zákon č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Návrh zákona o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“) predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
Cieľom predkladaného zákona je:
ustanoviť do samosprávnej pôsobnosti obcí finančný nástroj, ktorý si každá obec zavedie na základe dobrovoľnosti vlastným všeobecne záväzným nariadením;
tento nástroj bude mať funkciu príjmovú – teda tam, kde sa predpokladá stavebný rozvoj, bude na základe všeobecne záväzného nariadenia ustanovený a na základe takto stanovených pravidiel bude tento poplatok vyberaný, pričom bude príjmom obce,
tento nástroj bude mať funkciu rozvojovú – teda tam, kde vznikne na základe stavebného rozvoja územia potreba vybudovania sociálnej a technickej infraštruktúry, bude tento poplatok slúžiť ako zdroj (jeden zo zdrojov) na vybudovanie tejto infraštruktúry,
tento nástroj bude mať funkciu protikorupčnú – vylúči, alebo aspoň podstatne obmedzí ochotu zúčastnených strán „dohodnúť sa“ na rôznych plneniach, ktoré súvisia, alebo aj nesúvisia s výstavbou v obciach a stanoví jasné pravidlá, z ktorých sa budú dať predvídať náklady stavebníka.
Potreba mať takýto nástroj bola deklarovaná zástupcami územnej samosprávy, predovšetkým predstaviteľmi krajských miest, už pred niekoľkými rokmi. Narastajúca výstavba najmä vo väčších mestách Slovenska vyvoláva potreby budovania ďalšej infraštruktúry, čo predstavuje tlak na výdavky v rozpočtoch jednotlivých samospráv.
Nie je zriedkavosťou, že tento problém sa rieši už dnes, nejedná sa však o oficiálne a už vôbec nie o transparentné formy riešenia. Navyše, niekedy sa objavuje nátlak na podnikateľov, ktorý nie je vždy v súlade s právnym poriadkom, zásadami výkonu verejnej správy, či základnou slušnosťou. Takéto „riešenie“ spôsobuje podnikateľom výdavky, ktorých výška sa nie vždy dá vopred aspoň približne odhadnúť. Navyše, náklady sú často ešte vyššie, spočívajúce v umelom predlžovaní stavebného konania, kým príslušná obec / mesto ako stavebný úrad nedosiahne svoje.
Vzhľadom na takúto situáciu asi nie je potrebné podrobne sa zmieňovať o tom, že situácia, ktorá je v tejto oblasti dnes, generuje aj korupčné konanie a celú oblasť developingu stavia do dosť neprehľadného svetla, až „polosvetla“.
Je preto vo všeobecnom záujme, verejnom aj podnikateľskom, aby daná oblasť dostala aspoň rámcovú právnu úpravu, ktorá ustanoví základné pravidlá pre zavedenie takéhoto finančného nástroja pre samosprávu, jeho správy, vyberania a platenia. Navyše obce, ktoré sa rozhodnú daný poplatok zaviesť, budú nútené vypracovať základnú „ekonomiku“ územia, ktoré bude určené na zastavanie a dostanú tak prehľad o tom, čo môžu ponúkať / očakávať a aké následky to môže vyvolať.
Samostatným dôvodom je aj to, že nie je potrebné zasahovať do daňového systému fiskálnej decentralizácie, obce / mestá, ktoré majú rozvojový potenciál, takto môžu svoj potenciál využiť a tiež získať prostriedky na budovanie ďalšej infraštruktúry, či zveľaďovanie / údržbu tej dnešnej.
Znenie návrhu zákona je v súlade s Ústavou SR, ústavnými zákonmi SR, zákonmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Predložený návrh má kladný vplyv na verejné financie – rozpočty miest a obcí, ktoré sa rozhodnú tento poplatok na svojom území zaviesť.
Predložený návrh právnej úpravy nepredpokladá negatívny dopad na životné prostredie na miestnej, regionálnej i celoslovenskej úrovni. Návrh nezakladá nároky na tvorbu nových pracovných miest vo verejnej správe, ani nepredpokladá vplyv na informatizáciu spoločnosti.

