Zákon č. 121/2022 Z. z. Zákon o príspevkoch z fondov Európskej únie a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Vláda Slovenskej republiky predkladá Návrh zákona o príspevkoch z fondov Európskej únie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“) na základe úlohy B. 1. z uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 340 zo 16. júna 2021 k Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na mesiace jún až december 2021 a podľa novoprijatých relevantných nariadení Európskej únie a viacročného finančného rámca pre programové obdobie 2021 – 2027.
Gestorom návrhu zákona je Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky. Návrh zákona bol vypracovaný v spolupráci s Ministerstvom financií Slovenskej republiky za oblasť finančného riadenia, vládneho auditu a finančných nástrojov a za oblasť systému kontroly verejného obstarávania pri čerpaní finančných prostriedkov z fondov Európskej únie aj v spolupráci s Úradom pre verejné obstarávanie.
V roku 2021 začalo nové programové obdobie, ktorým dochádza k zmene viacerých pravidiel implementácie fondov Európskej únie, ktoré sú upravené v nových nariadeniach Európskej únie účinných od 1. júla 2021. V rámci slovenského právneho poriadku je potrebné na tieto zmeny reagovať a nastaviť, resp. upraviť relevantné riadiace, implementačné a kontrolné mechanizmy v podmienkach Slovenskej republiky.
Cieľom predkladanej právnej úpravy je nastaviť právne prostredie pre implementáciu príslušných nariadení Európskej únie v podmienkach Slovenskej republiky. Návrh zákona určuje postavenie a právomoci jednotlivých orgánov verejnej správy v procese využívania finančných prostriedkov z fondov Európskej únie. Návrh zákona ustanovuje úlohy vlády Slovenskej republiky ako vrcholného orgánu výkonnej moci v oblasti využívania finančných prostriedkov z fondov Európskej únie a súčasne definuje orgán zabezpečujúci ochranu finančných záujmov Európskej únie, centrálny koordinačný orgán, riadiaci orgán, platobný orgán, orgán auditu, sprostredkovateľský orgán, koordinačný orgán pre finančné nástroje a orgány v oblasti integrovanej územnej investície. Predkladaný návrh zákona okrem určenia úloh jednotlivých subjektov zapojených do implementácie ustanovuje základné princípy a procesy riadenia a kontroly poskytovania príspevku, vrátane návratnej formy pomoci a obsahuje tiež procesné ustanovenia pri rozhodovaní o žiadosti o poskytnutie príspevku. Návrh zákona upravuje aj proces vysporiadania finančných vzťahov v prípade, ak je prijímateľ povinný vrátiť príspevok alebo jeho časť. Návrh zákona taktiež upravuje konflikt záujmov v procese poskytovania príspevku z fondov Európskej únie.
V článku VI návrhu zákona sa realizuje a napĺňa jedna z nosných téz programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky. Primárnym cieľom navrhovanej právnej úpravy je zefektívniť súčasný systém kontroly verejného obstarávania pri čerpaní finančných prostriedkov z fondov Európskej únie. Rozhodovacia prax v oblasti posudzovania verejného obstarávania a aplikácia zákona o verejnom obstarávaní v súčasnosti nie je jednotná v prípade zákaziek financovaných z fondov Európskej únie. Cieľom navrhovanej právnej úpravy je preto nastaviť vhodný model kontroly verejného obstarávania financovaného z prostriedkov Európskej únie so snahou o sprehľadnenie a unifikovanie požiadaviek na verejné obstarávanie, zvýšiť kvalitu a jednoznačnosť procesu verejného obstarávania a urýchliť, zefektívniť proces kontroly verejného obstarávania projektov financovaných z Európskej únie so zámerom implementovať kvalitné a hospodárne zákazky vo verejnom priestore.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, so zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a s predpismi Európskej únie. Návrh zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.
Prijatie návrhu zákona bude mať pozitívne vplyvy na informatizáciu spoločnosti a negatívne rozpočtovo zabezpečené vplyvy na rozpočet verejnej správy. Prijatie návrhu zákona nebude mať sociálne vplyvy, vplyvy na podnikateľské prostredie, vplyvy na životné prostredie, vplyvy na služby verejnej správy pre občana a ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
Účinnosť návrhu zákona sa navrhuje 1. mája 2022, okrem článku VI, ktorého účinnosť sa navrhuje 1. júla 2022.
Doložka vybraných vplyvov
Základné údaje
Názov materiálu
Návrh zákona o príspevkoch z fondov Európskej únie a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Predkladateľ (a spolupredkladateľ)
Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky
Charakter predkladaného materiálu
☐
Materiál nelegislatívnej povahy
☒
Materiál legislatívnej povahy
☐
Transpozícia práva EÚ
V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:
Termín začiatku a ukončenia PPK
Predpokladaný termín predloženia na pripomienkové konanie
22.9.2021-12.10.2021
Predpokladaný termín začiatku a ukončenia ZP**
Predpokladaný termín predloženia na rokovanie vlády SR*
január 2022
Definovanie problému
V rámci nového programového obdobia 2021 – 2027 došlo k zmene viacerých pravidiel implementácie fondov Európskej únie, ktoré sú upravené v nových nariadeniach Európskej únie účinných od 1. júla 2021. V rámci slovenského právneho poriadku je potrebné na tieto zmeny reagovať a nastaviť, resp. upraviť relevantné riadiace, implementačné a kontrolné mechanizmy v podmienkach Slovenskej republiky.
Ciele a výsledný stav
Návrh zákona má za cieľ nastaviť právne prostredie pre implementáciu príslušných nariadení Európskej únie v podmienkach Slovenskej republiky. Návrh zákona určuje postavenie a právomoci jednotlivých orgánov verejnej správy v procese využívania príspevkov z fondov Európskej únie. Za hlavný orgán koordinácie riadenia a kontroly určuje vládu Slovenskej republiky. Súčasne definuje orgán zabezpečujúci ochranu finančných záujmov Európskej únie, centrálny koordinačný orgán, riadiaci orgán, platobný orgán, orgán auditu, sprostredkovateľský orgán, koordinačný orgán pre finančné nástroje a orgány v oblasti integrovanej územnej investície. Predkladaný návrh zákona okrem určenia úloh jednotlivých subjektov zapojených do implementácie ustanovuje základné princípy a procesy riadenia a kontroly poskytovania príspevku, vrátane návratnej formy pomoci a obsahuje tiež procesné ustanovenia pri rozhodovaní o žiadosti o poskytnutie príspevku. Návrh zákona upravuje aj proces vysporiadania finančných vzťahov v prípade, ak je prijímateľ povinný vrátiť príspevok alebo jeho časť. Návrh zákona taktiež upravuje konflikt záujmov v procese poskytovania príspevku z fondov Európskej únie.
Dotknuté subjekty
Ministerstvo investícii, regionálneho rozvoja a informatizácie SR
Ministerstvo financií SR
Úrad pre verejné obstarávanie
Subjekty zapojené do implementácie fondov EÚ
Žiadatelia a prijímatelia príspevku z fondov EÚ
Alternatívne riešenia
Bezpredmetné
Vykonávacie predpisy
Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?
☐ Áno
☒ Nie
Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:
Transpozícia práva EÚ
-
Preskúmanie účelnosti
Preskúmanie účelnosti navrhovaného predpisu bude vykonávané priebežne po nadobudnutí jeho účinnosti.
* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.
** vyplniť iba v prípade, ak sa záverečné posúdenie vybraných vplyvov uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. jednotnej metodiky.
Vybrané vplyvy materiálu
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
☐
Pozitívne
☐
Žiadne
☒
Negatívne
z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,
v prípade identifikovaného negatívneho
vplyvu
☒
Áno
☐
Nie
☐
Čiastočne
Vplyvy na podnikateľské prostredie
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne
z toho vplyvy na MSP
☐
Pozitívne
☐
Žiadne
☐
Negatívne
Mechanizmus znižovania byrokracie
a nákladov sa uplatňuje:
☐
Áno
☐
Nie
Sociálne vplyvy
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne
Vplyvy na životné prostredie
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne
Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
☒
Pozitívne
☐
Žiadne
☐
Negatívne
Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho
vplyvy služieb verejnej správy na občana
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne
vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne
Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne
Poznámky
Kontakt na spracovateľa
Ing. Kristína Madleňáková, [email protected]
Vedúca oddelenia metodiky, Odbor metodiky a koordinácie subjektov, Sekcia centrálny koordinačný orgán, Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky
Zdroje
Podklady pre prípravu návrhu zákona vypracovali zamestnanci Ministerstva investícii, regionálneho rozvoja a informatizácie SR v spolupráci so zamestnancami Ministerstva financií SR, k príprave zákona bola zriadená pracovná skupina pozostávajúca zo zástupcov jednotlivých ministerstiev podieľajúcich sa na implementácii EŠIF v aktuálnom programovom období 2014 – 2020 a zo zástupcov Úradu vlády SR, Ministerstva spravodlivosti SR, Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity, Úradu splnomocnenca vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti, Úradu pre verejné obstarávanie, Protimonopolného úradu SR, Konfederácie odborových zväzov SR, Republikovej únie zamestnávateľov, Združenia miest a obcí Slovenska, Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR, Asociácia priemyselných zväzov, Združenia samosprávnych krajov SK8 a Únie miest Slovenska.
Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov z PPK č. 150/2021
(v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 8.1 Jednotnej metodiky)
☐ Súhlasné
☒ Súhlasné s návrhom na dopracovanie
☐ Nesúhlasné
Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:
Komisia uplatňuje k materiálu tieto pripomienky a odporúčania:
K doložke vybraných vplyvov
Komisia odporúča predkladateľovi doplniť v aktualizovanej Doložke vybraných vplyvov bod 8. Preskúmanie účelnosti a uviesť čas a kritériá, na základe ktorých sa preskúmanie bude realizovať.
K vplyvom na informatizáciu spoločnosti
V analýze vplyvov je potrebné vykonať úpravy a doplniť chýbajúce údaje.
Vyhodnotenie:
K doložke vybraných vplyvov
Pripomienka bola predkladateľom akceptovaná a bod 8 doložky vybraných vplyvov bol upravený v súlade s pripomienkou.
K vplyvom na informatizáciu spoločnosti
Pripomienka bola predkladateľom akceptovaná a v analýze vplyvov na informatizáciu spoločnosti boli upravené a doplnené údaje v časti 6.1 a 6.2.
Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov zo záverečného posúdenia č. .......... (v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. Jednotnej metodiky)
☐ Súhlasné
☐ Súhlasné s návrhom na dopracovanie
☐ Nesúhlasné
Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:
Analýza vplyvov na informatizáciu spoločnosti
Budovanie základných pilierov informatizácie
Biznis vrstva
A – nová služba
B – zmena služby
Kód koncovej služby
Názov koncovej služby
Úroveň elektronizácie
6.1. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcich koncových služieb verejnej správy alebo vytvorenie nových služieb pre občana alebo podnikateľa?
B
Spracovanie a predkladanie formulárov v rámci implementácie fondov EÚ
4
Aplikačná a technologická vrstva
A – nový systém
B – zmena systému
Kód systému
Názov systému
Vo vládnom cloude – áno / nie
6.2. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúceho alebo vytvorenie nového informačného systému verejnej správy? Predpokladá správca umiestnenie informačného systému vo vládnom cloude?
B
isvs_6378
Informačný monitorovací systém - IMS
nie
Financovanie procesu informatizácie
Rezortná úroveň
Nadrezortná úroveň
A - z prostriedkov EÚ B - z ďalších zdrojov financovania
6.3. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?
(Uveďte príslušnú úroveň financovania a kvantifikáciu finančných výdavkov uveďte v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy.)
X
A
Zjednodušenie prístupu ku konaniu a odstraňovanie byrokracie
Elektronické konanie
6.4.1. Predpokladá predložený návrh vedenie konania o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb?
☒
Áno
☐
Nie
(Uveďte, o aké konanie ide.)
Návrh zákona, najmä jeho procesná časť, upravuje pravidlá pre konanie ( konania o žiadosti (§ 16) ako aj v nadväzujúcich ustanoveniach). Prostredníctvom konania o žiadosti bude posudzovaná žiadosť o príspevok z fondov Európskej únie a teda bude rozhodované o právach a povinnostiach a právom chránených záujmoch zo strany orgánu verejnej moci.
6.4.2. Je dané konanie možné v celku vykonať elektronicky?
☒
Áno
☐
Nie
(Ak sú niektoré úkony v konaní, alebo celé konanie viazané na listinnú podobu komunikácie, uveďte o aké ide a z akého dôvodu.)
Legislatívna norma ako aj budúce usmernenia majú za cieľ prevažnú väčšinu konania vykonať v elektronickej forme. Pre tento účel je predpoklad podpory pre elektronické formuláre na strane žiadateľa, ako aj plná podpora konania na strane poskytovateľa príspevku. Vychádzajúc z predchádzajúcich skúseností s implementáciou fondov EÚ je pravdepodobné, že niektoré časti konaní nebude možné v úplnom rozsahu vyriešiť len elektronicky, v prípade, ak nebude k dispozícii žiadaná informácia/dokument/hmotný výstup v elektronickej podobe.
6.4.3. Je úprava konania kompatibilná s inštitútmi zákona o e-Governmente a je na dané konanie zákon o e-Governmente možné použiť?
☒
Áno
☐
Nie
(Ak úprava konania je odlišná od úpravy v zákone o e-Governmente alebo ak je použitie zákona o e-Governmente vylúčené, uveďte čoho sa to týka a z akého dôvodu.)
Zásada „jedenkrát a dosť“
6.5.1. Predpokladá predložený návrh predkladanie dokumentov, informácií alebo preukazovanie skutočností (ďalej len „údaje“) orgánu, ktorý konanie vedie?
☒
Áno
☐
Nie
(Uveďte, o aké údaje ide a v akom konaní.)
Ide o predloženie informácii, ktoré sú potrebné pre splnenie podmienok poskytnutia príspevku v zmysle § 14 v spojitosti s §16 návrhu zákona.
6.5.2. Predpokladá predložený návrh, aby sa predkladali údaje, ktoré sa nachádzajú v zákonom ustanovenej evidencii vedenej orgánom, ktorý konanie vedie alebo iným orgánom?
☐
Áno
☒
Nie
(Uveďte, o akú evidenciu ide.)
6.5.3. Budú údaje poskytované režimom podľa zákona č. 177/2018 Z.z. v znení neskorších predpisov alebo iným obdobným spôsobom, ktorý zabezpečí, aby si údaje orgán, ktorý konanie vedie, získaval z úradnej moci a nemuseli mu byť predkladané subjektom súkromného práva, navrhovateľom, žiadateľom, účastníkom konania (ďalej len „účastník konania“)?
☒
Áno
☐
Nie
(Uveďte, akým spôsobom budú údaje v konaní predkladané/preukazované. Ak sa vyžaduje predloženie účastníkom konania, uveďte dôvod.)
Informácie budú získané integračnými väzbami na registre v súlade so zákonom 305/2013 Z.z..
6.5.4. Ak si orgán, ktorý konanie vedie, údaje nebude získavať z úradnej moci ale mu budú predkladané účastníkom konania, je v návrhu upravené prechodné obdobie, po ktorého uplynutí si údaje orgán, ktorý konanie vedie, bude získavať z úradnej moci?
☐
Áno
☒
Nie
(Uveďte, akým spôsobom budú údaje v konaní predkladané/preukazované v budúcnosti. Ak sa vyžaduje predloženie účastníkom konania, uveďte dôvod.)
Údaje budú získavané z úradnej moci od začiatku konania o žiadosti zo strany Poskytovateľa.
Výmena údajov medzi orgánmi verejnej moci
6.6.1. Predpokladá predložený návrh zriadenie novej evidencie údajov alebo upravuje vedenie evidencie údajov?
☐
Áno
☒
Nie
(Uveďte, aká nová evidencia údajov sa zriaďuje, resp. akú evidenciu údajov návrh upravuje.)
6.6.2. Umožňuje predložený návrh poskytovanie údajov z evidencie iným orgánom verejnej moci, resp. iným osobám na plnenie ich zákonom ustanovených úloh bez obmedzenia subjektu (teda vo všetkých prípadoch, kedy tieto údaje na plnenie zákonom ustanovených úloh potrebujú)?
☒
Áno
☐
Nie
(Uveďte, ktorým orgánom verejnej moci, resp. iným osobám nie je možné údaje z evidencie poskytnúť, aj ak ich na plnenie zákonných úloh potrebujú a z akého dôvodu.)
Údaje sa poskytujú v elektronickej podobe, manuálne resp. automatizovaným spôsobom, bezodplatne a v rozsahu plnenia úloh podľa osobitných predpisov orgánom štátnej správy, súdom, obciam a vyšším územným celkom a iným orgánom verejnej moci, fyzickým osobám a právnickým osobám, pokiaľ ide o informácie definované v § 47 návrhu zákona, inak v prípade oprávnení definovaných v osobitnom predpise. Návrh zákona v § 48 ods. 6 popisuje výmenu údajov v rámci vnútroštátnych, resp. európskych informačných systémov.
6.6.3. Je zabezpečené poskytovanie údajov z evidencie elektronicky a automatizovaným spôsobom?
☒
Áno
☐
Nie
(Uveďte, akým spôsobom je zabezpečené poskytovanie údajov z evidencie pre iné subjekty na plnenie ich zákonných úloh. Ak sa na poskytovanie údajov nepoužíva modul procesnej integrácie a integrácie údajov, uveďte dôvod. Ak je elektronické alebo automatizované poskytovanie vylúčené, uveďte dôvod.)
6.6.4. Je na poskytovanie údajov z evidencie využitý režim podľa zákona č. 177/2018 Z.z. v znení neskorších predpisov?
☒
Áno
☐
Nie
(Uveďte, ako je na zákonnej úrovni inštitucionalizované elektronické a automatizované poskytovanie údajov z evidencie, akým režimom sa riadi. Ak je použitie zákona č. 177/2018 Z.z. v znení neskorších predpisov vylúčené, uveďte dôvod.)
Bude aplikovaný legislatívny rámec výmeny informácii z evidencií v zmysle zákona č. 177/2018 Z.z., pokiaľ budú potrebné dáta k dispozícii v požadovanej kvalite ako aj rozsahu.
Referenčné údaje
6.7.1. Predpokladá predložený návrh zriadenie novej evidencie údajov alebo upravuje vedenie evidencie údajov, ktoré budú navrhnuté na zaradenie do zoznamu referenčných údajov podľa § 51 zákona č. 305/2013 Z.z. o e-Governmente?
☐
Áno
☒
Nie
(Uveďte, aká nová evidencia údajov sa zriaďuje, resp. akú evidenciu údajov návrh upravuje a ktoré údaje z nej budú navrhnuté na zaradenie do zoznamu referenčných údajov. Ak sa neplánuje zaradenie žiadnych údajov, uveďte dôvod)
Návrh nepredpokladá zriadenie novej evidencie údajov, ktoré by boli v budúcnosti navrhnuté na zaradenie do zoznamu referenčných údajov, nakoľko informačný systém má za cieľ podporiť implementáciu fondov EÚ v SR, ale nejde o informačný systém, ktorý by mal za cieľ tvorbu referenčných údajov.
6.7.2. Kedy je plánované zaradenie údajov z evidencie do zoznamu referenčných údajov podľa § 51 zákona č. 305/2013 Z.z. o e-Governmente?
(Uveďte, kedy sa plánuje zaradenie vyššie uvedených údajov do zoznamu referenčných údajov.)
Nerelevantné, nakoľko návrh zákona a ani informačný monitorovací systém v zmysle § 48 nebol navrhnutý s cieľom rozširovania referenčných údajov.
Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,
na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu
2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu
Tabuľka č. 1
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)
2022
2023
2024
2025
Príjmy verejnej správy celkom
0
0
0
0
v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť
0
0
0
0
z toho:
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
Rozpočtové prostriedky
0
0
0
0
EÚ zdroje
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Výdavky verejnej správy celkom
3 503 515*
11 634 668*
13 764 648*
13 524 648*
z toho: ÚVO
1 503 515
4 134 668
6 264 648
6 264 648
z toho: IMS
2 000 000
7 500 000
7 500 000
7 260 000
z toho:
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
Rozpočtové prostriedky
0
0
0
0
EÚ zdroje
0
0
0
0
spolufinancovanie
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Vplyv na počet zamestnancov
36
99
150
150
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Vplyv na mzdové výdavky
1 114 128
3 063 852
4 642 200
4 642 200
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Financovanie zabezpečené v rozpočte
3 503 515*
11 634 668*
13 764 648*
13 524 648*
v tom: OP Technická pomoc
1 503 515
0
0
0
v tom: Program Slovensko
2 000 000
11 634 668
13 764 648
13 524 648
Iné ako rozpočtové zdroje
0
0
0
0
Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora
0
0
0
0
