{"guid": "4ae40db5-2c78-4e96-bf44-6b0d518df139:55f8cf9c-abbf-403c-9a21-5c12abe16c19", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2012:6012200078.1", "spisova_znacka": "24S/9/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 24S/9/2012 z 17. 7. 2012", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 17. júla 2012, sp. zn. 24S/9/2012, ECLI:SK:KSBB:2012:6012200078.1", "identifikacne_cislo": "6012200078", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Sojka, PhD.", "sudca_id": 549, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-stanislav-sojka-phd-549", "datum_vydania": "2012-07-17", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "5Sžhuv/4/2012", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "4e35b110-c35b-4631-aedc-0a3e3582756a:2c652879-815f-4075-a43f-785575917440", "datum": "2013-09-29", "vztah": "potvrdene"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/444/#paragraf-36", "nazov": "§ 36 zákona č. 444/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/444/#paragraf-36", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/444-2002/paragraf-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/444/#paragraf-38", "nazov": "§ 38 zákona č. 444/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/444/#paragraf-38", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/444-2002/paragraf-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/444/#paragraf-45", "nazov": "§ 45 zákona č. 444/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/444/#paragraf-45", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/444-2002/paragraf-45"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71", "nazov": "SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-3.odsek-2", "nazov": "§ 3 ods. 2 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-3.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-3.odsek-3", "nazov": "§ 3 ods. 3 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-3.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-3"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/444#paragraf-36", "/SK/ZZ/2002/444#paragraf-38", "/SK/ZZ/2002/444#paragraf-45", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-3"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/55f8cf9c-abbf-403c-9a21-5c12abe16c19", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6012200078.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2012:6012200078.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2012:6012200078.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 24S/9/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6012200078
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ľudovít Bradáč
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6012200078.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Ľudovíta Bradáča a členiek senátu
JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Aleny Antalovej v právnej veci žalobcu DELTA DEFENCE, a.s., so sídlom
Čapajevova 40, 080 01 Prešov, IČO: 36 515 175, zastúpeného advokátom IKRÉNYI & REHÁK, s. r.
o., Šoltésovej 2, 811 08 Bratislava, IČO: 36 854 808 proti žalovanému Úradu priemyselného vlastníctva
Slovenskej republiky, so sídlom Jána Švermu 43, 974 04 Banská Bystrica, za účasti ďalšieho účastníka
VÝVOJ Martin, a.s., Komenského 19, 036 01 Martin, zastúpeného B.. A. D., D. XX, XXX XX B. pri N. o
žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. k. PD 51-2009/D27620 II/134-2011 zo dňa
23. novembra 2011 ako aj prvostupňové rozhodnutie PD 51-2009/D 27620-I/9-2011 zo dňa 22. februára
2011 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Žalobu   z a m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov konania  n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou v zákonnom stanovenej lehote domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č.
PD 51-2009/D 27620-II/134-2011 zo dňa 23. novembra 2011, ktorým bolo potvrdené prvostupňové
rozhodnutie č. PD 51-2009/D 27620-I/9-2011 zo dňa 22. februára 2011, ktorým bolo rozhodnuté
o výmaze zapísaného dizajnu č. XXXXX  s názvom kontajner „G.-A. z registra dizajnov. Žalobca
tvrdil, že bol napadnutým rozhodnutím ako aj predchádzajúcim postupom správneho orgánu z dôvodu
nezákonného výmazu dizajnu ukrátený na svojich právach. Dôvodom nezákonnosti napadnutého
rozhodnutia mal byť podľa žaloby nesprávny postup žalovaného, ktorým porušil procesné práva žalobcu
a súčasne zásadu rovnosti účastníkov. Žalovaný nedoručil žalobcovi v prvostupňovom konaní a ani
na námietku uvedenú v rozklade v druhostupňovom konaní vyjadrenie navrhovateľa výmazu dizajnu
k vyjadreniu žalobcu. Takým postupom žalovaný porušil § 3 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. (ďalej
len „správny poriadok“), podľa ktorého správne orgány sú povinné postupovať v úzkej súčinnosti s
účastníkmi konania a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä
sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. Ďalším dôvodom nezákonnosti podľa žaloby
bolo, že žalovaný odmietol vykonať  žalobcom navrhnuté dôkazy, čím mu bola reálne odňatá možnosť
účinne brániť svoje práva. Takým postupom žalovaný porušil  § 3 ods. 2 a 3 a § 4 ods. 2 správneho
poriadku. Žalovaný vykonané dôkazy nesprávne hodnotil a prekročil rámec voľnej úvahy správneho
orgánu tým, že za dôkaz považoval výkres vytvorený navrhovateľom výmazu, ktorý pritom nemôže byť
dôkazom, ale len vyhlásením účastníka a teda jeho tvrdením. Za nelogický považoval záver správneho
orgánu o tom, že ak je na uvedenom výkrese rovnaké zobrazenie ako na vyobrazení zápisaného dizajnu,
potom musel mať žalobca v čase podania prihlášky výkres navrhovateľa k dispozícii. Nelogickosť
spočíva v tom, že po zápise dizajnu nemôže byť predloženie výkresu dôkazom o tom, kedy a kým bol
takýto výkres vytvorený. Ďalším dôvodom nezákonnosti napadnutého rozhodnutia bola podľa žalobcu
jeho nepreskúmateľnosť vo vzťahu k čiastočnému výmazu dizajnu z dôvodu nedostatku dôvodov. V



