{"guid": "4172e4ed-0fcd-45e6-8ee0-4361d116df80:2a9e5055-f75d-4b8c-845f-eae0aa04e899", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:6122496989.1", "spisova_znacka": "16CoCsp/9/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 16CoCsp/9/2024 z 31. 1. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 31. januára 2025, sp. zn. 16CoCsp/9/2024, ECLI:SK:KSBA:2025:6122496989.1", "identifikacne_cislo": "6122496989", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Ivana Štiftová", "sudca_id": 1233, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ivana-stiftova-1233", "datum_vydania": "2025-01-31", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2011/351/#paragraf-43.odsek-13", "nazov": "§ 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/351/#paragraf-43.odsek-13", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/351-2011/paragraf-43"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-39", "nazov": "§ 39 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-39", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-39"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-524.odsek-1", "nazov": "§ 524 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-524.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-524"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-524.odsek-2", "nazov": "§ 524 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-524.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-524"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2011/351#paragraf-43", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-39", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-524"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2a9e5055-f75d-4b8c-845f-eae0aa04e899", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:6122496989.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:6122496989.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:6122496989.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n16CoCsp/9/2024\n6122496989\n31. 01. 2025\nJUDr. Ivana Štiftová\nECLI:SK:KSBA:2025:6122496989.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Štiftovej a sudcov JUDr.\nRomana Majerského a Mgr. Daniely Drnákovej v spore žalobcu: Alektum Capital II AG, Gubelstrasse\n24, 63 Zug, Švajčiarska konfederácia, IČ: CHE - 496.825.067, zastúpeného: Momentum legal s. r. o.,\nBazová 6A, Bratislava, IČO: 47 258 586, proti žalovanému: F. B., D.. XX.X.XXXX, N. X, N., o zaplatenie\n274,10 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV č. k.\nB5-70Csp/19/2023-85, zo dňa 30.1.2024, takto\nrozhodol:\nI. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.\nII. Žalovanému proti žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol; žalovanému nepriznal\nnárok na náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že na Okresný súd Banská Bystrica doručil\nžalobca návrh na vydanie platobného rozkazu sp. zn. 4Up/1871/2022 s odôvodnením, že medzi\nspoločnosťou O2 Slovakia, s. r. o., IČO: 35 848 863, a žalovaným boli uzatvorené zmluvy, ktorých\npredmetom bolo poskytovanie verejných služieb a/alebo predaj telekomunikačného zariadenia pre\nžalovaného a spolu s tým súvisiacich služieb za podmienok bližšie špecifikovaných v zmluvách.\nSpoločnosť na základe zmlúv poskytovala žalovanému predmetné služby/zariadenia, za ktoré mu boli\nvystavené faktúry, ktoré neboli zo strany žalovaného v celkovej výške 274,10 eura do dnešného dňa\nuhradené. Na základe skutočností uvedených v dôkazoch priložených k návrhu na vydanie platobného\nrozkazu prišlo k ukončeniu zmluvného vzťahu medzi spoločnosťou O2 Slovakia, s. r. o. a žalovaným.\nNásledne O2 Slovakia, s. r. o. predmetnú pohľadávku vo výške 274,10 eura postúpila na žalobcu.\nŽalobca vyzval žalovaného prostredníctvom svojho právneho zástupcu na zaplatenie predmetnej\npohľadávky s príslušenstvom, ku ktorej uhradeniu však zo strany žalovaného neprišlo.\n2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C. s. p.), súd prvej inštancie uviedol,\nže zmluvné vzťahy založené zmluvami o poskytovaní verejných služieb v znení dodatkov posudzoval\nako vzťahy spotrebiteľské. Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú\nuzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej\nzmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická\nosoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci svojej spotrebiteľskej činnosti\nalebo v rámci inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka). Medzi stranami\nsporu nebolo sporné, že bola uzatvorená zmluva o poskytovaní verejných služieb (§ 44 zákona č.\n351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov) medzi spoločnosťou: O2\nSlovakia, s. r. o. a žalovaným, ktorej predmetom bolo poskytovanie verejných služieb pre žalovaného.\n\nSpoločnosť O2 Slovakia, s. r. o. na základe zmluvy poskytovala žalovanému služby, za ktoré mu boli\nvystavené faktúry, vo výške celkom 274,10 eura, ktoré však neboli žalovaným uhradené.\n3. Súd prvej inštancie zaoberajúc sa v prvom rade aktívnou legitimáciou žalobcu skúmal, či boli splnené\npodmienky na postúpenie (zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách nad rámec pravidiel\ncesie v Občianskom zákonníku sprísňuje pravidlá pri postúpení pohľadávok); pre platné postúpenie\npohľadávky platia predpoklady podľa § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z. v znení neskorších predpisov,\nktorých splnenie v spore preukazuje žalobca, ktorého zaťažuje povinnosť preukázať, že je vo veci aktívne\nvecne legitimovaným subjektom, ktorý platne nadobudol pohľadávku od pôvodného veriteľa žalovaného\n- O2 Slovakia, s. r. o.. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011\nZ. z. v znení neskorších predpisov, je iba pohľadávka, ktorá je splatná, a to až po predchádzajúcej\npísomnej výzve podniku na plnenie potom, čo bol účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní\nso splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, kedy môže podnik postúpiť svoju peňažnú\npohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu\núčastníka. Opísané predpoklady sú zákonnými predpokladmi pre platné postúpenie pohľadávky a musia\nbyť kumulatívne splnené v čase postúpenia pohľadávky. Tieto podmienky postúpenia stanovuje priamo\nzákon č. 351/2011 Z. z. v znení neskorších predpisov, pri porušení ktorých je právny úkon postúpenia\npohľadávky podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný.\n4. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca v odôvodnení napadnutého rozsudku opísanými\nlistinnými dôkazmi nepreukázal splnenie podmienok § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z. v znení\nneskorších predpisov pre platné postúpenie pohľadávky, t. j. žalobca nepreukázal existenciu písomnej\nkvalifikovanej výzvy pre žalovaného a nepredložil súdu prvej inštancie dôkaz preukazujúci jej odoslanie\nna poštovú prepravu žalovanému na adresu trvalého pobytu tak, aby sa predmetná výzva mohla dostať\ndo dispozičnej sféry žalovaného (právny predchodca žalobcu by si týmto splnil povinnosť vyplývajúcu\nmu z citovaného ustanovenia, došlo by k postúpeniu žalovanej pohľadávky na žalobcu a žalobca by\npo splnení zákonom uvedenej povinnosti nadobudol žalovanú pohľadávku, v dôsledku čoho by bol\noprávnený na podanie predmetnej žaloby).\n5. Žalobca v žalobe okrem iného aj uviedol, že vyzval žalovaného prostredníctvom svojho právneho\nzástupcu na zaplatenie predmetnej pohľadávky s príslušenstvom, ale doklad o tom, že Allektum Capital\nII AG (žalobca) výzvu a oznam o postúpení pohľadávky adresované žalovanému žalovaný prevzal,\nresp. doklad o tom, že sa takáto výzva dostala do dispozície žalovaného, súdu nepredložil a teda\ns poukazom na uvedené, mal súd prvej inštancie za to, že žalobca v konaní nepreukázal splnenie\npodmienok podľa § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z. v znení neskorších predpisov pre platné\npostúpenie predmetnej pohľadávky; v tomto konaní žalobca nepreukázal, že práve spoločnosť O2\nSlovakia, s. r. o., písomne vyzvala žalovaného v súlade s § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z.,\nnepreukázal doručenie písomnej výzvy pre žalovaného, prípadne jej odoslanie na poštovú prepravu.