Zákon č. 597/2003 Z. z. Zákon o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení

Návrh zákona o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení je vypracovaný na základe programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, v ktorom sa poukazuje na potrebu zavedenia transparentného, normatívneho a motivačného systému viaczdrojového financovania na všetkých úrovniach regionálneho školstva.
Návrh zákona vychádza aj z potreby legislatívne zosúladiť financovanie regionálneho školstva s projektom decentralizácie verejnej správy a s pripravovanými zmenami v oblasti organizácie miestnej štátnej správy od 1. januára 2004.
V súčasnosti je financovanie základných škôl, stredných škôl a školských zariadení administratívne veľmi náročné a využívanie finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu nedostatočne efektívne.
Štátne školy a verejné školské zariadenia v pôsobnosti obcí a samosprávnych krajov dostávajú finančné prostriedky na prevádzku od svojich zriaďovateľov, ktorým ich prostredníctvom decentralizačnej dotácie poskytuje Ministerstvo financií SR (ďalej len „ministerstvo financií“) z kapitoly súhrnný finančný vzťah k obciam a vyšším územným celkom (ďalej len „súhrnný finančný vzťah“). Finančné prostriedky na mzdy a platy vrátane odvodov do poisťovní a fondov, pre zamestnancov všetkých štátnych škôl a verejných školských zariadení dostávajú obce a samosprávne kraje ako zriaďovatelia pre štátne školy a školské zariadenia vo svojej pôsobnosti z kapitol krajských úradov prostredníctvom okresných a krajských úradov.
Štátne školy a školské zariadenia v pôsobnosti okresných úradov a krajských úradov dostávajú všetky finančné prostriedky na bežné výdavky z rozpočtu týchto úradov.
Neštátne školy a neštátne školské zariadenia dostávajú finančné prostriedky na základe priemerných výdavkov na žiakov príslušného druhu a typu štátnej školy a verejného školského zariadenia prostredníctvom rozpočtu obcí, samosprávnych krajov, krajských úradov a okresných úradov.
Nízka efektívnosť využívania finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu je spôsobená systémom určovania objemu finančných prostriedkov jednotlivým zriaďovateľom pre školy a školské zariadenia v ich pôsobnosti, ktorý ich nemotivuje k racionalizácii siete škôl, účelnejšiemu využívaniu existujúcich nadkapacít a ktorý nezohľadňuje demografický vývoj v jednotlivých regiónoch.
Návrh zákona o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení prináša v oblasti organizácie poskytovania finančných prostriedkov školám a školským zariadeniam, teda v oblasti finančných tokov, ako aj v spôsobe určovania objemu finančných prostriedkov jednotlivým subjektom, viacero podstatných zmien.
V prvom rade sa dôsledne oddeľuje financovanie prenesených kompetencií predstavovaných zriaďovateľskou pôsobnosťou obcí a VÚC k školám od financovania originálnych kompetencií predstavovaných zriaďovateľskou pôsobnosťou obcí a VÚC k verejným školským zariadeniam a starostlivosťou o objekty škôl. V rámci tejto separácie sa finančné prostriedky určené na financovanie prenesených kompetencií rozpočtujú v kapitole Ministerstva školstva SR (ďalej len „kapitola ministerstva“ a „ministerstvo“) a poskytujú zriaďovateľom účelovo a finančné prostriedky určené na financovanie originálnych kompetencií rozpočtujú v kapitole súhrnný finančný vzťah a poskytujú neúčelovo. V kapitole ministerstva sa rozpočtujú aj finančné prostriedky na financovanie štátnych školských zariadení a neštátnych škôl a neštátnych školských zariadení.
Pokiaľ ide o financovanie realizované z kapitoly ministerstva, je organizácia poskytovania finančných prostriedkov školám a školským zariadeniam postavená na dvojúrovňovom modeli.
V rámci prvej úrovne sa poskytujú finančné prostriedky z kapitoly ministerstva zriaďovateľom škôl a školských zariadení prostredníctvom novozriaďovaných krajských školských úradov.
Objem finančných prostriedkov poskytnutý zriaďovateľom škôl vychádza z normatívne určených finančných príspevkov pre jednotlivé školy. Pri ich určovaní sa vychádza z počtu žiakov a normatívov na žiaka pre jednotlivé druhy a typy škôl. Normatívy zohľadňujú rozdielnu personálnu a ekonomickú náročnosť jednotlivých druhov a typov škôl, teplotné podmienky v mieste školy a do istej miery aj veľkosť školy. Normatív určuje ročný objem finančného príspevku na jedného žiaka a pozostáva zo mzdového normatívu a prevádzkového normatívu. Uvedené finančné prostriedky poskytnuté obciam a samosprávnym krajom ako zriaďovateľom štátnych škôl sa chápu ako prostriedky na výkon prenesených kompetencií, a preto sú účelovo určené.
Objem finančných prostriedkov poskytnutý zriaďovateľom školských zariadení sa u zariadení, u ktorých ide o pravidelnú dochádzku žiakov podobného charakteru, ako u škôl (napríklad u materských škôl), určuje analogicky ako u škôl. U ostatných školských zariadení, u ktorých sa normatívny prístup nedá jednoducho aplikovať, sa vychádza z počtu detí, žiakov alebo chovancov, ktorým príslušné zariadenie poskytuje služby a náročnosti na personálne a prevádzkové zabezpečenie činnosti zariadenia, pričom konkrétny spôsob určenia objemu pridelených finančných prostriedkov sa realizuje v úzkej väzbe na charakter zariadenia. Podrobnosti upraví nariadenie vlády.
Druhú úroveň predstavuje rozpis finančných prostriedkov pre jednotlivé školy a školské zariadenia z úrovne zriaďovateľa. Zriaďovateľ má možnosť podľa miestnych podmienok a potrieb upraviť v stanovenom rozsahu objem finančných prostriedkov pre jednotlivé školy a školské zariadenia. Nariadenie vlády však určí minimum mzdového normatívu a minimum prevádzkového normatívu, ktoré musí škola od zriaďovateľa dostať. Tento mechanizmus zároveň zriaďovateľovi umožňuje nerozpísať hneď na začiatku roku na školy a školské zariadenia všetky pridelené finančné prostriedky, teda vytvoriť si rezervu a uvoľňovať ju školám a školským zariadeniam podľa aktuálnych potrieb počas roka.
Vzhľadom na to, že objem finančných prostriedkov pridelených zriaďovateľom bude závislý od počtu žiakov, zriaďovateľ bude motivovaný k efektívnejšiemu využívaniu pridelených finančných prostriedkov a racionalizácii siete škôl v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti. Rovnako aj školy budú motivované k poskytovaniu kvalitného vzdelania, lebo pri zvýšenom záujme o školu a vyššom počte žiakov budú mať viac finančných prostriedkov. Kompetencie zriaďovateľa prerozdeľovať časť prostriedkov mu dáva možnosť v súlade s princípmi subsidiarity a zodpovednosti za miestny a regionálny rozvoj uplatňovať svoju regionálnu školskú politiku.
Normatívne určený príspevok bude tvoriť rozhodujúcu časť finančných prostriedkov pre školy a školské zariadenia zo štátneho rozpočtu a zodpovedá pokrytiu štandardného chodu škôl. Pre riešenie neštandardných situácií návrh zákona obsahuje však aj ďalšie nástroje, ktoré umožnia optimálnejšie modelovať osobitosti vyskytujúce sa pri chode škôl (špecifiká, motivačné príspevky, rozvojové projekty, riešenie havarijných situácií). Sú podrobnejšie komentované v osobitnej časti dôvodovej správy. Na vernejšie modelovanie slúži aj osobitné určenie finančných prostriedkov na prvých 8 mesiacov roka vychádzajúce z počtu žiakov v bežnom školskom roku (ktorý začal v predchádzajúcom kalendárnom roku) a osobitné určenie finančných prostriedkov na posledné 4 mesiace roka vychádzajúce z počtu žiakov v novom školskom roku (začínajúcom v septembri daného kalendárneho roka). Zohľadňujú sa aj zmeny počtu žiakov v priebehu kalendárneho roku, ale z praktických dôvodov iba ak presiahnu 5 %. Zmeny, ktoré sú menšie ako 5 %, sa uplatnia od nového školského roku.
Z kapitoly súhrnný finančný vzťah sa budú financovať originálne kompetencie, teda verejné školské zariadenia a normatívnym spôsobom aj kapitálové prostriedky na rekonštrukciu školských objektov a modernizáciu vybavenia škôl. Tieto finančné prostriedky sú poskytované priamo zriaďovateľom a to neúčelovo. Podklady pre rozpis zabezpečuje pre ministerstvo financií ministerstvo.
Ako nový prvok pri realizácii systému financovania školských zariadení poskytujúcich záujmové vzdelávanie vystupuje v návrhu zákona využitie vzdelávacích poukazov. Vzdelávací poukaz reprezentuje ročný osobitný príspevok štátu na záujmové vzdelávanie pre jedného žiaka základnej školy alebo strednej školy. Hodnotu poukazu každoročne v rámci tvorby rozpočtu určuje ministerstvo. Na základe vzdelávacieho poukazu školské zariadenie poskytujúce záujmové vzdelávanie držiteľovi poukazu podľa rozsahu poskytnutých služieb obdržia od štátu finančný príspevok až do výšky hodnotu poukazu. Podrobnosti využitia vzdelávacích poukazov určí nariadenie vlády. Financie na vzdelávacie poukazy sa rozpočtujú v kapitole ministerstva a poskytujú zriaďovateľom účelovo prostredníctvom krajských školských úradov.
Návrh zákona predpokladá používanie rovnakých normatívov pre rovnaké typy škôl a školských zariadení bez ohľadu na to, či ide o štátne alebo neštátne subjekty. Aj keď je predkladateľovi zrejmé, že na túto otázku budú rôzne názory, návrh zákona vychádza v tomto smere z princípu rovnoprávneho postavenia všetkých zriaďovateľských subjektov z hľadiska nároku na finančný príspevok zo štátneho rozpočtu a zároveň z princípu nediskriminovať tých občanov, ktorí sú ochotní prispieť na vzdelávanie svojich detí. Rozdiel sa uplatňuje v prístupe ku kapitálovým výdavkom a v aplikácii prechodného obdobia, s ktorým sa u neštátnych subjektov nepočíta.
Zároveň však štát garantuje občanom právo na bezplatné vzdelávanie v štátnych školách.
Predkladaný návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi Slovenskej republiky.
V práve Európskej únie nie je uvedená problematika upravená a nie je ani prioritou podľa čl. 70 Európskej dohody o pridružení, ani podľa Bielej knihy.
Zákon nebude mať dopad na štátny rozpočet v roku 2004. Dopad na rozpočet obcí a VÚC bude difencovaný v závislosti od toho, či priemerný normatív pripadajúci na žiaka v obci resp. vo VÚC určený v súlade s novým zákonom bude vyšší alebo nižší ako boli doteraz poskytované finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu pripadajúce na jedného žiaka. Vzhľadom na to, že objem finančných prostriedkov na regionálne školstvo v roku 2004 stúpne, vo všeobecnosti bude dopad zákona na rozpočty obcí a územných celkov pozitívny.
Nasledujúca ekonomická kalkulácia pre roky 2005 – 2010 vychádza pre jednoduchosť z predpokladu, že celý objem financií na regionálne školstvo je sústredený v kapitole ministerstva. Skutočnosť, že časť finančných prostriedkov v objeme okolo 8 mld. Sk bude rozpočtovaná v kapitole súhrnný finančný vzťah, nie je pre nasledujúci výpočet rozhodujúca.
Predbežný dopad na štátny rozpočet v roku 2005 pri očakávanej priemernej ročnej miere inflácie na rok 2005 na úrovni 5 % (MŠ SR nemá k dispozícii prognózu na rok 2005, 5 % je uvedené ako príklad) sa určí nasledovne:
Počet žiakov v štátnych a neštátnych školách na začiatku šk. roku 2003/4 903 807
Objem bežných výdavkov podľa § 3 ods. 2 na rok 2004 (východiská) 35 841 000 tis. Sk
Priemerný ročný náklad na rok 2004 podľa § 7 ods. 6 35 841 000 / 903 807 = 39 656 Sk
Priemerný ročný náklad na rok 2004 zvýšený o očakávanú infláciu 2005 1,05 * 39 656 = 41 639 Sk
Počet žiakov v štátnych a neštátnych školách na začiatku šk. roku 2004/5 872 655
Minimálny objem bežných výdavkov podľa § 3 ods. 2 na rok 2005 41 639 * 872 655 = 36 336 482 tis. Sk
Minimálny nárast oproti roku 2004 36 336 482 – 35 841 000 = 495 482 tis. Sk
Výhľad do roku 2010 pri priemernej ročnej miere inflácie 5 %
Minimálny priemerný ročný náklad na rok 2010 určený
z priemerného ročného nákladu na rok 2004 1,056 * 39 656 = 53 139 Sk
Počet žiakov v štátnych a neštátnych školách na začiatku šk. roku 2009/10 748 845
Minimálny objem bežných výdavkov podľa § 3 ods. 2 na rok 2010 53 139 * 748 845 = 39 792 874 tis. Sk
Nárast oproti roku 2004 39 792 874 – 35 841 000 = 3 951 874 tis. Sk
Minimálny priemerný medziročný nárast v rokoch 2005 – 2010 3 951 874 / 6 = 658 645 tis. Sk
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie
Navrhovateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky
Názov návrhu právneho predpisu: Zákon o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení
Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:
návrh právneho predpisu svojou problematikou:
nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení (asociačná dohoda);
nepatrí medzi priority Národného programu pre prijatie acquis communautaire 2001 ;
nepatrí medzi priority Partnerstve pre vstup 2001;
nepatrí medzi priority odporúčané v Príprave asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integrácie do vnútorného trhu Únie (Biela kniha);
nie je prioritou podľa screeningu ;
patrí medzi úlohy vyplývajúce z Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2003;
nie je prioritou vyplývajúcou pre SR z Pravidelnej správy Európskej komisie o stave pripravenosti SR na členstvo v EÚ z 9. októbra 2002.
nevyplývajú zo schválenej negociačnej pozície Slovenskej republiky.
Problematika návrhu právneho predpisu:
je upravená v práve Európskych spoločenstiev :
čl.6 ods.2 (prvá hlava) Zmluvy o Európskej únii zakotvuje rešpektovanie základných ľudských práv zaručených v Európskom dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd a vyplývajúcich z ústavných tradícii členských štátov ako základných princípov práva Spoločenstva,
čl.2 Protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd zaručuje právo každého na vzdelanie.
b)
c)
d) nie je upravená v práve Európskej únie.
5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:
úplná,
c)
d)
Gestor (spolupracujúce rezorty):
Ministerstvo školstva SR
7. Účasť expertov pri príprave návrhu právneho predpisu a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie (špecifikácia úrovne a spôsobu expertnej účasti, napr. konzultácie a pod.):
Na príprave návrhu zákona sa nezúčastnili experti.

