Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/56/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019200406 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Dzurdzík PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1019200406.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. a členov senátu JUDr. Jeanette Hajdinovej a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: Smerácke memento, s.r.o. v likvidácii, so sídlom Zámočnícka 80/32, 900 42 Dunajská Lužná IČO: 36 282 413, právne zastúpený: Advokátska kancelária Mgr. Karol Haťapka, s.r.o., Vretenová č. 4, 841 04 Bratislava P.O.BOX 17, 840 00 Bratislava 4, proti žalovanému: Rada pre vysielanie a retransmisiu, Palisády č. 36, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. T/181/TD/13/ROL/1/2019 zo dňa 14.01.2019, jednomyseľne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Rozhodnutie správneho orgánu 1. Žalovaný rozhodnutím č. č. T/181/TD/13/ROL/1/2019 zo dňa 14.01.2019 podľa ustanovenia § 54 ods. 1 písm. c) zákona č. 308/2000 Z. z. a § 31 ods. 2 písm. a) zákona č. 220/2007 Z. z. o digitálnom vysielaní odňal spoločnosti žalobcu licencie č. T/181 a TD/13, nakoľko žalobca uskutočnil prevod podielu na základnom imaní vysielateľa s licenciou a podielu na hlasovacích právach vysielateľa s licenciou v rozsahu prevyšujúcom 55 % celkovej hodnoty základného imania a hlasovacích práv vysielateľa s licenciou počas trvania platnosti licencie bez predchádzajúceho súhlasu Rady s takým prevodom. 2. Žalovaný predmetné rozhodnutie odôvodnil najmä tým, že pri výkone kontrolnej činnosti Rady bolo zistené, že v spoločnosti účastníka konania mohlo dôjsť od 31. 10. 2015 k viacerým prevodom obchodných podielov bez toho, aby na tieto udelila Rada predchádzajúci súhlas. Podľa ustanovení § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 308/2008 Z. z., § 54 ods. 1 písm. c) zákona č. 308/2000 Z. z. a § 31 ods. 2 písm. a) zákona č. 220/2007 Z. z. má Rada povinnosť preverovať, či v predmetnom prípade došlo k prevodu podielu na základnom imaní vysielateľa s licenciou alebo podielu na hlasovacích právach vysielateľa s licenciou v rozsahu prevyšujúcom 55 % celkovej hodnoty základného imania alebo hlasovacích práv vysielateľa s licenciou počas trvania platnosti licencie a bez predchádzajúceho súhlasu Rady s takým prevodom. Rada rozhodnutím č. T/l 81/TD/13/RUS/4/2015 zo dňa 8. 9. 2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.11.2015, udelila predchádzajúci súhlas s prevodom 38 % podielu na základnom imaní a hlasovacích právach držiteľa licencie č. T/l 81 a licencie č. TD/13, spoločnosti TV Karpaty, s.r.o. zo spoločníka - prevodcu pána Júliusa Greguša na nadobúdateľa - pani A. C., ktorá prevodom 38 % obchodného podielu z prevodcu na nadobúdateľa získala 38 % podiel na základnom imaní a na hlasovacích právach spoločnosti TV Karpaty, s.r.o. Túto zmenu účastník konania oznámil Rade dňa 18. 11.2015, na základe čoho došlo k zmene oboch licencií v časti právnych skutočností spoločnosti, rozhodnutím č. T/l 8l/TD/13/RZĽ/109/2015 zo dňa 8. 12. 2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27. 1.2016. 3. V tom čase boli na základe priloženého výpisu z Obchodného registra spoločníkmi účastníka konania spoločnosť KEY ART AGENCY s.r.o. s peňažným vkladom X XXX eur (podiel vo výške 52 %), A. C. s peňažným vkladom X XXX eur (podiel vo výške 38 %) a O. M. s peňažným vkladom X.XXX € (podiel vo výške 10 %). Základné imanie spoločnosti bolo vo výške XX.XXX € (100 %). Odvtedy nebol účastníkovi konania udelený žiadny predchádzajúci súhlas s prevodom podielu na základnom imaní alebo na hlasovacích právach. V záujme overiť predmetné skutočnosti sa Rada v tejto veci obrátila na Okresný súd Bratislava I so žiadosťou o poskytnutie informácie o všetkých prevodoch obchodných podielov v spoločnosti IN TV, s.r.o., ku ktorým prišlo v čase od 31.10. 2015, a to aj s dátumom prevodu a veľkosťou prevedeného obchodného podielu. Okresný súd Bratislava I zaslal Rade na jej žiadosť celkovo štyri potvrdenia o vykonaní zápisov zmien údajov zapísaných v Obchodnom registri. Prvé potvrdenie je zo dňa 30. 