Zákon č. 129/2026 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2025.
Predmetom návrhu zákona sú úpravy reflektujúce na problémy vyskytujúce sa v aplikačnej praxi s cieľom skvalitnenia činnosti správnych orgánov prejednávajúcich priestupky, ako aj orgánov objasňujúcich priestupky. Za niekoľko rokov aplikácie zákona o priestupkoch sa zozbierali mnohé podnety od správnych orgánov, ktoré je potrebné v záujme zabezpečenia nerušeného, efektívneho a plynulého konania o priestupkoch, riešiť.
Významnou zmenou, ktorú prinesie návrh zákona, je navýšenie pokút za spáchanie priestupkov. Od vyhláseného znenia zákona o priestupkoch nedošlo pri mnohých priestupkoch k zmene výšky pokút, a teda nezohľadňujú neustály pokles hodnoty peňazí. Súčasná výška pokút nespĺňa výchovný, represívny a ani preventívny charakter sankcie. Takto nízko ustanovené výšky pokút dostatočne neodrádzajú od páchania priestupkov a ani nie sú dostatočným postihom za spáchanie priestupku, ktorý by mal za následok nápravu páchateľa a neodzrkadľujú mieru odsúdenia páchateľa priestupku spoločnosťou.
Predmetom návrhu zákona je popri zvýšení pokút aj rozšírenie okruhu sankcií o novú sankciu menších obecných prác. Účelom navrhovanej právnej úpravy je zefektívnenie sankčného mechanizmu v rámci priestupkového konania. Zavedenie menších obecných prác do právnej úpravy sleduje nielen represívny, ale aj výchovný a preventívny účel sankcie voči spoločnosti navonok, pričom sa súbežne posilní individuálna zodpovednosť páchateľov za svoje konanie. Ide o moderný a flexibilný nástroj na riešenie priestupkov, ktorý zohľadňuje individuálne možnosti páchateľov, a zároveň má verejnoprospešný charakter.
Návrh zákona predpokladá, že sankciu menších obecných prác možno uložiť pri akomkoľvek priestupku, pričom nie je vylúčené, aby správny orgán pri prejednávaní priestupku páchateľa uložil popri sankcii menších obecných prác aj iný druh sankcie. Posúdenie vhodnosti a účelnosti uloženia predmetnej sankcie sa ponecháva na správnom orgáne, ktorý v každom individuálnom prípade posúdi okolnosti prípadu a uloží takú sankciu, ktorú bude považovať za najvhodnejšiu z hľadiska naplnenia jej účelu.
Návrh zákona obsahuje rôzne legislatívno-technické úpravy, ktorých cieľom je upraviť nepresnosti zákona o priestupkoch spôsobené v dôsledku iných legislatívnych procesov, ako aj vývoja právneho poriadku Slovenskej republiky.
Súčasťou návrhu zákona je aj novelizácia Trestného zákona spočívajúca v zavedení novej skutkovej podstaty trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia v súvislosti s nevykonaním uloženej sankcie menších obecných prác.
V navrhovanom článku III sa novelizuje zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Predmetom novelizácie je zavedenie novej skutkovej podstaty priestupku.
Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy vyplývajúci z navýšenia pokút za priestupky. Negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy možno očakávať v súvislosti so zavedením novej sankcie menších obecných prác. Čiastočne negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy možno predpokladať v súvislosti so znížením paušálnej sumy trov konania pre osoby, ktoré v čase rozhodovania o priestupku nedovŕšili vek 18 rokov, na polovicu.
Návrh zákona bude mať pozitívne sociálne vplyvy predovšetkým v súvislosti so zavedením novej sankcie menších obecných prác a v súvislosti so znížením paušálnej sumy trov konania pre osoby mladšie ako 18 rokov.
Návrh zákona bude mať čiastočne negatívny vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, v súvislosti s navýšením horných sadzieb pokút za priestupky, a to predovšetkým vo vzťahu k rozpočtu rodín, avšak len v prípade protiprávneho konania niektorého z jej členov. Na druhej strane ukladanie sankcie menších obecných prác namiesto pokuty bude mať čiastočne pozitívny vplyv, rovnako však len v prípadoch protiprávneho konania niektorého z členov rodiny.
Návrh zákona nebude mať vplyv na limit verejných výdavkov, podnikateľské prostredie, životné prostredie, vplyvy na služby pre občana a vplyvy na informatizáciu spoločnosti.
Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj v súlade s právom Európskej únie.
Z hľadiska obsahu navrhovaná právna úprava nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.
V navrhovanej účinnosti zákona od 1. júla 2026 sa zohľadňuje predpokladaný priebeh legislatívneho procesu a dostatočná dĺžka legisvakancie na prípravu jeho vykonávania.
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona s právom Európskej únie
Navrhovateľ zákona: Vláda Slovenskej republiky
Názov návrhu zákona: Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
Predmet návrhu zákona:
nie je upravený v primárnom práve Európskej únie,
je upravený v sekundárnom práve Európskej únie:
- nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016) – gestor: ÚOOÚ SR,
nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
lehota na prebranie príslušného právneho aktu Európskej únie, príp. aj osobitnú lehotu účinnosti jeho ustanovení – bezpredmetné,
informácia o začatí konania v rámci „EÚ Pilot“ alebo o začatí postupu Európskej komisie, alebo o konaní Súdneho dvora Európskej únie proti Slovenskej republike podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v jej platnom znení, spolu s uvedením konkrétnych vytýkaných nedostatkov a požiadaviek na zabezpečenie nápravy so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie – proti Slovenskej republike nebolo začaté konanie v rámci „EÚ Pilot“, ani nebol začatý postup Európskej komisie a ani konanie Súdneho dvora Európskej únie o porušení Zmluvy o fungovaní Európskej únie podľa čl. 258 až 260,
informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú uvádzané právne akty Európskej únie už prebrané, spolu s uvedením rozsahu ich prebrania, príp. potreby prijatia ďalších úprav – bezpredmetné.
5. Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie: úplne
Doložka vybraných vplyvov
Základné údaje
Názov materiálu
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
Predkladateľ (a spolupredkladateľ)
Vláda Slovenskej republiky
Charakter predkladaného materiálu
☐
Materiál nelegislatívnej povahy
☒
Materiál legislatívnej povahy
☐
Transpozícia/ implementácia práva EÚ
V prípade transpozície/implementácie uveďte zoznam transponovaných/implementovaných predpisov:
Termín začiatku a ukončenia PPK
14 - 23. október 2025
Predpokladaný termín predloženia na pripomienkové konanie
október 2025
Predpokladaný termín začiatku a ukončenia ZP**
Predpokladaný termín predloženia na rokovanie vlády SR*
marec 2026
Definovanie problému
Uveďte základné problémy, ktoré sú dôvodom vypracovania predkladaného materiálu (dôvody majú presne poukázať na problém, ktorý existuje a je nutné ho predloženým materiálom riešiť).
Platný zákon o priestupkoch neobsahuje úpravu niektorých právnych inštitútov a niektoré jestvujúce riešenia je potrebné spresniť.
Sú tiež potrebné legislatívno-technické úpravy, ktorých cieľom je upraviť nepresnosti zákona o priestupkoch spôsobené v dôsledku iných legislatívnych procesov, ako aj vývoja právneho poriadku Slovenskej republiky.
Na základe poznatkov získaných doterajšou praxou správnych orgánov prejednávajúcich priestupky vyvstáva tiež potreba zvýšenia pokút za spáchané priestupky upravené v zákone o priestupkoch, nakoľko pri väčšine priestupkov nedošlo od vyhlásenia zákona o priestupkoch v roku 1990 k zvýšeniu sadzieb, okrem zmeny v súvislosti s prijatím novej meny.
Zároveň z aplikačnej praxe vyvstala potreba zefektívnenia sankčného mechanizmu, a to v podobe zavedenia nového druhu sankcie – menších obecných prác.
Ciele a výsledný stav
Uveďte hlavné ciele predkladaného materiálu (aký výsledný stav má byť prijatím materiálu dosiahnutý, pričom dosiahnutý stav musí byť odlišný od stavu popísaného v bode 2. Definovanie problému).
Návrh zákona sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2025 z dôvodu potreby riešenia nedostatkov právnej úpravy vyplývajúcich z aplikačnej praxe s cieľom skvalitnenia činnosti správnych orgánov prejednávajúcich priestupky, ako aj orgánov objasňujúcich priestupky pri zohľadnení aplikačnej praxe a z nej vyplývajúcich požiadaviek.
Navrhujú sa konkrétne riešenia:
- Navýšenie pokút pri jednotlivých priestupkoch, nakoľko pri väčšine priestupkov nedošlo od vyhlásenia zákona o priestupkoch v roku 1990 k zvýšeniu sadzieb, okrem zmeny v súvislosti s prijatím novej meny.
- Zavedenie sankcie menších obecných prác.
- Vypustenie niektorých skutkových podstát priestupkov z dôvodu ich duplicity so skutkovými podstatami priestupkov podľa osobitných predpisov.
- Legislatívno-technická úprava s cieľom upraviť nepresnosti zákona o priestupkoch spôsobené v dôsledku iných legislatívnych procesov, ako aj vývoja právneho poriadku Slovenskej republiky.
- Možnosť orgánu objasňujúcemu priestupok zverejniť osobné údaje zachytené prostredníctvom zvukového, obrazovo-zvukového alebo obrazového záznamu za účelom zistenia totožnosti osoby podozrivej zo spáchania priestupku.
- Úprava povinnosti uhradiť trovy konania pri osobách, ktoré v čase spáchania priestupku nedovŕšili vek 18 rokov.
Dotknuté subjekty
Uveďte subjekty, ktorých sa zmeny predkladaného materiálu dotknú priamo aj nepriamo:
- páchatelia priestupkov,
- správne orgány, orgány Policajného zboru, prípadne iné fyzické osoby,
- obce, ktoré budú musieť zabezpečiť pre páchateľa výkon menších obecných prác na základe rozhodnutia o priestupku.
Alternatívne riešenia
Aké alternatívne riešenia vedúce k stanovenému cieľu boli identifikované a posudzované pre riešenie definovaného problému?
Nulový variant - uveďte dôsledky, ku ktorým by došlo v prípade nevykonania úprav v predkladanom materiáli a alternatívne riešenia/spôsoby dosiahnutia cieľov uvedených v bode 3.
Nulový variant - Ponechanie právnej úpravy bez zmeny, čo by znamenalo, že bude pretrvávať súčasný stav, a to, že väčšina sadzieb pokút nebude zodpovedať vývoju inflácie od roku 1990 a nebudú tak mať pre páchateľov dostatočný odstrašujúci účinok. Vo vzťahu k navrhovaným zmenám vychádzajúcim z aplikačnej praxe by v prípade neprijatia úpravy pretrvávali nedostatky právnej úpravy, ktoré sťažujú nerušený výkon činnosti orgánov objasňujúcich priestupky, ako aj orgánov prejednávajúcich priestupky.
Vykonávacie predpisy
Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?
☐ Áno
☒ Nie
Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:
Transpozícia/implementácia práva EÚ
Uveďte, či v predkladanom návrhu právneho predpisu dochádza ku goldplatingu podľa tabuľky zhody, resp. či ku goldplatingu dochádza pri implementácii práva EÚ.
☐ Áno ☒ Nie
Ak áno, uveďte, ktorých vplyvov podľa bodu 9 sa goldplating týka:
Preskúmanie účelnosti
Uveďte termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti predkladaného materiálu.
Uveďte kritériá, na základe ktorých bude preskúmanie vykonané.
Preskúmanie účelnosti návrhu zákona bude vykonané po 2 rokoch po nadobudnutí jeho účinnosti.
Preskúmaný bude:
vplyv na vývoj priestupkovosti v súvislosti s navýšením pokút (vplyv na vývoj kriminálneho správania).
vplyv na vývoj priestupkovosti v súvislosti s ukladaním sankcie menších obecných prác (vplyv na vývoj kriminálneho správania).
* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.
** vyplniť iba v prípade, ak sa záverečné posúdenie vybraných vplyvov uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. jednotnej metodiky.
*** posudzovanie sa týka len zmien v I. a II. pilieri univerzálneho systému dôchodkového zabezpečenia s identifikovaným dopadom od 0,1 % HDP (vrátane) na dlhodobom horizonte.
Vybrané vplyvy materiálu
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
☒
Pozitívne
☐
Žiadne
☒
Negatívne
z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,
v prípade identifikovaného negatívneho
vplyvu
☐
Áno
☐
Nie
☐
Čiastočne
v tom vplyvy na rozpočty obcí a vyšších územných celkov
☒
Pozitívne
☐
Žiadne
☒
Negatívne
z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,
v prípade identifikovaného negatívneho vplyvu
☐
Áno
☐
Nie
☐
Čiastočne
Vplyv na dlhodobú udržateľnosť verejných financií v prípade vybraných opatrení ***
☐
Áno
☐
Nie
Vplyvy na limit verejných výdavkov
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne
Vplyvy na podnikateľské prostredie
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne
z toho vplyvy na MSP
☐
Pozitívne
☐
Žiadne
☐
Negatívne
Mechanizmus znižovania byrokracie
a nákladov sa uplatňuje:
☐
Áno
☐
Nie
Sociálne vplyvy
☒
Pozitívne
☐
Žiadne
☐
Negatívne
Vplyvy na životné prostredie
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne
Materiál je posudzovaný podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
☐
Áno
☒
Nie
Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne
Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho
vplyvy služieb verejnej správy na občana
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne
vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne
Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu
☒
Pozitívne
☐
Žiadne
☒
Negatívne
Poznámky
V prípade potreby uveďte doplňujúce informácie k identifikovaným vplyvom a ich analýzam.
Ak predkladaný materiál má marginálny (zanedbateľný) vplyv na niektorú zo sledovaných oblastí v bode 9 a z tohto dôvodu je tento vplyv označený ako žiadny vplyv, uveďte skutočnosti vysvetľujúce, prečo je tento vplyv marginálny (zanedbateľný).
Informácie v tejto časti slúžia na zhrnutie vplyvov alebo aj na vyjadrenie sa k marginálnym vplyvom a nie ako náhrada za vypracovanie príslušných analýz vybraných vplyvov.
V prípade, že je materiál posudzovaný podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších prepisov, uveďte internetový odkaz na tento proces.
Podľa § 13 odsek 3 zákona o priestupkoch sú pokuty uložené za priestupky príjmom štátneho rozpočtu, ak odsek 4 alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Podľa § 13 odsek 4 zákona o priestupkoch sú pokuty za priestupky uložené obcou alebo obecnou políciou príjmom obce. Vzhľadom na uvedené a plánované zvýšenie hornej hranice pokuty, ktorú je možné za vybrané priestupky uložiť, sa očakáva pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy a rozpočty obcí. Negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy možno očakávať v súvislosti so zavedením nového druhu sankcie menších obecných prác. Ak budú správne orgány ukladať túto sankciu namiesto peňažnej pokuty, o to nižší bude príjem do rozpočtu verejnej správy. Čiastočne negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy sa očakáva v súvislosti so znížením trov priestupkového konania na polovicu v prípade osôb, ktoré v čase spáchania priestupku nedovŕšili 18. rok veku.
Pozitívne sociálne vplyvy bude mať zníženie paušálnej sumy trov konania pre osoby mladšie ako 18 rokov.
Predkladaný návrh zákona má zároveň čiastočne negatívny vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, najmä v kontexte navýšenia pokút za spáchanie priestupkov a v zavedení novej sankcie menších obecných prác.
Kontakt na spracovateľa
Uveďte údaje na kontaktnú osobu, ktorú je možné kontaktovať v súvislosti s posúdením vybraných vplyvov.
Mgr. Otto Lohnický, vedúci oddelenia správneho a priestupkov, odbor všeobecnej vnútornej správy, sekcia verejnej správy MV SR, e-mail: [email protected], tel. 0961577145
JUDr. Eva Straková, LL.M., generálny štátny radca, oddelenie správneho a priestupkov, odbor všeobecnej vnútornej správy, sekcia verejnej správy MV SR, e-mail: [email protected],tel. 0961577146
Zdroje
Uveďte zdroje (štatistiky, prieskumy, spoluprácu s odborníkmi a iné), z ktorých ste pri príprave materiálu a vypracovávaní doložky, analýz vplyvov vychádzali. V prípade nedostupnosti potrebných dát pre spracovanie relevantných analýz vybraných vplyvov, uveďte danú skutočnosť.
Predkladateľ pri vypracovaní materiálu vychádzal z potreby odstránenia problémov, na ktoré poukázala aplikačná prax správnych orgánov. Nakoľko išlo o opakujúce sa problémy, bolo nutné sa nimi zaoberať na legislatívnej úrovni. Predkladateľ vychádzal najmä z podnetov okresných úradov, ktoré prejednávajú priestupky, ako aj z podnetov orgánov objasňujúcich priestupky. Podkladom pre prípravu návrhu zákona boli zároveň podnety a pripomienky vznesené v medzirezortnom pripomienkovom konaní k návrhu novely zákona o priestupkoch v rámci legislatívneho procesu LP/2023/38. Materiál bol v tom čase po vyhodnotení pripomienkového konania a rokovaní Legislatívnej rady vlády SR predložený na rokovanie vlády, avšak vláda Slovenskej republiky o ňom už nerokovala.
Predkladateľ sa zároveň opieral o zistenia vyplývajúce z materiálu Analýza priestupkov prejednaných odbormi všeobecnej vnútornej správy okresných úradov za roky 2020-2024. Hlavným cieľom analýzy prejednaných priestupkov je zistiť stav a rozsah priestupkovosti a utvoriť čo najucelenejší prehľad o skladbe priestupkov prejednávaných okresnými úradmi. Cieľom analýzy na úseku všeobecnej vnútornej správy, ktorý prejednáva priestupky v odvetvovej pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, je tiež zhodnotiť zákonnosť uplatňovania hmotnoprávnych a procesnoprávnych predpisov dotknutými orgánmi miestnej štátnej správy a z výsledkov analýzy prejednaných priestupkov vyvodiť opatrenia na zvyšovanie kvality výkonu štátnej správy. Účelom vypracovania analýzy prejednaných priestupkov je zistenie frekvencie prejednávania priestupkov na úseku všeobecnej vnútornej správy na okresných úradoch a porovnanie vývoja priestupkovosti.
Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov z PPK č. 165/2025
(v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 8.1 Jednotnej metodiky)
☐ Súhlasné
☒ Súhlasné s návrhom na dopracovanie
☐ Nesúhlasné
Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:
K doložke vybraných vplyvov
Komisia odporúča predkladateľovi v doložke vybraných vplyvov bode 9. Vybrané vplyvy materiálu odznačiť mechanizmus znižovania byrokracie a nákladov.
Odôvodnenie: Ak materiál nepredpokladá žiaden vplyv na podnikateľské prostredie, nasledujúce dva riadky sa nevypĺňajú.
Pripomienka akceptovaná – upravený bod 9 doložky.
K vplyvom na rozpočet verejnej správy
Komisia berie na vedomie, že návrh bude mať pozitívny aj negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, ktorý ale nie je možné kvantifikovať.
Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov zo záverečného posúdenia č. .......... (v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. Jednotnej metodiky)
☐ Súhlasné
☐ Súhlasné s návrhom na dopracovanie
☐ Nesúhlasné
Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:
Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,
na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu
2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu
Tabuľka č. 1/A
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)
2026
2027
2028
2029
Príjmy verejnej správy celkom
0
0
0
0
v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť
0
0
0
0
z toho:
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
Rozpočtové prostriedky
0
0
0
0
EÚ zdroje
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Výdavky verejnej správy celkom
0
0
0
0
v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť
0
0
0
0
z toho:
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
Rozpočtové prostriedky
0
0
0
0
EÚ zdroje
0
0
0
0
spolufinancovanie
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
z toho vplyv nových úloh v zmysle ods. 2 Čl. 6 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z.
o rozpočtovej zodpovednosti
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
z toho vplyv nových úloh v zmysle ods. 2 Čl. 6 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z.
o rozpočtovej zodpovednosti
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Vplyv na počet zamestnancov
0
0
0
0
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Vplyv na mzdové výdavky
0
0
0
0
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Financovanie zabezpečené v rozpočte
0
0
0
0
v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť
0
0
0
0
Iné ako rozpočtové zdroje
0
0
0
0
Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora
0
0
0
0
Tabuľka č. 1/B
2026
2027
2028
2029
Vplyvy na limit verejných výdavkov verejnej správy celkom (v metodike ESA 2010)
0
0
0
0
v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť / program zvlášť
0
0
0
0
z toho:
vplyv na limit verejných výdavkov ŠR
0
0
0
0
vplyv na limit verejných výdavkov ostatných subjekty verejnej správy
0
0
0
0
vplyv na limit verejných výdavkov ďalších súčastí rozpočtu verejnej správy
2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:
Vplyvy na rozpočet verejnej správy nie je možné kvantifikovať s ohľadom na rozhodovaciu činnosť správnych orgánov, ktorá nastane po účinnosti zákona. Navrhovaná úprava predpokladá sčasti pozitívny dopad (plošné zvyšovanie sadzieb pokút) a sčasti negatívny dopad na rozpočet verejnej správy (zavedenie sankcie menších obecných prác, ktorú budú môcť správne orgány ukladať namiesto pokuty, ktorá by inak predstavovala príjem do rozpočtu verejnej správy). V súčasnosti nemožno jednoznačne konštatovať, či po nadobudnutí účinnosti zákona dôjde k úbytkom príjmov, nakoľko nemožno predvídať mieru a pomer ukladania pokút a sankcie menších obecných prác jednotlivými správnymi orgánmi. Na jednej strane sa zvýšia pokuty a na strane druhej možno predpokladať, že ich bude uložených menej, nakoľko budú nahradené sankciou menších obecných prác. Predkladateľ preto považuje za bezpredmetné v tejto časti uvádzať návrh riešenia úbytku príjmov, ktorý v konečnom dôsledku možno ani nenastane.
2.2. Popis a charakteristika návrhu
2.2.1. Popis návrhu:
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2025 z dôvodu potreby riešenia nedostatkov právnej úpravy vyplývajúcich z aplikačnej praxe s cieľom skvalitnenia činnosti správnych orgánov prejednávajúcich priestupky pri zohľadnení aplikačnej praxe a z nej vyplývajúcich požiadaviek, ako aj orgánov objasňujúcich priestupky.
Navrhujú sa konkrétne riešenia najmä:
- Navýšenie pokút pri jednotlivých priestupkoch, nakoľko pri väčšine priestupkoch nedošlo od vyhlásenia zákona o priestupkoch v roku 1990 k zvýšeniu sadzieb, okrem zmeny v súvislosti s prijatím novej meny.
- Zavedenie sankcie menších obecných prác.
- Vypustenie niektorých skutkových podstát priestupkov z dôvodu ich duplicity so skutkovými podstatami priestupkov podľa osobitných predpisov.
- Legislatívno-technická úprava s cieľom upraviť nepresnosti zákona o priestupkoch spôsobené v dôsledku iných legislatívnych procesov, ako aj vývoja právneho poriadku Slovenskej republiky.
- Možnosť orgánu objasňujúcemu priestupok zverejniť osobné údaje zachytené prostredníctvom zvukového, obrazovo-zvukového alebo obrazového záznamu za účelom zistenia totožnosti osoby podozrivej zo spáchania priestupku.
- Zníženie paušálnych súm trov konania na polovicu, ak sa ukladajú osobe, ktorá v čase spáchania priestupku nedovŕšila 18. rok veku.
2.2.2. Charakteristika návrhu:
zmena sadzby
zmena v nároku
nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)
kombinovaný návrh
x iné
2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:
Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.
Tabuľka č. 2
Objem aktivít
Odhadované objemy
2026
2027
2028
2029
Indikátor ABC
Indikátor KLM
Indikátor XYZ
2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie
Vplyvy na rozpočet verejnej správy predkladateľ identifikoval predovšetkým v súvislosti so
zvýšením výšky pokút za priestupky,
zavedením sankcie menších obecných prác.
Podľa § 13 odsek 3 zákona o priestupkoch sú pokuty uložené za priestupky príjmom štátneho rozpočtu, ak odsek 4 alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Podľa § 13 odsek 4 zákona o priestupkoch sú pokuty za priestupky uložené obcou alebo obecnou políciou príjmom obce.
Vzhľadom na uvedené a v súvislosti s plánovaným zvýšením sadzieb pokút, ktorú je možné za vybrané priestupky uložiť, sa predpokladá pozitívny vplyv na štátny rozpočet a rozpočty obcí.
V súvislosti so zavedením sankcie menších obecných prác na druhej strane možno očakávať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy spočívajúci v úbytku potenciálnych príjmov v prípadoch, keď správy orgán v konaní o priestupku vyhodnotí, že je vhodnejšie uložiť namiesto peňažnej pokuty sankciu menších obecných prác.
Nie je možné predpokladať priestupkovosť v nadchádzajúcom období a ani počet prípadov kedy bude páchateľovi uznanému vinným z priestupku uložená sankcia – pokuta a kedy sankcia menších obecných prác. Z uvedeného dôvodu nie je možné určiť presný výpočet vplyvov na verejné financie.
Predkladateľ uvádza, že horná hranica pokút za priestupky sa týmto návrhom zvyšuje v priemere trojnásobne. Nemožno však predpokladať, že celková výška uložených pokút v kalendárnom roku po prijatí tohto návrhu sa zvýši trojnásobne oproti predchádzajúcim rokom. Do úvahy je totiž nutné vziať aj to, že správne orgány budú môcť namiesto pokuty uložiť páchateľom sankciu menších obecných prác. Je preto možné predpokladať, že sa zníži počet uložených pokút, avšak zároveň sa zvýši ich výška v jednotlivých prípadoch.
