zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy

V súčasnosti postavenie rozpočtov obcí a rozpočtov vyšších územných celkov a použitie ich prostriedkov upravuje v samostatných častiach zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov.
Dôvodom vypracovania samostatného zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy sú realizované zmeny v štruktúre orgánov verejnej správy, kde predovšetkým konštituovaním samosprávy vyšších územných celkov a presunom kompetencií z orgánov štátu na obce a vyššie územné celky spolu s prislúchajúcimi finančnými prostriedkami sa výrazne posilnilo postavenie týchto orgánov v štruktúre verejnej správy.
Cieľom návrhu zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov je vytvoriť právny rámec pre realizáciu procesu decentralizácie financií od roku 2005 a zabezpečiť transparentnosť a jednotnosť úpravy rozpočtového procesu a pravidiel hospodárenia s prostriedkami rozpočtov územných samospráv ako jednej zo zložiek verejného rozpočtu.
Návrh zákona upravuje tieto oblasti :
° postavenie a obsah rozpočtov obcí a rozpočtov vyšších územných celkov,
° finančné vzťahy k rozpočtom obcí a rozpočtom vyšších územných celkov,
° rozpočtový proces,
° pravidlá hospodárenia s rozpočtovými prostriedkami.
Oproti súčasne platnému zneniu predložený návrh zákona v podmienkach obcí a vyšších územných celkov obsahuje tieto najdôležitejšie zmeny a doplnky:
1. Komplexne upravuje postavenie a obsah rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku ako aj jednotlivé etapy rozpočtového procesu.
2. Zavádza zostavovanie viacročného rozpočtu na tri roky.
3. Novo definuje druhy finančných vzťahov štátu k rozpočtom obcí a rozpočtom vyšších územných celkov.
4. Ako osobitný druh finančného vzťahu sa ustanovuje prevod podielov na daniach v správe štátu z dôvodu ekonomického postavenia týchto prostriedkov v sústave príjmov rozpočtov obcí a rozpočtov vyšších územných celkov. V nadväznosti na ich vzťah k rozhodovacej právomoci obcí a vyšších územných celkov sa tieto príjmy nezaraďujú medzi vlastné príjmy rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku. Ponecháva sa však obciam a vyšším územným celkom rozhodovacia právomoc o ich použití. Zároveň sa navrhuje, aby tieto prostriedky nepodliehali výkonu rozhodnutia odpísaním z účtu v banke.
5. Prenesený výkon štátnej správy sa bude zabezpečovať dotáciami z kapitoly štátneho rozpočtu, ktorej patrí vecná pôsobnosť na tento výkon.
6. Vnútorné členenie rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku na bežný rozpočet
a kapitálový rozpočet sa rozširuje o finančné operácie. Finančné operácie sa považujú za súčasť rozpočtu, ale nie sú súčasťou jeho príjmov a výdavkov.
7. Ponecháva sa úprava o povinnosti zostavovania vyrovnaného alebo prebytkového bežného rozpočtu. Zákonná úprava umožňuje vo výnimočných prípadoch použiť prostriedky rezervného fondu na úradu bežných výdavkov. V rozsahu použitých prostriedkov rezervného fondu návrh pripúšťa schodok bežného rozpočtu na konci roka.
8. S cieľom zamedziť neodôvodnenému zvyšovaniu zadlžovania územných samospráv novo
sa formulujú a sprísňujú podmienky prijímania návratných zdrojov financovania.
9. V inštitúte nútenej správy sa rozširuje oprávnenie ministerstva financií zaviesť tento režim hospodárenia nad obcou, pričom náklady spojené s výkonom nútenej správy uhrádza v plnom rozsahu obec. Rozširujú sa úlohy hlavného kontrolóra počas hospodárenia v ozdravnom režime ako aj počas nútenej správy.
V nadväznosti na realizáciu projektu reformy riadenia verejných financií sa v súčasnosti súbežne pripravuje aj nový zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy, ktorý bude naďalej obsahovať rámcovú úpravu platnú aj pre územné samosprávy ako jednej zo zložiek verejného rozpočtu. Z uvedeného dôvodu je návrh zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy vypracovaný v úzkej koordinácii s prípravou a vypracovaním návrhu zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy.
Návrhom nového zákona o rozpočtových pravidlách sa súčasne ďalšími článkami zabezpečuje súlad zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení neskorších predpisov s týmto návrhom.
Návrh zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2004.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s inými zákonmi, ako aj medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi. Problematika návrhu zákona nepatrí medzi priority aproximácie podľa Bielej knihy a článku 70 Európskej dohody o pridružení.
Rozpočtová problematika je v práve Európskych spoločenstiev upravená nariadeniami Rady a rozhodnutiami Komisie. Z uvedeného dôvodu sa k predloženému návrhu nevypracovávajú tabuľky zhody.
Dôsledky na štátny rozpočet, zamestnanosť a na tvorbu pracovných miest
Predložený návrh nemá finančný dopad na štátny rozpočet, na rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov. Nemá ekonomický, environmentálny vplyv ani vplyv na zamestnanosť. Návrh tiež nemá dopady na boj proti kriminalite a terorizmu.
Návrh zákona bol predložený na rokovanie Rady hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky dňa 31. marca 2004.
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie
1. Navrhovateľ zákona:
Vláda Slovenskej republiky.
2. Názov návrhu zákona:
Návrh zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy.
3. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:
Problematika návrhu zákona nie je prioritou podľa
Európskej dohody o pridružení,
Národného programu pre prijatie acquis communautaire,
Partnerstva pre vstup,
Prípravy asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integráciu do
vnútorného trhu Európskej únie (Biela Kniha),
screeningu.
Návrh zákona je v Pláne legislatívnych úloh vlády SR na rok 2004 a termín jeho predloženia je stanovený na máj 2004.
Žiadne záväzky zo schválených negociačných pozícií nemajú vzťah k návrhu zákona.
4. Problematika návrhu zákona:
b) nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev,
d) nie je upravená v práve Európskej únie.
5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:
c) žiadna
Vzhľadom na to, že problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev ani v práve Európskej únie je vyjadrovanie stupňa zlučiteľnosti návrhu zákona s právom ES/EÚ bezpredmetné.
6. Gestor:
bezpredmetné.
7. Účasť expertov pri príprave návrhu zákona:
Pri príprave návrhu zákona sa nezúčastnili experti.

čl. I

čl. I § 1 §
Úvodné ustanovenie všeobecne upravuje obsah a predmet úpravy navrhovaného zákona. Základný okruh, ktorý zákon vymedzuje, je postavenie rozpočtu územnej samosprávy, ktorým je podľa osobitných zákonov rozpočet obce a rozpočet vyššieho územného celku. Ďalej sa ustanovujú pravidlá hospodárenia s rozpočtovými prostriedkami obce a vyššieho územného celku, jednotlivé etapy rozpočtového procesu, zostavenie a schvaľovanie záverečného účtu obce a vyššieho územného celku, ako aj druhy finančných vzťahov k rozpočtom obcí a k rozpočtom vyšších územných celkov. V predmete úpravy sa deklaruje, že ustanovenia tohto zákona sa vzťahujú na mestské časti, ktoré sú právnickými osobami podľa osobitných zákonov. To znamená, že sa vzťahujú na mestské časti hlavného mesta SR Bratislavy a mesta Košice, a to v rovnakom rozsahu ako na obce a na úseku určovania príjmov a výdavkov rozpočtu mestských častí sa prihliada na osobitnosti, ktoré možno v súlade so zákonmi týchto miest upraviť v ich štatútoch. Na obce, vyššie územné celky a ich rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie ako súčasti verejnej správy sa …

čl. I § 2 §
Na účely tohto zákona sa vymedzuje obsah niektorých najdôležitejších pojmov ako návratné zdroje financovania, prebytok rozpočtu a schodok rozpočtu. Na účely tohto zákona sa návratnými zdrojmi financovania rozumejú prostriedky získané z prijatých pôžičiek, návratných finančných výpomocí, zo zmeniek a komunálnych obligácií vydaných obcou alebo vyšším územným celkom. Prebytok rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku sa definuje ako kladný rozdiel medzi príjmami rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku a výdavkami rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku; schodok rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku ako záporný rozdiel príjmov rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku a výdavkov rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku.

čl. I § 3 §
Ustanovením § 3 sa vymedzujú druhy finančných vzťahov štátu k rozpočtom obcí a rozpočtom vyšších územných celkov. Podľa navrhovaného znenia sa finančné vzťahy štátu k rozpočtom obcí a rozpočtom vyšších územných celkov zabezpečujú prostredníctvom prevodu podielov na daniach v správe štátu, dotáciami zo štátneho rozpočtu na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy a ďalšími dotáciami podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. Prevod prostriedkov z podielov na daniach v správe štátu do rozpočtov obcí a rozpočtov vyšších územných celkov sa vymedzuje ako osobitný druh finančného vzťahu z dôvodu ekonomického postavenia týchto prostriedkov v sústave príjmov rozpočtov obcí a rozpočtov vyšších územných celkov. Prostredníctvom tohto osobitného druhu finančného vzťahu zákonom určené časti výnosov daní v správe štátu daňové úrady vyčleňujú z ich celkového inkasa v prospech rozpočtov územných samospráv. Z tohto dôvodu ako aj z dôvodu ich ekonomického postavenia vo vzťahu k rozhodovacej právomoci obcí a vyšších územných celkov, tieto príjmy sa nezaraďujú medzi vlastné príjmy rozpočtu obce a …

