zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení

čl. II
Navrhovanou novelizáciu zákona Slovenskej národnej rady č.369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov sa zabezpečuje súlad s príslušnými ustanoveniami návrhu zákona o rozpočtových pravidlách.

čl. II bod 1 až 3 §
Navrhované úpravy zabezpečujú súlad s vymedzením sústavy vlastných príjmov rozpočtu obce a ďalších zdrojov financovania úloh a kompetencií obcí s návrhom zákona.

čl. II bod 4 §
Vypustenie ustanovenie § 9 ods. 2 sa navrhuje z dôvodu duplicitnej úpravy v návrhu zákona.

čl. II bod 5
Legislatívno-technická úprava a aktualizácia príslušných odkazov na nové právne predpisy.

čl. II bod 6 §
Navrhovanou úpravou ustanovenia § 11 ods. 4 písm. b) sa zosúlaďujú pravidlá používania návratných zdrojov financovania podľa návrhu zákona o rozpočtových pravidlách.

čl. II bod 7 §
Rozšírením úloh hlavného kontrolóra obce navrhovaných v zákone o rozpočtových pravidlách na úseku kontroly dodržiavania pravidiel používania návratných zdrojov financovania a úloh pri hospodárení obce v ozdravnom režime a počas nútenej správy sa reaguje v zákone o obecnom zriadení možnosť plnenia úloh hlavného kontrolóra obce upravených aj iným zákonom.

čl. II bod 8
Legislatívno-technická úprava a aktualizácia odkazu vo vzťahu k úprave výkonu finančnej kontroly.

čl. II až XXIII
So zreteľom na dôvody uvedené vo všeobecnej časti bolo potrebné navrhnúť zmeny v zákonoch, podľa ktorých sa doteraz bezúhonnosť preukazuje odpisom registra trestov a nejde o prípady ustanovené v § 14. Novelou príslušných zákonov sa teda preukázanie bezúhonnosti a prípadne aj spoľahlivosti prenáša z odpisu registra trestov na výpis z registra trestov. V tomto prípade ide o návrh novely zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov v čl. II (funkcia hlavného kontrolóra), návrh novely zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 164/1996 Z. z. o dráhach a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. v živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v čl. IV, návrh novely zákona č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení neskorších predpisov v čl. VII, návrh novely zákona č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v čl. X, návrh novely zákona č. 549/2003 Z. …

čl. III a článku VI (Zákon o obecnom zriadení, zákon o samosprávnych krajoch)
Navrhovaná úprava v čl. I (bod 1 a 135) si vyžaduje doplnenie zákona SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, ako aj zákona č. 302/2001 Z.z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v situácii, ak súd na návrh prokurátora rozhodnutím vyslovil, že medzi všeobecne záväzným nariadením orgánu územnej samosprávy a zákonom je nesúlad. Navrhované úpravy týkajúce sa zverejňovania právoplatných rozhodnutí súdov významne prispejú k informovanosti fyzických a právnických osôb ako nositeľov práv a povinností založených všeobecne záväznými nariadeniami orgánov územnej samosprávy. Zvýši sa tým i kontrola najširšej verejnosti nad zákonnosťou rozhodovania orgánov samosprávy.

čl. I

čl. I bod 1 a 2 §
Vypúšťajú sa ustanovenia, ktoré na základe rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky nie sú v súlade s ústavou.

čl. I bod 3 §
Ustanovenie o moratóriu sa rozširuje o ďalší dôvod, a to vyhlásenie volieb do Európskeho parlamentu. Inštitút hlasovania obyvateľov obce sa terminologicky spresňuje vzhľadom na ústavu.

čl. I bod 4, 6, 7, 11 až 15, 19, 25, 32, 37, 41, 42, 48 a 80 §
Ide o legislatívno-technické úpravy, najmä aktualizáciu poznámok pod čiarou k príslušným odkazom tak, aby zodpovedali platnej právnej úprave a úpravu vnútorných odkazov.

čl. I bod 5, 10, 28 a 29 §
Terminológia zákona o obecnom zriadení sa zosúlaďuje s ústavou, ktorá ako jeden zo spôsobov uskutočňovania samosprávy obce ustanovuje inštitút zhromaždenia obyvateľov obce.

čl. I bod 8
Ide o zosúladenie ustanovenia so zákonom č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov v znení neskorších predpisov, ktorý v súvislosti s pobytom cudzincov na území Slovenskej republiky transformoval dlhodobý pobyt na prechodný pobyt.

čl. I bod 9 a 24 §
Zmeny v príslušných ustanoveniach sa uskutočňujú vzhľadom na terminológiu ústavy, ktorá ustanovuje o miestnom referende.

čl. I bod 16, 18, 20, 74, 75 a 82 §
Jednoslovná legislatívna skratka “poslanec” na skrátenie slov “poslanec obecného zastupiteľstva”, ktoré sa v zákone o obecnom zriadení používajú nejednotne, má odstrániť tento nedostatok. Vzhľadom na zavedenie uvedenej legislatívnej skratky sa v príslušných bodoch návrhu zákona vykonávajú potrebné úpravy.

čl. I bod 17 §
Ustanovuje sa právomoc súdu ako nezávislého štátneho orgánu na rozhodovanie sporov, ktoré vznikajú z verejnoprávnych zmlúv (správnych dohôd), ktorých účastníkmi sú obce, prípadne obec a štát. V právnom poriadku dosiaľ nie je určený orgán, ktorý by tieto spory rozhodoval. Verejnoprávna zmluva je dvojstranný alebo viacstranný právny úkon, ktorým vznikajú, menia sa alebo sa zrušujú práva a povinnosti v oblasti verejného práva. Podstatnými znakmi verejnoprávnej zmluvy sú teda realizácia úloh verejnej správy, jej uzavretím vznikajú vzťahy verejnoprávnej povahy s právotvornými (konštitutívnymi) účinkami a aspoň jeden zo subjektov tejto zmluvy je orgán verejnej správy. Účelom verejnoprávnej zmluvy je zabezpečiť plnenie verejnoprávnych úloh, čo tento typ zmluvy odlišuje od súkromnoprávnej zmluvy. Verejnoprávna zmluva sa posudzuje podľa svojho obsahu. Zákon o obecnom zriadení upravuje viacero verejnoprávnych zmlúv, napríklad dohodu o zlúčení obcí a dohodu o rozdelení obce (§ 2a), zmluvu uzavretú na účel uskutočnenia konkrétnej úlohy alebo činnosti, zmluvu o zriadení spoločného obecného úradu (§ 20a), zmluvu o zriadení združenia obcí (§ 20b). Taktiež …

čl. I bod 21 §
Úprava sa zosúlaďuje so zákonom č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov. Podľa citovaného zákona obec môže ukladať miestne dane, teda môže rozhodnúť o ich zavedení alebo zrušení, avšak uvedený miestny poplatok obec má povinnosť ukladať.

čl. I bod 22 §
Terminológia zákona o obecnom zriadení sa prispôsobuje terminológii ústavy.