* Jedná sa o indikatívny výpočet; financovanie je kryté zo zdrojov EÚ - výdavky nie je možné rozpočítať na jednotlivé zdroje financovania, nakoľko Stratégia financovania na programové obdobie 2021 – 2027 je aktuálne v medzirezortnom pripomienkovom konaní a nie je schválená.
2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:
Personálne bude agenda na ÚVO zabezpečená v súlade s bodom C. uznesenia vlády SR č.489/2021. Mzdy zamestnancov budú refundované zo zdrojov EÚ – OP Slovensko. Finančné zabezpečenie novely zákona bude riešené z OP Technická pomoc (na rok 2022) a v rokoch 2023 – 2025 z OP Slovensko. Rozpočtovo nekrytý vplyv (rozdiel medzi očakávanou refundáciou výdavkov a reálnou potrebou) bude uplatňovaný pri tvorbe návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2023-2025.
Budovanie/aktualizácia informačného monitorovacieho systému - zdroje vynaložené na budovanie/aktualizáciu informačného monitorovacieho systému budú následne refundované zo zdrojov EÚ – OP Slovensko.
2.2. Popis a charakteristika návrhu
2.2.1. Popis návrhu:
Analýza vo vzťahu k zabezpečeniu administratívnych kapacít Úradu pre verejné obstarávanie
Uvedený návrh rieši potrebu finančného zabezpečenia plnenia úloh sprostredkovateľského orgánu pod riadiacim orgánom v programovom období 2021-2027 v oblasti výkonu kontroly verejného obstarávania pre zákazky financované z fondov EÚ. Jedná sa o zásadnú reformu kontroly verejného obstarávania pri implementácií fondov EÚ. V zmysle predkladanej legislatívnej úpravy má byť týmto sprostredkovateľským orgánom (SO) na základe zmluvy o delegovaní právomocí ustanovený Úrad pre verejné obstarávanie (UVO). . Dňa 3. novembra 2021 vláda SR schválila Uznesením č. 641/2021 subjekty, ktoré budú vykonávať úlohy sprostredkovateľských orgánov pre OP Slovensko v rámci programového obdobia 2021-2027. ÚVO je jedným zo sprostredkovateľských orgánov pre OP Slovensko, s ktorým bude uzatvorená do 30. júna 2022 písomná zmluva o delegovaných právomociach na SO.
Požiadavka na zriadenie UVO ako SO vyplýva z programového vyhlásenia vlády SR.
UVO bude vykonávať kontroly zákaziek financovaných z fondov EÚ v rozsahu definovanom legislatívou, resp. inými dokumentami, a to v štádiu pred vyhlásením zákaziek a v štádiu po uzavretí zmluvy s dodávateľom, aby sa tak zabezpečila správnosť výdavkov financovaných z rozpočtu EÚ. UVO bude zároveň vykonávať kontrolu dodatkov k zmluvám a kontrolu správnosti uplatnenia výnimiek zo zákona o VO, resp. smerníc EÚ.
Cieľom uvedenej úpravy má byť najmä profesionalizácia a zvýšená flexibilita výkonu kontroly verejného obstarávania (tým, že sa kapacity budú sústrediť na jednom mieste) a s tým súvisiace zrýchlenie čerpania prostriedkov EÚ pri zabezpečení správnosti výdavkov financovaných z týchto prostriedkov, zjednotenie a predvídateľnosť rozhodovacej praxe a právnej istoty prijímateľov, odstránenie duplicity kontrol.
Analýza vo vzťahu k budovaniu / aktualizácii Informačného monitorovacieho systému
Predmetom návrhu je aj budovanie/aktualizácia informačného monitorovacieho systému (ďalej aj „IMS“), ktorý má zabezpečiť elektronizáciu celé procesu riadenia fondov EÚ v Slovenskej republike v programovom období 2021 – 2027. Strategický rámec budúceho programového obdobia je zameraný na 5 cieľov politík (Inovatívne Slovensko, Ekologické Slovensko pre budúce generácie, Mobilita, doprava a prepojenosť, Sociálne, spravodlivé a vzdelané Slovensko, Kvalitný život v regiónoch) a na ďalšie špecifické ciele. Na implementáciu programov v kontexte strategického rámca je alokovaných približne 12,8 mld. EUR z EÚ zdrojov. IMS bude podporovať implementáciu programov v rámci tohto rámca z nasledovných fondov: EFRR - Európsky fond regionálneho rozvoja, ESF+ - Európsky sociálny fond, KF - Kohézny fond, FST – Fond na spravodlivú transformáciu, ENRAF - Európsky námorný, rybársky a akvakultúrny fond, ISF - Fond pre vnútornú bezpečnosť, BMVI - Nástroj pre riadenie hraníc a vízovú politiku, AMIF - Fond pre azyl, migráciu a integráciu. Bez zabezpečenia súladného informačného systému nebude možné čerpanie vyššie uvedenej sumy do rozpočtu Slovenskej republiky.
Predpokladaný objem záťaže na ktorý musí IMS reflektovať je stanovený kvalifikovaným odhadom vychádzajúc z predchádzajúcich skúseností s implementáciou fondov EÚ. Odhadované je, že IMS procesne pokryje podanie viac ako 20 tisíc žiadostí o príspevok, pričom obslúži viac ako 20 tisíc používateľov na verejnej časti, ako aj ďalšie tisíce používateľov na neverejnej časti).
IMS musí podporiť riadenie a kontrolu programov a v zmysle požiadaviek EU musí ísť o spoľahlivý elektronický systém na zaznamenávanie a ukladanie údajov na účely monitorovania, hodnotenia, finančného riadenia, overovaní a auditov vrátane vhodných postupov s cieľom zaistiť bezpečnosť, integritu a dôvernosť údajov a overovanie používateľov. Musí tiež podporovať elektronickú výmenu údajov s prijímateľmi.
Oproti predchádzajúcemu obdobiu je potrebné, aby nový systém IMS zohľadnil nasledovné zmeny:
Jeden nadradený operačný program Slovensko, ktorý nahradí doterajších 9 programov a cezhraničné programy s jedným riadiacim orgánom namiesto viacerých riadiacich orgánov
Potreba podpory väčšieho počtu fondov (8 fondov oproti 5 fondov v období 2014-2020), pričom pridané nové fondy majú svoje špecifiká, a ktoré neboli v staršej generácii ITMS2014+ podporované.
Väčšia variabilita zloženia programov, ktorá má presah do väčšiny biznisových častí riešenia (Výzvy/vyzvania, žiadosti, projekty, finančné riadenie a platby, monitorovanie).
Väčšia variabilita výziev/vyzvaní s potrebou flexibilnejšej funkcionality.
Ďalšie špecifické zmeny vyplývajúce z upravených procesov pre nové obdobie a zlepšenia vyplývajúce z používania súčasného systému ITMS2014+.
Vzhľadom na rozsah potrebných zmien súčasná verzia ITMS2014+ nie je v rovnakej podobe prepoužiteľná aj pre nové programové obdobie je potrebná jej masívna úprava, resp. vybudovanie nového IMS.
Projekt IMS sa aktuálne nachádza v prípravnej fáze a toho času je pripravovaná Štúdia uskutočniteľnosti, ktorá identifikuje v časti CBA analýzy aj konkrétne požiadavky na rozpočet, ktoré bude potrebné zabezpečiť v jednotlivých rokoch implementácie. Očakáva sa spresnenie požiadavky na rozpočet v 2. štvrťroku 2022. Finančné požiadavky uvedené v tejto analýze dopadov sú len indikatívne a presné požiadavky budú identifikované v žiadosti o rozpočtové opatrenie po stanovení konkrétnych požiadaviek na informačný systém.
.......................................................................................................................................................
2.2.2. Charakteristika návrhu:
zmena sadzby
zmena v nároku
x nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)
kombinovaný návrh
iné
2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:
ÚVO
Uvedená úloha bude plnená v rámci kompetencií ÚVO priebežne podľa harmonogramu prípravy OP Slovensko, následne budú navyšované kapacity na ÚVO v súlade s predpokladanou nábehovou krivkou implementácie programového obdobia 2021 – 2027 a plný stav by mal byť dosiahnutý od 1.1.2024. Administratívne kapacity budú k schválené a vytvárané na ÚVO na základe splnomocnenia, ktoré bolo udelené podpredsedníčke vlády a ministerke investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie v zmysle uznesenia vlády SR č. 489/2021. V roku 2022 budú na ÚVO alokované dlhodobo neobsadené miesta pre administratívne kapacity z iných riadiacich / sprostredkovateľských orgánov, ktoré budú potrebné pre prijatie 36 kapacít na UVO ako SO. V ďalších rokoch 2023-2025 bude prechod kapacít zodpovedných za kontrolu zákaziek VO- manažérov kontroly VO zabezpečený postupnou delimitáciou v zmysle schváleného uznesenia vlády SR k delimitácii existujúcich miest s príslušnými opismi pracovných činností z ústredných orgánov štátnej správy implementujúcich EŠIF. Na polročnej báze bude dochádzať k prehodnocovaniu počtu zamestnancov a prehodnocovaniu vplyvov na štátny rozpočet.
IMS
Výdavky na informačný monitorovací systém budú priebežne čerpané od 1.7.2022, nakoľko toho času sa predpokladá potreba zazmluvnenia dodávateľa pre rozvoj/aktualizáciu IMS, tak aby bolo možné včas implementovať procesy definované osobitným predpisom (najmä Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1060 z 24. júna 2021, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde plus, Kohéznom fonde, Fonde na spravodlivú transformáciu a Európskom námornom, rybolovnom a akvakultúrnom fonde a rozpočtové pravidlá pre uvedené fondy, ako aj pre Fond pre azyl, migráciu a integráciu, Fond pre vnútornú bezpečnosť a Nástroj finančnej podpory na riadenie hraníc a vízovú politiku – všeobecné nariadenie).
Výdavky na rozvoj/aktualizáciu IMS budú priebežne vynakladané prevažne v nasledovných rozpočtových rokoch a to v roku 2023 a 2024, tak aby bolo umožnené plynulé čerpanie fondov EÚ v podmienkach SR.
Predbežne zo strany správcu IMS boli identifikované nasledovné alternatívy, ktoré budú posúdené v multikriteriálnej analýze:
Alternatíva A0 – Rozvoj existujúceho systému ITMS2014+ - Pokračovanie súčasného stavu s požadovaným rozvojom (nulová alternatíva),
Alternatíva A1 – Komplexný refaktoring systému ITMS2014+ - Rozvoj využívaním dostupných systémov a komponentov ITMS2014+ a jeho úprava pre potreby nového programového obdobia,
Alternatíva A2 – Vytvorenie samostatného IS – Vývoj nového IS pre riadenie grantových workflow, s obmedzenou možnostou opakovaného využitia predpripravených komponentov,
Alternatíva A3 – Univerzálny grantový IS - Vývoj nového univerzálneho IMS na riadenie grantových workflow s možnosťou opakovaného použitia kľúčových komponentov.
2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie
ÚVO
V rámci mechanizmu stanovenia adekvátneho počtu pracovných miest sprostredkovateľského orgánu ÚVO boli zohľadnené nasledovné skutočnosti determinujúce potrebu administratívnych kapacít na implementáciu programového obdobia 2021 - 2027:
nábehová krivka implementačných postupov a čerpania v programovom období 2021 – 2027, ktorá na základe údajov a vývoja programového obdobia 2014 – 2020 predpokladá postupnú vyťaženosť administratívnych kapacít 2 % v roku 2022, 19 % v roku 2023, 66 % v roku 2024 a dosiahnutie 100 % podielu v roku 2025; vo všeobecnosti sa z pohľadu útlmovej krivky implementácie programového obdobia 2014 - 2020 predpokladá postupný úbytok pracovných miest určených na kontrolu verejného obstarávania do konca roka 2023 na súčasných riadiacich a sprostredkovateľských orgánoch a súčasne v rámci nábehovej krivky implementácie programového obdobia 2021 – 2027 sa predpokladá postupný a adekvátny nárast pracovných miest v rámci sprostredkovateľského orgánu ÚVO; v porovnaní s predchádzajúcim programovým obdobím bude potrebné akcelerovať krivku čerpania EÚ fondov v Slovenskej republike, a z tohto dôvodu je stav administratívnych kapacít navrhnutý na 24 % (36 pracovných miest) v roku 2022, 66 % (99 pracovných miest) v roku 2023 a plný stav (150 pracovných miest) administratívnych kapacít na ÚVO je navrhovaný od 1. januára 2024;
nižší objem alokovaných prostriedkov z rozpočtu EÚ, tzn. pokles alokácie z 14,173 mil. eur v programovom období 2014 – 2020 na 12,594 mil. eur v programovom období 2021 – 2027;
nižší počet zákaziek vstupujúcich do procesu kontroly verejného obstarávania a z toho plynúci nižší počet vykonávaných overovaní verejného obstarávania; na základe údajov a vývoja programového obdobia 2014 – 2020 sa predpokladá 9 % podiel nadlimitných zákaziek (2 274) z celkového počtu zákaziek (24 186) k dnešnému dňu a dosiahnutie maximálneho počtu nadlimitných zákaziek na úrovni 563 v roku 2025;
zmena metodiky a rozsah výkonu kontroly verejného obstarávania z viacnásobných kontrol verejného obstarávania na výkon len jednej ex post kontroly pre nadlimitné zákazky;
zmena metodiky a rozsah výkonu kontroly verejného obstarávania zo 100 % kontroly na vzorkovú kontrolu, t. j. 100 % kontrola verejného obstarávania iba nadlimitných zákaziek a vzorková kontrola podlimitných zákaziek, zákaziek s nízkou hodnotou a ostatných postupov pri nadobúdaní tovarov, služieb a stavebných prác.
Na polročnej báze bude dochádzať k prehodnocovaniu počtu zamestnancov a prehodnocovanie vplyvov na štátny rozpočet.
Mzdy – kategória 610: náklady vychádzajú z kalkulácie na postupné zvyšovanie počtu zamestnancov až na plný stav 150 zamestnancov, ktorých bude UVO potrebovať pre účely plnenia úloh a činností sprostredkovateľského orgánu (doposiaľ zabezpečované čiastkovo jednotlivými ministerstvami a inými inštitúciami v pozícii RO alebo SO). Zároveň pre rok 2022 sú výdavky rozpočtované od 1.1.2022, kedy má začať príprava implementačnej štruktúry a od 1.7.2022 má byť zabezpečená implementačná štruktúra UVO ako SO.
Personálne kapacity budú zabezpečovať činnosti v oblasti pôsobnosti UVO ako SO. Uvedení zamestnanci budú zabezpečovať činnosti súvisiace najmä s výkonom kontroly verejných obstarávaní financovaných z fondov EÚ, činnosti súvisiace s realizovaním správnych konaní v oblasti finančných opráv, vrátane metodiky, výkonu kontroly, overovania hospodárnosti výdavkov a súvisiace podporné činnosti v rámci úradu. Analýza vplyvov zároveň reaguje na predpokladaný nárast žiadostí o metodické usmerňovanie prijímateľov zo strany UVO.
Finančné zabezpečenie novely zákona bude riešené z OP Technická pomoc (na rok 2022) a v rokoch 2023 – 2025 rozpočtovo nekrytý vplyv (rozdiel medzi očakávanou refundáciou výdavkov a reálnou potrebou). MIRRI SR, ktoré v zmysle uznesenia vlády č. 329/2020 z 27. mája 2020 zabezpečuje funkcie riadiaceho orgánu, poskytne podporu a súčinnosť ÚVO pri výkone kompetencií ÚVO ako sprostredkovateľského orgánu a to sa týka aj zabezpečenia dostatočného materiálno-technického a režijného zabezpečenia (ostatné bežné a kapitálové výdavky 630 a 700) pre výkon úloh ÚVO, ktoré mu budú delegované v zmysle čl. 71 ods. 3 všeobecného nariadenia tak, aby UVO ako SO si mohol riadne plniť svoje zákonné povinnosti a MIRRI si je plne vedomé, že úradu na roky 2022-2025 je potrebné zabezpečiť dostatočné materiálno-technické a režijné zabezpečenie (ostatné bežné a kapitálové výdavky 630 a 700) pre výkon úloh ÚVO, ktoré mu budú delegované v zmysle čl. 71 ods. 3 všeobecného nariadenia.
IMS
Nároky pre potreby zabezpečenia rozvoja IMS (v rámci kapitálových výdavkov) budú presnejšie vyčíslené po schválení štúdie uskutočniteľnosti zo strany zodpovedných subjektov (Útvar hodnoty za peniaze – Ministerstvo financií SR, sekcia informačných technológii verejnej správy Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR). Proces je započatý a jeho ukončenie je plánovaný v 2. štvrťroku 2022 v závislosti od schválenia finálneho znenia štúdie uskutočniteľnosti. Toho času a v zmysle dostupných informácii je možné len poskytnúť kvalifikovaný odhad výdavkov spojených s jednotlivými alternatívami rozvoja IMS.
Ako najnáročnejšia alternatíva IMS sa javí Alternatíva A3 – Univerzálny grantový IS - Vývoj nového univerzálneho IMS na riadenie grantových workflow s možnosťou opakovaného použitia kľúčových komponentov. Táto alternatíva z pohľadu potreby vynaložených nákladov by bola najnákladnejšia. Nakoľko návrh nie je možné označiť za najefektívnejší z pohľadu financovania nebude predmetom tejto analýzy.
Alternatíva A0 – Rozvoj existujúceho systému ITMS2014+ - Pokračovanie súčasného stavu s požadovaným rozvojom (nulová alternatíva), nepokrýva požiadavky legislatívy (či už existujúcej, resp. plánovanej), preto uvedená alternatíva nie je ďalej oceňovaná kvalifikovaným odhadom, nakoľko nespĺňa legislatívne požiadavky. Uvedená alternatíva by Slovenskej republike spôsobovala reputačné riziko spojené s nedostatočnými službami informačného systému.
Alternatívy A2 a A3 sú porovnateľne finančne nákladné a budú vyhodnocované súčasne. Ocenené budú kvalifikovaným odhadom správcu ITMS2014+, ktorý stanovil finančnú náročnosť v podobe prácnosti vyjadrenú v počte osobodní expertov, prostredníctvom práce ktorých bude IMS budovaný/aktualizovaný. Suma osobodní bude vynásobená priemernou cenou za osobodeň práce experta, pričom táto je získaná analýzou dát zverejnených v Centrálnom registri zmlúv. Nakoľko toho času neexistujú presné odhady prácnosti jednotlivých alternatív z objektívnych príčin, napr. oneskorené prijatie legislatívy EÚ v lete tohto roku a nadväzujúci posun pri príprave procesnej a riadiacej dokumentácie na úrovni členského štátu. Všetky tieto skutočnosti majú dopady na časový plán realizácie projektu ako aj na rozsah a kvalitu podporených procesov v IMS ako aj na cenu samotného IMS. Pre preklenutie nedostatočnej dátovej základne budú aplikované dáta získané predchádzajúcimi skúsenosťami pri budovaní ITMS2014+, ktorý vznikol evolúciou informačného systému pre programové obdobie na roky 2007-2013. Informačný monitorovací systém ITMS2014+ zabezpečuje podporu procesov pri čerpaní Európskych štrukturálnych a investičných fondov v SR pre programové obdobie 2014-2020. Rozsah podpory ITMS2014+ je do veľkej miery porovnateľný s požiadavkami kladenými na IMS. Informačný monitorovací systém - ITMS2014+ bol počas prvých 4 rokov projektu (2014-2017) rozvíjaný prostredníctvom 3 rozvojových zmlúv, pričom počas tejto doby bolo na jeho implementáciu potrebných 25 700 osobodní. Pokiaľ budeme počítať s uvedenou alokáciou aj pre potreby IMS, bolo by potrebné počas rokov 2022-2025 cca 25 000 osobodní expetov na IT. To reprezentuje horný odhad prácnosti potrebnej na aktualizáciu/vybudovanie nového IMS. Aktuálna priemerná sadzba na IT trhu predstavuje sumu 639 € bez DPH, čo predstavuje 769 € s DPH. Táto suma bola identifikovaná ako priemer sadzieb IT služieb zverejnených v centrálnom registri zmlúv počas rokov 2019-2020. Aktuálnejšie dáta za rok 2021 budú dostupné v marci 2022, a teda počas hodnotenia uvedeného projektu v rámci UHP budú dáta aktualizované a prepočítané.
Pokiaľ pre zjednodušenie dosadíme do výpočtu odhadnutý počet osobodní 25 700 ktorý prenásobíme sadzbou 769€/osobodeň získame hornú hranicu odhadu výdavkov potrebných pre aktualizáciu/vybudovanie IMS v sume 19 763 300 € s DPH. Z celkovej sumy sa odhaduje potrebné krytie pre rok 2022 v sume 2 mil. €, v roku 2023 v sume 6 mil. €, v roku 2024 v sume 6 mil. €, v roku 2025 v sume 5,76 mil. €.
Poznámka: uvedené sumy predstavujú hornú hranicu kvalifikovaného odhadu a závisia od finálneho návrhu riešenia ako aj od výšky sadzby za prácu experta v IT. Taktiež projekt bude rozdelený do jednotlivých iterácii (nebude obstarávaný ako celok) a taktiež bude počas jeho implementácie uplatnený agilný prístup v súlade s vyhláškou č. 85/2020 o riadení projektov.
Ďalšia časť nákladov potrebných na IMS predstavuje servis informačného systému ako aj náklady potrebné na prevádzku. Toho času tieto výdavky nie je možné presne odhadnúť, nakoľko doposiaľ nebola stanovená finálna alternatíva ako ani spôsob prevádzky. Vychádzajúc z potrieb prevádzky ITMS2014+ je suma potrebná na ročnú prevádzku cca 1,5 mil.€ ročne. Pričom uvedenú sumu je potrené vynakladať až od nasadenia IMS do produktívnej prevádzky. Náklady na prevádzku nemusia byť rovnomerné v čase a väčšiu časť bude potrebné alokovať na začiatku implementácie IMS. Uvedený odhad je možné vnímať ako hornú hranicu budúcich výdavkov potrebných pre servis a prevádzkovanie IMS. Odhad bude spresnený po schválení štúdie uskutočniteľnosti IMS.
Tabuľka č. 3
Príjmy (v eurách)
Vplyv na rozpočet verejnej správy
poznámka
2022
2023
2024
2025
Daňové príjmy (100)1
0
0
0
0
Nedaňové príjmy (200)1
0
0
0
0
Granty a transfery (300)1
0
0
0
0
Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)
0
0
0
0
Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)
0
0
0
0
Dopad na príjmy verejnej správy celkom
0
0
0
0
1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.
Tabuľka č. 4
Výdavky (v eurách) - ÚVO
Vplyv na rozpočet verejnej správy
poznámka
2022
2023
2024
2025
Bežné výdavky (600)
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
1 114 128
3 063 852
4 642 200
4 642 200