čl. I § 4 §
Ustanovenie § 4 vymedzuje základnú charakteristiku a obsah rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku. Vymedzuje sa ako základný nástroj finančného hospodárenia, ktorým sa riadi financovanie úloh a funkcií obcí a vyšších územných celkov, pričom platí zásada zhody rozpočtového roka s kalendárnym rokom. Rozpočet obce a rozpočet vyššieho územného celku vyjadruje samostatnosť hospodárenia obce a vyššieho územného celku, v ktorom sa premietajú finančné vzťahy medzi rozpočtom obce alebo rozpočtom vyššieho územného celku k právnickým osobám a fyzickým osobám pôsobiacich na ich území, finančné vzťahy k rozpočtovým organizáciám a právnickým organizáciám v ich zriaďovateľskej pôsobnosti, k subjektom v zakladateľskej pôsobnosti obce alebo vyššieho územného celku, ďalej jednotlivé druhy finančných vzťahov štátu k rozpočtom obcí a rozpočtom vyšších územných celkov upravené v § 3 ods. 1, ako aj finančné vzťahy medzi rozpočtami jednotlivých úrovní územnej samosprávy navzájom. V tomto ustanovení sa súčasne určuje, že v rozpočte obce a v rozpočte vyššieho územného celku sa uplatňuje jednotné triedenie príjmov a výdavkov a jednotný …

čl. I § 5 §
V tomto ustanovení sa vymedzuje štruktúra príjmov rozpočtu obce. Definuje sa sústava vlastných príjmov rozpočtu obce, ktorá je odvodená od rozhodovacej právomoci obce pri ich získavaní. Z uvedeného dôvodu sa medzi vlastné príjmy zaraďujú výnosy miestnych daní a poplatkov v správe obce, nedaňové príjmy z uplatnenia vlastníckeho práva k svojmu majetku, ďalej sú to príjmy získané z vlastnej činnosti, z činnosti rozpočtových organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti obce, výnosy z vlastných finančných prostriedkov obce, sankcie za porušenie finančnej disciplíny a dary a výnosy dobrovoľných zbierok v prospech obce. Do sústavy vlastných príjmov nie sú zaradené podiely na daniach v správe štátu z dôvodu, že tento príjem nevyplýva z činnosti a rozhodovacej právomoci obce. Tento druh príjmov obce získavajú prevodom časti výnosov daní v správe štátu podľa osobitného zákona. V návrhu zákona sa ustanovuje, že o použití týchto prostriedkov rozhoduje obec vo vlastnej právomoci. V príjmoch sa ďalej premietajú vzťahy k vyššiemu územnému celku alebo rozpočtu inej obce, finančné vzťahy zo štátneho …

čl. I § 6 §
V ustanovení sa vymedzujú zdroje príjmov rozpočtu vyššieho územného celku. Konštrukcia príjmovej základne rozpočtu vyššieho územného celku ako aj sústava vlastných príjmov rozpočtu vyššieho územného celku sa v zásade vymedzuje jednotne ako príjmová základňa rozpočtu obce, s výnimkou absencie vlastného daňového príjmu vyššieho územného celku, ktorého správu by vykonával vyšší územný celok vo vlastnej pôsobnosti. Pre posilnenie daňových príjmov vyšších územných celkov je v sústave vlastných príjmov zaradený výnos dane z motorových vozidiel. Táto daň patrí do sústavy miestnych daní upravených samostatným zákonom o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady.

čl. I § 7 a 8 §
V uvedených ustanoveniach sa vymedzujú druhy výdavkov rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku. V návrhu zákona sa výdavky uvádzajú v nadväznosti na určenú pôsobnosť v zákone o obecnom zriadení a v zákone o samospráve vyšších územných celkov. Členenie výdavkov obcí a vyššieho územného celku sa v zásade upravuje v jednotnej štruktúre s tým, že v menovite uvádzaných druhoch výdavkov má prednosť úhrada záväzkov vyplývajúcich pre obec a vyšší územný celok zo zákonných povinností, ďalej úhrada výdavkov na výkon samosprávnych funkcií, výdavkov na prenesený výkon štátnej správy a výdavkov spojených so správou, údržbou a zhodnotením majetku obce a majetku vyššieho územného celku. Návrh zákona umožňuje poskytovanie účelových finančných prostriedkov z rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku právnickým osobám a fyzickým osobám- podnikateľom diferencovane v závislosti od ich vzťahu k obci alebo vyššiemu územnému celku. Poskytovanie týchto prostriedkov sa viaže na limitovanie dlhu obce a vyššieho územného celku a ich účelové určenie len na podporu všeobecne prospešných služieb, verejnoprospešných alebo …

čl. I § 9 §
Pre financovanie úloh a pôsobností obce a vyššieho územného celku je z hľadiska realizácie svojich rozvojových zámerov obdobie jedného rozpočtového roka krátke. Nie je to len preto, že volebné obdobie zastupiteľstiev týchto samosprávnych územných jednotiek je štvorročné, ale aj preto, že v rámci zmluvných vzťahov obce a vyššie územné celky vstupujú do dlhodobejších práv a povinností, ktoré nadväzne ovplyvňujú ich budúce rozpočty na niekoľko rokov. Tieto dôvody ako aj ďalšie, ktoré vyplývajú z povinností monitorovania rozpočtových výstupov verejného sektora a verejného rozpočtu, návrh zákona ustanovuje povinnosť obciam a vyšším územným celkom zostavovať viacročný rozpočet minimálne na tri rozpočtové roky. Viacročný rozpočet tvorí rozpočet na príslušný rozpočtový rok a rozpočty na nasledujúce dva rozpočtové roky. Viacročný rozpočet sa zostavuje v rovnakom rozsahu členenia, ako sa zostavuje ročný rozpočet upravený v § 10 ods. 3. Rozpočet príjmov a výdavkov na dva rozpočtové roky po roku, na ktorý sa zostavuje rozpočet na príslušný rozpočtový rok, nie sú záväzné a upresňujú sa v ďalšom …

čl. I § 10 §
V tomto ustanovení sa upravuje postup, spôsob a podmienky zostavovania rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku vrátane jeho vnútorného členenia, ktoré sú vo svojej podstate pre obe úrovne územnej samosprávy v zásade rovnaké. Zostavovanie rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku vychádza najmä z viacročného rozpočtu, z určeného rozsahu účasti rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku na výnosoch daní v správe štátu územným samosprávam stanovených osobitným zákonom a zo schválených finančných vzťahov štátneho rozpočtu k rozpočtom územnej samosprávy. Pri zostavovaní rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku sa v zákone ponecháva úprava povinnosti obce a vyššieho územného celku prednostne zabezpečiť krytie všetkých záväzkov, ktoré pre územnú samosprávu vyplývajú z plnenia povinností ustanovených zákonmi. Rozpočet obce a rozpočet vyššieho územného celku sa vnútorne člení na bežný rozpočet, kapitálový rozpočet a časť, v ktorej sú vyjadrené finančné operácie. V súlade s rozpočtovou klasifikáciou sa taxatívne vymedzujú príjmy a výdavky bežného rozpočtu a príjmy a výdavky kapitálového rozpočtu. Za finančné operácie …

čl. I § 11 §
V tomto ustanovení sa upravuje režim hospodárenia v čase rozpočtového provizória. Rozpočtové provizórium nastáva v prípade, že do 31. decembra bežného rozpočtového roka nie je schválený rozpočet obce alebo rozpočet vyššieho územného celku a trvá až do schválenia rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku. V tomto období obec alebo vyšší územný celok hospodári podľa rozpočtu predchádzajúceho rozpočtového roka, pričom výdavky počas rozpočtového provizória nesmú v jednotlivom mesiaci prekročiť 1/12 celkových výdavkov s výnimkou výdavkov, ktoré sa spravujú termínmi úhrad dohodnutými do konca predchádzajúceho roka a obligatórnymi výdavkami ako napr. úhrady odvodov poistného a pod.

čl. I § 12 §
Po schválení svojho rozpočtu obec a vyšší územný celok vykoná rozpis svojho rozpočtu na svoje rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie. Rozpisom sa rozpočet konkretizuje do podrobnejšieho členenia v súlade s rozpočtovou klasifikáciou. Obce a vyššie územné celky počas roka hospodária v súlade so schváleným rozpočtom a vykonávajú pravidelnú a systematickú kontrolu svojho hospodárenia, ako aj hospodárenia svojich rozpočtových a príspevkových organizácií v súlade s osobitným predpisom, ktorým je zákon o obecnom zriadení a zákon o samospráve vyšších územných celkov. S cieľom zabezpečenia vyrovnaného bežného rozpočtu na konci rozpočtového roka obec a vyšší územný celok sleduje vývoj svojho hospodárenia podľa schváleného rozpočtu a prijíma potrebné opatrenia najmä zvýšenie vlastných príjmov, resp. zníženie výdavkov. Schodok bežného rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku môže vzniknúť len z dôvodu použitia prostriedkov rezervného fondu na úhradu bežných výdavkov na potreby uvedené v § 10 ods. 8. V tomto ustanovení sa určuje obciam a vyšším územným celkom povinnosť poskytovať ministerstvu financií potrebné údaje o svojom hospodárení …

čl. I § 13 §
Do plnenia rozpočtu sa zahrnujú len také príjmy, ktoré boli skutočne prijaté, resp. také finančné operácie, ktoré sa uskutočnili v danom roku. Do plnenia výdavkov sa zaraďuje len také čerpanie prostriedkov, ktoré sa uskutočnilo v príslušnom roku. Pre zaradenie príjmu, výdavku alebo finančnej operácie do plnenia rozpočtu je rozhodujúci dátum pripísania alebo odpísania prostriedkov na účtoch v banke. Zákon oprávňuje obec a vyšší územný celok povoliť v odôvodnených prípadoch výnimku z časového použitia prostriedkov poskytnutých ako dotácie zo svojho rozpočtu. Zákonná úprava stanovuje použitie rozpočtových prostriedkov len na účely, na ktoré boli prostriedky v schválenom rozpočte určené.

čl. I § 14 §
V rozpočte obce a v rozpočte vyššieho územného celku možno počas rozpočtového roka vykonávať zmeny rozpočtu príjmov a výdavkov. Zmeny schvaľuje príslušný orgán obce alebo vyššieho územného celku. Zmeny rozpočtu sa nemôžu týkať prostriedkov poskytnutých zo štátneho rozpočtu. Zmeny rozpočtu sa vykonávajú rozpočtovými opatreniami, a to presunom prostriedkov v rámci schváleného rozpočtu, povoleným prekročením rozpočtu pri získaní vyšších príjmov a viazaním rozpočtových výdavkov, ak je ich krytie ohrozené neplnením príjmov. Zákon neumožňuje vykonať také zmeny rozpočtu, ktorými by sa narušila vyrovnanosť bežného rozpočtu. Súčasne zákon nariaďuje vykonanie zmien v rozpočte, ak sa očakáva narušenie vyrovnanosti bežného rozpočtu.

