Zákon č. 204/2011 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení zákona č. 318/2009 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Vláda Slovenskej republiky vo svojom programovom vyhlásení vyjadrila, že uznáva a oceňuje význam a príspevok kultúry národnostných menšín tradične obývajúcich územie Slovenska k jeho kultúrnemu bohatstvu, duchovným hodnotám a kultúrnej rozmanitosti. Vlastný jazyk je základným znakom identity každej národnostnej menšiny a prvotným prostriedkom kultúrneho života jej príslušníkov. Preto je ochrana jazykov národnostných menšín nevyhnutná pre zachovanie kultúr národnostných menšín. Aktívne vystupovanie štátu pri ochrane jazykov národnostných menšín je dôležité nielen z hľadiska ochrany kultúr národnostných menšín a etnických skupín, ale aj z hľadiska ochrany života, zdravia, bezpečnosti a majetku príslušníkov národnostných menšín. Táto ochrana sa musí vzťahovať na viaceré oblasti spoločenského života, na úradný styk, kultúru a ďalšie vybrané oblasti.
Vláda Slovenskej republiky sa vo svojom programovom vyhlásení zaviazala naplniť princíp efektívnej rovnosti všetkých občanov SR aj novelizáciou zákona o používaní jazykov národnostných menšín, zákona o geodézii a kartografii a zákona o označovaní obcí a ďalších súvisiacich právnych predpisov. Vláda Slovenskej republiky podľa programového vyhlásenia dokončí implementáciu Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov (ďalej len „charta“) v SR, kde sa zameria na riešenie problémov obsiahnutých v hodnotiacich správach.
Ústava Slovenskej republiky v čl. 6 ods. 1 ustanovuje, že na území Slovenskej republiky je štátnym jazykom slovenský jazyk. Čl. 6 ods. 2 hovorí, že „používanie iných jazykov než štátneho jazyka v úradnom styku ustanoví zákon.“ Práva národnostných menšín a etnických skupín sú zakotvené v čl. 33 a 34. Podľa čl. 34 ods. 1 „občanom tvoriacim v Slovenskej republike národnostné menšiny alebo etnické skupiny sa zaručuje všestranný rozvoj, najmä právo spoločne s inými príslušníkmi menšiny alebo skupiny rozvíjať vlastnú kultúru, právo rozširovať a prijímať informácie v ich materinskom jazyku, združovať sa v národnostných združeniach, zakladať a udržiavať vzdelávacie a kultúrne inštitúcie. Podrobnosti ustanoví zákon.“ Čl. 34 ods. 2 písm. b) ustanovuje, že občanom patriacim k národnostným menšinám alebo etnickým skupinám sa za podmienok ustanoveným zákonom zakotvuje právo používať svoj jazyk v úradnom styku.
Slovenská republika schválila a ratifikovala v oblasti ochrany práv národnostných menšín Rámcový dohovor na ochranu menšín a chartu. Podľa čl. 154c ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho poriadku a majú prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd. Rámcový dohovor na ochranu národnostných menšín bol za Slovenskú republiku podpísaný 1. februára 1995. Národná rada Slovenskej republiky s dohovorom vyslovila súhlas svojím uznesením č. 128 z 21. júna 1995 a prezident Slovenskej republiky ho ratifikoval 14. júla 1995. Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky o uzavretí Rámcového dohovoru na ochranu národnostných menšín bolo zverejnené v Zbierke zákonov pod č. 160/1998 Zb. Dohovor nadobudol na základe článku 28 ods. 1 platnosť 1. februára 1998. charta bola v mene Slovenskej republiky podpísaná v Štrasburgu 20. februára 2001. Národná rada Slovenskej republiky vyslovila uznesením č. 1497 z 19. júna 2001 súhlas s chartou. Prezident Slovenskej republiky ju ratifikoval 20. 7. 2001 a nadobudla pre Slovenskú republiku platnosť 1. 1. 2002. Charta bola uverejnená v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod č. 588/2001 Z. z.
Slovenská republika prijala v roku 2009 novelu zákona č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnom jazyku“), ktorá vo viacerých oblastiach sprísnila úpravu používania štátneho jazyka Slovenskej republiky, o. i. zaviedla pokuty za porušenie zákona. Tým sa zákon o štátnom jazyku a zákon o používaní jazykov národnostných menšín dostali do takého nesúladu, ktorý predstavoval znevýhodnenie príslušníkov národnostných menšín a etnických skupín.
Novelou zákona o používaní jazykov národnostných menšín reaguje Slovenská republika na odporúčania medzinárodných organizácií, najmä Výboru ministrov Rady Európy, Európskej komisie pre demokraciu prostredníctvom práva (ďalej len „Benátska komisia“) ako aj Vysokého komisára pre otázky národnostných menšín Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (ďalej len „vysoký komisár“). Medzinárodné organizácie pri monitorovaní implementácie medzinárodných dohovorov Slovenskou republikou v oblasti ochrany práv národnostných menšín upozorňovali na viaceré nedostatky v právnom poriadku Slovenskej republiky. Posudok vysokého komisára z 22.07.2009 o zákone o štátnom jazyku a posudok Benátskej komisie z 15.10.2010 o zákone o štátnom jazyku poukázali na nesúlad medzi úpravou používania štátneho jazyka a jazykov národnostných menšín. Vysoký komisár a Benátska komisia vyzývali slovenské orgány na zosúladenie úprav ako aj zosúladenia úprav používania štátneho jazyka s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky.
Účelom predkladaného návrhu je zosúladenie úprav používania štátneho jazyka a používania jazykov národnostných menšín na území Slovenskej republiky ako aj pokračovanie v implementácii medzinárodných dohovorov v oblasti ochrany práv národnostných menšín a etnických skupín.
Predkladaný návrh zákona bude mať negatívny aj pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, nakoľko pri rozširovaní dvojjazyčnosti vznikajú náklady aj na strane štátu, ale návrh počíta aj so sankčným mechanizmom, príjmy z ktorého budú príjmami štátneho rozpočtu. Predkladaný návrh bude mať pozitívny vplyv na sociálne prostredie a na podnikateľské prostredie a nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie, na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti.
Predložený návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Dôvodová správa

