Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 16CoCsp/9/2024 6122496989 31. 01. 2025 JUDr. Ivana Štiftová ECLI:SK:KSBA:2025:6122496989.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Štiftovej a sudcov JUDr. Romana Majerského a Mgr. Daniely Drnákovej v spore žalobcu: Alektum Capital II AG, Gubelstrasse 24, 63 Zug, Švajčiarska konfederácia, IČ: CHE - 496.825.067, zastúpeného: Momentum legal s. r. o., Bazová 6A, Bratislava, IČO: 47 258 586, proti žalovanému: F. B., D.. XX.X.XXXX, N. X, N., o zaplatenie 274,10 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV č. k. B5-70Csp/19/2023-85, zo dňa 30.1.2024, takto rozhodol: I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. II. Žalovanému proti žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol; žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že na Okresný súd Banská Bystrica doručil žalobca návrh na vydanie platobného rozkazu sp. zn. 4Up/1871/2022 s odôvodnením, že medzi spoločnosťou O2 Slovakia, s. r. o., IČO: 35 848 863, a žalovaným boli uzatvorené zmluvy, ktorých predmetom bolo poskytovanie verejných služieb a/alebo predaj telekomunikačného zariadenia pre žalovaného a spolu s tým súvisiacich služieb za podmienok bližšie špecifikovaných v zmluvách. Spoločnosť na základe zmlúv poskytovala žalovanému predmetné služby/zariadenia, za ktoré mu boli vystavené faktúry, ktoré neboli zo strany žalovaného v celkovej výške 274,10 eura do dnešného dňa uhradené. Na základe skutočností uvedených v dôkazoch priložených k návrhu na vydanie platobného rozkazu prišlo k ukončeniu zmluvného vzťahu medzi spoločnosťou O2 Slovakia, s. r. o. a žalovaným. Následne O2 Slovakia, s. r. o. predmetnú pohľadávku vo výške 274,10 eura postúpila na žalobcu. Žalobca vyzval žalovaného prostredníctvom svojho právneho zástupcu na zaplatenie predmetnej pohľadávky s príslušenstvom, ku ktorej uhradeniu však zo strany žalovaného neprišlo. 2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C. s. p.), súd prvej inštancie uviedol, že zmluvné vzťahy založené zmluvami o poskytovaní verejných služieb v znení dodatkov posudzoval ako vzťahy spotrebiteľské. Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci svojej spotrebiteľskej činnosti alebo v rámci inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka). Medzi stranami sporu nebolo sporné, že bola uzatvorená zmluva o poskytovaní verejných služieb (§ 44 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov) medzi spoločnosťou: O2 Slovakia, s. r. o. a žalovaným, ktorej predmetom bolo poskytovanie verejných služieb pre žalovaného.
Spoločnosť O2 Slovakia, s. r. o. na základe zmluvy poskytovala žalovanému služby, za ktoré mu boli vystavené faktúry, vo výške celkom 274,10 eura, ktoré však neboli žalovaným uhradené. 3. Súd prvej inštancie zaoberajúc sa v prvom rade aktívnou legitimáciou žalobcu skúmal, či boli splnené podmienky na postúpenie (zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách nad rámec pravidiel cesie v Občianskom zákonníku sprísňuje pravidlá pri postúpení pohľadávok); pre platné postúpenie pohľadávky platia predpoklady podľa § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z. v znení neskorších predpisov, ktorých splnenie v spore preukazuje žalobca, ktorého zaťažuje povinnosť preukázať, že je vo veci aktívne vecne legitimovaným subjektom, ktorý platne nadobudol pohľadávku od pôvodného veriteľa žalovaného - O2 Slovakia, s. r. o.. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z. v znení neskorších predpisov, je iba pohľadávka, ktorá je splatná, a to až po predchádzajúcej písomnej výzve podniku na plnenie potom, čo bol účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, kedy môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Opísané predpoklady sú zákonnými predpokladmi pre platné postúpenie pohľadávky a musia byť kumulatívne splnené v čase postúpenia pohľadávky. Tieto podmienky postúpenia stanovuje priamo zákon č. 351/2011 Z. z. v znení neskorších predpisov, pri porušení ktorých je právny úkon postúpenia pohľadávky podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný. 4. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca v odôvodnení napadnutého rozsudku opísanými listinnými dôkazmi nepreukázal splnenie podmienok § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z. v znení neskorších predpisov pre platné postúpenie pohľadávky, t. j. žalobca nepreukázal existenciu písomnej kvalifikovanej výzvy pre žalovaného a nepredložil súdu prvej inštancie dôkaz preukazujúci jej odoslanie na poštovú prepravu žalovanému na adresu trvalého pobytu tak, aby sa predmetná výzva mohla dostať do dispozičnej sféry žalovaného (právny predchodca žalobcu by si týmto splnil povinnosť vyplývajúcu mu z citovaného ustanovenia, došlo by k postúpeniu žalovanej pohľadávky na žalobcu a žalobca by po splnení zákonom uvedenej povinnosti nadobudol žalovanú pohľadávku, v dôsledku čoho by bol oprávnený na podanie predmetnej žaloby). 5. Žalobca v žalobe okrem iného aj uviedol, že vyzval žalovaného prostredníctvom svojho právneho zástupcu na zaplatenie predmetnej pohľadávky s príslušenstvom, ale doklad o tom, že Allektum Capital II AG (žalobca) výzvu a oznam o postúpení pohľadávky adresované žalovanému žalovaný prevzal, resp. doklad o tom, že sa takáto výzva dostala do dispozície žalovaného, súdu nepredložil a teda s poukazom na uvedené, mal súd prvej inštancie za to, že žalobca v konaní nepreukázal splnenie podmienok podľa § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z. v znení neskorších predpisov pre platné postúpenie predmetnej pohľadávky; v tomto konaní žalobca nepreukázal, že práve spoločnosť O2 Slovakia, s. r. o., písomne vyzvala žalovaného v súlade s § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z., nepreukázal doručenie písomnej výzvy pre žalovaného, prípadne jej odoslanie na poštovú prepravu. Dňa 25.1.2024 podaním na výzvu súdu prvej inštancie právny zástupca žalobcu doručil Oznámenie o postúpení pohľadávok zo dňa 28.12.2021 k referenčnému číslu 84238445 s tým, že zmluvou o postúpení pohľadávok číslo 5299 zo dňa 23.11.2021 bola postúpená na žalobcu celková výška pohľadávky 274,10 eura. Ako doklad o tom, že predmetné oznámenie bolo spoločnosťou O2 Slovakia s. r. o. doručované žalovanému predložil doklad, z ktorého vyplýva, že bolo doručované 28.12.2021 oznámenie o postúpení sumy 1.287,80 eura (čo je v rozpore s obsahom oznámenia o postúpení pohľadávky) a predložil súdu výzvu zo dňa 4.11.2021 na úhradu dlžnej sumy 319,10 eura a pripojil doručenku do vlastných rúk s dátumom podania 12.11.2021 adresovanú žalovanému na nesprávnu adresu: N. XX, N. (adresa pobytu žalovaného podľa žaloby, ako aj adresy v liste a registra obyvateľov je N. X, N.). Na uvedenom základe súd prvej inštancie uzavrel, že pokiaľ nebolo preukázané v súlade s § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, už opísané doručovanie žalovanému, je postúpenie pohľadávky zo spoločnosti O2 Slovakia s. r. o. na inú spoločnosť neplatné. Písomná výzva podniku adresovaná a doručovaná účastníkovi (dlžníkovi) je prvým predpokladom pre cesiu pohľadávky podniku, alebo jej časti na inú osobu. 6. Zdôraznil, že podmienky postúpenia pohľadávky stanovuje priamo zákon č. 351/2011 Z. z. v znení neskorších predpisov, pri porušení ktorých právny úkon postúpenia pohľadávky porušuje zákon, a je preto podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný. Žalobca v konaní nepreukázal splnenie podmienok § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z. v znení neskorších predpisov, pre platné postúpenie pohľadávky, pričom bolo jeho povinnosťou preukázať existenciu písomnej kvalifikovanej výzvy pre žalovaného a jej doručenie, resp. jej odoslanie na poštovú prepravu žalovanému, t. j.
skutočnosť, že sa predmetná výzva mohla dostať do jeho dispozičnej sféry. Pokiaľ nebola preukázaná existencia výzvy v súlade s § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov a jej súčasné doručovanie žalovanému, je postúpenie pohľadávky na inú spoločnosť neplatné. Ak teda žalobca nepreukázal, že si jeho právny predchodca splnil povinnosť vyplývajúcu mu z citovaného ustanovenia, nedošlo k platnému postúpeniu žalovanej pohľadávky na žalobcu a tento nedostatok znamená absenciu aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v súdnom spore. Vzhľadom na uvedené, žalobca Alektum Capital II AG nenadobudol žalovanú pohľadávku, v dôsledku čoho nebol oprávnený na podanie predmetnej žaloby. Na základe uvedeného a listinných dôkazov založených v súdnom spise, súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že je vo veci aktívne vecne legitimovaným subjektom, ktorý platne nadobudol predmetnú pohľadávku od pôvodného veriteľa žalovaného - spoločnosť O2 Slovakia, s. r. o., preto žalobu pre absenciu vecnej legitimácie na strane žalobcu v celom rozsahu podľa § 39, § 52 ods. 1, § 524 ods. 1, ods. 2, § 52 ods. 3, ods. 4, § 53 ods. 1, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., § 43 ods. 1 písm. a), b), § 43 ods. 13, § 44 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, zamietol. 7. Nakoľko súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhoduje o nároku na náhradu trov konania, pričom prizná nárok na náhradu trov konania strane v spore úspešnej, pre toto rozhodovanie je nevyhnutné primárne ustáliť, aké výdavky v priebehu konania v spore úspešnej strane vznikli, teda v akej výške vynaložila výdavky, pričom tieto výdavky strana musí aj reálne zaplatiť (napr. súdny poplatok, hotové výdavky), aby bolo možné vôbec uvažovať o existencii trov konania na konkrétnej procesnej strane, ktoré je povinná neúspešná strana nahradiť. Prvotne je teda potrebné, aby určité výdavky strana zaplatila (v zmysle § 252 C. s. p. každý platí výdavky, ktoré mu v konaní vzniknú) a následne, pokiaľ bude táto strana v spore úspešná, vzniká jej nárok na náhradu týchto ňou platených výdavkov (nepochybne za podmienok podľa § 151 C. s. p., t. j. preukázania odôvodnenosti a účelnosti), o ktorej náhrade súd rozhoduje v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. V prejednávanej veci súd prvej inštancie o náhrade trov konania rozhodol podľa C. s. p. a žalovanému, ktorého čistý pomer úspechu vo veci bol 100 %, nepriznal nárok na náhradu trov konania ako plne úspešnej strane, nakoľko mu trovy v súvislosti s týmto konaním nevznikli. 8. Proti rozsudku podal žalobca odvolanie z dôvodov podľa § 365 písm. b), písm. e), písm. f) a písm. h) C. s. p. domáhajúc sa jeho zrušenia alternatívne zmeny. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jeho odvolania (§ 393 ods. 2 C. s. p.) bola námietka, že súd prvej inštancie v odseku 33 odôvodnenia napadnutého rozsudku spochybňuje doručenie Oznámenia o prevzatí právneho zastúpenia a výzvy na úhradu dlhu zo dňa 26.8.2022 (ďalej len „predžalobná výzva“). Predžalobná výzva bola žalovanému odosielaná právnym zástupcom žalobcu spolu s plnomocenstvom zo dňa 21.2.2022. Vo vzťahu k doručeniu predžalobnej výzvy boli do súdneho registra Okresného súdu Banská Bystrica pod č. 1OpP/31/2022 doložené podacie hárky s uvedením mien jednotlivých dlžníkov, medzi ktorými sa nachádza aj žalovaný, a ktoré preukazujú odoslanie predžalobnej výzvy. Nakoľko by mali mať civilné súdy k tomuto registru prístup, resp. ak ho nemajú, mali by si ho vyžiadať, duplicitne nedoložil podacie hárky priamo do príloh návrhu na vydanie platobného rozkazu zo dňa 28.11.2022 (ďalej len „návrh“), ale len do uvedeného registra. Žalobca na skutočnosť, že niektoré listiny sú uvedené v registri priamo odkazoval aj v návrhu a to v časti na to určenej. Súd prvej inštancie nevykonal žalobcom navrhnutý dôkaz napriek tomu, že tento podací hárok má relevantnú súvislosť s predmetom konania, pričom preukazuje odoslanie predžalobnej výzvy, na základe čoho disponuje vypovedacou potenciou. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25.3.2021, sp. zn. 4 Cdo 10/2020, týkajúce sa práve povinnosti súdu vykonať dôkazy, pokiaľ súvisia s predmetom konania a pokiaľ majú výpovednú hodnotu. Na základe vyššie uvedeného tak došlo k naplneniu odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. e) C. s. p., keďže súd prvej inštancie nevykonal navrhovaný dôkaz. Taktiež v zmysle nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 332/09, zo dňa 26.1.2012 nevykonanie navrhovaného dôkazu, ktorý by mohol mať vplyv na posúdenie skutkového stavu, ktorý z doteraz vykonaných dôkazov nemožno bezpečne ustáliť, možno kvalifikovať ako porušenie práva na spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Každý účastník konania disponuje procesným právom navrhovať v konaní dôkazy. Nevykonaním navrhovaného dôkazu, konkrétne podacieho hárku k predžalobnej výzve došlo k nesprávnemu procesnému postupu tunajšieho súdu a zároveň k porušeniu žalobcovho práva na spravodlivý súdny proces, čím bol naplnený aj odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1
písm. b) C. s. p.. Napriek uvedenému, predložil podací hárok zo dňa 30.8.2022, na ktorom sa nachádzajú okrem iného aj osobné údaje žalovaného spolu s potvrdením prijatia zoznamu zásielok. 9. Namietal, že súd prvej inštancie z priložených dôkazov nemal preukázané splnenie podmienky uvedenej v § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách vo vzťahu k výzve na úhradu adresovanej žalovanému, a tak došlo k neplatnému postúpeniu pohľadávky z O2 Slovakia s. r. o. na žalobcu, čím sa žalobca nemal stať aktívne legitimovaným subjektom v spore. Upriamil pozornosť odvolacieho súdu na tú skutočnosť, že § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z., konkrétne veta prvá, obsahuje viacero podmienok, ktoré musia byť kumulatívne splnené, aby došlo k platnému postúpeniu pohľadávky z podniku na tretiu osobu. Prvou z nich je existencia písomnej výzvy podniku, ktorej obsahom má byť vyzvanie žalovaného na úhradu dlžného peňažného záväzku. Ďalšou podmienkou je preukázanie toho, že výzva sa dostala do dispozičnej sféry žalovaného, pričom v prípade doručovania obyčajnou zásielkou postačuje aj preukázanie fikcie doručenia. Treťou podmienkou platného postúpenia pohľadávky podľa tohto ustanovenia je nutnosť uplynutia nepretržitej doby 90 dní, v rámci ktorej je žalovaný v omeškaní s plnením jeho peňažnej pohľadávky voči podniku. Súd prvej inštancie výzvou zo dňa 18.1.2024 vyzval žalobcu na doloženie výzvy predpokladanej uvedeným ustanovením aj s požiadavkou preukázania jej doručenia žalovanému. Na to žalobca vyjadrením k výzve súdu zo dňa 25.1.2024 zaslal požadovanú výzvu spolu s vrátenou obálkou, ktorej obsahom je uvedená výzva na úhradu zo 4.11.2021. Práve výzva na úhradu zo 4.11.2021 je výzvou, ktorú uvádza § 43 ods. 11 zákona č. 351/2011 Z. z., nie dôkaz s názvom „Odstúpenie od zmluvy zo dňa 31.10.2020“, ako predpokladal súd prvej inštancie v odseku 34 odôvodnenia napadnutého rozsudku. Doložením výzvy na úhradu bolo jasne preukázané, že na možnosť postúpenia pohľadávky v zmysle § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z. bol žalovaný upozornený a zároveň na úhradu dlžnej sumy vyzvaný. Taktiež bolo jasne preukázané aj doručovanie tejto výzvy žalovanému, pričom z dôvodu „adresát neznámy“ sa ju žalovanému nepodarilo doručiť. Žalobca v nadväznosti na uvedené odmieta záver súdu prvej inštancie, ktorým v odseku 34 odôvodnenia napadnutého rozsudku tvrdí, že uvedené nebolo preukázané žiadnym listinným dôkazom. Žalobca tak poukazuje na záver, že požiadavka existencie výzvy na úhradu a zároveň jej doručovania žalovanému (v tomto prípade neúspešného) bola splnená. Zohľadňujúc uvedené, súd prvej inštancie po vykonaní dôkazov, t. j. výzvy na úhradu dlhu zo 4.11.2021 ako aj odstúpenia od zmluvy z 31.10.2020, tieto dôkazy nesprávne vyhodnotil v dôsledku čoho nepriznal žalobcovi aktívnu vecnú legitimáciu. Žalobca vo vyjadrení k výzve súdu z 25.1.2024 jasne poukázal na to, aký význam v tomto konaní zohráva výzva na úhradu zo 4.11.2021, no napriek tomu súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, na čo poukazuje odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) C. s. p.. 10. Vo vzťahu k 90 - dňovej lehote nesúhlasil s právnym posúdením súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého má táto lehota začať plynúť až dňom nasledujúcim po dni odoslania výzvy na úhradu žalovanému. Naopak, zastával názor, že táto lehota začína plynúť už od momentu omeškania žalovaného s plnením peňažného dlhu voči O2 Slovakia, s. r. o.. Poukázal na § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Bol názoru, že skutočnosť, že žalovaný si svoj dlh nesplnil do dňa splatnosti jednotlivých faktúr je dôsledkom toho, že dlh si nesplnil včas. Dostal sa teda do omeškania ako uvádza § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z., ktoré dokonca presiahlo lehotu 90 dní. Túto preukazuje tým, že splatnosť poslednej vystavenej a neuhradenej faktúry č. 1420602481 nastala 13.1.2021. Výzva na úhradu bola žalovanému odoslaná 12.11.2021, pričom sa O2 Slovakia vrátila späť z dôvodu nemožnosti doručenia. Následne v dôsledku omeškania žalovaného, ktorý bol počas doby 90 dní zároveň vyzvaný na úhradu, došlo k postúpeniu pohľadávky Zmluvou a postúpení pohľadávok č. 5299 zo dňa 23.11.2021. Skutočnosť, že predmetom postúpenia bola aj pohľadávka voči žalovanému preukazuje prílohou č. 1 k zmluve. Ak by bola úmyslom zákonodarcu interpretácia § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z. taká, že dlžník musí byť v omeškaní 90 dní po odoslaní výzvy na úhradu, bolo by to v znení ustanovenia explicitne uvedené. Preto výklad súdu prvej inštancie považuje za účelový. Zároveň interpretácia súdu prvej inštancie by znamenala porušenie jedného zo základných inštitútov súkromného práva; má týmto na mysli právo veriteľa na uplatnenie si jeho pohľadávky na vecne a miestne príslušnom súde až do uplynutia premlčacej lehoty podľa § 101 Občianskeho zákonníka. Ak by skutočne bolo potrebné, aby bol dlžník v 90-dňovom omeškaní od doručenia výzvy na úhradu a O2 Slovakia by dlžníka vyzvala na úhradu až po 2 rokoch a 9 mesiacoch odo dňa splatnosti pohľadávky a následne by pohľadávku postúpila na žalobcu (ide tu o zákonné právo veriteľa postúpiť svoju pohľadávku na tretiu osobu v zmysle § 524 Občianskeho zákonníka), žalobca by si ju už nemohol uplatniť na súde, keďže za dodržania 90 dňovej lehoty po doručení výzvy na úhradu žalovanému by uplynula 3-ročná premlčacia lehota. Dochádzalo by tak ku skráteniu premlčacej lehoty veriteľovho práva. Bolo by v rozpore s princípom právnej istoty
ako základného princípu právneho štátu, ak by došlo k výkladu tohto ustanovenia tak, že má uvedená lehota začať plynúť od odoslania výzvy. Zároveň by tak došlo aj k porušeniu žalobcovho práva na súdnu ochranu, ktoré zaručuje čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Súd prvej inštancie tak v rozsudku vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, kedy nesprávne interpretoval právnu normu obsiahnutú v § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z., resp. časť tejto právnej normy. Odkazujúc na vyššie uvedené je názoru, že podmienky platného postúpenia pohľadávky v zmysle § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z. sú splnené, na základe čoho je aktívne vecne legitimovaným subjektom v tomto spore. Zo strany súdu prvej inštancie tak došlo k naplneniu odvolacieho dôvodu uvedeného v § 365 ods. 1 písm. h) C. s. p., v zmysle čoho napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 11. Pokiaľ súd prvej inštancie vo vzťahu k Oznámeniu o postúpení pohľadávky z 28.12.2021 a k dokumentu preukazujúcemu jeho odoslanie žalovanému poukázal na nezhodu s dlžnými sumami, k tomuto uviedol, že O2 Slovakia s. r. o. v oznámení o postúpení pohľadávky uviedla celkovú výšku pohľadávky, ktorá ku dňu jej postúpenia predstavovala 274,10 eura a zároveň oboznámila žalovaného s tým, že uvedenú sumu je povinný uhradiť. V dokumente preukazujúcom odoslanie oznámenia o postúpení pohľadávky, t. j. screenu z interného systému O2 Slovakia sa javí, že suma ku dňu odoslania oznámenia o postúpení pohľadávky bola vo výške 1.287,80 eura, avšak v dôsledku posunutia jednotlivých stĺpcov v danom screene došlo k ich prekrytiu, čím sa pred skutočnú sumu 287,80 eura dostalo číslo „1“ vzťahujúce sa k predchádzajúcemu stĺpcu. Práve touto technickou chybou sa javí byť suma uvedená v screene podstatne vyššou než suma, ktorá je uvedená v oznámení o postúpení pohľadávky. Z dôvodu tejto chyby predložil opravený dokument spolu s vyznačením, v ktorej časti došlo k prekrytiu stĺpca. Napriek tejto technickej chybe sú však sumy rozdielne, čo je dôsledkom toho, že O2 Slovakia si pred postúpením jednotlivých pohľadávok odpočítala z dlžných súm svoje náklady vynaložené na ich vymáhanie. Žalobcovi tak boli postúpené výlučne sumy za neuhradené faktúry. 12. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov, ďalej len „C. s. p.“), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario C. s. p., keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem; dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, preto ho v súlade s § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 31.1.2025 (§ 219 ods. 3 C. s. p.). 13. Podľa § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách“) ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka. 14. Vo vzťahu k podstatným tvrdeniam žalobcu v odvolaní, s ktorými sa odvolací súd musí v odôvodnení vysporiadať (§ 387 ods. 3 C. s. p.) hodno podotknúť, že ide v celom rozsahu o nedôvodnú argumentáciu a to s poukazom na správne vyhodnotenie skutkových a právnych okolností vedúcich k zamietnutiu žaloby. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ako aj na posúdenie relevantnosti tvrdení žalobcu na podporu podanej žaloby a žalovaného na jeho obranu. Zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 191 ods. 1 C. s. p. súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe vyvodil aj správny právny záver o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. 15. Na margo námietky žalobcu, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, čo zakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) C. s. p., keď doložením výzvy zo dňa 4.11.2021 bolo preukázané, že na možnosť postúpenia pohľadávky v zmysle § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z. bol žalovaný upozornený a zároveň na úhradu dlžnej sumy vyzvaný, pričom z dôvodu „adresát neznámy“ sa ju žalovanému nepodarilo doručiť a požiadavka existencie výzvy na úhradu a zároveň jej doručovania žalovanému (v tomto prípade neúspešného) bola
splnená a súd prvej inštancie za výzvu podľa § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách nesprávne považoval dôkaz s názvom „Odstúpenie od zmluvy zo dňa 31.10.2020“, odvolací súd uvádza, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie z listinných dôkazov predložených žalobcom nemal preukázané splnenie podmienky podľa § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, keď nemal preukázanú existenciu písomnej kvalifikovanej výzvy pre žalovaného, nakoľko žalobca nepredložil dôkaz preukazujúci jej odoslanie na poštovú prepravu na adresu trvalého pobytu žalovaného tak, aby sa predmetná výzva mohla dostať do dispozičnej sféry žalovaného. Zo skutkových zistení súdu prvej inštancie rezultuje (odsek 34), že žalobca predložil výzvu na úhradu zo dňa 4.11.2021 a pripojil doručenku s dátumom odoslania 12.11.2021, avšak