čl. I § 15 §
Úprava v ustanovení § 15 vymedzuje zriaďovanie, tvorbu a spôsob použitia peňažných fondov obce a vyššieho územného celku. Zákon oprávňuje obce a vyššie územné celky vytvárať mimorozpočtové peňažné fondy. Zdrojom ich tvorby sú najmä prebytok hospodárenia rozpočtu za uplynulý rok a zostatky týchto fondov z minulých rokov. Zostatky mimorozpočtových peňažných fondov na konci roka neprepadajú a o použití týchto fondov rozhoduje obecné zastupiteľstvo a zastupiteľstvo vyššieho územného celku. Prostriedky svojich mimorozpočtových fondov obec alebo vyšší územný celok používa prostredníctvom svojho rozpočtu, (nie rozpočtu príjmov) okrem prevodov prostriedkov medzi jednotlivými peňažnými fondmi navzájom a okrem prípadov, keď sa prostriedky fondov použijú na vyrovnanie časového nesúladu medzi príjmami a výdavkami v priebehu rozpočtového roka. V prípade kladného výsledku hospodárenia a zisku z podnikateľskej činnosti obec a vyšší územný celok je povinný vytvárať rezervný fond vo výške schválenej zastupiteľstvom, minimálne však vo výške 50 % prebytku hospodárenia a 50 % zo zisku z podnikateľskej činnosti.

čl. I § 16 §
V ustanovení § 16 sa upravuje spôsob zostavovania záverečného účtu obce a vyššieho územného celku a určuje sa obsah záverečného účtu. Zároveň sa stanovuje povinnosť obciam a vyšším územným celkom dať si overiť svoju účtovnú závierku za predchádzajúci rozpočtový rok podľa osobitného predpisu, pričom predmetom overovania je tiež hospodárenie podľa rozpočtu v súlade s týmto zákonom, hospodárenie s ostatnými finančnými prostriedkami, stav a vývoj dlhu a dodržiavanie pravidiel používania návratných zdrojov financovania. V prípade, že audítor pri overovaní zistí porušenie povinnosti vyplývajúcich z tohto zákona, písomne oznámi tieto skutočnosti ministerstvu financií. Ministerstvo alebo ním poverená správa finančnej kontroly je oprávnené ich overiť. Prerokovanie záverečného účtu sa uzatvára výrokom zastupiteľstva schválenie celoročného hospodárenia bez výhrad alebo s výhradami s následnou povinnosťou prijatia opatrení na nápravu nedostatkov.

čl. I § 17 §
V nadväznosti na úpravu v § 5 ods. 2 písm. c) a § 6 ods. 2 písm. c) zákona sa v tomto ustanovení určujú povinnosti a pravidlá, ktoré sú obce a vyššie územné celky povinné dodržiavať pri používaní návratných zdrojov financovania. Stanovuje sa, že obce a vyššie územné celky môžu získavať a použiť tieto finančné prostriedky len na krytie kapitálových potrieb s tým, že záväzky vyplývajúce z týchto vzťahov dlhodobo nenarušia princíp vyrovnanosti bežného rozpočtu v nasledujúcich rokoch. Zákonná úprava pripúšťa použitie návratných zdrojov financovania aj na krytie potrieb bežného rozpočtu v prípade časového nesúladu medzi príjmami a výdavkami bežného rozpočtu za podmienky, že budú splatené do konca rozpočtového roku z príjmov bežného rozpočtu. Zamedzuje sa obciam a vyšším územným celkom prevziať záruku za úvery, pôžičky a iné dlhy fyzických osôb a právnických osôb s výnimkou prevzatia záruky obce za poskytnutie návratnej finančnej výpomoci zo štátneho rozpočtu. S cieľom zamedziť neodôvodnenému zvyšovaniu zadlžovania územných samospráv novo sa formulujú podmienky prijímania …

čl. I § 18 §
V tomto paragrafe sa ustanovujú osobitosti hospodárenia obcí a vyšších územných celkov. Oprávňuje sa obec a vyšší územný celok rozhodnúť, že niektoré subjekty obce a vyššieho územného celku bez právnej subjektivity môžu hospodáriť len so zvereným preddavkom. Dopĺňa sa úprava o spôsobe sledovania, vykazovania a usporiadania podnikateľskej činnosti obce a vyššieho územného celku, ak túto činnosť vykonávajú ako právnické osoby vo svojom mene. Upravujú sa možnosti združovania prostriedkov obcí a vyšších územných celkov a určujú sa podmienky ich použitia a spôsob vysporiadania majetku obstaraného z týchto zdrojov s odkazom na príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka.

čl. I § 19 §
Podľa § 19 sa v sfére hospodárenia obce upravuje inštitút ozdravného režimu a nútenej správy. Ozdravný režim predchádza zavedeniu nútenej správy. Súčasne sa oprávňuje ministerstvo financií rozhodnúť o zavedení nútenej správy nad obcou v prípadoch, ak nastali okolnosti pre zavedenie ozdravného režimu a obec tento inštitút hospodárenia nezaviedla. Obec je povinná zaviesť ozdravný režim, ak celková výška jej záväzkov po lehote splatnosti presiahne 15 % skutočných bežných príjmov obce predchádzajúceho rozpočtového roka a neuhradila niektorý uznaný záväzok do 60 dní od dňa splatnosti. Ak nastanú uvedené skutočnosti, starosta obce je povinný do 15 dní pripraviť návrh na zavedenie ozdravného režimu, ktorý obsahuje návrh ozdravného rozpočtu a návrh opatrení na stabilizáciu rozpočtového hospodárenia. Ozdravný rozpočet obec nie je povinná členiť na bežný a kapitálový rozpočet. Starosta je povinný v lehote do 15 dní, ako nastali skutočnosti pre zavedenie ozdravného režimu, predložiť jeho návrh na rokovanie obecného zastupiteľstva. Obecné zastupiteľstvo musí prerokovať návrh v lehote do 15 dní. Počas ozdravného režimu obec …

čl. I § 20 §
Navrhuje sa, aby ministerstvo financií malo možnosť subjektom za nesplnenie povinnosti vyplývajúcich z tohto zákona uložiť pokutu až do výšky 500 000 Sk.

čl. I § 21 §
Prechodnými ustanoveniami sa upravuje termín pre zostavenie rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku na rok 2005, termín zostavenia viacročného rozpočtu obce a viacročného rozpočtu vyššieho územného celku, postup uplatnenia rozpočtovej klasifikácie pri zostavení rozpočtu, ak sa mení rozpočtová klasifikácia na ďalší rozpočtový rok a zostavenie záverečného účtu obce a záverečného účtu vyššieho územného celku za rok 2004.

čl. II
Navrhovanou novelizáciu zákona Slovenskej národnej rady č.369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov sa zabezpečuje súlad s príslušnými ustanoveniami návrhu zákona o rozpočtových pravidlách.

čl. II bod 1 až 3
Navrhované úpravy zabezpečujú súlad s vymedzením sústavy vlastných príjmov rozpočtu obce a ďalších zdrojov financovania úloh a kompetencií obcí s návrhom zákona.

čl. II bod 4
Vypustenie ustanovenie § 9 ods. 2 sa navrhuje z dôvodu duplicitnej úpravy v návrhu zákona.

čl. II bod 5
Legislatívno-technická úprava a aktualizácia príslušných odkazov na nové právne predpisy.

čl. II bod 6
Navrhovanou úpravou ustanovenia § 11 ods. 4 písm. b) sa zosúlaďujú pravidlá používania návratných zdrojov financovania podľa návrhu zákona o rozpočtových pravidlách.

čl. II bod 7
Rozšírením úloh hlavného kontrolóra obce navrhovaných v zákone o rozpočtových pravidlách na úseku kontroly dodržiavania pravidiel používania návratných zdrojov financovania a úloh pri hospodárení obce v ozdravnom režime a počas nútenej správy sa reaguje v zákone o obecnom zriadení možnosť plnenia úloh hlavného kontrolóra obce upravených aj iným zákonom.

čl. II bod 8
Legislatívno-technická úprava a aktualizácia odkazu vo vzťahu k úprave výkonu finančnej kontroly.

čl. III
Navrhovanou novelizáciu zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení neskorších predpisov sa zabezpečuje súlad s príslušnými ustanoveniami návrhu zákona o rozpočtových pravidlách.

čl. III bod 1
Legislatívno-technická úprava a aktualizácia odkazu vo vzťahu k úprave výkonu finančnej kontroly.

čl. III bod 2 a 3
Navrhované zmeny zabezpečujú súlad s vymedzením sústavy vlastných príjmov rozpočtu vyššieho územného celku a ďalších zdrojov financovania úloh a kompetencií obcí s návrhom zákona.

čl. III bod 4
Aktualizácia odkazov pod čiarou na nové právne predpisy.

čl. III bod 5
Rozšírením úloh hlavného kontrolóra vyššieho územného celku navrhovaných v zákone o rozpočtových pravidlách na úseku kontroly dodržiavania pravidiel používania návratných zdrojov financovania sa reaguje v zákone o samospráve vyššieho územného celku na možnosť plnenia úloh hlavného kontrolóra vyššieho územného celku upravených aj iným zákonom.

čl. IV.
Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2005 okrem ustanovení, ktoré nadobudnú účinnosť dňom vyhlásenia. Týkajú sa oblastí upravených v prechodnom ustanovení § 21návrhu. Návrh zákona bol schválený vládou Slovenskej republiky dňa 26. mája 2004. Mikuláš Dzurinda v. r. predseda vlády Slovenskej republiky Ivan Mikloš v. r. podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky

čl. I

čl. I bod 1 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu.

čl. I bod 2 §
Navrhovanou úpravou sa rozširujú možnosti poskytnúť dotáciu z rozpočtu obce inej obci, ak táto plní úlohu za obec alebo ako finančnú pomoc na odstraňovanie následkov živelnej pohromy a podobných udalostí.

