Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 24S/109/2012 z 31. 1. 2013
Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 31. januára 2013, sp. zn. 24S/109/2012, ECLI:SK:KSBB:2013:6012201018.1
Krajský súd Banská Bystrica | 24S/109/2012 | ECLI:SK:KSBB:2013:6012201018.1 | 2013-01-31 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: zákon č. 444/2002 Z. z. o dizajnoch, § 36 ods. 1 zákona č. 444/2002 Z. z., § 3 ods. 1 zákona č. 444/2002 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4c48fa79-d32f-4608-9f3d-b79be32a2bff
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6012201018.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 24S/109/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6012201018
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6012201018.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a
členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a Ľudovíta Bradáča v právnej veci žalobcu: RYBA Košice, spol.
s r.o., Južná trieda 54, 043 75 Košice, IČO: 17 147 522, zastúpeného advokátkou JUDr. Andreou
Tkáčovou, Magurská 3, 040 01 Košice proti žalovanému: Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej
republiky, Jána Švermu 43, 974 04 Banská Bystrica, za účasti ďalšieho účastníka Ryba Žilina, spol.
s r.o., Hviezdoslavova 5, 010 01 Žilina, zastúpeného advokátkou Mgr. Katarínou Baďurovou, so
sídlom Budatínska 12, 851 06 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Predsedu Úradu
priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky sp. zn. PD 36-2009/D 27602 II/94-2012 zo dňa 27.
augusta 2012 takto

r o z h o d o l :

Žalobu   z a m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov konania  n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu v zákonom stanovenej lehote dňa 03. 10. 2012 domáhal, aby
súd zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 27. 08. 2012 sp. zn. PD 36-2009/D 27602 II/94-2012 ako
aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil právo na
náhradu trov konania. Napadnutým rozhodnutím bol zamietnutý rozklad a potvrdené prvostupňové
rozhodnutie žalovaného, ktorým bol zapísaný dizajn          č. XXXXX  vymazaný z registra dizajnov.
Išlo o dizajn s názvom „X.

Žalobca v žalobe tvrdil, že sa cíti ukrátený na svojich právach z dôvodu nezákonnosti napadnutého
rozhodnutia. Podľa žalobcu nezákonnosť spočívala v tom, že žalovaný nesprávne vyhodnotil dôkazy, a
preto nezistil skutkový stav odôvodňujúci napadnuté rozhodnutie. Dôkazy boli vyhodnotené neprávne,
nesprávne, jednostranne, svojvoľne a zaujato a zistenia nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Ďalej
podľa žalobcu skutočnosti boli nesprávne právne posúdené a rozhodnutie je nepreskúmateľné.

Žalobca nezákonnosť videl v tom, že žalovaný posudzoval podľa § 36 ods. 2 zákona č. 444/2002 Z.
z. o dizajnoch splnenie podmienok  dizajnu v čase zápisu dizajnu podľa vtedy platných predpisov,
„avšak bez zohľadnenia jeho predchádzajúcej právnej argumentácie vyjadrenej v zápise“. Namietal, že
napriek tomu, že žalovaný dospel k záveru, že podmienka novosti dizajnu bola splnená a bol viazaný
návrhom na výmaz dizajnu, v ktorom navrhovateľ tento výmaz navrhoval aj z dôvodu nedostatku novosti,
žalovaný nevyjadril dostatočne bezchybne a úplne argumentáciu odôvodnenia svoje rozhodnutie, a
preto považoval rozhodnutie za nevykonateľné a zmätočné. Ďalej žalobca vytýkal žalovanému, že
novosť dizajnu bola skúmaná pri zápise, čo neumožňuje vec posudzovať opakovane, nezávisle na
úvahe, ktorou sa žalovaný riadil pri zápise, ale bolo potrebné sa s touto úvahou presvedčivo vyrovnať.



Podľa žaloby žalovaný pochybil, lebo nemal rozhodovať na základe toho, že predložené dôkazné
materiály môžu mať aj iné farebné prevedenie. Žalobca ďalej tvrdil, že žalovaný neposudzoval podľa § 5
ods. 1 zák. č. 444/2002 Z. z.  o dizajnoch osobitý charakter dizajnu z pohľadu informovaného užívateľa,
ale sa priklonil k názoru navrhovateľa výmazu.