čl. I bod 23 §
Zákon č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest v znení neskorších predpisov ustanovuje, že starostovi, ktorý nevykonáva funkciu v celom rozsahu (úväzkový starosta), patrí plat v pomernej časti zodpovedajúcej rozsahu vykonávanej funkcie. Jednoznačne sa ustanovuje, že určovanie úväzku starostu obce patrí do pôsobnosti obecného zastupiteľstva. V záujme právnej istoty starostu obce obecné zastupiteľstvo musí v dostatočnom predstihu pred komunálnymi voľbami určiť jeho úväzok na celé volebné obdobie. Počas volebného obdobia možno zmeniť (predĺžiť alebo skrátiť) úväzok starostu len na jeho návrh. Obecné zastupiteľstvo návrhom starostu obce nie je viazané. Pôsobnosť obecného zastupiteľstva týkajúca sa právneho postavenia hlavného kontrolóra a jeho platových náležitostí na rozdiel od platnej právnej úpravy sa sústreďuje v jednom ustanovení. Z pôsobnosti obecného zastupiteľstva sa vyčleňuje schvaľovanie poriadku odmeňovania zamestnancov obce, ktorý bude vydávať starosta, pretože je štatutárnym orgánom obce v pracovnoprávnych vzťahoch zamestnancov obce. Zároveň sa dopĺňa pôsobnosť obecného zastupiteľstva schvaľovať základný interný dokument obce – štatút, ako …

čl. I bod 26 a 27 §
Podľa ústavy jedným zo spôsobov uskutočňovania samosprávy obce je miestne referendum. Vzhľadom na význam tohto inštitútu priamej demokracie sa rozširuje jeho zákonná úprava týkajúca sa najmä spôsobu kreovania komisie pre miestne referendum a náležitostí oznámenia o vyhlásení miestneho referenda. Obec sa splnomocňuje, aby podrobnosti o organizácii miestneho referenda upravila na miestne podmienky právnym predpisom – všeobecne záväzným nariadením obce.

čl. I bod 30 §
Na základe poznatkov z praxe sa predlžuje lehota na uskutočnenie zasadnutí obecného zastupiteľstva, a to aspoň raz za tri mesiace. Najmä v letných mesiacoch, v čase dovoleniek je problém s uskutočnením zasadnutia poslaneckého zboru obce v terajšej lehote dvoch mesiacov. Naďalej sa však zachováva základný princíp, že obecné zastupiteľstvo sa schádza podľa potreby vzhľadom na aktuálnosť prerokúvanej problematiky. Na žiadosť najmenej jednej tretiny poslancov, kde sa predpokladá nevyhnutnosť urýchleného riešenia problematiky, sa musí zasadnutie obecného zastupiteľstva uskutočniť najneskôr do 15 dní. Prvé zasadnutie obecného zastupiteľstva po komunálnych voľbách sa musí konať do 30 dní od týchto volieb. Rokovanie obecného zastupiteľstva sa uskutočňuje len na území príslušnej obce. Navrhovaným riešením sa zabráni extrémnym situáciám, keď napríklad starosta obce zvolal rokovanie obecného zastupiteľstva dokonca mimo územia Slovenskej republiky.

čl. I bod 31 §
Upravuje sa mechanizmus zvolávania a vedenia zasadnutia obecného zastupiteľstva, ak tak neurobí starosta obce. V takomto prípade sa zverujú úlohy ďalším funkcionárom obce (zástupcovi starostu a iným poslancom). V určitých prípadoch sa zasadnutie obecného zastupiteľstva uskutoční na základe zákona. Precizuje sa úprava týkajúca sa rokovania obecného zastupiteľstva so zreteľom na zabezpečenie jeho plynulého priebehu. Určuje sa postup schvaľovania programu rokovania. Ustanovujú sa následky pre starostu obce, ak nedá hlasovať o návrhu programu alebo ak zasahuje do práva poslanca predkladať obecnému zastupiteľstvu návrhy.

čl. I bod 33
Rozširuje sa okruh osôb, ktorým sa na zasadnutí obecného zastupiteľstva slovo vždy udelí, a to o poslanca Európskeho parlamentu vzhľadom na skutočnosť, že poslanec Európskeho parlamentu je významným funkcionárom (verejným činiteľom) zastupujúcim Slovenskú republiku v Európskom parlamente.

čl. I bod 34 §
Ustanovenie sa spresňuje, pretože zvolať a viesť zasadnutie obecného zastupiteľstva a obecnej rady môže v zákonom ustanovených prípadoch aj iná osoba ako starosta obce.

čl. I bod 35 §
Pôsobnosti starostu pri vydávaní vnútorných predpisov obce sa prispôsobujú jeho postaveniu štatutárneho orgánu v pracovnoprávnych vzťahoch zamestnancov obce. Starosta obce bude povinný informovať poslancov obecného zastupiteľstva o vydaní organizačného poriadku obce vzhľadom na kompetenciu obecného zastupiteľstva rozhodovať o rozsahu finančných prostriedkov na činnosť obecného úradu.

čl. I bod 36 §
Správnym orgánom už nemá byť starosta obce, ale obec ako právnická osoba, za ktorú starosta koná aj v správnych (administratívnoprávnych) vzťahoch. Starosta obce ako štatutárny orgán obce bude môcť rozhodovanie v mene obce o právnych pomeroch právnych subjektov v oblasti verejnej správy zveriť príslušnému zamestnancovi obce.

čl. I bod 38 §
Z dôvodu zamedzenia stretu súkromného a verejného záujmu sa navrhuje vylúčiť zo sistačnej právomoci starostu obce uznesenie o vyhlásení miestneho referenda o jeho odvolaní z funkcie.

čl. I bod 39, 40, 52, 53 a 57 §
Vykonávajú sa nevyhnutné zmeny súvisiace s novou úpravou, podľa ktorej správnym orgánom už nebude starosta, ale obec ako verejnoprávna korporácia (bod 36).

čl. I bod 43 §
V uplynulom období sa rozšírili pôsobnosti obcí predovšetkým decentralizáciou pôsobností z orgánov štátnej správy. Táto situácia kladie zvýšené nároky na úroveň vedomostí starostu obce. Preto je žiaduce, aby starosta obce si prehlboval vedomosti potrebné na riadny výkon jeho funkcie.

čl. I bod 44 a 79 §
Účelom navrhovaných ustanovení je zabrániť situácii, aby funkciu starostu obce a poslanca obecného zastupiteľstva vykonávala osoba, ktorej mandát už zanikol a aby obec mohla požiadať o vyhlásenie nových volieb. Na ten účel sa ustanovuje oznamovacia povinnosť starostu obce a poslanca obecného zastupiteľstva o skutočnostiach, ktoré sú relevantné z hľadiska výkonu ich funkcie.

čl. I bod 45 §
Podľa doterajšej úpravy sa funkcia zástupcu starostu obsadzuje voľbou obecným zastupiteľstvom na návrh starostu obce vrátane vymedzenia rozsahu zastupovania. Častokrát však dochádza k situáciám, keď starosta podá návrh na voľbu svojho zástupcu, avšak obecné zastupiteľstvo ho neakceptuje. V snahe vyhnúť sa zbytočnému napätiu medzi orgánmi obce a so zreteľom na skutočnosť, že zástupca má zastupovať starostu obce a počas celého volebného obdobia s ním bezprostredne spolupracovať, umožňuje sa priamo starostovi obce, aby si spomedzi poslancov sám určil svojho zástupcu a určil mu aj rozsah zastupovania. Ak si starosta v ustanovenej lehote nezvolí svojho zástupcu, urobí tak obecné zastupiteľstvo. Vzhľadom na rozsah pôsobností starostu, umožňuje sa v obciach nad 20 000 obyvateľov, aby si starosta určil dvoch zástupcov a zároveň určil aj ich poradie, v ktorom ho zastupujú. Poverenie zastupovaním je formálny právny úkon, ktorý vyžaduje písomnú formu.