10. 2015 a obsahuje informácie o zápise zmien, na ktoré Rada udelila súhlas, teda informácie o prevode podielu celkovo vo výške 38 % základného imania a hlasovacích práv. Druhé potvrdenie zo dňa 24.03.2016 obsahuje informácie o zápise Mgr. Y. Y. ako konateľky spoločnosti IN TV, s.r.o., zápise nových spoločníkov - INFO VOJNA s výškou peňažného vkladu X.XXX € (podiel 20 %) a A. A. s výškou peňažného vkladu na úrovni X.XXX € (podiel 20 %), znížení výšky vkladu spoločníkov KEY ART AGENCY s. r. o. a A. C. v oboch prípadoch o X.XXX € (podiel spolu 40 %). Z uvedeného vyplýva, že títo dvaja spoločníci previedli časť podielu na základnom imaní na dvoch nových spoločníkov. V tomto prípade ide o zmenu vo výške 40 % základného imania a hlasovacích práv. S odkazom na ustanovenia § 54 ods. I písm. c) zákona č. 308/2000 Z. z. a § 31 ods. 2 písm. a) zákona č. 220/2007 Z. z. nebol účastník konania pri tomto prevode povinný požiadať Radu o jej predchádzajúci súhlas. 4. Tretie potvrdenie zo dňa 11.9. 2017 obsahuje informácie o výmaze konateľov A. C. a A.. Y. Y., výmaze spoločníkov O. M. a A. A. - podiely vo výške spolu X.XXX € (celkovo 30 %), zápise nového spoločníka - Lawyer Company - nový podiel vo výške X.XXX €, čo v tom čase predstavovalo podiel na celkovom základnom imaní vo výške 30 %. tomto prípade ide teda o zmenu vo výške 30 % základného imania a hlasovacích práv. Keďže v predchádzajúcom prípade Rada súhlas s prevodom obchodného podielu neudeľovala a táto spolu s predchádzajúcim prevodom už presiahla hranicu 55 % (spolu vo výške 70 %) základného imania, bol účastník konania túto zmenu povinný oznámiť Rade. Štvrté potvrdenie zo dňa 01.06. 2018 obsahuje okrem iného informácie o zmene výšky základného imania spoločnosti IN TV, s.r.o. zo sumy XX.XXX € na XX.XXX €, a tým aj k zmene výšky vkladu jednotlivých spoločníkov spoločnosti IN TV, s.r.o. - výška podielov spoločníkov KEY ART AGENCY s. r. o., A. C. a P. T. sa nezmenila, výmaze spoločníka INFO VOJNA (podiel 20 %) a zápisu nového spoločníka Združenie spotrebiteľov, OZ s výškou vkladu X.XXX € (podiel 20 % nového základného imania). V tomto prípade ide teda o zmenu vo výške 20 % základného imania a hlasovacích práv. Spolu s predchádzajúcimi prevodmi došlo k prevodu podielov na základnom imaní už na úrovni 90 %. Vzhľadom na to, že Rade v tejto súvislosti nebola zo strany spoločnosti IN TV, s.r.o. doručená žiadna žiadosť o udelenie predchádzajúceho súhlasu s prevodom obchodného podielu tak vzniklo dôvodné podozrenie, že mohlo dôjsť k naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 54 ods. 1 písm. c) zákona č. 308/2000 Z. z. a § 31 ods. 2 písm. a) zákona č. 220/2007 Z. z. 5. Účastník konania nepožiadal od vyššie zmieňovaného okamihu Radu o udelenie predchádzajúceho súhlasu s prevodmi obchodných podielov a tieto skutočnosti zároveň ani Rade neoznámil. Vzhľadom na argumentáciu účastníka konania je v danom prípade nevyhnutné vyrovnať sa so skutočnosťou, či za daných okolností prevodmi obchodných podielov v spoločnosti IN TV, s.r.o. došlo k naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu a je na mieste sankcionovať účastníka konania. V prvom rade je potrebné poukázať na účel a zmysel inštitútu udelenia predchádzajúceho súhlasu. Účelom a zmyslom inštitútu udeľovania predchádzajúceho súhlasu je umožniť Rade vykonávať účinnú kontrolu v prípadoch signifikantných zmien vlastníckych štruktúr oprávnených vysielateľov (vlastnícka štruktúra je napr. podľa § 47 písm. g) zákona č. 308/2000 Z. z. predmetom skúmania aj pri udeľovaní licencie) a predchádzať možným porušeniam zákonov č. 308/2000 Z. z., resp. zákona č. 220/2007 Z. z. Rada štandardne pri posudzovaní žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu posudzuje na základe predložených dokladov, či sú okrem iného podmienky transparentnosti vlastníckych vzťahov vo vysielaní zachované. Majetkové prepojenie je v zákone č. 308/2000 Z. z. definované ako viac ako 25 % účasť na základnom imaní druhých osôb alebo viac ako 25 % podiel na hlasovacích právach druhých osôb, ako aj medzi blízkymi osobami navzájom (blízkou osobou je podľa § 116 ods. 1 Občianskeho zákonníka príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu). 