri úkonoch, kde z povahy veci nie je dôvod vydávať rozhodnutie (napríklad školská jedáleň alebo školský internát). Tým sa znižuje administratívna náročnosť. Okrem toho sa pri školských zariadeniach spresňuje pôsobnosť podľa druhov v kontexte školského zákona, keďže v súčasnosti ide o jeden odsek v § …

čl. I § 38 a 39 §
Úprava názvu vychádza rámcovo zo súčasného nastavenia, avšak zohľadňujú sa poznatky z aplikačnej praxe, na základe ktorých dochádza k viacerým spresneniam. Napríklad ak obec má ulice, resp. nemá ulice, úprava čestných názvov, označenia súkromných a cirkevných škôl. Pri čestných názvoch dochádza aj k zmene na účely zníženia administratívnej náročnosti tak, že zmenu v registri (doposiaľ – zmena v sieti) sa vykoná priamo na základe odovzdania dokladu o jeho udelení, teda škola nebude musieť po jeho udelení požiadať o zmenu v registri. Vo vzťahu k spojeným školám sa zvoľňuje systém názvov, keďže jednou z alternatív bude nie slovné spojenie „spojená škola“, ale len slovo „spojený“ v príslušnom tvare, pričom táto možnosť sa navyše rozširuje aj na spojené školské zariadenia. Teda napríklad názov bude môcť byť „spojená materská škola“, prípadne „spojené centrum voľného času“. Zároveň sa ponecháva možnosť označenia bez slova „spojený“ (napríklad „základná škola a stredná škola“, „základná škola s materskou školou“ – poradie je na zriaďovateľovi). V nadväznosti na praktickú …

čl. I § 40 §
Výročná správa nahrádza doterajšiu správu o výchovno-vzdelávacej činnosti, pričom sa upravuje postup pri jej príprave a schvaľovaní – úkony jednotlivých subjektov a relevantné termíny. Jej náležitosti bude vymedzovať vyhláška. Z hľadiska zabezpečenia transparentnosti bude výročná správa zverejňovaná na webovom sídle školy alebo školského zariadenia.

čl. I § 41 §
Systémovo a komplexne sa upravuje používanie štátneho znaku. Zákon č. 63/1993 Z. z. upravuje používanie štátneho znaku výslovne pre „štátne školy a štátne školské zariadenia“ s tým, že možná je osobitná úprava v lex specialis. Zároveň zákon č. 63/1993 Z. z. nevymedzuje jednoznačne, čo „štátnou“ školou rozumieť, pričom prioritne ide o školu zriadenú štátom (teda regionálnym úradom školskej správy). Keďže obec alebo samosprávny kraj nie je štát, navrhuje sa z dôvodu jednoznačnosti vymedziť používanie rovnako aj pre školy zriadené obcami a samosprávnymi krajmi. Okrem uvedeného sa rámcovo z dôvodu jednotnosti upravuje aj používanie názvu školy alebo školského zariadenia na tabuliach a pečiatkach.

čl. I § 42 §
Zákon č. 596/2003 Z. z. v rámci zmien v sieti upravuje možnosť zmeniť zriaďovateľa, avšak len rámcovo. Preto sa navrhuje komplexná úprava, ktorá okrem iného zahŕňa vymedzenie zriaďovateľov ktorí si môžu „vymeniť“ školu, ako aj náležitosti dohodu, ktorú majú medzi sebou upraviť. Podstatné je, ako bolo vyššie uvedené je, že nemôže dôjsť k zmene medzi „verejným“ a „neverejným“ zriaďovateľom z dôvodu rôznej právnej formy príslušnej školy. Teda zriaďovatelia, ktorí zriaďujú školy s právnou formou rozpočtová organizácia, resp. príspevková organizácia si môžu vzájomne „vymeniť“ školu a tak isto ako cirkevní a súkromní zriaďovatelia, keďže budú zriaďovať len školy s právnou formou nezisková organizácia. Avšak k zmene nemôže dôjsť z „verejného“ zriaďovateľa na „neverejného“ zriaďovateľa, keďže cirkevný zriaďovateľ a súkromný zriaďovateľ nemôžu zriaďovať rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie, a naopak.