čl. I bod 3 §
Doplnením doterajšieho znenia sa umožňuje poskytovanie dotácií z rozpočtu obce aj subjektom, ktorí pôsobia na území obce, alebo vykonávajú činnosť na jej území. Súčasne úprava pripúšťa poskytovať dotácie aj subjektom, ktorí nemajú sídlo alebo trvalý pobyt na území obce a ani nevykonávajú činnosť na území obce. Podmienkou pre poskytnutie dotácie je, že tieto subjekty poskytujú služby pre obyvateľov obce. Umožňuje sa tak príslušnej obci podporovať neziskové organizácie, súkromné a cirkevné školy, prípadne ďalšie organizácie tretieho sektora pôsobiacich na území iných obcí, ak tieto poskytujú služby jej občanom.

čl. I bod 4 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu.

čl. I bod 5 §
Doplnením úpravy ustanovenia § 8 ods. 4 sa umožní poskytovanie dotácií z rozpočtu vyššieho územného celku aj iným vyšším územným celkom za rovnakých podmienok ako u obci.

čl. I bod 6 a 7 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu.

čl. I bod 8 až 10 §
Doplnenou úpravou ustanovenia § 10 ods. 7 sa pripúšťa zostavenie schodkového bežného rozpočtu, ak obec alebo vyšší územný celok rozpočtuje v bežných výdavkoch aj použitie účelovo určených prostriedkov štátneho rozpočtu, rozpočtu Európskej únie alebo získaných na základe osobitného zákona nevyčerpané v predchádzajúcich rokoch. Zmeny v ustanovení § 12 ods. 3 a § 14 ods. 2 písm. c) pripúšťajú vykázanie schodku bežného rozpočtu na konci roka, ak boli použité účelové prostriedky štátneho rozpočtu, rozpočtu Európskej únie alebo účelové prostriedky ustanovené osobitným zákonom nevyčerpané v predchádzajúcich rokoch.

čl. I bod 11 §
Navrhovanou zmenou odkazu sa reaguje na potrebu usporiadania prebytku rozpočtu pre účely tvorby rezervného fondu.

čl. I bod 12 a 13 §
Novým znením odseku 6 a doplnením nových odsekov 7 a 8 v ustanovení § 16 sa upravuje postup pri usporiadaní prebytku rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku, ak tento zahrnuje aj nevyčerpané účelové prostriedky poskytnuté zo štátneho rozpočtu, rozpočtu Európskej únie alebo získané na základe osobitného zákona v predchádzajúcom roku. Takéto prostriedky sa na účely tvorby peňažných fondov z prebytku rozpočtu vylučujú. Takto upravený prebytok rozpočtu je zdrojom tvorby rezervného fondu, prípadne ďalších peňažných fondov. Obec a vyšší územný celok prevedie tieto nevyčerpané prostriedky na osobitný účet. V nasledujúcich rokoch sa tieto prostriedky v rozsahu ich použitia na stanovený účel zaradia do výdavkov príslušného rozpočtu obce alebo rozpočte vyššieho územného celku prostredníctvom príjmovej finančnej operácie. Preberá sa doterajšia úprava o použití prebytku rozpočtu alebo úhrade prípadného schodku rozpočtu a jeho schvaľovaní príslušným zastupiteľstvom.

čl. I bod 14 §
Návrh opatrení na zabezpečenie stabilizácie rozpočtového hospodárenia pri zavedení ozdravného režimu sa rozširuje aj o zostavenie časového harmonogramu úhrady záväzkov po lehote splatnosti, ktoré sú dôvodom zavedenia ozdravného režimu.

čl. I bod 15 §
Vzhľadom na osobitný charakter konania o zavedení nútenej správy sa vymedzujú tie ustanovenia správneho poriadku, ktoré sa uplatnia na toto konanie. Vzhľadom na osobitný charakter konania o zavedení nútenej správy a na základe doterajších praktických skúseností z konaní o zavedení nútenej správy nie je náležité a opodstatnené uplatniť na toto konanie správny poriadok ako celok. Použitie správneho poriadku ako celku je pre správny orgán nadmerne administratívne zaťažujúce a taktiež je veľmi problematické uplatnenie lehôt na konanie o zavedení nútenej správy a vykonanie ďalších procesných úkonov ustanovených správnym poriadkom.

čl. I bod 16
Uvedenou úpravou sa umožní vykonanie preverenia skutočností pred zavedením nútenej správy zo strany ministerstva financií alebo ním poverenej správy finančnej kontroly aj v prípade, že nastali skutočnosti podľa § 19 ods. 1 a obec nezaviedla ozdravný režim.

čl. I bod 17 §
Určenie odmeny núteného správcu, ktoré sa uvádza v zmluve o výkone činnosti núteného správcu uzavretej medzi ministerstvom financií a núteným správcom, bude ministerstvo financií na základe zákona oznamovať obci, nad ktorou sa zavádza nútená správa.

čl. I bod 18 §
V novom znení odseku 14 sa ustanovuje osobitný postup v konaní pri zavedení nútenej správy, ak sa na niektoré časti tohto konania ustanovenia správneho poriadku nepoužijú. Ustanovuje sa začatie konania, účastník konania a lehota na vydanie rozhodnutia. V prípade, že ministerstvo financií nezavedie nútenú správu, túto skutočnosť v rovnakej lehote oznámi písomne obci. Oproti doterajšiemu zneniu sa navrhuje v rozhodnutí o zavedení nútenej správy vypustiť rodné číslo núteného správcu z dôvodu ochrany jeho osobných údajov.

čl. I bod 19 až 21 §
Ide o precizovanie doterajšej právnej úpravy a rozšírenie citácie poznámky pod čiarou k odkazu 27.

čl. I bod 22 §
Zabezpečuje sa súlad s legislatívno-technickou úpravou podľa bodu 21 a súčasne sa úprava ochrany vlastných rozpočtových prostriedkov obce počas hospodárenia v režime nútenej správy zosúlaďuje s úpravou o ochrane prostriedkov štátneho rozpočtu a prostriedkov Európskej únie podľa zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy.

čl. I bod 23 a 24 §
Novým znením § 19 ods. 21 sa určuje termín a povinnosť obce po zavedení nútenej správy zostaviť a schváliť krízový rozpočet, program konsolidácie hospodárenia vrátane časového postupu znižovania celkovej výšky záväzkov neuhradených do 60 dní od ich splatnosti. Doplnením nových odsekov sa určuje obsah krízového rozpočtu, povinnosť rozpočtovania finančných prostriedkov na úhradu splácania záväzkov neuhradených do 60 dní odo dňa ich splatnosti, obmedzenia rozsahu rozpočtovania bežných výdavkov, kapitálových výdavkov, ako aj poskytovania dotácií z rozpočtu obce. V prípade, že nútená správa obce neskončí v príslušnom rozpočtovom roku, zdroje na zníženie záväzkov v nasledujúcom rozpočtovom roku bude obec povinná zabezpečiť zvýšením tvorby výnosov miestnych daní. Doplnená úprava umožňuje počas nútenej správy prijatie návratných zdrojov financovania len v prípade, že takto získané prostriedky budú použité na zníženie celkových záväzkov neuhradených do 60 dní odo dňa ich splatnosti.

čl. I bod 25 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu.

čl. I bod 26 §
Navrhuje sa rozšírenie dôvodov pre ministerstvo financií, pre ktoré môže zrušiť nútenú správu obce.

čl. I bod 27 §
Prechodným ustanovením § 21a sa zabezpečuje nový postup zostavenia záverečného účtu obce a záverečného účtu vyššieho územného celku za rok 2005 už podľa ustanovení tohto zákona účinných od 1. 1. 2006. Výsledok hospodárenia za rok 2005 sa pre účely tvorby peňažných fondov obce a peňažných fondov vyššieho územného celku usporiada podľa postupu uvedeného v § 16 ods. 6 návrhu zákona. Súčasne sa zabezpečuje, aby obec, nad ktorou je zavedená nútená správa, schválený krízový rozpočet na rok 2006 zostavený podľa doterajších predpisov zosúladila v termíne do 31. januára 2006 s novou právnou úpravou podľa odseku 22 zákona.

čl. I

čl. I bod 1 §
Ide o legislatívno-technické upresnenie vymedzenia obsahu rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku. Oproti doterajšej úprave sa jednoznačne ustanovuje, že do rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku sa zahrnujú okrem vlastného rozpočtu aj rozpočty ich rozpočtových organizácií, príspevky príspevkovým organizáciám ako aj dotácie k právnickým osobám, ktoré patria do ich zakladateľskej pôsobnosti.

čl. I bod 2 a 3 §
Navrhovanými úpravami sa zabezpečuje zavedenie programového rozpočtovania v podmienkach územnej samosprávy pri zostavovaní rozpočtu na príslušný rozpočtový rok ako aj v podmienkach viacročného rozpočtu. Programy obce a programy vyššieho územného celku obsahujú zámery a ciele, ktoré slúžia na vyjadrenie hierarchie dôsledkov, výsledkov a výstupov aktivít. Zámery sú formou na vyjadrenie očakávaného pozitívneho dôsledku dlhodobého plnenia cieľov, predstavujú najvyššiu strategickú úroveň, víziu, ku ktorej obec a vyšší územný celok smeruje. Ciele sú formou na vyjadrenie konkrétnych výsledkov a výstupov, ktoré sa musia dosiahnuť, aby sa napĺňal zámer. Použitá terminológia nadväzuje na právnu úpravu v zákone č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

čl. I bod 4 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu vo vzťahu k vykonávaniu prevodov prostriedkov peňažných fondov v § 10 ods. 6, o použití ktorých rozhoduje v súlade s ustanovením § 16 ods. 8 zákona pri prerokúvaní záverečného účtu obce alebo záverečného účtu vyššieho územného celku príslušné zastupiteľstvo.

čl. I bod 5 a 6 §
Navrhovanými doplnkami sa zabezpečuje pri programovom rozpočtovaní realizácia, monitorovanie a hodnotenie programov v podmienkach územnej samosprávy.