Žalobca ďalej tvrdil, že zmena priehľadnosti - nepriehľadnosti obalu výrobku, zmena červenej farby -
hnedej farby, zmena v lemovaní etikety aj obalu, zmena farebnosti lemovania, úprava písma, úprava
línií a zdobenia výrobku, rozdielny typ písma, rozdielne usporiadanie písaného textu na etikete ako aj na
obale vyvoláva, a to nielen u informovaného užívateľa, zmenený celkový dojem vzhľadu porovnávaných
výrobkov, čím vzhľad napadnutého dizajnu spĺňal podmienku osobitého charakteru stanovenú v § 5 ods.
1 zákona č. 444/2002 Z. z. o dizajnoch  v čase zápisu dizajnu. Preto považoval rozhodnutie žalovaného
za nepreskúmateľné. Podľa žalobcu bol dizajn zapísaný v súlade s podmienkami zákona o dizajnoch a
aj v čase podania prihlášky mal osobitný charakter a spôsobilosť vyvolať odlišný dojem u informovaného
spotrebiteľa v porovnaní so všetkými predloženými dôkaznými materiálmi navrhovateľa. Podľa žalobcu
navrhovateľ výmazu nepreukázal, že vonkajší tvar výrobku v zapísanom dizajne č. XXXXX  bol zapísaný
v rozpore so zákonom o dizajnoch.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že dizajn č. XXXXX s názvom „X. s G. H.“ vymazal z registra
dizajnov z dôvodu, že v čase jeho zápisu do registra dizajnov nespĺňal podmienku osobitého charakteru
stanovenú v § 5 zákona o dizajnoch.

K žalobnej námietke prekročenia návrhu na výmaz dizajnu uviedol, že táto je neopodstatnená, nakoľko
navrhovateľ výmazu návrh odôvodnil tým, že predmetný dizajn bol zapísaný do registra dizajnov v
rozpore s podmienkami zápisu, vyplývajúcimi z § 3, § 4 a § 5 zákona o dizajnoch, pretože v čase podania
prihlášky nespĺňal podmienku novosti a osobitého charakteru. Žalovaný poukázal na hmotno-právne
podmienky zápisnej spôsobilosti dizajnu a to kritérium predmetu ochrany, kritérium novosti a kritérium
osobitého charakteru, ktoré je potrebné hodnotiť samostatne. Žalovaný v súlade s návrhom na výmaz
preskúmal splnenie oboch v návrhu uvedených podmienok a dospel k záveru, že podmienka novosti
splnená bola, ale podmienka osobitého charakteru splnená nebola. Žalovaný teda neprekročil rámec
podaného návrhu na výmaz napadnutého dizajnu.

K žalobnej námietke, že žalovaný sa mal presvedčivo vyrovnať s predchádzajúcou správnou úvahou,
na základe ktorej zapísal dizajn do registra, uviedol, že zápis do registra dizajnov zakladá domnienku,
že predmet prihlášky dizajnu spĺňa všetky podmienky, ktoré zákon kladie pre jeho zápis, tzv. zápisnú
spôsobilosť. To znamená aj novosť a osobitý charakter, čo navonok potvrdzuje osvedčenie vydané
úradom podľa § 35 ods. 1 zákona o dizajnoch. Táto domnienka je však vyvrátiteľná a platí dovtedy, kým
sa nepreukáže opak vo výmazovom konaní. Zákonodarca to vyjadril v § 36 ods. 1, písm. b) zákona
o dizajnoch tým, že stanovil, že úrad vymaže zapísaný dizajn z registra, ak zistí, že bol zapísaný v
rozpore s podmienkami na jeho zápis do registra podľa § 3 až § 7,  § 9 alebo § 10. Takáto zákonná
úprava predpokladá a definuje situácie, kedy je prípustné prehodnotiť zápisnú spôsobilosť zapísaného
dizajnu. V danom prípade sa konanie o výmaze napadnutého dizajnu začalo na návrh tretej osoby,
ktorej zákon priznáva postavenie účastníka konania. Vznikol o spor o právo, pričom v takomto sporovom
konaní sa uplatňuje zásada kontradiktórnosti v plnej miere. Jej podstatou je vzájomná konfrontácia
skutkových tvrdení, predložených dôkazov a právnej argumentácie účastníkov s cieľom presvedčiť orgán
verejnej moci o svojom práve. Poznamenal, že v rámci konania týkajúceho sa zápisu napadnutého
dizajnu do registra, nemal žalovaný možnosť prístupu k dôkazným materiálom, ktoré boli predložené
navrhovateľom spolu s návrhom na výmaz dizajnu. Práve doklady predložené navrhovateľom mali za
následok zmenu správnej úvahy týkajúcej sa posúdenia splnenia zápisných podmienok vyplývajúcich
zo zákona o dizajnoch, konkrétne podmienky osobitého charakteru napadnutého dizajnu.