§ 1 §
V ustanoveniach paragrafu sa vymedzuje pôsobnosť zákona na školy, školské zariadenia a ostatné vymenované subjekty školského systému tvoriace regionálne školstvo Ustanovuje sa povinnosť štátu zabezpečiť financovanie výchovno-vzdelávacieho procesu a prevádzky na štandardnej úrovni v štátnych školách, ktoré poskytujú bezplatné vzdelanie. Povinnosťou štátu voči školám je aj finančne zabezpečiť riešenie havarijných situácií, i keď je predkladateľovi jasné, že tu budú limitujúcicm faktorom možnosti štátneho rozpočtu. Štátnym školám štát prispieva v rámci možností štátneho rozpočtu aj na financovanie rozvoja v rámci celoštátnych alebo nadregionálnych rozvojových projektov a na na rekonštrukciu školských objektov a modernizáciu vybavenia škôl (odstránenie „modernizačného dlhu“) normatívnym prideľovaním kapitálových výdavkov. Výchovu a vzdelávanie zabezpečujú aj neštátne školy v rovnakom rozsahu ako štátne školy a štát zabezpečuje ich financovanie rovnako ako pri štátnych školách, čím zabezpečuje ich rovnocenné postavenie v sústave základných a stredných škôl. Rozdiel sa uplatňuje v prístupe ku kapitálovým výdavkom, kde sa u neštátnych škôl predpokladá v rámci rozvojových projektov len financovanie obstarávania hnuteľných vecí zo štátneho …

§ 2 §
V tomto ustanovení sú vymenované možné zdroje financovania škôl a školských zariadení. Hlavným zdrojom financovania sú prostriedky zo štátneho rozpočtu. Ďalšími zdrojmi financovania sú príspevky z rozpočtov obcí a samosprávnych krajov (u štátnych škôl a verejných školských zariadení), zisk z podnikateľskej činnosti pokiaľ túto činnosť školy a školské zariadenia vykonávajú, príspevky od rodičov podľa osobitných predpisov, príspevky a dary od fyzických a právnických osôb a iné zdroje.