čl. I

čl. I § 1 §
Vôbec základná otázka, ktorú bolo treba vyriešiť, je to, či predmetné ustanovenia včleniť do už existujúceho zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o miestnych daniach a miestnom poplatku“), alebo či vypracovať a schváliť osobitný zákon, ktorým sa ustanoví ďalší miestny poplatok. Dôvodov, prečo sa predkladá osobitný návrh zákona, je niekoľko. V roku 2004, keď boli v NR SR schvaľované zákony spúšťajúce fiskálnu decentralizáciu a zakladajúce a upravujúce rámec financovania územnej samosprávy, boli tzv. miestne poplatky prevzaté do zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku a stali sa z nich miestne dane. Potreba financovania odpadového hospodárstva v mestách a obciach však vygenerovala miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Toto sa premietlo aj do názvu zákona, čím sa predostiera, že miestnych daní je niekoľko a miestny poplatok je len jeden. Podľa legislatívnych pravidiel novelou zákona nie je možné meniť názov …

čl. I § 2 §
Prvou a výraznou črtou zavádzaného poplatku je, že jeho zavedenie je dobrovoľné, t.j. záleží na konkrétnej obci či meste, či ho zavedie. Ak sa pre zavedenie tohto poplatku rozhodne, musí tak urobiť jedine schválením všeobecne záväzného nariadenia, ktoré ustanoví v zákone ďalej špecifikované náležitosti tohto poplatku. Ďalšou črtou je to, že pokiaľ sa tento poplatok obec / mesto rozhodne zaviesť, musí to urobiť jedine formou všeobecne záväzného nariadenia – teda formou všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý schvaľuje len a výlučne orgán samosprávy obce a platí len na území obce. Treťou osobitnou črtou je, že tento poplatok môže byť zavedený na celé územie obce, ale tiež len na jej jednotlivej časti alebo jednotlivom katastrálnom území.

čl. I § 3 §
Predmetom poplatku je stavba na území obce, ktorá poplatok za rozvoj zaviedla. Vplyv na poplatok, najmä na jeho výšku, budú mať údaje zo stavebného povolenia, ktoré bolo vydané stavebníkovi, ktorým sa povoľuje uskutočnenie stavby, ktorá je predmetom spoplatnenia a ktoré nadobudlo právoplatnosť. Vyrubený poplatok sa platí jednorazovo. Podľa ustanovení odseku 2 sa taxatívne vymedzujú stavby, ktoré nie sú (a v schválenom všeobecne záväznom nariadení nebudú môcť byť) predmetom poplatku za rozvoj. Ide najmä o stavby sociálnej infraštruktúry, drobné stavby, stavby (stavebné práce) v rámci odstraňovania porúch a havarijných stavov, technická infraštruktúra a pod.

čl. I § 4 §
Poplatková povinnosť vzniká dňom, kedy stavebné povolenie alebo povolenie zmeny v užívaní stavby nadobudlo právoplatnosť. Od tohto dňa vznikajú stavebníkovi (viď ďalej) povinnosti súvisiace s poplatkom za rozvoj.

čl. I § 5 §
Definuje sa poplatník; ide o fyzickú osobu alebo právnickú osobu, ktorej bolo ako stavebníkovi vydané stavebné povolenie. Kto je to stavebník, definuje stavebným zákon. Negatívne vymedzenie vylučuje, aby bola poplatníkom obec, ktorá ako stavebník uskutočňuje stavbu na svojom území. Bolo by nezmyselné, aby obec samu seba administratívne zaťažovala pri tom, aby si peniaze z jednej položky svojho rozpočtu previedla do inej položky svojho rozpočtu. Odseky 4 a 5 ustanovujú podrobnosti postupu v prípade, ak je stavebníkov k jednej stavbe viac, resp. ak sú stavebníkmi manželia v rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V prvom prípade je poplatníkom každý stavebník označený v stavebnom povolení, pričom podiel na výške poplatku každého stavebníka je stanovený podielom na stavbe, resp. podľa dohody. Každý z nich ručí za poplatok do výšky svojho podielu. V prípade manželov ručia za poplatok spoločne a nerozdielne.