čl. I bod 7 §
Navrhovanými zmenami a doplnkami sa zabezpečuje vykonávanie zmien programov v rozpočte obce a rozpočte vyššieho územného celku. Súčasne sa rozširujú výnimky zo schvaľovania zmien rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku orgánmi obce a orgánmi vyššieho územného celku pri poskytnutých účelovo určených rozpočtových prostriedkoch. Ide o prostriedky Európskej únie a iné prostriedky zo zahraničia poskytnuté na konkrétny účel, prostriedky z iného rozpočtu subjektu verejnej správy a darované prostriedky, ak darca určí účel daru.

čl. I bod 8 §
Novým znením § 15 ods.1 písmeno c) sa rieši usporiadanie zostatkov prostriedkov príjmových finančných operácií ich zaradením ako ďalší zdroj peňažných fondov z dôvodu, že tieto nie sú súčasťou príjmov rozpočtu a nevchádzajú do prebytku rozpočtu za uplynulý rozpočtový rok.

čl. I bod 9 §
Doplnením ustanovenia § 16 ods.5 sa zabezpečuje hodnotenie plnenia programov obce a programov vyššieho územného celku v rámci záverečného účtu obce a záverečného účtu vyššieho územného celku.

čl. I bod 10 §
Doplnením ustanovenia § 17 ods. 8 sa rozširujú možnosti prijatia návratných zdrojov financovania, ak ide o prostriedky potrebné na predfinancovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie. V rozsahu uzatvorených zmlúv o poskytnutí nenávratného finančného príspevku medzi subjektom územnej samosprávy a príslušným riadiacim orgánom sa záväzky vyplývajúce z prijatia týchto návratných zdrojov financovania nezapočítavajú do celkovej sumy dlhu obce a dlhu vyššieho územného celku. Uvedená úprava má vytvoriť podmienky pre lepšie možnosti využívania štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu na financovanie projektov v podmienkach územnej samosprávy.

čl. I bod 11 a 12 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na nový zákon o verejnom obstarávaní, ktorou sa aktualizuje odkaz k poznámke pod čiarou v ustanovení § 17a zákona. Nanovo sa formuluje znenie § 17a ods. 2, kde sa jednoznačne vymedzuje, na ktorý druh verejného obstarávania sa úprava vzťahuje. Jednoznačne sa určujú povinnosti obce a vyššieho územného celku oznamovať ministerstvu financií začatie zadávania koncesie na stavebné práce podľa zákona č. 25/2006 Z. z. a predkladať návrh koncesnej zmluvy na stavebné práce prevyšujúce minimálny finančný prah 12 000 000 Sk.

čl. I bod 13 §
Doplnením ustanovenia § 19 ods.11 sa stanovuje predpis, podľa ktorého ministerstvo financií SR, resp. príslušná správa finančnej kontroly postupuje pri preverení skutočností potrebných pre rozhodnutie o zavedení nútenej správy obce.

čl. I bod 14 §
Na základe poznatkov z aplikačnej praxe hospodárenia obce počas nútenej správy sa doterajšie ustanovenie upresňuje o úpravu, podľa ktorej obec v režime nútenej správy môže prijať návratný zdroj financovania od subjektu verejnej správy, banky alebo pobočky zahraničnej banky na splatenie neuhradených záväzkov po lehote splatnosti súvisiacich so zavedením nútenej správy, aj keď týmto nedodržia všeobecné podmienky pre ich prijímanie ustanovené v § 17 ods. 2 a 6. Na uplatnenie tohto postupu sa vyžaduje predchádzajúci súhlas núteného správcu. Zámerom je urýchliť splatenie záväzkov po lehote splatnosti a ukončenie nútenej správy obce.

čl. I bod 15 §
Na základe poznatkov z aplikačnej praxe sa stanovujú oprávnenia núteného správcu vykonávať zmeny krízového rozpočtu rozpočtovými opatreniami v priebehu rozpočtového roka. Vykonávanie zmien sa viaže na krízový rozpočet zostavený núteným správcom.

čl. I bod 16 §
Prechodnými ustanoveniami sa upresňuje uplatnenie novej právnej úpravy programového rozpočtovania v podmienkach územných samospráv. Vymedzené ustanovenia sa prvýkrát uplatnia na rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov od roku 2009.

čl. I
Navrhovanou doplnenou úpravou sa v podmienkach územnej samosprávy v rokoch 2009 a 2010 nebudú musieť uplatňovať princípy o zostavovaní rozpočtu ustanovené v § 10 ods. 7 ani dodržať obmedzenia pre použitie príjmov kapitálového rozpočtu na úhradu výdavkov bežného rozpočtu. Rovnako počas týchto rokov obce a vyššie územné celky nebudú povinní uplatniť ustanovenia § 12 ods. 3 a § 14 ods. 2 písm. c) o vykonávaní zmien rozpočtu v priebehu roka s cieľom zabezpečiť vyrovnanosť bežného rozpočtu na konci rozpočtového roka. Navrhované doplnené ustanovenia sa však neuplatnia v roku 2010 pri zostavení rozpočtu na roky 2011 až 2013.

čl. I

čl. I bod 1 §
Na základe poznatkov z aplikačnej praxe sa súčasne platné znenie navrhuje spresniť doplnením spôsobu vyčíslenia prebytku resp. schodku rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku podľa § 10 ods. 3 písm. a) a b) tak, že do tohto vyčíslenia sa nezapočítavajú príjmové a výdavkové finančné operácie.

čl. I bod 2 §
V súčasnosti ministerstvo financií prerokúva so zástupcami obcí a vyšších územných celkov návrh ich finančných vzťahov so štátnym rozpočtom. Príprava návrhu rozpočtu verejnej správy si vyžaduje komplexné informácie za všetky subjekty verejnej správy, preto sa navrhuje súčasne prerokovať aj predpokladaný vývoj príjmov, výdavkov vrátane očakávaného kladného alebo záporného rozdielu (salda) medzi príjmami a výdavkami súhrnu rozpočtov obcí a vyšších územných celkov, ktoré sú tiež súčasťou rozpočtu verejnej správy.

čl. I bod 3 §
Navrhuje sa doplnenie odseku 5, podľa ktorého môže obecné zastupiteľstvo obce do 2000 obyvateľov rozhodnúť o neuplatňovaní programovej štruktúry v rozpočte obce.

čl. I bod 4 §
Súčasne platné znenie sa navrhuje doplniť ustanovením o spôsobe vyčíslenia schodku, resp. prebytku rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku ako subjektov verejnej správy v nadväznosti na vyčíslenie schodku alebo prebytku rozpočtu verejnej správy na príslušný rozpočtový rok v súlade s jednotnou metodikou platnou pre Európsku úniu (ESA 95), podľa ktorej výsledok hospodárenia ovplyvňujú položky časového rozlíšenia vrátane zmeny stavu záväzkov a pohľadávok.

čl. I bod 5 až 7 §
Upresňuje sa terminológia v súlade so zákonom o účtovníctve.

čl. I bod 8 §
Platná právna úprava umožňuje poskytovanie dotácií z rozpočtu obce alebo z rozpočtu vyššieho územného celku. Navrhuje sa doplniť spôsob uplatňovania sankcií pri porušení finančnej disciplíny a tým jednoznačne upraviť sankcionovanie odkazom na postup podľa osobitného predpisu (§ 31 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy) za nedodržanie podmienok pri poskytovaní dotácií zo svojho rozpočtu.

čl. I bod 9 §
V nadväznosti na platnú úpravu ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti sa navrhuje doplnenie nového odseku 2 s odkazom na čl. 9 ods. 1 tohto zákona. Viacročný rozpočet sú subjekty verejnej správy povinné zostavovať nielen v štruktúre na tri rozpočtové roky, ale tento obsahuje aj údaje o plnení rozpočtu bežného roka a údaje o skutočnom plnení rozpočtu za predchádzajúce dva rozpočtové roky. Rozpočtový dokument teda obsahuje údaje za dva predchádzajúce roky, bežný rozpočtový rok (schválený aj očakávaná skutočnosť) a tri nasledujúce rozpočtové roky.

čl. I bod 10 §
Navrhovaná zmena vychádza z vymedzenia rozpočtu verejnej správy, ktorého súčasťou sú aj rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov. Je preto potrebné, aby pri zostavovaní svojich rozpočtov obce a vyššie územné celky vychádzali z ukazovateľov vládou schváleného rozpočtu verejnej správy.

čl. I bod 11 §
Na základe poznatkov z aplikačnej praxe sa v navrhovanom znení jednoznačne upresňuje minimálna úroveň uplatnenia ekonomickej klasifikácie pri predložení rozpočtu v členení podľa § 10 ods. 3 na schválenie zastupiteľstvu. Návrh stanovuje predkladať rozpočet obce a rozpočet vyššieho územného celku rozpísaný minimálne na úrovni hlavnej kategórie ekonomickej klasifikácie rozpočtovej klasifikácie (prvá úroveň v číselnom kóde ekonomickej klasifikácie označená trojmiestnym kódom končiacim dvoma nulami). Súčasne obec a vyšší územný celok predkladajú na schválenie aj rozpočet výdavkov podľa programu obce a programu vyššieho územného celku minimálne na úrovni programov. V novom znení odseku 5 ide len o legislatívno-technickú úpravu spojením súčasne platného odseku 4 a 5 do jedného odseku, v ktorom sa obsah doterajších ustanovení vecne nemení.

čl. I bod 12 §
Navrhuje sa doplnenie nového odseku 8, ktorý nadväzuje na Ústavný zákon č. 493/2011 Z. z. V nadväznosti na povinnosti platné pre obce a vyššie územné celky vymedzené v čl. 5, 12 a 13 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. vo vzťahu k dlhu verejnej správy, sú subjekty územnej samosprávy pri zostavovaní a schvaľovaní svojich rozpočtov povinné postupovať nielen podľa § 10 zákona, ale v prípadoch uvedených v cit. článkoch aj v súlade s predmetnými ustanoveniami.