ÚVO mzdy
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
389 387
1 070 816
1 622 448
1 622 448
ÚVO mzdy
Tovary a služby (630)2
Bežné transfery (640)2
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2
Kapitálové výdavky (700)
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
Kapitálové transfery (720)2
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
Dopad na výdavky verejnej správy celkom
1 503 515
4 134 668
6 264 648
6 264 648
2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Výdavky (v eurách) - MIRRI
Vplyv na rozpočet verejnej správy
poznámka
2022
2023
2024
2025
Bežné výdavky (600)
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
Tovary a služby (630)2
0
1 500 000
1 500 000
1 500 000
IMS - prevádzka
Bežné transfery (640)2
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2
Kapitálové výdavky (700)
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
2 000 000
6 000 000
6 000 000
5 760 000
IMS – obstaranie systému
Kapitálové transfery (720)2
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
Dopad na výdavky verejnej správy celkom
2 000 000
7 500 000
7 500 000
7 260 000
Tabuľka č. 5
Zamestnanosť
Vplyv na rozpočet verejnej správy
poznámka
2022
2023
2024
2025
Počet zamestnancov celkom
+36
+99
+150
+150
z toho vplyv na ŠR
+36
+99
+150
+150
vplyv na ŠR je krytý, viď časť 2.1.1
Priemerný mzdový výdavok (v eurách)
2 579
2 579
2 579
2 579
z toho vplyv na ŠR
2 579
2 579
2 579
2 579
vplyv na ŠR je krytý, viď časť 2.1.1
Osobné výdavky celkom (v eurách)
1 503 515
4 134 668
6 264 648
6 264 648
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
1 114 128
3 063 852
4 642 200
4 642 200
z toho vplyv na ŠR
1 114 128
3 063 852
4 642 200
4 642 200
vplyv na ŠR je krytý, viď časť 2.1.1
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
389 387
1 070 816
1 622 448
1 622 448
z toho vplyv na ŠR
389 387
1 070 816
1 622 448
1 622 448
vplyv na ŠR je krytý, viď časť 2.1.1
Poznámky:
Jedná sa o navýšenie počtu zamestnancov ÚVO na účely výkonu kontroly VO v PO 2021-27
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).
Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.
Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.
Metodický postup pre analýzu vplyvov na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu
2.1. Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu
2.1.1. Financovanie návrhu
Predkladateľ: Vypĺňa informácie v tabuľke č. 1 na základe detailných informácií o príjmoch, výdavkoch a financovaní uvedených v tabuľkách č. 3 až č. 5. V prípade potreby je možné vložiť ďalšie riadky do tabuľky č. 1, aby boli zaradené všetky subjekty verejnej správy, na ktoré má návrh vplyv. Ak sa vplyvom predkladaného materiálu príjmy/výdavky subjektu verejnej správy znížia, použije sa znamienko mínus (-), ak sa príjmy/výdavky subjektu verejnej správy zvýšia použije sa znamienko plus (+). V prípade, ak materiál má vplyv na rozpočet verejnej správy vyjadrený v metodike ESA 2010 (pričom na hotovostnom princípe k vplyvu nedochádza), je potrebné, aby predkladateľ v takýchto prípadoch uviedol v komentári aj vplyv na rozpočet vyjadrený v metodike ESA 2010. Údaje sa uvádzajú za bežný rok a tri nasledujúce roky.
Posledným krokom v procese posudzovania vplyvov na rozpočet verejnej správy je uviesť, aká časť tohto vplyvu si vyžiada zmeny rozpočtu verejnej správy. V niektorých prípadoch by bolo možné výdavky návrhu zvažovať v priebehu rozpočtového procesu a zahrnúť potrebné výdavky (aspoň čiastočne) do rozpočtu alebo strednodobého rozpočtového rámca. Rovnako sa môžu na financovanie politík použiť iné ako rozpočtové zdroje, napr. dary, zdroje z podnikateľskej sféry alebo osobitné schémy financovania. V takýchto prípadoch nebude mať realizácia daného návrhu žiadne vplyvy na schválené rozpočtové limity. Časť vplyvu bude môcť dotknutý subjekt vykryť aj racionalizačnými opatreniami vedúcimi k úspore v iných výdavkoch.
MF SR: Preskúma všetky uvedené návrhy financovania z hľadiska ich primeranosti vrátane posúdenia návrhu na vplyv na rozpočet verejnej správy. Potvrdí, že sa uvádzajú všetky možné zdroje financovania návrhu. V prípade akýchkoľvek rozporov požiada predkladateľa, aby daný návrh upravil.
Vyplnenie časti 2.2. Popis a charakteristika návrhu
2.2.1. Popis návrhu
Pre úplnosť sa táto časť uvádza aj v prílohe č. 2, aj keď proces pripomienkového konania si môže vyžadovať takýto popis uvádzať samostatne v niektorej z iných častí predkladaného návrhu.
Predkladateľ: V príslušnej časti popíše predkladateľ svoj návrh. Popis by mal umožniť dotknutým subjektom identifikáciu svojich konkrétnych aktivít a ich vplyvov na vlastný rozpočet a mal by obsahovať najmä:
Akú problematiku návrh rieši? Jasne definovať problematiku a vysvetliť, ako ju návrh rieši. Uviesť aj iné alternatívy, o ktorých sa uvažovalo a prečo boli vylúčené.
Ktoré subjekty budú implementovať návrh? Popíšte jednotlivé úlohy rôznych organizácií.
Na akej úrovni sa budú poskytovať výkony verejnej správy? Budú sa poskytovať celonárodne alebo regionálne? Koľko subjektov môže poskytnúť daný tovar / službu?
2.2.2. Charakteristika návrhu
Predkladateľ: Charakterizuje návrh na základe uvedených kategórií. Táto charakteristika by mala napomôcť ostatným dotknutým subjektom pochopiť podstatu návrhu a uľahčiť tým pripomienkovanie doložky. Jednotlivé druhy návrhov sú detailne popísané nižšie:
zmena sadzby – návrh mení sadzbu dane alebo poplatkov alebo upravuje nominálnu (peňažnú) výšku dávky, napr. dávok štátnej sociálnej podpory. Určiť vplyv na rozpočet verejnej správy takéhoto návrhu je dosť jednoduché, keďže ide o priamy výpočet novej sadzby pre nezmenený objem aktivít (napr. počet osôb alebo transakcií), ktorých sa týka. Pravdepodobne nebudú potrebné žiadne ďalšie úpravy rozpočtu, napr. zníženie alebo zvýšenie počtu pracovníkov alebo vybavenia.
Pri výpočte vplyvov zmeny sadzby treba brať do úvahy aj tzv. “elasticitu dopytu”, keď napr. nárast daňovej sadzby napríklad na pohonné hmoty nespôsobí lineárne zvýšenie celkových príjmov z tejto dane.
zmena v nároku – návrh upravuje definíciu okruhu osôb, ktoré majú nárok na dávku alebo ktorých sa dotýka určité ustanovenia zákona, t.j. znižuje alebo zvyšuje počet osôb, ktoré si môžu uplatniť nárok. Vypočítať vplyv na rozpočet verejnej správy pri tomto druhu návrhu je trochu komplikovanejšie, keďže implementujúca organizácia musí vziať do úvahy niekoľko faktorov. Organizácia musí odhadnúť zmeny, ktoré vyplývajú z návrhu na svoj rozpočet. Predpokladá sa, že nižší objem aktivít povedie k úsporám. Ak nie, je potrebné jednoznačne vysvetliť dôvody. K dispozícii by mali byť aj informácie o nákladoch v minulosti, na základe ktorých sa môže urobiť odhad.
nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie) – návrh zavádza novú službu alebo nariadenie v oblasti, v ktorej tieto doposiaľ neexistovali, alebo sa navrhuje zníženie rozsahu alebo úplné zrušenie existujúcej služby či nariadenia.
Tento návrh predstavuje veľkú výzvu pri odhadovaní nákladov, nakoľko pre takéto činnosti nemusí byť k dispozícii dostatok údajov. V takom prípade bude dôležité podrobne vysvetliť predpoklady.
kombinovaný návrh – tento druh návrhu môže kombinovať prvky vyššie uvedených druhov, čím sa zvyšuje komplexnosť prípravy návrhu doložky.
iné – používa sa na popis ostatných typov, ktoré nie sú pokryté v štyroch druhoch uvedených vyššie.
2.2.3. Predpoklady zmien v objeme aktivít
Predkladateľ: Od predkladateľa sa požaduje, aby určil zvýšenie alebo zníženie objemu aktivít, ktoré môže návrh vyvolať. Napríklad ak návrh požaduje každoročne preverovať kriminálne záznamy všetkých príslušníkov súkromných bezpečnostných služieb, je potrebné uviesť počet osôb (príslušníkov bezpečnostných služieb), ktorí by mali byť skontrolovaní. Ďalšími príkladmi objemu aktivít môže byť počet prihlášok, inšpekcií, prijímateľov dávok, alebo zatknutí. Pretože sa vyžadujú odhady na bežný rok a 3 nasledujúce roky, je potrebné odhadnúť objem aktivít počas tohto štvorročného obdobia. Príloha č. 2 preto obsahuje aj tabuľku č. 2 na ročné odhady objemu aktivít.
Môže sa navrhovať aj zníženie objemu aktivít. Napríklad návrh zvýšiť limit pre verejné obstarávanie, kedy sa písomná ponuka bude požadovať iba pri obstarávacej cene dvojnásobne vyššej oproti súčasnému platnému právnemu stavu.
V tomto prípade by mal byť uvedený aj odhad počtu takýchto nákupov ročne. Takáto úprava by obmedzila administratívnu záťaž subjektov verejnej správy a generovala by úspory v ich prevádzkových nákladoch.
MF SR: Počas konzultačnej fázy môže zhodnotiť MF SR predpoklady uvedené predkladateľom, t.j. ich vhodnosť a konzistentnosť.
2.2.4. Výpočty vplyvov na rozpočet verejnej správy
V časti 2.2.4. prílohy č. 2 sa uvádzajú výpočty vplyvov na príjmy a výdavky, ktoré sa použijú v tabuľkách č. 3 až č. 5 prílohy č. 2. Výpočty a predpoklady ohľadom objemu aktivít pomôžu ostatným stranám (pripomienkujúcim subjektom, resp. MF SR) zhodnotiť, či boli vplyvy na príjmy a výdavky počítané správne. Rozsah tejto časti nie je obmedzený a je možné uviesť všetko, čo je potrebné na vysvetlenie výpočtu vplyvov návrhu, alebo je možné uviesť odkazy na tabuľky samostatne priložené k doložke.
Výpočet vplyvu na príjmy
Predkladateľ: Uvedie výpočty vplyvov na príjmy na základe predpokladaných objemov aktivít uvedených v časti 2.2.3. prílohy č. 2.
MF SR: Skontroluje logiku týchto výpočtov a v prípade potreby požiada o ich vysvetlenie alebo úpravu.
Výpočty príjmov sú spravidla kombináciou “základu” a “sadzby”.
Výpočet nákladov
Predkladateľ: Uvedie požadované vstupy a výpočty požadovaných výdavkov na základe odhadovaného objemu aktivít v časti 2.2.3. prílohy č. 2.
MF SR: Skontroluje logiku týchto výpočtov a v prípade potreby požiada o ich vysvetlenie alebo úpravu.
Logický reťazec stanovenia nákladov:
NÁVRH → ZMENA OBJEMU AKTIVÍT → POŽADOVANÉ VSTUPY → NÁKLADY
V tejto fáze je nevyhnutné najprv stanoviť vstupy, ktoré si vyžiadajú zmeny v objeme aktivít, ako je to uvedené v časti 2.2.3. prílohy č. 2 a následne vypočítať náklady na tieto vstupy.
Stanovenie požadovaných vstupov – bežné druhy vstupov sú:
zamestnanci – práca s klientmi, uplatňovanie nariadení a riadenie činností programu. Počet (a typ) zamestnancov neurčuje iba objemy miezd (610) a poistného (620), ale má vplyv aj na objem tovarov a služieb (630), keďže tieto často súvisia s počtom zamestnancov.
vybavenie – pracovné stoly, počítače a pod. pre zamestnancov. Zariadenia nevyhnutné na poskytovanie služieb (napr. lavice v školách alebo laboratórne vybavenie). Niektoré návrhy nemusia požadovať nových zamestnancov, ale napríklad si budú vyžadovať nákup nového vybavenia.
iné prevádzkové náklady – vrátane nákladov na elektrickú energiu, vykurovanie, telekomunikácie, prenájom priestorov, pohonných hmôt, tlačenia materiálov a pod.
dopravné náklady – vozidlá pre zamestnancov, výdavky na služobné cesty, autobusy pre klientov, domáca a medzinárodná preprava.
kapitálové investície – nové budovy, dátové alebo komunikačné systémy a pod.
2.3. Vyplnenie tabuliek č. 3 až 5 prílohy č. 2
Neoddeliteľnou súčasťou prílohy č. 2 sú tabuľky č. 3 až č. 5 prílohy pre výpočet vplyvu na príjmy, výdavky a zamestnanosť.
pre návrhy bez vplyvov na rozpočet verejnej správy sa tabuľky č. 3 až č. 5 nemusia osobitne vypĺňať, v prílohe č. 1 v bode 10 časti A stačí uviesť, že návrh nemá vplyv na rozpočet verejnej správy.
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Zhrnutie v prílohe č. 2 časti 2.1. sa vypĺňa podľa jednotlivých subjektov verejnej správy. Ak sa vplyv týka viacerých programov programovej štruktúry (ďalej len programov), vyplnia sa tabuľky č. 3 až č. 5 za každý program; predkladateľ uvedie rozčlenenie podľa programov taktiež v zhrnutí 2.1. Tento postup sa uplatní aj v prípade, ak sa návrh týka viacerých programov u viacerých subjektov verejnej správy.
2.3.1. Tabuľka č. 3: tabuľka vplyvov na príjmy
Predkladateľ: Výška odhadovaného vplyvu na príjmy za jednotlivé subjekty verejnej správy, na ktoré má návrh vplyv, sa uvedie do súhrnnej tabuľky v časti 2.1 prílohy č. 2.
Tabuľka príjmov by mala vyjadrovať celkový vplyv na príjmy podľa podrobnej klasifikácie príjmov na základe vstupov od pripomienkujúcich strán. Celkový vplyv návrhu na príjmy rozpočtu verejnej správy v členení podľa jednotlivých subjektov verejnej správy, je potrebné uviesť do súhrnnej tabuľky č. 1 v časti 2.1. prílohy č. 2.
MF SR: Vyhodnotí primeranosť projekcií a výpočtov. Potvrdí, že údaje v tabuľke sú náležite roztriedené a dávajú jasný obraz o vplyve návrhu na príjmy rozpočtu verejnej správy. Ak sa vyskytnú problémy, požiada predkladateľa, aby upravil príslušné číselné hodnoty.
2.3.2. Tabuľka č. 4: tabuľka vplyvov na výdavky
Predkladateľ :Výška odhadovaného vplyvu na výdavky za jednotlivé subjekty verejnej správy / programy, na ktoré má návrh vplyv, sa uvedie do súhrnnej tabuľky v časti 2.1 prílohy č. 2 na základe podrobnejších údajov z tabuliek č. 3 až č. 5. Na základe podkladov a konzultácií spracuje predkladateľ súhrnnú tabuľku za celý návrh. Tabuľka výdavkov by mala vyjadrovať celkový vplyv na výdavky podľa podrobnej klasifikácie výdavkov na základe vstupov od dotknutých strán.
MF SR: Vyhodnotí primeranosť projekcií a výpočtov. Potvrdí, že údaje v tabuľke sú náležite roztriedené a dávajú jasný obraz o vplyve návrhu na výdavky rozpočtu verejnej správy. Ak sa vyskytnú problémy, požiada predkladateľa, aby upravil príslušné číselné hodnoty.
2.3.3. Tabuľka č. 5: tabuľka vplyvov na zamestnanosť
Predkladateľ: Ak daný návrh nemá žiadny vplyv na zamestnanosť, tabuľka č. 5 sa nemusí vypĺňať. V prípade, že vplyvom návrhu dochádza k nárastu alebo úbytku pracovných miest vo verejnej správe, je potrebné túto skutočnosť uviesť v tabuľke. Predkladateľ vyplní predpokladané počty zamestnancov so znamienkom plus alebo mínus do príslušného riadku podľa vykonávanej činnosti. V nasledujúcich rokoch je potrebné uvádzať celkové počty zamestnancov, nielen medziročný nárast ich počtu. Podľa predpokladaného platového zaradenia predkladateľ vyplní aj priemerné mzdové výdavky pripadajúce na jedného zamestnanca v danej kategórii, t.j. vrátane všetkých tarifných i nadtarifných zložiek platu. V ďalších rokoch by mal predkladateľ uvažovať so všeobecnou valorizáciou priemerných mzdových výdavkov na príslušný rok. Celkové mzdové výdavky na týchto zamestnancov so stanovenými priemernými mzdovými výdavkami budú v spodnej časti tabuľky prepočítané automaticky. Tabuľka zamestnanosti by mala ukazovať celkový vplyv návrhu na zamestnanosť vo verejnej správe určený na základe vstupov od dotknutých subjektov. Celkový vplyv návrhu na zamestnanosť podľa jednotlivých subjektov verejnej správy / programov je potrebné zahrnúť do súhrnnej tabuľky č. 1 v časti 2.1. prílohy č. 2.
MF SR: Vyhodnotí primeranosť projekcií a výpočtov. Potvrdí, že údaje v tabuľke sú náležite roztriedené a dávajú jasný obraz o vplyve návrhu na zamestnanosť vo verejnej správe. Ak sa vyskytnú problémy, požiada predkladateľa, aby upravil príslušné číselné hodnoty.
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
k návrhu zákona o príspevkoch z fondov Európskej únie
a o zmene a doplnení niektorých zákonov
1. Navrhovateľ zákona: Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky
2. Názov návrhu zákona: zákon o príspevkoch z fondov Európskej únie a o zmene a doplnení niektorých zákonov
3. Predmet návrhu zákona je upravený v práve Európskej únie:
a) v primárnom práve (uviesť názov zmluvy a číslo článku)
- čl. 4 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ C 202, 7.6.2016) v platnom znení,
- čl. 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ C 202, 7.6.2016) v platnom znení,
- čl. 325 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ C 202, 7.6.2016) v platnom znení,
- čl. 3 Zmluvy o Európskej únií (Ú. v. EÚ C 202, 7.6.2016) v platnom znení,
- Protokol (č. 28) o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti k Zmluve o fungovaní Európskej únie;
b) v sekundárnom práve (uviesť druh, inštitúciu, číslo, názov a dátum vydania právneho aktu vzťahujúceho sa na upravovanú problematiku, vrátane jeho gestora)
- Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 312, 23.12.1995; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 1/zv. 1),
- gestorom právneho aktu je Úrad vlády Slovenskej republiky,
- Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenie Rady (Euratom) č. 1074/1999 (Ú. v. EÚ L 248, 18.9.2013) v platnom znení,
- gestorom právneho aktu je Úrad vlády Slovenskej republiky,
- Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1056 z 24. júna 2021, ktorým sa zriaďuje Fond na spravodlivú transformáciu (Ú. v. EÚ L 231, 30.6.2021),
- gestor právneho aktu nebol určený,
- Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1057 z 24. júna 2021, ktorým sa zriaďuje Európsky sociálny fond plus (ESF+) a zrušuje nariadenie (EÚ) č. 1296/2013 (Ú. v. EÚ L 231, 30.6.2021),
- gestor právneho aktu nebol určený,
- Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1058 z 24. júna 2021 o Európskom fonde regionálneho rozvoja a Kohéznom fonde (Ú. v. EÚ L 231, 30.6.2021),
- gestor právneho aktu nebol určený,
- Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1059 z 24. júna 2021 o osobitných ustanoveniach týkajúcich sa cieľa Európska územná spolupráca (Interreg) podporovaného z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a vonkajších finančných nástrojov (Ú. v. EÚ L 231, 30.6.2021),
- gestor právneho aktu nebol určený,
- Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1060 z 24. júna 2021, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde plus, Kohéznom fonde, Fonde na spravodlivú transformáciu a Európskom námornom, rybolovnom a akvakultúrnom fonde a rozpočtové pravidlá pre uvedené fondy, ako aj pre Fond pre azyl, migráciu a integráciu, Fond pre vnútornú bezpečnosť a Nástroj finančnej podpory na riadenie hraníc a vízovú politiku (Ú. v. EÚ L 231, 30.6.2021),
- gestor právneho aktu nebol určený,
- Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1139 zo 7. júla 2021, ktorým sa zriaďuje Európsky námorný, rybolovný a akvakultúrny fond a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2017/1004 (Ú. v. EÚ L 247, 13.7.2021),
- gestor právneho aktu nebol určený,
- Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1147 zo 7. júla 2021, ktorým sa zriaďuje Fond pre azyl, migráciu a integráciu (Ú. v. EÚ L 251, 15.7.2021),
- gestor právneho aktu nebol určený,
- Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1148 zo 7. júla 2021, ktorým sa ako súčasť Fondu pre integrované riadenie hraníc zriaďuje Nástroj finančnej podpory na riadenie hraníc a vízovú politiku (Ú. v. EÚ L 251, 15.7.2021),
- gestor právneho aktu nebol určený,
- Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1149 zo 7. júla 2021, ktorým sa zriaďuje Fond pre vnútornú bezpečnosť (Ú. v. EÚ L 251, 15.7.2021),
- gestor právneho aktu nebol určený.
c) v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie (uviesť číslo a označenie relevantného rozhodnutia a stručne jeho výrok alebo relevantné právne vety)
- návrh zákona nie je upravený v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
a) uviesť lehotu na prebranie príslušného právneho aktu Európskej únie, príp. aj osobitnú lehotu účinnosti jeho ustanovení,
Nie je určená.
b) uviesť informáciu o začatí konania v rámci „EÚ Pilot“ alebo o začatí postupu Európskej komisie, alebo o konaní Súdneho dvora Európskej únie proti Slovenskej republike podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v jej platnom znení, spolu s uvedením konkrétnych vytýkaných nedostatkov a požiadaviek na zabezpečenie nápravy so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie,
Nebolo začaté konanie.
c) uviesť informáciu o právnych predpisoch, v ktorých sú uvádzané právne akty Európskej únie už prebrané, spolu s uvedením rozsahu ich prebrania, príp. potreby prijatia ďalších úprav.
Bezpredmetné.
5. Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie:
Úplne.