\nDňa 25.1.2024 podaním na výzvu súdu prvej inštancie právny zástupca žalobcu doručil Oznámenie o\npostúpení pohľadávok zo dňa 28.12.2021 k referenčnému číslu 84238445 s tým, že zmluvou o postúpení\npohľadávok číslo 5299 zo dňa 23.11.2021 bola postúpená na žalobcu celková výška pohľadávky 274,10\neura. Ako doklad o tom, že predmetné oznámenie bolo spoločnosťou O2 Slovakia s. r. o. doručované\nžalovanému predložil doklad, z ktorého vyplýva, že bolo doručované 28.12.2021 oznámenie o postúpení\nsumy 1.287,80 eura (čo je v rozpore s obsahom oznámenia o postúpení pohľadávky) a predložil súdu\nvýzvu zo dňa 4.11.2021 na úhradu dlžnej sumy 319,10 eura a pripojil doručenku do vlastných rúk s\ndátumom podania 12.11.2021 adresovanú žalovanému na nesprávnu adresu: N. XX, N. (adresa pobytu\nžalovaného podľa žaloby, ako aj adresy v liste a registra obyvateľov je N. X, N.). Na uvedenom základe\nsúd prvej inštancie uzavrel, že pokiaľ nebolo preukázané v súlade s § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z.\nz. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, už opísané doručovanie žalovanému,\nje postúpenie pohľadávky zo spoločnosti O2 Slovakia s. r. o. na inú spoločnosť neplatné. Písomná výzva\npodniku adresovaná a doručovaná účastníkovi (dlžníkovi) je prvým predpokladom pre cesiu pohľadávky\npodniku, alebo jej časti na inú osobu.\n6. Zdôraznil, že podmienky postúpenia pohľadávky stanovuje priamo zákon\nč. 351/2011 Z. z. v znení neskorších predpisov, pri porušení ktorých právny úkon postúpenia pohľadávky\nporušuje zákon, a je preto podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný. Žalobca v konaní nepreukázal\nsplnenie podmienok § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z. v znení neskorších predpisov, pre platné\npostúpenie pohľadávky, pričom bolo jeho povinnosťou preukázať existenciu písomnej kvalifikovanej\nvýzvy pre žalovaného a jej doručenie, resp. jej odoslanie na poštovú prepravu žalovanému, t. j.\n\nskutočnosť, že sa predmetná výzva mohla dostať do jeho dispozičnej sféry. Pokiaľ nebola preukázaná\nexistencia výzvy v súlade s § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách\nv znení neskorších predpisov a jej súčasné doručovanie žalovanému, je postúpenie pohľadávky na\ninú spoločnosť neplatné. Ak teda žalobca nepreukázal, že si jeho právny predchodca splnil povinnosť\nvyplývajúcu mu z citovaného ustanovenia, nedošlo k platnému postúpeniu žalovanej pohľadávky na\nžalobcu a tento nedostatok znamená absenciu aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v súdnom spore.\nVzhľadom na uvedené, žalobca Alektum Capital II AG nenadobudol žalovanú pohľadávku, v dôsledku\nčoho nebol oprávnený na podanie predmetnej žaloby. Na základe uvedeného a listinných dôkazov\nzaložených v súdnom spise, súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že je vo veci\naktívne vecne legitimovaným subjektom, ktorý platne nadobudol predmetnú pohľadávku od pôvodného\nveriteľa žalovaného - spoločnosť O2 Slovakia, s. r. o., preto žalobu pre absenciu vecnej legitimácie na\nstrane žalobcu v celom rozsahu podľa § 39, § 52 ods. 1, § 524 ods. 1, ods. 2, § 52 ods. 3, ods. 4, §\n53 ods. 1, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., § 43\nods. 1 písm. a), b), § 43 ods. 13, § 44 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení\nneskorších predpisov, zamietol.\n7. Nakoľko súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhoduje o nároku na náhradu trov konania,\npričom prizná nárok na náhradu trov konania strane v spore úspešnej, pre toto rozhodovanie je\nnevyhnutné primárne ustáliť, aké výdavky v priebehu konania v spore úspešnej strane vznikli, teda v\nakej výške vynaložila výdavky, pričom tieto výdavky strana musí aj reálne zaplatiť (napr. súdny poplatok,\nhotové výdavky), aby bolo možné vôbec uvažovať o existencii trov konania na konkrétnej procesnej\nstrane, ktoré je povinná neúspešná strana nahradiť. Prvotne je teda potrebné, aby určité výdavky strana\nzaplatila (v zmysle § 252 C. s. p. každý platí výdavky, ktoré mu v konaní vzniknú) a následne, pokiaľ bude\ntáto strana v spore úspešná, vzniká jej nárok na náhradu týchto ňou platených výdavkov (nepochybne\nza podmienok podľa § 151 C. s. p., t. j. preukázania odôvodnenosti a účelnosti), o ktorej náhrade súd\nrozhoduje v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a\núčelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.