čl. I bod 46 §
Vypúšťa sa ustanovenie, ktoré vzhľadom na novoupravený § 12 (bod 31) by bolo duplicitné.

čl. I bod 47 §
Ak sú v obci určení dvaja zástupcovia starostu a starostovi zanikne mandát počas funkčného obdobia, ustanovuje sa pravidlo, že starostu zastupuje zástupca starostu určený ako prvý v poradí.

čl. I bod 49 §
V obecnom zastupiteľstve môžu byť zastúpené nielen politické strany, ale aj politické hnutia a nezávislí poslanci. Navrhovanou zmenou sa reaguje na uvedenú skutočnosť.

čl. I bod 50 §
Lehota na uskutočnenie zasadnutí obecnej rady sa predlžuje na tri mesiace, aby lepšie zodpovedala potrebám praxe. Zmena súvisí so zmenou lehoty na uskutočňovanie zasadnutí obecného zastupiteľstva. Keďže obecná rada sa má schádzať podľa potreby, nič jej nebráni, aby sa schádzala aj častejšie. Umožňuje sa, aby zasadnutie obecnej rady mohol zvolať a viesť aj zástupca starostu. Ide najmä o riešenie situácie, keď starosta je dlhodobo neprítomný.

čl. I bod 51 §
Spresňuje sa postavenie obecného úradu vzhľadom na úlohy, ktoré plní.

čl. I bod 54 §
Starosta, ako najvyšší výkonný orgán obce, má vo vzťahu k obecnému úradu riadiacu funkciu.

čl. I bod 55 §
Ustanovuje sa predmet úpravy organizačného poriadku obecného úradu.

čl. I bod 56 §
Sprísňuje sa spôsob odvolania hlavného kontrolóra obce. Pri odvolaní hlavného kontrolóra obce sa vyžaduje súhlas rovnakej väčšiny poslancov obecného zastupiteľstva ako pri jeho zvolení do funkcie.

čl. I bod 58 a 59 §
Vzhľadom na skutočnosť, že útvar hlavného kontrolóra obce je súčasťou obecného úradu, vykonávajú sa úpravy na zabránenie prípadným interpretačným problémom týkajúcim sa zaradenia tohto organizačného útvaru v rámci štruktúry obce.

čl. I bod 60 až 70 §
Prax registrových orgánov (obvodných úradov v sídlach krajov) potvrdzuje, že absencia zákonnej úpravy vedenia registra združení obcí vrátane jeho obsahových náležitostí a ich relevantnosti sťažuje výkon štátnej správy na tomto úseku. Ďalej sa spresňujú niektoré ustanovenia upravujúce problematiku združenia obcí, týkajúce sa najmä vzniku, zrušenia a zániku tohto typu právnických osôb.

čl. I bod 71 §
Ustanovenie sa vypúšťa ako nadbytočné, pretože na symboly mesta sa vzťahuje úprava symbolov obce. Navyše platné znenie je nesprávne, keďže mestské insígnie nepatria medzi symboly mesta, ale vyjadrujú postavenie osoby, ktorá mesto zastupuje (primátor mesta).

čl. I bod 72 §
Nahradením slova “predstavený” slovom “predstaviteľ” vo vzťahu k primátorovi mesta sa sleduje spresnenie jeho postavenia.

čl. I bod 73 §
Ustanovenie o zástupcoch primátora mesta sa vypúšťa z dôvodu úpravy zastupovania starostu obce, ktorá platí podporne.

čl. I bod 76 §
Spresňujú sa povinnosti poslanca obecného zastupiteľstva vzhľadom na zmenu v bode 23 [§ 11 ods. 4 písm. k)].

čl. I bod 77 a 78 §
Podmienky zániku mandátu poslanca z dôvodu jeho neúčasti na zasadnutí obecného zastupiteľstva sa upravujú tak, aby nespôsobovali interpretačné problémy a nenarúšali slobodný a nezávislý výkon poslaneckého mandátu.

čl. I bod 81 §
Upravuje sa poskytovanie odmien poslancom obecného zastupiteľstva. Pri poskytovaní odmien sa bude prihliadať na to, aké úlohy poslanec plní a koľko času venuje výkonu funkcie. Cieľom je diferencovane odmeňovať poslancov za činnosť, ktorú vykonali pre obec. Doposiaľ si poslanci schvaľujú odmeny, hoci chýbajú zákonné kritériá, podľa ktorých by sa pri udeľovaní odmien postupovalo. Ak obec neprijme zásady odmeňovania s uvedením príslušných pravidiel na udelenie odmeny, poslancovi obecného zastupiteľstva nemožno poskytnúť odmenu.

čl. I bod 83 §
Spresňuje sa vzťah k správnemu poriadku pri rozhodovaní obce o právnych pomeroch právnych subjektov v oblasti verejnej správy. Výkon všeobecného dozoru prokurátora nad dôsledným vykonávaním a zachovávaním zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov komplexne vrátane obcí upravuje zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov. Vzhľadom na túto skutočnosť je úprava predmetnej problematiky v zákone o obecnom zriadení neopodstatnená. Namiesto uvedenej problematiky sa v novom znení tohto ustanovenia navrhuje v záujme právnej istoty upraviť situáciu, ak Ústavný súd Slovenskej republiky vyhlási voľby do orgánu územnej samosprávy za neplatné alebo zruší ich výsledok. V tomto prípade sa uplatní nevyvrátiteľná domnienka o platnosti úkonov dotknutého orgánu.

čl. I bod 84 §
Ustanovuje sa pravidlo týkajúce sa významu slova “obec” v platnom právnom poriadku.

čl. I bod 85 §
V novom prechodnom ustanovení sa ustanovuje primeraná lehota, v ktorej obec je povinná upraviť rokovací poriadok obecného zastupiteľstva v súlade so zmenami vykonanými touto novelou.

čl. II

čl. II bod 1 a 2 §
Účelom zmeny § 2 ods. 4 je spresnenie právnej úpravy v nadväznosti na ustálenú aplikačnú prax. Navrhuje sa demonštratívnym výpočtom ustanoviť, čo je inou zmenou územia obce a tiež vylúčiť potrebu súhlasu či žiadosti obce v prípade zmeny, ktorá je vyvolaná zmenou štátnej hranice. Pokiaľ ide o pôsobnosť v rozhodovaní o týchto zmenách, tak ako doteraz, bude patriť okresnému úradu v sídle kraja, pretože ide o všeobecnú vnútornú správu štátu.

čl. II bod 3 §
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s novou organizáciou miestnej štátnej správy, ustanovenou zákonom č. 180/2013 Z. z.

čl. II bod 4 §
Zmeny v ustanoveniach o číslovaní budov sú dvojakého charakteru. Jednak v nadväznosti na úpravu adresy presnejšie definujú pôsobnosť obce na úseku číslovania budov a zosúlaďujú právny stav s potrebami aplikačnej praxe a platnou právnou terminológiou. Okrem toho sa v nadväznosti na potrebu aktuálnosti údajov registra adries ukladá povinnosť osobe určenej v kolaudačnom rozhodnutí požiadať o určenie súpisného čísla a orientačného čísla do 30 dní odo dňa právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia. Táto zmena má za cieľ dosiahnuť reálnu evidenciu existujúcich budov v registri adries. Nadväzne na túto povinnosť sa na účely zlepšenia orientácie na ulici a inom verejnom priestranstve ukladá povinnosť označiť budovu tabuľkou so súpisným a orientačným číslom.

