Zákon č. 84/2007 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2006.
Do zoznamu acquis na rok 2004 bola zaradená smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva s tým, že určený termín jej transponovania Slovenská republika akceptovala (29. apríla 2006). Smernica sleduje zjednocovanie národných právnych úprav pri vymáhaní práv duševného vlastníctva všeobecne a dotýka sa predovšetkým autorského práva a práv s autorským právom súvisiacich a práv priemyselného vlastníctva. Významnou mierou sa dotýka aj občianskeho súdneho konania. Cieľom smernice je odstrániť existujúce rozdiely v právnych úpravách pri vymáhaní práv duševného vlastníctva členských štátov EÚ, ktoré predstavujú významnú prekážku rozvoja vnútorného trhu, a zabraňovať falzifikovaniu, pirátstvu a ďalšiemu porušovaniu práv duševného vlastníctva. práva duševného vlastníctva podľa stanoviska Komisie 2005/295/ES zahŕňajú najmä: autorské právo, práva súvisiace s autorským právom, osobitné právo zhotoviteľa databázy, práva tvorcu topografií polovodičového výrobku, práva ochrannej známky, práva na dizajn, patentové práva vrátane práv odvodených z doplňujúcich ochranných certifikátov, geografické označenia, práva patentu a úžitkového vzoru, práva k odrodám rastlín a obchodné názvy.
Predmetná smernica vychádza z Dohody o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctvu (Agreement on Trade – Related Aspects of Intellectual Property Rights (TRIPS)) uzatvorenej v rámci Dohody o svetovej obchodnej organizácii (WTO). Dohoda TRIPS prvý krát na medzinárodnej úrovni upravuje záväzky členských štátov, ktoré sa majú prijať v oblasti vymožiteľnosti/vynucovania práva, a to tak v správnom a civilnom, ako aj v trestnom konaní. Dohodu TRIPS Slovenská republika uplatňuje od 1996, a preto legislatíva duševného vlastníctva a priemyselného vlastníctva už obsahuje viacero jej ustanovení. Tam kde príslušná platná právna úprava nie je úplne v súlade so smernicou navrhuje sa spresnenie – doplnenie alebo zmena ustanovení.
S ohľadom na prierezový charakter tejto smernice sa Ministerstvo kultúry SR (gestor), Ministerstvo spravodlivosti SR (spolugestor) a Úrad priemyselného vlastníctva SR dohodli, že pripravovaná právna úprava bude pozostávať z novelizácií príslušných predpisov, z ktorých každý pripraví úpravu predpisov v rámci svojej pôsobnosti s tým, že Ministerstvo kultúry SR ako gestor zodpovedá za prebratie smernice a vypracovanie tabuľky zhody k pripravovanému návrhu zákona (určenie gestorstva – uznesenie vlády SR č. 940 zo 6. októbra 2004).
Pripravovaná právna úprava sa dotýka týchto zákonov:
č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon);
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov;
č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov;
č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov;
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov;
č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach v znení zákona č. 577/2001 Z. z., zákona č. 14/2004 Z. z. a zákona č. 344/2004 Z. z.;
č. 146/2000 Z. z. o ochrane topografií polovodičových výrobkov;
č. 183/2000 o knižniciach, o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 27/1987 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti a o zmene a doplnení zákona č. 68/1997 Z. z. o Matici slovenskej v znení zákona č. 416/2001 Z. z.;
č. 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (patentový zákon) v znení zákona č. 402/2002 Z. z.; na ustanovenia zákona patentového zákona odkazuje aj úprava práv z úžitkových vzorov (zákon č. 478/1992 Zb.);
č. 444/2002 Z. z. o dizajnoch v znení zákona č. 344/2004 Z. z.;
č. 469/2003 Z. z. o označeniach pôvodu výrobkov a zemepisných označeniach výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov;
č. 132/1989 Zb. o ochrane práv k novým odrodám rastlín a plemenám zvierat v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 22/1996 Z. z. a zákona č. 435/2001 Z. z.
Zákon č. 618/2003 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára 2004. Predstavuje komplexnú úpravu autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom vrátane osobitného práva k databáze a kolektívnej správy práv.
Pôvodný harmonizačný rámec autorského zákona z hľadiska zlučiteľnosti s právnymi aktmi Európskeho spoločenstva tvoria:
- smernica Európskeho parlamentu a Rady 96/9/ES o právnej ochrane databáz, zakladá nové právo sui generis zhotoviteľa databázy. Vzhľadom na to, že toto osobitné právo zhotoviteľa databázy nie je dosiaľ upravené medzinárodnou autorskou zmluvou bude Slovenská republika chrániť len práva zhotoviteľov databáz z členských krajín Európskej únie, až do uzatvorenia dvojstrannej dohody, ktorú na návrh Komisie dohodne rada podľa čl. 11 ods. 3 tejto smernice
- smernica Rady 93/83/EHS o koordinácii niektorých pravidiel týkajúcich sa autorského práva a práv príbuzných autorskému právu vzťahujúcich sa na satelitné vysielanie a káblovú retransmisiu, možno označiť ako zásadnú pre uvedené spôsoby šírenia predmetov ochrany. Určuje právny režim, ktorým sa riadi satelitné vysielanie a určuje povinnú kolektívnu správu práv v prípade káblovej retransmisie.
smernica Rady 92/100/EHS o nájomnom práve a výpožičnom práve a o určitých právach súvisiacich s autorským právom v oblasti intelektuálneho vlastníctva a smernica Rady 93/98/EHS o harmonizácii trvania autorského práva a niektorých príbuzných práv harmonizujúca trvanie ochrany autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom sú základnými kameňmi harmonizácie Spoločenstva v oblasti autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom. Prvá z uvedených smerníc má horizontálny charakter, zavádza výlučné práva na nájom a vypožičiavanie kde sa nositeľom práv zaručuje podiel na zisku plynúcom z nových foriem využívania diel alebo výkonov. Harmonizuje takisto práva súvisiace s autorským právom, čím sa súčasne stáva nástrojom v boji proti pirátstvu. Druhá zo smerníc harmonizuje trvanie ochrany všetkých diel a výkonov vychádzajúc pritom z dlhšieho trvania. Takýmto spôsobom smernica podporuje voľný pohyb tovarov a služieb v oblasti kultúry a odstraňuje porušovanie princípov súťaže založené na rozdielnych úrovniach poskytovanej ochrany.
- smernica Rady 91/250/EHS o právnej ochrane počítačových programov, zavádza účinnú ochranu počítačových programov a zlaďuje pravidlá, ktorými sa riadi ochrana počítačového programu, ktorý je základnou súčasťou informačných systémov a nevyhnutým predpokladom priemyselného a technologického rozvoja
- smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES o harmonizácii niektorých aspektov autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom v informačnej spoločnosti. Smernica rieši viaceré otázky autorského práva vo vzťahu k internetu a elektronickým zdrojom. Predovšetkým upravuje zoznam tradičných zákonných výnimiek z výlučného práva autora zodpovedajúci novým podmienkam elektronických médií. Ochrana záujmov autora ako primárny cieľ má zároveň vytvárať predpoklady na rozvoj informačnej spoločnosti. Podkladom na jej vypracovanie bola Zmluva WIPO o autorskom práve a Zmluva WIPO o výkonoch a zvukových záznamoch, ktoré reagujú na súčasný rozvoj digitálnych informačných technológií a jeho vplyv na oblasť autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom. Tieto zmluvy, ktoré Slovenská republika ratifikovala už v roku 1999, boli v roku 2000 premietnuté do autorskoprávnej legislatívy (zákon č. 234/2000 Z. z.), čím sa poskytovaná autorskoprávna ochranu rozšírila v kontexte rozvoja informačnej spoločnosti.
- smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/84/ES o práve ďalšieho predaja v prospech autora pôvodného umeleckého diela, ktorá sa zaoberá problematikou práva autora na podiel z výnosu za ďalší predaj originálu diela výtvarného umenia (tzv. droit de suite). Toto právo založené Bernským dohovorom a zachovávané na území Slovenskej republiky už od roku 1926 sa podľa tejto smernice upravuje z hľadiska pôsobenia spoločného trhu.
V roku 2004 sa pôvodný harmonizačný rámec rozšíril o smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva.
Autorský zákon už obsahuje viacero ustanovení, ktoré korešpondujú s úpravou, ktoré sú kompatibilné s úpravou smernice a tam kde platná právna úprava nie je úplne v súlade so smernicou navrhuje sa spresnenie – doplnenie alebo zmena ustanovení (napr. katalóg nárokov proti porušeniu, ako aj ohrozeniu autorského práva a obsahuje aj katalóg aktívne legitimovaných osôb).
S ohľadom na uvedené skutočnosti sa navrhovanou právnou úpravou dopĺňajú, prípadne modifikujú tie ustanovenia platnej právnej úpravy, ktoré obsahom, rozsahom alebo terminologicky nie sú dostatočne kompatibilné so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva.
Predloženým návrhom sa platný autorský zákon upravuje tak, aby úroveň poskytovanej ochrany zodpovedala súčasným vysokým štandardom, ako aj snahám o zladenie ochrany vrátane vymožiteľnosti týchto práv duševného vlastníctva na medzinárodnej a regionálnej úrovni, a to najmä v súvislosti s rozvojom jednotného trhu, voľného pohybu tovaru a služieb s predmetmi chránenými právami duševného vlastníctva, ktoré sú ovplyvňované ustavičným rozvojom nových technológií umožňujúcich šírenie diel v nehmotnej podobe cez hranice štátov. V tomto kontexte je dôležitým aspektom aj uplatňovanie zásady teritoriálnej pôsobnosti autorskoprávnej legislatívy, z ktorej vyplýva, že slovenská právna úprava sa aplikuje aj na práva zahraničných autorov, ak sa ich diela stávajú predmetom použitia na území Slovenskej republiky. Navrhovaná právna úprava reflektuje aj odporúčanie komisie č. 2005/737/ES o kolektívnej cezhraničnej správe autorských práva a s nimi súvisiacich autorských práv na oprávnené on-line hudobné služby z 18. mája 2005, a to najmä v súvislosti s cezhraničným kolektívnym spravovaním práv pri zabezpečení jeho transparentnosti. Navrhovaná úprava zároveň odstraňujú aj identifikované nepresnosti doterajšej právnej úpravy, ktoré vyplynuli z členstva Slovenskej republiky v Európskej únii alebo sa prejavili počas jej uplatňovania v praxi. Pod vplyvom aplikačnej praxe sa niektoré ustanovenia transformujú do akceptovateľnej polohy, prípadne sa ako nefunkčné z právnej úpravy vypúšťajú.