odôvodnení chýba zdôvodnenie, prečo nebolo možné vykonať len čiastočný výmaz dizajnu. Chýbajú
dôvody, na základe ktorých žalovaný dospel k záveru, že vrchná časť zapísaných dizajnov sa zhodovala
s vrchnou časťou skôr sprístupneného dizajnu. Žalovaný sa nevysporiadal s námietkami uvedenými v
rozklade, ktorými žalobca namietal, že v konaní neboli preukázané skutočnosti odôvodňujúcich výmaz
dizajnu v celom rozsahu, a že tvrdenie o zhode vrchnej časti vystavených exponátov a zapísaných
dizajnov nie je založené na dôkazoch a je len nepodloženým predpokladom správneho orgánu.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k prvému žalobnému dôvodu uviedol, že vyjadrenie navrhovateľov
výmazu, ktorým reagoval na podanie žalobcu, skutočne žalobcovi nedoručil. Konštatoval, že išlo o
podanie, ktoré neobsahovalo žiadne nové skutočnosti, argumentáciu ani dôkazy, ku ktorým by žalobca
nemal možnosť zaujať stanovisko, čo znamená, že nemalo zásadný vplyv na rozhodnutie žalovaného.
Žalovaný tak postupoval s ohľadom na § 38 ods. 7 zákona č. 444/2002 Z. z. o dizajnoch (ďalej len
„zákon o dizajnoch“), v zmysle ktorého sa na rozšírenie či doplnenie návrhu na výmaz a rozšírenie a
doplnenie vyjadrenia majiteľa v rámci konania a rozhodovania vo veci, neprihliada. Ďalej vyjadril názor,
že ak by to aj bola vada konania, tak nešlo o takú vadu, ktorá by mohla mať vplyv na nezákonnosť
napadnutého rozhodnutia. Poukázal tiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 3Cdo/23/2011 ako aj
judikatúru Nejvyššího správního soudu  ČR. K ďalšiemu žalobnému dôvodu nesprávneho hodnotenia
dôkazov žalovaný uviedol, že konanie o výmaze zapísaného dizajnu, je ovládané zásadou voľného
hodnotenia dôkazov v zmysle §-u 45 ods. 2 zákona o dizajnoch. Pri zisťovaní skutkového stavu sa
nemožno zamerať len na niektoré z predložených dôkazov alebo hodnotiť len každý dôkaz jednotlivo,
ale je potrebné ich zhodnotiť aj vo vzájomných súvislostiach, čo bolo v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia ako aj v prvostupňovom rozhodnutí zdôraznené. Je na zvážení žalovaného, či dôkazové
materiály predložené účastníkmi konania v konkrétnom prípade bude považovať za doklady, ktoré
pri ich hodnotení jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach sú spôsobilé osvedčiť v konaní sporné
skutočnosti. Žalovaný síce súhlasí s tvrdením žalobcu, že v prípade ak niekto s určitým časovým
odstupom po zápise dizajnu predloží výkres, na ktorom je vyobrazený rovnaký dizajn, na ktorom je
počítačom vytlačený skorší dátum ako je dátum podania prihlášky, sám o sebe nemôže byť dôkazom
o tom, kedy a kým bol takýto výkres vytvorený. Skutkový záver žalovaného o nesplnení podmienky
novosti sa neopieral len o takéto výkresy, ale vychádzal z hodnotenia všetkých predložených dôkazov,
ktoré podporili aj výpovednú hodnotu týchto výkresov. K ďalšiemu dôvodu nezákonnosti spočívajúcemu
v nevykonaní navrhnutých dôkazov žalovaný uviedol, že navrhnutí svedkovia mali vypovedať o tom,
či bola vrchná časť vystavených prototypov viditeľná a prístupná verejnosti, pričom žalobca vyvracal
námietku novosti dizajnov tým, že vrchná časť dizajnov nebola prístupná verejnosti, pretože vrchné
časti dizajnu sa nachádzali vo výške viac ako 3,5m, a preto sa verejnosť s vrchnou časťou nemohla
oboznámiť. Žalovaný poukázal na podstatu pojmu „sprístupnenie verejnosti“ tak, ako ho vysvetlil už
v prvostupňovom a doplnil v druhostupňovom rozhodnutí, ktorý je viazaný na dostupnosť prameňa
informácií neobmedzenému okruhu osôb a nie je nutné, aby sa ktokoľvek skutočne s týmto prameňom
informácií oboznámil, postačuje, že takáto možnosť existovala a že sa o nej mohol neobmedzený okruh
osôb dozvedieť. Pokiaľ žalobca navrhol vypočuť svedkov vo vzťahu k otázke osobitného charakteru
dizajnu a celkového dojmu, ktorý tento dizajn vyvoláva, žalovaný uviedol, že v konaní o výmaze dizajnu
bolo zistené, že nespĺňa podmienku novosti, a preto posudzovanie splnenia podmienky osobitného
charakteru, už nebolo potrebné. Žalovaný preto zotrváva na svojom stanovisku, že nariadenie ústneho
pojednávania vo veci nebolo potrebné a ani účelné. K poslednému uplatnenému žalobnému dôvodu
žalovaný uviedol, že odkazuje na skutočnosti uvádzané v napadnutom rozhodnutí, z ktorého je zrejmé,
ako žalovaný dospel k záveru, že práve výrobok, ktorého vonkajšia úprava je zhodná s napadnutým
dizajnom, bol sprístupnený verejnosti tak na Ministerstve obrany SR ako aj na výstave IDEB 2008.

Ďalší účastník na pojednávaní uviedol, že sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia ako
aj vyjadrenia žalovaného k žalobe. Žiadosť o rozklade podľa neho nebola žiadosťou o doručenie v
zmysle Správneho poriadku. Poukázal na to, že žalobca sám vo svojom vyjadrení zo dňa 17. 09.
2010 síce spochybnil vystavenie dizajnu na Ministerstve obrany SR, ale zároveň uznal, že inde bol
vystavený, avšak nie z vrchnej časti. Potom ide o posúdenie sprístupnenia, ktoré žalovaný posúdil
správne. Výrobok bol vystavený na výstavisku v INCHEBE medzi vysokými budovami, a preto možnosť
nahliadnutia zvrchu bola evidentná. Poukázal tiež na zbierku rozhodnutí Úradu, kedy na výmaz dizajnu
č. XXXXX  stačilo predloženie faktúry, že sa výrobok nachádzal na výstave a slovný zoznam vystavených
exponátov bez vyobrazenia. Poukázal na to, že žalobca začal spochybňovať vierohodnosť výkresov  až
potom, ako z prvostupňového rozhodnutia zistil, že nebol úspešný so svojou argumentáciou ohľadne
sprístupnenia dizajnu. Navrhnutý dôkaz svedkami považoval za nerelevantný, pretože títo svedkovia sa