čl. I § 6 §
Zákon v odseku 1 stanovuje, že sadzbu poplatku za rozvoj si určí obec, avšak zároveň sa zákonom stanovuje interval, v rámci ktorého sa obecné zastupiteľstvo pri stanovovaní výšky sadzby poplatku za rozvoj vo všeobecne záväznom nariadení môže pohybovať. Tento interval je stanovený na 10,- € až 45,- € na meter štvorcový nadzemnej časti stavby. V odseku 2 zákon stanovuje jednotlivé kategórie stavieb, v rámci ktorých môže obec stanoviť rôzne sadzby poplatku za rozvoj na meter štvorcový; obec teda nie je viazaná stanovením jednotnej sadzby poplatku pri akejkoľvek stavbe, môže sa zariadiť flexibilne v závislosti od druhu stavby a podľa toho nastaviť výšky sadzieb poplatku vo svojom všeobecne záväznom nariadení. V tomto prípade však ide o dispozitívne ustanovenie, obec ho teda využiť pri tvorbe svojho všeobecne záväzného nariadenia môže, ale aj nemusí. Podľa ustanovenia v odseku 3 môže takisto obec stanoviť rôzne sadzby v závislosti od jednotlivých častí svojho územia, pričom tieto celistvé územia musia byť vo všeobecne záväznom nariadení jasne …

čl. I § 7 §
Výsledná výška poplatku za rozvoj sa určuje ako súčin výmery v m2 podlahovej plochy nadzemnej časti stavby a sadzby poplatku, ktorá je platná ku dňu podania žiadosti o stavebné povolenie. Pre určenie výmery sú dôležité údaje z projektovej dokumentácie, na základe ktorej bolo stavebné povolenie vydané. Do výmery podlahovej plochy nadzemnej časti stavby sa nezapočítavajú plochy garáží a parkovacích státí, okrem samostatne stojacich stavieb hromadných garáží, ktoré sú využívané za úhradu – tieto spoplatnené budú.

čl. I § 8 §
Poplatok za rozvoj vyrubuje obec rozhodnutím. Rozhodnutiu predchádza poplatkové konanie, ktoré sa v zásade spravuje zákonom o správe daní (daňovým poriadkom). Ide teda o osobitný druh správneho konania. V odseku 2 zákon stanovuje osobitný postup pri viacerých stavebníkoch jednej stavby, resp. pri stavebníkoch, ktorými sú manželia v rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Podstatným je ustanovenie, podľa ktorého vyrubený poplatok je splatný do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bol poplatok za rozvoj vyrubený. Aj keď iné ustanovenie zákona ustanovuje, že poplatok sa platí jednorázovo, spôsob jeho zaplatenia môže byť aj iný – na splátky. Na základe žiadosti poplatníka môže vydať rozhodnutie, na základe ktorého povolí platiť poplatok v splátkach; tieto splátky a lehoty ich splatnosti určí obec v rozhodnutí. Pre efektívnosť a hospodárnosť konania zákon stanovuje, že proti tomuto rozhodnutiu (ktorým vychádza obec poplatníkovi v ústrety) sa nemožno odvolať. V prípade, že dôjde k zmene výmery podlahovej plochy stavby (napríklad v dôsledku povolenia zmeny stavby pred dokončením a pod.), obec …

čl. I § 9 §
Zákon pamätá na prípad, kedy je stavebné povolenie síce vydané a stavebník je tým aj poplatníkom poplatku za rozvoj, avšak z rôznych dôvodov môže dôjsť k situácii, že stavbu nezačne realizovať. Ak na základe takejto skutočnosti dôjde k zániku stavebného povolenia, stavebník túto skutočnosť oznámi do 60 dní od zániku platnosti stavebného povolenia – vtedy zároveň zaniká aj poplatková povinnosť. Ak stavebník (poplatník) oznámi obci zánik poplatkovej povinnosti v lehote uvedenej v ustanovení predošlého odseku, obec vydá rozhodnutie o vrátení poplatku. Následne je povinná vrátiť bývalému poplatníkovi zaplatený poplatok za rozvoj v lehote do 60 dní od doručenia tohto rozhodnutia.

čl. I § 10 §
Poplatok za rozvoj je príjmom rozpočtu obce. Obec si poplatok zavedie, určí výšku sadzby, spravuje ho a celý výnos patrí do rozpočtu obce. Keďže ide o poplatok za rozvoj, zákon stanovuje aj obmedzenia, v rámci ktorých môže byť výnos z tohto poplatku použitý – a jeho použitie sa vzťahuje na rozvoj. Výnos z poplatku za rozvoj môže byť použitý na úhradu nákladov súvisiacich so stavbou technickej a sociálnej infraštruktúry podľa taxatívneho vymedzenia v odseku 2.