Čl. I PRVÁ ČASŤ VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

§ 1 Predmet zákona §
Ustanovenie § 1 upravuje pozitívne vymedzenie a negatívne vymedzenie predmetu zákona. Predmetom zákona je právna úprava otázok v oblasti systému riadenia a kontroly príspevkov, vrátane návratnej formy pomoci (tzv. príspevkov na finančný nástroj), poskytovaných z fondov Európskej únie a štátneho rozpočtu na území Slovenskej republiky s dôrazom na vytváranie podmienok pre efektívnu, účinnú a transparentnú koordináciu, riadenie, implementáciu a kontrolu opatrení financovaných z fondov Európskej únie prostredníctvom ustanovenia postavenia a právomocí a práv a povinností subjektov zúčastňujúcich sa tohto procesu. Ide predovšetkým o ustanovenie postavenia a právomocí orgánov štátnej správy a územnej samosprávy zapojených do poskytovania pomoci a ochrany finančných záujmov a práv a povinností prijímateľov, žiadateľov, partnerov a užívateľov pri poskytovaní príspevkov z fondov Európskej únie. Predkladaný návrh zákona obsahuje procesné ustanovenia pri rozhodovaní o žiadosti poskytnutie nenávratného a návratného finančného príspevku, ako aj právne a finančné vzťahy pri poskytovaní príspevku. Vo viacerých nasledujúcich ustanoveniach sa uvádza aj postavenie a konanie inej osoby, táto je v intenciách relevantných ustanovení …

§ 2 Fondy Európskej únie §
Fondmi Európskej únie, z ktorých je poskytovaný na území Slovenskej republiky príspevok sú Európsky fond regionálneho rozvoja, Európsky sociálny fond plus, Kohézny fond, Európsky námorný, rybolovný a akvakulturálny fond, Fond pre azyl, migráciu a integráciu, Fond pre vnútornú bezpečnosť, Nástroj finančnej podpory na riadenie hraníc a vízovú politiku a Fond na spravodlivú transformáciu. Definujú sa všeobecné princípy, ktorými sa riadi poskytovanie príspevkov v súlade s ustanoveniami zákona a ktoré vychádzajú zo základných princípov a účelu, na ktorý sú prostriedky fondov Európskej únie poskytované. Pri poskytovaní príspevku z fondov Európskej únie platia aj ďalšie princípy resp. zásady, ktoré nie sú priamo vymenované v odseku 2, pretože vyplývajú z priamo uplatniteľných právnych aktov Európskej únie a nie je ich tak v nadväznosti na zásadu prednosti práva Európskej únie potrebné prenášať do právnych predpisov Slovenskej republiky. Majú sa na mysli napríklad všetky zásady podpory z fondov, ako sú uvedené v kapitole II Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1060 z 24. júna 2021, …

§ 3 Základné ustanovenia §
V rámci základných ustanovení sa vymedzujú pojmy používané v návrhu zákona. Definuje sa projekt ako základná jednotka ku ktorej sa viaže schválený príspevok. Projekt môže byť financovaný maximálne z jedného programu, pričom nadväzuje na podanú žiadosť o poskytnutie príspevku (ďalej len „žiadosť“), ktorá bola v konaní schválená. Zákon rozlišuje medzi pojmom príspevok a pojmom príspevok na finančný nástroj. Príspevkom na finančný nástroj sa rozumie tzn. návratná forma pomoci, ktorá má na rozdiel od nenávratnej formy pomoci špecifické pravidlá výberu projektov, ich poskytovania a implementácie. Z dôvodu jednoznačnosti nakladania a správy s pohľadávkami štátu sa definujú pojmy pohľadávka z príspevku a pohľadávka z rozhodnutia. Pohľadávka z príspevku je pohľadávkou štátu v správe poskytovateľa na vrátenie príspevku alebo jeho časti, prípadne na náhradu škody alebo vydanie bezdôvodného obohatenia, a to na základe zisteného porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov, zmluvy alebo rozhodnutia (ak je poskytovateľ a prijímateľ tá istá osoba) prijímateľom, partnerom alebo užívateľom. Nárok štátu, resp. nárok poskytovateľa, ktorý vznikol porušením všeobecne …

§ 4 Vláda Slovenskej republiky §
Zákon ustanovuje úlohy vlády Slovenskej republiky ako vrcholného orgánu výkonnej moci v oblasti využívania finančných prostriedkov z fondov Európskej únie. Vláda Slovenskej republiky v súlade s legislatívou Európskej únie ako vrcholný orgán výkonnej moci určuje riadiaci orgán, schvaľuje Partnerskú dohodu Slovenskej republiky na roky 2021 – 2027 (ďalej len "partnerská dohoda") a programy okrem programov financovaných programov Fondu pre azyl, migráciu a integráciu, Fondu pre vnútornú bezpečnosť a Nástroja finančnej podpory na riadenie hraníc a vízovú politiku.

§ 5 Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej re §
Zákon ustanovuje úlohy Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky v oblasti implementácie fondov Európskej únie. Ministerstvo v tejto súvislosti plní úlohy Centrálneho koordinačného orgánu, ďalej metodicky usmerňuje a monitoruje činnosti súvisiace s administratívnymi kapacitami fondov Európskej únie a zabezpečuje ich vzdelávanie, koordinuje a metodicky usmerňuje orgány v oblasti podpory integrovaného územného rozvoja a koordinuje synergie a komplementarity medzi fondmi Európskej únie, Plánom obnovy a odolnosti Slovenskej republiky a inými nástrojmi Európskej únie. Centrálny koordinačný orgán je ustanovený ako orgán, ktorý koordinuje a usmerňuje subjekty pri poskytovaní príspevku. Zároveň je centrálny koordinačný orgán subjekt zodpovedný za plnenie úloh podľa legislatívy Európskej únie, ktorá umožňuje členským štátnom zriadiť orgán takéhoto charakteru za účelom podpory harmonizovaného uplatňovania uplatniteľného práva a efektívnejšiu komunikáciu s Európskou komisiou. Základnou úlohou Centrálneho koordinačného orgánu je vypracovanie systému riadenia a jeho aktualizáciu v nadväznosti na potreby vo vývoji pravidiel a potrieb implementácie poskytovania príspevkov. Hlavným gestorom systému riadenia je Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej …

§ 6 Platobný orgán §
Platobným orgánom pre Európsky fond regionálneho rozvoja, Európsky sociálny fond plus, Kohézny fond, Európsky námorný, rybolovný a akvakultúrny fond a Fond na spravodlivú transformáciu je Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Platobný orgán je subjekt vykonávajúci úlohy podľa legislatívy Európskej únie, konkrétne podľa čl. 76 nariadenia (EÚ) 2021/1060. Okrem povinností vyplývajúcich z legislatívy Európskej únie sa platobnému orgánu ustanovuje zodpovednosť najmä za koordináciu a metodické usmerňovanie finančného riadenia fondov Európskej únie (a tomu zodpovedajúca povinnosť subjektov verejnej správy tieto usmernenia dodržiavať), za vypracovanie a schvaľovanie systému riadenia a jeho zmeny za časti spadajúce do finančného riadenia fondov Európskej únie, za príjem finančných prostriedkov z Európskej komisie, vývoj a prevádzku Informačného systému účtovníctva fondov Európskej únie, spoluprácu pri tvorbe Informačného monitorovacieho systému za oblasť finančného riadenia, ako aj za vrátenie prostriedkov Európskej únie v prospech rozpočtu Európskej únie. Platobný orgán zároveň potvrdzuje deklarované výdavky na Európsku komisiu v žiadostiach o platbu predkladaných Európskej komisii a v Účtoch v súlade s čl. 76 ods. …

§ 7 Orgány v oblasti podpory integrovaného územného rozvoja §
S cieľom zabezpečiť integrovaný územný rozvoj založený na udržateľnom územnom prístupe podporovanom z fondov EÚ, ktorý prepája rozvojové politiky na viacerých úrovniach, sa zriaďujú inštitucionálne mechanizmy ako Rada partnerstva a Kooperačná rada udržateľného mestského rozvoja. Rada partnerstva je kreovaná na základe princípu vyváženého zastúpenia kľúčových partnerov regionálneho rozvoja a medzi jej základné úlohy patrí najmä koordinovať prípravu a schvaľovanie integrovaných územných stratégií, ako aj realizáciu integrovaných územných stratégií, prostredníctvom ktorých sa realizuje integrovaná územná investícia. Pôsobnosť rady a prijímanie rozhodnutí rady upraví interný akt pri každom samosprávnom kraji v rámci SR, pričom sa stanovuje, že v súvislosti s ich nastavením sa vyžaduje súhlas ministerstva regionálneho rozvoja. Tento akt zároveň upravuje oprávnenie rady schvaľovať projektové zámery integrovanej územnej investície, ktorých predmet spadá do jej pôsobnosti. Kooperačná rada udržateľného mestského rozvoja podľa obdobných kritérií ako Rada partnerstva koordinuje prípravu a schvaľovanie územných stratégií udržateľného mestského rozvoja, realizuje projektové zámery integrovanej územnej investície udržateľného mestského rozvoja, ktorých predmet spadá do ich pôsobnosti.