Predkladateľ nedisponuje komplexnými údajmi o uložených pokutách v Slovenskej republike, nakoľko neexistuje ucelená evidencia uložených pokút. Predkladateľ v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že priestupky prejednáva a sankcie ukladá okolo 3000 správnych orgánov.
Predkladateľ má k dispozícii len čiastkové údaje o celkovej sume uložených pokút, ktoré uložili okresné úrady, odbory všeobecnej vnútornej správy. Z analýz priestupkov prejednaných odbormi všeobecnej vnútornej správy okresných úradov za roky 2020 až 2024 vyplynulo, že:
- v roku 2020 došlo k uloženiu pokút za priestupky v celkovej výške 452 067,- Eur
- v roku 2021 došlo k uloženiu pokút za priestupky v celkovej výške 350 170,- Eur
- v roku 2022 došlo k uloženiu pokút za priestupky v celkovej výške 364 122,- Eur
- v roku 2023 došlo k uloženiu pokút za priestupky v celkovej výške 433 256,- Eur
- v roku 2024 došlo k uloženiu pokút za priestupky v celkovej výške 580 552,- Eur
t.j. v priemere vo výške 436 033,- Eur ročne.
Na celkovú výšku pokút uložených po nadobudnutí účinnosti navrhovaného zákona, a to či v konečnom dôsledku bude vyššia alebo nižšia oproti predchádzajúcim rokom, bude mať predovšetkým vplyv skladba a pomer ukladaných sankcií, t. j. pokút a menších obecných prác. Nie je však možné predpokladať, do akej miery budú správne orgány využívať možnosť ukladania alternatívnej sankcie v podobe menších obecných prác, resp. budú ukladať pokuty.
Návrh zároveň predpokladá čiastočne negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy v súvislosti so znížením paušálnych súm trov konania, ktoré sa ukladajú osobám, ktoré v čase spáchania priestupku nedovŕšili 18. rok veku, na polovicu. Negatívny vplyv bude spočívať v úbytku príjmov do rozpočtu verejnej správy. Rovnako, ako pri pozitívnych vplyvoch v súvislosti so zvyšovaním horných sadzieb pokút, ani v tomto prípade nemožno presne vyčísliť negatívny vplyv navrhovanej zmeny zákona, vzhľadom na veľký počet správnych orgánov prejednávajúcich priestupky a neexistenciu jednotnej evidencie jednak spáchaných priestupkov vo všeobecnosti, jednak osobitnej evidencie priestupkov spáchaných mladistvými páchateľmi, a zároveň ani evidenciou maloletých navrhovateľov. Paušálna suma trov je v súčasnosti bez ohľadu na vek osoby povinnej uhradiť trovy v zmysle vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 411/2006 Z. z., ktorou sa ustanovuje paušálna suma trov konania o priestupku v znení neskorších predpisov
a) 27,50 eura,
b) 85 eur, ak sa pribral znalec z odboru psychiatrie,
c) 57 eur, ak sa pribral znalec z iného odboru ako psychiatrie.
Z analýzy priestupkov prejednaných odbormi všeobecnej vnútornej správy okresných úradov za rok 2024 vyplýva, že v roku 2024 boli okresnými úradmi, odbormi všeobecnej vnútornej správy uložené trovy konania celkovo vo výške 77 436 Eur. Predkladateľ poukazuje na to, že v roku 2024 bola základná paušálna suma trov stanovená vo výške 16 eur/49 eur/33 eur. K zmene výšky paušálnych trov konania došlo vyhláškou Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 16/2025 Z. z. ktorou sa mení vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 411/2006 Z. z., ktorou sa ustanovuje paušálna suma trov konania o priestupku v znení vyhlášky č. 531/2008 Z. z. s účinnosťou od 1. marca 2025. Predkladateľ nedisponuje dátami o uložených trovách konania osobám mladším ako 18 rokov veku.
Vzhľadom na to, že predkladateľ disponuje len čiastkovými údajmi o priestupkovosti v súvislosti s vymedzeným okruhom priestupkov prejednávaných len vymedzeným okruhom správnych orgánov, predkladateľ tieto dáta neuviedol v tabuľke vyššie, nakoľko údaje o vplyvoch na rozpočet verejnej správy by neboli úplné, a teda ani korektné. Predkladateľ preto zvolil takýto spôsob vyplnenia analýzy vplyvov na rozpočet verejnej správy.
Tabuľka č. 3
Príjmy (v eurách)
Vplyv na rozpočet verejnej správy
poznámka
2026
2027
2028
2029
Daňové príjmy (100)1
Nedaňové príjmy (200)1
Granty a transfery (300)1
Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)
Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)
Vplyv na príjmy verejnej správy celkom
0
0
0
0
1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.
Tabuľka č. 4/A
Výdavky (v eurách)
Vplyv na rozpočet verejnej správy
poznámka
2026
2027
2028
2029
Bežné výdavky (600)
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
Tovary a služby (630)2
Bežné transfery (640)2
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2
Kapitálové výdavky (700)
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
Kapitálové transfery (720)2
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
Vplyv na výdavky verejnej správy celkom
0
0
0
0
2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.
Tabuľka č. 4/B
Vplyvy (v metodike ESA 2010)
Vplyv na limit verejných výdavkov subjektu verejnej správy
poznámka
2026
2027
2028
2029
Kapitálové príjmy (230)
Bežné výdavky (600)
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
Tovary a služby (630)2
Bežné transfery (640)2
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2
Kapitálové výdavky (700)
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
Kapitálové transfery (720)2
Vplyv na limit verejných výdavkov subjektu verejnej správy celkom
0
0
0
0
2 – výdavky rozpísať až do podpoložiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.
Tabuľka č. 5
Zamestnanosť
Vplyv na rozpočet verejnej správy
poznámka
2026
2027
2028
2029
Počet zamestnancov celkom
z toho vplyv na ŠR
Priemerný mzdový výdavok (v eurách)
z toho vplyv na ŠR
Osobné výdavky celkom (v eurách)
0
0
0
0
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
z toho vplyv na ŠR
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
z toho vplyv na ŠR
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).
Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.
Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.
2.2.5. Výpočet vplyvov na dlhodobú udržateľnosť verejných financií
Uveďte model, ktorý bol použitý na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky v dlhodobom horizonte, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali a boli v modeli zahrnuté. Popíšte použitý model spolu s jeho modifikáciami, ak boli pri výpočte vykonané.
Tabuľka č. 6
Dlhodobá udržateľnosť
Vplyv na verejné financie
Poznámka
2026
2036
2046
2056
2066
Vplyv na výdavky v p. b. HDP
Vplyv na príjmy v p. b. HDP
Vplyv na bilanciu v p. b. HDP
Poznámka:
Písmeno „d“ označuje prvý rok nasledujúcej dekády.
Tabuľka sa vypĺňa pre každé opatrenie samostatne. V prípade zavádzania viacerých opatrení sa vyplní aj tabuľka obsahujúca aj kumulatívny efekt zavedenia všetkých opatrení súčasne.“
Analýza sociálnych vplyvov
Vplyvy na hospodárenie domácností, prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám, sociálnu inklúziu, rovnosť príležitostí a rovnosť žien a mužov a vplyvy na zamestnanosť
(Ak v niektorej z hodnotených oblastí sociálnych vplyvov (bodov 4.1 až 4.4) nebol identifikovaný vplyv, uveďte v príslušnom riadku analýzy poznámku „Bez vplyvu.“.)
4.1 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené.
Vedie návrh k zvýšeniu alebo zníženiu príjmov alebo výdavkov domácností?
Ktoré skupiny domácností/obyvateľstva sú takto ovplyvnené a akým spôsobom?
Sú medzi potenciálne ovplyvnenými skupinami skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?
(V prípade vyššieho počtu hodnotených opatrení doplňte podľa potreby do tabuľky pred bod 4.2 ďalšie sekcie - 4.1.1 Pozitívny vplyv/4.1.2 Negatívny vplyv).
a)
4.1.1 Pozitívny vplyv
b)
Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:
Bez vplyvu
c)
Špecifikujte ovplyvnené skupiny:
Ovplyvnená skupina č. 1
Bez vplyvu
Ovplyvnená skupina č. 3
Ovplyvnená skupina č. 2
Bez vplyvu
d)
Kvantifikujte rast príjmov alebo pokles výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.
e)
priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:
veľkosť skupiny (počet obyvateľov):
Ovplyvnená skupina č. 1
Bez vplyvu
Ovplyvnená skupina č. 3
Ovplyvnená skupina č. 2
Bez vplyvu
f)
Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) nemá pozitívny vplyv na hospodárenie domácností, t. j. jeho prijatie nespôsobuje zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov domácností.
g)
4.1.1.1 Z toho pozitívny vplyv na skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia
(V prípade významných vplyvov na príjmy alebo výdavky domácností v riziku chudoby, identifikujte a kvantifikujte pozitívny vplyv na chudobu obyvateľstva (napr. znižovanie miery rizika chudoby, priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine)
h)
Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:
Bez vplyvu
i)
Špecifikujte ovplyvnené skupiny:
Ovplyvnená skupina č. 1
Bez vplyvu
Ovplyvnená skupina č. 3
Ovplyvnená skupina č. 2
Bez vplyvu
j)
Kvantifikujte rast príjmov alebo pokles výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.
k)
priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:
veľkosť skupiny (počet obyvateľov):
Ovplyvnená skupina č. 1
Bez vplyvu
Ovplyvnená skupina č. 3
Ovplyvnená skupina č. 2
Bez vplyvu
l)
Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:
Návrh zákona nemá pozitívny vplyv na hospodárenie domácností skupín v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia, t.j. jeho prijatie nespôsobuje zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov domácností skupín v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia.
a)
4.1.2 Negatívny vplyv
b)
Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov:
Bez vplyvu
c)
Špecifikujte ovplyvnené skupiny:
Ovplyvnená skupina č. 1
Bez vplyvu
Ovplyvnená skupina č. 3
Ovplyvnená skupina č. 2
Bez vplyvu
d)
Kvantifikujte pokles príjmov alebo rast výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.
e)
priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:
veľkosť skupiny (počet obyvateľov):
Ovplyvnená skupina č. 1
Bez vplyvu
Ovplyvnená skupina č. 3
Ovplyvnená skupina č. 2
Bez vplyvu
f)
Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:
Návrh zákona nemá negatívny vplyv na hospodárenie domácností, t.j. jeho prijatie nespôsobuje zníženie príjmov alebo rast výdavkov domácností.
g)
4.1.2.1 Z toho negatívny vplyv na skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia
(V prípade významných vplyvov na príjmy alebo výdavky domácností v riziku chudoby, identifikujte a kvantifikujte negatívny vplyv na chudobu obyvateľstva (napr. zvyšovanie miery rizika chudoby, priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine)
h)
Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov:
Bez vplyvu
i)
Špecifikujte ovplyvnené skupiny:
Ovplyvnená skupina č. 1
Bez vplyvu
Ovplyvnená skupina č. 3
Ovplyvnená skupina č. 2
Bez vplyvu
j)
Kvantifikujte pokles príjmov alebo rast výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.
k)
priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:
veľkosť skupiny (počet obyvateľov):
Ovplyvnená skupina č. 1
Bez vplyvu
Ovplyvnená skupina č. 3
Ovplyvnená skupina č. 2
Bez vplyvu
l)
Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:
Návrh zákona nemá negatívny vplyv na hospodárenie domácností skupín v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia, t.j. jeho prijatie nespôsobuje zníženie príjmov alebo rast výdavkov domácností skupín v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia.
4.2 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva a vplyv na sociálnu inklúziu.
Má návrh vplyv na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám?
Popíšte hodnotené opatrenie, špecifikujte ovplyvnené skupiny obyvateľstva a charakter zmeny v prístupnosti s ohľadom na dostupnosť finančnú, geografickú, kvalitu, organizovanie a pod. Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.
a)
Rozumie sa najmä na prístup k:
sociálnej ochrane, sociálno-právnej ochrane, sociálnym službám (vrátane služieb starostlivosti o deti, starších ľudí a ľudí so zdravotným postihnutím),
kvalitnej práci, ochrane zdravia, dôstojnosti a bezpečnosti pri práci pre zamestnancov a existujúcim zamestnaneckým právam,
pomoci pri úhrade výdavkov súvisiacich so zdravotným postihnutím,
zamestnaniu, na trh práce (napr. uľahčenie zosúladenia rodinných a pracovných povinností, služby zamestnanosti), k školeniam, odbornému vzdelávaniu a príprave na trh práce,
zdravotnej starostlivosti vrátane cenovo dostupných pomôcok pre občanov so zdravotným postihnutím,
k formálnemu i neformálnemu vzdelávaniu a celoživotnému vzdelávaniu,
bývaniu a súvisiacim základným komunálnym službám,
doprave,
ďalším službám najmä službám všeobecného záujmu a tovarom,
spravodlivosti, právnej ochrane, právnym službám,
informáciám,
k iným právam (napr. politickým).