čl. II bod 5 §
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s bodom 4.

čl. II bod 6 §
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s bodom 7.

čl. II bod 7 §
Predmetné ustanovenie obsahuje sankcie pre prípad porušenia povinností podľa tohto zákona. Sankcie sú odstupňované podľa závažnosti porušenej povinnosti.

čl. II bod 8 §
Prechodným ustanovením sa rieši splnenie novej povinnosti podľa § 2c ods. 3 vo vzťahu k už existujúcim stavbám.

čl. II bod 9
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s novou organizáciou miestnej štátnej správy, ustanovenou zákonom č. 180/2013 Z. z.

čl. II
V poznámke pod čiarou, na ktorú odkazuje ustanovenia zákona o obecnom zriadení, kde sa nachádza odkaz na zákon o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady sa dopĺňa aj odkaz na zákon o miestnom poplatku za rozvoj. Ide o legislatívno-technické ustanovenie.

čl. I

čl. I bod 1, 6, 8, 9, 12, 13, 17, 29, 35, 43, 51, 54, 55, 58, 61 a 62 §
V celom zákone sa najmä vzhľadom na jeho používateľov vykonáva aktualizácia citácií všeobecne záväzných právnych predpisov v poznámkach pod čiarou k príslušným odkazom, a ak je to nevyhnutné, aj zmena poradia odkazov na zabezpečenie ich postupnosti.

čl. I bod 2 a 33 §
Ak obec neplní svoje funkcie z dôvodu, že nebol ani v opakovaných voľbách zvolený niektorý z orgánov obce, ustanovuje sa možnosť pričleniť takúto obec k inej bezprostredne susediacej obci. Pričlenenie môže vykonať vláda nariadením bez narušenia hraníc územných obvodov okresov a krajov. Zámerom navrhovanej úpravy je ustanoviť mechanizmus pri zohľadnení demokratických princípov územnej samosprávy, ktorý umožní riešiť prípady dlhodobo nefunkčných obcí, teda obcí neschopných zabezpečovať ani základné samosprávne úlohy a činnosti. Obec, ktorá ani po dvoch po sebe nasledujúcich voľbách nemá zvolený nijaký orgán obce, čoho dôsledkom je, že nemá kto za túto právnickú osobu konať, prestáva spĺňať jednu z podstatných náležitostí týkajúcich sa postavenia obce podľa ústavy. Preto je žiaduce umožniť vrcholnému orgánu výkonnej moci obdobne ako pri zriadení, zrušení, rozdelení a zlúčení obce všeobecne záväzným právnym predpisom vykonať územnú zmenu formou pričlenenia k susediacej obci s jej súhlasom, pričom touto územnou zmenou pričlenená obec zanikne. Do súčtu dvoch po sebe idúcich volieb do orgánov samosprávy obcí sa zahŕňajú …

čl. I bod 3 §
Vymedzujú sa jednotlivé pojmové znaky tvoriace definíciu verejného priestranstva predovšetkým na uľahčenie výkonu pôsobnosti obce, napríklad pri označovaní ulíc a iných verejných priestranstiev názvami, vymedzení úloh obecnej polície, ustanovení podmienok držania psov, umiestňovaní volebných plagátov počas volebnej kampane a priestupkovom konaní. Definícia verejného priestranstva vychádza z výpočtu typických verejných priestorov formou príkladu, ktoré sú prístupné verejnosti (každému) bez akéhokoľvek obmedzenia, keďže sa všeobecne užívajú, a ktoré sú vo vlastníctve štátu, obce, inej právnickej osoby alebo fyzickej osoby, teda bez zreteľa na vlastnícke vzťahy k tomuto priestoru. Verejné priestranstvo sa definuje všeobecne na účel celého právneho poriadku, pričom sa zohľadňuje, že osobitný zákon môže na svoj konkrétny účel definovať verejné priestranstvo odchylným spôsobom.

čl. I bod 4 a 5 §
Vlastníkovi budovy v obci sa ukladá povinnosť strpieť označenie budovy názvom ulice alebo iného verejného priestranstva. Doplnenie nadväzuje na povinnosť obce zabezpečovať označovanie ulíc a iných verejných priestranstiev názvami. Zároveň sa vykonáva úprava právnej terminológie, keďže na daný účel nie je potrebné rozlišovať, či ide o bytovú budovu alebo nebytovú budovu.

čl. I bod 7 §
Poskytovanie pomoci orgánom obce v prípade vzniku mimoriadnej udalosti v obci sa zosúlaďuje s príslušnými osobitnými zákonmi, najmä so všeobecnou úpravou problematiky zvládnutia jednotlivých druhov mimoriadnych udalostí, ktorá je predmetom zákona o civilnej ochrane obyvateľstva a so súvisiacim zákonom o ochrane pred povodňami.

čl. I bod 10 §
Keďže základom úpravy pôsobnosti obce pri výkone územnej samosprávy je len § 4 zákona o obecnom zriadení, jeho nadpis sa presúva pod označenie tohto paragrafu.

čl. I bod 11 a 32 §
Samosprávna pôsobnosť obce sa dopĺňa o vyhlasovanie dobrovoľnej zbierky, čo sa zveruje obecnému zastupiteľstvu. Obecné zastupiteľstvo v uznesení, ktorým vyhlási dobrovoľnú zbierku, zároveň ustanoví podmienky jej vykonania, pretože zákon o verejných zbierkach sa nevzťahuje na obce. Predmetná pôsobnosť sa zaraďuje k súvisiacej problematike rozpočtu a záverečného účtu obce, keďže podľa zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy príjmom rozpočtu obce je aj výnos dobrovoľnej zbierky v prospech obce.

čl. I bod 14, 16, 18 a 37 §
Kogentné a fakultatívne splnomocňovacie ustanovenia na vydanie všeobecne záväzných nariadení obcí vo veciach územnej samosprávy sa z hľadiska prehľadnosti a komplexnosti úpravy koncentrujú do paragrafu, ktorý sa týka samosprávy obce. Predmetné splnomocňovacie ustanovenia majú zodpovedajúci hmotnoprávny základ problematiky v príslušných ustanoveniach zákona o obecnom zriadení, na ktoré sa odkazuje. Nové splnomocňovacie ustanovenia sa navrhujú na účel vymedzenia podrobností o používaní symbolov obce, ako aj pravidiel udržiavania vzhľadu obce starostlivosťou o čistotu v obci a verejnú zeleň. Navrhovanou úpravou nie sú dotknuté príslušné splnomocňovacie ustanovenia v osobitných zákonoch. Vypúšťa sa problematické ustanovenie o spolupráci obce, z ktorého možno v podstate dedukovať, že obec je povinná spolupracovať so všetkými právnickými osobami a fyzickými osobami pôsobiacimi v obci. Spolupráca obce s inými subjektmi pritom vyplýva zo základnej úlohy obce ustanovenej v § 1 ods. 2 zákona o obecnom zriadení, to znamená, že obec má spolupracovať vždy, ak je to nevyhnutné na zabezpečenie starostlivosti o všestranný rozvoj jej územia a o potreby jej obyvateľov. …

čl. I bod 15 §
Predmetná pôsobnosť obce týkajúca sa územnoplánovacej dokumentácie sa zosúlaďuje s pôsobnosťou obce podľa stavebného zákona.