čl. I § 11 §
Správu poplatku za rozvoj vykonáva výlučne obec, jeho správou nemôže byť poverená žiadna iná fyzická osoba ani právnická osoba. V prípade hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy a mesta Košice, kde samosprávne funkcie vykonávajú aj mestské časti, môžu tieto mestské časti vykonávať aj správu poplatku za rozvoj, avšak len v prípade, že tak ustanoví štatút mesta. Keďže nebolo úmyslom zavádzať veľké odchýlky od bežnej správe daní a poplatkov, pravidlá pre správu poplatku za rozvoj sú určené v osobitnom zákone – zákone o správe daní (daňový poriadok).

čl. I § 12 §
Zákon stanovuje možnosť pre obce prvýkrát určiť poplatok za rozvoj až po účinnosti tohto zákona.

čl. II
V poznámke pod čiarou, na ktorú odkazuje ustanovenia zákona o obecnom zriadení, kde sa nachádza odkaz na zákon o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady sa dopĺňa aj odkaz na zákon o miestnom poplatku za rozvoj. Ide o legislatívno-technické ustanovenie.

čl. III

čl. III bod 1
V poznámke pod čiarou k odkazu je sa dopĺňa odkaz aj na zákon o miestnom poplatku za rozvoj. Legislatívno-technické ustanovenie, zákon o miestnom poplatku sa dopĺňa k ostatným zákonom tvoriacim daňovú a poplatkovú sústavu.

čl. III bod 2
Do sústavy miestnych poplatkov sa dopĺňa miestny poplatok za rozvoj a k nemu odkaz v poznámke pod čiarou – legislatívno-technické ustanovenie.

čl. IV
Ustanovuje sa účinnosť zákona.

čl. I

čl. I bod 1 §
Legislatívno-technická úprava za účelom zjednotenia definície predmetu poplatku v súlade so stavebným zákonom.

čl. I bod 2 §
Navrhuje sa v § 3 ods. 2 zákona spresniť, ak sa na mieste existujúcej stavby, ktorá má vydané búracie povolenie, realizuje nová výstavba, pôvodná podlahová plocha „zbúranej stavby“ sa započítava do rozdielu medzi podlahovou plochou realizovanej stavby a zbúranej stavby s podmienkou, že nadväzujúce stavebné povolenie nadobudne právoplatnosť najneskôr do dvoch rokov od nadobudnutia právoplatnosti búracieho povolenia.

čl. I bod 3, 4 a 9 §
Vzhľadom na tzv. odpočítateľnú položku zo základu poplatku vyjadrenú v § 8 zákona (60 m2) na každú stavbu, ktorá podlieha poplatku, sa navrhuje z dôvodu praktickej nemožnosti využitia vypustiť z negatívneho vymedzenia predmetu dane drobnú stavbu, prístavbu a nadstavbu do 25 m2. Zároveň sa navrhuje vypustiť aj vstavanú garáž v rámci existujúcej stavby, pretože v situácii, ak dôjde k prestavbe existujúcej stavby a zvýšeniu podlahovej plochy na vstavané garáže, predmetom poplatku je iba kladný rozdiel prestavanej a pôvodnej podlahovej plochy v existujúcej stavbe (§ 3 ods. 2), ktorá sa následne ešte ďalej znižuje o tzv. odpočítateľnú položku. V praxi však dochádzalo k mylnej interpretácii ustanovenia § 3 ods. 3 písm. d) bodu 2., ktorá spočívala v názore, že aj v novobudovanej stavbe nie sú vstavané garáže predmetom dane.

čl. I bod 5 a 6
Legislatívno-technická úprava z dôvodu nesprávneho poradia odkazov na poznámky pod čiarou.

čl. I bod 7 §
Navrhuje sa slová „strediskám praktického vyučovania“ nahradiť slovami „dielňam a pracoviskám praktického vyučovania“. Strediská praktického vyučovania upravoval zákon č. 184/2009 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.3.2015. Dňa 1.4.2015 nadobudol účinnosť zákon č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 161/2015 Z. z.“). Podľa § 54 prechodných ustanovení zákona č. 161/2015 Z. z. zriaďovateľ strediska praktického vyučovania zriadeného podľa predpisov účinných do 31. marca 2015 určí, či sa stredisko praktického vyučovania stane dielňou alebo pracoviskom praktického vyučovania podľa tohto zákona. Vzhľadom na uvedené a skutočnosť, že strediská praktického vyučovania k 31.8.2018 zanikli, navrhuje sa zmeniť pojem „stredisko praktického vyučovania“ na pojem „dielňa a pracovisko praktického vyučovania“.