čl. I bod 13 §
Súčasná právna úprava zákona vymedzuje v § 10 zostavenie bežného rozpočtu obce a vyššieho územného celku ako vyrovnaného alebo prebytkového. V odseku 9 (predtým odsek 8) tohto paragrafu zákon vymedzuje výnimky z uvedeného pravidla vo vzťahu k použitiu prostriedkov rezervného fondu obce alebo vyššieho územného celku na úhradu výdavkov bežného rozpočtu. V návrhu sa zvyšuje rozsah výnimiek z uvedeného pravidla o možnosť použiť so súhlasom príslušného zastupiteľstva prostriedky rezervného fondu aj na úhradu záväzkov bežného rozpočtu z minulých rokov, najviac však v sume prebytku bežného rozpočtu obce alebo vyššieho územného celku vykázaného za predchádzajúci rozpočtový rok. Navrhovanou úpravou sa umožní obciam a vyšším územným celkom použitie časti objemu prostriedkov rozpočtovaných v rámci bežného rozpočtu predchádzajúceho roka aj v nasledujúcom rozpočtovom roku, aj keď tieto už do ďalšieho roka vstupujú ako prostriedky finančných operácii a ich zapojenie do rozpočtu v nasledujúcom roku má za následok schodok bežného rozpočtu (napr. pri financovaní SAD a pod.).

čl. I bod 14 a 15 §
Súčasná právna úprava hospodárenia obcí a vyšších územných celkov počas rozpočtového provizória určuje reguláciu výdavkov v rozsahu 1/12 celkových výdavkov rozpočtu predchádzajúceho rozpočtového roka. Návrh upresňuje postup obce a vyššieho územného celku pri regulácii 1/12 celkových výdavkov rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku tak, že regulácia výdavkov bude vychádzať zo schváleného rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku na začiatku predchádzajúceho rozpočtového roka, t. j. prvého schváleného rozpočtu na príslušný rozpočtový rok bez zmien vykonaných rozpočtovými opatreniami počas rozpočtového roka. Na základe poznatkov z aplikačnej praxe sa ďalej navrhuje doplnenie podmienok hospodárenia počas rozpočtového provizória, ktoré smerujú k časovému ohraničeniu hospodárenia obcí a vyšších územných celkov v tomto režime. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje počas trvania rozpočtového provizória obmedziť poskytovanie dotácií z rozpočtu obce a z rozpočtu vyššieho územného celku podľa § 7 ods. 4 a § 8 ods. 5 tohto zákona s výnimkou takých finančných prostriedkov, ktoré sa poskytujú na základe osobitného predpisu, napr. poskytovanie prostriedkov z rozpočtu …

čl. I bod 16 §
Navrhuje sa zosúladiť terminológiu § 12 ods. 4 vo vzťahu k úprave zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Obce a vyššie územné celky poskytujú ministerstvu financií potrebné údaje o svojom hospodárení na účely zostavenia návrhu rozpočtu verejnej správy, návrhu štátneho záverečného účtu a návrhu súhrnnej výročnej správy Slovenskej republiky. Zároveň sa návrhom zabezpečuje poskytovanie údajov obcami a vyššími územnými celkami na účely zostavenia návrhu rozpočtu verejnej správy prostredníctvom rozpočtového informačného systému pre samosprávu RIS.SAM v správe ministerstva financií (ďalej len „rozpočtový informačný systém“). Návrh obsahuje špecifikáciu termínov a postupov pri poskytovaní údajov, ktoré budú obce a vyššie územné celky vkladať do rozpočtového informačného systému. V prípade ak obec alebo vyšší územný celok schváli svoj rozpočet do 31.12. bežného roka, najneskôr do 10.januára nasledujúceho rozpočtového roka poskytne údaje do rozpočtového informačného systému minimálne na úrovni hlavnej kategórie ekonomickej klasifikácie rozpočtovej klasifikácie s cieľom zabezpečiť v skrátenom čase základné informácie o schválených rozpočtoch subjektov územnej samosprávy na príslušný …

čl. I bod 17 §
V nadväznosti na vnútorné členenie rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku, ktoré obsahuje okrem časti príjmov a výdavkov aj časť finančných operácií, je potrebné začleniť medzi rozpočtové opatrenia aj zmeny rozpočtu, ktoré sa týkajú finančných operácií. Navrhovaná úprava vychádza z poznatkov z aplikačnej praxe, na základe ktorých sa zavádza rozpočtové opatrenie, v ktorom sa premietajú zmeny rozpočtu v časti finančných operácií. Rozpočtové opatrenia, ktoré zákon v § 14 ods. 2 definuje, sú kompatibilné s terminológiou uvedenou v zákone č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy, t.j. ide o druhy rozpočtových opatrení označené ako „povolené prekročenie“ alebo „viazanie“, ktorými sa vykonáva „zvýšenie“ alebo „zníženie“ ich výdavkov, resp. príjmov.

čl. I bod 18 §
V záujme zabezpečenia stabilného vývoja parametrov rozpočtu verejnej správy vo vzťahu k rozpočtom územnej samosprávy v rámci rozpočtového roka sa navrhuje regulácia vykonávania zmien v rozpočtoch územnej samosprávy v časti finančných operácií, ktoré významne ovplyvňujú vyčíslenie prebytku, resp. schodku rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku. Navrhuje sa limitovať vykonávané zmeny v rámci finančných operácií v termíne do 30. júna príslušného rozpočtového roka. V tomto termíne by malo byť zo strany územnej samosprávy rozhodnuté, aký rozsah prostriedkov finančných operácií použije na financovanie svojich úloh v príslušnom rozpočtovom roku. Po tomto termíne vykonávanie zmien v rozpočte sa navrhuje obmedziť len na také zmeny, ktoré nezvýšia deficit v metodike ESA 95. Návrh výnimočne pripúšťa vykonávanie zmien rozpočtu s negatívnym vplyvom na rozpočet aj po tomto termíne, a to v prípade potreby úhrady výdavkov na odstránenie havarijného stavu majetku obce alebo majetku vyššieho územného celku alebo na likvidáciu škôd spôsobených živelnými pohromami alebo inou mimoriadnou okolnosťou a výdavkov súvisiacich s financovaním spoločných programov …

čl. I bod 19 §
Upresňuje sa terminológia v súlade so zákonom o účtovníctve obdobne ako v bodoch 6 a 7.

čl. I bod 20 §
Na základe poznatkov z aplikačnej praxe sa navrhuje spresniť ustanovenie, ktoré definuje zdroje tvorby peňažných fondov obce alebo vyššieho územného celku. Zostatky prostriedkov návratných zdrojov financovania nepoužité v príslušnom rozpočtovom roku nie sú zdrojom tvorby peňažných fondov obce alebo vyššieho územného celku, preto sa v ustanovení § 15 navrhuje doplniť výnimku, ktorá takéto prostriedky zo zdrojov tvorby peňažných fondov vylučuje.

čl. I bod 21 §
Spresňuje sa úprava ustanovenia v súvislosti s povinnosťou obce alebo vyššieho územného celku dať si overiť okrem účtovnej závierky aj svoje rozpočtové hospodárenie. Nové znenie druhej vety konkretizuje ustanovenia, ktoré audítor preverí podľa tohto zákona. Ide o dodržanie podmienok pri zostavovaní rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku podľa § 10 ods. 7 a 8, povinnosť prerokovania záverečného účtu obce a záverečného účtu vyššieho územného celku v § 16 ods. 12, dodržiavanie podmienok § 17 pre prijímanie a používanie návratných zdrojov financovania a podmienky pre zavedenie ozdravného režimu, resp. nútenej správy obce uvedenej v § 19 ods.1.

čl. I bod 22 §
Právna úprava prijatá zákonom č. 583/2004 Z. z. od roku 2005 zamedzuje obciam a vyšším územným celkom prevziať záruku za úver, pôžičku a iný dlh fyzickej osoby a právnickej osoby s výnimkou prevzatia záruky obce za poskytnutie návratnej finančnej výpomoci zo štátneho rozpočtu. Z uvedeného dôvodu je prehľad o poskytnutých zárukách podľa jednotlivých príjemcov, uvádzaný v rámci záverečného účtu obce alebo vyššieho územného celku neaktuálny. Preto sa navrhuje namiesto tejto informácie uvádzať v rámci záverečného účtu prehľad o poskytnutých dotáciách v zmysle § 7 ods. 4 a § 8 ods. 5 v členení podľa jednotlivých príjemcov. Uvedené je potrebné v rámci záverečného účtu uvádzať iba v prípade, ak obec a vyšší územný celok tento prehľad nezverejnili inak (web-stránka, úradná tabuľa apod.).

čl. I bod 23 §
Navrhuje sa v § 16 ods. 8 spresniť spôsob, ktorým sa vysporiadava schodok v rámci záverečného účtu. Úprava reaguje na skutočný stav, keď o spôsobe financovania schodku rozhodujú orgány obce alebo vyššieho územného celku už v priebehu príslušného rozpočtového roka a nie po jeho skončení pri prerokúvaní záverečného účtu obce alebo vyššieho územného celku. V rámci schvaľovania záverečného účtu teda obecné zastupiteľstvo alebo zastupiteľstvo vyššieho územného celku iba potvrdí spôsob vysporiadania schodku.

čl. I bod 24 §
Navrhuje sa sprísnenie ustanovenia o prerokovaní návrhu záverečného účtu na povinnosť prerokovať tento návrh najneskôr do 6 mesiacov po uplynutí rozpočtového roka z dôvodu vytvorenia komplexného legislatívneho rámca ukončenia predchádzajúceho rozpočtového roka a nadväznej tvorby rozpočtu na nasledujúci rozpočtový rok. Uvedené ustanovenie § 16 ods. 12 je aj v súčasnosti obligatórnym, ale doteraz nepodliehalo sankčnému mechanizmu ust. v § 20, ktoré môže byť uplatnené v prípade porušenia povinností vyplývajúcich z tohto zákona.