§ 3 §
V prvom odseku paragrafu sa ustanovuje základná zmena doterajšieho stavu finančných tokov do regionálneho školstva spočívajúca v presune podstatnej časti finančných prostriedkov štátneho rozpočtu pre regionálne školstvo do kapitoly ministerstva školstva. V odsekoch 2, 3 a 5 sa vymenúva štruktúra finančných prostriedkov pre regionálne školstvo a charakterizuje spôsob rozdeľovania jednotlivých položiek tejto štruktúry. Objem finančných prostriedkov v položkách podľa odseku 2 je podkladom pre výpočet priemerného ročného nákladu (§ 7 ods. 6) použitého na určenie minimálneho medziročného zvýšenia finančných prostriedkov pre regionálne školstvo. V odseku 4 sa ustanovuje, že finančné toky z ministerstva zriaďovateľom sa realizujú prostredníctvom krajských školských úradov. Pre určenie školského úradu, prostredníctvom ktorého pôjdu finančné toky zriaďovateľovi je sídlo zriaďovateľa.

§ 4 §
V tomto ustanovení sa upravuje spôsob a postup financovania štátnych škôl. Zavádzajú sa pojmy potrebné na vyjadrenie princípov a realizáciu normatívneho financovania. Určuje normatívny príspevok pre školu ako súčin počtu jej žiakov a normatívu prislúchajúceho na jedného žiaka školy na jeden rok. Samotný normatív je súčtom mzdového normatívu a prevádzkového normatívu. Mzdový normatív predstavuje normované ročné náklady na mzdy zamestnancom vrátane odvodov pripadajúce na jedného žiaka a prevádzkový normatív vyjadruje normované ročné výdavky na prevádzku a zabezpečenie výchovno-vzdelávacieho procesu okrem miezd zamestnancom pripadajúce na jedného žiaka. Ustanovuje sa, že pri určovaní normatívov sa zohľadňuje druh a typ školy, jej veľkosť, personálna a ekonomická náročnosť študijného alebo učebného odboru, teplotné pomery v mieste školy a vyučovací jazyk. Vzhľadom na to, že začiatkom nového školského roka sa mení počet žiakov v základných školách a stredných školách, normatívny príspevok pre školu na kalendárny rok sa rozdeľuje a školám rozpisuje v dvoch častiach. Prvý normatívny príspevok je určený na mesiace január až august (normatívny …

§ 5 §
Toto ustanovenie rieši financovanie štátnych a verejných školských zariadení, ktoré podľa návrhu zákona prebieha podľa rovnakých princípov a pravidiel ako financovanie škôl, ale vzhľadom na rôznorodosť činností, ktorými jednotlivé zariadenia prispievajú k zabezpečeniu výchovno-vzdelávacieho procesu, je potrebné osobitne riešiť určité skupiny školských zariadení. Pri financovaní výchovno-vzdelávacích a záujmovo-vzdelávacích školských zariadení sa určuje normatívny príspevok pre školské zariadenie rovnakým postupom ako pre štátne školy. Pri financovaní školských účelových zariadení a poradenských zariadení sa vychádza z počtu detí, žiakov alebo chovancov, ktorým poskytujú služby, a ekonomickej náročnosti ich prevádzky. Určovanie normatívov pre jednotlivé typy verejných školských zariadení a kompetencie zriaďovateľov prerozdeľovať časť prostriedkov medzi školskými zariadeniami v ich pôsobnosti určí nariadenie vlády.

§ 6 §
Ustanovenie tohto paragrafu rieši financovanie neštátnych škôl a neštátnych školských zariadení. Ich financovanie bude normatívne podľa rovnakých pravidiel a normatívov ako pri štátnych školách a štátnych školských zariadeniach. Podmienkou poskytnutia dotácie je vypracovanie správy o hospodárení a jej predloženie príslušnému krajskému školskému úradu. Tým, že sa neštátnym školám a neštátnym školským zariadeniam poskytujú finančné prostriedky rovnako ako štátnym, záujem žiaka a jeho rodiča bude rozhodujúci pri ich financovaní. Školy o ktoré bude záujem a budú mať dostatočný počet žiakov, budú mať aj viac finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu. Slobodným výberom vzdelávacej inštitúcie a systémom financovania na žiaka sa sieť škôl prispôsobí vo vyššej miere potrebám občanov.

§ 7 §
Tento paragraf obsahuje spoločné ustanovenia. Ustanovujú sa v nich postupy pri získavaní informácií a podkladov od zriaďovateľov potrebných na rozpis finančných prostriedkov z úrovne ministerstva a krajských školských úradov Určuje sa priemerný ročný náklad, ktorý po zvýšení o očakávanú priemernú ročnú mieru inflácie a vynásobení počtom žiakov základných škôl a stredných škôl predstavuje minimálny celkový objem finančných prostriedkov pre základné školy, stredné školy a školské zariadenia (okrem verejných) zo štátneho rozpočtu podľa § 3 ods. 2 pre nasledujúci rok. Toto ustanovenie tiež rieši problematiku úpravy objemu finančných prostriedkov zriaďovateľom pri zmene počtu žiakov v školách alebo školských zariadeniach o viac ako 5% v čase od 1. januára do 31. augusta alebo od 1. septembra do 31. decembra (teda okrem zmien, ktoré nastanú v súvislosti s novým školským rokom). Je určené pre prípad výraznejších zmien v počte žiakov v súvislosti s mimoriadnymi situáciami predovšetkým v menších obciach s jednou školou (napr. náhle ukončenie prevádzky školy v menšej obci a presun žiakov …

§ 8 §
Toto ustanovenie rieši štátny dohľad nad dodržiavaním zákona, ktorý vykonáva ministerstvo. Výkonom dohľadu podľa tohto zákona ministerstvom nie sú dotknuté oprávnenia iných kontrolných orgánov.

§ 9 §
Tento paragraf obsahuje prechodné ustanovenia. Zmierňujú sa nimi na obdobie 3 rokov dopady vyplývajúce z uplatňovania tohto zákona u zriaďovateľov škôl a školských zariadení, ktoré z hľadiska počtu žiakov nedosahujú výkony zodpovedajúce ich financovaniu v uplynulých rokoch. Využíva sa na to princíp garantovaného minima, ktorý zabezpečí, že medziročný pokles finančných prostriedkov na žiaka nemôže byť väčší ako stanovená hranica. Počas prechodného obdobia sa vytvára tiež rezerva z objemu finančných prostriedkov na bežné výdavky škôl a školských zariadení, ktorá tiež slúži na prechodné zmierňovanie rozdielov vyplývajúcich z uplatňovania tohto zákona prostredníctvom dohodovacieho konania. Garantované minimum zmierni na prechodné obdobie dopad normatívneho systému financovania škôl a školských zariadení na žiaka v prípade, ak zriaďovateľ nie je z rôznych dôvodov v krátkom čase schopný prispôsobiť náklady na prevádzku škôl a školských zariadení v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti systému financovania podľa tohto zákona.

§ 10 §
Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2004. Bratislava, 21. augusta 2003 Mikuláš D z u r i n d a v. r. predseda vlády Slovenskej republiky Martin F r o n c v. r. minister školstva Slovenskej republiky

čl. III

čl. III bod 1 §
Financovanie výchovno-vzdelávacieho procesu a prevádzky základných umeleckých škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti obcí a vyšších územných celkov (verejné základné umelecké školy), v roku 2004 je zabezpečované z prostriedkov štátneho rozpočtu, napriek tomu, že sa jedná o originálne kompetencie územnej samosprávy. Pretože štát bude zabezpečovať naďalej len financovanie súkromných a cirkevných ZUŠ (neštátne ZUŠ) v zmysle zákona č. 597/2003 Z. z., v poznámke pod čiarou k odkazu 3 bola vypustená časť týkajúca sa definície verejných základných umeleckých škôl podľa zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve.

čl. III bod 2, 6 §
V nadväznosti na vypustenie písmena a) v § 10 odsek 5 zákona č. 596/2003 Z. z. podľa bodu 1 článku II zákona, je potrebné legislatívne upraviť poznámku pod čiarou k odkazu 6.

čl. III bod 3
Zo zákona sa vypúšťa financovanie verejných základných umeleckých škôl (ZUŠ) z prostriedkov štátneho rozpočtu.

čl. III bod 4 §
Vzhľadom na zrušenie financovania verejných ZUŠ odvolávka na financovanie neštátnych ZUŠ rovnako ako u verejných ZUŠ nemá opodstatnenie.

čl. III bod 5 §
Okrem ZUŠ aj ďalšie originálne kompetencie územnej samosprávy v oblasti školstva, ktorých financovanie do roku 2004 bolo zabezpečované v kapitole Súhrnný finančný vzťah k obciam a vyšším územným celkom, budú od roku 2005 financované výnosom podielovej dane. Vzhľadom na to, že v zákone č. 597/2003 Z. z. sú viaceré ustanovenia, ktoré sa vzťahujú všeobecne na „školské zariadenia“ zaradené do siete, teda aj na „verejné školské zariadenia“, ktoré zákon č. 597/2003 Z. z. definuje v § 1 odsek 6 ako školské zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti obcí a vyšších územných celkov, bolo potrebné komplexne riešiť vyňatie zo zákona zmenu financovania týchto zariadení prostredníctvom zapojenia podielovej dane.

