Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1S/193/2012 z 9. 4. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 9. apríla 2014, sp. zn. 1S/193/2012, ECLI:SK:KSBA:2014:1012201503.1 Krajský súd Bratislava | 1S/193/2012 | ECLI:SK:KSBA:2014:1012201503.1 | 2014-04-09 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii (zrušený), zákon č. 220/2007 Z. z. o digitálnom vysielaní programových služieb a poskytovaní iných obsahových služieb prostredníctvom digitálneho prenosu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o digitálnom vysielaní), OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/fc2327b5-4a13-41ff-8a07-79f6ebb4dc2c Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1012201503.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1S/193/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201503
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Halmová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012201503.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Majerníkovej a členiek
senátu JUDr. Moniky Valašikovej PhD. a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: MAC TV,
s.r.o., Brečtanová 1, Bratislava, IČO: 00618322, právne zastúpený: Advokátska kancelária Bugala -
Ďurček, s.r.o., Drotárska cesta 102, Bratislava proti žalovanému: Rada pre vysielanie a retransmisiu SR,
Dobrovičova 8, Bratislava v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. RL/039/2012
zo dňa 15.5.2012, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Krajskému súdu v Bratislave bola dňa 14.8.2012 doručená žaloba, ktorou sa žalobca domáhal
preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. RL/039/2012 zo dňa 15.5.2012, ktorým žalovaný
uložil podľa ust. § 64 ods. 1 písm. a) zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona
č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách v znení neskorších zákonov (ďalej len zákon č. 308/2000 Z.z.)
sankciu - upozornenie na porušenie zákona z dôvodu, že v rámci digitálneho vysielania programovej
služby JOJ plus nedosiahol v mesiacoch október, november a december 2011 zákonom stanovený 10%
podiel vysielania s multimodálnym prístupom formou skrytých alebo otvorených titulkov, alebo tlmočenia
do posunkovej reči nepočujúcich alebo v posunkovej reči nepočujúcich.

V žalobe poukázal, že Rada pri svojom rozhodovaní vychádzala zo skutočnosti, že vysielateľ je povinný
vyhradiť vo vysielaní každej televíznej programovej služby, ktorú vysiela digitálne, najmenej 10%
všetkých vysielaných programov sprevádzaných skrytými alebo otvorenými titulkami, alebo tlmočených
do posunkovej reči nepočujúcich, alebo v posunkovej reči nepočujúcich. V zmysle § 18a ods. 1 písm.
a) zákona č. 308/2000 Z.z. je vysielateľ teda povinný vyhradiť najmenej 10% všetkých vysielaných
programov sprevádzaných skrytými alebo otvorenými titulkami, alebo tlmočených do posunkovej reči
nepočujúcich alebo v posunkovej reči nepočujúcich. Z dikcie zákona vyplýva, že je potrebné prihliadnuť
na jednotlivé štatistické údaje, z ktorých je zrejmé, koľko skutočne vysielateľ venoval programom
sprevádzaných skrytými alebo otvorenými titulkami, alebo tlmočených do posunkovej reči nepočujúcich
alebo v posunkovej reči nepočujúcich. V prílohe uviedol tabuľku, z ktorej mu vychádza, koľko vysielateľ
v jednotlivých mesiacoch v roku 2011 venoval európskym dielam, ktoré vytvorili od vysielateľov
nezávislí producenti. Poukázal, že z komplexného ročného hľadiska vysielateľ venoval programom
sprevádzaných skrytými alebo otvorenými titulkami, alebo tlmočených do posunkovej reči nepočujúcich,
alebo v posunkovej reči nepočujúcich, v priemere za 1 mesiac cca 10,25 % (vypočítané aritmetickým



priemerom celkového venovaného času, spriemerované na počet 12 mesiacov, 123,5 % za rok/12
mesiacov je 10,29 % na 1 mesiac).