čl. I bod 8 §
Navrhuje sa pre jednoznačnosť spresniť, kedy stavba významnej investície nebude predmetom poplatku za rozvoj, a to vzhľadom na podmienky, ktoré ukladá zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií v znení neskorších predpisov.

čl. I bod 10 §
Legislatívno-technická úprava za účelom úpravy vzniku poplatkovej povinnosti pri ohlasovanej stavbe, ktorým je deň doručenia oznámenia stavebného úradu o ohlásenej stavbe tak, aby moment vzniku poplatkovej povinnosti bol jednotný s ostatnými prípadmi (viazané na právoplatné rozhodnutia stavebného úradu).

čl. I bod 11, 12 a 31 §
Navrhuje sa eliminovať plošná administratívna záťaž poplatníkov, ktorí zrušením pôvodného ustanovenia § 4 ods. 3 zákona a nahradením novým ustanovením už nebudú musieť povinne splniť si oznamovaciu povinnosť pri vymedzených stavbách najneskôr v momente vzniku poplatkovej povinnosti. Naopak, navrhuje sa určenie presného postupu pri využití kompetencie vyplývajúcej z daňového poriadku pre obec ako správcu poplatku na zaslanie individuálnej výzvy poplatníkovi na oznámenie výmery podlahovej plochy nadzemnej časti realizovanej stavby v štruktúre podľa účelu jej využitia tak, ako je uvedené v prílohe tohto zákona. Predpokladá sa, že tento inštitút bude voči poplatníkom využívaný sporadicky a individuálne, nakoľko obce v súčasnosti pri správe daní používajú aj informácie získané súčinnosťou orgánu preneseného výkonu štátnej správy v oblasti výstavby a stavebného konania. Projektová dokumentácia môže byť v praxi pre správcu poplatku komplikovaná najmä pri viacúčelových stavbách, a teda správca poplatku aj vzhľadom na nejednotnosť definície miestnosti a rôznych spôsoboch určenia podlahovej plochy v stavebnom sektore pri rôznych stavbách môže mať problém zistiť správny základ …

čl. I bod 13 a 15 §
Legislatívno-technická úprava za účelom zjednotenia definície poplatníka v nadväznosti na úpravy v bodoch 1 až 4. V súvislosti s definíciou poplatníka sa explicitne uvádza, že táto osoba poplatníka sa nezmení ani v situácii, ak dôjde k zmene stavebníka (napr. predajom rozostavanej stavby, postúpením práv k povolenej stavbe, vydražením stavby a pod.) s výnimkou situácie, že pôvodný poplatník má právneho nástupcu (napr. prebratím spoločnosti inou spoločnosťou alebo ich zlúčením). To znamená, že aj napriek zmene stavebníka je poplatok za rozvoj stále povinný uhradiť pôvodný stavebník (ktorému bolo vydané stavebné povolenie a pod.).

čl. I bod 14 §
Legislatívno-technická úprava gramatického charakteru.

čl. I bod 16 a 18 §
Vzhľadom na nejednotnosť definície miestnosti a rôzne spôsoby určenia podlahovej plochy v stavebnom sektore (napr. úžitková plocha, hrubá podlahová plocha, zastavaná plocha a pod.) pri rôznych stavbách môže byť problém zistiť správny základ poplatku podľa § 6 zákona. Preto aktuálna novela zavádza vlastnú definíciu miestnosti a podlahovej plochy, ktorá je pre všetky druhy stavieb na účely miestneho poplatku za rozvoj jednotná. Navrhuje sa presne definovať čo je miestnosťou (v zmysle uvedenej definície napr. závetrie nie je miestnosťou, ale zádverie áno) a podlahovou plochou nadzemnej časti realizovanej stavby podľa tohto zákona. Zároveň sa navrhuje určiť, ktoré časti podlahovej plochy sa nebudú započítavať do základu poplatku (v zmysle uvedenej definície balkón, lodžia alebo terasa bez trvalého presklenia nie je súčasťou základu poplatku, avšak ak je balkón, lodžia alebo terasa opatrená stavebnou konštrukciou s presklením, tak sa vnútorná podlahová plocha započítava do základu poplatku). Pre jednoznačnosť sa uvádza, že do základu poplatku sa zarátava aj vnútorný priestor s ponechaným stavebným otvorom (napr. vjazd …

čl. I bod 17 §
Navrhuje sa, aby obec ustanovila jednu sadzbu poplatku pre celé územie obce (prípadne rôzne sadzby v jednotlivých katastrálnych územiach, v jednotlivých častiach obce) alebo aby obec ustanovila sadzby poplatku pre všetky druhy stavieb uvedených v § 7 ods. 2 zákona rôzne.

