Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S/56/2019 z 29. 6. 2021 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 29. júna 2021, sp. zn. 2S/56/2019, ECLI:SK:KSBA:2021:1019200406.3 Krajský súd Bratislava | 2S/56/2019 | ECLI:SK:KSBA:2021:1019200406.3 | 2021-06-29 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 190 SSP, § 31 ods. 2 písm. a) zákona č. 220/2007 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/294169de-cbf6-4837-b967-f6e9991bf825 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2021:1019200406.3 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/56/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019200406
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Dzurdzík PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1019200406.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. a členov
senátu JUDr. Jeanette Hajdinovej a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: Smerácke
memento, s.r.o. v likvidácii, so sídlom Zámočnícka 80/32, 900 42 Dunajská Lužná IČO: 36 282 413,
právne zastúpený: Advokátska kancelária Mgr. Karol Haťapka, s.r.o., Vretenová č. 4, 841 04 Bratislava
P.O.BOX 17, 840 00 Bratislava 4, proti žalovanému: Rada pre vysielanie a retransmisiu, Palisády č.
36, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. T/181/TD/13/ROL/1/2019 zo dňa
14.01.2019, jednomyseľne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta.

Žalovanému sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Rozhodnutie správneho orgánu

1. Žalovaný rozhodnutím č. č. T/181/TD/13/ROL/1/2019 zo dňa 14.01.2019 podľa ustanovenia § 54 ods.
1 písm. c) zákona č. 308/2000 Z. z. a § 31 ods. 2 písm. a) zákona
č. 220/2007 Z. z. o digitálnom vysielaní odňal spoločnosti žalobcu licencie č. T/181 a TD/13, nakoľko
žalobca uskutočnil prevod podielu na základnom imaní vysielateľa s licenciou a podielu na hlasovacích
právach vysielateľa s licenciou v rozsahu prevyšujúcom 55 % celkovej hodnoty základného imania a
hlasovacích práv vysielateľa s licenciou počas trvania platnosti licencie bez predchádzajúceho súhlasu
Rady s takým prevodom.

2. Žalovaný predmetné rozhodnutie odôvodnil najmä tým, že pri výkone kontrolnej činnosti Rady
bolo zistené, že v spoločnosti účastníka konania mohlo dôjsť od 31. 10. 2015 k viacerým prevodom
obchodných podielov bez toho, aby na tieto udelila Rada predchádzajúci súhlas. Podľa ustanovení § 5
ods. 1 písm. a) zákona č. 308/2008 Z. z., § 54 ods. 1 písm. c) zákona č. 308/2000 Z. z. a § 31 ods. 2 písm.
a) zákona č. 220/2007 Z. z. má Rada povinnosť preverovať, či v predmetnom prípade došlo k prevodu
podielu na základnom imaní vysielateľa s licenciou alebo podielu na hlasovacích právach vysielateľa
s licenciou v rozsahu prevyšujúcom 55 % celkovej hodnoty základného imania alebo hlasovacích
práv vysielateľa s licenciou počas trvania platnosti licencie a bez predchádzajúceho súhlasu Rady s
takým prevodom. Rada rozhodnutím č. T/l 81/TD/13/RUS/4/2015 zo dňa 8. 9. 2015, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 19.11.2015, udelila predchádzajúci súhlas s prevodom 38 % podielu na základnom
imaní a hlasovacích právach držiteľa licencie č. T/l 81 a licencie č. TD/13, spoločnosti TV Karpaty,
s.r.o. zo spoločníka - prevodcu pána Júliusa Greguša na nadobúdateľa - pani A. C., ktorá prevodom
38 % obchodného podielu z prevodcu na nadobúdateľa získala 38 % podiel na základnom imaní a na
hlasovacích právach spoločnosti TV Karpaty, s.r.o. Túto zmenu účastník konania oznámil Rade dňa



18. 11.2015, na základe čoho došlo k zmene oboch licencií v časti právnych skutočností spoločnosti,
rozhodnutím č. T/l 8l/TD/13/RZĽ/109/2015 zo dňa 8. 12. 2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27.
1.2016.

3. V tom čase boli na základe priloženého výpisu z Obchodného registra spoločníkmi účastníka konania
spoločnosť KEY ART AGENCY s.r.o. s peňažným vkladom X XXX eur (podiel vo výške 52 %), A.
C. s peňažným vkladom X XXX eur (podiel vo výške 38 %) a O. M. s peňažným vkladom X.XXX €
(podiel vo výške 10 %). Základné imanie spoločnosti bolo vo výške XX.XXX € (100 %). Odvtedy nebol
účastníkovi konania udelený žiadny predchádzajúci súhlas s prevodom podielu na základnom imaní
alebo na hlasovacích právach. V záujme overiť predmetné skutočnosti sa Rada v tejto veci obrátila
na Okresný súd Bratislava I so žiadosťou o poskytnutie informácie o všetkých prevodoch obchodných
podielov v spoločnosti IN TV, s.r.o., ku ktorým prišlo v čase od 31.10. 2015, a to aj s dátumom prevodu a
veľkosťou prevedeného obchodného podielu. Okresný súd Bratislava I zaslal Rade na jej žiadosť celkovo
štyri potvrdenia o vykonaní zápisov zmien údajov zapísaných v Obchodnom registri. Prvé potvrdenie je
zo dňa 30. 10. 2015 a obsahuje informácie o zápise zmien, na ktoré Rada udelila súhlas, teda informácie
o prevode podielu celkovo vo výške 38 % základného imania a hlasovacích práv. Druhé potvrdenie
zo dňa 24.03.2016 obsahuje informácie o zápise Mgr. Y. Y. ako konateľky spoločnosti IN TV, s.r.o.,
zápise nových spoločníkov - INFO VOJNA s výškou peňažného vkladu X.XXX € (podiel 20 %) a A. A. s
výškou peňažného vkladu na úrovni X.XXX € (podiel 20 %), znížení výšky vkladu spoločníkov KEY ART
AGENCY s. r. o. a A. C. v oboch prípadoch o X.XXX € (podiel spolu 40 %). Z uvedeného vyplýva, že
títo dvaja spoločníci previedli časť podielu na základnom imaní na dvoch nových spoločníkov. V tomto
prípade ide o zmenu vo výške 40 % základného imania a hlasovacích práv. S odkazom na ustanovenia
§ 54 ods. I písm. c) zákona č. 308/2000 Z. z. a § 31 ods. 2 písm. a) zákona č. 220/2007 Z. z. nebol
účastník konania pri tomto prevode povinný požiadať Radu o jej predchádzajúci súhlas.

4. Tretie potvrdenie zo dňa 11.9. 2017 obsahuje informácie o výmaze konateľov A. C. a A.. Y. Y., výmaze
spoločníkov O. M. a A. A. - podiely vo výške spolu X.XXX € (celkovo 30 %), zápise nového spoločníka
- Lawyer Company - nový podiel vo výške X.XXX €, čo v tom čase predstavovalo podiel na celkovom
základnom imaní vo výške 30 %. tomto prípade ide teda o zmenu vo výške 30 % základného imania
a hlasovacích práv. Keďže v predchádzajúcom prípade Rada súhlas s prevodom obchodného podielu
neudeľovala a táto spolu s predchádzajúcim prevodom už presiahla hranicu 55 % (spolu vo výške 70 %)
základného imania, bol účastník konania túto zmenu povinný oznámiť Rade. Štvrté potvrdenie zo dňa
01.06. 2018 obsahuje okrem iného informácie o zmene výšky základného imania spoločnosti IN TV, s.r.o.
zo sumy XX.XXX € na XX.XXX €, a tým aj k zmene výšky vkladu jednotlivých spoločníkov spoločnosti
IN TV, s.r.o. - výška podielov spoločníkov KEY ART AGENCY s. r. o., A. C. a P. T. sa nezmenila, výmaze
spoločníka INFO VOJNA (podiel 20 %) a zápisu nového spoločníka Združenie spotrebiteľov, OZ s výškou
vkladu X.XXX € (podiel 20 % nového základného imania). V tomto prípade ide teda o zmenu vo výške 20
% základného imania a hlasovacích práv. Spolu s predchádzajúcimi prevodmi došlo k prevodu podielov
na základnom imaní už na úrovni 90 %. Vzhľadom na to, že Rade v tejto súvislosti nebola zo strany
spoločnosti IN TV, s.r.o. doručená žiadna žiadosť o udelenie predchádzajúceho súhlasu s prevodom
obchodného podielu tak vzniklo dôvodné podozrenie, že mohlo dôjsť k naplneniu skutkovej podstaty
správneho deliktu podľa § 54 ods. 1 písm. c) zákona č. 308/2000 Z. z. a § 31 ods. 2 písm. a) zákona
č. 220/2007 Z. z.

5. Účastník konania nepožiadal od vyššie zmieňovaného okamihu Radu o udelenie predchádzajúceho
súhlasu s prevodmi obchodných podielov a tieto skutočnosti zároveň ani Rade neoznámil. Vzhľadom
na argumentáciu účastníka konania je v danom prípade nevyhnutné vyrovnať sa so skutočnosťou,
či za daných okolností prevodmi obchodných podielov v spoločnosti IN TV, s.r.o. došlo k naplneniu
skutkovej podstaty správneho deliktu a je na mieste sankcionovať účastníka konania. V prvom rade je
potrebné poukázať na účel a zmysel inštitútu udelenia predchádzajúceho súhlasu. Účelom a zmyslom
inštitútu udeľovania predchádzajúceho súhlasu je umožniť Rade vykonávať účinnú kontrolu v prípadoch
signifikantných zmien vlastníckych štruktúr oprávnených vysielateľov (vlastnícka štruktúra je napr. podľa
§ 47 písm. g) zákona č. 308/2000 Z. z. predmetom skúmania aj pri udeľovaní licencie) a predchádzať
možným porušeniam zákonov č. 308/2000 Z. z., resp. zákona č. 220/2007 Z. z. Rada štandardne
pri posudzovaní žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu posudzuje na základe predložených
dokladov, či sú okrem iného podmienky transparentnosti vlastníckych vzťahov vo vysielaní zachované.
Majetkové prepojenie je v zákone č. 308/2000 Z. z. definované ako viac ako 25 % účasť na základnom
imaní druhých osôb alebo viac ako 25 % podiel na hlasovacích právach druhých osôb, ako aj medzi



blízkymi osobami navzájom (blízkou osobou je podľa § 116 ods. 1 Občianskeho zákonníka príbuzný
v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú
za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako
vlastnú ujmu).

6. Personálne prepojenie je v zákone č. 308/2000 Z. z. definované ako účasť na riadení alebo na kontrole
druhej osoby, a to aj prostredníctvom blízkych osôb alebo spoločníkov obchodnej spoločnosti a ich
blízkych osôb. Vzhľadom na to, že účastník konania neoznámil Rade od roku 2015 žiadne prevody
obchodných podielov a najmä nepožiadal o predchádzajúci súhlas Rady, ktorý by predchádzal prevodu
obchodných podielov v spoločnosti zo dňa 11. 9. 2017 nemohla a nemôže Rada vykonávať účinne
kontrolu vlastníckej štruktúry účastníka konania, ktorý neoznámil zmeny vlastníckej štruktúry - týkajúce
sa celkovo 3 prevodov obchodných podielov od roku 2015, v celkovom rozsahu 90 % bez súhlasu Rady.
Uvedené konanie malo za následok prekročenie hranice 55 %, pričom Rada sa o týchto skutočnostiach
dozvedela až omnoho neskôr z vlastnej kontrolnej činnosti. Názor účastníka konania, že 50 % podiel
z celkového základného imania spoločnosti zostal vo vzťahu k licencii nezmenený od roku 2015 a
teda nemohlo dôjsť k prevodu prevyšujúcemu 55 % základného imania. Nebolo možné podľa názoru
žalovaného prijať. Takýto výklad § 54 ods. 1 písm. c) zákona č. 308/2000 Z. z. a § 31 ods. 2 písm. a)
zákona č. 220/2007 Z. z. je v rozpore s jeho účelom, ktorým je vykonávanie účinnej kontroly v prípade
signifikantných zmien vlastníckych štruktúr vysielateľa a predchádzať možným porušeniam zákonov č.
308/2000 Z. z. a č. 220/2007 Z. z. S poukázaním na vyššie uvedené možno konštatovať, že každý
z uvedených prevodov (vo výške 40 %, 30 % aj 20 %) vyjadruje hodnotu k celkovej hodnote vtedy
aktuálneho základného imania, preto došlo bez súhlasu Rady k prevodu 90 % z celkovej hodnoty
základného imania a nie k 50 % základného imania, ako vo svojom vyjadrení argumentoval účastník
konania.

7. Vzhľadom na nevyhnutnosť výkonu účinnej kontroly zo strany Rady a pasivitu účastníka konania
pri informovaní Rady nie je v tomto prípade opodstatnené, ani dôvodné rozlišovať podmienky pri
opakovaných prevodoch toho istého obchodného podielu, ktorý' už bol skôr prevedený, od podmienok
prevodov iných obchodných podielov v rámci základného imania spoločnosti. Účastník konania bol
povinný v prvom rade oznámiť Rade každý prevod obchodného podielu v spoločnosti, teda prevod
vo výške 40 %, 30 % a 20 % a okrem toho mal požiadať o predchádzajúci súhlas s prevodom
obchodného podielu už pri druhom prevode (zo dňa 11.9. 2017), keďže súčtom išlo o prevod prevyšujúci
55 % základného imania spoločnosti (prevod obchodného podielu zo dňa 24.03. 2016 vo výške 40
% základného imania spoločnosti a prevod obchodného podielu zo dňa 11.09. 2017 vo výške 30 %
základného imania spoločnosti).Od predchádzajúceho súhlasu Rady s prevodom obchodného podielu
zo dňa 08.09. 2015 (rozhodnutie Rady č. T/l81/TD/I3/RUS/4/2015) tak došlo ku dňu 1 I. 9. 2017 už
k prevodu obchodných podielov v celkovej výške 70 % základného imania a následne dňa I. 6. 2018
k prevodu ešte ďalších 20 %, t. j. celkovo vo výške 90 % základného imania. Ako vyplýva z vyššie
uvedeného, prihliadnuc na účel inštitútu udeľovania predchádzajúce súhlasu, prevody obchodných
podielov sa kumulujú počas celého trvania platnosti licencie a na prevod, ktorý presiahne 55 % celkového
základného imania je nutný predchádzajúci súhlas Rady. Na preukázanie naplnenia skutkovej podstaty
správneho deliktu je tak v danom prípade ako dostatočné možné považovať skutočnosti týkajúce
sa prevodov podielov na základnom imaní účastníka konania a na hlasovacích právach účastníka
konania, uskutočnených spolu v rozsahu 70 %. Nakoľko účastník konania Radu nepožiadal o udelenie
predchádzajúceho súhlasu vôbec a nekonal tak ani v prípade zmien spoločníkov účinných ku dňu
11.09. 2017 je potrebné vyvodiť voči nemu administratívnoprávnu zodpovednosť a takéto konanie
sankcionovať.

II. žaloba a námietky

8. V žalobe žalobca uviedol, že rozhodnutím č. T/181/TD/13/RUS/4/2015 zo dňa 08.9.2015,
právoplatným dňa 19.11.2015, žalovaný udelil súhlas k prevodu časti obchodného podielu spol. IN
TV, s.r.o. vo výške 38% z prevodcu p. O. na nadobúdateľa pani A., čím zároveň odobrila, aby sa na
hlasovacích právach oprávneného vysielateľa ďalej zúčastňovala aj pani Mária C.. V tom čase boli
teda spoločníkmi spoločnosti: spol. KEY ART AGENCY s.r.o. s peňažným vkladom X.XXX €, Mária
C. s peňažným vkladom X.XXX € a O. M. s peňažným vkladom X.XXX €, ktoré tvorili celkovú výšku
základného imania spoločnosti IN TV, s.r.o. XX.XXX €. Na základe uvedeného došlo k zmene licencií
rozhodnutím Rady č . T/181/TD/13/RZL/109/2015 zo d ň a 08.12.2015. Žalobca mal za to, že uvedeným



rozhodnutím sa tak opäť „scelila“ veľkosť obchodného podielu vo vzťahu k udelenej licencii. To znamená,
že vzhľadom k základnému imaniu spoločnosti vo výške XX.XXX € platili 100% hlasovacie práva (100%
obchodného podielu) vo vzťahu k licencii. Následne pri prevode obchodného podielu pána O. vo výške
X.XXX € (10% základného imania a hlasovacích práv) vo vzťahu k udelenej licencii. Z uvedeného
vyplýva, že oprávnené osoby vo vzťahu k licencii i naďalej požívali 90% hlasovacích práv a obchodného
podielu spol. IN TV, s.r.o. V spoločnosti následne došlo k prevodom obchodného podielu, avšak ale
zároveň prišlo i k navýšeniu základného imania. Základné imanie spoločnosti IN TV, s.r.o. je aktuálne
vo výške XX.XXX €, z ktorého výška obchodného podielu oprávnených osôb vo vzťahu k licencii -
spoločníkov, t.j. spol. KEY ART AGENCY s.r.o. (XX.XXX €) a p. A. C. (X.XXX €) - je spolu XX.XXX
€, čo činí 50% z hlasovacích práv vo vzťahu k udelenej licencii. To znamená, že spoločníci odobrení
rozhodnutím Rady č. T/181/TD/13/RZL/109/2015 zo dňa 08.12.2015 majú i naďalej 50% obchodného
podielu oprávneného vysielateľa spoločnosti IN TV, s.r.o. a k tomu prislúchajúce hlasovacie práva (50%),
z čoho jednoznačne vyplýva, že neprišlo k prevodu prevyšujúceho 55% celkovej hodnoty základného
imania alebo hlasovacích práv.

9. Žalovaný nesprávne právne posúdil vec, pretože k prevodom obchodných podielov nebol potrebný
predchádzajúci jeho súhlas a žalobca ako oprávnený vysielateľ nenaplnil skutkovú podstatu správneho
deliktu pod ľ a § 54 ods. 1 písm. c) zákona č. 308/2000 Z.z. a §31 ods. 2 písm. a) zákona č. 220/2007
Z.z., pretože u neho nedošlo k prevodu podielu na základnom imaní alebo podielu na hlasovacích
právach v rozsahu prevyšujúcom 55% celkovej hodnoty základného imania alebo hlasovacích práv
počas trvania platnosti licencie. Žalovaný vôbec neposudzoval a nevzal do úvahy skutočnosť, že ešte
pred vydaním napádaného rozhodnutia žalobca dňa 16.10.2018 mu oznámil v zmysle ustanovenia
§51 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. zmeny v údajoch vysielateľa v zmysle predloženého výpisu z
Obchodného registra. Postupom žalovaného boli porušené jeho práva, nakoľko na základe Žiadosti
zo dňa 6.12.2018. Vzhľadom na skutočnosť, že spoločnosť IN TV, s.r.o. dlhšiu dobu neprevádzkuje
vysielanie televíznej programovej služby z dôvodu, že vysielaniu bránili a i naďalej bránia odôvodnené
technické prekážky, požiadal žalovaného, aby svojím rozhodnutím v zmysle ustanovenia § 54 ods. 1
písm. a) zákona č. 308/2000 Z.z. a § 31ods. 1 písm. a) zákona č. 220/2007 Z.z., odňal licenciu č.
T/181 a č. TD/13. Správny poriadok prikazuje správnemu orgánu rozhodnúť vo veci bezodkladne, a to
najmä v prípadoch, keď tak možno rozhodnúť na podklade dokladov predložených účastníkom konania.
Predmetnou žiadosťou sa žalovaný vôbec nezaoberal, čím došlo k podstatnému porušeniu ustanovení
o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia v
podobe napadnutého rozhodnutia. Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR má každý právo na to, aby sa jeho vec
verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom. Pojem zbytočné prieťahy možno definovať ako protiprávny stav, kedy príslušné
orgány bez dôležitého dôvodu nekonajú vo veci a nevydajú meritórne rozhodnutie v zákonom stanovenej
dobe, resp. v primeranej dobe vzhľadom na povahu veci, čím sa účastník konania dostáva do stavu
neistoty. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny
názor, podľa ktorého účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu
právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia Štátneho orgánu (II. ÚS 26/95,
II. ÚS 33/1999).

III. argumenty žalovaného

10. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním v ktorom uviedol, že je potrebné v danom prípade
zdôrazniť účel a zmysel samotného inštitútu udelenia predchádzajúceho súhlasu. Tým je umožniť
Rade vykonávať účinnú kontrolu v prípadoch signifikantných zmien vlastníckych štruktúr oprávnených
vysielateľov (vlastnícka štruktúra je napr. podľa § 47 písm. g) zákona č. 308/2000 Z. z. predmetom
skúmania aj pri udeľovaní licencie) a predchádzať možným porušeniam zákonov č. 308/2000 Z. z., resp.
zákona č. 220/2007 Z. z. Tým, že žalobca neoznámil Rade od roku 2015 žiadne prevody obchodných
podielov a najmä nepožiadal o predchádzajúci súhlas, ktorý by predchádzal prevodu obchodných
podielov v spoločnosti zo dňa 11. 9. 2017 - Rada nemohla vykonávať účinne kontrolu vlastníckej
štruktúry žalobcu. Žalobca bol povinný v prvom rade oznámiť Rade každý prevod obchodného podielu
v spoločnosti, teda prevod vo výške 40 %, 30 % a 20 % a okrem toho mal požiadať o predchádzajúci
súhlas s prevodom obchodného podielu už pri druhom prevode (zo dňa 11.9. 2017), keďže súčtom išlo o
prevod prevyšujúci 55 % základného imania spoločnosti (prevod obchodného podielu zo dňa 24. 3. 2016
vo výške 40 % základného imania spoločnosti a prevod obchodného podielu zo dňa 11. 9. 2017 vo výške
30 % základného imania spoločnosti). Prihliadnuc na účel inštitútu udeľovania predchádzajúce súhlasu,



sa prevody obchodných podielov kumulujú počas celého trvania platnosti licencie a na prevod, ktorý
presiahne 55 % celkového základného imania je nutný predchádzajúci súhlas Rady. Na preukázanie
naplnenia skutkovej podstaty správneho deliktu tak Rada v danom prípade ako dostatočné považovala
skutočnosti týkajúce sa prevodov podielov na základnom imaní a na hlasovacích právach žalobcu,
uskutočnených spolu v rozsahu 70 %. Žalobca teda jednoznačne naplnil skutkovú podstatu správneho
deliktu a bolo zákonnou povinnosťou žalovanej vyvodiť voči nemu administratívnu zodpovednosť.
Žalobný dôvod týkajúci sa údajného nesprávneho právneho posúdenia veci preto žalovaný odmietal.

11. Predmetom súdneho prieskumu je napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo.
Žalovaný pri rozhodovaní v správnom konaní č. 208/SKL/2019 vzal do úvahy skutočnosť, že žalobca
v čase uskutočnenia vyššie uvedených prevodov obchodných podielov Rade oznámenia o ich
uskutočnení vôbec nedoručil. Žalovaný sa o týchto skutočnostiach dozvedel až omnoho neskôr z vlastnej
kontrolnej činnosti. Informácia o zmenách v údajoch vysielateľa zo dňa 15. 10. 2018, podaná ako
súčasť ďalšej žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu s prevodom obchodného podielu tieto
nijakým spôsobom nemohla konvalidovať, nakoľko skutkový stav bol daný, a ako taká preto pre toto
konanie nemohla byť ani relevantná. Žalovaný naďalej považoval skutkový stav v prípade napadnutého
rozhodnutia za riadne zistený a z neho vyplývajúce závery za vecne správne. Žiadosť žalobcu zo
dňa 06.12. 2018, aby žalovaný svojím rozhodnutím podľa ustanovenia § 54 ods. 1 písm. c) zákona
č. 308/2000 Z. z. a § 31 ods. 2 písm. a) zákona č. 220/2007 Z. z. o digitálnom vysielaní odňal
žalobcovi licenciu č. T/181 a TD/13 bola žalovanému doručená dňa 10. 12. 2018. V tejto žiadosti žalobca
uviedol, že žiada o odňatie licencií z dôvodu, že už „dlhšiu dobu“ neprevádzkuje vysielanie programovej
služby, keďže vysielaniu bránili a naďalej bránia odôvodnené technické prekážky. Rada ešte na svojom
zasadnutí dňa 12.09. 2018 prijala uznesenie o začatí správneho konania voči vysielateľovi IN TV, s.r.o.
vo veci možného naplnenia skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 54 ods. 1 písm. c) zákona č.
308/2000 Z. z. a § 31 ods. 2 písm. a) zákona č. 220/2007 Z. z. z dôvodu možného prevodu podielu na
základnom imaní vysielateľa s licenciou alebo podielu na hlasovacích právach vysielateľa s licenciou v
rozsahu prevyšujúcom 55 % celkovej hodnoty základného imania alebo hlasovacích práv vysielateľa s
licenciou počas trvania platnosti licencie a bez predchádzajúceho súhlasu Rady s takým prevodom. V
prípade naplnenia skutkovej podstaty tohto správneho deliktu bola Rada povinná zo zákona licencie č.
T/181 a TD/13 žalobcovi odňať. Z uvedeného vyplýva, že v čase doručenia žiadosti žalobcu, dňa 10.
12. 2018, už prebiehalo skôr začaté konanie o odňatí licencií z podnetu Rady.

12. Žalovaný ďalej odmietol námietku žalobcu, že správny orgán mal rozhodnúť vo veci podanej žiadosti
bezodkladne, keďže mu boli žalobcom predložené potrebné doklady, pretože v tomto prípade nešlo,
ani nemohlo ísť o „jednoduchú vec“ podľa § 49 ods. 1 Správneho poriadku. Rada v čase vydania
napadnutého rozhodnutia v januári 2019 si bola vedomá žiadosti žalobcu, avšak vzhľadom na jeho
konanie, spočívajúce v prevedení obchodných podielov bez udelenia predchádzajúceho súhlasu Rady
od roku 2015, a ani neoznámeniu týchto skutočností, došlo k spáchaniu správneho deliktu, za ktorý
Rada v zmysle ustanovenia § 54 ods. 1 písm. c) zákona č. 308/2000 Z. z. a § 31 ods. 2 písm. a) zákona
č. 220/2007 Z. z. má povinnosť (nie možnosť) sankcionovať žalobcu, a to formou odňatia licencie. Z
vyššie uvedeného takisto vyplýva, že tvrdenie žalobcu, že sa Rada jeho žiadosťou vôbec nezaoberala sa
nezakladá na pravde. Je zrejmé, že žalobca sa snažil navodiť dojem, že Rada bezdôvodne uprednostnila
sankčný postih pred vyhovením žiadosti žalobcu s cieľom jeho poškodenia. Uvedené žalovaný odmietol.

IV. verejné vyhlásenie rozsudku

13. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015
Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) v spojení s § 9 ods. 1 SSP a § 246 ods. 1, rozhodol vo
veci rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 30.06.2021, postupujúc podľa § 107 ods. 2 a § 137 ods.
4 SSP. Žalobca ani žalovaný nežiadali o nariadenie pojednávania vo veci a súdom boli poučení, že
ak sa výslovne nevyjadria, že žiadajú o nariadenie pojednávania, bude mať súd za to, že súhlasia s
rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania.

V. Relevantné právne predpisy

14. Podľa § 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z., na základe klasifikácie programov podľa vekovej
vhodnosti sú vysielateľ televíznej programovej služby a poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby



na požiadanie povinní na ochranu maloletých zaviesť a uplatňovať jednotný systém označovania
ustanovený podľa osobitného predpisu 28a)

15. Podľa ustanovenia § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z., do pôsobnosti rady v oblasti výkonu
štátnej správy patrí rozhodovať o licenciách na vysielanie podľa tohto zákona alebo podľa osobitného
predpisu.

16. Podľa ustanovenia § 54 ods. 1 písm. c) zákona č. 308/2000 Z. z., Rada vysielateľovi licenciu odníme,
ak sa uskutoční prevod podielu na základnom imaní vysielateľa s licenciou alebo podielu na hlasovacích
právach vysielateľa s licenciou v rozsahu prevyšujúcom 55% celkovej hodnoty základného imania alebo
hlasovacích práv vysielateľa s licenciou počas trvania platnosti licencie a bez predchádzajúceho súhlasu
rady s takým prevodom. “

17. Podľa ustanovenia § 28 ods. 3 zákona č. 220/2007 Z. z., o zmenu, ktorú vysielateľ môže vykonať
len so súhlasom rady, môže vysielateľ požiadať až po získaní predchádzajúceho súhlasu rady; rada
udeľuje súhlas rozhodnutím. Za zmenu, ktorú môže vysielateľ vykonať len so súhlasom rady, sa považuje
zmena, ktorej vykonanie bez získania predchádzajúceho súhlasu rady má za následok odňatie licencie
na digitálne vysielanie.

18. Podľa ustanovenia § 31 ods. 2 písm. a) zákona č. 220/2007 Z. z. rada odníme oprávnenému
vysielateľovi licenciu na digitálne vysielanie aj vtedy, ak sa bez predchádzajúceho súhlasu rady uskutoční
prevod podielu na základnom imaní oprávneného vysielateľa alebo podielu na hlasovacích právach
oprávneného vysielateľa v rozsahu prevyšujúcom 55% celkovej hodnoty základného imania alebo
hlasovacích práv oprávneného vysielateľa počas trvania platnosti licencie.

19. Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej
súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a
dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu
rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám,
ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť
právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

20. Podľa § 23 ods. 2 Správneho poriadku, správny orgán môže povoliť nazrieť do spisov a urobiť si
výpis, odpis, môže poskytnúť kópiu spisov alebo môže poskytnúť informáciu zo spisov iným spôsobom
aj iným osobám, pokiaľ preukážu odôvodnenosť svojej požiadavky. Správny orgán je povinný umožniť
nazerať do spisov verejnému ochrancovi práv, komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným
postihnutím v súvislosti s výkonom ich pôsobnosti.

21. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

VI. Posúdenie veci správnym súdom

22. „Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je
v medziach žalobných dôvodov posúdiť, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil
dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v
súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi
predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu
bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.“ (NS SR spis.
zn. 2Sžo/32/2014) Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu
správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Po preskúmaní veci súd
dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného obsahuje všetky zákonom stanovené formálne
i obsahové náležitosti a že ho vydal orgán na to príslušný, pričom postupoval v medziach zákonom
stanoveného postupu. Právomoc a príslušnosť súdov v správnom súdnictve je primárne daná základným
zákonom štátu - Ústavou , ktorá v článku
142 ods. 1 ustanovuje kompetenciu súdov



preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo
iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon. Rovnako tak čl. 46 ods. 2 Ústavy SR
 zakotvuje právo každého, kto tvrdí, že bol
ukrátený na svojich právach rozhodnutím orgánu verejnej správy, obrátiť sa na súd s cieľom preskúmania
zákonnosti takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Ústava však zároveň splnomocňuje zákon
na úpravu preskúmavacej kompetencie v rámci správneho súdnictva. Takýmto zákonom je Správny
súdny poriadok. Je veľmi dôležité uviesť, že v správnom súdnictve sa uplatňuje dispozičná zásada,
ktorá v praxi znamená, že súd preskúmava napadnuté rozhodnutie len v medziach a rozsahu určenom
žalobcom. Nemôže teda preskúmať rozhodnutie nad rámec žalobcom v žalobe vymedzený. Zo žaloby
musí byť zrejmé, v ktorých častiach a z akej stránky má súd napadnuté rozhodnutie skúmať; žalobca
musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje tvrdenie o porušení zákona a musí tiež
poukázať na konkrétne ustanovenie právnych predpisov hmotného alebo procesného práva, ktoré boli
rozhodnutím alebo postupom správneho orgánu porušené. Nakoľko je konanie v správnom súdnictve
koncentrované, žalobca môže žalobné dôvody rozširovať len do konca lehoty na podanie žaloby, ktorá je
dvojmesačná a plynie od právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni. K žalobným
dôvodom, ktoré boli uplatnené neskôr, súd nemôže prihliadať.

23. Účelom deliktuálneho konania vo všeobecnosti je objektívne zistiť, či došlo k spáchaniu deliktu
( priestupku, či iného správneho deliktu), kto ho spáchala a akú sankciu je potrebné páchateľovi uložiť.
Orgány prejednávajúce správne delikty sú povinné čo najúplnejšie zistiť podklady pre rozhodnutie tak,
aby neboli žiadne dôvodné pochybnosti o prejednávanej veci, pričom pochybnosti o spáchanom skutku
sa v deliktuálnom konaní vykladajú v prospech obvineného. U právnických osôb sa zodpovednosť za
správny delikt posudzuje bez ohľadu na zavinenie t. j. ide o objektívnu zodpovednosť za správny delikt.
Táto koncepcia sa vzťahuje aj na zákon č. 308/2000 Z. z., kedy sa pri preukazovaní, či sa stal správny
delikt odpadá zavinenie ako prvok zodpovednostného vzťahu. Ak bol zistený skutkový stav v priebehu
objasňovania správneho deliktu a dokazovania vykonaného správnym orgánom, úlohou správnych
orgánov je vyhodnotiť dôkazy v prospech i v neprospech obvineného a vyhodnotením vykonaných
dôkazov na základe voľného hodnotenia dôkazov rozhodnúť, či vykonané dôkazy sú dostatočné pre
preukázanie zodpovednosti za správny delikt. Pre preukázanie spáchania správneho deliktu nezáleží
na tom, či je preukázaný jediným alebo skupinou dôkazov, či vo forme výpovede alebo listiny, ak taký
dôkaz alebo dôkazy nepochybne preukazujú vinu.

24. Ustanovenia § 54 ods. 1 písm. c) zákona č. 308/2000 Z. z. a § 31 ods. 2 písm. a) zákona č.
220/2007 Z. z. upravujú dôvod odňatia licencie na digitálne vysielanie oprávnenému vysielateľovi. Ide
v daných prípadoch o obligatórny postup správneho orgánu v prípade, ak sa bez predchádzajúceho
súhlasu rady uskutoční prevod podielu na základnom imaní oprávneného vysielateľa alebo podielu
na hlasovacích právach oprávneného vysielateľa v rozsahu prevyšujúcom 55% celkovej hodnoty
základného imania alebo hlasovacích práv oprávneného vysielateľa počas trvania platnosti licencie.
Z pripojeného administratívneho spisu, z dôkazov, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie vyplynulo,
že opis skutkov vyplynuvších z vykonaných dôkazov bol totožný so skutkami, ako boli opísané v
napadnutom rozhodnutí a súd nemal žiaden relevantný dôvod spochybňovať skutkové ani právne závery
žalovaného. Zo štyroch potvrdení o vykonaní zápisu Okresného súdu Bratislava I vyplývajú skutočnosti,
na základe ktorých začal žalovaný správne konanie voči žalobcovi vo veci naplnenia skutkovej podstaty
správneho deliktu podľa príslušných ustanovení zákona č. 308/2000 Z. z. a zákona č. 220/2007 Z. z.
Je nepopierateľný fakt, že v spoločnosti žalobcu došlo k prevodom obchodných podielov tak, ako v
napadnutom rozhodnutí podrobne uvádzal žalovaný. V rozhodujúcom období (od roku 2015) došlo k
prevodom podielov na základnom imaní spoločnosti žalobcu na úrovni 90 % (od pôvodného súhlasu
Rady s prevodom obchodného podielu zo dňa 08.09. došlo k 11.09.2017 k prevodu vo výške 70%
imania a dňa 01.06.2018 k prevodu 20% imania) a žalovanému nebola pritom doručená žiadna žiadosť
o udelenie predchádzajúceho súhlasu s prevodom. Žalovaný preto správne posúdil zistený skutkový
stav, ak konštatoval naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu v zmysle ustanovenia § 54 ods.
1 písm. c) zákona č. 308/2000 Z. z. a § 31 ods. 2 písm. a) zákona č. 220/2007 Z. z. konaním
spočívajúcim v prevedení obchodných podielov bez udelenia predchádzajúceho súhlasu Rady. Treba
pritom v danej súvislosti dodať, že žalovaný má zákonom stanovenú kompetenciu a úlohu vykonávať
kontrolu vlastníckych vzťahov vysielateľov, čím sa sleduje aj princíp transparentnosti. Žiadosť žalobcu o
odňatie licencie zo dňa 06.12.2018 nemohla mať na posúdenie uvedených skutočnosti vplyv. Správneho
konanie o odňatie licencie z podnetu Rady začalo skôr, kedy Rada na svojom zasadaní prijala uznesenie
o začatí správneho konania dňa 12.09.2018. Žiadosť žalobcu bola pritom žalovanému doručená až dňa



10.12.2018. Nebolo možné prijať záver, že by uvedený postup žalovaného spôsoboval nezákonnosť
napadnutého rozhodnutia. Správny súd vychádzajúc z vyššie uvedených hľadísk dospel k záveru,
že žalovaný ako príslušný správny orgán postupoval pri vydaní napadnutého rozhodnutia v súlade s
príslušnými hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi normami, pričom pri svojom rozhodovaní nevybočil
z rámcov správnej úvahy tak, ako je vymedzená vyššie. Súd na základe vyššie uvedeného dospel k
záveru, že neexistuje žiaden zo zákonných dôvodov na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného,
a preto žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.

25. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP tak,
že žalovanému ako vo veci úspešnému účastníkovi konania náhradu trov konania nepriznal, pretože
žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli (resp. tieto nie sú preukázané) a
žalovaný si ich náhradu ani neuplatnil, a pretože ide o orgán štátnej správy, ktorému možno náhradu
trov konania priznať iba vtedy, ak to možno spravodlivo požadovať.

26. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§
139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd
v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho
na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.
a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným
Centrum právnej pomoci (písm. c/).