zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon)

Návrh zákona o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2003.
Navrhovaná úprava je predovšetkým komplexnou úpravou autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom tak, ako sa vyvíjala v rámci medzinárodných autorskoprávnych zmlúv a dohôd vrátane práva Európskeho spoločenstva/Európskej únie v tejto oblasti.
Navrhovaná úprava plne rešpektuje základné medzinárodné zmluvy a dohovory dotýkajúce sa autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom, ako sú:
Bernský dohovor o ochrane literárnych a umeleckých diel z 8. septembra 1886, naposledy revidovaný v Paríži v roku 1971, ktorého sa Slovenská republika zúčastňuje od roku 1921 a parížskym znením, ktorým je viazaná od 11. apríla 1980. Ide o tradičný autorskoprávny dohovor, ktorý určuje členským štátom povinnosť ochrany autorského práva aspoň na minimálnej úrovni zakotvenej v dohovore. Zároveň obsahuje výhrady v prospech národných úprav pre oblasti výslovne uvedené v dohovore, napr. výnimky z výlučného práva autora, rozsah pôsobnosti autorského zákona na diela úžitkového umenia, zásadu teritoriality, podľa ktorej sa ochrana práv duševného vlastníctva riadi právnou úpravou štátu, kde sa ochrana uplatňuje. Dohovor obsahuje aj pravidlo porovnávania trvania ochrany, podľa ktorého ochrana nepresiahne trvanie ustanovené v štáte pôvodu diela. Táto zásada však bola prelomená priatím smernice Rady a Európskeho parlamentu č. 93/98/EHS.
Medzinárodný dohovor o ochrane výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a televíznych a rozhlasových organizácií, uzatvorený v Ríme 26. októbra 1961, ktorého sa zúčastňuje Slovenská republika s účinnosťou od 14. augusta 1964. Pri prístupe k tomuto dohovoru Slovenská republika uplatnila výhradu v zmysle čl. 16 ods. 1 písm. a) bod (iii) a (iv), pokiaľ ide o odmenu za druhotné použitie zvukového záznamu vydaného na obchodné účely pre rozhlasové vysielanie alebo pre verejný prednes podľa čl. 12. Podľa tejto výhrady neplatí čl. 12 v Slovenskej republike vôbec, pre zvukové záznamy vydané na obchodné účely výrobcom, ktorý nie je občanom (subjektom) iného zmluvného štátu; na zvukové záznamy, ktorých výrobcom je občan iného zmluvného štátu platí tento článok len v rozsahu a len dovtedy, pokiaľ tento štát poskytuje ochranu zvukovým záznamom prvý krát zaznamenaným subjektom Slovenskej republiky. Tento dohovor upravuje minimálnu úroveň majetkových práv výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a rozhlasových a televíznych vysielateľov. Smernica Rady a Európskeho parlamentu 92/100/EHS priznáva výkonným umelcom práva v širšom rozsahu.
Dohoda o obchodných aspektoch práv k duševnému vlastníctvu (Agreement on Trade – Related Aspects of Intellectual Property Rights (TRIPS)) uzatvorená v rámci Dohody o svetovej obchodnej organizácii (WTO). Dohodu TRIPS Slovenská republika uplatňuje od 1996. Táto dohoda odkazuje v oblasti autorského práva a práv súvisiacich s právom autorským na minimálnu úroveň ochrany podľa Bernského dohovoru a Rímskeho dohovoru. Upravuje niektoré nové medzinárodne uznávané práva, ako je právo na ochranu počítačových programov, právo na nájom a vypožičiavanie, ochranu databáz, zásadu vyčerpania práva a najmä zaväzuje štáty chrániť zvukové záznamy 50 rokov od vyhotovenia záznamu, a to aj tie, pri ktorých doterajšie, kratšie trvanie ochrany uplynulo. Dohoda TRIPS je skôr známa ako dohoda, ktorá prvý krát na medzinárodnej úrovni upravuje záväzky členských štátov, ktoré majú prijať v oblasti vynucovania práva, a to tak v správnom, civilnom alebo trestnom konaní. Obsahuje aj ustanovenia o opatreniach na hraniciach, ktorých sa nositelia práv môžu domáhať v prípade dovozu alebo vývozu nedovolených rozmnoženín diel, výkonov a zvukových záznamov. Navrhovaná právna úprava je taktiež v súlade s ďalšími medzinárodnými zmluvami Svetovej organizácie duševného vlastníctva (World Intellectual Property Organization (WIPO)), ktoré boli prijaté na diplomatickej konferencii v roku 1996 a pre ktoré sa používa názov internetové zmluvy. Sú to Zmluva WIPO o autorskom práve (WCT) a Zmluva WIPO o výkonoch a zvukových záznamoch (WPPT), ktoré Slovenská republika ratifikovala 9. decembra 1999 (s platnosťou: WCT od 6. marca 2002 a WPPT od 20. mája 2002). Záväzky z týchto zmlúv nachádzajú svoj odraz v smernici Rady a Európskeho parlamentu č. 2001/29/ES o harmonizácii niektorých aspektov autorského práva a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti.
Navrhovanou úpravou pokračuje Slovenská republika v plnení záväzkov vyplývajúcich jej z Dohody o pridružení, uzatvorenej medzi Európskymi spoločenstvami na jednej strane a ich členskými štátmi a Slovenskou republikou na strane druhej, publikovanej pod č. 158/1997 Z. z. (ďalej len „dohoda“). V čl. 67 tejto dohody sa Slovenská republika zaviazala pokračovať v zlepšovaní ochrany práv duševného, priemyselného a obchodného vlastníctva tak, aby dosiahla úroveň ochrany v Spoločenstve vrátane porovnateľných prostriedkov na presadzovanie takýchto práv. Zároveň v čl. 69 tejto dohody Slovenská republika uznala za dôležitú podmienku ekonomického zapojenia do Spoločenstva, zbližovanie existujúcich a budúcich právnych predpisov Slovenskej republiky s právnymi predpismi Spoločenstva a zaviazala sa vyvíjať úsilie na zabezpečenie postupnej zlučiteľnosti vnútroštátneho právneho poriadku s predpismi Spoločenstva.
Cieľom navrhovanej úpravy je zladiť úroveň poskytovanej ochrany so súčasným vysokým štandardom v tradičných krajinách s trhovou ekonomikou. Snahy o zladenie ochrany práv duševného vlastníctva na medzinárodnej a regionálnej úrovni sa zintenzívnili najmä v súvislosti s rozvojom jednotného trhu, voľného pohybu tovaru a služieb s predmetmi chránenými právami duševného vlastníctva, ktoré sú ovplyvňované ustavičným rozvojom nových technológií umožňujúcich šírenie diel v nehmotnej podobe cez hranice štátov. V tomto kontexte je dôležitým aspektom aj uplatňovanie zásady teritoriálnej pôsobnosti autorskoprávnej legislatívy, z ktorej vyplýva, že slovenská právna úprava sa aplikuje aj na práva zahraničných autorov, ak sa ich diela stávajú predmetom použitia na území Slovenskej republiky.
Z hľadiska zlučiteľnosti autorskoprávnej legislatívy s právnymi aktmi Európskeho spoločenstva navrhovaná úprava rešpektuje a v podstatnej miere premieta úpravu platného zákona (Zákon č. 383/1997 Z. z. v znení zákona č. 234/2000 Z. z.), ktorého harmonizačný rámec tvorili:
smernica Rady a Európskeho parlamentu č. 96/9/ES o právnej ochrane databáz, zakladá nové právo sui generis zhotoviteľa databázy. Vzhľadom na to, že toto osobitné právo zhotoviteľa databázy nie je dosiaľ upravené medzinárodnou autorskou zmluvou bude Slovenská republika chrániť len práva zhotoviteľov databáz z členských krajín Európskej únie, až do uzatvorenia dvojstrannej dohody, ktorú na návrh Komisie dohodne rada podľa čl. 11 ods. 3 tejto smernice
- smernica Rady č. 93/83/EHS o koordinácii niektorých pravidiel týkajúcich sa autorského práva
a práv príbuzných autorskému právu vzťahujúcich sa na satelitné vysielanie a káblovú retransmisiu,
možno označiť ako zásadnú pre uvedené spôsoby šírenia predmetov ochrany. Určuje právny režim, ktorým sa riadi satelitné vysielanie a určuje povinnú kolektívnu správu práv v prípade káblovej retransmisie.
smernica Rady č. 92/100/EHS o nájomnom práve a výpožičnom práve a o určitých právach súvisiacich s autorským právom v oblasti intelektuálneho vlastníctva a smernica Rady č. 93/98/EHS o harmonizácii trvania autorského práva a niektorých príbuzných práv harmonizujúca trvanie ochrany autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom sú základnými kameňmi harmonizácie Spoločenstva v oblasti autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom. Prvá z uvedených smerníc má horizontálny charakter, zavádza výlučné práva na nájom a vypožičiavanie kde sa nositeľom práv zaručuje podiel na zisku plynúcom z nových foriem využívania diel alebo výkonov. Harmonizuje takisto práva súvisiace s autorským právom, čím sa súčasne stáva nástrojom v boji proti pirátstvu. Druhá zo smerníc harmonizuje trvanie ochrany všetkých diel a výkonov vychádzajúc pritom z dlhšieho trvania. Takýmto spôsobom smernica podporuje voľný pohyb tovarov a služieb v oblasti kultúry a odstraňuje porušovanie princípov súťaže založené na rozdielnych úrovniach poskytovanej ochrany.
smernica Rady č. 91/250/EHS o právnej ochrane počítačových programov, zavádza účinnú ochranu počítačových programov a zlaďuje pravidlá, ktorými sa riadi ochrana počítačového programu, ktorý je základnou súčasťou informačných systémov a nevyhnutým predpokladom priemyselného a technologického rozvoja
V súlade so zoznamom acquis na rok 2001 sa harmonizačný rámec navrhovanej úpravy rozširuje o smernicu Rady a Európskeho parlamentu č. 2001/29/ES z 22. mája 2001 o harmonizácii niektorých aspektov autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom v informačnej spoločnosti. Smernica rieši viaceré otázky autorského práva vo vzťahu k internetu a elektronickým zdrojom. Predovšetkým upravuje zoznam tradičných zákonných výnimiek z výlučného práva autora zodpovedajúci novým podmienkam elektronických médií. Ochrana záujmov autora ako primárny cieľ má zároveň vytvárať predpoklady na rozvoj informačnej spoločnosti. Podkladom na jej vypracovanie bola Zmluva WIPO o autorskom práve a Zmluva WIPO o výkonoch a zvukových záznamoch, ktoré reagujú na súčasný rozvoj digitálnych informačných technológií a jeho vplyv na oblasť autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom. Pod vplyvom týchto zmlúv, ktoré Slovenská republika ratifikovala už v roku 1999, bola prijatá novela Autorského zákona (zákon č. 234/2000 Z. z.), ktorá rozšírila poskytovanú autorskoprávnu ochranu v kontexte rozvoja informačnej spoločnosti.
ďalšou smernicou v rámci aktuálneho harmonizačného rámca je smernicou Rady a Európskeho parlamentu č. 2001/84/ES z 27. septembra 2001 o práve ďalšieho predaja v prospech autora pôvodného umeleckého diela, ktorá sa zaoberá problematikou práva autora na podiel z výnosu za ďalší predaj originálu diela výtvarného umenia (tzv. droit de suite). Toto právo založené Bernským dohovorom a zachovávané na území Slovenskej republiky už od roku 1926 sa podľa tejto smernice upravuje z hľadiska pôsobenia spoločného trhu.
Navrhovaná úprava zodpovedá úpravám práv duševného vlastníctva v tradičných krajinách s trhovou ekonomikou. Až v súvislosti s rozvojom jednotného trhu a nových technológií, umožňujúcich šírenie diel v nehmotnej podobe cez hranice štátov sa zintenzívňujú snahy o zladenie práv duševného vlastníctva na medzinárodnej a regionálnej úrovni. Uplatňovanie zásady teritoriálnej pôsobnosti autorskoprávnej legislatívy je v tejto súvislosti ďalším argumentom pre vypracovanie komplexnej právnej normy, ktorá by zodpovedala vysokému štandardu ochrany práv duševného vlastníctva.
Z hľadiska koncepcie práv duševného vlastníctva zodpovedá predložený návrh kontinentálnemu chápaniu práva. Právo k výsledkom duševnej činnosti sa priznáva fyzickej osobe a je zaradené do základných ľudských práv. Osobnostnoprávne chápanie práv duševného vlastníctva určuje povahu týchto práv, ktoré sú nescudziteľné a nemožno sa ich vzdať. Na rozdiel do doterajšej úpravy, podľa ktorej osobné (osobnostné) a majetkové práva tvorili nedeliteľný celok aj z hľadiska prechodu týchto práv pre prípad smrti, je základom navrhovanej právnej úpravy koncepcia dualizmu práv osobnostných a práv majetkových. Pri tomto chápaní osobnostné práva zanikajú mortis causa; majetkové práva prechádzajú na dediča. V dôsledku tejto koncepcie sa dielo nemôže stať voľným pred uplynutím trvania práv tak, ako to bolo dosiaľ.
Zásada zmluvnej voľnosti je dotknutá potrebou výnimočne upraviť niektoré inštitúty, pri ktorých nie je možné, aby sa strany dohodli inak, tak napr. nemožnosť vzdať sa práva autorského, nemožnosť prevodu práva autorského, povinná kolektívna správa v určitých zákonom určených prípadoch.
Platná úprava už obsahuje viaceré ustanovenia, dôležité z hľadiska čoraz širšej prístupnosti špičkových technológií reprodukcie a prenosu verejnosti a ich čoraz širšie využívanie na porušovanie autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom (duševného vlastníctva), ktoré posilňujú a kvalitatívne zlepšujú prostriedky právnej ochrany nositeľov práv proti osobám, ktoré konajú spôsobom poškodzujúcim ich záujmy, či už napríklad zásahmi do informácií na správu práv alebo výrobou zariadení odstraňujúcich pôsobenie technologických opatrení.
Navrhovaná úprava novým spôsobom rieši aj otázky súvisiace s dovozom a vývozom tovaru, ktorého šírením by na trhu mohlo dôjsť k porušovaniu autorského práva alebo práv súvisiacich s autorským právom. Vzhľadom na to, že nové colné predpisy nezahŕňajú niektoré aspekty podstatné pre autorskoprávnu ochranu, a to najmä informačnú povinnosť colných orgánov vo vzťahu k autorom alebo iným nositeľom práv (upravenú v predchádzajúcej právnej úprave), navrhuje sa úprava, ktorá –nadväzujúc najmä na zákon č. 271/2001 Z. z. o opatreniach na zamedzenie dovozu, vývozu a spätného vývozu tovaru porušujúceho práva duševného vlastníctva – dopĺňa a spresňuje práva a povinnosti jednotlivých subjektov tak, aby zodpovedali kritériám a požiadavkám smernice Rady a Európskeho parlamentu č. 2001/29/ES, zmluve WIPO o autorskom práve, ako aj čl. 44, 50 a 51 až 60 dohody o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (TRIPS). V súlade s týmito dokumentmi sa posilňuje aj ochrana autorského práva podrobnejšou úpravou súkromnoprávnych nárokov autorov.
S cieľom vytvoriť zladenú komplexnú štruktúru autorskoprávnej legislatívy, sústredenú dosiaľ do dvoch základných právnych predpisov (Autorský zákon a zákon č. 283/1997 Z. z. o kolektívnej správe práv podľa autorského zákona a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 234/2000 Z. z.) navrhované znenie zákona zahŕňa aj úpravu kolektívnej správy. Reflektuje predovšetkým požiadavku smernice Rady a Európskeho parlamentu č. 2001/29/ES zabezpečiť, aby organizácie kolektívnej správy dosahovali vyššiu úroveň racionalizácie a transparentnosti, vo väzbe na súlad s pravidlami konkurencie. V tejto súvislosti navrhovaná úprava spresňuje a kategorizuje jednotlivé odbory výkonu kolektívnej správy, taxatívne vypočítava povinne kolektívne spravované práva, spresňuje práva a povinnosti organizácie kolektívnej správy a zároveň posilňuje dohľad orgánu udeľujúceho oprávnenie na výkon kolektívnej správy.
Navrhovaná úprava rozvíja základné slobody a práva v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Ústavným východiskom je predovšetkým čl. 43, ktorý garantuje slobodu vedeckého bádania a umenia s tým, že predpokladá zákonnú ochranu duševného vlastníctva, ako aj čl. 7 ods. 4 a 5, ktorý rieši otázky vzťahu medzinárodného a vnútroštátneho práva v Slovenskej republike.
Riešená problematika nemá finančný, ekonomický, environmentálny vplyv a ani vplyv na zamestnanosť a z tohto dôvodu neobsahuje doložku uvedených vplyvov.
Navrhovaná úprava sa nedotýka problematiky upravovanej v § 3 zákona č. 106/1999 Z. z. o hospodárskom a sociálnom partnerstve (zákon o tripartite), a preto sa nepredkladá na rokovanie Rady hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky.
Navrhovanú úpravu 16. septembra 2003 prerokovala vláda Slovenskej republiky a odporučila predložiť ju na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky.