\nV prejednávanej veci súd prvej inštancie o náhrade trov konania rozhodol podľa C. s. p. a žalovanému,\nktorého čistý pomer úspechu vo veci bol\n100 %, nepriznal nárok na náhradu trov konania ako plne úspešnej strane, nakoľko mu trovy v súvislosti\ns týmto konaním nevznikli.\n8. Proti rozsudku podal žalobca odvolanie z dôvodov podľa § 365 písm. b), písm. e), písm. f) a písm.\nh) C. s. p. domáhajúc sa jeho zrušenia alternatívne zmeny. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení\na právnych argumentov jeho odvolania (§ 393 ods. 2 C. s. p.) bola námietka, že súd prvej inštancie v\nodseku 33 odôvodnenia napadnutého rozsudku spochybňuje doručenie Oznámenia o prevzatí právneho\nzastúpenia a výzvy na úhradu dlhu zo dňa 26.8.2022 (ďalej len „predžalobná výzva“). Predžalobná výzva\nbola žalovanému odosielaná právnym zástupcom žalobcu spolu s plnomocenstvom zo dňa 21.2.2022.\nVo vzťahu k doručeniu predžalobnej výzvy boli do súdneho registra Okresného súdu Banská Bystrica\npod č. 1OpP/31/2022 doložené podacie hárky s uvedením mien jednotlivých dlžníkov, medzi ktorými sa\nnachádza aj žalovaný, a ktoré preukazujú odoslanie predžalobnej výzvy. Nakoľko by mali mať civilné\nsúdy k tomuto registru prístup, resp. ak ho nemajú, mali by si ho vyžiadať, duplicitne nedoložil podacie\nhárky priamo do príloh návrhu na vydanie platobného rozkazu zo dňa 28.11.2022 (ďalej len „návrh“),\nale len do uvedeného registra. Žalobca na skutočnosť, že niektoré listiny sú uvedené v registri priamo\nodkazoval aj v návrhu a to v časti na to určenej. Súd prvej inštancie nevykonal žalobcom navrhnutý dôkaz\nnapriek tomu, že tento podací hárok má relevantnú súvislosť s predmetom konania, pričom preukazuje\nodoslanie predžalobnej výzvy, na základe čoho disponuje vypovedacou potenciou. V tejto súvislosti\npoukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25.3.2021, sp. zn. 4 Cdo 10/2020,\ntýkajúce sa práve povinnosti súdu vykonať dôkazy, pokiaľ súvisia s predmetom konania a pokiaľ majú\nvýpovednú hodnotu. Na základe vyššie uvedeného tak došlo k naplneniu odvolacieho dôvodu v zmysle\n§ 365 ods. 1 písm. e) C. s. p., keďže súd prvej inštancie nevykonal navrhovaný dôkaz. Taktiež v zmysle\nnálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 332/09, zo dňa 26.1.2012 nevykonanie\nnavrhovaného dôkazu, ktorý by mohol mať vplyv na posúdenie skutkového stavu, ktorý z doteraz\nvykonaných dôkazov nemožno bezpečne ustáliť, možno kvalifikovať ako porušenie práva na spravodlivé\nsúdne konanie v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Každý účastník konania disponuje procesným\nprávom navrhovať v konaní dôkazy. Nevykonaním navrhovaného dôkazu, konkrétne podacieho hárku k\npredžalobnej výzve došlo k nesprávnemu procesnému postupu tunajšieho súdu a zároveň k porušeniu\nžalobcovho práva na spravodlivý súdny proces, čím bol naplnený aj odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1\n\npísm. b) C. s. p.. Napriek uvedenému, predložil podací hárok zo dňa 30.8.2022, na ktorom sa nachádzajú\nokrem iného aj osobné údaje žalovaného spolu s potvrdením prijatia zoznamu zásielok.\n9. Namietal, že súd prvej inštancie z priložených dôkazov nemal preukázané splnenie podmienky\nuvedenej v § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách vo vzťahu k výzve na\núhradu adresovanej žalovanému, a tak došlo k neplatnému postúpeniu pohľadávky z O2 Slovakia s. r.