Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/19/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019200169 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Dzurdzík PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1019200169.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: Jaskáč, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavovo nám. 14, Bratislava, zastúpeného Mgr. Andrejom Maarom, advokátom, AK so sídlom Dunajská č. 6, Bratislava, proti žalovanému: Mestská časť Bratislava - Ružinov, Mierová č. 21, 827 05 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti oznámenia žalovaného č. DPC/ VS 11446/2018/4/SOR zo dňa 04.12.2018, jednomyseľne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : I. administratívne rozhodnutie 1. Žalovaný oznámením podľa § 12 ods. 1 zákona č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 375/2016 Z. z. a § 4 ods. 1, § 73 ods. 4 písm. a), § 72 ods. 8 písm. b) Daňového poriadku zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu správcu poplatku č. 2018/11446/1 zo dňa 27.09.2018 z dôvodu, že nebolo podané oprávnenou osobou. Mestská časť Bratislava - Ružinov rozhodnutím č. DPC/VS/ 11446/2018/2/SOR zo dňa 27.09.2018 vyrubila poplatníkovi (žalobca) miestny poplatok za rozvoj v sume 79.765 €. II. žaloba a námietky 2. Žalobca vo svojej žalobe namietal, že napadnutým rozhodnutím boli porušené jeho ústavné práva na spravodlivý proces. Náležitosti podaného odvolania proti rozhodnutiu o poplatku upravuje Daňový poriadok v § 72 v spojení s § 13. Podľa názoru žalobcu z odvolania zo dňa 31.10.2018 bolo zrejmé, kto odvolanie podal. Žalovaný zaslaním oznámenia o zamietnutí odvolania žalobcovi potvrdil, že žalovaný je odvolateľom a výslovne v texte uviedol, že osobou, ktorá podala odvolanie je žalobca. Pokiaľ by žalovaný považoval za odvolateľa tretiu - neoprávnenú osobu, rozhodnutie o zamietnutí odvolania by doručoval tejto osobe, nie žalobcovi, ktorý podľa názoru žalovaného, odvolanie nepodal. Žalobca uznával skutočnosť, že podané odvolanie nebolo riadne podpísané konateľom spoločnosti zároveň však tvrdil, že v odvolaní je nepochybne uvedené, kto odvolanie podáva. Zastával preto názor, že žalovaný postupom pri zamietnutí odvolania porušil zákonom predpísaný postup, nesprávne právne posúdil nedostatok v podanom odvolaní a zabránil žalobcovi v prejednaní jeho odvolania, čím porušil jeho ústavné práva. Pokiaľ žalovaný v konaní zistil, že podané odvolanie neobsahovalo podpis odvolateľa, ktorý je zákonom predpísanou náležitosťou mal postupovať v zmysle zákona. Avšak nedostatok zákonom predpísanej náležitosti podpisu odvolateľa nie je totožný s právnou skutočnosťou, keď odvolanie podala neoprávnená osoba. Pokiaľ aj mal žalovaný pochybnosti o osobe odvolateľa, mal postupovať s ohľadom na zachovanie práv žalobcu vyplývajúcich z čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy SR, a odstrániť nedostatky podaného odvolania spôsobom podľa § 73 ods. 5 a § 13 ods. 8 zákona č. 563/2009 Z.z. a nie zamietnuť podané odvolanie bez toho, aby si overil skutočnú vôľu žalobcu. 3. Postup žalovaného ako správcu poplatku pri odstránení nedostatkov odvolania predpisuje zákon v § 73 ods. 5) Daňového poriadku. Ak má podanie nedostatky, pre ktoré nie je spôsobilé na prerokovanie, vyzve príslušný orgán daňový subjekt, aby ich podľa jeho pokynu a v určenej lehote odstránil. Súčasne ho poučí o následkoch spojených s ich neodstránením. Správca dane žalobcu na odstránenie nedostatkov odvolania nevyzval, o následkoch neodstránenia vád ho nepoučil a oznámil žalobcovi, že jeho odvolanie zamieta. Zároveň žalobcu nepoučil o možnosti podať proti rozhodnutiu správnu žalobu. Z uvedených skutočností je zrejmé, že žalovaný porušil ústavné právo žalobcu na spravodlivý proces odňal mu právo konať pred správnym orgánom ako aj predpísaný zákonný postup. Konaním žalovaného došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré spočíva v nesprávnom posúdení vád podania ako podanie podané neoprávnenou osobou. Napadnuté rozhodnutie zároveň trpí zmätočnosťou, pretože žalovaný v samotnom napadnutom rozhodnutí uviedol, že odvolanie podal žalobca a zároveň tvrdil, že odvolanie podala tretia - neoprávnená osoba, ktorej označenie v rozhodnutí neuviedol, čím zároveň rozhodnutie trpí aj vadou spočívajúcou v nedostatočnom odôvodnení. III. argumenty žalovaného 4. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že v súlade s právnymi predpismi ako správca poplatku podľa § 12 ods. 1 zákona č. 447/2015 Z. z. v spojení s § 4 ods. 1 Daňového poriadku vydal na základe právoplatného stavebného povolenia č. SÚ/CS 841/2017/19/OLV-6 zo dňa 21.04.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 25.10.2017, rozhodnutie č. 2018/11446/1 zo dňa 27.09.2018, ktoré bolo doručené daňovému subjektu elektronickými prostriedkami dňa 04.10.2018, a ktorým bol daňovému subjektu podľa zákona č. 447/2015 Z. z. a VZN č. 18/2017 vyrubený miestny poplatok za rozvoj vo výške 79.765 €. Dňa 05.11.2018 bolo správcovi poplatku poštou doručené podanie zo dňa 31.10.2018 označené ako odvolanie proti rozhodnutiu č. 2018/11446/1 z 27.09.2018. Podľa obsahu predmetného podania bolo zistené, že ide o odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu správcu poplatku č. 2018/11446/1 zo dňa 27.09.2018. Správca poplatku listom č. DPC/VS 11446/2018/4/SOR zo dňa 04.12.2018, ktorý bol doručený Daňovému subjektu elektronickými prostriedkami dňa 05.12.2018 oznámil daňovému subjektu zamietnutie vyššie uvedeného podania zo dňa 31.10.2018 označené ako odvolanie proti rozhodnutiu č. 2018/11446/1 z 27.09.2018 zákonným spôsobom podľa ustanovenia § 73 ods. 4 a 5 v spojení s § 72 ods. 8 písm. b) Daňového poriadku. Podľa názoru žalovaného vyplývajúceho z príslušných ustanovení platných právnych predpisov a zo zrejmých skutkových okolností nebolo podané oprávnenou osobou, a to osobou, ktorá bola spôsobilá (oprávnená) konať v daňovom konaní v mene žalobcu z titulu výkonu funkcie štatutárneho orgánu žalobcu alebo z titulu jeho zastúpenia na základe a v rozsahu plnomocenstva udeleného písomne alebo ústne do zápisnice u žalovaného. 5. Podľa informatívneho výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I na internete bolo ku dňu odoslania predmetného podania - odvolania (t.j. 31.10.2018) v časti štatutárny orgán žalobcu uvedené: konateľ a v časti konanie menom spoločnosti (žalobcu) uvedené: konateľ koná v mene spoločnosti samostatne a podpisuje sa za spoločnosť tak, že k obchodnému menu spoločnosti pripojí svoj podpis. Predmetné podanie zo dňa 31.10.2018 neobsahuje podpis konateľa, oprávneného konať v mene žalobcu, pripojený k obchodnému menu žalobcu, ale ako už bolo uvedené vyššie, obsahuje neidentifikovateľný podpis neznámej osoby a je opatrené pečiatkou obchodnej spoločnosti SM Trnávka s.r.o.. Túto skutočnosť potvrdil aj sám žalobca v podanej žalobe, kde uvádzal, že podané odvolanie nebolo riadne podpísané konateľom spoločnosti. Predmetné podanie zo dňa 31.10.2018 doručené žalovanému dňa 05.11.2018 neobsahovalo ako prílohu ani žiadne plnomocenstvo udelené tretiemu subjektu žalobcom na zastupovanie v odvolacom konaní, ktoré by bolo voči žalovanému účinné odo dňa jeho doručenia a ktoré by oprávňovalo tretí subjekt podpísať a podať predmetné podanie zo dňa 31.10.2018 označené ako odvolanie proti rozhodnutiu č. 2018/11446/1 z 27.09.2018 v mene žalobcu. Podľa žalovaného takéto plnomocenstvo nebolo žalobcom udelené tretiemu subjektu ani do zápisnice u žalovaného. Na základe vyššie uvedených ustanovení platných právnych predpisov a uvedených skutočností žalovaný ako prvostupňový orgán v odvolacom konaní rozhodol, že nie sú splnené zákonné predpoklady na postup