zákon č. 444/2002 Z. z. o dizajnoch

čl. XI (Zákon o dizajnoch)

čl. XI bod 1 §
Originárny subjekt oprávnený vymáhať dodržiavanie práv vyplývajúcich zo zákona je majiteľ zapísaného dizajnu. Okrem majiteľa zapísaného dizajnu navrhované ustanovenie, v zmysle článku 4 odsek 1 písmeno b) smernice 2004/48/ES, oprávňuje na vymáhanie dodržiavania práv zo zapísaného dizajnu aj nadobúdateľa licencie. Nadobúdateľ licencie dané oprávnenie využije najmä v prípadoch, ak majiteľ zapísaného dizajnu z akéhokoľvek dôvodu nekoná. V predmetnej súvislosti treba upozorniť na § 514 Obchodného zákonníka a z neho vyplývajúcu povinnosť nadobúdateľa licencie informovať o obmedzovaní alebo porušovaní práv poskytovateľa licencie; táto povinnosť nie je návrhom nového odseku § 24 dotknutá.

čl. XI bod 2 a 5 §
Právo na informácie nie je v právnej úprave dizajnov inštitútom novým, platná právna úprava v § 27 odsek 2 upravuje právo na informácie vo všeobecnej rovine. Navrhované ustanovenie predstavuje podrobnejšiu úpravu práva na informácie v zmysle smernice 2004/48/ES; v záujme väčšej prehľadnosti sa navrhuje vypustiť § 27 odsek 2 a právo na informácie sústrediť do nového samostatného paragrafu (§ 27a). V súlade s článkom 8 smernice 2004/48/ES sa zakotvuje právo majiteľa zapísaného dizajnu požiadať v prípade porušenia alebo ohrozenia práv vyplývajúcich zo zákona o poskytnutie relevantných informácií a pôvode výrobku, v ktorom je zapísaný dizajn stelesnený alebo na ktorom je zapísaný dizajn použitý, a o okolnostiach jeho uvedenia na trh, pričom ustanovenie explicitne určuje osoby, ktoré sú povinné predmetné informácie poskytnúť, ako aj demonštratívne vymenúva okruh údajov, ktoré je majiteľ zapísaného dizajnu oprávnený požadovať. Ustanovenie posilňuje postavenie majiteľa zapísaného dizajnu v boji proti porušovaniu alebo ohrozovaniu práv, pretože mu umožňuje nielen zasiahnuť voči konkrétnemu porušovateľovi, ale aj vysledovať reťazec osôb …

čl. XI bod 3 §
V súvislosti a v súlade s novo navrhovanou koncepciou primeraného zadosťučinenia, resp. úhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch pri porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva v Občianskom zákonníku sa právo na primerané zadosťučinenie priznáva aj pre prípad ohrozenia práv chránených zákonom o dizajnoch, pričom sa vkladá odkaz na zodpovedajúce novo navrhované ustanovenie Občianskeho zákonníka.

čl. XI bod 4 §
V súvislosti s bodom 2 návrhu (vypustenie jedného odseku § 27) sa aktualizuje odkaz použitý v predmetnom ustanovení.

čl. XI bod 6 §
Platná úprava § 28 odsek 2 demonštratívnym spôsobom predstavuje možné rozhodnutia súdu, ktorých cieľom je zamedzenie porušovania práv. Takto formulované „petity“ rozhodnutí vychádzajú zo zmluvy TRIPS. Navrhujú sa len nevyhnutné zmeny, ide o zosúladenie platného znenia so znením smernice 2004/48/ES. Stiahnutie z obchodnej siete prichádza do úvahy v prípadoch, kedy nie je možné vylúčiť možnú dohodu medzi majiteľom zapísaného dizajnu a porušovateľom práva, na základe ktorej by sa stal porušovateľ osobou oprávnenou používať zapísaný dizajn. Definitívne odstránenie z obchodnej siete predstavuje v tomto smere riešenie konečné, možnosť dohody medzi majiteľom zapísaného dizajnu a porušovateľom neprichádza do úvahy. Stiahnutie z obchodnej siete a definitívne odstránenie z obchodnej siete sa využije len u výrobkov, ktorých prostredníctvom priamo dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu práv chránených zákonom, iné zabezpečenie spôsobom zamedzujúcim ďalšie porušovanie alebo ohrozovanie práva a zničenie možno využiť aj pri nástrojoch alebo materiáloch, ktorých prostredníctvom priamo došlo k porušeniu alebo ohrozeniu práv. Opatrenia sa vykonávajú na náklady porušovateľa práva.

čl. XI bod 7 a 8 §
Navrhovateľ spĺňa požiadavky vyplývajúce z článku 20a Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky.

čl. II
(zákon č. 444/2002 Z. z.)

čl. II bod 1
Aktualizácia poznámky pod čiarou reflektuje prijatie nových zákonov v oblasti ochranných známok a autorského práva.

