zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy

Súčasne platný zákon o rozpočtových pravidlách, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 1996, v súlade s vymedzeným predmetom úpravy sa zaoberá hlavne štátnym rozpočtom ako základným ekonomickým nástrojom finančnej politiky štátu. Zameriava sa hlavne na rozpočtový proces od zostavovania štátneho rozpočtu, jeho schvaľovania, vykonávanie rozpočtových opatrení. V rámci nakladania s verejnými prostriedkami sa sústreďuje na prostriedky štátneho rozpočtu. Zmeny v spoločnosti od roku 1996, prísun predvstupových finančných nástrojov, príprava na členstvo v Európskej únii vo vzťahu k rozpočtu Európskej únie, zabezpečenie medzinárodnej porovnateľnosti ekonomických údajov z hľadiska vyčíslenia schodku v rámci verejnej správy a v neposlednom rade reforma verejnej správy si vynútili každoročné čiastkové úpravy tohto základného finančného predpisu, celkove má zákon 17 noviel (18. je v legislatívnom procese).
Návrh nového zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy oproti platnej právnej úprave obsahuje tieto najdôležitejšie zmeny:
Všeobecnú a ucelenú úpravu nakladania s verejnými prostriedkami, jednotnú a všeobecne platnú definíciu sektora verejnej správy v právnom poriadku Slovenskej republiky a prostredníctvom nej vymedzenie verejných prostriedkov v súlade s platnými medzinárodnými štandardami – metodikou ESA 95.
Zavedenie rozpočtovania orientovaného na výsledky ako integrálnu súčasť rozpočtového procesu pri zostavovaní a realizácii štátneho rozpočtu.
Zavedenie viacročného rozpočtovania v celej verejnej správe. Rozpočtované príjmy a výdavky rozpočtu verejnej správy sa rozpočtujú za štátny rozpočet a rozpočty ostatných subjektov verejnej správy na tri rozpočtové roky. Rozpočet verejnej správy na ďalšie dva rozpočtové roky nasledujúce po rozpočtovom roku, na ktorý sa predkladá zákon o štátnom rozpočte je orientačný a spresňuje sa v ďalšom rozpočtovom roku. Štátny rozpočet, ako súčasť rozpočtu verejnej správy bude spracovaný v programoch – rozpočtovanie orientované na výsledky.
Zavedenie pravidla, podľa ktorého rozpočtované prostriedky štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok, ktoré bude možné čerpať v nasledujúcom roku, budú výdavkom toho rozpočtového roka, v ktorom budú skutočne použité. Zároveň sa zavádza systémová možnosť čerpania finančných prostriedkov na kapitálové výdavky, prostriedky Európske únie vrátane spolufinancovania zo štátneho rozpočtu aj v nasledujúcich rokoch za podmienok ustanovených zákonom, ako aj možnosť použiť bežné transfery poskytnuté konečnému používateľovi v poslednom štvrťroku a to až do konca prvého štvrťroku nasledujúceho roka.
Ustanovenie zásady, že návratné zdroje financovania možno poskytovať len z finančných aktív, nie z výdavkov štátneho rozpočtu a naopak všetky finančné prostriedky z návratných zdrojov financovania sú zdrojom štátnych finančných aktív a nie sú súčasťou príjmov štátneho rozpočtu.
Zníženie počtu rozpočtových kapitol v rámci triedenia príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu z hľadiska organizačného v nadväznosti na návrh reformy ústredných orgánov štátnej správy.
Nové vymedzenie porušenia finančnej disciplíny oproti súčasnému vymedzeniu porušenia rozpočtovej disciplíny. Vymedzenie porušenia finančnej disciplíny vrátane sankcionovania sa vzťahuje rovnako na všetky subjekty verejnej správy, pričom rozsah pôsobnosti pri výkone finančnej kontroly a dozoru štátu sa ponecháva na zákon o finančnej kontrole a osobitné právne predpisy, ktoré vymedzujú kontrolné pôsobnosti ako aj pôsobnosti orgánov dozoru štátu v rámci verejnej správy.
Z pohľadu vymedzenia sektora verejnej správy zosúladenie s metodikou ESA zriaďovanie a existenciu príspevkových organizácií štátu, obce a vyššieho územného celku v súlade s pravidlom 50% - kritéria pre rozlíšenie trhových a netrhových výrobcov – príspevkové organizácie môžu byť len také organizácie, ktorých menej ako 50 % výrobných nákladov je pokrytých tržbami.
Návrhom nového zákona o rozpočtových pravidlách pre verejnú správu sa v záujme komplexného riešenia rozpočtového procesu v celom sektore verejnej správy v súlade s jednotnou metodikou platnou pre Európsku úniu zabezpečuje súlad s dotknutými osobitnými zákonmi ďalšími článkami návrhu zákona.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s inými zákonmi, ako aj s medzinárodnými dokumentmi. Problematika návrhu zákona nie je prioritou aproximácie práva podľa čl. 70 Európskej dohody o pridružení a nie je ani prioritou podľa Bielej knihy.
Rozpočtová problematika je v práve Európskych spoločenstiev upravená nariadeniami Rady a rozhodnutiami Komisie. Podľa čl. 6 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii rešpektuje národnú identitu členských štátov.
Dôsledky na štátny rozpočet, zamestnanosť a na tvorbu pracovných miest
Predložený návrh nemá finančný dopad na štátny rozpočet, na rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov. Nemá ekonomický, environmentálny vplyv ani vplyv na zamestnanosť. Návrh tiež nemá dopady na boj proti kriminalite a terorizmu. Z uvedeného dôvodu sa doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť nevypracováva.
Návrh zákona bol predložený na rokovanie Rady hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky dňa 5.4.2004.

čl. I

čl. I § 1 §
V prvom ustanovení návrhu zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy sa definuje predmet a rozsah úpravy zákona. Nové rozpočtové pravidlá verejnej správy sú všeobecnou právnou normou, upravujúcou rozpočet verejnej správy ako celku, pričom sa kladie dôraz na štátny rozpočet. Predmetom úpravy sú finančné vzťahy a s nimi súvisiace vzťahy medzi všetkými subjektami verejnej správy navzájom, vrátane vzťahov k subjektom územnej samosprávy, pričom neodlučiteľnou súčasťou sú i vzťahy subjektov verejnej správy k ostatným subjektom. Predmetom úpravy je i rozpočtový proces, ktorý zahŕňa tvorbu rozpočtu verejnej správy ako hlavného nástroja medzinárodného porovnávania ekonomickej úrovne jednotlivých členských krajín Európskej únie vrátane pristupujúcich štátov, ďalej tvorba štátneho rozpočtu ako základnej zložky verejného rozpočtu, pravidlá rozpočtového hospodárenia, problematika záverečného účtu verejnej správy ako obrazu hospodárenia s prostriedkami štátneho rozpočtu a ostatných subjektov rozpočtu verejnej správy. Zákon upravuje osobitosti postavenia ministerstva financií Slovenskej republiky v rozpočtovom procese a jeho úlohy v povstupovom období. Upravuje i problematiku zriaďovania a hospodárenia rozpočtových a príspevkových organizácií vo všeobecnosti, t.j. …

čl. I § 2 §
V ustanovení § 2 sú definované pojmy na účely tohto zákona. Novým terminologickým pojmom sú verejné prostriedky. Verejné prostriedky možno charakterizovať ako všetky finančné prostriedky, s ktorými hospodária subjekty verejnej správy, t.j. okrem prostriedkov rozpočtovaných v rozpočtoch subjektov verejnej správy sú verejnými prostriedkami aj všetky granty, tuzemské aj zahraničné, iné prostriedky zo zahraničia, darované prostriedky, tržby za výkony. Verejnými prostriedkami sú i prostriedky poskytnuté z Európskej únie Slovenskej republike, ktoré sa ďalej budú poskytovať konečným prijímateľom prostredníctvom platobného orgánu, prostriedky, ktoré majú byť odvedené do rozpočtu EÚ ako aj prostriedky z predvstupových nástrojov, čo je upravené v § 37 ods. 7. Oproti doterajšej právnej úprave sa pojem záväzný ukazovateľ navrhuje vždy limit výdavkov štátneho rozpočtu na program vlády alebo časti programu vlády. Záväznými ukazovateľmi sú aj zámery a vybrané ciele programu vlády a tie príjmy kapitol štátneho rozpočtu, o ktorých to ustanoví zákon o štátnom rozpočte. Ďalším záväzným ukazovateľom sú limity výdavkov, ktoré ustanoví zákon o štátnom rozpočte alebo ktoré …

čl. I § 3 §
Definovaním subjektov verejnej správy sa legislatívne zabezpečuje použitie Európskeho systému účtov (ESA 95) v podmienkach Slovenskej republiky. Inštitucionálne sa vymedzuje verejná správa podľa ESA 95. Zaraďovanie subjektov do príslušných sektorov ekonomiky a podmienky pre zaraďovanie subjektov do sektora verejnej správy a vykazovanie údajov na akruálnej báze metodicky upravuje príručka Európsky systém účtov – ESA 95 a jej doplnok Príručka vládneho deficitu a dlhu. Nariadenie rady č. 2223/1996 nariaďuje členským štátom zostavovať národné účty v súlade s ESA 95. Určovanie metodiky vedenia systému národných účtov a zostavovanie národných účtov je v pôsobnosti Štatistického úradu SR v súlade so zákonom č. 540/2001 Z.z. o štátnej štatistike.

čl. I § 4 §
Navrhované ustanovenie zavádza viacročné rozpočtovanie do celého sektora verejnej správy. Rozpočet verejnej správy sa zostavuje za štátny rozpočet a rozpočty ostatných subjektov verejnej správy najmenej na tri rozpočtové roky. Rozpočet verejnej správy na ďalšie dva rozpočtové roky, nasledujúce po rozpočtovom roku, na ktorý sa predkladá zákon o štátnom rozpočte je orientačný a spresňuje sa v ďalšom rozpočtovom roku. V návrhu tohto ustanovenia sa upravuje spôsob vykazovania rozpočtu verejnej správy v jednotnej metodike platnej pre Európsku úniu, t.j. ustanovuje, ktoré finančné operácie v rozpočtoch subjektov verejnej správy sa nezapočítavajú do časovo rozlíšených príjmov a výdavkov. Definuje sa schodok a prebytok verejnej správy v jednotnej metodike Európskej únie ako záporný, resp. kladný rozdiel medzi časovo rozlíšenými príjmami a výdavkami. V súlade s už spomínanou metodikou platnou pre Európsku úniu možno rozpočtovaný schodok/prebytok charakterizovať ako základný ukazovateľ v Slovenskej republike. Vzhľadom k tomu, že ide o ukazovateľ medzinárodne hodnotený a porovnávaný, predstavuje kľúčovú veličinu rozpočtu verejnej správy. Vykazuje sa v Sk ale aj …

čl. I § 5 §
Ustanovenie tohto paragrafu sa vzťahuje na štátne účelové fondy, ktoré sú samostatné právnické osoby zriadené zákonom s cieľom financovania osobitných úloh. Navrhovaná úprava sa zásadne nelíši od doterajšej úpravy. Za záväzky fondu neručí štátny rozpočet a naopak, pričom finančné vzťahy medzi štátnym rozpočtom a štátnym účelovým fondom sú určené dotáciou štátnemu fondu. V súčasnosti sú osobitným zákonom zriadené dva štátne účelové fondy a to Štátny fond rozvoja bývania a Štátny fond likvidácie jadrovoenergetických zariadení a nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi. Prostriedky štátneho účelového fondu sa majú zásadne využívať len na plnenie osobitných úloh, t.j. na účel, na ktorý bol fond zriadený. Správu štátneho fondu vykonáva ústredný orgán štátnej správy ustanovený zákonom. Tento ústredný orgán štátnej správy predkladá ministerstvu financií každoročne návrh rozpočtu štátneho fondu, prehľad pohľadávok a záväzkov a návrh záverečného účtu fondu. Zdroje štátneho fondu a spôsob ich použitia vymedzuje zákon, ktorým sa tento fond zriaďuje. Štátne účelové fondy sú súčasťou sektora verejnej správy a nakladanie …

čl. I § 6 §
Štátny rozpočet je základným ekonomickým nástrojom finančnej politiky štátu. Je základnou (rozhodujúcou) zložkou rozpočtu verejnej správy. Vo všeobecnosti sú jeho obsahom rozpočtované príjmy, rozpočtované výdavky a finančné operácie so štátnymi finančnými aktívami a ďalšie operácie, ktoré ovplyvňujú stav štátnych finančných aktív a pasív, napr. tovarové deblokácie. Štátny rozpočet schvaľuje národná rada zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok, ktorým sa schvaľuje limit výdavkov štátneho rozpočtu, maximálna výška schodku alebo minimálna výška prebytku štátneho rozpočtu. Zákon o štátnom rozpočte môže ustanoviť, že niektoré príjmy kapitol štátneho rozpočtu sú záväzným ukazovateľom kapitoly štátneho rozpočtu. Zákonom o štátnom rozpočte sa budú výdavky na úhradu preneseného výkonu štátnej správy obciam a vyšším územným celkom určovať pre príslušnú kapitolu vždy ako záväzný ukazovateľ štátneho rozpočtu. Podrobné členenie príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu určí zákon o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. Ministerstvo financií je zo zákona oprávnené podrobnejšie rozpísať záväzne ukazovatele schválené zákonom o štátnom rozpočte v rámci rozpisu záväzných ukazovateľov všetkým správcom kapitol …

čl. I § 7 §
Rovnako ako v predchádzajúcej právnej úprave zákona o rozpočtových pravidlách aj v navrhovanom zákone sa špecifikujú daňové príjmy štátneho rozpočtu okrem tých, ktoré sú osobitným zákonom ustanovené za príjmy rozpočtov obcí, vyšších územných celkov alebo osobitných právnických osôb, napr. prijímatelia 2% dane z príjmov. Prioritu medzi príjmami štátneho rozpočtu si naďalej zachovávajú dane a poplatky od právnických a fyzických osôb, ktorých sídlo alebo bydlisko je nielen na území Slovenskej republiky ale i mimo územia Slovenskej republiky. V príjmoch štátneho rozpočtu sú premietnuté rozpočtové vzťahy vyplývajúce z pristúpenia Slovenskej republiky k Európskej únii, napr. príjem ako podiel (v súčasnosti 25 %) na vybratých finančných prostriedkoch odvádzaných do rozpočtu Európskej únie ako kompenzácia výdavkov súvisiacich s výberom nielen cla a poľnohospodárskych poplatkov, ale i ostatných tradičných vlastných zdrojov odvádzaných Slovenskou republikou do rozpočtu Európskej únie. Uvádzaný podiel odvádza do príjmov štátneho rozpočtu Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky. Podiel 25 % na odvodoch z produkcie cukru je Pôdohospodárskou platobnou agentúrou odvádzaný tiež do príjmov …

čl. I § 8 §
Oproti doterajšiemu vymedzeniu výdavkov štátneho rozpočtu sa v novom zákone precizovalo toto ustanovenie vo vzťahu k výdavkom na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy obciam a vyšším územným celkom, ktoré sú hradené z výdavkov štátneho rozpočtu. Výdavky štátneho rozpočtu ďalej tvoria najmä výdavky na činnosť štátnych rozpočtových organizácií a príspevky štátnym príspevkovým organizáciám a ostatné výdavky ustanovené zákonom o štátnom rozpočte. Výdavkom sú i prostriedky štátneho rozpočtu určené na spolufinancovanie programov Slovenskej republiky a Európskej únie a prostriedky umožňujúce poskytovať medzinárodnú pomoc rozvojovým a najmenej rozvinutým krajinám a ďalšie výdavky ustanovené osobitnými zákonmi. Výdavkom štátneho rozpočtu podľa zdrojových možností štátneho rozpočtu sú aj dotácie zo štátneho rozpočtu. Ako dotácie sa poskytujú aj vyššie uvedené výdavky na prenesený výkon štátnej správy. Použitie prostriedkov dotácií podlieha povinnému zúčtovaniu so štátnym rozpočtom. Dotácie možno poskytnúť v súlade so zákonom; ak zákon neupravuje spôsob a ďalšie podmienky, správca kapitoly môže v súlade so splnomocnením v tomto ustanovení vydať nižšiu právnu normu. Výdavky na odvody …

čl. I § 9 §
Kapitoly štátneho rozpočtu predstavujú organizačné usporiadanie príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu a ich klasifikácia je súčasťou rozpočtovej klasifikácie. V predloženom návrhu sa zabezpečuje jeden z cieľov reformy verejných financií a to znížiť počet rozpočtových kapitol a priblížiť sa počtom k ostatným členským krajinám EÚ. Z tohto dôvodu sa navrhovaným vymedzením kapitol sa podstatne znižuje ich počet oproti doterajšiemu stavu. Návrh reaguje na pripravovanú reformu ústredných orgánov štátnej správy. Súčasťou tohto ustanovenia sú aj práva a povinnosti správcu každej kapitoly. Doterajšie práva a povinnosti sa v podstate zachovávajú. Vo vzťahu k doterajšiemu systému uzatvárania kontraktov so svojimi organizáciami a väzbe určenia príspevku príspevkovým organizáciám na jednotku výkonu sa navrhuje upustiť od doterajšej praxe a namiesto sýhrnu výkonov bude správca kapitolysúhrn úloh a činností, ktoré má organizácia v danom roku zabezpečiť, sa bude určovať pri rozpise rozpočtu na príslušný rok.

čl. I § 10 §
Zákonodarný orgán – národná rada zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok schvaľuje aj výšku a použitie rezerv na rozpočtový rok. Rozpočtové rezervy možno použiť na nevyhnutné a nepredvídané výdavky, ako i v prípade výpadku alebo zníženia rozpočtovaných príjmov. Tak ako v minulosti sa tvorí rozpočtová rezerva vlády a rozpočtová rezerva predsedu vlády. Vytvára sa spoločná rezerva na administrovanie prostriedkov Európskej únie a odvodov Európskej únii. Táto rezerva bude slúžiť aj pre potreby predvstupových nástrojov.

čl. I § 11 §
V prípade neschválenia zákona o štátnom rozpočte na nasledujúci rozpočtový rok národnou radou do konca bežného roka, nastáva rozpočtové provizórium, ktoré trvá od začiatku nasledujúceho roka do nadobudnutia účinnosti zákona o štátnom rozpočte. V prípade rozpočtového provizória sa rozpočtové hospodárenie riadi vládnym návrhom štátneho rozpočtu. Ak nemožno tak postupovať, uplatňuje sa v rámci rozpočtového provizória zákon o štátnom rozpočte na predchádzajúci rok. Limitujú sa výdavky štátneho rozpočtu v každom mesiaci podielom 1/12 celkových výdavkov uplatňovaného štátneho rozpočtu a zvýšených výdavkov podľa § 8 ods. 6. Do pôsobnosti ministra financií spadá určenie záväzných ukazovateľov výdavkov štátneho rozpočtu. Zákon ustanovuje, ktoré výdavky štátneho rozpočtu v jednotlivých mesiacoch rozpočtového provizória možno prekročiť.