čl. III bod 7 §
Doplnením textu odseku 7 paragrafu 1 bolo potrebné jednoznačne zadefinovať vzťah zákona ku školským zariadeniam v pôsobnosti územnej samosprávy v prípade, ak ide o prenesený výkon štátnej správy.

čl. III bod 8, 9, 10 a 11 §
Nadväzuje na zdôvodnenie uvedené k bodom 1 a3.

čl. III bod 12 §
Vzhľadom na absenciu ustanovenia týkajúceho sa rozpočtovania kapitálových výdavkov na rekonštrukciu školských objektov a na modernizáciu škôl a školských zariadení v kapitole MŠ SR, bolo potrebné v tomto smere zákon doplniť.

čl. III bod 13, 14 a 17 §
V zmysle zákona č. 597/2003 Z. z. štát nezabezpečuje financovanie kapitálových výdavkov na školstvo, ktoré sú originálnou kompetenciou územnej samosprávy. Nie je preto opodstatnené direktívne určovať územnej samospráve normatívy na tieto výdavky. Rozhodnutie o disponovaní s prostriedkami získanými z výnosu podielovej dane je plne v kompetencii obce resp. vyššieho územného celku.

čl. III bod 15 §
Vzhľadom na zmenu systému financovania samosprávnych kompetencií obcí a vyšších územných celkov pri financovaní verejných ZUŠ a verejných školských zariadení bolo potrebné novelizovať paragraf 5 zákona.

čl. III bod 16, 18, 19 a 20 §
Nadväzuje na body 1 a 3 článku.

čl. III bod 21 §
Vzhľadom na to, že prostredníctvom rozpočtovej kapitoly Súhrnný finančný vzťah sa nebudú od roku 2005 zabezpečovať zdroje na výkon samosprávnych pôsobností v oblasti školstva, v odseku 3 navrhujeme vypustiť Ministerstvo financií SR.

čl. I

čl. I bod 1 §
V ustanovení § 1 ods. 1 sa upravuje okruh škôl a školských zariadení, ktoré budú od 1. januára 2007 naďalej financované z kapitoly Ministerstva školstva SR. V ustanovení § 1 ods. 3 ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu so zmenou okruhu škôl a školských zariadení, ktoré budú od 1. januára 2007 naďalej financované podľa tohto zákona. V pôvodnom ustanovení § 1 sa vypúšťa ods. 4. Táto legislatívno-technická úprava súvisí s úpravou okruhu škôl a školských zariadení, ktoré budú od 1. januára 2007 naďalej financované podľa tohto zákona. V ustanovení § 1 ods. 4 ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu so zmenou okruhu škôl a školských zariadení, ktoré budú od 1. januára 2007 naďalej financované podľa tohto zákona. V ustanovení § 1 ods. 5 upravuje okruh škôl, v ktorých sa vzdelávanie a ďalšie služby môžu poskytovať za úhradu v súvislosti so zmenou okruhu škôl a školských zariadení, ktoré budú od 1. januára 2007 naďalej financované podľa tohto zákona. Ustanovenie § 1 ods. 6 …

čl. I bod 2 §
Upravuje sa znenie úvodnej vety z dôvodu zmeny vo financovaní neštátnych základných umeleckých škôl a neštátnych školských zariadení, ktoré budú od januára 2007 financované z výnosu dane.

čl. I bod 3 §
V ustanovení § 3 ods. 2 písm. c) sa upravuje okruh škôl, pre ktoré sa v kapitole ministerstva rozpočtujú finančné prostriedky na výchovno-vzdelávací proces, prevádzku a riešenie havarijných situácií v súvislosti so zmenou financovania neštátnych školských zariadení.

čl. I bod 4 §
V ustanovení § 3 ods. 3 sa upravuje okruh škôl, ktoré sú financované podľa § 6 zákona v súvislosti so zmenou financovania neštátnych základných umeleckých škôl a neštátnych školských zariadení od 1. januára 2007.

čl. I bod 5 §
V ustanovení § 3 ods. 6 sa upravuje okruh zriaďovateľov, ktorí musia poskytnuté finančné prostriedky z kapitoly ministerstva použiť len na účely ustanovené týmto zákonom, zmena súvisí so zmenou financovania neštátnych školských zariadení.

čl. I bod 6 §
Do ustanovenia § 4 ods. 5 sa dopĺňa ďalšie kritérium, na základe ktorého sa určuje mzdový normatív. Zaradenie pedagogických zamestnancov do platových tried ovplyvňuje potrebu finančných prostriedkov na zabezpečenie výchovno-vzdelávacieho procesu v školách a školských zariadeniach.

čl. I bod 7 §
Upravuje sa nadpis ustanovenia § 6 z dôvodu zmeny vo financovaní neštátnych základných umeleckých škôl a neštátnych školských zariadení. V novom ustanovení § 6 odsek 2 sa určuje podmienka na pridelenie finančných prostriedkov pre neštátnu školu na nasledujúci kalendárny rok. Zmena tohto ustanovenia súvisí so zmenou financovania neštátnych základných umeleckých škôl a neštátnych školských zariadení od 1. januára 2007.

čl. I bod 8 §
V ustanovení § 7 ods. 1 sa určuje zriaďovateľovi neštátnej školy predložiť k súhrnnej správe o hospodárení za zriaďovateľa prílohy – správy o hospodárení neštátnych škôl v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti. Zároveň sa upravuje dátum, do ktorého je ministerstvo povinné oznámiť zriaďovateľom obsah a formu súhrnnej správy o hospodárení. Posunutie termínu oznámenia podrobností umožní ministerstvu prispôsobovať štruktúru poskytovaných údajov, ktoré sú obsahom správy o hospodárení a navrhovaným legislatívnym zmenám vo financovaní.

čl. I bod 9 §
Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zmenou financovania neštátnych základných umeleckých škôl a neštátnych školských zariadení od 1. januára 2007.

čl. I bod 10 §
V ustanovení § 7 ods. 2 písm. c) sa vypúšťa termín, ktorý nie potrebné opätovne zdôrazňovať pri predkladaní ďalších údajov súvisiacich so správou o hospodárení, nakoľko sa spomína v ustanovení § 7 ods. 1 zákona. Takto upravený text je jednoduchší a čitateľnejší.

čl. I bod 11 §
Úprava ustanovenia § 7 ods. 4 súvisí so zmenou financovania neštátnych základných umeleckých škôl a neštátnych školských zariadení od 1. januára 2007. V tomto ustanovení sa zároveň upresňuje dátum rozhodujúci pre počet žiakov použitý pri určovaní normatívneho príspevku v súlade s ustanovením § 4 ods. 3. Dátum sa ustanovil na 15. september, nakoľko prevažná väčšina štatistických výkazov Škol (MŠ SR) sa vypĺňa školami a školskými zariadeniami k tomuto dátumu. Ďalej sa mení dátum, do ktorého oznámi ministerstvo zriaďovateľom každoročne podrobnosti o požadovaných údajoch a forme ich poskytnutia z 15. júna na 31. augusta. Posunutie termínu umožní upraviť štruktúru požadovaných údajov aj pre potreby pripravovaných zmien v nariadení vlády k zákonu.

čl. I bod 12 §
V ustanovení § 7 ods. 8 sa upresňujú pravidlá pre výpočet finančných prostriedkov na bežné výdavky podľa § 3 ods. 2.

čl. I bod 13 §
Zmena ustanovenia § 8 ods. 2 súvisí so zmenou financovania neštátnych základných umeleckých škôl a neštátnych školských zariadení. Toto ustanovenie sa dopĺňa o štátne školské zariadenia, ktoré sú financované podľa tohto zákona a je potrebné, aby ministerstvo malo dohľad nad správnosťou použitia metód a postupov pri financovaní týchto školských zariadení.

čl. I bod 14 §
Za § 8 sa vkladá nové ustanovenie § 8a. V § 8a odseku 1 sa ruší časové obmedzenie, počas ktorého sa poskytujú zriaďovateľom štátnych škôl finančné prostriedky vo výške garantovaného minima a podmienky pre ich poskytnutie. V ustanovení § 8a odseku 2 sa ruší časové obmedzenie, počas ktorého sa v rozpočte ministerstva vyčlení rezerva, ktorá je určená na zmierňovanie rozdielov vyplývajúcich z uplatňovania tohto zákona. Ministerstvo môže v rámci dohodovacieho konania so zriaďovateľom na základe jeho žiadosti v odôvodnených prípadoch upraviť v rámci rezervy objem zriaďovateľovi pridelených finančných prostriedkov. Za odôvodnené prípady sa považujú požiadavky zriaďovateľov škôl na finančné prostriedky potrebné na zabezpečenie zvýšených osobných výdavkov zamestnancov škôl (napríklad z dôvodu zvyšovania platov) a finančné prostriedky potrebné na zabezpečenie prevádzky škôl (napríklad z dôvodu zvýšených finančných nákladov na výrobu tepla v extrémnom zimnom období), pretože normatívne finančné prostriedky pridelené zriaďovateľom škôl v príslušnom kalendárnom roku sú nižšie než sú skutočné náklady.