6. Personálne prepojenie je v zákone č. 308/2000 Z. z. definované ako účasť na riadení alebo na kontrole druhej osoby, a to aj prostredníctvom blízkych osôb alebo spoločníkov obchodnej spoločnosti a ich blízkych osôb. Vzhľadom na to, že účastník konania neoznámil Rade od roku 2015 žiadne prevody obchodných podielov a najmä nepožiadal o predchádzajúci súhlas Rady, ktorý by predchádzal prevodu obchodných podielov v spoločnosti zo dňa 11. 9. 2017 nemohla a nemôže Rada vykonávať účinne kontrolu vlastníckej štruktúry účastníka konania, ktorý neoznámil zmeny vlastníckej štruktúry - týkajúce sa celkovo 3 prevodov obchodných podielov od roku 2015, v celkovom rozsahu 90 % bez súhlasu Rady. Uvedené konanie malo za následok prekročenie hranice 55 %, pričom Rada sa o týchto skutočnostiach dozvedela až omnoho neskôr z vlastnej kontrolnej činnosti. Názor účastníka konania, že 50 % podiel z celkového základného imania spoločnosti zostal vo vzťahu k licencii nezmenený od roku 2015 a teda nemohlo dôjsť k prevodu prevyšujúcemu 55 % základného imania. Nebolo možné podľa názoru žalovaného prijať. Takýto výklad § 54 ods. 1 písm. c) zákona č. 308/2000 Z. z. a § 31 ods. 2 písm. a) zákona č. 220/2007 Z. z. je v rozpore s jeho účelom, ktorým je vykonávanie účinnej kontroly v prípade signifikantných zmien vlastníckych štruktúr vysielateľa a predchádzať možným porušeniam zákonov č. 308/2000 Z. z. a č. 220/2007 Z. z. S poukázaním na vyššie uvedené možno konštatovať, že každý z uvedených prevodov (vo výške 40 %, 30 % aj 20 %) vyjadruje hodnotu k celkovej hodnote vtedy aktuálneho základného imania, preto došlo bez súhlasu Rady k prevodu 90 % z celkovej hodnoty základného imania a nie k 50 % základného imania, ako vo svojom vyjadrení argumentoval účastník konania. 7. Vzhľadom na nevyhnutnosť výkonu účinnej kontroly zo strany Rady a pasivitu účastníka konania pri informovaní Rady nie je v tomto prípade opodstatnené, ani dôvodné rozlišovať podmienky pri opakovaných prevodoch toho istého obchodného podielu, ktorý' už bol skôr prevedený, od podmienok prevodov iných obchodných podielov v rámci základného imania spoločnosti. Účastník konania bol povinný v prvom rade oznámiť Rade každý prevod obchodného podielu v spoločnosti, teda prevod vo výške 40 %, 30 % a 20 % a okrem toho mal požiadať o predchádzajúci súhlas s prevodom obchodného podielu už pri druhom prevode (zo dňa 11.9. 2017), keďže súčtom išlo o prevod prevyšujúci 55 % základného imania spoločnosti (prevod obchodného podielu zo dňa 24.03. 2016 vo výške 40 % základného imania spoločnosti a prevod obchodného podielu zo dňa 11.09. 2017 vo výške 30 % základného imania spoločnosti).Od predchádzajúceho súhlasu Rady s prevodom obchodného podielu zo dňa 08.09. 2015 (rozhodnutie Rady č. T/l81/TD/I3/RUS/4/2015) tak došlo ku dňu 1 I. 9. 2017 už k prevodu obchodných podielov v celkovej výške 70 % základného imania a následne dňa I. 6. 2018 k prevodu ešte ďalších 20 %, t. j. celkovo vo výške 90 % základného imania. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, prihliadnuc na účel inštitútu udeľovania predchádzajúce súhlasu, prevody obchodných podielov sa kumulujú počas celého trvania platnosti licencie a na prevod, ktorý presiahne 55 % celkového základného imania je nutný predchádzajúci súhlas Rady. Na preukázanie naplnenia skutkovej podstaty správneho deliktu je tak v danom prípade ako dostatočné možné považovať skutočnosti týkajúce sa prevodov podielov na základnom imaní účastníka konania a na hlasovacích právach účastníka konania, uskutočnených spolu v rozsahu 70 %. Nakoľko účastník konania Radu nepožiadal o udelenie predchádzajúceho súhlasu vôbec a nekonal tak ani v prípade zmien spoločníkov účinných ku dňu 11.09. 