Zákon č. 270/1995 Z. z. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o štátnom jazyku Slovenskej republiky

čl. I

čl. I bod 1 §
Okruh osôb, ktoré sú sankčne zodpovedné za dodržiavanie povinností vyplývajúcich z ustanovení zákona o štátnom jazyku, je uvedený v § 9a ods. 1. Medzi tieto osoby patria štátne orgány, orgány územnej samosprávy, iné orgány verejnej správy, právnické osoby a fyzické osoby podnikatelia. Vypustením odseku 5 z § 1 sa odstraňujú interpretačné nejasnosti, ktoré sa týkali najmä postavenia fyzických osôb, na ktoré sa dohľad ministerstva kultúry nad dodržiavaním zákona o štátnom jazyku nevzťahuje.

čl. I bod 2 §
Vypustením odseku 1 z § 2 sa odstraňuje ustanovenie, ktoré rozšírilo povinnosti orgánov verejnej správy o výkon kontroly nad dodržiavaním ustanovení zákona o štátnom jazyku. Zodpovednosť orgánov verejnej správy za používanie štátneho jazyka a za starostlivosť o štátny jazyk v rámci výkonu ich pôsobnosti vyplýva z ďalších ustanovení zákona o štátnom jazyku. Kompetenciu na výkon štátneho dohľadu nad dodržiavaním ustanovení zákona o štátnom jazyku má zo zákona len ministerstvo kultúry a určené orgány dohľadu podľa osobitných predpisov.

čl. I bod 3 §
Spresňuje sa formulácia odseku 1 (pôvodný odsek 2) písm. b) v § 2.

čl. I bod 4 §
Do ustanovenia o schvaľovaní kodifikovanej podoby štátneho jazyka ministrom kultúry a cestovného ruchu sa vracia zmienka o odborných slovakistických pracoviskách, ktorá sa vypustila novelou zákona z roku 2009, a pripája sa zmienka o odborníkoch jazykovedcoch. Jej opätovným zaradením do odseku 2 (pôvodný odsek 3) v § 2 sa deklaruje, že ministerstvo kultúry nezasahuje do odborného procesu súvisiaceho s kodifikáciou spisovnej normy slovenského jazyka, ale ako ústredný orgán štátnej správy v oblasti štátneho jazyka plní funkciu záverečnej schvaľovacej inštitúcie s cieľom zabezpečiť jednotnosť a záväznosť platnej kodifikácie pripravenej na pôde vedeckých inštitúcií.

čl. I bod 5 §
Do odseku 1 v § 3 sa presúva časť ustanovenia z pôvodného odseku 2, ktorý sa v ďalšom bode (bod 6) navrhuje vypustiť.

čl. I bod 6 §
Upúšťa sa od regulácie, ktorou sa vyžadovalo, aby zamestnanci dopravy, pôšt, telekomunikácií a príslušníci neštátnych hasičských jednotiek povinne používali a ovládali štátny jazyk. Keďže uvedené oblasti sa v súčasnosti viažu predovšetkým na súkromné podnikateľské aktivity a sú predmetom obchodných vzťahov, používanie jazyka v týchto oblastiach sa ponecháva na samoreguláciu a zákon o štátnom jazyku ho nebude upravovať. Problémy pri praktickom uplatňovaní tohto ustanovenia súviseli aj s tým, že povinnosť stanovená pre zamestnancov dopravy, pôšt, telekomunikácií a súkromných hasičských jednotiek, ako aj pre zamestnancov orgánov verejnej správy neobsahovala výnimku, ktorá by popri štátnom jazyku pripúšťala aj použitie iných jazykov vrátane jazykov národnostných menšín. Povinnosť ovládať a používať štátny jazyk v úradnom styku zostáva v súlade s osobitnými predpismi zachovaná pre zamestnancov verejnej správy, pre štátnych zamestnancov, pre príslušníkov ozbrojených síl a ozbrojených zborov a pre príslušníkov Hasičského a záchranného zboru. Táto povinnosť sa presúva do odseku 1 v § 3 (bod 5), v ktorom sa popri štátnom jazyku umožňuje v úradnom …

čl. I bod 7 §
V odseku 2 (pôvodný odsek 3) v písmene b) sa odkazom na § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení zákona č. 318/2009 Z. z. odstraňuje obmedzenie pre uplatnenie jazykov národnostných menšín pri rokovaniach orgánov územnej samosprávy v obciach, kde príslušníci národnostných menšín tvoria najmenej 20 % obyvateľstva. V týchto obciach sa zákonom č. 184/1999 Z. z. umožňuje aj používanie jazykov národnostných menšín na rokovaní orgánu územnej samosprávy, ak s tým súhlasia všetci prítomní. Poslanec obecného zastupiteľstva v takejto obci má podľa zákona č. 184/1999 Z. z. právo používať na rokovaní tohto orgánu jazyk národnostnej menšiny. Tlmočenie do štátneho jazyka zabezpečuje obec.