nemohli vyjadriť k otázkam osobitosti dizajnu, čo je otázkou právnou. K nepreskúmateľnosti rozhodnutia
uviedol, že toto je dostatočne zrozumiteľne odôvodnené a rozhodnutia nemôžu byť edukatívne. Ďalej
uviedol, že v tomto prípade ani nebol možný len čiastočný výmaz, pretože nešlo o hromadný dizajn.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 a § 246a  ods. 1 O. s.
p. preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie a rozhodnutie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a
z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O. s. p.) a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní
dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Súd z obsahu správneho spisu, prednesov a podaní účastníkov zistil, že dizajn s názvom „kontajner G.-
R.“ bol zapísaný do registra dizajnov na základe žiadosti doručenej Úradu   28. 10. 2009. Výrobkom,
ktorým je dizajn stelesnený, je konštrukcia kontajnera G.-R. na podporu mobilných komunikačných
uzlov ako súčasť tranzitného komunikačného systému pre vozidlá určené pre armádu s využitím pri
uskutočňovaní bojových ale aj mierových zákrokov. Napadnutým rozhodnutím bol zamietnutý rozklad a
potvrdené prvostupňové rozhodnutie vo veci návrhu na výmaz zapísaného dizajnu č. XXXXX s názvom
„kontajner G.-R z registra dizajnov, podaného navrhovateľom Vývoj Martin, a.s., Komenského 19, 036
01 Martin, ktorým bol uvedený dizajn vymazaný z registra dizajnov.

Žalovaný prvostupňové rozhodnutie o výmaze dizajnu č. XXXXX s názvom „kontajner G.-R z registra
dizajnov odôvodnil tým, že bol v konaní zistený výmazový dôvod podľa § 36 ods. 1, písm. d)
zákona o dizajnoch. Napadnutý dizajn bol s dátumom prednosti 28. 10. 2009 zapísaný do registra
priemyselných dizajnov  12. 01. 2010. Zápis dizajnu č. XXXXX bol 08. 03. 2001 (správne má byť
2010) zverejnený vo vestníku Úradu. Prvostupňový správny orgán z vykonaného dokazovania zistil, že
predmet napadnutého dizajnu bol verejne vystavený už v čase pred podaním prihlášky napadnutého
dizajnu, preto nespľňa základnú podmienku ustanovenú v §-e 36 ods. 1, písm. b) zákona o dizajnoch,
konkrétne podmienku novosti. Preto bol zapísaný do registra v rozpore s podmienkami na jeho zápis.
Prvostupňový správny orgán vykonal dokazovanie  listinami predloženými navrhovateľom výmazu. Z
kópie publikácie IDEB EXCLUSIVE špeciálna ročenka IDEB 2008, informácie o udelení ceny GRAND
PRIX IDEB 2008 a zoznam udelených cien na výstave IDEB 2008 a z kópie záverečnej správy IDEB
2008, samostatne ako aj vo vzájomnej súvislosti jednoznačne vyplýva, že kontajner kontajner MSU-
B2 bol ako súčasť mobilného komunikačného systému G. spoločnosti BAE SYSTEMS sprístupnený
verejnosti  na výstave IDEB 2008, ktorá sa konala na výstavisku INCHEBA EXPO Bratislava v dňoch
28.-30.04.2008. Špeciálna ročenka IDEB 2008 obsahujúca informácie a fotodokumentáciu o výstave
vojenskej obrannej techniky na strane 100 až 103 opisuje mobilný komunikačný systém G.. Ako hlavný
kontraktor  a integrátor je uvedená spoločnosť BAE SYSTEMS, ktorá spolupracuje na projekte so
slovenskými spoločnosťami. Žalobcom, ktorý mal na starosti výrobu kontajnerov a ďalším účastníkom
Vývoj Martin a.s., ktorý sa podieľal na tvorbe G. ako projektant a tvorca dokumentácie pre všetkých
5 kontajnerových prevádzkární (MSU-B1-CMS,MSU-B2, MSU-T, RRS a VŠRV-1). Podľa opisu sú
jednotlivé pracoviská systému G. montované v kontajneroch dvoch základných typov 1DPL a 1DPS
a ktoré sa vizuálne odlišujú svojou dĺžkou. V dlhšom kontajneri označenom 1DPL sú nainštalované
komunikačné systémy VŠVR-1, MSU-B1-CMS a MSU-B2 a v kratšom kontajneri typu 1DPS je
namontovaný systém MSU-T a rádioreléová  stanica RRS. Všetky kontajnery sú vybavené štvoricou
teleskospických nôh, ktoré umožňujú naloženie a vyloženie kontajnerov z automobilového podvozku a
tiež filtroventilačným zariadením, nezávislým kúrením a klimatizáciou. Okrem uvedených kontajnerových
zariadení dopĺňa komunikačný systém G. aj opancierovaný automobil A. V odôvodnení rozhodnutia
sa ďalej vyrovnával s námietkou žalobcu, ktorou spochybnil sprístupnenie napadnutého dizajnu  ako
celku tak, že z fotografií uverejnených napr. v záverečnej správe IDEB 2008 vyplýva, že exponáty
komunikačného systému G. boli umiestnené na voľne prístupnom priestranstve tak, že návštevníci
výstavy mali k vystaveným exponátom neobmedzený prístup,  z čoho  jednoznačne vyplýva, že bola
naplnená podmienka sprístupnenia výrobku zhodného s napadnutým dizajnom verejnosti v súlade s ust.
§ 6 ods. 1 zákona o dizajnoch, keďže možnosť oboznámiť sa s celým dizajnom vystavených exponátov
reálne existovala. Skutočnosť, či  niekto túto možnosť využil, nie je podstatná. Sprístupnenie verejnosti
znamená dostupnosť prameňa informácií neobmedzenému okruhu osôb. Nie je pritom nutné, aby sa
ktokoľvek skutočne s týmto prameňom informácií oboznámil. Postačuje, že existovala takáto možnosť.
Prvostupňový správny orgán v odôvodnení tiež uviedol, že ďalšie predložené dokumenty, ktorými sú aj
výkresy vytvorené navrhovateľom výmazu, samy o sebe nie sú dôkazom proti novosti. Preukazujú však,
že zobrazený kontajner G.-R. vytvorený žalobcom v projekte G. je zhodný s napadnutým dizajnom. Aj
názov kontajnera tvoriaceho systém G. je zhodný s názvom  napadnutého dizajnu. Majiteľ dizajnu vo



vyjadrení vo výmazovom konaní nespochybnil skutočnosť, že kontajner bol vystavený na predmetnej
výstave. Nesúhlasil len s tým, že na tejto výstave bol zverejnený ako celok, pretože strešná časť
kontajnera sa nachádzala asi v 3,5 metrovej výške a preto nebola účastníkmi výstavy dostatočne
viditeľná.