\no. na žalobcu, čím sa žalobca nemal stať aktívne legitimovaným subjektom v spore. Upriamil pozornosť\nodvolacieho súdu na tú skutočnosť, že § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z., konkrétne veta prvá,\nobsahuje viacero podmienok, ktoré musia byť kumulatívne splnené, aby došlo k platnému postúpeniu\npohľadávky z podniku na tretiu osobu. Prvou z nich je existencia písomnej výzvy podniku, ktorej\nobsahom má byť vyzvanie žalovaného na úhradu dlžného peňažného záväzku. Ďalšou podmienkou je\npreukázanie toho, že výzva sa dostala do dispozičnej sféry žalovaného, pričom v prípade doručovania\nobyčajnou zásielkou postačuje aj preukázanie fikcie doručenia. Treťou podmienkou platného postúpenia\npohľadávky podľa tohto ustanovenia je nutnosť uplynutia nepretržitej doby 90 dní, v rámci ktorej je\nžalovaný v omeškaní s plnením jeho peňažnej pohľadávky voči podniku. Súd prvej inštancie výzvou\nzo dňa 18.1.2024 vyzval žalobcu na doloženie výzvy predpokladanej uvedeným ustanovením aj s\npožiadavkou preukázania jej doručenia žalovanému. Na to žalobca vyjadrením k výzve súdu zo dňa\n25.1.2024 zaslal požadovanú výzvu spolu s vrátenou obálkou, ktorej obsahom je uvedená výzva na\núhradu zo 4.11.2021. Práve výzva na úhradu zo 4.11.2021 je výzvou, ktorú uvádza § 43 ods. 11 zákona\nč. 351/2011 Z. z., nie dôkaz s názvom „Odstúpenie od zmluvy zo dňa 31.10.2020“, ako predpokladal\nsúd prvej inštancie v odseku 34 odôvodnenia napadnutého rozsudku. Doložením výzvy na úhradu bolo\njasne preukázané, že na možnosť postúpenia pohľadávky v zmysle § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z.\nz. bol žalovaný upozornený a zároveň na úhradu dlžnej sumy vyzvaný. Taktiež bolo jasne preukázané aj\ndoručovanie tejto výzvy žalovanému, pričom z dôvodu „adresát neznámy“ sa ju žalovanému nepodarilo\ndoručiť. Žalobca v nadväznosti na uvedené odmieta záver súdu prvej inštancie, ktorým v odseku 34\nodôvodnenia napadnutého rozsudku tvrdí, že uvedené nebolo preukázané žiadnym listinným dôkazom.\nŽalobca tak poukazuje na záver, že požiadavka existencie výzvy na úhradu a zároveň jej doručovania\nžalovanému (v tomto prípade neúspešného) bola splnená. Zohľadňujúc uvedené, súd prvej inštancie po\nvykonaní dôkazov, t. j. výzvy na úhradu dlhu zo 4.11.2021 ako aj odstúpenia od zmluvy z 31.10.2020, tieto\ndôkazy nesprávne vyhodnotil v dôsledku čoho nepriznal žalobcovi aktívnu vecnú legitimáciu. Žalobca vo\nvyjadrení k výzve súdu z 25.1.2024 jasne poukázal na to, aký význam v tomto konaní zohráva výzva na\núhradu zo 4.11.2021, no napriek tomu súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam,\nna čo poukazuje odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) C. s. p..\n10. Vo vzťahu k 90 - dňovej lehote nesúhlasil s právnym posúdením súdu prvej inštancie, v zmysle\nktorého má táto lehota začať plynúť až dňom nasledujúcim po dni odoslania výzvy na úhradu\nžalovanému. Naopak, zastával názor, že táto lehota začína plynúť už od momentu omeškania\nžalovaného s plnením peňažného dlhu voči O2 Slovakia, s. r. o.. Poukázal na § 517 ods. 1 Občianskeho\nzákonníka. Bol názoru, že skutočnosť, že žalovaný si svoj dlh nesplnil do dňa splatnosti jednotlivých\nfaktúr je dôsledkom toho, že dlh si nesplnil včas. Dostal sa teda do omeškania ako uvádza § 43\nods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z., ktoré dokonca presiahlo lehotu 90 dní. Túto preukazuje tým, že\nsplatnosť poslednej vystavenej a neuhradenej faktúry č. 1420602481 nastala 13.1.2021. Výzva na\núhradu bola žalovanému odoslaná 12.11.2021, pričom sa O2 Slovakia vrátila späť z dôvodu nemožnosti\ndoručenia. Následne v dôsledku omeškania žalovaného, ktorý bol počas doby 90 dní zároveň vyzvaný\nna úhradu, došlo k postúpeniu pohľadávky Zmluvou a postúpení pohľadávok č. 5299 zo dňa 23.11.2021.\nSkutočnosť, že predmetom postúpenia bola aj pohľadávka voči žalovanému preukazuje prílohou č. 1\nk zmluve. Ak by bola úmyslom zákonodarcu interpretácia § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z. taká,\nže dlžník musí byť v omeškaní 90 dní po odoslaní výzvy na úhradu, bolo by to v znení ustanovenia\nexplicitne uvedené. Preto výklad súdu prvej inštancie považuje za účelový. Zároveň interpretácia súdu\nprvej inštancie by znamenala porušenie jedného zo základných inštitútov súkromného práva; má týmto\nna mysli právo veriteľa na uplatnenie si jeho pohľadávky na vecne a miestne príslušnom súde až do\nuplynutia premlčacej lehoty podľa § 101 Občianskeho