2017 je potrebné vyvodiť voči nemu administratívnoprávnu zodpovednosť a takéto konanie sankcionovať. II. žaloba a námietky 8. V žalobe žalobca uviedol, že rozhodnutím č. T/181/TD/13/RUS/4/2015 zo dňa 08.9.2015, právoplatným dňa 19.11.2015, žalovaný udelil súhlas k prevodu časti obchodného podielu spol. IN TV, s.r.o. vo výške 38% z prevodcu p. O. na nadobúdateľa pani A., čím zároveň odobrila, aby sa na hlasovacích právach oprávneného vysielateľa ďalej zúčastňovala aj pani Mária C.. V tom čase boli teda spoločníkmi spoločnosti: spol. KEY ART AGENCY s.r.o. s peňažným vkladom X.XXX €, Mária C. s peňažným vkladom X.XXX € a O. M. s peňažným vkladom X.XXX €, ktoré tvorili celkovú výšku základného imania spoločnosti IN TV, s.r.o. XX.XXX €. Na základe uvedeného došlo k zmene licencií rozhodnutím Rady č . T/181/TD/13/RZL/109/2015 zo d ň a 08.12.2015. Žalobca mal za to, že uvedeným rozhodnutím sa tak opäť „scelila“ veľkosť obchodného podielu vo vzťahu k udelenej licencii. To znamená, že vzhľadom k základnému imaniu spoločnosti vo výške XX.XXX € platili 100% hlasovacie práva (100% obchodného podielu) vo vzťahu k licencii. Následne pri prevode obchodného podielu pána O. vo výške X.XXX € (10% základného imania a hlasovacích práv) vo vzťahu k udelenej licencii. Z uvedeného vyplýva, že oprávnené osoby vo vzťahu k licencii i naďalej požívali 90% hlasovacích práv a obchodného podielu spol. IN TV, s.r.o. V spoločnosti následne došlo k prevodom obchodného podielu, avšak ale zároveň prišlo i k navýšeniu základného imania. Základné imanie spoločnosti IN TV, s.r.o. je aktuálne vo výške XX.XXX €, z ktorého výška obchodného podielu oprávnených osôb vo vzťahu k licencii - spoločníkov, t.j. spol. KEY ART AGENCY s.r.o. (XX.XXX €) a p. A. C. (X.XXX €) - je spolu XX.XXX €, čo činí 50% z hlasovacích práv vo vzťahu k udelenej licencii. To znamená, že spoločníci odobrení rozhodnutím Rady č. T/181/TD/13/RZL/109/2015 zo dňa 08.12.2015 majú i naďalej 50% obchodného podielu oprávneného vysielateľa spoločnosti IN TV, s.r.o. a k tomu prislúchajúce hlasovacie práva (50%), z čoho jednoznačne vyplýva, že neprišlo k prevodu prevyšujúceho 55% celkovej hodnoty základného imania alebo hlasovacích práv. 9. Žalovaný nesprávne právne posúdil vec, pretože k prevodom obchodných podielov nebol potrebný predchádzajúci jeho súhlas a žalobca ako oprávnený vysielateľ nenaplnil skutkovú podstatu správneho deliktu pod ľ a § 54 ods. 1 písm. c) zákona č. 308/2000 Z.z. a §31 ods. 2 písm. a) zákona č. 220/2007 Z.z., pretože u neho nedošlo k prevodu podielu na základnom imaní alebo podielu na hlasovacích právach v rozsahu prevyšujúcom 55% celkovej hodnoty základného imania alebo hlasovacích práv počas trvania platnosti licencie. Žalovaný vôbec neposudzoval a nevzal do úvahy skutočnosť, že ešte pred vydaním napádaného rozhodnutia žalobca dňa 16.10.2018 mu oznámil v zmysle ustanovenia §51 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. zmeny v údajoch vysielateľa v zmysle predloženého výpisu z Obchodného registra. Postupom žalovaného boli porušené jeho práva, nakoľko na základe Žiadosti zo dňa 6.12.2018. Vzhľadom na skutočnosť, že spoločnosť IN TV, s.r.o. dlhšiu dobu neprevádzkuje vysielanie televíznej programovej služby z dôvodu, že vysielaniu bránili a i naďalej bránia odôvodnené technické prekážky, požiadal žalovaného, aby svojím rozhodnutím v zmysle ustanovenia § 54 ods. 1 písm. a) zákona č. 308/2000 Z.z. a § 31ods. 1 písm. a) zákona č. 220/2007 Z.z., odňal licenciu č. T/181 a č. TD/13. Správny poriadok prikazuje správnemu orgánu rozhodnúť vo veci bezodkladne, a to najmä v prípadoch, keď tak možno rozhodnúť na podklade dokladov predložených účastníkom konania. Predmetnou žiadosťou sa žalovaný vôbec nezaoberal, čím došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia v podobe napadnutého rozhodnutia. Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR má každý právo na to, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Pojem zbytočné prieťahy možno definovať ako protiprávny stav, kedy príslušné orgány bez dôležitého dôvodu nekonajú vo veci a nevydajú meritórne rozhodnutie v zákonom stanovenej dobe, resp. v primeranej dobe vzhľadom na povahu veci, čím sa účastník konania dostáva do stavu neistoty. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor, podľa ktorého účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia Štátneho orgánu (II. ÚS 26/95, II. ÚS 33/1999). III. argumenty žalovaného 10. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním v ktorom uviedol, že je potrebné v danom prípade zdôrazniť účel a zmysel samotného inštitútu udelenia predchádzajúceho súhlasu. Tým je umožniť Rade vykonávať účinnú kontrolu v prípadoch signifikantných zmien vlastníckych štruktúr oprávnených vysielateľov (vlastnícka štruktúra je napr. podľa § 47 písm. g) zákona č. 308/2000 Z. z. predmetom skúmania aj pri udeľovaní licencie) a predchádzať možným porušeniam zákonov č. 308/2000 Z. z., resp. zákona č. 220/2007 Z. z. Tým, že žalobca neoznámil Rade od roku 2015 žiadne prevody obchodných podielov a najmä nepožiadal o predchádzajúci súhlas, ktorý by predchádzal prevodu obchodných podielov v spoločnosti zo dňa 11. 9. 2017 - Rada nemohla vykonávať účinne kontrolu vlastníckej štruktúry žalobcu. Žalobca bol povinný v prvom rade oznámiť Rade každý prevod obchodného podielu v spoločnosti, teda prevod vo výške 40 %, 30 % a 20 % a okrem toho mal požiadať o predchádzajúci súhlas s prevodom obchodného podielu už pri druhom prevode (zo dňa 11.9. 2017), keďže súčtom išlo o prevod prevyšujúci 55 % základného imania spoločnosti (prevod obchodného podielu zo dňa 24. 3. 2016 vo výške 40 % základného imania spoločnosti a prevod obchodného podielu zo dňa 11. 9. 2017 vo výške 30 % základného imania spoločnosti). Prihliadnuc na účel inštitútu udeľovania predchádzajúce súhlasu, sa prevody obchodných podielov kumulujú počas celého trvania platnosti licencie a na prevod, ktorý presiahne 55 % celkového základného imania je nutný predchádzajúci súhlas Rady. Na preukázanie naplnenia skutkovej podstaty správneho deliktu tak Rada v danom prípade ako dostatočné považovala skutočnosti týkajúce sa prevodov podielov na základnom imaní a na hlasovacích právach žalobcu, uskutočnených spolu v rozsahu 70 %. Žalobca teda jednoznačne naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu a bolo zákonnou povinnosťou žalovanej vyvodiť voči nemu administratívnu zodpovednosť. Žalobný dôvod týkajúci sa údajného nesprávneho právneho posúdenia veci preto žalovaný odmietal. 11. Predmetom súdneho prieskumu je napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo. Žalovaný pri rozhodovaní v správnom konaní č. 208/SKL/2019 vzal do úvahy skutočnosť, že žalobca v čase uskutočnenia vyššie uvedených prevodov obchodných podielov Rade oznámenia o ich uskutočnení vôbec nedoručil. Žalovaný sa o týchto skutočnostiach dozvedel až omnoho neskôr z vlastnej kontrolnej činnosti. Informácia o zmenách v údajoch vysielateľa zo dňa 15. 10. 2018, podaná ako súčasť ďalšej žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu s prevodom obchodného podielu tieto nijakým spôsobom nemohla konvalidovať, nakoľko skutkový stav bol daný, a ako taká preto pre toto konanie nemohla byť ani relevantná. Žalovaný naďalej považoval skutkový stav v prípade napadnutého rozhodnutia za riadne zistený a z neho vyplývajúce závery za vecne správne. Žiadosť žalobcu zo dňa 06.12. 2018, aby žalovaný svojím rozhodnutím podľa ustanovenia § 54 ods. 1 písm. c) zákona č. 308/2000 Z. z. a § 31 ods. 2 písm. a) zákona č. 220/2007 Z. z. o digitálnom vysielaní odňal žalobcovi licenciu č. T/181 a TD/13 bola žalovanému doručená dňa 10. 12. 2018. V tejto žiadosti žalobca uviedol, že žiada o odňatie licencií z dôvodu, že už „dlhšiu dobu“ neprevádzkuje vysielanie programovej služby, keďže vysielaniu bránili a naďalej bránia odôvodnené technické prekážky. Rada ešte na svojom zasadnutí dňa 12.09. 