čl. I bod 8 §
V odseku 2 (pôvodný odsek 3) v písmene d) sa odkazom na § 3 ods. 3 zákona č. 184/1999 Z. z. odstraňuje obmedzenie pre jazyky národnostných menšín pri vedení obecných kroník v obciach, kde príslušníci národnostných menšín tvoria najmenej 20 % obyvateľstva. Doterajšie ustanovenie písmena d) pripúšťalo vedenie kroník v štátnom jazyku a prípadné inojazyčné znenie (t. j. aj znenie v jazyku národnostnej menšiny) malo byť prekladom zo štátneho jazyka. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 184/1999 Z. z. sa kronika môže viesť v obci, kde príslušníci národnostných menšín tvoria najmenej 20 % obyvateľstva, aj v jazyku národnostnej menšiny, pričom jej súčasťou musí byť obsahovo totožné znenie v štátnom jazyku.

čl. I bod 9 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu.

čl. I bod 10 §
Odkazom na zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku v znení neskorších predpisov sa dosahuje prepojenie ustanovenia § 3 ods. 5 (pôvodný odsek 6) zákona o štátnom jazyku s ustanovením zákona č. 300/1993 Z. z. týkajúcim sa občanov, ktorí sú osobami patriacimi k národnostnej menšine.

čl. I bod 11 §
V § 4 ods. 3 sa v súvislosti s povinnosťou vyhotovovať školskú dokumentáciu (pedagogickú a ďalšiu dokumentáciu) v štátnom jazyku zavádza výnimka pre školy a školské zariadenia, v ktorých sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje v jazyku národnostných menšín, na to, aby sa niektoré súčasti ďalšej dokumentácie nemuseli vyhotovovať v štátnom jazyku. Vyhláškou ministerstva kultúry, ktorú ministerstvo kultúry pripraví v spolupráci s Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, sa stanoví, ktorých konkrétnych dokumentov sa bude týkať zúženie povinnosti viesť celú ďalšiu dokumentáciu v týchto školách v štátnom jazyku.

čl. I bod 12 §
V prípade príležitostných tlačovín vydávaných v jazykoch národnostných menšín pri organizovaní kultúrnych podujatí národnostných menšín sa upúšťa od požiadavky uvádzať všetky informácie aj v štátnom jazyku a navrhuje sa sprístupniť v štátnom jazyku len základné informácie.

čl. I bod 13 §
Doplnením odseku 6 v § 5 sa rozširuje počet výnimiek z povinnosti používať štátny jazyk, čím sa odstraňuje doterajšie obmedzenie používania cudzích jazykov pri organizovaní kultúrnych a výchovno-vzdelávacích podujatí.

čl. I bod 14 §
Ruší sa povinnosť pre stavebníka, ktorý umiestňuje pamätník, pomník alebo pamätnú tabuľu, týkajúca sa vydávania stanoviska ministerstvom kultúry. V súčasnosti je stavebník povinný požiadať ministerstvo kultúry o záväzné stanovisko k textu na pamätníku, pomníku alebo pamätnej tabuli. Táto povinnosť platí od 1. septembra 2009, keď nadobudla účinnosť novela zákona o štátnom jazyku (návrh zákona č. 318/2009 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov). Vypustením tejto povinnosti sa odstraňuje požiadavka zo strany štátu voči stavebníkovi a zároveň sa zabezpečuje návrat k stavu pred rokom 2009. Súčasne zostáva zachovaná možnosť pre stavebníka, ktorý sa v prípade potreby môže obrátiť na ministerstvo kultúry so žiadosťou o stanovisko k nápisu na pamätníku, pomníku alebo pamätnej tabuli z hľadiska súladu textu nápisu s ustanovením § 5 ods. 7 zákona o štátnom jazyku.

čl. I bod 15 §
Vypúšťa sa podmienka poradia dvojjazyčných textov, ak ide o texty v jazyku národnostnej menšiny a v štátnom jazyku na pamätníku, pomníku alebo pamätnej tabuli umiestnenej v obciach, kde príslušníci národnostnej menšiny tvoria najmenej 20 % obyvateľstva.

