Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/9/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6012200078 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ľudovít Bradáč ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6012200078.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Ľudovíta Bradáča a členiek senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Aleny Antalovej v právnej veci žalobcu DELTA DEFENCE, a.s., so sídlom Čapajevova 40, 080 01 Prešov, IČO: 36 515 175, zastúpeného advokátom IKRÉNYI & REHÁK, s. r. o., Šoltésovej 2, 811 08 Bratislava, IČO: 36 854 808 proti žalovanému Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, so sídlom Jána Švermu 43, 974 04 Banská Bystrica, za účasti ďalšieho účastníka VÝVOJ Martin, a.s., Komenského 19, 036 01 Martin, zastúpeného B.. A. D., D. XX, XXX XX B. pri N. o žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. k. PD 51-2009/D27620 II/134-2011 zo dňa 23. novembra 2011 ako aj prvostupňové rozhodnutie PD 51-2009/D 27620-I/9-2011 zo dňa 22. februára 2011 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie jednohlasne takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a . Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou v zákonnom stanovenej lehote domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. PD 51-2009/D 27620-II/134-2011 zo dňa 23. novembra 2011, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie č. PD 51-2009/D 27620-I/9-2011 zo dňa 22. februára 2011, ktorým bolo rozhodnuté o výmaze zapísaného dizajnu č. XXXXX s názvom kontajner „G.-A. z registra dizajnov. Žalobca tvrdil, že bol napadnutým rozhodnutím ako aj predchádzajúcim postupom správneho orgánu z dôvodu nezákonného výmazu dizajnu ukrátený na svojich právach. Dôvodom nezákonnosti napadnutého rozhodnutia mal byť podľa žaloby nesprávny postup žalovaného, ktorým porušil procesné práva žalobcu a súčasne zásadu rovnosti účastníkov. Žalovaný nedoručil žalobcovi v prvostupňovom konaní a ani na námietku uvedenú v rozklade v druhostupňovom konaní vyjadrenie navrhovateľa výmazu dizajnu k vyjadreniu žalobcu. Takým postupom žalovaný porušil § 3 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. (ďalej len „správny poriadok“), podľa ktorého správne orgány sú povinné postupovať v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. Ďalším dôvodom nezákonnosti podľa žaloby bolo, že žalovaný odmietol vykonať žalobcom navrhnuté dôkazy, čím mu bola reálne odňatá možnosť účinne brániť svoje práva. Takým postupom žalovaný porušil § 3 ods. 2 a 3 a § 4 ods. 2 správneho poriadku. Žalovaný vykonané dôkazy nesprávne hodnotil a prekročil rámec voľnej úvahy správneho orgánu tým, že za dôkaz považoval výkres vytvorený navrhovateľom výmazu, ktorý pritom nemôže byť dôkazom, ale len vyhlásením účastníka a teda jeho tvrdením. Za nelogický považoval záver správneho orgánu o tom, že ak je na uvedenom výkrese rovnaké zobrazenie ako na vyobrazení zápisaného dizajnu, potom musel mať žalobca v čase podania prihlášky výkres navrhovateľa k dispozícii. Nelogickosť spočíva v tom, že po zápise dizajnu nemôže byť predloženie výkresu dôkazom o tom, kedy a kým bol takýto výkres vytvorený. Ďalším dôvodom nezákonnosti napadnutého rozhodnutia bola podľa žalobcu jeho nepreskúmateľnosť vo vzťahu k čiastočnému výmazu dizajnu z dôvodu nedostatku dôvodov. V odôvodnení chýba zdôvodnenie, prečo nebolo možné vykonať len čiastočný výmaz dizajnu. Chýbajú dôvody, na základe ktorých žalovaný dospel k záveru, že vrchná časť zapísaných dizajnov sa zhodovala s vrchnou časťou skôr sprístupneného dizajnu. Žalovaný sa nevysporiadal s námietkami uvedenými v rozklade, ktorými žalobca namietal, že v konaní neboli preukázané skutočnosti odôvodňujúcich výmaz dizajnu v celom rozsahu, a že tvrdenie o zhode vrchnej časti vystavených exponátov a zapísaných dizajnov nie je založené na dôkazoch a je len nepodloženým predpokladom správneho orgánu. Žalovaný vo svojom vyjadrení k prvému žalobnému dôvodu uviedol, že vyjadrenie navrhovateľov výmazu, ktorým reagoval na podanie žalobcu, skutočne žalobcovi nedoručil. Konštatoval, že išlo o podanie, ktoré neobsahovalo žiadne nové skutočnosti, argumentáciu ani dôkazy, ku ktorým by žalobca nemal možnosť zaujať stanovisko, čo znamená, že nemalo zásadný vplyv na rozhodnutie žalovaného. Žalovaný tak postupoval s ohľadom na § 38 ods. 7 zákona č. 444/2002 Z. z. o dizajnoch (ďalej len „zákon o dizajnoch“), v zmysle ktorého sa na rozšírenie či doplnenie návrhu na výmaz a rozšírenie a doplnenie vyjadrenia majiteľa v rámci konania a rozhodovania vo veci, neprihliada. Ďalej vyjadril názor, že ak by to aj bola vada konania, tak nešlo o takú vadu, ktorá by mohla mať vplyv na nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Poukázal tiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 