čl. I bod 15 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá súvisí so zmenou financovania neštátnych základných umeleckých škôl a neštátnych školských zariadení od 1. januára 2007.

čl. I

čl. I bod 1 §
Legislatívno-technická úprava vnútorných odkazov v nadväznosti na ďalšie navrhované novelizačné body.

čl. I bod 2 §
Navrhuje sa rozšíriť skupinu prijímateľov príspevku na výchovu a vzdelávanie detí v materských školách prideľovaného podľa § 6b zákona aj o deti z rodín, v ktorých je zákonný zástupca dieťaťa poberateľom pomoci v hmotnej núdzi. Ustanovenie § 28 ods. 6 písm. b) zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „školský zákon“) oslobodilo zákonných zástupcov detí od povinnosti prispievať na čiastočnú úhradu nákladov. Cieľom návrhu je odstrániť problémy z aplikačnej praxi pri prijímaní týchto detí do materskej školy, nakoľko sa za deti neuhrádza príspevok, čím sa pre tieto deti zlepší prístup k predškolskému vzdelávaniu. Výška príspevku na výchovu a vzdelávanie je vo výške 15% zo sumy životného minima na jedno nezaopatrené dieťa.

čl. I bod 3
Aktualizuje sa znenie poznámky pod čiarou v súvislosti s novelou školského zákona (§ 64 ods. 3), nakoľko náklady na triedy prvého ročníka v stredných školách pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a v študijných odboroch, v ktorých sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje v cudzom jazyku na základe medzinárodnej dohody pre prijímacie konanie pre nasledujúci školský rok otvorené nad rámec rozhodnutia orgánu miestnej štátnej správy v školstve sa nefinancujú.

čl. I bod 4 a 5 §
Precíznejšie sa identifikujú zdroje financovania škôl a školských zariadení financovaných zo štátneho rozpočtu.

čl. I bod 6 a 7 §
Aktualizácia vnútorných odkazov v súvislosti so zmenami v bodoch 4 a 5.

čl. I bod 8 a 10 §
Aktualizácia súvisí so zmenou štruktúry zákona, zadefinovaním nenormatívnych príspevkov v samostatných ustanoveniach.

čl. I bod 9
Aktualizuje sa znenie poznámky pod čiarou v súvislosti s novelizáciou § 13 školského zákona.

čl. I bod 11 §
Navrhuje sa spresnenie poskytovania finančných nákladov na osobné náklady pedagogických zamestnancov škôl, v ktorých sa vzdelávanie považuje za sústavnú prípravu na povolanie, a to o zohľadňovanie aj rokov praxe. Zber údajov sa uskutoční prostredníctvom rezortného informačného systému, pôjde o zber 1 188 údajov. Roky praxe môžu ovplyvniť výdavky na osobné náklady od 0% do 24%. V súčasnosti sa zohľadňuje len zaradenie zamestnancov do platových tried, pracovných tried, skutočnosť, či poberá zamestnanec kreditový príplatok 0%, 6% alebo 12%.

čl. I bod 12 §
Pri normatívnom financovaní škôl, v ktorých sa vzdelávanie považuje za sústavnú prípravu na povolanie, mohlo ministerstvo zohľadniť veľkosť školy, a to vzhľadom na počet žiakov školy. Veľkosť školy sa zohľadňuje pri prideľovaní finančných prostriedkov na osobné náklady a prevádzkové náklady, a to prostredníctvom kompenzačného príspevku, t.j. podľa § 4 ods. 1 a prílohy č. 7 nariadenia vlády SR č. 630/2008 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti rozpisu finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu pre školy a školské zariadenia v znení neskorších predpisov. Nahradením slov „možno zohľadniť“ slovami „sa zohľadní“, v § 4 ods. 5 a 6, sa toto kritérium stáva povinným pri normatívnom financovaní škôl vrátane škôl s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny, v ktorých sa vzdelávanie považuje za sústavnú prípravu na povolanie. Toto kritérium zohľadňuje ministerstvo pri normatívnom financovaní aj v súčasnosti. Súčasné hodnoty kompenzačného koeficientu ministerstvo plánuje prehodnotiť a zohľadniť diferencovane veľkosť školy (počet žiakov základnej školy) napr. do 50 žiakov, do 100 žiakov a podobne.

čl. I bod 13 §
Pôvodné ustanovenie § 4a Špecifiká sa navrhuje rozdeliť na dve samostatné ustanovenia, a to § 4a Finančné prostriedky na osobné náklady asistentov učiteľa pre žiakov so zdravotným znevýhodnením a § 4aa Príspevok na dopravu žiakov. V pôvodných pravidlách týkajúcich sa prideľovania finančných prostriedkov na osobné náklady asistentov učiteľa pre žiakov so zdravotným znevýhodnením sa navrhuje zmeniť termín predkladania žiadosti na 31. mája príslušného kalendárneho roka, aby mohli byť pridelené finančné prostriedky na školský rok, nie na kalendárny rok, a termín zverejňovania údajov o pridelení finančných prostriedkov na asistentov učiteľa. V žiadosti sa okrem stupňa a miery postihnutia žiakov bude sledovať aj druh postihnutia. Ostatné pravidlá sa nemenia.

čl. I bod 14 §
V novom ustanovení § 4aa sa upravujú pravidlá poskytovania finančných prostriedkov zákonným zástupcom žiakov na dopravu žiakov základných škôl a špeciálnych základných škôl do školy a späť do miesta trvalého pobytu, ak v mieste trvalého pobytu nemajú zriadenú školu alebo jej časť s príslušným vyučovacím jazykom. Ide o úlohu z Programového vyhlásenia vlády SR na roky 2016 až 2020. Pôvodný systém prideľovania finančných prostriedkov na dopravu žiakov do školy a späť do miesta trvalého pobytu žiaka sa nenavrhuje zmeniť v ostatných prípadoch. Navrhuje sa zohľadniť vyučovací jazyk školy, poskytovať finančné prostriedky na dopravu žiakov do školy a späť do miesta trvalého pobytu žiaka, a to do najbližšej školy. Podľa týchto pravidiel sa poskytujú finančné prostriedky na dopravu žiakov do školy a späť už v súčasnosti, a to žiakom špeciálnych základných škôl a cirkevných škôl. Ak je v obci základná škola s vyučovacím jazykom slovenským a žiak má záujem navštevovať základnú školu s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny, finančné prostriedky na dopravu …

čl. I bod 15 a 16 §
Zriaďovateľ, ktorý zistil alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti mohol zistiť, že stav majetku školy alebo majetku školského zariadenia ohrozuje alebo neriešením stavu bude ohrozovať prevádzku majetku školy alebo majetok školského zariadenia, je povinný v súlade s požiadavkami potrebnej odbornej alebo náležitej starostlivosti urobiť všetko, čo by v obdobnej situácii urobila iná rozumne starostlivá osoba v obdobnom postavení na jej prekonanie. Cieľom úpravy je oddeliť financovanie skutočných havarijných stavov školských objektov od požiadaviek na financovanie modernizácie školských objektov. V prípade, ak nebude možné zo žiadosti jednoznačne určiť, či ide o havarijný stav školského objektu, ministerstvo vyzve žiadateľa o predloženie odborného posudku znalcom v príslušnom odbore alebo odvetví a ďalších dokladov súvisiacich s havarijnou situáciou. Na základe týchto dokladov rozhodne, či ide o zanedbanie povinností vlastníka školských objektov podľa odseku 2 alebo o havarijnú situáciu. Modernizáciu školských objektov navrhuje ministerstvo financovať v rámci dotácií, t.j. prostredníctvom § 6c zákona.

čl. I bod 17 §
Úprava pravidiel prideľovania finančných prostriedkov na rozvojové projekty súvisí s úpravou okruhu prijímateľov dotácií popísaných v § 6c zákona. V rámci rozvojových projektov sa navrhuje, aby žiadateľom o pridelenie finančných prostriedkov bol zriaďovateľ. Maximálna výška príspevku ministerstva v rámci rozvojového projektu bude 10 000 eur. Spoluúčasť zriaďovateľa alebo inej fyzickej osoba alebo právnickej osoby na realizácii rozvojového projektu sa navrhuje určovať vo výzve, a to zo sumy pridelenej ministerstvom na realizáciu rozvojového projektu. Ostatné pravidlá zostávajú zachované. Rozvojové projekty sa dotýkajú škôl a školských zariadení financovaných zo štátneho rozpočtu.