§ 1 §
Ustanovenie vymedzuje predmet právnej úpravy zahŕňajúci predovšetkým oblasť autorského práva. Vzhľadom na to, že literárne diela sú diela umelecké alebo vedecké upúšťa sa od vymedzenia predmetu úpravy podľa dosiaľ platnej úpravy. Navrhovaná úprava sa vzťahuje aj na práva súvisiace s autorským právom, ktoré zahŕňajú práva výkonného umelca, výrobcu zvukových záznamov, výrobcu zvukovo-obrazových záznamov a rozhlasového vysielateľa a televízneho vysielateľa. Úprava ďalej zahŕňa práva zhotoviteľa databázy a kolektívnu správu autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom, ktorá bola dosiaľ upravená samostatným zákonom č. 283/1997 Z. z. o kolektívnej správe práv podľa autorského zákona a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 234/2000 Z. z., a to vzhľadom na potrebu komplexnej právnej úpravy v jednej právnej norme. Dosiaľ zaužívaný pojem „práva príbuzné autorskému právu“, ktorý bol prevzatý zo zahraničnej terminológie nie je dostatočne presný, pretože o „príbuznosti k autorskému právu“ možno hovoriť len pri práve výkonných umelcov, ktoré jediné z tejto skupiny práv sa vyznačuje osobnostnou (tvorivou) aj …

§ 2 až 4 §
Ustanovenia upravujú vzťahy s medzinárodným prvkom v tradičnom chápaní. Navrhovaná úprava sa v podstate neodlišuje od platnej úpravy. Podľa § 2, ktorý zakotvuje vecnú pôsobnosť zákona, sa zákon vždy vzťahuje na diela štátnych občanov Slovenskej republiky, a to bezpodmienečne. Na diela cudzích štátnych občanov resp. osôb bez štátneho občianstva sa zákon vzťahuje podľa medzinárodných dohovorov, ktorými je Slovenská republiky viazaná. Ak takýchto zmlúv niet, postupuje sa podľa zásady vzájomnosti (reciprocity). (V prípade autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom je, na rozdiel od § 32 ods. 1 zákona. č. 97/1963 o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, predpokladom rovnakého zaobchádzania splnenie podmienky vzájomnosti.). Ak nie je splnená podmienka vzájomnosti, potom je rozhodujúce, či došlo k zverejneniu diela v Slovenskej republike, alebo či má autor trvalé bydlisko v Slovenskej republike. Navrhovaná úprava sa oproti platnej úprave rozširuje podľa čl. 7 smernice Rady a Európskeho parlamentu č. 2001/84/ES. Tento článok ukladá členským štátom povinnosť dodržiavať pri práve na ďalší predaj zásadu vzájomnosti. …

§ 5 §
S ohľadom na smernicu Rady a Európskeho parlamentu č. 2001/29/ES a súvisiace smernice Európskej únie (najmä smernica Rady č. 92/100/EHS, smernica Rady a Európskeho parlamentu č. 96/9/ES a smernica Rady č. 93/83/EHS), ako aj pod vplyvom aplikačnej praxe sa oproti platnej úprave viaceré vymedzenia pojmov spresňujú. Zároveň sa dopĺňajú aj nové vymedzenia pojmov potrebné pre navrhovanú úpravu. Úprava odsekov dotýkajúca sa „nájmu“ a „vypožičania“ spresňuje tieto vymedzenia tak, aby bol zrejmý ich súlad so smernicou Rady č. 92/100/EHS o práve nájmu a práve vypožičania, ako aj o niektorých právach príbuzných autorskému právu v oblasti duševného vlastníctva a so Zmluvou WIPO o autorskom práve vo väzbe na smernicu Rady a Európskeho parlamentu č. 2001/29/ES. Z týchto dokumentov je zrejmé, že uvedené pojmy sa vzťahujú výlučne na originály a trvalé rozmnoženiny nielen diel, ale aj predmetov práv súvisiacich s autorským právom, ktoré možno uvádzať do obehu ako hmotné predmety (odkazovacie ustanovenia § 71). Aj keď to zákon výslovne neustanovuje, možno z kontextu …

§ 6 §
Z dôvodu jednoznačného rozlíšenia autora od iných osôb, ktorým je zákonom zverený výkon majetkových práv alebo ktorým autor udelí súhlas na použitie diela, sa dopĺňa vymedzenie pojmu „autor“. Autor je fyzická , ktorá vytvorila dielo. Druhovo je odlíšený len autor súborného diela (odsek 2), ktorý tvorivým spôsobom vybral alebo usporiadal obsah súborného diela. (Z uvedeného možno vyvodiť, že autorom prekladu je fyzická osoba, ktorá dielo preložila, autorom spracovania je fyzická osoba, ktorá dielo spracovala a pod.) Autorské právo autora súborného diela a autorské práva autorov diel zaradených do tohto diela existujú súbežne; autorovi súborného diela vzniká nové (pôvodné) právo k súbornému dielu bez toho, aby boli dotknuté práva autorov diel zaradených do tohto diela.

§ 7 §
Predmetom autorského práva je dielo ako výsledok vlastnej tvorivej intelektuálnej činnosti autora (duševnej tvorivosti). Podmienkou je, aby nebolo z autorskoprávnej ochrany vylúčené (odsek 3) a aby bolo vyjadrené v zmyslami vnímateľnej podobe, pričom nie je podstatná forma jeho stvárnenia (slovom, písmom, náčrtom a pod.) ani to, či bolo vyjadrené pominuteľne (efemérne), alebo hmotne zachytené na nosiči (fixované) (§ 15 ods. 1). Výsledok tvorivej činnosti sa chápe ako základný pojmový znak diela, chápaný v zmysle autorskoprávnej individuality. Predmetom autorského práva je len taký výsledok vlastnej tvorivej duševnej činnosti autora, ktorý je dielom literárnym alebo iným umeleckým dielom, alebo vedeckým dielom. Tento pojmový znak sa nechápe v zmysle oblasti, do ktorej dielo patrí, ale v zmysle tvorivej kategórie diel, takže predmetom autorského práva je len dielo, ktoré je stvárnené takým spôsobom, že môže byť takto vnímané. Ustanovenie demonštratívnym výpočtom vymedzuje jednotlivé diela z hľadiska ich foriem stvárnenia, pričom ich člení z hľadiska základných druhov. Jednotlivé druhy diela možno z hľadiska druhov rozčleniť …

§ 8 §
Ustanovenie bližšie vymedzuje pojem „dielo spoluautorov“. Vo všeobecnosti je chápané ako dielo dvoch a viacerých autorov priamo spolupracujúcich na tvorbe daného diela, pričom ich príspevky nemožno od seba oddeliť. Vzniká teda jediné, jednotné a nedeliteľné dielo. Kritérium pre posúdenie jednotnosti a nedeliteľnosti diela je v spôsobilosti samostatného použitia jednotlivých príspevkov, alebo má túto spôsobilosť dielo ako celok. O dielo spoluautorov ide len v druhom prípade; v prvom prípade by mohlo ísť napr. o dielo súborné (databázu). Dielo spoluautorov vzniká zvyčajne spoluprácou autorov v rovnakom umeleckom alebo vedeckom odbore.

§ 9 §
Ustanovenie vymedzuje pojem „spojené diela“. Označuje spojenie rôznych samostatných diel na účel spoločného uplatnenia bez toho, aby došlo k ich osobitnému tvorivému usporiadaniu do celku. Nedochádza teda k vzniku nového diela (autorského).

§ 10 §
Pod pojmom „spoločné dielo“ sa vo všeobecnosti rozumie dielo pripravené fyzickou alebo právnickou osobou z príspevkov autorov participujúcich na tvorbe spoločného diela. Základom tohto pojmu je dôraz, ktorý sa kladie na osobu, ktorá vyvinula iniciatívu s cieľom vytvoriť dielo s tým, že táto osoba určuje účel diela a vyberá, koordinuje a upravuje príspevky, ktoré ho tvoria. Pojmovo je spoločné dielo dielom jediným. Pojmovými znakmi takého diela je jeho vytvorenie na podnet a pod vedením fyzickej osoby alebo právnickej osoby; podnetom sa v tomto prípade rozumie podnet právne relevantný, teda záväzný pre inú osobu a jeho uvádzanie na verejnosti pod menom takejto osoby. Tento pojem zavedený v predchádzajúcom období korešponduje so vymedzením podľa smernice Rady č. 93/83/EHS. Vzťahuje sa naň aj osobitný režim trvania majetkových práv (§ 21 ods. 3). Pri posudzovaní, či sa v tom-ktorom prípade na vytvorení diela podieľalo viacero autorov, prípadne či sa použilo viacero diel súčasne, treba sa prioritne zaoberať otázkou, či dielo vzniklo nielen z podnetu, …

§ 11 §
Ustanovenie vymedzuje dielo, ktoré vzniklo spracovaním, to je spracovaním iného diela (napríklad sfilmovaním, televíznou dramatizáciou, rozhlasovou úpravou, hudobným aranžmán a pod.), ak má povahu samostatnej tvorivej činnosti. Predpokladá sa, že každé spracovanie diela je podmienené súhlasom autora spracovávaného diela. Súhlas autora sa vyžaduje aj na preklad diela do iného jazyka, ako je pôvodný jazyk.

§ 12 §
Dielom anonymným alebo pseudonymným je také dielo, ktoré bolo zverejnené bez uvedenia mena autora (anonymné dielo), alebo s uvedením autora pod krycím menom (pseudonymom). Právo autora rozhodnúť, či má byť dielo zverejnené pod pravým menom autora, alebo či má byť zverejnené pod pseudonymom alebo anonymne (právo na označenie diela), je ako súčasť obsahu práva na ochranu autorstva, jedným zo základných osobnostných práv autora. Ustanovenie zabezpečuje uvedené právo autora tým, že stanovuje všeobecný zákaz prezradiť bez súhlasu autora jeho totožnosť. Tento zákaz trvá len dotiaľ, kým pravé meno autora nie je všeobecne známe, alebo dokiaľ sa autor verejne nevyhlásil. Na uplatnenie autorského práva k anonymnému alebo pseudonymnému dielu, ktorého autor nie je známy, ani sa verejne nevyhlásil, je oprávnený ten, kto dielo oprávnene ( t.j. zo súhlasom autora ) vydal alebo inak uverejnil. Toto oprávnenie vydavateľa alebo inej osoby je zákonným splnomocnením, ktoré zaniká, keď sa autor verejne vyhlási, alebo v okamihu keď sa meno autora stane všeobecne známym. Skutočnosť, že …

§ 13 §
Zverejnenie diela (prvé uverejnenie) je uvedenie diela verejnosti (t.j. okruhu individuálne neurčených osôb), a to spôsobom, ktorý umožňuje dielo vnímať zmyslami. Ide o také uvedenie diela na verejnosti, ku ktorému došlo z hľadiska autorského práva oprávnene, teda na základe rozhodnutia autora o zverejnení diela. Vydanie diela je šírenie diela prostredníctvom jeho hmotných rozmnoženín (knihy, časopisy, umelecké reprodukcie, notový materiál, zvukové záznamy a pod.), myslí sa tým vydanie, ku ktorému došlo z hľadiska autorského práva oprávnene, teda na základe rozhodnutia autora o vydaní diela. Vydanie ako dôležitá právna skutočnosť, viaže na seba právne účinky, a to najmä pri určení krajiny pôvodu diela a pri voľnom použití diela.

§ 14 §
Za krajinu pôvodu diela sa pokladá u nevydaných diel štát, ktorého je autor štátnym občanom, a pri vydaných dielach štát, kde sa uskutočnilo prvé vydanie diela, pričom sa na dielo vydané súčasne aj inde (súčasným je vydanie v rozpätí 30 dní) hľadí ako na dielo vydané po prvý krát v Slovenskej republike. Dôsledkom tohto ustanovenia je, že za dielo vydané po prvý krát v Slovenskej republike sa považuje aj také dielo, ktoré bolo predtým prvý krát vydané v inom štáte, nie však skôr ako v rozpätí 30 dní pred dňom, kedy došlo k jeho vydaniu v Slovenskej republike. Pokiaľ je dielo občana iného štátu chránené v Slovenskej republike podľa medzinárodnej zmluvy alebo dohody (§ 2 ods. 2) spravuje sa podľa príslušného ustanovenia tejto medzinárodnej zmluvy alebo dohody. Určenie krajiny pôvodu diela má význam pre určenie trvania ochrany diela, porovnávanie trvania ochrany aj pre rozsah medzinárodnej ochrany diela.

§ 15 §
Ustanovenie nadväzuje na platnú úpravu vzniku autorského práva, spresňuje a dopĺňa ju. Autorské právo vzniká originálnemu subjektu tohto práva, teda osobe, ktorá vlastnou tvorivou činnosťou vytvorila dielo (autor), okamihom vytvorenia diela, teda okamihom, keď bolo dielo vytvorené v akejkoľvek objektívne, teda v zmyslami vnímateľnej podobe. Podmienkou vzniku autorského práva nie je zverejnenie diela, či už v hmotnej alebo nehmotnej podobe, ani jeho vyjadrenie v hmotnej podobe, dočasne alebo trvale, ani splnenie akýchkoľvek formálnych náležitostí (zápis, registrácia a pod.) Podstatným pre vznik autorského práva nie je ani uvedenie tzv. výhrada autorského práva (copyrightová doložka – symbol s menom subjektu autorského práva a uvedením roku zverejnenia diela, a to na všetkých rozmnoženinách). Autorské právo sa vzťahuje nielen na dielo dokončené, ale tiež na jeho jednotlivé vývojové fázy a časti, vrátane názvu a mien postáv, ak spĺňajú pojmové znaky diela podľa tohto zákona.

§ 16 §
Z hľadiska koncepcie práv duševného vlastníctva zodpovedá platná úprava kontinentálnemu chápaniu práva. Právo k výsledkom duševnej činnosti sa priznáva fyzickej osobe a je zaradené do základných ľudských práv. Osobnostnoprávne chápanie práv duševného vlastníctva určuje povahu týchto práv, ktoré sú nescudziteľné a nemožno sa ich vzdať. Východisková koncepcia dualizmu osobnostných práv a majetkových práv naznačená v § 16 platnej právnej úpravy spočíva v zániku osobnostných práv mortis causa; majetkové práva prechádzajú na dedičov (v prípade odúmrti pripadli štátu); platná úprava v podstate opustila koncepciu tzv. osobno-majetkových práv a v § 16 síce nepomenovala, ale v rámci členenia ustanovenia uvádzala základné osobnostné práva (odsek 1) základné majetkové práva (odsek 2 a 3). Vzhľadom na právnu prax vznikali určité pochybnosti o novej koncepcii Autorského zákona a v dôsledku predchádzajúcej koncepcie aplikovanej na tento zákon vznikali aj výkladové problémy. Rozdelenie práv autora na osobnostné práva a majetkové práva a jednoznačná formulácia ustanovení riešiacich dispozíciu autora s dielom má svoje opodstatnenie najmä s ohľadom na …

§ 17 §
Zmenou vo vzťahu k platnej právnej úprave je v súlade s čl. 6 bis Bernského dohovoru a v súlade so štandardnými úpravami európskych krajín zánik osobnostných práv autora jeho smrťou. Po smrti autora vzniká na základe zákona osobám blízkym v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka (príbuzný v prvom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu), autorským zväzom, profesijným komorám alebo organizáciám kolektívnej správy právo na to, aby si nikto iný neprisvojil autorstvo k dielu (označenie diela menom autora alebo pseudonymom, ak nejde o dielo anonymné) a aby bolo dielo používané spôsobom neznižujúcim jeho hodnotu (tzv. postmortálna ochrana). Ide tu o originálny vznik práva (časovo neobmedzeného) tak, ako ho poznáme pri všeobecnej ochrane osobnosti (§ 15 Občianskeho zákonníka); oproti všeobecnej úprave ochrany osobnosti je však okruh oprávnených (aktívne legitimovaných) osôb širší; určený okruh oprávnených osôb súvisí …

§ 18 §
Základnými majetkovými právami autora je právo použiť svoje dielo a právo udeliť inému súhlas (zmluvou) na použitie tohto diela niektorým zo spôsobov uvedených demonštratívnym výpočtom v odseku 2 tohto ustanovenia (inými majetkovými právami autora je právo na odmenu za ďalší predaj umeleckého diela (§ 19) a právo na náhradu odmeny za rozmnožovanie diela podľa § 24). Podľa odseku 5 autor nemôže previesť (scudziť) majetkové práva ani ako celok, ani jednotlivé „majetkové oprávnenia“; nemôže sa ich ani vzdať a tieto práva nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia a ani sa neoceňujú. Odsek 6 upravuje prechod majetkových práv pre prípad smrti autora. Pre tento prechod platia ustanovenia Občianskeho zákonníka o dedení. Dediči však nemôžu zdediť práva, ktoré sú spojené s osobou autora, ako napr. právo na autorskú korektúru. Právo autora na odmenu zakotvené platnom § 16 ods. 5 sa rieši prostredníctvom zásady odplatnosti ustanovenej v § 40 o licenčnej zmluve; licenčná zmluva má konštitutívnu povahu, pretože poskytnutím licencie právo autora použiť dielo nezaniká; autor …

§ 19 §
Smernica Rady a Európskeho parlamentu č. 2001/84/ES o práve ďalšieho predaja v prospech autora pôvodného umeleckého diela rieši problematiku autorovho práva na podiel z výnosu pri predaji originálu svojho umeleckého diela. Na území Slovenskej republiky sa podľa francúzskeho vzoru tradične zachováva toto právo, označované aj ako tzv. droit de suite, resp. právo na slušné vyrovnanie, už od roku 1926. Platné znenie § 31 upravuje túto problematiku v súlade s čl. 14ter Bernského dohovoru, avšak koncepcia navrhovanej právnej úpravy tohto práva umožňujúceho autorovi získať odmenu za následné prevody svojho umeleckého diela je v porovnaní s dosiaľ platnou úpravou užšia, a to v záujme dosiahnutia jeho výraznejšej presaditeľnosti v praxi. Z aplikačnej praxe doterajšej právnej úpravy totiž možno vyvodiť, že má skôr proklamatívny charakter ako reálnu všeobecnú použiteľnosť. Navrhované znenie ustanovenia plne korešponduje so smernicou Rady a Európskeho parlamentu č. 2001/84/ES, ako aj s článkom 14ter Bernského dohovoru. Podľa Bernského dohovoru je toto právo fakultatívne a domáhať sa ho môže len občan …

§ 20 §
Toto ustanovenie vyjadruje nezávislosť autorského práva ako osobnostného práva od vlastníckeho práva alebo iného vecného práva a vyjadruje aj jeho nedotknuteľnosť vlastníckym právom alebo iným vecným právom (problematikou sa čiastočne zaoberal platný § 31 ods. 1). Z navrhovaného znenia odseku 1 vyplýva, že vlastník alebo subjekt iného vecného práva k veci môže dielo použiť len na základe licenčnej zmluvy, ktorou by nadobudol súhlas na použitie diela (okrem vyhotovovania rozmnoženín zverejneného diela pre osobnú potrebu podľa § 24 ods. 1 a verejného vystavenia originálu diela podľa § 37 alebo, ak tak vyplýva z osobitného predpisu). Autorské právo k dielu (ako právo k nehmotnému statku) a vlastnícke právo k veci (ako právo k hmotnému substrátu diela), prostredníctvom ktorého je dielo vyjadrené, sa každé riadi vlastným právnym režimom. V odseku 2 sa rieši otázka práv vlastníka alebo osoby oprávnenej z iného vecného práva k veci, prostredníctvom ktorej je dielo vyjadrené, ktorého vlastnícke právo alebo iné vecné právo k tejto veci je autorským právom …

§ 21 §
Úprava trvania výhradných majetkových práv obsahom aj rozsahom plne korešponduje so smernicou Rady č.93/98/EHS.

§ 22 §
V záujme predchádzania sporom sa v súlade so smernicou Rady č. 93/98/EHS ustanovuje aj začiatok počítania lehoty trvania ochrany výhradných majetkových práv.

§ 23 §
Ustanovenie upravuje právo autora udeľovať súhlas na verejné rozširovanie originálu diela alebo jeho rozmnoženiny v súlade so znením smernice Rady č. 92/100/EHS. Zánik práva verejného rozširovania má zásadný význam z hľadiska fungovania jednotného trhu v rámci Európskej únie. Týmto ustanovením sa Slovenská republika pripravuje na zapojenie sa do systému jednotného trhu tak, že zavádza zánik výhradného práva autora udeľovať súhlas s predajom alebo s inou formou prevodu vlastníckeho práva k originálu diela alebo k jeho rozmnoženinám v prípade prvého oprávneného prevodu vlastníckeho práva k predmetnému originálu alebo rozmnoženinám pre územie Slovenskej republiky. Uplatňovanie ustanovenia v praxi znamená napríklad, že autor v zmysle § 18 ods. 2 písm. b) udelí vydavateľstvu súhlas na verejné rozširovanie určitého počtu výtlačkov knihy na území Slovenskej republiky. Vydavateľstvo vydá a prevedie svoje vlastnícke práva k vydaným výtlačkom na ďalšiu osobu, napr. na veľkoobchod. Oprávneným prevodom vlastníckeho práva k týmto výtlačkom z vydavateľstva na veľkoobchod zanikne pre tieto výtlačky autorovo právo verejného rozširovania (autor už nemôže …

§ 24 až 38 §
Pôvodné obmedzenia autorského práva vychádzajúce z čl. 9 ods. 2 Bernského dohovoru a z čl. 10 WCT sú formulované tak, aby čo v najmenšej miere zasahovali do výhradných práv autora a aby nenarúšali bežné využitie diela a bezdôvodne nespôsobovali neospravedlniteľnú ujmu oprávneným záujmom autora. Rovnaké podmienky platia aj na novoformulované výnimky zavádzané navrhovanou úpravou v súlade so smernicou Rady a Európskeho parlamentu č. 2001/29/ES, ktorej cieľom je predovšetkým odstrániť rozdiely v obmedzeniach a výnimkách z jednotlivých práv medzi jednotlivými národnými úpravami, ako aj obmedziť výnimky, výhrady a obmedzenia. Z tohto dôvodu smernica ustanovuje taxatívnym výpočtom výnimky z práva rozmnožovania, verejného prenosu a sprístupňovania verejnosti, pričom zohľadňuje rozdiely medzi súkromným digitálnym a analógovým rozmnožovaním; v niektorých prípadoch, keď nie je riešený ani inštitút náhrady odmeny, sa výnimky a obmedzenia vzťahujú len na právo rozmnožovania (v žiadnom prípade nie na použitie on-line). S týmito výnimkami a obmedzeniami je spätá aj úprava technických prostriedkov určených na zabránenie alebo obmedzenie protiprávneho konania, a to …

§ 24 §
Pôvodná výnimka z výhradného práva autora na rozmnožovanie umožňujúca fyzickej osobe vyhotoviť si bez súhlasu autora rozmnoženinu diela pre osobnú potrebu sa spresňuje tak, aby korešpondovala s čl. 5 ods. 2 písm. b) Rady a Európskeho parlamentu č. 2001/29/ES. V tomto kontexte sa dopĺňa nový odsek 2, ktorý v súlade s čl. 5 ods. 2 písm. a) tejto smernice postihuje prípady vyhotovovania rozmnoženiny zverejneného diela prostredníctvom reprografického zariadenia, ktoré na rozdiel od odseku 1 nie je viazané len na fyzickú osobu a jej osobnú potrebu, ale vo všeobecnosti umožňuje prostredníctvom reprografického alebo iného technického zariadenia vyhotoviť rozmnoženinu diela (tlačeného), ktorej následné využitie nie je obmedzené účelom; každé ďalšie použitie v zmysle tohto zákona sa viaže na súhlas autora. Oba uvedené prípady voľného rozmnožovania zverejneného diela platia len za predpokladu, že nejde o výnimky ustanovené v odseku 3, kde by už len vyhotovenie jednej rozmnoženiny, či už pre osobnú potrebu fyzickej osoby (odsek 1) alebo tlačovú rozmnoženinu (odsek 2), mohlo byť …

§ 25 §
Výnimka umožňuje citovať určitú časť zverejneného diela v inom diele sa v súlade s čl. 5 ods. 2 písm. d) smernice Rady a Európskeho parlamentu č. 2001/29/ES ohraničuje (zužuje) určením účelu, na aký je použitie diela citáciou viazané. Citáciu možno použiť pri recenziách a kritike zverejneného diela, pričom v prípade vyučovacích, vedeckovýskumných a umeleckých účelov je podmienkou nekomerčné využitie. Uplatňuje sa teda zásada účelovej a funkčnej odôvodnenosti citácie vo vzťahu diela, do ktorého sa cituje, k dielu, z ktorého sa cituje. Pri citácii naďalej platí, že aj keď nie je potrebný súhlas autora ani zaplatenie odmeny za použitie diela, nie sú dotknuté osobnostné práva autora, predovšetkým právo autora na nedotknuteľnosť diela, teda že sa nesmie zmeniť obsah ani zmysel citovaného diela. Takisto platí nevyhnutnosť zreteľného odlíšenia citácie od obsahu diela, do ktorého sa cituje. Zároveň sa však musí splniť podmienka uvedenia mena autora alebo osoby, pod ktorej menom sa dielo uvádza na verejnosti, názvu diela a prameňa. Z dikcie zákona …

§ 26 §
Podľa ustanovenej výnimky, ktorú predpokladá aj smernica Rady a Európskeho parlamentu č. 2001/29/ES v čl. 5 ods. 3 písm. j), môže usporiadateľ výstavy umeleckých diel alebo dražby umeleckých diel použiť bez súhlasu autora a bez zaplatenia odmeny takto vystavené dielo na propagáciu vyhotovením jeho rozmnoženiny, ktorú môže rozširovať predajom alebo inou formou prevodu vlastníckeho práva alebo verejným prenosom; nie je pritom podstatné, či takáto propagácia diela bude odplatná alebo bezodplatná, ak sa tým sleduje ustanovený cieľ. Predpokladom využitia tejto výnimky je totiž oprávnenosť vystavenia umeleckého diela ako prvotného (základného) použitia. Podľa tejto výnimky možno napríklad zaradiť vyobrazenie takto vystaveného diela do katalógu alebo ho inak propagovať, pričom takýto katalóg alebo iný propagačný materiál možno rozširovať predajom alebo iným prevodom vlastníckeho práva, ale aj verejným prenosom, a to za podmienky uvedenia mena autora alebo osoby, pod ktorej menom sa dielo uvádza na verejnosti, a názvu diela.

§ 27 §
Výnimka umožňuje v súlade s čl. 5 ods. 3 písm. h) Rady a Európskeho parlamentu č. 2001/29/ES bez súhlasu autora a bez zaplatenia odmeny uvedenými spôsobmi, t. j. kresbou, maľbou, grafikou, reliéfnym obrázkom či reliéfnym modelom, fotografiou alebo filmom, iba zaznamenať či vyjadriť dielo trvalo umiestnené na verejnom priestranstve (architektonické dielo vyjadrené stavbou alebo sochu). Povoľuje sa teda len verné zachytenie takéhoto diela a len niektorým z uvedených spôsobov. Táto v podstate tradičná výnimka nezahŕňa vyhotovenie napodobeniny diela napr. vo forme trojrozmernej rozmnoženiny, ale takisto nie je dovolené vyjadriť niektorým z uvedených spôsobov dielo (vyhotoviť rozmnoženinu diela) rovnakého druhu, čo možno vyvodiť z väzby slovného spojenia „dielo trvalo umiestnené na verejnom priestranstve“ a taxatívneho výpočtu jeho možného vyjadrenia. Spôsob rozširovania predajom alebo iným prevodom vlastníckeho práva a verejný prenos takto verne zachyteného diela nie sú obmedzené. Zároveň však musí byť primerane splnená podmienka uvedenia mena autora takto vyjadreného diela alebo osoby, pod ktorej menom sa takéto dielo uvádza na verejnosti, …

§ 28 §
V súlade s čl. 5 ods. 3 písm. a) smernice Rady a Európskeho parlamentu č. 2001/29/ES sa upravuje rozsah tradičnej výnimky viazanej na vyučovacie účely.

§ 29 §
V súlade s čl. 5 ods. 3 písm. b) smernice Rady a Európskeho parlamentu č. 2001/29/ES sa rozširuje platná výnimka na použitie diela pre potreby zdravotne postihnutých. Toto použitie je priamo viazané na postihnutie; rozsah použitia je ohraničený druhom postihnutia a nesmie mať komerčnú povahu.

§ 30 §
Zavádza sa výnimka, ktorá zohľadňuje požiadavky a potreby verejnosti na mimozmluvné použitie diela v prípadoch, ako sú občianske a náboženské obrady, školské predstavenia a pri použití školského diela školou (základná škola, stredná škola, vysoká škola, ako aj jazyková škola, štátna jazyková škola a stenografický ústav). Použitie diela pri občianskych a náboženských obradoch korešponduje s čl. 5 ods. 3 písm. g) smernice Rady a Európskeho parlamentu č. 2001/29/ES. Táto smernica umožňuje aj zaradenie výnimky uplatňovanej pri školských predstaveniach, keď je použitie diela viazané výlučne na tento účel a zároveň je taxatívnym výpočtom obmedzený aj rozsah účinkujúcich pri takomto predstavení. Ak ide o školské dielo vymedzené v § 5 ods. 12, jeho použitie je viazané len na vnútorné potreby školy. Uvedené použitia však nesmú mať komerčný charakter, (uskutočňujú sa bezodplatne resp. len za úhradu nákladov spojených s použitím).

§ 31 §
Výnimka pri použití diela knižnicou alebo archívom sa oproti platnej úprave aktuálne rozširuje v súlade s čl. 5 ods. 2. písm. c) smernice Rady a Európskeho parlamentu č. 2001/29/ES.

§ 32 §
Medzi najvýznamnejšie výnimky z pohľadu smernice Rady a Európskeho parlamentu č. 2001/29/ES patrí výnimka zavedená v tomto ustanovení, umožňujúca niektoré akty dočasného rozmnožovania, pri ktorých vznikajú dočasné alebo náhodné (príležitostné) rozmnoženiny, tvoriace neoddeliteľnú súčasť technologického procesu. Dôvodom vyhotovenia takýchto rozmnoženín môže byť len umožnenie pohotového zaslania do siete medzi tretími stranami a sprostredkovateľom alebo dovoleného použitia predmetu ochrany. Takýto akt rozmnožovania by sám o sebe nemal mať samostatnú ekonomickú hodnotu. Ide predovšetkým o také konanie, ktoré umožní vkladanie do rýchlej vyrovnávacej pamäte a letmé prehliadanie, ako aj konanie, ktoré umožní, aby prenosové systémy pohotovo vykonávali svoju funkciu za podmienky, že sprostredkovateľ neupravuje informáciu a nebráni dovolenému použitiu diela (iných predmetov ochrany). Smernica takto reaguje na vyhotovovanie rozmnoženín (dočasných alebo náhodných), ktoré prebieha predovšetkým pri prehliadaní webových stránok a pri využívaní elektronickej pošty. Podľa tohto zákona totiž právo na rozmnožovanie patrí medzi výhradné práva autora a iných oprávnených nositeľov práv, pričom pri prehliadaní webových stránok si prehliadač ukladá určité druhy súborov, …

§ 33 §
Ustanovenie o použití diela na informačné účely sa oproti platnej úprave spresňuje a rozsahom sa upravuje v súlade s čl. 5 ods. 3 písm. c) smernice Rady a Európskeho parlamentu č. 2001/29/ES. Platná výnimka umožňujúca vyhotovovať rozmnoženinu diela bez súhlasu autora a bez zaplatenia odmeny sa rozširuje o ďalšie spôsoby použitia takýchto rozmnoženín, predovšetkým o verejný prenos, ako aj o ich rozširovanie predajom alebo inou formou prevodu vlastníckeho práva za predpokladu, že si autor alebo iný nositeľ práv nevyhradil takéto práva.

§ 34 §
Ustanovenie v súlade s čl. 6 smernice Rady a Európskeho parlamentu č. 96/9/ES o právnej ochrane databáz zavádza výnimku dotýkajúcu sa autorského práva k súbornému dielu (autorská databáza), ktorá sa odlišuje od výnimky ustanovenej v rámci osobitných práv k databáze (§ 75). Výnimka umožňuje oprávnenému používateľovi databázy využívať databázu alebo jej časť bez ohľadu na to, či ide o databázu elektronickú alebo neelektronickú, na účely a spôsobom podľa zmluvy s nositeľom práv, a to aj vtedy, ak je takýto prístup k obsahu diela a použitie obsahu diela inak nevyhnutne vyhradené autorovi, avšak za predpokladu, že sa takéto použitie uskutočňuje v rozsahu odôvodnenom účelmi (prístup k obsahu databázy a riadne využitie obsahu databázy) a neuskutočňuje sa na získanie priameho alebo nepriameho majetkového prospechu. Na súborné dielo (autorskú databázu) sa vzťahujú aj ostatné obmedzenia autorského práva vrátane výnimky podľa § 24, ktorá vzhľadom na značné riziká, ktoré autorovi takejto databázy prináša digitálne prostredie, neumožňuje vyhotovovanie rozmnoženín elektronickej databázy.

§ 35 a 36 §
Ustanovenie rieši právnu ochranu počítačových programov v súlade so smernicou Rady č. 91/250/EHS, kde vo všeobecnosti platia rovnaké kritériá ako pri literárnych dielach s dôrazom na kritérium autorskoprávnej individuality v zmysle neopakovateľnosti výtvoru. Ochranu v zmysle zákona nepožíva vlastné vyriešenie, ale autorskoprávne stvárnenie riešenia. V ustanovení sa zohľadňujú špecifiká počítačového programu a jeho využiteľnosti v praxi. Umožňuje sa, aby oprávnený používateľ autorizovanej rozmnoženiny (vytvorenej autorom alebo iným nositeľom práv) mohol na nej vykonať úpravu alebo preklad, ktorý je nevyhnutný na zabezpečenie interoperability a prevádzku počítača. Nie je porušením autorského práva k počítačovému programu vyhotovenie rozmnoženiny z autorizovanej rozmnoženiny počítačového programu na záložné účely (archivovanie pre prípad straty, zničenia alebo znehodnotenia) Oprávnený používateľ rozmnoženiny počítačového programu nepotrebuje súhlas autora alebo iného nositeľa práv na preskúmavanie, študovanie, preskúšavanie funkčnosti počítačového programu s cieľom riadneho fungovania a následného použitia, na ktoré bol oprávnený. Tieto činnosti nemôžu byť vylúčené ani zmluvne. V prípade, že by došlo k využitiu nad rámec uvedených činností, ide o …

§ 37 §
Ustanovenie konkretizuje inštitút voľného vystavenia originálu diela alebo jeho rozmnoženiny, keď sa nevyžaduje súhlas autora. Ide o verejné vystavenie na miestach, kde je takáto činnosť obvyklá (galéria, múzeum, výstavná sieň a iné kultúrne zariadenie). Pri origináli diela sa predpokladá, že bolo predané alebo vlastníctvo k nemu bolo prevedené iným spôsobom na fyzickú osobu alebo právnickú osobu, ktorej náplňou činnosti je verejné vystavenie, a autor alebo iný nositeľ práv bol pri prevode alebo predaji diela alebo jeho rozmnoženiny s touto skutočnosťou uzrozumený.

§ 38 §
Pravidlo uplatňovania tzv. trojkrokového testu pri zavadzaní zákonných obmedzení autorského práva vychádzajúce z čl. 9 ods. 2 Bernského dohovoru a čl. 10 WCT (čl. 16 WPPT ) sa spresňuje v kontexte navrhovaných úprav; (trojkrokový test: poskytnuté obmedzenia a výnimky sa môžu zaviesť len v osobitných prípadoch (1. krok), ak nie sú v rozpore s bežným využitím diela (2. krok) a bezdôvodne nespôsobovali neospravedlniteľnú ujmu oprávneným záujmom autora (3. krok).

§ 39 §
Tradičné miesto v slovenskom právnom poriadku má zmluva o vytvorení diela. V záujme jednotnosti právneho poriadku navrhované ustanovenie vyjadruje len zásady zmluvy o vytvorení (autorského) diela, na ktorú sa primerane použije zmluvný typ zmluvy o dielo podľa § 631 až 643 Občianskeho zákonníka. Na základe tejto zmluvy nenadobúda objednávateľ právo použiť vytvorené dielo; právo použiť dielo objednávateľ nadobudne až na základe licenčnej zmluvy (možno ju uzatvoriť súčasne so zmluvou o vytvorení diela alebo v inom čase).

§ 40 až 47 §
Autorský zákon ako osobitný zákon k Občianskemu zákonníku preberá základnú zásadu občianskeho zmluvného práva, t. j. zásadu zmluvnej voľnosti; zákonná úprava platí iba vtedy, ak nie je zmluvnými stranami dohodnuté inak. Zároveň sa aj pre oblasť autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom upravuje jednotný zmluvný typ – licenčná zmluva, pričom navrhovaná úprava zohľadňuje aj terminologickú jednotu s existujúcou úpravou licenčnej zmluvy na predmety priemyselného vlastníctva podľa Obchodného zákonníka. Zásada zmluvnej voľnosti je obmedzená potrebou výnimočne upraviť niektoré inštitúty, pri ktorých nie je možné, aby sa strany dohodli inak, ako napr. nemožnosť vzdania sa autorského práva, nemožnosť prevodu autorského práva (18 ods. 5), povinná kolektívna správa práv v určitých zákonom ustanovených prípadoch. Základné požiadavky na platnosť právnych úkonov týkajúcich sa vôle a jej prejavu sú obsiahnuté v § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka, tzn., že i pre autorskoprávne vzťahy platí, že právny úkon musí byť vykonaný slobodne, vážne, zrozumiteľne a určito, inak je absolútne neplatný. Upravuje sa licenčná zmluva …

§ 40 §
Ustanovenie upravuje podstatné náležitosti licenčnej zmluvy. Licenčná zmluva je zmluva zásadne odplatná. V záujme zachovania princípu zmluvnej voľnosti sa vo výnimočných prípadoch umožňuje aj bezodplatnosť tejto zmluvy (ak sa tak zmluvné strany dohodnú). Odstraňuje sa tak doterajšia právna nemožnosť uzavrieť pri zhodnej vôli zmluvných strán zmluvu, ktorou sa oprávnenie na použitie diela poskytuje bezodplatne (napr. na charitatívne účely). (Na rozdiel od platnej úpravy, podľa ktorej má autor právo na odmenu, je navrhovaná úprava postavená na zásade odplatnosti licenčnej zmluvy, z ktorej existujú výnimky.) V súlade s väčšinou autorských zákonov európskych štátov sa zakotvuje všeobecná súkromnoprávna zásada zákazu vzdania sa práva, ktoré vznikne až v budúcnosti, a tak sa autorovi zachováva možnosť zhodnotenia jeho práv v súvislosti so vznikom nových technológií. (Licenciu možno udeliť v obmedzenom rozsahu s dohodnutým rozsahom alebo v neobmedzenom rozsahu.) Licenčná zmluva vychádza zo všeobecného princípu zmlúv, ktorých obsahom je súhlas na použitie; tieto zmluvy sú súčasne zaväzujúce len vtedy, ak sa povinnosť použitia výslovne dohodne. Z …

§ 43 §
Ustanovenie vymedzuje obsah výhradnej licencie a nevýhradnej licencie ako základných pojmov zaužívaných v záväzkových vzťahoch. Ak sa autor s nadobúdateľom nedohodne inak, platí že licencia bola udelená nevýhradne. V prípade udelenia výhradnej licencie priamo z jej povahy vyplývajú obmedzenia autora uvedené v tomto ustanovení pri dispozícii s majetkovými právami k dielu.

§ 44 §
Poskytnutie práv z licencie tretej osobe pri zachovaní rozsahu licencie je výrazom osobnostno-právnej povahy diela, z ktorej vyplýva autorov záujem rozhodovať o osobe používateľa diela. Z tohto dôvodu môže nadobúdateľ so súhlasom autora poskytnúť súhlas na použitie diela v rozsahu udelenej licencie (úplne alebo čiastočne) tretej osobe, a to osobitnou zmluvou, príp. postúpením licencie. Tento princíp v záujme jednoty právneho poriedku neplatí len v prípade predaja podniku. Pri poskytnutí oprávnenia podľa odseku 1 nedochádza k zmene zmluvných strán licenčnej zmluvy; postúpenie licencie podľa odseku 2 má za následok zmenu v osobe nadobúdateľa. V druhom prípade možno predpokladať súbežné prevzatie dlhov, a tým aj cesiu všetkých práv a povinností zmluvy.

§ 45 §
V prípade určenia odmeny v závislosti od zisku nadobúdateľa licencie z využívania diela poskytuje zákon autorovi právne prostriedky na kontrolu riadneho vykazovania odmeny. Ochrana sa poskytuje aj záujmom nadobúdateľa; autorovi ukladá povinnosť mlčanlivosti, ak nadobúdateľ poskytne autorovi informácie označené ako dôverné v tom zmysle, že ich autor nesmie poskytnúť tretej osobe ani ich použiť sám pre svoje účely v rozpore s účelom, na ktorý mu boli poskytnuté Nadobúdateľovi sa kogentne ukladá povinnosť poskytnúť autorovi pravidelné vyúčtovanie v periodicite, akú si strany dohodnú, a ak sa nedohodnú, je určená ročná periodicita.

§ 46 §
Navrhovaná úprava aj vzhľadom na špecifický charakter majetkových práv autora nevyhnutne obsahuje osobitné ustanovenia o prechode licencie a zániku licencie. Ustanovenie upravuje prechod práv a povinností z licenčnej zmluvy (licencia) v prípade zániku právnickej osoby alebo úmrtia fyzickej osoby, ktorej bola licencia udelená. Zánik licencie nastáva vtedy, keď licenčná zmluva vylúčila prechod práv a povinností na právneho nástupcu či dediča.

§ 47 §
S ohľadom na špecifiká sa navrhuje podrobnejšia úprava aj na použitie diela licenčnou zmluvou na vydanie diela a použitie diela jeho vydaním ako jedného zo spôsobov použitia diela.

§ 48 a 49 §
Zavádzajú sa inštitúty hromadnej licenčnej zmluvy a kolektívnej licenčnej zmluvy, ktoré sa v autorskoprávnej oblasti aj v oblasti súvisiacich práv bežne využívajú už od roku 1954. Hromadnosť sa vníma vo vzťahu k predmetom ochrany, ku ktorým práva spravuje organizácia kolektívnej správy. Kolektívnosť sa potom vníma vo vzťahu ku kolektívu (združeniu) používateľov, ktorý je zmluvnou stranou s organizáciou kolektívnej správy. Pri oboch týchto zmluvných typoch sa predpokladá primerané použitie ustanovení o licenčnej zmluve.

§ 50 a 51 §
Predložený návrh v osobitných ustanoveniach upravuje použitie zamestnaneckého diela a školského diela (vymedzených v § 5), ktorých špecifická povaha odôvodňuje osobitný právny režim a nakladanie s týmito dielami. Pri nakladaní s týmito dielami sa nič nemení na tom, že autor zostáva autorom s tým, že jeho osobnostné práva sú navrhovanou právnou úpravou dotknuté v minimálnom rozsahu.

§ 50 §
Navrhovaná úprava „zamestnaneckého diela“ zodpovedá európskym štandardom a významným spôsobom posilňuje postavenie zamestnávateľa. Na rozdiel od platnej právnej úpravy, ktorá výkon autorovho práva dielo použiť zveruje (ex lege) zamestnávateľovi len vo vzťahu k počítačovým programom, navrhovaná úprava zveruje výkon majetkových práv autora zamestnávateľovi pri všetkých zamestnaneckých dielach. V súvislosti so zamestnaneckým dielom, ktorým rozumieme dielo vytvorené autorom na splnenie si povinností vyplývajúcich mu z pracovnoprávneho vzťahu, služobného vzťahu alebo štátnozamestnaneckého vzťahu k zamestnávateľovi alebo pracovnoprávneho vzťahu medzi družstvom a jeho členom (§ 5 ods. 22), sa dispozitívne ustanovuje (odsek 1), že zamestnávateľ vykonáva vo svojom mene a na vlastný účet majetkové práva autora k zamestnaneckému dielu, ak nie je dohodnuté inak; to znamená že medzi zamestnancom – autorom a zamestnávateľom možno dohodou právo výkonu vylúčiť alebo obmedziť. Dôvodom na zverenie výkonu majetkových práv autora priamo zákonom zamestnávateľovi je ochrana jeho investícií (rozsah tohto výkonu ohraničený nie je). Zamestnávateľ môže teda bez ďalšieho dielo použiť sám alebo môže inému udeliť súhlas …

§ 51 §
Pri školskom diele sa škole (základná škola, stredná škola, vysoká škola, ako aj jazyková škola, štátna jazyková škola a stenografický ústav) umožňuje použiť dielo niektorými ustanovenými spôsobmi, pričom autor je obmedzený len v prípade ohrozenia oprávnených záujmov školy, tzn., že môže dielo použiť alebo udeliť súhlas (licenciu) na použitie diela inej osobe. Ochrana investícií školy je upravená v odseku 3.

§ 52 §
Ustanovenie rieši otázku práva k predtým nezverejnenému dielu, ktoré bolo prvý raz zverejnené po uplynutí trvania autorského práva. Autorské právo k takémuto dielu má osoba, ktorá dielo zverejní vydaním a to v rozsahu, aký prináleží pôvodnému autorovi diela, s výnimkou práv viažucich sa k osobe autora (§ 17). Ide o právo udeľovať súhlas na každé použitie diela a tiež právo na odmenu za použitie diela.

§ 53 §
Pod inštitútom voľného diela sa rozumie dielo pôvodne autorskoprávne chránené, pri ktorom však uplynulo trvanie majetkových práv (§ 21); dielo sa stáva voľným aj tým, že majetkové práva k nemu počas ich trvania neprešli na dedičov.

§ 54 §
Úprava autorstva k dielu je založená na predpoklade, že za autora sa považuje ten, kto je takto na diele označený, pokiaľ sa nepreukáže opak.

§ 55 §
Povinnosť registrácie audiovizuálnych diel v medzinárodnom registri vyplýva Slovenskej republike z Čl. 3 Dohovoru o medzinárodnom zápise audiovizuálnych diel publikovaného v Zbierke zákonov pod č. 365/1992 Zb.

§ 56 až 61 §
Úpravou sa rozširujú hmotnoprávne nároky autora, ktorých sa môže domáhať pri porušení svojho práva, a to o stiahnutie a zničenie neoprávnene vyhotovených rozmnoženín diela. Novým spôsobom sa riešia aj otázky súvisiace s dovozom a vývozom tovaru, ktorého šírením by na trhu mohlo dôjsť k ohrozeniu alebo porušovaniu autorského práva alebo práv súvisiacich s autorským právom. Vzhľadom na to, že nové colné predpisy nezahŕňajú niektoré aspekty podstatné pre autorskoprávnu ochranu, a to najmä informačnú povinnosť colných orgánov vo vzťahu k autorom alebo iným nositeľom práv (upravenú v predchádzajúcej právnej úprave), navrhuje sa úprava, ktorá, nadväzujúc najmä na zákon č. 271/2001 Z. z. o opatreniach proti porušovaniu duševného vlastníctva pri dovoze, vývoze a spätnom vývoze tovaru, dopĺňa a spresňuje práva a povinnosti jednotlivých subjektov tak, aby zodpovedali kritériám a požiadavkám smernice Rady a Európskeho parlamentu č. 2001/29/ES, zmluve WIPO o autorskom práve, ako aj dohode TRIPS. V niektorých krajinách je do autorskoprávnych úprav zahrnutá aj úprava procesných prostriedkov uplatňovania týchto práv. Vzhľadom …

§ 56 §
Ustanovením sa posilňuje význam ochrany autorského práva. Sprehľadňuje a rozširuje sa katalóg nárokov a aktívne legitimovaných osôb. V odseku 1 sa demonštratívne vypočítavajú nároky proti porušeniu, ako aj ohrozeniu autorského práva. V písmene a) sa výslovne uvádza právo autora domáhať sa určenia svojho autorstva, a to najmä s ohľadom na určité aplikačné problémy pri uplatňovaní tohto práva, keď sa možno stretnúť aj s nesprávnym vyvodením, že ide o určenie existencie právneho vzťahu alebo práva v zmysle žaloby na určenie podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku so všetkými z toho plynúcimi dôsledkami vrátane nevyhnutnosti dokazovania naliehavého právneho záujmu na takomto určení. Okrem tohto určovacieho nároku sa upravujú aj tradičné prostriedky ochrany, ako je nárok zdržovací, odstraňovací a satisfakčný. V písmene b) sú obsiahnuté rôzne formy zdržovacieho nároku, a to v závislosti od povahy protiprávneho konania, ktorým môže byť ohrozenie práva a neoprávnený zásah do práva, teda porušenie práva. Všeobecne formulovaný nárok na poskytnutie údajov o pôvode neoprávnene zhotovených rozmnoženín, …

§ 57 §
V ustanovení sa nadobúdateľovi výhradnej licencie priznáva aktívna legitimácia na domáhanie sa ochrany práv z licenčnej zmluvy aj voči osobám, ktoré nie sú účastníkmi licenčnej zmluvy (na rozdiel od úpravy podľa § 514 Obchodného zákonníka). Uvedené oprávnenie prináleží aj osobe, ktorej je zverený výkon majetkových práv k dielu na základe zákona (§ 50). Posilní sa tým postavenie osôb, do ktorých práv je najviac zasiahnuté neoprávnenými používateľmi. V súvislosti s nadobúdateľom výhradnej licencie sa nerozlišuje, či ide o licenciu, pri ktorej je aj autor sám povinný zdržať sa výkonu práva, alebo či toto právo môže vykonať.

§ 58 §
Ustanovenie korešponduje s čl. 51 a nasl. dohody TRIPS. Autor má právo domáhať sa určitých informácií potrebných na ochranu svojich práv nielen na súde prostredníctvom nároku podľa § 56 ods. 1 písm. c), ale aj v rozsahu podľa § 58 ods. 1 a 2 na colných orgánoch. Cieľom ustanovenia je zabezpečiť čo najefektívnejšiu ochranu práv. Podľa odseku 3 sa informácií môže domáhať nielen autor osobne, ale aj príslušná organizácia kolektívnej správy a právnická osoba oprávnená chrániť záujmy autorov; takéto oprávnenie nepatrí nadobúdateľovi výhradnej licencie ani vykonávateľovi majetkových práv (autorských). Navrhovaná úprava nadväzuje na zákon č. 271/2001 Z. z. o opatreniach proti porušovaniu práv duševného vlastníctva pri dovoze, vývoze a spätnom vývoze tovaru.

§ 59 §
Cieľom ustanovenia je posilniť právne postavenie autorov pri ochrane opatrení slúžiacich na ochranu pred neoprávneným vyhotovovaním rozmnoženín diel a iným neoprávneným konaním. Významným prostriedkom zabezpečenia práv autorov pri súčasnom rozvoji možností prístupu k dielam a uľahčení vyhotovovania ich rozmnoženín a iných použití je technická a technologická ochrana diel. Autorskému právu sa takto poskytne rovnaká ochrana pred zneužitím prostriedkov slúžiacich na ich ochranu ako pred neoprávneným použitím diela. Podľa tohto ustanovenia sa za neoprávnený zásah do práv považuje konanie, ktoré síce nie je použitím diela, avšak jeho cieľom je umožniť nechránený prístup k dielu prekonaním opatrení (prekážok) slúžiacich na ochranu práv. Pojem „účinné technologické opatrenia“ zahŕňa akýkoľvek postup alebo súčiastku vloženú do postupu, prístroja alebo výrobku, ktoré majú predchádzať alebo zabrániť neoprávnenému zásahu do práv (tzv. ochranný systém). Neoprávneným zásahom do práv je teda výroba, dovoz, rozširovanie pomôcok alebo akýkoľvek spôsob využitia pomôcok zasahujúcich do takéhoto ochranného systému s cieľom dosiahnuť majetkový prospech (napr. aj návod na zásah do ochranného systému …

§ 60 §
Ustanovenie nadväzuje na § 59. Ide tu takisto o neoprávnený zásah do práva konaním, ktoré samo osebe nie je neoprávneným použitím diela. Znenie ustanovenia v podstate obsahovo korešponduje s platným § 44 ods. 4 zohľadňujúcim predovšetkým čl. 12 zmluvy WIPO o autorskom práve, aktuálne sa však spresňuje, a to v kontexte už navrhovaných úprav a s ohľadom na čl. 7 smernice Rady a Európskeho parlamentu č. 2001/29/ES.

§ 61 §
Ustanovenie rozširuje autorskoprávnu ochranu aj na niektoré názvy diela a vonkajšiu úpravu diela, ktoré samy osebe nespĺňajú základné pojmové znaky diela. Aj keď sa táto ochrana svojím chápaním približuje k súťažnoprávnej ochrane, nejde o takúto ochranu, pričom sa nevylučuje súbeh autorskoprávnej ochrany a súťažnoprávnej ochrany.

§ 62 §
Výhradné osobnostné práva výkonného umelca svojím rozsahom v podstate zodpovedajú osobnostným právam autora ustanoveným v § 17, a preto sa ich úprava rieši odkazom na toto ustanovenie. Tieto práva boli výkonným umelcom priznané zmluvou WPPT (Rímsky dohovor takéto práva výkonným umelcom nepriznával a zmluva WPPT tento deficit odstránila).

§ 63 §
Úprava výhradných majetkových práv výkonného umelca je v súlade s medzinárodnými dohovormi (Rímsky dohovor a WPPT) a so smernicami Európskej únie (smernica Rady č. 92/100/EHS a smernica Rady a Európskeho parlamentu č. 2001/29/ES). Výhradné majetkové práva priznané výkonnému umelcovi v tomto ustanovení v podstate znamenajú, že výkonný umelec má právo použiť svoj umelecký výkon a udeliť inej osobe súhlas na jeho použitie. Spôsoby použitia, ktoré podliehajú súhlasu výkonného umelca, sú uvedené v odseku 2. Bez súhlasu výkonného umelca nemožno teda vyhotoviť originál záznamu jeho umeleckého výkonu ani jeho rozmnoženinu, ani verejne rozširovať originál alebo rozmnoženinu záznamu umeleckého výkonu predajom, nájmom alebo vypožičaním, ani sprístupňovať záznam umeleckého výkonu verejnosti. Pri výhradnom práve udeľovať súhlas na verejný prenos umeleckého výkonu sa ustanovuje výnimka, keď sa súhlas výkonného umelca nevyžaduje; ide o verejný prenos už vysielaného ešte nezaznamenaného umeleckého výkonu. Odsek 4 ustanovuje právo na primeranú odmenu, ktoré patrí výrobcovi záznamu za oprávnené rozširovanie originálu záznamu umeleckého výkonu alebo jeho rozmnoženín nájmom a …

§ 64 §
Práva výrobcu zvukového záznamu priznané Rímskym dohovorom, dohodou TRIPS, zmluvou WPPT, ako aj smernicou Rady č. 92/100/EHS a smernicou Rady a Európskeho parlamentu č. 2001/29/ES rozsahom korešpondujú s navrhovaným znením odsekov 1 a 2. Do rozsahu výhradných majetkových práv výrobcu zvukového záznamu patrí právo použiť tento zvukový záznam a udeľovať inej osobe súhlas na vyhotovenie jeho rozmnoženiny, na verejné rozširovanie originálu záznamu alebo jeho rozmnoženín predajom alebo inou formou prevodu vlastníckeho práva, nájmom či vypožičiavaním, ako aj na vysielanie a sprístupňovanie zvukového záznamu. V odseku 4 je výslovne vyjadrený následok čisto majetkovej povahy práv výrobcu zvukového záznamu (na rozdiel od majetkových práv autora a výkonného umelca), teda spôsobilosť byť predmetom translatívneho prevodu.

§ 65 §
Ustanovenie upravuje právo na primeranú odmenu pre výkonných umelcov a výrobcov zvukových záznamov, ako aj jeho trvanie.

§ 66 §
Výhradné majetkové práva výrobcu zvukovo-obrazového záznamu priznané Rímskym dohovorom, dohodou TRIPS, zmluvou WPPT, ako aj smernicou Rady č. 92/100/EHS a smernicou Rady a Európskeho parlamentu č. 2001/29/ES rozsahom korešpondujú s navrhovaným znením odsekov 1 a 2. Do rozsahu majetkových práv výrobcu zvukovo-obrazového záznamu patrí právo použiť tento zvukovo-obrazový záznam a udeľovať inej osobe súhlas na vyhotovenie jeho rozmnoženiny, na verejné rozširovanie originálu zvukovo-obrazového záznamu a jeho rozmnoženín predajom alebo inou formou prevodu vlastníckeho práva, nájmom či vypožičiavaním, ako aj na vysielanie a sprístupňovanie zvukovo-obrazového záznamu. V odseku 4 je výslovne vyjadrený následok čisto majetkovej povahy práv výrobcu zvukovo-obrazového záznamu (na rozdiel od majetkových práv autora a výkonného umelca), teda spôsobilosť byť predmetom translatívneho prevodu.

§ 67 §
Ustanovenie upravuje právo výrobcu zvukovo-obrazového záznamu na primeranú odmenu, ako aj jeho trvanie.

§ 68 §
Ustanovenie upravuje tradičné majetkové práva (výhradné) vysielateľov priznané už Rímskym dohovorom, rozširujúc ich v kontexte so smernicou Rady a Európskeho parlamentu č. 2001/29/ES. Odseky 1 a 2 upravujú základné majetkové práva vysielateľa: právo vysielateľa použiť svoje vysielanie a udeľovať inej osobe súhlas na jeho verejný prenos, ak sa uskutočňuje za vstupný poplatok, na vyhotovenie originálu záznamu svojho vysielania alebo jeho rozmnoženiny, na ich verejné rozširovanie predajom alebo inou formou prevodu vlastníckeho práva, nájmom alebo vypožičaním, na káblovú retransmisiu svojho vysielania a sprístupňovanie záznamu svojho vysielania verejnosti. Právo vysielateľa udeľovať súhlas na verejný prenos rozsahom v podstate zodpovedá Rímskemu dohovoru, podľa ktorého právo na verejný prenos televízneho vysielania patrí len vo vzťahu k verejnému prenosu vysielania na verejne prístupných miestach za vstupné (verejný prenos rozhlasového vysielania existenciu vstupného podľa tohto dohovoru nevyžaduje). V odseku 4 je výslovne vyjadrený následok čisto majetkovej povahy práv vysielateľa (na rozdiel od výhradných majetkových práv autora a výkonného umelca), teda spôsobilosť byť predmetom translatívneho prevodu.

§ 69 a 70 §
Na výhradné majetkové práva výkonného umelca, výrobcu zvukového záznamu, výrobcu zvukovo-obrazového záznamu a vysielateľa primerane vzťahujú výnimky (obmedzenia) zavedené pri majetkových právach autora. Vysielateľovi sa však v zmysle čl. 5 ods. 2 písm. d) a ods. 3 písm. c) smernice Rady a Európskeho parlamentu č. 2001/29/ES osobitne umožňuje použiť krátku časť diela, umeleckého výkonu, zvukového záznamu, zvukovo-obrazového záznamu alebo vysielania iného vysielateľa v informačnom spravodajstve a vyhotoviť dočasný záznam svojho vysielania pomocou vlastných zariadení a pre vlastné vysielanie, s možnosťou jeho archivácie v prípade výnimočnej dokumentačnej hodnoty.

§ 71 §
Vzhľadom na povahu práv výkonného umelca, výrobcu zvukového záznamu, výrobcu zvukovo-obrazového záznamu, rozhlasového vysielateľa a televízneho vysielateľa (nositelia súvisiacich práv) sa odkazuje na ustanovenia autorskoprávnej časti tohto zákona (II. časť). Aj keď aplikácia v praxi môže byť do určitej miery problematická, opakovanie všetkých ustanovení možno z legislatívnotechnického hľadiska považovať za nadbytočné. Ak navrhované odkazujúce ustanovenie nezahŕňa niektoré z ustanovení z autorskoprávnej časti zákona, vždy to neznamená, že obdobná úprava neplatí aj pre nositeľov súvisiacich práv (III. časť); v niektorých prípadoch sa osobitne pre jednotlivé kategórie nositeľov súvisiacich práv formuluje obdobné, čiastočne modifikované ustanovenie.

§ 72 až 77 §
Úprava osobitného práva zhotoviteľa databázy plne korešponduje s čl. 7 – 17 Rady a Európskeho parlamentu č. 96/9/ES. Podľa § 5 ods. 4 sa databázou rozumie súbor na sebe nezávislých diel, údajov alebo iných materiálov (dôraz na „na sebe nezávislých“), systematicky alebo metodicky usporiadaných a jednotlivo prístupných elektronickými alebo inými prostriedkami. (Za databázu sa nepovažuje počítačový program použitý pri zhotovení alebo prevádzke databázy prístupnej elektronickými prostriedkami.) Poskytovaná ochrana sa vzťahuje na všetky formy databáz, teda elektronické alebo neelektronické, on-line alebo off-line, dynamické alebo statické vrátane systematicky alebo metodicky usporiadaných zbierok diel, pokiaľ sú tieto individuálne prístupné (dôraz na „individuálny prístup“). Databáza môže byť predmetom autorskoprávnej ochrany alebo ochrany podľa práva sui generis, pričom sa nevylučuje ich kumulácia. Hodnotiacim kritériom na poskytnutie autorskoprávnej ochrany je originalita (pôvodnosť, jedinečnosť, neopakovateľnosť) databázy spočívajúca na vlastnej kreácii autora (skupiny autorov). Ochrana pokrýva štruktúru databázy; práva tretích osôb ostávajú nedotknuté. Ochrana sa teda nevzťahuje na obsah databázy (tvorený jednotlivými dielami, materiálmi, údajmi a pod.) ani …

§ 78 §
Ustanovenie vymedzuje účel kolektívnej správy, ktorý spočíva najmä v efektívnom výkone (uplatňovaní) majetkových práv autorov a nositeľov práv súvisiacich s autorským právom, umožniť uvádzanie predmetov ochrany na verejnosti, ale tiež uplatňovať ochranu týchto práv. Z odseku 1 a 2 vyplýva, že predmetom kolektívnej správy (dobrovoľnej) môže byť akékoľvek majetkové právo, pri ktorom je iný ako kolektívny výkon práv neúčelný. Aj keď v súčasnosti je určité nebezpečenstvo zneužitia dominantného postavenia na trhu či monopolného postavenia organizácií kolektívnej správy, vzniká potreba kolektívnu správu rozširovať v záujme dostupnosti určitých práv, keď je možnosť získať súhlas na použitie predmetu ochrany individuálne zložitá. Odsek 3 obsahuje taxatívny výpočet majetkových práv, ktoré možno vykonávať len prostredníctvom organizácií kolektívnej správy. Ide predovšetkým o použitia, ku ktorým netreba súhlas nositeľa práv, avšak právo na primeranú odmenu mu ostáva zachované. Typickým príkladom je právo výkonného umelca a výrobcu zvukového záznamu za káblovú retransmisiu ich predmetov ochrany. Povinná kolektívna správa sa zavádza aj v prípade práva udeľovať súhlas na káblovú …

§ 79 §
Ustanovenia upravujú náležitosti, ktoré musí spĺňať organizácia kolektívnej správy. V súčasnosti existujú organizácie vykonávajú kolektívnu správu ako občianske združenia. Princíp združovania sa zachováva, pretože najlepšie vyhovuje zásade účasti zastupovaných nositeľov práv na demokratickom riadení organizácie kolektívnej správy a na rozhodovaní o rozdeľovaní vybraných odmien, ako aj iných významných otázkach, valným zhromaždením všetkých zastupovaných nositeľov práv.

§ 80 §
Ustanovenie upravuje podstatné náležitosti žiadosti o udelenie oprávnenia na výkon kolektívnej správy ako aj postup ministerstva pri udelení oprávnenia na výkon kolektívnej správy žiadateľovi. Oprávnenie sa udeľuje v správnom konaní a na jeho udelenie nie je právny nárok. Dôvody na odňatie oprávnenia ako aj postup ministerstva v tejto veci upravuje § 83. Udelenie a odňatie oprávnenia na výkon kolektívnej správy je správnym rozhodnutím.

§ 81 §
Ustanovenie upravuje povinnosti organizácie kolektívnej správy k nositeľovi práv, ale aj niektoré osobitné povinnosti používateľov k organizácii kolektívnej správy, ktorých cieľom je zefektívniť a sfunkčniť výkon kolektívnej správy. Z odseku 2 vyplýva, že organizácia kolektívnej správy má povinnosti podľa odseku 1 písm. a) a b) len vo vzťahu k nositeľom práv uvedeným v tomto ustanovení; to však neznamená, že by organizácia kolektívnej správy nemohla zastupovať aj iných nositeľov práv, nie je však na to povinná. Z odseku 3 vyplýva, že organizácia kolektívnej správy nepriamo zastupuje nositeľa práv, ako aj to, že výkon kolektívnej správy nemôže byť podnikaním a organizácia kolektívnej správy má právo na náhradu účelne vynaložených nákladov. Odsek 4 ustanovuje povinnosť súčinnosti používateľov. Odseky 5 a 6 ustanovujú osobitné povinnosti prevádzkovateľov verejných produkcií (zákon č. 96/1991 Zb. o verejných kultúrnych podujatiach).

bod 82
Odsek 1 upravuje situáciu, keď organizácia kolektívnej správy a používateľ, prípadne právnická osoba združujúca používateľov, nedohodnú licenčnú zmluvu, hromadnú licenčnú zmluvu alebo kolektívnu licenčnú zmluvu, ktorými udelia súhlas na použitie predmetov ochrany v tých prípadoch, kde je na ich použitie potrebný súhlas nositeľa tohto práva, resp. sa nedohodnú na výške primeranej odmeny za použitie predmetov ochrany v tých prípadoch, keď súhlas nie je v zmysle Autorského zákona potrebný (napr. ide o použitie umeleckého výkonu, zvukového záznamu, zvukovo-obrazového záznamu verejným prenosom). Ide o ustanovenie, ktoré súvisí s nárokmi z neoprávneného použitia predmetov ochrany v zmysle Autorského zákona. Žalobu možno podať za podmienok uvedených v odseku 2 aj v prípade, že právo na použitie predmetov ochrany stále trvá, zánik práva však pravdepodobne nastane po naplnení určitej skutočnosti (napr. v závislosti od plynutia času). Odsek 3 upravuje tradičnú výnimku z práv k predmetom ochrany podľa Autorského zákona. Vzhľadom na sporný výklad platnej úpravy (§ 7 ods. 5) navrhované ustanovenie obsahuje presnejšie pravidlá pre …

§ 83 §
Dohľad nad riadnym výkonom kolektívnej správy vykonáva ministerstvo kultúry; nejde však o dohľad univerzálny – aj ostatné štátne orgány môžu vykonávať dohľad v rozsahu svojej právomoci a pôsobnosti podľa osobitných predpisov (napr. Protimonopolný úrad Slovenskej republiky).

§ 84 §
Ustanovenie rešpektuje právo slobodnej voľby nositeľa práv. Porušovanie autorského práva možno postihnúť iba v priestupkovom konaní alebo súdnom konaní. Vo vzťahu medzi organizáciou kolektívnej správy a používateľom predmetov ochrany najčastejšie dochádza k prípadom, že používateľ predvádza predmety ochrany bez súhlasu nositeľa práv ako aj bez vyrovnania nárokov nositeľa práv, čo v konečnom dôsledku možno charakterizovať ako protiprávne konanie, postihnuteľné v priestupkovom konaní alebo v súdnom konaní

§ 85 §
Ustanovenie upravuje problematiku hospodárenia a majetku organizácie kolektívnej správy. Organizácie kolektívnej správy sú právnické osoby, založené výlučne na nepodnikateľské účely. Kolektívna správa nie je podnikaním podľa Obchodného zákonníka ani živnosťou podľa živnostenského zákona ani podľa iných právnych predpisov. Finančné prostriedky vynaložené na výkon kolektívnej správy si organizácie uhrádzajú zrážkou z vybraných odmien a náhrad odmien, prípadne členskými príspevkami. Prípadné odmeny, náhrady odmien a členské príspevky nie sú ziskom organizácie kolektívnej správy.

§ 86 §
S výnimkami uvedenými v § 80 sa konanie o udelení oprávnenia vykonávať kolektívnu správu ako aj konanie o uložení pokuty alebo odňatí oprávnenia vykonávať kolektívnu správu ponecháva vo všeobecnom režime správneho poriadku.

§ 87 §
Upravuje sa prechod z predchádzajúcej úpravy (zákon č. 383/1997 Z. z. Autorský zákon a zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Colný zákon v znení neskorších predpisov, v znení zákona č. 234/2000 Z. z. a zákon č. 283/1997 Z. z. o kolektívnej správe práv podľa autorského zákona a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 234/2000 Z. z.) na novú úpravu.

§ 88 §
Ustanovením si Slovenská republika plní záväzok vo vzťahu vyplývajúci z prístupového o procesu k Európskej únii a budúceho členstva v nej.

§ 89 §
Ustanovením sa zrušuje platná autorskoprávna legislatíva zákon č. 383/1997 Z. z. Autorský zákon a zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Colný zákon v znení neskorších predpisov, v znení zákona č. 234/2000 Z. z. a zákon č. 283/1997 Z. z. o kolektívnej správe práv podľa autorského zákona a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 234/2000 Z. z.

§ 90 §
Účinnosť sa predpokladá 1. januára 2004. Bratislava 16. september 2003 predseda vlády Slovenskej republiky M i k u l á š D z u r i n d a v. r. minister kultúry Slovenskej republiky R u d o l f C h m e l v. r.

čl. V
V súvislosti s čl. I sa novelizuje zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich sa autorským právom (autorský zákon). Bodom 1 sa vymedzenie satelitu, vzhľadom na jeho duplicitu, vypúšťa; vymedzenie sa ohľadom na potreby praxe nahrádza pojmom rozširovanie originálu diela alebo jeho rozmnoženiny. Body 2 až 5 priamo súvisia s bodom 1 a so zavedením inštitútu verejného prenosu pomocou satelitu v čl. I § 56.

čl. I (Autorský zákon)

čl. I bod 1 §
Ustanovenie sa legislatívno-technicky spresňuje.

čl. I bod 2 a 3 §
Ustanovenia sa spresňujú v kontexte aktuálnej judikatúry Súdneho dvora Európskych spoločenstiev. Z odôvodnenia k rozhodnutiu Súdneho dvora vo veci C-61/05 z 13. júla 2006, ktoré sa dotýka transpozície smernica 92/100/EHS z 19. novembra 1992 o nájomnom a výpožičnom práve a o určitých právach súvisiacich a autorským právom v oblasti intelektuálneho vlastníctva možno vyvodiť, že výrobca originálu audiovizuálneho diela (prvý záznam/master), ktorý nadobudol od autorov práva na vyhotovenie tohto originálu (záznamu) je zároveň výrobcom zvukovo-obrazového záznamu.

čl. I bod 4 §
Ustanovenie sa spresňuje; vymedzenie „zvukového záznamu“ sa zlaďuje s vymedzením podľa čl. 2 Zmluvy WIPO o výkonoch a zvukových záznamoch (WPPT) – medzinárodná zmluva Svetovej organizácie duševného vlastníctva, ktorú Slovenská republika ratifikovala 9. decembra 1999 s platnosťou od 20. mája 2002; záväzky z tejto zmluvy nachádzajú svoj odraz v smernici Rady a Európskeho parlamentu 2001/29/ES o harmonizácii niektorých aspektov autorského práva a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti.

čl. I bod 5 §
Ustanovenie, ktorým bolo audiovizuálne dielo vylúčené s pod režimu spoločného diela sa vypúšťa ako nadbytočné s ohľadom na doplnenie osobitných ustanovení vzťahujúcich sa k tejto problematike; pozri bod 2, 3 a 16.

čl. I bod 6 §
Ustanovenie sa legislatívno-technicky spresňuje; nadbytočné slová sa vypúšťajú.

čl. I bod 7 §
Ustanovenie sa spresňuje v kontexte komunitárneho práva. V čl. 4 ods. 2 smernice Rady 92/100/EHS z 19. novembra 1992 o nájomnom práve a výpožičnom práve a o určitých právach súvisiacich s autorskými právami v oblasti intelektuálneho vlastníctva sa ustanovuje, že autor (výkonný umelec) sa nemôže vzdať práva na primeranú odmenu za rozširovanie diela alebo jeho rozmnoženiny nájmom alebo vypožičiavaním (ani vopred ani neskôr). Ustanovenie zároveň reflektuje navrhovanú úpravu v bode 2 a 3 ( § 5 ods. 2 a 20); právny poriadok Slovenskej republiky tiež nepripúšťa, aby sa niekto vopred vzdal práva, ktorým ešte nedisponuje.

čl. I bod 8 §
Novo formulované ustanovenie reflektuje členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii a s tým súvisiaci jednotný trh s umeleckými dielami. Cieľom navrhovanej úpravy je odstránenie niektorých nepresností pri plnej transpozícii smernice rady a Európskeho parlamentu 2001/84/ES z 27. septembra 2001 o práve ďalšieho predaja v prospech autora pôvodného umeleckého diela tak, ako to vyžaduje jednotný trh s umeleckými dielami. Ustanovenie sa terminologicky spresňuje v kontexte súvisiacej legislatívy (napr. zákon č. 222/2004 Z. z. o DPH v znení neskorších predpisov), pričom plne korešponduje so smernicou 2001/84/ES, ktorá právo na odmenu pri ďalšom predaji umeleckého diela upravuje jednotne z hľadiska fungovania jednotného trhu s umeleckými dielami tak, aby nedochádzalo k diskriminácii pri verejnom predaji týchto diel prostredníctvom verejných dražieb alebo obchodu so starožitnosťami. Právu na ďalší predaj podliehajú všetky predaje, ktorých sa zúčastňuje profesionálny obchodník s umeleckými dielami. Tento obchodník sa môže predaja zúčastniť ako predávajúci, kupujúci alebo ako sprostredkovateľ (napr. komisionársky predaj). V navrhovanom znení sa v súčasnosti platné sadzby v podstate …

čl. I bod 9 §
Ustanovenie sa jazykovo spresňuje; spojením niekoľkých samostatných diel na dohodnutý účel nedochádza ku vzniku nového diela (ako celku) a každé zo spojených diel si zachováva svoju vlastnú existenciu.

čl. I bod 10 §
Úprava ustanovenia reflektuje členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii; ustanovenie sa spresňuje vzhľadom na komunitárny princíp vyčerpania práva upravený viacerými smernicami – smernica Rady 92/100/EEC o nájomnom práve a výpožičnom práve a o niektorých právach súvisiacich s autorským právom v oblasti duševného vlastníctva smernica Rady 91/250/EHS o právnej ochrane počítačových programov, smernica Európskeho parlamentu a Rady 96/9/ES o právnej ochrane databáz, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES. Komunitárny princíp vyčerpania práva znamená, že autor, ktorý udelil súhlas na verejné rozširovanie originálu diela alebo jeho rozmnoženiny predajom alebo inou formou prevodu vlastníckeho práva (hmotná podoba – kniha, CD) v jednom členskom/zmluvnom štáte nemôže zamedziť/brániť rozširovaniu tohto originálu diela alebo jeho rozmnoženiny na území jednotného európskeho trhu ani na území zmluvného štátu Dohody o Európskom hospodárskom priestore (toto právo autorovi po prvom predaji zaniká). Právo kontrolovať rozširovanie originálu diela alebo jeho rozmnoženiny na území tretích krajín zostáva autorovi (nositeľovi práv) zachované. Vyčerpanie/zánik práva verejného rozširovania (po prvom predaji) má zásadný význam z …

čl. I bod 11 §
Úprava ustanovenia reflektuje členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii a s tým súvisiaci jednotný trh. Zároveň sa ustanovenie terminologicky spresňuje v kontexte súvisiacich právnych predpisov (napr. Colný zákon, zákon č. 222/2004 Z .z. o DPH), pričom sa zohľadňujú aj nové spôsoby dodávok spoplatnených komodít, ktoré sú používané na vyhotovovanie rozmnoženín predmetov ochrany na slovenskom trhu.

čl. I bod 12 §
Ustanovenie sa jazykovo spresňuje.

čl. I bod 13 §
Ustanovenie sa spresňuje v kontexte čl. 10 bis Bernského dohovoru ochrane literárnych a umeleckých diel (Slovenská republika sa na ňom zúčastňuje od roku 1921 a parížskym znením je viazaná od 11. apríla 1980 – vyhláška MZV č 133/1980 Zb.) a čl. 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES o harmonizácii niektorých aspektov autorského práva a súvisiacich práv v informačnej spoločnosti, ktoré upravujú rozsah a obsah tzv. spravodajskej licencie (obmedzenia výhradného práva autora na informačné účely). Oba dokumenty zdôrazňujú vo vzťahu k ustanoveným obmedzeniam/výnimkám ich reštrikčný výklad. Pri tzv. spravodajskej licencii striktne vymedzujú diela (iné predmety ochrany), na ktoré sa vzťahuje; okrem toho, že použitie diela (iného predmetu ochrany) je striktne viazané účelom (spravodajstvo), je ďalej limitované aj z hľadiska spôsobov použitia, tematického ohraničenia (hospodárske, politické iné spoločenské udalosti alebo témy) a povahou (aktualita nielen v čase jej zverejnenia (pôvodného uverejnenia), ale aj v čase jej prevzatia).

čl. I bod 14 §
Ustanovenie reflektuje prax a posilňuje zmluvnú pozíciu autora, najmä tým, že ustanovuje podmienky, ktoré dohodnutá odmena musí reflektovať (odsek 1). Jedným zo spôsobov určenia odmeny je jej určenie v závislosti od výnosov z využitia licencie (odsek 2); táto úprava je dispozitívna. V nadväznosti na odsek 2 sa v odseku 3 upravujú náležitosti spojené s určením, vyplatením, ako aj s kontrolou určenej odmeny.

čl. I bod 15 §
Autorom diela je ten, kto dielo vytvoril, teda ten, kto tvorivú myšlienku vyjadril v osobitnej forme. Autorské právo za autora zásadne uznáva jeho tvorcu, teda vychádza zo zásady objektívnej pravdy. Autorstvo určitej osoby k určitému dielu môže byť v niektorých konkrétnych prípadoch pochybné a v takom prípade ho treba dokázať, pričom dôkazné bremeno je na tom, kto sa za autora vydáva alebo sa svojho autorstva dovoláva. Na uľahčenie dôkaznej povinnosti a dôkazného bremena § 54 ustanovuje vyvrátiteľnú právnu domnienku v prospech autorstva toho, kto je na diele uvedený ako autor. Takúto právnu domnienku ustanovuje už čl. 15 ods. 1 Bernského dohovoru, a to s cieľom uľahčiť dokazovanie pri uplatňovaní medzinárodnej ochrany podľa tohto dohovoru; rozsahom § 54 korešponduje s predmetným článkom dohovoru, ktorý túto právnu domnienku vzťahuje aj na diela označené pseudonymom; táto výnimka sa primerane vzťahuje aj na nositeľov súvisiacich práv. V kontexte právnej domnienky autorstva (§ 54) treba zdôrazniť, že aj keď jej účelom je uľahčenie dokazovania pri …

čl. I bod 16 §
Ustanovenie, ktoré v platnej úprave riešilo len povinnosť registrácie audiovizuálnych diel v medzinárodnom registri, tak ako vyplýva Slovenskej republike čl. 3 Dohovoru o medzinárodnom zápise audiovizuálnych diel publikovaného v Zbierke zákonov pod č. 365/1992 Zb. sa dopĺňa o ďalšie súvisiace ustanovenia, ktorými naša právna úprava reflektuje nielen aktuálnu judikatúru Súdneho dvora Európskych spoločenstiev a zároveň reflektuje aj aktuálnu aplikačnú prax. Z odôvodnenia k rozhodnutiu Súdneho dvora vo veci C-61/05 z 13. júla 2006, ktoré sa dotýka transpozície smernica 92/100/EHS z 19. novembra 1992 o nájomnom a výpožičnom práve a o určitých právach súvisiacich a autorským právom v oblasti intelektuálneho vlastníctva možno vyvodiť, že výrobca originálu audiovizuálneho diela (prvý záznam/master), ktorý nadobudol od autorov práva na vyhotovenie tohto originálu (prvého záznamu) má právo na ochranu svojich investícií súvisiacich s vytvorením a výrobou audiovizuálneho diela. V kontexte ochrany investícií výrobcu originálu audiovizuálneho diela (prvý záznam/master), sa dispozitívne ustanovuje, že výrobca originálu audiovizuálneho diela vykonáva majetkové práva, (t. z., že medzi autorom a …

čl. I bod 17 §
Ustanovenia sa spresňujú v kontexte komunitárneho práva; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva sa transponuje nielen do jednotlivých právnych úprav dotýkajúcich sa práv duševného vlastníctva, ale aj do Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka a Občianskeho súdneho poriadku. Transponovanie nárokov precizuje doterajšiu úpravu, najmä v nadväznosti na inštitút práva na informácie. Náhradu ujmy si autor a iná osoba do ktorej práva bolo zasiahnuté bude uplatňovať podľa Občianskeho zákonníka, kde sa navrhuje upraviť náhradu ujmy pre celú oblasť práv duševného vlastníctva. Aktívna legitimácia osôb podľa § 57 zostáva zachovaná. Zachovaná teda zostáva aktívna legitimácia nadobúdateľa výhradnej licencie na domáhanie sa ochrany práv z licenčnej zmluvy aj voči osobám, ktoré nie sú účastníkmi licenčnej zmluvy (na rozdiel od úpravy podľa § 514 obchodného zákonníka); posilnilo sa tým postavenie osôb, do ktorých práv býva najviac zasahované neoprávnenými používateľmi. Uvedené oprávnenie zostáva zachované aj osobe, ktorej je zákonom zverený výkon majetkových práv k dielu na základe zákona (§ 50 a 55). …

čl. I bod 18 §
Ustanovenie terminologicky spresňuje v kontexte súvisiacich právnych predpisov (napr. Colný zákon, zákon č. 222/2004 Z .z. o DPH), pričom sa zohľadňujú aj nové spôsoby dodávok spoplatnených komodít, ktoré sú používané na vyhotovovanie rozmnoženín predmetov ochrany na slovenskom trhu.

čl. I bod 19 §
Pozri odôvodnenie k bodu 10.

čl. I bod 20 §
Pozri odôvodnenie k bodu 7.

čl. I bod 21 §
Ustanovenie reflektuje prax; pri nakladaní s právami k výkonom vytvoreným spoločne viacerými výkonnými umelcami (pri vykonaní toho istého diela) sa ponecháva priestor aj na prípadné zmluvné dojednanie, teda nie len na „povinné“ zastupovanie týchto výkonných umelcov výhradne spoločným zástupcom (najmä pri malých zoskupeniach (napr. hudobné trio, kvarteto) je aplikácia platnej úpravy problematická).

čl. I bod 22 §
Pozri odôvodnenie k bodu 10.

čl. I bod 23 §
Ustanovenie sa spresňuje v kontexte aktuálnej komunitárnej úpravy. Trvanie ochrany práv výrobcu zvukového záznamu pôvodne upravoval čl. 3 bod 2 smernice Rady 93/98/EHS, ktorý bol novelizovaný čl. 11 bod 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 29/2001/ES s tým, že ak trvanie ochrany práv výrobcu zvukového záznamu podľa pôvodnej úpravy k 22. decembru 2002 už uplynulo, nová úprava nebude mať za následok obnovenie ochrany týchto práv. Ochrana práv výrobcu zvukového záznamu trvá 50 rokov. Základom pre počítanie trvania ochrany zostáva vyhotovenie/výroba zvukového záznamu. Skutočnosť, ktorá zásadne ovplyvňuje počítanie trvania ochrany, a teda aj jej samotné trvanie, je zverejnenie zvukového záznamu vydaním; tzn. prvé oprávnené vydanie zvukového záznamu. V takomto prípade sa počítanie trvania ochrany viaže na začiatok verejného rozširovania hmotných rozmnoženín; teda pre počítanie trvania je rozhodujúcou skutočnosťou vydanie zvukového záznamu. Ak však počas 50 rokov od vyhotovenia/výroby nedôjde k zverejneniu zvukového záznamu vydaním, ale dôjde k jeho zverejneniu iným spôsobom (v súčasnosti je jediným možným spôsobom zverejnenia verejný prenos v …

čl. I bod 24 a 25 §
Pozri odôvodnenie k bodu 10.

čl. I bod 26 až 28 §
Odkazovacie ustanovenia sa spresňujú; v kontexte navrhovaných úprav, ako aj aplikačnej praxe sa dopĺňajú odkazy na tie ustanovenia, druhej časti zákona, ktoré možno primerane aplikovať na výkonného umelca a jeho umelecký výkon, ako aj na výrobcu zvukového záznamu alebo výrobcu zvukovo-obrazového záznamu a ich záznamy.

čl. I bod 29 až 33 §
Ustanovenia sa legislatívno-technicky spresňujú.

čl. I bod 34 §
Úprava nadpisu reflektuje navrhované doplnenia.

čl. I bod 35 §
Ustanovenie sa spresňuje v kontexte komunitárneho práva; preukázanie „medzinárodnej spolupráce“ – zmluvná spolupráca (ako predpoklad uzatvorenia recipročných zmlúv s partnerskými organizáciami – celosvetový repertoár v rámci teritoriálneho uplatňovania autorskoprávnej ochrany, minimalizácie nákladov na výkon kolektívnej správy a pod.) a členstvo resp. prísľub členstva (perspektívne členstvo) v medzinárodnej organizácii (ako predpoklad koordinácie a zjednocovania postupov pri výkone kolektívnej správy, primeranosti pri stanovovaní odmeny, uplatňovaní náhrady odmeny, uplatňovaní vzájomných kontrolných mechanizmov v medzinárodnom kontexte a pod.) prípadne preukázanie, že najmenej 200 osôb aspoň z troch iných členských štátov záväzne prejavilo záujem o kolektívnu správu svojich práv žiadateľom, reflektuje nielen širšie medzinárodné súvislosti výkonu kolektívnej správy, ale aj členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii; v záujme komunitárnym právom požadovanej kvality výkonu kolektívnej správy (efektívnosť, transparentnosť a zodpovednosť podľa pravidiel poctivého spravovania – na prospech autora resp. nositeľa práv) sa v rámci vnútorného trhu predpokladá nielen zapájanie sa OKS do medzinárodnej spolupráce, ale aj možnosť zastupovania nositeľov práv v rámci vnútorného trhu (zastupovanie zahraničných …

čl. I bod 36 a 37 §
Ustanovenie sa dopĺňa tak, aby správny orgán mohol zodpovedne rozhodnúť o udelení oprávnenia na výkon kolektívnej správy; ku komplexnému posúdeniu žiadosti a preskúmaniu účelnosti výkonu kolektívnej správy v príslušnej oblasti odboru potrebuje správny orgán dostatočné podklady (vrátane vzorového návrhu zmluvy o zastupovaní).

čl. I bod 38 §
Navrhuje sa doplniť ustanovenie o zániku oprávnenia na výkon kolektívnej správy. Podľa odseku 10 oprávnenie na výkon kolektívnej správy zanikne zánikom právnickej osoby, ktorej bolo oprávnenie udelené alebo v určitej lehote s ohľadom na dôvod odňatia oprávnenie.

čl. I bod 39 až 47 §
Ustanovenia sa legislatívno-technicky a terminologicky spresňujú.

čl. I bod 48 §
Ustanovenie sa legislatívno-technicky spresňuje; pod vplyvom aplikačnej praxe sa ustanovenie, ktoré svojím charakterom možno považovať za dočasné obmedzenie majetkových práv autora alebo iných nositeľov práv (okrem výnimiek podľa § 24 až 37) precizuje (aplikovateľné je napr. po zániku OKS).

čl. I bod 49 §
Ustanovenie sa legislatívno-technicky spresňuje pre potreby praktickej aplikácie s tým, že sa rešpektuje výhradné právo vysielateľa podľa § 68.

čl. I bod 50 §
S ohľadom na aplikačnú prax sa ustanovenia o dohľade ministerstva nad činnosťou organizácií kolektívnej správy precizujú. Upravujú sa prípady obligatórneho a fakultatívneho odňatia oprávnenia, ktoré v súčasnej právnej úprave absentujú. Súčasne sa upravuje aj katalóg sankcií. Vo vzťahu k odňatiu oprávnenia sa rieši ochrana zastupovaných nositeľov práv počas prechodného obdobia tak, aby bola zaručená právna istota používateľov predmetov ochrany. S ohľadom na skutočnosť, že organizácie kolektívnej správy sú samosprávnymi organizáciami nositeľov práv sa ingerencia štátu ustanovuje len tam, kde je to nevyhnutné na zabezpečenie účelného výkonu kolektívnej správy.

čl. I bod 51 §
S ohľadom na relevantnú judikatúru Európskeho súdneho dvora sa ustanovuje nediskriminácia na základe štátneho občianstva, krajiny usadenia a krajiny pôvodu. Ďalej sa precizujú ustanovenia s ohľadom na správny poriadok a v nadväznosti na úpravu v bode 8 (§ 19).

čl. I bod 52 §
Legislatívno-technická úprava.

čl. I bod 53 až 55 §
Prechodné ustanovenia reflektujú navrhované úpravy.

čl. I bod 56 §
Príloha zákona sa dopĺňa o transpozičný odkaz.

čl. I

čl. I bod 1 §
V § 19 sa slovo EUR nahrádza slovom euro. Je to oficiálny názov spoločnej menovej jednotky.

čl. I bod 2, 3, 4 a 5 §
V § 83 v ods. 4, 5 a 6 zákona č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v znení neskorších predpisov sa upravujú výšky pokút vyjadrené v slovenských korunách. V súvislosti so zavedením meny euro bolo potrebné nahradiť v príslušných častiach týchto ustanovení slovné spojenia vyjadrujúce sumu v Sk sumou v euro, pričom konkrétna výška tejto sumy v mene euro je určená podľa výsledku prepočtu zo slovenskej meny na eurá so zaokrúhlením na celé eurá nadol podľa konverzného kurzu.

čl. I bod 6 §
Návrh zakotvuje prechodné ustanovenie, podľa ktorého sa pri konaniach o uložení pokuty začatých podľa doterajších právnych predpisov (pred zavedením eura), jednotlivé sumy pokút, ktoré boli uložené účastníkom správneho konania zaplatia v eurách.

čl. I

čl. I bod 1
Pojem „dielo“ vymedzený v § 7 autorského zákona vychádza z Bernského dohovoru o ochrane literárnych a umeleckých diel z 9. septembra 1886 v platnom znení (ďalej len „Bernský dohovor“), ktorý je základným prameňom práva v tejto oblasti a medzinárodným dohovorom, na ktorý odkazuje nielen Dohovor WIPO o autorskom práve z roku 1996, ale aj všetky právne akty EÚ a vnútroštátne právne predpisy tak členských štátov EÚ, ako aj desiatok iných štátov mimo EÚ či Európy. V Zbierke zákonov SR je zverejnený formou vyhlášky ministra zahraničných vecí č. 133/1980 Zb. z 8. júla 1980. Bernský dohovor charakterizuje dielo ako „výtvor“, resp. „výsledok duševnej činnosti“ a neobsahuje výslovne zmienku o originalite, resp. jedinečnosti diela, hoci sa má za to, že takýto koncept originality – jedinečnosti diela je obsiahnutý v tomto pojme od začiatku. Vnútroštátne právne poriadky jednotlivých štátov, v ktorých bol tento dohovor implementovaný, vrátane právneho poriadku EÚ, však pojem dielo ďalej rozvíjajú a charakterizujú podrobnejšie a komplexnejšie, a to aj pod …

čl. I bod 2
Denné správy (tzv. „news of the day“) nie sú považované za predmet ochrany autorského práva v zmysle článku 2 ods. 8 Bernského dohovoru. Rovnako ako denné správy sú spod ochrany autorského práva v zmysle toho istého ustanovenia Bernského dohovoru vylúčené „rôzne skutočnosti, ktoré majú povahu iba tlačových informácií“ (ďalej len „tlačové správy“). Kvôli spresneniu § 7 ods. 3 písm. b) autorského zákona, ako aj obsahu pojmu „denné správy“, ktorý nie je v právnych dokumentoch definovaný, návrh zákona špecifikuje, že za denné správy sa považujú aj tlačové správy. Takéto doplnenie je v súlade s článkom 2 ods. 8 Bernského dohovoru. Hoci pojem „denné správy“ Bernský dohovor ani iný právny predpis bližšie nešpecifikuje, má sa za to, že ide o súhrn informácií, myšlienok a udalostí bežného dňa vrátane tlačových správ alebo mechanické pospájanie takýchto skutočností, ktorých cieľom je umožniť širokej verejnosti prístup k informáciám garantovaným tak medzinárodnými dohovormi (napr. článok 11 Charty základných práv EÚ), ako aj vnútroštátnym právom (napr. článok 26 …

čl. I

čl. I bod 1 §
Fyzická osoba je spôsobilá tvorivej duševnej činnosti bez ohľadu na vek, resp. spôsobilosť na právne úkony; z toho dôvodu sa do definície školského diela dopĺňajú aj diela vytvorené deťmi v materskej škole. Zároveň sa vo vzťahu k výchovno-vzdelávacím zariadeniam ustanovenie terminologicky spresňuje. Pod výchovno-vzdelávacími zariadeniami sa rozumejú napr. školský klub detí, školské stredisko záujmovej činnosti, centrum voľného času atď.

čl. I bod 2 §
Do ustanovenia § 7 ods. 2 autorského zákona sa v rámci demonštratívneho výpočtu diel, ktoré možno považovať za súborné diela ako predmety autorského práva dopĺňajú noviny. Aj noviny môžu spĺňať pojmové znaky súborného diela, keďže ich obsahom môžu byť tak predmety chránené autorským právom (nezávislé diela), ako aj predmety, na ktoré sa ochrana autorského práva nevzťahuje (napr. denné správy, informácie atď.) a tento súbor nezávislých diel alebo iných prvkov môže byť spôsobom výberu alebo usporiadaním obsahu výsledkom vlastnej tvorivej duševnej činnosti autora. Autorský zákon v § 7 ods. 2 nepriznáva individuálnu ochranu jednotlivým prvkom súborného diela, ale priznáva ochranu súbornému dielu z hľadiska spôsobu výberu a usporiadania obsahu (porovnaj čl. 3 ods. 2 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 9/96/ES z 11. marca 1996 o právnej ochrane databáz). Autor súborného diela má teda právo udeľovať súhlas na každé použitie diela, vrátane vyhotovenia rozmnoženiny súborného diela alebo jeho časti.

čl. I bod 3 §
K vypusteniu sa pristupuje z dôvodu nadbytočnosti a k doplneniu dochádza na základe precizovania zákonnej definície školského diela, nakoľko školským predstavením môže byť aj predstavenie organizované materskou školou.

čl. I bod 4 §
Spresňuje sa názov ustanovenia.

čl. I bod 5 a 6 §
Ustanovenie § 31 autorského zákona predstavuje transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o harmonizácii niektorých aspektov autorského práva a súvisiacich práv v informačnej spoločnosti (ďalej len „smernica 2001/29/ES“) do právneho poriadku Slovenskej republiky. Článok 5 bod 2 písmeno c) smernice 2001/29/ES stanovuje fakultatívnu výnimku z práva udeľovať súhlas na vyhotovenie rozmnoženiny diela vo vzťahu k verejne prístupným knižniciam, vzdelávacím inštitúciám, múzeám a archívom. Keďže ide o dobrovoľné ustanovenie smernice 2001/29/ES, je na členských štátoch, či a v akom rozsahu uvedené ustanovenie preberú do svojho právneho poriadku. Do právneho poriadku Slovenskej republiky bola táto výnimka zavedená v neúplnom rozsahu do § 31 autorského zákona, ktorý sa vzťahuje len na knižnice a archívy. Navrhovaná právna úprava transponuje článok 5 bod 2 písmeno c) smernice 2001/29/ES v plnom rozsahu. Zavádza sa uplatnenie výnimky aj pre múzeá, ktoré definuje zákon č. 206/2009 Z. z. o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona …

čl. I bod 7 §
V návrhu sa zavádza nový spoločný nadpis pre ustanovenia upravujúce udelenie súhlasu na použitie diela, a to najmä s ohľadom na zavedenie nového ustanovenia § 49a.

čl. I bod 8 a 9 §
Licenčná zmluva ako dvojstranný adresovaný právny úkon je predpokladom vzniku práva na použitie diela na základe nadobudnutia súhlasu (licencie) od autora ako nositeľa práv k dielu. Návrh upúšťa od kogentného taxatívneho vymedzenia podstatných obsahových náležitostí licenčnej zmluvy. Zavádza sa demonštratívny výpočet minimálneho rozsahu obsahových náležitostí licenčnej zmluvy s možnosťou dojednania ďalších pravidelných či obvyklých náležitostí v závislosti od vôle zmluvných strán. Dôvodom uvedených zmien je predovšetkým zmiernenie regulácie zmluvného práva, ktorá neúmerne obmedzovala autonómiu vôle zmluvných strán a v prípade vynechania niektorej z podstatných obsahových náležitostí mala za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu. V tejto súvislosti sa v ďalších ustanoveniach zavádzajú domnienky, ktoré platia v prípade absencie dohôd o stanovených minimálnych obsahových náležitostiach licenčnej zmluvy.

čl. I bod 10 §
Navrhovaným ustanovením sa ruší povinná písomná forma v prípade nevýhradných licenčných zmlúv. Rozhodnutie o forme právneho úkonu v prípade nevýhradnej licencie je tak ponechané na zmluvné strany. Cieľom je vyhovieť požiadavkám praxe a zjednodušiť proces vzniku zmluvných záväzkov pri použití predmetov ochrany chránených autorským zákonom, keďže všeobecne záväzná písomná forma je v praxi v mnohých prípadoch vnímaná ako neúmerná regulácia záväzkových vzťahov v autorskom práve. Povinná písomná forma sa ponecháva len pre výhradnú licenčnú zmluvu (z ďalších ustanovení vyplýva, že taktiež pre hromadnú licenčnú zmluvu a kolektívnu licenčnú zmluvu) z dôvodu zachovania právnej istoty v autorskoprávnych zmluvných vzťahoch. Takáto úprava reflektuje aj zákonné právo nadobúdateľa výhradnej licencie, ktorý je oprávnený domáhať sa nárokov na ochranu autorského práva.

čl. I bod 11 §
Vzhľadom na zmenu a doplnenie niektorých ustanovení týkajúcich sa súhlasu na použitie diela sa upravujú odkazy na tieto ustanovenia.

čl. I bod 12 §
Keďže navrhovaná právna úprava umožňuje v niektorých prípadoch uzavretie licenčnej zmluvy aj v nepísomnej forme, zavádza sa za účelom zabezpečenia právnej istoty ako aj s ohľadom na daňové povinnosti možnosť každej zmluvnej strany požadovať vydanie písomného potvrdenia o uzatvorení licenčnej zmluvy. Súčasne sa zavádza lehota, v ktorej môže zmluvná strana toto potvrdenie žiadať, ako aj lehota na jeho vydanie. Po uplynutí lehoty na uplatnenie žiadosti o vydanie potvrdenia síce právny nárok na vydanie potvrdenia zaniká, ale pretrváva vo forme naturálnej obligácie. To znamená, že nárok nie je súdne vymáhateľný, ale druhá zmluvná strana môže potvrdenie naďalej platne vydať aj na základe oneskorenej žiadosti. Návrh vychádza z konštrukcie § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde. Pokiaľ zmluvná strana nedodrží lehotu na vydanie potvrdenia, fikciou sa deroguje existencia zmluvy.

čl. I bod 13 §
Navrhovaná právna úprava vo všeobecnosti vychádza z preferencie čo najpodrobnejšej úpravy licenčnej zmluvy, avšak vzhľadom na navrhované zmeny absencia dohody o spôsobe použitia diela alebo jednotlivých spôsoboch použitia diela nemá za následok neplatnosť licenčnej zmluvy. Neuvedenie spôsobu použitia diela nespôsobuje neurčitosť dojednania v licenčnej zmluve v prípade, ak je spôsob použitia možné jednoznačne vyvodiť z účelu, ktorý sa má udelením licencie dosiahnuť. Smerodajný je teda účel, ktorý zmluvné strany uzavretím licenčnej zmluvy sledujú. Účelom sa rozumie cieľ, ku ktorému smeruje činnosť vyplývajúca z použitia diela podľa licenčnej zmluvy. Návrh v tomto ustanovení reflektuje prípady, keď v licenčnej zmluve chýba dohoda o spôsobe použitia diela, avšak vzhľadom na účel zmluvy je možné tento spôsob jednoznačne určiť (napr. autor poskytne na základe licenčnej zmluvy výtvarné diela galérii; z uvedeného možno vzhľadom na ďalšie okolnosti vyvodiť záver, že účelom poskytnutia diel je ich vystavenie).

čl. I bod 14 §
Navrhovaná úprava len spresňuje doterajšie ustanovenie. Ponecháva možnosť udelenia licencie v obmedzenom rozsahu (územnom, vecnom) alebo v neobmedzenom rozsahu. V prípade absencie dohody o rozsahu licencie sa v zmysle návrhu uplatňuje domnienka, podľa ktorej platí, že licencia je udelená v rozsahu nevyhnutnom na dosiahnutie účelu zmluvy. Účel nemusí byť v zmluve výslovne stanovený, ale spravidla súvisí so záujmami strán, ktoré majú byť dosiahnuté v rámci licenčného vzťahu. Aj naďalej sa však v záujme právnej istoty preferuje čo najpodrobnejšia úprava náležitostí licenčnej zmluvy. V prípade absencie dohody o rozsahu licencie, keď zároveň nie je možné rozsah licencie odvodiť z účelu licenčnej zmluvy, stanovuje navrhovaná právna úprava rozsah licencie na základe územného a vecného kritéria. Ak v licenčnej zmluve nie je dohodnuté územie, na ktorom je možné oprávnene použiť dielo, ani z nej tento údaj inak nevyplýva, platí domnienka, že licencia je udelená pre územie Slovenskej republiky. V prípade, že zmluva neobsahuje dohodu o vecnom rozsahu licencie, ktorý ani nevyplýva z účelu …

čl. I bod 15 §
Navrhované ustanovenie rieši situáciu, ak licenčná zmluva neobsahuje dohodu o čase, na ktorý sa licencia udeľuje, ani spôsob jeho určenia. V takom prípade platí domnienka, že licencia je udelená na čas, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie účelu zmluvy. Pokiaľ licenčná zmluva neobsahuje dohodu o čase, na ktorý sa licencia udeľuje, ani spôsob jeho určenia a časové obmedzenie nevyplýva ani z účelu zmluvy, je licencia z časového hľadiska obmedzená na dobu obvyklú pri danom druhu diela a spôsobe použitia diela. V takom prípade však platí, že licencia je udelená maximálne na jeden rok. Začiatok plynutia uvedenej lehoty je určený okamihom udelenia licencie nadobúdateľovi. Uvedená jednoročná lehota predstavuje zákonné stanovenie opodstatneného časového úseku, v ktorom môže dôjsť k použitiu diela zohľadňujúc oprávnené záujmy autora, ktoré by neurčitosťou doby poskytnutia licencie mohli byť ohrozené. Návrh pripúšťa určiť obsah licenčnej zmluvy odkazom na licenčné podmienky, ktoré sú stranám známe, resp. sú im dostupné, a to v čase uzavretia licenčnej zmluvy. Uvedené ustanovenie odráža požiadavky …

čl. I bod 16 §
Návrh zavádza povinnosť dodržania písomnej formy v tých prípadoch nakladania s licenciou (postúpenie licencie, udelenie sublicencie), keď aj licenčná zmluva bola uzatvorená v písomnej forme. Návrh predstavuje zákonnú požiadavku na zachovanie kontinuity pokiaľ ide o formu právneho úkonu, rešpektujúc požiadavku zabezpečenia právnej istoty účastníkov právneho vzťahu. Strany sa však môžu dohodnúť, že aj v prípade, ak uzatvorili písomnú licenčnú zmluvu, postúpenie licencie, resp. udelenie sublicencie, nemusí byť realizované v písomnej forme.

čl. I bod 17 §
Navrhované ustanovenie sa dáva do súladu s navrhovaným znením § 40 ods. 1 a zohľadňuje situáciu, keď sa zmluvné strany môžu dohodnúť aj na spôsobe určenia odmeny, teda na spôsobe, akým je možné odmenu v budúcnosti stanoviť, nielen na konkrétnej odmene.

čl. I bod 18 §
Z hľadiska odmeny návrh pripúšťa možnosť udelenia licencie odplatne alebo bezodplatne. Ustanovenie zavádza domnienku, ktorá sa použije, ak licenčná zmluva neobsahuje dohodu o odmene ani o spôsobe jej určenia, ani neobsahuje dohodu o bezodplatnosti, resp. bezodplatnosť nevyplýva z jej účelu. V takomto prípade sa autorovi priznáva právo na odmenu, ktorej výška sa určí podľa výšky odmeny obvyklej v čase uzavretia zmluvy pri obdobných zmluvných podmienkach. Čo sa týka obdobných zmluvných podmienok, je potrebné brať do úvahy najmä druh diela, spôsob použitia diela, čas použitia diela, rozsah udeľovanej licencie a ďalšie zmluvné podmienky.

čl. I bod 19 a 20 §
Z legislatívno-technických dôvodov sa ustanovenie spresňuje a dopĺňa sa celý názov tohto osobitného zmluvného podtypu, ktorým je licenčná zmluva na vydanie diela.

čl. I bod 21 §
Z legislatívno-technických dôvodov sa ustanovenie spresňuje a dopĺňa sa celý názov osobitného zmluvného podtypu, ktorým je licenčná zmluva na vydanie diela. Dopĺňa sa právo autora žiadať v prípade odstúpenia od zmluvy z dôvodov uvedených v tomto ustanovení vydanie alebo zničenie odovzdanej rozmnoženiny diela, aby sa zabránilo nadobúdateľovi ďalej disponovať s rozmnoženinou diela, čo má osobitný význam najmä napr. v prípade odovzdania digitálnej rozmnoženiny diela autorom vydavateľovi. Navrhovaná úprava spresňuje, že prechod vlastníckeho práva medzi autorom a nadobúdateľom, ku ktorému dochádza pri odovzdaní a následnom možnom spätnom vydaní diela (veci, prostredníctvom ktorej je dielo vyjadrené), sa týka jednak originálu diela, ako aj jeho rozmnoženiny.

čl. I bod 22 §
Čo sa týka potvrdenia o uzatvorení licenčnej zmluvy upraveného v § 40 ods. 4, navrhované ustanovenie § 47 ods. 5 reaguje na prax uzatvárania licenčných zmlúv na vydanie diela obsiahnutého v periodickej publikácií a zavádza určité špecifiká potvrdenia o uzatvorení tejto licenčnej zmluvy. V jednom kalendárnom roku často dochádza k uzatváraniu značného množstva licenčných zmlúv na vydanie diela medzi totožnými zmluvnými stranami, pričom by bolo v praxi zaťažujúce vydávať potvrdenia pre každý jednotlivý prípad. Preto navrhovaná právna úprava umožňuje vydanie jedného súhrnného potvrdenia za príslušný kalendárny rok. Po uplynutí lehoty na uplatnenie žiadosti o vydanie potvrdenia síce právny nárok na vydanie potvrdenia zaniká, ale pretrváva vo forme naturálnej obligácie. To znamená, že nárok nie je súdne vymáhateľný, ale druhá zmluvná strana môže potvrdenie naďalej platne vydať.

čl. I bod 23 §
Navrhované ustanovenie ponecháva podmienku formálnosti v prípade hromadnej licenčnej zmluvy, takáto zmluva musí byť teda uzatvorená v písomnej forme. Pokiaľ nie je táto podmienka formálnosti splnená, má to za následok absolútnu neplatnosť takejto zmluvy. Vychádzajúc z teórie občianskeho práva, ak zákon stanovuje, že zmluva musí mať písomnú formu, výslovný dodatok o neplatnosti zmluvy v prípade nedodržania formy je nadbytočný, a preto sa v navrhovanom ustanovení tento dodatok vypúšťa.

čl. I bod 24 §
Navrhované ustanovenie len spresňuje odkazy na ustanovenia upravujúce súhlas na použitie diela.

čl. I bod 25 a 26 §
Rovnako ako v prípade hromadnej licenčnej zmluvy sa ponecháva povinná písomná forma a vypúšťa sa z dôvodu nadbytočnosti dodatok týkajúci sa následku nedodržania takejto písomnej formy, ktorý vyplýva z občianskoprávnej teórie. Navrhované ustanovenie spresňuje aj odkazy na ustanovenia upravujúce súhlas na použitie diela.

čl. I bod 27 §
Navrhované ustanovenie vychádza z konštrukcie § 43a Občianskeho zákonníka (návrh na uzavretie zmluvy) s tým, že ide o špeciálnu úpravu najmä pre potreby udeľovania súhlasu na použitie v online prostredí, keď okruh potenciálnych používateľov nie je vopred určený. Autor ponúkne udelenie licencie, pričom účinky tohto jednostranného prejavu vôle nastávajú okamihom, keď sa tento prejav vôle dostane do sféry poznania potenciálneho adresáta (teda vo všeobecnosti kohokoľvek). Touto špeciálnou úpravou sa zohľadňuje špecifickosť predmetov autorského práva a predmetov práv súvisiacich s autorským právom, ktoré sa vyznačujú potenciálnou ubikvitou (možnou všadeprítomnosťou), a v tej súvislosti umožnenie „všadeprítomného“ udeľovania súhlasu na ich použitie. Navrhovaná úprava vychádza z konštrukcie §43c Občianskeho zákonníka (prijatie návrhu) s tým, že stanovuje špeciálnu úpravu s ohľadom na špecifiká uzatvárania zmlúv najmä v online prostredí a s ohľadom na špecifické spôsoby uzatvárania zmlúv (shrink-wrap, click-wrap atď.). V prípade shrink-wrap licencíí nadobúdateľ prejavuje súhlas s licenčnou zmluvou pretrhnutím priesvitného obalu (pod ktorým je zmluva viditeľná), do ktorého je softvérový produkt zabalený. …

čl. I bod 28 §
Ustanovenie predstavuje transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/77/EÚ z 27. septembra 2011, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/116/ES o lehote ochrany autorského práva a niektorých súvisiacich práv (ďalej len „smernica“). Ustanovenie zohľadňuje skutočnosť, že výkonní umelci v hudobnom priemysle vo všeobecnosti začínajú kariéru v mladosti a súčasná lehota ochrany 50 rokov uplatniteľná na zvukový záznam umeleckých výkonov často nechráni ich umelecké výkony počas celej dĺžky ich života. Preto niektorí výkonní umelci na sklonku života čelia rozdielu v príjmoch. Príjmy z určitých spôsobov použitia by preto mali byť k dispozícii výkonným umelcom prinajmenšom počas ich života. Z toho dôvodu ustanovenie vytvára osobitný druh povinne kolektívne spravovanej odmeny - dodatočnú odmenu. Na dodatočnú odmenu má výkonný umelec nárok, ak uzavrel s výrobcom zvukového záznamu jeho umeleckého výkonu zmluvu, ktorou udelil výhradný súhlas na použitie svojho zaznamenaného umeleckého výkonu všetkými spôsobmi známymi v čase uzavretia tejto zmluvy, v neobmedzenom rozsahu a na celý čas trvania majetkových práv za jednorazovú odmenu, a …

čl. I bod 29 §
Legislatívno-technická zmena.

čl. I bod 30 §
Ustanovenie predstavuje transpozíciu smernice, ktorou sa predlžuje doba ochrany práv k tým umeleckým výkonom, pri ktorých došlo počas ich lehoty ochrany podľa prvej vety tohto ustanovenia k vydaniu (§ 13 ods. 2 v spojení s § 71 ods. 1) ich zvukového záznamu alebo verejnému prenosu (§ 5 ods. 14) ich zvukového záznamu na 70 rokov po prvom takomto vydaní alebo verejnom prenose (podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr). To znamená, že ak došlo k vydaniu alebo verejnému prenosu zvukového záznamu umeleckého výkonu 31. 12. 1962 alebo pred týmto dátumom, výkonnému umelcovi sa trvanie ochrany práv k tomuto umeleckému výkonu nepredĺži. Ustanovenie druhej vety sa terminologicky spresňuje a zosúlaďuje so znením smernice. Ďalšou zmenou v tejto časti je nahradenie pojmu zverejnenie (v zmysle § 13 ods. 1 ide o prvé verejné vykonanie, verejné vystavenie, vydanie alebo iné uvedenie na verejnosti) záznamu umeleckého výkonu ako rozhodujúceho okamihu začatia plynutia trvania práv, v zmysle smernice pojmom vydanie. V zmysle § 13 ods. 2 …

čl. I bod 31 §
Ustanovenie predstavuje transpozíciu smernice, podľa ktorej, ak výkonný umelec uzavrel s výrobcom zvukového záznamu jeho umeleckého výkonu zmluvu, ktorou udelil výhradný súhlas na použitie svojho zaznamenaného umeleckého výkonu všetkými spôsobmi známymi v čase uzavretia tejto zmluvy, v neobmedzenom rozsahu a na celý čas trvania majetkových práv za opakovanú odmenu (nie za jednorazovú odmenu), výrobca zvukového záznamu nie je po 50. roku trvania ochrany (t. j. nasledujúcich 20 rokov, o ktoré bola doba ochrany predĺžená) oprávnený zrážať z tejto opakovanej licenčnej odmeny už žiadne doteraz zrážané sumy (napr. zrážky na propagáciu diela, iné zrážky a dohodnuté preddavky) napriek tomu, že ostatné účinky zmluvy trvajú.

čl. I bod 32 §
Preberajú sa ustanovenia smernice. Ide o úpravu tzv. nevyužívania licencie. Ak výrobca zvukového záznamu, ktorý má uzatvorenú zmluvu podľa § 63 ods. 5 s výkonným umelcom, túto zmluvu nevyužíva, teda verejne nerozširuje fyzické rozmnoženiny tohto záznamu predajom v dostatočnom množstve a nesprístupňuje ich verejnosti po uplynutí 50 rokov odo dňa prvého vydania, alebo ak k vydaniu nedošlo od prvého verejného prenosu, môže výkonný umelec od takejto zmluvy odstúpiť. Týka sa to prípadu tzv. vykúpenia práv, keď výkonný umelec uzatvoril zmluvu podľa § 63 ods. 5 na celý čas trvania majetkových práv na všetky spôsoby použitia známe v čase uzatvorenia zmluvy podľa § 63 ods. 5 a v neobmedzenom rozsahu. Výpoveď musí byť v súlade s § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka písomná v prípade, ak aj pôvodná zmluva bola uzavretá v písomnej forme. Výkonný umelec musí takéto odstúpenie doručiť výrobcovi zvukového záznamu a od tohto doručenia plynie výrobcovi lehota jedného roka na to, aby tento záznam použil kumulatívne oboma uvedenými …

čl. I bod 33 §
Ustanovenie predstavuje transpozíciu smernice, ktorou sa predlžuje doba ochrany práv k tým zvukovým záznamom, pri ktorých došlo počas trvania ich lehoty ochrany podľa prvej vety tohto ustanovenia k vydaniu (§ 13 ods. 2 v spojení s § 71 ods. 2) alebo verejnému prenosu (§ 5 ods. 14) na 70 rokov po tomto vydaní alebo verejnom prenose. To znamená, že ak došlo k vydaniu alebo verejnému prenosu zvukového záznamu k 31. 12. 1962 alebo pred týmto dátumom, výrobcovi zvukového záznamu sa trvanie ochrany jeho práv nepredĺži.

čl. I bod 34 §
Ustanovenie predstavuje transpozíciu čl. 3 ods. 2a smernice. V prípade, že dôjde k platnému odstúpeniu od zmluvy podľa § 63a, všetky práva výrobcu zvukového záznamu, či už práva nadobudnuté podľa tejto zmluvy alebo práva k vlastnému zvukovému záznamu daného umeleckého výkonu zanikajú. Účelom ustanovenia je, aby samotní výkonní umelci mohli začať používať svoje zaznamenané umelecké výkony, ktoré doteraz na základe zmluvy s výrobcom zvukového záznamu používať nemohli.

čl. I bod 35 §
Ustanovenie predstavuje transpozíciu smernice a spresňuje pravidlá realizácie výplaty dodatočnej odmeny podľa § 63 ods. 5. Výrobca zvukového záznamu je povinný každoročne vyčleniť na túto dodatočnú odmenu sumu vo výške 20 % z celkových príjmov získaných v priebehu predchádzajúceho kalendárneho roka za použitie záznamu umeleckého výkonu vyhotovením rozmnoženín tohto záznamu, verejným rozširovaním rozmnoženiny tohto záznamu predajom alebo inou formou prevodu vlastníckeho práva a sprístupňovaním tohto záznamu verejnosti. Celkovými príjmami sa rozumejú príjmy pred odčítaním nákladov vrátane DPH. V prípade, že na základe licenčnej zmluvy, sublicencie alebo postúpenia licencie používa zaznamenaný umelecký výkon iná osoba, vzťahuje sa na ňu povinnosť vyčleniť určené percento na dodatočnú odmenu. V tejto súvislosti má výrobca zvukového záznamu povinnosť poskytnúť na požiadanie výkonnému umelcovi akékoľvek informácie nevyhnutné na zabezpečenie vyplácania tejto dodatočnej odmeny. Keďže ide o povinne kolektívne spravované právo, má na tieto informácie v mene výkonného umelca nárok aj organizácia kolektívnej správy, ktorá vykonáva kolektívnu správu práv v tomto odbore.

čl. I bod 36 §
Legislatívno-technická zmena vo vzťahu k prečíslovaniu odsekov v § 63.

čl. I bod 37 §
Ustanovenie sa terminologicky spresňuje a zosúlaďuje so znením smernice.

čl. I bod 38 §
Legislatívno-technická zmena vo vzťahu k prečíslovaniu odsekov v § 63.

čl. I bod 39 §
Legislatívno-technická zmena vo vzťahu k doplneniu § 49a.

čl. I bod 40 §
Navrhovaným ustanovením sa dopĺňa odkaz na zákonnú definíciu databázy. Návrh tak zdôrazňuje vo vzťahu k osobitnému právu k databáze to, že databázu môžu tvoriť predmety, ktoré sú chránené autorským právom a právami súvisiacimi s autorským právom, ale aj akékoľvek iné predmety, ktoré nespĺňajú pojmové znaky diela a nie sú chránené autorským právom ani právami súvisiacimi s autorským právom (rôzne číselné údaje, zoznamy atď.), rovnako aj predmety, na ktoré sa ochrana podľa autorského zákona výslovne nevzťahuje v zmysle § 7 ods. 3 (napr. verejné listiny, denné správy, právne predpisy, koncepty atď.). Predmety, ktoré nie sú chránené autorským právom ani právami súvisiacimi s autorským právom, tak môžu byť usporiadané do databázy, ku ktorej sa viaže osobitné právo k databáze. Tieto predmety sú teda jej obsahom a pokiaľ chce používateľ použiť opakovane či systematicky formou extrakcie alebo reutilizácie tento obsah alebo jeho kvalitatívne alebo kvantitatívne podstatnú časť (§ 73 ods. 1 a § 73 ods. 5), potrebuje súhlas zhotoviteľa (s výnimkou použitia za …

čl. I bod 41 §
Ustanovenie predstavuje transpozíciu čl. 3 ods. 2 písm. d) smernice a zavádza nový odbor povinnej kolektívnej správy práv týkajúci sa práva výkonného umelca na dodatočnú odmenu.

čl. I bod 42 §
Dopĺňa sa ustanovenie § 81 o povinnostiach organizácie kolektívnej správy. Dopĺňa sa nové písm. u), ktoré stanovuje organizácii kolektívnej správy povinnosť zriadiť osobitný účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky, na ktorý bude používateľ podľa dohody s organizáciou kolektívnej správy ukladať peňažné prostriedky za použitie spravovaných predmetov ochrany v prípade podania žaloby podľa § 82.

čl. I bod 43 §
Navrhované ustanovenie odstraňuje pochybnosti, kto je aktívne legitimovanou osobou na podanie určovacej žaloby. Z navrhovaného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že právo obrátiť sa na súd zákon v prípade absencie konsenzu pri uzavretí licenčnej zmluvy alebo hromadnej licenčnej zmluvy priznáva organizácii kolektívnej správy alebo používateľovi, a v prípade kolektívnej licenčnej zmluvy je toto právo priznané organizácii kolektívnej správy a právnickej osobe združujúcej používateľov. Uvedená úprava dopomôže predchádzaniu takým situáciám v praxi, keď boli duplicitne podávané žaloby jednak právnickou osobou združujúcou používateľov o určenie obsahu kolektívnej licenčnej zmluvy, jednak individuálnym používateľom (členom združenia používateľov) o určenie obsahu hromadnej licenčnej zmluvy. Paralelne tak súdy rozhodovali o žalobe právnickej osoby a aj o žalobe členov právnickej osoby a po rozhodnutí súdu v oboch prípadoch boli určené obsahy dvoch rozdielnych zmlúv (hromadnej licenčnej zmluvy a kolektívnej licenčnej zmluvy), z ktorých však v praxi mohla byť realizovaná len jedna. Súčasne sa zachovala pôvodná povinnosť súdu prihliadať pri určení obsahu zmluvy na podmienky ustanovené v § 45 ods. …

čl. I bod 44 §
Navrhovaná právna úprava upresňuje povinnosť používateľa vytvárať rezervný fond (doteraz stanovenú v § 82 ods. 7) v prípade povinne kolektívne spravovaných práv, ak na území Slovenskej republiky nie sú takéto práva spravované žiadnou organizáciou kolektívnej správy. Povinnosť tvorby rezervného fondu sa obmedzuje len na prípady použitia podľa § 78 ods. 3 písm. c) a e), keďže len v týchto prípadoch povinnej kolektívnej správy ide o odmeny za použitie diela (v ostatných prípadoch uvedených v § 78 ods. 3 ide o náhradu odmeny, primeranú odmenu a tzv. droit de suite).Vymedzená povinnosť tvoriť rezervný fond sa nevzťahuje na použitie predmetu ochrany, od ktorého uplynuli viac ako tri roky. Avšak osobitné zdôrazňovanie trojročnej lehoty priamo v texte zákonnej úpravy sa javí ako nadbytočné vzhľadom na platnosť všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa § 101 Občianskeho zákonníka, preto sa tento dodatok vypúšťa. Zároveň sa dopĺňa odkazovacie ustanovenie o primeranosti odmeny ukladanej do rezervného fondu.

čl. I bod 45 §
Trvanie majetkových práv výrobcu zvukového záznamu umeleckého výkonu a trvanie majetkových práv výkonného umelca k umeleckému výkonu zaznamenanému na zvukovom zázname, ktoré do 31. októbra 2013 ešte stále trvalo, sa spravuje autorským zákonom účinným od 1. novembra 2013, čím sa ich ochrana fakticky predlžuje o 20 rokov. Trvanie ochrany majetkových práv k týmto predmetom ochrany, ktorým k tomuto dátumu ochrana už uplynula, sa neobnovuje. Ustanovenie upravuje právny režim vzťahov z licenčných zmlúv vzniknutých pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, ich vznik, ako aj nároky z nich. Čo sa však týka dodatočnej odmeny podľa § 63 ods. 5, právo na dodatočnú odmenu sa posudzuje podľa autorského zákona účinného od 1. novembra 2013, aj keď právny vzťah, na základe ktorého vzniká právo na dodatočnú odmenu (t.j. zmluva, ktorou výkonný umelec udelil výhradný súhlas na použitie svojho zaznamenaného umeleckého výkonu všetkými spôsobmi známymi v čase uzavretia tejto zmluvy, v neobmedzenom rozsahu a na celý čas trvania majetkových práv za jednorazovú odmenu) vznikol pred 1. …

čl. I bod 46 §
Legislatívno-technická zmena.

čl. I bod 47 §
Legislatívno-technická zmena.

čl. I bod 48 §
Navrhovaná právna úprava nahrádza v Zozname preberaných právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie smernicu Rady 93/98/EHS o harmonizácií trvania autorského práva a niektorých príbuzných práv smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2006/116/ES o lehote ochrany autorského práva a niektorých súvisiacich práv a smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/77/EÚ, ktorou sa mení a dopĺňa táto smernica.

čl. I

čl. I bod 1 §
Do zoznamu zákonných definícií v § 5 autorského zákona sa na základe transpozície smernice Európskeho Parlamentu a Rady 2012/28/EÚ z 25. októbra 2012 o určitých povolených spôsoboch použitia osirelých diel (ďalej len „smernica“) dopĺňa pojem dôsledné vyhľadávanie. Dôsledným vyhľadávaním sa rozumie získavanie informácií z príslušných zdrojov pre kategóriu diel v dobrej viere na účely stanovenia, či je dané dielo osirelým dielom. Príslušné informačné zdroje vyhľadávania sú uvedené v prílohe autorského zákona. Ide len o minimálny výpočet povinných zdrojov, pričom ak niektorý zdroj odmietol poskytnutie informácií alebo požadoval náhradu účelne vynaložených nákladov vo výške, ktorú osoba, ktorá vyhľadáva nie je schopná uhradiť, neznamená to nesplnenie podmienky dôsledného vyhľadávania, ak táto osoba konala v dobrej viere. Dôsledné vyhľadávanie sa v zmysle písm. a) vykoná vo všeobecnosti na území členského štátu alebo zmluvného štátu, v ktorom bolo dielo prvýkrát vydané alebo v prípade, že nebolo vydané, prvýkrát odvysielané (v zmysle § 13 ods. 2 autorského zákona je dielo vydané v deň, keď sa …

čl. I bod 2 §
Ustanovenie § 12a predstavuje transpozíciu smernice a zavádza kľúčovú definíciu osirelého diela. Osirelými dielami môžu byť v zmysle návrhu slovesné diela vyjadrené v písomnej forme (teda napr. aj scenár dramatického diela alebo audiovizuálneho diela), písomný záznam hudobného diela (notový zápis hudobného diela) a audiovizuálne diela. (V zmysle ustanovenia § 71 ods. 3 však môže byť osirelým aj zvukový záznam a v zmysle § 71 ods. 1 aj umelecký výkon, ktorý je súčasťou osirelého diela alebo osirelého zvukového záznamu, alebo je s nimi spojený.) Podmienkou, aby mohlo byť dielo považované za osirelé je, že autora (resp. iného nositeľa práv – napr. dediča alebo nadobúdateľa výhradnej licencie) nemožno určiť, alebo ak aj bol určený, nemožno ho nájsť ani napriek dôslednému vyhľadávaniu vykonanému podľa § 5 ods. 26. Autora teda nie je možné kontaktovať za účelom uzatvorenia licenčnej zmluvy a získať tak súhlas na použitie diela. Ďalšou podmienkou je, že musí ísť o dielo, ktoré bolo prvýkrát vydané alebo ak nebolo vydané, prvýkrát …

čl. I bod 3 §
Legislatívno-technická zmena.

čl. I bod 4 §
Legislatívno-technická zmena.

čl. I bod 5 §
Ustanovenie § 31a predstavuje transpozíciu smernice a zavádza novú zákonnú výnimku z povinnosti získať súhlas autora na použitie diela. Ide o výnimku z výhradného majetkového práva autora pri svojich dielach povoliť alebo zakázať rozmnožovanie a sprístupňovanie verejnosti. Osirelé dielo môže bez súhlasu autora použiť knižnica (napr. Slovenská národná knižnica), škola, múzeum, galéria, archív, zákonný depozitár (Rozhlas a televízia Slovenska, Slovenský filmový ústav) výhradne na vzdelávacie a kultúrne účely a na plnenie úloh vo verejnom záujme dvomi spôsobmi použitia v zmysle autorského zákona. Táto osoba je za dodržania podmienok zákonnej výnimky oprávnená vyhotoviť rozmnoženinu (§ 5 ods. 17 autorského zákona) na účely digitalizácie, indexácie, katalogizovania, uchovávania, reštaurovania, alebo umožnenia prístupu verejnosti a taktiež môže osirelé dielo sprístupňovať verejnosti (§ 5 ods. 11 autorského zákona). Na použitie v rámci tejto zákonnej výnimky sa však vo vzťahu k autorom, ktorí boli určení, primerane vzťahuje ustanovenie § 25 tretia veta autorského zákona, a teda sa pri každom použití musí uviesť meno autora alebo jeho …

čl. I bod 6 §
Do ustanovenia § 71 ods. 1 autorského zákona sa dopĺňa nové ustanovenia § 12b, aby došlo k primeranej aplikácii ustanovení § 5 ods. 26, § 12a a § 31a (teda ustanovení o dôslednom vyhľadávaní, definícii osirelých diel a použití osirelých diel) aj na umelecké výkony, keďže v zmysle smernice môžu byť súčasťou osirelých diel a osirelých zvukových záznamov (alebo byť s nimi spojené) všetky diela a iné predmety ochrany v zmysle autorského zákona vrátane umeleckých výkonov. V takom prípade je možné s celým osirelým dielom (resp. osirelým zvukovým záznamom) nakladať spoločne v režime osirelého diela vrátane obsiahnutého umeleckého výkonu.

čl. I bod 7 §
Nové ustanovenie § 71 ods. 3 predstavuje transpozíciu smernice a stanovuje primeranú aplikáciu ustanovení § 5 ods. 26, § 12a, § 12b a § 31a aj na zvukový záznam. To znamená, že aj zvukový záznam môže byť osirelý a primerane sa na naň vzťahuje zákonný režim ako pri osirelých dielach.

čl. I bod 8
Legislatívno-technická zmena.

čl. I bod 9
Navrhovaná právna úprava dopĺňa v Zozname preberaných právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie smernicu Európskeho Parlamentu a Rady 2012/28/EÚ z 25. októbra 2012 o určitých povolených spôsoboch použitia osirelých diel.

čl. I bod 10
Nová príloha predstavuje transpozíciu smernice a zavádza minimálny zoznam zdrojov informácií pre každú kategóriu diel, ktoré je oprávnená osoba povinná preskúmať v rámci vykonávania dôsledného vyhľadávania. Ide o rôzne databázy a registre, napr. WATCH (Writers, Artists and Their Copyright Holders), ISBN (International Standard Book Number), VIAF (Virtual International Authority Files), ARROW (Accessible Registries of Rights Information and Orphan Works), ISSN (International Standard Serial Number), ISAN (International Standard Audiovisual Number), ISWC (International Standard Music Work Code) a ISRC (International Standard Recording Code). To však neznamená, že ak osoba podľa § 31a ods. 1 preskúma všetky relevantné zdroje uvedené v prílohe, bude tým naplnená podmienka dobrej viery v prípade, ak má vedomosť o dostupnosti relevantných informácií z iného zdroja.