čl. I bodu 1
Podľa čl. 34 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky „občanom tvoriacim v Slovenskej republike národnostné menšiny alebo etnické skupiny sa zaručuje všestranný rozvoj, najmä právo spoločne s inými príslušníkmi menšiny alebo skupiny rozvíjať vlastnú kultúru, právo rozširovať a prijímať informácie v ich materinskom jazyku, združovať sa v národnostných združeniach, zakladať a udržiavať vzdelávacie a kultúrne inštitúcie. Podrobnosti ustanoví zákon.“ Čl. 34 ods. 2 ustanovuje, že občanom patriacim k národnostným menšinám alebo etnickým skupinám sa za podmienok ustanoveným zákonom zakotvuje právo používať svoj jazyk v úradnom styku. Novelou sa vytvárajú podmienky na používanie jazyka najmä v úradnom styku, ale aj na rozširovanie a prijímanie informácií v jazykoch národnostných menšín. V poznámke pod čiarou sa aktualizuje a dopĺňa výpočet hlavných predpisov v oblasti ochrany práv národnostných menšín.

čl. I bodu 2
Definícia pojmu „jazyk národnostnej menšiny“ vychádza z Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov (ďalej len „charta“). Ochrana menšinových jazykov sa má sústreďovať na jazyky autochtónnych národnostných menšín, pričom za jazyk menšiny sa nepovažujú dialekty alebo nespisovné podoby uvedených jazykov. Výpočet jazykov menšín je totožný s výpočtom vo vyhlásení, ktoré Slovenská republika urobila pri uložení ratifikačnej listiny k charte a je plne v súlade s týmto medzinárodným dokumentom.

čl. I bodu 3
Vkladá sa nadpis za účelom prehľadnosti textu. Vymedzí sa územie, na ktorom sa môže používať jazyk národnostnej menšiny v úradnom styku. Zníženie hranice pre používanie jazykov národnostných menšín v úradnom styku z doterajších 20 % na 15 % zohľadňuje odporúčania Výboru ministrov Rady Európy, podľa ktorých má Slovenská republika zvážiť prehodnotenie pravidiel určovania územnej pôsobnosti zákona o používaní jazykov národnostných menšín. Pôvodná úprava z roku 1999 nemohla zohľadniť požiadavky charty, ktorá v Slovenskej republike nadobudla platnosť v roku 2002. Novela reflektuje úpravu charty, s ktorou nie sú zlučiteľné striktné územné výhrady v používaní jazykov národnostných menšín. Zmena je výhodná najmä pre tie národnostné menšiny, ktoré majú menej výrazné zastúpenie na území Slovenskej republiky. Na to, aby obyvatelia obce mohli používať jazyk menšiny v úradnom styku, stačí, ak obyvatelia Slovenskej republiky, ktorí sa hlásia k národnostnej menšine, tvoria podľa posledného sčítania obyvateľstva v obci najmenej 15 % obyvateľstva. Príslušné kritériá sa budú vzťahovať aj na mestské časti Bratislavy a Košíc. Tým …