zákonníka. Ak by skutočne bolo potrebné, aby\nbol dlžník v 90-dňovom omeškaní od doručenia výzvy na úhradu a O2 Slovakia by dlžníka vyzvala na\núhradu až po 2 rokoch a 9 mesiacoch odo dňa splatnosti pohľadávky a následne by pohľadávku postúpila\nna žalobcu (ide tu o zákonné právo veriteľa postúpiť svoju pohľadávku na tretiu osobu v zmysle § 524\nObčianskeho zákonníka), žalobca by si ju už nemohol uplatniť na súde, keďže za dodržania 90 dňovej\nlehoty po doručení výzvy na úhradu žalovanému by uplynula 3-ročná premlčacia lehota. Dochádzalo\nby tak ku skráteniu premlčacej lehoty veriteľovho práva. Bolo by v rozpore s princípom právnej istoty\n\nako základného princípu právneho štátu, ak by došlo k výkladu tohto ustanovenia tak, že má uvedená\nlehota začať plynúť od odoslania výzvy. Zároveň by tak došlo aj k porušeniu žalobcovho práva na\nsúdnu ochranu, ktoré zaručuje čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Súd prvej inštancie tak v rozsudku vychádzal\nz nesprávneho právneho posúdenia veci, kedy nesprávne interpretoval právnu normu obsiahnutú v §\n43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z., resp. časť tejto právnej normy. Odkazujúc na vyššie uvedené je\nnázoru, že podmienky platného postúpenia pohľadávky v zmysle § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z.\nsú splnené, na základe čoho je aktívne vecne legitimovaným subjektom v tomto spore. Zo strany súdu\nprvej inštancie tak došlo k naplneniu odvolacieho dôvodu uvedeného v § 365 ods. 1 písm. h) C. s. p., v\nzmysle čoho napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\n11. Pokiaľ súd prvej inštancie vo vzťahu k Oznámeniu o postúpení pohľadávky z 28.12.2021 a k\ndokumentu preukazujúcemu jeho odoslanie žalovanému poukázal na nezhodu s dlžnými sumami, k\ntomuto uviedol, že O2 Slovakia s. r. o. v oznámení o postúpení pohľadávky uviedla celkovú výšku\npohľadávky, ktorá ku dňu jej postúpenia predstavovala 274,10 eura a zároveň oboznámila žalovaného\ns tým, že uvedenú sumu je povinný uhradiť. V dokumente preukazujúcom odoslanie oznámenia\no postúpení pohľadávky, t. j. screenu z interného systému O2 Slovakia sa javí, že suma ku dňu\nodoslania oznámenia o postúpení pohľadávky bola vo výške 1.287,80 eura, avšak v dôsledku posunutia\njednotlivých stĺpcov v danom screene došlo k ich prekrytiu, čím sa pred skutočnú sumu 287,80 eura\ndostalo číslo „1“ vzťahujúce sa k predchádzajúcemu stĺpcu. Práve touto technickou chybou sa javí\nbyť suma uvedená v screene podstatne vyššou než suma, ktorá je uvedená v oznámení o postúpení\npohľadávky. Z dôvodu tejto chyby predložil opravený dokument spolu s vyznačením, v ktorej časti\ndošlo k prekrytiu stĺpca. Napriek tejto technickej chybe sú však sumy rozdielne, čo je dôsledkom toho,\nže O2 Slovakia si pred postúpením jednotlivých pohľadávok odpočítala z dlžných súm svoje náklady\nvynaložené na ich vymáhanie. Žalobcovi tak boli postúpené výlučne sumy za neuhradené faktúry.\n12. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.\nz. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov, ďalej len „C. s. p.“), preskúmal napadnutý\nrozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania\npodľa § 385 ods. 1 a contrario C. s. p., keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať\nalebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem; dospel\nk záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, preto ho v súlade s\n§ 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 31.1.2025 (§ 219 ods. 3 C. s. p.).\n13. Podľa § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách“) ak je napriek písomnej\nvýzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku\nvoči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému\nzáväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť,\nak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom\nrozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj\ndokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka.\n14. Vo vzťahu k podstatným tvrdeniam žalobcu v odvolaní, s ktorými sa odvolací súd musí v\nodôvodnení vysporiadať (§ 387 ods. 3 C. s. p.) hodno podotknúť, že ide v celom rozsahu o nedôvodnú\nargumentáciu a to s poukazom na správne vyhodnotenie skutkových a právnych okolností vedúcich k\nzamietnutiu žaloby. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci vykonal náležité dokazovanie potrebné\nna zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ako aj na posúdenie\nrelevantnosti tvrdení žalobcu na podporu podanej žaloby a žalovaného na jeho obranu. Zhodnotením\nvýsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 191 ods. 1 C. s. p. súd prvej inštancie dospel k\nsprávnym skutkovým záverom a na ich základe vyvodil aj správny právny záver o nedostatku aktívnej\nvecnej legitimácie žalobcu.\n15. Na margo námietky žalobcu, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k\nnesprávnym skutkovým zisteniam, čo zakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) C. s. p.,\nkeď doložením výzvy zo dňa 4.11.2021 bolo preukázané, že na možnosť postúpenia pohľadávky v\nzmysle § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z. bol žalovaný upozornený a zároveň na úhradu dlžnej\nsumy vyzvaný, pričom z dôvodu „adresát neznámy“ sa ju žalovanému nepodarilo doručiť a požiadavka\nexistencie výzvy na úhradu a zároveň jej doručovania žalovanému (v tomto prípade neúspešného) bola\n\nsplnená a súd prvej inštancie za výzvu podľa § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických\nkomunikáciách nesprávne považoval dôkaz s názvom „Odstúpenie od zmluvy zo dňa 31.10.2020“,\nodvolací súd uvádza, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie z\nlistinných dôkazov predložených žalobcom nemal preukázané splnenie podmienky podľa § 43 ods. 13\nzákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, keď nemal preukázanú existenciu písomnej\nkvalifikovanej výzvy pre žalovaného, nakoľko žalobca nepredložil dôkaz preukazujúci jej odoslanie na\npoštovú prepravu na adresu trvalého pobytu žalovaného tak, aby sa predmetná výzva mohla dostať do\ndispozičnej sféry žalovaného. Zo skutkových zistení súdu prvej inštancie rezultuje (odsek 34), že žalobca\npredložil výzvu na úhradu zo dňa 4.11.2021 a pripojil doručenku s dátumom odoslania 12.11.2021, avšak\ntáto bola adresovaná žalovanému na nesprávnu adresu a to N. XX, N., hoci adresa pobytu žalovaného\npodľa žaloby, ako aj adresy uvedenej v predmetnom liste a tiež podľa registra obyvateľov je N. X, N.. Z\nuvedeného je zrejmé, že námietka žalobcu je zjavne neopodstatnená, keďže žalobca nepreukázal, že\nvýzva zo 4.11.2021 bola žalovanému riadne doručená. Tvrdenie žalobcu, že súd prvej inštancie za výzvu\npodľa § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách nesprávne považoval dôkaz\ns názvom „Odstúpenie od zmluvy zo dňa 31.10.2020“ z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva.\n17. K námietke žalobcu, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie\nskutkového stavu a to dôkaz podacím hárkom preukazujúcim doručenie predžalobnej výzvy, čo možno\npodradiť pod odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e)\nC. s. p. odvolací súd predovšetkým pripomína, že súdna prax je jednotná v názore, že k procesným\nprávam strany sporu nepatrí, aby bol súdom vykonaný každý ňou navrhnutý dôkaz alebo dôkaz, o ktorom\nsa procesná strana subjektívne domnieva, že by mal byť súdom vykonaný. Právomoc konať o veci, ktorej\nsa návrh týka, v sebe obsahuje i právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú\npotrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Nevykonanie určitého\ndôkazu môže mať za následok len neúplnosť skutkových zistení vedúcich príp. k vydaniu nesprávneho\nrozhodnutia. Odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. e) C. s. p., preto odvolateľ môže namietať,\nže skutkový stav veci, na základe ktorého súd prvej inštancie rozhodol, bol zistený neúplne, pretože\nnebol vykonaný navrhnutý dôkaz potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností. Ide teda o situácie,\nkedy strana uvedie skutočnosti a dôkazy, ktoré môžu mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej, avšak súd\nprvej inštancie na ne vôbec neprihliadne alebo ich nevykoná bez toho, aby vysvetlil prečo. Pri úvahe, či\nje tento odvolací dôvod daný, odvolací súd musí (v medziach odvolacej argumentácie) zvážiť, nakoľko\nje navrhnutý a opomenutý dôkaz pre zistenie rozhodných skutočností relevantný. Za istých okolností\nmôže nevykonanie navrhnutého dôkazu naplniť aj odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) C. s.\np.. Žalobca síce odvolaním uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 2 písm. e) a písm. b) C. s. p.,\navšak v podanom odvolaní nijako nekonkretizoval, aký vplyv malo mať nevykonanie ním navrhnutého\na nevykonaného dôkazu (podacím hárkom preukazujúcim doručenie predžalobnej výzvy) na výrokovú\nsprávnosť napadnutého rozsudku, resp. na zistenie skutočností rozhodujúcich pre meritórne rozhodnutie\na to vo vzťahu k dôvodom, pre ktoré súd prvej inštancie žalobu zamietol. Odvolací súd preto konštatuje,\nže k naplneniu odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b) a písm. e) C. s. p. nedošlo.\n18. A keďže žalobca v podanom odvolaní neuviedol žiadne ďalšie relevantné skutočnosti, ktorými by\npreukázal nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, odvolací súd ostatné tvrdenia uvádzané v odvolaní\nnepovažoval za podstatné, t. j. také, ktoré by svojou relevanciou aj v prípade preukázania boli spôsobilé\nprivodiť zmenu napadnutého rozsudku; odvolacie námietky žalobcu preto odvolací súd vyhodnotil v ich\nsúhrne ako právne irelevantné a také, ktoré z povahy veci nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého\nrozsudku súdu prvej inštancie. S poukazom na správne vyhodnotenie skutkových a právnych okolností\nvedúcich k zamietnutiu žaloby, odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vo\nvýroku vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil.\n19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C. s. p.\nv spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a § 262 ods. 1 C. s. p. podľa ktorého inak úspešnému žalovanému,\nnáhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže mu žiadne preukázané trovy v odvolacom konaní\nnevznikli (pozri R 72/2018).\n20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.\n\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v\nlehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,\nktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C. s. p.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1\nC. s. p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "70Csp/19/2023", "guid": "b4f063ff-88f2-41a8-a6cf-06a61731ce8d:d872103d-03b7-423f-a0e1-09a265f47bf1", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:5732e699-64e5-4940-a62a-abd90e8335db", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 332/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 332/09 z 26. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-26", "citacie_n": 1370, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5732e699-64e5-4940-a62a-abd90e8335db"}, {"guid": "ussr:89b37383-be9c-4e73-a70e-9ca9cb110320", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 52/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 52/03 z 12. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-12", "citacie_n": 1125, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:89b37383-be9c-4e73-a70e-9ca9cb110320"}, {"guid": "5e400701-3f4e-46b5-9ffc-1a51614787da:de06e63f-3336-4e60-b666-3f62506ef938", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:2115207080.2", "spisova_znacka": "4Cdo/10/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/10/2020 z 24. 3. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-03-24", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:2115207080.2"}, {"guid": "b4f063ff-88f2-41a8-a6cf-06a61731ce8d:d872103d-03b7-423f-a0e1-09a265f47bf1", "ecli": "ECLI:SK:MSKE:2023:7123211788.1", "spisova_znacka": "70Csp/19/2023", "nazov": "Platobný rozkaz Mestského súdu Košice sp. zn. 70Csp/19/2023 z 15. 8. 2023", "sud": "Mestský súd Košice", "datum_vydania": "2023-08-15", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSKE:2023:7123211788.1"}], "citovane_v": []}