K žalobnej námietke nesprávneho posúdenia splnenia podmienky osobitého charakteru uviedol, že
podľa bodu 13 recitálu smernice 98/71/ES o právnej ochrane dizajnov, podľa ktorého „posúdenie toho,
či má dizajn osobitý charakter, by sa malo zakladať na tom, či celkový dojem, vyvolaný u informovaného
užívateľa po prehliadnutí si dizajnu, sa zreteľne odlišuje od toho, ktorý v ňom vyvolal už existujúci



dizajn, berúc do úvahy povahu výrobku, na ktorý sa dizajn použije, alebo v ktorom je začlenený a
najmä priemyselné odvetvie, do ktorého patrí a stupeň voľnosti pôvodcu dizajnu pri jeho vytvorení.
Poukázal tiež na to, že k pojmu „informovaný užívateľ“ sa už vyslovil súdny dvor EU, keď uzatvoril, že
sa má chápať „ako pojem v strede medzi priemerným spotrebiteľom, na ktorého sa vzťahujú účinky
predpisov o ochrannej známke, od ktorého sa nevyžadujú nijaké špecifické znalosti a ktorý priamo
neporovnáva odporujúce si ochranné známky, a odborníkom s podrobnými technickými znalosťami.
Pojem informovaný užívateľ tak možno chápať ako pojem opisujúci užívateľa, ktorý nie je priemerne
pozorný, ale osobitne obozretný, či už z dôvodu jeho osobnej skúsenosti alebo jeho rozsahu vedomostí
v danej oblasti“. (C-281/10 P bod 53, C 101/11 P a C 102/11 P bod 53). Žalovaný vo svojich rozhodnutia
podrobne popísal vonkajšie znaky vyplývajúce z vyobrazenia napadnutého dizajnu a tiež vonkajšie
znaky, ktorými sa podľa navrhovateľom predložených dokladov vyznačuje obal namietaného výrobku.
Vzhľadom na to, že prevedenie  prvkov dominujúcich vzhľadu výrobku, ktoré na seba sústreďujú
pozornosť informovaného užívateľa a vytvárajú celkový dojem  (konkrétne kruhová podstava téglika
červenej farby, tvar etikety  na uzavretie červenej farby v tvare kvapky so žltým, resp. zlatým lemom,
umiestnenie najvýraznejších prvkov, ktorými sú modrý ovál s bielym slovom „Q.“, M. S. W. „R. v Z. G.“),
je takmer zhodné, pričom tieto prvky sú pri obidvoch porovnávaných vonkajších úpravách  umiestnené
na obale zhodne, nemožno poprieť, že celkový dojem, ktorý porovnávané vonkajšie úpravy vyvolávajú
u informovaného užívateľa sa nebude líšiť. Ďalej uviedol, že pri riešení otázky osobitého charakteru
napadnutého dizajnu nemožno prehliadnuť mieru tvorivej voľnosti, akú mal pôvodca pri jeho tvorbe. V
predmetnom prípade táto miera bola prakticky neobmedzená, a preto na to, aby napadnutému dizajnu
bolo možné prisúdiť osobitý charakter, je potrebné, aby sa od skôr zverejnenej vonkajšej úpravy výrobku
odlišoval v prvkoch, ktoré ovplyvnia celkový dojem. Zdôraznil, že pri posudzovaní osobitého charakteru
nie je podstatné, či sa dizajn s neskorším právom prednosti od skôr zverejnenej vonkajšej úpravy výrobku
odlišuje väčším množstvom nepatrných detailov, ale rozhodujúcou je skutočnosť, či je odlišný celkový
dojem kolíznych vonkajších úprav výrobkov, čo v predmetnom prípade nebolo naplnené. Ďalej uviedol,
že navrhovateľ výmazu uniesol dôkazné bremeno a predložené dôkazové materiály boli hodnotené
jednotlivo a následne vo vzájomných súvislostiach a výsledkom tohto hodnotenia bolo, že napadnutý
dizajn nespĺňal hmotno-právnu podmienku zápisnej spôsobilosti a to podmienku osobitého charakteru.