čl. I § 12 §
Znenie tohto ustanovenia preberá doterajšiu úpravu v nadväznosti na ústavný zákon o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu. Vojnovým štátnym rozpočtom sa bude riadiť rozpočtové hospodárenie Slovenskej republiky v čase vojny a v čase vojnového stavu.

čl. I § 13 §
V navrhovanom ustanovení sa definujú štátne finančné aktíva a štátne finančné pasíva, ich tvorba a použitie. Explicitne sa ustanovuje, že finančné operácie so štátnymi finančnými aktívami nie sú súčasťou príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu, t.j. uskutočňujú sa mimo príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu. Oproti doterajšiemu stavu sa aj návratné finančné výpomoci a iné pôžičky navrhuje v prípade potreby poskytovať len zo štátnych finančných aktív. Následne aj ich splácanie bude plynúť do štátnych finančných aktív. V navrhovanom ustanovení sa prvýkrát definuje, čo sa rozumie správou štátnych finančných aktív. Správu štátnych finančných aktív a pasív vykonáva ministerstvo financií. V nadväznosti na pôsobnosť Agentúry na riadenie dlhu a likvidity a Štátnej pokladnice môžu zabezpečovať činnosti správy štátnych finančných aktív aj tieto subjekty.

čl. I § 14 §
V nadväznosti na predmet úpravy zákona, vymedzenie verejnej správy a rozpočtu verejnej správy v predchádzajúcich častiach zákona sa navrhuje upraviť rozpočtový proces pre celú verejnú správu, výsledkom ktorého je vypracovanie návrhu rozpočtu verejnej správy vrátane návrhu zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. V rozpočtovom procese má osobitné postavenie ministerstvo financií, ktoré riadi celý rozpočtový proces a usmerňuje vypracovanie návrhu rozpočtu. Vypracovanie návrhu rozpočtu verejnej správy, osobitne štátneho rozpočtu, vychádza z východísk rozpočtu verejnej správy, ktoré schvaľuje vláda. Návrh podielu schodku rozpočtu verejnej správy na hrubom domácom produkte sa určuje už pri schvaľovaní východísk vo vláde. Výška tohto podielu sa určuje v nadväznosti na cieľovú hodnotu, platnú pre Európsku úniu – maastrichtské kritériá. Pre vypracovanie návrhu rozpočtu verejnej správy je nevyhnutná súčinnosť všetkých subjektov verejnej správy. V návrhu tohto ustanovenia sa ukladajú povinnosti pre jednotlivé subjekty verejnej správy pri príprave a prerokovávaní ich návrhov rozpočtov podľa osobitných predpisov a navrhujú sa termíny predkladania návrhu rozpočtu verejnej správy na rokovanie …

čl. I § 15 §
Súčasťou rozpočtového procesu v štátnom rozpočte sú aj rozpočtové opatrenia, ktorými možno meniť záväzné ukazovatele štátneho rozpočtu. Rozpočtovými opatreniami sa zabezpečuje úhrada výdavkov, ktoré nie sú v rozpočte zabezpečené a úhrada je nevyhnutná pre hospodárstvo Slovenskej republiky. Rozsah na vykonanie rozpočtových opatrení určuje zákon o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.

čl. I § 16 §
Súčasťou rozpočtových opatrení sú aj rozpočtové opatrenia – presuny prostriedkov v rámci záväzných ukazovateľov príslušného rozpočtu, na vykonanie ktorých má oprávnenie správca kapitoly, to znamená že presunmi nemôže zmeniť záväzné ukazovatele.

čl. I § 17 §
Tieto rozpočtové opatrenia vykonáva ministerstvo financií v súlade so splnomocnením podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. Z hľadiska kapitol ide o také zmeny v rozpočte, ktorými dochádza k zmene záväzných ukazovateľov a tieto sú v právomoci ministerstva financií. V odseku 2 je riešený postup ministerstva financií a dotknutých subjektov v prípade, že k rozpočtovému opatreniu - povolené prekročenie výdavkov dochádza z dôvodu delimitácie alebo prechodu úloh z jedného orgánu alebo organizácie na iný orgán alebo organizáciu. Ministerstvo financií môže vykonať dotknuté rozpočtové opatrenie len v prípade predloženia vzájomne odsúhlasených delimitačných protokolov.

čl. I § 18 §
Viazaním rozpočtových prostriedkov, ako jedným druhom rozpočtových opatrení sa zamedzuje možnosť ďalšieho použitia takto viazaných prostriedkov. Viazanie v kapitolách vykonáva ministerstvo financií v nadväznosti na rozhodnutie vlády, ak dochádza k nesúladu medzi príjmami a výdavkami štátneho rozpočtu, aj vtedy, keď sa povoľuje súčasne prekročiť výdavky na ťarchu iného záväzného ukazovateľa alebo z dôvodu delimitácie. Viazanie rozpočtových prostriedkov sa uplatní aj pri započítaní záväzku rozpočtovej organizácie v nadväznosti na započítanie daňovej alebo colnej pohľadávky podľa zákona o správe daní a poplatkov a colného zákona. Ministerstvo financií bude viazať prostriedky v bežnom roku podľa oznámenia správcu kapitoly vo výške, v ktorej nepoužité prostriedky prenáša do nasledujúceho roku. Súčasne sa ukladá povinnosť viazania pre správcu kapitoly a rozpočtovú organizáciu napríklad v prípade neplnenia príjmov.

čl. I § 19 §
Pravidlá rozpočtového hospodárenia, ktorých úprava je v piatej časti návrhu zákona sa vzťahuje rovnako ako rozpočtový proces na celú verejnú správu. Základné pravidlá hospodárenia s verejnými prostriedkami musia byť rovnaké pre všetky subjekty, ktoré s verejnými prostriedkami hospodária alebo ich používajú. Medzi základné zásady patrí účelovosť a časovosť používania verejných prostriedkov. Účel použitia verejných prostriedkov je určený zákonmi, vydanými pre jednotlivé subsektory verejnej správy, napríklad zákon o vysokých školách, zákon o sociálnom poistení, o zdravotnom poistení, zákon o Slovenskom pozemkovom fonde ale aj zákon o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. V nadväznosti na plné programové rozpočtovanie v niektorých rozpočtových kapitolách je účel použitia prostriedkov štátneho rozpočtu určený zámerom a cieľom programov. Novým spôsobom sa navrhuje úprava vo vzťahu k druhej zásade rozpočtového hospodárenia a to časovosti. Zásadou je, aby sa prostriedky rozpočtované na príslušný rozpočtový rok v danom roku aj skutočne použili. V odseku 2 tohto paragrafu sa vytvára priestor, aby v niektorých prípadoch bolo možné, najmä ak to …

čl. I § 20 §
Samostatnou časťou zákona sa navrhuje upraviť základné finančné vzťahy s Európskou úniou. Navrhuje sa obdobná úprava nakladania prostriedkov EÚ ako doteraz. Systémovo sa rieši, vzhľadom na účinnosť zákona, kedy už bude Slovenská republika riadnym členom EÚ, povstupová pomoc, ako sú štrukturálne fondy a Kohézny fond a priame platby do pôdohospodárstva, t.j. tie prostriedky EÚ, ktoré budú súčasťou príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu. Predvstupová pomoc bude dobiehať podľa doterajších predpisov, čo rieši prechodné ustanovenie zákona. Prostriedky EÚ, ktoré budú zaraďované do príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu budú v Slovenskej republike poskytované konečným prijímateľom, ako aj celé finančné riadenie bude prebiehať v súlade s Koncepciou finančného riadenia štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu, ktoré schválila vláda. V súčasnosti sa pripravuje ďalší materiál na schválenie vláde, ktorý upraví spôsob vykazovania a finančného zabezpečenia iregularít pri nakladaní s prostriedkami EÚ. Uvedené dokumenty podrobne upravujú predmetnú problematiku vrátane finančných tokov. Vo vzťahu k zisteným prípadným nezrovnalostiam sa budú vyporiadať tieto nezrovnalosti s osobitným účtom ministerstva financií …

čl. I § 21 §
V navrhovanom ustanovení sa zhodne upravuje právne postavenie rozpočtových a príspevkových organizácií financovaných zo štátneho rozpočtu, rozpočtu obce alebo rozpočtu vyšších územných celkov. Tieto organizácie sú vždy právnickými osobami a možno ich zriadiť zákonom alebo rozhodnutím ústredného orgánu štátnej správy, obce alebo vyššieho územného celku. V prípade rozpočtových organizácií nedochádza k zásadným zmenám, zákon ich naďalej definuje ako právnické osoby štátu, obce alebo vyššieho územného celku, ktoré sú svojimi príjmami a výdavkami zapojené na štátny rozpočet, rozpočet obce alebo rozpočet vyššieho územného celku. Zásadnou zmenou v príspevkových organizáciách, ako právnických osobách štátu, obce alebo vyššieho územného celku je charakter vykonávaných činností a to netrhového charakteru, v súlade s vecnou pôsobnosťou zriaďovateľa, ktorý takúto organizáciu zriaďuje a podiel výrobných nákladov krytých tržbami, ktorý musí byť menší ako 50 %. Všetky príspevkové organizácie, ktoré spĺňajú tieto kritériá sú zaradené do sektora verejnej správy v súlade s metodikou ESA 95, t.j. Štatistický úrad vedie register organizácií patriacich do tohto sektora. Tržby sa vykazujú …

čl. I § 22 §
Z pohľadu financovania je rozpočtová organizácia zapojená príjmami a výdavkami na štátny rozpočet, rozpočet obce alebo rozpočet vyššieho územného celku. Zostavuje svoj rozpočet príjmov a výdavkov, pričom sa riadi záväznými ukazovateľmi štátneho rozpočtu a záväznými ukazovateľmi určenými zriaďovateľom. Vnútorné organizačné jednotky rozpočtových organizácií hospodária v rámci rozpočtu rozpočtovej organizácie so zverenými preddavkami. Naďalej sa zachováva možnosť vzájomného započítania príjmov a výdavkov v rozpočtovej organizácii za rovnakých podmienkach ako v súčasnosti. Rozpočtová organizácia sústreďuje všetky príjmy svojho rozpočtu na svojom príjmovom rozpočtovom účte a výdavky realizuje zo svojho výdavkového účtu, pričom sa jej umožňuje sústreďovať svoje príjmy na iných účtoch a realizovať rozpočtové výdavky z iných účtov len v prípadoch, ktoré určuje tento alebo osobitný zákon. Ak ide o klienta Štátnej pokladnice, vedie účty v Štátnej pokladnici. V prípade prenájmu majetku štátu v jej správe je štátna rozpočtová organizácia povinná príjem z tejto činnosti odviesť do štátneho rozpočtu. Naďalej rozpočtová organizácia nemôže využívať jednu z foriem prenajímania a obstarávania predmetov dlhodobej …

čl. I § 23 §
Rozpočtová organizácia v rámci osobitosti rozpočtového hospodárenia je oprávnená v prípadoch taxatívne určených zákonom prekračovať limit výdavkov. Dary, združené prostriedky, dotácie a granty a prostriedky získané z rozdielu medzi výnosmi a nákladmi z podnikateľskej činnosti vedie na samostatnom mimorozpočtovom účte, pričom tieto zdroje pred použitím odvedie na osobitný príjmový účet pre doplnkové zdroje a výdavky uskutoční prostredníctvom svojho výdavkového účtu. Uvedený režim neplatí pre prostriedky poskytnuté zo zahraničia v cudzej mene na platby v cudzej mene v tuzemsku a do zahraničia. Výdavky súvisiace so stravovaním v školských zariadeniach tak ako doteraz uhrádza rozpočtová organizácia priamo z bežného účtu. Režim poskytovania preddavkov preddavkovým organizáciám (napr. zastupiteľským úradom) zostal nezmenený.

čl. I § 24 §
Príspevková organizácia je zapojená na štátny rozpočet, rozpočet obce alebo na rozpočet vyššieho územného celku príspevkom. Aj naďalej môže vykonávať podnikateľskú činnosť, na ktorú potrebuje súhlas zriaďovateľa, táto činnosť musí byť zisková a slúži na doplnenie zdrojov v hlavnej činnosti. Príjmy a výdavky realizuje prostredníctvom účtov vedených v Štátnej pokladnici v súlade so zákonom o Štátnej pokladnici. Na rozdiel od rozpočtovej organizácie môže príspevková organizácia realizovať finančný leasing za podmienky, že bude nájomné uhrádzať z vlastných zdrojov. Vychádzajúc zo zásad verejného obstarávania zmluvu o finančnom leasingu (nájom veci s právom kúpy prenajatej veci) môže uzavrieť až po vyhodnotení ponúk minimálne troch nezávislých uchádzačov. Poskytnutie príspevku zriaďovateľom limituje vyrovnanosť rozpočtu príspevkovej organizácie, t.j. príspevok má zabezpečovať vyrovnanosť rozpočtu. Súčasne sa oprávňuje príspevková organizácia použiť príspevok na bežnú prevádzku aj na krytie odpisov a to vo výške určenej zriaďovateľom. Tak ako doteraz je v kompetencii zriaďovateľa krátenie alebo zvýšenie jeho príspevku v prípadoch určených zákonom. Príspevková organizácia zúčtováva finančné vzťahy s rozpočtom …

čl. I § 25 §
Doterajší právny stav zostáva zachovaný. Z nižšej právnej normy (výnos) sa preberajú ustanovenia týkajúce sa zdrojov fondu reprodukcie a použitia tohto fondu ako i rezervného fondu príspevkovej organizácie. Straty minulých rokov a strata bežného roku sa naďalej prednostne eliminuje z rezervného fondu príspevkovej organizácie.

čl. I § 26 §
Navrhované ustanovenie zachováva odplatnosť poskytovania výkonov rozpočtových a príspevkových organizácií právnickým a fyzickým osobám, pričom sa uplatňuje zákon o cenách. S cieľom zabránenia možnému zakladaniu konkurencie pri poskytovaní výkonov rozpočtovými a príspevkovými organizáciami sa súčasne upravuje článkom III tohto návrhu zákon o cenách, v ktorom sa určuje podmienka pri určovaní ceny poskytovaných výkonov (pri tvorbe cien dohodov je nevyhnutné zabezpečiť, aby sa výkony neposkytovali v nižšej cene ako sú náklady na tieto výkony, čo nevylučuje vyššiu cenu ako sú náklady). Z uvedeného systému je výnimkované poskytovanie výkonov štátnymi rozpočtovými organizáciami v ich pôsobnosti navzájom, pri ktorom sa uplatňuje zásada bezplatnosti. Ustanovenie odseku 1 sa rozširuje o obdobné ustanovenie aj voči obecným rozpočtovým organizáciám a rozpočtovým organizáciám VÚC ohľadne vzájomného poskytovania výkonov v pôsobnosti týchto organizácií navzájom za podmienky, že ide o toho istého zriaďovateľa (u jednej obce alebo VÚC) a za podmienky, že o tom rozhodne obecné zastupiteľstvo, resp. zastupiteľstvo VÚC. Rozpočtová organizácia s výnimkou ministerstva financií nemôže vystavovať, avalovať, …

čl. I § 27 §
Oprávnenie združovať prostriedky pre rozpočtové a príspevkové organizácie sa ponecháva v rovnakom rozsahu ako v doterajšej právnej úprave.

čl. I § 28 §
Z doterajšej právnej úpravy rozpočtových pravidiel sa bez zmeny preberá zásada, že rozpočtová organizácia nie je oprávnená vykonávať podnikateľskú činnosť, výnimkou sú tie rozpočtové organizácie, v prípade ktorých možnosť vykonávania podnikateľskej činnosti ustanovuje osobitný zákon. Príspevková organizácia môže podnikateľskú činnosť vykonávať so súhlasom zriaďovateľa a nad rámec hlavnej činnosti, na ktorú bola zriadená. Pri stratovej podnikateľskej činnosti k 30. septembru je nevyhnutné túto stratu do konca roka vyrovnať alebo ukončiť podnikateľskú činnosť.

čl. I § 29 §
Záverečný účet verejnej správy vrátane štátneho záverečného účtu predstavuje výsledky hospodárenia za celú verejnú správu za príslušný rozpočtový rok. Návrh štátneho záverečného účtu spracováva ministerstvo financií, ktoré riadi práce na jeho vypracovaní. Návrh záverečného účtu kapitoly zostavuje správa kapitoly. Ustanovuje i obsah záverečného účtu verejnej správy. Výsledky hospodárenia verejnej správy zverejňuje ministerstvo štvrťročne.

čl. I § 30 §
Navrhovaným ustanovením sa určuje zodpovednosť za hospodárenie jednotlivých subjektov verejnej správy. Za hospodárenie s prostriedkami štátneho rozpočtu aj naďalej zodpovedá vláda národnej rade.

čl. I § 31 §
V návrhu zákona sa novým spôsobom pristupuje k porušeniu disciplíny. Zavádza sa inštitút porušenia finančnej disciplíny, ktorý je širší ako doterajšie porušenie rozpočtovej disciplíny. Ide aj o nový prístup k nazeraniu na porušenie finančnej disciplíny s tým, že sa vzťahuje na všetky verejné prostriedky, s ktorými hospodária subjekty verejnej správy, resp. ktoré poskytli ďalším právnickým a fyzickým osobám v rámci svojej pôsobnosti. V odseku 1 sa v písmenách a) až n) taxatívne vymenúvajú jednotlivé typy porušenia finančnej disciplíny. Za jednotlivé porušenia finančnej disciplíny sa v ďalších odsekoch navrhuje rôzne sankcionovanie podľa závažnosti porušenia. Nie všetky sankcie sú finančnej povahy, za menej závažné porušenia sa navrhuje uplatniť sankciu nefinančnej povahy. Tieto nefinančné postihy sa navrhuje uplatniť subjektom, ktorý porušil disciplínu a to voči tomu zamestnancovi, ktorý je zodpovedný za porušenie. Za najzávažnejšie porušenie finančnej disciplíny sa považuje použitie prostriedkov na iný účel, ako boli určené písmeno a) odseku 1. Aby bolo možné jednoznačne preukázať, že došlo k zmene účelu, je potrebné …

čl. I § 32 §
Navrhovaným ustanovením sa umožňuje ministerstvu financií za nesplnenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona príslušnému subjektu uložiť pokutu až do výšky 1 mil. Sk.