čl. I bodu 4
Rozširuje sa možnosť rokovania v jazyku národnostnej menšiny na orgány verejnej správy za podmienky, že každá osoba, ktorá sa na rokovaní oprávnene zúčastňuje, musí s používaním jazyka národnostnej menšiny súhlasiť. Zákon o používaní jazykov národnostných menšín je lex specialis voči zákonu o štátnom jazyku.

čl. I bodu 5
Pod ostatnými účastníkmi rokovania sa rozumejú osoby, ktoré sa zúčastňujú rokovania z úradnej povinnosti, najmä starosta obce alebo primátor mesta a hlavný kontrolór obce.

čl. I bodu 6
Zavádza sa fakultatívna dvojjazyčnosť v celej úradnej agende. Pod úradnou agendou sa rozumejú najmä zápisnice, uznesenia, štatistiky, evidencie, bilancie, úradné záznamy, informácie určené pre verejnosť. Matrika sa vedie vždy výlučne v štátnom jazyku. O uplatnení dvojjazyčnosti rozhoduje príslušný orgán. V zabezpečovaní dvojjazyčných formulárov vykonáva koordinačnú činnosť podpredseda vlády ako to ustanovuje nový § 7a ods. 1 zákona. Ustanovenie má byť lex specialis vo vzťahu k zákonu o štátnom jazyku.

čl. I bodu 7
Vkladá sa nadpis za účelom prehľadnosti textu. V obci podľa § 2 ods. 1 sa popri názve obce vždy uvádza aj označenie obce v jazyku menšiny. Táto povinnosť sa vzťahuje na orgány verejnej správy, ktoré majú sídlo v obci podľa § 2 ods. 1. Ustanovenie obsahuje taxatívny výpočet oblastí, kde sa označenie obce alebo časti obce musí uvádzať. Ustanovenie je v súlade s čl. 11 ods. 3 Rámcového dohovoru na ochranu národnostných menšín, podľa ktorého „v oblastiach tradične obývaných významným počtom osôb patriacich k národnostným menšinám strany v rámci svojho právneho poriadku, a kde je to vhodné aj v rámci dohôd s inými štátmi a s prihliadnutím na svoje osobitné podmienky, sa budú snažiť uvádzať tradičné miestne názvy, názvy ulíc a ďalšie miestopisné údaje určené pre verejnosť aj v jazyku menšiny, ak je o takéto označenia dostatočný záujem.“ Ustanovenie § 4 ods. 2 bolo prevzaté zo zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 191/1994 Z. z. o označovaní obcí v jazyku …

čl. I bodu 8
Ustanovenia § 4a boli prevzaté zo zákona o označovaní obcí v jazyku národnostných menšín a čiastočne preformulované. Ustanovuje sa kvórum, a to nadpolovičná väčšina obyvateľov obce oprávnených voliť podľa osobitného predpisu. Na prijatie rozhodnutia stačí súhlas nadpolovičnej väčšiny účastníkov hlasovania.

čl. I bodu 9
Zmena reaguje na rozšírenie pôsobnosti zákona o používaní jazykov národnostných menšín.

čl. I bodu 10
Obsolentné odkazy sa nahrádzajú aktuálnymi.

