zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách

1. Doterajšia právna úprava
Základné pravidlá podnikania v sektore elektronických komunikácií, v rátane štátnej regulácie, sú na Slovensku uplatňované od roku 2004, kedy nadobudol účinnosť zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „zákon“), ktorý nahradil dovtedajší telekomunikácií regulačný rámec.
Základným poslaním zákona bola transpozícia regulačného rámca elektronických komunikácií Európskej únie z roku 2002 do právneho poriadku Slovenskej republiky, ktorý obsahuje súbor piatich smerníc Európskeho parlamentu a Rady.
Zákon priniesol do sektora elektronických komunikácií významné zmeny. Regulácia v sektore elektronických komunikácií sa stala technologicky neutrálna, začali sa uplatňovať zhodné regulačné pravidlá jednotným spôsobom na všetky elektronické komunikačné siete a služby a odstránili sa všetky prekážky podnikania pri poskytovaní elektronických komunikačných sietí a služieb, ktoré bránili novým subjektom vstupu na národný trh. Regulácia zabezpečila všetkým účastníkom elektronického komunikačného trhu, že môžu byť regulovaní len v prípade, ak je to potrebné na zabezpečenie efektívnej hospodárskej súťaže, pričom všetci účastníci trhu sú regulovaní rovnakým spôsobom.
Z regulácie sa vylúčila obsahová stránka poskytovaných služieb, napr. v podobe textu, obrazu alebo zvuku, v súlade s právom Európskej únie. Tento zákon teda vylučuje služby, ktoré poskytujú obsah.
V popredí všetkých zmien bol posun v chápaní sektora telekomunikácií k novému sektoru elektronických komunikácií. Elektronické komunikácie sa stali novým pojmov v slovenskom práve, ktorý sa prevzal z asquis. Išlo o formálne uznanie dopadu technologického a trhového vývoja v predtým oddelených „klasických“ telekomunikačných sieťach, v sieťach pre rozhlasové a televízne vysielanie a informačných technológiách.
Zákon nadobudol účinnosť 1. 1. 2004 a do roku 2010 bol niekoľkokrát novelizovaný.
2. Reforma regulačného rámca Európskej únie z roku 2002
Podstatnou črtou regulačného rámca elektronických komunikácií Európskej únie z roku 2002 sú pravidelné kontroly a revízie smerujúce k efektívnejšej regulácii elektronických komunikačných sietí a elektronických komunikačných služieb s cieľom posilniť motiváciu podnikov na investovanie do infraštruktúry elektronických komunikácií, podporiť inovácie otvorenosťou pravidiel pre nové technológie, integrovať spoločný trh aplikáciou rovnakých pravidiel vo všetkých členských štátoch EÚ a podporovať cezhraničné služby.
Základným princípom regulácie elektronických komunikácií je postupný prechod od sektorovo zameranej regulácie k pravidlám hospodárskej súťaže, teda postupným prechodom od regulácie trhu ex ante k regulácii ex post, keď bude význam regulačných činností postupne ustupovať, zasahovať sa bude len minimálne v prípadoch, kedy jednotlivé trhy elektronických komunikácií nebudú dostatočne konkurenčné.
V tomto duchu sa pripravila revízia právnych predpisov regulačného rámca elektronických komunikácií Európskej únie z roku 2002, ktorá začala publikáciou návrhov v roku 2007. Predstavovala hlavný krok k dosiahnutiu jednotného európskeho informačného priestoru a široko dostupnej informačnej spoločnosti.
Reforma, ktorá vstúpila do platnosti v novembri 2009, sa premietla do dvoch smerníc:
Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/136/ES z 25. novembra 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2002/22/ES o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb, smernica 2002/58/ES týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií a nariadenie (ES) č. 2006/2004 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za vynucovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa,
Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/140/ES z 25. novembra 2009, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2002/21/ES o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby, 2002/19/ES o prístupe a prepojení elektronických komunikačných sietí a príslušných zariadení a 2002/20/ES o povolení na elektronické komunikačné sieťové systémy a služby.
Obsah reformy, ktorý sa premietol do vyššie uvedených smerníc, má umožniť občanom členských štátov Európskej únie využívať výhody kvalitnejších a lacnejších elektronických komunikačných služieb, posilniť práva spotrebiteľov, aby mali možnosť výberu služieb od viacerých poskytovateľov služieb, podporiť investície do nových komunikačných infraštruktúr, najmä uvoľnením frekvenčného spektra pre mobilné širokopásmové služby, vytvoriť podmienky na spoľahlivejšie a bezpečnejšie elektronické komunikácie, hlavne z hľadiska ich odolnosti proti vírusom a kybernetickým útokom.
Jednou z priorít je ochrana súkromia občana. Mená, e-mailové adresy, informácie o bankových účtoch zákazníkov elektronických komunikačných služieb a zákazníkov poskytovateľov pripojenia na internet, najmä údaje o každom volaní a prístupe na internet sa musia udržiavať tak, aby sa nemohli dostať náhodou alebo úmyselne do nepovolaných rúk. Prevádzkovatelia elektronických komunikačných sietí musia reagovať na povinnosti, ktoré sa týkajú spracúvania a ukladania týchto údajov. Nové pravidlá zavádzajú povinné oznamovanie narušenia osobných údajov. Znamená to, že prevádzkovatelia sú povinní informovať príslušné úrady a svojich zákazníkov o tých bezpečnostných incidentoch, ktoré ovplyvňujú ich osobné údaje. Takto sa vytvára lepší predpoklad na vyššiu ochranu osobných údajov u prevádzkovateľov elektronických komunikačných sietí. Okrem toho sa sprísňujú pravidlá týkajúce sa ochrany súkromia a osobných údajov, napr. používanie „cookies“ a podobných prostriedkov. Užívatelia internetu budú lepšie informovaní o „cookies“ a o tom, čo sa deje s ich osobnými údajmi a zároveň budú môcť ľahšie vykonávať kontrolu svojich osobných údajov.
Z hľadiska reformy má význam aj vydanie nového odporúčania o relevantných trhoch zo 17. 12. 2007, ktoré nahradilo odporúčania Európskej komisie z 11. 2. 2003 č. 2003/311/ES. Novým odporúčaním sa znižuje počet pôvodných 18 relevantných trhov na sedem (jeden maloobchodný a šesť veľkoobchodných), ktoré sú predmetom pravidelných analýz národného regulátora, ktorým je Telekomunikačný úrad Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“), na ktorých sa uplatňuje regulácia ex ante.
3. Dôvody pre novú legislatívu
Prebratie nových smerníc do zákona o elektronických komunikáciách formou novely, vzhľadom na rozsah zmien, ktoré je potrebné začleniť do tejto právnej úpravy, by neúmerne sťažilo jeho aplikáciu v praxi zo strany všetkých účastníkov trhu, podnikov, spotrebiteľov i verejnej správy. Z toho dôvodu sa navrhuje prijatie nového zákona pre elektronické komunikačné siete a služby (ďalej len „návrh zákona“).
V súlade s reformou regulačného rámca z roku 2009 návrh zákona v porovnaní s existujúcim právnym rámcom dopĺňa prípadne upravuje najmä:
definičnú časť s ohľadom na technologický vývoj v sektore elektronických komunikácií,
rozšírenie kompetencií úradu pri ukladaní regulačných povinností a vo vzťahu k Európskej komisii a Orgánu európskych regulátorov pre elektronické komunikácie ,
ciele a základné princípy regulácie elektronických komunikácií v súvislosti so zvyšovaním právnej istoty subjektov pôsobiacich v tomto sektore, prehlbovaním vnútorného trhu a zvyšovaním výhod z využívania moderných technológií pre užívateľov so zdravotným postihnutím,
správu frekvenčného spektra s ohľadom na prehĺbenie zásady technologickej neutrality a neutrality služieb, s dôrazom na využívanie frekvenčného spektra na základe všeobecných povolení na poskytovanie elektronických komunikačných sietí a služieb,
zavedenie možnosti zrušenia alebo odobratia pridelených frekvencií, najmä v prípade ich nevyužívania, aby nebola trvalo blokovaná časť frekvenčného spektra,
prístup k jednotnému európskemu číslu tiesňového volania a národným číslam tiesňových volaní,
prenositeľnosť telefónnych čísel s ohľadom na rozšírenie tejto povinnosti z verejnej telefónnej služby na verejnú elektronickú komunikačnú službu,
vypustenie povinnosti poskytovať službu prenájmu okruhov v rozsahu minimálneho súboru prenajímaných okruhov z dôvodu už existencie efektívnej súťaže na tomto trhu,
zavedenie novej povinnosti funkčného oddelenia ako poslednej inštancie,
náležitosti zmluvy o poskytovaní verejných elektronických komunikačných služieb a zverejňovanie informácií pre užívateľov,
čiastkové povinnosti v rámci univerzálnej služby s ohľadom na ich spresnenie v súvislosti s technologickým vývojom, bez dopadu na ich rozsah,
kvalitu služby, hlavne s ohľadom na kompetenciu úradu stanoviť požiadavky na minimálnu kvalitu služieb,
zabezpečenie ochrany osobných, prevádzkových a lokalizačných údajov a dôvernosť komunikácie s cieľom vytvoriť postupy na vybavovanie žiadostí o prístup oprávnených osôb k osobným údajom užívateľov, stanoviť postup v prípade narušení bezpečnosti osobných údajov a zavedenie princípu opt-in ,
bezpečnosť a integritu verejných elektronických komunikačných sietí a služieb.
Okrem implementácie revidovaného regulačného rámca pre elektronické komunikácie návrh zákona zohľadňuje aj zistenia a skúsenosti úradu, podnikov a zainteresovanej verejnosti, získané pri aplikácii zákona v praxi. Okrem upresnenia niektorých výkladovo sporných častí zákona a úpravy procesných otázok, správnych deliktov, by mal predkladaný návrh vyriešiť aj otázky súvisiace s cenovou reguláciou.
Zákon č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov sa týmto zákonom ruší.

§ 1 §
Úvodné ustanovenie návrhu zákona vymedzuje rozsah jeho pôsobnosti. Znenie definuje základný pojem úpravy zákona, ktorým sú elektronické komunikácie. Ide o pojem prvý krát použitý Európskou komisiou v dokumente z roku 1999. Jeho zavedenie súvisí so zbližovaním tradičných telekomunikačných služieb, ako je telefónna služba, s programovou ponukou vysielania a retransmisie a službami poskytovanými prostredníctvom siete Internet. V tomto kontexte elektronické komunikácie znamenajú výmenu a prenos informácií vo forme textu, obrazu, zvuku prostredníctvom elektronických komunikačných sietí. Z pôsobnosti zákona je vylúčená obsahová stránka poskytovaných elektronických komunikačných služieb, t.j. najmä obsah rozhlasového a televízneho vysielania a poskytovanie obsahu prostredníctvom Internetu. Zavádza sa legislatívna skrátka „signál“ ako technické vyjadrenie prenosu informácií v elektronických komunikačných sieťach bez ohľadu na to, či ide o text, obraz alebo zvuk, najmä s ohľadom na definície technických pojmov použitých v návrhu zákona.

§ 2 až 5 §
V návrhu ustanovení sú definované základné pojmy, ktoré sú nevyhnutné na úpravu celého textu zákona. Systémovo sú rozdelené do štyroch paragrafov na okruhy týkajúce sa elektronických komunikačných sietí, elektronických komunikačných služieb, zariadení elektronických komunikácií a subjektov pôsobiacich na trhu elektronických komunikácií vrátane užívateľov služieb. V porovnaní s platným zákonom sa niektoré definície pojmov dopĺňajú, upresňujú alebo rušia. Medzi kľúčové patria: pridružené prostriedky - spresňuje sa vymedzenie obsahu jedného z kľúčových pojmov návrhu zákona tým, že zahŕňajú okrem iného budovy alebo vstupy do nich, vnútorné rozvody, sietí, elektroinštalácie budov, elektroenergetické zariadenia a elektrické prípojky. Spresnenie definície vyplýva z potreby odstrániť nejasnosti v implementačnej praxi zákona, najmä z hľadiska ukladania povinností týkajúcich sa prístupu k zariadeniam alebo elektronickým komunikačným službám iným podnikom a využívania cudzích nehnuteľností v súvislosti s podporou hospodárskej súťaže založenej na infraštruktúre; pridružené služby – je to nová definícia, ktorá definuje samostatnú kategóriu pridružených prostriedkov. Táto definícia predstavuje ďalší stupeň rozpracovania pojmu pridružené prostriedky s cieľom spresniť vymedzenie obsahu …

§ 6 a 7 §
Ustanovenia § 6 a 7 definujú povinnosti orgánov štátnej správy vyplývajúce z návrhu zákona s dôrazom na postavenie úradu ako nezávislého regulačného orgánu v oblasti elektronických komunikácií. Pôsobnosť Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky explicitne zdôrazňuje potrebu dodržiavať záväzky vyplývajúce z členstva SR v Medzinárodnej telekomunikačnej únii (ITU), ktorá je medzivládnou odbornou organizáciou pridruženou k OSN, zdôrazňuje potrebu koordinácie politík súvisiacich s efektívnym využívaním frekvenčného spektra pri harmonizácii podmienok prístupu k spektru a uľahčeniu jeho dostupnosti v záujme vybudovanie a fungovanie vnútorného trhu v oblasti elektronických komunikácií a pri zohľadnení úlohy frekvenčného spektra pre ciele v kultúrnej rôznorodosti, plurality médií a sociálnej a územnej súdržnosti. Zavedením legislatívnej skratky „členský štát“ sa zjednocuje terminológia pre subjekty so sídlom alebo adresou v štátoch, ktoré sú súčasťou Európskej únie a v štátoch, ktoré nie sú súčasťou Európskej únie, ale spolu s Európskou úniou vytvárajú Európsky hospodársky priestor (Island, Nórsko, Lichtenštajnsko). V pôsobnosti úradu sa osobitne deklaruje vzťah k činnosti Orgánu európskych …

§ 8 §
Ustanovenie zdôrazňuje spoluprácu úradu s niektorými orgánmi štátnej správy, ktorých činnosť úzko súvisí s reguláciou sektora elektronických komunikácií. Osobitne sa vymedzuje spolupráca úradu s Európskou komisiou, orgánom európskych regulátorov a národnými regulačnými orgánmi členských štátov Európskej únie.

§ 9 §
Úrad musí mať k dispozícii potrebné informácie od podnikov za účelom účinného vykonávania svojich regulačných činností. Takéto informácie sa môžu získavať a poskytovať aj Európskej komisii na jej písomnú žiadosť zdôvodnenú potrebou plnenia jej úloh. Navrhovaná úprava rozširuje povinnosti úradu a podnikov pri poskytovaní informácií, ktoré sa považujú za dôverné podľa vnútroštátnych právnych predpisov alebo predpisov Spoločenstva o obchodnom tajomstve a ktoré sa môžu vymieňať len s Európskou komisiou a inými národnými regulačnými orgánmi v prípade nevyhnutnej potreby takejto výmeny, s cieľom uplatňovať smernice európskeho regulačného rámca pre elektronické komunikácie. Podľa ustanovenia článku 5 ods. 3 rámcovej smernice Európska komisia a dotknuté národné regulačné orgány musia takúto dôvernosť zabezpečiť.

§ 10 §
Proces konzultácií je jedným zo základných nástrojov regulácie trhu elektronických komunikácií. Znenie vymedzuje rozsah návrhov opatrení, ku ktorým má úrad povinnosť uskutočniť vnútroštátne konzultácie, ako aj tých, ktoré je povinný konzultovať na úrovni Európskej únie. Súčasne upravuje postup konzultácií tak, aby sa vnútroštátne konzultácie uskutočnili pred konzultáciami na úrovni Európskej únie, aby v konzultáciách na úrovni Európskej únie bolo možné zohľadniť stanoviská zainteresovaných strán a predišlo by sa tým potrebe druhej konzultácie na úrovni Európskej únie v prípade, že nastanú zmeny v plánovanom opatrení ako výsledok vnútroštátnych konzultácií. Podľa ustanovenia článku 33 smernice o univerzálnej službe, úrad v čo najväčšej miere prihliada na stanoviská združení koncových užívateľov, výrobcov a podnikov, ak je to primerané. Ustanovenie ukladá úradu povinnosť konzultácií a koordinácie v určených prípadoch, ak ide o návrh rozhodnutia úradu vo veci, ktorá bude mať významný dopad na relevantný trh. Vymedzuje sa rozsah opatrení úradu, pri ktorých Európska komisia môže uložiť úradu povinnosť stiahnuť návrh opatrenia, podmienky, za ktorých môže …

§ 11 §
Ustanovenie vymedzuje základný rámec regulácie elektronických komunikácií, jej rozsahu, postupov, cieľov a princípov, ktorými sa úrad riadi pri výkone regulácie, pričom: reflektuje vecné zmeny rozsahu regulácie, konkrétne špecifikované v príslušných ustanoveniach zákona, ukladá úradu povinnosť zdôvodniť každé svoje rozhodnutie v prípade, ak sa rozhodne nepostupovať podľa odporúčania alebo usmernenia Európskej komisie a informovať o tom Európsku komisiu, spresňuje a v súlade s revíziou regulačného rámca dopĺňa formulácie týkajúce sa technických noriem a technických špecifikácií, na ktoré musí úrad prihliadať pri regulácii, pričom stanovuje aj ich hierarchiu, vo všeobecnej podobe uvádza možnosť výnimky z princípu technologickej neutrality regulácie, určuje hlavné smery a zásady politiky podpory hospodárskej súťaže pri poskytovaní elektronických komunikačných sietí, elektronických komunikačných služieb a pridružených prostriedkov, pričom v súlade s cieľmi Charty základných práv Európskej únie a Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím priznáva rovnaké postavenie, ako doposiaľ zákon priznával užívateľom so zdravotným postihnutím, aj starším užívateľom a užívateľom s osobitnými sociálnymi potrebami, novým spôsobom formuluje a …

§ 12 §
Návrh zákona má za cieľ konzistentne upraviť základné pojmy a spôsoby regulácie cien elektronických komunikácií. V súlade s európskymi regulačnými postupmi pribudla možnosť jednotlivé spôsoby účelne spájať a tzv. benchmarking (porovnávanie) sa považuje za samostatný a plnohodnotný nástroj cenovej regulácie. Účelom navrhovaného znenia je zabezpečiť procesnú predvídateľnosť a právnu istotu regulovaných subjektov pri regulácii cien tak, aby boli úradom prakticky aplikovateľné v slovenskom právnom a ekonomickom prostredí.

§ 13 §
Jednoduchý vstup na trh elektronických komunikácií zabezpečuje inštitút všeobecného povolenia na poskytovanie elektronických komunikačných sietí a elektronických komunikačných služieb, ktorý dáva právo každému podniku poskytovať uvedené siete alebo služby pri dodržaní podmienok všeobecného povolenia. Týmto nie je dotknuté právo podniku požiadať o individuálne povolenie na používanie čísel podľa § 31 alebo frekvencií podľa § 32, ak je to potrebné.

§ 14 §
V porovnaní s doterajším obsahom všeobecného povolenia na poskytovanie elektronických komunikačných sietí alebo elektronických komunikačných služieb revidovaný regulačný rámec zahrnul do podmienok všeobecného povolenia osobitné podmienky upravujúce dostupnosť služieb koncovými užívateľmi na číslach z národných číslovacích plánoch iných členských štátov a k všetkým službám prostredníctvom negeografických čísel v rámci Spoločenstva, medzi ktoré okrem iných patria čísla služieb volania na účet volaného a čísla služieb za zvýšenú cenu, k číslam z Európskeho telefónneho číslovacieho priestoru a k univerzálnym medzinárodným telefónnym číslam služieb volania na účet volaného. Týmto sa nebude brániť cezhraničnému prístupu k zdrojom číslovania a k súvisiacim službám s výnimkou objektívne odôvodnených prípadov, napríklad keď je to potrebné na boj proti podvodom a zneužívaniu (napr. v súvislosti s určitými službami so zvýšenou cenou), keď je číslo definované ako číslo len s vnútroštátnou pôsobnosťou (t. j. skrátený národný kód), alebo pokiaľ je to technicky alebo ekonomicky neuskutočniteľné, potrebu orgánov štátu komunikovať so širokou verejnosťou pred mimoriadnymi udalosťami, počas nich a po …

§ 15 §
Navrhovaná úprava vymedzuje okruh osôb, ktoré podliehajú oznamovacej povinnosti, a to najmä pre jednoznačný výklad ustanovenia v súlade s § 5 ods. 1 návrhu zákona, ktorý stanovuje, že poskytovanie sietí alebo služieb v oblasti elektronických komunikácií je podnikaním podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník. Oznamovaciu povinnosť je povinný splniť len ten, kto chce vykonávať v oblasti elektronických komunikácií podnikateľskú činnosť. Upravené ustanovenie zároveň jednoznačne ustanovuje povinnosť, ktorá v prípade nesplnenia môže byť úradom sankcionovaná. Zároveň určuje lehotu, do uplynutia ktorej je osoba povinná splniť si oznamovaciu povinnosť o zmene a ukončení poskytovania sietí služieb alebo služieb. Nutnosť časového obmedzenia na splnenie povinnosti odôvodňujú aj prípady z praxe, kedy podniky oznamovali uvedené skutočnosti niekedy aj rok alebo viac odkedy ukončili poskytovanie elektronických komunikačných sietí alebo elektronických komunikačných služieb. Ďalej sa upravuje povinnosť podniku, ktorému úrad zakázal činnosť v súlade s § 73 ods. 8 a ktorý chce znova začať podnikať, oznámiť tento zámer úradu. Umožní to …

§ 16 §
Vymedzenie relevantných trhov sa v dôsledku vývoja na trhu elektronických komunikácií a najmä v dôsledku technologického vývoja mení, preto Európska komisia revidovala a nanovo vymedzila, v Odporúčaní zo 17. decembra 2007 o relevantných trhoch výrobkov a služieb v sektore elektronických komunikácií vhodných na reguláciu ex ante, sedem relevantných trhov (predtým 18 trhov). Zámerom je postupne s rozvojom hospodárskej súťaže znížiť počet pravidiel ex ante špecifických pre tento sektor. Úrad však môže určiť aj iné relevantné trhy za predpokladu kumulatívneho splnenia troch kritérií, ktoré sú rozhodujúce na hodnotenie, či je na danom trhu efektívna súťaž. Prvým kritériom je existencia podstatných a trvalých prekážok vstupu na trh. Na základe druhého kritéria sa testujú také trhy, ktorých štruktúra nie je priaznivá pre účinnú hospodársku súťaž v určitom čase. Tretie kritérium je splnené vtedy, ak samotným uplatňovaním právnych predpisov o hospodárskej súťaži nemožno primerane reagovať na zlyhanie príslušného trhu. Navrhovaná úprava explicitne vyjadruje právo úradu určiť za stanovených podmienok aj iný relevantný trh, ako …

§ 17 §
Navrhovaná úprava definuje pojmy súvisiace s analýzou relevantných a lehoty na ich vykonávanie, aby sa účastníkom príslušného trhu dala istota, pokiaľ ide o podmienky regulácie. Časový rámec zohľadňuje, či sa v prípade konkrétneho trhu analýza už v minulosti vykonala a riadne oznámila. Ak úrad nevykoná analýzu relevantného trhu v rámci stanovenej lehoty, požiada orgán európskych regulátorov o pomoc pri dokončení analýzy trhu.

§ 18 §
Ustanovenie obsahuje postupy a princípy, ktorými sa úrad riadi pri určení významného podniku a ukladaní povinností, pričom: sa spresňujú ustanovenia pri nezmenenej situácii na relevantnom trhu a ponechaní tých istých povinností, keďže právoplatné rozhodnutie nemá obmedzenú platnosť. Reálne by mohla nastať situácia, že úrad by musel po ďalšej analýze rozhodnutím predchádzajúce rozhodnutie zrušiť a tým istým rozhodnutím aj nanovo určiť ten istý podnik za významný a zároveň mu určiť tie isté povinnosti, sa vymedzujú predpoklady a faktory, ktoré môžu mať za následok spoločný významný vplyv dvoch alebo viacerých podnikov na relevantnom trhu. Úrad môže uložiť špecifické povinnosti na zabránenie silného vplyvu podniku z jedného trhu na druhý úzko prepojený trh. Podnik s významným vplyvom na prvom trhu môže byť označený za podnik významným vplyvom na druhom trhu len vtedy, ak sú prepojenia medzi oboma trhmi také, že umožnia, aby sa trhová sila na prvom trhu prejavila pákovým efektom na druhom trhu, a ak druhý trh podlieha regulácii ex ante v …

§ 19 až 22 §
Navrhovaná úprava rozširuje rozsah informácií, ktoré má zverejňovať významný podnik pri uložení podmienky transparentnosti, napríklad o podmienky obmedzujúce prístup k službám a aplikáciám a ich používanie, a nahrádza sa veľkoobchodný trh „uvoľnený prístup k účastníckemu vedeniu“ novým relevantným trhom „prístup k infraštruktúre“ v súlade s odporúčaním Komisie zo 17. decembra 2007 o relevantných trhoch výrobkov a služieb v sektore elektronických komunikácií vhodných na reguláciu ex ante. Pokiaľ ide o povinnosti ukladané podnikom s významným vplyvom v súvislosti s prístupom alebo prepojením, tieto sa rozširujú o prístup k neaktívnym sieťovým prvkom a o prístup k pridruženým službám a v tomto kontexte uľahčujú vstup subjektov na trh a zintenzívňujú hospodársku súťaž na maloobchodných trhoch širokopásmového prístupu.

§ 23 §
Povinnosť cenovej regulácie prístupu a prepojenia je potrebná, ak úrad na základe analýzy konkrétneho trhu zistí, že podnik požaduje neprimerane vysoké ceny. V tomto prípade sa cenovou reguláciou zabezpečí, aby ceny obsahovali iba náklady spojené s efektívnym poskytovaním prístupu a prepojenia a neboli v neprospech koncových užívateľov alebo príčinou diskriminácie. Ustanovenia zákona v týchto prípadoch oprávňujú úrad uložiť významnému podniku pri poskytovaní prístupu a prepojenia povinnosť kalkulovať ceny, aby tieto obsahovali iba náklady spojené s efektívnym poskytovaním prístupu a prepojenia, na základe úradom určenej metódy kalkulácie nákladov, ktorá bude obsahovať druhy nákladov a pravidlá ich priradenia. Pri cenovej regulácii úrad zohľadní mieru investovania s uznaním primeranej návratnosti vloženého kapitálu v konkrétnom novom investičnom projekte s ohľadom na možné riziká spojené s investičnými projektmi do nových prístupových sietí, ktoré zabezpečujú služby, pri ktorých v čase investovania nie je istý dopyt.

§ 24 §
Účelom funkčného oddelenia, na základe ktorého sa od vertikálne integrovaného podniku vyžaduje, aby založil samostatnú obchodnú spoločnosť, je zabezpečiť poskytovanie úplne rovnocenných prístupových produktov všetkým podnikom vrátane uvedenej spoločnosti), ktorí sú na nižšom stupni reťazca. Funkčným oddelením sa môže skvalitniť hospodárska súťaž na viacerých relevantných trhoch tým, že sa značne zníži motivácia diskriminovať a uľahčí sa overovanie a presadzovanie dodržiavania povinnosti nediskriminovať. Vo výnimočných prípadoch sa môže funkčné oddelenie využiť ako nápravné opatrenie, keď sa trvalo nedarí dosiahnuť účinnú nediskrimináciu na viacerých dotknutých trhoch a keď sú malé alebo žiadne vyhliadky, že v oblasti infraštruktúry dôjde k hospodárskej súťaži v primeranom časovom rámci po využití jedného alebo viacerých nápravných opatrení, ktoré sa predtým považovali za vhodné. Je však veľmi dôležité zabezpečiť, aby uloženie funkčného oddelenia naďalej motivovalo daný podnik na investovanie do svojej siete a neviedlo k možným nepriaznivým vplyvom na blahobyt spotrebiteľov. Uloženie funkčného oddelenia vyžaduje koordinovanú analýzu rôznych relevantných trhov súvisiacich s prístupovou sieťou v súlade s postupom …

§ 25 až 26 §
Ustanovenia upravujú ďalšie možnosti úradu na zabezpečenie konkurenčného prostredia a dosiahnutie efektívnej súťaže, ak povinnosti uložené podľa § 19 až 23 nie sú dostatočné na ochranu záujmov koncových užívateľov. Za určitých okolností je vhodné, aby úrad ukladal povinnosti aj podnikom, ktoré nemajú významný vplyv na trhu. Navrhované znenie dáva úradu oprávnenie ukladať podnikom, ktoré zabezpečujú prístup spotrebiteľov k službám digitálneho vysielania, prístup k aplikačnému programovému rozhraniu a k elektronickým programovým rozhraniam spôsobom, ktorý podporuje udržateľnú hospodársku súťaž, efektívne investície a maximálny prospech pre koncových užívateľov.

§ 27 §
Keďže vznikajú rozpory o tom, či je zmluva o prepojení medzi podnikmi uzavretá alebo nie, pokiaľ nie je zaslaná v písomnej forme úradu podľa § 27 ods. 5, podnik je povinný uzatvoriť zmluvu o prepojení v písomnej forme. Ďalej sa dopĺňa, aby cena za prepojenie tvorila podstatnú náležitosť zmluvy o prepojení, keďže bez tejto úpravy by bola takáto odplatná zmluva neurčitá.

§ 28 §
Ustanovuje sa možnosť podnikov dobrovoľného funkčného oddelenia v prípade, že významný podnik na jednom alebo viacerých relevantných trhoch zamýšľa previesť aktíva tvoriace jeho prístupovú sieť alebo jej podstatnú časť na samostatnú obchodnú spoločnosť, v ktorej nemá majetkovú účasť, alebo založiť samostatnú obchodnú spoločnosť, ktorá má postavenie ovládanej osoby, ktorá bude poskytovať všetkým maloobchodným poskytovateľom služieb, vrátane ich vlastných maloobchodných divízií, úplne rovnocenné prístupové produkty. Významný podnik je povinný informovať úrad o plánovanej transakcii, prípadne o zmenách svojho zámeru, ako aj o konečnom výsledku procesu oddelenia. Úrad posúdi vplyv plánovanej transakcie na všetky existujúce regulačné povinnosti uložené vertikálne integrovanému podniku. V takomto prípade úrad vykoná novú analýzu trhov, na ktorých pôsobí samostatný subjekt a podľa toho ukladá, zachová, mení alebo ruší povinnosti.

§ 29 a § 30 §
Ustanovenia obsahujú základné princípy správy čísel a frekvencií. Ustanovenie § 30 obsahuje možnosti na dosiahnutie zvýšenej pružnosti správy frekvenčného spektra a riadenia prístupu k frekvenčnému spektru prostredníctvom princípu neutrality technológií a služieb, aby si užívatelia frekvenčného spektra mohli vyberať najlepšie technológie a služby, ktoré sa budú používať vo frekvenčných pásmach vyhlásených za dostupné pre (elektronické komunikačné) služby v národnej tabuľke frekvenčného spektra. Administratívne obmedzenia uplatnenia týchto princípov v rámci plánu využívania frekvenčného spektra by sa mali uplatňovať, iba ak ide o ciele všeobecného záujmu, mali by byť jasne odôvodnené a podrobované pravidelnému preskúmavaniu. Obmedzenia princípu neutrality technológií by mali byť primerané a mali by byť odôvodnené potrebou predísť škodlivému rušeniu (napríklad zavedením spektrálnych masiek a úrovní výkonu), zabezpečiť ochranu verejného zdravia tým, že sa obmedzí vystavenie verejnosti pôsobeniu elektromagnetických polí, zabezpečiť riadne fungovanie služieb prostredníctvom primeranej úrovne technickej kvality služby, pričom nie je nevyhnutné, aby sa vopred vylučovala možnosť využívať v jednom frekvenčnom pásme viac ako jednu službu, zabezpečiť správne …

§ 31 §
Návrh zákona vymedzuje individuálne oprávnenia na dve kategórie zdrojov: na používanie čísel a na používanie frekvencií. Ustanovenia obsahujú podmienky, ktoré sú spojené s právami na používanie čísel, s ich odobratím alebo zrušením alebo stratou platnosti povolenia a úhrady za čísla. Explicitne sa do slovenského právneho poriadku premieta harmonizované európske číslo. V tejto súvislosti Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky adresovalo úradu, s poukázaním na rozhodnutie Európskej komisie č. 2007/116/ES o rezervovaní národného číselného rozsahu začínajúceho sa 116 pre harmonizované služby sociálneho významu stanovisko, podľa ktorého podľa opisu služby (horúca linka pre nezvestné deti) uvedenom v prílohe tohto rozhodnutia zodpovedá takto zadefinovaná služba opatreniu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Na vykonávanie týchto opatrení sa vyžaduje akreditácia podľa zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Medzi základné podmienky, ktoré musí žiadateľ o akreditáciu splniť patrí bezúhonnosť a odborná spôsobilosť. Odbornú spôsobilosť overuje …

§ 32 a § 33 §
Ustanovenia upravujú podmienky a postup udeľovania individuálnych práv na používanie rádiových frekvencií vrátane ich zmien, prevodu alebo prenájmu s ohľadom na ciele regulácie, najmä: 1. uľahčiť prístup účastníkov trhu k frekvenčnému spektru odstránením prekážok, ktoré bránia vstupu na trh. Navyše technologický pokrok znižuje riziko škodlivého rušenia v určitých frekvenčných pásmach, a tým znižuje potrebu individuálnych povolení na používanie frekvencií. Podmienky používania frekvenčného spektra na poskytovanie elektronických komunikačných služieb by preto mali byť za bežných podmienok stanovené vo všeobecných povoleniach na poskytovanie elektronických komunikačných sietí a elektronických komunikačných služieb, pokiaľ nie je s prihliadnutím na používanie frekvenčného spektra potrebné prideliť individuálne povolenie s cieľom zabezpečiť ochranu pred škodlivým rušením, technickú kvalitu služieb, účinné využívanie frekvenčného spektra alebo splnenie osobitného cieľa všeobecného záujmu. Rozhodnutia o potrebe individuálnych práv by sa mali prijímať transparentným a primeraným spôsobom, 2. zaviesť požiadavky na neutralitu služieb a technológií pri udeľovaní práv na používanie spolu so zvýšenou možnosťou prevádzať práva medzi podnikmi, aby viedli k väčšej slobode …

§ 34 §
Ustanovenie upravuje dôvody na neudelenie, resp. nepredĺženie individuálneho povolenia a na zrušenie a stratu platnosti povolenia na používanie frekvencií.

§ 35 §
Zákon upravuje systém úhrad za používanie frekvencií, pričom rozlišuje jednorazovú úhradu za pridelenie frekvencií a následne opakované úhrady za ich používanie. Zároveň je upravená výnimka z platenia za frekvencie v prípade frekvencií, ktoré sú v Národnej tabuľke frekvenčného spektra vyhradené na vojenské účely, a ktoré pre dotknuté štátne orgány spravuje Ministerstvo obrany SR.

§ 36 a 37 §
Návrh zákona tieto ustanovenia v porovnaní s doterajšou právnou úpravou precizuje s cieľom: dosiahnutia plného súladu so zákonom č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky, prípadne ďalšími zákonmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na ich základe (napr. nariadeniami vlády č. 443/2001 Z. z. o rádiových zariadeniach a koncových telekomunikačných zariadeniach a vzájomnom uznávaní ich zhody, nariadením vlády č. 194/2005 Z. z. o elektromagnetickej kompatibilite, zákonom č. 355/2007 Z. z. o verejnom zdravotníctve a vyhláškou MZ SR č. 534/2007 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na zdroje elektromagnetického žiarenia a na limity expozície obyvateľov elektromagnetickému žiareniu v životnom prostredí), doplnenia nového ustanovenia, ktoré vyplýva z potreby zabezpečiť plnenie úlohy vyplývajúcej z rozhodnutia Komisie č. 2007/344/ES o harmonizovanej dostupnosti informácií týkajúcich sa využívania frekvenčného spektra v Spoločenstve, zabezpečenia súladu so súčasným právnym stavom, keď sú podrobnosti o technických požiadavkách prevádzkyschopnosti koncových zariadení určených na príjem digitálneho televízneho signálu a prevádzkyschopnosti analógových televíznych prijímačov a digitálnych televíznych prijímačov upravené nariadením …

§ 38 a 39 §
Navrhované znenie vymedzuje, na základe doterajších skúseností úradu, rozsah a spôsob vykonávania dohľadu, práva a povinnosti zamestnancov úradu oprávnených vykonávať dohľad a práva a povinnosti kontrolovaných osôb. Zároveň transponuje nové ustanovenia Smernice 2002/20/ES o vo veci ukladania pokút a nariaďovania ochranných opatrení. Tiež sa navrhuje ustanoviť najdlhšiu možnú lehotu, na ktorú je úrad oprávnený kontrolovanej osobe zakázať poskytovať siete, služby alebo siete a služby poskytované na základe všeobecného povolenia, keďže doterajšia úprava nebola v praxi vykonateľná. Nové ustanovenia upravujú osobitné postupy úradu v prípade ochranného opatrenia a v prípade závažného alebo opakovaného porušenia povinností alebo podmienok určených týmto zákonom.

§ 40 §
Navrhované znenie upravuje sa povinnosť poskytovania informácií úradu tak, aby sa týkala nielen podnikov, ale všetkých osôb, ktoré majú práva a povinnosti podľa návrhu zákona a neboli podmienené len výkonom štátneho dohľadu. Aby úrad mohol vykonávať svoje regulačné úlohy účinne, musí získavať od podnikov správne, presné a aktuálne informácie, o.i. aj účtovné údaje o maloobchodných trhoch, ktoré sú spojené s veľkoobchodnými trhmi a na ktorých má podnik významný vplyv. Tieto informácie by mali zahŕňať aj tie, ktoré úradu umožnia posúdiť možný vplyv plánovaných modernizácií alebo zmien topológie siete na rozvoj hospodárskej súťaže, alebo na veľkoobchodné produkty ponúkané ostatným stranám. V doterajšej praxi sa stávalo, že vyžiadané informácie napriek tomu, že boli poskytnuté v lehote a rozsahu určenom úradom, nemali jednotnú formu, čím sa komplikovalo ich využitie a predlžoval sa čas potrebný na ich spracovanie. Úrad preto môže stanoviť v akej forme (napr. písomne, ústne, alebo elektronicky) a v akom rozsahu požaduje relevantné informácie. Lehota, ktorú stanoví musí odpovedať rozsahu i …

§ 41 §
Služby tiesňového volania vrátane čísla 112 by mali byť dostupné aj pre koncových užívateľov so zdravotným postihnutím, predovšetkým pre nepočujúcich užívateľov, pre užívateľov s poruchami sluchu, s poruchami reči a pre nepočujúcich a nevidomých užívateľov. Mohlo by to zahŕňať poskytnutie špeciálnych koncových zariadení užívateľom s poruchami sluchu, textové konverzné služby alebo iné osobitné vybavenie určené na daný účel. V súlade s revíziou európskeho regulačného rámca upravuje zákon povinnosti podnikov zabezpečiť pre koncových užívateľov prístup k tiesňovým volaniam, k službám v rámci číselného rozsahu začínajúcich číslom „116“, vybaviť volania do európskeho telefónneho číslovacieho priestoru a z neho, zabezpečiť prístup za stanovených podmienok k negeografickým číslam v rámci Európskej únie, k všetkým číslam v národných číslovacích plánoch členských štátov a poskytovať nevyhnutné informácie orgánom činným v trestnom konaní v mimoriadnych prípadoch, napríklad pri podvodoch alebo zneužívaní elektronických komunikačných služieb. Vzhľadom na špecifické aspekty súvisiace s ohlasovaním prípadov nezvestných detí a vzhľadom na to, že v súčasnosti nie je takáto služba všeobecne dostupná, …

§ 42 §
Ustanovenie rozširuje pôvodný rozsah informácií zverejňovaných podnikmi, ktoré umožnia koncovým užívateľom na konkurenčných trhoch s viacerými poskytovateľmi elektronických komunikačných služieb získať transparentné, aktuálne a porovnateľné informácie o ponukách a službách. Účelom je, aby si mohli jednoduchým spôsobom porovnávať ceny rozličných služieb ponúkaných na trhu na základe informácií zverejňovaných v ľahko dostupnej podobe. Koncoví užívatelia a spotrebitelia by mali byť primerane informovaní, najmä: o cene alebo o druhu ponúkanej služby ešte predtým, ako túto službu kúpia, predovšetkým v prípade, keď sa čísla služieb volania na účet volaného spoplatnia ďalšími poplatkami. Úrad bude mať možnosť vyžadovať, aby sa takéto informácie poskytovali všeobecne a pri určitých kategóriách služieb, ktoré určia, okamžite pred spojením volania. Pri určovaní kategórií volaní, ktoré si vyžadujú informáciu o cene pred spojením, úrad riadne prihliada na charakter služby, cenové podmienky, ktoré sa na ňu vzťahujú, a či ju ponúka subjekt, ktorý nie je poskytovateľom elektronických komunikačných služieb, o svojich právach v súvislosti s používaním ich osobných údajov vo verejných …

§ 43 §
Návrh ustanovenia upravuje práva a povinnosti podniku a užívateľa v súlade s revíziou európskeho regulačného rámca a na základe skúseností z doterajšej aplikácie zákona v praxi.

§ 44 a 45 §
Zmluvy o poskytovaní verejných elektronických komunikačných služieb sú významným nástrojom pre zákazníkov na zabezpečenie minimálnej úrovne transparentnosti informácií a právnej istoty. Navrhované znenie taxatívne vymedzuje, v súlade s revíziou európskeho regulačného rámca, rozsah informácií, ktoré je podnik povinný zahrnúť do zmluvy o poskytovaní elektronických komunikačných služieb. Okrem špecifikovaných lehôt, podmienok, kvalite poskytovaných služieb, podmienok na ukončenie zmluvy, kompenzačných opatrení a spôsobov riešenia sporov, aj informácie: o tom, či sa poskytuje prístup k službám tiesňového volania, o všetkých obmedzeniach služieb (ako napríklad obmedzenie pri poskytovaní informácií o polohe volajúceho alebo pri presmerovaní tiesňových volaní), v súvislosti s pokrytím územia na základe plánovaných technických prevádzkových parametrov služby a dostupnej infraštruktúry, o úrovni spoľahlivosti prístupu a polohe volajúceho, pričom sa do úvahy berú súčasné technologické normy a štandardy kvality, ako aj všetky parametre kvality služieb, pokiaľ ide o koncové zariadenia týkajúce sa všetkých obmedzení, ktoré podnik zaviedol na požívanie týchto zariadení zákazníkom, napríklad prostredníctvom zakódovania mobilných prístrojov na využívanie len určitých typov kariet …

§ 46 §
Konkurenčný trh by mal zabezpečiť, aby sa koncovým užívateľom poskytovali služby v takej kvalite, akú požadujú. Vo výnimočných prípadoch však môže byť potrebné zabezpečiť, aby verejné elektronické komunikačné siete dosahovali minimálnu úroveň kvality a nedochádzalo k zhoršeniu služby, blokovaniu prístupu a spomaleniu prevádzky v sieťach. Na základe navrhovanej úpravy je úrad oprávnený určiť merateľné ukazovatele kvality verejných služieb pre koncových užívateľov, vrátane užívateľov so zdravotným postihnutím a spresňujú sa požiadavky na zverejňovanie informácií o kvalite služieb poskytovaných podnikmi. Úrad môže vo vhodných prípadoch uložiť podnikom poskytujúcim verejné komunikačné siete požiadavky na minimálnu kvalitu služieb a tak zabezpečiť, aby sa služby a aplikácie závislé od elektronických komunikačných sietí poskytovali na minimálnej úrovni kvality, ktorú preskúma Európska komisia. Keďže nekonzistentné požiadavky môžu v značnej miere narušiť fungovanie vnútorného trhu, Európska komisia bude posudzovať všetky požiadavky, ktoré má úrad v úmysle stanoviť a v prípade potreby vydá pripomienky alebo odporúčania s cieľom dosiahnuť ich konzistentné uplatňovanie.

§ 47 §
Vo vymedzených prípadoch zákon ukladá povinnosť niektorým podnikom poskytujúcim verejnú sieť a verejné služby viesť o činnostiach v súvislosti s poskytovaním sietí a služieb oddelene náklady a výnosy z poskytovania sietí a služieb. Týmto ustanovením je do návrhu zákona o elektronických komunikáciách transponovaný čl. 13 Rámcovej smernice.

§ 48 §
Prenositeľnosť čísel je kľúčový faktor, ktorý uľahčuje voľbu účastníkom a účinnú súťaž na konkurenčných trhoch elektronických komunikácií. Navrhované znenie upravuje požiadavky na vykonávanie prenosu čísel tak, aby bolo vykonané s minimálnym oneskorením, aby číslo bolo funkčne aktivované do jedného pracovného dňa a účastník nebol bez služby dlhšie ako jeden pracovný deň. Úrad je oprávnení vo všeobecne záväznom právnom predpise predpísať celkový postup prenosu čísel, v ktorom prihliada na vnútroštátne ustanovenia o zmluvných záväzkoch a technologický vývoj. Skúsenosti z niektorých členských štátov ukazujú, že existuje riziko zmeny na iného poskytovateľa bez súhlasu účastníka. Preto sa navrhuje, aby podnik prijal opatrenia na ochranu svojho účastníka, zamerané na zníženie takéhoto rizika.

§ 49 §
Ustanovenie upravuje osobitosti viažuce sa k osobitným sieťam vybraných orgánov štátu.

§ 50 §
Povinnosti univerzálnej služby v súlade s revíziou regulačného rámca sa precizujú smerom k: oddeleniu povinnosti pripojenia k verejnej elektronickej komunikačnej sieti na pevnom mieste od poskytovania verejne dostupnej telefónnej služby s ohľadom na konkurenčný trh, ktorý poskytuje účastníkom možnosť pripojiť sa k sieti na pevnom mieste jedným podnikom a využívať verejnú telefónnu službu iným podnikom Je to dôsledok vývoja technológií a trhu, keď elektronické komunikačné siete čoraz viac prechádzajú na technológiu „internetového protokolu“ (IP) a spotrebitelia majú čoraz viac možností voľby medzi rozličnými konkurenčnými poskytovateľmi hlasových služieb. Oddelenie nemá vplyv na rozsah povinností univerzálnej služby vymedzený v súčasnom znení zákona o elektronických komunikáciách, využívaniu nielen verejných telefónnych automatov, ale podľa potreby využívania aj alternatívnych verejných telefónnych prístupových miest s cieľom zabezpečiť technologickú neutralitu a nepretržitý prístup verejnosti k verejnej telefónnej službe, zaručeniu rovnocenného prístupu k službám pre koncových užívateľov so zdravotným postihnutím na takej úrovni, na akej je dostupný pre ostatných koncových užívateľov. Na tento účel by mal byť prístup …

§ 51 §
Stanovenie cieľových hodnôt ukazovateľov kvality univerzálnej služby podlieha procesu konzultácií podľa § 10 so zainteresovanými osobami. Zo zoznamu ukazovateľov boli vypustené ukazovatele, ktorých sledovanie s ohľadom na technologický vývoj už nie je aktuálne.

§ 52 §
Zákon podrobne upravuje povinnosti podniku určeného na poskytovanie univerzálnej služby voči svojím účastníkom vo vzťahu k možnosti poskytovať zariadenia a služby účastníkom na monitorovanie a kontrolu ich výdavkov, napríklad: bezplatne rozpisovať faktúry stým, že základnú úroveň rozpísania faktúr stanoví úrad, zverejňovať opatrenia v prípade neplatenia faktúr po náležitom upozornení účastníka, s následným možným prerušením služby alebo odpojením účastníka od siete, informovať účastníka na jeho žiadosť o existujúcich nižších cenách. V prípade, že už sú tieto nástroje všeobecne dostupné je úrad oprávnený zrušiť uložené povinnosti

§ 53 a 54 §
Ustanovenia upravujú režim náhrady nákladov vynaložených na zabezpečenie povinnosti poskytovať univerzálnu službu. Zároveň sa dáva právo úradu vydať všeobecne záväzný právny predpis o rozsahu úhrady čistých nákladov podniku určeného na poskytovanie univerzálnej služby a posudzovaní neprimeraného zaťaženia týchto podnikov.

§ 55 a 56 §
Ustanovenia obsahujú všetky zásady ochrany osobných údajov resp. súkromia v sektore elektronických komunikácií. Ukladanie alebo získanie prístupu k údajom uloženým v koncovom zariadení účastníka alebo užívateľa je možné len s predchádzajúcim súhlasom týchto osôb. Povinnosť sa netýka technického ukladania alebo prístupu výlučne pre potreby zabezpečenia prenosu správy prostredníctvom elektronickej komunikačnej siete, alebo ak je to nevyhnutné pre služby informačnej spoločnosti. Súhlasom je podľa zákona č. 428/2002 Z. z o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov „akýkoľvek slobodne daný výslovný a zrozumiteľný prejav vôle, ktorým dotknutá osoba na základe poskytnutých informácií vedome vyjadruje súhlas so spracúvaním svojich osobných údajov“, (§ 4 ods. 1 písm. j)) .a ďalej „Súhlas sa preukazuje zvukovým alebo zvukovo-obrazovým záznamom alebo čestným vyhlásením toho, kto poskytol osobné údaje do informačného systému, prípadne iným hodnoverným spôsobom.(§ 7 ods. 2 druhá veta) Navrhované úpravy zavádzajú do ochrany osobných údajov, ktoré sa prenášajú, ukladajú alebo inak spracovávajú v súvislosti s poskytovaním verejnej elektronickej komunikačnej služby, nové práva a povinnosti …

§ 57 §
Definujú sa prevádzkové a lokalizačné údaje a precizujú sa znenia v jednotlivých odsekoch v súlade s revidovaným regulačným rámcom. Lokalizačnými údajmi sa okrem iného rozumejú aj údaje spracovávané elektronickou komunikačnou službou (nielen elektronickou komunikačnou sieťou), ktoré udávajú geografickú polohu koncového zariadenia užívateľa verejnej elektronickej komunikačnej služby.

§ 58 §
Navrhované ustanovenia úplne transponujú Smernicu EP a Rady 2006/24/ES o uchovávaní údajov vytvorených alebo spracovaných v súvislosti s poskytovaním verejne dostupných elektronických komunikačných služieb alebo verejných komunikačných sietí a o zmene a doplnení smernice 2002/58/ES, do slovenského právneho poriadku. Ustanovenie zakotvuje rozsah uchovávaných údajov aj dĺžku uchovávania. Ak ide o pripojenie internetu, internetovú elektronickú poštu a telefonovanie cez internet, doba uchovávania určených údajov sa zvyšuje zo 6 mesiacov na 9 mesiacov z dôvodu praktických skúseností oprávnených orgánov štátu.

§ 59 §
Ustanovenie upravuje pravidlá vydávania verejných telefónnych zoznamov, uverejňovania údajov účastníkov v nich a poskytovanie týchto údajov medzi podnikmi. Podnik má povinnosť bezplatne informovať účastníkov o právach súvisiacich s používaním ich osobných údajov vo verejnom telefónnom zozname, ako aj s bezodplatným právom nebyť zaradený do účastníckeho zoznamu, overovať, opravovať alebo odstraňovať údaje v telefónnom zoznam, vrátane povinnosti podniku používať a spracúvať údaje o účastníkoch len na stanovené účely.

§ 60 až 62 §
Zákon podobne ako v doterajšom právnom predpise definuje pravidlá a podmienky poskytovania služieb zobrazenia identifikácie čísla volajúcej stanice a automatické presmerovanie volaní a postup pri identifikácii zlomyseľného volania a pri nevyžiadanej komunikácii. Nahradil sa pojem „zobrazenie identifikácie“ pojmom „prezentácia identifikácie“, ktorý lepšie vystihuje vecnú podstatu toto pojmu. Prezentácia identifikácie zahŕňa okrem pôvodného zobrazenia identifikácie volajúceho aj iné formy prezentácie, napr. zvukom alebo písmom, najmä pre užívateľov so zdravotným postihnutím. Zároveň sa upravujú povinnosti podniku pri prezentácii alebo zamedzení prezentácie identifikácie, napr. prípadoch pracovísk, ktoré riešia osobné krízové situácie alebo linky dôvery, kedy je povinnosť zamedziť prezentáciu identifikácie volajúceho. V súvislosti s nevyžiadanou komunikáciou sa navrhuje, aby príjemca elektronickej pošty mal možnosť jednoducho a bezplatne kedykoľvek odmietnuť také používanie jeho kontaktných informácií v čase ich získavania a pri každej doručenej správe v prípade, že také použitie predtým neodmietol. Navrhuje sa zakázanie zasielania elektronickej pošty, z ktorej nie je známa totožnosť a adresa odosielateľa, na ktorú môže príjemca zaslať žiadosť o skončenie …

§ 63 §
Zákon tak ako v doterajších právnych predpisoch definuje predmet telekomunikačného tajomstva v elektronických komunikáciách, ktoré tvorí obsah prenášaných správ v spojení s údajmi komunikujúcich strán, prevádzkovými a lokalizačnými údajmi a pravidlá zaobchádzania s ním. Definuje povinnosti podnikov voči oprávneným orgánom štátu a rovnaké pravidlá poskytovania údajov tvoriacich predmet telekomunikačného tajomstva bez ohľadu na to, či je to obsah komunikácie alebo uchované prevádzkové a lokalizačné údaje.

§ 64 a 65 §
Zložitosť systémov, technická porucha alebo ľudská chyba, nehody alebo útoky – to všetko môže mať vplyv na fungovanie a dostupnosť fyzických infraštruktúr, ktorými sa poskytujú služby dôležité pre občanov Európskej únie vrátane služieb elektronickej verejnej správy. Vzhľadom na to, že úspešné uplatňovanie adekvátnych bezpečnostných opatrení nie je jednorazová záležitosť, ale nepretržitý proces implementácie, preskúmavania a aktualizácie. V tejto súvislosti je dôležité, aby mal úrad kompetenciu prispievať k zachovaniu integrity a bezpečnosti verejných komunikačných sietí v spolupráci agentúrou ENISA, okrem iného poskytovaním odborných znalostí a poradenstva a podporovaním výmeny najlepšej praxe. V súlade s revíziou regulačného rámca návrh ustanovenia ukladá podniku: prijať primerané technické a organizačné opatrenia na ochranu bezpečnosti svojich sietí a služieb na predchádzanie bezpečnostných incidentov a minimalizáciu vplyvu týchto incidentov na užívateľov a vzájomne prepojené siete, informovať bez zbytočného odkladu úrad o narušení bezpečnosti a integrity sietí, poskytovať mu nevyhnutné informácie na posúdenie prijatých opatrení a spolupracovať s úradom pri vyšetrovaní súvisiacich prípadov. Úrad je povinný predkladať každoročne …

§ 66 až 68 §
Vzhľadom na skutočnosť, že zriaďovanie, prevádzkovanie a poskytovanie verejných elektronických komunikácií je verejným záujmom, majú podniky poskytujúce verejnú sieť pri vykonávaní týchto činností a striktnom dodržaní príslušných ustanovení Ústavy Slovenskej republiky (Čl. 20 ods. 4 – obmedzenie vlastníckeho práva) a Občianskeho zákonníka (§ 151n až 151p – vecné bremeno) oprávnenia a povinnosti k cudzím nehnuteľnostiam. Navrhované ustanovenie ukladá podnikom, ktoré majú oprávnenie k cudzím nehnuteľnostiam a majiteľom vnútorných rozvodov vedení stavieb a priestorov, v ktorých podnik poskytuje verejné elektronické komunikačné služby povinnosť spoločne využívať rozvody vo vnútri budov, aby budovanie novej siete alebo rozšírenie siete bolo spravodlivé, efektívne a šetrné k životnému prostrediu a nezávislé od akejkoľvek povinnosti podniku s významným vplyvom na trhu poskytovať prístup k svojej elektronickej komunikačnej sieti. Lepšie spoločné používanie zariadení môže významne zlepšiť hospodársku súťaž a podnikom znížiť celkové finančné a environmentálne náklady na rozmiestnenie infraštruktúry elektronických komunikácií, najmä nových prístupových sietí. Navrhuje sa doplniť znenie o povinnosť podniku poskytovať úradu, na jeho vyžiadanie aktuálne …

§ 69 až § 72 §
Nové navrhované znenia vymedzuje oblasti, v ktorých môže ministerstvo poskytnúť dotáciu na spolufinancovanie projektov v oblasti výskumu a vývoja, stanovuje podmienky na poskytnutie týchto dotácií vrátane postupov pri žiadostiach o poskytnutie dotácií.

§ 73 §
Ustanovenie upravuje sankčné postihy ako jeden z predpokladov účinného prevenčného pôsobenia v praxi. Všetky sankcie striktne korešpondujú s povinnosťami, ktoré ukladá zákon.

§ 74 §
Znenie upravuje vzťah procesných ustanovení zákona k všeobecnému predpisu o správnom konaní, pod režim ktorého patria všetky rozhodnutia úradu a iné jeho procesné postupy. Výnimkou sú konania taxatívne vymedzené v odseku 2, ktorých rozsah je určený povahou daného konania a úzkou špecifikáciou problematiky, resp. analogických ustanovení nového regulačného rámca, ktoré je potrebné realizovať osobitnými postupmi ustanovenými v návrhu novely zákona. Znenie odseku 3 zabezpečuje zásadu dvojinštančnosti konania.

§ 75 a § 76 §
Navrhované znenie ustanovuje mechanizmus postupu účastníka a úradu pri mimosúdnom riešení sporu s podnikom poskytujúcim elektronické komunikačné siete alebo služby. Navrhované znenie upravuje mechanizmus riešenia sporov medzi podnikmi a stranami členských štátov Európskej únie s podporou orgánu európskych regulátorov.

§ 77 §
Nové navrhované znenie upresňuje postup úradu a lehoty pri riešení sporu medzi podnikmi, ktoré súvisia s plnením povinností podľa tohto zákona. Ustanovenia upravujú riešenie sporov medzi všetkými podnikmi. V porovnaní s doterajšou právnou úpravou sa možnosť úradu riešiť spory rozšírila na všetky spory medzi podnikmi.

§ 78 §
Prechodné ustanovenia v zhode s navrhovaným znením zákona zabezpečujú kontinuitu regulačného prostredia a postupné zavedie prípadných nových prvkov, práv a povinností.

§ 79 §
Ustanovenie obsahuje odkaz na prílohu zákona č. 5, ktorá obsahuje právne záväzné akty Európskej únie transponované do návrhu tohto zákona.

§ 80 §
Zrušovacie ustanovenia zrušujú doterajší zákon o elektronických komunikáciách a ostatné predpisy, ktoré už nie sú v súlade s týmto návrhom zákona.

§ 81 §
Nadobudnutie účinnosti zákona sa navrhuje od 1. októbra 2011 s odkladom účinnosti ustanovení § 42 a 44. Bratislava 1. júna 2011 Iveta Radičová v. r. predsedníčka vlády Slovenskej republiky Ján Figeľ v. r. minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky

čl. I

čl. I bod 1 §
V súvislosti s transpozíciou smernice o znižovaní nákladov sa do definície prístupu dopĺňa prístup k fyzickej infraštruktúre, ktorej definícia sa zavádza do zákona v § 2 odsek 8.

čl. I bod 2 §
§ 2 ods. 7 písmeno e) sa upravuje v nadväznosti na definíciu fyzickej infraštruktúry, ktorá sa zavádza v § 2 odsek 8.

čl. I bod 3 §
Pre potreby transpozície smernice o znižovaní nákladov sa zavádza definícia fyzickej infraštruktúry. Fyzická infraštruktúra je definovaná ako akákoľvek časť siete alebo siete určenej na poskytovanie iných služieb podľa § 67a ods. 1 písm. a), do ktorej je možné umiestniť vedenie alebo telekomunikačné zariadenie. Za fyzickú infraštruktúru sa nepovažujú verejné vodovody a ich časti, káble, ktoré sú súčasťou elektronických komunikačných sietí ani nenasvietené optické vlákna. Definícia pojmu „iné služby“ je uvedená v navrhnutom § 67a odsek 1.

čl. I bod 4 §
Definícia predplatenej služby je potrebná na jej odlíšenie od fakturovaných služieb platených vopred. Napríklad podnik môže mať nastavený fakturačný systém tak, aby účastníkovi boli zasielané faktúry mesačne vopred. Niektoré podniky mali v tomto prípade za to, že ide o predplatené služby. Predplatené služby však treba chápať ako služby, kde sa z vopred zaplatenej finančnej čiastky (kreditu) odrátava suma za služby, ktoré účastník využije.

čl. I bod 5 §
Navrhovaná úprava spresňuje pojem “škodlivé rušenie”, doplnením odkazu na Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 194/2005 Z. z. o elektromagnetickej kompatibilite v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 318/2007 Z. z.

čl. I bod 6 §
Upravuje sa definícia pojmu „podnik“ tak, aby za podnik bolo možné považovať všetky osoby, ktoré si splnili oznamovaciu povinnosť podľa § 15 bez ohľadu na to, či v skutočnosti poskytujú siete alebo služby.

čl. I bod 7 §
Úprava vyplýva zo zmeny definície pojmu „spotrebiteľ“ v zákone č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov. Uvedenou zmenou sa zabezpečuje súlad s definíciou pojmu „koncový užívateľ“ podľa rámcovej smernice.

čl. I bod 8 §
Upravuje sa § 6 ods. 2 zákona tak, aby bolo v rámci organizačnej štruktúry MDVRR SR, možné zriadiť úrad pre verejnú regulovanú službu, ktorý bude vykonávať funkciu príslušného orgánu pre verejnú regulovanú službu podľa rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1104/2011/EÚ zo dňa 25. októbra 2011 o pravidlách prístupu k verejnej regulovanej službe, ktorú poskytuje globálny satelitný navigačný systém zriadený v rámci programu Galileo (Ú. v. EÚ L 287, 4. 11. 2011). Verejná regulovaná služba (ďalej len „VRS“) je podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1285/2013 zo dňa 11. decembra 2013 o zriadení a využívaní európskych systémov satelitnej navigácie, ktorým sa ruší nariadenie Rady (ES) č. 876/2002 a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 683/2008 (Ú. v. EÚ L 347, 20. 12. 2013) definovaná ako služba určená len pre používateľov schválených vládou na účely citlivých aplikácií, ktoré si vyžadujú vysokú mieru nepretržitosti poskytovania služby. VRS využíva odolné a šifrované signály. Podľa článku 2 rozhodnutia Európskeho parlamentu …

čl. I § 6 ods. 2 písm. e) bod 1. §
Úrad pre VRS bude miestom, kde budú užívatelia využívajúci verejnú regulovanú službu na území Slovenskej republiky nahlasovať prípady škodlivého rušenia (zámerného alebo náhodného) frekvenčných signálov, ktoré využíva verejná regulovaná služba. Úradu pre VRS sa budú nahlasovať aj prípady, kedy použitie verejnej regulovanej služby v susedných štátoch bude ovplyvnené škodlivým rušením, ktorého zdroj sa bude nachádzať na území Slovenskej republiky. Úrad pre VRS v spolupráci s ÚREKPS bude zodpovedný za identifikáciu a odstránenie zdroja škodlivého rušenia, ktoré ovplyvňuje VRS.

čl. I § 6 ods. 2 písm. e) bod 2. §
Úrad pre VRS bude rozhodovať o udelení, zmene alebo odňatí práv prístupu užívateľov verejnej regulovanej služby so sídlom na území Slovenskej republiky alebo zriadených na území Slovenskej republiky k verejnej regulovanej službe. Na rozhodovanie sa bude vzťahovať všeobecný právny predpis o správnom konaní. Konaniu o udelení, zmene alebo odňatí prístupu bude predchádzať žiadosť konkrétneho užívateľa o udelenie, zmenu alebo odňatie prístupu. Konanie o odňatí bude môcť úrad pre VRS začať aj z vlastného podnetu a to v prípadoch, kedy zo strany užívateľa dôjde k závažnému porušeniu pravidiel používania verejnej regulovanej služby alebo zaobchádzania so zariadeniami pre verejnú regulovanú službu.

čl. I § 6 ods. 2 písm. e) bod 3. §
Na základe tohto ustanovenia bude úrad pre VRS rozhodovať o udelení, zmene alebo odňatí práv prístupu k verejnej regulovanej službe subjektom so sídlom na území Slovenskej republiky alebo založených na území Slovenskej republiky, ktoré sa zaoberajú výskumom, vývojom, výrobou zariadení a programového vybavenia pre verejnú regulovanú službu a vývozom týchto zariadení a programového vybavenia mimo územia Európskej únie.

čl. I § 6 ods. 2 písm. e) bod 4. §
Úrad pre VRS bude oprávnený združovať užívateľov a ostatné subjekty s právom prístupu k VRS do skupín a spoločenstiev za účelom riadenia bezpečnosti služby.

čl. I § 6 ods. 2 písm. e) bod 5. §
V spolupráci s NBÚ bude úrad pre VRS zabezpečovať adresne a výhradne podľa potrieb distribúciu technických a procesných informácií podliehajúcich režimu utajenia. Tieto informácie bude pre užívateľov VRS a subjekty, ktoré sa zaoberajú výskumom, vývojom, výrobou zariadení a programového vybavenia získavať z európskych agentúr zabezpečujúcich činnosť systému Galileo, resp. poskytovanie VRS.

čl. I § 6 ods. 2 písm. e) bod 6. §
Úrad pre VRS bude oprávnený a povinný kontrolovať dodržiavanie národných aj európskych pravidiel, ktoré sa týkajú prístupu k VRS, jej prevádzky a najmä riadenia rizík. Za týmto účelom úrad pre VRS spolupracuje s NBÚ, ktorý koná na základe svojich kompetencií.

čl. I § 6 ods. 2 písm. e) bod 7. §
V súlade s rozhodnutím predkladá úrad pre VRS v stanovenom režime správy riadiacim a bezpečnostným štruktúram systému Galileo.

čl. I § 6 ods. 2 písm. e) bod 8. §
Úrad pre VRS vydáva formou vyhlášky všetky potrebné pravidlá a predpisy týkajúce sa vnútroštátneho režimu prístupu k VRS, prevádzky VRS a riadenia rizík. Tieto predpisy sú v súlade s rozhodnutím a príslušnými delegovanými aktmi vydanými na základe rozhodnutia.

čl. I bod 9 §
Presnejšie sa vymedzuje dohľad tak, aby bolo zrejmé, že ÚREKPS je orgánom dohľadu len podľa zákona o elektronických komunikáciách.

čl. I bod 10 §
V súvislosti s transpozíciou smernice o znižovaní nákladov sa ÚREKPS dáva nová kompetencia, ktorá spočíva v rozhodovaní sporov súvisiacich s prístupom k existujúcej fyzickej infraštruktúre, s poskytovaním informácií o dostupnosti fyzickej infraštruktúry, s koordináciou výstavby, ako aj s poskytovaním informácií o plánovaných stavbách a s prístupom k fyzickej infraštruktúre v budovách.

čl. I bod 11 §
Upravuje sa znenie § 6 odsek 4 písmeno a) v súvislosti s úpravou definície pojmu „podnik“ v § 5 odsek 1.

čl. I bod 12 §
V súvislosti s transpozíciou smernice o znižovaní nákladov sa v § 8 odsek 1 dopĺňa nové písmeno h), na základe ktorého sa ÚREKPS ukladá, aby pri riešení sporov súvisiacich s prístupom k existujúcej fyzickej infraštruktúre, s poskytovaním informácií o dostupnosti fyzickej infraštruktúry, s koordináciou výstavby, ako aj s poskytovaním informácií o plánovaných stavbách a s prístupom k fyzickej infraštruktúre v budovách spolupracoval s dotknutými orgánmi, ktorými sú Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, Dopravný úrad, stavebné úrady, špeciálne stavebné úrady a okresné úrady v sídle kraja.

čl. I bod 13 §
Vzhľadom na zmenu definície pojmu „koncový užívateľ“ v § 5 odsek 3 zákona sa v § 8 odsek 1 písmeno g) umiestňuje odkaz pod čiarou na slovo spotrebiteľ.

čl. I bod 14 §
Je potrebné odlíšiť konzultácie podľa § 67 od konzultácií podľa § 10 zákona z dôvodu nižšieho počtu dotknutých osôb v konaniach podľa § 67. Zavádza sa taktiež možnosť upraviť podmienky konzultácie podľa § 67 v pravidlách upravujúcich postup ÚREKPS pri konaní takýchto konzultácií.

čl. I bod 15 §
Dlhšia lehota je potrebná vzhľadom na vývoj regulácie, napríklad pre prípady, kedy sa určuje väčší počet podnikov s významným vplyvom na trhu a bol uplatnený väčší počet pripomienok od viacerých subjektov, ako aj pre potreby dodatočnej analýzy informácií predložených podnikmi v rámci konzultácií.

čl. I bod 16 §
Zmena súvisí s úpravou textu v § 5 odsek 3 druhej vete. Spotrebiteľ je v zákone č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov definovaný ako fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania. Je potrebné zabezpečiť, aby ÚREKPS pri regulácii chránil efektívnu hospodársku súťaž aj z pohľadu podnikateľov.

čl. I bod 17 §
Úprava je nevyhnutná na zabránenie duplicitnému predkladaniu pripomienok a na zabezpečenie plynulého regulačného procesu pri všetkých rozhodnutiach ÚREKPS, ktoré podliehajú konzultáciám a pri ktorých zároveň následne prebehne správne konanie. Môže ísť o každé rozhodnutie podľa § 12 alebo o cenovú reguláciu pri prenositeľnosti čísel podľa § 48. Aj doplňujúce rozhodnutie k uloženiu povinnosti regulácie cien významnému podniku sa vydáva ako samostatné rozhodnutie podľa § 12 a konzultuje sa.

čl. I bod 18 §
Identifikačné údaje sa v prípade fyzických osôb dopĺňajú o dátum narodenia. Cieľom je zabezpečiť jednoznačnú identifikáciu fyzickej osoby v prípade podnikania dvoch fyzických osôb so zhodným menom, priezviskom a adresou trvalého bydliska.

čl. I bod 19 a 20 §
Úpravou sa zdôrazňuje skutočnosť, že pre splnenie oznamovacej povinnosti postačuje predložiť registračné číslo, vydané v ktoromkoľvek členskom štáte.

čl. I bod 21 §
Zmena v prvej vete súvisí s úpravou definície pojmu „podnik“ v § 5 odsek 1. Zavádza sa výnimka zo zverejňovania údajov o podnikoch, ktoré splnili oznamovaciu povinnosť s cieľom zabezpečiť ochranu osobných údajov.

čl. I bod 22 §
Ide o legislatívno-technickú zmenu vnútorných odkazov vyvolanú vložením nového odseku v § 73.

čl. I bod 23 §
Upravuje sa možnosť ÚREKPS vymazať z evidencie podnikov podnik, ktorému ÚREKPS právoplatne zakázal poskytovať siete alebo služby, podnik, ktorý zanikol alebo podnik, ktorý o to sám požiada. Takáto zmena je potrebná aj vzhľadom na povinnosti podnikov, ako je napríklad povinnosť evidovaných podnikov predkladať ÚREKPS aj informácie podľa § 40 ods. 3 písm. f) – na analýzu relevantných trhov, ktorá môže byť skreslená práve vzhľadom na neaktívne podniky, od ktorých ÚREKPS vyžaduje potrebné informácie.

čl. I bod 24 §
Navrhovaná úprava § 22 ods. 3 písm. a) požaduje od ÚREKPS posúdenie technickej a ekonomickej realizovateľnosti využitia existujúcich zariadení na jednej strane, ako aj možnosť inštalovania nových zariadení konkurencie na strane druhej. ÚREKPS má rovnako zvážiť realizovateľnosť prístupových produktov vyššej úrovne, ktoré by mohli ovplyvniť ukladaný typ prístupu. ÚREKPS prihliada na stav existujúcich zariadení, ako aj na možnosť použitia nových zariadení z pohľadu konkurencie. Ak napríklad ÚREKPS ukladá nový typ prístupu v porovnaní s existujúcim, mal by zvážiť, aký to bude mať dopad na existujúce zariadenia už v sieti využívané.

čl. I bod 25 §
Upresňuje sa znenie podľa prístupovej smernice.

čl. I bod 26 §
Zdôrazňuje sa povinnosť používať čísla výhradne na základe pridelenia ÚREKPS, podobne ako je to v prípade používania frekvencií (§ 32 ods. 1).

čl. I bod 27 §
Precizujú sa ustanovenia týkajúce sa kontroly plnenia povinností mobilnými operátormi (podnikmi).

čl. I bod 28 §
Odstraňuje sa duplicita s § 32 ods. 9 písm. j).

čl. I bod 29 §
Precizujú sa podmienky prevodu alebo prenájmu práv vyplývajúcich z pridelenia frekvencií.

čl. I bod 30 §
Navrhovaná úprava je potrebná pre spresnenie z procesných dôvodov, aby bolo zrejmé, dokedy môže ÚREKPS konanie prerušiť.

čl. I bod 31 §
Dopĺňa sa banková záruka ako forma peňažnej zábezpeky.

čl. I bod 32 §
Precizujú sa ustanovenia, ktoré ustanovujú proces výberových konaní a aukcií. Ide o zákonné vylúčenie možnosti dopĺňať ponuku počas výberového konania s aukciou inak ako zmenou ceny. V prípade, že ponuka do výberového konania nebude spĺňať všetky predpísané náležitosti, nebude ju po uplynutí lehoty na podávanie ponúk možné dopĺňať ani meniť. Uvedené sa netýka zmeny ceny v rámci elektronickej aukcie.

čl. I bod 33 §
Ide o spresnenie, nakoľko v praxi ide o výzvu na predloženie ponúk do výberového konania, nie o výzvu na výberové konanie.

čl. I bod 34 §
Predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia je potrebné vzhľadom na procesy nasledujúce po vyhlásení výsledkov výberového konania, napríklad vzhľadom na pozvanie úspešných účastníkov na výber frekvenčných blokov a výber samotný, riešenie námietok, prípadnú zmenu poradia, ak sa niektorý účastník vzdá frekvencií v priebehu výberového konania, či situáciu v prípade rovnosti ponúk.

čl. I bod 35 §
Dôvodom zmeny je skutočnosť, že v prípade výberového konania formou elektronickej aukcie neexistuje poradie účastníkov.

čl. I bod 36 §
V súvislosti so zavedením možnosti zabezpečenia účelu výberového konania formou bankovej záruky je potrebné riešiť aj prípad marenia účelu alebo priebehu aukcie v prípade zloženia bankovej záruky.

čl. I bod 37 §
Navrhovaná úprava reaguje na skutočnosť, že nie je dôvod, aby ÚREKPS rušil individuálne povolenia rádioamatérom z dôvodov uvedených v § 34 ods. 3 písm. a) a b).

čl. I bod 38 §
Ak sa držiteľ licencie na rozhlasové analógové pozemské vysielanie (licencia pridelená Radou pre vysielanie a retransmisiu) rozhodne zmeniť prevádzkovateľa (poskytovateľa siete alebo služby, ktorým je držiteľ individuálneho povolenia), ÚREKPS by mal mať možnosť na základe požiadavky držiteľa licencie zrušiť držiteľovi existujúce povolenie aj napriek tomu, že ho sám nechce vrátiť. Situáciu, keď licenciu odníme Rada pre vysielanie a retransmisiu, rieši ustanovenie § 34 ods. 5 písm. e).

čl. I bod 39 §
Dopĺňajú sa podmienky, kedy sa zariadenia, ktoré môžu byť zdrojom elektromagnetického rušenia nesmú prevádzkovať, sprístupňovať na trhu alebo uvádzať na trh.

čl. I bod 40 §
Zavádza sa povinnosť pre osobu, ktorá zostavila pevnú inštaláciu, zabezpečiť súlad pevnej inštalácie so základnými požiadavkami na elektromagnetickú kompatibilitu podľa osobitého predpisu.

čl. I bod 41 §
Rieši potrebu rôznych náležitostí žiadostí, ktoré sa priebežne menia, a ktoré nie sú v kompetencii ÚREKPS, ale vyplývajú napríklad z požiadaviek stanovených v opatreniach vydaných Medzinárodnou telekomunikačnou úniou.

čl. I bod 42 §
Odsek 8 sa navrhuje z dôvodu potreby vymedziť technické a prevádzkové podmienky amatérskej služby, napríklad používanie volacích znakov. Odsekom 9 sa zavádza povinnosť žiadateľa o individuálne povolenie na používanie frekvencií pre amatérsku stanicu byť držiteľom osvedčenia o osobitnej odbornej spôsobilosti operátora amatérskych staníc. Odsekom 10 sa spresňujú podmienky vydania nového osvedčenia v prípade odcudzenia, znehodnotenia osvedčenia alebo zmeny údajov v osvedčení.

čl. I bod 43 §
Precizuje sa ustanovenie definujúce štátny dohľad. Zohľadňuje sa aj potreba prizvať si na výkon dohľadu nezávislého odborníka. Pri výkone štátneho dohľadu sa môžu vyskytnúť činnosti, pri ktorých je potrebná účasť tretej osoby. Prizvaná osoba má pri výkone štátneho dohľadu rovnaké práva a povinnosti ako poverení zamestnanci ÚREKPS. Účasť prizvanej osoby na výkone štátneho dohľadu je iným úkonom vo všeobecnom záujme. Osobitnou povahou dohľadu môže byť napríklad výkon niektorých meraní vykonávaných v štátnom dohľade prístrojmi, ktorých zakúpenie zo strany ÚREKPS by bolo ekonomicky neúnosné. Prizvanou osobou je v takomto prípade subjekt, ktorý takéto prístroje vlastní a má na to vyškolených ľudí, ktorí tieto prístroje vedia kvalifikovane využívať tak, aby boli výsledky vykonaných meraní objektívne a nespochybniteľné. Všeobecne je možné uviesť, že sú to také činnosti, ktoré ÚREKPS pri výkone štátneho dohľadu nie je schopný z objektívnych dôvodov vykonať vlastnými prostriedkami a vlastnými ľudskými zdrojmi. Z tohto dôvodu je potrebné zaviesť inštitút prizvanej osoby rovnako, ako je to ustanovené v § 59 …

čl. I bod 44 §
Cieľom je zabezpečiť, aby boli rovnako kontrolované a rovnako postihované porušenia podmienok pri uvádzaní na trh a pri sprístupňovaní telekomunikačných zariadení a zariadení, ktoré môžu byť zdrojom elektromagnetického rušenia v zmysle nariadenia vlády SR č. 194/2005 Z. z. o elektromagnetickej kompatibilite v znení nariadenia vlády SR č. 318/2007 Z. z. Navrhovanou úpravou sa docieli jednotný postup pri kontrole a ukladaní sankcií za porušenie podmienok pre všetky zariadenia, na ktoré sa vzťahuje navrhovaná zmena § 38 ods. 2 písm. b) zákona o elektronických komunikáciách v spojení s navrhovanou zmenou § 36 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách.

čl. I bod 45 §
Písmeno c) sa vypúšťa vzhľadom na to, že v praxi je možné toto písmeno zaradiť pod iný spôsob výkonu dohľadu, napríklad § 38 ods. 1 písm. a).

čl. I bod 46 §
Písmeno e) bolo spresnené tak, aby bolo zrejmé, že sa jedná o ochranné opatrenia ukladané podľa § 39 zákona o elektronických komunikáciách a nie o iné ochranné opatrenia.

čl. I bod 47 §
Ide o legislatívno-technickú zmenu vnútorných odkazov vyvolanú vložením nového odseku 1.

čl. I bod 48 §
Písmeno d) bolo logicky spresnené, aby mali zamestnanci ÚREKPS povinnosť sa preukázať služobným preukazom len pri fyzickej kontrole.

čl. I bod 49 §
Oprava vnútorného odkazu v dôsledku vloženia nového odseku 1. Dopĺňaný text súčasne odstraňuje problém aplikačnej praxe. Keďže povinnosť poskytnutia informácií je všeobecne upravená v § 40 a zároveň samostatne v § 38 ods. 6, v praxi bol problém získať od podnikov požadované informácie, keďže nebolo zrejmé, či aj počas výkonu kontroly má podnik poskytnúť ÚREKPS informácie podľa § 40 alebo podľa § 38 ods. 6 písm. a).

čl. I bod 50 §
Ide o legislatívno-technickú zmenu vnútorných odkazov vyvolanú vložením nového odseku 1.

čl. I bod 51 §
Rozšírenie povinnosti podniku na základe písomnej a odôvodnenej žiadosti ÚREKPS požadovať aj informácie, ktoré sú potrebné na overovanie plnenia podmienok a povinností podľa akéhokoľvek rozhodnutia vydaného ÚREKPS. Spresnenie § 40 tak, aby bolo zrejmé, že ÚREKPS môže žiadať informácie alebo doklady aj v súvislosti s prijatím podania a sťažnosti, žiadosti o mimosúdne riešenie sporov podľa § 75 alebo v spojitosti s právomocou ÚREKPS podľa § 6 ods. 3 písm. j.

čl. I bod 52 §
Rozširujú sa povinnosti podniku predložiť na základe písomnej a odôvodnenej žiadosti ÚREKPS informácie potrebné na cenovú reguláciu. Rozšírenie tejto povinnosti je potrebné vzhľadom na pôsobnosť ÚREKPS ako národného regulátora a cenového orgánu v oblasti regulácie elektronických komunikácií, zabezpečovania medzinárodných vzťahov v oblasti elektronických komunikácií na úrovni regulačných orgánov a aktívneho podieľania sa ÚREKPS na činnosti Orgánu európskych regulátorov pre elektronické komunikácie, ako aj ochrany záujmov koncových užívateľov s ohľadom na kvalitu a ceny služieb. Rozšírenie povinnosti podniku predložiť na základe písomnej a odôvodnenej žiadosti ÚREKPS informácie na cenovú reguláciu je potrebné pre efektívne určenie metódy kalkulácie cien rozhodnutím ÚREKPS.

čl. I bod 53 §
Návrh rozširuje možnosť podnikov overiť si dôveryhodnosť záujemcu o uzavretie zmluvy.

čl. I bod 54 §
Vypúšťa sa možnosť oznámenia podstatnej zmeny zmluvných podmienok telefonicky, keďže takéto oznámenie nemusí byť preukázateľné, presné a môže byť zneužité na rôzne marketingové ponuky.

čl. I bod 55 §
Spresňuje sa umiestnenie odkazu 37.

čl. I bod 56
Mimoriadna udalosť sa nahrádza krízovou situáciou. Krízová situácia je v zmysle zákona č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov širší pojem, ktorý zahŕňa aj mimoriadnu situáciu. Zavádza sa definícia prednostného volania.

čl. I bod 57 §
Nahrádzajú sa slová „mimoriadnych udalostí“, nakoľko krízová situácia je širší pojem.

čl. I bod 58 §
Úprava má za cieľ jednoznačne previazať písomnú formu na definíciu písomnej formy podľa Občianskeho zákonníka. .

čl. I bod 59 §
Súčasné znenie zákona považuje za účastníka každého koncového užívateľa, ktorý s podnikom uzatvoril zmluvu o poskytovaní verejných služieb, pričom pod pojem koncový užívateľ podľa zákonnej definície spadajú aj užívatelia – poskytovatelia obsahových služieb (vysielatelia televíznych a rozhlasových programových služieb a poskytovatelia retransmisie), ktorým podnik poskytuje elektronické komunikačné služby prenosu obsahovej služby (šírenie rozhlasovej a televíznej programovej služby a retransmitovaných programových služieb). Povinné náležitosti ustanovené v § 44 odsekoch 2 a 3 sú na poskytovanie služieb prenosu obsahových služieb neaplikovateľné z dôvodu špecifického charakteru poskytovaných služieb, pri ktorých podnik s ohľadom na druh poskytovanej služby nemá možnosť zabezpečiť splnenie zákonom požadovaných náležitostí.

čl. I bod 60 §
Zadefinovanie podstatných zmien zmluvných podmienok je dôležité vzhľadom na ich oznamovanie účastníkovi a právo účastníka odstúpiť od zmluvy v prípade, že neakceptuje podstatné zmeny zmluvných podmienok. Absencia definície podstatných zmluvných podmienok vytvára právnu neistotu jednak pre účastníka, ktorý by mal byť informovaný najmä o možnosti odstúpiť od zmluvy pri zmene ceny, pričom by mal vopred poznať spôsob zmeny ceny alebo o závažných dôvodoch na zmenu ceny (Rozsudok Súdneho dvora EÚ C-472/10), a jednak pre podnik, aby bolo zrejmé, že za podstatné zmeny zmluvy je možné považovať iba zmeny zmluvy v neprospech účastníka.

čl. I bod 61 a 62 §
Legislatívno-technická zmena vyvolaná vložením nového odseku.

čl. I bod 63 §
Zmena reflektuje judikatúru Súdneho dvora Európskych spoločenstiev. Podľa rozhodnutí predmetného súdu regulátor musí vypočítať vždy čisté náklady univerzálnej služby a v prípade, ak poskytovanie univerzálnej služby je pre podnik neprimeraným zaťažením, rozhodnúť o výške úhrady čistých nákladov.

čl. I bod 64 §
Cieľom návrhu je odstránenie možnosti rôzneho výkladu súčasného znenia a zosúlaďuje znenie s článkom 9 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES týkajúcej sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách).

čl. I bod 65 §
Navrhuje sa spresnenie znenia s cieľom odstrániť problémy v aplikačnej praxi.

čl. I bod 66 §
Navrhuje sa, aby povinnosť urobiť ochranné opatrenie na rušenom zariadení mal aj užívateľ zariadenia.

čl. I bod 67 §
Navrhované zmeny majú zabezpečiť, aby bol § 67 lepšie aplikovateľný v praxi. Zavádza sa nový mechanizmus konzultácie s dotknutými stranami pre § 67. Taktiež sa navrhuje nový odsek 5, ktorý bližšie špecifikuje dotknutú stranu pre účely konaní podľa § 67.

čl. I bod 68 §

čl. I § 67a §
Zavádzajú sa nové pojmy, ktoré vychádzajú zo smernice o znižovaní nákladov. Pojem „iné služby“ zahŕňa tie typy služieb, ktorých infraštruktúru je možné využiť pri budovaní vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí. Patrí sem výroba, preprava alebo distribúcia plynu, výroba, prenos a distribúcia elektriny, zabezpečovanie verejného osvetlenia, výroba, distribúcia a dodávka tepla, prevádzkovanie verejnej kanalizácie a prevádzka železničnej a cestnej infraštruktúry, prístavov a leteckej infraštruktúry. Pojem „prevádzkovateľ siete“ zahŕňa okrem podnikov v zmysle § 5 odsek 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách aj osoby prevádzkujúce fyzickú infraštruktúru (fyzickou infraštruktúrou je v zmysle návrhu akákoľvek časť siete alebo siete určenej na poskytovanie iných služieb podľa § 67a ods. 1 písm. a), do ktorej je možné umiestniť vedenie alebo telekomunikačné zariadenie, ako aj prvky, ktoré nie sú súčasťou žiadnej siete, ale je možné využiť ich na jej umiestnenie), osoba poverená výstavbou elektronickej komunikačnej siete, siete určenej na poskytovanie iných služieb alebo fyzickej infraštruktúry (pre prípad, kedy výstavbu siete nezabezpečuje priamo jej prevádzkovateľ …

čl. I §67b §
Odsek 1 ukladá povinným osobám (ústredné orgány štátnej správy, miestne orgány štátnej správy, vyššie územné celky a obce) a prevádzkovateľom sietí, aby na základe písomnej žiadosti podniku poskytli základné informácie o dostupnosti existujúcej fyzickej infraštruktúry a informácie o plánovaných alebo prebiehajúcich stavbách, ktorých súčasťou je fyzická infraštruktúra. Na základe týchto informácií bude podnik schopný rozhodnúť sa o ďalšom postupe a spôsobe výstavby vysokorýchlostnej siete. Na základe informácie o dostupnosti existujúcej fyzickej infraštruktúry môže podnik požiadať o podrobnejšie informácie o charaktere tejto fyzickej infraštruktúry. Informácia o plánovaných, resp. prebiehajúcich stavbách poskytne podniku podklady pre rozhodovanie o prípadnej koordinácií stavebných prác s cieľom využiť prebiehajúcu alebo plánovanú výstavbu na umiestnenie vedení alebo zariadení vysokorýchlostných sietí. Podnik je v žiadosti povinný, okrem kontaktných údajov, jednoznačne identifikovať geografickú oblasť, v ktorej plánuje umiestniť vedenia alebo telekomunikačné zariadenia. Povinnosť poskytnúť informácie sa na povinnú osobu vzťahuje iba v prípade, že takéto informácie má k dispozícii. Prevádzkovateľ siete sprístupní takéto informácie za primeraných, nediskriminačných a transparentných …

čl. I §67c §
V odseku 1 sa prevádzkovateľom siete dáva právo, a v prípade stavebných prác úplne alebo čiastočne financovaných z verejných prostriedkov povinnosť, vyhovieť žiadosti zo strany podniku o koordináciu činností spojených s uskutočnením stavby. Cieľom takejto koordinácie je využiť prebiehajúcu výstavbu, najmä výkopové práce, na umiestnenie vedení alebo telekomunikačných zariadení vysokorýchlostnej siete. V odseku 2 sú uvedené prípady, kedy prevádzkovateľ siete nie je povinný vyhovieť žiadosti podniku o koordináciu. Ide o situácie, v ktorých by koordinácia vyvolala vznik dodatočných nákladov, prípadne ak by v dôsledku koordinácie došlo k nedodržaniu termínov stanovených na ukončenie činností spojených s uskutočnením stavby, v dôsledku čoho by mohlo dôjsť k čiastočnému alebo úplnému nepreplateniu prác z prostriedkov Európskej únie. Ďalším prípadom, kedy prevádzkovateľ siete nie je povinný vyhovieť žiadosti o koordináciu je prípad, kedy by v dôsledku koordinácie stratil prevádzkovateľ siete kontrolu nad koordináciou stavby. To sa týka najmä prípadov, kedy rozsah prác a objem nákladov vyvolaný umiestnením vedení alebo telekomunikačných zariadení vysokorýchlostnej siete prevyšuje rozsah …

čl. I §67d §
Odsek 1 stanovuje rozsah informácií o prebiehajúcich alebo plánovaných stavbách, ktoré sú prevádzkovatelia sietí povinní poskytnúť podniku na základe písomnej žiadosti o koordináciu činností spojených s uskutočňovaním stavby. Odseky 2 až 4 ukladajú prevádzkovateľom sietí povinnosť poskytnúť informácie podľa odseku 1 pre rôzne štádiá povoľovacieho konania v závislosti od režimu povoľovania stavieb. Odsek 5 určuje prevádzkovateľom sietí dvojtýždňovú lehotu na poskytnutie informácií a stanovuje náležitosti písomnej žiadosti podniku. Poskytnutie informácií možno odmietnuť len v prípade, ak boli zverejnené elektronicky, alebo ak ich neposkytnutie vyplýva z odseku 7. Podľa odsekov 8 až 10, ak prevádzkovateľ siete neposkytne podniku informácie v lehote dvoch týždňov, je ktorákoľvek zo strán oprávnená predložiť ÚREKPS návrh na riešenie sporu, pričom tento návrh musí, okrem náležitostí podľa správneho poriadku, obsahovať aj náležitosti špecifikované v odseku 9. Dokladom preukazujúcim nedosiahnutie dohody, ktorý musí návrh podľa odseku 9 obsahovať, môže byť napríklad písomné odmietnutie poskytnutia informácií alebo márne uplynutie lehoty na vyjadrenie zo strany prevádzkovateľa siete. ÚREKPS pri riešení …

čl. I §67e §
V odseku 1 sa zavádza povinnosť, aby všetky novopostavené budovy a budovy, ktoré prechádzajú stavebnými úpravami vnútorných rozvodov, na ktorých uskutočnenie je potrebné stavebné povolenie, boli vybavené vysokorýchlostnou fyzickou infraštruktúrou v budove a prístupovým bodom. Cieľom je zabezpečiť, aby sa v takýchto budovách zjednodušilo inštalovanie vysokorýchlostných sietí. Odsek 2 ustanovuje výnimky z povinnosti podľa odseku 1 pre určité druhy stavieb, pri ktorých by uvedené nebolo účelné, alebo by viedlo k neúmerným nákladom.

čl. I § 67f §
Odsek 1 ukladá prevádzkovateľovi siete, ktorý prevádzkuje alebo vlastní prístupový bod, povinnosť umožniť podniku zriadenie siete až po tento prístupový bod. Odsek 2 určuje okolnosti, za ktorých je prevádzkovateľ siete prevádzkujúci fyzickú infraštruktúru v budove alebo jej vlastník povinný umožniť podniku prístup k tejto infraštruktúre za účelom umiestnenia vedení alebo telekomunikačných zariadení vysokorýchlostnej siete. Ide o situácie, kedy by vybudovanie paralelnej fyzickej infraštruktúry nebolo technicky uskutočniteľné, bolo by uskutočniteľné len s neprimeraným obmedzením využívania cudzích nehnuteľností, alebo na jej vybudovanie správca budovy neudelil súhlas do tridsiatich dní odo dňa predloženia žiadosti podnikom. Cieľom tejto úpravy je predchádzať situáciám, kedy by vlastník fyzickej infraštruktúry v budove odmietal poskytnúť podniku prístup k tejto infraštruktúre aj napriek tomu, že podnik nie je z objektívnych dôvodov schopný vybudovať paralelnú fyzickú infraštruktúru v budove. Odsek 3 špecifikuje náležitosti žiadosti o sprístupnenie prístupového bodu, resp. fyzickej infraštruktúry v budove. Podľa odsekov 5 až 7, ak prevádzkovateľ siete prevádzkujúci prístupový bod alebo fyzickú infraštruktúru v budove alebo …

čl. I § 67g §
Zavádza sa povinnosť pre MDVRR SR oznámiť Európskej komisii, ktorý úrad je určený na riešenie sporov podľa § 67a až 67f, ako aj každú zmenu v oznámených údajoch ešte predtým, ako táto zmena nadobudne účinnosť.

čl. I bod 69 §
Zmenšuje sa šírka ochranného pásma. V praxi je nie vždy možné dodržať trojmetrovú šírku ochranného pásma, navyše pôvodná šírka pásma obmedzuje vlastníkov pozemkov najmä v zastavaných územiach.

čl. I bod 70 §
Stanovujú sa spodné hranice sankcií. Horné hranice sankcií sa stanovujú ako percentuálny podiel z dosiahnutého ročného obratu s cieľom dôsledne naplniť princíp materiálnej rovnosti (§ 3 ods. 5 správneho poriadku), nediskriminácie, primeranosti a objektívnosti (§ 11 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách). Podnikom s rozdielnou ekonomickou výkonnosťou by mali byť ukladané pokuty takým spôsobom, aby bol objektívne naplnený preventívny a represívny charakter sankcie s prihliadnutím na vyššie uvedené princípy.

čl. I bod 71 §
Navrhované znenie definuje obrat pre účely navrhovaného § 73 ods. 1, 2 a 3 rovnakým spôsobom, ako je obrat definovaný v § 3 ods. 5 zákona č. 136/2001 o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov pre potreby Protimonopolného úradu Slovenskej republiky.

čl. I bod 72 §
Ide o legislatívno-technickú zmenu vnútorných odkazov vyvolanú vložením nového odseku.

čl. I bod 73 až 75 §
Navrhovaná úprava odstraňuje nedokonalosti ustanovenia § 75 zistené aplikačnou praxou. Navrhovaná úprava definuje ako predmet mimosúdneho riešenia sporov len prípady týkajúce sa správnosti úhrady a kvality služby. Podľa predloženého návrhu sa taktiež upravuje povinnosť účastníka uviesť v podaní poštovú adresu z dôvodu presnejšej identifikácie účastníka, dopĺňa sa procesnoprávna úprava pre prípad neúplného podania a upúšťa sa od písomnej dohody medzi účastníkmi predmetného konania.

čl. I bod 76 §
Dopĺňa sa nová možnosť zastavenia konania popri správnom poriadku. Bez takejto možnosti je rozsah sporov, ktoré by ÚREKPS musel riešiť veľmi široký a mnohokrát by ÚREKPS musel riešiť spor aj nad rámec svojich zákonných kompetencií.

čl. I bod 77 §
Dopĺňa sa prechodné ustanovenie pre prípady konaní, ktoré začali pred účinnosťou novely.

čl. I bod 78 §
Dopĺňa sa zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie o Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/61/EÚ z 15. mája 2014 o opatreniach na zníženie nákladov na zavedenie vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí (Ú. v. EÚ L 155, 23.5.2014)

čl. II
Všeobecné technické požiadavky na navrhovanie stavieb v stavebnom zákone sa dopĺňajú o povinnosť vybaviť každú budovu vysokorýchlostnou fyzickou infraštruktúrou v budove a prístupovým bodom, pričom výnimkou sú budovy uvedené v § 67e zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách.

čl. III
V nadväznosti na navrhovanú úpravu v čl. I bod 9 vyplynula potreba novelizácie príslušných ustanovení zákona o elektronických komunikáciách tak, aby orgánom oprávneným získať údaje potrebné na účely správy daní bol aj správca dane.

čl. V

čl. V bod 1 a 2 §
Slovo „mimosúdne“ sa nahrádza slovom „alternatívne“ z dôvodu nahradenia predchádzajúceho systému riešenia sporov spotrebiteľov systémom alternatívneho riešenia sporov podľa osobitného zákona o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov. Nahradením pojmu mimosúdne slovom alternatívne sa súčasne sleduje zjednotenie terminológie používanej pre osobitný spôsob riešenia sporov v systéme subjektov alternatívneho riešenia sporov.

čl. V bod 3 §
Uvedené ustanovenie vylučuje výsledky alternatívneho riešenia sporov z právomoci Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na preskúmanie rozhodnutí a postupov úradu. Alternatívne riešenie sporov je menej formalizovaný postup smerujúci k urovnaniu sporu medzi spotrebiteľom a predávajúcim. Ide predovšetkým o snahu dospieť k riešeniu spoločne akceptovateľnému tak spotrebiteľom, ako aj predávajúcim, ktoré je založené na zmierlivom vyriešení sporu. Súčasne alternatívne riešenia sporu nie je prekážkou prejednania veci pred súdom. Na základe uvedeného teda nie je dôvod, aby rozhodnutia a postupu úradu v rámci alternatívneho riešenia sporov mohli byť predmetom preskúmania Najvyšším súdom Slovenskej republiky.

čl. V bod 4 §
Návrh zákona zavádza nový pojem, ktorým je alternatívne riešenie sporov. Tento má nahradiť doteraz platný inštitút „mimosúdneho riešenia sporov“, ktorý bol výsledkom transpozície smerníc Európskej únie, vecne príslušných pre oblasť elektronických komunikácií. V danom prípade ide o povahovo rovnaké inštitúty, ktorých cieľom je zmierlivé, mimosúdne riešenie sporov medzi predávajúcimi a spotrebiteľmi. Inštitút mimosúdneho riešenia sporov, ktorý nebol doposiaľ širšie rozvinutý po legislatívnej stránke, sa preto nahrádza alternatívnym riešením sporov, ktoré odkazuje na samostatný zákon prijatý za účelom transpozície Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/11/EÚ z 21. mája 2013 o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov, ktorou sa mení nariadenie (ES) č. 2006/2004 a smernica 2009/22/ES (smernica o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov).

čl. X
(návrh zákona, ktorým sa mení a zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov) Všeobecne k problematike nálezu PL. ÚS 10/2014 a zákona o elektronických komunikáciách Podstata rozhodnutí medzinárodných súdov, ako aj nálezu ústavného súdu vo veciach data retention spochybňuje legitímnosť plošného uchovávania dát o telekomunikačnej prevádzke, hoci aj na legitímne účely, ktorými sú odhaľovanie a vyšetrovanie trestnej činnosti či ochrana bezpečnostných záujmov štátu alebo ústavného zriadenia Slovenskej republiky. Predkladaný návrh zákona preto upúšťa od plošného uchovávania týchto údajov na účely podľa ustanovení, ktoré boli vyhlásené za protiústavné. Tým však nie je dotknuté uchovávanie týchto údajov na iné účely, ktoré už v súčasnosti predpokladá novelizovaný zákon, napríklad na účely fakturácie, prípadne uplatňovania majetkových práv vznikajúcich s poskytovaním telekomunikačných služieb (štandardné spotrebiteľské spory). Rovnako návrh zákona neupúšťa od možnosti poskytovať údaje o telekomunikačnej prevádzke na účely trestného konania alebo na účely plnenia úloh iných orgánov štátu (spravidla bezpečnostných zborov), avšak táto právna úprava doznáva systémových zmien v …

čl. X bod 1 §
Aj s prihliadnutím na nález PL. ÚS 10/2014 sa navrhuje prepracovať platné a účinné znenie zákona upravujúceho požiadavky na ochranu osobných údajov.

čl. X bod 2 a 3 §
Navrhované znenie § 58 ods. 5 až 6 reflektuje na právny názor ústavného súdu, ktorý v náleze konštatoval, že za primeranejší nástroj dosiahnutia sledovaných cieľov možno považovať napríklad tzv. data freezing, ktorý po splnení stanovených podmienok umožňuje sledovať a uchovávať potrebné a vybrané údaje iba u konkrétneho, vopred určeného účastníka komunikácie. Navrhovaným znením sa zúži doterajšia povinnosť podnikov uchovávať plošným spôsobom predmet telekomunikačného tajomstva týkajúcich sa vopred neurčitého okruhu osôb. Podniky tak budú uchovávať prevádzkové údaje, lokalizačné údaje a údaje komunikujúcich strán len vo vzťahu ku konkrétne identifikovanej osobe na základe ingerencie príslušného súdu podľa § 63 ods. 7 až 11 alebo na základe § 116 Trestného poriadku, čím sa zaručí zachovanie zákonnosti a proporcionality zásahu do práv dotknutej osoby.

čl. X bod 4 a 5 §
V navrhovanom znení § 63 ods. 6 až 13 sa ustanovuje účel použitia údajov tvoriacich predmet telekomunikačného tajomstva a právny mechanizmus, ako aj podmienky ich získavania a nakladania s nimi. Podľa navrhovaného znenia je podnik povinný poskytnúť inému orgánu štátu podľa § 55 ods. 6 údaje tvoriace predmet telekomunikačného tajomstva len na účely plnenia jeho úloh v rozsahu podľa osobitného predpisu a len na základe súhlasu príslušného súdu. Navrhovaným znením odseku 7 je vyjadrený subsidiárny charakter sprístupnenia údajov tvoriacich obsah telekomunikačného tajomstva. Podľa tohto ustanovenia je možné súhlas udeliť, len ak nemožno sledovaný účel dosiahnuť inak alebo by bolo jeho dosiahnutie iným spôsobom podstatne sťažené. Takýto postup korešponduje s názorom ústavného súdu uvedeným v jeho náleze. V odseku 8 sú ustanovené obligatórne náležitosti žiadosti o udelenie súhlasu. Z obsahu žiadosti o udelenie súhlasu musí jednoznačne vyplývať odôvodnenosť takéhoto zásahu do práv dotknutej osoby, ako aj jeho subsidiárny charakter. Ak žiadosť o udelenie súhlasu nemá zákonom požadované náležitosti, súd o nej …

čl. X bod 6 až 8 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu v dôsledku novelizačných bodov 1 až 4.

čl. X bod 9
Účelom navrhovaného prechodného ustanovenia je vytvoriť časový priestor pre podniky, aby sa mohli prispôsobiť novej právnej úprave.

čl. XV
(zákon č. 351/2011 Z. z.) Ide o väzbovú zmenu na novonavrhované znenie § 76 ods. 4 a 5 zákona o Policajnom zbore. V tejto súvislosti volí predkladateľ techniku, ktorou preformuluje celý odsek, nakoľko rovnakou technikou bola vykonaná zmena dotknutého ustanovenia aj v tlači 1714, resp. v zákone, ktorým sa na účely Trestného zákona ustanovuje zoznam látok s anabolickým alebo iným hormonálnym účinkom a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ktorý nateraz nebol vyhlásený v Zbierke zákonov SR, resp. k dnešnému dňu nie je známa informácia o jeho podpise prezidentom.

Čl. I

bod 1 §
Legislatívno-technická úprava v súvislosti s navrhovaným bodom 22.

bod 2 §
Dochádza k úprave znenia § 15 ods. 4 a ods. 5 písm. a) v súlade so zmenou označenia odsekov § 73.

bod 3 §
Legislatívno-technická úprava; Opravuje sa nesprávny odkaz pod čiarou č. 21, ktorý odkazuje na ustanovenie § 33 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, na správny odkaz pod čiarou č. 22, ktorý odkazuje na ustanovenie § 66a zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov.

bod 4 §
Novelizácia predmetného ustanovenia reaguje na skutočnosť, že nie všetci držitelia individuálneho povolenia na používanie frekvencií sú podnikmi podľa zákona o elektronických komunikáciách (napr. vodárne, železnice a pod.). Vzhľadom na skutočnosť, že tieto subjekty sú oprávnené získať predmetné individuálne povolenie, je potrebné upraviť názov subjektu z „podnik“ na „držiteľ individuálneho povolenia“. Zároveň sa z pôvodného odseku 13 presunuli povinnosti vzťahujúce sa na prenájom práv do nového odseku 14.

bod 5 §
Nový odsek 14 upravuje osobitne povinnosti držiteľa individuálneho povolenia pri prenájme práv vyplývajúcich z pridelenia frekvencií. Vkladá sa zároveň nový odsek 15, ktorý zavádza kompetenciu úradu, v rámci ktorej úrad na základe oznámenia o uskutočnení prevodu práv z individuálneho povolenia na používanie frekvencií vykoná zmenu držiteľa predmetného povolenia. Táto úprava má za cieľ sprehľadnenie a potrebnú aktualizáciu databázy subjektov, ktoré získali individuálne povolenie prevodom.

bod 6 §
Nahrádza sa pojem „podniku“ pojmom „osobe“, čím sa zosúlaďuje terminológia s ustanovením § 32 ods. 13. Predmetná úprava taktiež dopĺňa odobratie pridelenej frekvencie ako dôvod, pre ktorý nie je možné previesť alebo prenajať práva z individuálneho povolenia na osobu, ktorej bola odobratá pridelená frekvencia. Pri navrhovanej úprave sa vychádza najmä z princípu dodržiavania efektívneho využívania frekvenčného spektra. Súčasne sa odstraňuje rozdielny prístup k subjektom, ktoré v rámci jedného individuálneho povolenia majú pridelený väčší počet frekvencií, oproti subjektom, ktoré v rámci jedného individuálneho povolenia majú pridelenú iba jednu frekvenciu.

bod 7 §
Navrhovanou úpravou ustanovenia § 32 ods. 18 úrad reaguje na potreby pri udeľovaní dočasného individuálneho povolenia na používanie frekvencií v prípadoch, ktoré nemožno predvídať s dostatočným predstihom, ale aj na experimentálne používanie frekvencií, ak požadované frekvencie sú k dispozícii a nedôjde ku škodlivému rušeniu.

bod 8 §
Dopĺňa sa odobratie pridelenej frekvencie ako dôvod oprávňujúci výberovú komisiu vylúčiť z výberového konania účastníka výberového konania. Pri navrhovanej úprave sa vychádza najmä z princípu dodržiavania efektívneho využívania frekvenčného spektra. Predmetnou úpravou sa taktiež odstraňuje rozdielny prístup k subjektom, ktoré v rámci jedného individuálneho povolenia majú pridelený väčší počet frekvencií, oproti subjektom, ktoré v rámci jedného individuálneho povolenia majú pridelenú iba jednu frekvenciu.

bod 9 §
Predmetná úprava ustanovuje právo úradu vyžiadať si od podniku informácie potrebné pre stanovenie výšky jeho obratu. Taktiež umožní úradu získať potrebné informácie od subjektov, ktoré nie sú povinné zverejňovať výkazy potrebné pre výpočet výšky obratu. V uvedených prípadoch úrad vyzve predmetnú osobu na predloženie výkazov potrebných na výpočet obratu, respektíve na predloženie výkazov preukazujúcich pravosť informácií poskytnutých predmetnou osobou. Táto možnosť úradu umožní zrýchlenie procesu ukladania sankcií podľa ustanovenia § 73 zákona o elektronických komunikáciách.

bod 10 §
Dochádza k úprave znenia § 40 ods. 4 zákona o elektronických komunikáciách vzhľadom na doplnenie nového písmena do § 40 ods. 3.

bod 11 §
Dochádza k úprave znenia § 57 ods. 5 zákona o elektronických komunikáciách v súlade s doplnením nového § 75a upravujúceho inštitút mimosúdneho riešenia sporov.

bod 12 §
Cieľom navrhovanej úpravy je precizovať predmetné ustanovenie tak, aby v praxi nedochádzalo k prípadom jeho rozdielneho výkladu. Zdôrazňuje, že doručenie písomného súhlasu zákonného sudcu podniku nie je podmienkou poskytnutia údajov z rozsahu telekomunikačného tajomstva. Podnik poskytujúci verejné siete alebo verejné služby poskytuje údaje, ktoré sú predmetom telekomunikačného tajomstva na základe písomnej žiadosti. Príslušný orgán vyhotovuje žiadosť až po udelení súhlasu zákonného sudcu.

bod 13 §
Podnik poskytujúci verejné siete alebo verejné služby je povinný na výzvu ministra vnútra Slovenskej republiky alebo ministra obrany Slovenskej republiky obmedziť prevádzku verejnej siete alebo verejnej služby. Lehota na uskutočnenie je určená vo výzve a podnik nie je povinný obmedziť prevádzku verejnej siete a verejnej služby bezodkladne, ale v tejto určenej lehote. Cieľom navrhovanej úpravy je tak precizovať predmetné ustanovenie.

bod 14 §
Navrhovaná úprava dopĺňa povinnosti podniku poskytujúceho verejné siete alebo verejné služby, a to strpieť v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutne potrebný čas zabránenie v uskutočnení komunikácie alebo v jej pokračovaní alebo na žiadosť iného oprávneného orgánu zabrániť v uskutočnení takejto komunikácie alebo jej pokračovaniu, ak taká komunikácia predstavuje priame ohrozenie bezpečnosti Slovenskej republiky. Podnik nezodpovedá za škody spôsobené uplatňovaním predmetného ustanovenia.

bod 15 §
Upravuje sa dĺžka lehoty vlastníka nehnuteľnosti na uplatnenie jednorazovej náhrady za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti. Platná jednoročná lehota na uplatnenie nároku vlastníka nehnuteľnosti nie je dostatočná, najmä s ohľadom na prípady, v ktorých si podnik nesplní povinnosť podľa ustanovenia § 66 ods. 3 druhej vety.

bod 16 §
Pre dotknuté podniky sa zavádza povinnosť v prípade územného alebo stavebného konania poskytovať vyjadrenia o existencii trás ich podzemných alebo nadzemných vedení v mieste stavby. Táto povinnosť sa zavádza s ohľadom na povinnosť projektanta stavby podľa ustanovenia § 66 ods. 7 zákona o elektronických komunikáciách.

bod 17 §
Pojem priebeh sa nahrádza pojmom trasa. Pojem priebeh sa v zákone o elektronických komunikáciách terminologicky spája s časovým aspektom. Pojem trasa naopak zosúlaďuje zákon o elektronických komunikáciách s dikciou zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov ako aj s terminológiou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/61/EÚ z 15. mája 2014 o opatreniach na zníženie nákladov na zavedenie vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí.

bod 18 §
Dochádza k úprave znenia § 73 ods. 1 písm. a) v súlade s doplnením odsekov v § 32 a § 73.

bod 19 §
Zavádzajú sa sankcie v súlade s ustanovením čl. 6 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2120 z 25. novembra 2015, ktorým sa ustanovujú opatrenia týkajúce sa prístupu k otvorenému internetu a ktorým sa mení smernica 2002/22/ES o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb a nariadenie (EÚ) č. 531/2012 o roamingu vo verejných mobilných komunikačných sieťach v rámci Únie.

bod 20 §
Dochádza k úprave znenia § 73 ods. 2 písm. a) v súlade s doplnením odsekov v § 73. Zavádza sa taktiež sankcia za porušenie povinností určených v rozhodnutí úradu podľa § 77.

bod 21 §
Nie každá osoba, ktorá môže byť sankcionovaná do určitej výšky vyjadrenej percentuálnym podielom z obratu je podnikom podľa zákona o elektronických komunikáciách. Predmetná úprava z uvedeného dôvodu vypúšťa slovo „podniku“, čím odstraňuje výkladové nejasnosti pri určení sankcionovanej osoby.

bod 22 §
Zavádzajú sa sankcie za neplnenie alebo porušenie povinností vyplývajúcich z ustanovení § 36 ods. 5 a § 38 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách. Navrhovaná úprava reaguje na potrebu rozšíriť dopad sankcií pri nedodržaní povinností aj na právnické osoby, resp. fyzické osoby – podnikateľov, ktoré môžu byť subjektom práv daných povinností

bod 23 §
Slovo „podnikateľ“ sa nahrádza slovami „právnická osoba alebo fyzická osoba – podnikateľ“. Účelom tejto úpravy je terminologicky presne zadefinovať osoby, ktoré dosahujú obrat potrebný pri určovaní výšky sankcie percentuálnym podielom z obratu podľa ustanovenia § 73 ods. 1 až ods. 3 písm. a).

bod 24 §
Za účelom odstránenia výkladových nejasností sa definujú pojmy „predchádzajúce účtovné obdobie“ a „finančná pomoc poskytnutá podnikateľovi“. „Predchádzajúce účtovné obdobie“ sa definuje ako obdobie, za ktoré bola zostavená posledná účtovná závierka a „ finančná pomoc poskytnutá právnickej osobe alebo fyzickej osobe – podnikateľovi“ je na účely tohto zákona každá peňažná pomoc poskytnutá z verejných zdrojov týkajúca sa činnosti vykonávanej právnickou osobou alebo fyzickou osobou - podnikateľom, ktorá sa prejaví v cene jeho tovaru alebo služby. Oba tieto pojmy je potrebné zadefinovať najmä z dôvodu jasného výkladu pri určovaní výšky sankcie. Taktiež sa zavádza právna fikcia pri vyčíslovaní výšky sankcie, ktorej horná hranica je stanovená percentuálnym podielom z obratu. Predmetná úprava reaguje najmä na prípad, ak právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ z objektívnych príčin nedosiahla obrat resp. nemôže mať vyčíslený obrat za predchádzajúce účtovné obdobie a taktiež pre prípad, ak z objektívnych dôvodov nemožno jeho obrat vypočítať, a to ani po výzve úradu podľa navrhovaného ustanovenia § 40 ods. 3 …

bod 25 §
Dochádza k úplnému vylúčeniu uplatňovania zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov na inštitút mimosúdneho riešenia sporov z dôvodu jeho špeciálnej právnej úpravy v navrhovanom ustanovení § 75a zákona o elektronických komunikáciách.

bod 26 §
Navrhované ustanovenie dáva úradu kompetenciu mimosúdne riešiť aj spory, ktoré nie sú pokryté zákonom č. 391/2015 Z. z. o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, teda aj spory, ktoré sa netýkajú iba kvality a ceny služieb podľa zákona o elektronických komunikáciách. Návrh na mimosúdne riešenie sporu môže podať osoba, ktorá nie je spotrebiteľom podľa osobitného predpisu, ale je účastníkom podľa zákona o elektronických komunikáciách. Predmetným ustanovením sa ďalej upravujú náležitosti návrhu na mimosúdne riešenie sporu ako aj následný postup týkajúci sa riešenia návrhu na mimosúdne riešenie sporu.

bod 27 §
Dochádza k doplneniu prechodných ustanovení pre prípady odobratia pridelenej frekvencie, pri ktorých konania začali pred účinnosťou navrhovanej úpravy, a to v súvislosti so zmenami v ustanoveniach § 32 ods. 16 písm. d), § 33 ods. 10 a § 34 ods. 1 písm. e). Predmetné ustanovenia sa vzťahujú iba na prípady odobratia pridelenej frekvencie, pri ktorých konania sa začali po účinnosti navrhovaných zmien. Účelom odseku 2 je zabezpečiť, aby sa nové lehoty na uplatňovanie náhrad podľa § 66 ods. 4 a 5 vzťahovali len na obmedzenia v užívaní nehnuteľnosti, ku ktorým došlo po účinnosti novely zákona o elektronických komunikáciách. Čl. II Navrhuje sa účinnosť zákona od 1. februára 2017. 21. septembra 2016 Robert Fico, v. r. predseda vlády Slovenskej republiky Árpád Érsek, v. r. minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky

čl. VIII
Navrhovaným článkom sa novelizuje zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov v nadväznosti na zosúladenie znenia novely zákona č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh ustanovenia ukladá povinnosti podniku (podnik na účely zákona o elektronických komunikáciách je každá osoba, ktorá poskytuje sieť alebo službu; poskytovanie siete alebo služby v oblasti elektronických komunikácií pre tretiu osobu je podnikaním) na základe príkazu súdu zamedziť prístup k webovému sídlu, na ktorom sa poskytuje hazardná hra, na ktorú nebola udelená licencia.

čl. IX
Na zaistenie účelnej úpravy kybernetickej bezpečnosti v navrhovanom zákone je nevyhnutné upraviť zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov.

čl. IX bod 1 §
Dopĺňa sa ustanovenie o vzájomnej spolupráci a výmene informácií potrebných na zabezpečenie kybernetickej bezpečnosti.

čl. IX bod 2 §
Uvedenou úpravou, ktorá umožní sprístupniť Národnému bezpečnostnému úradu telekomunikačné tajomstvo, sa zaistí systematický zber a následné vyhodnocovanie incidentov, ktoré majú vplyv na kybernetickú bezpečnosť.

čl. X
Dopĺňa sa zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách tak, že sa ustanovuje, že ak Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb pri výkone dohľadu nad dodržiavaním povinností podľa § 65 zistí, že zariadenie nespĺňa technické požiadavky podľa osobitných predpisov, upovedomí o tom orgán, ktorý vykonáva dohľad nad sprístupňovaním zariadenia na trhu.

čl. CXXIX

čl. CXXIX bod 1 až 4 a 7
Navrhovanou zmenou ustanovenia sa upravuje dokladovanie bezúhonnosti konkrétnym postupom pri vyžiadaní výpisu z registra trestov. V prípade cudzincov sa ponecháva samostatný režim dokladovania výpisu z registra trestov alebo obdobného potvrdenia vydaného príslušným orgánom štátu jeho obvyklého pobytu.

čl. CXXIX bod 5, 6 a 8
V navrhovanej úprave sa ruší povinnosť predkladať ako povinnú prílohu výpis z obchodného registra a živnostenského registra v žiadostiach o udelenie licencie a v žiadostiach o poskytnutie dotácie.

čl. I

čl. I bod 1 §
Ustanovuje sa právomoc ministerstva v súvislosti s poskytnutím finančných prostriedkov na úhradu primeranej náhrady čistých priamych nákladov podľa § 34a ods. 8.

čl. I bod 2 §
Ustanovuje sa právomoc úradu v súvislosti s posudzovaním žiadostí podnikov o primeranú náhradu nákladov a jej vyplatením podľa § 34a.

čl. I bod 3 §
Návrh zákona v navrhovanom § 34a ustanovuje právo podniku písomne požiadať o primeranú náhradu čistých priamych nákladov, vyvolaných mimoriadnou zmenou individuálneho povolenia pred riadnym uplynutím jeho platnosti z vlastného podnetu úradu, ktorá je nevyhnutná na dodržanie záväzkov vyplývajúcich z členstva Slovenskej republiky v Európskej únii alebo v medzinárodných organizáciách. Náklady tvoria finančné prostriedky účelne, hospodárne, efektívne a nevyhnutne vynaložené na implementáciu technických riešení ako aj na súvisiacu informačnú kampaň pre koncových užívateľov a na súvisiace splácanie úverov, pôžičiek, iných finančných nástrojov a úrokov z prijatých úverov a pôžičiek alebo iných finančných nástrojov poskytnutých podniku za bežných trhových podmienok. Toto právo uplatňuje podnik prostredníctvom žiadosti, ktorú posudzuje úrad. Pri posudzovaní nákladov uplatnených podnikom úrad obligatórne posúdi účelnosť hospodárnosť, efektívnosť a nevyhnutnosť ich vynaloženia a vydá rozhodnutie. Náklady, ktorých náhradu si môže podnik žiadosťou uplatniť, sú časovo ohraničené momentom ich vzniku a preukázateľného vynaloženia do dňa, ku ktorému má dôjsť k zmene na základe rozhodnutia, ktorým úrad mení individuálne povolenie, v súvislosti …

čl. I bod 4 §
Pre zabezpečenie včasného splnenia povinnosti štátu uvoľniť frekvenčné pásmo 694-790 MHz v zmysle Rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/899 o využívaní frekvenčného pásma 470 – 790 MHz v Únii sa vylučuje možnosť priznať odkladný účinok mimoriadnemu rozhodnutiu úradu o zmene individuálnych povolení v prípade správnej žaloby. Uvedeným ustanovením sa zachovajú účinky právoplatne vydaných rozhodnutí do doby konečného rozhodnutia vo veci, čo je potrebné z dôvodu realizácie nevyhnutých technických opatrení v zmysle vydaného právoplatného rozhodnutia.

čl. I bod 5 §
Prechodné ustanovenie v § 78f ods. 1 ustanovuje režim začatých a neskončených konaní, ktoré sa dokončia podľa doterajších predpisov pričom sa použijú ustanovenia § 74 ods. 4. Odsek 2 upravuje časovú pôsobnosť ustanovenia § 34a tak, že ustanovenie § 34a sa uplatní aj v prípadoch, ak čisté priame náklady podniku vznikli a boli podnikom vynaložené v rámci účtovného obdobia podniku, v ktorom podniku vzniklo právo na primeranú náhradu nákladov podľa § 34a. V odseku 3 sa za účelom zabezpečenia včasného splnenia povinnosti štátu uvoľniť frekvenčné pásmo 694-790 MHz podľa Rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/899 o využívaní frekvenčného pásma 470 – 790 MHz v Únii ustanovuje režim právoplatne pridelenej frekvencie tak, aby zostali zachované práva z nej nadobudnuté a teda bolo umožnené používanie pásma k 1. júlu 2020 aj v prípade ak by súd zrušil mimoriadne rozhodnutie úradu o zmene frekvencie. Možnosť uplatniť si prípadné náhrady škody týmto nie je dotknutá.

čl. IV
Navrhuje sa, aby v čase vyhlásenia mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu v zdravotníctve, počas ktorých sú bezprostredne ohrozené životy a zdravie občanov v súvislosti so šírením pandémie alebo šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby bolo umožnené Úradu verejného zdravotníctva získavať, zhromažďovať, spracovávať a uchovávať údaje podľa § 57 odsekov 1 a 2 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas počas trvania mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu maximálne však do 31. decembra 2020 na účel včasného identifikovania potenciálnych nositeľov nákazy a zabráneniu jej ďalšieho šírenia, a to vďaka monitorovaniu pohybu a kontaktov už identifikovaných nakazených jedincov a nemusieť tak čakať na splnenie si povinností zo strany fyzických osôb a právnických osôb podľa § 51 ods. 1 písm. c) a § 52 ods. 1 písm. m) zákona č. 355/20017 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Toto mimoriadne …

čl. II

čl. II bod 1 §
Aktuálne § 55 ods. 5 zákona o elektronických komunikáciách obsahuje výnimku zo získania súhlasu pre orgán činný v trestnom konaní a iný orgán štátu. Iným orgánom štátu môže byť akýkoľvek orgán štátu, ktorý spĺňa požiadavky podľa § 55 ods. 6 zákona o elektronických komunikáciách: „Iným orgánom štátu na účely tohto zákona je ozbrojený bezpečnostný zbor, ozbrojený zbor a štátny orgán, ktorý v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi plní úlohy na úseku ochrany ústavného zriadenia, obrany štátu, vnútorného poriadku, bezpečnosti štátu a správy daní. Iný orgán štátu na účely plnenia úloh na úseku ochrany ústavného zriadenia, vnútorného poriadku, bezpečnosti štátu, obrany štátu a správy daní môže spracúvať a uchovávať údaje účastníkov získané od podniku podľa tohto zákona.“ Predmetné ustanovenie predstavuje implementáciu derogácie podľa čl. 15 ods. 1 ePrivacy smernice (2002/58/ES), podľa ktorej: „Členské štáty môžu prijať legislatívne opatrenia na obmedzenie rozsahu práv a povinností uvedených v článku 5, článku 6, článku 8 ods. 1, 2, 3 a 4 a článku 9 tejto …

čl. II bod 2 §
Dôvodom na doplnenie zákona o elektronických komunikáciách je podriadenie poskytovania dát mobilných operátorov Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky súhlasu dotknutého užívateľa. A teda štát nebude pristupovať pri tzv. trasovaní pohybu (infikovanej) osoby k údajom o telekomunikačnej prevádzke bez súhlasu dotknutej osoby.

čl. I

čl. I bod 1 a 2 §
Navrhované doplnenia zákona upravujú skutočnosť, že orgány plniace úlohy v súvislosti s ohrozením života a zdravia a prijímajúcimi opatrenia v tejto oblasti sa zaraďujú medzi tzv. iné orgány štátu v kontexte zákona o elektronických komunikáciách a zabezpečuje sa tak povinnosť podnikov poskytujúcich elektronické komunikačné služby poskytovať im súčinnosť a potrebné informácie a údaje za zákonom stanovených podmienok a na vymedzený účel.

čl. I bod 3 §
Spresňuje sa právo podniku spracovávať lokalizačné údaje bez súhlasu účastníka na účely poskytovania informácií účastníkovi vo verejnom záujme, napr. pri zasielaní varovných SMS správ.

čl. I bod 4 §
Ustanovuje sa povinnosť podniku poskytovať na základe žiadosti Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky telefónne čísla účastníkov za účelom, aby Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky mohol prijať zodpovedajúce opatrenie na ochranu osôb pred hroziacim nebezpečenstvom alebo za účelom prijímania opatrení pri ohrození života a zdravia. Ustanovenie umožňuje určitú dodatočnú kontrolu osôb, ktoré sa majú prihlásiť podľa príslušného opatrenia Úradu verejného zdravotníctva pri príchode z tzv. „červenej krajiny“ vydaného v súlade so zákonom č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (v súčasnosti opatrenie zo dňa 9. 6. 2020). Zároveň sa upravuje rozsah údajov, ktoré je podnik oprávnený spracovávať pre splnenie si tejto povinnosti bez súhlasu účastníka.

čl. III (zákon č. 351/2011 Z. z.)

čl. III bod 1 §
Ide o zjednotenie regulácie pri povinnosti podniku, ktorý poskytuje verejné siete alebo verejné služby prijatím bezpečnostných opatrení podľa zákona o kybernetickej bezpečnosti.

čl. III bod 2 §
Na účely „nie dvakrát v tej istej veci“ sa ustanovuje, že priestupky a správne delikty za porušenie bezpečnostných opatrení prejednáva Národný bezpečnostný úrad.