Návrh zákona má pozitívny sociálny vplyv na prístup k spravodlivosti, právnej ochrane, právnym službám:
Jednoznačne sa určuje, podľa ktorého zákona sa ukladá výška sankcie v prípade, že od spáchania priestupku, do času, kedy sa o ňom rozhodne, dôjde k zmene právnej úpravy (čl. I novelizačný bod č. 2; § 7 ods. 1). Návrhom zákona teda dochádza k posilneniu právnej istoty pri ukladaní výšky sankcie - sankcia sa ukladá podľa zákona účinného v čase spáchania priestupku; podľa neskoršieho zákona sa posudzuje iba vtedy, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. V súčasnom znení zákona o priestupkoch absentuje takáto explicitná úprava.
b)
Má návrh významný vplyv na niektorú zo zraniteľných skupín obyvateľstva alebo skupín v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?
Špecifikujte ovplyvnené skupiny v riziku chudoby a sociálneho vylúčenia a popíšte vplyv na ne. Je tento vplyv väčší ako vplyv na iné skupiny či subjekty? Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.
c)
Zraniteľné skupiny alebo skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia sú napr.:
domácnosti s nízkym príjmom (napr. žijúce iba zo sociálnych príjmov, alebo z príjmov pod hranicou rizika chudoby, alebo s príjmom pod životným minimom, alebo patriace medzi 25% domácností s najnižším príjmom),
nezamestnaní, najmä dlhodobo nezamestnaní, mladí nezamestnaní a nezamestnaní nad 50 rokov,
deti (0 – 17),
mladí ľudia (18 – 25 rokov),
starší ľudia, napr. ľudia vo veku nad 65 rokov alebo dôchodcovia,
ľudia so zdravotným postihnutím,
marginalizované rómske komunity
domácnosti s 3 a viac deťmi,
jednorodičovské domácnosti s deťmi (neúplné rodiny, ktoré tvoria najmä osamelé matky s deťmi),
príslušníci tretích krajín, azylanti, žiadatelia o azyl,
iné zraniteľné skupiny, ako sú napr. bezdomovci, ľudia opúšťajúci detské domovy alebo iné inštitucionálne zariadenia
Pozitívny vplyv na osoby mladšie ako 18 rokov sa predpokladá v súvislosti so znížením paušálnej sumy trov konania pre uvedenú skupinu osôb na polovicu. Navrhovaným spôsobom sa zabezpečí osobitný prístup k mladistvým páchateľom nielen v súvislosti s ukladaním sankcií (ako je tomu dnes), ale aj pri ukladaní povinnosti uhradiť trovy konania v nižšej výške ako je to pri dospelých páchateľoch. Rovnaký princíp zvolil predkladateľ aj pri maloletých navrhovateľoch na prejednanie priestupkov v prípadoch, kedy dôjde k zastaveniu konania podľa § 76 ods. 1 písm. a), b), c) alebo j) zákona o priestupkoch. Aj v týchto prípadoch sa paušálna suma trov znižuje na polovicu.
Pozitívny vplyv možno predpokladať v súvislosti so zavedením novej sankcie menších obecných prác. Nová sankcia menších obecných prác má za cieľ umocňovať výchovný a preventívny charakter sankcie ako následok protiprávneho konania. Predkladateľ má za to, že výchovný charakter sa bude prejavovať aj v prípade mladistvých páchateľov. V prípade uloženia pokuty sa častokrát stáva, že ju za mladistvého uhrádza jeho rodič. V prípade sankcie menších obecných prác bude musieť túto sankciu vykonať osobne mladistvý, čím sa posilní individuálna zodpovednosť a uvedomenie si následkov svojho protiprávneho konania. Uvedené môže mať do budúcna preventívny charakter pred páchaním ďalšej protiprávnej činnosti.
4.3 Identifikujte a popíšte vplyv na rovnosť príležitostí.
Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na rovnosť žien a mužov.
a)
4.3.1 Dodržuje návrh povinnosť rovnakého zaobchádzania so skupinami alebo jednotlivcami na základe pohlavia, rasy, etnicity, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie alebo iného statusu? Mohol by viesť k nepriamej diskriminácii niektorých skupín obyvateľstva? Ak áno, ktoré skupiny sú takto ovplyvnené a akým spôsobom?
b)
Návrh zákona dodržiava rovnaké zaobchádzanie so všetkými skupinami, nezvýhodňuje a ani neznevýhodňuje žiadnu skupinu obyvateľstva.
c)
4.3.2 Môže návrh viesť k zväčšovaniu nerovností medzi ženami a mužmi? Podporuje návrh rovnosť príležitostí? Má návrh odlišný vplyv na ženy a mužov? Popíšte vplyvy.
d)
Popíšte riziká návrhu, ktoré môžu viesť k zväčšovaniu nerovností:
Bez vplyvu
e)
Popíšte pozitívne vplyvy návrhu na dosahovanie rovnosti žien a mužov, rovnosti príležitostí žien a mužov, prípadne vplyvy na ženy a mužov, ak sú odlišné:
Bez vplyvu
f)
Má návrh významné vplyvy na niektorú zo zraniteľných skupín obyvateľstva? Ak áno, aké? Akým spôsobom? Zraniteľnou skupinou obyvateľstva sa rozumejú najmä ženy ohrozené viacnásobnou diskrimináciou, tehotné matky, seniorky, ženy patriace do marginalizovaných skupín obyvateľstva, migrantky, ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím, obete násilia a pod.
Bez vplyvu
g)
Pri identifikovaní vplyvov na rovnosť žien a mužov treba vziať do úvahy existujúce rozdiely medzi ženami a mužmi, ktoré sú relevantné k danej politike. Podpora rovnosti žien a mužov nespočíva len v odstraňovaní obmedzení a bariér pre plnohodnotnú účasť na ekonomickom, politickom a sociálnom živote spoločnosti ako aj rodinnom živote, ale taktiež v podpore rovnosti medzi nimi.
V ktorých oblastiach podpory rovnosti žien a mužov návrh odstraňuje prekážky a/alebo podporuje rovnosť žien a mužov? Medzi oblasti podpory rovnosti žien a mužov okrem iného patria:
podpora slobodného výberu povolania a ekonomickej činnosti
podpora vyrovnávania ekonomickej nezávislosti,
zosúladenie pracovného, súkromného a rodinného života,
podpora rovnosti príležitostí pri participácii na rozhodovaní,
boj proti domácemu násiliu, násiliu na ženách a obchodovaniu s ľuďmi,
podpora vnímania osobnej starostlivosti o dieťa za rovnocennú s ekonomickou činnosťou a podpora neviditeľnej práce v domácnosti ako takej,
rešpektovanie osobných preferencií pri výbere povolania a zosúlaďovania pracovného a rodinného života.
Bez vplyvu
4.4 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na zamestnanosť a na trh práce.
V prípade kladnej odpovede pripojte odôvodnenie v súlade s Metodickým postupom pre analýzu sociálnych vplyvov.
a)
Uľahčuje návrh vznik nových pracovných miest? Ak áno, ako? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu.
b)
Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, pre aké skupiny zamestnancov, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod.
Bez vplyvu
c)
Vedie návrh k zániku pracovných miest? Ak áno, ako a akých? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu
d)
Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod. Identifikujte možné dôsledky, skupiny zamestnancov, ktoré budú viac ovplyvnené a rozsah vplyvu.
Bez vplyvu
e)
Ovplyvňuje návrh dopyt po práci? Ak áno, ako?
f)
Dopyt po práci závisí na jednej strane na produkcii tovarov a služieb v ekonomike a na druhej strane na cene práce.
Bez vplyvu
g)
Má návrh dosah na fungovanie trhu práce? Ak áno, aký?
h)
Týka sa makroekonomických dosahov ako je napr. participácia na trhu práce, dlhodobá nezamestnanosť, regionálne rozdiely v mierach zamestnanosti. Ponuka práce môže byť ovplyvnená rôznymi premennými napr. úrovňou miezd, inštitucionálnym nastavením (napr. zosúladenie pracovného a súkromného života alebo uľahčovanie rôznych foriem mobility).
Bez vplyvu
i)
Má návrh špecifické negatívne dôsledky pre isté skupiny profesií, skupín zamestnancov či živnostníkov? Ak áno, aké a pre ktoré skupiny?
j)
Návrh môže ohrozovať napr. pracovníkov istých profesií favorizovaním špecifických aktivít či technológií.
Bez vplyvu
k)
Ovplyvňuje návrh špecifické vekové skupiny zamestnancov? Ak áno, aké? Akým spôsobom?
l)
Identifikujte, či návrh môže ovplyvniť rozhodnutia zamestnancov alebo zamestnávateľov a môže byť zdrojom neskoršieho vstupu na trh práce alebo predčasného odchodu z trhu práce jednotlivcov.
Bez vplyvu
Analýza vplyvov na manželstvo, rodičovstvo a rodinu
Vplyvy na rodinné prostredie, vzájomnú súdržnosť členov rodiny, výchovu detí, práva rodičov voči deťom, základné zásady zákona o rodine, uzavieranie manželstva a na disponibilný príjem domácností viacdetných rodín
8.1 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na rodinné prostredie a špecifikujte pozitívne/negatívne vplyvy na rodinné prostredie.
8.1.1 Spôsobí predložený návrh zmenu rodinného prostredia? Ak áno, v akom rozsahu? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu, prípadne dôvod chýbajúcej kvantifikácie.
Bez vplyvu
8.1.2 Môže dôjsť predloženým návrhom k narušeniu zdravého rodinného prostredia?
Bez vplyvu
8.1.3 Má predložený návrh vplyv na demografický rast? Ak áno, aký je vplyv vzhľadom k úrovni záchovnej hodnoty populácie?
Bez vplyvu
8.1.4 Má predložený návrh vplyv na odstraňovanie prekážok, ktoré bránia pracujúcim rodičom dosiahnuť želaný počet detí?
Bez vplyvu
8.1.5 Má predložený návrh vplyv na množstvo času alebo príležitostí pre rodičov alebo pre deti na realizáciu rodinného života?
Bez vplyvu
8.1.6 Má predložený návrh vplyv na prenikanie látkových alebo nelátkových závislostí do rodín?
Bez vplyvu
8.2 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na vzájomnú súdržnosť členov rodiny.
8.2.1 Má preložený návrh vplyv na vzájomnú súdržnosť členov rodiny? Ak áno, aký? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu, prípadne dôvod chýbajúcej kvantifikácie.
Bez vplyvu
8.2.2 Má predložený návrh vplyv na posilňovanie väzieb medzi členmi rodiny?
Bez vplyvu
8.2.3 Má predložený návrh vplyv na obnovovanie alebo záchranu rodín?
Bez vplyvu
8.2.4 Má predložený návrh vplyv na vznik či pretrvávanie konfliktov medzi členmi rodiny?
Bez vplyvu
8.2.5 Má predložený návrh vplyv na rozpad rodín?
Bez vplyvu
8.2.6 Má predložený návrh vplyv na poskytovanie pomoci pri odkázanosti niektorého z členov rodiny na pomoc?
Bez vplyvu
8.3 Identifikujte a popíšte vplyvy na výchovu detí.
8.3.1 Má predložený návrh vplyv na výchovu detí? Ak áno, aký?
Predkladateľ identifikoval pozitívny vplyv na výchovu detí (mladistvých páchateľov od 14 do 18 rokov) v súvislosti s očakávaným výchovným charakterom ukladania sankcií menších obecných prác. V prípade uloženia pokuty sa častokrát stáva, že ju za mladistvého uhrádza jeho rodič. V prípade sankcie menších obecných prác bude musieť túto sankciu vykonať osobne mladistvý, čím sa posilní individuálna zodpovednosť a uvedomenie si následkov jeho protiprávneho konania. Uvedené môže mať do budúcna preventívny charakter pred páchaním ďalšej protiprávnej činnosti.
8.3.2 Má predložený návrh vplyv na výchovu detí v rodinách?
Bez vplyvu
8.3.3 Má predložený návrh vplyv na výchovu detí k manželstvu a rodičovstvu?
Bez vplyvu
8.4 Identifikujte a popíšte vplyvy na práva rodičov voči deťom.
8.4.1 Má predložený návrh vplyv na práva alebo zodpovednosť rodičov voči deťom? Ak áno, aký?
Bez vplyvu
8.5 Identifikujte a popíšte vplyvy na základné zásady zákona o rodine.
8.5.1 Má predložený návrh vplyv na chránené záujmy obsiahnuté v základných zásadách zákona o rodine? Ak áno, aký?
Bez vplyvu
8.6 Identifikujte a popíšte vplyvy na uzavieranie manželstva.
8.6.1 Má predložený návrh vplyv na uzavieranie manželstva? Ak áno, aký?
Bez vplyvu
8.6.2 Má predložený návrh vplyv na preferovaný čas vstupu do manželstva?
Bez vplyvu
8.6.3 Má predložený návrh vplyv na informovanosť ohľadom povahy manželstva a záväzkov medzi manželmi a založenia rodiny?
Bez vplyvu
8.6.4 Má predložený návrh vplyv na predchádzanie rozpadom manželstiev?
Bez vplyvu
8.7 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na disponibilný príjem domácností viacdetných rodín.
8.7.1 Má predložený návrh vplyv na disponibilný príjem domácností viacdetných rodín? Ak áno, špecifikujte tento vplyv s prihliadnutím na počet detí v rodine, ich špeciálne potreby vzhľadom k veku, zdravotnému stavu a prípadne iným okolnostiam. Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu, prípadne dôvod chýbajúcej kvantifikácie.
Návrh zákona nemá priamy vplyv na disponibilný príjem a rozpočet domácností viacdetných rodín.
Čiastočne pozitívny vplyv na disponibilný príjem domácností viacdetných rodín možno predpokladať v súvislosti so znížením paušálnej sumy trov konania u maloletých detí na polovicu. Pôjde výlučne o prípady mladistvých páchateľov priestupkov, ktorí boli uznaní vinnými zo spáchania priestupku a maloletých navrhovateľov na prejednanie priestupkov.
Čiastočne negatívny vplyv na disponibilný príjem a rozpočet domácností viacdetných rodín možno očakávať v kontexte navýšenia pokút za spáchanie priestupkov, avšak pôjde len o prípady, že sa člen domácnosti dopustí protiprávneho konania, za ktoré mu bude správnym orgánom uložená pokuta. Na druhej strane čiastočne pozitívny vplyv možno očakávať v prípadoch, kedy bude namiesto peňažnej pokuty uložená páchateľovi sankcia menších obecných prác.