čl. I bod 19 až 21 §
V rámci problematiky vzťahu štátu a obce sa precizuje doterajšia úprava zabezpečenia výkonu štátnej správy zverenej obci v prípade dlhodobej pasivity obce bez ohľadu na jej dôvod. Vzhľadom najmä na organizáciu miestnej štátnej správy sa ustanovuje orgán štátnej správy, ktorý v uvedenej situácii je príslušný konať vo veciach výkonu štátnej správy zákonom preneseného na obec. Týmto orgánom nemusí byť vždy len okresný úrad v sídle kraja ako sa doposiaľ ustanovuje, ale aj iný miestny orgán štátnej správy, napríklad okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru na úseku štátnej správy ochrany pred požiarmi, na ktorom zákon o ochrane pred požiarmi zveruje obci niektoré úlohy štátnej správy, prípadne príslušným orgánom môže byť ústredný orgán štátnej správy. Zdôrazňuje sa, že ide len o veci, na ktoré sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (správny poriadok), ktorý upravuje postup pri nečinnosti obce ako prvostupňového správneho orgánu v správnom konaní v osobitnom ustanovení, ktoré zostáva nedotknuté.

čl. I bod 22, 25, 26, 27, 28, 36 a 39 §
Upravuje sa právna terminológia týkajúca sa pripojenia obce na internet používaná vo viacerých osobitných predpisoch. Zároveň sa navrhuje uplatniť zásadu, že všetko, čo sa zverejňuje na úradnej tabuli obce, zverejní sa aj na webovom sídle obce. Ak obec nemá zriadené webové sídlo, môže použiť iný vhodný spôsob zverejnenia, ktorý je v obci obvyklý, napríklad miestnu tlač či miestny rozhlas.

čl. I bod 23 §
Výnimky z povinného zverejňovania návrhu všeobecne záväzného nariadenia obce na pripomienkové konanie pred jeho prerokovaním v obecnom zastupiteľstve sú opodstatnené nielen v prípade vzniku živelnej pohromy, ale aj inej mimoriadnej udalosti podľa zákona o civilnej ochrane obyvateľstva. Zároveň sa terminológia zákona o obecnom zriadení zjednocuje s terminológiou uvedeného zákona o civilnej ochrane obyvateľstva týkajúca sa pojmu ohrozenie, ktorý súvisí s jednotlivými druhmi mimoriadnej udalosti.

čl. I bod 24 §
Skorší začiatok účinnosti všeobecne záväzného nariadenia obce sa upravuje presnejšie, a to obdobne ako skorší začiatok účinnosti všeobecne záväzného nariadenia samosprávneho kraja v zákone o samosprávnych krajoch, ako aj skorší začiatok účinnosti iných všeobecne záväzných predpisov v zákone o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky. V doterajšom znení predmetného ustanovenia totiž chýba najmä vyjadrenie relevantnej skutočnosti, že uvedený všeobecne záväzný právny predpis obce môže nadobudnúť účinnosť najskôr dňom jeho vyhlásenia na úradnej tabuli obce.

čl. I bod 30 a 44 §
Zámerom navrhovaného riešenia je odstránenie stavu, keď zamestnanec obce je nútený v prípade zvolenia za poslanca obecného zastupiteľstva alebo starostu obce skončiť svoj pracovný pomer s obcou, keďže inak by došlo k nezlučiteľnosti funkcií. Doterajšia úprava v podstate znevýhodňuje uvedené osoby voči iným zamestnancom, ktorí sú podľa Zákonníka práce zamestnávateľmi dlhodobo uvoľňovaní na výkon verejnej funkcie, pričom ich pracovný pomer zostáva zachovaný. Navrhovanou úpravou sa zabezpečí, aby zamestnanec obce, ktorého obec ako zamestnávateľ dlhodobo uvoľnila na výkon verejnej funkcie poslanca obecného zastupiteľstva alebo starostu obce, mohol aj naďalej zostať v pracovnom pomere s obcou, avšak bez aktívneho výkonu funkcie zamestnanca obce vzhľadom na právny inštitút dlhodobého uvoľnenia zo zamestnania na výkon verejnej funkcie.

čl. I bod 31 §
V záujme vyššej efektivity obecných zastupiteľstiev a zníženia finančných prostriedkov na ich činnosť sa upravuje rozpätie počtu poslancov obecných zastupiteľstiev, a to predovšetkým v obciach s vyšším počtom obyvateľov a mestách, kde ich rozpätie je nadhodnotené. Slovenská republika má viac ako dvojnásobne vyšší podiel komunálnych poslancov na 100 000 obyvateľov ako je priemer Európskej únie. Primeraná účelná redukcia počtu poslancov sa navrhuje tak, aby nebolo ohrozené bezproblémové plnenie úloh zastupiteľského zboru obce.

čl. I bod 34
Spresňuje sa postup obce pred konaním miestneho referenda. Oznámenie o vyhlásení miestneho referenda sa z racionálneho a finančného dôvodu nemusí doručovať každému oprávnenému voličovi, teda obyvateľovi obce nad 18 rokov veku. Na informovanie oprávnených voličov sa javí postačujúce zverejnenie uvedeného oznámenia s taxatívne vymedzenými obsahovými náležitosťami v ustanovenej lehote na úradnej tabuli obce a zároveň na webovom sídle obce. Navrhovaná úprava nevylučuje možnosť obce informovať oprávnených voličov o konaní miestneho referenda aj iným spôsobom v obci obvyklým podľa miestnych podmienok, napríklad v miestnej tlači, miestnom rozhlase alebo naďalej doručením uvedeného oznámenia každému oprávnenému voličovi.

čl. I bod 38 §
Umožňuje sa zvolávať zhromaždenie obyvateľov obce nielen obecnému zastupiteľstvu, ale aj starostovi obce. Navrhovaným riešením možno zvýšiť využitie tohto ústavného inštitútu výkonu samosprávy obce v prospech jej obyvateľov. Výnimkou je zvolanie zhromaždenia obyvateľov obce okresným úradom v sídle kraja v procese pričleňovania obce, keďže ide o obec, ktorá nemá obecné zastupiteľstvo ani starostu obce.

čl. I bod 40 §
Skúsenosti s podstatnými či viacerými zmenami programu zasadnutia obecného zastupiteľstva od vopred zverejneného programu, a to bezprostredne pred jeho začatím, odôvodňujú navrhované sprísnené kvórum hlasovania poslancov obecného zastupiteľstva na rozdiel od všeobecnej úpravy hlasovania. Zmenou návrhu programu zasadnutia obecného zastupiteľstva sa rozumie doplnenie alebo vypustenie bodu v návrhu tohto programu, ktorý bol zverejnený podľa § 12 ods. 4 zákona o obecnom zriadení.

čl. I bod 41 §
V súlade s ustanovenou legislatívnou technikou sa vykonáva väzba na odôvodnené prípady upravené v tomto zákone alebo v osobitnom zákone, v ktorých uznesenie obecného zastupiteľstva sa prijíma inou ako nadpolovičnou väčšinou hlasov prítomných poslancov vrátane uznesenia o prijatí všeobecne záväzného nariadenia obce. Vypúšťa sa ustanovenie o zvolaní nového zasadnutia obecného zastupiteľstva v ustanovenej lehote, ak obecné zastupiteľstvo nie je spôsobilé rokovať a uznášať sa. Riešenie uvedenej situácie je vecou samosprávy a možno ho ponechať na rokovací poriadok obecného zastupiteľstva, prípadne uplatniť iniciatívny postup poslancov podľa § 12 ods. 1 druhej vety v spojení s § 12 ods. 3 prvej vety zákona o obecnom zriadení, ak starosta obce nezvolá nové zasadnutie obecného zastupiteľstva.