Napadnutým rozhodnutím bolo prvostupňové rozhodnutie potvrdené. Žalovaný svoje rozhodnutie
odôvodnil tým, že sa stotožnil so záverom, ku ktorému na základe vyhodnotenia dôkazov dospel
prvostupňový orgán a to, že navrhovateľ výmazu preukázal, že pred dátumom vzniku práva prednosti
napadnutého dizajnu bola sprístupnená verejnosti vonkajšia úprava výrobku, ktorá je s ním zhodná. Z
navrhovateľom predložených dôkazov, článku v časopise „Dopravné noviny - TRANSPORT“, špeciálnej
ročenky k výstave IDEB 2008 a IDEB Exclusive zistil, že systém G. pozostáva z troch základných
podsystémov - tranzitného komunikačného systému, komunikačného systému miest velenia a bojového
rádiového systému. V podsystéme bojového rádiového systému je okrem iného zaradené aj podporné
vozidlo mobilného spojovacieho uzla na úrovni brigády G.-R Navrhovateľ výmazu sa pri realizácii
systému G. zúčastnil ako projektant a tvorca konštrukčnej dokumentácie, medzi iným aj pre kontajnerovú
prevádzkáreň G.-R Prvá prezentácia prototypov mobilného vojenského komunikačného systému G. sa
uskutočnila 29. januára 2008, pričom bolo odprezentované aj podporné vozidlo brigádneho mobilného
spojovacieho uzla G.-R Všetky kontajnery pritom vyrobila spoločnosť majiteľa dizajnu. Navrhovateľ ako
projektant konštrukčnej dokumentácie systému G. v konaní predložil výkresy, na ktorých je zobrazený
kontajner s názvom „G.-R typ G., ktorý sa presne zhoduje s napadnutým dizajnom a to nielen v tom,
že ide o zjavne ten istý dizajn, ale že ide konkrétne v prípade dôkazového materiálu č. 19 o jeden a
ten istý výkres. Je zrejmé, že majiteľ dizajnu mal k dispozícii konštrukčnú dokumentáciu, ktorú vytvoril
navrhovateľ. Na základe obsahu článkov v časopisoch ako aj ročenky IDEB 2008 a s nimi súvisiacimi
fotografiami je možné s istotou konštatovať, že výrobok označený ako „kontajner G.-R ktorý je súčasťou
mobilného komunikačného systému G. bol sprístupnený verejnosti už 29. januára 2008, t. j. pred
dátumom práva prednosti napadnutého dizajnu. Žalovaný v odôvodnení ďalej zdôraznil, že výkresy
predložené navrhovateľom výmazu nemajú nižšiu dôkaznú hodnotu ako to tvrdí majiteľ dizajnu. Dôvodil
ďalej tým, že je logické a legitímne, že subjekt, ktorý sa preukázateľne podieľal na tvorbe výkresov
výrobkov G. ako projektant, takéto výkresy v konaní môže predložiť ako dôkazové materiály. Okrem toho,
v konaní je možné prihliadnuť aj na dôkazné prostriedky interného charakteru, pokiaľ ich vypovedacia
hodnota a dôkazná sila je podporená aj ďalšími dôkazmi predloženými v konaní, ktoré boli sprístupnené
relevantnej verejnosti. Aj v tomto prípade, kedy je potrebné posúdiť obsah výkresov nielen samostatne,
ale aj v spojení s ostatnými dôkazmi, predloženými v konaní. Články v ročenke IDEB 2008 a časopise
„Dopravné noviny - TRANSPORT“ potvrdzujú, že práve spoločnosť navrhovateľa výmazu bola tým
subjektom, ktorý pripravil konštrukčnú dokumentáciu, teda výkresy pre zhotoviteľa samotného výrobku
pod označením „G.-R spoločnosť majiteľa dizajnu. Táto spoločnosť následne na základe výkresovej
dokumentácie zhotovila výrobok pre objednávateľa, ktorým bola spoločnosť BAE SYSTEMS, ktorá
ho predviedla verejnosti. Napriek tomu, že na navrhovateľom predložených dôkazoch jednotlivo nie
je úplne viditeľné vrchné prevedenie vystavených exponátov mobilného komunikačného systému G.,
konkrétne kontajnera G.-R na základe predložených výkresov a po vyhodnotení dôkazových materiálov
vo vzájomných súvislostiach je zrejmé, že práve výrobok, ktorého vonkajšia úprava je zhodná s
napadnutým dizajnom, bol sprístupnený verejnosti tak na Ministerstve obrany SR ako aj  na výstave IDEB
2008. K jednotlivým námietkam uvedeným v rozklade uviedol, že následné vyjadrenie navrhovateľa
k vyjadreniu majiteľa dizajnu už automaticky nebolo zaslané majiteľovi na vyjadrenie, keďže tento oň
nepožiadal a keďže toto vyjadrenie neobsahovalo žiadne nové závažné skutočnosti. Majiteľ okrem toho,
mal možnosť počas celého konania nahliadať do administratívneho spisu. K nevykonaniu navrhnutého
dôkazu uviedol, že v konaní predložené dôkazové materiály sú dostatočné pre prijatie rozhodnutia a
povaha veci to teda nevyžaduje. Potom z pohľadu orgánu rozhodujúceho o rozklade, by nariadenie
ústneho pojednávania nebolo účelné a preto námietku považoval za neopodstatnenú.

Podľa § 2 písm. a/ zákona o dizajnoch na účely tohto zákona sa rozumie dizajnom vonkajšia úprava
výrobku alebo jeho časť spočívajúca v znakoch, ktorými sú najmä línie, obrysy, farby, tvar, štruktúra
alebo materiál samého výrobku alebo jeho zdobenia.