čl. I § 33 §
Ponecháva sa platná právna úprava so zachovaním povinnosti predkladateľom zákonov a všeobecne záväzných právnych predpisov uviesť a zdôvodniť predpokladané finančné dopady predkladaných zákonov a predpisov na rozpočet verejnej správy, ako i predložiť návrhy na financovanie týchto dopadov.

čl. I § 34 §
Návrhom tohto ustanovenia sa subjektom verejnej správy umožní v nevyhnutnom rozsahu uhrádzať zo svojich rozpočtov aj reprezentačné a propagačné výdavky; podrobnosti pre rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie sú v súčasnosti upravené výnosom Ministerstva financií SR č. 22044/2002-48 zo 17.12.2002 v znení výnosu č. 2021/2003-42 z 18.3.2003.

čl. I § 35 §
Ponecháva sa platná právna úprava zodpovednosti za porušenie finančnej disciplíny subjektom (rozpočtovej alebo príspevkovej organizácie) v prípade jeho premeny alebo pri prechode zriaďovateľskej funkcie na obec či vyšší územný celok na nový subjekt, pričom sankcie sa uložia v závislosti od právnej formy hospodárenia nového subjektu.

čl. I § 36 §
Navrhuje sa splnomocniť ministerstvo financií na vydanie nižšej právnej normy k tomuto zákonu na podrobnosti hospodárenia s verejnými prostriedkami a o hospodárení s prostriedkami rozpočtových a príspevkových organizácií.

čl. I § 37 §
Navrhovanými prechodnými ustanoveniami sa rieši zostavenie návrhu rozpočtu verejnej správy v roku 2004 na rok 2005 až 2007, zostavenie návrhu rozpočtu verejnej správy podľa rozpočtovej klasifikácie, platnej na nasledujúci rozpočtový rok, uplatnenie doterajších predpisov pri kontrolách a konaniach začatých pred účinnosťou tohto zákona a konaniach začatých po účinnosti tohto zákona v prípade, ak výkon kontroly začal pred účinnosťou tohto zákona, uplatnenie § 35 pri prechode zodpovednosti v prípade porušenia rozpočtovej disciplíny podľa doterajších predpisov, - povinnosť doviazania rozpočtových prostriedkov za porušenie rozpočtovej disciplíny pri nedokončenom viazaní alebo rozdelenom viazaní na niekoľko rokov, - povinnosť zriaďovateľa zosúladiť pomery príspevkových organizácií v jeho pôsobnosti s týmto zákonom do konca roka 2006, nakladanie s predvstupovými prostriedkami, zostavenie štátneho záverečného účtu za rok 2004.

čl. I § 38 §
Zrušuje sa platná právna úprava rozpočtových pravidiel, ktorá sa nahrádza týmto zákonom.

čl. II

čl. II bod 1
Navrhuje sa nové znenie odsekov 1 a 2 v nadväznosti na nový zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy, z ktorého sa preberá aj nová terminológia a premietajú sa zmeny v rozsahu rozpočtových kapitol. Klienti štátnej pokladnice sa určujú vymenovaním podľa písmen a) až l).

čl. II bod 2
Mení sa poznámka pod čiarou k odkazu 9 príkladmo na osobitné zákony, ktoré upravujú existenciu vnútorných organizačných jednotiek napríklad na vysokoškolský zákon.

čl. II bod 3
Súčasné podmienky vedenia účtov Štátnej pokladnice v cudzej mene výhradne v Národnej banke Slovenska nie sú dostatočné na vykonávanie konverzií, uzatváranie a riadenie devízového rizika v reálnom čase. Takéto podmienky sú možné iba v komerčnom sektore.

čl. II bod 4
Upravuje sa rozsah klientov, ktorým ŠP úročí účty. Súčasné znenie zákona neumožňuje úročenie zdrojov z vlastnej podnikateľskej činnosti a z ostatných mimorozpočtových prostriedkov, ktoré boli doteraz klientom Štátnej pokladnice úročené v komerčných bankách, napr. účty cudzích prostriedkov.

čl. II bod 5
Precizuje sa znenie vo vzťahu k oprávneniu Štátnej pokladnice.

čl. II bod 6
Umožňuje sa Štátnej pokladnici zabezpečovať pre svojich klientov cezhraničný platobný styk aj v banke a pobočke zahraničnej banky.

čl. II bod 7 a 8
Úprava súvisí so zmenou rozsahu rozpočtových kapitol.

čl. II bod 9
Navrhovanou úpravou sa ruší povinnosť zostavovania 12 – mesačného a 3 – mesačného finančného plánu a zrušenie povinnosti realizácie výdavkov do výšky 1/12, resp. 1/10 rozpočtu bežných výdavkov pre klienta ministerstvo financií pri realizácii rozpočtu rozpočtovej kapitoly Všeobecná pokladničná správa a pri realizácií platieb súvisiacich so štátnym dlhom. Prijatím tejto úpravy nebude ministerstvo financií predkladať štátnej pokladnici finančné plány za kapitolu VPS, ktorú ministerstvo spravuje a rovnako výdavky tejto kapitoly nebudú obmedzované výškou 1/12, resp. 1/10 výdavkov. Súčasne sa vypustením textu reaguje na zmenu rozsahu rozpočtových kapitol.

čl. II bod 10 a 11
V súčasnom znení zákona o Štátnej pokladnici nie je komplexne riešená problematika prijatých a platených úrokov, poplatkov ako aj výnosov a nákladov spojených so správou účtov Štátnej pokladnice a účtov klientov Štátnej pokladnice vo väzbe na príjmy a výdavky štátneho rozpočtu. Uvedené úpravy spresňujú a kompletizujú túto problematiku.

čl. II bod 12
V nadväznosti na skutočnosť, že v tomto zákone sa neustanovuje konkrétny postup pri odpisovaní majetku subjektov verejnej správy a ani odpisovanie majetku štátu, pričom zámerom je upustenie od väzby na daňové predpisy pri odpisovaní majetku, zo zákona o štátnej pokladnici sa vypúšťa ustanovenie, ktoré ukladalo povinnosť klientom štátnej pokladnice odpisovať majetok podľa daňového zákona a to rovnomerne.

čl. II bod 13
Vzhľadom na úpravu § 2 ods. 2 z ktorého bol vypustený pojem „Vnútorná organizačná jednotka“ sa prenáša odkaz 9 až do tohto ustanovenia. Súčasne sa z odkazu vypúšťa odvolanie sa na zákon o rozpočtových pravidlách najmä z dôvodu, aby vnútorná organizačná jednotka pre potreby ŠP nebola spájaná iba s preddavkovou organizáciou uvedenou v zákone o rozpočtových pravidlách.

čl. II bod 14
Zabezpečuje sa zosúladenie textu zákona v súvislosti s vypustením písmena g) z § 12 ods. 1.

čl. II bod 15
Zabezpečuje sa zosúladenie označenia odseku v súvislosti s vložením nového odseku 2 v § 12 zákona v predchádzajúcej novele zákona. Ide o súvisiacu úpravu aj do ustanovenia v § 13.

čl. II bod 16
§ 21a sa vypúšťa z dôvodu duplicity s § 22 ods. 2 zákona.

čl. II bod 17
Celý text zákona sa zosúlaďuje so znením návrhu na úpravu § 2 ods. 1 a 2.

čl. III
Navrhovaným doplnením cenového zákona sa reaguje na ustanovenie § 26 ods. 1 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, podľa ktorého rozpočtové a príspevkové organizácie poskytujú svoje výkony odplatne v súlade s cenovým predpisom. S cieľom zabránenia možnému zakladaniu konkurencie pri poskytovaní výkonov rozpočtovými a príspevkovými organizáciami sa v zákone o cenách dopĺňa ustanovenie § 12 o nový odsek 5, podľa ktorého rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie predávajú svoje výkony za cenu minimálne vo výške nákladov na výrobu tovaru, ktorým môže byť podľa § 1 ods. 1 tohto zákona výrobok, služba, výkon, práca, nájom.

čl. IV, V, VI, XI a XII
V nadväznosti na potrebu zosúladenia dotknutých zákonov s týmto zákonom sa subjektom verejnej správy ukladá povinnosť predložiť vláde návrh svojho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok do 15. augusta, ak vláda neurčí inak a súčasne sa zosúlaďujú dotknuté zákony s týmto zákonom vo vzťahu k úverom.

čl. VII

čl. VII bod 1 a 2
Dotknuté ustanovenia predmetného zákona sa zosúlaďujú s novým zákonom o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy je základným zákonom upravujúcim pravidlá nakladania s prostriedkami štátneho rozpočtu. Ponechaním dotknutých ustanovení vo vysokoškolskom zákone by bol tento zákon v rozpore s rozpočtovými pravidlami.

čl. VIII, IX a X
V nadväznosti na úpravu doterajších rozpočtových kapitol v novom zákone o rozpočtových pravidlách verejnej správy je potrebné v dotknutých zákonoch upraviť zapojenie na štátny rozpočet tých subjektov, ktoré v novom systéme nebudú mať samostatnú kapitolu.

čl. XIII

čl. XIII bod 1
Vypustením samostatnej kapitoly Súhrnný finančný vzťah k obciam a vyšším územným celkom sa znenie zosúľaďuje s návrhom zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy v časti kapitol štátneho rozpočtu.

čl. XIII bod 2
Ustanovenie sa zosúlaďuje s novým zákonom o rozpočtových pravidlách verejnej správy, aby nebolo v rozpore so zákonom, ktorý je základným zákonom upravujúcim pravidlá nakladania s prostriedkami štátneho rozpočtu.

čl. XIII bod 3
Vzhľadom k úprave v zákone o rozpočtových pravidlách verejnej správy je znenie odseku 7 neopodstatnené. Išlo by o duplicitu.

čl. XIV
Úpravou navrhovanou v bode 1 sa zabezpečuje, aby sa v priebehu roka schválením zákonov v priebehu roka nezvyšoval schodok štátneho rozpočtu, ktorý parlament v rámci zákona o štátnom rozpočte schválil a rovnako schválením zákonov v priebehu roka nedochádzalo k vzniku schodku alebo k zvýšeniu schodku napr. Sociálnej poisťovne alebo iných subjektov verejnej správy, ktorým parlament schválil rozpočet napr. vyrovnaný. Preto je potrebné, aby takéto zákony prijaté v priebehu roka, ktoré zakladajú nároky nadobudli účinnosť až od nového roka. Navrhovaným ustanovením v bode 2 sa zabezpečuje v prípade predloženia pozmeňujúceho alebo doplňujúceho návrhu k zákonu o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok, ktorý má vplyv na schodok verejnej správy schválený vládou, komplexnosť podaného návrhu z hľadiska kvantifikácie vplyvu na schodok verejnej správy.

čl. XV
Ustanovenie sa navrhuje zmeniť z dôvodu, aby tretia osoba mohla postúpiť daňovú pohľadávku ďalšej právnickej osobe, ktorou môže byť len právnická osoba so 100 % majetkovou účasťou štátu alebo právnická osoba zriadená zákonom. Uvedené vyplynulo zo záverov rokovania vlády SR.

čl. XVI
Účinnosť niektorých ustanovení návrhu zákona (čl. I § 4 ods. 4 , § 37 ods. 1 a 2 a čl. XV) sa navrhuje dňom vyhlásenia z dôvodu zostavenia rozpočtu verejnej správy na roky 2005 až 2007 podľa platných ustanovení tohto zákona, účinnosť väčšiny ostatných ustanovení sa navrhuje od 1.1.2005. Návrh zákona bol schválený vládou Slovenskej republiky dňa 21. apríla 2004. Mikuláš Dzurinda v. r. predseda vlády Slovenskej republiky Ivan Mikloš v. r. podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky

čl. II
V nadväznosti na návrh úpravy vzťahov a finančných tokov medzi ministerstvom, Štátnou pokladnicou a agentúrou v systéme štátnej pokladnice sa navrhuje úprava zákona č. 523/2004 a to v oblasti vymedzenia príjmov a výdavkov v § 7 a § 8 za systém štátnej pokladnice.

čl. I

čl. I bod 1 §
Navrhovanou úpravou sa dosiahne súlad s novým systémom finančného riadenia štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu v programovom období 2007 - 2013, kedy budú tieto finančné prostriedky poskytované prostredníctvom certifikačného orgánu a pre dobiehajúce projekty programového obdobia 2004-2006 prostredníctvom platobného orgánu. Uvedené zmeny v štruktúre orgánov zodpovedných za implementáciu štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu vyplývajú z novej legislatívy EÚ. Zároveň sa aktualizuje poznámka pod čiarou k odkazu 2 na základe zrušenia zákona č. 473/2003 Z. z. o Pôdohospodárskej platobnej agentúre, o podpore podnikania v pôdohospodárstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov a schválenia nového zákona č. 274/2006 Z. z. o podpore v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka. Súčasne sa poznámka pod čiarou dopĺňa o odkazy na súvisiacu legislatívu EÚ.

čl. I bod 2
V súvislosti s odvodmi Európskej únii, ktoré je Slovenská republika ako členský štát Európskej únie povinná odvádzať do rozpočtu EÚ a v nadväznosti na reformu spoločnej organizácie trhu v sektore cukru v rámci EÚ a s tým súvisiacou novou legislatívou EÚ, predovšetkým nariadením Rady (ES) č. 318/2006 z 20. februára 2006 o spoločnej organizácii trhov v sektore cukru sa zákon odkazuje na novú legislatívu EÚ.

čl. I bod 3 §
Rozpočtovanie výdavkov na oficiálnu rozvojovú pomoc súvisí s členstvom Slovenskej republiky v OECD a členstvom v EÚ. Slovenská republika sa zaviazala prispievať na znižovanie chudoby vo svete a plniť Miléniové rozvojové ciele OSN. Od roku 2004 začala poskytovať rozvojovú pomoc už nielen formou príspevkov do medzinárodných organizácií, štipendií a humanitárnej pomoci, ale aj formou programov a projektov bilaterálnej oficiálnej rozvojovej pomoci (Official Development Assistance-ODA). Záväzkom Slovenskej republiky poskytovať oficiálnu rozvojovú pomoc konkrétnym percentom HDP v jednotlivých rokoch dochádza k dynamickému rastu objemu prostriedkov ODA. V nadväznosti na prijatie Národného programu oficiálnej rozvojovej pomoci na rok 2006 Vládou SR uznesením č. 309 zo dňa 12. apríla 2006, bude spravovať bilaterálne projekty slovenskej rozvojovej pomoci novozriadená rozpočtová organizácia MZV SR – Slovenská agentúra pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu. Pre efektívny chod agentúry bolo potrebné zabezpečiť možnosť používania nevyčerpaných finančných prostriedkov ODA v ďalších rokoch až do ich vyčerpania na uvedený účel vzhľadom na špecifické okolnosti poskytovania medzinárodnej pomoci do zahraničia. Navrhovaným doplnením ustanovenia …

čl. I bod 4 §
Navrhovaná úprava vychádza z poznatkov aplikačnej praxe kontrolných orgánov, ktoré majú pri praktickom výkone finančnej kontroly problémy s dokazovaním účelu použitia prostriedkov štátneho rozpočtu z poskytnutej dotácie príjemcom dotácie. Navrhovaným ustanovením sa zabezpečuje preukázateľnosť použitia prostriedkov dotácie ako dôkazná povinnosť na strane príjemcu dotácie vo vzťahu ku kontrolným orgánom, t.j. príjemca rozpočtových prostriedkov je povinný na základe žiadosti kontrolného orgánu preukázať, na aký účel tieto prostriedky použil. Znenie vychádza z občianskeho práva procesného a trestného práva procesného a z ich definície dôkazu. Keďže pre účely tohto zákona vo vzťahu k dokazovaniu, ako boli rozpočtové prostriedky použité, sú relevantné len listinné dôkazy, znenie priamo ustanovuje spôsob preukázania použitia prostriedkov listinnou formou, t.j. listinnými dôkazmi. Za listinné dôkazy možno považovať napr. výpisy z bankového účtu príjemcu, faktúry, výdavkové pokladničné doklady, pokladničné bloky, účty za telekomunikačné služby, atď. Čestné vyhlásenie príjemcu o spôsobe použitia prostriedkov z poskytnutej dotácie nie je dôkazom. Znenie § 8 ods. 11 jednoznačne ustanovuje povinnosť príjemcu preukázať, akým spôsobom …

čl. I bod 5 §
Úprava sa navrhuje analogicky ako v prípade Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky a Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky vo vzťahu k právne vymedzenej funkcii Kancelárie Ústavného súdu SR ako právnickej osoby, ktorá v súlade s § 9 zákona NR SR č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov, plní úlohy spojené s organizačným, personálnym, ekonomickým, administratívnym a technickým zabezpečením Ústavného súdu.

čl. I bod 6 §
Prokuratúra SR je ústavne upravená v Čl. 149 a 151 Ústavy SR, ktorá ju nezaraďuje medzi orgány výkonnej moci a ani medzi orgány súdnej moci. Prokuratúra SR v súlade s § 2 zákona o prokuratúre je samostatná jednotná sústava štátnych orgánov na čele s generálnym prokurátorom, v ktorej pôsobia prokurátori vo vzťahu podriadenosti a nadriadenosti. Ministerstvo spravodlivosti je ústredným orgánom štátnej správy pre súdy a väzenstvo. Vzhľadom na uvedené a dohodu medzi Ministerstvom spravodlivosti SR a Generálnou prokuratúrou SR sa predkladanie návrhu rozpočtu a návrhu záverečného účtu kapitoly generálnej prokuratúry ministerstvu spravodlivosti navrhuje vypustiť.

čl. I bod 7 §
Navrhovaným znením sa zabezpečuje možnosť použitia rezervy na prostriedky Európskej únie a odvody Európskej únii (vrátane účelov podľa § 37 ods. 7) v spojitosti s možnosťou vedenia prostriedkov Európskej únie na osobitných účtoch ministerstva financií a ministerstva pôdohospodárstva podľa § 20 ods. 1 aj prostredníctvom mimorozpočtových účtov ministerstva financií a ministerstva pôdohospodárstva.

čl. I bod 8 §
Ide o spresňujúcu úpravu vo vzťahu k požadovaniu údajov ministerstvom financií na účely zostavenia rozpočtu verejnej správy a hodnotenia jeho plnenia, pretože aj údaje o finančných tokoch k ostatným subjektom verejnej správy, resp. údaje na hodnotenie plnenia rozpočtu v metodike ESA 95, ktoré sa predkladajú štvrťročne, možno zahrnúť pod spôsob, rozsah, štruktúru a termíny predkladaných údajov.

čl. I bod 9 §
Navrhovanou úpravou sa s účinnosťou od 1.1.2008 navrhuje systémovo nezahrňovať finančné prostriedky vo výške rozpočtových opatrení vykonaných na prostriedky Európskej únie a prostriedky štátneho rozpočtu na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie, ktoré sú vrátené na príjmový účet platobnej jednotky v súlade so stanoveným systémom finančného riadenia, do zákonom o štátnom rozpočte určeného limitu na prekročenie výdavkov štátneho rozpočtu. Pre rok 2007 je rovnaká úprava v zákone o štátnom rozpočte na rok 2007.