čl. I bod 25 §
Navrhuje sa nové znenie § 17 z dôvodu zmeny alebo doplnenia viacerých ustanovení. Predmetná úprava rozširuje okruh vstupu do záväzkových vzťahov, ktorých úhrada nemá dlhodobo narušiť vyrovnanosť bežného rozpočtu obce a vyššieho územného celku v nasledujúcich rozpočtových rokoch. Okrem záväzkov vyplývajúcich z návratných zdrojov financovania, sa táto podmienka bude vzťahovať aj na záväzky z investičných dodávateľských úverov. Pri dodávateľských úveroch ide o záväzky, do ktorých obce a vyššie územné celky vstupujú v rámci zmluvne uzavretých obchodných vzťahov s dodávateľmi tovarov, služieb a pod. Pre potreby tohto zákona sa investičnými dodávateľskými úvermi rozumejú všetky záväzky obce alebo vyššieho územného celku z prevzatia povinnosti splácať úver dodávateľa po dodaní investičného diela na základe zmluvy medzi obcou, resp. vyšším územným celkom a dodávateľom. Zákon v tomto prípade odkazuje na platné znenie Opatrenia Ministerstva financií SR z 22. novembra 2012 č. MF/21513/2012-31, ktorým sa ustanovuje usporiadanie, obsahové vymedzenie, spôsob, termín a miesto predkladania informácií z účtovníctva a údajov potrebných na účely hodnotenia plnenia rozpočtu …

čl. I bod 26 §
Precízuje sa úprava postupov obce alebo vyššieho územného celku vo vzťahu k ich podnikateľskej činnosti. Toto ustanovenie sa doplňuje z dôvodu zabezpečenia úplnosti a súladu pojmov pri definovaní zisku a postupov pri vykonávaní podnikateľskej činnosti so súčasne platným znením zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Ďalej sa dopĺňa postup subjektov územnej samosprávy v prípade stratovosti podnikateľskej činnosti.

čl. I bod 27 §
V súčasnosti sa § 19 nevzťahuje na vyššie územné celky. Vypustením slova „obce“ v nadpise v spojitosti s novým odsekom 29 v § 19 sa navrhuje uplatňovanie ustanovení o ozdravnom režime a nútenej správe aj v prípade vyšších územných celkov. Ozdravný režim a nútená správa podľa tohto zákona sa vzťahujú na obce (a mestské časti Bratislavy a Košíc) a vyššie územné celky.

čl. I bod 28 §
Navrhuje sa doplnenie § 19 odseku 1, kde sa pre potreby zavedenia ozdravného režimu a nútenej správy nebudú do celkovej výšky záväzkov obce po lehote splatnosti 60 dní započítavať záväzky zo zmlúv uzatvorených v rámci spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie, operačných programov spadajúcich do cieľa Európska územná spolupráca a programov financovaných na základe medzinárodných zmlúv o poskytnutí grantu uzatvorených medzi Slovenskou republikou a inými štátmi najviac v sume zmluvne dohodnutého nenávratného finančného príspevku. V súčasnosti sa obce môžu dostať do ozdravného režimu aj z dôvodu oneskorenia takto zmluvne dohodnutých platieb. Uvedená právna úprava týmto zamedzí zavedeniu ozdravného režimu, resp. nútenej správy iba z takého dôvodu, ktorý obec väčšinou nie je schopná ovplyvniť.

čl. I bod 29 §
Navrhovaná právna úprava obdobne ako v platnom znení vzťahujúcom sa k režimu nútenej správy zamedzuje vyplácanie odmien všetkým orgánom aj zamestnancom obce počas trvania jej ozdravného režimu z dôvodu úspory prostriedkov obce. Starostovi obce zamedzuje vyplácanie odmien osobitný predpis, ktorým je zákon č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest.

čl. I bod 30 §
Súčasná právna úprava explicitne neustanovuje povinnosť obce predkladať ministerstvu financií potrebnú dokumentáciu aj po skončení ozdravného režimu predĺženého o ďalších najviac 90 dní, preto sa navrhuje doplnenie ustanovenia § 19 ods. 8 aj o túto povinnosť. Ďalej sa navrhuje doplnenie možnosti ukončenia ozdravného režimu aj pred skončením 90 dní v prípade, ak obec zníži objem svojich uznaných záväzkov po lehote splatnosti 60 dní pod hranicu 15 % skutočných bežných príjmov predchádzajúceho rozpočtového roka aj skôr ako uplynie táto lehota.

čl. I bod 31 §
Navrhuje sa doplnenie ustanovenia § 19 ods. 9 písm. c). Návrh umožňuje ministerstvu financií rozhodnúť o zavedení nútenej správy nad obcou aj v prípade opakovaného nedodržania povinností predkladania finančných výkazov v súlade s povinnosťou ich predkladania podľa zákona č. 291/2002 Z. z. o štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ministerstvo financií podmienky zavedenia ozdravného režimu a nútenej správy pravidelne monitoruje zo štvrťročných výkazov predkladaných obcami. Obce, ktoré nepredkladajú opakovane výkazy o svojom hospodárení sú mimo tohto monitoringu, z čoho je možné predpokladať, že hospodárenie v takejto obci môže byť ohrozené.

čl. I bod 32 §
Ide o legislatívno–technické upresnenie kritérií pre výber núteného správcu rovnako ako sú uvedené v § 19 ods. 13 písm. c).

čl. I bod 33 §
Vypustenie časti odseku 23 sa navrhuje z dôvodu novej úpravy v bode 35.

čl. I bod 34 §
Doplňuje sa ustanovenie o skončení nútenej správy. V nadväznosti na úpravu odseku 14 o začatí nútenej správy sa doplňuje osobitný postup v konaní aj v prípade skončenia nútenej správy. Ministerstvo financií rozhodne o zrušení nútenej správy najneskôr do 60 dní odo dňa začatia konania. Ak ministerstvo financií zruší nútenú správu, túto skutočnosť v rovnakej lehote oznámi písomne obci, nútenému správcovi a príslušnému daňovému úradu. Rozhodnutie o skončení nútenej správy obsahuje aj dátum, od ktorého sa nútená správa zrušuje spolu so zdôvodnením jej skončenia.

čl. I bod 35 §
Dopĺňajú sa nové odseky 28 a 29, ktorými sa upravujú osobitosti ozdravného režimu a nútenej správy vo vzťahu k mestským častiam Bratislavy a Košíc. Mestské časti Bratislavy a Košíc podľa platnej legislatívy majú len obmedzenú možnosť samostatne rozhodovať o základných ekonomických nástrojoch v rámci svojho hospodárenia (napr. o svojich daňových príjmoch, resp. o hospodárení s majetkom). Rozhodujúcimi predpismi sú v tomto prípade zákony o hlavnom meste Bratislave, resp. meste Košice. V zmysle týchto zákonov podrobnosti upravujú štatúty týchto miest, ktoré schvaľuje mestské zastupiteľstvo a teda mesto môže rozhodnúť o zmene kompetencií mestskej časti v rámci jej hospodárenia. Podľa nového odseku 28 sa na mestské časti ako samostatné právnické osoby budú naďalej vzťahovať ustanovenia týkajúce sa ozdravného režimu a nútenej správy, pričom vo vzťahu k týmto mestským častiam ako súčasti Bratislavy a Košíc vykonávajúcimi územnú samosprávu patriacu obci bude pôsobnosť ministerstva financií v tejto oblasti zverená mestu Bratislava a Košice. Ministerstvo financií teda bude mať aj naďalej kompetencie v oblasti ozdravného …

čl. I bod 36 §
Ide o úpravu v súvislosti s prechodom slovenskej meny na menu euro od 1.1.2009 pri ukladaní pokút za neplnenie povinností vyplývajúcich zo zákona. Ďalej sa navrhuje zvýšenie hornej hranice pokuty za nesplnenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, ktorú môže ministerstvo financií uložiť. Tento krok nadväzuje na rozšírenie povinností, ktoré novela zákona ukladá subjektom územnej samosprávy v oblasti pravidiel hospodárenia, rozpočtového procesu a zadlžovania. Sleduje sa tak posilnenie motivačného a preventívneho účinku tohto nástroja so snahou o zvýšenie rešpektu pri dodržiavaní povinností ukladaných týmto zákonom, kde primeraná výška pokút bude mať v dostatočnej miere odradzujúci účinok od nerešpektovania povinností stanovených v tomto zákone.

čl. I bod 37 §
V prechodnom ustanovení sa určuje postupný časový rámec zapájania obcí a vyšších územných celkov do rozpočtového informačného systému a spôsob predkladania údajov. Subjekty územnej samosprávy budú povinné predkladať údaje do rozpočtového informačného systému od 1. januára 2014 v nadväznosti na ich postupné zapájanie do RIS.SAM v priebehu roka 2013. Zároveň sa navrhuje dostatočná časová legisvakancia na skončenie nútenej správy zavedenej ministerstvom financií v mestskej časti.

čl. XL
(zákon č. 583/2004 Z. z.) Na rozdiel od zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, v zákone o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy absentuje detailná úprava poskytovania dotácií z rozpočtov obcí a vyšších územných celkov. Preto novelizácia tohto zákona je vo svojej podstate zavedením zákonnej podmienky bezúhonnosti pre právnické osoby.

čl. IV

čl. IV bod 1 §
Súčasne platné vymedzenie návratných zdrojov financovania sa navrhuje doplniť o dodávateľské úvery, čím sa zabezpečuje použitie návratných zdrojov financovania vrátane dodávateľských úverov len na kapitálové výdavky. V praxi sa tak zamedzí obchádzaniu pravidla používania návratných zdrojov financovania iba na kapitálové výdavky využívaním týchto dlhových nástrojov na financovanie bežných výdavkov obce alebo vyššieho územného celku.

čl. IV bod 2 §
Ide o zosúladenie možnosti poskytovania dotácií z rozpočtu vyššieho územného celku rovnako ako už v súčasnosti má možnosť poskytovať obec, teda nielen právnickým osobám a fyzickým osobám, ktoré majú sídlo alebo trvalý pobyt na území vyššieho územného celku, ale aj tým ktorí pôsobia na jeho území, alebo poskytujú služby obyvateľom vyššieho územného celku.

čl. IV bod 3 §
Návrhom sa zvýši informovanosť o verejných financiách prostredníctvom zverejňovania údajov, ktoré obce a vyššie územné celky poskytujú o svojom hospodárení na účely zostavenia návrhu rozpočtu verejnej správy, návrhu štátneho záverečného účtu a návrhu súhrnnej výročnej správy Slovenskej republiky na webovom sídle MF SR.