Podľa § 3 ods. 1 zákona o dizajnoch dizajn je spôsobilý na ochranu, ak je nový a má osobitý charakter.

Podľa § 4 ods. 1 a 2 zákona o dizajnoch dizajn sa považuje za nový, ak nebol zhodný dizajn sprístupnený
verejnosti pred dňom vzniku práva prednosti (§ 32). Dizajny sa považujú za zhodné, ak sa ich znaky
odlišujú iba v nepodstatných detailoch.



Podľa § 6 ods. 1, 2, 3 zákona o dizajnoch dizajn sa považuje za sprístupnený verejnosti, ak bol
zverejnený po zápise do registra dizajnov (ďalej len \"register\") alebo vystavený, použitý v obchode, alebo
inak sprístupnený verejnosti pred dňom vzniku práva prednosti. To neplatí, ak sa takéto sprístupnenie
nemohlo pri bežnom obchodnom styku stať známym špecialistom v príslušnom odvetví pred dňom
vzniku práva prednosti (§ 32). (2) Dizajn sa nepovažuje za sprístupnený verejnosti, ak bol tretej osobe
sprístupnený pod podmienkou dôvernosti. (3) Dizajn, na ktorý sa požaduje ochrana podľa tohto zákona,
sa nepovažuje za sprístupnený verejnosti, ak bol sprístupnený verejnosti pôvodcom dizajnu, jeho
právnym nástupcom alebo treťou osobou ako dôsledok poskytnutia informácie alebo konania pôvodcu
dizajnu alebo jeho právneho nástupcu počas 12 mesiacov pred dňom vzniku práva prednosti (§ 32);
to platí aj v prípade, ak bol dizajn sprístupnený verejnosti ako dôsledok zneužitia vzťahu k pôvodcovi
alebo jeho právnemu nástupcovi.

Podľa § 30 zákona o dizajnoch na konanie pred úradom podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný
predpis o správnom konaní s výnimkou ustanovení § 19, § 23,  § 28 až 30, § 32, § 39, § 49, § 50, §
59 ods. 1 a § 61 ods. 1.

Podľa § 36 ods. 1 písm. b/ zákona o dizajnoch úrad vymaže zapísaný dizajn   z registra (ďalej len
\"výmaz\"), ak zistí, že bol zapísaný v rozpore s podmienkami na jeho zápis do registra podľa § 3 až 7,
§ 9 alebo § 10.

Podľa § 36 ods. 6 a 7 zákona o dizajnoch úrad môže vymazať zapísaný dizajn              z registra podľa
odseku 1 písm. a) a b) aj z vlastného podnetu. (7) Zapísaný dizajn možno podľa odseku 1 písm. b), d),
e) alebo f) vymazať aj čiastočne, ak bude po takomto výmaze aj v pozmenenej forme spĺňať podmienky
ochrany.

Podľa § 38 ods. 2 zákona o dizajnoch Ak konanie nebolo zastavené podľa odseku 1, úrad doručí návrh
na výmaz majiteľovi zapísaného dizajnu a zároveň ho vyzve, aby sa            k návrhu v určenej lehote
vyjadril.

Podľa § 38 ods. 5 a 7 zákona o dizajnoch  ak to vyžaduje povaha veci, môže úrad nariadiť ústne
pojednávanie. Úrad určí deň ústneho pojednávania a zároveň doručí navrhovateľovi vyjadrenie majiteľa
zapísaného dizajnu k návrhu na výmaz. (7) Rozšírenie či doplnenie návrhu na výmaz, ako aj rozšírenie či
doplnenie vyjadrenia majiteľa zapísaného dizajnu nie je prípustné a na takéto rozšírenie alebo doplnenie
úrad v rámci konania                 a rozhodovania vo veci neprihliada.

Podľa § 45 ods. 1, 2 a 3 zákona o dizajnoch účastník konania pred úradom je povinný predložiť alebo
navrhnúť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. (2) Úrad vykonáva dokazovanie a hodnotí dôkazy
podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. (3) Úrad
rozhoduje na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ktoré boli účastníkmi konania
predložené alebo navrhnuté.

Podľa § 47 ods. 2 zákona o dizajnoch po zápise dizajnu do registra úrad umožní na základe žiadosti
každému nahliadnuť do spisu týkajúceho sa prihlášky a zapísaného dizajnu.

Podľa § 3 ods. 2 a 3 Správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať          v konaní
v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie
týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva      a záujmy účinne obhajovať, najmä sa
vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a
iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre
neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. (3) Občan Slovenskej republiky, ktorý je osobou
patriacou k národnostnej menšine,       a ktorý má právo používať jazyk národnostnej menšiny podľa
osobitného predpisu, má právo v obciach vymedzených osobitným predpisom konať pred správnym
orgánom v jazyku národnostnej menšiny. Správne orgány podľa prvej vety sú povinné mu zabezpečiť
rovnaké možnosti na uplatnenie jeho práv.

Podľa § 4 ods. 2 Správneho poriadku všetci účastníci majú v konaní rovnaké procesné práva a
povinnosti. Ten, komu osobitný zákon priznáva postavenie účastníka konania len na časť konania, má v
konaní procesné práva a povinnosti len v tej časti konania, pre ktorú má priznané postavenie účastníka
konania.