čl. I bod 10 §
Od 1. januára 2005 Kancelária verejného ochrancu práv a a Rady pre vysielanie a retransmisiu nemajú postavenie kapitoly a ich rozpočet je súčasťou rozpočtu kapitoly Všeobecná pokladničná správa (VPS). V období 2000 až 2004 boli záväzné ukazovatele stanovené oveľa širšie, vykonávané zmeny sa v prevažnej miere týkali zmien záväzných ukazovateľov. Po roku 2004 bol každoročne stanovený minimálny počet záväzných ukazovateľov a práve z tejto skutočnosti vyplýva nárast vnútorných rozpočtových opatrení v kapitole VPS. Za súčasne platného právneho stavu nebolo možné delegovať právomoci správcu kapitoly na iný subjekt, t.j. preniesť kompetencie na podpisovanie rozpočtových opatrení, ktoré sa netýkajú zmien záväzných ukazovateľov, na vedúcich pracovníkov organizácií zaradených v kapitole VPS a to ani interným riadiacim aktom alebo inou formou. Vstupom do § 16 sa podstatne zníži administratíva v kapitole VPS a dotknutým organizáciám sa prenechá väčšia miera samostatnosti a operatívnosti pri zabezpečovaní úloh.

čl. I bod 11 a 12 §
Ide o technické zosúladenie s platným právnym stavom. Právna úprava, ktorá sa navrhuje vypustiť, bola do zákona včlenená na základe pozmeňujúceho návrhu skupiny poslancov. Relevantné ustanovenia nie sú v praxi aplikovateľné a nespĺňajú zámer vyplývajúci z odôvodnenia potreby ich prijatia. Viazanie rozpočtových prostriedkov je časovým a vecným obmedzením ich použitia a ako také nezakladá účelové určenie použitia rozpočtovaných výdavkov na konkrétny účel.

čl. I bod 13 a 14 §
Pravidlá poskytovania preddavkov sú upravené v § 19 odsekoch 8 až 10. Subjekt verejnej správy môže takýto preddavok poskytnúť pri obstarávaní tovarov a služieb. Predkladaná úprava odsekov 3 a 6 navrhuje zakotviť pre všetky subjekty pri používaní verejných prostriedkov ako povinnosť postupovať podľa ustanovených pravidiel, ak o preddavok druhá strana (dodávateľ) požiada a subjekt verejnej správy sa rozhodne preddavok poskytnúť.

čl. I bod 15 §
Navrhovaná úprava vyplynula z požiadaviek aplikačnej praxe. Vo vzťahu k plateniu nájomného (preddavkovým spôsobom) sa navrhuje rozšíriť výnimku z povinnosti koncoročného vysporiadania a splnenia podmienok podľa odseku 8, za ktorých je možné vo všeobecnosti preddavky poskytovať. Uvedený návrh zohľadňuje skúsenosti praxe pri využívaní inštitútu nájmov, nakoľko nie je možné počas trvania viacročnej nájomnej zmluvy zabezpečiť zúčtovávanie jednotlivých mesačných úhrad nájmov ku koncu roka.

čl. I bod 16 §
Pravidlá ustanovené na poskytovanie preddavkov z verejných prostriedkov podľa tohto zákona sa nevzťahujú na poskytovanie preddavkov obci a vyššiemu územnému celku, čím sa deklaruje, že poskytnutie prostriedkov určených na voľby obciam a vyšším územným celkom nespadá pod pravidlá poskytovania preddavkov v zmysle rozpočtových pravidiel rovnako ako pri hospodárení so všetkými prostriedkami určenými na financovanie spoločných programov SR a EÚ. Z uvedeného vyplýva, že ak sa poskytujú pri realizácii projektov prostriedky prijímateľovi príslušným orgánom štátnej správy a pri poskytovaní preddavkov pri realizácii projektov v rámci spoločných programov SR a EÚ, ustanovenia o poskytovaní preddavkov sa nepoužijú. Uvedený návrh súvisí aj so skutočnosťou, že poskytnutý preddavok je považovaný Európskou úniou za oprávnený výdavok.

čl. I bod 17 §
Návrhom sa vytvára priestor na oprávnenie prijímania úverov verejnými vysokými školami, ak zákon č. 131/2003 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorého novelizácia sa v tomto smere pripravuje, upraví podmienky prijímania úverov.

čl. I bod 18
Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na prijatie nového zákona č. 238/2006 Z. z. o Národnom jadrovom fonde na vyraďovanie jadrových zariadení a na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi (zákon o jadrovom fonde) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým bol zrušený zákon NR SR č. 254/1994 Z. z. o Štátnom fonde likvidácie jadrovoenergetických zariadení a nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi.

čl. I bod 19 §
Navrhovanou úpravou sa precizuje a spresňuje znenie § 19 ods. 15 zákona a jednoznačne sa zakotvuje, že relevantné subjekty sú oprávnené uzatvoriť koncesnú zmluvu na stavebné práce len za splnenia podmienok podľa § 19 ods. 15 zákona. Spresnením textu ustanovenia je odkaz 24a a poznámka pod čiarou k odkazu 24a nadbytočná.

čl. I bod 20 §
Nová legislatíva EÚ nahradila pojem „konečný prijímateľ“ pojmom „prijímateľ“. Vzhľadom k dobiehajúcemu čerpaniu štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu z programového obdobia 2004-2006, ktoré prebieha podľa prechádzajúcich pravidiel, je potrebné v zákone zabezpečiť, aby ustanovenie § 20 ods. 2 pokrývalo vzťahy v oboch programových obdobiach. Z tohto dôvodu došlo k zavedeniu všeobecného pojmu „prijímateľ“, pod ktorým je možné rozumieť konečného prijímateľa, resp. príjemcu pomoci v zmysle pravidiel pre programové obdobie 2004-2006, ako aj prijímateľa pre programové obdobie 2007-2013. Vypustením druhej vety ustanovenia sa zdôrazňuje význam zmluvy s prijímateľom, v zmysle ktorej môže byť spôsob poskytovania finančných prostriedkov rôzny, a to z úrovne prijímateľa partnerom projektu alebo konečným užívateľom v rámci tzv. globálneho grantu. Toto umožnenie má za cieľ výraznejšie podporovať princípy definované legislatívou ES pri realizácií projektov spolufinancovaných zo štrukturálnych fondov, Kohézneho fondu a Európskeho fondu na podporu rybného hospodárstva. Podmienky takéhoto poskytnutia budú upravené v zmluvách o poskytnutí finančného príspevku medzi príslušným riadiacim orgánom a prijímateľom.

čl. I bod 21 §
Ide o precizovanie ustanovenia vo vzťahu k vzájomnému započítaniu príjmov a výdavkov súvisiacich s daňou z pridanej hodnoty u rozpočtovej organizácie. Navrhovanou úpravou nedochádza k vecnej zmene, znenie ustanovenia sa terminologicky zosúlaďuje so zákonom o dani z pridanej hodnoty a zjednodušuje sa s cieľom jeho lepšej čitateľnosti. Naďalej sa zachováva doterajší princíp - v rámci rozpočtového roka rozpočtová organizácia, ktorá v súlade so zákonom o dani z pridanej hodnoty je platiteľom dane z pridanej hodnoty, je oprávnená vzájomne započítať všetky príjmy z prijatej dane z pridanej hodnoty so všetkými výdavkami na úhradu tejto dane.

čl. I bod 22 §
Navrhovanou úpravou sa umožňuje realizácia výdavkov štátneho rozpočtu určených na financovanie účelov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv o poskytnutí grantu uzatvorených medzi SR a inými štátmi prostredníctvom viacerých mimorozpočtových účtov. Uvedená úprava vyplýva z potreby vytvorenia prehľadného a jednoznačného systému finančných tokov z úrovne platobného orgánu.

čl. I bod 23
Navrhovanou legislatívno-technickou úpravou sa reaguje na zrušenie vyhlášky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 198/1998 Z. z. Súčasne sa reaguje na možnosť prijímania prostriedkov za stravu rozpočtovými organizáciami aj v prípadoch upravenými osobitnými predpismi ako zákonník práce a zákon o štátnej službe, napr. § 206 zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl SR a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

čl. I bod 24 §
Navrhovaná úprava nadväzuje na novelizáciu zákona, ktorá je v súčasnosti v legislatívnom procese v rámci návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o účtovníctve. Z tohto dôvodu je súčasná úprava druhej vety o úhrade straty príspevkovej organizácie z kladného výsledku hospodárenia nadbytočná.

čl. I bod 25 §
Súčasne platná úprava sa navrhuje rozšíriť a to v nadväznosti na existujúcu možnosť pre rozpočtové organizácie obcí a vyšších územných celkov podľa § 26 ods. 3, podľa ktorého rozpočtová organizácia môže úhrady výdavkov za mesiac december, ktoré sa uskutočňujú v januári nasledujúceho roka, previesť na účet cudzích prostriedkov, vrátiť po ich nedočerpaní do rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku.

čl. I bod 26 §
V záujme zabezpečenia jednotného výkladu a jednotnej aplikácie § 31 ods. 3 až 6 sa navrhuje nový text úpravy sankčného mechanizmu za porušenie finančnej disciplíny. Neustanovujú sa jednotlivým fyzickým a právnickým osobám konkrétne povinnosti vrátenia či odvodu prostriedkov vrátane penále a pokuty, ale ustanovuje sa, aké konkrétne sankcie za jednotlivé porušenia finančnej disciplíny sa ukladajú. Týmito úpravami nedochádza k vecnej zmene. K vecnej zmene dochádza v odseku 6, ktorý sprísňuje ukladanie sankcie zvýšením spodnej hranice v prípadoch porušenia finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. f) a g) z 1 000 Sk na 5 000 Sk a podľa § 31 ods. 1 písm. h) a i) z 500 Sk na 5 000 Sk; súčasne sa precizuje znenie tak, aby nedochádzalo pri jeho aplikácii k pochybnostiam.

čl. I bod 27 §
Úprava zabezpečuje možnosť uložiť odvod a penále za porušenie finančnej disciplíny, aj do 5 000 Sk, ak ide o zahraničné zdroje. Znením sa zosúlaďuje platná legislatíva s legislatívou Európskej únie/ES vo vzťahu k povinnosti vrátenia účelovo určených prostriedkov Európskej únie/ES, pri ktorých došlo k porušeniu finančnej disciplíny ako aj ďalších prostriedkov poskytnutých zo zahraničia prijatých na základe medzinárodných zmlúv o poskytnutí grantu uzatvorených medzi Slovenskou republikou a inými štátmi.

čl. I bod 28 §
Vzhľadom k tomu, že v zmysle platnej legislatívy sa finančne nesankcionuje konanie subjektov za porušenie finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. j) až n), návrhom sa umožňuje zvýšiť represívnu funkciu sankcionovania subjektov v niektorých závažnejších prípadoch porušenia finančnej disciplíny bez finančného postihu, a to najmä z dôvodu častého a opakovaného výskytu takéhoto konania subjektov. Navrhuje sa, aby príslušná správa finančnej kontroly mohla za porušenie povinností ustanovených v § 19 ods. 3 a 6 a § 8 ods. 11 zákona uložiť subjektu pokutu podľa zákona o správnom konaní.

čl. I bod 29 §
Ide o prechodné ustanovenie k navrhovanému vstupu do § 31 ods. 13 zákona, v zmysle ktorého sa bude odvod a penále za porušenie finančnej disciplíny pri nakladaní s vymedzeným okruhom finančných prostriedkov ukladať vždy bez ohľadu na výšku sankcie a k vstupu do § 31 ods. 6, kde sa navrhuje zvýšenie spodnej hranice doterajšej sankcie. Podľa doterajších predpisov sa bude postupovať v prípade prebiehajúceho správneho konania o porušení finančnej disciplíny začatého a neukončeného pred nadobudnutím účinnosti novej právnej úpravy, t.j. ak v takýchto konaniach podľa ods. 13 vyčíslená sankcia – odvod spolu s penále za porušenie finančnej disciplíny nepresiahne sumu 5 000,- Sk, v súlade s doterajšou legislatívou sa neuloží a v prípadoch podľa ods. 6 sa pokuta uloží podľa závažnosti porušenia podľa písm. f) a g) od 1 000 Sk a podľa písm. h) a i) od 500 Sk.

čl. VIII
Účinnosť zákona sa navrhuje s ohľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu, účinnosť bodov, ktorými sa zrušuje transformácia zdravotníckych zariadení, sa navrhuje pred uplynutím lehoty ustanovenej v § 91 ods. 3 na ukončenie transformácie. Rovnako pred uplynutím lehoty na získanie licencie na výkon lekárskej posudkovej činnosti ustanovenej v § 93a ods. 6 sa navrhuje účinnosť bodu, ktorým sa predlžuje lehota na získanie tejto licencie a pred uplynutím lehoty ustanovenej v § 37 ods. 6 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa navrhuje účinnosť bodu, ktorým sa predlžuje lehota na zosúladenie právnych pomerov štátnej príspevkovej organizácie, ktorá je zdravotníckym zariadením poskytujúcim zdravotnú starostlivosť podľa osobitného predpisu, s ustanoveniami zákona č. 523/2004 Z. z. V Bratislave 19. septembra 2007 Robert F i c o, v. r. predseda vlády Slovenskej republiky Ivan V a l e n t o v i č, v. r. minister zdravotníctva Slovenskej republiky

čl. I

čl. I bod 1 §
Navrhovaná úprava v bode 1 nadväzuje na doplnenie nového § 8a, ktorý podrobne upravuje poskytovanie dotácií zo štátneho rozpočtu.

čl. I bod 2 §
Podľa platnej legislatívy možno kapitálové výdavky používať časovo neobmedzene až do ich vyčerpania na určený účel. K návrhu na úpravu dotknutého ustanovenia Ministerstvo financií SR pristúpilo na základe finančnej analýzy objemu nepoužitých finančných prostriedkov jednotlivými kapitolami štátneho rozpočtu a objemu prostriedkov používaných v nasledujúcich rozpočtových rokoch. Návrhom na časové ohraničenie možnosti používať kapitálové výdavky sa zároveň reaguje na pripomienky Najvyššieho kontrolného úradu vznesené v rámci pripomienkového konania k poslednej novele zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Investičné tituly, ktoré sa z kapitálových výdavkov financujú, sú po troch rokoch ich realizácie väčšinou neaktuálne a ak sú ešte aktuálne, ide, vzhľadom na konkrétny prípad, o dlhodobý problém nemožnosti realizovať investičný zámer a vtedy je vhodnejšie rozpočtovať príslušný objem kapitálových výdavkov opätovne s prihliadnutím na aktuálnu potrebu. Z týchto dôvodov sa navrhuje regulovať používanie kapitálových výdavkov a časovo obmedziť možnosť ich čerpania na tri rozpočtové roky, t.j. ak sa kapitálové výdavky nepoužijú v roku, na ktorý boli rozpočtované, bude možné ich použiť ešte …

čl. I bod 3 §
Znenie odseku 11, ktorý sa tu navrhuje vypustiť, sa z dôvodu komplexnej úpravy dotácií v novom § 8a presúva ako odsek 10 do § 8a.

čl. I bod 4 §
V novom § 8a sa komplexne upravuje problematika poskytovania dotácií zo štátneho rozpočtu. Z výdavkov štátneho rozpočtu možno poskytovať v súlade so zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok dotácie právnickým osobám a fyzickým osobám. Ak tak ustanoví osobitný zákon, zo štátneho rozpočtu sa poskytujú aj dotácie právnickým osobám zriadeným osobitným zákonom. Z výdavkov štátneho rozpočtu sa ďalej poskytujú dotácie na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy obciam a VÚC a dotácie z kapitoly štátneho rozpočtu Všeobecná pokladničná správa. Z najširšieho výkladu dotácie ako transferovej platby je na účely vymedzenia „klasických dotácií zo štátneho rozpočtu“, na ktoré sa bude vzťahovať špeciálna úprava v odsekoch 1, 3 až 6 potrebné odlíšiť tie transferové platby, ktoré majú síce charakter „dotačný“, ale ich úhradu možno považovať za obligatórny výdavok. Ide o dotácie, ktoré sa poskytujú podľa osobitného zákona právnickým osobám zriadeným osobitným zákonom na plnenie úloh podľa osobitných predpisov, a to napríklad dotácie Slovenskej televízii a dotácie Slovenskému rozhlasu a dotácie na …

čl. I bod 5 §
Pohľadávky štátu z poskytnutých návratných finančných výpomocí, úverov alebo pôžičiek a peňažné prostriedky štátu zo splácania istín návratných finančných výpomoci, úverov alebo pôžičiek sú v súlade s ustanovením § 13 ods. 1 písm. b) a e) zákona súčasťou štátnych finančných aktív. Podľa platného právneho stavu, všetky sankcie za porušenie finančnej disciplíny pri nakladaní s prostriedkami štátneho rozpočtu sú príjmom štátneho rozpočtu, t.j. ak ide o porušenie finančnej disciplíny napr. pri nakladaní s prostriedkami poskytnutými ako návratná finančná výpomoc a subjekt ešte nevrátil plnú sumu istiny, pomerne vyčíslený odvod za porušenie finančnej disciplíny je príjmom štátneho rozpočtu. Uvedený stav je komplikovaný a znetransparentňuje finančné toky, keďže pohľadávky z nesplatenej istiny návratnej finančnej výpomoci uložením odvodu za porušenie finančnej disciplíny de facto prestanú existovať a ich „odpísanie“ zo štátnych finančných aktív, t.j. zníženie štátnych finančných aktív, je podmienené rozhodnutím vlády SR v súlade s ustanovením § 13 ods. 6 zákona. Navrhovaným ustanovením sa mení rozpočtové určenie odvodu za porušenie finančnej disciplíny pri …

čl. I bod 6 §
Navrhovaným ustanovením sa vytvára priestor na poskytovanie prostriedkov Európskej únie a štátneho rozpočtu určených na financovanie spoločných programov SR a EÚ aj prostredníctvom inej právnickej osoby, ak tak ustanoví osobitný zákon. Tým sa reaguje na nové pravidlá financovania spoločných programov SR a EÚ v programovom období 2007 – 2013, podľa ktorých môže byť sprostredkovateľským orgánom pod riadiacim orgánom aj vyšší územný celok alebo iná právnická osoba na základe splnomocnenia riadiaceho orgánu.