čl. I

čl. I bod 1 (§ 5 ods. 2)
Pojem „iná návyková látka“ bol definovaný v § 1 ods. 3 zákona SNR č. 46/1989 Zb. o ochrane pred alkoholizmom a inými toxikomániami. Predmetný zákon bol dňa 31.07.1996 zrušený zákonom č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb. Z uvedeného dôvodu je potrebné doteraz používaný všeobecný pojem „iná návyková látka“ nahradiť vymedzením návykových látok, užitím ktorých sa páchateľ nezbavuje zodpovednosti za spáchaný priestupok.

čl. I bod 2 (§ 7 ods. 1)
Účinné znenie § 7 ods. 1 upravuje, že ak od spáchania priestupku do času rozhodovania o priestupku dôjde k zmene právnej úpravy, zodpovednosť za priestupok sa posudzuje podľa zákona účinného v čase spáchania; podľa neskoršieho zákona sa postupuje len v prípade, že je to pre páchateľa priaznivejšie. Podľa ustanovenia § 7 ods. 2 možno páchateľovi uložiť len taký druh sankcie, ktorý dovoľuje uložiť zákon účinný v čase rozhodovania o priestupku. V súčasnom znení absentuje explicitná úprava, podľa ktorého zákona sa určuje výška sankcie. Navrhuje sa preto v § 7 ods. 1 určiť, podľa ktorého zákona sa ukladá sankcia v prípade, že od spáchania priestupku do času, kedy sa o ňom rozhodne, dôjde k zmene právnej úpravy.

čl. I bod 3 (§ 9 ods. 3)
Predmetom novelizačného bodu je vypustenie úpravy o priestupkovej zodpovednosti prezidenta Slovenskej republiky v súvislosti s čl. 107 Ústavy Slovenskej republiky. Podľa čl. 107 Ústavy SR možno prezidenta stíhať iba za úmyselné porušenie ústavy alebo za vlastizradu. Z uvedeného vyplýva, že prezidenta Slovenskej republiky nemožno trestne stíhať (s výnimkou úmyselného porušenia ústavy alebo vlastizrady), a ani v rámci konania o priestupku alebo konania o správnom delikte.

čl. I bod 4 a 8 [§ 11 ods. 1 písm. e) a § 15a]
Navrhuje sa rozšírenie okruhu sankcií, ktoré možno uložiť páchateľovi v konaní o priestupku, o sankciu menších obecných prác. Navrhovaná úprava vychádza z aplikačnej praxe. Častokrát sa vyskytujú prípady, kedy pokuty uložené v konaní o priestupku správnym orgánom nie je možné vymôcť. Z tohto dôvodu sa v mnohých prípadoch stráca účel samotného priestupkového konania. Zároveň sa vyskytujú prípady, v ktorých nie je peňažná pokuta dostatočným odstrašujúcim prostriedkom, najmä ak páchateľ priestupku je finančne schopný pokutu uhradiť. Uloženie sankcie menších obecných prác predstavuje efektívny nástroj, ktorý bude mať nielen represívny charakter vo vzťahu k páchateľovi, ale zároveň bude pôsobiť výchovne a preventívne. Menšie obecné práce môžu mať výchovný charakter a prispieť k zníženiu recidívy priestupkov tým, že páchateľ bude priamo prispievať k zlepšeniu svojho okolia. Práca v prospech spoločnosti môže viesť k zvýšeniu sociálnej zodpovednosti a uvedomeniu si dôsledkov spáchania priestupku. Rozšírením okruhu sankcií sa pre správny orgán vytvára priestor na prispôsobenie druhu a rozsahu uloženej sankcie individuálnym okolnostiam prípadu. Ide o …

čl. I bod 5,
6, 10, 15, 18, 19, 20, 22, 24, 25, 28, 30, 35, 36, 39 (§ 13 ods. 1 a 2, § 19 ods. 3, § 21 ods. 2, § 24 ods. 2, § 26 ods. 2, § 27 ods. 2, § 28 ods. 2, § 32 ods. 2, § 35 ods. 2, § 42 ods. 2, § 45 ods. 2, § 46, § 47 ods. 2, § 47a ods. 4, § 48, § 49 ods. 2) Navrhuje sa navýšenie pokút pri niektorých priestupkoch. Potreba zvýšenia pokút, ktoré možno uložiť za priestupky podľa zákona o priestupkoch, vychádzala predovšetkým z aplikačnej praxe. Navyšovanie pokút má viacero rovín: Zvyšovanie pokút v prípade priestupkov, ktoré majú stúpajúcu tendenciu, Zohľadnenie vývoja inflácie v prípade priestupkov, kde výšky pokút neboli zvyšované od roku 1990, Odstránenie nepomeru výšky pokuty pri všeobecných skutkových podstatách priestupkov na vybraných úsekoch oproti špeciálnym úpravám priestupkov v jednotlivých osobitných zákonoch, Odstránenie vnútorného nepomeru výšky pokút pri jednotlivých priestupkoch v rámci zákona o …

čl. I bod 7,
23, 27, 33, 38, 43, 45, 47, 53, 54, 55, 61, 65, 72, 73, 79, 81, 83 [ (§ 14 ods. 3, § 30 ods. 1 písm. h), a písm. i), § 42b, § 47a ods. 1 písm. c), § 49 ods. 1 písm. d), § 51, § 55 ods. 3, § 60 ods. 5 až 7, § 68 ods. 1, § 86 písm. c) a d), § 88aa ods. 1, poznámky pod čiarou k odkazom 3, 4a, 6, 7, 8aa, 9, 10, 15 a 17)] Legislatívno-technické úpravy súvisiace so zmenami uskutočnenými týmto návrhom zákona, resp. odstránenie legislatívno – technických nedostatkov spôsobených v dôsledku predchádzajúcich legislatívnych procesov (najmä potreba úpravy vnútorných odkazov, aktualizácia, spresnenie alebo vypustenie poznámok pod čiarou).