čl. I bod 42 §
Predmetné ustanovenie sa vypúšťa, pretože nepatrí medzi základné pravidlá rokovania obecného zastupiteľstva a ani sa neosvedčilo. Nie je totiž dôvodné zákonom ukladať povinnosť obecnému zastupiteľstvu zisťovať pred každým rozhodnutím vo veci stanovisko svojho poradného orgánu, ktorý zriadilo. Z poznatkov vyplýva, že toto stanovisko poradný orgán (spravidla vecne príslušná komisia) mnohokrát ani nezaujme. Navyše stanovisko má len odporúčajúci charakter bez zásadného vplyvu na rozhodovanie obecného zastupiteľstva. Navrhovaná zmena nebráni obecnému zastupiteľstvu zistiť stanovisko svojho poradného orgánu v konkrétnom prípade, ak to uzná za vhodné.

čl. I bod 45 §
Vypúšťa sa povinnosť starostu obce prerokovať pozastavenie výkonu uznesenia obecného zastupiteľstva v obecnej rade. Skúsenosti preukazujú, že uvedený postup nemá praktický význam a ide len o formalitu. Okrem toho nie je žiaduce ani opodstatnené viazať toto sistačné oprávnenie starostu obce na prerokovanie vo svojom poradnom orgáne, čím sa neprimerane zasahuje do právomoci predstaviteľa obce. To však nevylučuje, aby starosta obce podľa svojho uváženia zamýšľané pozastavenie uznesenia obecného zastupiteľstva prerokoval v obecnej rade.

čl. I bod 46 §
Lehotu na potvrdenie pozastaveného uznesenia obecného zastupiteľstva starostom obce je vhodné predĺžiť v nadväznosti na pravidelné zasadnutia obecného zastupiteľstva, ktoré sa konajú najmenej raz za tri mesiace.

čl. I bod 47 a 65 §
Spresňuje sa formulácia ustanovenia týkajúceho sa zániku mandátu starostu obce v dôsledku zákonom ustanoveného zákazu súbehu (inkompatibility) niektorých funkcií. Obdobné znenie je potrebné doplniť z hľadiska komplexnosti úpravy pri uvedenom dôvode zániku mandátu poslanca obecného zastupiteľstva, ktoré doposiaľ absentuje v zákonnej úprave. Súvisiaci ústavný zákon o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov totiž predmetnú problematiku reglementuje len vo vzťahu k poslancom mestských zastupiteľstiev a poslancom zastupiteľstiev mestských častí v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a meste Košice.

čl. I bod 48 a 49 §
Vypúšťa sa dôvod na obligatórne vyhlásenie miestneho referenda o odvolaní starostu obce, ak hrubo alebo opakovane zanedbáva svoje povinnosti, porušuje ústavu a iné všeobecne záväzné právne predpisy. Uvedené ustanovenie spôsobuje závažné problémy pri aplikácii, keďže nie je najmä jednoznačne zrejmé, kedy ide o hrubé zanedbávanie povinností starostu obce. Ďalším úskalím platného znenia je skutočnosť, že uvedené relevantné skutočnosti posudzuje a konštatuje obecné zastupiteľstvo, čo nemožno považovať za vhodné riešenie z hľadiska objektivity, keďže ho možno účelovo použiť, a teda v podstate zneužiť v neprospech starostu obce. Ide o nevyváženú úpravu vzťahu medzi obidvomi orgánmi obce. V nadväznosti na uvedenú zmenu je potrebné vypustiť súvisiace ustanovenie, ktoré sa stane neaktuálne.

čl. I bod 50 §
Ustanovuje sa maximálna výška odmeny, ktorú možno poskytnúť členovi komisie obecného zastupiteľstva a členovi výboru mestskej časti (§ 23 zákona o obecnom zriadení), ktorí nie sú poslanci, a to primerane v nadväznosti na navrhovanú úpravu odmeny poslanca obecného zastupiteľstva. Z navrhovaného znenia vyplýva, že odmena uvedených osôb sa odvíja vždy od základného mesačného platu starostu obce, teda bez započítania prípadného zvýšenia platu starostu obce podľa § 4 ods. 2 druhej vety zákona o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest a taktiež bez ohľadu na ustanovenie § 3 ods. 1 druhej vety uvedeného zákona, podľa ktorého, ak starostovi obce patrí aj plat poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, počas poberania platu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky patrí starostovi obce plat najviac v sume minimálnej mzdy. Pritom logicky ide o vzťah k platu starostu tej obce, v ktorej člen komisie obecného zastupiteľstva a člen výboru mestskej časti vykonávajú funkciu. Podrobnosti o spôsobe určenia výšky odmeny uvedených osôb môžu byť …

čl. I bod 52
Vypúšťa sa povinnosť obcí uzatvoriť medzi sebou verejnoprávnu zmluvu, ak hlavný kontrolór má vykonávať činnosť pre tieto obce. Ustanovenie sa neosvedčilo a ako ťažkopádne, neflexibilné, nadbytočné a nesystémové sa predovšetkým v menších obciach obchádza, pretože nie sú schopné zvládnuť celý komplikovaný postup kreovania hlavného kontrolóra viacerých obcí. Napríklad pri každej zmene v osobe hlavného kontrolóra je potrebné neustále upravovať predmetnú zmluvu. Hlavný kontrolór viacerých obcí je účelný právny inštitút pracovného práva, ktorý nie je žiaduce kombinovať a komplikovať verejnoprávnou zmluvou. Dotknuté obce budú môcť naďalej takúto verejnoprávnu zmluvu uzatvoriť, avšak na dobrovoľnom princípe. Na hlavného kontrolóra viacerých obcí sa vzťahujú všetky ustanovenia zákona o obecnom zriadení ako na hlavného kontrolóra, ktorý vykonáva kontrolnú činnosť len pre jednu obec, s výnimkou odmeňovania.

čl. I bod 53 §
Z hľadiska právnej stability sa spresňuje spôsob určovania platu hlavného kontrolóra obce týkajúci sa údaja o počte obyvateľov obce. Zákon o obecnom zriadení totiž dosiaľ neustanovuje jednoznačne okamžik, ku ktorému sa zisťuje počet obyvateľov obce. Z platného znenia možno vyvodiť aj záver, že ak kedykoľvek počas kalendárneho roka dôjde k zvýšeniu alebo zníženiu počtu obyvateľov obce, je potrebné neustále upravovať plat hlavného kontrolóra obce. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa ustanovuje rozhodujúci deň v kalendárnom roku na zistenie počtu obyvateľov obce podľa údajov príslušného ústredného orgánu štátnej správy.

čl. I bod 56
Zabezpečuje sa súlad so zákonom o sťažnostiach, ktorý v § 11 ods. 1 ustanovuje, že vybavovanie sťažností orgán verejnej správy upraví vnútorným predpisom, teda explicitne neustanovuje, že hlavný kontrolór obce vybavuje sťažnosti. Na daný účel obsahovo príslušný interný predpis obce je štatút obce, ktorý ako každý interný predpis obce patriaci do pôsobnosti obecného zastupiteľstva sa schvaľuje formou uznesenia.