čl. I bodu 11
Ustanovenie vychádza z charty. Slovenská republika pristúpila k čl. 13 ods. 2 písm. c) charty, ktorý hovorí: „Vo vzťahu k ekonomickým a sociálnym aktivitám sa zmluvné strany zaväzujú, ak sú verejné orgány na to kompletné, na územiach, kde sa používajú regionálne alebo menšinové jazyky, a ak je to možné, zabezpečiť, aby zariadenia sociálnej starostlivosti, ako nemocnice, domovy dôchodcov a útulky, poskytovali možnosť prijatia a opatrovania vo vlastnom jazyku tým osobám, ktoré používajú regionálny alebo menšinový jazyk, ak tie potrebujú opateru zo zdravotných dôvodov, z dôvodu vysokého veku alebo z iných dôvodov.“ Ustanovenie navrhuje teritoriálne obmedzenie tohto práva na obce podľa § 2 ods. 1. Personál zdravotníckych zariadení alebo zariadení sociálnych služieb nemusí ovládať jazyk menšiny v súlade s § 8 ods. 4 zákona o štátnom jazyku.

čl. I bodu 12
Zavádza sa fakultatívne zverejňovanie oznamov určených na informovanie verejnosti prostredníctvom miestneho rozhlasu alebo prostredníctvom iných technických zariadení v obciach podľa § 2 ods. Hlásenie miestneho rozhlasu sa uskutoční podľa zákona o štátnom jazyku najprv v štátnom jazyku. Zákon o štátnom jazyku nevylučuje inojazyčné hlásenie. Ustanovuje sa povinnosť v súlade so zmenou zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov. Deklaruje sa právo vydávať príležitostné tlačoviny určené pre verejnosť na kultúrne účely, katalógy galérií, múzeí, knižníc, programy kín, divadiel, koncertov a ostatných kultúrnych podujatí na území obcí podľa § 2 ods. 1 v jazyku národnostnej menšiny.

čl. I bodu 13
Ustanovenie vychádza z čl. 34 ods. 1 ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorej občania tvoriaci v Slovenskej republiky národnostné menšiny alebo etnické skupiny, sa zaručuje všestranný rozvoj, najmä právo spoločne s inými príslušníkmi menšiny alebo skupiny rozvíjať vlastnú kultúru, právo rozširovať a prijímať informácie v ich materinskom jazyku, združovať sa v národnostných združeniach, zakladať a udržiavať vzdelávacie a kultúrne inštitúcie. § 5 ods. 1 zákona o štátnom jazyku umožňuje vysielanie televíznej programovej služby alebo rozhlasovej programovej služby v jazyku národnostnej menšiny. § 5 ods. 1 písm. g) zákona č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov ustanovuje, že medzi hlavné činnosti Rozhlasu a televízie Slovenska patrí aj vysielanie obsahovo a regionálne vyvážených programov v jazykoch národnostných menšín a etnických skupín žijúcich na území Slovenskej republiky v časovom rozsahu zodpovedajúcom národnostnému a etnickému zloženiu obyvateľstva Slovenskej republiky; na zabezpečenie výroby a vysielania programov pre národnostné menšiny a etnické skupiny zriaďuje Rozhlas a televízia Slovenska …

čl. I bodu 14
Legislatívno-technická úprava.

čl. I bodu 15
Upresňuje sa rámec používania jazykov národnostných menšín v tom, že orgány verejnej správy za podmienok upravených týmto zákonom povinne používajú jazyk národnostnej menšiny. Právu občana musí zodpovedať povinnosť na strane štátu. Povinnosť používať jazyk národnostnej menšiny však neznamená, že všetci zamestnanci príslušných orgánov verejnej správy by boli povinní ovládať jazyk národnostnej menšiny. K č. I bodu 16 Legislatívno-technická úprava.

čl. I bodu 17
Vymedzí sa demonštratívny výpočet spôsobov zabezpečenia práva používania jazyka menšiny (prostredníctvom zamestnancov ovládajúcich jazyk menšiny, poskytnutím dvojjazyčných úradných formulárov a tlačív a využitím tlmočníckych a prekladateľských služieb).

čl. I bodu 18
Rozširuje sa možnosť používania jazykov národnostných menšín na používanie v služobnom styku v obecnej polícii v obciach podľa § 2 ods. 1. Takáto možnosť je v súlade so zákonom o štátnom jazyku na základe jeho novelizácie v roku 2011. Príslušníci obecnej polície môžu používať jazyk národnostnej menšiny len v prípade, že s tým všetci prítomní súhlasia. Zakotvuje sa možnosť príslušníkom ozbrojených síl Slovenskej republiky, ozbrojených bezpečnostných zborov, iných ozbrojených zborov, Hasičského a záchranného zboru a obecnej polície, na základe ktorej v prípade, ak títo príslušníci ovládajú jazyk menšiny, môžu ho používať v obci podľa § 2 ods. 1 v komunikácii s príslušníkmi národnostnej menšiny. Ustanovenie zohľadňuje odporúčania Vysokého komisára OBSE pre otázky národnostných menšín z roku 2006 o práci polície v multietnických spoločnostiach ako aj reálne podmienky na územiach obývaných menšinami.