prvostupňového orgánu podľa ustanovenia § 72 ods. 5 v spojení s § 13 ods. 8 Daňového poriadku, ktorého sa domáhal v žalobe žalobca. Žalovaný posúdil podľa obsahu predmetné podanie označené ako odvolanie proti rozhodnutiu č. 2018/11446/1 z 27.09.2018 ako neprípustné odvolanie v súlade s ustanovením § 72 ods. 8 písm. b) Daňového poriadku, nakoľko nebolo podané osobou oprávnenou konať v mene žalobcu. Bol preto v zmysle ustanovenia § 73 ods. 4 písm. a) Daňového poriadku povinný predmetné podanie zamietnuť a následne podľa ustanovenia § 73 ods. 5 cit. zákona písomne oznámiť žalobcovi zamietnutie odvolania podľa § 73 ods. 4 písm. a). 6. Záverom žalovaný konštatoval, že sa nestotožnil s dôvodmi v žalobe, ani so žalobcovou argumentáciou a tvrdením, že žalobou napadnutým rozhodnutím boli porušené jeho ústavné práva na spravodlivý proces. Žalovaný taktiež nesúhlasil s názorom žalobcu, že žalovaný postupom pri zamietnutí odvolania porušil zákonom predpísaný postup, nesprávne právne posúdil nedostatok v podanom odvolaní a zabránil žalobcovi v prejednaní jeho odvolania, čím porušil ústavné práva žalobcu. Žalovaný postupoval v odvolacom konaní v súlade s platnou právnou úpravou a zisteným skutkovým stavom. Žalovaný po posúdení predmetného podania nezistil také nedostatky odvolania, ktoré by ho oprávňovali zaslať žalobcovi výzvu na odstránenie nedostatkov odvolania. Žalovaný ďalej považoval za účelové a irelevantné tvrdenia, že žalobcu nepoučil o možnosti podať proti žalobou napadnutému rozhodnutiu správnu žalobu. Žalovaný sa však stotožnil s názorom žalobcu, že žalobou napadnuté rozhodnutie (Oznámenie o zamietnutí odvolania) treba považovať za rozhodnutie, ktoré podlieha preskúmaniu v správnom súdnictve. Rovnako sa žalovaný ohľadne náležitostí rozhodnutia odvolal na judikatúru, kedy napr. z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 11.03.2014, spis. zn. 4Sžf/1/2014 (druhá právna veta) vyplýva, že oznámenie o zamietnutí odvolania nemá v zmysle Daňového poriadku predpísané zákonné formálne náležitosti rozhodnutia vydaného v daňovom konaní podľa § 63 ods. 3 cit. zákona. V zmysle ustanovenia § 63 ods. 3 Daňového poriadku rozhodnutie vydané v daňovom konaní ani neobsahuje zákonnú náležitosť poučenia o možnosti preskúmať vydané rozhodnutie súdom. IV. verejné vyhlásenie rozsudku 7. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) v spojení s § 9 ods. 1 SSP a § 246 ods. 1, rozhodol vo veci rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 21.04.2021, postupujúc podľa § 107 ods. 2 a § 137 ods. 4 SSP. Žalobca ani žalovaný nežiadali o nariadenie pojednávania vo veci a súdom boli poučení, že ak sa výslovne nevyjadria, že žiadajú o nariadenie pojednávania, bude mať súd za to, že súhlasia s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania. V. Relevantné právne predpisy 8. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 9. Daňový poriadok v § 3 zakotvuje základné zásady daňového konania. Jednou z týchto zásad je zásada zákonnosti. Podľa tejto zásady pri správe daní správca dane postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní. 10. Zásada zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý je vyjadrený v čl. 59 ods. 2 Ústavy SR. Keďže daňové konanie, pre ktoré je zákonom ustanovené, že účastník konania sa proti určeniu dane správcom dane môže odvolať, končí až vydaním rozhodnutia odvolacieho daňového orgánu, je zásadou zákonnosti viazaný v konaní o odvolaní aj odvolací daňový orgán. Z dikcie ustanovenia upravujúceho zásadu zákonnosti teda vyplýva, že daňové orgány v daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov. To znamená, že zásada zákonnosti daňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov. 11. Podľa § 72 ods. 1), 2), a 3) Daňového poriadku, proti rozhodnutiu možno podať odvolanie, ak tento zákon neustanovuje inak alebo ak sa účastník konania odvolania nevzdal písomne alebo ústne do zápisnice. Odvolanie sa podáva orgánu, ktorého rozhodnutie je odvolaním napadnuté. Odvolanie možno podať do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje, ak tento zákon neustanovuje inak; najneskôr do uplynutia tejto lehoty možno podané odvolanie zmeniť alebo doplniť. 12. Podľa § 72 ods. 4) Daňového poriadku, odvolanie musí obsahovať okrem náležitostí podľa § 13 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/20180901.html> aj a) označenie prvostupňového orgánu, b) číslo rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje, c) dôvody podania odvolania, d) dôkazy preukazujúce odôvodnenosť odvolania, ak sa v odvolaní nenamieta len rozpor s právnymi predpismi; ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy, e) navrhované zmeny alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. 13. Podľa § 72 ods. 5) Daňového poriadku, ak odvolanie neobsahuje zákonom predpísané náležitosti, prvostupňový orgán postupuje podľa § 13 ods. 8 až 10 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2009/563/20180901.html>, pričom lehota na odstránenie nedostatkov odvolania nesmie byť kratšia ako 15 dní. 14. Podľa § 72 ods. 8) Daňového poriadku, odvolanie je neprípustné, ak a) je podané po určenej lehote, b) nie je podané oprávnenou osobou, c) smeruje len proti odôvodneniu rozhodnutia. 15. Podľa § 73 ods. 4) Daňového poriadku, prvostupňový orgán odvolanie zamietne, ak a) je neprípustné, b) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nemožno podať odvolanie. VI. Posúdenie veci správnym súdom 16. Daňou sa podľa Daňového poriadku rozumie daň podľa osobitných predpisov vrátane úroku z omeškania, úroku a pokuty podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov, miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady podľa osobitného predpisu a miestny poplatok za rozvoj podľa osobitného predpisu (zákon č. 447/2015 Z. z.). V zmysle Daňového poriadku odvolanie musí obsahovať zákonom stanovené náležitosti, ktorými sú najmä označenie prvostupňového orgánu a daňového subjektu (kto odvolanie podáva); číslo rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje; uvedenie dôvodov podania odvolania, ktoré svedčia o nesprávnosti alebo nezákonnosti rozhodnutia; dôkazy preukazujúce odôvodnenosť odvolania, ak sa v odvolaní nenamieta len rozpor s právnymi predpismi, a ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy, navrhované zmeny alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia, teda návrh na správny výrok. Podané odvolanie je konkrétnym druhom podania a ak neobsahuje predpísané náležitosti, správca dane je povinný daňový subjekt vyzvať na jeho doplnenie, pričom postupuje podľa § 13 ods. 8 <aspi://module='ASPI'&link='563/2009%20Z.z.%2523P13'&ucin-k-dni='30.12.9999'> a <aspi:// module='ASPI'&link='563/2009%20Z.z.%2523P13'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Daňového poriadku a zabezpečí tak opravu alebo doplnenie odvolania. Ak odvolávajúci sa výzve nevyhovie (napr. nedodrží lehotu, nereaguje na výzvu), považuje sa toto podanie za nepodané a prvostupňový orgán túto skutočnosť oznámi daňovému subjektu. Lehota na odstránenie nedostatkov nesmie byť kratšia ako 15 dní. Ak má daňový subjekt zástupcu s generálnym plnomocenstvom na účely správy daní alebo napr. na odvolacie konanie, tak osobou oprávnenou podať odvolanie je tento splnomocnený zástupca. To však neznamená, že odvolanie nemôže podať aj samotný daňový subjekt. Daňový subjekt má právo podať odvolanie, i keď má zástupcu, preto odvolanie podané daňovým subjektom nie je dôvodom na jeho zamietnutie. Odvolanie je neprípustné, ak je podané po určenej lehote v rozhodnutí alebo nie je podané oprávnenou osobou, alebo smeruje len proti odôvodneniu rozhodnutia. 17. Žalobcove námietky bolo možné rámcovo vymedziť v dvoch rovinách. Po prvé namietal nesprávne právne posúdenie zo strany žalovaného spojené s jeho nesprávnym postupom pri aplikácii § 72 ods. 5) Daňového poriadku. Ak má v zmysle citovaného ustanovenia podanie nedostatky, pre ktoré nie je spôsobilé na prerokovanie, vyzve príslušný orgán daňový subjekt, aby ich podľa jeho pokynu a v určenej lehote odstránil. Súčasne ho poučí o následkoch spojených s ich neodstránením. Nositeľom procesnej legitimácie podať odvolanie je účastník konania (poplatník/daňový subjekt). Správny súd z administratívneho spisu však zistil, že podanie značené ako „odvolanie proti rozhodnutiu č. 2018/11446/1 zo dňa 27.09.2018“ po formálnej stránke obsahovalo všetky nevyhnutné náležitosti tak, ako sú ustanovené v § 13, § 72 ods. 4) Daňového poriadku, takže žalovaný orgán verejnej správy nemal dôvod postupovať podľa § 13 ods. 8 až 10 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2009/563/20180901.html> Daňového poriadku. Podstatným tak zostalo zodpovedanie otázky, ktorá osoba podala predmetné odvolanie a či táto osoba bola aj oprávnená odvolanie daňového subjektu podať. Označené odvolanie zo dňa 31.10.2018 neobsahovalo podpis konateľa spoločnosti žalobcu - pripojený k obchodnému menu žalobcu, ale obsahovalo neidentifikovateľný podpis tretej osoby a bolo opatrené pečiatkou obchodnej spoločnosti SM Trnávka s.r.o. Uvedené písomné podanie neobsahovalo ako prílohu ani žiadne plnomocenstvo udelené žalobcom na zastupovanie v odvolacom konaní, ktoré by bolo voči žalovanému účinné odo dňa jeho doručenia a ktoré by oprávňovalo SM Trnávka, s.r.o. podpísať a podať predmetné podanie. Žalovaný preto postupoval zákonne, ak vyhodnotil skutkový stav tak, že odvolanie podal tretí subjekt hoci aj v mene žalobcu (a na takýto úkon nebol splnomocnený) a tento tretí subjekt aj podanie autorizoval, takže boli splnené podmienky na postup podľa § 73 ods. 4) Daňového poriadku. 18. V druhej časti žalobca namietal vadu nedostatočného odôvodnenia oznámenia. Správny súd uvádza, že v prípade, ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je neprípustné (napr. § 72 ods. 8 Daňového poriadku <aspi://module='ASPI'&link='563/2009%20Z.z.%2523P72'&ucin-k- dni='30.12.9999'>) alebo proti ktorému sa nemožno odvolať, prvostupňový orgán je povinný zamietnuť odvolanie a oznámiť túto skutočnosť bez zbytočného odkladu daňovému subjektu (listom, nie rozhodnutím). Takéto oznámenie aj podľa správneho súdu neobsahuje zákonné náležitosti tak, ako ich vyžaduje § 63 ods. 3 Daňového poriadku. Načrtnutý rámec dotvára aj citovaná judikatúra / rozsudok NS SR spis. zn. 4Sžf/1/2014 zo dňa 11.03.2014/. Na krehkej hranici udržateľnosti správny súd akceptoval obsahovú stránku napadnutého oznámenia žalovaného č. DPC/VS 11446/2018/4/SOR zo dňa 04.12.2018 z hľadiska uvádzaného dôvodu zamietnutia odvolania žalobcu a jeho stručného vymedzenia. Správny súd zastáva názor, že aj keď zákon nedefinuje v danom prípade taxatívne náležitosti oznámenia, musí aj tak napĺňať istú úroveň aspoň triviálneho vymedzenia dôvodov tak, aby bolo preskúmateľné súdom a nebolo zmätočné vo vzťahu k účastníkovi konania. Správny súd prijal záver, že z predmetného oznámenia bolo možné zistiť dôvod, prečo správca poplatku pristúpil k zamietnutiu odvolania, ale bolo by vhodné pre udržateľnosť spôsobu vybavovania neprípustnosti odvolania, aby žalovaný svoje dôvody vo vzťahu k poplatníkom konkrétnejšie ozrejmoval. 19. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že napadnuté oznámenie žalovaného je vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol. 20. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 v spojení s §175 ods.1 SSP, avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, ide o orgán štátnej správy a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. 21. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).