čl. I bod 7 §
Doplnením odkazu 24aa sa precizuje právna úprava ustanovenia § 20 ods. 4 zákona. Zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy ako vnútroštátny právny predpis nie je vecným zákonom, ktorý by mal upravovať nakladanie s výnosmi z prostriedkov EÚ. Výnosy z prostriedkov EÚ sú vždy majetkom EÚ, pričom je len v pôsobnosti EÚ rozhodnúť o tom, akým spôsobom sa s nimi bude nakladať (napr. či sa majú vracať EÚ, či sa pripíšu naspäť danému programu a akým spôsobom). Právnu úpravu nakladania s výnosmi z prostriedkov EÚ upravuje vo všeobecnosti Čl. 5 Nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev, podľa ktorého s výhradou článkov 18 a 74 sa úrok, ktorý vynášajú finančné prostriedky, ktoré sú majetkom Európskych spoločenstiev, zahrnie do rozpočtu ako príjem pod kategóriu rôzne.

čl. I bod 8 a 11 §
Navrhovanými zmenami v § 22 ods. 2 a § 23 ods. 4 vo vzťahu k preddavkovým organizáciám v zahraničí sa rozširuje doterajšia úprava špecifík financovania zahraničných pracovísk, ktoré sú preddavkovými organizáciami, o zahraničné pracoviská a misie Ministerstva obrany SR, ktorých počet sa vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie a NATO výrazne zvýšil. Doterajšie znenie sa zároveň aj zjednodušuje.

čl. I bod 9
V poznámke pod čiarou k odkazu 32 sa dopĺňa odkaz na zákon č. 597/2003 Z.z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení, čím sa vytvára priestor, aby školy mohli použiť prostriedky, ktoré citovaný zákon definuje ako zdroje financovania škôl, prostredníctvom svojho rozpočtu cez osobitosti rozpočtového hospodárenia.

čl. I bod 10
Ide o legislatívno-technickú úpravu citácie zákona, ktorého úplná citácia je v poznámke pod čiarou k odkazu 32 upravenej v bode 9.

čl. I bod 12 §
Navrhovanou úpravou sa precizuje doterajšie znenie § 31 ods. 1 písm. d) zákona. Neodvedenie výnosu z verejných prostriedkov v ustanovenej alebo určenej lehote a rozsahu ako skutková podstata porušenia finančnej disciplíny koncipovaná v platnom znení spôsobuje aplikačné problémy vo vzťahu k odvodu výnosov z iných verejných prostriedkov ako prostriedkov štátneho rozpočtu. Z tohto dôvodu sa znenie ustanovenia precizuje tak, že porušením finančnej disciplíny je neodvedenie výnosov z verejných prostriedkov do rozpočtu subjektu verejnej správy podľa tohto alebo osobitného zákona. Neodvedenie výnosu z iných verejných prostriedkov ako prostriedkov štátneho rozpočtu bude porušením finančnej disciplíny len vtedy, ak osobitný predpis, ktorý upravuje hospodárenie a nakladanie s týmito prostriedkami, priamo upravuje povinnosť odvodu výnosov z týchto prostriedkov, alebo je odvod výnosov určený poskytovateľom.

čl. I bod 13 §
Navrhovaná úprava nadväzuje na úpravu v bode 5. Zavádza sa osobitný sankčný mechanizmus za porušenie finančnej disciplíny – použitie štátnych finančných aktív poskytnutých ako úver, pôžička a návratná finančná výpomoc v rozpore s ustanoveným alebo určeným účelom, a to odvod vo výške porušenia finančnej disciplíny v prípade, že istina poskytnutých návratných zdrojov financovania nebola do dňa vydania rozhodnutia splatená (odvod sa ukladá maximálne do výšky nesplatenej istiny) a pokuta vo výške 10 % z celkovej sumy poskytnutej zo štátnych finančných aktív. Vymedzenie výšky pokuty pritom vychádza z priemernej hodnoty dvojnásobku základnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska.

čl. I bod 14 §
Podľa v súčasnosti platnej právnej úpravy, ak subjekt poruší finančnú disciplínu podľa § 31 ods. 1 písm. b) až d) zákona a protiprávny stav je vysporiadaný do dňa skončenia kontroly, správne konanie sa nezačne. Avšak vo vzťahu k nedodržaniu lehoty na odvedenie prostriedkov subjektu verejnej správy a na odvedenie výnosu z verejných prostriedkov do rozpočtu subjektu verejnej správy nie je „odstránenie protiprávneho stavu“ uskutočniteľné – nedodržanie lehoty je konanie, ktoré sa nedá konvalidovať a taktiež sankčný mechanizmus podľa § 31 ods. 4 zákona je na takéto konanie subjektu neaplikovateľný– ak subjekt zmešká lehotu na odvedenie finančných prostriedkov a nedodrží rozsah odvodu, uloží sa mu len sankcia vo forme odvodu finančných prostriedkov a penále len v prípade omeškania s úhradou uloženého odvodu, pričom nedodržanie lehoty na odvod prostriedkov nie je osobitne sankcionované. Navrhovaným ustanovením sa mení sankčný mechanizmus pri porušení finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. c) a d) zákona a konanie subjektu – nedodržanie rozsahu odvodu finančných prostriedkov, …

čl. I bod 15 §
Precizuje sa doterajšie znenie § 31 ods. 8 zákona vo vzťahu k všeobecnej úprave rozpočtového určenia sankcií za porušenie finančnej disciplíny pri nakladaní s verejnými prostriedkami v nadväznosti na úpravu navrhovanú v bodoch 5 a 13. Ak bude odvod za porušenie finančnej disciplíny pri nakladaní so štátnymi finančnými aktívami súčasťou štátnych finančných aktív, formulácia prvej vety § 31 ods. 8 zákona nie je vyhovujúca –odvod za porušenie finančnej disciplíny pri nakladaní s prostriedkami štátneho rozpočtu (t.j. aj štátnymi finančnými aktívami) nebude príjmom štátneho rozpočtu. Spojenie „odvádzať sankcie do rozpočtu“ má širší význam ako spojenie „sankcie sú príjmom rozpočtu“ a z tohto dôvodu sa navrhuje zmeniť doterajšie znenie § 31 ods. 8 prvej vety zákona tak, že sankcie za porušenie finančnej disciplíny sa vždy odvádzajú buď do príslušného druhu rozpočtu, z ktorého boli poskytnuté, alebo v prípade prostriedkov štátneho rozpočtu sa sankcie odvádzajú do štátneho rozpočtu.

čl. I bod 16 §
Navrhovaným ustanovením sa vytvára legislatívny priestor na zakotvenie osobitnej právnej úpravy vo vzťahu k vysporiadaniu protiprávneho stavu mimo správneho konania v osobitnom zákone.

čl. I bod 17 §
Navrhuje sa prechodným ustanovením v odsekoch 1 a 2 upraviť časovú pôsobnosť platnej právnej úpravy a novej právnej úpravy v nadväznosti na časové obmedzenie možnosti používania kapitálových výdavkov navrhované v bode 2. Ustanovenie § 8 ods. 4 v znení účinnom od 1.1.2009 sa prvý krát uplatní na čerpanie kapitálových výdavkov rozpočtovaných na rok 2009, t.j. kapitálové výdavky rozpočtované na rozpočtový rok 2009 bude možné použiť na určený účel do konca rozpočtového roka 2011. S cieľom plynulého a transparentného prechodu na nový systém používania kapitálových výdavkov sa v odseku 2 upravuje, že kapitálové výdavky rozpočtované na rozpočtové roky 2005 až 2008 možno čerpať do konca roka 2011 – t.j. 4 najmenej rozpočtové roky. Takouto úpravou sa zabezpečí hladký nábeh na novú právnu úpravu, keďže sa umožňuje, aby boli prostriedky rozpočtované za účinnosti starého systému používané z časového aspektu rovnako ako kapitálové výdavky, ktoré budú už rámci nového systému rozpočtované na rok 2009. Systematika viazania a následného uvoľňovania finančných prostriedkov sa na …

čl. VI

čl. VI bod 1 §
V nadväznosti na navrhované kompetencie podpredsedu vlády, ktorý neriadi ministerstvo, sa v zákone o rozpočtových pravidlách verejnej správy navrhuje, aby národná rada schvaľovala výšku výdavkov na zabezpečenie úloh v pôsobnosti podpredsedu vlády, ktorý neriadi ministerstvo, čím sa dosiahne určitá nezávislosť pri zabezpečovaní potrebných prostriedkov na činnosti v jeho pôsobnosti. Výška výdavkov sa bude schvaľovať ako záväzný ukazovateľ štátneho rozpočtu.

čl. VI bod 2 §
Z hľadiska tvorby a schvaľovania rozpočtu sa navrhuje v zákone prechodné ustanovenie, ktorým sa zabezpečí navrhovaný postup uplatniť pre rozpočet verejnej správy na roky 2011 až 2013.

čl. III
Vypúšťa sa ustanovenie, ktoré umožňuje určiť ako záväzný ukazovateľ štátneho rozpočtu výdavky rozpočtované v kapitole Úradu vlády Slovenskej republiky na zabezpečenie úloh podpredsedu vlády, ktorý neriadi ministerstvo.

čl. II
Vytvára sa priestor, aby rozpočtová organizácia PPA mohla prijať a poskytovať pôžičku.

čl. XXXVI
(zákon č. 523/2004 Z. z.) Zmena zákon o rozpočtových pravidlách je vyvolaná zavedením nového trestu, ktorým je trest zákazu prijímať dotácie a subvencie, ako aj trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie. Podstata tohto trestu spočíva v spočíva v tom, že právnickej osobe sa počas doby určenej súdom zakáže uchádzať sa alebo prijať dotáciu, subvenciu, príspevok alebo iné plnenie zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu verejnoprávnej inštitúcie, rozpočtu štátneho fondu, rozpočtu vyššieho územného celku alebo rozpočtu obce. Pre dosiahnutie tohto cieľa sa preto navrhuje zakomponovať do všeobecnej úpravy poskytovania dotácií zo štátneho rozpočtu (§ 8a) ako ďalšiu podmienku, ktorá musí byť splnená pre udelenie dotácie, a to podmienku bezúhonnosti v rozsahu neexistencie právoplatného odsúdenia a uloženia trestu zákazu prijímať dotácie alebo subvencie. Na všeobecnú úpravu v § 8a nadväzujú osobitné zákonné úpravy, ktoré upravujú detailnejšie poskytovanie dotácií, v tej ktorej oblasti verejnej správy. Všetky tieto osobitné zákony požadujú splnenie všeobecných podmienok udelenia dotácie podľa § 8a, a …

čl. IV
(zákon č. 523/2004 Z. z.) Zmena zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy v spočíva v nahradení doterajšej kapitoly Najvyšší súd Slovenskej republiky novou kapitolou, a to Kancelária Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (t.j. nezvyšuje sa počet rozpočtových kapitol). Najvyšší súd Slovenskej republiky teda prestáva byť rozpočtovou kapitolou. Po novom bude činnosť tohto súdu zabezpečovaná prostredníctvom rozpočtovej kapitoly Kancelárie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. V súvislosti s prechodom pôsobnosti pri výkone správy najvyššieho súdu podľa návrhu zákona, s účinnosťou od 1. januára 2017 Najvyšší súd Slovenskej republiky nemá právnu subjektivitu a prestáva byť rozpočtovou organizáciou; čím nie je dotknutá jeho rozhodovacia činnosť.

čl. I

čl. I bod 1 §
Návrhom sa oprávňuje správca kapitoly na možnosť určiť, že výnosy z prostriedkov štátneho rozpočtu sa neodvedú do príjmov štátneho rozpočtu, ale že môžu byť použité na účel, na ktorý sú prostriedky štátneho rozpočtu poskytnuté. Tento návrh vyplýva z požiadaviek aplikačnej praxe najmä z dôvodu, že v niektorých prípadoch náklady spojené s prevodom výnosov z prostriedkov štátneho rozpočtu sú vyššie ako samotný výnos. Výnosy bude možné použiť v súlade s časovosťou, ktorá platí pre prostriedky štátneho rozpočtu, ktoré boli poskytnuté.

čl. I bod 2 §
Návrhom sa upravuje postup v prípade, ak návrh rozpočtu verejnej správy obsahuje daňové a odvodové príjmy, ktoré neboli obsiahnuté v zohľadnenej prognóze Výboru pre daňové prognózy, vypracovanej v súlade s čl. 8 ods. 2 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti. Rozpočtované výdavky štátneho rozpočtu v príslušnom rozpočtovom roku bude možné použiť len v prípade, ak celková suma daňových a odvodových príjmov bude obsiahnutá v prognóze Výboru pre daňové prognózy v príslušnom rozpočtovom roku, pričom Výbor pre daňové prognózy v súlade s ústavným zákonom č. 493/2011 Z. z. vypracováva prognózy daňových a odvodových príjmov najmenej dvakrát ročne.

čl. I bod 3 §
Z dôvodu časovej náročnosti spracovania údajov predložených v súlade s § 8 ods. 6 zákona na konci príslušného rozpočtového roka, sa navrhuje úprava termínov, do kedy je správca kapitoly povinný oznámiť Ministerstvu financií SR výšku taxatívne vymedzených výdavkov, ktoré predpokladá, že nebudú v danom rozpočtovom roku použité a predpokladá ich použiť v nasledujúcom rozpočtovom roku.

čl. I bod 4 §
Ide o precizovanie ustanovenia vo väzbe na zákon č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov a na zákon č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorých sa nenávratný finančný príspevok poskytuje na základe zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku alebo rozhodnutia o schválení žiadosti.

čl. I bod 5 §
Návrhom sa vypúšťa povinnosť Kancelárie Súdnej rady SR predkladať návrh rozpočtu a návrh záverečného účtu Ministerstvu spravodlivosti SR. Kancelária Súdnej rady SR bude predkladať návrh rozpočtu a návrh záverečného účtu priamo Ministerstvu financií SR. V zmysle zákona č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, Kancelária Súdnej rady SR plní úlohy spojené s odborným, organizačným, personálnym, administratívnym a technickým zabezpečením činnosti Súdnej rady SR, ktorá je ústavným orgánom zakotveným v čl. 141a Ústavy Slovenskej republiky. Kancelária Súdnej rady SR neplní úlohy pre orgány výkonnej moci a nezaraďuje sa ani do sústavy súdov SR. Vzhľadom na vyššie uvedené, nemá opodstatnenie predkladať návrh rozpočtu a návrh záverečného účtu Kancelárie Súdnej rady SR Ministerstvu spravodlivosti SR, ale priamo Ministerstvu financií SR.

čl. I bod 6 §
Navrhuje sa, aby termín „15. august bežného roka“, do ktorého Ministerstvo financií SR predkladá vláde SR návrh rozpočtu verejnej správy, bol vypustený. Doterajšia prax ukazuje, že verzia návrhu rozpočtu verejnej správy predkladaná na rokovanie vlády SR do 15. augusta bežného roka nebola schvaľovaná vládou SR. Verzia rozpočtu verejnej správy, ktorú schvaľovala vláda SR, bola výrazným spôsobom zmenená tak na strane príjmov, ako aj na strane výdavkov. Vypustenie termínu do 15. augusta bežného roka neznamená, že Ministerstvo financií SR nie je povinné predložiť rozpočet verejnej správy na rokovanie vlády SR. Táto povinnosť zostane zachovaná s tým, že Ministerstvo financií SR je povinné predložiť návrh rozpočtu verejnej správy tak, aby vláda SR mohla predložiť návrh rozpočtu Národnej rade SR do 15. októbra bežného roka, ak Národná rada SR nerozhodne inak. Termín 15. október bežného roka je v rozpočtovom procese dôležitý aj z hľadiska aplikácie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 473/2013 z 21. mája 2013 o spoločných ustanoveniach o monitorovaní a …

čl. I bod 7 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na zmenu vykonanú bodom 6.

čl. I bod 8 §
Navrhuje sa doplnenie účelu predkladania údajov Ministerstvu financií SR na základe jeho žiadosti v záujme hodnotenia efektívnosti a účinnosti výdavkov vo vzťahu k dosiahnutým výsledkom („hodnota za peniaze“) a porovnávať plánované a skutočne dosiahnuté ciele a účinky jednotlivých výdavkov. Precizuje sa získavanie takýchto údajov. Cieľom úpravy je vytvoriť právny rámec na poskytnutie dát, nie definovanie procesu revízie výdavkov.

čl. I bod 9 §
V súvislosti s vypustením termínu „15. august bežného roka“, do ktorého Ministerstvo financií SR predkladá vláde SR návrh rozpočtu verejnej správy, sa navrhuje upraviť aj termín na predloženie návrhov rozpočtov Sociálnej poisťovne, Slovenského pozemkového fondu a štátnych fondov na schválenie vláde SR. Navrhuje sa, aby Sociálna poisťovňa, Slovenský pozemkový fond a štátne fondy boli povinné predložiť návrhy svojich rozpočtov na schválenie vláde SR súčasne s návrhom rozpočtu verejnej správy, ktorý predkladá Ministerstvo financií SR vláde SR, pričom Ministerstvo financií SR aktívnym spôsobom riadi a usmerňuje práce pri vypracovávaní návrhu rozpočtu verejnej správy vo vzťahu k dotknutým subjektom verejnej správy.

čl. I bod 10 §
V súvislosti s novým odsekom 4 v § 17 sa navrhuje, aby rozsah ustanovený zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok na povolenie uskutočnenia výdavku neplatil na prostriedky podľa § 17 ods. 4.

čl. I bod 11 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na zmenu vykonanú bodom 12.

čl. I bod 12 §
Podľa nového odseku 4 v § 17 rozpočtová organizácia rozpočtuje aj príjmy taxatívne vymedzené v zákone, ktoré predpokladá, že prijme. K takto rozpočtovaným príjmom si rozpočtová organizácia rozpočtuje aj zodpovedajúce výdavky, pričom tieto výdavky je oprávnená čerpať len do tej výšky, ktorá zodpovedá výške skutočne prijatých príjmov vymedzených v tomto odseku. Ak rozpočtová organizácia dosiahne vyššie ako rozpočtované príjmy vymedzené v tomto odseku, tak je oprávnená prekročiť limit výdavkov na základe rozpočtového opatrenia, pričom na vykonanie tohto opatrenia sa nebude vyžadovať súhlas správcu kapitoly, resp. Ministerstva financií SR.

čl. I bod 13 §
Navrhuje sa doplnením návratných finančných výpomocí sprecizovať ustanovenie § 19 ods. 12 prvej vety tak, že subjekt verejnej správy môže prijímať všetky návratné zdroje financovania vrátane návratných finančných výpomocí len v súlade s týmto zákonom s výnimkou obcí a vyšších územných celkov, pre ktoré je možnosť prijímania úverov, pôžičiek a návratných finančných výpomocí upravená zákonom č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

čl. I bod 14 až 17 §
S cieľom zabezpečiť zjednotenie vykazovania rozpočtových údajov v rozpočte a v skutočnosti sa navrhuje, aby rozpočtová organizácia rozpočtovala príjmy a výdavky na všetkých svojich účtoch. Návrhom sa má zabezpečiť zachytenie príjmov a výdavkov rozpočtových organizácií takým spôsobom, aby boli zaznamenané všetky finančné toky, ale zároveň, aby neboli rozpočtované duplicitne, napríklad prostriedky Európskej únie prijaté na osobitný účet v súlade s § 20 zákona, ktoré sa rozpočtujú v príjmoch a výdavkoch štátneho rozpočtu, sa na tomto osobitnom účte nerozpočtujú. Podľa navrhovanej úpravy § 22 ods. 1 súčasťou rozpočtu rozpočtovej organizácie budú všetky prostriedky na príjmových účtoch, vrátane prostriedkov podľa § 17 ods. 4, všetky prostriedky na výdavkových účtoch, ako aj prostriedky na iných účtoch rozpočtovej organizácie. Rozpočet príjmov a výdavkov rozpočtovej organizácie tak zahŕňa všetky prostriedky, s ktorými hospodári, pričom sa riadi záväznými ukazovateľmi určenými zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok a zriaďovateľom. Navrhovanou zmenou nie je dotknuté ustanovenie § 16 ods. 6 zákona č. 583/2004 Z. z. o …

čl. I bod 18 §
Rozpočet príspevkovej organizácie ako jedného zo subjektov verejnej správy je súčasťou rozpočtu verejnej správy, ktorý obsahuje príjmy a výdavky, preto sa navrhuje, aby príspevková organizácia zostavovala rozpočet príjmov a výdavkov. Návrhom sa preto nahrádza rozpočet nákladov, výnosov a výsledku hospodárenia príspevkovej organizácie rozpočtom príjmov a výdavkov. Zároveň sa vo vzťahu k použitiu peňažného daru zosúlaďuje úprava s úpravou pri rozpočtovej organizácii.

čl. I bod 19 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na zmenu vykonanú bodom 18.

čl. I bod 20 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na zmenu vykonanú bodom 17.

čl. I bod 21 a 22 §
Rozpočtovanie rozpočtovej organizácie, ktorej rozpočet príjmov a výdavkov zahŕňa všetky prostriedky, s ktorými hospodári, sa uplatňuje aj na podnikateľskú činnosť rozpočtovej organizácie, t. j. príjmy a výdavky na túto činnosť sa navrhujú rozpočtovať. Príjmy a výdavky rozpočtovej organizácie a príspevkovej organizácie na podnikateľskú činnosť sa naďalej budú sledovať na samostatnom účte a vo výkaze ziskov a strát osobitne sledovať.

čl. I bod 23 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorou sa reaguje na zákon č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého sa pojem „auditovaná osoba“ nepoužíva a tento pojem bol nahradený pojmom „povinná osoba“.

čl. I bod 24 §
Navrhovanou úpravou sa reaguje na nový spôsob rozpočtovania a vykazovania príjmov a výdavkov rozpočtovej organizácie upraveného v § 22 zákona, podľa ktorého rozpočet príjmov a výdavkov rozpočtovej organizácie zahŕňa všetky prostriedky, s ktorými hospodári, t. j. terminologicky sa vypúšťa pojem „mimorozpočtový“ účet.

čl. X
(zákon č. 523/2004 Z. z.)

čl. X bod 1 §
Do zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy sa zavádza nová podmienka pre poskytnutie dotácie, ktorá spočíva v zápise žiadateľa o dotáciu do registra. Povinnosť zápisu do registra je daná vtedy, ak fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá sa uchádza o privatizovaný majetok spĺňa definičné znaky partnera verejného sektora podľa § 2 návrhu zákona. Zápisom do registra treba rozumieť zápis všetkých údajov podľa § 4 návrhu zákona do registra; k tomu pozri tiež § 18 návrhu zákona.

čl. X bod 2 §
Zavádza sa všeobecné pravidlo v rámci pravidiel rozpočtového hospodárenia, podľa ktorého verejné prostriedky, majetok štátu alebo štátne finančné aktíva bude možné poskytnúť fyzickým osobám a právnickým osobám, ktoré majú povinnosť zapísať sa do registra partnerov verejného sektora len, ak sú tieto osoby zapísané v registri. Povinnosť zápisu do registra je daná vtedy, ak fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá sa uchádza o privatizovaný majetok spĺňa definičné znaky partnera verejného sektora podľa § 2 návrhu zákona. Zápisom do registra treba rozumieť zápis všetkých údajov podľa § 4 návrhu zákona do registra; k tomu pozri tiež § 18 návrhu zákona.

čl. II
V nadväznosti na nové zdroje financovania hlavnej činnosti fondu podľa § 8 ods. 1 písm. h) sa vyžaduje výslovné zakotvenie možnosti fondu ako subjektu verejnej správy podľa § 3 zákona č. 523/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov prijímať úvery s predchádzajúcim súhlasom Ministerstva financií Slovenskej republiky.

čl. LXIX

čl. LXIX bod 1 a 3 §
Navrhovanou zmenou sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnemu výpisu z registra trestov a zároveň sa vypúšťa povinnosť pre fyzickej osoby, právnickej osoby a osoby, ktoré sú štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu právnickej osoby dokladovanie výpisu z registra trestov. Upravuje sa postup, akým úrad získa výpis z registra trestov.

čl. LXIX bod 2 §
Navrhovanou zmenou sa vypúšťa povinnosť žiadateľa priložiť k žiadosti výpis z listu vlastníctva.

čl. LXIX bod 4
Legislatívno-technická úprava vnútorných odkazov.

čl. II

čl. II bod 1 §
Hodnotenie efektívnosti a účinnosti verejných výdavkov (revízia výdavkov) napĺňa programové vyhlásenia vlády. Predkladaná právna úprava upravuje spoluprácu správcov jednotlivých kapitol s ministerstvom financií pri revízii výdavkov a aj pri hodnotení plnenia opatrení navrhnutých v revízii výdavkov. Spolupráca na úrovní kapitol prebieha prostredníctvom odborných stretnutí, zapojenia analytických tímov na jednotlivých orgánoch ústrednej štátnej správy, poskytovania štatistík a informácií k témam revízii výdavkov schválených vládou.

čl. II bod 2 §
Hodnotenie efektívnosti a účinnosti verejných výdavkov (revízia výdavkov) patrí medzi štandardné nástroje rozhodovania vo verejnej správe využívané v štátoch Európskej únie. Vláda Slovenskej republiky sa zaviazala hodnotiť verejné výdavky vo svojom programovom vyhlásení. Ministerstvo financií navrhuje vláde ciele, organizáciu aj technické parametre jednotlivých revízii. Mandát hodnotenia efektívnosti verejných výdavkov zvyčajne schvaľuje vláda uznesením so strategickými dokumentami, v ktorých uvádza aj odôvodnenie revízie výdavkov a harmonogram hodnotenia vybraných oblastí. Schvaľovanie mandátov hodnotenia efektívnosti a účinnosti verejných výdavkov nebolo zákonom ustanovené a navrhovaná úprava má za cieľ zakotviť hodnotenie väčšiny výdavkov verejnej správy počas mandátu vlády. Vláda počas svojho mandátu určí vybrané oblasti, v ktorých sa vykoná revízia výdavkov, pričom je viazaná minimálnou hodnotou hodnotených verejných výdavkov. Revízia výdavkov sa po vypracovaní zverejní na webovom sídle ministerstva financií a predloží sa spoločne s návrhom rozpočtu verejnej správy. Ministerstvo financií každoročne s rozpočtom verejnej správy predkladá aj hodnotenie plnenia jednotlivých opatrení z revízie výdavkov, pričom môže využívať vstupy iných orgánov verejnej správy.

čl. II bod 3
Legislatívno-technická úprava v súvislosti s aktualizáciou poznámok pod čiarou odkazujúcich na zrušený právny predpis.

čl. II bod 4 §
Predkladaná právna úprava ukladá povinnosť vybraným subjektom verejnej správy hodnotiť štúdiou uskutočniteľnosti plánované investície a koncesie, a štúdie následne zverejniť na svojom webovom sídle. Z právnej úpravy sú vyňaté samosprávne územné celky z dôvodu ich autonómneho rozpočtovania a rozhodovania. Vláda už v súčasnosti upravuje proces hodnotenia investícií a koncesií prostredníctvom viacerých postupov a metodických rámcov, pričom absentuje právna úprava využívaných pojmov. Predkladaný návrh definuje povinný subjekt a investíciu. Povinnosť vypracovať a zverejniť štúdiu uskutočniteľnosti sa v zmysle návrhu vzťahuje aj na koncesie, a to najmä z dôvodu, že koncesné vzťahy obvykle zahŕňajú aj povinnosti súvisiace s výstavbou, dostavbou, technickým zhodnotením, údržbou a opravami majetku. Právna úprava prispeje k naplneniu princípu hodnoty za peniaze zavedením povinnosti vykonať štúdiu uskutočniteľnosti investície a koncesie, čo zvýši pravdepodobnosť výberu alternatívy s čo najvyšším prínosom pre občanov. Štúdiou uskutočniteľnosti sa rozumie hodnotenie a analýza potenciálu projektu, jeho nákladov a prínosov s cieľom pomôcť pri rozhodovaní prostredníctvom objektívneho a racionálneho odhalenia silných a slabých stránok projektu, …

čl. II bod 5 a 6 §
Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 549/2013 o európskom systéme národných a regionálnych účtov v Európskej únii došlo k zmene metodiky vo vzťahu ku kritériám rozhodujúcich na zaradenie právnických osôb do sektora verejnej správy, pričom došlo k posilneniu kvalitatívnych kritérií. Navrhovanou úpravou sa reflektuje na túto zmenu a upravuje sa definícia príspevkovej organizácie. V nadväznosti na úpravu definície príspevkovej organizácie sa vypúšťa povinnosť zriaďovateľa zrušiť príspevkovú organizáciu, ktorá nespĺňa kritérium 50%.

čl. II bod 7 §
Vzhľadom na to, že v čl. I sa navrhuje komplexne upraviť pôsobnosť Úradu vládneho auditu v zákone č. 357/2015 Z. z. finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov, sa z dôvodu odstránenia duplicity zo zákona č. 523/2004 Z. z. vypúšťa pôsobnosť Úradu vládneho auditu ukladať a vymáhať sankcie za porušenie finančnej disciplíny, ktorá je v súčasnosti čiastočne upravená v § 31 ods. 9 zákona č. 523/2004 Z. z.

čl. II bod 8 §
Hodnotenia plnenia opatrení navrhnutých v revízii výdavkov nadväzujú na revízie výdavkov, a preto môžu byť predložené s návrhom rozpočtu verejnej správy až v roku nasledujúcom po roku, v ktorom boli súčasťou rozpočtu verejnej správy aj revízie výdavkov.

čl. I

čl. I bod 1 §
Z dôvodu zabezpečenia včasného informovania o údajoch rozpočtu verejnej správy vrátane údajov štátneho rozpočtu navrhuje sa skrátenie lehoty na zverejnenie údajov štátneho rozpočtu a rozpočtu verejnej správy zo 60 dní na 30 dní po nadobudnutí účinnosti zákona o štátnom rozpočte. Zároveň sa navrhuje, aby sa údaje štátneho rozpočtu a rozpočtu verejnej správy zverejnili v podobe štruktúrovaných údajov, ktorá umožňuje ich ďalšie automatizované spracovanie.

čl. I bod 2 §
S cieľom zabezpečiť, aby sa do návrhu rozpočtu verejnej správy v plnej miere preberali prognózy Výboru pre daňové prognózy, navrhuje sa vypustiť možnosť, aby návrh rozpočtu verejnej správy obsahoval daňové a odvodové príjmy štátneho rozpočtu, ktoré neboli obsiahnuté v prognóze Výboru pre daňové prognózy.

čl. I bod 3 §
Navrhuje sa sprecizovať ustanovenie § 8 ods. 5 vo vzťahu k určeniu časového okamihu poskytnutia bežného transferu po 31. júli rozpočtového roka z dôvodu, aby bolo nespochybniteľné, že možnosť použiť bežné výdavky do 31. marca nasledujúceho rozpočtového roka sa vzťahuje aj na prostriedky poskytnuté 1. augusta rozpočtového roka.

čl. I bod 4 §
Navrhuje sa, aby sa v prípade poskytovania podpory z výdavkov štátneho rozpočtu na riešenie krízových situácií, ktorými sú výnimočný stav, núdzový stav a mimoriadna situácia, nevzťahovala úprava týkajúca sa poskytovania dotácií podľa § 8a zákona. Dotácie sa poskytujú vždy na konkrétny účel na podporu určitej oblasti, pričom ich použitie podlieha zúčtovaniu. V prípade podpory na riešenie krízových situácií ide o promptné poskytnutie finančných prostriedkov na odstraňovanie následkov krízových situácií, ktoré je potrebné okamžite riešiť na základe osobitnej legislatívy.

čl. I bod 5 §
V nadväznosti na navrhovanú úpravu v bode 1 sa skracuje aj lehota na zverejnenie údajov rozpočtu kapitoly, a to na 30 dní po nadobudnutí účinnosti zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.

čl. I bod 6 a 7 §
Navrhovaným znením sa taxatívnym spôsobom vymedzujú druhy rozpočtových rezerv v štátnom rozpočte. Okrem rozpočtovej rezervy vlády, rozpočtovej rezervy predsedu vlády a rezervy na prostriedky Európskej únie a odvody Európskej únii sa tvorí rezerva na riešenie vplyvov nových právnych predpisov, rezerva na riešenie krízových situácií a vykonávanie povodňových prác a iná rezerva podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. Rezerva na riešenie vplyvov nových právnych predpisov podľa odseku 2 písm. d) a rezerva podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok podľa odseku 2 písm. f) sa rozpočtuje v štruktúre podľa jej vecného vymedzenia. Iné ako uvedené rezervy nebude možné v štátnom rozpočte vytvoriť. Výška rozpočtových rezerv je schvaľovaná Národnou radou Slovenskej republiky v zákone o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. Rozhodovaciu právomoc pre použitie rezervy vlády má vláda na návrh ministra financií, o použití rezervy predsedu vlády rozhoduje predseda vlády a o použití ostatných rezerv rozhoduje minister financií, s výnimkou rezervy na riešenie krízových situácií a …

čl. I bod 8 §
V súlade so zaužívaným výkladom sa precizuje znenie § 13 ods. 2 tak, že správu prostriedkov na bežných účtoch štátnych rozpočtových organizácií a štátnych príspevkových organizácií vykonávajú jednotlivé štátne rozpočtové organizácie a štátne príspevkové organizácie.

čl. I bod 9 §
Navrhovaným znením sa upravujú jednotné pravidlá a podmienky poskytovania návratnej finančnej výpomoci zo štátnych finančných aktív. Návratnú finančnú výpomoc zo štátnych finančných aktív možno poskytnúť obciam, vyšším územným celkom a iným právnickým osobám, a to len po predchádzajúcom súhlase vlády Slovenskej republiky, na určený účel schválený vládou. Zmluva o poskytnutí návratnej finančnej výpomoci musí mať písomnú formu. Pri poskytovaní návratnej finančnej výpomoci obciam a vyšším územným celkom platí, že táto výpomoc nemôže byť poskytnutá za účelom zabezpečenia ich platobnej schopnosti. Predchádzajúci súhlas vlády Slovenskej republiky na poskytnutie návratnej finančnej výpomoci sa nevyžaduje, ak sa návratná finančná výpomoc poskytuje na účely, na ktoré vláda prevzala úver. Pri poskytovaní návratnej finančnej výpomoci zo štátnych finančných aktív na základe osobitných predpisov a pri poskytovaní návratnej finančnej výpomoci príspevkovej organizácii, ktorá je zdravotníckym zariadením, sa postupuje v súlade s platnou právnou úpravou ustanovenou v osobitných predpisoch.

čl. I bod 10 §
Navrhovaným znením sa v súlade s doterajším výkladom precizuje ustanovenie § 14 ods. 3 vo vzťahu k určeniu časového okamihu na predloženie hodnotenia plnenia opatrení navrhnutých v revízii výdavkov. Hodnotenie plnenia opatrení navrhnutých v revízii výdavkov sa predkladá v rovnakom čase ako návrh rozpočtu verejnej správy. Hodnotenie plnenia opatrení navrhnutých v revízii výdavkov vypracúva Implementačná jednotka Úradu vlády SR a prekladá ju Ministerstvo financií SR ako samostatný dokument súčasne s návrhom rozpočtu verejnej správy. Z dôvodu zvýšenia transparentnosti v procese schvaľovania rozpočtu verejnej správy sa navrhuje, aby minister financií informoval pri prerokovaní návrhu rozpočtu verejnej správy Národnú radu Slovenskej republiky o aktualizácii prognózy Výboru pre daňové prognózy vypracovanej po 15. októbri bežného roka. Vytvára sa tak priestor na zohľadnenie najaktuálnejšej prognózy Výboru pre daňové prognózy v rozpočte verejnej správy.

čl. I bod 11 §
Navrhuje sa upraviť oprávnenie subjektu verejnej správy uhrádzať svoje výdavky aj prostredníctvom kreditnej karty, ak ide o spôsob zabezpečenia úhrady výdavku v platobnom styku v prípade, ak si to charakter výdavku vyžaduje, pričom prostriedkami vo výške úhrady prostredníctvom kreditnej karty subjekt verejnej správy disponuje na svojom účte, resp. má ich zabezpečené vo svojom rozpočte. Uvedeným sa reaguje na potreby subjektov verejnej správy realizovať platby v prípadoch, kedy je to nevyhnutné, napr. pri úhrade výdavkov na ubytovanie, nájom automobilu v zahraničí za dodržania stanovených podmienok.