K žalobnej námietke nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia uviedol, že táto je nekonkrétna a
nesprávna, nakoľko v predmetnom rozhodnutí boli podrobne zhodnotené všetky predložené dôkazy a
žalovaný uviedol, ktoré skutočnosti mal dokazovaním za preukázané a tiež jednoznačne formuloval
dôvody, na základe ktorých dospel k záveru o výmaze napadnutého dizajnu. Rozhodol na základe
skutkového stavu zisteného z predložených dokladov, čo jednoznačne vyplýva z odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia ale aj prvostupňového rozhodnutia.

Žalovaný navrhol, aby súd žalobu zamietol, nakoľko žalobné dôvody neboli ani relevantné ani
opodstatnené.

Ďalší účastník vo svojom vyjadrení k žalobe navrhol, aby súd žalobu zamietol. K žalobným dôvodom
uviedol, že žalovaný pri zápise dizajnu do registra nevyjadruje žiadnu právnu argumentáciu, ako to tvrdí
žalobca. Skúma novosť a osobitý charakter prihláseného dizajnu rešeršou na skoršie práva v jemu
dostupných zdrojoch, ktorými sú databázy dizajnov, či už jeho vlastná alebo databáza OHIM-u. Táto
rešerš nezakladá precedens, že žiadna prekážka zápisnej spôsobilosti v čase zápisu neexistuje.  Pri
uplatnení takejto prekážky treťou osobou žalovaný posúdi napadnutý dizajn vo svetle predložených
dôkazov, keď vo väčšine prípadov ide o skoršie nezapísané dizajny a rozhodne, či takéto skôr zverejnené
a používané dizajny sú prekážkou zápisnej spôsobilosti neskoršieho dizajnu. Podľa ďalšieho účastníka
nie je dôvod, aby žalovaný v rámci odôvodňovania rozhodnutia o výmaze zohľadňoval skutočnosť, že
v minulosti nemal námietky na zápisnú spôsobilosť dizajnu, keďže v čase zápisu nemal informácie
o existencii skorších zhodných alebo podobných nezapísaných dizajnov tretích osôb. Odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia ďalší účastník považoval za dostatočné a logické a  žalobný dôvod o
nevykonateľnosti a zmätočnosti rozhodnutia za nesprávny.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný konanie podľa § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 O. s. p.
preskúmal napadnuté rozhodnutia ako konanie a rozhodnutie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z



dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O. s. p.) a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní
dospel k záveru, že  rozhodnutia a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom,
preto žalobu zamietol podľa    § 250j ods. 1 O. s. p..

Súd z obsahu správneho spisu zistil, že žalovaný na základe žalobcovej prihlášky dizajnu zapísal do
registra dizajnov 3. 11. 2009 podľa § 8 zákona o dizajnoch dizajn pod č. XX  XXX s názvom „X. s
etiketou na potravinársky výrobok“. Žalovanému bol dňa 15. novembra 2010 doručený návrh na výmaz
uvedeného dizajnu, ktorý podal ďalší účastník z dôvodu, že dizajn č. XX XXX bol zapísaný do registra
v rozpore s podmienkami na jeho zápis podľa § 3, §4 a § 5 zákona o dizajnoch, pretože v čase podania
prihlášky nespĺňal podmienku novosti a osobitého charakteru.

Žalovaný návrhu na výmaz prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 31. mája 2011 sp. zn. PD 36-2009/
D 27602 I/32-2011 vyhovel. Rozhodnutie odôvodnil tým, že napadnutý dizajn s dátumom prednosti
od 3. 08. 2009 bol po prieskume prihlášky zapísaný do registra dizajnov 3. 11. 2009, pričom tento
zápis bol vo vestníku úradu č. 01/2010 zverejnený 7. 01. 2010. Ďalej podrobne popísal vonkajšie
znaky napadnutého dizajnu a vyhodnotil dôkazy predložené navrhovateľom výmazu. Popísal vonkajšie
znaky namietaného výrobku, zároveň do odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia zahrnul vyobrazenie
napadnutého dizajnu ako aj namietaného výrobku a dospel k záveru, že napadnutý dizajn a namietaný
obal výrobku majú rozdielne prvky a to 1/ priehľadný - nepriehľadný obal výrobku, 2/ jasnočervená farba -
hnedočervená farba, v niektorých vyobrazeniach červená farba, 3/ ovál („Q. Z. T.“) lemovaný obyčajným
pásikom - lemovanie pásikom + stuha so slovom „G.“, 4/ názov výrobku „R.“ je v bežnom tlačenom písme
- „R.“ veľké tlačené písmo s tieňovaním, 5/ slovo G. je v ozdobnom písme - G. je v rovnakom ozdobnom
písme, ale so zvýraznenou úpravou písmena „E“, 6/ po obvode obalu pod červeným lemom je modrý
pásik  - po obvode je pod červeným lemom zlatý pásik. Z takéhoto porovnania žalovanému vyplynulo, že
vonkajšie znaky napadnutého dizajnu vykazujú voči namietanému obalu odlišnosti, ktoré neumožňujú
konštatovať ich úplnú zhodnosť, pretože sa neodlišujú len v nepodstatných detailoch. Takto dospel k
záveru, že podmienka novosti splnená pri zápise dizajnu bola. Ďalej prvostupňové rozhodnutie obsahuje
úvahu žalovaného o tom, ako jednotlivé odlišnosti vplývajú na celkový dojem namietaného výrobku a
zapísaného dizajnu. Podľa žalovaného odlišnosť farby červená a hnedá nevyvoláva u informovaného
užívateľa odlišnosť celkového dojmu z dôvodu, že hnedá farba, resp. hnedočervená u namietaného
výrobku je veľmi podobná farbe červenej a červeným odtieňom. Ďalšie odchýlky ako lemovanie oválu
obyčajným žltým pásikom voči lemovaniu zlatým pásikom ako aj ďalšie znaky, tieňovanie slova R. a
iná úprava písma „E“ na začiatku slova G. a pásik v zlatej farbe po obvode obalu namiesto pásika v
modrej farbe, čiastočná priesvitnosť obalu, možno považovať za úpravy, ktoré neriešia vonkajšiu úpravu
v globále, ale sú len obmenou existujúceho stvárnenia. Podľa prvostupňového správneho orgánu tieto
obmeny nedokážu vyvolať u informovaného užívateľa odlišný celkový dojem od celkového dojmu, ktorý
u takéhoto užívateľa vyvoláva obal s etiketou na výrobok, ktorý bol predložený namietateľom a ktorý bol
zverejnený pred dňom vzniku práva prednosti napadnutého dizajnu. Ďalej v odôvodnení poukázal na
to, že všetky spoločnosti Ryba tak, ako to uviedol majiteľ dizajnu, vzájomne spolupracovali pri výrobe
a označovaní výrobkov. Aj používanie zhodných kelímkov a všetky dôkazové materiály, ktoré predložil
navrhovateľ výmazu, boli používané aj majiteľom dizajnu. Majiteľ dizajnu sa snažil odlíšiť, avšak nový
obal až na uvedené úpravy je veľmi podobný s namietaným výrobkom. Majiteľ dizajnu mal možnosť
rôzneho a odlišného stvárnenia obalu ako aj etikety. Napriek tomu, len obmenil niektoré dané prvky.
Poukázal na to, že pri posudzovaní osobitého charakteru je nutné prihliadať na mieru tvorivej voľnosti,
ktorú mal pôvodca dizajnu pri svojej tvorbe. Táto miera pri tvorbe obalu s etiketou je značná a napriek
tomu majiteľ dizajnu využil len existujúci dizajn výrobku, ktorý sa snažil iba upraviť  drobnými obmenami,
ako je zmena farby, pridanie pásika, alebo zmena jeho farby alebo úprava písma a pod.. Takto dospel
prvostupňový správny orgán k záveru, že napadnutý dizajn nespĺňal v čase svojho zápisu podmienku
osobitého charakteru.

Žalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil prvostupňové rozhodnutie z dôvodu, že sa stotožnil so
záverom, ku ktorému dospel prvostupňový správny orgán a to, že odlišnosti medzi napadnutým dizajnom
a skôr zverejnenou vonkajšou úpravou výrobku nedokážu vyvolať u informovaného užívateľa odlišný
celkový dojem. Podľa odôvodnenia z porovnania vonkajšej úpravy výrobku zobrazeného na dôkazových
materiáloch a vonkajšej úpravy výrobku podľa napadnutého dizajnu vyplýva, že jedinými odlišnosťami,
ktorými sa obidve vonkajšie úpravy navzájom odlišujú, je čiarový kód umiestnený na spodnej časti



etikety namietaného výrobku a popis výrobku umiestnený na etikete v kruhu, pričom napadnutý dizajn
tieto prvky neobsahuje, resp. sú umiestnené na inom mieste. Z pohľadu informovaného užívateľa tieto
odlišnosti nie sú takého charakteru, aby mali za následok, že celkový dojem namietaného výrobku bude
odlišný od celkového dojmu, ktorý vyvoláva vonkajšia úprava podľa napadnutého dizajnu. Pri vnímaní
dizajnu, ako nositeľa estetickej funkcie určitého výrobku, užívateľ nevenuje mimoriadnu pozornosť
umiestneniu takých funkčných prvkov, akými sú popisné údaje výrobku, či čiarový kód. Je pravdou,
že porovnávané vonkajšie úpravy sa líšia v ďalších detailoch (napr. zlatý lem namietanej vonkajšej
úpravy téglika, oproti modrému lemu téglika podľa napadnutého dizajnu, priehľadnosť - nepriehľadnosť
téglika, tieňované písmo oproti netieňovanému písmu popisných údajov), tieto detaily však nemôžu
zabezpečiť napadnutému dizajnu osobitý charakter, pretože vzhľad porovnávaných vonkajších úprav
je nutné posudzovať ako celok. Pri porovnávaní vonkajších úprav obidvoch výrobkov je z celkového
hľadiska nutné považovať za rozhodujúci vnem vizuálne najvýraznejších prvkov, akými sú kruhová
podstava téglika červenej farby, tvar etikety na uzatvorenie červenej farby v tvare kvapky so žltým, resp.
zlatým lemom, umiestnenie najvýraznejších prvkov - modrého oválu s bielym slovom Q., dominantný
popisný údaj „R. v Z. a G.“ (rovnako umiestnený aj na boku téglika). Vzhľadom na skutočnosť, že
všetky tieto prvky sú pri obidvoch porovnávaných vonkajších úpravách umiestnené na obale zhodne,
pričom ich prevedenie (zdobenie) je pri obidvoch úpravách takmer zhodné, žalovaný dospel k tomu, že
celkový dojem, ktorý vyvolávajú porovnávané vonkajšie úpravy u informovaného užívateľa sa nebude
líšiť. Ďalej poukazoval na záver prvostupňového orgánu o tom, že pri posudzovaní osobitného charakteru
napadnutého dizajnu je nutné zobrať do úvahy mieru tvorivej voľnosti, akú mal pôvodca dizajnu pri jeho
tvorbe. Miera tvorivej voľnosti v danom prípade bola prakticky neobmedzená, pretože tvar obalu na
potravinársky výrobok nie je obmedzený žiadnymi zvláštnymi predpismi alebo funkčnými okolnosťami,
ktoré by musel spĺňať. Potom, ak pôvodca dizajnu zvolil pre obal téglik s kruhovou podstavou a etiketu,
na ktorej sa všetky výrazné prvky ako aj ich umiestnenie takmer presne zhodujú s vonkajšou úpravou
výrobku namietaného, nemožno uvažovať o tom, že napadnutý dizajn má osobitný charakter. Ďalej mal
žalovaný z predložených dôkazov zistené, že k sprístupneniu verejnosti vonkajšej úpravy výrobku podľa
namietaného dizajnu došlo pred dňom vzniku práva prednosti napadnutého dizajnu. Ďalej uviedol, že
vonkajšia úprava namietaného výrobku je na dôkazových materiáloch zobrazená v červenej farbe, a
preto vychádzal pri posúdení osobitého charakteru práve z týchto dôkazových materiálov, ktoré majú
pre posúdenie opodstatnenosti podaného návrhu na výmaz vyššiu relevanciu a dôkaznú hodnotu. Z
predložených dôkazov mal jasne preukázané, že minimálne v období február až jún 2008 bol namietaný
dizajn sprístupnený verejnosti v červenej farbe.

Podľa § 36 ods. 1 písm. b/ zákona č. 444/2002 Z.z. o dizajnoch úrad vymaže zapísaný dizajn z registra,
ak zistí, že bol zapísaný v rozpore s podmienkami na jeho zápis do registra podľa § 3 až § 7, § 9 alebo
§ 10.

Podľa § 3 ods. 1 zákona o dizajnoch dizajn je spôsobilý na ochranu, ak je nový a má osobitý charakter.

Podľa § 5 ods. 1 zákona o dizajnoch dizajn má osobitný charakter, ak sa celkový dojem, ktorý vyvoláva
u informovaného užívateľa, odlišuje od celkového dojmu, ktorý u takéhoto užívateľa vyvoláva dizajn
sprístupnený verejnosti pred dňom vzniku práva prednosti.

Podľa § 5 ods. 2 zákona o dizajnoch pri posudzovaní osobitého charakteru sa prihliada na mieru tvorivej
voľnosti, ktorú mal pôvodca dizajnu pri tvorbe dizajnu.

Podľa § 250j ods. 1 O.s.p. ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a
z dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len „v medziach žaloby“) dospel k záveru, že rozhodnutie a postup
správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta.

Súd dôvody nezákonnosti za žalobcu nevyhľadáva, nedopĺňa ani nekonkretizuje. Preskúma napadnuté
rozhodnutie výlučne z dôvodov uvedených v žalobe.



Žalobca považoval rozhodnutie žalovaného za nezákonné pre nesprávne hodnotenie dôkazov bez
toho, aby konkretizoval, ktorý z vykonaných dôkazov bol nesprávne interpretovaný a v čom bolo jeho
hodnotenie nesprávne, resp. ako mal byť ten - ktorý dôkaz správne hodnotený. Ďalej tvrdil, že zistenia
žalovaného nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní bez toho, aby uviedol, ktoré zistenia nevyplývajú
z vykonaných dôkazov. Takéto nekonkrétne dôvody žaloby neboli spôsobilé na to, aby súd mohol z nich
dospieť k záveru o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia.

Žalobná námietka o tom, že žalovaný sa nevyrovnal dostatočne s tým, že návrh na výmaz bol podaný
z dôvodu nedostatku novosti zapísaného dizajnu, čo podľa žalobcu spôsobilo nevykonateľnosť a
zmätočnosť rozhodnutia, je takisto nekonkrétna a nedôvodná. Tak, ako uviedol žalovaný vo svojom
vyjadrení k žalobe, z návrhu na výmaz je jednoznačné, že nedostatok novosti bolo len jedným z dôvodov,
pre ktoré navrhovateľ žiadal vymazať dizajn žalobcu z registra dizajnov. Žalovaný tak v prvostupňovom
ako aj v druhostupňovom rozhodnutí jasne a zrozumiteľne odôvodnil, ako dospel k záveru, že podmienka
novosti splnená bola. Výrok napadnutého rozhodnutia je jednoznačný, zrozumiteľný a odôvodnenie
rozhodnutia korešponduje s týmto výrokom, keď žalovaný v ňom uvádza všetky skutočnosti, ku ktorým
dospel z vykonaného dokazovania a tiež úvahu, ktorou dospel k záveru, že dizajn v čase zápisu nespĺňal
podmienku osobitého charakteru. Tiež uviedol, ako toto zistenie právne posúdil jednak tým, že uviedol
ustanovenia zákona o dizajnoch, ktoré na svoje rozhodnutie aplikoval potom, ako zistil, že napadnutý
dizajn nespĺňal v čase zápisu podmienku, ktorá je pre poskytnutie ochrany dizajnu zápisom do registra
nevyhnutná a to, aby išlo o dizajn s osobitým charakterom. Medzi výrokom a týmto odôvodnením
nie je žiadna disproporcia, a preto tvrdenie o zmätočnosti napadnutého rozhodnutia nemá oporu v
tomto rozhodnutí. Rozhodnutie o tom, že zapísaný dizajn č. XXXXX  sa vymazáva z registra dizajnov,
je nepochybne zrozumiteľným a jednoznačným výrokom, ktorý sa jednoducho vykoná vymazaním
predmetného zápisu z registra, a preto tvrdenie o nevykonateľnosti takéhoto výroku je tvrdením, ktoré
postráda akúkoľvek logiku.

Ďalší žalobný dôvod a to, že skutočnosť, že dizajn bol zapísaný do registra dizajnov neumožňuje, aby
žalovaný vec opätovne posúdil nezávisle na už vyslovenej správnej úvahe, ale musí sa presvedčivo
vyrovnať s už vyslovenou správnou úvahou a vysvetliť rozdiely oproti predchádzajúcej, je takisto veľmi
všeobecný. Žalobca ani netvrdí, že žalovaný tak nekonal. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, tak
ako je podrobne opísané na č.l. 6 a 7 tohto rozsudku je zrejmé, že žalovaný nerozhodoval svojvoľne
meniac svoj predchádzajúci názor vyslovený v správnej úvahe, ktorej výsledkom bolo zapísanie dizajnu
do registra, ale na základe návrhu a dôkazov predložených v správnom konaní účastníkmi konania,
ktoré vyhodnotil každý jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti a uviedol, akými úvahami sa pritom
spravoval a k akým záverom dospel.

Takisto ďalšie tvrdenie obsiahnuté v žalobe a to, že žalovaný nerozhodoval na základe zisteného
skutkového stavu, ale na základe toho, že predložené dôkazné materiály môžu mať aj iné farebné
prevedenie, je takým dôvodom, ktorý nemá oporu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Žalovaný v
napadnutom rozhodnutí jasne, presne a zrozumiteľne uviedol, že na dôkazových materiáloch č. 24, 25,
26, 27 a 28, ktoré presne špecifikoval ako reklamné ponukové listy, akciová ponuka od februára 2008 do
júna 2008, na ktorých je zobrazený výrobok „R. G.“ vonkajšia úprava namietaného výrobku je zobrazená
v červenej farbe. Pri posudzovaní osobitého charakteru vychádzal práve z týchto dôkazných materiálov,
ktoré majú pre posúdenie opodstatnenosti podaného návrhu na výmaz vyššiu relevanciu a dôkaznú silu.

Posledným dôvodom nezákonnosti bolo, že podľa hodnotenia žalobcu jednotlivé rozdiely práve vytvárajú
u informovaného užívateľa iný celkový dojem jedného a druhého dizajnu, a preto považoval napadnuté
rozhodnutie za nepreskúmateľné. K tomu súd udáva, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia nie je
spôsobená tým, že účastník konania nesúhlasí s odôvodnením rozhodnutia alebo nesúhlasí so závermi,
ku ktorým správny orgán dospel. Rozhodnutie je nepreskúmateľné buď pre jeho nezrozumiteľnosť, alebo
pre nedostatok dôvodov. Nezrozumiteľné je rozhodnutie, z ktorého výroku nie je možné zistiť, ako bolo vo
veci rozhodnuté alebo, keď výrok je vnútorne rozporuplný. Tiež môže ísť o prípady, keď nie je odlíšené,
čo je výrok a čo je odôvodnenie, alebo kto je účastníkom konania alebo kto bol rozhodnutím zaviazaný.
Nepreskúmateľnosť rozhodnutia spôsobuje aj rozpor medzi výrokom a odôvodnením a absencia alebo
nejednoznačnosť právnych záverov vyplývajúcich z rozhodujúcich skutkových okolností. Pokiaľ ide o



nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, táto musí spočívať v tom, že rozhodnutie nie je
odôvodnené vôbec, alebo že v odôvodnení rozhodnutia chýbajú skutočnosti, na základe ktorých správny
orgán rozhodol, a teda chýbajú skutkové dôvody rozhodnutia. Tiež prípady, kedy rozhodnutie je založené
na takých skutočnostiach, ktoré v konaní neboli vôbec zisťované alebo z odôvodnenia nie je zrejmé,
aké dôkazy boli vykonané a z ktorých boli dané skutkové zistenia zistené. Rozhodnutie žalovaného
však takýmito chybami netrpí. Naopak, obsahuje precízny opis vykonaných dôkazov, úvahu, ktorou boli
hodnotené tak jednotlivo ako aj vo vzájomnej súvislosti, skutočnosti a skutkové závery, ku ktorým správny
orgán z vykonaného dokazovania dospel a tiež ich právne posúdenie. Úvaha, ktorou žalovaný dospel k
záveru, že sú splnené podmienky na výmaz v zmysle citovaného § 36 zákona o dizajnoch z dôvodu, že v
čase zápisu nemal zapísaný dizajn osobitý charakter, je výsledkom logického uvažovania a hodnotenie
dôkazov je súladné s obsahom predložených listín.

Z uvedeného vyplýva, že z dôvodov uvedených v žalobe boli postup správneho orgánu a napadnuté
rozhodnutie  v súlade so zákonom. Z tohto dôvodu súd žalobu v zmysle § 250j ods. 1 O. s. p. ako
nedôvodnú zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k O. s. p. tak, že žalobcovi nepriznal náhradu trov konania,
nakoľko v správnom súdnictve má právo na náhradu len ten žalobca, ktorý je v konaní úspešný.

Poučenie:

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne, dvojmo, na tunajšom súde.

V  odvolaní  sa  má  popri  všeobecných  náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)                   uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom   sa toto rozhodnutie  alebo  postup
súdu  považuje  za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo
rozhodnuté  vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v §
221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov  k
nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz  zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú  tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a/), f/ rozhodnutie  súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.