čl. I bod 18 až 21 §
Navrhuje sa znížiť počet žiakov školy (zo sociálne znevýhodneného prostredia), pri ktorom bude povinne v škole pôsobiť asistent učiteľa pre žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia. Zmena súvisí so zmenou § 107 školského zákona. Výška príspevku na jedného žiaka zo sociálne znevýhodneného prostredia sa v roku 2017 zvýšila o viac ako 100%, nakoľko podľa novej prísnejšej definície žiaka zo sociálne znevýhodneného prostredia uvedenej v § 107 školského zákona sa zníži počet žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia najmenej o polovicu. Presun účelu použitia finančných prostriedkov prideľovaných školám na žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia do § 4e z § 107 školského zákona z dôvodu zjednotenia súvisiacej úpravy financovania v jednom právnom predpise. Rovnako ako pri ostatných príspevkoch sa navrhuje zverejňovať výška príspevku na skvalitnenie podmienok na výchovu a vzdelávanie na žiaka zo sociálne znevýhodneného prostredia na webovom sídle ministerstva. Výpočet výšky príspevku je uvedený v odseku 2.

čl. I bod 22 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s úpravami v § 4a až 4e.

čl. I bod 23 §
Navrhujú sa vypustiť odseky 3 až 6 z tohto ustanovenia zákona a presunúť do § 7 pre všetkých zriaďovateľov škôl, v ktorých sa vzdelávanie považuje za sústavnú prípravu na povolanie.

čl. I bod 24 §
Navrhuje sa vypustiť účel použitia príspevku na výchovu a vzdelávanie detí materských škôl. Príspevok poskytuje ministerstvo zriaďovateľom materských škôl na deti, ktoré majú jeden rok pred plnením povinnej školskej dochádzky a aj na deti mladšie, ktoré pochádzajú z rodiny, v ktorej je zákonný zástupca dieťaťa poberateľom pomoci v hmotnej núdzi. Na ostatné deti v materskej škole prispieva zákonný zástupca dieťaťa. Navrhuje sa, aby účel použitia finančných prostriedkov pridelených ministerstvom a poskytnutých zákonným zástupcom dieťaťa bol rovnaký.

čl. I bod 25 až 29 §
Navrhuje sa poskytovať dotácie zriaďovateľom všetkých škôl a školských zariadení, t.j. aj zriaďovateľom základných a stredných škôl. Úpravy súvisia aj so zmenami navrhovanými v § 4d Financovanie rozvojových projektov. Úpravy pravidiel súvisia najmä s poskytovaním finančných prostriedkov na výstavbu modulových základných škôl, kedy podľa súčasného znenia zákona sa neuzatvárala zmluva na modernizáciu školských objektov. Nie všetci prijímatelia finančných prostriedkov postupovali v súlade s pokynmi ministerstva školstva. Cieľom je na základe uzatvorenej zmluvy vymôcť plnenie všetkých povinností a záväzkov súvisiacich s poskytovaním finančných prostriedkov na uvedený účel. Spoluúčasť zriaďovateľa alebo inej fyzickej alebo právnickej osoby na realizácii aktivity sa navrhuje určovať vo výzve, a to zo sumy pridelenej ministerstvom na realizáciu aktivity. Zároveň sa upravujú pravidlá prideľovania dotácií na základe predloženej žiadosti bez vypísania výzvy. Ministerstvo školstva postupovalo podľa týchto pravidiel aj v súčasnosti, no z hľadiska jednoznačnosti sa to navrhuje uviesť aj explicitne do zákona. To znamená, že ku každej predloženej žiadosti o dotáciu zadane komisia, ktorá predloží ministrovi návrh …

čl. I bod 30 až 32 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s prideľovaním finančných prostriedkov na záujmové vzdelávanie podľa nového ustanovenia, a to § 4ae.

čl. I bod 33 §
Úprava súvisí s úpravou § 4d a § 6c. Znenie súčasného § 7 ods. 10 písm. b) sa navrhuje presunúť do § 6c z dôvodu zjednotenia právnej úpravy poskytovania nenormatívnych finančných prostriedkov na rozvoj výchovy a vzdelávania a služby s tým súvisiace.

čl. I bod 34 a 35 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s vložením nových ustanovení do zákona.

čl. I bod 36 a 37 §
Navrhuje sa, aby ustanovenia uvedené v § 6a ods. 3 až 6 len pre zriaďovateľov súkromných škôl platili pre všetkých zriaďovateľov škôl, v ktorých sa vzdelávanie považuje za sústavnú prípravu na povolanie. Okrem toho sa navrhuje, aby Štátna školská inšpekcia oznamovala ministerstvu školstva porušenia škôl v rozsahu upravenom v § 7 ods. 18 namiesto zriaďovateľa školy. Niektorí zriaďovatelia škôl nedbali na plnenie tejto povinnosti.

čl. I bod 38 až 42 §
Navrhuje sa zvýšiť dolná hranica veku na žiakov základných umeleckých škôl, na ktorých sa budú obciam rozdeľovať podielové dane na činnosť základných umeleckých škôl, nakoľko trojročné a štvorročné deti sa v základných umeleckých školách nevzdelávajú. Navrhujú sa rozdeľovať podielové dane pre obce na činnosť školského klubu detí podľa počtu prijatých detí do školského klubu detí. V súčasnosti sa prideľujú podľa počtu všetkých žiakov základnej školy. Kritériom na pridelenie finančných prostriedkov obciam budú žiaci nultého až piateho ročníka základnej školy, nakoľko najmä títo žiaci navštevujú školský klub detí. Neznamená to však, že by ho nemohli navštevovať aj žiaci vyšších ročníkov základnej školy. Obce sa budú môcť naďalej slobodne rozhodnúť podľa akých pravidiel budú financovať náklady na činnosť školského klubu detí, a to určením pravidiel vo všeobecne záväznom nariadení obce. Navrhuje sa zmena v rozdeľovaní podielových daní obciam na stravovanie žiakov základných škôl. Obciam, ktoré na svojom území nemajú zriadené zariadenie školského stravovania sa nebudú prideľovať podielové dane, nakoľko nezabezpečujú školské stravovanie …

čl. I bod 43 až 47 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s vložením nových ustanovení do zákona.

čl. I bod 48 §
Vzhľadom na zmeny v predkladaní žiadostí o pridelenie finančných prostriedkov na osobné náklady asistentov učiteľa pre žiakov so zdravotným znevýhodnením rieši sa obdobie ich predkladania pre školský rok 2017/2018 a zverejňovanie údajov o pridelených finančných prostriedkoch na tento účel. V súvislosti s rozšírením príspevku na kurz pohybových aktivít v prírode na žiakov stredných škôl s osemročnou dĺžkou štúdia sa explicitne uvádza kalendárny rok, v ktorom sa prvýkrát príspevok poskytne na týchto žiakov dvakrát.

čl. V
Vzhľadom na skutočnosť, že v praxi nie je dôvodné požadovať, aby sa na zrušovanie škôl a školských zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti obce vyžadovalo vydanie všeobecne záväzného nariadenia navrhuje sa vypustenie príslušnej požiadavky. Návrh sa týka obcí aj samosprávnych krajov a zároveň tak samosprávnej pôsobnosti, ako aj preneseného výkonu štátnej správy. Cieľom návrhu tak je spružnenie systému, aby si formu zrušenia mohlo zvoliť každá jednotka územnej samosprávy podľa svojich aktuálnych potrieb.

čl. III (zákon č. 597/2003 Z. z.)

čl. III bod 1 §
Návrh súvisí s novelou zákona č. 245/2008 Z. z. a z nižšie uvedených dôvodov sa navrhuje umožnenie poskytovanie príspevku aj na odporúčané pracovné zošity.

čl. III bod 2 §
Podľa § 4ab ods. 2 zákona č. 597/2003 Z. z. „Príspevok na kurz pohybových aktivít v prírode môže verejná škola použiť na toho istého žiaka iba jedenkrát počas jeho štúdia v príslušnom druhu školy. Stredná škola s osemročným vzdelávacím programom môže použiť príspevok na kurz pohybových aktivít v prírode na toho istého žiaka jedenkrát počas jeho štúdia v prvom až štvrtom ročníku a jedenkrát počas jeho štúdia v piatom až ôsmom ročníku.“. Podľa § 4ac ods. 1 zákona č. 597/2003 Z. z. „Ministerstvo môže prideliť z kapitoly ministerstva a z kapitoly ministerstva vnútra v priebehu kalendárneho roka zriaďovateľovi verejnej školy príspevok na školu v prírode na žiaka prvého až štvrtého ročníka základnej školy a žiaka prvého až štvrtého ročníka základnej školy pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v závislosti od disponibilného objemu finančných prostriedkov ministerstva a ministerstva vnútra.“. Vzhľadom na to, že uvedené príspevky sú obmedzené na konkrétne ročníky a vo viacerých prípadoch nemohli byť z dôvodu súčasnej situácie vyčerpané, …

čl. I

čl. I bod 1 až 3 a 6 §
V priebehu školského roka pravidelne nastávajú situácie, s ktorými sa pri nastavovaní rozpočtu nepočíta. Môže ísť napríklad o zmenu právnych predpisov alebo o mimoriadnu situáciu. Právne predpisy v týchto situáciách neupravujú jednoznačne postup pri zabezpečovaní finančných prostriedkov zriaďovateľom na pokrytie takto neočakávaných výdavkov. Ak napr. zo zmeny právneho predpisu vyplýva pre školu alebo školské zariadenie nová povinnosť, na ktorú neboli rozpočtované prostriedky, tak na jej zabezpečenie je potrebné zaviesť nový príspevok, ktorý by mal umožniť úhradu takýchto nákladov.