Zo zákonného ustanovenia nie je zrejmé, za aké časové obdobie je povinný vyhradiť predmetných 10%
všetkých vysielaných programov sprevádzaných skrytými alebo otvorenými titulkami, alebo tlmočených
do posunkovej reči nepočujúcich, alebo v posunkovej reči nepočujúcich. Nie je možné, aby si rada
svojvoľne spojila ustanovenia a interpretovala si, že vzhľadom na to, že vysielateľ má povinnosť
mesačne odovzdávať štatistiku jej z toho vyplýva, že aj 10 % podiel všetkých vysielaných programov
sprevádzaných skrytými alebo otvorenými titulkami, alebo tlmočených do posunkovej reči nepočujúcich
alebo v posunkovej reči nepočujúcich, je vysielateľovi stanovený na každý kalendárny mesiac a nie
na vysielanie celkovo, ako znie zákon. S takouto interpretáciou žalovaného žalobca nesúhlasí. Vytvára
žalobcovi nebezpečný precedens, že rada, ako orgán verejnej správy, môže pri rozhodovaní postupovať
mimo medzí zákona a interpretovať si ustanovenia zákona ľubovoľne spojené tak, ako sú viac na
neprospech vysielateľa. Ďalej poukazuje, že vzhľadom na nejednoznačnosť, že v zmysle samotnej
rozhodovacej činnosti rady (viď rozhodnutie RP/92/2011 zo dňa 30.8.2011), je zrejmé, že rada pristupuje
k názorom a pravidlám koncipovaným ESD -Európsky súdny dvor (ďalej len ESD), ktoré je možné
analogicky použiť aj na predmetný prípad.

ESD dospel k záveru, že ustanovenia, ktoré sú nejednoznačné, je potrebné vykladať spôsobom, ktorý
je pre vysielateľa menej obmedzujúci.

Poukazuje, že obdobne sa vykladajú aj všeobecné zásady trestného práva, keďže rada pristupuje k
správnemu trestaniu a tým sa jej vytvára povinnosť nane prihliadať. Je povinná preto prihliadnuť na
zásadu in dubio pro reo, t.j. v prípade pochybností v prospech obvineného. Z daného vyplýva, že rada
mala pri pochybnostiach o neistote pri interpretácii daných zákonných ustanovení, pristúpiť k výkladu,
ktorý by bol pre vysielateľa priaznivejší.

Žalobca je teda názoru, že pri hodnotení za kalendárny mesiac, pri výklade pre vysielateľa
nepriaznivejšieho, došlo v niektorom mesiaci k porušeniu § 18a ods. 1 písm. a) zákona č. 308/2000
Z.z., avšak len podľa výkladu daného ustanovenia radou. Pri výklade daného ustanovenia v zmysle
rozhodnutí ESD, t.j. priaznivejšieho pre vysielateľa, vysielateľ venoval v priemere cca 10,29 % podiel
všetkých vysielaných programov za 1 mesiac v roku 2011 sprevádzaných skrytými alebo otvorenými
titulkami, alebo tlmočením do posunkovej reči nepočujúcich alebo v posunkovej reči nepočujúcich, takže
k porušeniu § 18a ods. 1 písm. a) zákona č. 308/2000 Z.z. zo strany vysielateľa nedošlo.

Žalobca sa domáhal, aby krajský súd rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe doručenom krajskému súdu dňa 16.10.2012 uviedol, že výklad
rady týkajúci sa časového obdobia, v ktorom sú vysielatelia povinní dodržiavať zákonom stanovené
podiely vysielania s multimodálnym prístupom vo vysielaní televíznej programovej služby vyplýva tak
zo znenia napadnutého rozhodnutia, ako aj z rozhodovacej praxe rady, napríklad v rozhodnutí č.
RL/61/2007, RL/68/2007, RL/69/2007, ktorými bol žalobca v minulosti sankcionovaný za porušenie §
23 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z., ktoré ukladá vysielateľovi povinnosť vyhradiť väčšinový podiel času
vysielania európskym dielam, pričom tiež nestanovuje obdobie, v ktorom je vysielateľ povinný tento
podiel dosiahnuť.