čl. I bod 57 §
Z praktického dôvodu so zreteľom na zvýšenie účinnosti kontrolnej činnosti sa hlavnému kontrolórovi obce ukladá povinnosť vykonať kontrolu na podnet ktoréhokoľvek orgánu obce, teda nielen obecného zastupiteľstva, ale aj starostu obce. Predpokladá sa, že starosta obce (rovnako ako obecné zastupiteľstvo) využije navrhované oprávnenie len v obzvlášť relevantnom prípade z hľadiska záujmov obce, keďže ide o výkon kontroly mimo plánu kontrolnej činnosti schváleného na príslušný polrok obecným zastupiteľstvom. V mnohých obciach je však už teraz bežné, že hlavný kontrolór obce vykoná kontrolnú akciu na podnet starostu obce.

čl. I bod 59 §
Z obligatórnych náležitostí verejnoprávnej zmluvy o zriadení spoločného obecného úradu sa vypúšťa určenie počtu zamestnancov, čo pri vzniku tejto zmluvy nie je relevantné a mnohokrát ani známe. Táto úprava umožní flexibilnejšie zmeny v oblasti personálneho obsadenia spoločného obecného úradu vzhľadom na predmet jeho činnosti. Keďže spoločný obecný úrad nemá právnu subjektivitu, jeho úlohy naďalej vykonávajú zamestnanci jednotlivých obcí, ktorých počet determinujú vnútorná organizácia a spôsob financovania spoločného obecného úradu.

čl. I bod 60 §
Na účely hodnotenia preneseného výkonu štátnej správy na obce, fiskálnej politiky, zisťovania efektivity vynakladania finančných prostriedkov na uvedenú nepriamu správu a navrhovania zmien právnych predpisov je žiaduce, aby nielen ministerstvo vnútra, ale taktiež iné príslušné ústredné orgány štátnej správy disponovali relevantnými informáciami o činnosti spoločných obecných úradov vrátane ich hospodárenia. Uvedené údaje sa budú čerpať zo správ podľa navrhovanej úpravy.

čl. I bod 63
Vypúšťa sa nesúvisiaca podmienka vlastného katastrálneho územia mestskej časti pre vytvorenie výboru mestskej časti. Zavedením možnosti zvoliť do výborov mestskej časti obyvateľov s trvalým pobytom na jej území sa sprístupní členstvo v týchto výboroch predovšetkým odbornej verejnosti, čím možno skvalitniť podiel výborov na samospráve mesta. Podrobnosti o štruktúre výboru mestskej časti sa ponechávajú na štatút mesta.

čl. I bod 64 a 67 §
Rozširujú sa povinnosti poslanca obecného zastupiteľstva o novú povinnosť, ktorou je prehlbovanie svojich vedomostí na účel kvalitnejšieho plnenia úloh súvisiacich s výkonom tejto funkcie. Navrhované riešenie je dôvodné vzhľadom na rôznorodosť a mnohokrát aj zložitosť úloh vyplývajúcich zo zákona o obecnom zriadení a osobitných zákonov priamo obecnému zastupiteľstvu. Obdobná úprava sa už vzťahuje na starostu obce. Jestvujúca informačná povinnosť poslanca obecného zastupiteľstva vo vzťahu k voličom z dôvodu vylepšenia systematiky zákona o obecnom zriadení a komplexnej úpravy povinností uvedeného komunálneho politika na jednom mieste v uvedenom zákone sa presúva medzi jeho príslušné ustanovenia.

čl. I bod 66 a 69 §
Ustanovenie o poskytovaní odmien poslancom obecného zastupiteľstva sa vypúšťa ako nadbytočné a nekompatibilné s ucelenou novou úpravou predmetnej problematiky v § 25 ods. 8 zákona o obecnom zriadení. Na zabezpečenie najmä väčšej hospodárnosti pri nakladaní s verejnými prostriedkami je žiaduce ustanoviť maximálnu výšku odmeny poslanca obecného zastupiteľstva. Platná právna úprava predmetnej problematiky ponechaná výlučne len na interný predpis obce, ktorým sú zásady odmeňovania, je príliš neurčitá a benevolentná. Podrobnosti o spôsobe určenia výšky odmeny poslancov síce naďalej zostávajú predmetom zásad odmeňovania poslancov, avšak limitované ustanoveným finančným stropom. Z navrhovaného znenia vyplýva, že odmena poslanca obecného zastupiteľstva sa odvíja vždy od základného mesačného platu starostu obce, teda bez započítania prípadného zvýšenia platu starostu obce podľa § 4 ods. 2 druhej vety zákona o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest, ako aj bez ohľadu na skutočnosť, že ak starosta obce je zároveň poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, počas poberania platu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky patrí starostovi obce …

čl. I bod 68 §
Právna terminológia týkajúca sa odmeňovania a prekážok v práci na strane zamestnanca, ktorý z dôvodu verejného záujmu je dlhodobo uvoľnený zo zamestnania na výkon funkcie zástupcu starostu obce, prispôsobuje sa Zákonníku práce. Vymedzuje sa postavenie uvedenej osoby v taxatívne ustanovených veciach prostredníctvom právnej fikcie (nevyvrátiteľnej domnienky) rovnako ako pri zamestnancovi v pracovnom pomere. Na účel komplexnosti úpravy sa vo veciach sociálneho poistenia a zdravotného poistenia odkazuje na príslušné zákony, ktoré upravujú predmetnú problematiku.

čl. I bod 70 §
Ustanovuje sa skutková podstata iného správneho deliktu než priestupku v súvislosti s povinnosťou právnickej osoby alebo fyzickej osoby - podnikateľa ako vlastníka budovy strpieť jej označenie názvom ulice alebo iného verejného priestranstva, na ktorom sa budova nachádza. Ak poruší toto ustanovenie fyzická osoba, možno ju postihnúť za priestupok podľa zákona o priestupkoch. Uvedenou novou skutkovou podstatou sa nahrádza doterajšia skutková podstata správneho deliktu neposkytnutia osobnej pomoci a vecnej pomoci pri odstraňovaní následkov živelnej pohromy alebo inej mimoriadnej udalosti v obci, ktorá vecne nepatrí do tohto zákona, ale do zákona o civilnej ochrane obyvateľstva, ktorý ju vymedzuje pri úprave správnych deliktov na úseku civilnej ochrany obyvateľstva.

čl. I bod 71 §
Prechodné ustanovenie zabraňuje kolízii platnej právnej úpravy počtu poslancov obecných zastupiteľstiev s novým počtom týchto poslancov podľa navrhovanej právnej úpravy.

čl. I bod 72 §
Zrušuje sa obsahovo neaktuálna, avšak doposiaľ platná zákonná úprava a príslušný vykonávací predpis ešte z obdobia prvej Československej republiky. Predmetnú problematiku upravuje § 4 ods. 3 písm. s) zákona o obecnom zriadení v rámci samosprávnej pôsobnosti obce.

čl. VI

čl. VI bod 1 a 2 §
Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť predkladať výpis z registra trestov ako súčasť prihlášky. Účastník poskytuje iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov a určuje sa postup, akým orgán získa výpis z registra trestov.

čl. I

čl. I bod 1 §
V zákone sa explicitne vyjadruje právomoc starostu určiť plat svojho zástupcu v prípade, že zástupcom starostu je poslanec, ktorý je dlhodobo uvoľnený zo zamestnania. Takto určený plat má zohľadniť rozsah výkonu funkcie zástupcu starostu v písomnom poverení.

čl. I bod 2 §
Táto úprava odstraňuje nerovnosť pri odmeňovaní zástupcu starostu, ktorý nie je dlhodobo uvoľnený zo zamestnania. Keďže na zastupovanie starostu môže byť poverený aj poslanec, ktorý nie je zamestnaný a pre výkon tejto funkcie nemôže byť dlhodobo uvoľnený (napr. dôchodca, podnikateľ, nezamestnaný), dopĺňa sa úprava, podľa ktorej mu patrí za výkon funkcie zástupcu starostu odmena od obce určená starostom. Výška odmeny má zohľadniť rozsah výkonu funkcie zástupcu starostu v písomnom poverení.

