Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 4CoCsp/2/2025 6122376857 28. 08. 2025 JUDr. Valéria Kleinová, st. ECLI:SK:KSBA:2025:6122376857.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej, st. a členov senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Anny Kašajovej v spore žalobcu: Orange Slovensko, a.s., IČO: 35 697 270, so sídlom Metodova 8, Bratislava, právne zastúpený: Bobák, Bollová a spol., s.r.o., advokátska kancelária, IČO: 35 855 673, so sídlom Tomášikova 28, Bratislava, proti žalovanej: P. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. V. XXX-XXX/X/XX, XXXX G., Rakúska republika, o zaplatenie 855,41 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV č. k. B5-60Csp/170/2022-106 zo dňa 7. októbra 2024, takto rozhodol: Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti do výšky 290,63 eur z titulu zmluvnej pokuty, spolu s prislúchajúcimi úrokmi z omeškania z tejto sumy, ako aj v časti trov konania zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 855,41 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne z uvedenej sumy od 29.08.2021 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal uloženia žalovanej povinnosti zaplatiť mu sumu 855,41 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne z celej dlžnej sumy od 29.08.2021 do zaplatenia z titulu nezaplatenia úhrady za telekomunikačné služby, ktoré jej boli poskytnuté na základe zmlúv o poskytovaní verejných služieb č. A., A., A., A., A., A. v súhrnnej výške 105,66 eur, nezaplatenia zmluvnej pokuty za porušenie záväzku zotrvať v zmluvnom vzťahu po dohodnutú dobu, ktorú si uplatňuje vo výške pomernej časovému rozsahu porušenia tohto záväzku, a to 290,63 eur, a nezaplatenia zvyšku kúpnej ceny za kúpené telekomunikačné zariadenie vo výške 459,12 eur. 3. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe uviedla, že čo sa týka jej dlhu voči žalobcovi, dostala sa do finančnej tiesne a požiadala o splátkový kalendár alebo o odklad jej povinnosti dlh zaplatiť, kým nebude rozhodnuté príslušnými orgánmi v Rakúskej republike o dorovnaní jej dôchodku. 4. Súd prvej inštancie v zmysle § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania s odôvodnením, že v prejednávanej veci sa rieši otázka jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota žalobcom uplatnenej pohľadávky bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 23.09.2024. 5. Oboznámil s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom na podopretie jeho skutkových tvrdení, a to zmluvami o poskytovaní verejných služieb č. A., A., A., A., A., A. zo dňa 08.07.2014, 02.10.2014,
19.07.2018, 18.12.2019, 13.02.2020, dodatkami a dohodami o splátkach k týmto zmluvám zo dňa 11.09.2019, 18.12.2019, 13.02.2020; faktúrami č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, pokusom o pokonávku z 19.07.2021; výzvou na zaplatenie dlhu pred podaním žaloby z 07.06.2022, ako aj ostatným obsahom spisu. 6. Na základe vykonaných dôkazov súd zistil, že žalobca ako podnik prevádzkujúci verejné telekomunikačné siete uzavrel so žalovanou viaceré zmluvy o poskytovaní verejných služieb, predmetom ktorých bol záväzok žalobcu zriadiť a poskytovať žalovanej verejné telekomunikačné služby podľa zvoleného programu a záväzok žalovanej riadne a včas zaplatiť za ne dohodnutú cenu a počas dohodnutej doby viazanosti 24 mesiacov zotrvať v zmluvnom vzťahu s podnikom a nevykonať žiadny úkon, ktorý by viedol k ukončeniu zmluvy, ktorým je tiež riadne a včasné nezaplatenie ceny za poskytnuté služby. Porušenie záväzku viazanosti bolo zabezpečené zmluvnými pokutami v dohodnutej výške, zníženej na pomernú časť zodpovedajúcu časovému rozsahu porušenia tejto povinnosti. Na základe uvedených zmlúv žalobca poskytol žalovanej telekomunikačné (hlasové alebo dátové) služby, a to za zúčtovacie obdobie od 24.02.2021 do 23.04.2021. V dôsledku toho, že žalovaná nezaplatila cenu za poskytnuté telekomunikačné služby riadne a včas, žalobca si uplatnil aj nárok na zaplatenie zmluvných pokút v zmysle uzatvorených dodatkov k zmluvám v celkovej výške 350,17 eur, ktoré zodpovedajú časovému rozsahu porušenia záväzku viazanosti, po ktorý žalovaná počas trvania zmluvného vzťahu so žalobcom neplnila svoje povinnosti riadne a včas. Žalovaná na pokus o pokonávku reagovala čiastočnou úhradou pohľadávky vo výške 54,17 eur, ktorá bola započítaná na úhradu zmluvnej pokuty. Žalobca si preto v konaní uplatnil len zvyšnú časť vo výške 290,63 eur titulom zmluvnej pokuty. Žalobca ako predávajúci zároveň uzavrel so žalovanou ako kupujúcou kúpne zmluvy označené ako „Dohoda o splátkach“, predmetom ktorých bola kúpa telekomunikačných zariadení Samsung Galaxy S10 black, Samsung Galaxy A40 black, Sony Playstation 3 hry, Apple iPhone 8 space grey. Úhrada kúpnej ceny bola dohodnutá v dvoch častiach, a to v prvej časti vo výške 1 euro, resp. 1,04 alebo 1,08 eur, ktoré bola žalovaná povinná zaplatiť bez zbytočného odkladu po uzavretí týchto zmlúv, a zvyšné časti vo výške 568,80 eur, 223,92 eur, 228,96 eur a 228,96 eur bola žalovaná povinná uhradiť v 24 mesačných splátkach splatných v dňoch splatnosti určených vo výzvach žalobcu na zaplatenie jednotlivých mesačných splátok zasielaných žalovanej. V bode 2.3. týchto dohôd o splátkach bolo zároveň dohodnuté, že ak žalovaná ako kupujúci bude v omeškaní so zaplatením ktorejkoľvek splátky kúpnej ceny po dobu minimálne troch mesiacov, žalobca ako predávajúci je oprávnený žiadať o zaplatenie celého zvyšku nezaplatenej kúpnej ceny naraz. Z priložených faktúr za zúčtovacie obdobia vyplýva, že žalovaná jednotlivé splátky kúpnych cien nehradila riadne a včas (nezaplatené splátky po splatnosti tvorili sumu vo výške 251,01 eur), preto ju žalobca listom z 19.07.2021 požiadal aj o predčasné splatenie celého zvyšku kúpnych cien vo výške 208,11 eur (spolu teda 459,12 eur) a vyzval ju na úhradu v lehote splatnosti do 28.08.2021. Žalobca vyzval žalovanú na úhradu vyššie uvedených plnení listom z 19.07.2021, a to v dodatočnej lehote splatnosti do 28.08.2021. Žalovaná na uvedenú výzvu platbou reagovala len sčasti, keď žalobcom uplatnené nároky doposiaľ uhradila len vo výške 59,54 eur. 7. Po právnej stránke posúdil súd prvej inštancie predmetnú právnu vec podľa § 488, § 489, § 52 ods. 1 a 2, § 53 ods. 1, § 544 ods. 1-3, § 588, § 517 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (OZ), § 43 ods. 1 písm. a), § 43 ods. 12, § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmlúv (ďalej ako „zákon o elektronických komunikáciách“), § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. 8. Zo zisteného skutkového stavu považoval za preukázané, že žalovaná ako účastník uzavrela so žalobcom ako podnikom poskytujúcim elektronické komunikačné služby zmluvy, na základe ktorých jej bolo umožnené užívať telekomunikačné služby podľa zvoleného programu. Tiež mal za preukázané, že žalovaná ako kupujúci uzavrela so žalobcom ako predávajúcim kúpne zmluvy, predmetom ktorých bola kúpa vybraných telekomunikačných zariadení za kúpne ceny 570 eur, 225 eur, 230 eur a 230 eur, ktoré žalovaná zaplatila len sčasti v sume 1 euro (2x), resp. 1,04 alebo 1,08 eur. Žalobcovi preto vznikol nárok na úhradu dohodnutých cien za poskytnuté telekomunikačné služby a nezaplateného zvyšku kúpnych cien, a to v preukázanej súhrnnej výške 564,78 eur (t. j. 105,66 eur + 459,12 eur), ktorú žalovaná doposiaľ nezaplatila. Uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná počas doby viazanosti, po ktorú bola povinná zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom a riadne si plniť svoje povinnosti, na ktoré sa zmluvne zaviazala, cenu za tieto poskytnuté služby neplatila riadne a včas, žalobcovi vznikol tiež nárok na zaplatenie dohodnutej zmluvnej pokuty, zníženej na pomernú časť zodpovedajúcu časovému rozsahu porušenia
tejto povinnosti, a to v preukázanej súhrnnej výške 290,63 eur. Podľa názoru súdu prvej inštancie dohoda o zmluvnej pokute je dostatočne určitá čo do určenia povinnosti, ktorej splnenie zabezpečuje (t. j. povinnosti žalovanej zotrvať v záväzku počas doby viazanosti a počas nej riadne a včas uhrádzať svoje peňažné záväzky), aj čo do spôsobu určenia jej výšky (t. j. suma základu zmluvnej pokuty znížená o pomernú časť zodpovedajúcu dobe viazanosti, počas ktorej žalovaná v záväzku zotrvala a svoje peňažné záväzky si plnila riadne a včas). Ustanovenie o zmluvnej pokute nemožno považovať ani za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože s ohľadom na žalobcom ako podnikom poskytnuté zľavy a výhody nemožno dospieť k záveru, že by spôsobovala značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (žalovanej). 9. Vyslovil, že žalovaná v rámci procesnej obrany nenamietala, že by jej povinnosť úhrady vyššie uvedených plnení nevznikla vôbec, resp. nevznikla v žalobou uplatnenej výške, alebo že táto povinnosť v čase vyhlásenia rozhodnutia súdu už netrvá, teda že už zanikla, napr. jej splnením, hoci aj čiastočným. Súd prvej inštancie preto skutkové tvrdenia žalobcu považoval za nesporné a žalobe čo do istiny uplatnenej v súhrnnej výške 855,41 eur (t. j. 105,66 eur + 290,63 eur + 459,12 eur) ako dôvodnej vyhovel. Pokiaľ ide o žiadosť žalovanej o splátkový kalendár, resp. odklad jej povinnosti zaplatiť dlh, uviedol, že súd takéto oprávnenie bez návrhu, resp. súhlasu žalobcu nemá, preto bude potrebné obrátiť sa s predmetnou žiadosťou priamo na žalobcu. 10. Konštatoval, že povinnosť účastníka zmluvy o poskytovaní verejných služieb zaplatiť úhradu (cenu) za poskytnuté telekomunikačné služby sa stáva splatnou na základe predloženej faktúry § 43 ods. 12 písm. b) zákona o elektronických komunikáciách). Povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu sa stáva splatnou v dohodnutej lehote splatnosti alebo prvý deň po tom, čo dlžníka o plnenie veriteľ požiadal (§ 563 OZ). Povinnosť zaplatiť kúpnu cenu, ktorej plnenie bolo dohodnuté v splátkach, sa stáva splatnou dohodnutým dňom splatnosti jednotlivých splátok; v prípade, že sa pre nesplnenie niektorej splátky stane zročným celý dlh, stáva sa splatným ku dňu zročnosti nesplnenej splátky ( § 103 OZ). Žalobca však listom z 19.07.2021 poskytol žalovanej na úhradu vyššie uvedených plnení dodatočnú lehotu splatnosti do 28.08.2021. Žalovaná mu tieto peňažné nároky ani v takto určenej dodatočnej lehote splatnosti nezaplatila, a tak sa nasledujúci deň dostala s ich plnením do omeškania. Preto vyhovel žalobe aj v časti uplatneného príslušenstva a priznal žalobcovi nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonom stanovenej výške 5 % ročne z dlžnej sumy 855,41 eur, avšak len za dobu omeškania uplatnenú žalobcom v žalobe, t. j. od 29.08.2021 do zaplatenia, keďže súd je v zmysle § 216 ods. 1 CSP viazaný žalobným návrhom žalobcu a nemôže žalobný návrh prekročiť a priznať viac, než čoho sa žalobca domáha. 11. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení § 255 ods. 1 CSP s odôvodnením, že žalobca mal v konaní plný procesný úspech, preto mu proti neúspešnej žalovanej vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd v lehote 60 dní po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP). 12. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote v časti týkajúcej sa zmluvnej pokuty vo výške 290,63 eur odvolanie žalovaná a žiadala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a uložiť jej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu len vo výške 564,78 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne z uvedenej sumy od 29.8.2021 do zaplatenia, dôvodiac tým, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Uviedla, že ako bežný spotrebiteľ rozumie, že musí zaplatiť neuhradené faktúry za poskytnuté služby a doplatiť kúpnu cenu mobilného telefónu, nie je jej však zrejmé, prečo by mala za daných a súdom prvej inštancie zistených skutkových okolností uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 290,63 eur, čiže takmer trojnásobok dlžnej sumy neuhradených faktúr za poskytnuté služby. Bola toho názoru, že výška zmluvnej pokuty je neprimeraná a že v kontexte všetkých preukázaných skutočností predstavuje aj neprijateľnú zmluvnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy, ktorú so žalobcom ako dodávateľom uzavrela. Z obsahu rozsudku vyplýva, že je dlhoročným klientom spoločnosti Orange Slovensko, a.s., už od 8.7.2014 a do omeškania s úhradami faktúr sa dostala až v zúčtovacom období od 24.2.2021 -23.4.2021, a tiež bolo preukázané, že sa snažila vzniknutú situáciu so žalobcom riešiť mimosúdne, ešte pred podaním žaloby. Čaká na dorovnanie penzie z Rakúskej republiky a aktuálna výška jej penzie je 347 eur. Vychádzajúc z uvedených okolností mal podľa nej súd prvej inštancie aj zmluvné ustanovenie o zmluvnej pokute posudzovať v ich kontexte. Je zrejmé, že zmluvný vzťah so žalobcom je spotrebiteľským zmluvným vzťahom. Všetka zmluvná dokumentácia, ktorú s ním podpísala v rokoch 2014 až 2020, mala formulárovú povahu bez toho, aby
mohla ovplyvniť jej obsah. Poukázala na ust. § 53 prvá veta Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré obsahujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (neprijateľná podmienka) a na ust. § 53 ods. 4 písm.k) OZ, ktoré za neprijateľnú zmluvnú podmienku považuje aj také zmluvné ustanovenie, ktoré požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, ako aj na ust. § 53 ods. 5 OZ považujúce neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách za neplatné. Žalovaná mala za to, že pri posudzovaní zmluvnej pokuty predovšetkým z pohľadu primeranosti jej výšky (a teda, či ide alebo nejde o neprijateľnú zmluvnú podmienku), si konajúci súd nemal osvojiť len z ustanovenia zmluvnej dokumentácie a tvrdenia žalobcu. Podľa nej bolo povinnosťou súdu okrem vyššie uvedených skutkových okolností skúmať aj skutočný zmysel a význam zmluvného ustanovenia o zmluvnej pokute, zodpovedne analyzovať skutočný účel, ktorý žalobca ustanovením o zmluvnej pokute vo svojom formulári zmluvnej dokumentácie sleduje. Konštatovala, že spotrebiteľ počas doby zmluvnej viazanosti pokiaľ by chcel akokoľvek predčasne ukončiť zmluvný vzťah so svojim dodávateľom poskytovateľom mobilných a dátových služieb, a začať využívať služby iného dodávateľa a už nechce nič zazmluvnenému dodávateľovi platiť, čelí za takéto svoje vedomé konanie sankcii v podobe zmluvnej pokuty. 13. V konaní mala žalovaná za preukázané, že sa dostala do finančnej tiesne, v dôsledku ktorej po viac ako šiestich rokoch nebola schopná žalobcovi uhrádzať faktúry, čo bol aj skutočný dôvod, prečo žalobca s ňou ukončil zmluvný vzťah (a nie ona s ním). Rovnako bola preukázaná aj jej snaha sa so žalobcom pred podaním žaloby dohodnúť na postupnom splácaní. Samotnému žalobcovi je teda zrejmé, že neuhrádzanie faktúr v období od 24.2.2021 - 23.4.2021 za poskytnuté služby nebolo jej vedomým konaním. Nekonala teda vedome z dôvodu, že hoci bola zmluvou časove viazaná, nechcela využívať služby žalobcu ako dodávateľa, pretože sú jeho služby drahé, zastaralé a postupujúcim obdobím viazanosti čoraz menej efektívne, atď. a nechce už ďalej uhrádzať faktúry. Pokiaľ sa žalobca napriek jej snahám o mimosúdne riešenie vzniknutej situácie rozhodol obrátiť sa žalobou voči nej na súd, nemal si uplatniť nárok na úhradu zmluvnej pokuty. Žalovaná je toho názoru, že nárok na zmluvnú pokutu žalobcovi nevyplýva ani zo samotnej zmluvy, a preto mu neprináleží. Nestotožňuje sa s názorom súdu prvej inštancie, že zmluvné ustanovenie o zmluvnej pokute nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ak jej poskytol bližšie neurčené zľavy a výhody a že vďaka ich poskytnutiu nedošlo k značnej nerovnováhe v právach a povinnostiach v jej neprospech ako spotrebiteľa. Takéto všeobecné konštatovanie podľa nej nepreukazuje žiadnu väzbu - „zľavy a výhody“ a „prijateľnosť či neprijateľnosť“ ustanovenia o zmluvnej pokute ako zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Mala za to, že súd prvej inštancie ich mal v rozhodnutí konkretizovať, porovnať so „zľavami a výhodami“ iných obdobných dodávateľov a riadne zdôvodniť, že sú natoľko významné, že značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v prípad jednostranne formulovanej zmluvnej pokuty skutočne nespôsobujú. Mala za to, že vyváženosť zmluvnej pokuty ako zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve je potrebné chápať tak, že z obsahu zmluvy musí vyplývať najmä jej obojstrannosť a rovnosť jej výšky. Uviedla, že nezriedka svoje povinnosti počas šiestich rokov porušoval aj samotný žalobca ako dodávateľ služieb, ako oneskorené odosielanie sms správ, nemožnosť uskutočniť telefonický hovor v zahraničí v rámci euroroamingu, pokrytie signálom, nemožnosť načítať webové prehliadače v oblastiach, v ktorých dodávateľ garantuje „plnú internetovú rýchlosť siete“ a pod. Spotrebiteľ síce môže takéto výpadky služieb u dodávateľa reklamovať, avšak stretáva sa nanajvýš „s výhovorkami“ a ospravedlnením. Žiaden nárok na úhradu zmluvnej pokuty nemá. Formulárová spotrebiteľská zmluva vyhotovená dodávateľom mu ho negarantuje a nepriznáva. 14. Žalovaná poukázala aj na ust. § 545 písm. a) Občianskeho zákonníka, ktoré umožňuje súdu znížiť neprimerane vysokú zmluvnú pokutu, a to nielen v prípade spotrebiteľských zmlúv. Mala preto za to, že súd prvej inštancie sa nemal obmedziť len na konštatovanie uvedené na str. 5 v bode 25. rozhodnutia v tom smere, že keďže za poskytnuté služby neplatila riadne a včas, žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 290,63 eur, ale mal sa aj zaoberať primeranosťou výšky zmluvnej pokuty, ktorú žalobca žalobou žiada. Cena úhrad za telekomunikačné služby je pritom 105,66 eur, a preto podľa nej ide o zjavný nepomer medzi sumou neuhradených faktúr za poskytnuté služby ku škode žalobcu a výškou zmluvnej pokuty. Vytýkala súdu prvej inštancie, že sa možnosťou moderovať výšku zmluvnej pokuty v súlade s ust. § 545 písm. a) OZ ani nezaoberal a paušálne si osvojil iba obsah zmluvnej dokumentácie a tvrdenia žalobcu.
Pritom podľa nej súd prvej inštancie v súlade s ust. § 295 CSP mohol a mal vykonať a vyhodnotiť dôkazy, aj keď ich ako spotrebiteľ v rámci písomného vyjadrenia nenavrhla. Išlo podľa žalovanej o otázky presahujúce rámec jednoduchého právneho poúdenia veci a rozhodnutím bez nariadenia pojednávania to možno považovať aj za porušení jej práva na spravodlivý proces. 15. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej nevyjadril odvolací návrh nepodal. 16. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej vyhovujúcej časti do výšky 290,63 eur z titulu zmluvnej pokuty, spolu s prislúchajúcimi úrokmi z omeškania z tejto sumy, ako aj v časti trov konania zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 17. Žalovaná v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie prejednávanú vec nesprávne právne posúdil a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Bola názoru, že jej súd prvej inštancie uložil neprimerane vysokú zmluvnú pokutu, pričom namietala, že sa súd prvej inštancie nezaoberal primeranosťou výšky zmluvnej pokuty, len sa obmedzil na konštatovanie, že keďže za poskytnuté služby žalovaná neplatila riadne a včas, žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 290,63 eur. 18. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmlúv (ďalej ako „zákon o elektronických komunikáciách“), podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu. Podľa § 43 ods. 12 zákona o elektronických komunikáciách, účastník je povinný: a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry, c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov. Podľa § 44 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme. Podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 544 ods. 1 - 3 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále). 19. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalovanej bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 290,63 eur, ktorá pozostávala zo sumy 48,38 eur, ktorú si žalobca uplatnil na základe Dodatku k zmluve č. A., zo sumy 10,00 eur, ktorú si žalobca uplatnil na základe Dodatku k zmluve č. A., zo sumy 150,00 eur, ktorú si žalobca uplatnil na základe Dodatku k zmluve č. A. a zo sumy 82,25 eur, ktorú si žalobca uplatnil na základe Dodatku k zmluve č. A.. 20. Vo vzťahu k zmluvnej pokute v sume 82,25 eur odvolací súd uvádza, že v zmysle bodu 2.5 Dodatku k zmluve č. A. bola zmluvná pokuta dohodnutá vo výške 329,00 eur. Podľa tohto bodu zmluvná pokuta
predstavovala rozdiel medzi bežnou maloobchodnou cenou zariadenia bez zľavy z jeho spotrebiteľskej ceny s DPH (ďalej len „maloobchodná cena zariadenia“) a kúpnou cenou s DPH, za ktorú žalobca predal zariadenie žalovanej (ďalej len „kúpna cena“). V zmysle bodu 1.2 Dodatku k zmluve č. A7835491 vyplývalo, že maloobchodná cena zariadenia bola 899,00 eur a kúpna cena bola 570,00 eur. Rozdiel v uvedených sumách tak predstavoval výšku zmluvnej pokuty v sume 329,00 eur. V zmysle bodu 2.5 Dodatku k zmluve č. A. bolo dohodnuté, že výška zmluvnej pokuty sa bude postupne znižovať v závislosti od toho koľko celých mesiacov uplynulo od uzavretia tohto Dodatku do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti. Výška zmluvnej pokuty sa vypočíta tak, že sa rozdiel medzi počtom mesiacov, na ktorý bola podľa ustanovení tohto Dodatku stanovená doba viazanosti a počtom celých mesiacov, ktorý uplynul od uzavretia tohto Dodatku do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti, s ktorým je spojený vznik práva na túto zmluvnú pokutu, vynásobí číslom, ktoré má v čitateli výšku zmluvnej pokuty, ako je táto uvedená v predchádzajúcej vete, a v menovateli číslo rovnajúce sa počtu celých mesiacov, na ktorý bola podľa ustanovení tohto Dodatku stanovená doba viazanosti. Doba viazanosti bola stanovená podľa bodu 2.3 tohto Dodatku na dobu 24 mesiacov. V konaní nebolo sporné, že žalovaná viazanosť nedodržala po dobu 6 mesiacov. Na základe vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že žalobca si dôvodne uplatnil zmluvnú pokutu na základe Dodatku k zmluve č. A. vo výške 82,25 eur (zmluvná pokuta vo výške 329,00 eur / doba viazanosti 24 mesiacov x 6 mesiacov). 21. Čo sa týka zmluvnej pokuty v sume 10,00 eur odvolací súd uvádza, že v zmysle bodu 2.5 Dodatku k zmluve č. A. bola zmluvná pokuta dohodnutá vo výške 20,00 eur. Podľa tohto bodu zmluvná pokuta predstavovala rozdiel medzi bežnou maloobchodnou cenou zariadenia a kúpnou cenou. V zmysle bodu 1.2 tohto Dodatku vyplývalo, že maloobchodná cena zariadenia bola 245,00 eur a kúpna cena bola 225,00 eur. Rozdiel v uvedených sumách tak predstavoval výšku zmluvnej pokuty v sume 20,00 eur. V zmysle bodu 2.5 tohto Dodatku bolo dohodnuté, že výška zmluvnej pokuty sa bude postupne znižovať v závislosti od toho, koľko celých mesiacov uplynulo od uzavretia tohto Dodatku do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti. Výška zmluvnej pokuty sa vypočíta tak, že sa rozdiel medzi počtom mesiacov, na ktorý bola podľa ustanovení tohto Dodatku stanovená doba viazanosti a počtom celých mesiacov, ktorý uplynul od uzavretia tohto Dodatku do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti, s ktorým je spojený vznik práva na túto zmluvnú pokutu, vynásobí číslom, ktoré má v čitateli výšku zmluvnej pokuty, ako je táto uvedená v predchádzajúcej vete, a v menovateli číslo rovnajúce sa počtu celých mesiacov, na ktorý bola podľa ustanovení tohto Dodatku stanovená doba viazanosti. Doba viazanosti bola stanovená podľa bodu 2.3 tohto Dodatku na dobu 24 mesiacov. V konaní nebolo sporné, že žalovaná viazanosť nedodržala po dobu 12 mesiacov. Na základe vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že žalobca si dôvodne uplatnil zmluvnú pokutu na základe Dodatku k zmluve č. A. vo výške 10,00 eur (zmluvná pokuta vo výške 20,00 eur / doba viazanosti 24 mesiacov x 12 mesiacov). 22. Vo vzťahu k zmluvnej pokute v sume 150,00 eur odvolací súd uvádza, že v zmysle bodu 2.5 Dodatku k zmluve č. A. bola zmluvná pokuta dohodnutá vo výške 360,00 eur. Podľa tohto bodu zmluvná pokuta predstavovala rozdiel medzi bežnou maloobchodnou cenou zariadenia a kúpnou cenou. V zmysle bodu 1.2 tohto Dodatku vyplývalo, že maloobchodná cena zariadenia bola 590,00 eur a kúpna cena bola 330,00 eur. Rozdiel v uvedených sumách tak predstavoval 260,00 eur a nie dohodnutú výšku zmluvnej pokuty v sume 360,00 eur. V zmysle bodu 2.5 tohto Dodatku bolo dohodnuté, že výška zmluvnej pokuty sa bude postupne znižovať v závislosti od toho koľko celých mesiacov uplynulo od uzavretia tohto Dodatku do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti. Výška zmluvnej pokuty sa vypočíta tak, že sa rozdiel medzi počtom mesiacov, na ktorý bola podľa ustanovení tohto Dodatku stanovená doba viazanosti a počtom celých mesiacov, ktorý uplynul od uzavretia tohto Dodatku do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti, s ktorým je spojený vznik práva na túto zmluvnú pokutu, vynásobí číslom, ktoré má v čitateli výšku zmluvnej pokuty, ako je táto uvedená v predchádzajúcej vete, a v menovateli číslo rovnajúce sa počtu celých mesiacov, na ktorý bola podľa ustanovení tohto Dodatku stanovená doba viazanosti. Doba viazanosti bola stanovená podľa bodu 2.3 tohto Dodatku na dobu 24 mesiacov. V konaní nebolo sporné, že žalovaná viazanosť nedodržala po dobu 10 mesiacov. Na základe vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že žalobca si nedôvodne uplatnil zmluvnú pokutu na základe Dodatku k zmluve č. A12437993 vo výške 150,00 eur, keď si mal správne uplatniť len sumu vo výške 108,33 eur (zmluvná pokuta vo výške 260,00 eur / doba viazanosti 24 mesiacov x 10 mesiacov). 23. Pokiaľ ide o zmluvnú pokutu v sume 48,38 eur odvolací súd uvádza, že v zmysle bodu 2.5 Dodatku k zmluve č. A14278054 bola zmluvná pokuta dohodnutá vo výške 129,00 eur. V zmysle bodu 2.2 tohto
Dodatku bolo dohodnuté, že výška zmluvnej pokuty sa bude postupne znižovať v závislosti od toho koľko celých mesiacov uplynulo od uzavretia tohto Dodatku do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti. Výška zmluvnej pokuty sa vypočíta tak, že sa rozdiel medzi počtom mesiacov, na ktorý bola podľa ustanovení tohto Dodatku stanovená doba viazanosti a počtom celých mesiacov, ktorý uplynul od uzavretia tohto Dodatku do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti, s ktorým je spojený vznik práva na túto zmluvnú pokutu, vynásobí číslom, ktoré má v čitateli výšku zmluvnej pokuty, ako je táto uvedená v predchádzajúcej vete, a v menovateli číslo rovnajúce sa počtu celých mesiacov, na ktorý bola podľa ustanovení tohto Dodatku stanovená doba viazanosti. V konaní nebolo sporné, že žalovaná viazanosť nedodržala po dobu 9 mesiacov. Avšak z obsahu tohto Dodatku nebolo zrejmé, podľa akých skutočností bola dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 129,00 eur. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutej časti určenia dôvodnosti výšky zmluvnej pokuty bolo v celom rozsahu nedostatočne odôvodnené. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať správnosť rozhodnutia a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí, t. j. musí byť preskúmateľné. Tieto požiadavky napadnuté rozhodnutie v tejto časti nespĺňa, v dôsledku čoho je v tejto časti nepreskúmateľné. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia predstavuje porušenie ústavne zaručeného práva na súdnu ochranu a odňatie možnosti konať pred súdom. 24. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Nevyžaduje sa, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). 25. Rovnako Ústavný súd Slovenskej republiky sa vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie v náleze III. ÚS 119/03-30. Vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. US 115/03). 26. Nakoľko odvolaciemu súdu nebolo z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie ani z obsahu spisu zrejmé, ako tento dospel k dôvodnosti žalobcom uplatneného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 290,63 eur, čo sa týka jej výšky, pričom absencia preskúmateľného odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie predstavuje prekážku preskúmateľnosti rozhodnutia, odvolací súd tak rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti do výšky 290,63 eur z titulu zmluvnej pokuty, spolu s prislúchajúcimi úrokmi z omeškania z tejto sumy, ako aj v časti trov konania zrušil (§ 389 ods. 1 písm. b) CSP) a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP), zachovávajúc pritom aj podmienku dvojinštančnosti konania. 27. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie riadiť sa právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP), odstrániť vyššie uvedené nedostatky spočívajúce v nedostatočnom odôvodnení posúdenia výšky zmluvnej pokuty tak, aby spĺňalo podmienku preskúmateľnosti, aj s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti vyjadrené odvolacím súdom. Právne závery súdu prvej inštancie môžu byť dostatočne preskúmateľné len vtedy, ak tento podá jasný a zrozumiteľný výklad na základe akých skutočností dospel k dôvodnosti uplatneného nároku čo do výšky tak, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie spĺňalo náležitosti v zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP). 28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).