Poukazuje na ust. § 16 ods. 3 písm. n) zákona č. 308/2000 Z.z., ktoré ukladá vysielateľovi povinnosť
doručiť rade štatistiku o programovej službe za kalendárny mesiac a dospel k záveru, že zákonom
stanovené podiely vysielania s multimodálnym prístupom, je vysielateľ povinný vyhradiť v každej svojej
programovej službe, ktorú vysiela digitálne, v každom kalendárnom mesiaci. Žalovaný teda pri stanovení
časového obdobia, v rámci ktorého je vysielateľ povinný plniť povinnosť ustanovenú v § 18a zákona
č. 308/2000 Z.z. podporne využila § 16 ods. 3 písm. m) citovaného zákona a dospela k výkladu, že
vysielateľ je povinný zabezpečiť multimodálny prístup ku každej svojej televíznej programovej službe,



ktorú vysiela digitálne, v zákonom stanovenom rozsahu, v každom kalendárnom mesiaci. Rada pri
výklade predmetného ustanovenia zvážila všetky možnosti, s prihliadnutím na objektívne možnosti
vysielateľov, úmysel zákonodarcu ale najmä záujem a potrebu zrakovo a sluchovo hendikepovanej
verejnosti na prístup k plnohodnotnému televíznemu vysielaniu. Žalovaný dospel k záveru, že časová
jednotka 1 mesiac je vzhľadom na účel sledovaný zavedením povinnosti podľa § 18a zákona č. 308/2000
Z.z. účelný a vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti primeraný.

Na ďalšiu námietku žalobcu, kde poukazuje na rozhodnutie žalovanej č. RP/92/2011, v ktorom pri
výklade v § 35 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. uplatnila pravidlo koncipované Európskym súdnym
dvorom uvádza, že ust. § 18a zákona č. 308/2000 Z.z. síce explicitne neuvádza časové obdobie,
v ktorom má byť povinnosť v ňom obsiahnutá splnená, tento údaj však možno vyvodiť z kontextu
zákona a ostatných povinností vysielateľov v ňom obsiahnutých. Poukazuje, že zákon stanovuje presné
podiely zabezpečenia multimodálneho prístupu k programovej službe, čo nerozporuje ani samotný
žalobca. Podľa § 18a písm. a) zákona č. 308/2000 Z.z. je vysielateľ s licenciou povinný zabezpečiť
multimodálny prístup k programovej službe tak, aby vo vysielaní televíznej programovej služby, ktorú
vysiela digitálne, bolo najmenej 10 % všetkých vysielaných programov sprevádzaných skrytými alebo
otvorenými titulkami, alebo tlmočených do posunkovej reči nepočujúcich alebo v posunkovej reči
nepočujúcich. Je pravdou, že z uvedeného ustanovenia nie je explicitne zrejmé, za aké časové obdobie
je vysielateľ povinný zabezpečiť plnenie predmetnej povinnosti. Rada však ako zákonom splnomocnený
orgán na kontrolu dodržiavania povinnosti podľa zákona č. 308/2000 Z.z. je oprávnená vykladať
ustanovenia citovaného zákona, pričom je, ako uvádza sám žalobca, povinná presadzovať záujmy
verejnosti. Žalovaný poukazuje, že požiadavka na plnenie povinnosti ustanovenej v § 18a zákona č.
308/2000 Z.z. v mesačných cykloch, je logická, je v súlade so zákonom ako aj s jej interpretačnou praxou
a tiež slúži záujmu zrakovo a sluchovo hendikepovanej verejnosti mať pravidelný a rovnomerný prístup
k programom, v ktorých je zabezpečený multimodálny prístup.

Je názoru, že žalobca nebol na svojich právach ukrátený rozhodnutím ani postupom správneho orgánu
a napadnuté rozhodnutie, ako aj postup je v súlade so zákonom a navrhuje, aby krajský súd podľa §
250j ods. 1 OSP žalobu zamietol.

Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 OSP a § 246a ods. 1 OSP)
preskúmal napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom
a námietky žalobcu neodôvodňujú jeho zrušenie, preto žalobu v celom rozsahu podľa ust. § 250j ods.
1 OSP zamietol.

Podľa ustanovenia § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo
opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade
s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi
predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 OSP súd preskúmava aj zákonnosť
postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných
a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom
postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť
ho vydaním rozhodnutia.

Úlohou súdu v predmetnej veci bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. RL/039/2012
zo dňa 15.5.2012, ktorým žalovaný uložil žalobcovi podľa § 64 ods. 1 písm. a) zákona č. 308/2000 Z.z.
sankciu - upozornenie na porušenie zákona z dôvodu, že v rámci digitálneho vysielania programovej
služby JOJ plus nedosiahol v mesiacoch október, november a december 2012 zákonom stanovený 10%
podiel vysielania s multimodálnym prístupom formou skrytých alebo otvorených titulkov alebo tlmočenie
do posunkovej reči nepočujúcich alebo v posunkovej reči nepočujúcich.



Z administratívneho spisu súd zistil, že rada na svojom zasadnutí dňa 6.3.2012 prijala uznesenie o
začatí správneho konania voči spoločnosti MAC TV, s.r.o., vo veci možného porušenia § 18a písm. a)
zákona č. 308/2000 Z.z. Oznámenie o začatí správneho konania bolo žalobcovi dourčené 15.3.2012.
Na základe tejto skutočnosti sa začalo správne konanie č. 144-PLO/O-1387/2012 vo veci dohľadu nad
dodržiavaním zákona č. 308/2000 Z.z. Začatie správneho konania bolo žalobcovi riadne oznámené a
súčasne bol vyzvaný, aby v lehote do 10 dní od doručenia oznámenia v súlade s § 33 ods. 1 a § 34 ods.
3 zákona č. 71/1967 Zb. k oznámeniu zaslal svoje stanovisko, prípadne navrhol dôkazy. Dňa 25.4.2012
bola žalobcovi doručená opätovná výzva na vyjadrenie sa k podkladom pre rozhodnutie v správnom
konaní č. 144-PLO/O-1387/2012 s tým, že mu bola predĺžená lehota na vyjadrenie o ďalších 5 dní.
Vyjadrenie žalobcu k predmetu správneho konania bolo rade doručené dňa 14.5.2012. Podkladmi pre
rozhodnutie sú štatistiky o odvysielanom programe televíznej programovej služby JOJ plus za mesiac
október, november, december 2011 a písomné vyjadrenie účastníka konania zo dňa 14.5.2012. Rada
sa po získaní všetkých podkladov pre rozhodnutie oboznámila so skutkovým stavom a v danej veci
rozhodla dňa 15.5.2012.

Podľa ustanovenia § 244 ods. 1 OSP, v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo
opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade
s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi
predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 OSP súd preskúmava aj zákonnosť
postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných
a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom
postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť
ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje
zákon o správnom konaní.

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická
osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada,
aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).

Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov (a to ani vo
veciach podľa § 250i ods. 2 OSP), ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov, teda,
či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok (vymedzených žalobou) rešpektovali príslušné
hmotno-právne a procesné predpisy.

Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis
o správnom konaní, okrem ustanovení § 49, 53, 54, 56-68 zákona o správnom konaní.

Podľa § 16 ods. 3 písm. m) zákona č. 308/2000 Z.z. vysielateľ je povinný viesť štatistiku o odvysielanom
programe televíznej programovej služby obsahujúcu vyhodnotenie podielov programových typov,
podielu programov vo verejnom záujme, podielov programov s multimodálnym prístupom, podielu
európskej produkcie a podielu programov európskej nezávislej produkcie; štatistiku o programovej
službe za kalendárny mesiac je vysielateľ povinný doručiť rade do 15 dní po skončení príslušného
kalendárneho mesiaca, okrem vysielateľa prostredníctvom internetu a vysielateľa s licenciou udelenou
podľa tohto zákona na iné ako terestriálne vysielanie, ktorý je povinný doručiť štatistiku do 15 dní odo
dňa doručenia žiadosti rady o túto štatistiku.

Podľa § 18a zákona č. 308/2000 Z.z. vysielateľ s licenciou je povinný zabezpečiť multimodálny prístup
k programovej službe a to tak, aby vo vysielaní televíznej programovej služby, ktorú vysiela digitálne,
bolo najmenej:



a/ 10% všetkých vysielaných programov sprevádzaných skrytými alebo otvorenými titulkami, alebo
tlmočených do posunkovej reči nepočujúcich alebo v posunkovej reči nepočujúcich,

b/ 3% všetkých vysielaných programov sprevádzaných hlasovým komentovaním pre nevidiacich.

Podľa § 76 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z.z. podiely podľa § 18 ods. 3 alebo § 18b nie je vysielateľ
povinný dosiahnuť pred uplynutím 3 rokov odo dňa, v ktorom začal svoju programovú službu vysielať
digitálne: to sa nevzťahuje na vysielateľov, ktorí začnú vysielať svoju programovú službu digitálne po
31.5.2009.

Podľa § 2 ods. 10 zákona č. 220/2007 Z.z. terestriálny multiplex je multiplex, ktorého signál je
šírený úplne alebo sčasti terestriálnym vysielaním prostredníctvom frekvencie vyhradenej v Slovenskej
republike, alebo na území SR, koordinovanej na digitálne vysielanie.

Podľa § 64 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z. sankciu podľa odseku 1 písm. d) rada uloží, ak
vysielateľ, prevádzkovateľ retransmisie, poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie
alebo právnická osoba alebo fyzická osoba podľa § 2 ods. 3 a 4 aj napriek písomnému upozorneniu
rady opakovane porušila povinnosť. Rada uloží pokutu bez predchádzajúceho upozornenia, ak bola
porušená povinnosť uložená v § 19. Rada môže uložiť pokutu aj bez predchádzajúceho upozornenia,
ak bola porušená povinnosť uložená v § 16 ods. 2 písm. a/ a c/ ods. 3, písm. k/, § 20 ods. 1 a 3, §
30, ako aj v prípade vysielania bez oprávnenia (§ 2 ods. 1 písm. b/), alebo prevádzkovania retransmisie
bez oprávnenia (§ 2 ods. 1 písm. k/).

Súd k veci udáva, že z gramatického a logického výkladu ust. § 16 ods. 3 v spojitosti s ust. § 18 ods.
3 zákona č. 308/2000 Z.z. vyplýva, že povinnosť zabezpečiť multimodálny prístup k digitálne vysielanej
programovej službe vysielateľa, je viazaná na obdobie 1 mesiaca a to vzhľadom na skutočnosť, že
štatistické údaje o podiele programov s multimodálnym prístupom, je zo zákona povinný predkladať
žalovanému v mesačnej periodicite, je preto logické, že zákonodarca predpokladal plnenie povinnosti
vysielateľa v ust. § 18 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. v rámci mesačného obdobia.

Žalobca poukazuje na rozhodnutie žalovaného č. RP/92/2011, v ktorom pri výklade § 35 ods. 3 zákona
č. 308/2000 Z.z. uplatnila pravidlo koncipované ESD v rozsudku vo veci ARD v Prosieben. V uvedenom
rozsudku ESD vyslovil názor, že ustanovenie smernice, ktoré ukladá obmedzenia pri výkone slobôd,
ako je napr. sloboda poskytovania služieb televízneho vysielania, musí tieto obmedzenia vyjadrovať
jednoznačne. Vzhľadom na nejednoznačnosť ustanovenia čl. 11 Smernice 2007/65/EC (§ 35 ods. 3
zákona č. 308/2000 Z.z. je jeho obdobou) dospel ESD k záveru, že toto ustanovenie je potrebné vykladať
spôsobom, ktorý je pre vysielateľa menej obmedzujúci.