V zmysle §-u 250i ods. 3 O.s.p. pri preskúmavaní rozhodnutia správneho orgánu súd prihliadne len na tie
vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
Súd pri skúmaní napadnutého rozhodnutia a predchádzajúceho postupu z dôvodu porušení procesných
predpisov sa preto zaoberal tým, či žalobcom uvádzaný postup žalovaného a prvostupňového správneho
orgánu spočívajúci v nedoručení stanoviska k vyjadreniu žalobcu, bol procesným pochybením a či
takýto postup mohol mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Z citovaného §-u 30 zákona o
dizajnoch vyplýva, že na konanie o výmaze zapísaného dizajnu sa vzťahujú základné pravidlá správneho
konania, uvedené v §-e 3 ods. 1 až 6 Správneho poriadku. Správny orgán je vždy povinný postupovať
v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Z obsahu správneho spisu vyplýva, že správny orgán
v súlade so zákonom o dizajnoch aplikujúc § 38 ods. 2 doručil návrh na výmaz žalobcovi ako majiteľovi
zapísaného dizajnu a vyzval ho na vyjadrenie. Na rozdiel od postupu správneho orgánu v správnom
konaní, na ktoré sa správny poriadok vzťahuje v plnom rozsahu, v konaní o dizajnoch je vylúčený
postup podľa §-u 32 Správneho poriadku, podľa ktorého podkladom pre rozhodnutie správneho orgánu
je zistenie skutočného stavu veci, ktorý je správny orgán povinný zistiť presne a úplne z podkladov, ktoré
si je povinný zaobstarať, pričom nie je viazaný len návrhmi strán. Namiesto toho, v konaní podľa zákona o
dizajnoch, konkrétne v konaní o návrhu na výmaz zapísaného dizajnu podľa §-u 36, je podľa §-u 45 ods.
3 zákona o dizajnoch podkladom pre rozhodnutie skutkový stav zistený z vykonaných dôkazov, ktoré boli
účastníkmi konania predložené alebo navrhnuté. V zmysle §-u 38 ods. 7 zákona o dizajnoch je vylúčené,
aby správny orgán prihliadol na iné skutočnosti a dôkazy, ako tie, ktoré boli obsiahnuté v podaniach
účastníkov, ktorými sú návrh na výmaz a vyjadrenie k návrhu. Rozšírenie, či doplnenie návrhu sa tak,
ako aj rozšírenie, či doplnenie vyjadrenia k návrhu nepripúšťa a správny orgán je povinný zo zákona na
ne neprihliadnuť. Replika k vyjadreniu k návrhu pokiaľ obsahuje iné skutočnosti a argumentáciu, ktoré
nie sú obsiahnuté v návrhu, je svojím obsahom doplnením alebo rozšírením návrhu a ako taká podaním,
na ktoré správny orgán zo zákona neprihliada. Potom prípustnou replikou je len taká, ktorá je svojou
podstatou opakovaním tvrdení a skutočností uvedených v návrhu. Citované ustanovenie §-u 38 zákona
o dizajnoch upravuje postup správneho orgánu pri komunikácii s účastníkmi správneho konania. Takouto
úpravou je zabezpečené, aby účastníci konania mohli predložiť všetky dôkazy na svoje tvrdenia. Zákon
o dizajnoch pritom ukladá povinnosť správnemu orgánu doručiť vyjadrenie majiteľa dizajnu k návrhu
navrhovateľovi v prípade, keď správny orgán nariadi vo veci pojednávanie. To však neznamená, že nie
je povinný vyjadrenie zaslať navrhovateľovi aj v prípade,  keď nenariadi pojednávanie. Táto povinnosť
mu vyplýva z úpravy základných pravidiel správneho konania obsiahnutej v Správnom poriadku (§ 3).
Správny poriadok vyžaduje, aby správny orgán poskytol účastníkovi konania právo vyjadriť sa k podkladu
rozhodnutia. Keďže podkladom rozhodnutia je skutkový stav, ktorý správny orgán zistí z dôkazov
navrhnutých v návrhu a vo vyjadrení k návrhu, je nevyhnutné nielen doručiť návrh majiteľovi dizajnu, ale
aj vyjadrenie majiteľa  dizajnu navrhovateľovi výmazu. Podať stanovisko a teda odpoveď k vyjadreniu k
návrhu, je síce uplatnením práva účastníka podať vyjadrenie k podkladu rozhodnutia, ale pokiaľ by takáto
replika predstavovala svojím obsahom rozšírenie alebo doplnenie návrhu, či už v otázkach skutkových
alebo zmeny či doplnenia právnej argumentácie, nemôže byť podkladom rozhodnutia, pretože je v
zmysle §-u 38 ods. 7 zákona o dizajnoch neprípustné prihliadnuť na dôvody rozširujúce, či doplňujúce
návrh. V tomto prípade navrhovateľ v replike k vyjadreniu výslovne uviedol, že ide o stanovisko súladné s
návrhom a v rozsahu návrhu a má za účel zdôrazniť rozhodné skutočnosti.  Z toho vyplýva, že nešlo a ani
nemohlo ísť o podanie, ktoré by mohlo ovplyvniť rozsah a spôsob zisťovania skutkového stavu správnym
orgánom, nakoľko navrhovateľ výmazu  môže navrhnúť dôkazy len v návrhu na výmaz. Neznamená to
však, že by išlo o podanie právne bezvýznamné, pretože išlo o podanie, ktorým účastník konania uplatnil
svoje právo v zmysle §-u 3 ods. 2 Správneho poriadku. Zákon o dizajnoch neukladá správnemu orgánu
povinnosť v konaní o návrhu na výmaz doručovať všetky vzájomné podania účastníkom konania. Keďže
osobitný zákon neupravuje komunikáciu medzi účastníkmi konania a Úradom osobitným spôsobom,
správny orgán musí postupovať v zmysle ustanovení Správneho poriadku v rozsahu stanovenom v §-e
30 zákona o dizajnoch. To znamená, že v zmysle §-u 3 ods. 2 Správneho poriadku musí dať účastníkovi
vždy príležitosť, okrem iného na vyjadrenie k podkladom rozhodnutia. Keďže  v danom prípade, ako
je vyššie uvedené, nejde o podanie neprípustné, ale naopak o podanie, ktorým účastník konania
uplatňuje svoje práva, správny orgán porušil základné pravidlá správneho konania, keď neumožnil
majiteľovi dizajnu oboznámiť sa s obsahom stanoviska k jeho vyjadreniu k návrhu na výmaz. Keďže
však navrhovateľ v inom podaní, ako v návrhu na výmaz nemôže navrhnúť iné dôkazy, ktoré by mohli
byť podkladom rozhodnutia v zmysle   §-u 45 ods. 3 zákona o dizajnoch, nemohla mať táto nesprávnosť
v postupe správneho orgánu vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.



Tým, že zákon o dizajnoch koncentruje konanie o návrhu na výmaz dizajnu, tak, že podkladom
rozhodnutia sú skutočnosti zistené z dôkazov navrhnutých v jedinom podaní každého z účastníkov
konania, navrhovateľa v návrhu na výmaz a majiteľa dizajnu vo vyjadrení k návrhu na výmaz, nemohla
byť ani narušená rovnosť účastníkov v konaní tým, že navrhovateľovi bolo doručené vyjadrenie k návrhu
(majiteľovi bol doručený návrh), ale majiteľovi nebolo doručené stanovisko navrhovateľa k majiteľovmu
vyjadreniu k návrhu.

Z obsahu správneho spisu vyplýva, že prvostupňový ani druhostupňový správny orgán nevykonali
dôkaz navrhnutý žalobcom vo vyjadrení k návrhu. Podľa § 45 ods. 2 zákona o dizajnoch dokazovanie
vykonáva úrad, pričom dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy. Je povinný zhodnotiť svojou úvahou každý
dôkaz osobitne a všetky vo vzájomnej súvislosti. V zmysle ods. 3 tohto ustanovenia nepatrí do
voľnej úvahy správneho orgánu výber toho, ktorý navrhnutý dôkaz vykoná. Podkladom rozhodnutia sú
všetky navrhnuté dôkazy. Uvedené ustanovenie je potrebné vykladať v zmysle základných pravidiel
správneho konania uvedených v §3 a § 4 Správneho poriadku. To znamená, že správny orgán pri
vykonávaní dokazovania postupuje tak, aby konanie zbytočne nezaťažovalo účastníkov a aby prebehlo
hospodárne a zároveň, aby rozhodnutie vychádzalo zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Z uvedeného
vyplýva, že účastník konania má právo, aby správny orgán vykonal ním navrhnutý dôkaz, nakoľko
tento zo zákona (§ 45 ods. 3 zákona o dizajnoch) tvorí podklad správneho rozhodnutia a nepatrí
do voľnej úvahy správneho orgánu, či tak urobí alebo nie. Z vyjadrenia žalobcu k návrhu na výmaz
vyplýva, že žalobca navrhol vypočuť svedkov na svoje tvrdenie, že dizajn nebol v rozsahu jeho
vrchnej časti zverejnený, konkrétne, aby zodpovedali otázku, či bola vrchná časť prototypov viditeľná
a prístupná verejnosti. Ďalej, že môžu byť vypočutí vo vzťahu k otázke osobitného charakteru dizajnov
a celkového dojmu, ktoré vyvolávajú. Navrhol vypočuť osoby pôsobiace v oblasti armádnej techniky,
ktoré sa podieľali na procese vývoja systému G. a majú znalosti armádnej techniky a preto ich
možno považovať za informovaných užívateľov, a to odborného pracovníka ministerstva obrany, osobu
zabezpečujúcu technicko-administratívnu komunikáciu medzi ministerstvom obrany a dodávateľom
systému G., spoločnosťou BAE Systems Information & Elektronic Systems Integration Inc. a výrobného
riaditeľa Delta - Vývoj s. r. o. podieľajúceho sa na výrobe prototypov DELTA DEFENCE a. s.. Z
uvedeného vyplýva, že dôkaz výsluchom svedkov nebol navrhnutý na skutkové tvrdenia žalobcu. Nebolo
totiž sporné, a z vyjadrenia návrhu na výmaz to vyplýva, že výrobok kontajner G.-R. bol verejne
vystavený. Vyhodnotenie, či bola splnená podmienka sprístupnenia verejnosti je právnym a skutkovým
záverom vychádzajúcim zo skutkových zistení z vykonaných dôkazov. Skutkové závery sú výsledkom
správnej úvahy, ktorá patrí výlučne do kompetencie správneho orgánu, a ktorá je výsledkom hodnotenia
dôkazov, ktoré vykonáva správny orgán. Svedecká výpoveď nemôže túto úvahu a ani právne hodnotenie
zistených skutočností nahradiť. Nebolo sporné, že napadnutý zapísaný dizajn bol vystavený na výstave.
Svedecká výpoveď je dôkazným prostriedkom k zisteniu skutočností, ktoré svedok vnímal vlastnými
zmyslami. Súd z týchto dôvodov v tomto prípade nevykonanie navrhnutého výsluchu navrhnutých osôb
nepovažoval za takú vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávnosť rozhodnutia.

Žalobca ďalej ako žalobný dôvod vyjadril nesúhlas s hodnotením dôkazov, ktoré vykonal žalovaný.
Hodnotenie dôkazov, ako vyplýva z citovaného §-u 45 ods. 2 zákona o dizajnoch, je vecou správneho
uváženia. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia tak, ako je uvedené na čl. 7 a 8 tohto rozsudku, je
obsiahnutá úvaha, ktorou sa žalovaný spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, tak jednotlivo ako
aj vo vzájomnej súvislosti. Táto úvaha je obsiahnutá jednak v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia
a ďalej doplnená na strane 6 a 7 napadnutého rozhodnutia. Námietka žalobcu, že odôvodnenie
neobsahuje logickú dedukciu k záveru správneho orgánu o tom, že ak je na výkrese rovnaké zobrazenie
ako na vyobrazení zapísaného dizajnu, musel mať žalobca v čase podania prihlášky výkres navrhovateľa
výmazu k dispozícii, je v rozpore s obsahom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ktoré uvádza:
„Na základe obsahu článkov v časopisoch, ako aj ročenky IDEB 2008, a s nimi súvisiacimi fotografiami
(dôkazový materiál č. 1, str. 100; dôkazový materiál č. 5, str. 55, dôkazový materiál č. 7, str. 57) je
možné s istotou konštatovať, že výrobok označený ako kontajner „G.-R ktorý je súčasťou mobilného
komunikačného systému G., bol vystavený, a teda sprístupnený verejnosti už 29. januára 2008, t.z.
pred dátumom práva prednosti napadnutého dizajnu. Orgán rozhodujúci o rozklade považuje ďalej
za potrebné zdôrazniť, že je nedôvodné pripisovať dôkazovým materiálom č. 19 a 20 - výkresy
výrobku č. E XX-XXX-XXXX s názvom „G.-R typ G., nižšiu dôkaznú hodnotu, ako to požaduje majiteľ.
Uvedený dokument je riadne označený evidenčným číslom, je z neho zrejmé, o aký výrobok ide,
kto je jeho autorom, kedy vznikol a tiež to, že pochádza od navrhovateľa výmazu. Podľa orgánu
rozhodujúceho o rozklade je ale logické a legitímne, že subjekt, ktorý sa preukázateľne podieľal na



tvorbe výkresov výrobkov G. ako projektant, takéto výkresy v konaní môže predložiť ako dôkazové
materiály. Okrem toho, v konaní je možné prihliadnuť aj na dôkazné prostriedky interného charakteru,
pokiaľ ich vypovedacia hodnota a dôkazná sila je podporená aj ďalšími dôkazmi predloženými v
konaní, ktoré boli sprístupnené relevantnej verejnosti. Tak je to aj v tomto prípade, kedy je potrebné
posúdiť obsah výkresov nielen samostatne ale aj v spojení s ostatnými dôkazmi predloženými v
konaní. Ďalej články v ročenke IDEB 2008 a časopise „Dopravné noviny - TRANSPORT“ potvrdzujú,
že práve spoločnosť navrhovateľa VÝVOJ Martin a. s. bola tým subjektom, ktorý pripravil konštrukčnú
dokumentáciu, teda výkresy pre zhotoviteľa samotného výrobku pod označením „G.-R - spoločnosť
DELTA DEFENCE  a. s.. Táto spoločnosť následne, na základe výkresovej dokumentácie zhotovila
výrobok pre objednávateľa - spoločnosť BAE Systems, ktorá ho predviedla verejnosti. Napriek tomu,
že na navrhovateľom predložených dôkazoch jednotlivo (ročenka IDEB 2008, časopisy) nie je úplne
viditeľné vrchné prevedenie vystavených exponátov mobilného komunikačného systému G. konkrétne
kontajnera „G na základe predložených výkresov (dôkazové materiály č. 19 a 20) a po vyhodnotení
dôkazových materiálov vo vzájomných súvislostiach, je zrejmé, že práve výrobok, ktorého vonkajšia
úprava je zhodná s napadnutým dizajnom, bol sprístupnený verejnosti tak na Ministerstve obrany SR,
ako i na výstave IDEB 2008.“ Citovaná úvaha nie je vybočením zo zákonných pravidiel dokazovania
a skutkový záver, ku ktorému žalovaný dospel, je výsledkom logického uvažovania pri hodnotení
jednotlivých skutkových zistení, pričom skutkové zistenia, ku ktorým žalovaný dospel, vychádzajú z
dôkazov, ktoré boli vykonané a ktoré sú obsiahnuté v správnom spise. Súd v rámci prieskumu zákonnosti
napadnutého rozhodnutia nenahrádza činnosť správneho orgánu a preto ani nemôže hodnotiť vykonané
dôkazy svojou vlastnou úvahou. Súd skúmal, ako je vyššie uvedené, či bol zistený skutkový stav, z
ktorého rozhodnutie vychádzalo, v súlade s obsahom spisu. Inak povedané, či skutkové závery, ku
ktorým správny orgán dospel vychádzajú z jednotlivých skutkových zistení a či tieto skutkové zistenia
vychádzajú z dokladov tvoriacich obsah správneho spisu, ako aj či skutkový záver je logickým dôsledkom
hodnotenia dôkazov. V tomto prípade správna úvaha, ktorou žalovaný hodnotil vykonané dôkazy,
uvedené podmienky spĺňa. Navyše, žalobca v správnom konaní ani netvrdil, že ním vyrobený vystavený
kontajner  nebol vyrobený na základe predložených výkresov navrhovateľa výmazu.

Žalobca namietal aj nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, prečo
nebolo možné vykonať len čiastočný výmaz dizajnu. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia môže byť
spôsobená okrem jeho nezrozumiteľnosti aj tým, že chýbajú dôvody. Buď rozhodnutie dôvody
neobsahuje vôbec, alebo absentujú skutkové zistenia, na základe ktorých správny orgán rozhodol.
Môže ísť aj o prípad ako uvádza žaloba, kedy je rozhodnutie nepreskúmateľné preto, že je založené
na skutočnostiach v konaní nezisťovaných. Takouto vadou však preskúmavané rozhodnutie netrpí.
Podľa žaloby žalovaný neuviedol, na ktorých relevantných dôkazoch identifikoval vrchnú časť dizajnu
tak, že by umožňovala bez pochybností konštatovať, že vrch dizajnu bol skutočne identický so skôr
sprístupneným výrobkom a že bol aj viditeľný. Napadnuté rozhodnutie v odôvodnení tak, ako je
vyššie uvedené, obsahuje označenie dôkazov, ktoré boli vykonané aj úvahy správneho orgánu pri
ich hodnotení. Skutkové závery, ku ktorým žalovaný dospel z vyhodnotenia dôkazov, nevybočujú
z rámca logického uvažovania a vyplývajú zo skutočností, ktoré boli v konaní zisťované. Správny
orgán jasne a zrozumiteľne vysvetlil, ako dospel k záveru o zhodnosti zapísaného dizajnu s verejnosti
predstaveným prototypom výrobku kontajnera G.-R Nesúhlas s takýmto odôvodnením nespôsobuje
nepreskúmateľnosť správneho rozhodnutia.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že z dôvodov uvedených v žalobe je napadnuté rozhodnutie v súlade so
zákonom, súd preto žalobu ako nedôvodnú v zmysle § 250j ods. 1   O. s. p. zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 250k O. s. p. tak, že žalobcovi pre jeho neúspech v konaní
nepriznal náhradu trov konania.

Poučenie:

P O U Č E N I E: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa                             jeho
doručenia písomne, dvojmo, prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má
popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť



len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz  zistený
skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.", "vazby": {"stav": {"sz": "5Sžhuv/4/2012", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "4e35b110-c35b-4631-aedc-0a3e3582756a:2c652879-815f-4075-a43f-785575917440", "datum": "2013-09-29", "vztah": "potvrdene"}}, "cituje": [], "citovane_v": []}