čl. I bod 16 §
Okrem legislatívno-technickej úpravy v odseku 1 v § 6 sa vypustením obecnej polície z tohto ustanovenia odstraňuje povinnosť výlučného používania štátneho jazyka medzi príslušníkmi obecnej polície pri vykonávaní vnútorných služobných úloh. Po vypustení obecnej polície z § 6 ods. 1 bude obecná polícia podliehať menej prísnemu režimu § 3 ods. 1, čím sa umožní používanie jazykov národnostných menšín v obecnej polícii v tých obciach, kde príslušníci národnostnej menšiny tvoria najmenej 20 % obyvateľstva, za podmienok stanovených zákonom č. 184/1999 Z. z. Zoznam subjektov vymenovaných v § 6 ods. 1 sa dopĺňa o Národný bezpečnostný úrad.

čl. I bod 17 §
Opravuje sa jazyková chyba.

čl. I bod 18 §
Pri komunikácii v zdravotníckych a sociálnych zariadeniach sa vypúšťa podmienka neovládania štátneho jazyka, ktorá musela byť splnená, aby komunikácia personálu s pacientom alebo klientom mohla prebiehať aj v inom ako v štátnom jazyku. Vypustením tejto podmienky sa zakotvuje všeobecná možnosť používať pri komunikácii v zdravotníckych a sociálnych zariadeniach aj iný ako štátny jazyk, ak sa člen personálu a pacient dokážu v tomto jazyku dorozumieť. Súčasne zostáva zachovaná aj možnosť pre príslušníkov národnostných menšín používať jazyky národnostných menšín v zdravotníckych a sociálnych zariadeniach v obciach, kde príslušníci národnostnej menšiny tvoria najmenej 20 % obyvateľstva.

čl. I bod 19 §
V súvislosti s úpravou uvedenou v bode 17 sa dopĺňa posledná veta odseku 4 v § 8 a súčasne sa celá táto veta presúva za druhú vetu.

čl. I bod 20 §
Vypúšťa sa podmienka poradia dvojjazyčných textov, ak ide o texty nápisov, reklám a oznamov určených na informovanie verejnosti, ktoré sú vyhotovené v štátnom jazyku a v jazyku národnostnej menšiny a nachádzajú sa na verejne prístupnom mieste alebo na mieste viditeľnom z verejne prístupného miesta v obciach, kde príslušníci národnostnej menšiny tvoria najmenej 20 % obyvateľstva.

čl. I bod 21 §
V § 9 ods. 1, ktorý sa týka výkonu dohľadu ministerstva kultúry nad niektorými vybratými ustanoveniami zákona o štátnom jazyku, sa upúšťa od dohľadu nad ustanovením § 3 ods. 4 (pôvodný odsek 5) zákona o štátnom jazyku, ktorým sa upravuje úradný styk osôb s orgánmi verejnej správy. Dohľad nad týmto ustanovením zo strany ministerstva kultúry je nadbytočný, pretože rozsah povinností orgánov verejnej správy sa vymedzuje v predchádzajúcich ustanoveniach § 3, nad ktorými je výkon štátneho dohľadu zabezpečený. Z tohto dôvodu nie je potrebné, aby ministerstvo kultúry dohliadalo aj na komunikáciu osôb s uvedenými orgánmi. Okrem toho automaticky zaniká dohľad ministerstva kultúry nad povinnosťami, ktoré sa vypustili z § 3 (povinnosť zamestnancov dopravy, pôšt, telekomunikácií a hasičských jednotiek používať štátny jazyk) a z § 5 (povinnosť stavebníka umiestňujúceho pamätník, pomník alebo pamätnú tabuľu).

čl. I bod 22 §
Možnosť sankcionovania podľa zákona o štátnom jazyku sa bude týkať len tých prípadov, ak sa v štátnom jazyku nezverejnia informácie verejnej správy a informácie týkajúce sa života, zdravia, bezpečnosti alebo majetku občanov Slovenskej republiky. Zmenou v druhej časti odseku 1 v § 9a sa nahrádza obligatórna právomoc ministerstva kultúry uložiť pokutu (po zistení porušenia zákona o štátnom jazyku v rámci dohľadového konania a po následnom vydaní písomného upozornenia) fakultatívnou právomocou, čím sa možnosť sankcionovania stáva výnimočnou záležitosťou, keďže orgán dohľadu (ministerstvo kultúry) nebude povinný uložiť pokutu. Týmto spôsobom sa štátnemu orgánu (ministerstvu kultúry) umožňuje využiť sankcionovanie len ako poslednú možnosť v istých krajných situáciách. Súčasne sa znižuje horná aj dolná hranica výšky pokuty.

čl. I bod 23 §
Spresňuje sa ustanovenie § 10 ods. 1.

čl. I bod 24 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s vypustením odseku 1 v § 2 (bod 2).

čl. I bod 25 §
Vypúšťa sa obsoletné ustanovenie, ktoré sa v súčasnosti už nepoužíva.

čl. I bod 26 §
V nových prechodných ustanoveniach sa zmierňujú požiadavky v súvislosti s nápravou existujúceho stavu, pričom sa vypúšťajú fyzické osoby, na ktoré sa povinnosť nápravy nebude vzťahovať. Z prechodných ustanovení sa vypúšťa aj § 5 ods. 5, subjektom zodpovedným za nápravy sa predlžuje lehota na odstránenie protiprávneho stavu (do 31. augusta 2011) a pri nápisoch s textom v jazyku národnostnej menšiny sa pri náprave upúšťa aj od požiadavky kladenej na veľkosť písma.

čl. XIV
Za účelom realizácie práva občanov Slovenskej republiky patriacich k národnostným menšinám a v súlade s ústavnou úpravou, úpravou charty a v nadväznosti na zmenu a doplnenie zákona č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky, zákona č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska sa popri slovenskom jazyku ustanovuje za jazyk vysielania aj jazyk národnostnej menšiny určenej zákonom č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení neskorších predpisov.

čl. II

čl. II bod 1
Opravuje sa nesprávne umiestnenie odkazu 9a na príslušné ustanovenia zákona o digitálnom vysielaní, opravuje sa text poznámky pod čiarou k odkazu 9a a dopĺňa sa nový odkaz a poznámka pod čiarou 9b.

čl. II bod 2
Navrhuje sa, aby sa v inom ako štátnom jazyku mohli okrem programov vysielať aj iné zložky televíznej programovej služby a iné zložky rozhlasovej programovej služby (napr. reklama), ak je súčasne zabezpečená ich jazyková verzia aj v štátnom jazyku, a to buď titulkovaním, alebo odvysielaním aj slovenskej jazykovej verzie. Kým doteraz zákon umožňoval zaradiť do vysielania slovenskú jazykovú verziu len bezprostredne po odvysielaní inojazyčného programu, navrhuje sa, aby vysielateľ mohol zvoliť ľubovoľné poradie verzie programu alebo inej zložky programovej služby v štátnom jazyku a v inom jazyku. V § 5 ods. 1 písm. c) sa upravuje názov inštitúcie uvedený v súvislosti so zriadením Rozhlasu a televízie Slovenska zákonom č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Súčasne sa aktualizuje aj text poznámky pod čiarou k odkazu 10 .

čl. II bod 3 §
Upravuje sa názov inštitúcie uvedený v písmene f) v § 5 ods. 1 zákona o štátnom jazyku v súvislosti so zriadením Rozhlasu a televízie Slovenska zákonom č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Súčasne sa aktualizuje aj text poznámky pod čiarou k odkazu 11.

čl. II bod 4 §
Navrhované znenie súvisí s navrhovaným čl. IV. Odkaz na ustanovenie § 46 ods. 6 audiovizuálneho zákona, ktoré sa navrhuje vypustiť, sa nahrádza konkrétnym dátumom. Ide o legislatívno-technickú úpravu, z vecného hľadiska k zmene nedochádza.

čl. II bod 5 §
Navrhovanou úpravou sa rozširuje okruh výnimiek uvedených v § 5 ods. 1 zákona o štátnom jazyku o novú výnimku, ktorá umožní televíznym a rozhlasovým vysielateľom poskytovať celú programovú službu v úradnom jazyku EÚ, inom ako slovenský jazyk, bez potreby prekladu do štátneho jazyka Slovenskej republiky. V záujme bezproblémového a neobmedzeného uplatňovania „slobody poskytovať služby v Únii vo vzťahu k štátnym príslušníkom členských štátov, ktorí sa usadili v niektorom inom členskom štáte ako príjemca služieb“ garantovanej v článku 56 Zmluvy o fungovaní EÚ sa navrhuje zrušenie všetkých doterajších jazykových požiadaviek a obmedzení v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania vyplývajúcich zo súčasného znenia § 5 ods. 1 a 2 zákona o štátnom jazyku vo vzťahu k vysielateľovi, ktorému rada udelila licenciu na vysielanie v niektorom z úradných jazykov EÚ, inom ako slovenský jazyk, a ktorého programová služba v tomto inom jazyku je určená predovšetkým príslušníkom iného členského štátu EÚ, ktorí sa usadili na území Slovenskej republiky. Po prijatí zmeny navrhovanej v § …

čl. II bod 6 §
Legislatívno – technická úprava súvisiaca s bodom 5.