Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/109/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6012201018 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6012201018.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a Ľudovíta Bradáča v právnej veci žalobcu: RYBA Košice, spol. s r.o., Južná trieda 54, 043 75 Košice, IČO: 17 147 522, zastúpeného advokátkou JUDr. Andreou Tkáčovou, Magurská 3, 040 01 Košice proti žalovanému: Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, Jána Švermu 43, 974 04 Banská Bystrica, za účasti ďalšieho účastníka Ryba Žilina, spol. s r.o., Hviezdoslavova 5, 010 01 Žilina, zastúpeného advokátkou Mgr. Katarínou Baďurovou, so sídlom Budatínska 12, 851 06 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Predsedu Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky sp. zn. PD 36-2009/D 27602 II/94-2012 zo dňa 27. augusta 2012 takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a . Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou súdu v zákonom stanovenej lehote dňa 03. 10. 2012 domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 27. 08. 2012 sp. zn. PD 36-2009/D 27602 II/94-2012 ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania. Napadnutým rozhodnutím bol zamietnutý rozklad a potvrdené prvostupňové rozhodnutie žalovaného, ktorým bol zapísaný dizajn č. XXXXX vymazaný z registra dizajnov. Išlo o dizajn s názvom „X. Žalobca v žalobe tvrdil, že sa cíti ukrátený na svojich právach z dôvodu nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. Podľa žalobcu nezákonnosť spočívala v tom, že žalovaný nesprávne vyhodnotil dôkazy, a preto nezistil skutkový stav odôvodňujúci napadnuté rozhodnutie. Dôkazy boli vyhodnotené neprávne, nesprávne, jednostranne, svojvoľne a zaujato a zistenia nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Ďalej podľa žalobcu skutočnosti boli nesprávne právne posúdené a rozhodnutie je nepreskúmateľné. Žalobca nezákonnosť videl v tom, že žalovaný posudzoval podľa § 36 ods. 2 zákona č. 444/2002 Z. z. o dizajnoch splnenie podmienok dizajnu v čase zápisu dizajnu podľa vtedy platných predpisov, „avšak bez zohľadnenia jeho predchádzajúcej právnej argumentácie vyjadrenej v zápise“. Namietal, že napriek tomu, že žalovaný dospel k záveru, že podmienka novosti dizajnu bola splnená a bol viazaný návrhom na výmaz dizajnu, v ktorom navrhovateľ tento výmaz navrhoval aj z dôvodu nedostatku novosti, žalovaný nevyjadril dostatočne bezchybne a úplne argumentáciu odôvodnenia svoje rozhodnutie, a preto považoval rozhodnutie za nevykonateľné a zmätočné. Ďalej žalobca vytýkal žalovanému, že novosť dizajnu bola skúmaná pri zápise, čo neumožňuje vec posudzovať opakovane, nezávisle na úvahe, ktorou sa žalovaný riadil pri zápise, ale bolo potrebné sa s touto úvahou presvedčivo vyrovnať. Podľa žaloby žalovaný pochybil, lebo nemal rozhodovať na základe toho, že predložené dôkazné materiály môžu mať aj iné farebné prevedenie. Žalobca ďalej tvrdil, že žalovaný neposudzoval podľa § 5 ods. 1 zák. č. 444/2002 Z. z. o dizajnoch osobitý charakter dizajnu z pohľadu informovaného užívateľa, ale sa priklonil k názoru navrhovateľa výmazu. Žalobca ďalej tvrdil, že zmena priehľadnosti - nepriehľadnosti obalu výrobku, zmena červenej farby - hnedej farby, zmena v lemovaní etikety aj obalu, zmena farebnosti lemovania, úprava písma, úprava línií a zdobenia výrobku, rozdielny typ písma, rozdielne usporiadanie písaného textu na etikete ako aj na obale vyvoláva, a to nielen u informovaného užívateľa, zmenený celkový dojem vzhľadu porovnávaných výrobkov, čím vzhľad napadnutého dizajnu spĺňal podmienku osobitého charakteru stanovenú v § 5 ods. 1 zákona č. 444/2002 Z. z. o dizajnoch v čase zápisu dizajnu. Preto považoval rozhodnutie žalovaného za nepreskúmateľné. Podľa žalobcu bol dizajn zapísaný v súlade s podmienkami zákona o dizajnoch a aj v čase podania prihlášky mal osobitný charakter a spôsobilosť vyvolať odlišný dojem u informovaného spotrebiteľa v porovnaní so všetkými predloženými dôkaznými materiálmi navrhovateľa. Podľa žalobcu navrhovateľ výmazu nepreukázal, že vonkajší tvar výrobku v zapísanom dizajne č. XXXXX bol zapísaný v rozpore so zákonom o dizajnoch. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že dizajn č. XXXXX s názvom „X. s G. H.“ vymazal z registra dizajnov z dôvodu, že v čase jeho zápisu do registra dizajnov nespĺňal podmienku osobitého charakteru stanovenú v § 5 zákona o dizajnoch. K žalobnej námietke prekročenia návrhu na výmaz dizajnu uviedol, že táto je neopodstatnená, nakoľko navrhovateľ výmazu návrh odôvodnil tým, že predmetný dizajn bol zapísaný do registra dizajnov v rozpore s podmienkami zápisu, vyplývajúcimi z § 3, § 4 a § 5 zákona o dizajnoch, pretože v čase podania prihlášky nespĺňal podmienku novosti a osobitého charakteru. Žalovaný poukázal na hmotno-právne podmienky zápisnej spôsobilosti dizajnu a to kritérium predmetu ochrany, kritérium novosti a kritérium osobitého charakteru, ktoré je potrebné hodnotiť samostatne. Žalovaný v súlade s návrhom na výmaz preskúmal splnenie oboch v návrhu uvedených podmienok a dospel k záveru, že podmienka novosti splnená bola, ale podmienka osobitého charakteru splnená nebola. Žalovaný teda neprekročil rámec podaného návrhu na výmaz napadnutého dizajnu. K žalobnej námietke, že žalovaný sa mal presvedčivo vyrovnať s predchádzajúcou správnou úvahou, na základe ktorej zapísal dizajn do registra, uviedol, že zápis do registra dizajnov zakladá domnienku, že predmet prihlášky dizajnu spĺňa všetky podmienky, ktoré zákon kladie pre jeho zápis, tzv. zápisnú spôsobilosť. To znamená aj novosť a osobitý charakter, čo navonok potvrdzuje osvedčenie vydané úradom podľa § 35 ods. 1 zákona o dizajnoch. Táto domnienka je však vyvrátiteľná a platí dovtedy, kým sa nepreukáže opak vo výmazovom konaní. Zákonodarca to vyjadril v § 36 ods. 1, písm. b) zákona o dizajnoch tým, že stanovil, že úrad vymaže zapísaný dizajn z registra, ak zistí, že bol zapísaný v rozpore s podmienkami na jeho zápis do registra podľa § 3 až § 7, § 9 alebo § 10. Takáto zákonná úprava predpokladá a definuje situácie, kedy je prípustné prehodnotiť zápisnú spôsobilosť zapísaného dizajnu. V danom prípade sa konanie o výmaze napadnutého dizajnu začalo na návrh tretej osoby, ktorej zákon priznáva postavenie účastníka konania. Vznikol o spor o právo, pričom v takomto sporovom konaní sa uplatňuje zásada kontradiktórnosti v plnej miere. Jej podstatou je vzájomná konfrontácia skutkových tvrdení, predložených dôkazov a právnej argumentácie účastníkov s cieľom presvedčiť orgán verejnej moci o svojom práve. Poznamenal, že v rámci konania týkajúceho sa zápisu napadnutého dizajnu do registra, nemal žalovaný možnosť prístupu k dôkazným materiálom, ktoré boli predložené navrhovateľom spolu s návrhom na výmaz dizajnu. Práve doklady predložené navrhovateľom mali za následok zmenu správnej úvahy týkajúcej sa posúdenia splnenia zápisných podmienok vyplývajúcich zo zákona o dizajnoch, konkrétne podmienky osobitého charakteru napadnutého dizajnu. K žalobnej námietke nesprávneho posúdenia splnenia podmienky osobitého charakteru uviedol, že podľa bodu 13 recitálu smernice 98/71/ES o právnej ochrane dizajnov, podľa ktorého „posúdenie toho, či má dizajn osobitý charakter, by sa malo zakladať na tom, či celkový dojem, vyvolaný u informovaného užívateľa po prehliadnutí si dizajnu, sa zreteľne odlišuje od toho, ktorý v ňom vyvolal už existujúci dizajn, berúc do úvahy povahu výrobku, na ktorý sa dizajn použije, alebo v ktorom je začlenený a najmä priemyselné odvetvie, do ktorého patrí a stupeň voľnosti pôvodcu dizajnu pri jeho vytvorení. Poukázal tiež na to, že k pojmu „informovaný užívateľ“ sa už vyslovil súdny dvor EU, keď uzatvoril, že sa má chápať „ako pojem v strede medzi priemerným spotrebiteľom, na ktorého sa vzťahujú účinky predpisov o ochrannej známke, od ktorého sa nevyžadujú nijaké špecifické znalosti a ktorý priamo neporovnáva odporujúce si ochranné známky, a odborníkom s podrobnými technickými znalosťami. Pojem informovaný užívateľ tak možno chápať ako pojem opisujúci užívateľa, ktorý nie je priemerne pozorný, ale osobitne obozretný, či už z dôvodu jeho osobnej skúsenosti alebo jeho rozsahu vedomostí v danej oblasti“. (C-281/10 P bod 53, C 101/11 P a C 102/11 P bod 53). Žalovaný vo svojich rozhodnutia podrobne popísal vonkajšie znaky vyplývajúce z vyobrazenia napadnutého dizajnu a tiež vonkajšie znaky, ktorými sa podľa navrhovateľom predložených dokladov vyznačuje obal namietaného výrobku. Vzhľadom na to, že prevedenie prvkov dominujúcich vzhľadu výrobku, ktoré na seba sústreďujú pozornosť informovaného užívateľa a vytvárajú celkový dojem (konkrétne kruhová podstava téglika červenej farby, tvar etikety na uzavretie červenej farby v tvare kvapky so žltým, resp. zlatým lemom, umiestnenie najvýraznejších prvkov, ktorými sú modrý ovál s bielym slovom „Q.“, M. S. W. „R. v Z. G.“), je takmer zhodné, pričom tieto prvky sú pri obidvoch porovnávaných vonkajších úpravách umiestnené na obale zhodne, nemožno poprieť, že celkový dojem, ktorý porovnávané vonkajšie úpravy vyvolávajú u informovaného užívateľa sa nebude líšiť. Ďalej uviedol, že pri riešení otázky osobitého charakteru napadnutého dizajnu nemožno prehliadnuť mieru tvorivej voľnosti, akú mal pôvodca pri jeho tvorbe. V predmetnom prípade táto miera bola prakticky neobmedzená, a preto na to, aby napadnutému dizajnu bolo možné prisúdiť osobitý charakter, je potrebné, aby sa od skôr zverejnenej vonkajšej úpravy výrobku odlišoval v prvkoch, ktoré ovplyvnia celkový dojem. Zdôraznil, že pri posudzovaní osobitého charakteru nie je podstatné, či sa dizajn s neskorším právom prednosti od skôr zverejnenej vonkajšej úpravy výrobku odlišuje väčším množstvom nepatrných detailov, ale rozhodujúcou je skutočnosť, či je odlišný celkový dojem kolíznych vonkajších úprav výrobkov, čo v predmetnom prípade nebolo naplnené. Ďalej uviedol, že navrhovateľ výmazu uniesol dôkazné bremeno a predložené dôkazové materiály boli hodnotené jednotlivo a následne vo vzájomných súvislostiach a výsledkom tohto hodnotenia bolo, že napadnutý dizajn nespĺňal hmotno-právnu podmienku zápisnej spôsobilosti a to podmienku osobitého charakteru. K žalobnej námietke nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia uviedol, že táto je nekonkrétna a nesprávna, nakoľko v predmetnom rozhodnutí boli podrobne zhodnotené všetky predložené dôkazy a žalovaný uviedol, ktoré skutočnosti mal dokazovaním za preukázané a tiež jednoznačne formuloval dôvody, na základe ktorých dospel k záveru o výmaze napadnutého dizajnu. Rozhodol na základe skutkového stavu zisteného z predložených dokladov, čo jednoznačne vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ale aj prvostupňového rozhodnutia. Žalovaný navrhol, aby súd žalobu zamietol, nakoľko žalobné dôvody neboli ani relevantné ani opodstatnené. Ďalší účastník vo svojom vyjadrení k žalobe navrhol, aby súd žalobu zamietol. K žalobným dôvodom uviedol, že žalovaný pri zápise dizajnu do registra nevyjadruje žiadnu právnu argumentáciu, ako to tvrdí žalobca. Skúma novosť a osobitý charakter prihláseného dizajnu rešeršou na skoršie práva v jemu dostupných zdrojoch, ktorými sú databázy dizajnov, či už jeho vlastná alebo databáza OHIM-u. Táto rešerš nezakladá precedens, že žiadna prekážka zápisnej spôsobilosti v čase zápisu neexistuje. Pri uplatnení takejto prekážky treťou osobou žalovaný posúdi napadnutý dizajn vo svetle predložených dôkazov, keď vo väčšine prípadov ide o skoršie nezapísané dizajny a rozhodne, či takéto skôr zverejnené a používané dizajny sú prekážkou zápisnej spôsobilosti neskoršieho dizajnu. Podľa ďalšieho účastníka nie je dôvod, aby žalovaný v rámci odôvodňovania rozhodnutia o výmaze zohľadňoval skutočnosť, že v minulosti nemal námietky na zápisnú spôsobilosť dizajnu, keďže v čase zápisu nemal informácie o existencii skorších zhodných alebo podobných nezapísaných dizajnov tretích osôb. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia ďalší účastník považoval za dostatočné a logické a žalobný dôvod o nevykonateľnosti a zmätočnosti rozhodnutia za nesprávny. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný konanie podľa § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 O. s. p. preskúmal napadnuté rozhodnutia ako konanie a rozhodnutie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O. s. p.) a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že rozhodnutia a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, preto žalobu zamietol podľa § 250j ods. 1 O. s. p.. Súd z obsahu správneho spisu zistil, že žalovaný na základe žalobcovej prihlášky dizajnu zapísal do registra dizajnov 3. 11. 2009 podľa § 8 zákona o dizajnoch dizajn pod č. XX XXX s názvom „X. s etiketou na potravinársky výrobok“. Žalovanému bol dňa 15. novembra 2010 doručený návrh na výmaz uvedeného dizajnu, ktorý podal ďalší účastník z dôvodu, že dizajn č. XX XXX bol zapísaný do registra v rozpore s podmienkami na jeho zápis podľa § 3, §4 a § 5 zákona o dizajnoch, pretože v čase podania prihlášky nespĺňal podmienku novosti a osobitého charakteru. Žalovaný návrhu na výmaz prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 31. mája 2011 sp. zn. PD 36-2009/ D 27602 I/32-2011 vyhovel. Rozhodnutie odôvodnil tým, že napadnutý dizajn s dátumom prednosti od 3. 08. 2009 bol po prieskume prihlášky zapísaný do registra dizajnov 3. 11. 2009, pričom tento zápis bol vo vestníku úradu č. 01/2010 zverejnený 7. 01. 2010. Ďalej podrobne popísal vonkajšie znaky napadnutého dizajnu a vyhodnotil dôkazy predložené navrhovateľom výmazu. Popísal vonkajšie znaky namietaného výrobku, zároveň do odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia zahrnul vyobrazenie napadnutého dizajnu ako aj namietaného výrobku a dospel k záveru, že napadnutý dizajn a namietaný obal výrobku majú rozdielne prvky a to 1/ priehľadný - nepriehľadný obal výrobku, 2/ jasnočervená farba - hnedočervená farba, v niektorých vyobrazeniach červená farba, 3/ ovál („Q. Z. T.“) lemovaný obyčajným pásikom - lemovanie pásikom + stuha so slovom „G.“, 4/ názov výrobku „R.“ je v bežnom tlačenom písme - „R.“ veľké tlačené písmo s tieňovaním, 5/ slovo G. je v ozdobnom písme - G. je v rovnakom ozdobnom písme, ale so zvýraznenou úpravou písmena „E“, 6/ po obvode obalu pod červeným lemom je modrý pásik - po obvode je pod červeným lemom zlatý pásik. Z takéhoto porovnania žalovanému vyplynulo, že vonkajšie znaky napadnutého dizajnu vykazujú voči namietanému obalu odlišnosti, ktoré neumožňujú konštatovať ich úplnú zhodnosť, pretože sa neodlišujú len v nepodstatných detailoch. Takto dospel k záveru, že podmienka novosti splnená pri zápise dizajnu bola. Ďalej prvostupňové rozhodnutie obsahuje úvahu žalovaného o tom, ako jednotlivé odlišnosti vplývajú na celkový dojem namietaného výrobku a zapísaného dizajnu. Podľa žalovaného odlišnosť farby červená a hnedá nevyvoláva u informovaného užívateľa odlišnosť celkového dojmu z dôvodu, že hnedá farba, resp. hnedočervená u namietaného výrobku je veľmi podobná farbe červenej a červeným odtieňom. Ďalšie odchýlky ako lemovanie oválu obyčajným žltým pásikom voči lemovaniu zlatým pásikom ako aj ďalšie znaky, tieňovanie slova R. a iná úprava písma „E“ na začiatku slova G. a pásik v zlatej farbe po obvode obalu namiesto pásika v modrej farbe, čiastočná priesvitnosť obalu, možno považovať za úpravy, ktoré neriešia vonkajšiu úpravu v globále, ale sú len obmenou existujúceho stvárnenia. Podľa prvostupňového správneho orgánu tieto obmeny nedokážu vyvolať u informovaného užívateľa odlišný celkový dojem od celkového dojmu, ktorý u takéhoto užívateľa vyvoláva obal s etiketou na výrobok, ktorý bol predložený namietateľom a ktorý bol zverejnený pred dňom vzniku práva prednosti napadnutého dizajnu. Ďalej v odôvodnení poukázal na to, že všetky spoločnosti Ryba tak, ako to uviedol majiteľ dizajnu, vzájomne spolupracovali pri výrobe a označovaní výrobkov. Aj používanie zhodných kelímkov a všetky dôkazové materiály, ktoré predložil navrhovateľ výmazu, boli používané aj majiteľom dizajnu. Majiteľ dizajnu sa snažil odlíšiť, avšak nový obal až na uvedené úpravy je veľmi podobný s namietaným výrobkom. Majiteľ dizajnu mal možnosť rôzneho a odlišného stvárnenia obalu ako aj etikety. Napriek tomu, len obmenil niektoré dané prvky. Poukázal na to, že pri posudzovaní osobitého charakteru je nutné prihliadať na mieru tvorivej voľnosti, ktorú mal pôvodca dizajnu pri svojej tvorbe. Táto miera pri tvorbe obalu s etiketou je značná a napriek tomu majiteľ dizajnu využil len existujúci dizajn výrobku, ktorý sa snažil iba upraviť drobnými obmenami, ako je zmena farby, pridanie pásika, alebo zmena jeho farby alebo úprava písma a pod.. Takto dospel prvostupňový správny orgán k záveru, že napadnutý dizajn nespĺňal v čase svojho zápisu podmienku osobitého charakteru. Žalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil prvostupňové rozhodnutie z dôvodu, že sa stotožnil so záverom, ku ktorému dospel prvostupňový správny orgán a to, že odlišnosti medzi napadnutým dizajnom a skôr zverejnenou vonkajšou úpravou výrobku nedokážu vyvolať u informovaného užívateľa odlišný celkový dojem. Podľa odôvodnenia z porovnania vonkajšej úpravy výrobku zobrazeného na dôkazových materiáloch a vonkajšej úpravy výrobku podľa napadnutého dizajnu vyplýva, že jedinými odlišnosťami, ktorými sa obidve vonkajšie úpravy navzájom odlišujú, je čiarový kód umiestnený na spodnej časti etikety namietaného výrobku a popis výrobku umiestnený na etikete v kruhu, pričom napadnutý dizajn tieto prvky neobsahuje, resp. sú umiestnené na inom mieste. Z pohľadu informovaného užívateľa tieto odlišnosti nie sú takého charakteru, aby mali za následok, že celkový dojem namietaného výrobku bude odlišný od celkového dojmu, ktorý vyvoláva vonkajšia úprava podľa napadnutého dizajnu. Pri vnímaní dizajnu, ako nositeľa estetickej funkcie určitého výrobku, užívateľ nevenuje mimoriadnu pozornosť umiestneniu takých funkčných prvkov, akými sú popisné údaje výrobku, či čiarový kód. Je pravdou, že porovnávané vonkajšie úpravy sa líšia v ďalších detailoch (napr. zlatý lem namietanej vonkajšej úpravy téglika, oproti modrému lemu téglika podľa napadnutého dizajnu, priehľadnosť - nepriehľadnosť téglika, tieňované písmo oproti netieňovanému písmu popisných údajov), tieto detaily však nemôžu zabezpečiť napadnutému dizajnu osobitý charakter, pretože vzhľad porovnávaných vonkajších úprav je nutné posudzovať ako celok. Pri porovnávaní vonkajších úprav obidvoch výrobkov je z celkového hľadiska nutné považovať za rozhodujúci vnem vizuálne najvýraznejších prvkov, akými sú kruhová podstava téglika červenej farby, tvar etikety na uzatvorenie červenej farby v tvare kvapky so žltým, resp. zlatým lemom, umiestnenie najvýraznejších prvkov - modrého oválu s bielym slovom Q., dominantný popisný údaj „R. v Z. a G.“ (rovnako umiestnený aj na boku téglika). Vzhľadom na skutočnosť, že všetky tieto prvky sú pri obidvoch porovnávaných vonkajších úpravách umiestnené na obale zhodne, pričom ich prevedenie (zdobenie) je pri obidvoch úpravách takmer zhodné, žalovaný dospel k tomu, že celkový dojem, ktorý vyvolávajú porovnávané vonkajšie úpravy u informovaného užívateľa sa nebude líšiť. Ďalej poukazoval na záver prvostupňového orgánu o tom, že pri posudzovaní osobitného charakteru napadnutého dizajnu je nutné zobrať do úvahy mieru tvorivej voľnosti, akú mal pôvodca dizajnu pri jeho tvorbe. Miera tvorivej voľnosti v danom prípade bola prakticky neobmedzená, pretože tvar obalu na potravinársky výrobok nie je obmedzený žiadnymi zvláštnymi predpismi alebo funkčnými okolnosťami, ktoré by musel spĺňať. Potom, ak pôvodca dizajnu zvolil pre obal téglik s kruhovou podstavou a etiketu, na ktorej sa všetky výrazné prvky ako aj ich umiestnenie takmer presne zhodujú s vonkajšou úpravou výrobku namietaného, nemožno uvažovať o tom, že napadnutý dizajn má osobitný charakter. Ďalej mal žalovaný z predložených dôkazov zistené, že k sprístupneniu verejnosti vonkajšej úpravy výrobku podľa namietaného dizajnu došlo pred dňom vzniku práva prednosti napadnutého dizajnu. Ďalej uviedol, že vonkajšia úprava namietaného výrobku je na dôkazových materiáloch zobrazená v červenej farbe, a preto vychádzal pri posúdení osobitého charakteru práve z týchto dôkazových materiálov, ktoré majú pre posúdenie opodstatnenosti podaného návrhu na výmaz vyššiu relevanciu a dôkaznú hodnotu. Z predložených dôkazov mal jasne preukázané, že minimálne v období február až jún 2008 bol namietaný dizajn sprístupnený verejnosti v červenej farbe. Podľa § 36 ods. 1 písm. b/ zákona č. 444/2002 Z.z. o dizajnoch úrad vymaže zapísaný dizajn z registra, ak zistí, že bol zapísaný v rozpore s podmienkami na jeho zápis do registra podľa § 3 až § 7, § 9 alebo § 10. Podľa § 3 ods. 1 zákona o dizajnoch dizajn je spôsobilý na ochranu, ak je nový a má osobitý charakter. Podľa § 5 ods. 1 zákona o dizajnoch dizajn má osobitný charakter, ak sa celkový dojem, ktorý vyvoláva u informovaného užívateľa, odlišuje od celkového dojmu, ktorý u takéhoto užívateľa vyvoláva dizajn sprístupnený verejnosti pred dňom vzniku práva prednosti. Podľa § 5 ods. 2 zákona o dizajnoch pri posudzovaní osobitého charakteru sa prihliada na mieru tvorivej voľnosti, ktorú mal pôvodca dizajnu pri tvorbe dizajnu. Podľa § 250j ods. 1 O.s.p. ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len „v medziach žaloby“) dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta. Súd dôvody nezákonnosti za žalobcu nevyhľadáva, nedopĺňa ani nekonkretizuje. Preskúma napadnuté rozhodnutie výlučne z dôvodov uvedených v žalobe. Žalobca považoval rozhodnutie žalovaného za nezákonné pre nesprávne hodnotenie dôkazov bez toho, aby konkretizoval, ktorý z vykonaných dôkazov bol nesprávne interpretovaný a v čom bolo jeho hodnotenie nesprávne, resp. ako mal byť ten - ktorý dôkaz správne hodnotený. Ďalej tvrdil, že zistenia žalovaného nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní bez toho, aby uviedol, ktoré zistenia nevyplývajú z vykonaných dôkazov. Takéto nekonkrétne dôvody žaloby neboli spôsobilé na to, aby súd mohol z nich dospieť k záveru o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. Žalobná námietka o tom, že žalovaný sa nevyrovnal dostatočne s tým, že návrh na výmaz bol podaný z dôvodu nedostatku novosti zapísaného dizajnu, čo podľa žalobcu spôsobilo nevykonateľnosť a zmätočnosť rozhodnutia, je takisto nekonkrétna a nedôvodná. Tak, ako uviedol žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe, z návrhu na výmaz je jednoznačné, že nedostatok novosti bolo len jedným z dôvodov, pre ktoré navrhovateľ žiadal vymazať dizajn žalobcu z registra dizajnov. Žalovaný tak v prvostupňovom ako aj v druhostupňovom rozhodnutí jasne a zrozumiteľne odôvodnil, ako dospel k záveru, že podmienka novosti splnená bola. Výrok napadnutého rozhodnutia je jednoznačný, zrozumiteľný a odôvodnenie rozhodnutia korešponduje s týmto výrokom, keď žalovaný v ňom uvádza všetky skutočnosti, ku ktorým dospel z vykonaného dokazovania a tiež úvahu, ktorou dospel k záveru, že dizajn v čase zápisu nespĺňal podmienku osobitého charakteru. Tiež uviedol, ako toto zistenie právne posúdil jednak tým, že uviedol ustanovenia zákona o dizajnoch, ktoré na svoje rozhodnutie aplikoval potom, ako zistil, že napadnutý dizajn nespĺňal v čase zápisu podmienku, ktorá je pre poskytnutie ochrany dizajnu zápisom do registra nevyhnutná a to, aby išlo o dizajn s osobitým charakterom. Medzi výrokom a týmto odôvodnením nie je žiadna disproporcia, a preto tvrdenie o zmätočnosti napadnutého rozhodnutia nemá oporu v tomto rozhodnutí. Rozhodnutie o tom, že zapísaný dizajn č. XXXXX sa vymazáva z registra dizajnov, je nepochybne zrozumiteľným a jednoznačným výrokom, ktorý sa jednoducho vykoná vymazaním predmetného zápisu z registra, a preto tvrdenie o nevykonateľnosti takéhoto výroku je tvrdením, ktoré postráda akúkoľvek logiku. Ďalší žalobný dôvod a to, že skutočnosť, že dizajn bol zapísaný do registra dizajnov neumožňuje, aby žalovaný vec opätovne posúdil nezávisle na už vyslovenej správnej úvahe, ale musí sa presvedčivo vyrovnať s už vyslovenou správnou úvahou a vysvetliť rozdiely oproti predchádzajúcej, je takisto veľmi všeobecný. Žalobca ani netvrdí, že žalovaný tak nekonal. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, tak ako je podrobne opísané na č.l. 6 a 7 tohto rozsudku je zrejmé, že žalovaný nerozhodoval svojvoľne meniac svoj predchádzajúci názor vyslovený v správnej úvahe, ktorej výsledkom bolo zapísanie dizajnu do registra, ale na základe návrhu a dôkazov predložených v správnom konaní účastníkmi konania, ktoré vyhodnotil každý jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti a uviedol, akými úvahami sa pritom spravoval a k akým záverom dospel. Takisto ďalšie tvrdenie obsiahnuté v žalobe a to, že žalovaný nerozhodoval na základe zisteného skutkového stavu, ale na základe toho, že predložené dôkazné materiály môžu mať aj iné farebné prevedenie, je takým dôvodom, ktorý nemá oporu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí jasne, presne a zrozumiteľne uviedol, že na dôkazových materiáloch č. 24, 25, 26, 27 a 28, ktoré presne špecifikoval ako reklamné ponukové listy, akciová ponuka od februára 2008 do júna 2008, na ktorých je zobrazený výrobok „R. G.“ vonkajšia úprava namietaného výrobku je zobrazená v červenej farbe. Pri posudzovaní osobitého charakteru vychádzal práve z týchto dôkazných materiálov, ktoré majú pre posúdenie opodstatnenosti podaného návrhu na výmaz vyššiu relevanciu a dôkaznú silu. Posledným dôvodom nezákonnosti bolo, že podľa hodnotenia žalobcu jednotlivé rozdiely práve vytvárajú u informovaného užívateľa iný celkový dojem jedného a druhého dizajnu, a preto považoval napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné. K tomu súd udáva, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia nie je spôsobená tým, že účastník konania nesúhlasí s odôvodnením rozhodnutia alebo nesúhlasí so závermi, ku ktorým správny orgán dospel. Rozhodnutie je nepreskúmateľné buď pre jeho nezrozumiteľnosť, alebo pre nedostatok dôvodov. Nezrozumiteľné je rozhodnutie, z ktorého výroku nie je možné zistiť, ako bolo vo veci rozhodnuté alebo, keď výrok je vnútorne rozporuplný. Tiež môže ísť o prípady, keď nie je odlíšené, čo je výrok a čo je odôvodnenie, alebo kto je účastníkom konania alebo kto bol rozhodnutím zaviazaný. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia spôsobuje aj rozpor medzi výrokom a odôvodnením a absencia alebo nejednoznačnosť právnych záverov vyplývajúcich z rozhodujúcich skutkových okolností. Pokiaľ ide o nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, táto musí spočívať v tom, že rozhodnutie nie je odôvodnené vôbec, alebo že v odôvodnení rozhodnutia chýbajú skutočnosti, na základe ktorých správny orgán rozhodol, a teda chýbajú skutkové dôvody rozhodnutia. Tiež prípady, kedy rozhodnutie je založené na takých skutočnostiach, ktoré v konaní neboli vôbec zisťované alebo z odôvodnenia nie je zrejmé, aké dôkazy boli vykonané a z ktorých boli dané skutkové zistenia zistené. Rozhodnutie žalovaného však takýmito chybami netrpí. Naopak, obsahuje precízny opis vykonaných dôkazov, úvahu, ktorou boli hodnotené tak jednotlivo ako aj vo vzájomnej súvislosti, skutočnosti a skutkové závery, ku ktorým správny orgán z vykonaného dokazovania dospel a tiež ich právne posúdenie. Úvaha, ktorou žalovaný dospel k záveru, že sú splnené podmienky na výmaz v zmysle citovaného § 36 zákona o dizajnoch z dôvodu, že v čase zápisu nemal zapísaný dizajn osobitý charakter, je výsledkom logického uvažovania a hodnotenie dôkazov je súladné s obsahom predložených listín. Z uvedeného vyplýva, že z dôvodov uvedených v žalobe boli postup správneho orgánu a napadnuté rozhodnutie v súlade so zákonom. Z tohto dôvodu súd žalobu v zmysle § 250j ods. 1 O. s. p. ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k O. s. p. tak, že žalobcovi nepriznal náhradu trov konania, nakoľko v správnom súdnictve má právo na náhradu len ten žalobca, ktorý je v konaní úspešný. Poučenie: P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, na tunajšom súde. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a/), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.