čl. I bod 4 §
Súčasné nastavenie dotácií v oblasti regionálneho školstva síce umožňuje poskytnutie finančných prostriedkov aj vo vzťahu k „školským objektom“, t. j. k budovám škôl a školských zariadení, ale je limitované len na ich modernizáciu. Prax ukazuje, že toto obmedzenie nie je vyhovujúce, vzhľadom na to, že je žiaduce podporovať aj výstavbu úplne nových objektov, resp. iné stavebné úpravy, ako len modernizáciu. Aj s povinným predprimárnym vzdelávaním je spojená potreba zvyšovania kapacít, okrem iného aj výstavbou nových objektov, resp. prístavbami.

čl. I bod 5 §
V § 7a sa navrhuje, vzhľadom na zámer zavedenia vyššieho koeficientu pre deti so ŠVVP v „bežnej“ materskej škole, je potrebné disponovať príslušnými údajmi, ktoré sa doposiaľ nezbierajú. Tieto deti budú v kontexte návrhu § 9j ods. 2 zohľadnené aj pri financovaní roku 2021 podľa stavu k 31. decembru 2020.

čl. I bod 7 §
Navrhovaná úprava nadväzuje na zavedenie povinného predprimárneho vzdelávania v materskej škole. Nové kapacity materských škôl môžu byť dobudované aj po 15. septembri príslušného školského roka. V tejto súvislosti je potrebné brať do úvahy aj počty detí, ktoré budú prijímané po 15. septembri do novovybudovaných kapacít materských škôl. V opačnom prípade by obce nezískali finančné prostriedky z podielových daní na nasledujúci kalendárny rok za tieto deti. V navrhovanom prechodnom ustanovení sa rieši aj zber údajov o počte detí verejných materských škôl (deti v špeciálnych materských školách v zriaďovateľskej pôsobnosti okresného úradu v sídle kraja) na určovanie normatívneho príspevku a príspevku na výchovu a vzdelávanie detí materských škôl poskytovaného zo štátneho rozpočtu.

čl. I bod 8 §
Navrhovaná úprava rieši poskytnutie príspevku na výchovu a vzdelávanie pre deti, ktoré majú jeden rok pred plnením povinnej školskej dochádzky na obdobie január až august 2021. V súčasnosti nie je v právnych predpisoch účinných od 1. januára 2021 riešené poskytnutie príspevku pre tieto deti na uvedené obdobie.

čl. IV

čl. IV bod 1 §
Cieľom zmeny § 1 ods. 3 je zabezpečenie financovania materských škôl zriadených vysokými školami alebo ústrednými orgánmi štátnej správy. Vzhľadom na zriaďovateľa nejde o „typickú“ súkromnú materskú školu. Zároveň týmto materským školám má byť poskytovaný len „príspevok na výchovu a vzdelávanie“, aj to len vo vzťahu k povinnému predprimárnemu vzdelávaniu. Preto je potrebné odlíšiť financovanie materských škôl zriadených vysokými školami a ústrednými orgánmi štátnej správy od financovania súkromných materských škôl. Na dosiahnutie tohto cieľa uvedení zriaďovatelia nemôže byť na účely zákona č. 597/2003 Z. z. vnímaní ako „iné právnické osoby“.

čl. IV bod 2 a 5 §
Legislatívno-technická úprava nadväzujúca na terminologické zmeny v § 13 zákona č. 245/2008 Z. z. v rámci novelizačného článku I.

čl. IV bod 3
Technická úprava § 3 ods. 2 v nadväznosti na doplnenie možnosti o ďalších zriaďovateľov, ktorý budú môcť poskytovať povinné predprimárne vzdelávanie a nadväznosť na financovanie, keďže je potrebné poskytovanie príspevku na výchovu a vzdelávanie upraviť aj vo vzťahu k rozpočtovej kapitole, z ktorej sa bude tento príspevok poskytovať.

čl. IV bod 4 §
V novelizačnom článku I sa doplnením nového písmena do § 2 zákona č. 245/2008 Z. z. zavádza pojem „účastník výchovy a vzdelávania“ pre doterajších „žiakov“ nad 27 rokov. V nadväznosti na tento nový pojem je potrebné upraviť aj normatívne financovanie na tieto osoby. Prvým krokom je právna fikcia na účely zákona č. 597/2003 Z. z. tak, aby bol na tieto osoby aplikovateľný § 4. Následne normatívne financovanie týchto osôb bude upravené v rámci novely nariadenia vlády č. 630/2008 Z. z.

čl. IV bod 6 §
Úprava súvisí so skutočnosťou, že nepredvídateľnosť nákladov nemusí byť spojená výlučne s ich špecifickým charakterom. Preto sa tieto náklady rozdeľujú na dve skupiny: tie, ktoré majú špecifický charakter, a tie, ktoré nemožno predvídať.

čl. IV bod 7 §
Vzhľadom na to, že cieľom zriaďovania materských škôl vysokými školami, resp. ústrednými orgánmi štátne správy má byť rozšírenie kapacít povinného predprimárneho vzdelávania, aj ich financovanie zo štátneho rozpočtu má byť zamerané práve na túto činnosť. Preto sa navrhuje poskytovanie finančných prostriedkov pre týchto zriaďovateľov obmedziť len na „príspevok na výchovu a vzdelávanie“, aj to len vo vzťahu k povinnému predprimárnemu vzdelávaniu.

čl. IV bod 8 §
Zmena sankcie vo vzťahu k neoprávnenému použitiu finančných prostriedkov získaných na základe zákona č. 597/2003 Z. z.

čl. IV bod 9 §
Na účely príspevku na výchovu a vzdelávanie pre registrované zariadenie sa jednoznačne upravuje, že zriaďovateľ má poskytovať ministerstvu školstva nielen samotný počet detí.

čl. IV bod 10 §
Prechodne sa upravuje financovanie účastníkov výchovy a vzdelávanie, ako novovytvorenej skupiny osôb tak, aby sa nový mechanizmus nevzťahoval na tých, ktorí začali štúdium podľa doterajších predpisov. Rovnako sa na prechodné obdobie zachováva aj financovanie zariadení poradenstva a prevencie, keďže k transformácii existujúcich dochádza až od 1. januára 2023.

čl. IV bod 11 a 12 §
Legislatívno-technické úpravy v nadväznosti na zmenu terminológie a s cieľom zjednotenia pojmov.

čl. II

čl. II bod 1 §
Legislatívno-technická úprava.

čl. II bod 2 §
Navrhuje sa odstrániť obmedzenie vo vzťahu k zriaďovateľom súkromných škôl, pokiaľ ide o používanie finančných prostriedkov poskytovaných podľa § 4 zákona č. 597/2003 Z. z. vzhľadom na to, že pri cirkevných školách také obmedzenie nie je, a teda cieľom je zjednotenie prístupu k „neštátnym“ zriaďovateľom.

čl. II bod 3 §
Navrhovaná úprava nadväzuje na čl. I vo vzťahu k zvýšeniu veku žiakov a poslucháčov, na ktorých sa majú poskytovať finančné prostriedky na mzdy a prevádzku. Navrhuje sa zjednotenie zbieraných údajov vo vzťahu k zriaďovateľom príslušných súkromných škôl a školských zariadení a cirkevných škôl a školských zariadení, vzhľadom na to, že na základe zberu údajov podľa § 7a zákona č. 597/2003 Z. z. sa poskytujú finančné prostriedky na mzdy a prevádzku podľa § 6 ods. 12 písm. b) a § 9 ods. 12 písm. b) zákona č. 596/2003 Z. z.