čl. I bod 3
Z aplikačnej praxe vyplynulo, že v dôsledku zavedenia stropu odmien poslancov niektoré činnosti vyplývajúce z výkonu funkcie poslanca je problematické zohľadniť v zákonom ustanovenej základnej odmene poslanca. Poslanci vykonávajú činnosti, ktoré im vyplývajú z osobitných predpisov (napr. zákona o rodine) a preto sa navrhuje, aby za tieto činnosti v zásadách odmeňovania poslancov mohla byť ustanovená ďalšia osobitná odmena.

čl. II

čl. II bod 1 §
Podľa § 2b ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov názvy ulíc a iných verejných priestranstiev určuje a mení obec všeobecne záväzným nariadením. V predkladanom návrhu zákona sa stanovuje zákaz určovať názov ulice alebo iného verejného priestranstva po predstaviteľoch fašistického, nacistického alebo komunistického režimu. Rovnako ako v Čl. I bode 3 návrhu zákona je výnimkou situácia, ak by išlo o predstaviteľov režimu, ktorí sa aktívne zapojili do odporu proti komunistickému režimu.

čl. II bod 2 §
V prípade prijatia navrhovanej právnej úpravy nedôjde v zmysle prechodného ustanovenia k premenovávaniu už existujúcich názvov ulíc a iných verejných priestranstiev (§ 30g).

čl. I

čl. I bod 1
Účelom predmetnej legislatívnej úpravy je rozšíriť okruh subjektov, ktorí môžu požiadať o udelenie slova na rokovaní obecného zastupiteľstva a toto im bude udelené. Považuje sa za dôležité a prínosné, aby aj hlavnému kontrolórovi bolo slovo udelené vždy, keď o to požiada. V praxi sa veľakrát vyskytli prípady, keď mu slovo na rokovaní zastupiteľstva nebolo udelené, a to najmä v prípadoch osobných animozít alebo napätých vzťahov so starostom obce. Pritom hlavný kontrolór má z titulu svojej funkcie k dispozícii množstvo informácií o živote v obci, ktoré majú súvislosť s prerokovávanými bodmi na obecnom zastupiteľstve a môžu ovplyvniť rozhodovanie poslancov pri hlasovaní o jednotlivých bodoch programu zasadnutia obecného zastupiteľstva.

čl. I bod 2
Spresňuje sa možnosť odvolania hlavného kontrolóra zo svojej funkcie obecným zastupiteľstvom tak, že sa dopĺňa formulácia, v zmysle ktorej bude musieť uznesenie o odvolaní hlavného kontrolóra podľa § 18a ods. 9 písm. a) explicitne obsahovať dôvody odvolania. V doterajšej právnej úprave tento dodatok absentoval, čo spôsobovalo nejednotný postup obcí a aplikáciu v praxi, keď niektoré samosprávy odôvodňovali uznesenie o odvolaní hlavného kontrolóra, iné nie.

čl. II

čl. II bod 1 §
Ustanovením sa umožní obci umiestniť označenie ulice a iného verejného priestranstva aj na inú stavbu, napríklad oplotenie, stĺp, z dôvodu zabezpečenia lepšej viditeľnosti označenia ulice.

čl. II bod 2 §
Ustanovením sa umožňuje obci v osobitných prípadoch od zmeny alebo zrušenia súpisného alebo orientačného čísla upustiť. Osobitným prípadom je skutočnosť, že na budove, ktorá sa z dôvodu rekonštrukcie, počas ktorej bola pôvodná budova odstránená a na jej mieste bola postavená nová, sú evidované pobyty podľa zákona č. 253/1998 Z. z. Pri zrušení súpisného čísla a orientačného čísla sa následne automaticky zneplatnia doklady totožnosti, čím vzniká právna neistota.

čl. II bod 3 §
V novom znení §2d sa vypúšťajú ustanovenia o zákaze zmeny súpisných a orientačných čísel a určovaní názvov ulíc a iných verejných priestranstiev. Tieto ustanovenia spôsobujú v aplikačnej praxi obciam aj občanom problémy, hlavne pri reťazení jednotlivých volieb, keď v kalendárnom roku ostáva len krátky čas na vybavenie potrebných zmien. Zároveň sa vzhľadom na rozvoj informačných technológií stali zbytočnými a ich vypustenie nenaruší prípravu a vykonanie volieb. Vypúšťa sa tiež sčítanie obyvateľov, domov a bytov, ktoré sa v súčasnosti upravuje vlastným zákonom obsahujúcim aj ustanovenie o moratóriu.

čl. II bod 4 §
Do zákona sa dopĺňa ustanovenie o priestupkoch pri porušení niektorých ustanovení. V súčasnom znení zákona je za porušenie týchto povinností určená sankcia len pre právnické osoby a navrhovaným ustanovením sa možnosť uloženia sankcie rozšíri aj na fyzické osoby. Obciam sa umožňuje pokutu po zvážení okolností priestupku neuložiť.

čl. II
Dopĺňa sa povinnosť hlavného kontrolóra obce vykonať kontrolu prevodov nehnuteľného majetku obce aspoň raz za kalendárny rok a povinnosť obce zverejniť výsledky takejto kontroly na svojej úradnej tabuli a na internetovej stránke obce, ak ju má obec zriadenú. Navrhovaná úprava je reakciou na netransparentné prevody majetku zo strany obcí a ich nerešpektovaniu právnych predpisov pri takých prevodoch.

čl. III
Zavádza sa nová skutková podstata priestupku, ktorý budú prejednávať obce. Navrhovaná úprava vychádza z poznatkov zástupcov miest a obcí. Obce sa aktuálne často stretávajú s prípadmi, kedy obyvatelia neudržiavajú svoje pozemky, nechávajú ich zarásť náletovými drevinami, čím dochádza k celkovému narušeniu prostredia. Obce de lege lata nemajú žiadny právny nástroj ako uvedené situácie riešiť a fyzické osoby donútiť k tomu, aby udržiavali svoje pozemky v riadnom estetickom stave. Súčasný právny stav je taký, že za uvedené konanie umožňuje zákon postihnúť len právnické osoby alebo fyzické osoby podnikateľov (správny delikt podľa § 27b ods. 1 písm. b) zákona o obecnom zriadení). Tento problém začína byť vypuklým a stáva sa neriešiteľným, kedy dotknuté fyzické osoby na výzvu obce zjednať nápravu nereagujú a tak svoje pozemky neudržiavajú, čo narušuje vzhľad obce a obci zamedzuje vytvárať jej obyvateľom priaznivé životné prostredie.

čl. I
Vypúšťa sa zmienka o dĺžke volebného obdobia obecného zastupiteľstva v zákone o obecnom zriadení. Dĺžku volebného obdobia orgánov územnej samosprávy ustanovuje Ústava Slovenskej republiky. Nie je preto potrebné ju duplicitne uvádzať v zákone o obecnom zriadení. Súčasne sa v paralelne predkladanom návrhu novely Ústavy Slovenskej republiky navrhuje predĺžiť volebné obdobie orgánov územnej samosprávy na päť rokov, v dôsledku čoho by úprava v zákone o obecnom zriadení nebola v súlade s ústavou.