§ 8 Orgán zabezpečujúci ochranu fin. záujmov §
Úrad vlády Slovenskej republiky je orgánom zabezpečujúcim a koordinujúcim ochranu finančných záujmov Európskej únie podľa zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a zároveň je orgánom, ktorý podľa zákona č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov vykonáva kontrolu na účely ochrany finančných záujmov Európskej únie, vrátane kontroly procesu poskytovania a využívania finančných prostriedkov Európskej únie. Úrad vlády Slovenskej republiky spolupracuje s Európskym úradom pre boj proti podvodom s cieľom zabezpečiť ochranu finančných záujmov Európskej únie v Slovenskej republike a je taktiež koordinačným útvarom pre boj proti podvodom a orgánom, ktorý zhromažďuje údaje o nezrovnalostiach od relevantných subjektov verejnej správy. . V súlade s nariadeniami Európskej únie Úrad vlády Slovenskej republiky plní oznamovaciu povinnosť o nezrovnalostiach voči Európskej komisii. Na základe Národnej stratégie ochrany finančných záujmov Európskej únie v Slovenskej republike zabezpečuje koordináciu činností orgánov a inštitúcií Slovenskej republiky zapojených do systému ochrany finančných …

§ 9 Koordinačný orgán pre finančné nástroje §
Vymedzuje sa pôsobnosť a úlohy koordinačného orgán pre finančné nástroje, ktorým je Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Koordinačný orgán pre finančné nástroje plní rovnakú koordinačnú úlohu ako centrálny koordinačný orgán pri poskytovaní nenávratného finančného príspevku, ale pre finančné nástroje a finančné nástroje kombinované s grantami v jednej operácii. Odsek 2 zveruje do pôsobnosti koordinačného orgánu pre finančné nástroje vypracovávanie a schvaľovanie časti systému riadenia za časť finančných nástrojov, ako aj jeho zmien a doplnení a koordináciu a metodické usmerňovanie v oblasti finančných nástrojov. Pri niektorých oblastiach implementácie finančných nástrojov, najmä pri príprave Informačného monitorovacieho systému za oblasť finančných nástrojov, pri monitorovaní finančných nástrojov, pri hodnotení výsledkov vykonávania finančných nástrojov a pri vypracovávaní stanovísk k dokumentom Európska únia spolupracuje koordinačný orgán pre finančné nástroje s centrálnym koordinačným orgánom. Odsek 3 oprávňuje koordinačný orgán pre finančné nástroje požadovať od subjektov zapojených do implementácie finančných nástrojov informácie a súčinnosť a tieto subjekty sú povinné ju poskytnúť. Súčinnosť sa vzťahuje len na informácie potrebné pre …

§ 10 Riadiaci orgán §
Právna úprava vymedzuje postavenie riadiaceho orgánu na území Slovenskej republiky, pričom určenie základných úloh riadiaceho orgánu vyplýva priamo z legislatívy Európskej únie. Riadiaci orgán vykonáva kontrolu podľa zákona o finančnej kontrole a audite, ako administratívnu finančnú kontrolu, základnú finančnú kontrolu a finančnú kontrolu na mieste. Predovšetkým overuje, či sa spolufinancované tovary a práce dodali a spolufinancované služby poskytli, a či je projekt v súlade s uplatniteľným právom, programom a podmienkami na získanie príspevku. V prípade výkonu administratívnej finančnej kontroly predstavuje právna úprava lex specialis vo vzťahu k zákonu o finančnej kontrole a audite, konkrétne v súvislosti so spôsobom určenia skutočností podľa § 6 ods. 4 zákona o finančnej kontrole a audite, ktoré sa overujú administratívnou finančnou kontrolou. V spojitosti s relevantným ustanovením zákona o finančnej kontrole a audite teda vyplýva, že zostáva zachovaná povinnosť vykonávať administratívnu finančnú kontrolu vo vzťahu ku každej finančnej operácii alebo jej časti, ak orgán verejnej správy poskytne verejné financie inej osobe alebo poskytol verejné financie …

§ 11 Sprostredkovateľský orgán §
Návrh zákona vymedzuje postavenie sprostredkovateľského orgánu. Sprostredkovateľský orgán je podľa právnej úpravy povinný plniť úlohy, ktoré boli podľa dohody s riadiacim orgánom vymedzené v písomnej forme, čo voči tretím osobám predpokladá písomné splnomocnenie zo strany riadiaceho orgánu. Preto všetky práva a povinnosti riadiaceho orgánu sa vzťahujú aj na sprostredkovateľský orgán, ak sú tieto práva a povinnosti vymedzené v písomnom poverení dojednaným s riadiacim orgánom. V jednotlivých ustanoveniach zákona, v ktorých sa uvádzajú práva, postavenie a povinnosti riadiaceho orgánu, resp. poskytovateľa sú tieto relevantné v rozsahu poverenia aj pre sprostredkovateľský orgán. Zákon zároveň vymedzuje postavenie sprostredkovateľského orgánu, resp. štatutárneho orgánu sprostredkovateľského orgánu ako správneho orgánu v jednotlivých konaniach podľa tohto zákona. Uznesením vlády Slovenskej republiky č. 641 z 3. novembra 2021 bol schválený návrh na určenie subjektov, ktoré budú vykonávať úlohy sprostredkovateľských orgánov pre Operačný program Slovensko v rámci programového obdobia 2021-2027. Podľa schváleného materiálu budú úlohu sprostredkovateľského orgánu v rámci Operačného programu Slovensko plniť nasledovné subjekty: Ministerstvo práce, sociálnych vecí …

§ 12 Orgán auditu §
Navrhovaným znením § 12 sa ustanovuje, že funkciu orgánu auditu podľa čl. 71 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2021/1060 v programovom období 2021 – 2027 plní Ministerstvo financií Slovenskej republiky, ktoré podľa § 3 písm. e) zákona o finančnej kontrole a audite ako ústredný orgán štátnej správy pre finančnú kontrolu a audit zabezpečuje úlohy orgánu auditu podľa právne záväzných aktov Európskej únie. Postavenie orgánu auditu a určenie jeho základných úloh vyplýva priamo z legislatívy Európskej únie, najmä z nariadenia (EÚ) 2021/1060, nariadenia (EÚ) 2021/1059 a nariadenia (EÚ, Euratom) 2018/1046 v platnom znení. Za účelom naplnenia požiadaviek stanovených pre orgán auditu legislatívou Európskej únie sa v ustanovení § 12 ods. 1 upravuje výkon auditov, oprávnenie poveriť výkonom auditu subjekt vykonávajúci audítorské činnosti, oprávnenie vykonať predbežné posúdenie metodík zjednodušeného vykazovania výdavkov a metodík financovania, ktoré nie je spojené s nákladmi na základe požiadaviek riadiaceho orgánu, ale aj povinnosť zverejňovať z ukončených vykonaných auditov nedostatky a odporúčania navrhnuté na ich nápravu a na odstránenie …

§ 13 Všeobecné ustanovenia §
Príspevok sa bude poskytovať na základe inominátnej zmluvy uzavretej podľa Obchodného zákonníka, ak nie sú poskytovateľ a prijímateľ tou istou osobou, pretože v takom prípade sa zmluva neuzatvára. Zmluvu je možné uzavrieť výlučne v prípade, ak bola žiadosť žiadateľa schválená v konaní o žiadosti. Právny nárok, t. j. subjektívne právo domáhať sa príspevku, vzniká nadobudnutím účinnosti zmluvy a po splnení podmienok obsiahnutých v zmluve. V prípade, ak je poskytovateľ a prijímateľ jednou osobou a zmluva sa neuzatvára, právny nárok na poskytnutie príspevku vzniká nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o schválení žiadosti podľa odseku 2. Na konanie o žiadosti sa nevzťahuje Správny poriadok okrem taxatívne vymedzených ustanovení Správneho poriadku. Základné princípy správneho konania (vyjadrené aj v § 3 Správneho poriadku) sa v plnej miere aplikujú na konanie o žiadosti v súlade s judikatúrou najvyšších súdnych autorít. Poskytovateľ je zodpovedný za výber takých projektov, ktoré do čo najväčšej miery prispejú k napĺňaniu cieľov operačného programu. Vzhľadom na postavenie poskytovateľa ako investora, ktorý je subjektom …

§ 14 Výzva §
Upravuje sa spôsob a miesto na podanie žiadosti. Žiadosť podáva žiadateľ na základe vyhlásenej výzvy, ktorú vypracuje a vyhlási poskytovateľ prostredníctvom Informačného monitorovacieho systému podľa § 48. Informácia o zverejnení výzvy môže byť šírená aj inými masovo komunikačnými prostriedkami za účelom zabezpečenia čo najširšej informovanosti o vyhlásenej výzve, avšak záväzné znenie výzvy je však len také, ktoré je vyhlásené zákonom stanoveným spôsobom, t. j. prostredníctvom Informačného monitorovacieho systému podľa § 48. Formálne náležitosti výzvy sú vymenúvané demonštratívne, preto ich môže poskytovateľ dopĺňať podľa svojej potreby. K formálnym náležitostiam výzvy sa viaže možnosť ich zmeny, ktorá nie je obmedzená. Podmienky poskytnutia príspevku sa osobitne neuvádzajú, pretože ich obsah, počet ako aj rozsah oblasti, ktorú pokrývajú, musí byť prispôsobená obsahu výzvy a cieľov, ktoré vyhlásením výzvy poskytovateľ sleduje. Okrem formálnych náležitostí a podmienok poskytnutia príspevku výzva môže obsahovať prílohy ako aj ďalšie skutočnosti, ktoré sa vzťahujú k poskytnutiu príspevku, ale nemajú charakter podmienok poskytnutia príspevku. Ide najmä o rôzne procesné postupy alebo …

§ 15 Projektový zámer §
Výzva na predkladanie projektových zámerov je možnosťou, ktorú poskytovateľ môže ale nemusí využiť s ohľadom na charakter podporovaných projektov, časové možnosti ako aj administratívnu náročnosť vypracúvania žiadostí. Projektové zámery majú potenciál prispieť k efektívnejšiemu výberu žiadostí v niektorých prípadoch a zároveň umožnia žiadateľom na základe záverov uvedených v hodnotiacej správe zvážiť následné zapojenie sa do výzvy predložením žiadosti. Posudzovanie projektových zámerov by malo byť zjednodušené do najväčšej možnej miery, a teda nemá byť ani z vecného (obsahového) hľadiska procesom podobnej náročnosti, ako je samotné konanie o žiadosti. Je potrebné obsah výzvy na posudzovanie projektových zámerov čo najviac zjednodušiť a zacieliť na účel, pre ktorý poskytovateľ pristúpil k využitiu tohto inštitútu. Projektovým zámerom žiadateľ navrhuje základné charakteristiky projektu, ktorý by pripravuje a plánuje realizovať. Na konci tohto procesu poskytovateľ vypracuje hodnotiacu správu ku každému predloženému projektovému zámeru podľa ods. 6. Samotné posúdenie projektového zámeru nie je konaním, ktoré by končilo meritórnym rozhodnutím, a preto obsah hodnotiacej správy nie je rozhodujúcim faktorom …

§ 16 Konanie o žiadosti §
Konanie o žiadosti je osobitným typom správneho konania, ktoré je upravené týmto zákonom s podporou konkrétne vymenovaných ustanovení Správneho poriadku, pričom iné ako tieto vymenované ustanovenia Správneho poriadku sa na konanie o žiadosti nevzťahujú (okrem princípov správneho konania). Konanie o žiadosti je návrhovým konaním, ktoré začína doručením žiadosti poskytovateľovi na základe vyhlásenej výzvy. Cieľom konania je schváliť najkvalitnejšie projekty do výšky disponibilnej finančnej alokácie. Nevyhnutnou podmienkou pre dosiahnutie tohto cieľa je vykonanie overenia, či podaná žiadosť, ak bola podaná riadne a včas, spĺňa všetky podmienky poskytnutia príspevku tak, ako boli stanovené vo výzve. Overovanie splnenia podmienok poskytnutia príspevku je priebežné, bez určenia špecifických okamihov, ku ktorým by muselo byť vykonané. Z odseku 5 vyplýva systém obligatórneho alebo fakultatívneho oznámenia o pochybnostiach o pravdivosti alebo úplnosti žiadosti a výzvy na ich odstránenie (tzv. klarifikácia). Obligatórna povinnosť poskytovateľa umožniť žiadateľovi odstrániť nedostatky žiadosti sa vzťahuje na dva osobitne upravené prípady. Prvým prípadom je situácia, ak poskytovateľ postupom podľa odseku 4 zistí pochybnosti …

§ 19 a § 20 Odvolanie a odvolacie konanie §
Úprava odvolacieho konania je komplexná v súlade s bežne uplatňovaným režimom riadnych opravných prostriedkov v správnom práve. Odvolanie je riadnym opravným prostriedkom podávaným voči neprávoplatnému rozhodnutiu, voči ktorému je odvolanie prípustné (ods. 7), má odkladný účinok a na konanie o žiadosti a odvolacie konanie sa vzťahuje zásada jednotnosti konania. Hoci zákon stanovuje náležitosti odvolania, pri posudzovaní ich splnenia je potrebné vyhnúť sa prílišnému formalizmu a je potrebné konať o každom odvolaní, z ktorého obsahu je zrejmé, akej veci sa týka, aké sú dôvody, pre ktoré žiadateľ odvolanie podal, čoho sa domáha, ak je datované a podpísané. Rovnaký prístup je potrebné aplikovať aj pri dôvodoch odmietnutia odvolania podľa odseku 9. Zákon nijako neobmedzuje dôvody podania odvolania (na rozdiel od využitia inštitútu preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania). O odmietnutí odvolania rozhoduje poskytovateľ. Voči tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie podľa všeobecného ustanovenia § 19 ods. 1. Ak štatutárny orgán poskytovateľa dôjde k záveru, že neboli dané dôvody na odmietnutie odvolania, rozhodnutie poskytovateľa zmení …

§ 23 Národné projekty §
Ustanovuje sa osobitný postup pre poskytovanie príspevku pre národné projekty. Určenie prijímateľa národného projektu môže vyplývať buď z priameho určenia v programe alebo z jasných a výlučných kompetencií vyplývajúcich z legislatívy Slovenskej republiky alebo na základe schválenia monitorovacím výborom alebo jeho osobitnej komisie. Zriadenie osobitnej komisie za účelom schválenia určeného prijímateľa pre národný projekt je odôvodnené najmä potrebou zabezpečenia účasti a zriadenia skupiny zloženej z odborníkov v závislosti od vecnej oblasti riešenej projektom, kedy je takto zriadená komisia schopná odbornejšie posúdiť predkladané informácie. Zároveň je pre prípad schvaľovania národných projektov upravené schvaľovanie zámeru takéhoto projektu prostredníctvom monitorovacieho výboru alebo komisie zriadenej pod monitorovacím výborom. Uvedeným ustanovením je zvýšený dôraz na prvotné posúdenie zámeru národného projektu aj s dôrazom na posúdenie odôvodnenosti jeho realizácie s ohľadom na vylúčenie ,,súťažného postupu“ v podobe vyhlásenia výzvy. Vzhľadom na osobitné postavenie tohto druhu projektov, pri ktorých nedochádza k súťaži, ale ich realizácia je predpokladaná zo strany vopred určeného subjektu v súlade s podmienkami uvedenými …

§ 24 Projekt integrovanej územnej investície §
Podpora integrovaného územného rozvoja sa uskutočňuje aj prostredníctvom projektu integrovanej územnej investície alebo projektu integrovanej územnej investície udržateľného mestského rozvoja, najmä ak spĺňa požiadavky na geografickú príslušnosť, analýzu potrieb rozvoja, integrujúci prístup a potenciál danej oblasti. Pri realizácii týchto projektov dbajú príslušné územné orgány zodpovedné za integrovaný územný rozvoj, aby projekty vychádzali z integrovanej územnej stratégie alebo integrovanej územnej stratégie udržateľného mestského rozvoja, a aby boli ich súčasťou. Pokiaľ projekt vychádza z príslušnej stratégie, jeho realizácia sa vykoná na základe zverejneného vyzvania prostredníctvom Informačného monitorovacieho systému. V tomto prípade ide o zámer presunúť podporu projektov cez dopytovo orientované výzvy smerom k podpore prostredníctvom efektívnejších vyzvaní. Aby sa podpora integrovaného územného rozvoja zefektívnila v čo najakceptovateľnejšej prípustnej miere, ustanovuje sa nasledovne: ak žiadosť žiadateľa spĺňa všetky podmienky, poskytovateľ zašle žiadateľovi písomný návrh na uzavretie zmluvy, pričom sa predpokladá, že poskytovateľ vydal rozhodnutie, ktorým schválil poskytnutie príspevku. Poskytovateľ už nevydáva v tomto prípade obvyklé písomné vyhotovenie rozhodnutia, ale nahrádza ho vyhotovením zápisu …

§ 25 Technická pomoc §
Upravujú sa osobitné procesné ustanovenia pre poskytovanie pomoci na projekty technickej pomoci. Technická pomoc slúži najmä na zabezpečenie financovania prípravy, riadenia, monitorovania, informovania, kontroly a hodnotenia aktivít operačných programov.

§ 26 Program Interact §
Ustanovujú sa osobitné pravidlá a procesné ustanovenia týkajúce sa programu Interact predovšetkým vo vzťahu k elektronickému monitorovaciemu systému a k účtom, na ktorých sa prostriedky programu vedú, vrátane príspevkov iných členských krajín Európskej únie, a to zároveň aj v prípade ich vysporiadania. Príspevky v rámci programu Interact sa poskytujú na základe zmluvy, ak je však prijímateľom subjekt so sídlom v SR, príspevok sa poskytuje na základe rozhodnutia.