3Cdo/23/2011 ako aj judikatúru Nejvyššího správního soudu ČR. K ďalšiemu žalobnému dôvodu nesprávneho hodnotenia dôkazov žalovaný uviedol, že konanie o výmaze zapísaného dizajnu, je ovládané zásadou voľného hodnotenia dôkazov v zmysle §-u 45 ods. 2 zákona o dizajnoch. Pri zisťovaní skutkového stavu sa nemožno zamerať len na niektoré z predložených dôkazov alebo hodnotiť len každý dôkaz jednotlivo, ale je potrebné ich zhodnotiť aj vo vzájomných súvislostiach, čo bolo v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ako aj v prvostupňovom rozhodnutí zdôraznené. Je na zvážení žalovaného, či dôkazové materiály predložené účastníkmi konania v konkrétnom prípade bude považovať za doklady, ktoré pri ich hodnotení jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach sú spôsobilé osvedčiť v konaní sporné skutočnosti. Žalovaný síce súhlasí s tvrdením žalobcu, že v prípade ak niekto s určitým časovým odstupom po zápise dizajnu predloží výkres, na ktorom je vyobrazený rovnaký dizajn, na ktorom je počítačom vytlačený skorší dátum ako je dátum podania prihlášky, sám o sebe nemôže byť dôkazom o tom, kedy a kým bol takýto výkres vytvorený. Skutkový záver žalovaného o nesplnení podmienky novosti sa neopieral len o takéto výkresy, ale vychádzal z hodnotenia všetkých predložených dôkazov, ktoré podporili aj výpovednú hodnotu týchto výkresov. K ďalšiemu dôvodu nezákonnosti spočívajúcemu v nevykonaní navrhnutých dôkazov žalovaný uviedol, že navrhnutí svedkovia mali vypovedať o tom, či bola vrchná časť vystavených prototypov viditeľná a prístupná verejnosti, pričom žalobca vyvracal námietku novosti dizajnov tým, že vrchná časť dizajnov nebola prístupná verejnosti, pretože vrchné časti dizajnu sa nachádzali vo výške viac ako 3,5m, a preto sa verejnosť s vrchnou časťou nemohla oboznámiť. Žalovaný poukázal na podstatu pojmu „sprístupnenie verejnosti“ tak, ako ho vysvetlil už v prvostupňovom a doplnil v druhostupňovom rozhodnutí, ktorý je viazaný na dostupnosť prameňa informácií neobmedzenému okruhu osôb a nie je nutné, aby sa ktokoľvek skutočne s týmto prameňom informácií oboznámil, postačuje, že takáto možnosť existovala a že sa o nej mohol neobmedzený okruh osôb dozvedieť. Pokiaľ žalobca navrhol vypočuť svedkov vo vzťahu k otázke osobitného charakteru dizajnu a celkového dojmu, ktorý tento dizajn vyvoláva, žalovaný uviedol, že v konaní o výmaze dizajnu bolo zistené, že nespĺňa podmienku novosti, a preto posudzovanie splnenia podmienky osobitného charakteru, už nebolo potrebné. Žalovaný preto zotrváva na svojom stanovisku, že nariadenie ústneho pojednávania vo veci nebolo potrebné a ani účelné. K poslednému uplatnenému žalobnému dôvodu žalovaný uviedol, že odkazuje na skutočnosti uvádzané v napadnutom rozhodnutí, z ktorého je zrejmé, ako žalovaný dospel k záveru, že práve výrobok, ktorého vonkajšia úprava je zhodná s napadnutým dizajnom, bol sprístupnený verejnosti tak na Ministerstve obrany SR ako aj na výstave IDEB 2008. Ďalší účastník na pojednávaní uviedol, že sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia ako aj vyjadrenia žalovaného k žalobe. Žiadosť o rozklade podľa neho nebola žiadosťou o doručenie v zmysle Správneho poriadku. Poukázal na to, že žalobca sám vo svojom vyjadrení zo dňa 17. 09. 2010 síce spochybnil vystavenie dizajnu na Ministerstve obrany SR, ale zároveň uznal, že inde bol vystavený, avšak nie z vrchnej časti. Potom ide o posúdenie sprístupnenia, ktoré žalovaný posúdil správne. Výrobok bol vystavený na výstavisku v INCHEBE medzi vysokými budovami, a preto možnosť nahliadnutia zvrchu bola evidentná. Poukázal tiež na zbierku rozhodnutí Úradu, kedy na výmaz dizajnu č. XXXXX stačilo predloženie faktúry, že sa výrobok nachádzal na výstave a slovný zoznam vystavených exponátov bez vyobrazenia. Poukázal na to, že žalobca začal spochybňovať vierohodnosť výkresov až potom, ako z prvostupňového rozhodnutia zistil, že nebol úspešný so svojou argumentáciou ohľadne sprístupnenia dizajnu. Navrhnutý dôkaz svedkami považoval za nerelevantný, pretože títo svedkovia sa nemohli vyjadriť k otázkam osobitosti dizajnu, čo je otázkou právnou. K nepreskúmateľnosti rozhodnutia uviedol, že toto je dostatočne zrozumiteľne odôvodnené a rozhodnutia nemôžu byť edukatívne. Ďalej uviedol, že v tomto prípade ani nebol možný len čiastočný výmaz, pretože nešlo o hromadný dizajn. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 O. s. p. preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie a rozhodnutie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O. s. p.) a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Súd z obsahu správneho spisu, prednesov a podaní účastníkov zistil, že dizajn s názvom „kontajner G.- R.“ bol zapísaný do registra dizajnov na základe žiadosti doručenej Úradu 28. 10. 