Navrhovaná novelizácia Občianskeho súdneho poriadku by mala zabezpečiť procesné otázky vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva tak, ako ich predpokladá smernica 2004/48/ES. Nóvum pre slovenské procesné právo predstavujú najmä špecifické opatrenia na zabezpečenie dôkazu vo veciach duševného vlastníctva. Z časového hľadiska ide o zabezpečenie dôkazu pred začatím konania vo veci samej. Osobitosť inštitútu zabezpečenia dôkazu sa zachovala cez odkazovaciu normu aj v konaní vo veci samej. V súvislosti so samotnou realizáciou zabezpečenia predmetu dôkazného prostriedku treba uviesť, že v článku III návrhu zákona sa vykonávajú zmeny v Exekučnom poriadku. Navrhuje sa, aby exekútor mohol v rámci ďalšej činnosti vykonávať úkony, na ktoré ho rozhodnutím poverí súd. Pod tieto úkony bude možné subsumovať aj poverenie súdu na vykonanie zabezpečenia dôkazu.
Z pohľadu úpravy predbežných opatrení, ktorá je dostatočne široká, sa do príkladmého výpočtu druhov predbežných opatrení v § 76 odseku 1 Občianskeho súdneho poriadku navrhuje doplniť úpravu osobitného druhu predbežného opatrenia. Zakotvením špeciálneho druhu predbežného opatrenia vo veciach duševného vlastníctva sa vykonáva transpozícia článku 9 odseku 1 písmena a) smernice. Navrhovateľovi sa priznáva dispozičné oprávnenie spočívajúce v tom, že sa môže rozhodnúť, či bude v žalobnom petite žiadať výlučne, aby súd predbežným opatrením uložil tomu, kto ohrozuje alebo porušuje právo duševného vlastníctva povinnosť zdržať sa konania, ktorým sa porušuje alebo ohrozuje právo duševného vlastníctva. Alebo sa rozhodne tiež navrhnúť, aby ten, kto ohrozuje alebo porušuje práva duševného vlastníctva mohol namiesto splnenia tejto „zdržovacej“ povinnosti, zložiť do úschovy súdu zábezpeku (kontra kaucie) určenú na náhradu ujmy vzniknutú porušovaním alebo ohrozením práva duševného vlastníctva. V návrhu na vydanie predbežného opatrenia bude navrhovateľ oprávnený formulovať tzv. alternatívny petit, kedy žalovaný má právo voľby t.j. je mu dané na výber medzi dvoma možnosťami, ktorým spôsobom splní povinnosť uloženú súdom.
Navrhovanou úpravou v Občianskom zákonníku sa zlaďuje formulácia dotýkajúca sa pôsobnosti hmotnoprávneho zákonníka v oblastí práv duševného v kontexte právneho poriadku Slovenskej republiky a aplikačnej praxe. Upresňuje sa tak pôsobnosť Občianskeho zákonníka aj na právne vzťahy z duševného vlastníctva, pokiaľ tieto vzťahy neupravujú iné zákony. V Občianskom zákonníku sa upravuje náhrada za ujmu pri porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva, pričom v súlade so smernicou 2004/48/ES sa náhrada ujmy skladá zo skutočnej škody, ušlého zisku, bezdôvodného obohatenia, primeraného zadosťučinenie za spôsobenú nemajetkovú ujmu, nemajetkovej ujmy v peniazoch, ak by sa priznanie iného zadosťučinenia nezdalo postačujúce. Upravuje sa aj spôsob výpočtu náhrady ujmy, ak ju nie je možné určiť, a to v nadväznosti na výšku odmeny, ktorá je zvyčajná za udelenie licencie v čase neoprávneného zásahu. Konkrétne sa navrhovaným ustanovením § 442a odseku 1 transponuje požiadavka zakotvená v článku 13 smernice, podľa ktorej je potrebné rozšíriť doterajší obsah náhrady škody t.j. akú škodu je škodca povinný poškodenému nahradiť, ako aj spôsob jej náhrady špeciálne pre oblasť porušenia alebo ohrozenia práv duševného vlastníctva.
Navrhovaná novelizácia Obchodného zákonníka nadväzuje na úpravu obchodného mena a upravuje v nadväznosti na smernicu 2004/48/ES nároky, ktorých sa možno domáhať pri porušení alebo ohrození práva obchodného mena. Dopĺňajú sa súkromnoprávne prostriedky ochrany obchodného mena v podobe explicitného rozšírenia nových žalobných nárokov vrátane priznania práva na informácie. Precizuje sa doterajšia koncepcia úpravy náhrady škody.
Nadväzujúc na navrhované úpravy v Občianskom súdnom poriadku, Občianskom zákonníku a v Obchodnom zákonníku pripravil Úrad priemyselného vlastníctva SR úpravy v legislatíve dotýkajúcej sa ochranných známok, patentov, ochrany topografií polovodičových výrobkov, dizajnov, označení pôvodu výrobkov a zemepisných označení výrobkov. V tomto kontexte sa navrhuje aj úprava týkajúca sa ochrany práv k novým odrodám rastlín a plemenám zvierat.
Smernica 2004/48/ES za účelom podpory spolupráce vrátane výmeny informácií vyžaduje určenie národných korešpondentov, ako aj priebežnú kontrolu vykonávania smernice a následného predkladania správ Európskej komisii. Tieto úlohy si budú plniť Ministerstvo kultúry SR, Ministerstvo spravodlivosti SR a Úrad priemyselného vlastníctva SR v rozsahu určeného gestorstva.
Novelizácia zákona č. 183/2000 Z. z. o knižniciach, o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 27/1987 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti a o zmene a doplnení zákona č. 68/1997 Z. z. o Matici slovenskej v znení zákona č. 416/2001 Z. z. reaguje na aktuálne otázky súvisiace so zavedením povinnej kolektívnej správy v prípade práva udeľovať súhlas na vypožičiavanie.
Predložený návrh zákona rozvíja základné slobody a práva v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými záväzkami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Navrhovaný zákon je kompatibilný s právom EÚ/ES tak, ako sa uvádza v doložke zlučiteľnosti a tabuľkách zhody.
Navrhovaná právna úprava nebude mať negatívny vplyv na verejné financie, zamestnanosť, podnikateľské prostredie a ani na životné prostredie.
DOLOŽKA
finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie
Odhad vplyvu na verejné financie
Navrhovaná právna úprava nezakladá zvýšený nárok na verejné financie a nemá vplyv na výdavky štátneho rozpočtu a rozpočtu samosprávnych krajov alebo obcí a jeho realizácia si nevyžiada ani výdavky v rámci schválených limitov kapitoly Ministerstva kultúry SR.
Odhad vplyvu na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb
Navrhovaná právna úprava nebude mať negatívny vplyv na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb. S ohľadom na posilnenie právnej úpravy vo vzťahu k zlepšeniu vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva možno očakávať pozitívny vplyv na dotknuté subjekty pri jej praktickej aplikácii.
Odhad vplyvu na životné prostredie
Navrhovaná právna úprava nebude mať vplyv na životné prostredie.
Odhad vplyvu na zamestnanosť.
Navrhovaná právna úprava nebude mať vplyv na zamestnanosť.
Odhad vplyvu na podnikateľské prostredie
Navrhovaná právna úprava nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie.
DOLOŽKA
zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev
a právom Európskej únie
1. Predkladateľ právneho predpisu:
vláda Slovenskej republiky.
2. Názov návrhu právneho predpisu:
zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
3. Problematika návrhu právneho predpisu:
je upravená v práve Európskych spoločenstiev
primárne právo: Zmluva o založení Európskeho spoločenstva v platnom znení (Hlava VI – Spoločné pravidlá pre súťaž, dane a zbližovanie práva),
sekundárne právo:
Smernica Rady 92/100/EHS z 19. novembra 1992 o nájomnom práve a výpožičnom práve a o určitých právach súvisiacich s autorskými právami v oblasti intelektuálneho vlastníctva (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 17/zv. 1) v platnom znení.
Smernica Rady 93/98/EHS z 29. októbra 1993 o harmonizácii trvania autorského práva a niektorých príbuzných práv (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 17/zv. 1) v znení smernice Rady a Európskeho parlamentu č. 2001/29/ES (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 17/zv. 1).
Smernica Rady a Európskeho parlamentu 2001/29/ES z 22. mája 2001 o harmonizácii niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 17/zv. 1).
Smernica Rady a Európskeho parlamentu 2001/84/ES z 27. septembra 2001 o práve ďalšieho predaja v prospech autora pôvodného umeleckého diela (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 17/zv. 1).
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 17/zv. 2).
b) nie je upravená v práve Európskej únie,
c) je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev:
v rozhodnutí Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C-61/05, Komisia ES v. Portugalská republika, rok 2005, Zb. roz. ESD (I- 00000),
v rozhodnutí Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C-53/05, Komisia ES v. Portugalská republika, rok 2005, Zb. roz. ESD (I- 00000),
v rozhodnutí Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C-169/05, Uradex SCRL v. Union Professionnalle de la Radio et de la Télédistribution (RTD), Société Intercommunale pout la Diffusion de la Télévision (BRUTELE), rok 2005, Zb. roz. ESD (I- 00000),
v rozhodnutí Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C-192/04, Lagardére Active Broadcast v. SPRE, GVL+CERT, rok 2004, Zb. roz. ESD (I- 07199),
v rozhodnutí Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C-28/04, Todś SpA Todś France SARL v. Heyraud SA+Technisynthése, rok 2004, Zb. roz. ESD (I- 05781),
v rozhodnutí Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C-293/98, Egeda v. Hoasa, rok 1998, Zb. roz. ESD (I- 00629)
4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:
prijatie tohto návrhu zákona je plnením záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii (najmä článku 2, 53 a 54);
v rámci Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii nebolo v danej oblasti dohodnuté žiadne prechodné obdobie;
z gestorstva smerníc vyplýva pre Slovenskú republiku povinnosť transponovať smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva najneskôr do 29. apríla 2006;
v danej oblasti bolo začaté konanie proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení;
smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva bude do právneho poriadku Slovenskej republiky prebraná návrhom zákona, niektoré inštitúty preberanej smernice sú už obsiahnuté v platnom znení Občianskeho súdneho poriadku aj v hmotnoprávnych úpravách (Napr. Autorský zákon, Patentový zákon, Zákon o ochranných známkach, Zákon o ochrane topografií polovodičových výrobkov, Zákon o označeniach pôvodu výrobkov a zemepisných označeniach výrobkov)
5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:
úplná zhoda.
6. Gestor (spolupracujúce rezorty):
Ministerstvo kultúry SR v spolupráci s Ministerstvom spravodlivosti SR a Úradom priemyselného vlastníctva SR.