čl. I § 43 §
Cieľom klastra škôl je vzájomné zdieľanie skúseností a dobrej praxe najmä na zjednodušenie (a zdieľanie) administratívy menších škôl ako aj na zlepšenie postavenia pri účasti na projektoch. Klastre upravuje rámcovo zákon č. 596/2003 Z. z. aj v súčasnosti. Právna forma v súčasnosti nie je vymedzená – navrhuje sa forma záujmového združenia právnických osôb podľa Občianskeho zákonníka (obdobne ako napríklad Slovenská banková asociácia). Spresňuje sa aj označenie, keďže môže ísť aj o školské zariadenia. Zdrojovým registrom bude register vedený okresným úradom v sídle kraja. Z dôvodu centrálnej evidencie klastrov sa tieto budú viesť aj v registri škôl a školských zariadení.

čl. I § 44 až 51 §
Navrhuje sa zavedenie inštitútu verejného poskytovateľa, ktorý vymedzuje práva a povinnosti škôl, ktoré poskytujú výchovu a vzdelávania vo verejnom záujme. Verejným poskytovateľom výchovy a vzdelávania budú materské a základné školy zriadené cirkevným alebo súkromným zriaďovateľom, ktoré sa rozhodnú poskytovať výchovu a vzdelávanie za zákonom vymedzených podmienok. Verejný poskytovateľ bude prijímať prednostne deti a žiakov podľa príslušnosti verejného školského obvodu v rozsahu najmenej 70 % z kapacitnej možnosti školy v prípade výberu jedného verejného školského obvodu alebo 90 % z kapacitnej možnosti školy, ak si zvolí všetky verejné školské obvody na území obce, pričom nebude podmieňovať poskytovanie výchovy a vzdelávania žiadnym protiplnením (s vymedzenými výnimkami, napr. príspevok na čiastočnú úhradu nákladov spojených s činnosťou v školskom klube detí). Navrhuje sa úprava verejného školského obvodu, ktorý určí obec a vymedzí spádové územie pre materské a základné školy tak, aby v rámci jedného obvodu bola určená jedna materská alebo základná škola zriadená obcou, samosprávnym krajom alebo regionálnym úradom. Obec určuje verejné školské obvody …

čl. I § 52 §
Upravujú sa pôsobnosti ministerstva školstva vychádzajúc z doterajšej úpravy § 14 zákona č. 596/2003 Z. z. Vo vzťahu k zjednocovaniu postupu v školstve sa navrhuje zavedenie inštitútu „inštrukcie ministra“ ako vnútorného aktu riadenia, obdobne ako má upravené napríklad Ministerstvo spravodlivosti SR a v tejto súvislosti sa výslovne zmieňuje aj ďalší – už existujúci – druh vnútorného aktu riadenia, a to smernica. Zároveň sa zákonom ukotvuje vydávanie súčasných pedagogicko-organizačných pokynov, čím tento dokument dostáva silnejšie postavenie. V nadväznosti na doplnenie novej položky do centrálneho registra detí, žiakov a poslucháčov v školskom zákone, ktorým sa zaviedla evidencia vymeškaných hodín, sa navrhuje zníženie administratívnej záťaže riaditeľov tým, že vymeškanie nad zákonný limit už nebude na ÚPSVaR a príslušnú obec oznamovať riaditeľ, ale automatizovane ministerstvo školstva na základe údajov z uvedeného registra. Technicky sa okrem iného upravuje a zjednocuje terminológia v oblasti súťaží a predmetových olympiád. Zachováva sa poskytovanie finančných prostriedkov pre cirkevných zriaďovateľov na náklady spojené súvisiace so zabezpečovaním úloh a činností v …

čl. I § 53 až 55 §
Navrhuje sa zachovanie regionálnych úradov školskej správy podľa doterajšej úpravy z hľadiska organizačného (štruktúra, riadenie, výberové konanie), ale aj z hľadiska všeobecných pôsobností. Podstatné posilnenie pôsobnosti regionálneho úradu je vyjadrené osobitne v ustanoveniach o výberovom konaní na obsadenie funkcie riaditeľa školy alebo školského zariadenia.

čl. I § 56 §
V nadväznosti na jeden z hlavných cieľov zákona – jednotnosť – sa upravujú spoločné pôsobnosti zriaďovateľov bez ohľadu na ich druh. Jednou zo základných pôsobností je rozhodovanie v druhom stupni o odvolaniach proti rozhodnutiam riaditeľa. Táto pôsobnosť sa navrhuje generálne pre všetkých zriaďovateľov (v prípade obcí bez ohľadu na to, či obec je školským úradom alebo nie). Obdobne je relevantná kontrola dodržiavania právnych predpisov v oblasti školstva (nejde len o zákony a vykonávacie predpisy vo vecnej pôsobnosti ministerstva školstva, ale o predpisy, ktoré sa školstva týkajú, napríklad aj predpisy v oblasti školského stravovania). Zriaďovatelia doteraz viedli personálnu agendu riaditeľov a navrhuje sa aby táto „výpomoc“ bola možná z administratívno-technického hľadiska aj vo vzťahu k zamestnancom školy alebo školského zariadenia vo všeobecnosti. Konanie za zriaďovateľa sa navrhuje so zachovaním pravidla zavedeného v § 35b zákona č. 596/2003 Z. z.

čl. I § 57 §
Zachovávajú sa školské úrady, pričom sa vychádza z § 7 zákona č. 596/2003 Z. z. Spresnenie je pri „bežnom“ školskom úrade, kde sa navrhuje predchádzajúci písomný súhlas regionálneho úradu. V súčasnosti je regionálny úrad zapojený len v prípade, ak školským úradom má byť obec, kde je spoločný obecný úrad. Zároveň sa upravuje pôsobnosť regionálneho úradu súhlas zrušiť, ak sa neplní podmienka počtu detí a žiakov. V kontexte všeobecných pôsobností zriaďovateľov sa rozhodovanie v druhom stupni presúva na všetky obce-zriaďovateľov bez ohľadu na to, či ide o školský úrad alebo nie. Počet kvalifikovaných zamestnancov zostáva zachovaný podľa doterajšej úpravy, avšak kvalifikačné predpoklady sa upravujú podľa návrhu na kvalifikačné predpoklady riaditeľa-učiteľa (t.j. tri roky praxe).

čl. I § 58 §
Osobitne sa upravuje niektoré pôsobnosti obce, samosprávneho kraja a zriaďovateľa, ktoré sa odlišujú od všeobecných pôsobností všetkých zriaďovateľov vychádzajúc z § 6 a 9 zákona č. 596/2003 Z. z. Zároveň sa z dôvodu jednoznačnosti spresňuje osoba, ktorá za zriaďovateľa vykonáva hodnotenia riaditeľa.

čl. I § 59 až 64 §
Upravuje sa register škôl a školských zariadení, ktorý má predstavovať zlúčenie doterajšej siete škôl a školských zariadení a centrálneho registra škôl, školských zariadení a elokovaných pracovísk. V tomto kontexte ide o zjednodušenie doterajšieho systému a zníženie administratívnej náročnosti. Nový register nebude zdrojovým registrom z hľadiska získania alebo straty právnej subjektivity školy alebo školského zariadenia, ako aj z hľadiska prideľovania a odnímania IČO. Zápis do registra bude zároveň znamenať oprávnenie vykonávať hlavnú činnosť, resp. výmazom z neho škola alebo školské zariadenie toto oprávnenie stratí. Register v súčasnosti tvoria dva podregistre. Navrhuje sa rozšírenie počtu podregistrov na základe zmien, ktorými sú verejné školské obvody a verejní poskytovatelia výchovy a vzdelávania. Podregister zriaďovateľov zostáva zachovaný. Navrhuje sa samostatný podregister klastrov (ten ale bude už len „evidenčným“, nie zdrojovým). Zároveň v nadväznosti na potreby aplikačnej praxe sa navrhuje zaviesť aj podregister dielní, keďže doposiaľ neexistuje jednotná evidencia (len niektoré z nich sú v súčasnosti nesystémovo zaradené ako elokované pracoviská). Zápisy do podregistrov budú vykonávané …

čl. I § 65 až 71 §
Ustanovenia o Štátnej školskej inšpekcii vychádzajú zo súčasného stavu v § 12 až 13b zákona č. 596/2003 Z. z. a z vyhlášky č. 137/2005 Z. z. pričom sa vykonávajú najmä spresnenia na základe potrieb aplikačnej praxe. Z hľadiska organizácie Štátnej školskej inšpekcie možno v porovnaní so súčasným právnym stavom poukázať na návrh obmedziť výkon funkcie hlavného školského inšpektora na dve funkčné obdobia (nie po sebe nasledujúce, ale celkovo). Okrem iného sa spresňuje vymedzenie závažných nedostatkov, ktoré má následne vplyv napríklad na odvolanie riaditeľa alebo výmaz z registra. Závažné nedostatky budú vymedzené spoločne pre školy a školské zariadenia a následne ďalšie osobitné pre školy, resp. osobitné pre školské zariadenia. V škole bude novou skutkovou podstatou závažného nedostatku nedodržiavanie postupu podľa školského zákona pri poskytovaní individuálneho vzdelávania a pri vzdelávaní podľa individuálneho učebného plánu v nadväznosti na paralelne predkladanú novelu školského zákona. Zároveň sa vykonáva terminologická úprava pojmu „školská inšpekcia“ keďže nie je vhodné mať rovnaký pojem aj pre označenie organizácie aj …

čl. I § 72 a 73 §
Navrhuje sa vymedzenie priestupkov a správnych deliktov v nadväznosti na súčasný právny stav. Novými sú skutkové podstaty nadväzujúce na komplexnejšiu úpravu v oblasti bezpečnosti na školách (v nadväznosti na ďalšie zmeny v paralelne predkladanej novele školského zákona). Najmä nový priestupok rodiča, ak – zjednodušene – pri prejavoch rizikového správania dieťaťa neudelí informovaný súhlas na vykonanie odbornej činnosti v zariadení poradenstva a prevencie. Taktiež sa vymedzujú priestupky týkajúce sa pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov v dvoch rovinách – aj ako subjekt, ktorý priestupok pácha, aj ako objekt, voči ktorému je priestupok páchaný. Niektoré z navrhovaných nových skutkových podstát vychádzajú z § 49 zákona č. 372/1990 Zb., avšak sú spresnené v nadväznosti na osobitné postavenie pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov. Pri skutkovej podstate, ktorá môže mať v sebe prvky fyzického násilia (opakované úmyselné a aktívne konanie, ktorým niekto naruší priebeh výchovy, vzdelávania) sa navrhuje prejednávanie políciou. Pri správnych deliktoch sa spresňuje vo vzťahu k zanedbávaniu plnenia povinnej školskej dochádzky a povinného predprimárneho …

čl. I § 74 §
Vymedzujú sa konania, pri ktorých sa postupuje podľa správneho poriadku. Pôjde o rozhodovania materskej školy, základnej školy a strednej škole podľa tohto zákona, resp. spojených škôl, kde je materská škola, základná škola alebo stredná škola organizačnou zložkou (teda situácia ako doposiaľ so spresnením vo vzťahu spojeným školám). Teda v prípade ostatných škôl (jazyková škola, základná umelecká škola) sa tak, ako doposiaľ síce vydáva rozhodnutie (napríklad o prijatí), avšak nie podľa správneho poriadku. Vo vzťahu k ostatným konaniam podľa správneho poriadku ide v zásade o zachovanie súčasného právneho stavu.

čl. I § 75 §
Ustanovenia o zbere údajov vychádzajú z doterajšej úpravy § 35a zákona č. 596/2003 Z. z. s technickými úpravami, pričom osobitný význam majú aj naďalej údaje o deťoch na účely koncepcií v oblasti predprimárneho vzdelávania prebraté z doterajšieho § 14 ods. 14 zákona č. 596/2003 Z. z.

čl. I § 76 §
V spoločných ustanoveniach sa tak, ako doposiaľ upravuje vylúčenie zákona vo vzťahu k policajným školám a školám požiarnej ochrany. Vo vzťahu k zriaďovateľom sa spresňuje, kto školu zriadiť nemôže, najmä v nadväznosti na vymedzenie súkromného zriaďovateľa. Nemá opodstatnenie, aby škola zriadená napr. Dopravným úradom ako orgánom štátnej správy, bola považovaná za súkromnú školu. Obdobne, aj v prípade, ak napríklad obec zriadi príspevkovú organizáciu Technické služby, aby taká organizácia bola zriaďovateľom súkromnej školy. V nadväznosti na vznik právnej subjektivity, ako aj na zmenu rozhodovacej pôsobnosti, ďalšou systémovou zmenou je zmena orgánu verejnej moci z riaditeľa na samotnú školu alebo školské zariadenie, rovnako tak sa upravuje aj postavenie povinnej osoby podľa zákona č. 211/2000 Z. z. Postavenie orgánu verejnej moci sa v uvedenom kontexte rozširuje oproti doterajšej úpravy na všetky školy a školské zariadenia (doteraz ide len o riaditeľa materskej školy, základnej školy, strednej školy a školy s organizačnými zložkami). Vzhľadom na požiadavku na právnu subjektivitu oddelenú od zriaďovateľa a technologický pokrok …

čl. I § 77 §
Navrhuje sa, aby všetky náležitosti relevantných dokumentov boli upravené na úrovni vykonávacieho predpisu. Obdobne sa navrhuje vo vykonávacom predpise upraviť aj položky, ktoré sa budú evidovať v registri (okrem vyššie spomenutých osobných údajov).