Súd uvádza, že ust. § 18a zákona č. 308/2000 Z.z. síce explicitne neuvádza časové obdobie, v ktorom
má byť povinnosť v ňom obsiahnutá splnená, ale tento údaj možno vyvodiť z kontextu zákona a
ostatných povinností vysielateľov v ňom obsiahnutých. Smernica č. 2010/13/EÚ (ďalej len Smernica
o AVMS) obsahuje v čl. 7 povinnosť členských štátov nabádať poskytovateľov audiovizuálnych,
mediálnych služieb na to, aby svoje služby postupne sprístupňovali osobám so zrakovým a sluchovým
postihnutím. Uvedené ustanovenie je koncipované pomerne široko, čím dáva členským štátom
možnosť určiť konkrétne pravidlá pre zabezpečenie plnenia predmetnej povinnosti. Čl. 4 smernice o
audiovizuálnych mediálnych službách zveruje členským štátom právomoc určiť vysielateľovi povinnosť
dodržiavať podrobnejšie alebo prísnejšie pravidlá, ako uvádza smernica. V slovenskej právnej úprave je
povinnosť zabezpečenia prístupu zrakovo a sluchovo postihnutým k audiovizuálnym mediálnym službám
stanovená v § 18 - 18c zákona č. 308/2000 Z.z. určením konkrétnych percentuálnych podielov, ktoré sú
vysielatelia povinní vyhradiť programom opatreným multimodálnym prístupom.

Zákon teda stanovuje presné podiely zabezpečenia multimodálneho prístupu k programovej službe, čo
nerozporuje ani samotný žalobca.



Podľa § 18a písm. a) zákona č. 308/2000 Z.z. je vysielateľ s licenciou povinný zabezpečiť multimodálny
prístup k programovej službe tak, aby vo vysielaní televíznej programovej služby, ktorú vysiela digitálne,
bolo najmenej 10 % všetkých vysielaných programov sprevádzaných skrytými alebo otvorenými
titulkami, alebo tlmočených do posunkovej reči nepočujúcich, alebo v posunkovej reči nepočujúcich.
Je pravdou, že z uvedeného ustanovenia nie je explicitne zrejmé, za aké časové obdobie je vysielateľ
povinný zabezpečiť plnenie predmetnej povinnosti. Rada však ako zákonom splnomocnený orgán na
kontrolu dodržiavania povinností podľa zákona č. 308/2000 Z.z. je oprávnená vykladať ustanovenia
citovaného zákona, pričom je, ako uvádza sám žalobca, povinná presadzovať záujmy verejnosti.
Zabezpečenie práva zrakovo a sluchovo postihnutej verejnosti na prístup k programom opatreným
multimodálnym prístupom, je bez pochyby cieľ, ktorý rada vzala pri výklade časového obdobia, v rámci
ktorého je vysielateľ povinný dodržiavať zákonom stanovené kvóty predmetnej povinnosti do úvahy.

Na základe uvedených skutočností krajský súd dospel k záveru, že námietky žalobcu v rozsahu
prezentovanom v žalobe, nie sú dôvodné, v konaní nezistil také vady, ktoré by mali za následok vydanie
rozhodnutia v rozpore so zákonom, a preto žalobu podľa ust. § 250j ods. 1 OSP zamietol.

O trovách konania rozhodol súd s prihliadnutím na ust. § 250k ods. 1 OSP tak, že neúspešnému
žalobcovi nepriznal ich náhradu, žalovaný na náhradu trov konania nemá zo zákona nárok.

Senát Krajského súdu v Bratislave prijal predmetné rozhodnutie pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo.

Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.;

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci;

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností;

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.);

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.