čl. I (Autorský zákon)

čl. I bod 1
Ustanovenie sa legislatívno-technicky spresňuje.

čl. I bod 2 a 3
Ustanovenia sa spresňujú v kontexte aktuálnej judikatúry Súdneho dvora Európskych spoločenstiev. Z odôvodnenia k rozhodnutiu Súdneho dvora vo veci C-61/05 z 13. júla 2006, ktoré sa dotýka transpozície smernica 92/100/EHS z 19. novembra 1992 o nájomnom a výpožičnom práve a o určitých právach súvisiacich a autorským právom v oblasti intelektuálneho vlastníctva možno vyvodiť, že výrobca originálu audiovizuálneho diela (prvý záznam/master), ktorý nadobudol od autorov práva na vyhotovenie tohto originálu (záznamu) je zároveň výrobcom zvukovo-obrazového záznamu.

čl. I bod 4
Ustanovenie sa spresňuje; vymedzenie „zvukového záznamu“ sa zlaďuje s vymedzením podľa čl. 2 Zmluvy WIPO o výkonoch a zvukových záznamoch (WPPT) – medzinárodná zmluva Svetovej organizácie duševného vlastníctva, ktorú Slovenská republika ratifikovala 9. decembra 1999 s platnosťou od 20. mája 2002; záväzky z tejto zmluvy nachádzajú svoj odraz v smernici Rady a Európskeho parlamentu 2001/29/ES o harmonizácii niektorých aspektov autorského práva a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti.

čl. I bod 5
Ustanovenie, ktorým bolo audiovizuálne dielo vylúčené s pod režimu spoločného diela sa vypúšťa ako nadbytočné s ohľadom na doplnenie osobitných ustanovení vzťahujúcich sa k tejto problematike; pozri bod 2, 3 a 16.

čl. I bod 6
Ustanovenie sa legislatívno-technicky spresňuje; nadbytočné slová sa vypúšťajú.

čl. I bod 7
Ustanovenie sa spresňuje v kontexte komunitárneho práva. V čl. 4 ods. 2 smernice Rady 92/100/EHS z 19. novembra 1992 o nájomnom práve a výpožičnom práve a o určitých právach súvisiacich s autorskými právami v oblasti intelektuálneho vlastníctva sa ustanovuje, že autor (výkonný umelec) sa nemôže vzdať práva na primeranú odmenu za rozširovanie diela alebo jeho rozmnoženiny nájmom alebo vypožičiavaním (ani vopred ani neskôr). Ustanovenie zároveň reflektuje navrhovanú úpravu v bode 2 a 3 ( § 5 ods. 2 a 20); právny poriadok Slovenskej republiky tiež nepripúšťa, aby sa niekto vopred vzdal práva, ktorým ešte nedisponuje.

čl. I bod 8
Novo formulované ustanovenie reflektuje členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii a s tým súvisiaci jednotný trh s umeleckými dielami. Cieľom navrhovanej úpravy je odstránenie niektorých nepresností pri plnej transpozícii smernice rady a Európskeho parlamentu 2001/84/ES z 27. septembra 2001 o práve ďalšieho predaja v prospech autora pôvodného umeleckého diela tak, ako to vyžaduje jednotný trh s umeleckými dielami. Ustanovenie sa terminologicky spresňuje v kontexte súvisiacej legislatívy (napr. zákon č. 222/2004 Z. z. o DPH v znení neskorších predpisov), pričom plne korešponduje so smernicou 2001/84/ES, ktorá právo na odmenu pri ďalšom predaji umeleckého diela upravuje jednotne z hľadiska fungovania jednotného trhu s umeleckými dielami tak, aby nedochádzalo k diskriminácii pri verejnom predaji týchto diel prostredníctvom verejných dražieb alebo obchodu so starožitnosťami. Právu na ďalší predaj podliehajú všetky predaje, ktorých sa zúčastňuje profesionálny obchodník s umeleckými dielami. Tento obchodník sa môže predaja zúčastniť ako predávajúci, kupujúci alebo ako sprostredkovateľ (napr. komisionársky predaj). V navrhovanom znení sa v súčasnosti platné sadzby v podstate …

čl. I bod 9
Ustanovenie sa jazykovo spresňuje; spojením niekoľkých samostatných diel na dohodnutý účel nedochádza ku vzniku nového diela (ako celku) a každé zo spojených diel si zachováva svoju vlastnú existenciu.

čl. I bod 10
Úprava ustanovenia reflektuje členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii; ustanovenie sa spresňuje vzhľadom na komunitárny princíp vyčerpania práva upravený viacerými smernicami – smernica Rady 92/100/EEC o nájomnom práve a výpožičnom práve a o niektorých právach súvisiacich s autorským právom v oblasti duševného vlastníctva smernica Rady 91/250/EHS o právnej ochrane počítačových programov, smernica Európskeho parlamentu a Rady 96/9/ES o právnej ochrane databáz, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES. Komunitárny princíp vyčerpania práva znamená, že autor, ktorý udelil súhlas na verejné rozširovanie originálu diela alebo jeho rozmnoženiny predajom alebo inou formou prevodu vlastníckeho práva (hmotná podoba – kniha, CD) v jednom členskom/zmluvnom štáte nemôže zamedziť/brániť rozširovaniu tohto originálu diela alebo jeho rozmnoženiny na území jednotného európskeho trhu ani na území zmluvného štátu Dohody o Európskom hospodárskom priestore (toto právo autorovi po prvom predaji zaniká). Právo kontrolovať rozširovanie originálu diela alebo jeho rozmnoženiny na území tretích krajín zostáva autorovi (nositeľovi práv) zachované. Vyčerpanie/zánik práva verejného rozširovania (po prvom predaji) má zásadný význam z …

čl. I bod 11
Úprava ustanovenia reflektuje členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii a s tým súvisiaci jednotný trh. Zároveň sa ustanovenie terminologicky spresňuje v kontexte súvisiacich právnych predpisov (napr. Colný zákon, zákon č. 222/2004 Z .z. o DPH), pričom sa zohľadňujú aj nové spôsoby dodávok spoplatnených komodít, ktoré sú používané na vyhotovovanie rozmnoženín predmetov ochrany na slovenskom trhu.

čl. I bod 12
Ustanovenie sa jazykovo spresňuje.

čl. I bod 13
Ustanovenie sa spresňuje v kontexte čl. 10 bis Bernského dohovoru ochrane literárnych a umeleckých diel (Slovenská republika sa na ňom zúčastňuje od roku 1921 a parížskym znením je viazaná od 11. apríla 1980 – vyhláška MZV č 133/1980 Zb.) a čl. 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES o harmonizácii niektorých aspektov autorského práva a súvisiacich práv v informačnej spoločnosti, ktoré upravujú rozsah a obsah tzv. spravodajskej licencie (obmedzenia výhradného práva autora na informačné účely). Oba dokumenty zdôrazňujú vo vzťahu k ustanoveným obmedzeniam/výnimkám ich reštrikčný výklad. Pri tzv. spravodajskej licencii striktne vymedzujú diela (iné predmety ochrany), na ktoré sa vzťahuje; okrem toho, že použitie diela (iného predmetu ochrany) je striktne viazané účelom (spravodajstvo), je ďalej limitované aj z hľadiska spôsobov použitia, tematického ohraničenia (hospodárske, politické iné spoločenské udalosti alebo témy) a povahou (aktualita nielen v čase jej zverejnenia (pôvodného uverejnenia), ale aj v čase jej prevzatia).

čl. I bod 14
Ustanovenie reflektuje prax a posilňuje zmluvnú pozíciu autora, najmä tým, že ustanovuje podmienky, ktoré dohodnutá odmena musí reflektovať (odsek 1). Jedným zo spôsobov určenia odmeny je jej určenie v závislosti od výnosov z využitia licencie (odsek 2); táto úprava je dispozitívna. V nadväznosti na odsek 2 sa v odseku 3 upravujú náležitosti spojené s určením, vyplatením, ako aj s kontrolou určenej odmeny.

čl. I bod 15
Autorom diela je ten, kto dielo vytvoril, teda ten, kto tvorivú myšlienku vyjadril v osobitnej forme. Autorské právo za autora zásadne uznáva jeho tvorcu, teda vychádza zo zásady objektívnej pravdy. Autorstvo určitej osoby k určitému dielu môže byť v niektorých konkrétnych prípadoch pochybné a v takom prípade ho treba dokázať, pričom dôkazné bremeno je na tom, kto sa za autora vydáva alebo sa svojho autorstva dovoláva. Na uľahčenie dôkaznej povinnosti a dôkazného bremena § 54 ustanovuje vyvrátiteľnú právnu domnienku v prospech autorstva toho, kto je na diele uvedený ako autor. Takúto právnu domnienku ustanovuje už čl. 15 ods. 1 Bernského dohovoru, a to s cieľom uľahčiť dokazovanie pri uplatňovaní medzinárodnej ochrany podľa tohto dohovoru; rozsahom § 54 korešponduje s predmetným článkom dohovoru, ktorý túto právnu domnienku vzťahuje aj na diela označené pseudonymom; táto výnimka sa primerane vzťahuje aj na nositeľov súvisiacich práv. V kontexte právnej domnienky autorstva (§ 54) treba zdôrazniť, že aj keď jej účelom je uľahčenie dokazovania pri …

čl. I bod 16
Ustanovenie, ktoré v platnej úprave riešilo len povinnosť registrácie audiovizuálnych diel v medzinárodnom registri, tak ako vyplýva Slovenskej republike čl. 3 Dohovoru o medzinárodnom zápise audiovizuálnych diel publikovaného v Zbierke zákonov pod č. 365/1992 Zb. sa dopĺňa o ďalšie súvisiace ustanovenia, ktorými naša právna úprava reflektuje nielen aktuálnu judikatúru Súdneho dvora Európskych spoločenstiev a zároveň reflektuje aj aktuálnu aplikačnú prax. Z odôvodnenia k rozhodnutiu Súdneho dvora vo veci C-61/05 z 13. júla 2006, ktoré sa dotýka transpozície smernica 92/100/EHS z 19. novembra 1992 o nájomnom a výpožičnom práve a o určitých právach súvisiacich a autorským právom v oblasti intelektuálneho vlastníctva možno vyvodiť, že výrobca originálu audiovizuálneho diela (prvý záznam/master), ktorý nadobudol od autorov práva na vyhotovenie tohto originálu (prvého záznamu) má právo na ochranu svojich investícií súvisiacich s vytvorením a výrobou audiovizuálneho diela. V kontexte ochrany investícií výrobcu originálu audiovizuálneho diela (prvý záznam/master), sa dispozitívne ustanovuje, že výrobca originálu audiovizuálneho diela vykonáva majetkové práva, (t. z., že medzi autorom a …

čl. I bod 17
Ustanovenia sa spresňujú v kontexte komunitárneho práva; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva sa transponuje nielen do jednotlivých právnych úprav dotýkajúcich sa práv duševného vlastníctva, ale aj do Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka a Občianskeho súdneho poriadku. Transponovanie nárokov precizuje doterajšiu úpravu, najmä v nadväznosti na inštitút práva na informácie. Náhradu ujmy si autor a iná osoba do ktorej práva bolo zasiahnuté bude uplatňovať podľa Občianskeho zákonníka, kde sa navrhuje upraviť náhradu ujmy pre celú oblasť práv duševného vlastníctva. Aktívna legitimácia osôb podľa § 57 zostáva zachovaná. Zachovaná teda zostáva aktívna legitimácia nadobúdateľa výhradnej licencie na domáhanie sa ochrany práv z licenčnej zmluvy aj voči osobám, ktoré nie sú účastníkmi licenčnej zmluvy (na rozdiel od úpravy podľa § 514 obchodného zákonníka); posilnilo sa tým postavenie osôb, do ktorých práv býva najviac zasahované neoprávnenými používateľmi. Uvedené oprávnenie zostáva zachované aj osobe, ktorej je zákonom zverený výkon majetkových práv k dielu na základe zákona (§ 50 a 55). …

čl. I bod 18
Ustanovenie terminologicky spresňuje v kontexte súvisiacich právnych predpisov (napr. Colný zákon, zákon č. 222/2004 Z .z. o DPH), pričom sa zohľadňujú aj nové spôsoby dodávok spoplatnených komodít, ktoré sú používané na vyhotovovanie rozmnoženín predmetov ochrany na slovenskom trhu.

čl. I bod 19
Pozri odôvodnenie k bodu 10.

čl. I bod 20
Pozri odôvodnenie k bodu 7.

čl. I bod 21
Ustanovenie reflektuje prax; pri nakladaní s právami k výkonom vytvoreným spoločne viacerými výkonnými umelcami (pri vykonaní toho istého diela) sa ponecháva priestor aj na prípadné zmluvné dojednanie, teda nie len na „povinné“ zastupovanie týchto výkonných umelcov výhradne spoločným zástupcom (najmä pri malých zoskupeniach (napr. hudobné trio, kvarteto) je aplikácia platnej úpravy problematická).

čl. I bod 22
Pozri odôvodnenie k bodu 10.

čl. I bod 23
Ustanovenie sa spresňuje v kontexte aktuálnej komunitárnej úpravy. Trvanie ochrany práv výrobcu zvukového záznamu pôvodne upravoval čl. 3 bod 2 smernice Rady 93/98/EHS, ktorý bol novelizovaný čl. 11 bod 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 29/2001/ES s tým, že ak trvanie ochrany práv výrobcu zvukového záznamu podľa pôvodnej úpravy k 22. decembru 2002 už uplynulo, nová úprava nebude mať za následok obnovenie ochrany týchto práv. Ochrana práv výrobcu zvukového záznamu trvá 50 rokov. Základom pre počítanie trvania ochrany zostáva vyhotovenie/výroba zvukového záznamu. Skutočnosť, ktorá zásadne ovplyvňuje počítanie trvania ochrany, a teda aj jej samotné trvanie, je zverejnenie zvukového záznamu vydaním; tzn. prvé oprávnené vydanie zvukového záznamu. V takomto prípade sa počítanie trvania ochrany viaže na začiatok verejného rozširovania hmotných rozmnoženín; teda pre počítanie trvania je rozhodujúcou skutočnosťou vydanie zvukového záznamu. Ak však počas 50 rokov od vyhotovenia/výroby nedôjde k zverejneniu zvukového záznamu vydaním, ale dôjde k jeho zverejneniu iným spôsobom (v súčasnosti je jediným možným spôsobom zverejnenia verejný prenos v …

čl. I bod 24 a 25
Pozri odôvodnenie k bodu 10.

čl. I bod 26 až 28
Odkazovacie ustanovenia sa spresňujú; v kontexte navrhovaných úprav, ako aj aplikačnej praxe sa dopĺňajú odkazy na tie ustanovenia, druhej časti zákona, ktoré možno primerane aplikovať na výkonného umelca a jeho umelecký výkon, ako aj na výrobcu zvukového záznamu alebo výrobcu zvukovo-obrazového záznamu a ich záznamy.

čl. I bod 29 až 33
Ustanovenia sa legislatívno-technicky spresňujú.

čl. I bod 34
Úprava nadpisu reflektuje navrhované doplnenia.

čl. I bod 35
Ustanovenie sa spresňuje v kontexte komunitárneho práva; preukázanie „medzinárodnej spolupráce“ – zmluvná spolupráca (ako predpoklad uzatvorenia recipročných zmlúv s partnerskými organizáciami – celosvetový repertoár v rámci teritoriálneho uplatňovania autorskoprávnej ochrany, minimalizácie nákladov na výkon kolektívnej správy a pod.) a členstvo resp. prísľub členstva (perspektívne členstvo) v medzinárodnej organizácii (ako predpoklad koordinácie a zjednocovania postupov pri výkone kolektívnej správy, primeranosti pri stanovovaní odmeny, uplatňovaní náhrady odmeny, uplatňovaní vzájomných kontrolných mechanizmov v medzinárodnom kontexte a pod.) prípadne preukázanie, že najmenej 200 osôb aspoň z troch iných členských štátov záväzne prejavilo záujem o kolektívnu správu svojich práv žiadateľom, reflektuje nielen širšie medzinárodné súvislosti výkonu kolektívnej správy, ale aj členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii; v záujme komunitárnym právom požadovanej kvality výkonu kolektívnej správy (efektívnosť, transparentnosť a zodpovednosť podľa pravidiel poctivého spravovania – na prospech autora resp. nositeľa práv) sa v rámci vnútorného trhu predpokladá nielen zapájanie sa OKS do medzinárodnej spolupráce, ale aj možnosť zastupovania nositeľov práv v rámci vnútorného trhu (zastupovanie zahraničných …

čl. I bod 36 a 37
Ustanovenie sa dopĺňa tak, aby správny orgán mohol zodpovedne rozhodnúť o udelení oprávnenia na výkon kolektívnej správy; ku komplexnému posúdeniu žiadosti a preskúmaniu účelnosti výkonu kolektívnej správy v príslušnej oblasti odboru potrebuje správny orgán dostatočné podklady (vrátane vzorového návrhu zmluvy o zastupovaní).

čl. I bod 38
Navrhuje sa doplniť ustanovenie o zániku oprávnenia na výkon kolektívnej správy. Podľa odseku 10 oprávnenie na výkon kolektívnej správy zanikne zánikom právnickej osoby, ktorej bolo oprávnenie udelené alebo v určitej lehote s ohľadom na dôvod odňatia oprávnenie.

čl. I bod 39 až 47
Ustanovenia sa legislatívno-technicky a terminologicky spresňujú.

čl. I bod 48
Ustanovenie sa legislatívno-technicky spresňuje; pod vplyvom aplikačnej praxe sa ustanovenie, ktoré svojím charakterom možno považovať za dočasné obmedzenie majetkových práv autora alebo iných nositeľov práv (okrem výnimiek podľa § 24 až 37) precizuje (aplikovateľné je napr. po zániku OKS).

čl. I bod 49
Ustanovenie sa legislatívno-technicky spresňuje pre potreby praktickej aplikácie s tým, že sa rešpektuje výhradné právo vysielateľa podľa § 68.

čl. I bod 50
S ohľadom na aplikačnú prax sa ustanovenia o dohľade ministerstva nad činnosťou organizácií kolektívnej správy precizujú. Upravujú sa prípady obligatórneho a fakultatívneho odňatia oprávnenia, ktoré v súčasnej právnej úprave absentujú. Súčasne sa upravuje aj katalóg sankcií. Vo vzťahu k odňatiu oprávnenia sa rieši ochrana zastupovaných nositeľov práv počas prechodného obdobia tak, aby bola zaručená právna istota používateľov predmetov ochrany. S ohľadom na skutočnosť, že organizácie kolektívnej správy sú samosprávnymi organizáciami nositeľov práv sa ingerencia štátu ustanovuje len tam, kde je to nevyhnutné na zabezpečenie účelného výkonu kolektívnej správy.

čl. I bod 51
S ohľadom na relevantnú judikatúru Európskeho súdneho dvora sa ustanovuje nediskriminácia na základe štátneho občianstva, krajiny usadenia a krajiny pôvodu. Ďalej sa precizujú ustanovenia s ohľadom na správny poriadok a v nadväznosti na úpravu v bode 8 (§ 19).

čl. I bod 52
Legislatívno-technická úprava.

čl. I bod 53 až 55
Prechodné ustanovenia reflektujú navrhované úpravy.

čl. I bod 56
Príloha zákona sa dopĺňa o transpozičný odkaz.

čl. II (Občiansky súdny poriadok)

čl. II bod 1 až 4 (§ 75 ods. 2, § 75 ods. 9, § 76 ods. 1 písm. h), § 77 ods. 4 a
Pri príprave návrhu zákona prebiehali diskusie ohľadne kogentnej povahy právnej normy zakotvenej v článku 9 odseku 1 písmene a) smernice v časti transpozície úpravy podmienenia trvania (resp. odkladu vykonateľnosti) „zdržovacieho“ predbežného opatrenia zložením záruk (kaucie) určených na odškodnenie vlastníka práv. Európska komisia k spôsobu implementácie smernice v minulosti uviedla, že nebude akceptovať odkazy na všeobecné procesné ustanovenia týkajúce sa úpravy predbežných opatrení, ale požaduje, aby špecifické práva, tak ako sú deklarované v smernici, boli implementované koherentne a zrozumiteľne pre subjekty, ktorých sa tieto práva a povinnosti dotýkajú, pričom sa odvolala na judikáty Súdu Európskych spoločenstiev. Keďže Európska komisia začala konanie proti Slovenskej republike podľa článku 226 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva z dôvodu neoznámenia prebratia smernice do vnútroštátneho právneho poriadku (bolo vydané formálne oznámenie), navrhovaná úprava sa zároveň snaží predísť resp. zamedziť ďalším úvahám o nesprávnej alebo neúplnej transpozícii smernice do slovenského právneho poriadku. Zakotvením osobitného druhu predbežného opatrenia vo veciach duševného vlastníctva sa vykonáva transpozícia článku 9 odseku 1 …

čl. II bod 5 (§ 78b až 78h)

čl. II § 78b
V nadväznosti na obligatórnu normu obsiahnutú v článku 7 odseku 1 smernice, ktorá ukladá členským štátom povinnosť upraviť vo svojom vnútroštátnom právnom poriadku samostatný špecifický inštitút zabezpečenia dôkazu, sú v § 78b odseku 1 návrhu taxatívne vypočítané jednotlivé spôsoby zabezpečenia dôkazu. Konkrétne druhy resp. spôsoby zabezpečenia dôkazu uvádza smernica len príkladmo (dikcia smernice v článku 7 odseku 1 druhej vete ustanovuje, že „takéto opatrenia môžu zahŕňať podrobný opis spolu s odobratím alebo bez odobratia vzoriek alebo fyzické zabavenie tovaru neoprávnene uvedeného na trh prípadne (in approprate cases) materiálov a nástrojov použitých na výrobu alebo distribúciu tohto tovaru a s tým súvisiacej dokumentácie.“). Aktívna legitimácia na podanie návrhu na zabezpečenie dôkazu reflektuje požiadavku smernice (k tomu porov. dikciu smernice v článku 7 ods. 1 prvej vete). V odsekoch 2 a 3 návrhu zákona je špeciálne upravená príslušnosť súdu a vymedzenie okruhu účastníkov. Účastníkmi konania sú tí, ktorí by nimi boli, keby išlo o vec samu (k definícii účastníkov porov. § 90 …

čl. II § 78c
Zmeny rešpektujú povinnosť, ktorú členským štátom Európskych spoločenstiev ukladá článok 7 odsek 2 smernice, podľa ktorého „členské štáty zabezpečia, aby opatrenia na zabezpečenie dôkazu mohli byť podmienené zložením dostatočnej kaucie (adequate security) alebo inej záruky zo strany navrhovateľa určenej na zabezpečenie náhrady za akúkoľvek ujmu utrpenú odporcom podľa odseku 4.“ Zhodnotenie potreby zloženia zábezpeky určenej na zabezpečenie náhrady ujmy, ktorá by vznikla zabezpečením dôkazu, bude na posúdení (úvahe) súdu vzhľadom na okolnosti konkrétneho prípadu. Všeobecné kritéria, na základe ktorých súd určí nielen výšku zábezpeky, ale i lehoty na jej zloženie, sú príkladmo zakotvené v odseku 1. Pri posúdení kritéria spôsobu zabezpečenia dôkazu je potrebné vziať do úvahy možnosti vypočítané v ustanovení § 78b odseku 1 písmenách a) až c); pod povahu predmetu zabezpečenia dôkazu v praxi možno subsumovať napríklad otázku charakteru veci najmä z hľadiska ich hodnotového vyjadrenia; kritérium rozsahu predmetu zabezpečenia dôkazu smeruje na množstvo zabezpečiť sa majúcich vecí (kvantitu predmetu zabezpečenia dôkazného prostriedku). Zhodnotenie týchto kritérií bude mať …

čl. II § 78d
V slovenskom preklade smernice je v článku 7 odseku 1 druhej až štvrtej vete ustanovené, že „tieto opatrenia sa prijmú, ak to bude potrebné, bez toho, že by sa o tom dozvedel druhý účastník konania, najmä ak je pravdepodobné, že akékoľvek omeškanie by spôsobilo vlastníkovi práv nenapraviteľnú škodu alebo ak hrozí preukázateľné riziko zničenia dôkazov. Ak sa opatrenia na zabezpečenie dôkazov prijmú bez toho, že by sa o tom dozvedela druhá strana, dotknuté strany budú o tom bezodkladne informované, najneskôr po vykonaní opatrení. Na návrh dotknutých strán sa uskutoční preskúmanie, vrátane práva na vypočutie, v primeranej lehote po oznámení opatrení s cieľom rozhodnúť, či opatrenia budú pozmenené, zrušené alebo potvrdené.“ S cieľom naliehavosti resp. potreby okamžitého zásahu tak, aby sa predišlo zmareniu zabezpečenia predmetu dôkazného prostriedku, výsluch účastníkov sa nevykonáva. Uznesenie, ktorým súd nariadil zabezpečenie dôkazného prostriedku a uznesenie, ktorým súd uložil navrhovateľovi povinnosť zložiť zábezpeku podľa § 78c odseku 1, sa doručujú až pri uskutočnení zabezpečenia (obdobná koncepcia ako …

čl. II § 78e
Cieľom úpravy je ochrana účastníka, ktorému môže vzniknúť ujma podstatne vyššia ako je výška zloženej zábezpeky. Do uplynutia odvolacej lehoty dotknutý účastník má možnosť využiť riadny opravný prostriedok – odvolanie; v odvolaní proti uzneseniu môže namietať výšku súdom určenej zábezpeky. V § 78e sa počíta so situáciu, kedy je zábezpeka právoplatne určená a dotknutému účastníkovi konania hrozí ujma podstatne prevyšujúca výšku zábezpeky. Ak dotknutý účastník preukáže hrozbu vzniku podstatne vyššej ujmy, súd na jeho návrh (žiadosť) môže navýšiť zábezpeku; nemôže však ísť nad rámec žiadosti odporcu (ultra petitum pozri § 153 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku). Súd pri posúdení odôvodnenosti návrhu opätovne zvažuje kritéria ustanovené v § 78c ods. 1 (t.j. povaha, spôsob, rozsah predmetu zabezpečenia dôkazného prostriedku).

čl. II § 78f
Zákonné dôvody zániku zabezpečenia predmetu dôkazného prostriedku sú taxatívne vypočítane v odseku 1. Kým pri nesplnení povinnosti zložiť zábezpeku podľa § 78c odseku 1, je procesným dôsledkom odmietnutie návrhu, nesplnenie povinnosti podľa § 78e t.j. nezloženie navýšenej zábezpeky je spojené so súdnym zrušením zabezpečenia predmetu dôkazného prostriedku (§ 78f odsek 2). V súvislosti s vrátením predmetu zabezpečenia dôkazného prostriedku nadobúda na význame otázka, kto predložil dôkaz alebo komu bol odobraný. Práva tretích osôb zostávajú nedotknuté. Tieto si následne môžu uplatniť svoje práva na súde žalobou (na určenie vlastníckeho práva) podľa tretej časti Občianskeho súdneho poriadku. K tomu porovnaj výklad k vymedzeniu okruhu účastníkov konania v § 78b odseku 3. Predbežným opatrením súd môže uložiť účastníkovi, aby nenakladal s určitými vecami alebo právami, aby sa niečoho zdržal, niečo vykonal, niečo znášal, kým nerozhodne o skutočnom vlastníkovi predmetu zabezpečenia dôkazného prostriedku (porovnaj § 78 ods. 1 písm. e) a f) a § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku). V nadväznosti na zavedenie …

čl. II § 78g
V článku 7 odsekoch 2 a 4 smernice sa ustanovuje, že „členské štáty zabezpečia, aby opatrenia na zabezpečenie dôkazov mohli byť podmienené zložením dostatočnej kaucie alebo inej záruky zo strany navrhovateľa určenej na zabezpečenie náhrady za akúkoľvek ujmu utrpenú odporcom podľa odseku 4. Ak sú opatrenia na zabezpečenie dôkazov zrušené alebo ak sú premlčané v dôsledku nejakého skutku alebo opomenutia zo strany navrhovateľa, alebo ak sa následne zistí, že nedošlo k porušeniu alebo k hrozbe porušenia práva duševného vlastníctva, súdne orgány majú právomoc nariadiť navrhovateľovi, na návrh odporcu, aby poskytol odporcovi primeranú náhradu za akúkoľvek ujmu spôsobenú týmito opatreniami.“ V § 78g sa navrhuje zakotviť osobitnú právnu úpravu zodpovednosti za ujmu s preklúziou práva, pokiaľ nebude v objektívnej lehote troch mesiacov uplatnené žalobou o náhradu ujmy na súde. Ide o procesnoprávny inštitút s osobitnými podmienkami uplatňovania. Tomu zodpovedá aj osobitná príslušnosť súdu na prejednanie žaloby o náhradu ujmy navrhovaná v § 89b. V súlade so zásadou hospodárnosti konania je na …

čl. II § 78h
V nadväznosti na vytvorenie inštitútu „spätnej kaucie“ je potrebné ustanoviť aj mechanizmus uspokojenia náhrady ujmy právoplatne priznanej navrhovateľovi zo zloženej „contra“ zábezpeky.

čl. II bod 6 (§ 89b)
V záujme hospodárnosti konania sa navrhuje ustanoviť miestnu príslušnosť súdu na prejednanie žaloby o náhradu ujmy, ktorá by vznikla zabezpečením predmetu dôkazného prostriedku (žaloba podľa § 78g odseku 1) v nadväznosti na miestnu príslušnosť zakotvenú v § 78b odseku 2. Treba dodať, že z časového hľadiska ide o štádium pred začatím konania vo veci samej.

čl. II bod 7 (§ 102 ods. 3)
Ako už bolo povedané vo všeobecnej časti, z časového hľadiska ide v bode 5 o zabezpečenie dôkazu pred začatím konania vo veci samej. Možnosť súdu nariadiť zabezpečenie dôkazu po začatí konania je z pohľadu systematiky procesného kódexu riešená v bode 7 formou odkazujúcej normy.

čl. II bod 8 (§ 155 ods. 3)
Navrhovanou zmenou sa vykonáva transpozícia článku 16 smernice, podľa ktorého „členské štáty zabezpečia, aby v konaní vo veci porušenie práva duševného vlastníctva mohli súdne orgány na návrh navrhovateľa a na náklady porušovateľa nariadiť potrebné opatrenia na rozširovanie informácií týkajúcich sa rozhodnutia, vrátane oznámenia rozhodnutia a jeho zverejnenia v plnom rozsahu alebo jeho časti. Členské štáty môžu stanoviť ďalšie dodatočné opatrenia týkajúce sa zverejnenia, ktoré sú primerané konkrétnym okolnostiam, vrátane účinnej inzercie.“ Podľa platnej právnej úpravy na náklad účastníka, ktorý v konaní neuspel, možno uverejniť súdne rozhodnutia v taxatívne určených veciach. V takom prípade účastník, ktorý mal v konaní úspech, môže požiadať súd, aby mu priznal aj preddavok na trovy spojené s uverejnením rozsudku. Tento taxatívny výpočet sa navrhuje rozšíriť o rozsudky vydané vo veciach týkajúcich sa práv duševného vlastníctva.

čl. II bod 9 (§ 210a)
Reakcia na úpravu v § 78c odsek 3. K možnosti autoremedúry porovnaj výklad k § 78c odseku 3.

čl. II bod 10 (§ 239)
Proti uzneseniu, ktorým súd rozhodol o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazného prostriedku podľa § 78c odseku 3, nie je dovolanie podľa § 239 prípustné.

čl. II bod 11
Nahrádza sa doterajší spoločný nadpis, keďže – a to nielen pod po doplnení nového § 374c (pozri § 374 ods. 2 a 3)- nejde výlučne len o splnomocňovacie ustanovenia.

čl. II bod 12 a 13
Ustanovenia sa dopĺňajú v nadväznosti na transpozíciu smernice 2004/48/ES.

čl. III (Občiansky zákonník)

čl. III bod 1 (§ 1 ods. 3)
Navrhovanou úpravou sa v Občianskom zákonníku zlaďuje formulácia dotýkajúca sa pôsobnosti hmotnoprávneho zákonníka v oblastí práv duševného vlastníctva v kontexte právneho poriadku Slovenskej republiky a aplikačnej praxe.

čl. III bod 2 a 3 (§ 442a, § 458a)
V § 442a odseku 1 návrhu zákona sa transponuje požiadavka smernice (pozri článok 13), podľa ktorej je potrebné rozšíriť doterajší obsah náhrady škody t.j. akú škodu je škodca povinný poškodenému nahradiť, ako aj spôsob jej náhrady špeciálne pre oblasť porušenia alebo ohrozenia práv duševného vlastníctva (k tomu porov. napr. § 56 ods. 1 písm. f) čl. I návrhu zákona). Obsah tejto náhrady má zahŕňať nielen škodu skutočnú a ušlý zisk podľa platného § 442 ods. 1, ale aj primerané zadosťučinenie za spôsobenú nemajetkovú ujmu a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch bude relevantná paralelne s predchádzajúcimi možnosťami – skutočná škoda, ušlý zisk, iné zadosťučinenie avšak len ak by iné zadosťučinenie nebolo postačujúce (napr. príkladmo vypočítané ospravedlnenie, zverejnenie rozsudku súdu na náklady škodcu). Pojem náhrada za ujmu spôsobenú porušením alebo ohrozením práva duševného vlastníctva v širšom slova zmysle (resp. v kontexte smernice) postihuje nasledovné zložky: a) skutočná škoda, b) ušlý zisk, c) bezdôvodné obohatenie podľa § 451, …

čl. III bod 4
Doplnenie transpozičného odkazu.

čl. IV (Obchodný zákonník)

čl. IV bod 1 a 2 (§ 12)
V duchu teórie práva priemyselného vlastníctva obchodné meno možno v systéme práv nehmotných statkov zaradiť do kategórie priemyselných práv na označenie. S ohľadom na platnú právnu úpravu ochrany práva obchodného mena, sa táto úprava precizuje. V § 12 odseku 1 sa v nadväznosti na smernicu dopĺňajú súkromnoprávne prostriedky ochrany obchodného mena v podobe explicitného rozšírenia nových žalobných nárokov - porov. článok 10 smernice - vrátane priznania práva na informácie. Pre porovnanie možno odporučiť do pozornosti žalobné nároky zakotvené v článku I § 56 návrhu zákona. Zdržovací nárok a reštitučný nárok sa precizuje formou demonštratívneho výpočtu pod písmenami a) až c). Nárok umožňujúci poškodenému domáhať sa poskytnutia informácií o pôvode a distribúcii tovaru alebo služby porušujúcej právo k obchodnému menu rešpektuje kogentnú povahu článku 8 smernice. Konkrétny obsah takýchto informácii je definovaný v písmene c) v prvom a druhom bode. V odseku 2 sa ustanovuje okruh osôb, voči ktorým bude smerovať nárok podľa odseku 1 písmena c). Úprava v novo navrhovanom …

čl. IV bod 3 (príloha)
Príloha zákona sa dopĺňa o transpozičný odkaz.

čl. V (Exekučný poriadok)

čl. V bod 1 (§ 193 písm. d)
Zákonom č. 341/2005 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky súdny poriadok a o zmene a doplnení niektorých zákonov, sa do Exekučného poriadku doplnila tzv. ďalšia činnosť exekútora. V rámci nej sa exekútorovi umožnilo v súvislosti s vykonávaním exekúcie prijímať do úschovy peniaze, listiny a iné hnuteľné veci, spisovať návrhy na vykonanie exekúcie do zápisnice na výslovnú žiadosť oprávneného a doručovať súdne písomnosti, ak o doručenie požiada súd. Predmetným zákonom zároveň došlo s účinnosťou od 1. septembra 2005 k upusteniu od súdneho výkonu rozhodnutia (s určitými výnimkami – výchova maloletých, vymáhanie justičných pohľadávok). Na fakt, že funkcia súdneho vykonávateľa ako taká už na súdoch neexistuje, reagovala novela vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súd, Špeciálny súd a vojenské súdy, vykonaná vyhláškou č. 417/2006 Z. z. s účinnosťou od 1. júla 2006. Z výpočtu zamestnancov súdu v § …

čl. V bod 2 a 3
V súlade s Legislatívnymi pravidlami vlády Slovenskej republiky sa dopĺňa záverečné ustanovenie a príloha zákona o transpozičný odkaz.

čl. VI
Navrhovaná novelizácia zákona č. 132/1989 Zb. o ochrane práv k novým odrodám rastlín a plemenám zvierat v znení neskorších predpisov nadväzuje na navrhovanú transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES do Občianskeho zákonníka. V kontexte precizovania uplatniteľných nárokov pri ochrane práv duševného vlastníctva sa navrhuje rozšírenie nárokov pre majiteľa šľachtiteľského osvedčenia alebo pôvodcu, ktorý nie je majiteľom šľachtiteľského osvedčenia. Zákon sa dopĺňa o transpozičný odkaz.

čl. VII (zákon o ochranných známkach)

čl. VII bod 1 a 2
Právo na informácie nie je v právnej úprave ochranných známok inštitútom novým, platná právna úprava v § 25 odsek 2 upravuje právo na informácie v obecnej rovine. Navrhované ustanovenie predstavuje podrobnejšiu úpravu práva na informácie v zmysle smernice 2004/48/ES; v záujme väčšej prehľadnosti sa navrhuje vypustiť § 25 odsek 2 a právo na informácie sústrediť do nového samostatného paragrafu (§ 25a). V súlade s článkom 8 smernice 2004/48/ES sa zakotvuje právo majiteľa ochrannej známky požiadať v prípade porušenia alebo ohrozenia práv vyplývajúcich zo zákona o poskytnutie relevantných informácií a pôvode tovarov a distribúcii tovarov alebo služieb, pričom ustanovenie explicitne určuje osoby, ktoré sú povinné predmetné informácie poskytnúť, ako aj demonštratívne vymenúva okruh údajov, ktoré je majiteľ ochrannej známky oprávnený požadovať. Ustanovenie posilňuje postavenie majiteľa ochrannej známky v boji proti porušovaniu alebo ohrozovaniu práv, pretože mu umožňuje nielen zasiahnuť voči konkrétnemu porušovateľovi, ale aj vysledovať reťazec osôb (napr. distribútor, dodávateľ, veľkoobchodník, predajca), ktoré sa na porušovaní práv k ochrannej známke podieľajú.

čl. VII bod 3
Zákonom č. 14/2004 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach v znení zákona č. 577/2001 Z. z. bol do slovenského právneho poriadku zavedený inštitút ochrannej známky s dobrým menom (§ 4 ods. 1 písm. c). Dobré meno ochrannej známky vyjadruje skutočnosť, že verejnosť je so známkou v dôsledku jej používania oboznámená, spája ju s určitými dobrými vlastnosťami, ktoré od tovarov alebo služieb očakáva, a takejto známke dôveruje. Dobrá povesť, renomé ochrannej známky zvyšuje jej hodnotu. Známka s dobrým menom je natoľko silnou známkou, že odlišuje jej majiteľa od iných osôb v tom, že nie je obmedzená len na určitý druh tovarov alebo služieb. Je potrebné, aby sa takáto „nadhodnota“ ochrannej známky s dobrým menom odzrkadlila aj v oblasti vymožiteľnosti práv vyplývajúcich z tejto ochrannej známky. Navrhované ustanovenie dáva v logickej súvislosti s § 4 odsek 1 písmeno c) zákona o ochranných známkach v platnom znení majiteľovi ochrannej známky, ktorá má v Slovenskej …

čl. VII bod 4
Znenie doterajšieho ustanovenia § 26 ods. 3 veta prvá (zodpovedá § 26 ods. 4 návrhu) je doplnené v súlade s článkom 13 ods. 1 písmeno a) smernice 2004/48/ES v tom zmysle, že poškodený má právo nielen na náhradu škody, ale aj ušlého zisku. V súvislosti a v súlade s novo navrhovanou koncepciou primeraného zadosťučinenia, resp. úhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch pri porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva v Občianskom zákonníku sa právo na primerané zadosťučinenie priznáva aj pre prípad ohrozenia práv z ochrannej známky, pričom sa vkladá odkaz na Občiansky zákonník.

čl. VII bod 5
Platná úprava § 26a odsek 1 demonštratívnym spôsobom predstavuje možné rozhodnutia súdu, ktorých cieľom je zamedzenie porušovania práv. Takto formulované „petity“ rozhodnutí vychádzajú zo zmluvy TRIPS, ktorá predstavuje hmotnoprávny základ pre oblasť priemyselného vlastníctva. TRIPS formuluje aj jednotlivé základné znenia petitov tak, že zabezpečujú širší rozsah práv, ako je vyžadovaný transpozíciou smernice 2004/48/ES. Dohoda TRIPS je pritom plne kompatibilná so smernicou 2004/48/ES.Navrhujú sa len nevyhnutné zmeny, ide o zosúladenie platného znenia so znením smernice 2004/48/ES. Smernica 2004/48/ES v článku 10 odsek 1 ustanovuje členským štátom povinnosť zabezpečiť, „aby príslušné súdne orgány mohli na návrh nariadiť prijatie potrebných opatrení v súvislosti s tovarom, o ktorom zistili, že porušuje právo duševného vlastníctva, a vo vhodných prípadoch aj v súvislosti s materiálmi a nástrojmi použitými pri tvorbe alebo výrobe tohto tovaru“. Smernica 2004/48/ES explicitne vymenúva tieto opatrenia – stiahnutie z obchodných kanálov, definitívne odstránenie z obchodných kanálov alebo zničenie. Navrhované znenie § 26a odsek 1 je v úplnom súlade s návrhmi rozhodnutí formulovanými …

čl. VII bod 6
Originárny subjekt oprávnený vymáhať dodržiavanie práv z ochrannej známky je jej majiteľ. Okrem majiteľa ochrannej známky navrhované ustanovenie, v zmysle článku 4 odsek 1 písmeno b) smernice 2004/48/ES, oprávňuje na vymáhanie dodržiavania práv z ochrannej známky aj nadobúdateľa licencie. Nadobúdateľ licencie dané oprávnenie využije najmä v prípadoch, ak majiteľ ochrannej známky z akéhokoľvek dôvodu nekoná. V predmetnej súvislosti treba upozorniť na § 514 Obchodného zákonníka a z neho vyplývajúcu povinnosť nadobúdateľa licencie informovať o obmedzovaní alebo porušovaní práv poskytovateľa licencie; táto povinnosť nie je návrhom nového odseku § 30 dotknutá.

čl. VII bod 7 a 8
Navrhovateľ spĺňa požiadavky vyplývajúce z článku 20a Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky.

čl. VIII (Zákon o ochrane topografií polovodičových výrobkov)

čl. VIII bod 1
Originárny subjekt oprávnený vymáhať dodržiavanie práv chránených zákonom o ochrane topografií polovodičových výrobkov je majiteľ topografie. Okrem majiteľa topografie navrhované ustanovenie, v zmysle článku 4 odsek 1 písmeno b) smernice 2004/48/ES, oprávňuje na vymáhanie dodržiavania práv aj nadobúdateľa licencie. Nadobúdateľ licencie dané oprávnenie využije najmä v prípadoch, ak majiteľ topografie z akéhokoľvek dôvodu nekoná. V predmetnej súvislosti treba upozorniť na § 514 Obchodného zákonníka a z neho vyplývajúcu povinnosť nadobúdateľa licencie informovať o obmedzovaní alebo porušovaní práv poskytovateľa licencie; táto povinnosť nie je návrhom nového odseku § 14 dotknutá.

čl. VIII bod 2
V súvislosti s obsahom § 19, 19a a 20 bol doplnený nadpis umiestnený nad § 19 o „prejednávanie sporov“.

čl. VIII bod 3
„Vymožiteľnosť“ práv v zmysle § 19 je rozšírené v súlade s koncepciou zaužívanou v iných priemyselno-právnych predpisoch aj na prípad ohrozenia práv chránených zákonom o ochrane topografií polovodičových výrobkov. Znenie ustanovenia § 19 ods. 2 veta prvá je doplnené v súlade s článkom 13 ods. 1 písmeno a) smernice 2004/48/ES v tom zmysle, že poškodený má právo nielen na náhradu škody, ale aj ušlého zisku. V súvislosti a v súlade s novo navrhovanou koncepciou primeraného zadosťučinenia, resp. úhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch pri porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva v Občianskom zákonníku sa právo na primerané zadosťučinenie priznáva aj pre prípad ohrozenia práv chránených zákonom o ochrane topografií polovodičových výrobkov, pričom sa vkladá odkaz na zodpovedajúce novo navrhované ustanovenie Občianskeho zákonníka.

čl. VIII bod 4
V súlade s článkom 8 smernice 2004/48/ES sa zakotvuje právo majiteľa topografie požiadať v prípade porušenia alebo ohrozenia práv vyplývajúcich zo zákona o poskytnutie relevantných informácií a pôvode topografie alebo polovodičového výrobku obsahujúceho topografiu a okolnostiach ich uvedenia na trh, pričom ustanovenie explicitne určuje osoby, ktoré sú povinné predmetné informácie poskytnúť, ako aj demonštratívne vymenúva okruh údajov, ktoré je majiteľ topografie oprávnený požadovať. Ustanovenie posilňuje postavenie majiteľa topografie v boji proti porušovaniu alebo ohrozovaniu práv, pretože mu umožňuje nielen zasiahnuť voči konkrétnemu porušovateľovi, ale aj vysledovať reťazec osôb (napr. distribútor, dodávateľ, veľkoobchodník, predajca), ktoré sa na porušovaní práv podieľajú.

čl. VIII bod 5
Platná úprava § 20 odsek 2 demonštratívnym spôsobom predstavuje možné rozhodnutia súdu, ktorých cieľom je zamedzenie porušovania práv. Takto formulované „petity“ rozhodnutí vychádzajú zo zmluvy TRIPS. Navrhujú sa len nevyhnutné zmeny, ide o zosúladenie platného znenia so znením smernice 2004/48/ES. Stiahnutie z obchodnej siete prichádza do úvahy v prípadoch, kedy nie je možné vylúčiť možnú dohodu medzi majiteľom topografie a porušovateľom práva, na základe ktorej by sa stal porušovateľ osobou oprávnenou využívať topografiu. Definitívne odstránenie z obchodnej siete predstavuje v tomto smere riešenie konečné, možnosť dohody medzi majiteľom topografie a porušovateľom neprichádza do úvahy. Opatrenia sa vykonávajú na náklady porušovateľa práva.

čl. VIII bod 6 a 7
Navrhovateľ spĺňa požiadavky vyplývajúce z článku 20a Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky.

čl. IX (Zákon o knižniciach)
Zákon č. 183/2000 Z. z. o knižniciach, o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 27/1987 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti a o zmene a doplnení zákona č. 68/1997 Z. z. o Matici slovenskej v znení zákona č. 416/2001 Z. z. sa upravuje s ohľadom na zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) (ďalej len „AZ“), ktorý v ustanovení § 5 ods. 19 vymedzuje „vypožičanie“ originálu diela alebo jeho rozmnoženiny ako dočasné prenechanie originálu diela alebo jeho rozmnoženiny prostredníctvom zariadenia prístupného verejnosti, uskutočnené bez získania priameho alebo nepriameho majetkového prospechu. Následne v § 18 ods. 2 písm. c) AZ sa inter alia ustanovuje, že autor má výhradné právo udeľovať súhlas na verejné rozširovanie diela vypožičiavaním jeho originálu diela alebo jeho rozmnoženín. To znamená, že zariadenie, ktoré vypožičiava (dáva tretím osobám bez získania majetkového prospechu k dispozícii na časovo obmedzené obdobie) originál diela alebo jeho rozmnoženinu, musí získať súhlas autora diela (licenčnou zmluvou). …

čl. X (zákon o patentoch)

čl. X bod 1 až 5
Navrhuje sa vypustenie dodatkových ochranných osvedčení z vymedzenia predmetu úpravy a pôsobnosti zákona č. 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (patentový zákon) v znení zákona č. 402/2002 Z. z. z dôvodu existencie komplexnej právnej úpravy obsiahnutej v právnych aktoch ES – nariadenie Rady EHS č. 1768/92 z 18. júna 1992 o vytvorení dodatkového ochranného osvedčenia na liečivá a nariadenie č. 1610/96 Európskeho parlamentu a Rady z 23. júla 1996 o vytvorení dodatkového ochranného osvedčenia na výrobky na ochranu rastlín (ďalej len nariadenia). Obe nariadenia sú všeobecne záväznými právnymi aktmi ES, ktoré sa nadobudnutím svojej účinnosti a pristúpením Slovenskej republiky k EÚ stali priamo aplikovateľné a záväzné v celom svojom rozsahu aj pre územie Slovenskej republiky. Duplicitná úprava ustanovení nariadení v národných predpisoch členského štátu by bola v rozpore z rozsudkami Európskeho súdneho dvora.

čl. X bod 6
Originárny subjekt oprávnený vymáhať dodržiavanie práv chránených patentovým zákonom je majiteľ patentu. Okrem majiteľa patentu navrhované ustanovenie, v zmysle článku 4 odsek 1 písmeno b) smernice 2004/48/ES, oprávňuje na vymáhanie dodržiavania práv aj nadobúdateľa licencie. Nadobúdateľ licencie dané oprávnenie využije najmä v prípadoch, ak majiteľ patentu z akéhokoľvek dôvodu nekoná. V predmetnej súvislosti treba upozorniť na § 514 Obchodného zákonníka a z neho vyplývajúcu povinnosť nadobúdateľa licencie informovať o obmedzovaní alebo porušovaní práv poskytovateľa licencie; táto povinnosť nie je návrhom nového odseku § 14 dotknutá.

čl. X bod 7 a 10
Právo na informácie nie je v právnej úprave vynálezov inštitútom novým, platná právna úprava v § 32 odsek 2 upravuje právo na informácie v obecnej rovine. Navrhované ustanovenie predstavuje podrobnejšiu úpravu práva na informácie v zmysle smernice 2004/48/ES; v záujme väčšej prehľadnosti sa navrhuje vypustiť § 32 odsek 2 a právo na informácie sústrediť do nového samostatného paragrafu (§ 32a). V súlade s článkom 8 smernice 2004/48/ES sa zakotvuje právo majiteľa patentu požiadať v prípade porušenia alebo ohrozenia práv vyplývajúcich zo zákona o poskytnutie relevantných informácií a pôvode výrobku a okolnostiach jeho uvedenia na trh, pričom ustanovenie explicitne určuje osoby, ktoré sú povinné predmetné informácie poskytnúť, ako aj demonštratívne vymenúva okruh údajov, ktoré je majiteľ patentu oprávnený požadovať. Ustanovenie posilňuje postavenie majiteľa patentu v boji proti porušovaniu alebo ohrozovaniu práv, pretože mu umožňuje nielen zasiahnuť voči konkrétnemu porušovateľovi, ale aj vysledovať reťazec osôb (napr. distribútor, dodávateľ, veľkoobchodník, predajca), ktoré sa na porušovaní práv podieľajú.

čl. X bod 8
V súvislosti a v súlade s novo navrhovanou koncepciou primeraného zadosťučinenia, resp. úhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch pri porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva v Občianskom zákonníku sa právo na primerané zadosťučinenie priznáva aj pre prípad ohrozenia práv chránených patentovým zákonom, pričom sa vkladá odkaz na zodpovedajúce novo navrhované ustanovenie Občianskeho zákonníka.

čl. X bod 9
V súvislosti s bodom 7 návrhu (vypustenie jedného odseku § 32) sa aktualizuje odkaz použitý v predmetnom ustanovení.

čl. X bod 11
Platná úprava § 33 odsek 2 demonštratívnym spôsobom predstavuje možné rozhodnutia súdu, ktorých cieľom je zamedzenie porušovania práv. Takto formulované „petity“ rozhodnutí vychádzajú zo zmluvy TRIPS. Navrhujú sa len nevyhnutné zmeny, ide o zosúladenie platného znenia so znením smernice 2004/48/ES. Stiahnutie z obchodnej siete prichádza do úvahy v prípadoch, kedy nie je možné vylúčiť možnú dohodu medzi majiteľom patentu a porušovateľom práva, na základe ktorej by sa stal porušovateľ osobou oprávnenou používať vynález. Definitívne odstránenie z obchodnej siete predstavuje v tomto smere riešenie konečné, možnosť dohody medzi majiteľom patentu a porušovateľom neprichádza do úvahy. Stiahnutie z obchodnej siete a definitívne odstránenie z obchodnej siete sa využije len u výrobkov, ktoré porušujú alebo ohrozujú práva, iné zabezpečenie spôsobom zamedzujúcim ďalšie porušovanie alebo ohrozovanie práva a zničenie možno využiť aj pri nástrojoch alebo materiáloch, ktorých prostredníctvom priamo došlo k porušeniu alebo ohrozeniu práv. Opatrenia sa vykonávajú na náklady porušovateľa práva.

čl. X bod 12
Navrhuje sa vypustenie piatej časti platného znenia patentového zákona týkajúcej sa udeľovania dodatkových ochranných osvedčení na liečivá a výrobky na ochranu rastlín z dôvodov identických ako je uvedené v odôvodnení k bodom 1 až 5 návrhu.

čl. X bod 13
Do § 79 patentového zákona (spoločné ustanovenia) sa v súlade s článkami 18 nariadení dopĺňa ustanovenie odkazujúce na použitie procesných ustanovení patentového zákona aj na konanie o osvedčeniach a úpravu právnych vzťahov týkajúcich sa osvedčení, pokiaľ procesnoprávna úprava nie je obsiahnutá v samotných nariadeniach.

čl. X bod 14
Navrhujeme doplniť v súlade so splnomocňujúcimi článkami nariadení do § 79 patentového zákona (spoločné ustanovenia) ustanovenie o spoplatnení úkonov spojených s konaním o osvedčeniach a ich udržiavaní v platnosti podľa zákona NR SR č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

čl. X bod 15, 16 a 17
Navrhuje sa upraviť splnomocňovacie ustanovenie § 80 patentového zákona určujúce rozsah úpravy vyhlášky Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky č. 223/2002 Z. z., ktorou sa vykonáva patentový zákon z dôvodu nevyhnutného odkazu na úpravu obsiahnutú v nariadeniach a súčasne odstránenie dvojitej právnej úpravy.

čl. X bod 18 a 19
Navrhovateľ spĺňa požiadavky vyplývajúce z článku 20a Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky.

čl. XI (Zákon o dizajnoch)

čl. XI bod 1
Originárny subjekt oprávnený vymáhať dodržiavanie práv vyplývajúcich zo zákona je majiteľ zapísaného dizajnu. Okrem majiteľa zapísaného dizajnu navrhované ustanovenie, v zmysle článku 4 odsek 1 písmeno b) smernice 2004/48/ES, oprávňuje na vymáhanie dodržiavania práv zo zapísaného dizajnu aj nadobúdateľa licencie. Nadobúdateľ licencie dané oprávnenie využije najmä v prípadoch, ak majiteľ zapísaného dizajnu z akéhokoľvek dôvodu nekoná. V predmetnej súvislosti treba upozorniť na § 514 Obchodného zákonníka a z neho vyplývajúcu povinnosť nadobúdateľa licencie informovať o obmedzovaní alebo porušovaní práv poskytovateľa licencie; táto povinnosť nie je návrhom nového odseku § 24 dotknutá.

čl. XI bod 2 a 5
Právo na informácie nie je v právnej úprave dizajnov inštitútom novým, platná právna úprava v § 27 odsek 2 upravuje právo na informácie vo všeobecnej rovine. Navrhované ustanovenie predstavuje podrobnejšiu úpravu práva na informácie v zmysle smernice 2004/48/ES; v záujme väčšej prehľadnosti sa navrhuje vypustiť § 27 odsek 2 a právo na informácie sústrediť do nového samostatného paragrafu (§ 27a). V súlade s článkom 8 smernice 2004/48/ES sa zakotvuje právo majiteľa zapísaného dizajnu požiadať v prípade porušenia alebo ohrozenia práv vyplývajúcich zo zákona o poskytnutie relevantných informácií a pôvode výrobku, v ktorom je zapísaný dizajn stelesnený alebo na ktorom je zapísaný dizajn použitý, a o okolnostiach jeho uvedenia na trh, pričom ustanovenie explicitne určuje osoby, ktoré sú povinné predmetné informácie poskytnúť, ako aj demonštratívne vymenúva okruh údajov, ktoré je majiteľ zapísaného dizajnu oprávnený požadovať. Ustanovenie posilňuje postavenie majiteľa zapísaného dizajnu v boji proti porušovaniu alebo ohrozovaniu práv, pretože mu umožňuje nielen zasiahnuť voči konkrétnemu porušovateľovi, ale aj vysledovať reťazec osôb …

čl. XI bod 3
V súvislosti a v súlade s novo navrhovanou koncepciou primeraného zadosťučinenia, resp. úhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch pri porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva v Občianskom zákonníku sa právo na primerané zadosťučinenie priznáva aj pre prípad ohrozenia práv chránených zákonom o dizajnoch, pričom sa vkladá odkaz na zodpovedajúce novo navrhované ustanovenie Občianskeho zákonníka.

čl. XI bod 4
V súvislosti s bodom 2 návrhu (vypustenie jedného odseku § 27) sa aktualizuje odkaz použitý v predmetnom ustanovení.

čl. XI bod 6
Platná úprava § 28 odsek 2 demonštratívnym spôsobom predstavuje možné rozhodnutia súdu, ktorých cieľom je zamedzenie porušovania práv. Takto formulované „petity“ rozhodnutí vychádzajú zo zmluvy TRIPS. Navrhujú sa len nevyhnutné zmeny, ide o zosúladenie platného znenia so znením smernice 2004/48/ES. Stiahnutie z obchodnej siete prichádza do úvahy v prípadoch, kedy nie je možné vylúčiť možnú dohodu medzi majiteľom zapísaného dizajnu a porušovateľom práva, na základe ktorej by sa stal porušovateľ osobou oprávnenou používať zapísaný dizajn. Definitívne odstránenie z obchodnej siete predstavuje v tomto smere riešenie konečné, možnosť dohody medzi majiteľom zapísaného dizajnu a porušovateľom neprichádza do úvahy. Stiahnutie z obchodnej siete a definitívne odstránenie z obchodnej siete sa využije len u výrobkov, ktorých prostredníctvom priamo dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu práv chránených zákonom, iné zabezpečenie spôsobom zamedzujúcim ďalšie porušovanie alebo ohrozovanie práva a zničenie možno využiť aj pri nástrojoch alebo materiáloch, ktorých prostredníctvom priamo došlo k porušeniu alebo ohrozeniu práv. Opatrenia sa vykonávajú na náklady porušovateľa práva.

čl. XI bod 7 a 8
Navrhovateľ spĺňa požiadavky vyplývajúce z článku 20a Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky.

čl. XII (Zákon o označení pôvodu výrobkov a zemepisných označeniach výrobkov)

čl. XII bod 1
S ohľadom na nadpisy nasledujúcich § 9a, 10 a 11 sa vkladá do § 9 nadpis, ktorý plne zodpovedá obsahu predmetného ustanovenia.

čl. XII bod 2 a 4
Právo na informácie nie je v právnej úprave označení pôvodu a zemepisných označení inštitútom novým, platná právna úprava v § 9 odsek 2 upravuje právo na informácie vo všeobecnej rovine. Navrhované ustanovenie predstavuje podrobnejšiu úpravu práva na informácie v zmysle smernice 2004/48/ES; v záujme väčšej prehľadnosti sa navrhuje vypustiť § 9 odsek 2 a právo na informácie sústrediť do nového samostatného paragrafu (§ 9a). V súlade s článkom 8 smernice 2004/48/ES sa zakotvuje právo držiteľa osvedčenia o zápise požiadať v prípade porušenia alebo ohrozenia práv vyplývajúcich zo zákona o poskytnutie relevantných informácií týkajúcich sa pôvodu výrobku porušujúceho práva podľa zákona a okolností jeho uvedenia na trh, pričom ustanovenie explicitne určuje osoby, ktoré sú povinné predmetné informácie poskytnúť, ako aj demonštratívne vymenúva okruh údajov, ktoré je držiteľ osvedčenia o zápise oprávnený požadovať. Ustanovenie posilňuje postavenie držiteľa osvedčenia o zápise v boji proti porušovaniu alebo ohrozovaniu práv, pretože mu umožňuje nielen zasiahnuť voči konkrétnemu porušovateľovi, ale aj vysledovať reťazec osôb (napr. distribútor, …

čl. XII bod 3
V súvislosti a v súlade s novo navrhovanou koncepciou primeraného zadosťučinenia, resp. úhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch pri porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva v Občianskom zákonníku sa právo na primerané zadosťučinenie priznáva aj pre prípad ohrozenia práv chránených zákonom o označeniach pôvodu výrobkov a zemepisných označeniach výrobkov, pričom sa vkladá odkaz na zodpovedajúce novo navrhované ustanovenie Občianskeho zákonníka.

čl. XII bod 5
Platná úprava § 10 odsek 2 demonštratívnym spôsobom predstavuje možné rozhodnutia súdu, ktorých cieľom je zamedzenie porušovania práv. Takto formulované „petity“ rozhodnutí vychádzajú zo zmluvy TRIPS, ktorá predstavuje hmotnoprávny základ pre oblasť priemyselného vlastníctva. TRIPS formuluje aj jednotlivé základné znenia petitov tak, že zabezpečujú širší rozsah práv, ako je vyžadovaný transpozíciou smernice 2004/48/ES. Dohoda TRIPS je pritom plne kompatibilná so smernicou 2004/48/ES. Navrhujú sa len nevyhnutné zmeny, ide o zosúladenie platného znenia so znením smernice 2004/48/ES. Smernica 2004/48/ES v článku 10 odsek 1 ustanovuje členským štátom povinnosť zabezpečiť, „aby príslušné súdne orgány mohli na návrh nariadiť prijatie potrebných opatrení v súvislosti s tovarom, o ktorom zistili, že porušuje právo duševného vlastníctva, a vo vhodných prípadoch aj v súvislosti s materiálmi a nástrojmi použitými pri tvorbe alebo výrobe tohto tovaru“. Smernica 2004/48/ES explicitne vymenúva tieto opatrenia – stiahnutie z obchodných kanálov, definitívne odstránenie z obchodných kanálov alebo zničenie. Navrhované znenie § 10 odsek 2 je v úplnom súlade s návrhmi rozhodnutí …

čl. XII bod 6 a 7
Navrhovateľ spĺňa požiadavky vyplývajúce z článku 20a Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky.

čl. XIII
Účinnosť navrhovanej právnej úpravy sa s prihliadnutím na legislatívny proces navrhuje na 1. február 2007. Bratislava 13. decembra 2006 Predseda vlády Slovenskej republiky Robert F i c o, v. r. Minister kultúry Slovenskej republiky Marek M a ď a r i č, v. r.