čl. I bod 9 (§ 19 ods. 1)
Aktualizuje sa znenie tak, aby zodpovedalo špecifikám priestupkových konaní, v ktorých sú páchateľmi mladiství. Uvádzajú sa tie skutočnosti, ktoré je správny orgán povinný v konaní s mladistvým vziať na zreteľ, a to najmä vek, vyspelosť, osobné pomery mladistvého, a to tak, aby bola zabezpečená výchovná a preventívna funkcia konania o priestupku aj uloženej sankcie.

čl. I bod 11 (§ 19 ods. 5)
Osobitne sa upravuje postup správneho orgánu pri ukladaní sankcie menších obecných prác mladistvému páchateľovi. Rozsah menších obecných prác z časového hľadiska sa v prípade mladistvého znižuje na polovicu oproti rozsahu menších obecných prác, ktoré možno uložiť dospelému páchateľovi. Zároveň sa ustanovuje, že menšie obecné práce nesmú ohrozovať zdravie, bezpečnosť alebo mravný vývoj mladistvého.

čl. I bod 12 (§ 20 ods. 2)
Úprava časového úseku, ktorá sa nezapočítava do prekluzívnej lehoty podľa odseku 1. Do plynutia lehoty na zánik zodpovednosti za priestupok sa nezapočítava doba, počas ktorej sa proti páchateľovi pre ten istý skutok viedlo trestné stíhanie. Na základe poznatkov z aplikačnej praxe je doterajšie vymedzenie doby, ktorá sa do prekluzívnej lehoty nezapočítava príliš široké, nakoľko ide o dobu, počas ktorej je vedené trestné stíhanie „vo veci“. Do plynutia lehoty na zánik zodpovednosti sa tiež nezapočítava doba, po ktorú sa viedlo pre ten istý skutok konanie o proteste prokurátora podľa zákona o prokuratúre. Zároveň sa do lehoty nezapočítava iná doba, ak tak ustanoví osobitný zákon. Navrhovaná úprava korešponduje s § 71 ods. 1 Správneho súdneho poriadku.

čl. I bod 13 [§ 21 ods. 1 písm. b)]
Precizuje sa vymedzenie „inej právnickej osoby“.

čl. I bod 14 a 37 [§ 21 ods. 1 písm. c) a § 49 ods. 1 písm. c)]
Navrhuje sa presunúť skutková podstata priestupku z § 49 ods. 1 písm. c) zákona o priestupkoch. Totožná skutková podstata je v súčasnosti zaradená medzi priestupky proti občianskemu spolunažívaniu. Z hľadiska objektu sa však javí ako vhodnejšie zaradenie medzi priestupky proti poriadku v správe, konkrétne medzi priestupky vyskytujúce sa na viacerých úsekoch správy. Objektom v tomto prípade nie je občianske spolunažívanie, ale poriadok vo verejnej správe a riadny chod orgánov štátnej správy, predpokladom ktorého je poskytovanie pravdivých a úplných údajov zo strany fyzických osôb. V ustanovení sa zároveň precizuje vymedzenie pojmu „organizácia“. V nadväznosti na doplnenie skutkovej podstaty do písmena c) je potrebné zmeniť označenie nasledujúcich písmen.

čl. I bod 16 a 17 [§ 22 ods. 1 písm. a) a písm. c)]
Vypúšťa sa skutková podstata priestupku, ktorého sa dopustí ten, kto ako vodič vozidla sa odmietne podrobiť vyšetreniu na zistenie požitia alkoholu alebo inej návykovej látky spôsobom ustanoveným osobitným predpisom, hoci by také vyšetrenie nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie. Aktuálna právna úprava umožňuje duálny postih fyzickej osoby, ktorá sa odmietne podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej látky vykonávanému spôsobom ustanoveným v osobitnom predpise, nakoľko v § 289 ods. 2 Trestného zákona je obsiahnutá skutková podstata trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky, ktorej objektívna stránka je rovnaká, ako v prípade priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch. Pre naplnenie zákonných znakov skutkovej podstaty trestného činu sa navyše vyžaduje aj splnenie ďalšej podmienky, a to aby osoba, ktorá sa odmietla podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej látky, vykonávala zamestnanie alebo inú činnosť, pri ktorých by mohol byť ohrozený život alebo zdravie ľudí alebo spôsobená značná škoda na majetku. Podľa ustálenej súdnej judikatúry sa zamestnaním alebo činnosťou rozumie také …

čl. I bod 20 (§ 27)
Predmetné ustanovenie bolo prijaté ešte v roku 1992 a reflektovalo vtedajší právny stav, no dnes už nezodpovedá súčasným podmienkam. Priestupok zahŕňa tak hmotné ako aj nehmotné reprodukcie, čo je v súlade so zadefinovaním zákonných reprodukcií napríklad aj podľa rozhodnutia ECB o nominálnych hodnotách, špecifikáciách, reprodukcii, výmene a sťahovaní eurobankoviek z obehu (ECB/2013/10). Zároveň sa upravuje názov celého paragrafu z dôvodu neexistencie „slovenskej meny“.

čl. I bod 21 [§ 28 ods. 1 písm. b) a c)]
Skutková podstata priestupku na úseku práce a sociálnych vecí podľa § 28 ods. 1 písm. b) sa rozširuje aj o narušenie výchovy dieťaťa zvereného do ústavnej starostlivosti. Účelom navrhovanej zmeny je zabezpečenie zvýšenej ochrany detí aj v systéme ústavnej starostlivosti. Zároveň sa zavádza nová skutková podstata priestupku na úseku práce a sociálnych vecí podľa § 28 ods. 1 písm. c), ktorej sa dopustí páchateľ tým, že marí výkon výchovného opatrenia uloženého orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately podľa zákona č. 305/2005 Z. z. alebo súdom podľa zákona č. 36/2005 Z. z. Navrhovaná úprava má za cieľ zlepšiť vynútiteľnosť plnenia povinností uložených orgánmi sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, resp. súdom v rámci výchovných opatrení. Zároveň sa navrhuje vypustenie priestupku na úseku práce a sociálnych vecí, ktorého sa osoba dopustí tým, že ako cudzinec je zamestnaná v Slovenskej republike bez pracovného povolenia, ak je také povolenie potrebné. Predmetný návrh reflektuje na duplicitnú úpravu obdobného priestupku podľa § 7 zákona č. …

čl. I bod 25 (§ 35)
Navrhuje sa vypustenie skutkových podstát priestupkov podľa § 35 ods. 1 písm. a) a e) z dôvodu ich duplicity so skutkovými podstatami priestupkov podľa osobitných predpisov. Obdobný priestupok ako priestupok podľa § 35 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch je upravený v § 38 ods. 1 písm. b) zákona č. 405/2011 Z. z. o rastlinolekárskej starostlivosti a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. V prípade priestupku podľa § 35 ods. 1 písm. e) zákona o priestupkoch sa duplicitná úprava nachádza v § 25 ods. 1 písm. e) a h) zákona č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V nadväznosti na vyššie uvedené vypustenie dvoch skutkových podstát priestupkov je potrebné pristúpiť aj k zmene nadpisu § 35, a …

čl. I bod 26 (§ 42a)
Navrhuje sa vypustenie priestupku na úseku práva na prístup k informáciám podľa § 42a zákona o priestupkoch. Predmetný návrh reflektuje duplicitnú úpravu obdobného priestupku upraveného v ustanovení § 21a zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov.

čl. I bod 29 [§ 47 ods. 1 písm. ch) a i)]
Aplikačná prax poukázala na potrebu riešenia právnej konzekvencie za porušenie zákazu nosenia rovnošaty príslušníka obecnej polície inou osobou ako príslušníkom obecnej polície. Tento zákaz je ustanovený v zákone o obecnej polícii, avšak bez nadväzujúcej úpravy príslušnej skutkovej podstaty priestupku a možného postihu. Ustanovenie rovnako reflektuje zákaz používať označenie a rovnošatu vo vzťahu k žandárskemu zboru, čo vyplýva z príslušných ustanovení zákona č. 150/2025 Z. z. o niektorých opatreniach na zvýšenie odolnosti Slovenskej republiky v oblasti obrany a bezpečnosti, o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vzhľadom na predmet úpravy priestupkov proti verejnému poriadku vo vzťahu k doteraz ustanoveným zákazom používania služobných rovnošiat Policajného zboru a príslušníkov finančnej správy sa obdobne ustanovuje nová skutková podstata porušenia zákazu používať rovnošatu ďalších vymedzených príslušníkov. V rámci novelizačného bodu sa zároveň reflektuje zmeny právnej úpravy na úseku finančnej správy. Aktuálne platná formulácia skutkovej podstaty priestupku proti verejnému poriadku podľa § 47 ods. 1 písm. i) nezodpovedá platnému právnemu stavu. Mení sa …

čl. I bod 31 [§ 47a ods. 1 písm. a)]
Predmetnou úpravou dôjde k bližšiemu zosúladeniu vymedzenia extrémistického materiálu v tomto ustanovení, s vymedzením uvedeným v ustanovení § 130 ods. 7 písm. a), písm. b) Trestného zákona. Po novom bude zrejmé, že prívlastok „ktoré smerujú k potláčaniu základných ľudských práv a slobôd“ sa vzťahuje na skupiny a hnutia.

čl. I bod 32 [§ 47a ods. 1 písm. b)]
Navrhuje sa, aby boli protiprávnymi (a tým aj postihnuteľnými) útoky proti skupinám osôb alebo jednotlivcom aj pre ich inú príslušnosť, než len tie, ktoré boli v tejto skutkovej podstate vymedzené doteraz. Vymedzenie vychádza z ustanovení § 140 písm. e) Trestného zákona, § 423 Trestného zákona a § 424 Trestného zákona.

čl. I bod 34 (§ 47a ods. 2)
Touto úpravou sa umožňuje použitie inak zakázaného vyhotovenia na spoločensky prospešné účely.

čl. I bod 40 a 41 [§ 50 ods. 1 písm. d) a písm. e)]
Navrhuje sa vložiť v rámci objektívnej stránky skutkovej podstaty priestupku proti majetku ako spôsob konania „zničenie veci“ v záujme jednoznačného vymedzenia a odlíšenia od „poškodenia veci“.

čl. I bod 42 (§ 50 ods. 4)
Návrh reflektuje na poznatky z aplikačnej praxe. V § 50 ods. 4 sa možnosť uloženia pokuty v prípade recidívy nahrádza formuláciou „uloží sa“. V prípade opakovaného spáchania priestupku podľa § 50 ods. 1 alebo 2 je tak správny orgán povinný ukladať pokuty s hornými hranicami sadzby podľa § 50 ods. 4. Zároveň sa dopĺňa možnosť uloženia pokuty v blokovom konaní vo výške do 1000 Eur.

čl. I bod 44 (§ 52 ods. 1)
Legislatívna úprava z dôvodu prijatia zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým boli obvodné úrady zrušené a nahradené okresnými úradmi.

čl. I bod 46 [§ 58 ods. 3 písm. b)]
Pôsobnosť orgánov Vojenskej polície objasňovať priestupky sa rozširuje aj na priestupky proti majetku štátu v správe alebo užívaní Vojenskej polície, Vojenského spravodajstva, rozpočtovej organizácie, príspevkovej organizácie alebo štátneho podniku, ktorých zriaďovateľom alebo zakladateľom je Ministerstvo obrany Slovenskej republiky.

čl. I bod 48 [§ 58 ods. 4 písm. a)]
Navrhuje sa rozšíriť okruh priestupkov na úseku ochrany pred alkoholizmom a inými toxikomániami, ktoré objasňujú orgány Policajného zboru . Navrhovaná úprava vychádza z aplikačnej praxe a smeruje k čo najefektívnejšiemu objasňovaniu predmetných priestupkov. Orgány Policajného zboru podľa účinnej právnej úpravy už dnes objasňujú niektoré priestupky na predmetnom úseku, a to konkrétne priestupky podľa § 30 ods. 1 písm. d) až h) zákona o priestupkoch. Navrhuje sa rozšírenie aj na ostatné skutkové podstaty priestupkov na predmetnom úseku.

čl. I bod 49 [§ 58 ods. 4 písm. b)]
Navrhované vypustenie kategórie devízových priestupkov z kategórie priestupkov, ktoré objasňujú orgány Policajného zboru, vychádza z toho, že devízové priestupky boli vypustené zo zákona č. 202/1995 Z. z. Devízový zákon a zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov zákonom č. 602/2003 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2004. Konanie, ktoré bolo dovtedy protiprávnym a napĺňalo znaky skutkovej podstaty devízového priestupku, už nie je protiprávnym konaním ani porušením devízových predpisov. Predmetné ustanovenie je preto v časti týkajúcej sa devízových priestupkov obsolétne. Zároveň sa medzi priestupky, ktoré objasňujú orgány Policajného zboru dopĺňajú priestupky na úseku správy štátnych hraníc podľa zákona č. 298/1999 Z. z. o správe štátnych hraníc v znení neskorších predpisov. Prijatím zákona č. 298/1999 Z. z. s účinnosťou od 1. decembra 1999 bol zrušený § 44 zákona o priestupkoch (Priestupky na úseku ochrany a správy štátnych hraníc). V § 58 ods. 4 písm. a) zákona o priestupkoch, podľa …

čl. I bod 50 a 51 [§ 60 ods. 1 písm. a) a § 60 ods. 2]
Návrh smeruje k tomu, aby nebol zástupca orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately automaticky alternatívou k účasti osôb zodpovedných za výchovu a starostlivosť o dieťa alebo mladistvého pri podaní vysvetlenia k objasneniu priestupku. Na základe poznatkov z aplikačnej praxe sa navrhuje, aby orgán oprávnený objasňovať priestupky, v prípade, ak chce požadovať vysvetlenie od maloletých, resp. mladistvých osôb, sa v prvom rade snažil zabezpečiť účasť zákonného zástupcu alebo fyzickej osoby, ktorá sa osobne stará o maloletého alebo mladistvého na základe rozhodnutia podľa osobitných predpisov alebo zástupcu zariadenia, v ktorom je maloletý alebo mladistvý umiestnený na základe rozhodnutia súdu podľa osobitných predpisov. Až v prípade, že nemožno zabezpečiť účasť vyššie uvedených osôb, predmetný úkon možno vykonať v prítomnosti orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

čl. I bod 51 (§ 60 ods. 3)
Navrhované znenie umožňuje orgánom Policajného zboru v rámci objasňovania priestupku zverejniť osobné údaje zachytené prostredníctvom zvukového, obrazovo-zvukového alebo obrazového záznamu za účelom zistenia totožnosti osoby podozrivej zo spáchania priestupku. V súčasnosti v súlade s § 69e zákona NR SR č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov je Policajný zbor oprávnený zverejňovať osobné údaje v rozsahu nevyhnutnom na plnenie úloh Policajného zboru na účely trestného konania alebo pri pátraní po osobách. Prax ukázala, že využitie masovokomunikačných prostriedkov a sociálnych sietí v týchto prípadoch má svoje opodstatnenie a napomáha objasňovaniu trestnej činnosti a pri pátraní po osobách. Je potrebné umožniť aj orgánom objasňujúcim priestupky využívať tieto možnosti na účely zistenia totožnosti osoby podozrivej zo spáchania priestupku. Zverejňovanie osobných údajov zachytených obrazovým, zvukovým alebo obrazovo-zvukovým záznamom na účel zistenia totožnosti osoby podozrivej zo spáchania priestupku proti verejnému poriadku, priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, priestupku proti majetku, priestupku extrémizmu a priestupku diváckeho násilia je spracúvanie osobných údajov vo verejnom záujme. Pri …

čl. I bod 52 [§ 60 ods. 5 písm. b)]
Za písmeno a) sa navrhuje vložiť písmeno b) v novom znení, ktoré rozširuje dôvody, kedy orgán oprávnený objasňovať priestupky odloží vec záznamom. Ustanovenie sa navrhuje z dôvodu jeho vyžiadania aplikačnou praxou. Podľa súčasného znenia zákona o priestupkoch, orgány oprávnené objasňovať priestupok odložia vec záznamom len v prípade, ak nie je podozrenie z priestupku alebo priestupok nemožno prejednať. Priestupok nemožno prejednať len z dôvodu, ak od jeho spáchania uplynuli dva roky alebo sa na priestupok vzťahuje amnestia. Orgány oprávnené objasňovať priestupok sú povinné spísať správu o výsledku objasňovania a predložiť ju príslušnému správnemu orgánu na prejednanie priestupku aj v prípade, ak osoba požíva výsady a imunity podľa medzinárodného práva alebo podľa zákona, alebo v čase spáchania priestupku nedovŕšila štrnásty rok svojho veku alebo trpela duševnou poruchou, pre ktorú nemohla rozpoznať, že svojím konaním porušuje alebo ohrozuje záujem chránený zákonom, alebo nemohla ovládať svoje konanie, alebo zomrela pred začatím konania, hoci je zrejmé, že správny orgán bude musieť odložiť vec pred začatím …

čl. I bod 56 [ (§ 66 ods. 1 písm. c)]
Pôvodné znenie ustanovenia § 66 ods. 1 písm. c) stanovuje ako dôvod na nezačatie konania, že osoba zomrela pred začatím konania. Toto znenie však nezohľadňuje prípady právne relevantnej smrti, keď fyzická osoba nebola fyzicky nájdená mŕtva, ale bola vyhlásená za mŕtvu. Rozhodnutie súdu o vyhlásení za mŕtveho má rovnaké právne účinky ako úmrtie. Doplnením slovného spojenia „alebo bola vyhlásená za mŕtvu“ sa ustanovenie zosúlaďuje s platnou právnou úpravou civilného práva aj správneho konania a odstraňuje sa aplikačná medzera, ktorá by mohla viest' k formálnemu začatiu a vedeniu konania proti osobe, ktorá je z právneho hľadiska mŕtva.

čl. I bod 57 (§ 66 ods. 3)
Navrhovanou úpravou sa rozširuje okruh subjektov, ktoré sa upovedomujú o odložení veci. Okrem poškodeného sa o odložení veci upovedomí aj oznamovateľ.

čl. I bod 58 (§ 67 ods. 2)
Precizuje sa znenie ustanovenia tak, aby zodpovedalo správnemu označeniu všetkých subjektov, ktoré sú spôsobilé oznámiť alebo postúpiť správnemu orgánu informácie, ktoré sú podkladom pre začatie konania o priestupku.

čl. I bod 59 (§ 67 ods. 3)
Účinná právna úprava ukladá správnemu orgánu povinnosť v prípade, ak vec neodloží alebo nezistí dôvod pre postúpenie veci inému orgánu, začať konanie o priestupku bezodkladne, najneskôr do 30 dní od predloženia veci. V praxi správnych orgánov nastávajú situácie, kedy správny orgán po predložení veci zistí, že objasňovanie nebolo v danom prípade vykonané dostatočným spôsobom a vec následne vráti orgánu, ktorý vykonal objasňovanie, za účelom „doobjasnenia“ v súlade so znením § 58 ods. 2 druhá veta zákona o priestupkoch. Vzhľadom na uvedené vyvstala potreba doplnenia ustanovenia § 67 odsek 3 o prípady, v ktorých správny orgán koná zákonným postupom vymedzeným v § 58 odsek 2 druhá veta.

čl. I bod 60 (§ 67 ods. 4)
Precizovanie ustanovenia. Správnemu orgánu sa ukladá, aby do 30 dní od doručenia písomnej žiadosti upovedomil oznamovateľa o urobených opatreniach. Týmto sa zároveň zvýhodňuje postavenie oznamovateľa, keďže kedykoľvek v priebehu konania môže prostredníctvom písomnej žiadosti požiadať správny orgán o poskytnutie informácie o urobených opatreniach (podľa doterajšej právnej úpravy sa lehota počítala od okamihu oznámenia priestupku oznamovateľom).

čl. I bod 62 (§ 68 ods. 3)
Precizovanie vymedzenia pojmu blízka osoba na účely zákona o priestupkoch na základe poznatkov z aplikačnej praxe.

čl. I bod 63 (§ 70 ods. 2)
Navrhovaná úprava predstavuje zavedenie koncentračnej zásady vo vzťahu k poškodenému a uplatňovaniu jeho nároku na náhradu škody. Vymedzuje sa moment, do kedy možno uplatniť nárok na náhradu škody, okrem prípadov, v ktorých sa osoba, ktorej vznikla majetková škoda, vzdala nároku na náhradu škody už skôr.

čl. I bod 64 [§ 71 písm. a)]
Zbor národnej bezpečnosti bol zriadený zákonom č. 40/1974 Zb. o Zbore národnej bezpečnosti. Zákon č. 40/1974 Zb. bol následne zrušený zákonom č. 333/1991 Zb. o Federálnom policajnom zbore a Zbore hradnej polície, ktorým sa zriadili Federálny policajný zbor a Zbor hradnej polície. Ďalej bol zákon č. 333/1991 Zb. zrušený zákonom NR SR č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov. V nadväznosti na uvedené je potrebné predmetné ustanovenie novelizovať a nahradiť pojem „Zbor národnej bezpečnosti“, nakoľko už neexistuje. V zmysle § 10 ods. 1 Trestného poriadku orgánmi činnými v trestnom konaní sú prokurátor a policajt. Navrhuje sa preto upraviť § 71 písm. a) tak, že v prípade, ak skutočnosti nasvedčujú, že ide o trestný čin, správny orgán vec postúpi orgánu činnému v trestnom konaní.

čl. I bod 66 [§ 76 ods. 1 písm. i)]
Právny poriadok rozlišuje dva prípady majúce za následok stratu spôsobilosti fyzickej osoby na práva a povinnosti, a to smrť a vyhlásenie za mŕtveho. Súčasná právna úprava pozná ako dôvod zastavenia konania o priestupku smrť obvineného. V praxi nastávajú situácie, kedy smrť fyzickej osoby nemožno preukázať zákonom predpísaným spôsobom alebo ide o nezvestnú osobu. Ak súd zistí smrť fyzickej osoby inak, vyhlási ju za mŕtvu. Rovnako súd vyhlási za mŕtvu nezvestnú fyzickú osobu, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno usúdiť, že už nežije (§ 7 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník). Z uvedeného dôvodu vznikla potreba doplnenia dôvodu zastavenia konania pre prípad vyhlásenia obvineného z priestupku za mŕtveho.

čl. I bod 67 [§ 76 ods. 1 písm. m)]
Potreba doplnenia dôvodu zastavenia konania pre prípad úmrtia navrhovateľa alebo vyhlásenia navrhovateľa za mŕtveho vyvstala na základe opakujúcich sa problémov v praxi. Ide o situácie pri tzv. návrhových priestupkoch, pri ktorých správny orgán začne konanie na podklade návrhu navrhovateľa. Doterajšia právna úprava upravuje možnosť zastavenia konania iba v prípade smrti obvineného, avšak nerieši situáciu spomenutých návrhových priestupkov, v ktorých je ďalším účastníkom konania, popri obvinenom, aj navrhovateľ. V súčasnosti teda zákon o priestupkoch neumožňuje správnemu orgánu zastaviť konanie o priestupku z dôvodu, že navrhovateľ zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho. V takýchto prípadoch je správny orgán nútený zostať nečinný a čakať do uplynutia prekluzívnej lehoty a konanie o priestupku následne zastaviť podľa § 76 ods. 1 písm. f) z dôvodu, že zodpovednosť za priestupok zanikla.

čl. I bod 68 (§ 77)
V súvislosti s nahradením odkazu na § 70 ods. 2 na odkaz § 70 ods. 3 ide o legislatívno-technickú zmenu nadväzujúcu na novelizačný bod 58. Zároveň sa ustanovujú ďalšie náležitosti výroku rozhodnutia o priestupku v prípade, že je súčasťou rozhodnutia o priestupku uloženie sankcie menších obecných prác.

čl. I bod 69 (§ 79 ods. 1)
Navrhované znenie upravuje osobitný prístup k maloletým osobám v súvislosti s ukladaním povinnosti uhradiť trovy priestupkového konania, či už mladistvému páchateľovi, alebo maloletej osobe, ktorá podala návrh na prejednanie priestupku. Navrhuje sa, aby v prípade týchto osôb sa výška paušálnej sumy trov konania ustanovená vo vyhláške Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 411/2006 Z. z., ktorou sa ustanovuje paušálna suma trov konania o priestupku v znení neskorších predpisov, znížila na polovicu. Zároveň sa navrhuje vylúčiť z okruhu subjektov, ktorým sa ukladá povinnosť uhradiť trovy konania, navrhovateľov na prejednanie priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch. Priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. g) sa prejednáva z úradnej povinnosti, okrem prípadu, kedy je poškodenou osobou blízka osoba vo vzťahu k páchateľovi. To znamená, že ak poškodená osoba nie je osobou blízkou páchateľovi, povinnosť uhradiť trovy konania jej nemôže byť uložená. Pri blízkych osobách, ktoré podávajú návrh na prejednanie priestupku, správny orgán povinnosť uhradiť trovy uloží v zákonom predvídaných …

čl. I bod 70 a 74 [§ 86 ods. 1 písm. a) a f)]
Účelom navrhovanej zmeny je odstránenie duplicity úpravy v súvislosti s § 84 ods. 4 zákona o priestupkoch, podľa ktorého sú v blokovom konaní oprávnené ukladať pokuty správne orgány, v ktorých pôsobnosti je prejednanie priestupkov, osoby nimi poverené, orgány ustanovené týmto zákonom a orgány ustanovené iným zákonom. Vzhľadom na formuláciu predmetného ustanovenia, ktoré priamo pripúšťa, aby osobitné zákony ustanovovali orgány oprávnené prejednávať priestupky v blokovom konaní, úprava v § 86 písm. a) je v časti „alebo ďalšie priestupky, ak tak ustanoví osobitný zákon“ nadbytočná. Rovnako je tomu tak v prípade účinného znenia § 86 písm. f) . Pôsobnosť colných orgánov ukladať v blokovom konaní pokuty vyplýva priamo z osobitných zákonov.

čl. I bod 71 [§ 86 písm. b) ]
Navrhovaná zmena reflektuje na skutočnosť, že osobitná časť zákona o priestupkoch neobsahuje samostatnú skutkovú podstatu „priestupku porušenia všeobecne záväzného nariadenia obce“. Porušením všeobecne záväzného nariadenia obce môže byť naplnená objektívna stránka skutkovej podstaty priestupku podľa § 46 alebo § 48 zákona o priestupkoch. Uvedené priestupky sú priamo citované v písmene b), a preto je potrebné z hľadiska jednoznačnosti a presnosti právnej normy vypustiť predmetné slová.

čl. I bod 75 [§ 86 ods. 1 písm. g)]
Rozširuje sa okruh priestupkov, ktoré môžu prejednávať orgány Vojenskej polície o priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, priestupky proti verejnému poriadku, priestupky proti občianskemu spolunažívaniu a priestupky proti majetku v rámci pôsobnosti Vojenskej polície vo vzťahu k vojakom v zálohe a vojakom mimoriadnej služby v čase výcviku, pravidelného cvičenia, povolania na plnenie úloh ozbrojených síl SR alebo nariadenia výkonu mimoriadnej služby. Zároveň orgány Vojenskej polície budú oprávnené prejednávať v blokovom konaní vyššie uvedené priestupky spáchané osobami v rámci miestnej pôsobnosti Vojenskej polície v priestoroch Ministerstva obrany SR, ozbrojených síl a ďalších objektov vymedzených v právnej norme. V prípade priestupkov proti majetku, ak ide o majetok štátu v správe Ministerstva obrany SR a ďalších subjektov v rámci rezortu obrany, orgány Vojenskej polície ich budú môcť prejednávať v blokovom konaní bez ohľadu na to, či k ich spáchaniu došlo vo vojenských objektoch, resp. priestoroch a bez ohľadu na osobu páchateľa. Úprava vychádza z poznatkov z činnosti orgánov Vojenskej polície.

čl. I bod 76 (§ 87 ods. 1)
V aplikačnej praxi vznikajú pochybnosti, aký druh sankcie možno uložiť v rozkaznom konaní. Existujú názory, že vzhľadom na odkaz na ustanovenie § 13 ods. 2 možno v rozkaznom konaní uložiť výlučne pokutu. Uvedený výklad však nie je správny a v rozkaznom konaní možno okrem pokuty uložiť aj iné druhy sankcií podľa § 11 ods. 1. V záujme odstránenia týchto pochybností je nutné odstrániť odkaz na § 13 ods. 2.

čl. I bod 77 (§ 88a)
Vzhľadom na návrh rozšírenia okruhu sankcií, ktoré možno uložiť v konaní o priestupku o novú sankciu menších obecných prác, sa navrhuje vypustiť § 88a spočívajúci vo výkone rozhodnutia o pokute prostredníctvom verejnoprospešných prác. Zavedenie sankcie menších obecných prác spočívajúcej vo vykonaní prác v prospech obce sa javí ako efektívnejší a flexibilnejší nástroj v rámci sankčného mechanizmu ako výkon rozhodnutia formou verejnoprospešných prác v zmysle § 88a zákona o priestupkoch.

čl. I bod 79 (§ 88b)
V navrhovanom ustanovení sa upravujú podrobnosti týkajúce sa výkonu sankcie menších obecných prác. Páchateľovi sa ukladá povinnosť dostaviť sa v lehote stanovenej v rozhodnutí o priestupku na obecný úrad obce. Na druhej strane sa obci sa ukladá povinnosť zabezpečiť pre páchateľa výkon menších obecných prác v uloženom rozsahu. Zároveň sa upravujú vzťahy a komunikácia medzi správnym orgánom, ktorý sankciu uložil, obcou, u ktorej sa majú menšie obecné práce vykonať a páchateľom, v záujme čo najefektívnejšieho výkonu predmetnej sankcie. Správny orgán po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o priestupku oznámi uloženie sankcie obci, u ktorej sa majú menšie obecné práce vykonať. Náležitosti oznámenia sú upravené v odseku 2. V prípade, že je správny orgán, ktorý sankciu menších obecných prác uložil, zároveň obcou, v územnom obvode ktorej majú byť vykonané, oznamovacie povinnosti voči správnemu orgánu odpadajú. Správnemu orgánu dáva možnosť v odôvodnených prípadoch na základe žiadosti páchateľa (v prípade mladistvého aj zákonného zástupcu, fyzickej osoby, ktorá sa osobne stará o mladistvého na základe rozhodnutia …

čl. I bod 80 (§ 89a ods. 7)
Navrhovaná zmena sa týka vymedzenia začiatku plynutia päťročnej lehoty pre orgán, ktorý vedie evidenciu priestupkov, po uplynutí ktorej likviduje údaje z evidencie. Podľa účinného znenia platí, že údaje z evidencie priestupkov sa likvidujú po uplynutí piatich rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o priestupku alebo od zaplatenia pokuty v blokovom konaní, ak osobitný zákon neustanovuje inak. V súčasnosti existuje disproporčný prístup pri likvidácii údajov o priestupkoch medzi prípadom, kedy bola pokuta uložená v blokovom konaní a v neskrátenom konaní. Zatiaľ čo v prvom prípade je rozhodujúci moment pre začatie plynutia lehoty zaplatenie pokuty, v druhom je to právoplatnosť rozhodnutia o priestupku. V praxi sa vyskytujú situácie, kedy napríklad priestupok riešený v blokovom konaní pokutou, ktorá nebola zaplatená, sa v systéme uchová, ale údaje o priestupku, kde bola v rozhodnutí o priestupku uložená pokuta, ktorá nebola zaplatená, sa po piatich rokoch od nadobudnutia právoplatnosti likvidujú. Navrhovanou úpravou sa preto zmení rozhodujúci moment pre začiatok počítania lehoty v prípade pokuty uloženej v blokovom …

čl. I bod 82 (§ 92 ods. 1)
Precizuje sa okruh subjektov, ktoré sú oprávnené podať návrh na upustenie od výkonu zvyšku zákazu činnosti v prípade mladistvého páchateľa. Ide o totožný okruh subjektov ako v prípade podania návrhu na upustenie od výkonu menších obecných prác alebo ich zvyšku.

čl. II
V súvislosti so zavedením novej sankcie menších obecných prác, ktorú možno uložiť v rozhodnutí o priestupku, sa zavádza do Trestného zákona nová skutková podstata trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia. Ide o právny prostriedok na zabezpečenie vymožiteľnosti sankcie menších obecných prác uloženej v rámci konania o priestupku. Trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia sa dopustí ten, kto sa bez vážneho dôvodu nedostaví na výkon menších obecných prác alebo svojím konaním, alebo opomenutím zámerne znemožní ich vykonanie. Sankcia menších obecných prác predstavuje restoratívny nástroj, ktorý umožňuje pracovať s páchateľmi priestupkov, a zároveň pôsobiť na páchateľov výchovne a preventívne. Je potrebné si uvedomiť, že v mnohých prípadoch môže ísť o potencionálnych páchateľov trestných činov, a preto je žiadúce s týmito osobami pracovať ešte v čase, keď ich protiprávna činnosť dosiahla „iba“ úroveň priestupkov. V prípade, že títo páchatelia už v tomto štádiu nie sú schopní s pokorou vykonať sankciu menších obecných prác, je na mieste, aby ich prevýchova nadobudla vyšší stupeň a …

čl. III
Zavádza sa nová skutková podstata priestupku, ktorý budú prejednávať obce. Navrhovaná úprava vychádza z poznatkov zástupcov miest a obcí. Obce sa aktuálne často stretávajú s prípadmi, kedy obyvatelia neudržiavajú svoje pozemky, nechávajú ich zarásť náletovými drevinami, čím dochádza k celkovému narušeniu prostredia. Obce de lege lata nemajú žiadny právny nástroj ako uvedené situácie riešiť a fyzické osoby donútiť k tomu, aby udržiavali svoje pozemky v riadnom estetickom stave. Súčasný právny stav je taký, že za uvedené konanie umožňuje zákon postihnúť len právnické osoby alebo fyzické osoby podnikateľov (správny delikt podľa § 27b ods. 1 písm. b) zákona o obecnom zriadení). Tento problém začína byť vypuklým a stáva sa neriešiteľným, kedy dotknuté fyzické osoby na výzvu obce zjednať nápravu nereagujú a tak svoje pozemky neudržiavajú, čo narušuje vzhľad obce a obci zamedzuje vytvárať jej obyvateľom priaznivé životné prostredie.

čl. IV
Navrhuje sa, aby zákon s prihliadnutím na dĺžku legislatívneho procesu nadobudol účinnosť dňa 1. júla 2026. Vo Veľkom Záluží 25. marca 2026 Robert Fico, v. r. predseda vlády Slovenskej republiky Matúš Šutaj Eštok, v. r. minister vnútra Slovenskej republiky