2009. Výrobkom, ktorým je dizajn stelesnený, je konštrukcia kontajnera G.-R. na podporu mobilných komunikačných uzlov ako súčasť tranzitného komunikačného systému pre vozidlá určené pre armádu s využitím pri uskutočňovaní bojových ale aj mierových zákrokov. Napadnutým rozhodnutím bol zamietnutý rozklad a potvrdené prvostupňové rozhodnutie vo veci návrhu na výmaz zapísaného dizajnu č. XXXXX s názvom „kontajner G.-R z registra dizajnov, podaného navrhovateľom Vývoj Martin, a.s., Komenského 19, 036 01 Martin, ktorým bol uvedený dizajn vymazaný z registra dizajnov. Žalovaný prvostupňové rozhodnutie o výmaze dizajnu č. XXXXX s názvom „kontajner G.-R z registra dizajnov odôvodnil tým, že bol v konaní zistený výmazový dôvod podľa § 36 ods. 1, písm. d) zákona o dizajnoch. Napadnutý dizajn bol s dátumom prednosti 28. 10. 2009 zapísaný do registra priemyselných dizajnov 12. 01. 2010. Zápis dizajnu č. XXXXX bol 08. 03. 2001 (správne má byť 2010) zverejnený vo vestníku Úradu. Prvostupňový správny orgán z vykonaného dokazovania zistil, že predmet napadnutého dizajnu bol verejne vystavený už v čase pred podaním prihlášky napadnutého dizajnu, preto nespľňa základnú podmienku ustanovenú v §-e 36 ods. 1, písm. b) zákona o dizajnoch, konkrétne podmienku novosti. Preto bol zapísaný do registra v rozpore s podmienkami na jeho zápis. Prvostupňový správny orgán vykonal dokazovanie listinami predloženými navrhovateľom výmazu. Z kópie publikácie IDEB EXCLUSIVE špeciálna ročenka IDEB 2008, informácie o udelení ceny GRAND PRIX IDEB 2008 a zoznam udelených cien na výstave IDEB 2008 a z kópie záverečnej správy IDEB 2008, samostatne ako aj vo vzájomnej súvislosti jednoznačne vyplýva, že kontajner kontajner MSU- B2 bol ako súčasť mobilného komunikačného systému G. spoločnosti BAE SYSTEMS sprístupnený verejnosti na výstave IDEB 2008, ktorá sa konala na výstavisku INCHEBA EXPO Bratislava v dňoch 28.-30.04.2008. Špeciálna ročenka IDEB 2008 obsahujúca informácie a fotodokumentáciu o výstave vojenskej obrannej techniky na strane 100 až 103 opisuje mobilný komunikačný systém G.. Ako hlavný kontraktor a integrátor je uvedená spoločnosť BAE SYSTEMS, ktorá spolupracuje na projekte so slovenskými spoločnosťami. Žalobcom, ktorý mal na starosti výrobu kontajnerov a ďalším účastníkom Vývoj Martin a.s., ktorý sa podieľal na tvorbe G. ako projektant a tvorca dokumentácie pre všetkých 5 kontajnerových prevádzkární (MSU-B1-CMS,MSU-B2, MSU-T, RRS a VŠRV-1). Podľa opisu sú jednotlivé pracoviská systému G. montované v kontajneroch dvoch základných typov 1DPL a 1DPS a ktoré sa vizuálne odlišujú svojou dĺžkou. V dlhšom kontajneri označenom 1DPL sú nainštalované komunikačné systémy VŠVR-1, MSU-B1-CMS a MSU-B2 a v kratšom kontajneri typu 1DPS je namontovaný systém MSU-T a rádioreléová stanica RRS. Všetky kontajnery sú vybavené štvoricou teleskospických nôh, ktoré umožňujú naloženie a vyloženie kontajnerov z automobilového podvozku a tiež filtroventilačným zariadením, nezávislým kúrením a klimatizáciou. Okrem uvedených kontajnerových zariadení dopĺňa komunikačný systém G. aj opancierovaný automobil A. V odôvodnení rozhodnutia sa ďalej vyrovnával s námietkou žalobcu, ktorou spochybnil sprístupnenie napadnutého dizajnu ako celku tak, že z fotografií uverejnených napr. v záverečnej správe IDEB 2008 vyplýva, že exponáty komunikačného systému G. boli umiestnené na voľne prístupnom priestranstve tak, že návštevníci výstavy mali k vystaveným exponátom neobmedzený prístup, z čoho jednoznačne vyplýva, že bola naplnená podmienka sprístupnenia výrobku zhodného s napadnutým dizajnom verejnosti v súlade s ust. § 6 ods. 1 zákona o dizajnoch, keďže možnosť oboznámiť sa s celým dizajnom vystavených exponátov reálne existovala. Skutočnosť, či niekto túto možnosť využil, nie je podstatná. Sprístupnenie verejnosti znamená dostupnosť prameňa informácií neobmedzenému okruhu osôb. Nie je pritom nutné, aby sa ktokoľvek skutočne s týmto prameňom informácií oboznámil. Postačuje, že existovala takáto možnosť. Prvostupňový správny orgán v odôvodnení tiež uviedol, že ďalšie predložené dokumenty, ktorými sú aj výkresy vytvorené navrhovateľom výmazu, samy o sebe nie sú dôkazom proti novosti. Preukazujú však, že zobrazený kontajner G.-R. vytvorený žalobcom v projekte G. je zhodný s napadnutým dizajnom. Aj názov kontajnera tvoriaceho systém G. je zhodný s názvom napadnutého dizajnu. Majiteľ dizajnu vo vyjadrení vo výmazovom konaní nespochybnil skutočnosť, že kontajner bol vystavený na predmetnej výstave. Nesúhlasil len s tým, že na tejto výstave bol zverejnený ako celok, pretože strešná časť kontajnera sa nachádzala asi v 3,5 metrovej výške a preto nebola účastníkmi výstavy dostatočne viditeľná. Napadnutým rozhodnutím bolo prvostupňové rozhodnutie potvrdené. Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že sa stotožnil so záverom, ku ktorému na základe vyhodnotenia dôkazov dospel prvostupňový orgán a to, že navrhovateľ výmazu preukázal, že pred dátumom vzniku práva prednosti napadnutého dizajnu bola sprístupnená verejnosti vonkajšia úprava výrobku, ktorá je s ním zhodná. Z navrhovateľom predložených dôkazov, článku v časopise „Dopravné noviny - TRANSPORT“, špeciálnej ročenky k výstave IDEB 2008 a IDEB Exclusive zistil, že systém G. pozostáva z troch základných podsystémov - tranzitného komunikačného systému, komunikačného systému miest velenia a bojového rádiového systému. V podsystéme bojového rádiového systému je okrem iného zaradené aj podporné vozidlo mobilného spojovacieho uzla na úrovni brigády G.-R Navrhovateľ výmazu sa pri realizácii systému G. zúčastnil ako projektant a tvorca konštrukčnej dokumentácie, medzi iným aj pre kontajnerovú prevádzkáreň G.-R Prvá prezentácia prototypov mobilného vojenského komunikačného systému G. sa uskutočnila 29. januára 2008, pričom bolo odprezentované aj podporné vozidlo brigádneho mobilného spojovacieho uzla G.-R Všetky kontajnery pritom vyrobila spoločnosť majiteľa dizajnu. Navrhovateľ ako projektant konštrukčnej dokumentácie systému G. v konaní predložil výkresy, na ktorých je zobrazený kontajner s názvom „G.-R typ G., ktorý sa presne zhoduje s napadnutým dizajnom a to nielen v tom, že ide o zjavne ten istý dizajn, ale že ide konkrétne v prípade dôkazového materiálu č. 19 o jeden a ten istý výkres. Je zrejmé, že majiteľ dizajnu mal k dispozícii konštrukčnú dokumentáciu, ktorú vytvoril navrhovateľ. Na základe obsahu článkov v časopisoch ako aj ročenky IDEB 2008 a s nimi súvisiacimi fotografiami je možné s istotou konštatovať, že výrobok označený ako „kontajner G.-R ktorý je súčasťou mobilného komunikačného systému G. bol sprístupnený verejnosti už 29. januára 2008, t. j. pred dátumom práva prednosti napadnutého dizajnu. Žalovaný v odôvodnení ďalej zdôraznil, že výkresy predložené navrhovateľom výmazu nemajú nižšiu dôkaznú hodnotu ako to tvrdí majiteľ dizajnu. Dôvodil ďalej tým, že je logické a legitímne, že subjekt, ktorý sa preukázateľne podieľal na tvorbe výkresov výrobkov G. ako projektant, takéto výkresy v konaní môže predložiť ako dôkazové materiály. Okrem toho, v konaní je možné prihliadnuť aj na dôkazné prostriedky interného charakteru, pokiaľ ich vypovedacia hodnota a dôkazná sila je podporená aj ďalšími dôkazmi predloženými v konaní, ktoré boli sprístupnené relevantnej verejnosti. Aj v tomto prípade, kedy je potrebné posúdiť obsah výkresov nielen samostatne, ale aj v spojení s ostatnými dôkazmi, predloženými v konaní. Články v ročenke IDEB 2008 a časopise „Dopravné noviny - TRANSPORT“ potvrdzujú, že práve spoločnosť navrhovateľa výmazu bola tým subjektom, ktorý pripravil konštrukčnú dokumentáciu, teda výkresy pre zhotoviteľa samotného výrobku pod označením „G.-R spoločnosť majiteľa dizajnu. Táto spoločnosť následne na základe výkresovej dokumentácie zhotovila výrobok pre objednávateľa, ktorým bola spoločnosť BAE SYSTEMS, ktorá ho predviedla verejnosti. Napriek tomu, že na navrhovateľom predložených dôkazoch jednotlivo nie je úplne viditeľné vrchné prevedenie vystavených exponátov mobilného komunikačného systému G., konkrétne kontajnera G.-R na základe predložených výkresov a po vyhodnotení dôkazových materiálov vo vzájomných súvislostiach je zrejmé, že práve výrobok, ktorého vonkajšia úprava je zhodná s napadnutým dizajnom, bol sprístupnený verejnosti tak na Ministerstve obrany SR ako aj na výstave IDEB 2008. K jednotlivým námietkam uvedeným v rozklade uviedol, že následné vyjadrenie navrhovateľa k vyjadreniu majiteľa dizajnu už automaticky nebolo zaslané majiteľovi na vyjadrenie, keďže tento oň nepožiadal a keďže toto vyjadrenie neobsahovalo žiadne nové závažné skutočnosti. Majiteľ okrem toho, mal možnosť počas celého konania nahliadať do administratívneho spisu. K nevykonaniu navrhnutého dôkazu uviedol, že v konaní predložené dôkazové materiály sú dostatočné pre prijatie rozhodnutia a povaha veci to teda nevyžaduje. Potom z pohľadu orgánu rozhodujúceho o rozklade, by nariadenie ústneho pojednávania nebolo účelné a preto námietku považoval za neopodstatnenú. Podľa § 2 písm. a/ zákona o dizajnoch na účely tohto zákona sa rozumie dizajnom vonkajšia úprava výrobku alebo jeho časť spočívajúca v znakoch, ktorými sú najmä línie, obrysy, farby, tvar, štruktúra alebo materiál samého výrobku alebo jeho zdobenia. Podľa § 3 ods. 1 zákona o dizajnoch dizajn je spôsobilý na ochranu, ak je nový a má osobitý charakter. Podľa § 4 ods. 1 a 2 zákona o dizajnoch dizajn sa považuje za nový, ak nebol zhodný dizajn sprístupnený verejnosti pred dňom vzniku práva prednosti (§ 32). Dizajny sa považujú za zhodné, ak sa ich znaky odlišujú iba v nepodstatných detailoch. Podľa § 6 ods. 1, 2, 3 zákona o dizajnoch dizajn sa považuje za sprístupnený verejnosti, ak bol zverejnený po zápise do registra dizajnov (ďalej len "register") alebo vystavený, použitý v obchode, alebo inak sprístupnený verejnosti pred dňom vzniku práva prednosti. To neplatí, ak sa takéto sprístupnenie nemohlo pri bežnom obchodnom styku stať známym špecialistom v príslušnom odvetví pred dňom vzniku práva prednosti (§ 32). (2) Dizajn sa nepovažuje za sprístupnený verejnosti, ak bol tretej osobe sprístupnený pod podmienkou dôvernosti. (3) Dizajn, na ktorý sa požaduje ochrana podľa tohto zákona, sa nepovažuje za sprístupnený verejnosti, ak bol sprístupnený verejnosti pôvodcom dizajnu, jeho právnym nástupcom alebo treťou osobou ako dôsledok poskytnutia informácie alebo konania pôvodcu dizajnu alebo jeho právneho nástupcu počas 12 mesiacov pred dňom vzniku práva prednosti (§ 32); to platí aj v prípade, ak bol dizajn sprístupnený verejnosti ako dôsledok zneužitia vzťahu k pôvodcovi alebo jeho právnemu nástupcovi. Podľa § 30 zákona o dizajnoch na konanie pred úradom podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní s výnimkou ustanovení § 19, § 23, § 28 až 30, § 32, § 39, § 49, § 50, § 59 ods. 1 a § 61 ods. 1. Podľa § 36 ods. 1 písm. b/ zákona o dizajnoch úrad vymaže zapísaný dizajn z registra (ďalej len "výmaz"), ak zistí, že bol zapísaný v rozpore s podmienkami na jeho zápis do registra podľa § 3 až 7, § 9 alebo § 10. Podľa § 36 ods. 6 a 7 zákona o dizajnoch úrad môže vymazať zapísaný dizajn z registra podľa odseku 1 písm. a) a b) aj z vlastného podnetu. (7) Zapísaný dizajn možno podľa odseku 1 písm. b), d), e) alebo f) vymazať aj čiastočne, ak bude po takomto výmaze aj v pozmenenej forme spĺňať podmienky ochrany. Podľa § 38 ods. 2 zákona o dizajnoch Ak konanie nebolo zastavené podľa odseku 1, úrad doručí návrh na výmaz majiteľovi zapísaného dizajnu a zároveň ho vyzve, aby sa k návrhu v určenej lehote vyjadril. Podľa § 38 ods. 5 a 7 zákona o dizajnoch ak to vyžaduje povaha veci, môže úrad nariadiť ústne pojednávanie. Úrad určí deň ústneho pojednávania a zároveň doručí navrhovateľovi vyjadrenie majiteľa zapísaného dizajnu k návrhu na výmaz. (7) Rozšírenie či doplnenie návrhu na výmaz, ako aj rozšírenie či doplnenie vyjadrenia majiteľa zapísaného dizajnu nie je prípustné a na takéto rozšírenie alebo doplnenie úrad v rámci konania a rozhodovania vo veci neprihliada. Podľa § 45 ods. 1, 2 a 3 zákona o dizajnoch účastník konania pred úradom je povinný predložiť alebo navrhnúť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. (2) Úrad vykonáva dokazovanie a hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. (3) Úrad rozhoduje na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ktoré boli účastníkmi konania predložené alebo navrhnuté. Podľa § 47 ods. 2 zákona o dizajnoch po zápise dizajnu do registra úrad umožní na základe žiadosti každému nahliadnuť do spisu týkajúceho sa prihlášky a zapísaného dizajnu. Podľa § 3 ods. 2 a 3 Správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. (3) Občan Slovenskej republiky, ktorý je osobou patriacou k národnostnej menšine, a ktorý má právo používať jazyk národnostnej menšiny podľa osobitného predpisu, má právo v obciach vymedzených osobitným predpisom konať pred správnym orgánom v jazyku národnostnej menšiny. Správne orgány podľa prvej vety sú povinné mu zabezpečiť rovnaké možnosti na uplatnenie jeho práv. Podľa § 4 ods. 2 Správneho poriadku všetci účastníci majú v konaní rovnaké procesné práva a povinnosti. Ten, komu osobitný zákon priznáva postavenie účastníka konania len na časť konania, má v konaní procesné práva a povinnosti len v tej časti konania, pre ktorú má priznané postavenie účastníka konania. V zmysle §-u 250i ods. 3 O.s.p. pri preskúmavaní rozhodnutia správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd pri skúmaní napadnutého rozhodnutia a predchádzajúceho postupu z dôvodu porušení procesných predpisov sa preto zaoberal tým, či žalobcom uvádzaný postup žalovaného a prvostupňového správneho orgánu spočívajúci v nedoručení stanoviska k vyjadreniu žalobcu, bol procesným pochybením a či takýto postup mohol mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Z citovaného §-u 30 zákona o dizajnoch vyplýva, že na konanie o výmaze zapísaného dizajnu sa vzťahujú základné pravidlá správneho konania, uvedené v §-e 3 ods. 1 až 6 Správneho poriadku. Správny orgán je vždy povinný postupovať v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Z obsahu správneho spisu vyplýva, že správny orgán v súlade so zákonom o dizajnoch aplikujúc § 38 ods. 2 doručil návrh na výmaz žalobcovi ako majiteľovi zapísaného dizajnu a vyzval ho na vyjadrenie. Na rozdiel od postupu správneho orgánu v správnom konaní, na ktoré sa správny poriadok vzťahuje v plnom rozsahu, v konaní o dizajnoch je vylúčený postup podľa §-u 32 Správneho poriadku, podľa ktorého podkladom pre rozhodnutie správneho orgánu je zistenie skutočného stavu veci, ktorý je správny orgán povinný zistiť presne a úplne z podkladov, ktoré si je povinný zaobstarať, pričom nie je viazaný len návrhmi strán. Namiesto toho, v konaní podľa zákona o dizajnoch, konkrétne v konaní o návrhu na výmaz zapísaného dizajnu podľa §-u 36, je podľa §-u 45 ods. 3 zákona o dizajnoch podkladom pre rozhodnutie skutkový stav zistený z vykonaných dôkazov, ktoré boli účastníkmi konania predložené alebo navrhnuté. V zmysle §-u 38 ods. 7 zákona o dizajnoch je vylúčené, aby správny orgán prihliadol na iné skutočnosti a dôkazy, ako tie, ktoré boli obsiahnuté v podaniach účastníkov, ktorými sú návrh na výmaz a vyjadrenie k návrhu. Rozšírenie, či doplnenie návrhu sa tak, ako aj rozšírenie, či doplnenie vyjadrenia k návrhu nepripúšťa a správny orgán je povinný zo zákona na ne neprihliadnuť. Replika k vyjadreniu k návrhu pokiaľ obsahuje iné skutočnosti a argumentáciu, ktoré nie sú obsiahnuté v návrhu, je svojím obsahom doplnením alebo rozšírením návrhu a ako taká podaním, na ktoré správny orgán zo zákona neprihliada. Potom prípustnou replikou je len taká, ktorá je svojou podstatou opakovaním tvrdení a skutočností uvedených v návrhu. Citované ustanovenie §-u 38 zákona o dizajnoch upravuje postup správneho orgánu pri komunikácii s účastníkmi správneho konania. Takouto úpravou je zabezpečené, aby účastníci konania mohli predložiť všetky dôkazy na svoje tvrdenia. Zákon o dizajnoch pritom ukladá povinnosť správnemu orgánu doručiť vyjadrenie majiteľa dizajnu k návrhu navrhovateľovi v prípade, keď správny orgán nariadi vo veci pojednávanie. To však neznamená, že nie je povinný vyjadrenie zaslať navrhovateľovi aj v prípade, keď nenariadi pojednávanie. Táto povinnosť mu vyplýva z úpravy základných pravidiel správneho konania obsiahnutej v Správnom poriadku (§ 3). Správny poriadok vyžaduje, aby správny orgán poskytol účastníkovi konania právo vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia. Keďže podkladom rozhodnutia je skutkový stav, ktorý správny orgán zistí z dôkazov navrhnutých v návrhu a vo vyjadrení k návrhu, je nevyhnutné nielen doručiť návrh majiteľovi dizajnu, ale aj vyjadrenie majiteľa dizajnu navrhovateľovi výmazu. Podať stanovisko a teda odpoveď k vyjadreniu k návrhu, je síce uplatnením práva účastníka podať vyjadrenie k podkladu rozhodnutia, ale pokiaľ by takáto replika predstavovala svojím obsahom rozšírenie alebo doplnenie návrhu, či už v otázkach skutkových alebo zmeny či doplnenia právnej argumentácie, nemôže byť podkladom rozhodnutia, pretože je v zmysle §-u 38 ods. 7 zákona o dizajnoch neprípustné prihliadnuť na dôvody rozširujúce, či doplňujúce návrh. V tomto prípade navrhovateľ v replike k vyjadreniu výslovne uviedol, že ide o stanovisko súladné s návrhom a v rozsahu návrhu a má za účel zdôrazniť rozhodné skutočnosti. Z toho vyplýva, že nešlo a ani nemohlo ísť o podanie, ktoré by mohlo ovplyvniť rozsah a spôsob zisťovania skutkového stavu správnym orgánom, nakoľko navrhovateľ výmazu môže navrhnúť dôkazy len v návrhu na výmaz. Neznamená to však, že by išlo o podanie právne bezvýznamné, pretože išlo o podanie, ktorým účastník konania uplatnil svoje právo v zmysle §-u 3 ods. 2 Správneho poriadku. Zákon o dizajnoch neukladá správnemu orgánu povinnosť v konaní o návrhu na výmaz doručovať všetky vzájomné podania účastníkom konania. Keďže osobitný zákon neupravuje komunikáciu medzi účastníkmi konania a Úradom osobitným spôsobom, správny orgán musí postupovať v zmysle ustanovení Správneho poriadku v rozsahu stanovenom v §-e 30 zákona o dizajnoch. To znamená, že v zmysle §-u 3 ods. 2 Správneho poriadku musí dať účastníkovi vždy príležitosť, okrem iného na vyjadrenie k podkladom rozhodnutia. Keďže v danom prípade, ako je vyššie uvedené, nejde o podanie neprípustné, ale naopak o podanie, ktorým účastník konania uplatňuje svoje práva, správny orgán porušil základné pravidlá správneho konania, keď neumožnil majiteľovi dizajnu oboznámiť sa s obsahom stanoviska k jeho vyjadreniu k návrhu na výmaz. Keďže však navrhovateľ v inom podaní, ako v návrhu na výmaz nemôže navrhnúť iné dôkazy, ktoré by mohli byť podkladom rozhodnutia v zmysle §-u 45 ods. 3 zákona o dizajnoch, nemohla mať táto nesprávnosť v postupe správneho orgánu vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Tým, že zákon o dizajnoch koncentruje konanie o návrhu na výmaz dizajnu, tak, že podkladom rozhodnutia sú skutočnosti zistené z dôkazov navrhnutých v jedinom podaní každého z účastníkov konania, navrhovateľa v návrhu na výmaz a majiteľa dizajnu vo vyjadrení k návrhu na výmaz, nemohla byť ani narušená rovnosť účastníkov v konaní tým, že navrhovateľovi bolo doručené vyjadrenie k návrhu (majiteľovi bol doručený návrh), ale majiteľovi nebolo doručené stanovisko navrhovateľa k majiteľovmu vyjadreniu k návrhu. Z obsahu správneho spisu vyplýva, že prvostupňový ani druhostupňový správny orgán nevykonali dôkaz navrhnutý žalobcom vo vyjadrení k návrhu. Podľa § 45 ods. 2 zákona o dizajnoch dokazovanie vykonáva úrad, pričom dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy. Je povinný zhodnotiť svojou úvahou každý dôkaz osobitne a všetky vo vzájomnej súvislosti. V zmysle ods. 3 tohto ustanovenia nepatrí do voľnej úvahy správneho orgánu výber toho, ktorý navrhnutý dôkaz vykoná. Podkladom rozhodnutia sú všetky navrhnuté dôkazy. Uvedené ustanovenie je potrebné vykladať v zmysle základných pravidiel správneho konania uvedených v §3 a § 4 Správneho poriadku. To znamená, že správny orgán pri vykonávaní dokazovania postupuje tak, aby konanie zbytočne nezaťažovalo účastníkov a aby prebehlo hospodárne a zároveň, aby rozhodnutie vychádzalo zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Z uvedeného vyplýva, že účastník konania má právo, aby správny orgán vykonal ním navrhnutý dôkaz, nakoľko tento zo zákona (§ 45 ods. 3 zákona o dizajnoch) tvorí podklad správneho rozhodnutia a nepatrí do voľnej úvahy správneho orgánu, či tak urobí alebo nie. Z vyjadrenia žalobcu k návrhu na výmaz vyplýva, že žalobca navrhol vypočuť svedkov na svoje tvrdenie, že dizajn nebol v rozsahu jeho vrchnej časti zverejnený, konkrétne, aby zodpovedali otázku, či bola vrchná časť prototypov viditeľná a prístupná verejnosti. Ďalej, že môžu byť vypočutí vo vzťahu k otázke osobitného charakteru dizajnov a celkového dojmu, ktoré vyvolávajú. Navrhol vypočuť osoby pôsobiace v oblasti armádnej techniky, ktoré sa podieľali na procese vývoja systému G. a majú znalosti armádnej techniky a preto ich možno považovať za informovaných užívateľov, a to odborného pracovníka ministerstva obrany, osobu zabezpečujúcu technicko-administratívnu komunikáciu medzi ministerstvom obrany a dodávateľom systému G., spoločnosťou BAE Systems Information & Elektronic Systems Integration Inc. a výrobného riaditeľa Delta - Vývoj s. r. o. podieľajúceho sa na výrobe prototypov DELTA DEFENCE a. s.. Z uvedeného vyplýva, že dôkaz výsluchom svedkov nebol navrhnutý na skutkové tvrdenia žalobcu. Nebolo totiž sporné, a z vyjadrenia návrhu na výmaz to vyplýva, že výrobok kontajner G.-R. bol verejne vystavený. Vyhodnotenie, či bola splnená podmienka sprístupnenia verejnosti je právnym a skutkovým záverom vychádzajúcim zo skutkových zistení z vykonaných dôkazov. Skutkové závery sú výsledkom správnej úvahy, ktorá patrí výlučne do kompetencie správneho orgánu, a ktorá je výsledkom hodnotenia dôkazov, ktoré vykonáva správny orgán. Svedecká výpoveď nemôže túto úvahu a ani právne hodnotenie zistených skutočností nahradiť. Nebolo sporné, že napadnutý zapísaný dizajn bol vystavený na výstave. Svedecká výpoveď je dôkazným prostriedkom k zisteniu skutočností, ktoré svedok vnímal vlastnými zmyslami. Súd z týchto dôvodov v tomto prípade nevykonanie navrhnutého výsluchu navrhnutých osôb nepovažoval za takú vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávnosť rozhodnutia. Žalobca ďalej ako žalobný dôvod vyjadril nesúhlas s hodnotením dôkazov, ktoré vykonal žalovaný. Hodnotenie dôkazov, ako vyplýva z citovaného §-u 45 ods. 2 zákona o dizajnoch, je vecou správneho uváženia. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia tak, ako je uvedené na čl. 7 a 8 tohto rozsudku, je obsiahnutá úvaha, ktorou sa žalovaný spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, tak jednotlivo ako aj vo vzájomnej súvislosti. Táto úvaha je obsiahnutá jednak v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia a ďalej doplnená na strane 6 a 7 napadnutého rozhodnutia. Námietka žalobcu, že odôvodnenie neobsahuje logickú dedukciu k záveru správneho orgánu o tom, že ak je na výkrese rovnaké zobrazenie ako na vyobrazení zapísaného dizajnu, musel mať žalobca v čase podania prihlášky výkres navrhovateľa výmazu k dispozícii, je v rozpore s obsahom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ktoré uvádza: „Na základe obsahu článkov v časopisoch, ako aj ročenky IDEB 2008, a s nimi súvisiacimi fotografiami (dôkazový materiál č. 1, str. 100; dôkazový materiál č. 5, str. 55, dôkazový materiál č. 7, str. 57) je možné s istotou konštatovať, že výrobok označený ako kontajner „G.-R ktorý je súčasťou mobilného komunikačného systému G., bol vystavený, a teda sprístupnený verejnosti už 29. januára 2008, t.z. pred dátumom práva prednosti napadnutého dizajnu. Orgán rozhodujúci o rozklade považuje ďalej za potrebné zdôrazniť, že je nedôvodné pripisovať dôkazovým materiálom č. 19 a 20 - výkresy výrobku č. E XX-XXX-XXXX s názvom „G.-R typ G., nižšiu dôkaznú hodnotu, ako to požaduje majiteľ. Uvedený dokument je riadne označený evidenčným číslom, je z neho zrejmé, o aký výrobok ide, kto je jeho autorom, kedy vznikol a tiež to, že pochádza od navrhovateľa výmazu. Podľa orgánu rozhodujúceho o rozklade je ale logické a legitímne, že subjekt, ktorý sa preukázateľne podieľal na tvorbe výkresov výrobkov G. ako projektant, takéto výkresy v konaní môže predložiť ako dôkazové materiály. Okrem toho, v konaní je možné prihliadnuť aj na dôkazné prostriedky interného charakteru, pokiaľ ich vypovedacia hodnota a dôkazná sila je podporená aj ďalšími dôkazmi predloženými v konaní, ktoré boli sprístupnené relevantnej verejnosti. Tak je to aj v tomto prípade, kedy je potrebné posúdiť obsah výkresov nielen samostatne ale aj v spojení s ostatnými dôkazmi predloženými v konaní. Ďalej články v ročenke IDEB 2008 a časopise „Dopravné noviny - TRANSPORT“ potvrdzujú, že práve spoločnosť navrhovateľa VÝVOJ Martin a. s. bola tým subjektom, ktorý pripravil konštrukčnú dokumentáciu, teda výkresy pre zhotoviteľa samotného výrobku pod označením „G.-R - spoločnosť DELTA DEFENCE a. s.. Táto spoločnosť následne, na základe výkresovej dokumentácie zhotovila výrobok pre objednávateľa - spoločnosť BAE Systems, ktorá ho predviedla verejnosti. Napriek tomu, že na navrhovateľom predložených dôkazoch jednotlivo (ročenka IDEB 2008, časopisy) nie je úplne viditeľné vrchné prevedenie vystavených exponátov mobilného komunikačného systému G. konkrétne kontajnera „G na základe predložených výkresov (dôkazové materiály č. 19 a 20) a po vyhodnotení dôkazových materiálov vo vzájomných súvislostiach, je zrejmé, že práve výrobok, ktorého vonkajšia úprava je zhodná s napadnutým dizajnom, bol sprístupnený verejnosti tak na Ministerstve obrany SR, ako i na výstave IDEB 2008.“ Citovaná úvaha nie je vybočením zo zákonných pravidiel dokazovania a skutkový záver, ku ktorému žalovaný dospel, je výsledkom logického uvažovania pri hodnotení jednotlivých skutkových zistení, pričom skutkové zistenia, ku ktorým žalovaný dospel, vychádzajú z dôkazov, ktoré boli vykonané a ktoré sú obsiahnuté v správnom spise. Súd v rámci prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia nenahrádza činnosť správneho orgánu a preto ani nemôže hodnotiť vykonané dôkazy svojou vlastnou úvahou. Súd skúmal, ako je vyššie uvedené, či bol zistený skutkový stav, z ktorého rozhodnutie vychádzalo, v súlade s obsahom spisu. Inak povedané, či skutkové závery, ku ktorým správny orgán dospel vychádzajú z jednotlivých skutkových zistení a či tieto skutkové zistenia vychádzajú z dokladov tvoriacich obsah správneho spisu, ako aj či skutkový záver je logickým dôsledkom hodnotenia dôkazov. V tomto prípade správna úvaha, ktorou žalovaný hodnotil vykonané dôkazy, uvedené podmienky spĺňa. Navyše, žalobca v správnom konaní ani netvrdil, že ním vyrobený vystavený kontajner nebol vyrobený na základe predložených výkresov navrhovateľa výmazu. Žalobca namietal aj nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, prečo nebolo možné vykonať len čiastočný výmaz dizajnu. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia môže byť spôsobená okrem jeho nezrozumiteľnosti aj tým, že chýbajú dôvody. Buď rozhodnutie dôvody neobsahuje vôbec, alebo absentujú skutkové zistenia, na základe ktorých správny orgán rozhodol. Môže ísť aj o prípad ako uvádza žaloba, kedy je rozhodnutie nepreskúmateľné preto, že je založené na skutočnostiach v konaní nezisťovaných. Takouto vadou však preskúmavané rozhodnutie netrpí. Podľa žaloby žalovaný neuviedol, na ktorých relevantných dôkazoch identifikoval vrchnú časť dizajnu tak, že by umožňovala bez pochybností konštatovať, že vrch dizajnu bol skutočne identický so skôr sprístupneným výrobkom a že bol aj viditeľný. Napadnuté rozhodnutie v odôvodnení tak, ako je vyššie uvedené, obsahuje označenie dôkazov, ktoré boli vykonané aj úvahy správneho orgánu pri ich hodnotení. Skutkové závery, ku ktorým žalovaný dospel z vyhodnotenia dôkazov, nevybočujú z rámca logického uvažovania a vyplývajú zo skutočností, ktoré boli v konaní zisťované. Správny orgán jasne a zrozumiteľne vysvetlil, ako dospel k záveru o zhodnosti zapísaného dizajnu s verejnosti predstaveným prototypom výrobku kontajnera G.-R Nesúhlas s takýmto odôvodnením nespôsobuje nepreskúmateľnosť správneho rozhodnutia. Z vyššie uvedeného vyplýva, že z dôvodov uvedených v žalobe je napadnuté rozhodnutie v súlade so zákonom, súd preto žalobu ako nedôvodnú v zmysle § 250j ods. 1 O. s. p. zamietol. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 250k O. s. p. tak, že žalobcovi pre jeho neúspech v konaní nepriznal náhradu trov konania. Poučenie: P O U Č E N I E: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne, dvojmo, prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.