§ 27 Program cezhraničnej spolupráce Slovenská republika - Česká republika a pro §
Upravujú sa osobitné procesné ustanovenia pre poskytovanie pomoci z programu cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Česká republika a z programu cezhraničnej spolupráce Slovenská republika –Rakúsko, nakoľko z implementačnej praxe programov cezhraničnej spolupráce, ktoré vykazujú špecifiká v porovnaní s inými operačnými programami, vyplynulo, že v rámci realizácie projektov je nutné v plnej miere zohľadňovať aj postupy aplikované v partnerskej krajine. Vyskytli sa situácie, kedy je nevyhnutné mať možnosť reagovať na určitú situáciu až počas realizácie projektu, a to v priamej nadväznosti na rozhodnutie monitorovacieho výboru pre príslušný program. Konkrétnym prípadom je napríklad situácia, kedy monitorovací výbor príslušného programu rozhodne o navýšení alokácie z Európskeho fondu regionálneho rozvoja pre projekt počas realizácie aktivít projektu nad rámec vydaného rozhodnutia. Za účelom zachovania princípu právnej istoty a predvídateľnosti práva, ako aj v záujme právnej ochrany žiadateľa, je nevyhnutné, aby premietnutie neskorších rozhodnutí monitorovacieho výboru pre príslušný program prijatých počas realizácie aktivít projektu, malo svoj základ v rozhodnutí o schválení žiadosti vo forme odkladacej podmienky …

§ 28 Všeobecné ustanovenia o vykonávaní finančných nástrojov §
Odsek 1 ustanovuje, ktoré paragrafy zákona sa nevzťahujú na implementáciu finančných nástrojov a poskytovanie príspevku na finančný nástroj, keďže sú relevantné iba pre poskytovanie príspevku nenávratnou formou. Na konanie a postupy pri poskytovaní príspevku na finančný nástroj podľa tohto zákona sa nevzťahuje Správny poriadok okrem postupu pri vymáhaní príspevku na finančný nástroj alebo jeho časti podľa § 32, § 41, § 42 a § 44. Príspevok na finančný nástroj môže byť poskytnutý iba za splnenia pravidiel v oblasti štátnej pomoci, pričom tieto pravidlá musia byť splnené na každej úrovni implementačnej štruktúry finančného nástroja. Z povahy finančných nástrojov a spôsobu ich vykonávania vyplýva, že k štátnej pomoci môže prísť na úrovni prijímateľa, na úrovni finančného sprostredkovateľa a aj na úrovni konečného prijímateľa. Všetky orgány, ktoré vykonávajú finančné nástroje sú teda povinné zabezpečiť, aby boli uplatňované pravidlá v oblasti štátnej pomoci, a aby neprišlo k nedovolenému poskytnutiu pomoci.

§ 29 Možnosti poskytnutia príspevku na finančný nástroj §
Ustanovenie popisuje jednotlivé možnosti a spôsoby, pre ktoré sa môže riadiaci orgán rozhodnúť pri poskytovaní príspevku na finančný nástroj. Návrh zákona ďalej popisuje iba postupy podľa § 29 ods. 1 písm. b), t. j. finančné nástroje na národnej úrovni. Finančné nástroje na úrovni Európskej únie sa spravujú osobitnými, odlišnými pravidlami a nie sú predmetom úpravy tohto zákona. Návrh zákona umožňuje v ods. 2 poskytnúť príspevok na finančný nástroj priamo do kapitálu právnickej osoby ktorá vykonáva finančné nástroje a tým jej zabezpečiť dodatočný kapitál na vykonávanie týchto nástrojov, alebo tento príspevok na finančný nástroj poskytnúť právnickej osobe na osobitný účet, alebo do samostatného bloku financovania v podobe fondu v rámci existujúcich alebo novovytvorených štruktúr tejto osoby. Orgán vykonávajúci finančný nástroj môže byť vybratý postupom podľa zákon o verejnom obstarávaní, alebo aj priamo, ak sú splnené podmienky z osobitných predpisov. V prípade priameho výberu môže ísť o výnimku zo zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení …

§ 30 Pravidlá poskytnutia príspevku na finančný nástroj a vykonávania finančného §
Ustanovenie opisuje základné pravidlá pri poskytnutí príspevku na finančný nástroj a pri vykonávaní finančného nástroja. Prijímateľ príspevku na finančný nástroj pri vykonávaní finančných nástrojov žiada o poskytnutie príspevku na finančný nástroj na základe žiadosti o platbu predkladaných poskytovateľovi príspevku na finančný nástroj. Žiadosť o platbu je evidovaná v Informačnom monitorovacom systéme. Prijímateľ príspevku na finančný nástroj môže vykonávať finančný nástroj priamo a vtedy nevyužíva finančného sprostredkovateľa ale priamo uzatvára zmluvu s konečným prijímateľom. V prípade, ak je do implementačnej štruktúry finančných nástrojov zapojený aj finančný sprostredkovateľ ako medzistupeň medzi prijímateľom príspevku na finančný nástroj a konečným prijímateľom, prijímateľ príspevku na finančný nástroj najprv uzatvára zmluvu s finančným sprostredkovateľom, ktorý následne poskytuje finančné prostriedky konečnému prijímateľovi. V prípade záruk prijímateľ príspevku na finančný nástroj neposkytuje finančné prostriedky finančnému sprostredkovateľovi, ale viaže ich na základe zmluvy s finančným sprostredkovateľom na osobitnom účte ako záruku, ktorá sa realizuje v prípade zlyhania úverov, ktoré záruka kryje.

§ 31 Pravidlá použitia a vrátenia príspevku na finančný nástroj §
Nakoľko pri finančných nástrojoch ide o návratnú pomoc, zavádzajú sa základné pravidlá návratnosti na všetkých úrovniach implementačnej štruktúry finančných nástrojov. Odsek 1 zakladá povinnosť prijímateľa príspevku na finančný nástroj využívať príspevok, ktorý mu bol poskytnutý poskytovateľom príspevku na finančný nástroj na ciele operačných programov až do konca obdobia, stanoveného v nariadení (EÚ) 2021/1060. Odsek 2 určuje povinnosť pre finančného sprostredkovateľa využívať príspevok na finančný nástroj v súlade s cieľmi operačných programov, s podnikateľským plánom a so zmluvou s finančným sprostredkovateľom a to až do skončenia obdobia, ktoré je stanovené buď ukončením tohto finančného nástroja alebo iným momentom, ktorý je určený v zmluve s finančným sprostredkovateľom, napríklad prvým vrátením finančných prostriedkov alebo dosiahnutím cieľov programu. Po skončení tohto obdobia ustanoveného v odseku 2 musí v súlade s odsekom 3 vrátiť finančný sprostredkovateľ tieto prostriedky prijímateľovi príspevku na finančný nástroj. Týmto sa ponecháva možnosť dohodnúť v zmluve s finančným sprostredkovateľom osobitné podmienky pre ukončenie finančného nástroja a pre vracanie prostriedkov. Odsek 4 …

§ 32 Pravidlá vrátenia príspevku na finančný nástroj pri finančnej oprave §
U stanovujú sa pravidlá vrátenia príspevku na finančný nástroj v prípade finančnej opravy. Vysporiadanie finančných vzťahov sa vykoná na úrovni prijímateľa príspevku na finančný nástroj podľa všeobecných ustanovení o vysporiadaní v § 41, § 42 a § 44. Vysporiadanie finančných vzťahov medzi prijímateľom príspevku na finančný nástroj a finančným sprostredkovateľom alebo prijímateľom príspevku na finančný nástroj a konečným prijímateľom sa vykoná za podmienok a spôsobom upraveným v zmluve s finančným sprostredkovateľom, resp. v zmluve s konečným prijímateľom.

§ 33 Zmluva o financovaní §
Ustanovuje sa, čo je zmluva o financovaní, ktorá upravuje vzťah medzi poskytovateľom a prijímateľom, kedy vzniká právny nárok na poskytnutie príspevku na finančný nástroj ako aj fakt, že sa jedná o inominátnu zmluvu podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Odsek 4 stanovuje obsahové náležitosti zmluvy o financovaní, medzi ktorými sú zahrnuté aj obsahové požiadavky v súlade s požiadavkami obsiahnutými v nariadení (EÚ) 2021/1060.

§ 34 Zmluva s finančným sprostredkovateľom §
Prijímateľ môže časť vykonávania finančných nástrojov zveriť finančnému sprostredkovateľovi. Finančný sprostredkovateľ je orgánom vykonávajúcim finančné nástroje, s ktorým uzavrel prijímateľ zmluvu s finančným sprostredkovateľom. Ustanovenia § 34 stanovujú, že zmluva s finančným sprostredkovateľom upravuje vzťah medzi prijímateľom a finančným sprostredkovateľom, ako aj fakt, že sa jedná o inominátnu zmluvu podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. V prípade záruk prijímateľ príspevku na finančný nástroj neposkytuje finančné prostriedky finančnému sprostredkovateľovi, ale viaže ich na základe zmluvy s finančným sprostredkovateľom na osobitnom účte ako záruku, ktorá sa realizuje v prípade zlyhania úverov, ktoré záruka kryje. Odsek 4 stanovuje obsahové náležitosti zmluvy o financovaní, medzi ktorými sú zahrnuté aj obsahové požiadavky v súlade s požiadavkami obsiahnutými v nariadení (EÚ) 2021/1060. ŠIESTA ČASŤ FINANČNÉ VZŤAHY PRI POSKYTOVANÍ PRÍSPEVKU

§ 35 Pravidlá realizácie poskytnutia a vrátenia príspevku §
Prijímateľ počas realizácie projektu žiada o poskytnutie príspevku, resp. jeho jednotlivých častí na základe žiadostí o platbu predkladaných poskytovateľovi. Žiadosť o platbu je evidovaná v Informačnom monitorovacom systéme. V prípade vzniku dôvodu na vrátenie príspevku alebo jeho časti (napr. z dôvodov porušení všeobecne záväzných právnych predpisov Slovenskej republiky alebo legislatívy Európskej únie zo strany prijímateľa), prijímateľ je povinný pri vrátení finančných prostriedkov postupovať v súlade so zmluvou a týmto zákonom, a to v závislosti od typu porušenia. Poskytovateľ nemá kompetenciu žiadať prijímateľa o vrátenie časti príspevku, ak suma príspevku, ktorú má prijímateľ vrátiť, nepresiahne 100 eur. V prípade programov cezhraničnej spolupráce alebo programu INTERACT nie je poskytovateľ oprávnený uplatňovať a vymáhať sumu nepresahujúcu 250 eur – v tomto prípade však nejde o sumu príspevku, tzn. sumu za zdroj Európskej únie a za spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu, ale podľa čl. 52 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2021/1059 len o sumu za zdroj Európskej únie. Dôvodom na neuplatňovanie a nevymáhanie týchto súm je …

§ 36 Osobitná úprava záložného práva poskytovateľa §
Ustanovuje sa možnosť pre poskytovateľa zriadiť záložné právo na majetok prijímateľa, partnera, užívateľa prípadne aj inej osoby, ktorá súhlasí so založením svojho majetku v prospech poskytovateľa. Nie je možné zriadiť záložné právo na majetok Slovenskej republiky. Podmienky zriadenia, vzniku zániku záložného práva, ako aj úprava práv a povinností záložného veriteľa a dlžníka práva upravujú osobitné prepisy, a to predovšetkým Občiansky zákonník (§ 151a až 151me). Navrhovaná úprava § 36 ustanovuje prechod záložného práva z poskytovateľa na príslušný Úrad vládneho auditu, ktorý rozhodol o porušení finančnej disciplíny, a toto rozhodnutie sa stalo vykonateľným. Ustanovením sa zabezpečí, že pohľadávka Úradu vládneho auditu voči prijímateľovi z titulu porušenia finančnej disciplíny môže byť uhradená z prostriedkov získaných predajom zálohu. Zároveň sa ustanovuje postup v prípade, ak na rovnaký predmet zálohu má zriadené záložné právo aj banka, ktorá poskytla úver prijímateľovi na spolufinancovanie projektu. V takom prípade má banka a poskytovateľ uzavretú zmluvu o spolupráci, na základe ktorej dôjde k spoločnému postupu pri výkone záložných …

§ 37 Účtovníctvo platobného orgánu a poskytovateľa §
Ustanovuje sa povinnosť pre účtovnú jednotku, ktorej súčasťou je platobný orgán alebo poskytovateľ, resp. Poskytovateľ na finančný nástroj viesť časť svojho účtovníctva, ktorá sa týka ich úloh spojených s poskytovaním príspevku alebo príspevku na finančný nástroj a vysporiadaním súvisiacich finančných vzťahov, prostredníctvom Informačného systému účtovníctva fondov. Týmto nie sú dotknuté ustanovenia zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve“). Ide o účtovanie prostredníctvom jednotného programového vybavenia. Uchovávanie účtovnej dokumentácie pre platobný orgán a poskytovateľa, vrátane poskytovateľa príspevku na finančný nástroj sa určuje v nadväznosti na zákon o účtovníctve a čl. 82 nariadenia (EÚ) 2021/1060.

§ 38 Účtovníctvo a evidencia prijímateľa a partnera §
Ustanovuje sa povinnosť pre prijímateľa a partnera, ktorí sú účtovnou jednotkou podľa zákona o účtovníctve účtovať vo vzťahu k jednotlivým projektom o skutočnostiach týkajúcich sa projektu. Účtovná jednotka účtujúca v sústave podvojného účtovníctva (prijímateľ alebo partner) môže vytvoriť analytické účty podľa projektov alebo môže v rámci účtovníctva vedeného v technickej forme podľa technických a procesných podmienok aplikácie účtovného systému vykonávať bez vytvorenia analytických účtov záznamy podľa jednotlivých projektov v analytickej evidencii ako súčasť účtovných zápisov na účtoch v hlavnej knihe. Pre prijímateľa, resp. partnera, ktorí nie sú účtovnou jednotkou podľa zákona o účtovníctve, napr. pre fyzické osoby, ktoré uplatňujú výdavky podľa § 6 ods. 10 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov sa ustanovuje povinnosť viesť evidenciu v účtovných knihách používaných v jednoduchom účtovníctve. Táto evidencia sa vedie na účely preukazovania výdavkov na projekt, súvisiacich príjmov, majetku a záväzkov. V prípade majetku týkajúceho sa projektu ide napr. o pohľadávky, peňažné prostriedky, zásoby, hmotný aj nehmotný majetok využívaný v …

§ 39 Ochrana finančných záujmov Európskej únie §
Ustanovujú sa základné princípy ochrany finančných záujmov Európskej únie, ktoré sú subjekty zapojené do riadenia, poskytovania a kontroly poskytovaných príspevkov povinné dodržiavať. Súčasťou ochrany finančných záujmov Európskej únie sú najmä prijímanie preventívnych opatrení na predchádzanie vzniku nezrovnalostí, odhaľovanie a vyšetrovanie nezrovnalostí, prijímanie nápravných opatrení a ukladanie sankcií. Nápravnými opatreniami sa rozumejú opatrenia vedúce k odstráneniu nezrovnalosti a k predchádzaniu vzniku obdobných nezrovnalostí v budúcnosti. Vo vzťahu k príspevkom má na vznik nezrovnalostí okrem porušenia legislatívy Európskej únie priamy vplyv aj porušenie právnych predpisov Slovenskej republiky alebo porušenie zmluvy, na základe ktorej bol príspevok dotknutému subjektu poskytnutý, pričom toto porušenie vyplýva z konania alebo opomenutia konania uvedeného subjektu, dôsledkom čoho je alebo by bol negatívny dopad na rozpočet Európskej únie zaťažením rozpočtu Európskej únie neoprávneným výdavkom. Všeobecnú zodpovednosť za riešenie vzniknutej nezrovnalosti má poskytovateľ v rámci programu, za ktorý je zodpovedný. Uvedené nijako nevylučuje konečnú zodpovednosť riadiaceho orgánu za účinnú a efektívnu implementáciu fondov podľa nariadenia (EÚ) 2021/1060, a to aj …

§ 40 Finančná oprava §
Ustanovuje sa kompetencia riadiaceho orgánu, orgánu auditu a platobného orgánu vykonať podľa čl. 103 nariadenia (EÚ) 2021/1060 finančnú opravu voči prijímateľovi alebo voči poskytovateľovi v prípade porušenia podmienok poskytnutia príspevku zo strany prijímateľa, partnera alebo užívateľa alebo v prípade zistenia nesprávneho postupu poskytovateľa. Finančné opravy predstavujú jednu z foriem sankcie za vzniknutú nezrovnalosť a na národnej úrovni znamenajú zrušenie príspevku alebo jeho časti alebo zrušenie pomoci alebo jej časti. Vysporiadanie finančnej opravy voči prijímateľovi sa vykoná postupom podľa § 41, § 42 alebo § 44, tzn. v závislosti od typu porušenia, resp. od vôle prijímateľa uzatvoriť dohodu o splátkach / odklade plnenia sa zvolí postup vysporiadania finančnej opravy. Voči poskytovateľovi, platobnému orgánu a orgánu auditu sa finančná oprava vysporiada viazaním podľa § 18 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy alebo vrátením príspevku.

§ 41 Postup pri porušení pravidiel a postupov verejného obstarávania §
Ustanovuje sa postup vysporiadania v prípade zistenia porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania. Ak Úrad pre verejné obstarávanie ako orgán poverený výkonom kontroly verejného obstarávania spolufinancovaného z finančných prostriedkov fondov EÚ na základe čl. 71 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2021/1060 zistí porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania zo strany prijímateľa, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, poskytovateľ vyzve prijímateľa na vrátenie príspevku alebo jeho časti. Ak prijímateľ na základe tejto žiadosti prostriedky nevráti, poskytovateľ v lehote 90 dní postúpi vec na Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý rozhodne o vrátení sumy uvedenej v žiadosti o vrátenie. Úrok z omeškania, ktorý sa vzťahuje na prostriedky Európskej únie, ktoré boli schválené platobným orgánom vracia prijímateľ na osobitný účet Ministerstva financií Slovenskej republiky v Štátnej pokladnici. Úrok z omeškania, ktorý sa vzťahuje na prostriedky Európskej únie neschválené platobným orgánom, ako aj prostriedky spolufinancovania zo štátneho rozpočtu vracia prijímateľ na príjmový účet poskytovateľa, z rozpočtu ktorého boli prostriedky poskytnuté.

§ 42 Vysporiadanie finančných vzťahov §
Ustanovuje sa spôsob a postup vysporiadania finančných vzťahov v prípade vzniku povinnosti prijímateľa vrátiť príspevok alebo jeho časť Z dôvodu hospodárneho nakladania s prostriedkami štátneho rozpočtu a s prostriedkami poskytnutými z rozpočtu Európskej únie, vysporiadanie finančných vzťahov sa primárne vykonáva vzájomným započítaním pohľadávky z príspevku voči pohľadávke prijímateľa na poskytnutie príspevku alebo jeho časti, vzájomným započítaním pohľadávky z rozhodnutia, ktorá je v správe poskytovateľa voči pohľadávke prijímateľa na poskytnutie príspevku alebo jeho časti alebo vrátením príspevku alebo jeho časti, ak sa nevykoná vzájomné započítanie pohľadávok. Na strane prijímateľa vzniká pohľadávka, keď v rámci platne a účinne uzatvorenej zmluvy žiada o poskytnutie príspevku prostredníctvom žiadosti o platbu, v ktorej uvedie deklarované oprávnené výdavky a zároveň dôjde k schváleniu týchto oprávnených výdavkov zo strany príslušných orgánov. Procedúra schvaľovania závisí od spôsobu financovania, na účely vzájomného započítania a existencie pohľadávky prijímateľa musia byť kumulatívne splnené podmienky § 42 ods. 2. Vzájomne započítať pohľadávku z príspevku alebo pohľadávku z rozhodnutia, ktorá je v správe …

§ 43 Správa pohľadávok §
Vzhľadom na osobitné podmienky nakladania, evidencie, vykazovania a správy pohľadávok štátu pri hospodárení s prostriedkami Európskej únie a prostriedkov spolufinancovania zo štátneho rozpočtu sa ustanovujú povinnosti pre poskytovateľa oznámiť dlžníkovi, že eviduje voči nemu pohľadávku a upozorniť ho na následky neuhradenia pohľadávky. Poskytovateľ má zároveň povinnosť viesť osobitnú evidenciu pohľadávok, ktorá je vedená v Informačnom monitorovacom systéme a taktiež v lehote do 60 dní odo dňa, od kedy sa dozvedel o nadobudnutí vykonateľnosti rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie. Zároveň sa z dôvodu zamedzenia duplicitnej správy a nakladania s pohľadávkami štátu pre prípady porušenia finančnej disciplíny alebo porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania ustanovuje moment prechodu správy pohľadávky z príspevku do dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o porušení finančnej disciplíny a odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o porušení finančnej, kedy sa správcom pohľadávky štátu stáva Úrad vládneho auditu a poskytovateľ už ďalej svoju pohľadávku z príspevku neuplatňuje a nevymáha. V prípade rozhodnutia o porušení pravidiel a postupov verejného obstarávania, ktoré vydáva …

§ 44 Dohoda o splátkach a dohoda o odklade plnenia §
Ustanovuje sa možnosť pre poskytovateľa uzavrieť s prijímateľom dohodu o splátkach alebo dohodu o odklade plnenia, a to na účely umožnenia vrátenia príspevku alebo jeho časti prijímateľovi, ktorý chce príspevok alebo jeho časť vrátiť v prípade, ak mu bude umožnený odklad vrátenia alebo splátkový kalendár. Dohoda o splátkach a dohoda o odklade plnenia musia mať písomnú formu, inak sú neplatné. Poskytovateľ môže tieto dohody uzavrieť, ak: prijímateľ o uzatvorenie dohody o splátkach alebo dohody o odklade plnenia písomne požiada a svoju žiadosť odôvodní, prijímateľ nie je schopný vrátiť príspevok alebo jeho časť na základe žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov, sú splátky dohodnuté na dobu maximálne štyri roky, resp. odklad plnenia dohodnutý na dobu maximálne dva roky , prijímateľovi by sa zaplatením celého dlhu naraz alebo neumožnením odkladu plnenia zhoršili jeho ekonomické alebo sociálne pomery, prijímateľ sa v dohode o splátkach zaviaže, že ak nezaplatí niektorú splátku riadne a včas, celý dlh sa stane naraz splatným, pod spojením „celý dlh“ sa …

§ 45 Konflikt záujmov §
Ustanovujú sa pravidlá pre posudzovanie konfliktu záujmov v rámci celého procesu (príprava výzvy, rozhodovanie v konaní, príprava a realizácia projektu alebo projektového zámeru) poskytovania a použitia príspevku a poskytovania príspevku na finančný nástroj. Definovanie konfliktu záujmov vychádza z čl. 61 nariadenia (EÚ, Euratom) 2018/1046, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie a z Oznámenia Komisie 2021/C 121/01 - Usmernenie týkajúce sa predchádzania a riešenia konfliktu záujmov podľa nariadenia (EÚ, Euratom) 2018/1046. Čl. 61 nariadenia (EÚ, Euratom) 2018/1046 sa priamo uplatňuje na členské štáty v takom rozsahu, v akom sa podieľajú na plnení rozpočtu Európskej únie, vrátane vnútroštátnych orgánov zapojených do prípravnej fázy implementácie, auditov alebo kontrol. Ustanovuje sa rozsah konfliktu záujmov, ktorý zahŕňa ekonomické, rodinné, citové, politické, národné alebo iné priame alebo nepriame dôvody, ktoré môžu spôsobiť narušenie alebo ohrozenie nestranného a objektívneho výkonu funkcií pri poskytovaní príspevku. Ako konflikt záujmov možno vnímať každú konkrétnu situáciu, keď sa osoba, bez ohľadu na svoje úmysly, odôvodnene domnieva, že u nej dochádza …

§ 46 Spracúvanie osobných údajov §
Pri poskytovaní príspevku, kontrole a súvisiacich činnostiach sú orgány a osoby povinné spracovávať osobné údaje v rozsahu nevyhnutnom na plnenie úloh podľa tohto zákona. Preto sa ustanovuje rozsah spracúvaných údajov, oprávnenia orgánov a osôb, ako aj pravidlá pre zverejňovanie osobných údajov a pravidlá umožňujúce nakladať s osobnými údajmi v súlade s pravidlami ustanovenými v článku 6 ods. 3 (EÚ) nariadenia 2016/679. Predmetné ustanovenie kreuje právny základ zákonnej povinnosti podľa článku 5 ods. 1 písm. c) nariadenia (EÚ) 2016/679 a nadväzuje na všeobecnú klauzulu spracúvania osobných údajov v článku 4 nariadenia (EÚ) 2021/1060. § 46 je koncipovaný na princípe rôznych rozsahov kategórií spracovateľov osobných údajov, dotknutých osôb a vymedzených účelov spracúvania týchto údajov. Čím viac úloh a povinností subjekt podľa predkladaného zákona má, tým je väčší rozsah osobných údajov, ku ktorým musí mať nevyhnutne prístup. Odseky 1 až 3 ustanovujú špecifická pre spracúvanie osobných údajov pre poskytovateľov príspevkov a poskytovateľov príspevkov na finančný nástroj, žiadateľov a budúcich žiadateľov, prijímateľov, prijímateľov príspevku …

§ 47 Zverejňovanie §
Z dôvodu zvýšenia transparentnosti procesu poskytovania príspevku a zvýšenia priestoru pre verejnú kontrolu sa ustanovuje povinnosť zverejňovať informácie. Predmetná povinnosť vyplýva priamo z nariadenia (EÚ) 2021/1060, konkrétne čl. 49, ktorý explicitne ustanovuje rozsah zverejňovaných informácií. Zároveň je dané ustanovenie budované na princípe „čo nie je tajné, je verejné“. Predmetný princíp je preto pretavený do zverejňovania informácií, pokiaľ by takéto zverejnenie informácií neprimerane nezasahovalo do práv a právom chránených záujmov tretích strán, ako je napríklad ochrana osobnosti, ochrana utajovaných skutočností alebo právo duševného vlastníctva. Tomuto nastaveniu zodpovedá aj technické riešenie informačného systému podľa § 48. Zverejňovanie v zmysle tohto zákona je tak budované na podobných princípoch a základoch ako zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií). Zároveň sa zverejňovanie zabezpečuje prostredníctvom špecifického spôsobu - Informačného monitorovacieho systému podľa § 48 a konkrétneho subjektu – poskytovateľa príspevku a poskytovateľa príspevku na finančný nástroj.

§ 48 Informačný monitorovací systém §
Ustanovuje sa Informačný monitorovací systém, definuje sa a bližšie sa špecifikuje jeho obsah. Ustanovuje sa povinnosť pre zodpovedné orgány za riadenie a kontrolu príspevku pravidelne evidovať a aktualizovať údaje súvisiace s využívaním a kontrolou poskytnutých finančných prostriedkov, na základe ktorých je možné poskytovať aktuálny prehľad o čerpaných a vrátených príspevkoch z fondov Európskej únie. Správca a orgány podľa tohto zákona sú pri spracúvaní osobných údajov v Informačnom monitorovacom systéme v postavení samostatných prevádzkovateľov v zmysle nariadenia (EÚ) 2016/679. Ďalej sa ustanovuje povinnosť pre osoby žiadajúce o poskytnutie príspevku, respektíve osoby prijímajúce príspevok evidovať a aktualizovať údaje v Informačnom monitorovacom systéme. Informačný monitorovací systém zabezpečuje komunikáciu s informačnými systémami Európskej komisie a s vnútroštátnymi informačnými systémami pre potreby poskytovania príspevku. Predmetné ustanovenie ďalej upravuje výmenu údajov prostredníctvom Informačného monitorovacieho systému s údajmi v informačných systémoch Európskej komisie určených pre správu fondov Európskej únie a s inými vnútroštátnymi informačnými systémami v gescii Sociálnej poisťovne, Finančnej správy Slovenskej republiky, Národného inšpektorátu práce, Ministerstva …

§ 49 Informačný systém účtovníctva fondov Európskej únie §
Ustanovuje sa Informačný systém účtovníctva fondov Európskej únie pre vedenie účtovníctva a evidenciu údajov. Ustanovuje sa povinnosť pre platobný orgán a poskytovateľa viesť účtovníctvo a údaje súvisiace s finančným riadením programu v Informačnom systéme účtovníctva fondov Európskej únie. V predmetnom ustanovení je zároveň upravené, že platobný orgán, poskytovateľ a poskytovateľ príspevku na finančný nástroj sú spoločným prevádzkovateľom v zmysle nariadenia (EÚ) 2016/679. V rámci programov Fondu pre azyl, migráciu a integráciu, Fondu pre vnútornú bezpečnosť alebo Nástroja finančnej podpory na riadenie hraníc a vízovú politiku poskytovateľ, ktorý plní úlohy podľa § 6 ods. 6, účtuje o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva podľa § 2 ods. 2 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a súvisia s poskytovaním príspevku prijímateľovi a s vysporiadaním finančných vzťahov, prostredníctvom informačného systému účtovníctva ministerstva vnútra.

§ 50 Pokuty §
Ustanovujú sa pokuty za nedodržanie poriadkových lehôt zo strany poskytovateľa pri vysporiadaní (vrátane vymáhania) finančných vzťahov s prijímateľom, a to z dôvodu zabezpečenia efektívnejšieho a rýchlejšieho vymáhania pohľadávok štátu. Kontrolu dodržiavania týchto úloh bude vykonávať a pokutu ukladať Ministerstvo financií Slovenskej republiky alebo Úrad vládneho auditu v rámci správneho konania. Pri určovaní výšky pokuty sa vychádza z povahy, závažnosti, trvania a následkov porušenia povinnosti a pri opakovanom porušení tej istej povinnosti možno uložiť pokutu vo výške dvojnásobku pokuty.

§ 51 Prechodné ustanovenie §
Prechodným ustanovením sa upravuje, že povinnosť podľa § 7 ods. 6 a § 8 ods. 6 zákona č. 539/2008 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja sa do 31. decembra 2023 považuje za splnenú, ak žiadateľ preukáže, že disponuje schválenou integrovanou územnou stratégiou podľa § 7 ods. 2 písm. b) alebo schválenou územnou stratégiou udržateľného mestského rozvoja podľa § 7 ods. 4 písm. b) podľa toho, k rozvoju ktorého územia sa viaže obsah projektu podľa predloženej žiadosti. Čl. II

bod 1 (§ 2 písm. e))
Vzhľadom na nahradenie certifikačného orgánu platobným organom v zmysle zákona o príspevkoch z fondov Európskej únie sa definícia prostriedkov Európskej únie dopĺňa aj o tento subjekt.

bod 2 (§ 19a ods. 1)
Ustanovením sa dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov tak, že v § 19a sa v odseku 1 upresňuje okruh subjektov verejnej správy, na ktoré sa neaplikuje povinnosť vypracovať a na svojom webovom sídle zverejniť štúdiu uskutočniteľnosti investície a štúdiu uskutočniteľnosti koncesie, ktorú subjekt verejnej správy plánuje uskutočniť. Do tohto okruhu subjektov verenej správy sa navrhuje zaradiť tie subjekty verejnej správy, ktorými sú orgány vykonávajúce finančné nástroje podľa osobitných predpisov. Tieto subjekty sa správajú ako nezávislí trhoví investori podľa zákona č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní v znení neskorších predpisov a európskej legislatívy. Orgány vykonávajúce finančné nástroje podľa osobitných predpisov si pri investíciách vykonávajú vlastné due-dilligence podľa investičných stratégií schválených ministerstvami, čo od nich vyžaduje európska legislatíva a jednotlivé zmluvy s riadiacimi orgánmi. Čl. III Tento článok dopĺňa zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých …

bod 1 (§ 3 ods.1 písm. j))
Za účelom jednoznačnejšieho výkladu, čo všetko zahŕňa pohľadávka z príspevku sa upresňuje, že táto pohľadávka môže predstavovať aj pohľadávku na náhradu škody alebo vydanie bezdôvodného obohatenia.

bod 2 (§ 3 ods. 1 písm. k))
Na základe podnetov z aplikačnej praxe a za účelom zefektívnenia a zjednoznačnenia vysporiadania finančných vzťahov s prijímateľmi sa ustanovuje, že pohľadávkou príspevku sa na účely tohto zákona rozumie aj pohľadávka poskytovateľa vzniknutá na základe právoplatného súdneho rozhodnutia. Pre zjednoznačnenie výkladu sa tiež upresňuje, že pod pohľadávkou z rozhodnutia sa pre účely tohto zákona rozumie aj „pôvodne” pohľadávka z príspevku, ktorú súd potvrdil svojim právoplatným rozhodnutím.

bod 3 (§ 16 ods. 8) a k bodu 21 (§ 63 ods. 1)
Predmetné ustanovenia upravujú, že povinnosť podľa § 7 ods. 6 a § 8 ods. 6 zákona č. 539/2008 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja v znení neskorších predpisov sa považuje za splnenú, ak žiadateľ preukáže, že disponuje so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou podľa stavebného zákona, pričom sa prechodným ustanovením upravuje, že postup podľa § 16 ods. 8 sa použije aj na konania podľa tohto zákona, ktoré neboli právoplatne skončené pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

bod 4 (§ 39 ods. 1 písm. a))
Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na novelu zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve.

bod 5 (§ 40 ods. 2)
Upresňuje sa, že prípadné vysporiadanie finančných vzťahov za finančnú opravu sa vykoná voči poskytovateľovi, certifikačnému orgánu alebo orgánu auditu viazaním najneskôr do konca roka, v ktorom boli schválené účty zo strany Európskej komisie.

bod 6 (§ 41 ods. 2), 7 (§ 41 ods. 4) a k bodu 9 (§ 41a ods. 2)
Ustanovuje sa pre poskytovateľa poriadková lehota na podanie podnetu na Úrad pre verejné obstarávanie, resp. správnemu orgánu, a to z dôvodu zefektívnenia a urýchlenia procesu vysporiadania finančných vzťahov pri porušení pravidiel a postupov verejného obstarávania ako aj z dôvodu doplnenia lehoty, v rámci ktorej je možné uzatvoriť dohodu o splátkach alebo dohodu o odklade plnenia.

bod 8 (§ 41 odsek 8) a k bodu 10 (§ 41a odsek 5)
Upresňuje sa, že ak poskytovateľ uloží prijímateľovi vrátiť spolu s istinou aj úroky z omeškania, tieto sa vracajú na osobitný účet Ministerstva financií Slovenskej republiky, resp. Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky v prípade rozvoja vidieka, ak ide o úrok z omeškania, ktorý sa vzťahuje na prostriedky Európskej únie schválené certifikačným orgánom. Úrok z omeškania, ktorý sa vzťahuje na prostriedky Európskej únie neschválené certifikačným orgánom, ako aj prostriedky spolufinancovania zo štátneho rozpočtu vracia prijímateľ na príjmový účet platobnej jednotky.

bod 11 (§ 42 ods. 1 písm. b)) a k bodu 12 (§ 42 ods. 2 a 3)
Odôvodnenie: Za účelom zjednoznačnenia výkladu vzhľadom k otázkam z aplikačnej praxe sa upresňuje, že ide o pohľadávku v správe poskytovateľa.

bod 13 (§ 42 odsek 4)
Upresňuje sa, že oznámenie prijímateľovi o pripravovanom jednostrannom započítaní a súhlas prijímateľa sa nevyžaduje, ak ide o jednostranné započítanie pohľadávky z rozhodnutia v správe poskytovateľa, nakoľko takáto pohľadávka je potvrdená právoplatným rozhodnutím, tzn. existuje k danej pohľadávke exekučný titul.

bod 14 (§ 42 ods. 7)
Ustanovuje sa poriadková lehota pre poskytovateľa dať podnet na Úrad vládneho auditu (ak ide o porušenie finančnej disciplíny) alebo urobiť podanie na súd, a to v lehote 90 dní odo dňa uplynutia lehoty na vrátenie uvedenej v žiadosti o vrátenie.

bod 15
Legislatívno -technická úprava v nadväznosti na zrušenie zákona č. 543/2007 Z. z.

bod 16 (§ 43 ods. 4)
Ustanovuje sa možnosť započítavania pohľadávok z príspevku, ako aj pohľadávok z rozhodnutí, ktoré má v správe Pôdohospodárska platobná agentúra voči prijímateľovi, s pohľadávkami prijímateľa na poskytnutie podpory podľa osobitného predpisu.

bod 17 (§ 43 ods. 5)
Upresňuje sa, že pre započítanie pohľadávok v prípade existencie právoplatného rozhodnutia k pohľadávke v správe Pôdohospodárskej platobnej agentúry podľa § 43 ods. 4 sa nevyžaduje súhlas prijímateľa.

bod 18 (§ 44 sa ods. 1)
Ustanovuje sa poriadková lehota pre poskytovateľa dať podnet na exekučné konanie v prípade existencie vykonateľného rozhodnutia zakladajúceho exekvovateľnú pohľadávku z rozhodnutia.

bod 19 (§ 44 ods. 4)
Upravuje sa možnosť úhrady pohľadávky voči prijímateľovi v správe poskytovateľa aj zo strany inej právnickej alebo fyzickej osoby ako prijímateľ, ak má poskytovateľ voči takejto osobe pohľadávku vo svojej správe. Spravidla pôjde o situácie, kedy má štatutárny orgán, alebo iná osoba konajúca v mene prijímateľa nahradiť poskytovateľovi škodu z titulu spáchania trestného činu poškodzovania finančných záujmov EÚ. Môže však ísť aj o iné prípady, resp. rozhodnutia ktoré zakladajú pohľadávku v správe poskytovateľa. Plnením tejto fyzickej alebo právnickej osoby sa pohľadávka v správe poskytovateľa voči prijímateľovi znižuje o uhradenú sumu a z pohľadu účtovníctva takýchto pohľadávok sa plnenie tejto tretej osoby považuje za plnenie prijímateľa.