čl. I § 78 a 83 §
Navrhuje sa prevziať ustanovenia pre čas krízovej situácie z doterajšej právnej úpravy, keďže nie je vylúčené, že by v budúcnosti mohla znovu nastať situácia obdobná pandémii COVID-19 a bolo by potrebné riešiť rovnaké situácie, ako v období rokov 2020-2021. Zároveň ide aj o ustanovenia týkajúce sa konfliktu na Ukrajine, keďže mimoriadna situácia naďalej trvá.

čl. I § 79 až 82 §
V nadväznosti na komplex zmien v návrhu zákona sa navrhujú úpravy na prechod medzi doterajšou a novou právnou úpravou. Prioritné je ustanovenie o právnej forme. Keďže, ako bolo uvedené vyššie, právne predpisy vo vzťahu k školám a školským zariadeniam právnu formu neupravujú, navrhuje sa, aby od rozhodujúceho dátumu všetky školy a školské zariadenia, ktoré majú právnu subjektivitu získali príslušnú právnu formu podľa druhu zriaďovateľa. Reflektuje na skutočnosť, že škola alebo školské zariadenie bez právnej subjektivity už nebude môcť byť napojená na právnu subjektivitu zriaďovateľa – zriaďovateľ bude povinný doručiť ministerstvu zriaďovaciu listinu podľa nového právneho stavu. Zároveň sa reflektuje na skutočnosť, že zriaďovateľom nebude môcť byť fyzická osoba. Tu bude možné uzatvoriť dohodu o zriaďovateľskej pôsobnosti s právnickou osobou, pričom zákon upravuje hraničný termín na jej uzatvorenie. Ak zriaďovateľ – fyzická osoba do zákonom ustanoveného termínu dohodu o zriaďovateľskej pôsobnosti neuzatvorí, oprávnenie školy alebo školského zariadenia zanikne. V súčasnosti sú výnimočne zriadené niektoré školy aj ministerstvami, resp. zahraničnými právnickými osobami. …

§ 84 a čl. II (zákon č. 213/1997 Z. z.) §
Cieľom je jednoznačná osobitná úprava súkromných škôl a školských zariadení ako neziskových organizácií vo vzťahu k zákonu č. 213/1997 Z. z. Prevažná väčšina právnej úpravy ich existencie bude pokrytá zákonom o školskej správe, nie zákonom č. 213/1997 Z. z. Postavenie neziskových organizácií primárne upravuje zákon č. 213/1997 Z. z. Vzhľadom na to, že škola a školské zariadenie nemôžu byť primárne upravené zákonom č. 213/1997 Z. z., a to najmä z dôvodu orgánov, ktoré upravuje tento zákon, je potrebné na účely školy a školského zariadenia vytvoriť osobitnú úpravu neziskovej organizácie ktorá sa bude zakladať, vznikať, rušiť a zanikať podľa osobitného predpisu ktorým je zákon o školskej správe. Zákon č. 213/1997 Z. z. bude v postavení je lex generalis.

čl. I § 85 §
Zákon č. 596/2003 Z. z. bol transpozíciou a túto transpozíciu je potrebné reflektovať aj v novom zákone.

čl. I § 86 §
V nadväznosti na rozsah zmien sa navrhuje vydanie nového zákona, čo znamená potrebu zrušenia doterajšieho zákona spolu so všetkými vykonávacími predpismi.

čl. III (zákon č. 346/2018 Z. z.)
Register podľa zákona o školskej správe bude aj zdrojovým registrom pre zápis neziskových organizácií do registra právnických osôb. To známená, že ministerstvo školstva bude povinnou osobou. Vzhľadom na to, že nezisková organizácia podľa zákona o školskej správe nie je mimovládnou neziskovou organizáciou (s výhradou vyššie uvedenej fikcie v spoločných ustanoveniach), nezapisuje sa ani do registra mimovládnych neziskových organizácií.

čl. IV
Účinnosť sa navrhuje v nadväznosti na začiatok nového rozpočtového roka. V Bratislave dňa 22. augusta 2025 Robert Fico predseda vlády Slovenskej republiky Tomáš Drucker minister školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky