Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/193/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201503 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Halmová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012201503.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Majerníkovej a členiek senátu JUDr. Moniky Valašikovej PhD. a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: MAC TV, s.r.o., Brečtanová 1, Bratislava, IČO: 00618322, právne zastúpený: Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., Drotárska cesta 102, Bratislava proti žalovanému: Rada pre vysielanie a retransmisiu SR, Dobrovičova 8, Bratislava v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. RL/039/2012 zo dňa 15.5.2012, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Krajskému súdu v Bratislave bola dňa 14.8.2012 doručená žaloba, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. RL/039/2012 zo dňa 15.5.2012, ktorým žalovaný uložil podľa ust. § 64 ods. 1 písm. a) zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách v znení neskorších zákonov (ďalej len zákon č. 308/2000 Z.z.) sankciu - upozornenie na porušenie zákona z dôvodu, že v rámci digitálneho vysielania programovej služby JOJ plus nedosiahol v mesiacoch október, november a december 2011 zákonom stanovený 10% podiel vysielania s multimodálnym prístupom formou skrytých alebo otvorených titulkov, alebo tlmočenia do posunkovej reči nepočujúcich alebo v posunkovej reči nepočujúcich. V žalobe poukázal, že Rada pri svojom rozhodovaní vychádzala zo skutočnosti, že vysielateľ je povinný vyhradiť vo vysielaní každej televíznej programovej služby, ktorú vysiela digitálne, najmenej 10% všetkých vysielaných programov sprevádzaných skrytými alebo otvorenými titulkami, alebo tlmočených do posunkovej reči nepočujúcich, alebo v posunkovej reči nepočujúcich. V zmysle § 18a ods. 1 písm. a) zákona č. 308/2000 Z.z. je vysielateľ teda povinný vyhradiť najmenej 10% všetkých vysielaných programov sprevádzaných skrytými alebo otvorenými titulkami, alebo tlmočených do posunkovej reči nepočujúcich alebo v posunkovej reči nepočujúcich. Z dikcie zákona vyplýva, že je potrebné prihliadnuť na jednotlivé štatistické údaje, z ktorých je zrejmé, koľko skutočne vysielateľ venoval programom sprevádzaných skrytými alebo otvorenými titulkami, alebo tlmočených do posunkovej reči nepočujúcich alebo v posunkovej reči nepočujúcich. V prílohe uviedol tabuľku, z ktorej mu vychádza, koľko vysielateľ v jednotlivých mesiacoch v roku 2011 venoval európskym dielam, ktoré vytvorili od vysielateľov nezávislí producenti. Poukázal, že z komplexného ročného hľadiska vysielateľ venoval programom sprevádzaných skrytými alebo otvorenými titulkami, alebo tlmočených do posunkovej reči nepočujúcich, alebo v posunkovej reči nepočujúcich, v priemere za 1 mesiac cca 10,25 % (vypočítané aritmetickým priemerom celkového venovaného času, spriemerované na počet 12 mesiacov, 123,5 % za rok/12 mesiacov je 10,29 % na 1 mesiac). Zo zákonného ustanovenia nie je zrejmé, za aké časové obdobie je povinný vyhradiť predmetných 10% všetkých vysielaných programov sprevádzaných skrytými alebo otvorenými titulkami, alebo tlmočených do posunkovej reči nepočujúcich, alebo v posunkovej reči nepočujúcich. Nie je možné, aby si rada svojvoľne spojila ustanovenia a interpretovala si, že vzhľadom na to, že vysielateľ má povinnosť mesačne odovzdávať štatistiku jej z toho vyplýva, že aj 10 % podiel všetkých vysielaných programov sprevádzaných skrytými alebo otvorenými titulkami, alebo tlmočených do posunkovej reči nepočujúcich alebo v posunkovej reči nepočujúcich, je vysielateľovi stanovený na každý kalendárny mesiac a nie na vysielanie celkovo, ako znie zákon. S takouto interpretáciou žalovaného žalobca nesúhlasí. Vytvára žalobcovi nebezpečný precedens, že rada, ako orgán verejnej správy, môže pri rozhodovaní postupovať mimo medzí zákona a interpretovať si ustanovenia zákona ľubovoľne spojené tak, ako sú viac na neprospech vysielateľa. Ďalej poukazuje, že vzhľadom na nejednoznačnosť, že v zmysle samotnej rozhodovacej činnosti rady (viď rozhodnutie RP/92/2011 zo dňa 30.8.2011), je zrejmé, že rada pristupuje k názorom a pravidlám koncipovaným ESD -Európsky súdny dvor (ďalej len ESD), ktoré je možné analogicky použiť aj na predmetný prípad. ESD dospel k záveru, že ustanovenia, ktoré sú nejednoznačné, je potrebné vykladať spôsobom, ktorý je pre vysielateľa menej obmedzujúci. Poukazuje, že obdobne sa vykladajú aj všeobecné zásady trestného práva, keďže rada pristupuje k správnemu trestaniu a tým sa jej vytvára povinnosť nane prihliadať. Je povinná preto prihliadnuť na zásadu in dubio pro reo, t.j. v prípade pochybností v prospech obvineného. Z daného vyplýva, že rada mala pri pochybnostiach o neistote pri interpretácii daných zákonných ustanovení, pristúpiť k výkladu, ktorý by bol pre vysielateľa priaznivejší. Žalobca je teda názoru, že pri hodnotení za kalendárny mesiac, pri výklade pre vysielateľa nepriaznivejšieho, došlo v niektorom mesiaci k porušeniu § 18a ods. 1 písm. a) zákona č. 308/2000 Z.z., avšak len podľa výkladu daného ustanovenia radou. Pri výklade daného ustanovenia v zmysle rozhodnutí ESD, t.j. priaznivejšieho pre vysielateľa, vysielateľ venoval v priemere cca 10,29 % podiel všetkých vysielaných programov za 1 mesiac v roku 2011 sprevádzaných skrytými alebo otvorenými titulkami, alebo tlmočením do posunkovej reči nepočujúcich alebo v posunkovej reči nepočujúcich, takže k porušeniu § 18a ods. 1 písm. a) zákona č. 308/2000 Z.z. zo strany vysielateľa nedošlo. Žalobca sa domáhal, aby krajský súd rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe doručenom krajskému súdu dňa 16.10.2012 uviedol, že výklad rady týkajúci sa časového obdobia, v ktorom sú vysielatelia povinní dodržiavať zákonom stanovené podiely vysielania s multimodálnym prístupom vo vysielaní televíznej programovej služby vyplýva tak zo znenia napadnutého rozhodnutia, ako aj z rozhodovacej praxe rady, napríklad v rozhodnutí č. RL/61/2007, RL/68/2007, RL/69/2007, ktorými bol žalobca v minulosti sankcionovaný za porušenie § 23 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z., ktoré ukladá vysielateľovi povinnosť vyhradiť väčšinový podiel času vysielania európskym dielam, pričom tiež nestanovuje obdobie, v ktorom je vysielateľ povinný tento podiel dosiahnuť. Poukazuje na ust. § 16 ods. 3 písm. n) zákona č. 308/2000 Z.z., ktoré ukladá vysielateľovi povinnosť doručiť rade štatistiku o programovej službe za kalendárny mesiac a dospel k záveru, že zákonom stanovené podiely vysielania s multimodálnym prístupom, je vysielateľ povinný vyhradiť v každej svojej programovej službe, ktorú vysiela digitálne, v každom kalendárnom mesiaci. Žalovaný teda pri stanovení časového obdobia, v rámci ktorého je vysielateľ povinný plniť povinnosť ustanovenú v § 18a zákona č. 308/2000 Z.z. podporne využila § 16 ods. 3 písm. m) citovaného zákona a dospela k výkladu, že vysielateľ je povinný zabezpečiť multimodálny prístup ku každej svojej televíznej programovej službe, ktorú vysiela digitálne, v zákonom stanovenom rozsahu, v každom kalendárnom mesiaci. Rada pri výklade predmetného ustanovenia zvážila všetky možnosti, s prihliadnutím na objektívne možnosti vysielateľov, úmysel zákonodarcu ale najmä záujem a potrebu zrakovo a sluchovo hendikepovanej verejnosti na prístup k plnohodnotnému televíznemu vysielaniu. Žalovaný dospel k záveru, že časová jednotka 1 mesiac je vzhľadom na účel sledovaný zavedením povinnosti podľa § 18a zákona č. 308/2000 Z.z. účelný a vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti primeraný. Na ďalšiu námietku žalobcu, kde poukazuje na rozhodnutie žalovanej č. RP/92/2011, v ktorom pri výklade v § 35 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. uplatnila pravidlo koncipované Európskym súdnym dvorom uvádza, že ust. § 18a zákona č. 308/2000 Z.z. síce explicitne neuvádza časové obdobie, v ktorom má byť povinnosť v ňom obsiahnutá splnená, tento údaj však možno vyvodiť z kontextu zákona a ostatných povinností vysielateľov v ňom obsiahnutých. Poukazuje, že zákon stanovuje presné podiely zabezpečenia multimodálneho prístupu k programovej službe, čo nerozporuje ani samotný žalobca. Podľa § 18a písm. a) zákona č. 308/2000 Z.z. je vysielateľ s licenciou povinný zabezpečiť multimodálny prístup k programovej službe tak, aby vo vysielaní televíznej programovej služby, ktorú vysiela digitálne, bolo najmenej 10 % všetkých vysielaných programov sprevádzaných skrytými alebo otvorenými titulkami, alebo tlmočených do posunkovej reči nepočujúcich alebo v posunkovej reči nepočujúcich. Je pravdou, že z uvedeného ustanovenia nie je explicitne zrejmé, za aké časové obdobie je vysielateľ povinný zabezpečiť plnenie predmetnej povinnosti. Rada však ako zákonom splnomocnený orgán na kontrolu dodržiavania povinnosti podľa zákona č. 308/2000 Z.z. je oprávnená vykladať ustanovenia citovaného zákona, pričom je, ako uvádza sám žalobca, povinná presadzovať záujmy verejnosti. Žalovaný poukazuje, že požiadavka na plnenie povinnosti ustanovenej v § 18a zákona č. 308/2000 Z.z. v mesačných cykloch, je logická, je v súlade so zákonom ako aj s jej interpretačnou praxou a tiež slúži záujmu zrakovo a sluchovo hendikepovanej verejnosti mať pravidelný a rovnomerný prístup k programom, v ktorých je zabezpečený multimodálny prístup. Je názoru, že žalobca nebol na svojich právach ukrátený rozhodnutím ani postupom správneho orgánu a napadnuté rozhodnutie, ako aj postup je v súlade so zákonom a navrhuje, aby krajský súd podľa § 250j ods. 1 OSP žalobu zamietol. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 OSP a § 246a ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom a námietky žalobcu neodôvodňujú jeho zrušenie, preto žalobu v celom rozsahu podľa ust. § 250j ods. 1 OSP zamietol. Podľa ustanovenia § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 OSP súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Úlohou súdu v predmetnej veci bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. RL/039/2012 zo dňa 15.5.2012, ktorým žalovaný uložil žalobcovi podľa § 64 ods. 1 písm. a) zákona č. 308/2000 Z.z. sankciu - upozornenie na porušenie zákona z dôvodu, že v rámci digitálneho vysielania programovej služby JOJ plus nedosiahol v mesiacoch október, november a december 2012 zákonom stanovený 10% podiel vysielania s multimodálnym prístupom formou skrytých alebo otvorených titulkov alebo tlmočenie do posunkovej reči nepočujúcich alebo v posunkovej reči nepočujúcich. Z administratívneho spisu súd zistil, že rada na svojom zasadnutí dňa 6.3.2012 prijala uznesenie o začatí správneho konania voči spoločnosti MAC TV, s.r.o., vo veci možného porušenia § 18a písm. a) zákona č. 308/2000 Z.z. Oznámenie o začatí správneho konania bolo žalobcovi dourčené 15.3.2012. Na základe tejto skutočnosti sa začalo správne konanie č. 144-PLO/O-1387/2012 vo veci dohľadu nad dodržiavaním zákona č. 308/2000 Z.z. Začatie správneho konania bolo žalobcovi riadne oznámené a súčasne bol vyzvaný, aby v lehote do 10 dní od doručenia oznámenia v súlade s § 33 ods. 1 a § 34 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. k oznámeniu zaslal svoje stanovisko, prípadne navrhol dôkazy. Dňa 25.4.2012 bola žalobcovi doručená opätovná výzva na vyjadrenie sa k podkladom pre rozhodnutie v správnom konaní č. 144-PLO/O-1387/2012 s tým, že mu bola predĺžená lehota na vyjadrenie o ďalších 5 dní. Vyjadrenie žalobcu k predmetu správneho konania bolo rade doručené dňa 14.5.2012. Podkladmi pre rozhodnutie sú štatistiky o odvysielanom programe televíznej programovej služby JOJ plus za mesiac október, november, december 2011 a písomné vyjadrenie účastníka konania zo dňa 14.5.2012. Rada sa po získaní všetkých podkladov pre rozhodnutie oboznámila so skutkovým stavom a v danej veci rozhodla dňa 15.5.2012. Podľa ustanovenia § 244 ods. 1 OSP, v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 OSP súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP). Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov (a to ani vo veciach podľa § 250i ods. 2 OSP), ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov, teda, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok (vymedzených žalobou) rešpektovali príslušné hmotno-právne a procesné predpisy. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, okrem ustanovení § 49, 53, 54, 56-68 zákona o správnom konaní. Podľa § 16 ods. 3 písm. m) zákona č. 308/2000 Z.z. vysielateľ je povinný viesť štatistiku o odvysielanom programe televíznej programovej služby obsahujúcu vyhodnotenie podielov programových typov, podielu programov vo verejnom záujme, podielov programov s multimodálnym prístupom, podielu európskej produkcie a podielu programov európskej nezávislej produkcie; štatistiku o programovej službe za kalendárny mesiac je vysielateľ povinný doručiť rade do 15 dní po skončení príslušného kalendárneho mesiaca, okrem vysielateľa prostredníctvom internetu a vysielateľa s licenciou udelenou podľa tohto zákona na iné ako terestriálne vysielanie, ktorý je povinný doručiť štatistiku do 15 dní odo dňa doručenia žiadosti rady o túto štatistiku. Podľa § 18a zákona č. 308/2000 Z.z. vysielateľ s licenciou je povinný zabezpečiť multimodálny prístup k programovej službe a to tak, aby vo vysielaní televíznej programovej služby, ktorú vysiela digitálne, bolo najmenej: a/ 10% všetkých vysielaných programov sprevádzaných skrytými alebo otvorenými titulkami, alebo tlmočených do posunkovej reči nepočujúcich alebo v posunkovej reči nepočujúcich, b/ 3% všetkých vysielaných programov sprevádzaných hlasovým komentovaním pre nevidiacich. Podľa § 76 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z.z. podiely podľa § 18 ods. 3 alebo § 18b nie je vysielateľ povinný dosiahnuť pred uplynutím 3 rokov odo dňa, v ktorom začal svoju programovú službu vysielať digitálne: to sa nevzťahuje na vysielateľov, ktorí začnú vysielať svoju programovú službu digitálne po 31.5.2009. Podľa § 2 ods. 10 zákona č. 220/2007 Z.z. terestriálny multiplex je multiplex, ktorého signál je šírený úplne alebo sčasti terestriálnym vysielaním prostredníctvom frekvencie vyhradenej v Slovenskej republike, alebo na území SR, koordinovanej na digitálne vysielanie. Podľa § 64 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z. sankciu podľa odseku 1 písm. d) rada uloží, ak vysielateľ, prevádzkovateľ retransmisie, poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie alebo právnická osoba alebo fyzická osoba podľa § 2 ods. 3 a 4 aj napriek písomnému upozorneniu rady opakovane porušila povinnosť. Rada uloží pokutu bez predchádzajúceho upozornenia, ak bola porušená povinnosť uložená v § 19. Rada môže uložiť pokutu aj bez predchádzajúceho upozornenia, ak bola porušená povinnosť uložená v § 16 ods. 2 písm. a/ a c/ ods. 3, písm. k/, § 20 ods. 1 a 3, § 30, ako aj v prípade vysielania bez oprávnenia (§ 2 ods. 1 písm. b/), alebo prevádzkovania retransmisie bez oprávnenia (§ 2 ods. 1 písm. k/). Súd k veci udáva, že z gramatického a logického výkladu ust. § 16 ods. 3 v spojitosti s ust. § 18 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. vyplýva, že povinnosť zabezpečiť multimodálny prístup k digitálne vysielanej programovej službe vysielateľa, je viazaná na obdobie 1 mesiaca a to vzhľadom na skutočnosť, že štatistické údaje o podiele programov s multimodálnym prístupom, je zo zákona povinný predkladať žalovanému v mesačnej periodicite, je preto logické, že zákonodarca predpokladal plnenie povinnosti vysielateľa v ust. § 18 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. v rámci mesačného obdobia. Žalobca poukazuje na rozhodnutie žalovaného č. RP/92/2011, v ktorom pri výklade § 35 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. uplatnila pravidlo koncipované ESD v rozsudku vo veci ARD v Prosieben. V uvedenom rozsudku ESD vyslovil názor, že ustanovenie smernice, ktoré ukladá obmedzenia pri výkone slobôd, ako je napr. sloboda poskytovania služieb televízneho vysielania, musí tieto obmedzenia vyjadrovať jednoznačne. Vzhľadom na nejednoznačnosť ustanovenia čl. 11 Smernice 2007/65/EC (§ 35 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. je jeho obdobou) dospel ESD k záveru, že toto ustanovenie je potrebné vykladať spôsobom, ktorý je pre vysielateľa menej obmedzujúci. Súd uvádza, že ust. § 18a zákona č. 308/2000 Z.z. síce explicitne neuvádza časové obdobie, v ktorom má byť povinnosť v ňom obsiahnutá splnená, ale tento údaj možno vyvodiť z kontextu zákona a ostatných povinností vysielateľov v ňom obsiahnutých. Smernica č. 2010/13/EÚ (ďalej len Smernica o AVMS) obsahuje v čl. 7 povinnosť členských štátov nabádať poskytovateľov audiovizuálnych, mediálnych služieb na to, aby svoje služby postupne sprístupňovali osobám so zrakovým a sluchovým postihnutím. Uvedené ustanovenie je koncipované pomerne široko, čím dáva členským štátom možnosť určiť konkrétne pravidlá pre zabezpečenie plnenia predmetnej povinnosti. Čl. 4 smernice o audiovizuálnych mediálnych službách zveruje členským štátom právomoc určiť vysielateľovi povinnosť dodržiavať podrobnejšie alebo prísnejšie pravidlá, ako uvádza smernica. V slovenskej právnej úprave je povinnosť zabezpečenia prístupu zrakovo a sluchovo postihnutým k audiovizuálnym mediálnym službám stanovená v § 18 - 18c zákona č. 308/2000 Z.z. určením konkrétnych percentuálnych podielov, ktoré sú vysielatelia povinní vyhradiť programom opatreným multimodálnym prístupom. Zákon teda stanovuje presné podiely zabezpečenia multimodálneho prístupu k programovej službe, čo nerozporuje ani samotný žalobca. Podľa § 18a písm. a) zákona č. 308/2000 Z.z. je vysielateľ s licenciou povinný zabezpečiť multimodálny prístup k programovej službe tak, aby vo vysielaní televíznej programovej služby, ktorú vysiela digitálne, bolo najmenej 10 % všetkých vysielaných programov sprevádzaných skrytými alebo otvorenými titulkami, alebo tlmočených do posunkovej reči nepočujúcich, alebo v posunkovej reči nepočujúcich. Je pravdou, že z uvedeného ustanovenia nie je explicitne zrejmé, za aké časové obdobie je vysielateľ povinný zabezpečiť plnenie predmetnej povinnosti. Rada však ako zákonom splnomocnený orgán na kontrolu dodržiavania povinností podľa zákona č. 308/2000 Z.z. je oprávnená vykladať ustanovenia citovaného zákona, pričom je, ako uvádza sám žalobca, povinná presadzovať záujmy verejnosti. Zabezpečenie práva zrakovo a sluchovo postihnutej verejnosti na prístup k programom opatreným multimodálnym prístupom, je bez pochyby cieľ, ktorý rada vzala pri výklade časového obdobia, v rámci ktorého je vysielateľ povinný dodržiavať zákonom stanovené kvóty predmetnej povinnosti do úvahy. Na základe uvedených skutočností krajský súd dospel k záveru, že námietky žalobcu v rozsahu prezentovanom v žalobe, nie sú dôvodné, v konaní nezistil také vady, ktoré by mali za následok vydanie rozhodnutia v rozpore so zákonom, a preto žalobu podľa ust. § 250j ods. 1 OSP zamietol. O trovách konania rozhodol súd s prihliadnutím na ust. § 250k ods. 1 OSP tak, že neúspešnému žalobcovi nepriznal ich náhradu, žalovaný na náhradu trov konania nemá zo zákona nárok. Senát Krajského súdu v Bratislave prijal predmetné rozhodnutie pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.