čl. I bodu 19

§ 7a ods. 1
Podpredseda vlády bude vykonávať koordinačnú a usmerňujúcu činnosť v oblasti dvojjazyčnosti. Dbá o to, aby sa dvojjazyčné úradné formuláre, tlačivá a iné vzory dokumentov dostali k orgánom verejnej správy v obciach podľa § 2 ods. 1. Riadi spoluprácu s vedeckými ustanovizňami, ktoré vykonávajú činnosť na úseku výskumu jazykov menšín.

§ 7a ods. 2
Zavádza sa povinnosť podpredsedu vlády vyhotovovať správu o stave používania jazykov národnostných menšín. Správa o stave používania jazykov národnostných menšín má zmapovať stav aplikácie tohto zákona.

§ 7a ods. 3: Zakotvujú sa práva podpredsedu vlády pri vyhotovovaní správy podľa

§ 7a ods. 4: Ustanovenie určí termín predloženia prvej správy podľa ods. 1.

§ 7b ods. 1
Zavádzajú sa správne delikty na úseku podpory používania jazykov menšín. Správneho deliktu sa podľa tohto ustanovenia môže dopustiť orgán štátnej správy, orgán územnej samosprávy a územnou samosprávou zriadená právnická osoba.

§ 7b ods. 2: Správneho deliktu sa podľa tohto odseku môže dopustiť právnická oso

§ 7b ods. 3
Upraví sa príslušnosť na prejednanie správnych deliktov na úseku podpory používania jazykov menšín. Príslušným orgánom na prejednanie správnych deliktov podľa odsekov 1 až 3 je Úrad vlády Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“). V zmysle zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov (ďalej len „kompetenčný zákon“) však túto pôsobnosť vykonáva podpredseda vlády, ktorý je zodpovedný za ochranu práv národnostných menšín, prostredníctvom odborných útvarov úradu.

§ 7b ods. 4
Upraví sa spôsob ukladania sankcií na úseku podpory používania jazykov menšín. Úrad pri zistení porušenia zákona najprv písomne vyzve príslušný orgán alebo osobu a určí lehotu, v ktorej sa majú nedostatky napraviť. Ak k náprave nedôjde, úrad môže uložiť pokutu vo výške od 50 eur do 2500 eur.

§ 7b ods. 5: Vymedzia sa kritériá rozhodovania o pokute.

§ 7b ods. 6: Výnos pokút zo sankcií uložených podľa tohto zákona je vždy príjmom

§ 7c ods. 1: Označenie orgánu verejnej správy sa neuvádza v jazyku menšiny, ak s

§ 7c ods. 2
Na dopravných značkách na začiatku obce a na konci obce sa neuvádza označenie obce v jazyku menšiny, ak sa toto označenie zhoduje s označením v štátnom jazyku. K 7d ods. 1: V prípade povinnosti vydávať rozhodnutie popri znení v štátnom jazyku aj v jazyku menšiny; vydávať rodný list, sobášny list a úmrtný list popri znení v štátnom jazyku aj v jazyku národnostnej menšiny; uvádzať označenie orgánu verejnej správy na budovách; poskytovať úradné formuláre popri znení v štátnom jazyku aj v jazyku menšiny; uvádzať popri názve obce aj označenie obce v jazyku menšiny sa ustanoví prechodné obdobie na nápravu nesúladu so zákonom do 31.12.2012.

čl. I bodu 20
Nadobudnutím účinnosti novely sa zrušuje zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 191/1994 Z. z. o označovaní obcí v jazyku národnostných menšín.