čl. I bod 19 §
Legislatívno-technická úprava za účelom zjednotenia definície predmetu poplatku v nadväznosti na úpravy v bodoch 1 až 4.

čl. I bod 20 §
Navrhuje sa spresniť, že každá realizovaná stavba po vydaní stavebného povolenia (oznámenia stavebného úradu k ohlásenej stavbe) v nadväznosti na všetky ďalšie zmeny stavby pred dokončením má nárok na tzv. odpočítateľnú položku (60 m2) len raz. Pri výpočte poplatku sa tzv. odpočítateľná položka použije voči podlahovej ploche, ktorá bola povolená ako prvá v poradí a to z dôvodu, aby nedochádzalo k nepresným postupom výpočtu poplatku, ak sa stavba následne mení cez zmeny stavby pred dokončením a sadzba poplatku je medzitým tiež iná.

čl. I bod 21 §
Legislatívno-technická úprava za účelom zjednotenia definície predmetu poplatku v nadväznosti na úpravy v bode 1. Navrhuje sa tiež spresniť, že vždy pri každej stavbe sa pri vydanom rozhodnutí o zmene stavby pred dokončením bez ohľadu na skutočnosť, či ide o toho istého alebo nového poplatníka spoplatňuje iba nová, resp. dodatočná podlahová plocha.

čl. I bod 22 §
Pre jednoznačnosť sa navrhuje určiť postup pri výpočte poplatku v prípade, že po vydaní stavebného povolenia došlo k ďalšej, prípadne viacerým ďalším zmenám stavby pred dokončením, ktorým môže dôjsť nielen k zvýšeniu ale aj k zníženiu základu poplatku. Keď sa zníži rozsah stavebného povolenia (napr. z výstavby štyroch bytových domov sa postavia len tri), na sadzbu poplatku platnú v deň povolenia zmeny stavby pred dokončením, prípadne jej dodatočným zlegalizovaním, ktorou sa znížila výmera podlahovej plochy, sa neprihliada (príkladom uvedené zostávajúce tri bytové domy boli povolené pôvodným stavebným povolením a v novom rozhodnutí sa použije taká sadzba, aká bola platná v deň vydania pôvodného stavebného povolenia).

čl. I bod 23 §
Navrhuje sa spresniť lehota, do ktorej je povinný správca poplatku vyrubiť poplatok rozhodnutím.

čl. I bod 24 §
Legislatívno-technická úprava za účelom zjednotenia definície predmetu poplatku v nadväznosti na úpravy v bode 1. Tým, že v praxi dochádza aj k zmene vlastníka realizovanej stavby, za predpokladu povolenia zmeny stavby pred dokončením novému stavebníkovi aplikácia § 9 ods. 2 spôsobuje problém, ako sa vysporiadať s už vyrubeným/zaplateným poplatkom predchádzajúcim poplatníkom. Týmto návrhom na spresnenie pôvodného zámeru sa dosiahne, že ustanovenie § 9 ods. 2 zákona sa použije len vo vzťahu k tomu istému poplatníkovi. Ďalej sa navrhuje riešiť situácia, kedy je novému poplatníkovi vydané rozhodnutie o zmene stavby pred dokončením, ktorým sa znižuje výmera podlahovej plochy nadzemnej časti stavby, spôsobom, že tejto osobe poplatníka nevzniká poplatková povinnosť, ale naopak preplatok na poplatku uhradeným inou osobou, ktorá mala v minulosti poplatkový vzťah k stavbe.

čl. I bod 25 §
Z dôvodu jednotnej aplikácie sa navrhuje spresniť lehota, dokedy môže poplatník požiadať správcu poplatku o platenie poplatku v splátkach. Dopĺňa sa, že v prípade nevyhovenia žiadosti o splátky zašle správca poplatku poplatníkovi len oznámenie.

čl. I bod 26 §
Navrhuje sa spresniť, že do účelového použitia poplatku obcou sa zahŕňajú len priame kapitálové náklady na stavebnú činnosť (dodanie stavebného diela vrátane inžinierskej činnosti súvisiacej so stavebným a autorským dozorom) a náklady na výkup pozemkov.