čl. II bod 2 §
Doplnenie zohľadňuje novú úpravu zamestnaneckého režimu (§ 12), v zmysle ktorého pôvodca vynálezu nie je originárnym nositeľom práva na riešenie, ale toto patrí zo zákona priamo zamestnávateľovi. To isté platí aj v prípade dizajnu spoločenstva v zmysle čl. 14 ods. 3 nariadenie Rady (ES) č. 6/2002 z 12. decembra 2001 o dizajnoch spoločenstva.

čl. II bod 3 §
Keďže právomoc prerokúvať a rozhodovať spory o právo na dizajn prináleží súdom (28 ods. 1), je vhodné v záujme konzistentnosti pojem „príslušný orgán“ nahradiť pojmom „súd“.

čl. II bod 4 §
Základná konštrukcia zamestnaneckého režimu, ktorý je upravený v § 12, sa významne reformuje a precizuje. Na základe dlhodobého používania v praxi a aj s cieľom dosiahnutia jednotnosti právnych úprav zamestnaneckého režimu v celej oblasti priemyselného vlastníctva (patenty, úžitkové vzory a dizajny) sa do zákona o dizajnoch zavádza pojem „zamestnanecký dizajn“. Pokiaľ ide o samotnú podstatu zamestnaneckého režimu, upúšťa sa od koncepcie prechodu, resp. prevodu práva na dizajn z pôvodcu na zamestnávateľa, ktorá mohla vyvolávať určité pochybnosti. Odsek 1 jednoznačne stanoví, že v prípade zamestnaneckého dizajnu právo na dizajn patrí priamo zamestnávateľovi. Nevyhnutnou podmienkou začatia plynutia zákonnej lehoty ostáva aj naďalej písomné upovedomenie zo strany pôvodcu adresované zamestnávateľovi (odsek 2). Zamestnávateľ môže uplatniť právo na riešenie v zákonnej trojmesačnej lehote buď obvyklým spôsobom tak, tzn. písomným vyhlásením adresovaným pôvodcovi, alebo – čo je novinka – podaním prihlášky dizajnu, prihlášky dizajnu Spoločenstva alebo medzinárodnej prihlášky podľa Haagskej dohody o medzinárodnom zápise dizajnov. Zákon pritom stanovuje dve podmienky: predmetom prihlášky je zamestnanecký dizajn …

čl. II bod 5 až 9 §
Účelom zmien a doplnení ustanovenia týkajúceho sa prevodu a prechodu práva na dizajn je precizovanie právnej úpravy, ako aj potreba zohľadnenia zmien vyplývajúcich z novej úpravy zamestnaneckého dizajnu (§12).

čl. II bod 10 §
Zavádza sa jednoznačná úprava kompetencií medzi úradom a súdom v otázkach majiteľstva predmetov priemyselného vlastníctva, ako vyplýva aj z ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20. februára 2008, sp. zn. 1 Obdo V 37/2007 zaradený do Zbierky stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. 34/2010). Uvedené doplnenie súvisí aj s platným znením § 48 ods. 2, ktorým je stanovená vyvrátiteľná domnienka platnosti údajov v registri, pokiaľ „príslušný orgán“ nerozhodne inak. Zapísaný dizajn, obdobne aj iné predmety priemyselného vlastníctva (patent, úžitkový vzor, ochranná známka), môže mať viacerých spolumajiteľov. Na právne vzťahy medzi spolumajiteľmi zapísaného dizajnu sa subsidiárne vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka o spoluvlastníctve (§ 136 a nasl. Občianskeho zákonníka). V záujme zabezpečenia principiálnej jednotnosti právnej úpravy prierezových, horizontálnych inštitútov v predpisoch upravujúcich jednotlivé predmety priemyselného vlastníctva, medzi ktoré patrí aj spolumajiteľstvo, dochádza k úprave tohto inštitútu aj v zákone o dizajnoch. V zásade platí, že podiely spoluvlastníkov sú rovnaké. Vychádzajúc z dispozitívnej povahy …

čl. II bod 11 §
Následkom vyčerpania práv k zapísanému dizajnu je, že jeho majiteľ nemôže uplatňovať svoje práva k zapísanému dizajnu a tretím osobám zakázať nakladať s výrobkom, v ktorom je chránený dizajn stelesnený alebo na ktorom je použitý, v prípade, ak bol takýto výrobok majiteľom zapísaného dizajnu, prípadne s jeho súhlasom, už uvedený na trh. Koncept vyčerpania práv je spojený s uplatňovaním rôznych zemepisných limitov; ako tzv. koncept národný, medzinárodný alebo regionálny. V Európskej únii bol článkom 15 smernice 98/71/ES Európskeho parlamentu a Rady z 13. októbra 1998 o právnej ochrane dizajnov zavedený jednotný koncept regionálneho vyčerpania práv; tzn. práva k zapísanému dizajnu sa vyčerpajú iba v súvislosti s výrobkami, ktoré boli prvýkrát uvedené na trh v niektorom z 28 členských štátov EÚ, resp. štátov Európskeho hospodárskeho priestoru (navyše Island, Nórsko, Lichtenštajnsko). V uvedenom zmysle dochádza k zosúladeniu právnej úpravy vyčerpania v oblasti priemyselného vlastníctva (porovnaj § 16 ods. 1 patentového zákona, § 15 ods. 1 zákona o ochranných známkach).

čl. II bod 12 §
V záujme zabezpečenia principiálnej jednotnosti právnej úpravy prierezových, horizontálnych inštitútov, medzi ktoré patrí aj prevod alebo prechod predmetov priemyselných práv, dochádza k úprave týchto inštitútov aj v zákone o dizajnoch (§ 21 a 22), a to aj vrátane súvisiaceho ustanovenia § 42. Právna úprava prevodu resp. prechodu zapísaného dizajnu, resp. práv z prihlášky je precizovaná a doplnená o štandardné vymedzenie podmienok a požiadaviek aplikovateľných pri podávaní žiadosti o zápis prevodu resp. prechodu do registra. Právna úprava záložného práva k zapísanému dizajnu (§ 23) sa zjednodušuje a zosúlaďuje (aj terminologicky) so všeobecnou úpravou záložného práva v Občianskom zákonníku (§ 151a a nasl.). Žiadosť o zápis záložného práva môže podať aj záložný veriteľ, a nielen záložca, ako by vyplývalo z Občianskeho zákonníka (§ 151g ods. 1). Pokiaľ ide o zápis zmeny alebo zániku záložného práva k zapísanému dizajnu, uplatňujú sa príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 151g ods. 2 a § 151md ods. 2 a 3). Novinkou je právna úprava záložného práva k …

čl. II bod 13 a 14 §
Dochádza k precizovaniu terminológie použitej v právnej úprave.

čl. II bod 15 §
Vhodné predpoklady na ďalšie posilňovanie vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva vytvoril Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), a to najmä zavedením kauzálnej príslušnosti v sporoch z priemyselného vlastníctva (§ 25 CSP) a tiež v sporoch z nekalého súťažného konania a v autorskoprávnych sporoch (§ 26 CSP). Dopĺňa sa nový nadpis nad § 27 „Vymáhanie práv“, V tomto ustanovení sa vymedzujú typické právne nároky, ktoré má majiteľ zapísaného dizajnu v prípade neoprávneného zásahu do jeho výlučných práv podľa § 17. Pojem „neoprávnený zásah“ zahŕňa tak porušenie práv, ako aj ohrozenie práv. Osobitné ustanovenie o vymáhaní práv sa však už nevzťahuje na akékoľvek právo chránené zákonom o dizajnoch (viď doterajšie znenie § 27 ods. 1), ale len na výlučné práva majiteľa zapísaného podľa § 17. Pravdepodobne po prvý krát v histórií slovenského práva sa mimo Občianskeho zákonníka zavádzajú osobitné premlčacie lehoty pre nároky z mimozáväzkových civilných deliktov (odseky 3 a 4). Nároky na náhradu škody, nemajetkovej ujmy v peniazoch alebo na vydanie bezdôvodného …

čl. II bod 16 až 18 §
Právo na informácie bolo do osobitných zákonov v oblasti priemyselného vlastníctva zavedené v roku 2007 transpozíciou smernice 2004/48/ES o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva (článok 8). Zákonná úprava sa dopĺňa o „zamýšľaného predajcu“ a „poskytovateľa služieb“, tak ako je v platnom znení § 11 zákona č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach. Pod pojmom „zamýšľaný predajca“ (angl. „intended wholesaler or retailer“) sa rozumie predajca, ktorému bol tovar porušujúci alebo ohrozujúci práva podľa zákona o dizajnoch určený, spravidla pri dovoze na územie Slovenskej republiky. Zároveň sa do § 27a presúva ustanovenie § 28 ods. 5, ktoré právo na poskytnutie informácií za určitých okolností obmedzuje a ktoré systematicky patrí práve do § 27a.

čl. II bod 19 §
Doterajší nadpis nad § 28 „Prerokúvanie sporov“ nie je vhodný a zavádza sa presnejší názov „Súdna ochrana práv“.

čl. II bod 20 §
Zmena odkazu v § 28 ods. 1 zohľadňuje fakt, že Civilný sporový poriadok v § 25 určil, že jediným kauzálne príslušným súdom na konanie v sporoch z priemyselného vlastníctva je v prvom stupni Okresný súd Banská Bystrica a odvolacím súdom je Krajský súd v Banskej Bystrici. Významné je aj tzv. kolízne pravidlo (§ 25 ods. 3 CSP), ktoré jednoznačne stanovuje, že uvedené súdy sú príslušné aj v prípade, ak má spor z priemyselného vlastníctva súčasne povahu sporu z nekalého súťažného konania alebo povahu autorskoprávneho sporu.

čl. II bod 21 §
Ustanovenie sa presúva do § 27a, kam systematicky patrí (nový § 27 ods. 4).

čl. II bod 22 §
Dochádza k sprehľadneniu právnej úpravy neodkladných opatrení v tom zmysle, že materiálne podmienky nariadenia neodkladného opatrenia, ako aj ostatné procesné a hmotnoprávne záležitosti v súvislosti s nedokladanými opatreniami upravuje výlučne Civilný sporový poriadok (§ 324 až 345), pričom zákon o dizajnoch v § 29 obsahuje navyše len osobitnú úpravu inštitútu zábezpeky na strane navrhovateľa neodkladného opatrenia, čo zohľadňuje aj nadpis § 29.

čl. II bod 23 §
Matéria obsiahnutá v doterajšom § 30 sa presúva do štvrtej časti zákona Spoločné, splnomocňovacie, prechodné a zrušovacie ustanovenia (konkrétne § 49 ods. 4).

čl. II bod 24 §
Právo podať prihlášku má v zásade osoba, ktorá má právo na dizajn. Okruh týchto osôb je taxatívne vymedzený v § 31 prostredníctvom vnútorných odkazov, pričom v nadväznosti na zmeny súvisiace s inštitútom zamestnaneckého režimu sa dopĺňa vnútorný odkaz (§ 12 ods. 4). Zároveň sa dopĺňa aj vnútorný odkaz na § 13 ods. 1 (právny nástupca osôb, ktorým patrí právo na dizajn).

čl. II bod 25 §
Zmena v § 31 ods. 3 písm. f) je priamym dôsledkom zmien súvisiacich s inštitútom zamestnaneckého dizajnu (§ 12).

čl. II bod 26
Poznámka bod čiarou k odkazu 8) sa spresňuje.

čl. II bod 27 a 28 §
Doterajší § 32, pod ktorým je umiestnený nadpis „Právo prednosti“, neštandardným spôsobom obsahoval spoločnú úpravu dvoch v oblasti priemyselných práv významných inštitútov, konkrétne ide o deň podania prihlášky a právo prednosti. Dochádza k logickému oddeleniu úprav týchto dvoch inštitútov do dvoch osobitných paragrafov, a to bez obsahových zmien.

čl. II bod 29 a 30 §
V súlade s Civilným sporovým poriadkom sa precizuje terminológia týkajúca sa prerušenia konania o prihláške v prípade existencie súdneho sporu, ktorého predmetom je právo na dizajn. Úpravy sa týkajú aj súvisiaceho ustanovenia § 42 ods. 4.

čl. II bod 31 §
V súvislosti a v súlade so zmenou v § 49 ods. 2 (zastúpenie osôb, ktoré nemajú na území SR trvalý pobyt alebo sídlo v konaní pred úradom) dochádza k vypusteniu odkazu 11) a súvisiacej poznámky pod čiarou, tieto sú nahradené vnútorným odkazom na § 49 ods. 2.

čl. II bod 32 §
Jedným z dôvodov pre výmaz zapísaného dizajnu je skutočnosť, že jeho majiteľ nemá právo na dizajn. Okruh osôb, ktoré majú právo na dizajn je v zákone o dizajnoch štandardne vymedzený taxatívne prostredníctvom vnútorných odkazov; pozri aj odôvodnenie k bodu 24 (§ 31 ods. 1).

čl. II bod 33
Poznámka bod čiarou k odkazu 12) sa precizuje.

čl. II bod 34 §
Nahradzuje sa spojenie „ z vlastného podnetu“ vhodnejším spojením „z úradnej moci“ v súlade so zaužívanou terminológiou v oblasti priemyselného vlastníctva a v procesnom práve.

čl. II bod 35 §
Základné náležitosti návrhu na výmaz zapísaného dizajnu z hľadiska jeho odôvodnenia a dôkazov boli upravené vo vykonávacej vyhláške. Vzhľadom na ich procesný význam je vhodné ich všeobecné zakotvenie priamo v zákone (§ 38 ods. 1). Výslovne sa zavádza možnosť [§ 38 ods. 3 písm. a)], aby úrad kedykoľvek v priebehu konania, podľa toho kedy to považuje za potrebné, vyzval buď navrhovateľa alebo majiteľa zapísaného dizajnu, aby sa vyjadrili k podaniu druhej strany, prípadne aby uviedli svoje stanovisko ku konkrétnej skutočnosti, ktoré sú podľa názoru úradu rozhodujúce v konaní. Aj týmto spôsobom sa realizuje princíp súčinnosti medzi úradom ako správnym orgánom a účastníkmi konania v zmysle § 3 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. Novinkou je aj ustanovenie § 38 ods. 4 písm. b), ktoré umožňuje úradu v konaní o výmaze stanoviť účastníkom spoločnú lehotu na záverečné vyjadrenia. Lehota je spoločná pre oboch účastníkov a na vyjadrenia doručené po jej uplynutí úrad …

čl. II bod 36 §
Dochádza k úprave výšky kaucie, ktorú je navrhovateľ výmazu zapísaného dizajnu povinný zložiť s návrhom na výmaz. Navrhovaná výška 100 eur zodpovedá kaucii uplatňovanej v súvislosti s návrhom na zrušenie alebo vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú (pozri § 37 ods. 7 zákona o ochranných známkach).

čl. II bod 37 §
Navrhuje sa úprava ustanovenia § 40, ktorou dochádza k zmene v konaní o prepise majiteľa zapísaného dizajnu (resp. prihlasovateľa) v registri úradu. Doteraz dochádzalo k prepisu majiteľa zapísaného dizajnu až na základe právoplatného rozhodnutia úradu, ktorý ale o prepise (a odňatí) zapísaného dizajnu rozhoduje na návrh a po tom, čo mu je predložený právoplatný rozsudok súdu o práve na dizajn. Je teda zrejmé, že takáto právna úprava je príliš formalistická a ako vhodnejšie sa javí jednoduchšie riešenie, keď úrad, bez toho aby vydával rozhodnutie o odňatí a prepise zapísaného dizajnu, len vyznačil zmenu v osobe majiteľa patentu v registri, a to v súlade s predloženým právoplatným rozsudkom.

čl. II bod 38 §
Inštitút určovacieho konania sa vypúšťa zo zákona o dizajnoch. Určovacie konanie vo vzťahu k zapísaným dizajnom predstavovalo v porovnaní so zahraničím neštandardnú výnimku. Samotné posúdenie, či nejaký konkrétny predmet spadá do ochrany (§ 14) určitého zapísaného dizajnu, ktoré úrad vykonával v rámci určovacieho konania, má bližšie k právnemu ako technickému posúdeniu. Do rozsahu ochrany zapísaného dizajnu totiž patrí každý dizajn, ktorý u informovaného užívateľa nevyvoláva odlišný celkový dojem. Pri posudzovaní rozsahu ochrany sa prihliada na mieru tvorivej voľnosti, ktorú mal pôvodca dizajnu pri tvorbe dizajnu.

čl. II bod 39 §
V súvislosti s právnou úpravou v § 42 je možné konštatovať, že jednoznačnejším a precíznejším spôsobom upravuje oblasť zápisu licencií, záložných práv, prevodu, prechodu a súdneho sporu do registra a súčasne reaguje na Civilný sporový poriadok. Ako na novinku možno poukázať na zavedenie zápisu exekúcie do registra. Povinnosť zabezpečiť zápis exekúcie do registra ochranných známok ukladá členským štátom EÚ čl. 24 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2436 zo 16. decembra 2015 o aproximácií právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok (čl. 24 ods. 2). Zavádza sa pravidlo zachovania zápisu exekúcie postihnutím práv z prihlášky aj po zápise dizajnu alebo po úpravách či rozdelení prihlášky. Posilňuje sa tým právna istota oprávneného v exekučnom konaní. Vzhľadom na význam zápisu exekúcie vo verejných registroch, ktorou sa zvyšuje právna istota a ochrana dobromyseľných tretích osôb, sa zavádza možnosť zápisu exekúcie aj do registrov ostatných predmetov priemyselného vlastníctva. Z dôvodu náležitej úpravy informačných systémov úradu, predmetné novelizačné body nadobudnú neskoršiu účinnosť …

čl. II bod 40 §
Popri terminologických zmenách (vrátane nadpisu § 43) sa procesných inštitútov predĺženia lehoty a pokračovania v konaní v zákone o dizajnoch dotýka aj niekoľko vecných zmien. Zmenou v § 43 ods. 2 sa úprava pokračovania konania približuje právnej úprave obsiahnutej v zákone o ochranných známkach, mení sa predovšetkým nastavenie lehoty na podanie žiadosti o pokračovanie v konaní, a to na dva mesiace odo dňa uplynutia zmeškanej lehoty (v doterajšej úprave dva mesiace od doručenia rozhodnutia úradu vydaného v dôsledku zmeškania lehoty). V súlade s novou procesnou úpravou týkajúcou sa výmazového konania (§ 38) sa precizuje, resp. rozširuje okruh lehôt, v prípade zmeškania ktorých nie je možné využiť inštitút predĺženia lehoty a pokračovania v konaní. Zmeny v prípade inštitútu uvedenia do predošlého stavu smerujú predovšetkým k zosúladeniu právnych úprav v oblasti priemyselných práv, pričom odchýlky pri konkrétnych predmetoch priemyselných práv sú dôsledkom rešpektovania medzinárodných záväzkov; napríklad záväzky v oblasti patentového práva vyplývajúce z Dohovoru o patentovom práve. V oblasti dizajnového práva a …

čl. II bod 41 §
Ustanovenia o rozklade sa napriek novému zneniu výrazne nemenia. Novinkou je umožnenie účastníkom konania podať odôvodnenie rozkladu v dodatočnej lehote dvoch mesiacov odo dňa podania rozkladu. Ide o inštitút, ktorý sa osvedčil napr. v konaniach o ochranných známkach a ktorý poskytuje účastníkom viac času na formulovanie dôvodov rozkladu. Aby však nedochádzalo k neúmernému predlžovaniu konania o rozklade, je pri zákonnej lehote na podanie odôvodnenia rozkladu ako aj samotného rozkladu vylúčené uvedenie do predošlého stavu. Dopĺňa sa taxatívny výpočet rozhodnutí úradu, proti ktorým nie je prípustný rozklad, a to v súvislosti so zavedením nového dôvodom prerušenia konania, kedy úrad konanie rozhodnutím preruší, ak sa začalo konanie o predbežnej otázke, ktorú úrad nie je oprávnený riešiť (pozri odôvodnenie k § 49 ods. 8). Podať rozklad nie je možné ani v prípade zastavenia konania v prípade nepodania odôvodnenia rozkladu v zákonnej lehote, v prípade oneskoreného alebo neprípustného rozkladu. V rámci všetkých zákonov, ktoré upravujú predmety priemyselného vlastníctva sa výslovne vylučuje možnosť podať rozklad …

čl. II bod 42 §
V súlade s praxou úradu sa precizuje rozsah skutočností, ktoré úrad zverejňuje vo vestníku.

čl. II bod 43 §
Spoločné ustanovenia (§ 49), ktoré upravujú niektoré procesné inštitúty v konaní pred úradom, sa komplexne prepracovali a zosúladili s ostatnými zákonmi v oblasti priemyselného vlastníctva. Okrem iného sa vypúšťa pojem „oprávnený zástupca“ (odsek 2), zjednocuje sa rozsah subsidiárnej aplikácie správneho poriadku (odsek 4). V odseku 7 sa precizuje právna úprava zastavenia konania v prípade späťvzatia podania. Úrad na základe späťvzatia návrhu nie je povinný zastaviť konanie a môže v konaní pokračovať, ak by mohol začať takéto konania aj z úradnej moci [konanie o výmaze zapísaného dizajnu podľa § 36 písm. a) a b)]. Je potrebné uviesť, že pôjde skôr o výnimočné prípady, kedy v konaní preváži zásada oficiality nad dispozičnou zásadou a rozhodujúci význam má v tomto smere úvaha úradu. V odseku 8 sa zavádza inštitút prerušenia konania pred úradom z dôvodu konania o predbežnej otázke prebiehajúceho pred súdom alebo iným príslušným orgánom verejnej moci. Typickou predbežnou otázkou je platnosť právnych úkonov, ktoré sa zapisujú do registra (zmluva o prevode, …

čl. II bod 44 a 45 §
Precizujú sa formulácie splnomocňovacích ustanovení, bez vecného zásahu do ich rozsahu.

čl. II bod 46 §
Zavádzajú sa prechodné ustanovenia tak procesné (odseky 1 a 3) ako aj hmotnoprávne (odsek 4). Osobitné prechodné ustanovenia sa týkajú určovacích konaní právoplatne neskončených do 31. decembra 2017 (odsek 2).

čl. II bod 47 a 48 §
Ustanovenie o transpozičnej prílohe už zákon o dizajnoch obsahoval. Avšak vzhľadom na vloženie prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. januára 2018 (§ 51a) bolo potrebné ustanovenia o transpozičnej prílohe upraviť v § 51b a aktualizovať jej nadpis..

čl. III (novelizácia zákona o dizajnoch)

čl. III bod 1 §
Ustanovenia o prevode zapísaného dizajnu sa dopĺňajú o ustanovenie, na základe ktorého úrad vecne rozhodne v prípade, ak doklady predložené spolu so žiadosťou o zápis prevodu zapísaného dizajnu tento prevod nepreukazujú.

čl. III bod 2 §
Ustanovenia o prechode zapísaného dizajnu sa dopĺňajú o ustanovenie, na základe ktorého úrad vecne rozhodne v prípade, ak doklady predložené spolu so žiadosťou o zápis prechodu zapísaného dizajnu tento prechod nepreukazujú.

čl. III bod 3 §
Ustanovenia o záložnom práve k zapísanému dizajnu sa dopĺňajú o ustanovenie, na základe ktorého úrad vecne rozhodne v prípade, ak doklady predložené spolu so žiadosťou o zápis záložného práva k zapísanému dizajnu existenciu záložného práva nepreukazujú.

čl. III bod 4 §
Ustanovenia o licencii sa dopĺňajú o ustanovenie, na základe ktorého úrad vecne rozhodne v prípade, ak doklady predložené spolu so žiadosťou o zápis licencie uzatvorenie licenčnej zmluvy nepreukazujú.

čl. III bod 5 a 6 §
Vzhľadom na požiadavku nositeľov práv o vydávanie ochranných dokumentov (osvedčenie o zápise dizajnu do registra, doklad o práve prednosti) v listinnej podobe, pristúpil predkladateľ k doplneniu ustanovení § 32 ods. 5 a § 35 ods. 1 tak, aby bolo jednoznačné, že tieto ochranné dokumenty sa budú vydávať len v listinnej (a teda nie elektronickej) podobe. Takýto postup zvolil predkladateľ nielen z dôvodu vyššie uvedenej spoločenskej objednávky, ale aj s ohľadom na konštrukciu a zámer zákona č. 305/2013 Z. z. o e-Governmente, podľa ktorého je orgán verejnej moci povinný uplatňovať výkon verejnej moci elektronicky, pričom túto povinnosť nemá, ak ide o úkony v konaní o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach osôb, o ktorých osobitný predpis výslovne ustanovuje, že ich orgán verejnej moci vykonáva výlučne v listinnej podobe [§ 17 ods. 1 písm. a)]. Je evidentné, že úrad bude predmetné ochranné dokumenty nielen vydávať, ale aj doručovať výlučne v listinnej podobe.

čl. III bod 7 §
Dopĺňa sa ustanovenie, na základe ktorého úrad zastaví konanie o výmaze zapísaného dizajnu, ak už bol ten istý zapísaný dizajn vymazaný v inom konaní o jeho výmaze. Podľa § 37 ods. 1 pri výmaze zapísaného dizajnu z registra platí, že k zápisu dizajnu do registra nedošlo.

čl. III bod 8 §
V súlade s nadpisom paragrafu sa do ustanovenia odseku 1 dopĺňa aj žiadosť o zápis exekúcie, ktorá tam nebola uvedená.

čl. III bod 9 §
Navrhovanou úpravou sa spresňuje, aký spor úrad zapisuje do registra. Úrad do registrov nezapisuje existenciu sporu, ktorý sa týka akéhokoľvek práva chráneného týmto zákonom, ale len spor o právo na dizajn.

čl. III bod 10 §
Ustanovenie § 43 ods. 3 sa upravuje nahradením nevhodnej a nelogickej formulácie, pretože § 43 ods. 1 upravuje predĺženie lehoty. Žiadosť o predĺženie lehoty účastníci konaní podávajú v čase, keď lehota ešte nie je zmeškaná (ešte len plynie).

čl. III bod 11 §
V § 46 sa odsek 3 dopĺňa tak, aby úrad mohol procesne rozhodnúť o rozklade (zastaviť konanie o rozklade) aj v prípade, ak je rozklad neprípustný podľa odseku 5, teda obdobným spôsobom ako v prípadoch, keď nie je rozklad prípustný podľa odseku 4.

čl. III bod 12 §
Ustanovenie sa dopĺňa v nadväznosti na doplnenie § 36 o odsek 8. Neprípustným bude podanie rozkladu aj v prípade, ak rozklad smeruje proti takému rozhodnutiu o zastavení konania o výmaze dizajnu, ktoré bolo vydané v dôsledku skutočnosti, že ten istý dizajn už bol predtým vymazaný.

čl. III bod 13 §
Z dôvodu vylúčenia § 19 správneho poriadku v konaniach pred Úradom priemyselného vlastníctva SR (§ 49 ods. 4) je žiaduce doplnenie osobitnej náležitosti podania v elektronickej podobe autorizovaného podľa zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov, a to obdobne ako je to ustanovené v § 19 ods. 2 tretia veta správneho poriadku. Takéto podanie musí obsahovať identifikátor osoby účastníka konania a identifikátor osoby zástupcu, ak je účastník konania zastúpený; identifikátory osôb sú základným údajom pre bezproblémové vykonávanie činnosti ÚPV SR, ktoré mu vyplývajú zo zákona e-Governmente.

čl. III bod 14 §
Navrhuje sa vypustiť nepoužívaný spôsob podávania podaní, a to telefax. K navrhovanej zmene sa pristupuje aj pod vplyvom zmeny § 19 ods. 1 správneho poriadku účinnej od 1. novembra 2017.

čl. III bod 15 §
Štandardne formulované prechodné ustanovenia sa delia na procesné (odsek 1) a hmotnoprávne (odsek 2).

čl. III

čl. III bod 1, 2, 3, 4 (§ 25 ods. 3, 4, 5, 6) §
Ustanovenie rieši postup predĺženia platnosti zapísaného dizajnu v prípade, ak k zápisu dizajnu došlo až po uplynutí piatich rokov odo dňa podania prihlášky dizajnu. Obsahovo zhodné pravidlo bolo doteraz uvedené v poznámke k položke 226 Časti XVI. Sadzobníka správnych poplatkov. Z dôvodu ucelenosti právnej úpravy sa navrhuje jeho presunutie do zákona o dizajnoch. V dôsledku vloženia nového odseku dochádza k prečíslovaniu nasledovných odsekov § 25 a úprave súvisiacich vnútorných odkazov.

čl. III bod 5 a 6 (§ 31a ods. 1 a 2) §
Dopĺňa sa ustanovenie, ktoré v súlade s ostatnými právnymi predpismi z oblasti priemyselného vlastníctva precizuje deň podania prihlášky v prípade ak pôvodné podanie nespĺňalo zákonné náležitosti pre priznanie dňa podania prihlášky. Uvedené si vyžaduje aj zmenu pôvodného ustanovenia (po zmene odsek 1).

čl. III bod 7 (§ 32 ods. 5) §
Navrhuje sa zmena formy vydávania dokladu o práve prednosti. Zákon o dizajnoch, rovnako ako aj ďalšie predpisy v oblasti priemyselného vlastníctva (patentový zákon, zákon o úžitkových vzoroch a zákon o ochranných známkach), v doterajšom znení obsahuje výnimku predpokladanú § 17 ods. 1 písm. c) zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente). V zmysle § 17 ods. 1 písm. c) zákona o e-Governmente je orgán verejnej moci povinný uplatňovať výkon verejnej moci elektronicky podľa tohto zákona, pričom túto povinnosť nemá, ak ide o úkony v konaní o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach osôb, o ktorých osobitný predpis výslovne ustanovuje, že ich orgán verejnej moci vykonáva výlučne v listinnej podobe; osobitným predpisom resp. relevantnou právnou normou je v prípade zákona o dizajnoch práve § 32 ods. 5. Zmena formy vydávania dokladov o práve prednosti na elektronický úradný dokument je horizontálnej povahy a dotkne sa všetkých …

čl. III bod 8 (§ 35 ods. 1) §
Navrhuje sa zmena formy vydávania osvedčenia o zápise dizajnu do registra z listinnej podoby na podobu elektronického úradného dokumentu. Navrhovaná zmena reflektuje trendy v elektronickom výkone verejnej moci a je reakciou aj na požiadavku z prostredia používateľov systému práv priemyselného vlastníctva. Zákon o dizajnoch v doterajšom znení obsahuje výnimku predpokladanú § 17 ods. 1 písm. c) zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente). Zmena formy vydávania osvedčení o udelení resp. zápise práva priemyselného vlastníctva do príslušného registra na elektronický úradný dokument je horizontálnej povahy a dotkne sa všetkých relevantných právnych predpisov v gescii ÚPV SR.

čl. III bod 9 (§ 39) §
Navrhuje sa riešenie otázky náhrady trov v prípade sporových konaní pred ÚPV SR. V prípade zákona o dizajnoch ide o konanie o návrhu na výmaz zapísaného dizajnu. Pre sporové konania vedené pred ÚPV SR je príznačné, že účastníci konania (v danom prípade navrhovateľ a majiteľ zapísaného dizajnu) stoja v protichodnom postavení, obhajujú svoje protichodné záujmy a ich záujem na výsledku konania je protichodný; sporové konanie má kontradiktórny charakter. Navrhuje sa upraviť procesné pravidlá pre trovy konania pre sporové konania na základe zásady procesného úspechu. ÚPV SR prizná úspešnému účastníkovi konania (ak bol navrhovateľom), a to aj bez návrhu účastníka konania, minimálne náhradu trov vo výške správneho poplatku, ktorý sa vzťahuje na dané sporové konanie, a v prípade, ak bol úspešný účastník konania v sporovom konaní zastúpený advokátom alebo patentovým zástupcom, aj náhradu trov konania v paušálnej výške 200 € (kompenzácia vynaložených nákladov úspešného účastníka konania na zastupovanie advokátom alebo patentovým zástupcom v prípade, že je účastník konania zastúpený počas celého …

čl. III bod 10 (odkaz 12aa) §
Legislatívna úprava v súvislosti so súvisiacimi zmenami v § 39.

čl. III bod 11 (§ 49 ods. 8) §
Zmeny vnútorných odkazov v dôsledku vloženia nového odseku do § 25.

čl. III bod 12 [§ 50 písm. d)] §
V nadväznosti na vypustenie inštitútu určovacieho konania z dizajnového zákona (s účinnosťou od 1.2.2018) a podrobností o náležitostiach žiadosti o určenie z vykonávacieho právneho predpisu (§ 10 zrušený s účinnosťou od 1.1.2019) sa zodpovedajúcim spôsobom upravuje formulácia splnomocňovacieho ustanovenia.

čl. III bod 13 (§ 51ab) §
Prechodné ustanovenia obsahujú právnu úpravu režimu prechodného spolupôsobenia doterajšej právnej úpravy a novej právnej úpravy na právne vzťahy upravené doterajšou právnou úpravou; riešené je prechodné ustanovenie vo vzťahu k zavádzanej náhrade trov sporových konaní (§ 39), ktorá sa vzťahuje na správne konania, ktoré sa začali v deň alebo po dni nadobudnutia účinnosti tohto zákona, a prechodné ustanovenie vo vzťahu k zrušovanému inštitútu kaucie (doterajšie znenie § 39).