čl. II
Dopĺňa sa nové základné pravidlo správneho konania v súvislosti s realizáciou práva občanov patriacich k národnostným menšinám používať jazyk národnostných menšín. Doterajšia právna úprava správneho konania na túto skutočnosť nereagovala. Z dôvodu, že ide o realizáciu základného práva občanov Slovenskej republiky, vyplývajúceho z Ústavy Slovenskej republiky a záväzkami Slovenskej republiky vyplývajúcimi z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, mala by byť takáto zásada obsiahnutá priamo v právnej úprave správneho konania. Obdobná zásada je aj súčasťou Občianskeho súdneho poriadku (§ 18).

čl. III
Zavádza sa nová povinnosť obce, ktorá spĺňa podmienky podľa zákona č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení neskorších predpisov, zasielať oznámenia o čase a postupe konania volieb do orgánov samosprávy obcí aj v jazyku národnostnej menšiny. Uvedenou zmenou sa realizuje právo občanov Slovenskej republiky patriacich k národnostným menšinám na používanie jazyka národnostných menšín v úradnom styku.

čl. IV bod 1
Dopĺňa sa nové ustanovenie, ktoré reaguje na ustanovenia návrhu zákona, podľa ktorého sa na dopravných značkách, budovách a dokumentoch v obci, ktorá spĺňa podmienky podľa zákona č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení neskorších predpisov, uvádza označenie obce aj v jazyku národnostnej menšiny. Zmena zákona sa navrhuje aj z dôvodu, aby bol výkon samosprávy a z neho vyplývajúce práva a povinnosti upravené v rámci všeobecného právneho predpisu, ktorým je práve zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Takáto zmena prispeje k prehľadnosti právnej úpravy a efektívnejšiemu výkonu samosprávy. Znenie poznámky pod čiarou sa nahrádza v súvislosti so zrušovacím ustanovením návrhu zákona, ktorým sa zrušuje zákon č. 191/1994 Z. z. o označovaní obcí v jazyku národnostných menšín a túto oblasť úpravy preberá zákon č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín.

čl. V
Zavádza sa nová povinnosť obce, ktorá spĺňa podmienky podľa zákona č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení neskorších predpisov, zasielať oznámenia o čase a postupe konania referenda aj v jazyku národnostnej menšiny. Uvedenou zmenou sa realizuje právo občanov Slovenskej republiky patriacich k národnostným menšinám na používanie jazyka národnostných menšín v úradnom styku.

čl. VI
Ustanovenie zavádza v súlade s úpravou Rámcového dohovoru na ochranu národnostných menšín pre občanov Slovenskej republiky patriacich k národnostným menšinám možnosť upraviť si svoje priezvisko v súlade s pravopisom jazyka národnostnej menšiny podľa osobitného predpisu, rovnako ako je tomu pri zmene mena. Jazyky národnostných menšín určuje zákon č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení neskorších predpisov.

čl. VII
Ustanovenie reaguje na zmenu zákona č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení neskorších predpisov a ustanovuje možnosť používať označenia geografických objektov, ktoré sú vžité a zaužívané v jazyku národnostných menšín v úradnom styku a v niektorých oblastiach verejného styku, popri slovenskom jazyku aj v jazyku národnostnej menšiny.

čl. VIII všeobecne
Vzhľadom na zmenu zákona č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení neskorších predpisov a ustanovenie § 1 ods. 4 zákona o štátnom jazyku, podľa ktorého ak zákon o štátnom jazyku neustanovuje inak, na používanie jazykov národnostných menšín a etnických skupín sa vzťahujú osobitné predpisy, je potrebné vykonať úpravy zákona o štátnom jazyku Slovenskej republiky a uviesť ich tak do súladu s navrhovanými zmenami v používaní jazykov národnostných menšín.

čl. VIII bodu 1 až 4
Za účelom realizácie práva občanov Slovenskej republiky patriacich k národnostným menšinám a v súlade s ústavnou úpravou ich práva prijímať informácie v materinskom jazyku a úpravou charty sa občanom Slovenskej republiky patriacich k národnostným menšinám umožňuje za podmienok ustanovených osobitnými predpismi v širšom rozsahu využívať jazyk národnostnej menšiny v úradnom styku, v niektorých oblastiach verejného styku a tiež prijímať informácie v jazyku národnostnej menšiny.

čl. VIII bod 5
Za účelom realizácie práv občanov Slovenskej republiky patriacich k národnostným menšinám a v súlade s ústavnou úpravou a úpravou charty sa vypúšťa povinnosť vysielať inojazyčné televízne relácie, ktoré sú priamo určené občanom Slovenskej republiky patriacim k národnostnej menšine s titulkami v štátnom jazyku alebo s ich bezprostredne nasledujúcim vysielaním v štátnom jazyku.