čl. I bod 12 §
Predkladaný návrh zmien v legislatívnom znení reflektuje na aplikačnú prax pri investíciách a koncesiách a aplikuje niekoľko legislatívno-technických zmien. Definuje sa pojem príprava investície alebo koncesie, ktorý je nevyhnutný na určenie času, do ktorého je subjekt verejnej správy povinný vypracovať štúdiu uskutočniteľnosti. Legislatívna úprava jasne vymedzuje konkrétne právne úkony nevyhnutné na realizáciu investície. Tým sa legislatívne presne vymedzí pojem príprava investície, čím sa zabraňuje rôznemu právnemu výkladu okamihu vypracovania štúdie uskutočniteľnosti. Zavádza sa povinnosť subjektov verejnej správy aktualizovať štúdiu uskutočniteľnosti aspoň 30 dní pred významnými právnymi úkonmi subjektu verejnej správy v procese realizácie investície alebo koncesie. Prvá vypracovaná štúdia uskutočniteľnosti, ako aj aktualizované štúdie uskutočniteľnosti, sú hodnotené ministerstvom financií v rovnakej lehote, akú malo ministerstvo v pôvodnom znení zákona. Definícia investície sa rozširuje o opciu, rámcovú dohodu, ako aj nadobudnutie alebo navýšenie majetkového podielu v inej právnickej osobe. Rozširovanie definície investície má zabezpečiť vypracovanie štúdie uskutočniteľnosti aj takých investícií, ktorých súčasťou je rámec na budúce výdavky, ako napríklad rámec na …

čl. I bod 13 §
Navrhuje sa explicitne vyjadriť skutočnosť, že rozpočtová organizácia a príspevková organizácia môže mať len jedného zriaďovateľa. Uvedeným sa reaguje na podnet z aplikačnej praxe, ktorý bol v rozpore so zaužívaným výkladom aj v kontexte iných ustanovení zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Navrhovaným znením sa tak predchádza problémom pri zrušení rozpočtovej organizácie a príspevkovej organizácie bez právneho nástupcu, kedy majú práva a povinnosti zrušenej organizácie prejsť na zriaďovateľa, aby bolo zrejmé, kto je právnym nástupcom a voči komu sa majú uplatniť prípadné pohľadávky voči zrušenej organizácii.

čl. I bod 14 §
Predmetným návrhom sa umožní okrem ministerstiev aj Úradu vlády Slovenskej republiky zakladať iné právnické osoby.

čl. I bod 15 §
Cieľom úpravy je zjednotiť spôsob zúčtovania účtovného výsledku hospodárenia v rozpočtových organizáciách a príspevkových organizáciách, nakoľko princíp zúčtovania účtovného výsledku hospodárenia je u oboch typov organizácií rovnorodý. Existencia samostatného účtovného fondu pre zúčtovanie výsledku hospodárenia len v príspevkových organizáciách nemá opodstatnenie, nakoľko obdobne ako v prípade rozpočtových organizácií ide len o účtovnú veličinu, bez jej reálneho finančného krytia v podobe povinného odvodu finančných prostriedkov na samostatný bankový účet. Taktiež nedochádza k schvaľovaniu výsledku hospodárenia príspevkových organizácií a jeho následnému prerozdeleniu, z čoho je zrejmé, že obdobne ako v prípade rozpočtových organizácií, výsledok hospodárenia dosiahnutý za bežné účtovné obdobie v nasledujúcom účtovnom období svojím obsahom de fakto tvorí výsledok hospodárenia minulých účtovných období. Zároveň rovnaký názov (rezervný fond) sa používa aj na označenie peňažného fondu, ktorý vzniká z prebytku hospodárenia obcí, ktorý je krytý peňažnými prostriedkami v banke. Rezervný fond v príspevkovej organizácie spôsobuje problémy v aplikačnej praxi, keď niektoré príspevkové organizácie vo výške účtovného rezervného fondu pristupujú aj k sústredeniu …

čl. I bod 16 §
Legislatívno-technická úprava v súvislosti s bodom 15.

čl. I bod 17 §
Navrhuje sa umožniť rozpočtovej organizácii použitie prostriedkov z podnikateľskej činnosti získaných z rozdielu medzi výnosmi a nákladmi po zdanení aj na zabezpečenie jej prevádzky.

čl. I bod 18 §
Návrhom sa precizuje znenie § 28 ods. 2 vo vzťahu k podnikateľskej činnosti príspevkovej organizácie tak, že prostriedky získané z rozdielu medzi výnosmi a nákladmi po zdanení zostávajú v plnom rozsahu ako doplnkový zdroj na zabezpečenie prevádzky, ďalšieho rozvoja a skvalitňovania činnosti príspevkovej organizácie. Rovnaká úprava je v zákone č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ustanovená vo vzťahu k podnikateľskej činnosti rozpočtovej organizácie.

čl. I bod 19 §
S cieľom posilniť informovanosť a transparentnosť vo vzťahu k vývoju plnenia rozpočtu verejnej správy počas bežného rozpočtového roka navrhuje sa stanoviť ministerstvu financií povinnosť zverejňovať očakávanú skutočnosť bežného rozpočtového roka v porovnaní so schváleným rozpočtom verejnej správy na bežný rozpočtový rok na základe dostupných údajov k 30. júnu bežného rozpočtového roka, a to najneskôr do 15. augusta bežného roka.

čl. I bod 20 §
V súlade so zásadou právnej istoty sa navrhuje doplniť objektívna lehota na uloženie odvodu, penále a pokuty za porušenie finančnej disciplíny, ktorá začína plynúť od 1. januára roku nasledujúceho po roku, v ktorom došlo k porušeniu finančnej disciplíny. V rámci navrhovanej objektívnej lehoty plynie subjektívna lehota, podľa ktorej odvod, penále a pokutu za porušenie finančnej disciplíny možno uložiť do piatich rokov odo dňa preukázaného zistenia porušenia finančnej disciplíny. Navrhovaná desaťročná lehota sa považuje za dostatočne dlhú aj vzhľadom na lehoty uloženia účtovných záznamov v zmysle zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.

čl. I bod 21 §
Navrhuje sa úprava maximálnej výšky pokuty za nesplnenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona z dôvodu, že súčasná maximálna výška pokuty, ktorá nemôže presiahnuť 40 000 eur, je neprimerane nízka v porovnaní so závažnosťou, následkom, rozsahom a dobou trvania porušenia povinností vyplývajúcich zo zákona, čím nie je zabezpečený preventívno-represívny účel pokuty. Návrhom sa preto umožňuje uložiť pokutu až do výšky 500 000 eur, a to v závislosti od závažnosti porušenia povinnosti podľa zákona a dĺžky trvania protiprávneho stavu.

čl. I bod 22 §
Prechodnými ustanoveniami sa zabezpečuje, že na návratnú finančnú výpomoc poskytnutú do konca roka 2020 sa vzťahuje doterajšia právna úprava. Zároveň sa upravuje hodnotenie štúdie uskutočniteľnosti pri investičných projektoch, ktoré sú už v určitej fáze prípravy projektu.

čl. II
V zákone č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa upravuje spôsob zohľadnenia limitov výdavkov štátnych rozpočtových organizácií a štátnych príspevkových organizácií pri obstarávaní osobných automobilov určených na prepravu osôb, ktoré sú ekologickým vozidlom.

čl. XX (Zákon č. 523/2004 Z. z.)

čl. XX bod 1 (§ 8a ods. 5) §
Pre žiadateľa o dotáciu sa vypúšťa povinnosť predkladať potvrdenie príslušného konkurzného súdu, že voči nemu nie je vedené konkurzné konanie, nie je v konkurze, v reštrukturalizácii a nebol proti nemu zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku. Poskytovateľ dotácie si splnenie týchto podmienok overí prostredníctvom informačných systémov alebo portálu.

čl. XX bod 2 (§ 8a ods. 5) §
Pre žiadateľa o dotáciu sa vypúšťa s účinnosťou od 1. januára 2024 povinnosť predkladať potvrdenie príslušného inšpektorátu práce, že neporušil v predchádzajúcich troch rokoch zákaz nelegálneho zamestnávania. Poskytovateľ dotácie si splnenie tejto podmienky overí prostredníctvom informačných systémov alebo portálu.

čl. XX bod 3 (§ 8a ods. 6) §
V nadväznosti na vypustenie povinnosti žiadateľa o dotáciu predkladať potvrdenie príslušných subjektov na preukázanie splnenia podmienok o poskytnutie dotácie sa vypúšťa aj povinnosť bezplatného vydávania týchto potvrdení. Splnenie podmienok na poskytnutie dotácie už nebude preukazovať žiadateľ o poskytnutie dotácie, ale tieto skutočnosti si poskytovateľ dotácie overí predovšetkým prostredníctvom informačných systémov alebo portálu.

čl. III (zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy)

čl. III bod 1 [§ 8a ods. 4 písm. d)] §
Ide o precizáciu ustanovenia v nadväznosti na úpravu momentu zápisu do zoznamu nelegálnych zamestnávateľov dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania.

čl. III bod 2 [§ 8a ods. 5 písm. c)] §
Ide o precizáciu ustanovenia v nadväznosti na úpravu momentu zápisu do zoznamu nelegálnych zamestnávateľov dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania.

čl. III bod 3 (§ 8a ods. 11) §
Ide o precizáciu ustanovenia v nadväznosti na úpravu momentu zápisu do zoznamu nelegálnych zamestnávateľov po uložení pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania.

čl. III – zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o
V nadväznosti na skúsenosti z praxe sa v zákone č. 291/2002 Z. z. spresňuje vymedzenie príjmov osobitného účtu a rozširuje vymedzenie príjmov osobitného účtu v Štátnej pokladnici o príjmy z použitia kurzov súvisiacich so zabezpečovaním platobných operácií, pri ktorých sa suma prepočítava z jednej meny na inú menu. Navrhovaná zmena rieši previazanosť zostatku osobitného účtu na štátny rozpočet a má legislatívno-technický charakter.

čl. II
Vzhľadom na aktuálnu krízu na veľkoobchodných trhoch s elektrinou a plynom sa navrhuje predĺžiť časové obdobie na použitie bežných výdavkov na podporu poskytovanú z výdavkov štátneho rozpočtu z dôvodu kompenzácie zvýšenia cien plynu a elektriny. Navrhuje sa predĺženie časového obdobia na použitie týchto bežných výdavkov rozpočtovaných v rozpočtovom roku 2022 a v rozpočtovom roku 2023 do konca roka 2024. Keďže ide o osobitnú právnu úpravu časovosti bežných výdavkov štátneho rozpočtu, ktorá má dočasný charakter a táto úprava súvisí s krízou na veľkoobchodných trhoch s elektrinou a plynom, navrhuje sa takáto úprava ako prechodné ustanovenie. Návrhom sa umožní správcom kapitol štátneho rozpočtu poskytnúť podporu z bežných výdavkov rozpočtovaných v roku 2022 a v roku 2023 z dôvodu kompenzácie zvýšenia cien plynu a elektriny až do konca roka 2024.

čl. I
Navrhovanou právnou úpravou sa vypúšťa spôsob určenia limitu výdavkov na obstaranie osobných automobilov určených výlučne na prepravu osôb, ktoré sú zároveň ekologickými vozidlami, pričom sa limity výdavkov na obstaranie osobných automobilov určených výlučne na prepravu osôb, ktoré sú zároveň ekologickými vozidlami, ustanovia priamo v nariadení vlády rovnako ako limity výdavkov pre ostatné osobné automobily.

čl. I
Návrhom sa upravuje postup v prípade aktivácie všeobecnej únikovej doložky v zmysle článku 5 ods. 1, článku 6 ods. 3, článku 9 ods. 1 a článku 10 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1466/97, ako aj článku 3 ods. 5 a článku 5 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1467/97, ktorá uľahčuje koordináciu rozpočtových politík v časoch prudkého hospodárskeho poklesu, vo vzťahu k limitu verejných výdavkov. Aktivácia všeobecnej únikovej doložky umožňuje členským štátom prijímať opatrenia umožňujúce primerane reagovať na situáciu, ktorá spôsobila aktiváciu tejto doložky. Na túto možnosť reflektuje aj Slovenská republika, pretože v súčasnosti je všeobecná úniková doložka na európskej úrovni aktivovaná. Navrhuje sa, aby počas aktivácie všeobecnej únikovej doložky vláda nebola povinná zosúladiť rozpočet verejnej správy s limitom verejných výdavkov, aj keď je schválený národnou radou, avšak je povinná predložiť národnej rade materiál o vzťahu schváleného limitu verejných výdavkov k rozpočtu verejnej správy. Takýto materiál je povinná predložiť aj vtedy, ak je aktivovaná všeobecná úniková doložka, a rozpočet verejnej správy …

čl. III (zákon č. 523/2004 Z. z.)
Vzhľadom na zriadenie Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre Plán obnovy a znalostnú ekonomiku ako ostatného ústredného orgánu štátnej správy, sa navrhuje vypustiť ustanovenie o schvaľovacom režime výšky výdavkov v kapitole Úradu vlády Slovenskej republiky rozpočtovaných na zabezpečenie plnenia úloh v pôsobnosti podpredsedu vlády, ktorý neriadi ministerstvo.

čl. I

čl. I bod 1 (§ 4 ods. 2) §
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1263 z 29. apríla 2024 o účinnej koordinácii hospodárskych politík a mnohostrannom rozpočtovom dohľade a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1466/97 (Ú. v. EÚ L 2024/1263 z 30.4.2024) (ďalej „nariadenie (EÚ)“) schválené 23. apríla 2024 ukladá členským štátom povinnosť vypracovať národný strednodobý fiškálno-štrukturálny plán, ktorý je definovaný ako dokument obsahujúci fiškálne, reformné a investičné záväzky členského štátu pokrývajúci plánovací horizont 4 rokov alebo 5 rokov v závislosti od trvania volebného obdobia vnútroštátneho zákonodarného zboru. Cieľom vypracovania národného strednodobého fiškálno-štrukturálneho plánu je zabezpečiť trvalé a postupné znižovanie dlhu a udržateľný a inkluzívny rast. Plán by mal zahŕňať aj širšie reformy a investície, a to aj vo vzťahu k spoločným prioritám EÚ, konkrétne k ekologickému prechodu vrátane európskej zelenej dohody a prechodu na klimatickú neutralitu do roku 2050, digitálny prechod vrátane politického programu digitálnej dekády do roku 2030 a ďalšie. Z dôvodu nutnosti zabezpečiť plnenie záväzkov schválených v strednodobom fiškálno-štrukturálnom pláne sa v § 4 …

čl. I bod 2 (§ 4 ods. 3) §
Návrhom sa precizuje ustanovenie § 4 ods. 3 prvej a druhej vety vzhľadom na skutočnosť, že ministerstvo financií nepredkladá na schválenie vláde rozpočet, ale návrh rozpočtu a vláda predkladá Národnej rade Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“) už ňou schválený rozpočet verejnej správy.

čl. I bod 3 (§ 6 ods. 7) §
Keďže počas rozpočtového roka môže dôjsť k okolnostiam, ktoré môžu mať za následok potrebu úpravy limitu verejných výdavkov kapitol, navrhuje sa doplniť, aby vláda alebo na základe jej splnomocnenia minister financií mohol upraviť limity verejných výdavkov kapitol štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok oznámené správcom kapitol. Podmienkou však je, že týmito úpravami nemôže dôjsť k prekročeniu schváleného limitu verejných výdavkov štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok.

čl. I bod 4 (§ 8 ods. 4) §
S cieľom zabezpečiť dodržanie limitu verejných výdavkov sa navrhuje zmena lehoty použitia prostriedkov štátneho rozpočtu rozpočtovaných formou bežných výdavkov a kapitálových výdavkov. Bežné výdavky štátneho rozpočtu a kapitálové výdavky štátneho rozpočtu budú mať, na rozdiel od doterajšej právnej úpravy, rovnakú lehotu použitia, a to do konca rozpočtového roka, na ktorý boli rozpočtované. Touto právnou úpravou dôjde k zrušeniu dlhšej lehoty na použitie kapitálových výdavkov štátneho rozpočtu a v zákone taxatívne vymedzených bežných výdavkov štátneho rozpočtu v kapitolách štátneho rozpočtu. Zjednotením lehoty použitia všetkých kapitálových výdavkov a bežných výdavkov v štátnom rozpočte na rok, na ktorý boli rozpočtované, bude možné dosiahnuť presnejšie rozpočtovanie, ako aj realizáciu výdavkov štátneho rozpočtu tak, aby bol dodržaný schválený limit verejných výdavkov. S ohľadom na uvedené už nebude možný presun výdavkov štátneho rozpočtu v kapitolách štátneho rozpočtu na použitie do nasledujúcich rozpočtových rokov. Kapitálové výdavky štátneho rozpočtu poskytnuté fyzickým osobám alebo právnickým osobám bude možné použiť na určený účel aj v troch rozpočtových rokoch bezprostredne nasledujúcich …

čl. I bod 5 (§ 8 ods. 6) §
Keďže podľa § 8 ods. 4 bude možné výdavky štátneho rozpočtu použiť len do konca rozpočtového roka, na ktorý boli rozpočtované, zanikne tým aj dôvod na viazanie nepoužitých výdavkov štátneho rozpočtu v rozpočte príslušnej kapitoly. Pri zostavovaní rozpočtu verejnej správy na nasledujúce tri roky budú každoročne rozpočtované bežné výdavky a kapitálové výdavky na príslušné rozpočtové roky. Predmetom viazania nepoužitých prostriedkov ku koncu rozpočtového roka budú len prostriedky Európskej únie, prostriedky štátneho rozpočtu určené na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie a prostriedky štátneho rozpočtu určené na financovanie účelov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv o poskytnutí grantu uzatvorených medzi Slovenskou republikou a inými štátmi, a to s ohľadom na možnosť ich použitia aj v nasledujúcich rozpočtových rokoch až do ich vyčerpania na určený účel. S cieľom odstrániť neprimeranú administratívnu záťaž správcov kapitol, vypúšťa sa povinnosť správcov kapitol predkladať ministerstvu financií oznámenia a potvrdenie oznámení o výške prostriedkov Európskej únie a prostriedkov štátneho rozpočtu určených na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky …

čl. I bod 6 (§ 8a ods. 7) §
V nadväznosti na navrhovanú novú povinnosť správcov kapitol zabezpečovať a určovať spôsob zúčtovania prostriedkov štátneho rozpočtu ustanovenú v bode 7, ktorá sa vzťahuje aj na dotácie, vypúšťa sa úprava, podľa ktorej spôsob zúčtovania dotácií určuje ministerstvo financií. Z rovnakého dôvodu sa z tohto bodu vypúšťa aj určenie sumy nevyčerpaných dotácií, ktoré sa nevracajú do štátneho rozpočtu.

čl. I bod 7 (§ 9 ods. 4 písm. n) §
Medzi povinnosti správcu kapitoly sa navrhuje doplniť povinnosť zabezpečovať a určovať spôsob zúčtovania prostriedkov štátneho rozpočtu poskytnutých z rozpočtu príslušnej kapitoly subjektom verejnej správy a ostatným fyzickým osobám a právnickým osobám, ktorý doteraz určovalo ministerstvo financií pokynom na zúčtovanie finančných prostriedkov so štátnym rozpočtom za predchádzajúci rozpočtový rok. Navrhuje sa, aby finančné zúčtovanie vykonal správca kapitoly, ktorý poskytol prijímateľovi finančné prostriedky z rozpočtu kapitoly; tento správca preto určí aj spôsob a termín zúčtovania poskytnutých prostriedkov. Predmetom zúčtovania by mali byť všetky finančné prostriedky poskytnuté správcom kapitoly formou bežných transferov a kapitálových transferov, vrátane dotácií, ktoré boli v predchádzajúcom roku použité, resp. bola ukončená investičná akcia alebo bol splnený účel, na ktorý boli poskytnuté finančné prostriedky. Vratky prostriedkov z finančného zúčtovania už nebudú odvádzané do štátneho rozpočtu na príjmový účet ministerstva financií, ale na príjmový účet príslušného správcu kapitoly. Ak z finančného zúčtovania vzniknú doplatky, správca kapitoly zabezpečí ich úhradu z rozpočtu výdavkov schválených pre príslušnú kapitolu na bežný rozpočtový rok. …

čl. I bod 8 a 9 (§ 10 ods. 2) §
Na základe poznatkov z aplikačnej praxe pri riadení viacerých zákonných rozpočtových rezerv, navrhuje sa zníženie počtu rezerv ustanovených v § 10 na štyri rezervy, a to rozpočtovú rezervu vlády, rozpočtovú rezervu predsedu vlády, rezervu na riešenie negatívnych vplyvov vývoja rozpočtového hospodárenia a rezervu na riešenie krízových situácií mimo času vojny a vojnového stavu a vykonávanie povodňových prác. Iné ako uvedené rezervy nebude možné v štátnom rozpočte vytvoriť. Aktuálne vytváraná rezerva na prostriedky Európskej únie a odvody Európskej únii, rezerva na riešenie legislatívnych zmien a iné rezervy každoročne schvaľované zákonom o štátnom rozpočte (napr. rezerva na mzdy a poistné) budú zahrnuté v rámci rozpočtu kapitoly Všeobecná pokladničná správa ako samostatný výdavkový titul, a to v nadväznosti na neistú výšku výdavkov na daný účel v čase prípravy rozpočtu verejnej správy. Nová rezerva na riešenie negatívnych vplyvov vývoja rozpočtového hospodárenia bude slúžiť len na krytie nevyhnutných alebo nepredvídateľných výdavkov implikovaných negatívnym vývojom rozpočtu verejnej správy vyvolaného najmä makroekonomickými vplyvmi a opatreniami na zabezpečenie …

čl. I bod 10 (§ 10 ods. 3 a 4) §
Výšku rozpočtových rezerv bude v súlade s aktuálnou právnou úpravou naďalej schvaľovať národná rada zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok, čím sa zabezpečí záväznosť schválenej sumy rezerv. Navrhuje sa, aby sa rozpočtová rezerva vlády, rezerva na riešenie negatívnych vplyvov vývoja rozpočtového hospodárenia a rezerva na riešenie krízových situácií mimo času vojny a vojnového stavu a vykonávanie povodňových prác rozpočtovali v kapitole Všeobecná pokladničná správa v štruktúre podľa ich vecného vymedzenia. Rozhodovaciu právomoc pre použitie prostriedkov rozpočtovej rezervy vlády bude mať vláda. Navrhuje sa, že o použití prostriedkov rozpočtovej rezervy na riešenie negatívnych vplyvov vývoja rozpočtového hospodárenia bude rozhodovať vláda alebo na základe jej splnomocnenia minister financií. Bez zmeny zostáva rozpočtovanie rezervy predsedu vlády v kapitole Úradu vlády Slovenskej republiky, o použití ktorej rozhoduje predseda vlády. Transparentnosť pri tvorbe a použití rozpočtových rezerv sa má zabezpečiť zverejnením informácií o hospodárení s rozpočtovými rezervami do 40 dní po skončení kalendárneho štvrťroka, pričom informáciu o hospodárení s rozpočtovou rezervou vlády, s …

čl. I bod 11 (§ 14 ods. 1) §
V nadväznosti na nové nariadenie (EÚ), v zmysle ktorého sa povinnosť vypracovania programu stability nahrádza povinnosťou vypracovať národný strednodobý fiškálno-štrukturálny plán, sa navrhuje, aby do pôsobnosti ministerstva financií patrilo vypracovanie národného strednodobého fiškálno-štrukturálneho plánu, z ktorého sa bude vychádzať pri vypracovaní návrhu rozpočtu verejnej správy, osobitne návrhu štátneho rozpočtu. Ak dlh verejnej správy presiahne referenčnú hodnotu 60 % hrubého domáceho produktu alebo ak deficit verejnej správy presiahne 3 % hrubého domáceho produktu, Európska komisia zašle príslušnému členskému štátu a Hospodárskemu a finančnému výboru trajektóriu vývoja čistých výdavkov pokrývajúcich adaptačné obdobie štyroch rokov a jeho možné predĺženie najviac o tri roky, ak sa členský štát zaviaže k príslušnému súboru reforiem a investícií. Trajektória vývoja čistých výdavkov určená Európskou komisiou musí byť súčasťou národného strednodobého fiškálno-štrukturálneho plánu. Okrem toho bude národný strednodobý fiškálno-štrukturálny plán obsahovať aj súbor reforiem a investícií reagujúcich na hlavné výzvy identifikované v rámci európskeho semestra a na spoločné priority Európskej únie vrátane dosiahnutia spravodlivého zeleného a digitálneho prechodu …

čl. I bod 12 (§ 14 ods. 2) §
Vzhľadom na pôsobnosť ministerstva financií vypracúvať návrh rozpočtu verejnej správy v súčinnosti s príslušnými subjektmi verejnej správy a s cieľom vytvoriť účinný nástroj vo vzťahu k monitorovacej úlohe ministerstva financií a tiež zriaďovateľa k limitu verejných výdavkov, navrhuje sa doplniť do zákona ustanovenie, aby subjekty verejnej správy, ktorých výdavky sú súčasťou rozpočtu verejnej správy a na ktoré sa vzťahuje limit verejných výdavkov, zostavovali a realizovali svoj rozpočet v informačnom systéme ministerstva financií. Spôsob, rozsah a štruktúru rozpočtu subjektov verejnej správy v tomto informačnom systéme určí ministerstvo financií. V súvislosti so zavedením limitu verených výdavkov do rozpočtu verejnej správy a potrebou zostavovať a realizovať rozpočet verejnej správy v súlade s limitom verejných výdavkov, je nevyhnutné, aby v informačnom systéme ministerstva financií zostavovali a realizovali svoj rozpočet všetky subjekty verejnej správy, na ktoré sa limit verejných výdavkov vzťahuje. Tým sa zabezpečí rovnaká štruktúra údajov rozpočtu a možnosť ich automatizovaného spracovania, najmä za účelom monitorovania plnenia limitu verejných výdavkov.

čl. I bod 13 (§ 14 ods. 3) §
Návrhom nedochádza k vecnej zmene obsahu § 14 ods. 3, len sa precizuje uvedené ustanovenie tak, aby bolo vyjadrené, že národnej rade sa predkladá už vládou schválený rozpočet verejnej správy, teda nie návrh rozpočtu. Obdobne daňová prognóza sa zohľadňuje vo vládou schválenom rozpočte verejnej správy.

čl. I bod 14 (§ 14 ods. 4) §
Keďže nové nariadenie (EÚ), ktoré zároveň zrušuje nariadenie (ES) č. 1466/97, neukladá povinnosť členským štátom vypracovávať programy stability a vzhľadom na nutnosť dodržania limitu verejných výdavkov, navrhuje sa úprava tohto ustanovenia tak, že pri prerokovaní návrhu zákona o štátnom rozpočte na rokovaní vlády, ako aj pri prerokovávaní návrhov rozpočtov subjektov verejnej správy na rokovaní vlády nebude možné schváliť návrhy, ktorých dôsledkom by bolo prekročenie limitu verejných výdavkov. Takisto v priebehu rozpočtového roka návrh zákona neumožňuje predkladať návrhy, dôsledkom ktorých by došlo k prekročeniu limitu verejných výdavkov na bežný rozpočtový rok, pričom v rozpočte verejnej správy je premietnutá trajektória vývoja čistých výdavkov stanovená Európskou komisiou.

čl. I bod 15 (§ 14 ods. 11) §
Návrhom sa precizuje ustanovenie § 14 ods. 11 vo vzťahu k časovému obdobiu monitorovania plnenia limitu verejných výdavkov tak, aby bolo zrejmé, že ministerstvo financií vykonáva monitoring plnenia limitu verejných výdavkov najmenej po skončení každého kalendárneho štvrťroka. Predpokladá sa zverejňovanie plnenia limitu verejných výdavkov dvakrát ročne.

čl. I bod 16 a 17 (§ 15 ods. 1) §
Spresňuje sa znenie ustanovenia § 15 ods. 1, podľa ktorého vláda alebo na základe jej splnomocnenia minister financií bude môcť v priebehu rozpočtového roka upraviť záväzné ukazovatele ustanovené zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok alebo záväzné ukazovatele určené ministerstvom financií podľa § 6 ods. 3. Zároveň sa explicitne ustanovuje, že úpravami záväzných ukazovateľov nebudú môcť byť prekročené celkové výdavky štátneho rozpočtu na daný rozpočtový rok, a ani zvýšený schodok štátneho rozpočtu určený v zákone o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. Výnimka vo vzťahu k prekročeniu celkových výdavkov štátneho rozpočtu sa navrhuje len na prostriedky mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, na prostriedky Európskej únie a prostriedky štátneho rozpočtu na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie, ktoré sú vrátené do štátneho rozpočtu v súlade so stanoveným systémom finančného riadenia, a to aj z dôvodu, že na tieto prostriedky sa nevzťahuje ani limit verejných výdavkov.

čl. I bod 18 (§ 15 ods. 4) §
S cieľom zvýšenia transparentnosti rozpočtového procesu, ako aj jednotného postupu správcov kapitol pri vykonávaní rozpočtových opatrení, sa explicitne ustanovuje povinnosť správcu kapitoly predkladať ministerstvu financií žiadosť o schválenie rozpočtového opatrenia podľa § 15 ods. 3 písm. b) a c) (povolené prekročenie limitu výdavkov a viazanie rozpočtových prostriedkov), a to v rozsahu a za podmienok určených ministerstvom financií.

čl. I bod 19 (§ 17 ods. 5) §
Vzhľadom na nové navrhované znenie § 30aa, obsahom ktorého je definovanie limitu verejných výdavkov a jeho určovanie v súlade s novými fiškálnymi pravidlami Európskej únie, navrhuje sa vypustenie ustanovenia upravujúceho právomoc ministerstva financií povoliť na základe rozhodnutia vlády prekročenie limitu výdavkov, ak výsledkom aktualizácie limitu verejných výdavkov je jeho zvýšenie.

čl. I bod 20 (§ 18 ods. 2) §
Legislatívno-technická úprava.

čl. I bod 21 (§ 18 ods. 4 písm. d) §
Navrhuje sa doplniť povinnosť správcu kapitoly viazať rozpočtové prostriedky v rozpočte kapitoly v prípade, že mu boli z prostriedkov Európskej únie a z prostriedkov štátneho rozpočtu určených na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie poskytnuté prostriedky na úhradu konkrétnych výdavkov, ktoré už predtým uhradil zo zvýšeného limitu prostriedkov štátneho rozpočtu. Táto povinnosť sa nevzťahuje na výdavky technickej pomoci podľa § 25 zákona č. 121/2022 Z. z. o príspevkoch z fondov Európskej únie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Navrhovaný postup sa už aj aktuálne uplatňuje v súlade s bodom 5.1 Príručky k finančnému riadeniu fondov Európskej únie na programové obdobie 2021 – 2027 a s bodom 2.4 Usmernenia Ministerstva financií SR č. 2/2009-U k postupu financovania projektov fondov EÚ v súvislosti s ukončením rozpočtového roka.

čl. I bod 22 (§ 18 ods. 6) §
Vzhľadom na nové navrhované znenie § 30aa, obsahom ktorého je definovanie limitu verejných výdavkov a jeho určovanie v súlade s novými fiškálnymi pravidlami Európskej únie, navrhuje sa vypustenie ustanovenia upravujúceho právomoc ministerstva financií viazať na základe rozhodnutia vlády rozpočtové prostriedky v rozpočte kapitoly, ak výsledkom aktualizácie limitu verejných výdavkov je jeho zníženie.

čl. I bod 23 (§ 20 ods. 4) §
Navrhuje sa vypustiť ustanovenie § 20 ods. 4 z dôvodu, že z čl. 90 ods. 6 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1060 z 24. júna 2021, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde plus, Kohéznom fonde, Fonde na spravodlivú transformáciu a Európskom námornom, rybolovnom a akvakultúrnom fonde a rozpočtové pravidlá pre uvedené fondy, ako aj pre Fond pre azyl, migráciu a integráciu, Fond pre vnútornú bezpečnosť a Nástroj finančnej podpory na riadenie hraníc a vízovú politiku vyplýva, že úroky sa použijú na príslušný program a nie sú majetkom Európskej únie. V prípade ostatných prostriedkov Európskej únie, na ktoré sa nevzťahuje toto nariadenie sa aplikujú osobitné nariadenia, ktoré sú priamo aplikovateľné a uvedené nie je potrebné z dôvodu duplicity uvádzať v národnej legislatíve.

čl. I bod 24 (§ 30 ods. 1) §
Návrhom nedochádza k vecnej zmene obsahu § 30 ods. 1, len sa precizuje uvedené ustanovenie tak, aby bolo vyjadrené, že vláda predkladá národnej rade informáciu o očakávanej skutočnosti bežného roka v porovnaní so schváleným rozpočtom verejnej správy na bežný rozpočtový rok v rámci už vládou schváleného rozpočtu verejnej správy, teda nie v rámci návrhu rozpočtu verejnej správy.

čl. I bod 25 (§ 30 ods. 4) §
V súlade s článkom 21 nariadenia (EÚ) ustanovuje sa úloha pre ministerstvo financií vypracovávať návrh výročnej správy o pokroku pri vykonávaní národného strednodobého fiškálno-štrukturálneho plánu. V zmysle nariadenia (EÚ) výročná správa o pokroku by mala obsahovať najmä informácie o pokroku pri realizácii trajektórie vývoja čistých výdavkov stanovenej Radou, implementácii širších reforiem a investícií v kontexte európskeho semestra a prípadne pri implementácii súboru reforiem a investícií na podporu predĺženia adaptačného obdobia, ako aj plnenie limitu verejných výdavkov. Správu o pokroku bude schvaľovať vláda v lehote, ktorá umožní predložiť ju Európskej komisii najneskôr do 30. apríla každého roku. Vládou schválenú správu o pokroku ministerstvo financií zverejní. Navrhuje sa, aby Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vypracovávala a zverejňovala hodnotenie k výročnej správe o pokroku vrátane posúdenia súladu výsledku rozpočtového hospodárenia s trajektóriou vývoja čistých výdavkov, ako aj plnenie limitu verejných výdavkov a analýzu faktorov, ktoré sú základom odchýlky od trajektórie čistých výdavkov. Hodnotiaca správa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť by sa mala zamerať najmä na …

čl. I bod 26 (§ 30aa) §
Navrhované nové znenie § 30aa reaguje na potrebu zosúladenia národných fiškálnych pravidiel s novými fiškálnymi pravidlami Európskej únie, v zmysle ktorých sa stanovuje povolený limit pre rast „čistých výdavkov“ ako jediný operatívny nástroj na zabezpečenie podpory zdravých a udržateľných verejných financií, ako aj na podporu udržateľného a inkluzívneho rastu. Limit rastu čistých výdavkov nahradí súčasný systém viacerých indikátorov nominálneho deficitu, štrukturálneho salda, výdavkového pravidla, či dlhového pravidla z pohľadu jeho úrovne aj zmeny. Zameranie sa na výdavkovú stranu rozpočtu verejnej správy má za cieľ zabezpečiť proticyklický vývoj verejných financií – umožniť príjmom fluktuovať počas cyklu a zlepšovať saldo v dobrých časoch, resp. umožniť expanziu v horších obdobiach. Vzhľadom na uvedené sa navrhuje inštitút limitu verejných výdavkov previazať s limitom rastu čistých výdavkov, ktoré nariadenie (EÚ) definuje ako výdavky verejnej správy bez úrokových výdavkov, výdavkov na programy Únie plne kryté príjmami z fondov Únie, vnútroštátnych výdavkov na spolufinancovanie programov financovaných Úniou, cyklických prvkov výdavkov na dávky v nezamestnanosti a jednorazových a …

čl. I bod 27 (§ 33 ods. 2) §
Uvedená úprava sa navrhuje s cieľom posilniť spoluprácu medzi ministerstvom financií a Radou pre rozpočtovú zodpovednosť v otázkach posudzovania možných vplyvov právnych predpisov a iných opatrení na rozpočet verejnej správy. To však neznamená, že by sa Rada pre rozpočtovú zodpovednosť musela vyjadrovať k všetkým návrhom právnych predpisov a opatrení s vplyvom na rozpočet verejnej správy. Tento nástroj sa plánuje využiť po vzájomnej dohode najmä pri právnych predpisoch a opatreniach s potenciálnym významným vplyvom na verejné financie.

čl. I bod 28 (§ 37p a 37 q) §
V § 37p sa dopĺňajú ustanovenia k limitu verejných výdavkov na rok 2024. Návrhom zákona sa reaguje na skutočnosť, že dňa 27.2.2024 neboli schválené Národnou radou SR limity verejných výdavkov na roky 2024 – 2026 vypočítané a predložené Radou pre rozpočtovú zodpovednosť. S cieľom odvrátiť hrozbu zvrátenia plnenia míľnika Plánu obnovy a odolnosti „Zavedenie výdavkových stropov v zákone č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách – 18R02“ a plne rešpektovať tento záväzok, ustanovuje sa v § 37p ods. 1 limit verejných výdavkov na rok 2024 priamo zákonom. Tento limit verejných výdavkov vyjadrený sumou v eurách bol vypočítaný ministerstvom financií v súlade s odporúčaním Rady uvedenom v Country Specific Recommendation, t. j. obmedzením nominálneho zvýšenia čistých primárnych výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov v roku 2024 najviac na 5,7 % oproti roku 2023, pričom sa vychádzalo z maximálnej výšky časovo rozlíšených konsolidovaných výdavkov verejnej správy v jednotnej metodike platnej pre Európsku úniu bez úrokových výdavkov, prostriedkov z rozpočtu Európskej únie, prostriedkov mechanizmu …

čl. I bod 29
V súlade so zákonom č. 7/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, navrhuje sa v celom materiáli uvádzať názov „Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky“ v príslušných tvaroch.

čl. II (zákon č. 523/2004 Z. z.)

čl. II bod 1 a 2 §
V súvislosti s vypustením možnosti vlády rozhodnúť, že hodnotenie štúdie uskutočniteľnosti strategickej investície nevykoná Ministerstvo financií Slovenskej republiky, sa primerane upravujú dotknuté ustanovenia zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, t.j. v § 19a ods. 6 a 10 sa vypúšťa osobitný spôsob vypracovávania a zverejňovania štúdií uskutočniteľnosti.