čl. II bod 4 §
Navrhovaným ustanovením sa upravuje spôsob a rozsah zberu údajov na účely rozdeľovania a poukazovania výnosu dane z príjmov obciam vo vzťahu k prechodnému obdobiu na rok 2022, vzhľadom na to, že účinnosť zákona sa navrhuje k 1. januáru 2022, pričom údaje na tento účel sa zbierajú už k 15. septembru predchádzajúceho kalendárneho roka. Zber príslušných údajov sa upravuje s ohľadom na zavedenie nového spôsobu financovania vybraných súkromných škôl a školských zariadení a cirkevných škôl a školských zariadení prostredníctvom zmluvy o financovaní tak, aby na účely jej uzatvorenia obec v prechodnom období na rok 2022 zohľadňovala počet detí, žiakov a poslucháčov príslušných škôl a školských zariadení podľa stavu k 15. septembru 2021.

čl. I

čl. I bod 1 §
Navrhovaná úprava je východiskovým bodom k zmene financovania neštátnych zariadení poradenstva a prevencie, ktoré boli doposiaľ financované z výnosu dane z príjmov fyzických osôb, a ich nastavenie na financovanie zo štátneho rozpočtu podľa zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov. Predmetná úprava spresňuje, ktoré školy a školské zariadenia sú financované podľa uvedeného zákona.

čl. I bod 2 §
Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na úpravu odkazov v bode 1.

čl. I bod 3 §
Návrh reflektuje zmenu financovania neštátnych zariadení poradenstva a prevencie a poskytovanie finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu pre tieto poradenské zariadenia rovnako ako sa v súčasnosti financujú zariadenia poradenstva a prevencie v zriaďovateľskej pôsobnosti regionálnych úradov školskej správy.

čl. I bod 4 §
Keďže predmetom návrhu je úprava financovania neštátnych zariadení poradenstva a prevencie, bolo by opodstatnené ich uviesť aj v doterajšom § 1 ods. 7 zákona č. 597/2003 Z. z. Tento krok by však zároveň bol nesystémový, keďže už podľa účinného znenia § 130 ods. 7 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov „Zariadenia poradenstva a prevencie, ktorých zriaďovateľom je orgán miestnej štátnej správy v školstve, poskytujú deťom, žiakom, zákonným zástupcom alebo zástupcom zariadenia, zamestnancom škôl a školských zariadení odborné činnosti podľa odseku 1 bezplatne.“. Z uvedeného vyplýva, že voči neštátnym zariadeniam poradenstva a prevencie už v súčasnosti neexistuje obmedzenie na požadovanie úhrady za vykonávanie odborných činností. A keďže sa v § 1 ods. 7 zákona č. 597/2003 Z. z. v zmysle vyššie uvedeného nedopĺňajú neštátne zariadenia poradenstva a prevencie vzhľadom na to, že možnosť úhrady vyplýva už z existujúcich ustanovení zákona č. 245/2008 Z. z., to …

čl. I bod 5 §
Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na vypustenie legislatívnej skratky „regionálne školstvo“.

čl. I bod 6 a 9 §
Cieľom je v súvislosti so zmenou financovania neštátnych zariadení poradenstva a prevencie určiť zdroje ich financovania a účel použitia týchto zdrojov. Vychádza sa pritom z obdobnej konštrukcie, ako je použitá pri zdrojoch financovania škôl, pričom sú uvedené len tie zdroje, ktoré sú relevantné pre zariadenia poradenstva a prevencie.

čl. I bod 7 §
Úprava súvisí s financovaním neštátnych zariadení poradenstva a prevencie zo štátneho rozpočtu a vymedzuje účel použitia pridelených finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu.

čl. I bod 8 §
Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na vloženie nového odseku (bod 6).

čl. I bod 10 §
Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na vypustenie legislatívnej skratky „regionálne školstvo“.

čl. I bod 11 §
Navrhovaná úprava súvisí s vplyvom zmeny financovania neštátnych zariadení poradenstva a prevencie na rozpočtovanie finančných prostriedkov v kapitole ministerstva. V dôsledku uvedenej skutočnosti sa samostatne upravuje určovanie objemu finančných prostriedkov pre zariadenia poradenstva a prevencie.

čl. I bod 12 §
Úprava súvisí s tým, že sa novelou nastavujú osobitné východiská financovania zariadení poradenstva a prevencie vo všeobecnosti.

čl. I bod 13 §
Cieľom navrhovanej úpravy je určiť v zákone východiskové údaje, ktoré sa použijú pri výpočte finančných prostriedkov pre zariadenia poradenstva a prevencie vo všeobecnosti. Pri výpočte objemu finančných prostriedkov sa bude vychádzať z počtu detí, ktorým bola poskytnutá odborná činnosť zariadením poradenstva a prevencie. Zároveň sa budú zohľadňovať aj výkony odborných činnosti poskytnutých príslušným zariadením za uplynulý školský rok. Zohľadňovanie výkonov reflektuje to, že rôzne činnosti majú rôznu nákladovú náročnosť.

čl. I bod 14 §
Vzhľadom na to, že neštátne zariadenia poradenstva a prevencie budú financované zo štátneho rozpočtu, je potrebné určiť spôsob a podmienky prideľovania a poskytovania finančných prostriedkov pre tieto neštátne zariadenia zo štátneho rozpočtu. Východiskom pre odseky 1 až 3 je konštrukcia ustanovení o financovaní súkromných škôl modifikovaná na potreby zariadení poradenstva a prevencie. Východiskom pre odseky 4 a 5 je konštrukcia ustanovení § 4 ods. 7 a 9.

čl. I bod 15 §
Navrhovaná úprava súvisí s financovaním neštátnych zariadení poradenstva a prevencie zo štátneho rozpočtu a vypracovaním správy o hospodárení, keďže v tejto súvislosti je opodstatnená úprava náležitostí správy o hospodárení rovnako, ako sa vzťahujú na súkromné školy a cirkevné školy.

čl. I bod 16 §
Návrh reflektuje na potrebu upraviť objem finančných prostriedkov vyčlenený pre účelovo určené nenormatívne výdavky, ktorých objem sa každoročne navyšuje na základe reálnych potrieb (napr. platby cez špecifiká). Tá vznikla aj v dôsledku zákona č. 182/2023 Z. z., ktorým sa navýšil objem finančných prostriedkov poskytovaných podľa § 6b zákona č. 597/2003 Z. z. na príspevok na výchovu a vzdelávanie detí materských škôl. Tento príspevok sa poskytuje na základe počtu detí, pre ktoré je predprimárne vzdelávanie povinné, a podľa počtu detí, ktoré sú členmi domácnosti, ktorej členovi sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi, a sumy životného minima pre jedno nezaopatrené dieťa. Uvedenou novelou sa upravil objem finančných prostriedkov pripadajúcich z 43,75 % sumy životného minima na 60 % sumy životného minima pre deti, pre ktoré je predprimárne vzdelávanie povinné a z 15 % sumy životného minima na 30 % sumy životného minima pre deti v hmotnej núdzi.

čl. I bod 17 §
Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na vloženie nového odseku do § 5.

čl. I bod 18 §
Navrhovaná úprava spresňuje povinnosť regionálneho úradu školskej správy rozpísať finančné prostriedky pre školské zariadenia vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti pridelené aj podľa § 5 (t. j. vo vzťahu k štátnym zariadeniam poradenstva a prevencie).

čl. I bod 19 a 20 §
V súvislostí so zmenou financovania neštátnych zariadení poradenstva a prevencie zo štátneho rozpočtu a nie z výnosu dane z príjmov fyzických osôb je uvedené ustanovenie súvisiace so zberom dát na účely rozdeľovania a poukazovania výnosu dane z príjmov obciam nadbytočné a navrhuje sa vypustiť.

čl. I bod 21 §
Uvedená úprava súvisí so zmenou financovania neštátnych zariadení poradenstva a prevencie.

čl. I bod 22 a 23 §
V súvislosti so zmenou financovania neštátnych zariadení poradenstva a prevencie sa rozširujú skutkové podstaty pokút podľa § 8b aj na ich zriaďovateľov.

čl. I bod 24 §
V nadväznosti na zmenu financovania neštátnych zariadení poradenstva a prevencie sa navrhuje, aby ministerstvo v rámci dohodovacieho konania so zriaďovateľom zariadenia poradenstva a prevencie malo možnosť prideliť finančné prostriedky aj pre tieto zariadenia.

čl. I bod 25 §
Prechodným ustanovením je potrebné zohľadniť zmenu financovania neštátnych zariadení poradenstva a prevencie aj vo vzťahu k údajom, ktoré sa použijú na výpočet normatívneho finančného príspevku na roky 2024 až 2026 zo štátneho rozpočtu pre tieto zariadenia. Pri uvedených údajoch pre potreby financovania zariadení poradenstva a prevencie nepôjde o osobné údaje o fyzickej osobe. V prechodnom ustanovení sa upravuje sankcia za poskytnutie nesprávnych údajov pre potreby financovania zariadení poradenstva a prevencie alebo ich neposkytnutie v zákonom určenej lehote spôsobom určeným ministerstvom vo vzťahu k § 8b ods. 1 písm. a) šiestemu bodu a písm. g) zákona č. 597/2003 Z. z.