čl. IX
Zavádza sa nová povinnosť obce, ktorá spĺňa podmienky podľa zákona č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení neskorších predpisov, zasielať oznámenia o čase a postupe konania voľby prezidenta Slovenskej republiky a ľudového hlasovania o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky aj v jazyku národnostnej menšiny. Uvedenou zmenou sa realizuje právo občanov Slovenskej republiky patriacich k národnostným menšinám na používanie jazyka národnostných menšín v úradnom styku.

čl. X bod 1
Ustanovenie presnejšie definuje aký rozsah informácií je obec vymedzená zákonom č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení neskorších predpisov povinná zverejňovať. Vzhľadom na skutočnosť, že na obce sa vzťahuje zákonná výnimka podľa odseku 1 a obec napriek udelenej výnimke zverejňuje informácie spôsobom umožňujúcim hromadný prístup, zavádza sa povinnosť zverejniť tieto informácie pomocou telekomunikačného zariadenia, najmä prostredníctvom siete internetu, aj v jazyku národnostných menšín. Navrhované ustanovenie reaguje na pokrok v informatizácii obcí a právo občanov Slovenskej republiky patriacich k národnostným menšinám, prijímať zverejnené informácie aj v jazyku národnostných menšín.

čl. X bod 2
Obec vymedzená zákonom č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení neskorších predpisov je povinná zverejňovať ustanovené informácie aj v jazyku národnostných menšín. Zavádza sa nová povinnosť takejto obce aj pri sprístupňovaní informácií na žiadosť oprávnených subjektov. Z dôvodu, že požadované informácie sa sprístupňujú najmä ústne, nahliadnutím do spisu, vrátane možnosti vyhotoviť si odpis alebo výpis, odkopírovaním informácií na technický nosič dát, sprístupnením kópií predlôh s požadovanými informáciami, telefonicky, faxom, poštou, alebo elektronickou poštou, ustanovuje sa, že informácie v jazyku národnostnej menšiny sa sprístupnia vo všetkých prípadoch, v ktorých je takéto sprístupnenie realizovateľné.

čl. XI
Zavádza sa nová povinnosť obce, ktorá spĺňa podmienky podľa zákona č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení neskorších predpisov, zasielať oznámenia o čase a postupe konania volieb do orgánov samosprávnych krajov aj v jazyku národnostnej menšiny. Uvedenou zmenou sa realizuje právo občanov Slovenskej republiky patriacich k národnostným menšinám na používanie jazyka národnostných menšín v úradnom styku.

čl. XII
Zavádza sa nová povinnosť obce, ktorá spĺňa podmienky podľa zákona č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení neskorších predpisov, zasielať oznámenia o čase a postupe konania volieb do Európskeho parlamentu aj v jazyku národnostnej menšiny. Uvedenou zmenou sa realizuje právo občanov Slovenskej republiky patriacich k národnostným menšinám na používanie jazyka národnostných menšín v úradnom styku.

čl. XIII
Zavádza sa nová povinnosť obce, ktorá spĺňa podmienky podľa zákona č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení neskorších predpisov, zasielať oznámenia o čase a postupe konania volieb do Národnej rady Slovenskej republiky aj v jazyku národnostnej menšiny. Uvedenou zmenou sa realizuje právo občanov Slovenskej republiky patriacich k národnostným menšinám na používanie jazyka národnostných menšín v úradnom styku.

čl. XIV
Za účelom realizácie práva občanov Slovenskej republiky patriacich k národnostným menšinám a v súlade s ústavnou úpravou, úpravou charty a v nadväznosti na zmenu a doplnenie zákona č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky, zákona č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska sa popri slovenskom jazyku ustanovuje za jazyk vysielania aj jazyk národnostnej menšiny určenej zákonom č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení neskorších predpisov.

čl. XV
Navrhuje sa účinnosť zákona od 1. júla 2011. V Bratislave, 2. marca 2011 Iveta R a d i č o v á, v. r. predsedníčka vlády Slovenskej republiky Rudolf C h m e l, v. r. podpredseda vlády Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny