zákon č. 220/2007 Z. z. o digitálnom vysielaní programových služieb a poskytovaní iných obsahových služieb prostredníctvom digitálneho prenosu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o digitálnom vysielaní)

Nevyhnutnosť digitalizácie vysielania je determinovaná skutočnosťou, že ďalší rozvoj analógového vysielania nie je prakticky možný. Frekvenčné spektrum je ako prírodný zdroj v súčasnosti de facto vyčerpané. V tomto zmysle je digitalizácia starostlivosťou o obmedzený prírodný zdroj, ktorú vo väčšine zabezpečuje štát. Tlak na efektívnejšie využívanie frekvenčných pásiem vyhradených pre televíziu vytvárajú nové obsahové služby, ako aj technológie podporujúce mobilitu. Proces prechodu na digitálne vysielanie si vyžaduje preto legislatívu, ktorá ho bude podporovať a nespôsobovať jeho zdržanie.
Slovenská republika deklarovala Európskej komisii ukončenie analógového vysielania do konca roku 2012, avšak v súčasnosti neexistuje žiaden záväzný termín pre začatie pravidelného digitálneho vysielania ani jednotný legislatívny rámec, ktorý by pravidelnému digitálnemu vysielaniu umožňoval rozvoj a zabezpečoval prioritu v éteri.
Pôvodný plán začatia pravidelného vysielania v roku 2005 podľa materiálu „Národná politika pre elektronické komunikácie“ (schválený uznesením vlády SR č. 196 z 19. marca 2003) nebol naplnený aj s ohľadom na zdĺhavý proces medzinárodnej koordinácie frekvencií pre digitálne vysielanie.
Základné východiská – frekvenčné plánovanie
Prvými frekvenčnými plánmi Slovenskej republiky boli návrhy vysielačov na prechodné obdobie. Na stretnutí vo Vroclave (6. - 7. apríla 2004) prezentovali Česká republika, Poľsko a Nemecko – spolu s metódou kanálového potenciálu – svoje celoplošné frekvenčné plány pre sedem vrstiev DVB-T v pásme UHF a jednu vrstvu DVB-T v pásme VHF a poukázali na problémy pri tvorbe týchto frekvenčných plánov, predovšetkým na nutnosť posunu niektorých štokholmských prídelov z dôvodu efektívneho využitia frekvenčného spektra. Slovenská republika na tomto stretnutí prisľúbila zúčastneným, že začne pracovať na príprave celoplošného frekvenčného plánu DVB-T s rovnakým počtom vrstiev DVB-T.
V prvom kroku tvorby frekvenčného plánu DVB-T bolo potrebné analyzovať súčasné štokholmské prídely, stanovištia všetkých základňových vysielačov, ich vzájomné vzdialenosti, možnosti ich spájania do sietí SFN, reliéf terénu a množstvo ďalších parametrov na účely vytvorenia optimálnych oblastí z hľadiska veľkosti a tvaru. Na základe uvedených skutočností bolo vytvorených 12 oblastí frekvenčných vyhradení (tzv. allotmentov) pre celé územie SR.
Druhá časť prác pri tvorbe frekvenčného plánu DVB-T bola zameraná na návrh kanálov pre jednotlivé frekvenčné vyhradenia (allotmenty). Pri tvorbe tohto plánu boli v prvom rade použité štokholmské prídely, ktoré bolo možno použiť v danom allotmente na základe kanálového potenciálu. V priemere pripadli na jeden allotment približne tri štokholmské prídely a zvyšné TV kanály bolo potrebné nájsť. Nie vždy bolo možné nájsť pre každý allotment požadovaný počet TV kanálov. V niektorých allotmentoch bolo možné použiť len tri alebo štyri TV kanály pozostávajúce zo štokholmských i nových frekvencií. Preto bolo nutné tieto prídely posúvať, zamieňať a deliť, aby bolo možné nájsť vhodný počet TV kanálov pre každý allotment; to sa neustále opakovalo, až kým nebolo pre každý allotment nájdených minimálne sedem TV análov v pásme UHF. Výsledkom intenzívnej práce bol frekvenčný plán kompatibilný s plánom Českej republiky; medzi frekvenčnými plánmi Slovenska a Poľska bolo päť nekompatibilít, ktoré boli vyriešené v neskoršom období. Takto vytvorený frekvenčný plán možno považovať za počiatočný stav frekvenčného plánu Slovenska v rámci prípravy na RRC-06.
Koncom októbra 2005 dospela Slovenská republika ku predbežne konečnému frekvenčnému plánu pre vysielanie DVB-T. V tomto pláne bolo dosiahnuté jedno celoplošné pokrytie v pásme VHF a sedem celoplošných pokrytí v pásme UHF (okrem oblastí frekvenčných vyhradení Trenčín, Nitra a Veľký Krtíš; len 6 pokrytí je zatiaľ aj v oblasti B. Bystrice, tu by však doplnenie na sedem pokrytí prakticky nemalo byť problémom).
Požiadavky na zahrnutie tohto plánu do záverov konferencie RRC-06 boli ITU zaslané v požadovanom termíne, teda pred 31. októbrom 2005. RRC-06 sa konala v júni 2006, pričom SR na základe jej výsledkov v súčasnosti disponuje 7 úplnými frekvenčnými vrstvami a jednou neúplnou.
Základné východiská – vplyv na mediálny trh a analógových vysielateľov
Digitalizácia televízneho a rozhlasového vysielania znamená predovšetkým rozšírenie a liberalizáciu mediálneho trhu, možnosť zvýšenia počtu vysielaných programových služieb, keďže v porovnaní s analógovým vysielaním dovoľujú digitálne systémy v danom pásme umiestniť väčší počet programov a k tomu ešte niekoľko ďalších telekomunikačných služieb. Na základe uvoľnenia frekvenčného spektra dôjde k možnosti jeho ďalšieho využitia. Dochádza tak k zefektívneniu využitia frekvenčného spektra.
Vo frekvenčnom spektre sa pritom v období prechodu na digitálne vysielanie musia realizovať rozsiahle presuny, čo si vyžaduje niekoľkoročný podrobný harmonogram a nevyhnutnú multilaterálnu harmonizáciu. Realizovaním zmien treba zároveň očakávať postupné obmedzovanie funkcie analógových systémov, a tým i v niektorých lokalitách zhoršenie príjmu existujúceho analógového vysielania.
Pre spotrebiteľa (najmä diváka) by digitalizácia vysielania mala znamenať najmä zvýšenie počtu televíznych programových služieb a nové interaktívne služby. Interaktivita umožní obojsmerný tok informácií, čím môže byť divák priamo zapojený do príslušného programu či relácie vysielania. Interaktivita umožní aj domáce elektronické bankovníctvo, elektronické nakupovanie, elektronickú poštu a pod. Nezanedbateľným faktom je skvalitnenie služieb zlepšením kvality obrazu a zvuku, keďže signál digitálnej televízie je odolný voči rôznym druhom skreslenia. Spolu s digitálnym televíznym signálom je možné šíriť aj digitálny rozhlasový signál alebo internet.
Z hľadiska potrieb sociálnej inklúzie treba zároveň zvýrazniť, že digitálne vysielanie rozširuje možnosti používať aj doplnkové obsahové služby sprístupňujúce programové a interaktívne služby ľuďom so zdravotným postihnutím a ľuďom v postproduktívnom veku, čím možno zásadne zvýšiť úroveň uplatňovania ich práva na prístup k informáciám a na aktívnu účasť v rámci znalostnej spoločnosti.
Základné východiská – digitálna gramotnosť obyvateľstva )
Vo všeobecnosti možno teda povedať, že z hľadiska mediálneho správania sa obyvateľstva, by zavedenie digitálneho vysielania malo byť treťou najvýraznejšou revolúciou v tejto oblasti, hneď po zavedení mobilnej komunikácie a internetu.
Zavedenie digitálneho vysielania by v dlhodobom horizonte malo prispieť aj k zvýšeniu úrovne digitálnej gramotnosti obyvateľstva Slovenskej republiky, ktorá je v súčasnosti výrazne pod úrovňou priemeru EÚ 15 (tzv. starí členovia EÚ). Práve digitálna negramotnosť by však mohla byť aj brzdou rozvoja digitálneho vysielania na Slovensku. Podľa prieskumu Digitálna gramotnosť na Slovensku, ktorý realizoval Inštitút pre verejnej otázky v spolupráci s agentúrou FOCUS v júli a auguste 2005 na vzorke 1230 respondentov nad 14 rokov veku, dosiahol DLI (index digitálnej gramotnosti) hodnotu 0,33 (v možnom intervale od 0 do 1). V praxi to znamená, že v bodovom vyjadrení populácia Slovenska nad 14 rokov dosiahla len 33 zo 100 bodov. Prieskum tiež potvrdil rozdiely v jednotlivých regiónoch Slovenska (kým v Bratislavskom kraji dosiahol DLI hodnotu 0,45, tak v Banskobystrickom kraji to bolo 0,30 a Trnavskom kraji len 0,28.), ako aj v jednotlivých komponentoch gramotnosti (kým schopnosť komunikácie dosiahla hodnotu 0,44, tak DLI v komponente zručností pri práci s informáciami dosiahlo hodnotu len 0,27). Prieskum zároveň odhalil, že až 11 % populácie trpí absolútnou digitálnou negramotnosťou. V tomto kontexte treba poukázať aj na vysoký podiel populácie, ktorá sa za žiadnych okolností nie je ochotná naučiť sa pracovať s informačno-komunikačnými technológiami (19,1 %) a tých, ktorí či už z dôvodu veku alebo profesie neočakávajú, že by v ich situácii boli nútený naučiť sa pracovať s novými informačno-komunikačnými technológiami (8,3 %).
Práve vyššie uvedené skupiny populácie, zvlášť osoby so zdravotným postihnutím a osoby v postproduktívnom veku, môžu byť najvýraznejšie zastihnuté pravidelným digitálnym vysielaním.
Socioekonomické predispozície digitalizácie )
Typológia frekvenčných vyhradení (allotmentov SR)) je postavená na sumárnej syntetickej charakteristike okresov vo všetkých sledovaných problémových oblastiach, t. j. ekonomická produkčná výkonnosť, zamestnanosť a trh práce, ľudský potenciál – populačná situácia, vzdelanostný potenciál, pohyb obyvateľstva, sociálna situácia, vybavenosť územia infraštruktúrou (technicko-informačno-obslužná infraštruktúra a environmentálna infraštruk-túra), osídlenie, urbanizovanosť a krajinno-ekologická situácia. Ide teda o komplexné zhodnotenie disponibilít každého okresu a ich typologické zaradenie podľa príbuznosti k iným okresom vytvárajúcim príslušný regionálny typ.
Výsledkom analýzy bolo vymedzenie 8 typov regiónov, ktoré možno považovať za relevantné z hľadiska sprehľadnenia sociálno-priestorovej situácie Slovenska (pozri Prílohu 1). Takto vypracovaná sumárna typológia regiónov je postavená na multidimenzionálnom empirickom základe zachytávajúcom široké spektrum problémových oblastí (celkovo 11 oblastí) relevantných pre zhodnotenie aktuálneho stavu, ako aj rozvojového kontextu každého z okresov SR.
Charakteristiky jednotlivých typov (allotmentov) z hľadiska disponibilít jednotlivých okresov, ktoré do týchto typov patria, sú uvedené v stručnej charakteristike v Prílohe 2. Charakteristika typov je založená na prezentácii hodnotenia silných a slabých stránok daného typu v sledovanom bloku premenných, pričom sa prihliada na tie ukazovatele, ktoré vykazujú významnú relevanciu, aby bola zabezpečená dostatočná homogenita typu. Priestorové rozloženie vymedzených typov na zvolenej úrovni približuje Príloha 1.
Výsledky typologických analýz umožnili konštatovať, že regionálna diferenciácia a výrazné regionálne disparity sú charakteristické pre súčasný stav sociálno-priestorovej situácie Slovenska. Tieto disparity zásadným spôsobom komplikujú rovnomernejší regionálny rozvoj a vyžadujú aplikáciu efektívnych nástrojov a politík na redukovanie medziregionálnych rozdielov a aplikáciu nových stratégií pre efektívny regionálny rozvoj.
Ukázalo sa tiež, že hospodárske a sociálne aktivity spoločnosti sú vo vzájomnej podmienenosti s charakterom a špecifikami jednotlivých územných celkov. Hospodárske a sociálne aktivity na území Slovenska sú nerovnomerne rozmiestnené. Je to podmienené jednak tým, že prírodno-geografické podmienky krajiny nevytvárajú priaznivé podmienky pre každú aktivitu v danom území, ako aj tým, že aktivity formovania sociálno-ekonomického systému aktívne a zámerne pôsobili (a pôsobia) na rozmiestnenie určitých hospodárskych a sociálnych činností v územiach, pričom majú značne selektívny charakter s preferovaním istých sídiel, regiónov a oblastí. Výsledkom pôsobenia týchto faktorov je existujúca výrazná nerovnomernosť v hospodárskom, sociálnom a civilizačnom rozvoji jeho jednotlivých regiónov a oblastí SR.
Počas transformačného obdobia sa jednotlivé regióny s rozdielnym prírodným, resp. primárnym a polohovým potenciálom a s diferencovaným stupňom jeho využívania, ako aj s rozdielnou schopnosťou reagovať na nové podmienky trhovej ekonomiky rozvíjali diferencovane.
Na jednej strane sa sformovali rozvinuté regióny s prevažne mestskou štruktúrou, so silne rozvinutými ekonomickými (najmä výrobnými a obslužnými) aktivitami, alebo regióny s intenzívnym poľnohospodárstvom, ktoré v oboch prípadoch aj naďalej priťahujú nové činnosti, vytvárajú aktívne prostredie pre investičnú aktivitu, modernú občiansku a technickú infraštruktúru.
Na druhej strane sa sformovali zaostalé (nerozvinuté) regióny s rastúcim podielom nezamestnaných, slabo rozvinutou a málo diverzifikovanou štruktúrou výroby a služieb, menej intenzívnym poľnohospodárstvom a rozvinutým lesným hospodárstvom, nižšou vzdelanostnou úrovňou obyvateľstva, nerozvinutou technickou a sociálnou infraštruktúrou a pod.
V rámci územia Slovenska je pozorovateľný nápadný rozdiel medzi okresmi západnej a východnej časti územia, ako aj medzi oblasťami s rozvinutou mestskou štruktúrou a prevažne vidieckymi priestormi. Diferenciácia sa však prejavuje i medzi nerozvojovými regiónmi južného a severného pohraničia, vrátane ich vnútornej diferenciácie. Poukazuje to na potrebu rešpektovania špecifík každého regiónu pri hľadaní rozvojových stratégií, ako i pri aplikácii regionálnych politík.
Prezentované klasifikačné a typologické analýzy dokumentujú, že Slovensko je diferencované prakticky na väčšine priestorových úrovní. Týka sa to tak rozdielov medzi mestom a dedinou, ako aj medzi okresmi, krajmi či oblasťami (NUTS II), čo dokumentuje, že regionálny rozvoj na Slovensku smeruje k prehlbovaniu regionálnych disparít a nerovnováh.
Na základe analýz bolo vytvorené odporúčané poradie pre postupné zavádzanie DVB-T podľa 8 typov vyspelosti regiónov. Typ 1 tvoria najpripravenejšie regióny, typ 8 najmenej pripravené regióny. Nasleduje zoznam regiónov podľa typov, ktorý prezentuje zároveň doporučenú etapizáciu zavádzania DVB-T v regiónoch:
Typ 1 – tvoria 4 okresy: Bratislava, Košice, Banská Bystrica, Zvolen
Typ 2 – tvorí 8 okresov: Pezinok, Piešťany, Trnava, Prievidza, Púchov, Trenčín, Nitra, Žilina
Typ 3 – tvorí 13 okresov: Malacky, Senec, Dunajská Streda, Hlohovec, Senica, Skalica, Bánovce nad Bebravou, Ilava, Myjava, Nové Mesto nad Váhom, Topoľčany, Liptovský Mikuláš, Turčianske Teplice
Typ 4 – tvorí 12 okresov: Poprad, Martin, Považská Bystrica, Prešov, Banská Štiavnica, Ružomberok, Žiar nad Hronom, Humenné, Dolný Kubín, Spišská Nová Ves, Kysucké Nové Mesto, Michalovce,
Typ 5 – tvorí 5 okresov: Bytča, Čadca, Námestovo, Tvrdošín, Stará Ľubovňa
Typ 6 – tvorí 10 okresov: Galanta, Partizánske, Komárno, Levice, Nové Zámky, Šaľa, Zlaté Moravce, Brezno, Lučenec, Žarnovica
Typ 7 – tvorí 10 okresov: Detva, Krupina, Poltár, Bardejov, Levoča, Medzilaborce, Snina, Stropkov, Svidník, Sobrance
Typ 8 – tvorí 10 okresov: Revúca, Rimavská Sobota, Veľký Krtíš, Kežmarok, Sabinov, Vranov nad Topľou, Gelnica, Košice-okolie, Rožňava, Trebišov
Z uvedeného vyplýva, že najlepšie postavenie majú allotmenty Bratislava, Košice, Trenčín, B. Bystrica a Žilina.
Predispozície a očakávania koncového užívateľa )
1. Vybavenosť domácností TV prijímačmi
Domácnosti v SR sú vybavené TV prijímačmi (len 1% ich nemá), pričom viacpočetné (viacgeneračné) domácnosti často majú i viac prijímačov. Vidieť to rovnako na vidieku, ako aj v mestách a vo všetkých allotmentoch – rozdiely medzi nimi sú nevýrazné.
Pripojenie domácností na internet je početne nízke (vyše 1/5) a zatiaľ nemôže konkurovať iným typom príjmu TV signálu.
V domácnostiach prevažujú funkčné TV prijímače, ktoré sú už dlhšie v prevádzke (priemer 7,2 roka). Zhruba 1/5 vekom mladších domácností vlastní nové televízory.
2. Typy príjmu TV signálu
Na Slovensku dominuje príjem TV signálu prostredníctvom vlastnej antény (vyše polovica domácností). Viac ako 1/3 využíva káblovú prípojku, len 1/8 domácností spoločnú TV anténu v bytovkách, príjem zo satelitu vyše jedna desatina. Systém mikrovlnového pripojenia má u nás veľmi nízke zastúpenie (vyše 1%).
Vlastnú TV anténu využívajú najmä vidiecke domácnosti a v malých mestách. Veľké rozdiely vystupujú v porovnaní jednotlivých allotmentov: Najčastejšie ju majú v allotmentoch Veľký Krtíši, Bardejov a Michalovce, kým v allotmetnoch Bratislava, Košice a Banská Bystrica vlastnú anténu využívajú zriedkavejšie.
Spoločné TV antény sú na ústupe, vyskytujú sa najmä v mestách malej a strednej veľkosti, kde nepreniklo káblové pripojenie.
Príjem TV signálu cez káblovú prípojku je rozšírený hlavne v Bratislave, Košiciach a v krajských sídlach, čiastočne vo vybraných sídlach okresov. Pri členení územia SR na allotmenty majú najviac prípojok allotmenty Bratislava, Nitra a Poprad, najmenej ich majú allotmenty Veľký Krtíš, Žilina a Bardejov.
3. Počet využívaných TV kanálov
Koľko TV kanálov môže domácnosť sledovať závisí od toho, akým spôsobom prijíma televízny signál. Domácnosti s vlastnou TV anténou sú na tom najhoršie – žiadna nedokáže prijať viac ako 10 kanálov, ale bežne sú to len 4. Domácnosti využívajúce spoločnú TV anténu majú prístup k 12 kanálom, bežne len 5 – 6 kanálov. Domácnosti s káblovou prípojkou majú prístup až k 48 kanálom, priemerne iba 20.
Spokojnosť s počtom dostupných kanálov je napriek tomu vysoká (60 až 70%). Je to dané tým, že vidiecke domácnosti si nezvykli na väčší komfort. Najviac spokojných sa regrutuje spomedzi domácností využívajúcich káblovú prípojku. Pomerne spokojné sú domácnosti, ktoré prijímajú signál cez mikrovlnný systém. Otvorená nespokojnosť s počtom TV kanálov sa prejavuje v domácnostiach využívajúcich spoločnú televíznu anténu (obyvateľstvo miest) a tiež u tých, čo sú odkázaní na vlastnú anténu (prevažne vidiecke obyvateľstvo).
4. Spokojnosť s technickou kvalitou obrazu a zvuku
V celoštátnom úhrne nie je celkom spokojná ani polovica domácností. Úplne alebo sčasti sú spokojné domácnosti s káblovou prípojkou a využívajúce UPC Direct. Najviac nespokojnosti sa objavilo v domácnostiach s vlastnou anténou, najmä v menších obciach, a o niečo menej u tých, čo používajú spoločnú TV anténu. Práve týmto dvom kategóriám – sú pritom najpočetnejšie – by mal najviac pomôcť prechod na digitálnu televíziu. Problém je v tom, že značná časť z nich nepozná komfort príjmu TV signálu, aký majú veľké mestá, uspokojujú sa s tým, na čo sú navyknutí; zväčša ide o sociálne slabšie vrstvy.
5. Informovanosť o terestriálnej digitálnej televízii
Každý šiesty občan SR o tom dosiaľ ani nepočul a skoro každý tretí čosi zachytil, ale nevie fakticky nič povedať o prednostiach digitálnej televízie. Pri takomto stave informovanosti nemožno očakávať pozitívne reakcie na ponuku nových služieb.
Záujem o získanie nových informácií k danej problematike je pomerne veľký (65% dospelej populácie). Ovplyvňuje ho vek (mladšie ročníky by ich privítali) a najmä príjmová situácia domácností; nízkopríjmové skupiny majú malý záujem, vysokopríjmové domácnosti sú úplne otvorené prísunu nových informácií o digitálnej televízii. Kým v allotmentoch Rimavská Sobota, Trenčín a Košice je záujem o ne veľký, vo Veľkom Krtíši je tento záujem len polovičný. Ľudia, ktorí sa dopočuli o pokusnom vysielaní DVB-T, majú záujem o informácie
Verejnosť preferuje najviac získavanie týchto informácií z televízie, potom z dennej tlače; táto kombinácia bola najviac žiadaná. Úspešná by bola aj kombinácia televízie a časopisov, príp. televízie a letákov, plagátov, či informačných brožúr.
6. Očakávania prínosu digitálnej televízie
Verejnosť najčastejšie očakáva zlepšenie kvality obrazu (zvuku) a možnosť kvalitného príjmu na „izbovú“ anténu, najmä na vidieku. Do popredia môže v tomto prípade postupne vystúpiť aj prednosť, akou je možnosť sledovať viac TV kanálov (káblová televízia je vo vidieckych oblastiach ojedinelá). Obe tieto prednosti majú silné zázemie na vidieku a v malých mestách, ale ich uplatnenie má silnú prekážku v sociálnom faktore – chýba schopnosť investovať do vylepšovania televízneho príjmu.
Záujem o špecializované TV kanály je podstatne slabší. Možno aj preto, že obyvatelia vidieka s tým nemajú skúsenosti, teda ide skôr o abstrakciu. Podobne abstraktné je pre väčšinu možnosť využívať interaktívne služby TV.
Možnosť príjmu digitálneho signálu v autách v očakávaniach verejnosti nenašla odozvu, ani možnosť predplatiť si zahraničné TV programy ľudí nenadchla. Domácnosti využívajúce káblovú televíziu to považujú za samozrejmosť (majú to v cene poplatku), ostatné domácnosti s tým prevažne nemajú skúsenosť. Možnosť sledovať na obrazovke vybrané internetové stránky oslovuje zatiaľ len 1/5 dospelej populácie.
7. Záujem o monotypové programové služby a pay-tv
Najväčší záujem je o prírodopisné TV kanály (48%), TV kanály so zameraním na filmy a seriály (42,4%), dokumentárne TV kanály (39,3%), prípadne ešte spravodajské TV kanály (38,9%) a športové TV kanály (36,1%). Najfrekventovanejšia je kombinácia prírodopisnej a dokumentárnej monotypovej programovej služby. V súvislosti s ochotou platiť za monotypové programové služby však respondenti uvádzali rádovo nižšie hodnoty (napríklad v prípade prírodopisných TV kanálov záujem spadol zo 48% na 19%). Vôľu platiť za zahraničné programové služby najviac domácností prejavilo pri českých TV kanáloch (35%), anglických (11,8%) a nemeckých (6,7%); až 53% domácností v súčasnosti deklaruje nezáujem o platené TV kanály (pay-tv). Pokiaľ ide o ceny za platené TV kanály, respondenti najčastejšie ponúkli 100 Sk (24,5%), do 300 Sk je ochotných platiť 17,8% a do 500 Sk len 7,5%.
8. Preferované riešenia v domácnostiach ohľadom príjmu digitálnej televízie
Zložitou sa javí situácia keď sa budú domácnosti rozhodovať, či kúpiť prídavné zariadenie alebo nový televízor so zabudovaným blokom na príjem digitálneho signálu. Napriek tomu, že dnes ešte nepoznajú ceny, polovica domácností, už odmieta čokoľvek kupovať. Druhá polovica sa delí na pomerne približne rovnako veľké zoskupenia za jedno alebo druhé riešenie; rozhodnú ceny a to, ako dlho už prevádzkujú svoj TV prijímač.
Domácnosti neochotné investovať do dovybavenia domácnosti na príjem digitálneho signálu má svoje ťažisko v allotmentoch Veľký Krtíš, Bardejov, Banská Bystrica, Nitra a Michalovce.
Necelá polovica z rozhodnutých kúpiť si prídavné zariadenie k používanému TV prijímaču by pristala na cenu do 1000 Sk, 27,5% z nich do 2000 Sk, 14,3% do 3000 Sk. Málopočetný zvyšok aj za vyššiu cenu.
Z tých domácností, ktoré uvažujú radšej o kúpe digitálneho televízora by 52,8% zaplatila do 15 tisíc Sk a 35,2% je ochotná vynaložiť až 25 tisíc Sk; viac už len ojedinele. Ochota investovať významne koreluje s veľkosťou rodinného rozpočtu, teda nepriamo aj so vzdelaním a vekom. Príklon k nižším cenám je však všeobecný.
V súvislosti s otázkou, v akom časovom horizonte od začatia pozemského digitálneho vysielania sú domácnosti schopné si obstarať potrebné zariadenia, boli najpočetnejšou opäť domácnosti, ktoré o to nemajú záujem. V poradí druhou skupinou sú tí, čo by to radi odložili na neskôr. Treťou sú domácnosti (12%) s vyhliadkou do 1 roka. Ostatné skupiny boli nevýznamné. Treba však poznamenať, že ide iba o deklarované ceny a časové úseky, pričom rozhodovať bude hlavne cenová dostupnosť a kúpyschopnosť domácností.
Prelegislatívne východiská
Návrh zákona vychádza z viacerých dokumentov nelegislatívnej povahy, najmä však zo
Základných zásad návrhu zákona o digitalizácii vysielania, ktorú vypracovalo Ministerstvo kultúry SR ako materiál koncepčnej povahy na základe záverov neformálnej pracovnej skupiny zástupcov Ministerstva kultúry SR, Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR a Telekomunikačného úradu SR, ktorá na zásadách návrhu zákona pracovala v období rokov 2004 a 2005 (materiál bol predmetom verejnej diskusie od 30. marca do 31. mája 2006); materiál rieši zásady pravidelného digitálneho vysielania, a
Stratégie prechodu z analógového na digitálne pozemské TV vysielanie v SR, ktorú vypracovalo Ministerstvo dopravy SR na základe uznesenia vlády č. 5 z 11. januára 2006) (materiál prijala vláda SR uznesením č. 646 z 26. júla 2006); materiál rieši podmienky prechodu.
Stratégii prechodu z analógového na digitálne pozemské TV vysielanie v SR, ktorá bola prijatá v júli 2006 predchádzala Stratégia a technické kritériá na zavedenie pozemského digitálneho TV vysielania v systéme DVB-T na Slovensku, ktorú prijala vlády SR uznesením č. 589 z 27. júna 2001.) Novú stratégiu bolo nevyhnutné prijať najmä z dôvodu rýchleho technologického pokroku, ako aj vývoja medzinárodnej koordinácie v oblasti digitalizácie vysielania; stratégia podrobne rozpracovala také technické riešenie digitálneho pozemského televízneho vysielania, ktoré je pre Slovenskú republiku najvýhodnejšie. Prijatie novej stratégie zároveň vytvorilo reálny prelegislatívny základ pre právnu úpravu digitalizácie vysielania.
Vo vzťahu k možnostiam pokrytia nákladov súvisiacich s prechodom na digitálne vysielania, a to aj z pohľadu ochrany hospodárskej súťaže, vláda SR uznesením č. 646 z 26. júla 2006 zaviazala ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií SR predložiť na rokovanie vlády
v spolupráci s ministerkou práce, sociálnych vecí a rodiny SR spôsob riešenia a bližšiu kvantifikáciu rozsahu finančnej podpory zo strany štátu v procese zavádzania digitálneho vysielania vo vzťahu k obyvateľom a
spôsob riešenia a bližšiu kvantifikáciu rozsahu finančnej podpory zo strany štátu v procese zavádzania digitálneho vysielania vo vzťahu k verejnoprávnym médiám.
Návrh zákona sa predkladá v súlade s úlohou B.2 uznesenia č. 646/2006 a v súlade so Základnými zásadami návrhu zákona o digitalizácii vysielania.
Navrhovaná právna úprava – okrem úpravy všeobecného a jednotného autorizačného modelu pre poskytovanie obsahu v rôznych typoch terestriálnych elektronických komunikačných sietí pri zohľadnení verejného záujmu (napríklad prednostné právo verejnoprávneho/regionálneho vysielateľa na zastúpenie v terestriálnom multiplexe) – vytvára tiež potenciálne stabilný legislatívny rámec prechodu z analógového na digitálne terestriálne televízne vysielanie tak, aby neboli negatívne dotknuté práva televíznych vysielateľov využívajúcich v súčasnosti analógové frekvencie
Navrhovaný zákon v kontexte právneho poriadku Slovenskej republiky
Návrh zákona je koncipovaný ako lex generalis, pokiaľ ide o digitálne vysielanie, keďže vytvára všeobecný rámec pre poskytovanie obsahových služieb v digitálnom prostredí. Návrh zákona je zároveň koncipovaný ako lex specialis k zákonom
č. 308/2000 Z. z. vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov v oblasti obsahu vysielanej programovej služby a v oblasti služieb retransmisie a
č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov v technickej oblasti prevádzky a poskytovania služieb elektronických komunikácií.
Návrh zákona vychádza najmä z potrieb informačnej spoločnosti so zreteľom na stupňujúci sa rozvoj informačno-komunikačných technológií a zodpovedá významu, ktorý informácie pri formovaní spoločnosti zohrávajú. Návrh tiež vychádza z princípu slobody prejavu a ústavného práva občana vyhľadávať informácie a šíriť ich založené Ústavou Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov).
Návrh zákona zohľadňuje relevantné právne normy vyššej právnej sily, najmä čl. 26 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 10 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 19 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach.
Návrh zákona ďalej zohľadňuje princípy relevantných právnych dokumentov Rady Európy, napríklad Odporúčanie (1994) 13 o opatreniach na podporu transparentnosti médií, Odporúčanie (1999) 1 o opatreniach na podporu mediálneho pluralizmu a Odporúčanie (2001) 8 o samoregulácii týkajúcej sa cyber obsahov (samoregulácia a ochrana užívateľov pred ilegálnymi a škodlivými obsahmi v nových komunikačných a informačných službách).
Súvisiacimi predpismi sú najmä zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon), zákon č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii a zákon č. 619/2003 Z. z. o Slovenskom rozhlase.
Základné ciele návrhu zákona
Primárnym cieľom predloženej právnej úpravy je vytvoriť legislatívny rámec pre existenciu digitálneho vysielania, najmä v prostredí terestriálneho vysielania, ako aj liberalizáciu v poskytovaní obsahových služieb v tomto prostredí, preto by mal návrh zákona upraviť
podmienky pre digitálne vysielanie na území Slovenskej republiky a slobodné poskytovanie obsahových služieb prostredníctvom digitálneho prenosu,
práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb pri digitálnom vysielaní programových služieb a pri poskytovaní iných obsahových služieb prostredníctvom digitálneho prenosu a niektorých služieb súvisiacich s digitálnym vysielaním a
pôsobnosť orgánov verejnej správy pri regulácii digitálneho vysielania programových služieb a iných obsahových služieb poskytovaných prostredníctvom digitálneho prenos
Sekundárnym cieľom predloženej právnej úpravy je – s ohľadom na medzinárodné záväzky, ktorými je Slovenská republika v oblasti digitálneho vysielania viazaná – upraviť podmienky plynulého prechodu z analógového spôsobu šírenia signálu terestriálneho vysielania na digitálny spôsob šírenia signálu terestriálneho vysielania tak, aby najneskôr v roku 2012 mohlo dôjsť k úplnému opusteniu analógového televízneho terestriálneho vysielania.
* * *
Navrhovaný zákon je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými záväzkami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Prijatím predloženého návrhu zákona sa nepredpokladá dopad na verejné financie tak, ako je vymedzené v doložke vplyvov, zároveň sa nepredpokladajú negatívne dopady na zamestnanosť, podnikateľské prostredie ani na stav životného prostredia.
Navrhovaný zákon je kompatibilný s právom EÚ/ES tak, ako sa uvádza v doložke zlučiteľnosti a tabuľkách zhody.
DOLOŽKA
finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie
1. Odhad vplyvu na verejné financie
Navrhovaná právna úprava nezakladá zvýšený nárok na verejné financie a nemá vplyv na výdavky štátneho rozpočtu a rozpočtu samosprávnych krajov alebo obcí, a to ani v najbližších troch rokoch.
Návrh zákona sa nedotýka realizácie úloh vyplývajúcich z implementácie Stratégie prechodu z analógového na digitálne pozemské televízne vysielania v SR (uznesenie vlády SR č.646/2006), ani Stratégie a technických kritérií zavedenia digitálneho televízneho vysielania (uznesenie vlády SR č. 589/2001), ktorých plnenie sa realizuje v rámci schválených limitov rozpočtovej kapitoly Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR na príslušný rozpočtový rok.
2. Odhad vplyvu na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb
Navrhovaná právna úprava ustanovuje práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb pri digitálnom vysielaní programových služieb a pri poskytovaní iných obsahových služieb prostredníctvom digitálneho prenosu a niektorých služieb súvisiacich s digitálnym vysielaním.
Pozitívnym dopadom prechodu na digitálne vysielanie bude pre obyvateľstvo zvýšená kvalita vysielaných programových služieb a ich rozšírenie, vznik nových druhov služieb, interaktívny prístup k obsahovej službe, ako aj možnosť priblíženia verejnej správy prostredníctvom služieb elektronickej verejnej správy. Sekundárnym vplyvom bude aj zvýšenie informovanosti a vzdelanosti obyvateľstva, ako aj možné zvýšenie digitálnej gramotnosti obyvateľstva.
V oblasti hospodárenia podnikateľskej sféry vzhľadom na zavádzanie nových technológií a aj dočasnú paralelnú prevádzku analógového a digitálneho televízneho terestriálneho vysielania možno predpokladať rast nákladov, ale aj investícií. Z dlhodobého hľadiska zavedenie nových služieb, ako aj samotná ekonomická náročnosť zabezpečenia digitálneho vysielania, predpokladá zvýšenie ziskov v tejto oblasti podnikania.
Základným sociálno-ekonomickým vplyvom na obyvateľstvo pri prechode na digitálne vysielanie bude nutnosť zaobstarať si na príjem obsahových služieb vysielaných digitálnym terestriálnym vysielaním zariadenia pre digitálnu televíziu, resp. zariadenia pre digitálny rozhlas (set-top-box, integrovaný digitálny TV prijímač, integrovaný digitálny rozhlasový prijímač a pod.). V konaní o terestriálne prevádzkové povolenie sa však budú hodnotiť aj záväzky žiadateľa o takéto povolenie vo vzťahu ku koncovým užívateľom. Samotná ekonomická náročnosť týchto prijímačov, by sa tak mala rozložiť obdobne ako pri mobilných telefónoch.
Celkové náklady domácností (pre cca 1150tis. domácností) v SR súvisiacich s prechodom na DVB-T sa skladajú z:
nákladov na dovybavenie domácností prijímačom - bude sa to týkať najmenej 750 tis. domácností,
nákladov na obnovu hlavných staníc spoločnej televíznej antény (STA) – bude sa to týkať cca 16 000 sietí STA, čo zahŕňa približne 400tis. domácností.
Návrh zákona nerieši samotnú stratégiu prechodu na digitálne vysielanie, ktorá je v kompetencii Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácii SR, a ani nezakladá nároky obyvateľstva na kompenzácie spojené s prechodom na digitálne vysielanie. Realizácia úloh súvisiacich s prechodom na digitálne vysielanie, najmä informačnej kampane pre obyvateľstvo o aspektoch prechodu, poskytovaných službách a o potrebnom technickom vybavení na príjem signálu DVB-T, ako aj úloh súvisiacich s výskumom, monitorovaním trhu, vykonávaním sociálno-ekonomických analýz s cieľom vyhodnocovať ciele digitalizácie a stav informovanosti obyvateľstva bude zabezpečená v rámci schválených limitov výdavkov rozpočtovej kapitoly Ministerstva dopravy pôšt a telekomunikácií SR (15 mil. Sk ročne v rokoch 2007-2012).
Prechod na digitálne vysielanie sa dotkne aj verejnoprávnych vysielateľov, pričom vzhľadom na potrebu zabezpečenia podmienok v období prechodu tak, aby tieto v budúcnosti nedeformovali hospodársku súťaž, si samotný prechod na digitálne vysielanie budú verejnoprávni vysielatelia hradiť z ich zdrojov. Ohľadom technologickej vybavenosti verejnoprávnych vysielateľov sa štát bude môcť rozhodnúť na základe vývoja objemu verejných financií, či sa bude podieľať na technologickom dovybavení verejnoprávnych vysielateľov.
Hlavným cieľom prechodu na digitálne vysielanie je úspora frekvenčného spektra, čo umožní jeho ďalšie využitie v prospech iných služieb pre obyvateľstvo i podnikateľskú sféru.
3. Odhad vplyvu na životné prostredie
Navrhovaná právna úprava nebude mať negatívny vplyv na životné prostredie. Zavedenie digitálneho terestriálneho vysielania predpokladá zníženie výkonov vysielačov, čím dôjde k zníženiu elektromagnetického žiarenia, čo bude mať za následok pozitívny vplyv na životné prostredie v ich okolí.
4. Odhad vplyvu na zamestnanosť
Navrhovaná právna úprava nebude mať negatívny vplyv na zamestnanosť. S ohľadom na liberalizáciu mediálneho trhu – vznik nových vysielateľov, poskytovateľov multiplexov, potenciálne rozšírenie reklamného trhu, ako aj vznik nových druhov služieb – možno predpokladať vznik nových kvalifikovaných pracovných miest; navrhovaná právna úprava by tak mala mať pozitívny dopad na zamestnanosť.
5. Odhad vplyvu na podnikateľské prostredie
Navrhovaná právna úprava nebude mať negatívny vplyv na podnikateľské prostredie. Prechod na digitálne vysielanie umožní vstup ďalších subjektov do tejto oblasti podnikania s predpokladaným pozitívnym dopadom na hospodársku súťaž, ako aj na samotného spotrebiteľa.
DOLOŽKA
zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a
právom Európskej únie
1. Predkladateľ právneho predpisu:
vláda Slovenskej republiky.
2. Názov návrhu právneho predpisu:
zákon o digitálnom vysielaní programových služieb a poskytovaní iných obsahových služieb prostredníctvom digitálneho prenosu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o digitálnom vysielaní).
3. Problematika návrhu právneho predpisu:
a) je upravená v práve Európskych spoločenstiev
- primárne právo:
Zmluva o založení Európskeho spoločenstva v platnom znení (Kapitola 2 a 3 Hlavy III a Kapitola 3 Hlavy VI),
- sekundárne právo:
Smernica Rady 89/552/EHS z 3. októbra 1989 o koordinácii určitých ustanovení zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení v členských štátoch týkajúcich sa vykonávania činností televízneho vysielania (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 6/zv. 1) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/36/ES z 30. júna 1997 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 6/zv. 2),
Smernica Rady 93/83/EHS z 27. septembra 1993 o koordinácii niektorých pravidiel týkajúcich sa autorských práv a niektorých práv s nimi súvisiacimi pokiaľ ide o satelitné vysielanie a káblový prenos (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 17/zv.1),
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/22/ES zo 7. marca 2002 o univerzálnej službe a právach užívateľov súvisiacich s elektronickými komunikačnými sieťami a službami (Smernica o univerzálnej službe) (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 13/zv. 29).
b) nie je upravená v práve Európskej únie.
c) je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev:
v rozhodnutí Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C - 169/2005 , Uradex SCRL v. Union Professionnelle de la Radio et de la Télédistribution (RTD) a Société Intercommunale pour la Diffusion de la Télévision (BRUTELE), rok 2006, Zb. roz. ESD (I- 00000),
v rozhodnutí Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C - 192/04 , Lagardère Active Broadcast v. Société pour la perception de la rémunération équitable (SPRE) and Gesellschaft zur Verwertung von Leistungsschutzrechten mbH, rok 2005, Zb. roz. ESD (I- 07199),
v rozhodnutí Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C - 89/04 Mediakabel BV v. Commissariaat voor de Media. rok 2005, Zb. roz. ESD (I-04891).
4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:
prijatie tohto návrhu zákona je plnením záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii (najmä článku 2, 53 a 54 Aktu);
v rámci Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii nebolo v danej oblasti dohodnuté žiadne prechodné obdobie;
bezpredmetné;
v danej oblasti nebolo začaté konanie proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení;
Smernica Rady 89/552/EHS z 3. októbra 1989 v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/36/ES z 30. júna 1997 bola úplne prebratá do zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov, smernica Rady 93/83/EHS z 27. septembra 1993 bola úplne prebratá do zákona č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) a smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2002/22/EC zo 7. marca 2002 bola úplne prebratá zákonom č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov.
5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:
úplná zhoda.
6. Gestor (spolupracujúce rezorty):
Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky v spolupráci s Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky.

čl. I

čl. I § 1 §
Ustanovuje sa negatívne a pozitívne vymedzenie pôsobnosti zákona.

čl. I § 2 §
Ustanovenie vymedzuje niektoré pojmy, ktoré sa vyskytujú v právnom poriadku SR v súvislosti s televíznym a rozhlasovým vysielaním alebo priamo súvisia s digitálnym vysielaním. V odseku 1 sa pre potreby právneho poriadku vymedzuje pojem jazyk vysielania, ktorým sa rozumie jazyk primárne používaný na území SR v súlade s osobitnými predpismi. Jazykom vysielania je predovšetkým štátny jazyk alebo jazyk národnostnej menšiny. Zároveň sa pojem jazyk vysielania vymedzuje negatívne tak, že za jazyk vysielania sa nepovažuje jazyk, v ktorom sa vysiela do zahraničia, ani jazyky, v ktorých sa vysielajú jazykové mutácie programovej služby a ani jazyk pôvodnej stopy relácie vysielania, ktorá sa poskytuje divákovi napríklad prostredníctvom vysielania systémom duo alebo sprevádzaná titulkami. V odsekoch 2 až 4, ako aj 11 a 12 sa vymedzuje pojem multiplex a tiež pojmy súvisiace s jeho prevádzkou a poskytovaním. Multiplex je obsahovou službou a predstavuje tok dát, ktorý vznikol za pomoci multiplexora – zariadenia skladajúceho jednotlivé čiastkové toky dát služieb do súhrnného toku dát určeného verejnosti …

čl. I § 3 §
Pre potreby právneho poriadku SR sa v súlade s Európskym dohovorom o cezhraničnej televízii vymedzuje programová služba, ako základná služba poskytovaná v prostredí digitálneho vysielania, ako aj jej dva základné druhy (rozhlasová programová služba, televízna programová služba). Ďalej sa tiež vymedzuje monotypová programová služba (v súčasnom právnom poriadku označovaná nesprávne ako monotematická programová služba), ktorá tvorí protipól plnoformátovej programovej službe. V súlade so smernicou Rady 89/552/EHS z 3. októbra 1989 o koordinácii určitých ustanovení zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení v členských štátoch týkajúcich sa vykonávania činností televízneho vysielania v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/36/ES z 30. júna 1997 (ďalej aj „Smernica Rady 89/552/EHS“) sa do právneho poriadku SR preberá pozitívne aj negatívne vymedzenie programovej služby a vymedzenie vysielateľa.

čl. I § 4 §
Vymedzuje sa obsahová služba ako základná služba digitálneho vysielania poskytujúca verejnosti alebo užívateľovi konkrétny obsah, a to nielen ako služba poskytujúca priamo auditívne alebo audiovizuálne obsahy, prípadne textové informácie (v súčasnosti programová služba televízneho alebo rozhlasového vysielania vrátane teletextu), ale aj služba založená na ponuke týchto obsahov (v súčasnosti napr. video-on-demand), na ponuke celých služieb alebo na ponuke retransmisie programových služieb alebo ďalšieho nezmeneného prenosu celého multiplexu, či jeho časti. V súvislosti s programovou službou sa vymedzuje doplnková obsahová služba, ktorá tvorí súčasť programovej služby, ako aj jednotlivé druhy doplnkových obsahových služieb, a to RDS, teletext, jazykové mutácie, multimodálny prístup, interaktívny prístup a služby spojené s EPG. Zároveň sa obsahová služba vymedzuje aj negatívne a vymedzuje sa tiež zodpovednosť za jej obsah.

čl. I § 5 §
V súvislosti s digitálnym vysielaním sa ustanovuje pôsobnosť orgánov verejnej správy tak, aby sa dosiahlo oddelenie obsahovej a technickej regulácie. Obsahovou reguláciou programovej služby je v prípade digitálneho vysielania naďalej poverená Rada pre vysielanie a retransmisiu (ďalej len „rada“), technickú reguláciu vykonáva Telekomunikačný úrad SR (ďalej len „úrad“). Na úrovni ústredných orgánov štátnej správy sa pôsobnosť delí medzi Ministerstvo kultúry SR (ďalej len „ministerstvo kultúry“), ktoré vykonáva dohľad nad poskytovateľmi obsahových služieb, ak ho nevykonáva rada, a Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR (ďalej len „ministerstvo dopravy“), ktoré vykonáva dohľad nad poskytovaním služieb elektronickej verejnej správy.

čl. I § 6 a 7 §
Ustanovujú sa mechanizmy supervízie. Okrem zavedenia evidencie poskytovateľov obsahových služieb, ktorý nepodliehajú regulácii rady ani úradu (§ 6) sa ustanovuje oznamovacia povinnosť v súvislosti so službami elektronickej verejnej správy (§ 7); pod službami elektronickej verejnej správy sa rozumie e-government. Zavedením evidencie sa implementuje časť Odporúčania Rady Európy (2001) 8 o samoregulácii týkajúcej sa cyber obsahov (samoregulácia a ochrana užívateľov pred ilegálnymi a škodlivými obsahmi v nových komunikačných a informačných službách). Právny rámec § 7 umožňuje koordináciu poskytovania e-governmentu, ktoré sa uskutočňuje mimo informačných systémov verejnej správy.

čl. I § 8 až 11 §
Ustanovujú sa práva a povinnosti poskytovateľa multiplexu. Poskytovateľ multiplexu obsadzuje multiplex slobodne a nezávisle, podľa podmienok ustanovených zákonom, pri zabezpečení nediskriminačného prístupu k poskytovateľom obsahových služieb, ktorý je ustanovený v § 9 ods. 2. Poskytovateľ multiplexu nesmie šíriť programovú službu alebo inú obsahovú službu bez súhlasu jej poskytovateľa a zároveň nesmie vysielať programovú službu vysielateľa, ktorý nemá licenciu na digitálne vysielanie. Poskytovateľ multiplexu je zároveň v prípade terestriálneho multiplexu povinný poskytnúť v súlade s týmto zákonom miesto verejnoprávnemu vysielateľovi, regionálnemu vysielateľovi alebo analógovému vysielateľovi. V prípade terestriálneho multiplexu je poskytovateľ multiplexu povinný koncovému užívateľovi, ktorý sa nachádza v danom frekvenčnom vyhradení, alebo v dosahu miestneho multiplexu, zabezpečiť na jeho žiadosť možnosť príjmu terestriálneho multiplexu, napr. prostredníctvom nájmu alebo predajom príslušného zariadenia, pritom nie je dôležité, či zariadenie spracováva signál šírený pozemným vysielačom alebo signál dopravený inak; táto povinnosť sa však nevzťahuje na prípady, ak sa poskytovateľ obsahovej služby a poskytovateľ multiplexu dohodli na konkrétnom pokrytí signálom a koncoví užívateľ sa …

čl. I § 12 až 14 §
Rozširuje sa okruh oprávnených poskytovateľov obsahových služieb, ktorí požívajú ochranu zákona pred zásahmi do obsahu ich služieb. Vzhľadom na skutočnosť, že na licenciu na digitálne vysielanie je právny nárok a zároveň s ňou nie je spojená povinnosť začať vysielať do určitého času, ustanovujú sa pre vysielateľa oznamovacie povinnosti. Keďže v súlade s bodom 12 prílohy Odporúčania Rady Európy (2001) 8 o samoregulácii týkajúcej sa cyber obsahov (samoregulácia a ochrana užívateľov pred ilegálnymi a škodlivými obsahmi v nových komunikačných a informačných službách) vedie ministerstvo kultúry evidenciu poskytovateľov iných obsahových služieb, v § 14 sa ustanovujú ohlasovacie povinnosti.

čl. I § 15 §
V ustanovení sa vymedzuje frekvenčné vyhradenie a pojmy súvisiace s frekvenčným vyhradením (tzv. allotment). Vzhľadom na skutočnosť, že niektoré frekvenčné vyhradenia sú technicky viazané tak, že ich nie je možné používať samostatne, zavádza sa technicky viazané frekvenčné vyhradenie. Aby sa docielila rovnocennosť frekvenčných vyhradení v každej frekvenčnej vrstve, návrh zákona vymedzuje územne viazané frekvenčné vyhradenie; takto viazané frekvenčné vyhradenia sú vždy jediným frekvenčným vyhradením. Návrh zákona tiež počíta s možnosťou dočasne viazať niektoré frekvenčné vyhradenia (ekonomicky viazané frekvenčné vyhradenie); úrad môže rozhodnúť o takomto spojení frekvenčných vyhradení v prípade, že nie je iným spôsobom možné v niektorom regióne zabezpečiť rozvoj digitálneho vysielania. Z dôvodu účelného využívania frekvenčného spektra sa vymedzuje tiež individuálne koordinovaná digitálna frekvencia, ktorá zároveň nie je frekvenciou používanou na rovnakom území v rámci frekvenčného vyhradenia; týmto spôsobom sa vylučuje obchádzanie zákona a plytvanie koordinovanými frekvenciami.

čl. I § 16 §
Návrh zákona vymedzuje, pre ktoré časti frekvenčného spektra možno udeliť prevádzkové terestriálne povolenie, pričom sa vychádza z Národnej tabuľky frekvenčného spektra. V súčasnosti sú televíznymi pásmami časť frekvenčného pásma UHF a časť frekvenčného pásma VHF, rozhlasovým pásmom časť frekvenčného pásma VHF a analógovými pásmami najmä frekvenčné pásma SV, KV a VKV II.

čl. I § 17 §
Z dôvodu poskytnutia priestoru aj lokálnemu digitálnemu vysielaniu zavádza návrh zákona inštitút miestneho multiplexu. Miestny multiplex je terestriálny multiplex, ktorý sa neposkytuje vo frekvenčnom vyhradení, ale je šírený z individuálne koordinovanej frekvencie pre menej ako 10 % obyvateľstva SR, na území menšom ako 10% príslušného frekvenčného vyhradenia.

čl. I § 18 §
Terestriálne prevádzkové povolenie je špeciálnym druhom individuálneho povolenia na používanie frekvencie vydaného podľa zákona o elektronických komunikáciách. Terestriálny multiplex možno poskytovať iba na základe terestriálneho prevádzkového povolenia. Terestriálne prevádzkové povolenie sa udeľuje vždy na každé frekvenčné vyhradenie samostatne, s výnimkou technicky alebo územne viazaných frekvenčných vyhradení, kde sa udeľuje jedno povolenie pre všetky technicky alebo územne viazané frekvenčné vyhradenia.

čl. I § 19 §
Terestriálne prevádzkové povolenie (s výnimkou povolenia na miestny multiplex) možno udeliť iba na základe výberového konania podľa zákona o elektronických komunikáciách. Výberové konanie sa uskutočňuje pre každé frekvenčné vyhradenie zvlášť, okrem prípadu ekonomicky viazaných frekvenčných vyhradení, kde sa uskutočňuje spoločné výberové konanie (pre všetky ekonomicky viazané vyhradenia). V prípade miestneho multiplexu návrh nevylučuje uskutočnenie výberového konania, ak to regulačný orgán uzná za účelné. V § 19 sa nadväzujúc na zákon o elektronických komunikáciách ustanovujú podrobnosti vo vzťahu k podmienkam výberového konania.

čl. I § 20 a 21 §
Ustanovenie taxatívnym spôsobom dopĺňa dôvody, kedy nemožno udeliť, predĺžiť alebo previesť individuálne povolenie na používanie frekvencií podľa osobitného predpisu.

čl. I § 22 §
Frekvenciu vyhradenú na analógové rozhlasové vysielanie možno poskytnúť na poskytovanie terestriálneho multiplexu iba v prípade, že o jej využívanie rozhlasovým analógovým vysielaním neprejaví nikto záujem.

čl. I § 23 §
Odkazovacia norma na zákon o elektronických komunikáciách.

čl. I § 24 §
Vysielať programovú službu digitálnym terestriálnym vysielaním možno iba na základe licencie na digitálne vysielanie, ktorú udeľuje rada. Ustanovenie vymedzuje druhy a rozsah licencií. Ak vysielateľ vysiela vo viacerých pásmach, ktoré sa územne prekrývajú, iba jeden z týchto verejných prenosov bude vysielaním (teda prvotným šírením), každé ďalšie šírenie signálu na tom istom území bude retransmisiou; v súlade s týmto princípom je vysielateľ povinný uzatvárať aj zmluvy o šírení signálu s jeho poskytovateľmi.

čl. I § 25 §
Vymedzuje sa žiadateľ o licenciu na digitálne vysielanie v súlade so smernicou Rady 89/552/EHS.

čl. I § 26 až 32 §
V ustanoveniach sa upravuje postup v konaní o licenciu na digitálne vysielanie, najmä náležitosti žiadosti, jej udelenie, zmena, prevod, prechod, odňatie a zánik. Autorizačná schéma sa oproti analógovým licenciám mení v tom, že autorizácia je nárokovateľná a oprávnenie vysielať programovú službu na seba neviaže povinnosť vysielať.

čl. I § 33 až 39 §
Keďže rozvoj digitálnej technológie umožňuje vysielanie programovej služby rôznymi druhmi verejného prenosu, na rôznorodých teritóriách a doplnenú o rôzne doplnkové obsahové služby, zákon zavádza inštitút doložky k udelenej licencii, upravujúcej podmienky poskytovania týchto služieb resp. spôsobov verejného prenosu. Podľa povahy rozlišuje doložku doplnkových obsahových služieb, zahraničnú doložku a doložku iného verejného prenosu. Ak sa príslušná doložka neudeľuje spoločne s licenciou je jej udelenie zmenou licencie. Zmenou licencie je aj zmena (rozšírenie alebo zúženie) alebo zrušenie doložky.

čl. I § 40 až 42 §
Návrh zákona ustanovuje podmienky, na základe ktorých je poskytovateľ multiplexu povinný obsadzovať multiplex v televíznom pásme. Multiplex je prednostne určený na šírenie televíznych programových služieb. Týmto programovým službám vyhradí poskytovateľ multiplexu najmenej 70 % verejnej kapacity terestriálneho multiplexu, s výnimkou prípadu, ak nie je možné naplniť túto kapacitu z dôvodu nedostatku televíznych programových služieb, alebo sa poskytovateľ nedohodol s dostatočným počtom vysielateľov; do tohto podielu sa nezapočítava retransmisia televíznych programových služieb. Poskytovateľ multiplexu je povinný poskytnúť televíznemu verejnoprávnemu vysielateľovi priestor pre šírenie jednej programovej služby. V prípade, že verejnoprávny vysielateľ túto ponuku nevyužije, je poskytovateľ multiplexu povinný poskytnúť tento priestor regionálnym televíznym vysielateľom. Ustanovenia ďalej upravujú spôsob a podmienky tohto procesu.

čl. I § 43 až 45 §
Ustanovujú sa podmienky, na základe ktorých je poskytovateľ multiplexu povinný obsadzovať multiplex v rozhlasovom pásme; takýto multiplex je prednostne určený na šírenie rozhlasových programových služieb. Týmto programovým službám vyhradí poskytovateľ multiplexu najmenej 70 % verejnej kapacity terestriálneho multiplexu, s výnimkou prípadu, ak nie je možné naplniť túto kapacitu z dôvodu nedostatku rozhlasových programových služieb alebo sa poskytovateľ nedohodol s dostatočným počtom vysielateľov; do tohto podielu sa nezapočítava retransmisia rozhlasových programových služieb. Poskytovateľ multiplexu je povinný poskytnúť rozhlasovému verejnoprávnemu vysielateľovi priestor pre šírenie troch programových služieb. V prípade, že verejnoprávny vysielateľ túto ponuku nevyužije, je poskytovateľ multiplexu povinný poskytnúť časť tejto kapacity pre jednu regionálnu rozhlasovú programovú službu. Ustanovenia ďalej upravujú spôsob a podmienky tohto procesu.

čl. I § 46 §
Poskytovateľ multiplexu v analógovom pásme je povinný poskytnúť rozhlasovému verejnoprávnemu vysielateľovi priestor pre šírenie jednej programovej služby. Ustanovenie ďalej upravuje spôsob a podmienky tohto procesu.

čl. I § 47 §
V prípade, že sa terestriálny multiplex poskytuje v inom frekvenčnom pásme, úrad je povinný v terestriálnom prevádzkovom povolení určiť, ktoré podmienky obsadzovania multiplexu sa uplatnia.

čl. I § 48 §
Úrad postupuje obdobne ako v prípade podľa § 47 s tým, že určí podmienky ustanovené pre to pásmo, v ktorom sa šíri najväčšia časť služieb.

čl. I § 49 §
Miestny multiplex je prednostne určený na lokálne vysielanie. Dôvodom samotnej existencie miestnych multiplexov je umožniť príjem lokálneho vysielania verejnosťou, preto aj podmienky jeho obsadzovania sú ustanovené tak, aby sa zabezpečil prístup lokálnych vysielateľov do miestneho multiplexu. Lokálnym programovým službám je poskytovateľ miestneho multiplexu povinný vyhradiť 20 % verejnej kapacity multiplexu, pričom lokálnemu vysielateľovi, ktorý nevyužíva programovú službu komerčne (t. j. programová služba neobsahuje reklamu ani telenákup) a poskytuje ju voľne, poskytne tento priestor bezplatne.

čl. I § 50 až 54 §
V súlade s Odporúčaním Rady Európy (1999) 1 o opatreniach na podporu mediálneho pluralizmu návrh zákona ustanovuje podmienky pre udelenie licencie na digitálne vysielanie alebo terestriálneho prevádzkového povolenia tak, aby sa zachovala pluralita informačných zdrojov a transparentnosť vlastníckych vzťahov. Zakazuje sa majetkové alebo personálne prepojenie vysielateľa a poskytovateľa multiplexu, a to aj prostredníctvom tretích osôb. Zároveň sa obmedzuje možnosť vytvoriť sieť miestnych multiplexov, ktorú by mohlo prijímať viac ako 30 % obyvateľov; v zmysle zákona o vysielaní a retransmisii určuje tento limit regionálne vysielanie. Zároveň sa tým vytvárajú legislatívne bariéry, aby sa neobchádzali podmienky pre udelenie prevádzkového terestriálneho povolenia.

čl. I § 55 až 57 §
Ustanovenie vymedzuje rozsah satelitného vysielania v súlade s autorizačnou povinnosťou vysielateľa. Zároveň sa v súlade so smernicou Rady 93/83/EHS z 27. septembra 1993 preberá do právneho poriadku SR inštitút verejného prenosu pomocou satelitu. Pritom sa v súlade s touto smernicou ustanovujú aj osoby, ktoré sú povinné vyžiadať si súhlas na verejný prenos pomocou satelitu od oprávnených osôb podľa osobitného predpisu (najmä autorov a nositeľov práv súvisiacich s autorským právom).

čl. I § 58 až 61 §
Orgánmi dohľadu nad dodržiavaním povinností podľa tohto zákona sú ministerstvo kultúry, ministerstvo dopravy, úrad a rada. Ministerstvá pri ukladaní sankcií postupujú podľa § 56 a 58 návrhu a správneho poriadku. Úrad pri ukladaní sankcií postupuje podľa § 57 a 58 návrhu a správneho poriadku, pričom je oprávnený pri výkone dohľadu uplatňovať postup podľa zákona o elektronických komunikáciách. Rada postupuje pri ukladaní sankcií podľa § 57a 58 návrhu a § 64 zákona o vysielaní a retransmisii v nadväznosti na správny poriadok.

čl. I § 62 až 65 §
Ustanovujú sa spoločné ustanovenia vo vzťahu k aplikácii správneho poriadku radou a úradom, ako aj rozsah pôsobnosti návrhu vo vzťahu k analógovému vysielaniu Prechodné ustanovenia riešia postavenie subjektov skúšobného digitálneho vysielania po účinnosti návrhu zákona.

čl. I § 67 až 71 §
S ohľadom na medzinárodné záväzky, ktorými je Slovenská republika viazaná, návrh zákona ustanovuje podmienky plynulého prechodu z analógového spôsobu šírenia signálu terestriálneho vysielania na digitálny spôsob šírenia signálu terestriálneho vysielania. Ustanovuje sa najmä povinnosť úradu vydať plán prechodu, v ktorom okrem iného musí byť upravený harmonogram a podmienky spúšťania minimálne troch frekvenčných vrstiev v systéme DVB-T, z ktorých jedna musí byť zostavená tak, aby sa zabezpečil plynulý prechod súčasných analógových vysielateľov vysielajúcich terestriálne bez negatívneho dopadu na ich celkové územné pokrytie (t. j. aby sa v určitej fáze prechodu nestalo, že územie pokrytia vysielaním niektorého analógového vysielateľa bude celkovo menšie). Úrad môže prvé výberové konanie podľa tohto zákona vypísať až po vydaní plánu prechodu. Ustanovuje sa tiež proces prvého výberového konania, tak aby sa zabezpečil plynulý prechod súčasných analógových vysielateľov, vysielajúcich terestriálne, bez negatívneho dopadu na ich celkové územné pokrytie, čím sa zároveň docieli rýchlejšie opúšťanie analógových frekvencií. Ďalej sa podrobne upravujú samotné podmienky prechodu, najmä s ohľadom na prípad, …

čl. I § 72 §
Návrhom zákona sa preberajú smernica Rady 89/552/EHS z 3. októbra 1989 o koordinácii určitých ustanovení zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení v členských štátoch týkajúcich sa vykonávania činností televízneho vysielania v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/36/ES z 30. júna 1997 a smernica Rady 93/83/EHS z 27. septembra 1993 o koordinácii niektorých pravidiel týkajúcich sa autorských práv a niektorých práv s nimi súvisiacimi pokiaľ ide o satelitné vysielanie a káblový prenos.

čl. II
V súvislosti so zavedením digitálneho vysielaním sa upravujú správne poplatky. Položka 13 sa upravuje v súlade s čl. III návrhu zákona. Zároveň sa dopĺňa položka 13a, ktorá upravuje správne poplatky vo vzťahu k licencii na digitálne vysielanie. Poplatky za terestriálne prevádzkové povolenie sa vyrubujú podľa položky 101.

čl. III
V súvislosti s čl. I sa novelizuje zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene a doplnení zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov. Zároveň sa jednotlivé ustanovenia zákona č. 308/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov upravujú tak, aby sa zachovala jeho úplná zlučiteľnosť so smernicou Rady 89/552/EHS (tzv. Televízia bez hraníc), Európskym dohovorom o cezhraničnej televízii a smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2002/22/ES zo 7. marca 2002 o univerzálnej službe a právach užívateľov súvisiacich s elektronickými komunikačnými sieťami a službami (Smernica o univerzálnej službe).

čl. III bod 1
Pôsobnosť novelizovaného zákona sa upravuje tak, aby sa vzťahoval aj na vysielateľov s licenciou na digitálne vysielanie a všetkých prevádzkovateľov retransmisie.

čl. III bod 2
Poznámka pod čiarou sa vypúšťa ako obsolentná a nadbytočná.

čl. III bod 3
Legislatívno-technická úprava v súvislosti so zavedením pojmu satelit.

čl. III bod 4 až 8
Vymedzenie pojmov sa upravuje v nadväznosti na pojmy vymedzené v čl. I a zároveň sa ich znenie upravuje tak, aby bolo v súlade s Európskym dohovorom o cezhraničnej televízii, smernicou Rady 89/552/EHS a smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2002/22/ES.

čl. III bod 9 až 12
Upravuje sa pôsobnosť rady pri výkone štátnej správy v súlade s čl. I, a to tak, aby sa zabezpečilo oddelenie obsahovej a technickej regulácie, ako aj pôsobnosť rady vo vzťahu k Európskej komisii v súlade s ustanoveniami smernice Rady 89/552/EHS.

čl. III bod 13
Legislatívno-technická úprava.

čl. III bod 14
Zavádzajú sa obsahové náležitosti výročnej správy. Ustanovením sa o. i. dosahuje súlad s čl. 31 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/22/ES. Ustanoveniami odsekov 2 a 3 sa zabezpečuje súlad so smernicou Rady 89/552/EHS.

čl. III bod 15
Vzhľadom na technologický rozvoj sa ustanovením dosahuje súlad so zákonom o elektronickom obchode a zároveň je negatívnym vymedzením § 15 v súlade s treťou a štvrtou vetou čl. 26 ods. 2 Ústavy SR.

čl. III bod 16 až 18
Upravujú sa povinnosti vysielateľa. Keďže udelením licencie na digitálne vysielanie nevzniká vysielateľovi povinnosť začať vysielať, upravuje sa v súlade s tým aj jeho povinnosť v § 16 písm. j). Zároveň sa upravuje povinnosť pre vysielateľa s digitálnou licenciou viesť štatistiku v rovnakom rozsahu ako analógový terestriálny vysielateľ, aby bolo možné kontrolovať plnenie podmienok udelenej licencie a povinností založených na vysielaní určitého podielu relácií vysielania (programov). V nadväznosti na úpravu vymedzenia programu sa upravuje tiež norma súvisiaca s jeho prerušovaním.

čl. III bod 19 až 21
V súvislosti s digitalizáciou vysielania sa povinnosti prenosu podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/22/ES zužujú na povinnosti prevádzkovateľa káblovej retransmisie a v prípade retransmisie digitálnych programových služieb sa rozsah tejto povinnosti prenosu zužuje iba na plnoformátové programové služby vysielateľa zo zákona. Zároveň sa vymedzuje v súlade s čl. 31 aj postup rady, ktorá je povinná povinnosť prenosu prehodnocovať, a to na žiadosť prevádzkovateľa retransmisie.

čl. III bod 22
Ustanovenie v súlade s Národným programom rozvoja životných podmienok občanov so zdravotným postihnutím zabezpečuje spoločenskú inklúziu nepočujúcich a nevidiacich do procesov masovej komunikácie v digitálnom prostredí tak, aby sa eliminovali handicapy, ktoré determinujú tieto skupiny obyvateľstva pri prístupe k informáciám dôležitého významu. Vzhľadom na postupné zavádzanie technológií je pre plnenie povinností v digitálnom prostredí ustanovené prechodné obdobie - § 76d (a to tri roky resp. do 31. 3. 2009).

čl. III bod 23 až 25
Ustanovenia sa precizujú s ohľadom na transpozíciu smernice Rady 89/552/EHS.

čl. III bod 26
Legislatívno-technická úprava s poukazom na bod 14 tohto článku.

čl. III bod 27
Legislatívno-technická úprava s poukazom na bod 69 tohto článku.

čl. III bod 28 až 34
V nadväznosti na digitalizáciu vysielania sa precíznejšie špecifikujú obmedzenia pre verejnoprávnych vysielateľov. Tiež sa odstraňujú sa disparity medzi rozhlasovým a televíznym vysielaním reklamy. Zároveň sa pôvodné ustanovenie § 36 uvádza do súladu so smernicou Rady 89/552/EHS (§ 37a).

čl. III bod 35 a 36
Návrhom ustanovenia sa zlaďuje platné znenie právnej úpravy so smernicou Rady 89/552/EHS, ktorá v televíznom vysielaní umožňuje sponzorovanie iba programov. Zároveň sa upravuje znenie vymedzenia sponzorstva tak, aby zahŕňalo aj rozhlasové vysielanie.

čl. III bod 37
Legislatívno-technická úprava s poukazom na bod 5 tohto článku.

čl. III bod 38
Legislatívno-technická úprava v súvislosti so zavedením pojmu monotypová programová služba.

čl. III bod 39
Ustanovenie sa upravuje legislatívno-technicky a štylisticky vzhľadom na vývoj právneho poriadku.

čl. III bod 40
Ustanovenie sa upravuje vzhľadom na zavedený spôsob udeľovania licencií.

čl. III bod 41
S ohľadom na vymedzenie pojmu doplnková obsahová služba sa striktne vymedzuje, že jej poskytovateľom môže byť výlučne vysielateľ programovej služby.

čl. III bod 42 a 43
Legislatívno-technické úpravy v súvislosti so zavedením pojmu doplnková obsahová služba.

čl. III bod 44
Ustanovenie sa upravuje legislatívno-technicky a štylisticky vzhľadom na vývoj právneho poriadku.

čl. III bod 45
Rešpektujúc praktické skúsenosti z aplikácie sa ustanovenie upravuje tak, aby sa dosiahol jednotný postup pri udeľovaní každej frekvencie a nediskriminačný prístup k žiadateľom.

čl. III bod 46 až 50
Legislatívno-technické úpravy, ktorými sa dosahuje súlad s Občianskym súdnym poriadkom.

čl. III bod 51, 52, 54 a 59
V nadväznosti na technologický rozvoj služieb retransmisie sa ustanoveniami dosahuje súlad so zákonom o elektronickom obchode a s definíciou prevádzkovateľa retransmisie.

čl. III bod 53, 55 a 56
Legislatívno-technické úpravy, ktorými sa dosahuje súlad s Občianskym súdnym poriadkom.

čl. III bod 57
Ustanovenie sa zlaďuje so smernicou Rady 89/552/EHS.

čl. III bod 58 a 60
Legislatívno-technické úpravy, ktorými sa dosahuje súlad s Občianskym súdnym poriadkom.

čl. III bod 61
Rozširuje sa katalóg sankcií tak, aby sa vzťahovali aj na vysielateľov autorizovaných pre digitálne vysielanie; legislatívno-technická úprava v nadväznosti na čl. I a bod 66.

čl. III bod 62 a 63
Legislatívno-technické úpravy, ktorými sa dosahuje súlad s Občianskym súdnym poriadkom.

čl. III bod 64 až 66
Upravujú sa sankcie v nadväznosti na nové povinnosti alebo legislatívno-technické úpravy v čl. III.

čl. III bod 67
V nadväznosti na rozšírenie katalóg sankcií v bode 60 sa stanovujú podmienky uloženia v spojení s faktickým zákazom činnosti, ktorý je dlhší, ako pri administratívnom odňatí licencie.

čl. III bod 68
Ustanovením sa dosahuje súlad s čl. I v otázke oddelenia technickej a obsahovej regulácie vysielania, pričom sa rade ponecháva právomoc odňať takú frekvenciu, ktorú pridelila. Dôvody na obligatórne odňatie frekvencie, ktorá bola pridelená na analógové vysielanie sa rozširujú v súlade s čl. I § 69.

čl. III bod 69
S ohľadom na digitalizáciu vysielania a doterajšiu osobitnú úpravu poskytovania programových služieb verejnoprávnym vysielateľom sa ustanovenie upravuje tak, aby zodpovedalo princípu autorizácie v digitálnom prostredí a zároveň nadväzovalo na výnimku podľa Čl. III (§ 15a ods. 1).

čl. III bod 70
Legislatívno-technické úpravy s poukazom na čl. I a bod 27.

čl. III bod 71
Spoločné ustanovenia sa dopĺňajú o interpretačné normy.

čl. III bod 72
V nadväznosti na prechodné ustanovenia v čl. I a bod 6 čl. IV sa dopĺňajú prechodné a spoločné ustanovenia tak, aby sa zabezpečil plynulý prechod z analógového televízneho vysielania na digitálne televízne vysielanie. Zároveň sa dopĺňa transpozičný odkaz.

čl. III bod 73
Dopĺňa sa transpozičná príloha, v ktorej sú uvedené Smernica Rady 89/552/EHS z 3. októbra 1989 o koordinácii určitých ustanovení zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení v členských štátoch týkajúcich sa vykonávania činností televízneho vysielania (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 6/zv. 1) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/36/ES z 30. júna 1997 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 6/zv. 2). Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/22/ES zo 7. marca 2002 o univerzálnej službe a právach užívateľov súvisiacich s elektronickými komunikačnými sieťami a službami (Smernica o univerzálnej službe) (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 13/zv. 29).

čl. IV
V súvislosti s čl. I sa novelizuje zákon č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, a to rozšírením dohľadu nad povinnosťami, ktoré poskytovateľovi multiplexu ustanovuje čl. I. V bodoch 1 až 5 sa precizuje autorizácia poskytovania (prevádzky) multiplexu. V bode 6 až 10 sa menia ustanovenia týkajúce sa spôsobu výkonu dohľadu tak, aby sa výkon dohľadu vzťahoval aj na povinnosti uložené poskytovateľovi multiplexu. Zároveň sa v bode 11 precizuje právna úprava v nadväznosti na interaktivitu digitálneho prostredia doplnením podmienok, kedy môžu byť získané kontaktné údaje spotrebiteľa použité na priamy marketing vlastných tovarov a služieb; ustanovenie sa spresňuje v súlade s čl. 13 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES o ochrane osobných údajov a súkromia. Bodom 12 sa ďalej vypúšťa prechodné ustanovenie zakazujúce vydávanie individuálnych povolení na využívanie frekvencií, keďže tento zákon rieši prechod z analógového na digitálne vysielanie a ustanovenie nie je v súlade s podmienkami prechodu (čl. I § 69 ods. 6). V …

čl. V
V súvislosti s čl. I sa novelizuje zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich sa autorským právom (autorský zákon). Bodom 1 sa vymedzenie satelitu, vzhľadom na jeho duplicitu, vypúšťa; vymedzenie sa ohľadom na potreby praxe nahrádza pojmom rozširovanie originálu diela alebo jeho rozmnoženiny. Body 2 až 5 priamo súvisia s bodom 1 a so zavedením inštitútu verejného prenosu pomocou satelitu v čl. I § 56.

čl. VI
V súvislosti s čl. I sa novelizuje zákon č. 619/2003 Z. z. o Slovenskom rozhlase. V bode 1 sa vymedzuje najmenší rozsah vysielania, ktorý je Slovenský rozhlas povinný zabezpečovať. V bode 2 sa v nadväznosti na čl. I § 26 ods. 4 dopĺňa pôsobnosť Rozhlasovej rady.

čl. VII
V súvislosti s čl. I sa novelizuje zákon č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii. V bode 1 sa vymedzuje najmenší rozsah vysielania, ktorý je Slovenská televízia povinná zabezpečovať. V bode 2 sa v nadväznosti na čl. I § 26 ods. 4 dopĺňa pôsobnosť Rady Slovenskej televízie.

čl. VIII
Vzhľadom na rozsiahlu úpravu digitálneho vysielania a zabezpečenie primeraného času orgánom verejnej správy, ktoré ho budú aplikovať, sa účinnosť navrhuje od 31. marca 2007. Bratislava 22. novembra 2006 Predseda vlády Slovenskej republiky Robert F i c o, v. r. Minister kultúry Slovenskej republiky Marek M a ď a r i č, v. r. Príloha 1 k dôvodovej správe *) Príloha 2 k dôvodovej správe *) Charakteristiky jednotlivých typov (allotmentov) z hľadiska disponibilít jednotlivých okresov, ktoré do týchto typov patria Pri hodnotení jednotlivých ukazovateľov sa zohľadňovali nasledovné kritériá: +++ veľmi dobrá situácia ++ dobrá situácia + priemerná smerom k dobrej - priemerná smerom k zlej - - zlá situácia - - - veľmi zlá situácia Vymedzené regionálne typy disponujú rôznymi reálnymi či latentnými potenciálmi a disponibilitami, ktoré predstavujú ich rozvojové predpoklady či bariéry rozvoja. V nasledujúcom prehľade sa zdôrazňujú iba tie, ktoré majú významnú relevanciu a predstavujú zásadnú charakteristiku regiónov daného typu. Typ 1 – tvoria 4 okresy: Bratislava, Košice, Banská …

čl. III
Mení sa zákon č. 220/2007 Z. z. o digitálnom vysielaní programových služieb a poskytovaní iných obsahových služieb prostredníctvom digitálneho prenosu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o digitálnom vysielaní) v znení neskorších predpisov. Vzhľadom na zrušenie Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie a vznik nového verejnoprávneho vysielateľa Rozhlasu a televízie Slovenska sa zosúlaďuje terminológia s návrhom zákona a aktualizujú sa poznámky pod čiarou k odkazom na tento návrh zákona. V § 30 sa dopĺňa nový odsek 5, ktorý umožňuje prechod licencie na digitálne vysielanie z právnickej osoby, ktorá je verejnoprávnym vysielateľom na jej právneho nástupcu. Takýto prechod licencie je však možný len v prípade, ak aj právny nástupca verejnoprávneho vysielateľa je právnickou osobou verejnoprávnym vysielateľom. Zmenu v osobe vysielateľa vyznačí Rada pre vysielanie a retransmisiu. V § 32 sa písm. b) zosúlaďuje s navrhovaným znením § 30 ods. 5, ktorým sa zavádza výnimka, kedy licencia na digitálne vysielanie nezaniká odo dňa zániku právnickej osoby, ktorá je držiteľom licencie na …

čl. III

čl. III bod 1 §
V súvislosti s navrhovanými zmenami v oblasti jazyka vysielania sa dopĺňa príslušné ustanovenie upravujúce náležitosti žiadosti o udelenie licencie na digitálne vysielanie.

čl. III bod 2 §
Dopĺňajú sa aj náležitosti rozhodnutia o udelení licencie na digitálne vysielanie, a to o uvedenie všetkých jazykov vysielania pre prípad, že licencia je udelená na viacero jazykov vysielania.

čl. III bod 3 §
Prechodné ustanovenie upravuje, že konania začaté pred 1. januárom 2014 sa dokončia podľa doterajšej právnej úpravy.

čl. III bod 4 §
Legislatívno – technická úprava.

čl. III bod 5
Keďže bolo prijaté kodifikované znenie smernice o audiovizuálnych mediálnych službách, ktorá je prebratá aj zákonom o digitálnom vysielaní a táto smernica v čl. 34 ruší smernicu 89/552/EHS v znení smernice 97/36/ES a smernice 2007/65/ES, upravuje sa znenie prílohy zákona.

čl. XCIII

čl. XCIII bod 1 §
Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť právnickej osoby so sídlom na území Slovenskej republiky prikladať k žiadosti výpis z obchodného registra a povinnosť zahraničnej právnickej osoby prikladať k žiadosti výpis z obchodného registra o organizačnej zložke podniku v Slovenskej republike. Ponecháva sa povinnosť predkladať obdobný dokument, akým je výpis z obchodného registra pre zahraničné právnické osoby, ktoré nemajú sídlo ani organizačnú zložku podniku na území Slovenskej republiky, ktorý nesmie byť starší ako tri mesiace. Zároveň sa ustanovuje povinnosť akciovej spoločnosti uviesť v žiadosti zoznam akcionárov, ktorý vedie centrálny depozitár a vypúšťa sa povinnosť predkladať výpis z registra trestov, namiesto ktorého žiadateľ uvedie iba údaje potrebné na jeho vyžiadanie. Ustanovuje povinnosť akciovej spoločnosti uviesť v žiadosti zoznam akcionárov, ktorý vedie centrálny depozitár.

čl. XCIII bod 2 §
Navrhovaným doplnením ustanovenia § 26 sa upravuje spôsob vyžiadania výpisu z registra trestov.

čl. II

čl. II bod 1 a 3 §
Navrhované ustanovenia umožňujú šíriť rozhlasovú programovú službu paralelne aj digitálnym štandardom v súčasných možných podmienkach miestnych multiplexov. Cieľom navrhovanej právnej úpravy je podporiť takéto šírenie rozhlasových programových služieb a tým zlepšiť ponuku pre poslucháčov. Zároveň sa tým umožňuje rozširovanie poslucháčskej základne, ktorá bude nevyhnutnou podmienkou pre budúce šírenie rozhlasovej programovej služby digitálne.

čl. II bod 2 §
Navrhuje sa vypustiť obmedzenie šírenia programovej služby vo viacerých miestnych multiplexoch. V súčasnosti nie je dôvod na takéto obmedzenie a uvedené ustanovenie brzdí v miestnych multiplexoch vysielanie rozhlasových programových služieb vo viacerých miestnych multiplexoch a aj nad územie 30% čo je v priamom rozpore so Stratégiou zavádzania pozemského digitálneho rozhlasového vysielania v Slovenskej republike.

čl. II bod 4 a 6 §
V dôsledku zmien vo vedení obchodného registra zavedených zákonom č. 390/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, na základe zmeny ustanovenia § 27 ods. 2 Obchodného zákonníka, nebude možné do obchodného registra zapísať fyzickú osobu - podnikateľa. Zároveň, na základe § 768s ods. 2 písm. a) bod prvý Obchodného zákonníka v spojení s § 15g ods. 4 zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 390/2019 Z. z., dôjde postupne k výmazu doteraz zapísaných fyzických osôb – podnikateľov z obchodného registra. Vzhľadom na uvedené sa navrhuje vypustiť zo zákona povinnosť vysielateľov, ktorí vykonávajú svoju činnosť ako fyzické osoby – podnikatelia, zapísať činnosť vykonávanú podľa tohto zákona ako predmet činnosti do obchodného registra. V nadväznosti na túto skutočnosť sa navrhuje vykonať aj zmenu v § 32 písm. d).

čl. II bod 5 §
S cieľom zjednotiť právnu úpravu udeľovania licencií na vysielanie programovej služby podľa zákona podľa zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov so zákonom č. 220/2007 Z. z. o digitálnom vysielaní programových služieb a poskytovaní iných obsahových služieb prostredníctvom digitálneho prenosu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o digitálnom vysielaní) v znení neskorších predpisov sa navrhuje vypustiť obmedzenie počtu licencií na vysielanie programových služieb, ktoré možno udeliť podľa zákona o digitálnom vysielaní.