2018 prijala uznesenie o začatí správneho konania voči vysielateľovi IN TV, s.r.o. vo veci možného naplnenia skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 54 ods. 1 písm. c) zákona č. 308/2000 Z. z. a § 31 ods. 2 písm. a) zákona č. 220/2007 Z. z. z dôvodu možného prevodu podielu na základnom imaní vysielateľa s licenciou alebo podielu na hlasovacích právach vysielateľa s licenciou v rozsahu prevyšujúcom 55 % celkovej hodnoty základného imania alebo hlasovacích práv vysielateľa s licenciou počas trvania platnosti licencie a bez predchádzajúceho súhlasu Rady s takým prevodom. V prípade naplnenia skutkovej podstaty tohto správneho deliktu bola Rada povinná zo zákona licencie č. T/181 a TD/13 žalobcovi odňať. Z uvedeného vyplýva, že v čase doručenia žiadosti žalobcu, dňa 10. 12. 2018, už prebiehalo skôr začaté konanie o odňatí licencií z podnetu Rady. 12. Žalovaný ďalej odmietol námietku žalobcu, že správny orgán mal rozhodnúť vo veci podanej žiadosti bezodkladne, keďže mu boli žalobcom predložené potrebné doklady, pretože v tomto prípade nešlo, ani nemohlo ísť o „jednoduchú vec“ podľa § 49 ods. 1 Správneho poriadku. Rada v čase vydania napadnutého rozhodnutia v januári 2019 si bola vedomá žiadosti žalobcu, avšak vzhľadom na jeho konanie, spočívajúce v prevedení obchodných podielov bez udelenia predchádzajúceho súhlasu Rady od roku 2015, a ani neoznámeniu týchto skutočností, došlo k spáchaniu správneho deliktu, za ktorý Rada v zmysle ustanovenia § 54 ods. 1 písm. c) zákona č. 308/2000 Z. z. a § 31 ods. 2 písm. a) zákona č. 220/2007 Z. z. má povinnosť (nie možnosť) sankcionovať žalobcu, a to formou odňatia licencie. Z vyššie uvedeného takisto vyplýva, že tvrdenie žalobcu, že sa Rada jeho žiadosťou vôbec nezaoberala sa nezakladá na pravde. Je zrejmé, že žalobca sa snažil navodiť dojem, že Rada bezdôvodne uprednostnila sankčný postih pred vyhovením žiadosti žalobcu s cieľom jeho poškodenia. Uvedené žalovaný odmietol. IV. verejné vyhlásenie rozsudku 13. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) v spojení s § 9 ods. 1 SSP a § 246 ods. 1, rozhodol vo veci rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 30.06.2021, postupujúc podľa § 107 ods. 2 a § 137 ods. 4 SSP. Žalobca ani žalovaný nežiadali o nariadenie pojednávania vo veci a súdom boli poučení, že ak sa výslovne nevyjadria, že žiadajú o nariadenie pojednávania, bude mať súd za to, že súhlasia s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania. V. Relevantné právne predpisy 14. Podľa § 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z., na základe klasifikácie programov podľa vekovej vhodnosti sú vysielateľ televíznej programovej služby a poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie povinní na ochranu maloletých zaviesť a uplatňovať jednotný systém označovania ustanovený podľa osobitného predpisu 28a) 15. Podľa ustanovenia § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z., do pôsobnosti rady v oblasti výkonu štátnej správy patrí rozhodovať o licenciách na vysielanie podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu. 16. Podľa ustanovenia § 54 ods. 1 písm. c) zákona č. 308/2000 Z. z., Rada vysielateľovi licenciu odníme, ak sa uskutoční prevod podielu na základnom imaní vysielateľa s licenciou alebo podielu na hlasovacích právach vysielateľa s licenciou v rozsahu prevyšujúcom 55% celkovej hodnoty základného imania alebo hlasovacích práv vysielateľa s licenciou počas trvania platnosti licencie a bez predchádzajúceho súhlasu rady s takým prevodom. “ 17. Podľa ustanovenia § 28 ods. 3 zákona č. 220/2007 Z. z., o zmenu, ktorú vysielateľ môže vykonať len so súhlasom rady, môže vysielateľ požiadať až po získaní predchádzajúceho súhlasu rady; rada udeľuje súhlas rozhodnutím. Za zmenu, ktorú môže vysielateľ vykonať len so súhlasom rady, sa považuje zmena, ktorej vykonanie bez získania predchádzajúceho súhlasu rady má za následok odňatie licencie na digitálne vysielanie. 18. Podľa ustanovenia § 31 ods. 2 písm. a) zákona č. 220/2007 Z. z. rada odníme oprávnenému vysielateľovi licenciu na digitálne vysielanie aj vtedy, ak sa bez predchádzajúceho súhlasu rady uskutoční prevod podielu na základnom imaní oprávneného vysielateľa alebo podielu na hlasovacích právach oprávneného vysielateľa v rozsahu prevyšujúcom 55% celkovej hodnoty základného imania alebo hlasovacích práv oprávneného vysielateľa počas trvania platnosti licencie. 19. Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. 20. Podľa § 23 ods. 2 Správneho poriadku, správny orgán môže povoliť nazrieť do spisov a urobiť si výpis, odpis, môže poskytnúť kópiu spisov alebo môže poskytnúť informáciu zo spisov iným spôsobom aj iným osobám, pokiaľ preukážu odôvodnenosť svojej požiadavky. Správny orgán je povinný umožniť nazerať do spisov verejnému ochrancovi práv, komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím v súvislosti s výkonom ich pôsobnosti. 21. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. VI. Posúdenie veci správnym súdom 22. „Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je v medziach žalobných dôvodov posúdiť, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.“ (NS SR spis. zn. 2Sžo/32/2014) Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Po preskúmaní veci súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného obsahuje všetky zákonom stanovené formálne i obsahové náležitosti a že ho vydal orgán na to príslušný, pričom postupoval v medziach zákonom stanoveného postupu. Právomoc a príslušnosť súdov v správnom súdnictve je primárne daná základným zákonom štátu - Ústavou <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=26&p=1015819&f=2>, ktorá v článku 142 ods. 1 <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=27&p=2109246&f=2> ustanovuje kompetenciu súdov preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon. Rovnako tak čl. 46 ods. 2 Ústavy SR <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=27&p=2108584&f=3> zakotvuje právo každého, kto tvrdí, že bol ukrátený na svojich právach rozhodnutím orgánu verejnej správy, obrátiť sa na súd s cieľom preskúmania zákonnosti takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Ústava však zároveň splnomocňuje zákon na úpravu preskúmavacej kompetencie v rámci správneho súdnictva. Takýmto zákonom je Správny súdny poriadok. Je veľmi dôležité uviesť, že v správnom súdnictve sa uplatňuje dispozičná zásada, ktorá v praxi znamená, že súd preskúmava napadnuté rozhodnutie len v medziach a rozsahu určenom žalobcom. Nemôže teda preskúmať rozhodnutie nad rámec žalobcom v žalobe vymedzený. Zo žaloby musí byť zrejmé, v ktorých častiach a z akej stránky má súd napadnuté rozhodnutie skúmať; žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje tvrdenie o porušení zákona a musí tiež poukázať na konkrétne ustanovenie právnych predpisov hmotného alebo procesného práva, ktoré boli rozhodnutím alebo postupom správneho orgánu porušené. Nakoľko je konanie v správnom súdnictve koncentrované, žalobca môže žalobné dôvody rozširovať len do konca lehoty na podanie žaloby, ktorá je dvojmesačná a plynie od právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni. K žalobným dôvodom, ktoré boli uplatnené neskôr, súd nemôže prihliadať. 23. Účelom deliktuálneho konania vo všeobecnosti je objektívne zistiť, či došlo k spáchaniu deliktu ( priestupku, či iného správneho deliktu), kto ho spáchala a akú sankciu je potrebné páchateľovi uložiť. Orgány prejednávajúce správne delikty sú povinné čo najúplnejšie zistiť podklady pre rozhodnutie tak, aby neboli žiadne dôvodné pochybnosti o prejednávanej veci, pričom pochybnosti o spáchanom skutku sa v deliktuálnom konaní vykladajú v prospech obvineného. U právnických osôb sa zodpovednosť za správny delikt posudzuje bez ohľadu na zavinenie t. j. ide o objektívnu zodpovednosť za správny delikt. Táto koncepcia sa vzťahuje aj na zákon č. 308/2000 Z. z., kedy sa pri preukazovaní, či sa stal správny delikt odpadá zavinenie ako prvok zodpovednostného vzťahu. Ak bol zistený skutkový stav v priebehu objasňovania správneho deliktu a dokazovania vykonaného správnym orgánom, úlohou správnych orgánov je vyhodnotiť dôkazy v prospech i v neprospech obvineného a vyhodnotením vykonaných dôkazov na základe voľného hodnotenia dôkazov rozhodnúť, či vykonané dôkazy sú dostatočné pre preukázanie zodpovednosti za správny delikt. Pre preukázanie spáchania správneho deliktu nezáleží na tom, či je preukázaný jediným alebo skupinou dôkazov, či vo forme výpovede alebo listiny, ak taký dôkaz alebo dôkazy nepochybne preukazujú vinu. 24. Ustanovenia § 54 ods. 1 písm. c) zákona č. 308/2000 Z. z. a § 31 ods. 2 písm. a) zákona č. 220/2007 Z. z. upravujú dôvod odňatia licencie na digitálne vysielanie oprávnenému vysielateľovi. Ide v daných prípadoch o obligatórny postup správneho orgánu v prípade, ak sa bez predchádzajúceho súhlasu rady uskutoční prevod podielu na základnom imaní oprávneného vysielateľa alebo podielu na hlasovacích právach oprávneného vysielateľa v rozsahu prevyšujúcom 55% celkovej hodnoty základného imania alebo hlasovacích práv oprávneného vysielateľa počas trvania platnosti licencie. Z pripojeného administratívneho spisu, z dôkazov, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie vyplynulo, že opis skutkov vyplynuvších z vykonaných dôkazov bol totožný so skutkami, ako boli opísané v napadnutom rozhodnutí a súd nemal žiaden relevantný dôvod spochybňovať skutkové ani právne závery žalovaného. Zo štyroch potvrdení o vykonaní zápisu Okresného súdu Bratislava I vyplývajú skutočnosti, na základe ktorých začal žalovaný správne konanie voči žalobcovi vo veci naplnenia skutkovej podstaty správneho deliktu podľa príslušných ustanovení zákona č. 308/2000 Z. z. a zákona č. 220/2007 Z. z. Je nepopierateľný fakt, že v spoločnosti žalobcu došlo k prevodom obchodných podielov tak, ako v napadnutom rozhodnutí podrobne uvádzal žalovaný. V rozhodujúcom období (od roku 2015) došlo k prevodom podielov na základnom imaní spoločnosti žalobcu na úrovni 90 % (od pôvodného súhlasu Rady s prevodom obchodného podielu zo dňa 08.09. došlo k 11.09.2017 k prevodu vo výške 70% imania a dňa 01.06.2018 k prevodu 20% imania) a žalovanému nebola pritom doručená žiadna žiadosť o udelenie predchádzajúceho súhlasu s prevodom. Žalovaný preto správne posúdil zistený skutkový stav, ak konštatoval naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu v zmysle ustanovenia § 54 ods. 1 písm. c) zákona č. 308/2000 Z. z. a § 31 ods. 2 písm. a) zákona č. 220/2007 Z. z. konaním spočívajúcim v prevedení obchodných podielov bez udelenia predchádzajúceho súhlasu Rady. Treba pritom v danej súvislosti dodať, že žalovaný má zákonom stanovenú kompetenciu a úlohu vykonávať kontrolu vlastníckych vzťahov vysielateľov, čím sa sleduje aj princíp transparentnosti. Žiadosť žalobcu o odňatie licencie zo dňa 06.12.2018 nemohla mať na posúdenie uvedených skutočnosti vplyv. Správneho konanie o odňatie licencie z podnetu Rady začalo skôr, kedy Rada na svojom zasadaní prijala uznesenie o začatí správneho konania dňa 12.09.2018. Žiadosť žalobcu bola pritom žalovanému doručená až dňa 10.12.2018. Nebolo možné prijať záver, že by uvedený postup žalovaného spôsoboval nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Správny súd vychádzajúc z vyššie uvedených hľadísk dospel k záveru, že žalovaný ako príslušný správny orgán postupoval pri vydaní napadnutého rozhodnutia v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi normami, pričom pri svojom rozhodovaní nevybočil z rámcov správnej úvahy tak, ako je vymedzená vyššie. Súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že neexistuje žiaden zo zákonných dôvodov na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, a preto žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. 25. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP tak, že žalovanému ako vo veci úspešnému účastníkovi konania náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli (resp. tieto nie sú preukázané) a žalovaný si ich náhradu ani neuplatnil, a pretože ide o orgán štátnej správy, ktorému možno náhradu trov konania priznať iba vtedy, ak to možno spravodlivo požadovať. 26. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).