táto bola adresovaná žalovanému na nesprávnu adresu a to N. XX, N., hoci adresa pobytu žalovaného podľa žaloby, ako aj adresy uvedenej v predmetnom liste a tiež podľa registra obyvateľov je N. X, N.. Z uvedeného je zrejmé, že námietka žalobcu je zjavne neopodstatnená, keďže žalobca nepreukázal, že výzva zo 4.11.2021 bola žalovanému riadne doručená. Tvrdenie žalobcu, že súd prvej inštancie za výzvu podľa § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách nesprávne považoval dôkaz s názvom „Odstúpenie od zmluvy zo dňa 31.10.2020“ z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva. 17. K námietke žalobcu, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu a to dôkaz podacím hárkom preukazujúcim doručenie predžalobnej výzvy, čo možno podradiť pod odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) C. s. p. odvolací súd predovšetkým pripomína, že súdna prax je jednotná v názore, že k procesným právam strany sporu nepatrí, aby bol súdom vykonaný každý ňou navrhnutý dôkaz alebo dôkaz, o ktorom sa procesná strana subjektívne domnieva, že by mal byť súdom vykonaný. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje i právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Nevykonanie určitého dôkazu môže mať za následok len neúplnosť skutkových zistení vedúcich príp. k vydaniu nesprávneho rozhodnutia. Odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. e) C. s. p., preto odvolateľ môže namietať, že skutkový stav veci, na základe ktorého súd prvej inštancie rozhodol, bol zistený neúplne, pretože nebol vykonaný navrhnutý dôkaz potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností. Ide teda o situácie, kedy strana uvedie skutočnosti a dôkazy, ktoré môžu mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej, avšak súd prvej inštancie na ne vôbec neprihliadne alebo ich nevykoná bez toho, aby vysvetlil prečo. Pri úvahe, či je tento odvolací dôvod daný, odvolací súd musí (v medziach odvolacej argumentácie) zvážiť, nakoľko je navrhnutý a opomenutý dôkaz pre zistenie rozhodných skutočností relevantný. Za istých okolností môže nevykonanie navrhnutého dôkazu naplniť aj odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) C. s. p.. Žalobca síce odvolaním uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 2 písm. e) a písm. b) C. s. p., avšak v podanom odvolaní nijako nekonkretizoval, aký vplyv malo mať nevykonanie ním navrhnutého a nevykonaného dôkazu (podacím hárkom preukazujúcim doručenie predžalobnej výzvy) na výrokovú správnosť napadnutého rozsudku, resp. na zistenie skutočností rozhodujúcich pre meritórne rozhodnutie a to vo vzťahu k dôvodom, pre ktoré súd prvej inštancie žalobu zamietol. Odvolací súd preto konštatuje, že k naplneniu odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b) a písm. e) C. s. p. nedošlo. 18. A keďže žalobca v podanom odvolaní neuviedol žiadne ďalšie relevantné skutočnosti, ktorými by preukázal nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, odvolací súd ostatné tvrdenia uvádzané v odvolaní nepovažoval za podstatné, t. j. také, ktoré by svojou relevanciou aj v prípade preukázania boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku; odvolacie námietky žalobcu preto odvolací súd vyhodnotil v ich súhrne ako právne irelevantné a také, ktoré z povahy veci nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. S poukazom na správne vyhodnotenie skutkových a právnych okolností vedúcich k zamietnutiu žaloby, odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vo výroku vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil. 19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a § 262 ods. 1 C. s. p. podľa ktorého inak úspešnému žalovanému, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže mu žiadne preukázané trovy v odvolacom konaní nevznikli (pozri R 72/2018). 20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).