bod 20 (§ 45 ods. 1 až 5)
Na účel možnosti úspešnejšieho vysporiadania a uspokojenia pohľadávok štátu sa predlžujú lehoty na dĺžku trvania dohôd o splátkach a dohôd o odklade plnenia. Dôvodom je tiež zmiernenie dopadov pandémie ochorenia COVID-19 vo vzťahu k možnostiam vrátenia príspevku alebo jeho časti zo strany prijímateľov. Upravuje sa postup uzatvárania dohôd o splátkach a dohôd o odklade plnenia. Prijímateľ je do 15 dní odo dňa nadobudnutia účinnosti dohody o splátkach alebo dohody o odklade plnenia povinný svoj dlh uznať formou notárskej zápisnice, v ktorej prijímateľ musí súhlasiť s jej vykonateľnosťou v súlade s § 41 ods. 2 písm. c) zákona č. 233/1995 Z .z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti. Uznanie dlhu formou notárskej zápisnice a súhlas s jej vykonateľnosťou sú podmienkami trvania a plnenia dohody o odklade plnenia alebo dohody o splátkach, tzn. ak tak prijímateľ v zákonnej lehote neurobí, platí, že k uzatvoreniu dohody nedošlo. Zároveň sa ustanovuje možnosť uzatvorenia dohôd aj v nadväznosti na súdne rozhodnutie, z ktorého vyplýva povinnosť …

bod 21 (§ 45 ods. 11)
Ustanovuje sa možnosť uzatvorenia dohody o splátkach alebo dohody o odklade plnenia aj s inou osobou ako prijímateľ, ak má poskytovateľ voči takejto osobe pohľadávku vo svojej správe. Spravidla pôjde o situácie, kedy má štatutárny orgán, alebo iná osoba konajúca v mene prijímateľa nahradiť poskytovateľovi škodu z titulu spáchania trestného činu poškodzovania finančných záujmov Európskej únie. Môže však ísť aj o iné prípady, resp. rozhodnutia ktoré zakladajú pohľadávku v správe poskytovateľa. Plnením tejto fyzickej alebo právnickej osoby sa pohľadávka v správe poskytovateľa voči prijímateľovi znižuje o uhradenú sumu a z pohľadu účtovníctva takýchto pohľadávok sa plnenie tejto tretej osoby považuje za plnenie prijímateľa.

bod 22 (§ 50a)
Ustanovujú sa pokuty za nedodržanie poriadkových lehôt zo strany poskytovateľa pri vysporiadaní (vrátane vymáhania) finančných vzťahov s prijímateľom, a to z dôvodu zabezpečenia efektívnejšieho a rýchlejšieho vymáhania pohľadávok štátu. Kontrolu dodržiavania týchto úloh bude vykonávať a pokutu ukladať Ministerstvo financií Slovenskej republiky alebo Úrad vládneho auditu v rámci správneho konania. Pri určovaní výšky pokuty sa vychádza z povahy, závažnosti, trvania a následkov porušenia povinnosti a pri opakovanom porušení tej istej povinnosti možno uložiť pokutu vo výške dvojnásobku pokuty.

bod 23 (§ 63 ods. 2)
Vzhľadom k novým lehotám pre poskytovateľa na začatie konania, resp. podanie podnetu na začatie konania iného subjektu, prechodným ustanovením sa ustanovuje, že v prípadoch, ak už nastala skutočnosť rozhodujúca pre začatie plynutia danej lehoty (napr. rozhodnutie zakladajúce pohľadávku z rozhodnutia sa stalo vykonateľným) pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, lehota pre toto podanie alebo úkon poskytovateľa začne plynúť dňom nasledujúcim po nadobudnutí účinnosti tohto zákona. Čl. VI Tento článok mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

bod 1 až 7 (§ 168 ods. 1, § 169 ods. 1 a 2 a § 173 ods. 5)
Navrhovaná úprava ponecháva úradu v pozícii ústredného orgánu štátnej správy vo vzťahu k verejným obstarávaniam financovaným z prostriedkov Európskej únie kompetenciu vykonávať vymedzené formy výkonu dohľadu (ex ante posúdenie a kontrola po uzavretí zmluvy), avšak len v prípade ak nejde o zákazku, koncesiu alebo rámcovú dohodu podľa § 184q ods. 1. V intenciách navrhovanej úpravy bude teda úrad ako ústredný orgán štátnej správy naďalej vykonávať ex ante posúdenie a kontrolu po uzavretí zmluvy, a to napr. v prípade, ak pôjde o verejné obstarávanie financované z európskych štrukturálnych a investičných fondov v rámci programovaného obdobia 2014-2020. V kontexte uvedeného všetky verejné obstarávania financované z prostriedkov Európskej únie okrem prostriedkov z fondov Európskej únie v programovom období 2021-2027 budú zo strany úradu kontrolované tak, ako doteraz, t. j. v režime kontroly vykonávanej úradom ako ústredným orgánom štátnej správy v rámci troch základných foriem výkonu dohľadu nad verejným obstarávaním a to – ex ante posúdenie, výkon dohľadu pred uzavretím zmluvy v rámci konania …

bod 8 a 9 (§ 175 ods. 1 písm. c) druhý bod a ods. 4, § 182 ods. 1 písm. e) a ods
Legislatívno-technická úprava.

bod 10 (§ 182 ods. 4)
Za nesplnenie povinnosti voči orgánu kontroly podľa § 184t hrozí pokuta do 1000 eur, a to aj opakovane.

bod 11 (§ 182 ods. 5)
Legislatívno-technická úprava.

bod 12
SIEMDA HLAVA Kontrola pri poskytnutí príspevku z prostriedkov Európskej únie. § 184q Navrhovaná úprava vymedzuje legislatívny rámec pre výkon kontroly verejných obstarávaní, ktorých výsledkom má byť zmluvný vzťah, v rámci ktorého bude plnenie dodávateľa financované resp. spolufinancované z prostriedkov Európskej únie v programovom období 2021-2027 na základe zákona o príspevkoch z fondov Európskej únie (ďalej len „zákon o fondoch“). Základným predpokladom pre výkon kontroly v intenciách novej siedmej hlavy je schválenie príspevku z prostriedkov Európskej únie podľa zákona o fondoch, ktorý môže byť poskytnutý buď na základe uzavretej zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku (ďalej len „zmluva o NFP“) podľa zákona o fondoch, alebo na základe rozhodnutia, ak je prijímateľ a poskytovateľ tá istá osoba. Kontrola sa tak vykonáva v štádiu po uzavretí zmluvy o NFP, resp. po vydaní rozhodnutia, ak je prijímateľ a poskytovateľ tá istá osoba. Na základe kontrahovania zmluvy o NFP sa verejný obstarávateľ, obstarávateľ alebo osoba podľa § 8, teda subjekt realizujúci úkony v procese verejného …

bod 13 (§ 185 ods. 1)
Legislatívno-technická úprava.

bod 14 (§ 187h ods. 7 písm. d) a ods. 10)
Legislatívno-technická úprava. Čl. VII Účinnosť sa navrhuje 1. mája 2022, okrem článku VI, ktorého účinnosť sa navrhuje 1. júla 2022. Bratislava 12. januára 2022 Eduard Heger v. r. predseda vlády Slovenskej republiky Veronika Remišová v. r. podpredsedníčka vlády a ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie

čl. I (zákon č. 121/2022 Z. z.)

čl. I bod 1 až 3 [§ 5 ods. 2 písm. b), c), g) a h)] §
Navrhovaná zmena určenia právomoci centrálneho koordinačného orgánu vyplýva z obsahu zistení auditných orgánov. Účelom je sústrediť právomoc centrálneho koordinačného orgánu na kľúčové alebo prierezové témy týkajúce sa politiky súdržnosti podľa partnerskej dohody a ich úpravu v príslušných dokumentoch bez toho, aby dochádzalo k nahrádzaniu právomoci riadiaceho orgánu vyplývajúcej z právnych aktov Európskej únie, zo zákona č. 121/2022 Z. z. o príspevkoch z fondov Európskej únie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) alebo obsiahnutej v zmluve o poverení upravujúcej vzťah medzi riadiacim orgánom a sprostredkovateľskými orgánmi. Preto napríklad usmerňovanie sprostredkovateľských orgánov alebo vydávanie bežnej riadiacej dokumentácie už nie je v pôsobnosti centrálneho koordinačného orgánu, ale ide o právomoc riadiaceho orgánu. Centrálny koordinačný orgán naďalej vykonáva v rámci Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky pôsobnosť vecného gestora tohto zákona, čo je jedna z úloh, ktorú bude aj naďalej plniť podľa nového znenia písmena b). Ďalšie úlohy súvisia s riadiacou dokumentáciou, ktorá má …

čl. I bod 4 [§ 10 ods. 9] §
Dopĺňa sa explicitné určenie subjektov, od ktorých je riadiaci orgán oprávnený pri plnení svojich úloh požadovať súčinnosť. Explicitne sa uvádza, že riadiaci orgán je pri plnení svojich úloh oprávnený požadovať súčinnosť aj od akéhokoľvek iného orgánu verejnej správy, a keďže každý orgán štátnej správy je zároveň orgánom verejnej správy, je riadiaci orgán v zmysle tohto ustanovenia oprávnený požadovať súčinnosť aj od akéhokoľvek orgánu štátnej správy.

čl. I bod 5 [§ 21 ods. 3] §
Výslovným doplnením lehoty na začatie konania o preskúmaní rozhodnutia o schválení žiadosti podľa § 13 ods. 2 mimo odvolacieho konania sa fakticky umožňuje preskúmať aj tento typ rozhodnutia, keďže v takomto prípade sa projekt nerealizuje na základe zmluvy. Uvedená potreba vyplynula ako zásadná požiadavka z implementačnej praxe.

čl. I bod 6 [§ 27 ods. 8] §
Majúc na zreteli špecifiká programov cezhraničnej spolupráce uvedené v § 27 a s cieľom zabezpečenia riadneho a efektívneho procesu poskytovania príslušných finančných prostriedkov, dopĺňa sa nový odsek, ktorým sa explicitne ustanovuje, že uznesenie monitorovacieho výboru príslušného programu môže zakladať dôvod na zastavenie konania podľa § 17 ods. 2 zákona. V programoch cezhraničnej spolupráce podľa § 27 je postavenie monitorovacieho výboru pre program špecifické, pretože sa v ňom odráža cezhraničný prvok tak, aby bola zachovaná rovnováha medzi jednotlivými subjektmi z oboch členských štátov participujúcich na poskytovaní finančných prostriedkov z programu cezhraničnej spolupráce a súčasne operatívnosť pri prenose výsledkov činnosti monitorovacieho výboru do realizácie samotného programu cezhraničnej spolupráce.

čl. I bod 7 [§ 38 ods. 1 písm. a)] §
Legislatívno-technické doplnenie slova „operácií“, ktoré je v predvetí ustanovenia § 38 ods. 1 písm. a).

čl. I bod 8 [§ 39 ods. 4] §
Vzhľadom na nastavenú úroveň kompetencií, v rámci ktorých platobný orgán nevykonáva taký druh kontroly, ktorej výsledkom by bolo zistenie nezrovnalosti z jeho strany, sa navrhuje vypustenie platobného orgánu ako subjektu, ktorý môže zistiť nezrovnalosť.

čl. I bod 9 [§ 39 ods. 10 písm. a)] §
Legislatívno-technická úprava z dôvodu sprehľadnenia existujúcej právnej úpravy. Sprístupnenie správy o zistenej nezrovnalosti, na účely vysporiadania ktorej poskytovateľ uzavrel dohodu o splátkach alebo dohodu o odklade plnenia, sa upravuje špecificky v písmene b), preto bolo zahrnutie uvedených spôsobov vysporiadania aj do písmena a) nadbytočné.

čl. I bod 10 [§ 43 ods. 4] §
V súvislosti s doplnením v § 44 ods. 11 sa rovnako dôvod vydania bezdôvodného obohatenia dopĺňa aj do správy pohľadávok štátu v prípadoch, kedy za prijímateľa plní iná osoba. Zároveň sa pre prehľadnosť a čitateľnosť ustanovenia § 43 ods. 4 navrhuje jeho rozdelenie do dvoch písmen.

čl. I bod 11 [§ 44 ods. 2 písm. b)] §
Úprava znenia ustanovenia s cieľom jednoznačnosti jeho výkladu. Podstatou ustanovenia je, že ak sa dlh stane nezaplatením niektorej splátky splatný, poskytovateľ môže žiadať jeho úhradu bez ohľadu na splatnosť nasledujúcich splátok a nielen po splatnosti nasledujúcich splátok.

čl. I bod 12 [§ 44 ods. 11] §
Dopĺňa sa ustanovenie, že dôvodom na uzatvorenie dohody môže byť okrem vrátenia príspevku alebo jeho časti alebo náhrady škody aj vydanie bezdôvodného obohatenia.

čl. I bod 13 [§ 45 ods. 14] §
Do ustanovenia sa vkladá nové písmeno a), ktorým sa dopĺňa možnosť zastavenia konania o žiadosti v prípade, ak poskytovateľ zistí konflikt záujmov. Zároveň dochádza z dôvodu logického usporiadania k zmene poradia doterajšieho písmena c) [po novom písmeno b)]. Dochádza tiež k formulačnej úprave doterajšieho písmena b) [po novom písmeno d)], ktorá má aj vecný rozmer spočívajúci v tom, že výpoveď zmluvy je umožnená len prijímateľovi, nie však poskytovateľovi. Naopak, z dôvodov potrieb aplikačnej praxe bolo potrebné doplniť iné spôsoby ukončenia zmluvy, ktoré sú ohraničené len zákonnosťou, nie však konkrétne vymenovanými spôsobmi ukončenia zmluvy, využívajúc to, že v zmluva je obchodno-záväzkovou zmluvou. Zmluva je tak prispôsobená reagovať na všetky potreby implementačnej praxe, osobitne v prípade, ak by došlo napr. k cesii alebo postúpeniu práv na nového prijímateľa s tým, že takýto spôsob ukončenia zmluvy s pôvodným prijímateľom by v konečnom dôsledku neznamenal neoprávnenosť projektu ako takého (bez ohľadu na osobu pôvodného prijímateľa).

čl. I bod 14 [§ 46 ods. 5] §
Upravuje sa rozsah osôb, vo vzťahu ku ktorým možno žiadať o výpis z registra trestov a ktoré sú na daný účel povinné poskytnúť údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov.

čl. XVI [novela zákona č. 121/2022 Z. z.]

čl. XVI bod 1 [§ 10 ods. 3] §
Navrhovaná úprava reflektuje špecifikáciu § 8 zákona č. 357/2015 Z. z., v ktorom sa ustanovuje možnosť pre poskytovateľa verejných financií, v prípade poskytovania verejných financií, ktorými sú financie EÚ a ktoré sa poskytujú podľa osobitných predpisov (napr. zákon č. 121/2022 Z. z. o príspevkoch z fondov Európskej únie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) vykonávať finančnú kontrolu na základe písomnej analýzy rizík. To znamená, že orgán verejnej správy si môže vypracovať písomnú analýzu rizík na základe ktorej bude môcť vykonávať tzv. zjednodušenú kontrolu, avšak pri dosahovaní cieľov finančnej kontroly. Analýza rizík stanoví orgánu verejnej správy rozsah finančnej kontroly, t. j. napríklad môže ustanoviť, že sa nemusí overovať súlad finančnej operácie alebo jej časti so všetkými relevantnými skutočnosťami podľa § 6 ods. 4 zákona č. 357/2015 Z. z. ale len s tými, ktoré určí na základe analýzy rizík. Nejde však o jedinú možnosť akou sa dá pristúpiť k analýze rizík a je výslovne na orgáne verejnej …

čl. XVI bod 2, 3, 5, 6 a 9 [§ 12 ods. 2 písm. b), § 12 ods. 3, § 36 ods. 2, 4 a §
Z dôvodu, že sa navrhuje zrušiť Úrad vládneho auditu a presunúť všetky jeho kompetencie na Ministerstvo financií SR sa navrhuje presun kompetencií podľa zákona č. 121/2022 Z. z. o príspevkoch z fondov Európskej únie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 121/2022 Z. z.“) z Úradu vládneho auditu na Ministerstvo financií SR prípadne sa vypúšťajú kompetencie Úradu vládneho auditu, tam kde ich už má Ministerstvo financií SR. Jedným z dôvodov tohto návrhu na zrušenie Úradu vládneho auditu je úspora finančných zdrojov štátneho rozpočtu a konsolidácia verejných financií, tým, že sa zníži celkový limit počtu zamestnancov kapitoly Ministerstva financií SR. Presun kompetencií na Ministerstvo financií SR prinesie efektívnejšiu koordináciu výkonu vládnych auditov, kvalitnejšie výstupy, ktoré budú zabezpečené priamym riadením celého procesu, zabezpečí sa jednotnosť postupov a eliminácia viacstupňového riadenia ako aj efektívnejšie plánovanie a kontrola v rámci riadenia, a to z dôvodu, že centralizácia riadenia umožní lepšie plánovanie a kontrolu v rámci procesu …

čl. XVI bod 4 [§ 27 ods. 13] §
Ide o precizovanie ustanovenia v nadväznosti na to, že Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky predmetnú úlohu viac nevykonáva z titulu jeho postavenia ako centrálneho koordinačného orgánu.

čl. XVI bod 7 [§ 42 ods. 12] §
Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zosúladením znenia ustanovenia s ostatnými ustanoveniami zákona č. 121/2022 Z. z.

čl. XVI bod 8 [§ 46 ods. 5] §
Podľa navrhovanej legislatívnej úpravy sa dopĺňa oprávnenie pre Ministerstvo financií SR ako orgán auditu pri vykonávaní činností podľa § 12 zákona č. 121/2022 Z. z. získať špecializovaný výpis z registra trestov pre účely overenia splnenia podmienok poskytnutia príspevku podľa zákona č. 121/2022 Z. z. z dôvodu predchádzania uplatnenia finančných opráv v prípadoch neoverenia splnenia podmienok poskytnutia príspevku. To znamená, že počas výkonu auditov bude Ministerstvo financií SR oprávnené získať špecializovaný výpis z registra trestov, ktorý upravuje zákon č. 192/2023 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2026.