čl. IV bod 4 §
Návrhom sa zabezpečuje možnosť použitia prostriedkov zo štátnych finančných aktív vo forme návratných finančných výpomocí na všetky výdavky územnej samosprávy podľa účelového určenia stanoveného poskytovateľom na základe zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

čl. IV bod 5 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s vložením nového odseku 8 v § 19.

čl. IV bod 6 §
V nadväznosti na prístup k rozpočtovaniu subjektov verejnej správy, podľa ktorého sa do rozpočtu zahŕňajú všetky prostriedky, s ktorými subjekt verejnej správy hospodári, navrhuje sa rovnaká právna úprava ako v zákone č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vo vzťahu k rozpočtovým a príspevkovým organizáciám aj v prípade, ak vykonáva podnikateľskú činnosť obec alebo vyšší územný celok, t. j. rovnako sa príjmy a výdavky na podnikateľskú činnosť obce a vyššieho územného celku budú rozpočtovať a sledovať na samostatnom účte.

čl. IV bod 7 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s vložením nového odseku 8 v § 19.

čl. IV bod 8 §
Počas hospodárenia v ozdravnom režime sa navrhuje zaviesť možnosť prijať po predchádzajúcom súhlase ministerstva financií návratné zdroje financovania len na splatenie záväzkov, z dôvodu neuhradenia ktorých sa subjekt územnej samosprávy dostal do ozdravného režimu. Ustanovenie § 17 ods. 2 sa v takomto prípade nepoužije, čo znamená, že v takomto prípade návratné zdroje financovania bude možné použiť nielen na kapitálové výdavky.

čl. IV bod 9 až 12 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s vložením nového odseku 8 v § 19.

čl. IV bod 13 §
Prechodným ustanovením § 21f sa zabezpečuje realizácia právnych vzťahov vyplývajúcich z neinvestičných dodávateľských úverov obce alebo vyššieho územného celku, ktoré vznikli pred 1. januárom 2019 podľa regulácie doterajšieho znenia zákona č. 583/2004 Z. z. Znamená to, že zmluvy o neinvestičných dodávateľských úveroch uzatvorené pred týmto termínom sa budú realizovať v dohodnutom znení, pričom od 1. januára 2019 už obce a vyššie územné celky budú môcť vstupovať len do záväzkov z investičných dodávateľských úverov. Obciam a vyšším územným celkom sa tak poskytuje dostatočná legisvakačná lehota, ktorá zohľadňuje aj ukončenie politického cyklu v mestách a obciach v roku 2018.

čl. IV bod 14
Ide o legislatívno-technickú úpravu vo vzťahu k transformácii „Správ finančnej kontroly“ na „Úrad vládneho auditu“ v nadväznosti na nový zákon o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

čl. I

čl. I bod 1.
Navrhuje sa § 7 ods. 1 písmeno d) spresniť tak, aby bolo jasné, že mesto, mestská časť a obec môže použiť svoje prostriedky aj na údržbu a zhodnocovanie komunikácií, ktoré sú verejne prístupné, využívané obyvateľmi na verejný účel, ale nie sú zaradené do siete miestnych komunikácií, resp. de jure neexistujú. Zároveň samotný proces pasportizácie je zdĺhavý a už v súčasnosti treba na mnohých komunikáciách riešiť zlý technický, ba až havarijný stav.

čl. I

čl. I bod 1 a 2 §
Samospráva už v súčasnosti poskytuje podľa § 7 ods. 2 a 4 a § 8 ods. 2, 4 a 5 zákona č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) rôzne formy dotácií, ktoré sú často poskytované ako bežné výdavky. Podľa platného znenia § 7 ods. 6 a § 8 ods. 7 zákona je povinnosťou zúčtovať takto poskytnuté dotácie do konca rozpočtového roka, v ktorom boli poskytnuté, čo je objektívne nemožné v prípade dotácií na investičné projekty vyžadujúce si ohlásenie stavebných úprav alebo stavebné povolenie vydané stavebným úradom, ktoré predchádza záväzné stanovisko samosprávy. Ide o procesy, ktoré trvajú mesiace, osobitne vo väčších mestách, ktoré zároveň poskytujú dotácie vo väčšom množstve. Ak k zákonným lehotám na vydanie záväzného stanoviska a v zmysle stavebného zákona pripočítame proces transparentného predkladania žiadostí o dotácie a ich hodnotenia prostredníctvom dotačných komisií, na realizáciu projektu zostane veľmi málo času a na jeho …

čl. I bod 3 §
Ustanovujú sa prechodné ustanovenia spôsobom, ktorý samospráve umožní, aby mohla nové pravidlá týkajúce sa spôsobu zúčtovania dotácií s rozpočtom samosprávy použiť aj na dotácie poskytnuté v tomto rozpočtovom roku. Podmienkou je, že si náležite upraví pravidlá, na základe ktorých sa dotácie poskytujú.

čl. I

čl. I bod 1 až 4 §
Podľa platného znenia § 19 zákona neexituje riešenie pre oddlženie obcí, miest a mestských častí, ktoré sa nachádzajú v nútenej správe a snažia sa svoje dlhy plniť v rámci rozpočtových možností. Návrh zákona ponúka riešenie, ktoré značne predlženým obciam, mestám a mestským častiam umožní, aby sa po uplynutí v zákone predpokladanej lehoty zbavili svojich dlhov. Podmienkou zbavenia sa dlhu je, že počas 15 rokov v nútenej správe obec spláca toľko koľko jej umožňuje jej rozpočet. Po uplynutí uvedenej lehoty sa vo zvyšnej časti stávajú dlhy nevymáhateľné. V prípadoch už zavedenej nútenej správy lehota 15 rokov na uspokojenie pohľadávok neuplynie skôr ako jeden rok odo dňa účinnosti tohto zákona.

čl. I bod 5 §
Ustanovujú sa prechodné ustanovenia, ktoré obciam, mestám a mestským častiam umožnia, aby sa mohli nové pravidlá týkajúce oddlženia aplikovať aj na obce, ktoré sa už v nútenej správe nachádzajú.

čl. II
Navrhovanou doplnenou úpravou sa v podmienkach územnej samosprávy do konca roka 2024 nebudú musieť uplatňovať princípy o zostavovaní bežného rozpočtu ustanovené v § 10 ods. 7 vo vzťahu k použitiu rezervného fondu na úhradu výdavkov bežného rozpočtu. Rovnako počas tohto obdobia obce a vyššie územné celky nebudú povinní uplatniť ustanovenia § 12 ods. 3 a § 14 ods. 3 o vykonávaní zmien rozpočtu v priebehu roka s cieľom zabezpečiť vyrovnanosť bežného rozpočtu na konci rozpočtového roka. Navrhované doplnené ustanovenia sa však neuplatnia pri zostavení rozpočtu na roky 2025 až 2027.

čl. III
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je vypracovaný v nadväznosti na novelizáciu zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy, ktorá reflektuje nový rámec fiškálnych pravidiel Európskej únie vrátane národného strednodobého fiškálno-štrukturálneho plánu a limitu verejných výdavkov. V súčasnosti ministerstvo financií prerokúva so zástupcami obcí a vyšších územných celkov návrh ich finančných vzťahov so štátnym rozpočtom pred predložením programu stability a pred predložením návrhu rozpočtu verejnej správy na rokovanie vlády Slovenskej republiky. Navrhuje sa vypustenie rokovania k programu stability, ktorý sa v budúcnosti nebude vypracovávať. Rokovania k programu stability prebiehali v krátkom čase od schvaľovania rozpočtu na príslušný rozpočtový rok, nepriniesli veľa zmien oproti schválenému rozpočtu v čase, keď ministerstvo financií ešte nedisponuje novými zásadnými údajmi. Nový národný strednodobý fiškálno-štrukturálny plán už nebude pripravovaný na ročnej báze, ale na dlhšie obdobie. Súčasne platné znenie sa navrhuje …

čl. I
Navrhovanou zmenou sa v podmienkach územnej samosprávy do konca roka 2025 nebudú musieť uplatňovať princípy o zostavovaní bežného rozpočtu ustanovené v § 10 ods. 7 vo vzťahu k použitiu rezervného fondu na úhradu výdavkov bežného rozpočtu. Rovnako počas tohto obdobia obce a vyššie územné celky nebudú povinní uplatniť ustanovenia § 12 ods. 3 a § 14 ods. 3 o vykonávaní zmien rozpočtu v priebehu roka s cieľom zabezpečiť vyrovnanosť bežného rozpočtu na konci rozpočtového roka. Navrhované doplnené ustanovenia sa však neuplatnia pri zostavení rozpočtu na roky 2026 až 2028.

čl. I

čl. I bod 1 §
Navrhuje sa nové znenie § 26 ods. 11, ktorého jadrom je kľúčová normatívna veta ukladajúca štátnym rozpočtovým organizáciám a štátnymi príspevkovým organizáciám povinnosť dodržiavať limity výdavkov pre obstaranie osobného automobilu určeného výlučne na prepravu osôb uvedené v prílohe č. 2. Ponecháva sa doterajšia úprava z nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 419/2014 Z. z., podľa ktorej pre ekologická vozidlá platia limity vyššie o 30% oproti limitom sa na obstaranie „klasických“ osobných automobilov (so spaľovacími motormi).

čl. I bod 2 §
Vzhľadom na doplnenie prílohy č. 2, je potrebné doterajšiu prílohu bez poradového čísla označiť poradovým číslom 1; legislatívno-technická zmena.

čl. I bod 3 §
Zrušuje sa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 419/2014 Z. z. o limitoch výdavkov na obstaranie osobných automobilov štátnymi rozpočtovými organizáciami a štátnymi príspevkovými organizáciami v znení neskorších predpisov, keďže obsah tohto nariadenia vlády Slovenskej republiky sa v pozmenenom znení zakotvuje priamo do zákona.

čl. I bod 5
Dopĺňa sa príloha č. 2, ktorá určuje limity výdavkov na obstaranie osobných automobilov štátnymi rozpočtovými organizáciami a štátnymi príspevkovými organizáciami.