čl. I bod 27 §
Z dôvodu potreby zvýšenia transparentnosti používaných verejných zdrojov z príjmov z poplatku sa navrhuje, aby obec určila priamo vo VZN obce k miestnemu poplatku za rozvoj, akým spôsobom obec informuje verejnosť o príjmoch z poplatku a jeho použití na rozvoj obce v členení podľa realizovaných projektov (obec si môže do VZN o poplatku za rozvoj uviesť, že informácie zverejní napr. na svojom webovom sídle, v záverečnom účte obce, vo výročnej správe obce alebo iným zvoleným spôsobom).

čl. I bod 28 §
Legislatívno-technická úprava.

čl. I bod 29 §
Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na navrhovanú úpravu v bode 1.

čl. I bod 30 §
Upravuje sa prechodné ustanovenie z dôvodu jednoznačného vymedzenia rôzneho rozsahu a postupov podľa zákona po účinnosti novely.

čl. I (zákon č. 447/2015 Z. z.)

čl. I bod 1 (§ 7 ods. 1) §
Zvyšuje sa horná hranica sadzby miestneho poplatku za rozvoj z dôvodu inflácie a tým súvisiaceho masívneho nárastu cien stavebných materiálov a stavebných prác.

čl. I bod 2 a 3 (§ 7 ods. 4 a 6) §
Zavádza sa možnosť pre obce vyhodnocovať pozitívny dopad investície na rozvoj komunity formou zvýhodneného miestneho poplatku za rozvoj, napríklad pre malometrážne nájomné byty, pri ktorých je žiaduce zvýhodniť takúto investíciu pred inými, pre obyvateľov obce menej výhodnými, investíciami.

čl. I bod 4 (§ 11 ods. 2) §
Rozširuje sa možnosť využitia výnosu z miestneho poplatku na rozvoj na okruh ďalších vymedzených oprávnených výdavkov v nadväznosti na požiadavky regiónov vyplývajúce z praxe. Výnos z poplatku za rozvoj sa použije na úhradu výdavkov súvisiacich s - nadobudnutím nehnuteľnosti, so zhotovením stavby, so stavebnými úpravami alebo s údržbou stavby, vrátane potrebných nákladov na vysporiadanie pozemku alebo odstránenie stavby, ak ide o školu, školské zariadenie alebo zariadenie slúžiace na praktické vyučovanie, zariadenie starostlivosti o deti, detské ihrisko alebo športovisko, zdravotnícke zariadenie, nehnuteľnosť slúžiacu na sociálne bývanie alebo na poskytovanie sociálnych, športových, náboženských alebo kultúrnych služieb, kultúrnu pamiatku alebo nehnuteľnosť obdobného významu pre obec, verejne prístupný park alebo záhradu, verejne prístupné miesto na oddych, verejne prístupnú turistickú atrakciu alebo verejnú zeleň, dopravnú infraštruktúru (napríklad cesty, autobusové zastávky, električkové trate a podobne), technickú infraštruktúru (napríklad verejne osvetlenie, prekládka plynu alebo teplovodu pri investícii a podobne), opatrenia na zadržanie vody v území a na zmierňovanie zmeny klímy a adaptácie na jej nepriaznivé dôsledky, verejný …

čl. I bod 5 (§ 11 ods. 4) §
Toto ustanovenie umožňuje obci spolufinancovať investičné aktivity na zlepšovanie života obyvateľov obce z poskytnutých dotácií z dôvodu, že kumulácia zdrojov výhradne z poplatku za rozvoj predstavuje zdĺhavý niekoľkoročný proces na vytvorenie dostatočných finančných zdrojov na financovanie potrebných investícií.

čl. I bod 6 (§ 11 ods. 5) §
Zavádza sa povinnosť pre obce informovať o výške výnosu z miestneho poplatku za rozvoj a jeho použití za účelom zvýšenia transparentnosti nakladania s verejnými zdrojmi. Zvyšuje sa tým možnosť pre obyvateľov obce podieľať sa na tvorbe verejných politík a zvyšovať adresnosť plánovaných investícií.

čl. I bod 7 (§ 17) §
Navrhuje sa, aby sa nová právna úprava § 11 ods. 2 a 4 mohla aplikovať aj na výnos z poplatku za rozvoj dosiahnutý pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona.