Zákon č. 469/2003 Z. z. Zákon o označeniach pôvodu výrobkov a zemepisných označeniach výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K návrhu zákona o označeniach pôvodu výrobkov a zemepisných označeniach výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Právna ochrana zemepisných označení je súčasťou ochrany priemyselného vlastníctva. Dané je to predovšetkým tým, že predmetom ochrany je nehmotný statok, ktorého objektom nie je hmotný substrát, t. j. vec v právnom zmysle, ale myšlienka, ktorá je určitým spôsobom spätá s určitou zemepisnou oblasťou.
Slovenská republika a jej právny predchodca od začiatku participovali na systéme medzinárodnej ochrany označenia pôvodu výrobkov, ktorý je predovšetkým reprezentovaný Lisabonskou dohodou o ochrane označení pôvodu a ich medzinárodného zápisu. Práve vývoj ochrany označení pôvodu v medzinárodnom meradle bol jedným z podnetov na zákonnú úpravu označení pôvodu v Československu, ktoré sa tak stalo jedným z mála štátov, kde bola ochrana označení pôvodu zabezpečená osobitným národným predpisom, a to zákonom č. 159/1973 Zb. o ochrane označení pôvodu výrobkov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 90/1993 Z.z. a vyhláškou Úradu pre vynálezy a objavy č. 160/1973 Zb. o konaní vo veciach označení pôvodu výrobkov.
Uvedené právne predpisy sú dosiaľ platné, no ich obsah v mnohých ustanoveniach zodpovedá dobe ich vzniku. Dosiaľ platná právna úprava ochrany označení pôvodu vychádza z vtedajších spoločenských pomerov, ktoré boli založené najmä na direktívnom riadení ekonomiky a administratívnych zásahoch štátu do právneho postavenia súťažiteľov v obchodnoprávnych vzťahoch.
Základným cieľom navrhovanej právnej úpravy je predovšetkým odstránenie týchto nedostatkov a priblíženie úpravy týchto práv pružnému vývoju v európskom kontexte, pretože účinná ochrana označení pôvodu je nevyhnutná na fungovanie voľného, no súčasne aj bezpečného pohybu tovarov. Dôvodom prípravy nového zákona je aj vytvorenie záruk požadovaných právom ES na označenie pôvodu s cieľom zabezpečiť možnosť ochrany označenia výrobkov (komunitárnym právom konkrétne vymedzených poľnohospodárskych výrobkov a potravín) pochádzajúcich zo Slovenskej republiky v rámci Európskej únie, t.j. ide o adaptáciu nariadenia Rady (EHS) č. 2081/92 zo dňa 14. júla 1992 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov alebo potravín.
Pri príprave návrhu vychádzal predkladateľ z ustanovení medzinárodných dohovorov, ktorými je Slovenská republika viazaná, no predovšetkým prihliadal na úpravu ochrany označení v rámci komunitárneho práva.
Základným prameňom komunitárneho práva je nariadenie Rady (EHS) č. 2081/92 zo dňa 14. júla 1992 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín v znení nariadenia Rady (ES) č. 535/97 zo dňa 17. marca 1997.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným poriadkom, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Medzi tieto medzinárodné zmluvy sa zaraďuje hlavne Parížsky dohovor na ochranu priemyslového vlastníctva, Madridská dohoda o potlačovaní falošných alebo klamlivých údajov o pôvode tovaru, Lisabonská dohoda o ochrane označení pôvodu a ich medzinárodnom zápise a Dohoda o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva.
Prijatie navrhovaného zákona nebude mať ekonomický dosah na prostriedky zo štátneho rozpočtu, rozpočtu obcí a rozpočtu vyšších územných celkov.
Návrh zákona nemá dosah na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest.
Prerokovanie návrhu zákona na plenárnom zasadnutí Rady hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky nie je potrebné.
Dôvodová správa

§ 1 §
Ustanovenie vymedzuje predmet úpravy návrhu zákona.

§ 2 §
Písmená a) až f) upravujú definície pojmov používaných v právnom predpise. Písmená a) a b) pozitívne vymedzujú predmet ochrany, ktorým je „označenie pôvodu výrobkov“ a „zemepisné označenie výrobkov“. Podľa doteraz platnej právnej úpravy (zákon č. 159/1973 Zb. o ochrane označení pôvodu výrobkov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 90/1993 Z.z.) sa v Slovenskej republike poskytovala ochrana len označeniu pôvodu výrobkov, ktoré je definované ako zemepisný názov krajiny, oblasti alebo miesta, ktorý sa stal všeobecne známy ako údaj o tom, odkiaľ pochádza výrobok, ktorého akosť alebo znaky sú dané výlučne alebo podstatne zemepisným prostredím, vrátane prírodných alebo ľudských činiteľov. V súčasnosti platná definícia označení pôvodu výrobkov teda plne kopíruje definíciu ustanovení Lisabonskej dohody na ochranu označení pôvodu výrobkov a ich medzinárodného zápisu (ďalej len „Lisabonská dohoda“). Vymedzenie pojmu „označenie pôvodu výrobkov“ (ďalej len „označenie pôvodu“) v návrhu zákona vychádza z definície tohto inštitútu v nariadení Rady (EHS) č. 2081/92 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov alebo …

§ 3 §
Ustanovenie zveruje Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“) právomoc zapísať do registra označení pôvodu a zemepisných označení označenia pôvodu výrobkov a zemepisné označenia výrobkov, ktoré spĺňajú podmienky ochrany podľa tohto návrhu. Tak ako označenia pôvodu, aj zemepisné označenia sa zapisujú do rovnakého registra označeného ako register označení pôvodu a zemepisných označení (ďalej len „register“).

§ 4 §
Ustanovenie upravuje výluky zo zápisu do registra, ktoré majú absolútny charakter a pôsobia aj v prípade, že označenie pôvodu alebo zemepisné označenie spĺňa ostatné hmotnoprávne podmienky na zápis do registra. Formulácia zápisnej výluky uvedená v písmene a) napĺňa záväzok vyplývajúci z čl. 22 ods. 4 Dohody o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (ďalej len „TRIPS“), na základe ktorého úrad nezapíše také označenie, ktoré síce pravdivo referuje o skutočnom pôvode výrobku, napriek tomu je však spôsobilé vyvolať vo verejnosti mylnú predstavu o tom, že výrobok pochádza z iného územia (napr. označenie Pražská šunka pre výrobok pochádzajúci zo slovenskej obce Praha). Výluky uvedené v písmenách b) a c) zbližujú našu národnú legislatívu a príslušnú právnu úpravu Európskych spoločenstiev tým, že aplikujú ustanovenia vychádzajúce z nariadenia. Ako označenie pôvodu alebo ako zemepisné označenie nemôže byť zapísané do registra na rovnaký alebo podobný výrobok označenie zhodné alebo zameniteľné s už zapísaným označením pôvodu, zemepisným označením, ochrannou známkou alebo nezapísanou všeobecne známou známkou. Zapísanej všeobecne …

§ 5 §
Ustanovenie reflektuje na úpravu uvedenú v čl. 23 ods. 3 TRIPS. Na jej základe návrh zákona umožňuje chrániť aj označenia, ktoré sú tvorené homonymami. Podmienkou zápisu takýchto označení je, že zápis bude požadovaný iba na vína alebo liehoviny a použitím pravej delokalizačnej doložky bude zabezpečený taký spôsob využívania týchto homonymných označení, ktorý nemôže uviesť verejnosť do omylu ohľadom skutočného pôvodu výrobku (napr. Tokajské víno zo slovenskej tokajskej a vinohradníckej a vinárskej oblasti).

§ 6 §
Napriek tomu, že ochrana označení pôvodu patrí do rámca ochrany priemyselného vlastníctva, dosah tejto ochrany má iný význam. Možno povedať, že rozhodujúca je informácia určená spotrebiteľovi o tom, že výrobok má určité vlastnosti, ktoré sú dané jeho pôvodom, a nie otázka monopolizácie určitého predmetu práva pre určitý subjekt tak, ako je tomu napríklad v práve ochranných známok. Zapísané označenie pôvodu je oprávnený používať držiteľ osvedčenia o zápise, t.j. osoba, na ktorú je v registri označenie pôvodu zapísané, ako aj jednotliví užívatelia zapísaného označenia pôvodu, ktorými sú všetci členovia držiteľa osvedčenia o zápise, t.j. združenia alebo zväzu výrobcov alebo spracovateľov. Držiteľom osvedčenia o zápise je vždy len jedna osoba, no počet užívateľov zapísaného označenia pôvodu nie je striktne daný, nakoľko združenie alebo zväz výrobcov, resp. spracovateľov je otvoreným subjektom (pozri odôvodnenie k § 14). Je potrebné zdôrazniť, že používanie zapísaného označenia pôvodu nie je zakotvené ako povinnosť s možným následkom straty práva (takouto situáciou by bol napr. výmaz ochrannej známky z …

§ 7 §
Ustanovenie určuje rozsah ochrany zapísaného označenia pôvodu, pričom vychádza z čl. 13 nariadenia. Zapísané označenia pôvodu sú chránené proti akémukoľvek priamemu alebo nepriamemu obchodnému používaniu na výrobkoch, na ktoré sa zápis nevzťahuje, a to za predpokladu, že ide o výrobky porovnateľné alebo že používanie chráneného označenia ťaží z dobrej povesti. Neprípustné je aj akékoľvek zneužívanie, napodobňovanie alebo vyvolávanie dojmu (evokovanie) chráneného označenia, a to aj v prípade, že skutočný pôvod výrobku je uvedený (napr. Liptovská bryndza vyrobená v Bratislave), alebo keď je chránené označenie uvedené v preklade, alebo sú k nemu pripojené výrazy ako napr. „druh“, „typ“, „štýl“, „vyrobený na spôsob“, „imitácia“, „podobný“, alebo iné podobné výrazy („forma“, „náhrada“, „systém“, „žáner“, „metóda“ a pod.). Nedovolené je aj uvedenie akýchkoľvek iných klamlivých alebo zavádzajúcich údajov o zemepisnom pôvode, povahe alebo podstatných vlastnostiach výrobku na obaloch (vnútorných, vonkajších alebo prepravných), reklamných materiáloch alebo dokumentoch o výrobku, ktoré môžu vyvolať nepravdivý dojem o pôvode výrobku. V súlade s čl. 6 Lisabonskej dohody je …

§ 8 §
Doterajšia úprava doby ochrany viaže jej vznik na okamih zápisu označenia pôvodu do registra, ale s pôsobnosťou odo dňa, keď prihláška označenia pôvodu došla úradu. Návrh zákona tiež viaže vznik ochrany na zápis označenia pôvodu do registra, táto ochrana však nepôsobí spätne ku dňu podania prihlášky, a to z dôvodu právnej istoty tretích osôb, pretože návrh nevyžaduje ako jednu z podmienok na zápis do registra nadobudnutie všeobecnej známosti označenia (tzv. notoriety). Doba ochrany zapísaného označenia pôvodu je časovo neobmedzená.

§ 9 §
Právna úprava rozlišuje medzi právnymi prostriedkami ochrany, ktoré môžu uplatniť iba subjekty, na ktoré je označenie pôvodu zapísané v registri – držitelia osvedčenia o zápise, a právnymi prostriedkami ochrany, ktoré môže uplatniť ktokoľvek. Odsek 1 upravuje právne prostriedky ochrany, ktoré zo zákona náležia každému subjektu, t. j. držiteľovi osvedčenia o zápise, užívateľovi zapísaného označenia, ako aj každej inej osobe. Ďalšie odseky sa týkajú právnych prostriedkov ochrany, ktoré prislúchajú len držiteľovi osvedčenia o zápise. Zavádza sa právo držiteľa osvedčenia o zápise na informácie od osôb, ktoré sa podieľali na porušovaní jej práv, hoci aj nepriamo. Právo na informácie nadväzuje na ustanovenie čl. 47 TRIPS, kde je stanovené, že súdne orgány majú právomoc nariadiť porušovateľovi, aby oznámil nositeľovi práv totožnosť tretích osôb zúčastnených na výrobe alebo distribúcii porušujúceho tovaru alebo služieb. Účelom je zistenie totožnosti vlastníka takéhoto tovaru a tretích osôb zapojených do jeho výroby a distribúcie, čo je aj základným predpokladom ich postihu. Na ustanovenia Občianskeho zákonníka nadväzuje všeobecná schéma práva …

§ 10 §
Právomoc rozhodovať o sporoch týkajúcich sa práv podľa návrhu zákona sa zveruje súdom. Ustanovenie zahŕňa demonštratívny výpočet možných spôsobov rozhodnutia súdu, kde najzávažnejšim opatrením je alternatíva zničenia relevantných predmetov na náklady porušovateľa práva. Rozhodnutie o tomto opatrení sa ponecháva v právomoci súdu, pretože je potrebné prihliadať na najrôznejšie, najmä ekologické hľadiská. Zohľadňuje sa aj úprava obsiahnutá v čl. 46 ods. 1 Zmluvy TRIPS, v ktorej je členským štátom Svetovej obchodnej organizácie daná možnosť prikázať porušovateľovi práv prostredníctvom vnútroštátnej legislatívy likvidáciu predmetov, ktorými došlo k porušeniu alebo ohrozeniu práva.

§ 11 §
Napĺňa sa záväzok vyplývajúci z čl. 50 Zmluvy TRIPS, ktorý v ods. 1 písm. a) uvádza: „Súdne orgány budú mať právomoc nariadiť okamžité a účinné dočasné opatrenia s cieľom zabrániť, aby nedošlo k porušovaniu akéhokoľvek práva duševného vlastníctva“. Odsek 1 v kogentnej forme uplatňuje stanovisko Najvyššieho súdu, vydaného v rozsudku sp. zn. Obo 57/97, publikované ako č. 14 v Zbierke súdnych rozhodnutí 1/98, ktoré znie: „Aj keď spravidla platí, že predbežné opatrenie nemá ukladať obsahovo rovnaké povinnosti, aké by boli uložené rozhodnutím vo veci samej, možno nariadiť predbežné opatrenie, zakazujúce určité konanie rovnako, ako petit žaloby o zdržanie sa takéhoto konania, ktoré napĺňa skutkové znaky nekalosúťažného konania.“ Zmluva TRIPS umožňuje súdom vyzvať žiadateľa, aby poskytol záruku alebo zodpovedajúcu istotu, ktorá by postačovala na ochranu odporcu a zabránila by zneužitiu ochrany poskytovanej oprávnenej osobe. Peňažná záruka plní zabezpečovaciu funkciu v prípade, ak ten, kto podáva návrh na predbežné opatrenie, nekoná v dobrej viere, a reparačnú funkciu, t. j. nahrádza škodu toho, …

§ 12 §
Vymenúva konkrétne ustanovenia návrhu zákona týkajúce sa označení pôvodu (§ 6 až 11 a § 13 až 29), ktoré sa obdobne aplikujú aj na zemepisné označenia.

§ 13 §
Ustanovenie upravuje vzťah návrhu zákona k zákonu o správnom konaní, ako aj výnimky pri uplatňovaní tohto všeobecného predpisu, ktoré nie sú vzhľadom na špecifiká konania o označeniach pôvodu aplikovateľné. Ide o ustanovenia o prerušení konania, lehotách pre rozhodnutie, opatreniach proti nečinnosti a o čestnom vyhlásení.

§ 14 §
Rovnako ako v prípade ostatných predmetov priemyselného vlastníctva je aj ochrana označenia pôvodu založená na registračnom princípe. O poskytovaní ochrany na označenie pôvodu rozhoduje úrad ako ústredný orgán štátnej správy pre oblasť priemyselného vlastníctva (§ 32 zákona č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácií ústrednej štátnej správy). Právnym úkonom, ktorým sa začína konanie o zápise, je podanie prihlášky označenia pôvodu na úrad. Ustanovenie upravuje aktívnu procesnú legitimáciu na podanie prihlášky označenia pôvodu. Na rozdiel od doteraz platnej právnej úpravy navrhovaná úprava vychádza z odlišnej koncepcie. Prihlášku označenia pôvodu môže podať združenie alebo zväz výrobcov alebo spracovateľov s právnou subjektivitou (ďalej len „združenie“), prípadne jednotlivá fyzická alebo právnická osoba. Združenie tvoria osoby, ktoré na vymedzenom území vyrábajú, spracovávajú a pripravujú výrobok, ktorý má byť označený označením pôvodu. Pritom nie je rozhodujúce, aké je zloženie príslušného združenia ani aká je jeho právna forma. Môže ísť napríklad o záujmové združenie právnických osôb (§ 20f a nasl. Občianskeho zákonníka), združenie vytvorené podľa …

§ 15 a 16 §
Ustanovenia uvádzajú náležitosti vymedzenia výrobku (ďalej len „vymedzenie“) a špecifikácie poľnohospodárskeho výrobku alebo potraviny (ďalej len „špecifikácia“), ktoré predstavujú obligatórne súčasti prihlášky. Špecifikácia, ktorá musí byť odsúhlasená Ministerstvom pôdohospodárstva Slovenskej republiky, je nevyhnutnou náležitosťou v prípade poľnohospodárskych výrobkov alebo potravín, kým vymedzenie sa vzťahuje na všetky ostatné výrobky okrem už uvedených poľnohospodárskych výrobkov alebo potravín. Vymedzenie alebo špecifikácia v podstate predstavujú kvalitatívny štandard, ktorý musia spĺňať výrobky, aby sa vo vzťahu k nim mohlo používať chránené označenie. Výrobky, ktoré nevyhovujú vymedzeniu alebo špecifikácii, t. j. nespĺňajú kvalitatívny štandard, nesmú byť označené chráneným označením pôvodu.

§ 17 §
Cieľom prieskumu prihlášky je zistiť, či obsahuje nevyhnutné náležitosti a či je prihlasované označenie spôsobilé na zápis. Prieskum v sebe zahŕňa prvky formálneho, ako aj vecného prieskumu. Ak je predmetom prihlášky také označenie, ktoré zo zákona nemôže byť zapísané ako označenie pôvodu, t. j. nespĺňa zákonné hmotnoprávne podmienky, bude prihláška na základe prieskumu zamietnutá. No nedostatky prihlášky formálneho charakteru môže prihlasovateľ odstrániť, a to v lehote stanovenej úradom. Následkom neodstránenia formálnych nedostatkov prihlášky je zastavenie konania.

§ 18 §
Ak označenie spĺňa stanovené hmotnoprávne podmienky a prihláška spĺňa všetky formálne náležitosti, úrad zapíše prihlasované označenie do registra. Zápis označenia je právotvornou skutočnosťou, ku dňu zápisu sa konštituuje vznik práv na zapísané označenie pôvodu. Po zápise označenia pôvodu do registra vydá úrad prihlasovateľovi osvedčenie o zápise. Osvedčenie o zápise má charakter verejnej listiny a osvedčuje právo oprávnenej osoby na zapísané označenie pôvodu. Kópiu osvedčenia o zápise úrad zašle aj Ministerstvu pôdohospodárstva Slovenskej republiky, v prípade, že sa jedná o poľnohospodárske výrobky alebo potraviny. Tretie osoby sa o zápise označenia pôvodu do registra môžu dozvedieť z Vestníka úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky (ďalej len „vestník“), ktorý je oficiálnym publikačným prostriedkom na zverejňovanie takýchto skutočností.

§ 19 §
Zmena špecifikácie alebo vymedzenia je jedinou prípustnou zmenou týkajúcou sa zapísaného označenia pôvodu. O zmenu vymedzenia lebo špecifikácie môže požiadať iba prihlasovateľ alebo držiteľ osvedčenia o zápise. Ako dôvod tejto zmeny návrh zákona demonštratívne uvádza vývoj v oblasti vedecko-technických poznatkov a zmenu v zemepisnom vymedzení územia, tzn. môže dôjsť k zmene dokladovaných vlastností výrobku alebo k zmene vymedzeného územia.

§ 20 §
V prípade poľnohospodárskych výrobkov alebo potravín predstavuje overená špecifikácia nástroj, ktorý vymedzuje objektívne overiteľné a kontrolovateľné hodnoty konkrétneho výrobku. Ustanovenie vymedzuje kontrolné orgány, ktorých úlohou je zistiť, či výrobky s chráneným označením spĺňajú podmienky (hodnoty) ustanovené overenou špecifikáciou. Cieľom kontrolného mechanizmu je teda predovšetkým ochrana spotrebiteľa.

§ 21 a 22 §
Pretože je ochrana zapísaného označenia pôvodu časovo neobmedzená, trvá tak dlho, pokiaľ úrad tento zápis v registri nezruší. Konanie o zrušení sa začína na návrh alebo k jeho začatiu môže úrad pristúpiť ex offo. Aktívne legitimovaným subjektom na podanie návrhu na zrušenie zápisu označenia pôvodu v registri je akákoľvek osoba alebo orgán poverený kontrolou špecifikácie poľnohospodárskeho výrobku alebo potraviny. Dôvody zrušenia zápisu označenia pôvodu sú návrhom taxatívne vymedzené. Návrh rozlišuje dôvody, pre ktoré bude zápis označenia pôvodu zrušený s účinkami ex tunc a dôvody s účinkami zrušenia zápisu ex nunc. Ako keby označeniu pôvodu nebola poskytnutá ochrana sa bude hľadieť na taký zápis, pri ktorom neboli dodržané zákonné hmotnoprávne podmienky (účinky ex tunc). V tomto prípade ide o podmienky ustanovené v § 2 písm. a) návrhu prípadne v § 2 písm. b), ďalej o skutočnosť, že označenie patrí medzi výluky upravené v § 4 návrhu alebo skutočnosť, že prihlasovateľ nespĺňal podmienky, ktoré naňho zákon kladie. Jednoducho povedané ide o situáciu, …

§ 23 §
Predmetom úpravy je postup úradu pri zistení nedostatkov návrhu na zrušenie. V prípade, že z návrhu nevyplýva, kto ho podáva, čoho sa týka, ako sa má vo veci rozhodnúť, nie je datovaný a podpísaný, vyzve úrad navrhovateľa na odstránenie týchto nedostatkov pod hrozbou možného zastavenia konania. Držiteľovi osvedčenia o zápise náleží právo na doručenie návrhu na zrušenie, ako aj právo sa k takému návrhu vyjadriť. V úprave konania o zrušení sa plne aplikuje zásada koncentrácie. Rozšírenie či doplnenie návrhu na zrušenie sa nepripúšťa.

§ 24 §
Odsek 1 upravuje možnosť predĺžiť úradom určenú lehotu, ak o to účastník požiada ešte pred uplynutím tejto lehoty. Nasledujúce odseky upravujú inštitút pokračovania v konaní. Nie je možné vyhovieť žiadosti účastníka konania o pokračovanie v konaní, ak účastník zmeškal lehotu na podanie žiadosti o pokračovanie v konaní a uvedenie do predošlého stavu. Rovnako nie je možné vyhovieť žiadosti o pokračovanie v konaní v prípade zmeškania lehoty na vyjadrenie sa o návrhu na zrušenie. Ustanovenie upravuje právne následky odpustenia zmeškanej lehoty stanovenej úradom. Ide o povinnosť úradu pokračovať v konaní v prípade, že sú splnené všetky podmienky uvedené v tomto ustanovení. V odseku 7 sa rieši postup v situácii, keď úrad zostane nečinný. Platí nevyvrátiteľná právna domnienka, že žiadosti o pokračovanie v konaní bolo vyhovené, ak úrad nerozhodne o jej zamietnutí v lehote dvoch mesiacov.

§ 25 §
Úprava mechanizmu uvedenia do predošlého stavu zodpovedá všeobecnej zásade „restitutio in integrum“. Na rozdiel od inštitútu pokračovania v konaní je potrebná prítomnosť objektívnej prekážky, ktorá bráni účastníkovi dodržať zákonnú alebo úradom určenú lehotu na vykonanie úkonu. V záujme zachovania právnej istoty sa uvedenie do predošlého stavu nepripúšťa v prípade zmeškania lehoty na podanie opravného prostriedku v konaní pred úradom, na vykonanie úkonov pred úradom v dodatočnej lehote, následkom čoho došlo k zastaveniu konania alebo k strate iného práva, na vyjadrenie sa oprávnenej osoby o návrhu na zrušenie, na podanie žiadosti o pokračovanie v konaní a uvedenie do predošlého stavu a na podanie námietok proti zápisu označenia pôvodu alebo zemepisného označenia do registra chránených označení pôvodu a chránených zemepisných označení vedeného Európskou komisiou alebo námietok proti zmene špecifikácie poľnohospodárskeho výrobku alebo potraviny na označenie pôvodu alebo na zemepisné označenie podľa piatej časti návrhu. Odsek 7 odstraňuje právnu neistotu tretích osôb, ktoré v dobrej viere nadobudli práva na území Slovenskej republiky.

§ 26 §
Ustanovenie korešponduje s tendenciou prekonania princípu materiálnej pravdy, ktorá sa striktne prejavuje v zásade oficiality. Nadväzuje na praktickosť a logickú štruktúru kontradiktórnosti konania a na uplatňovanie zásady formálnej pravdy. Uvedené princípy umožňujú účastníkom konania podporiť svoje tvrdenia navrhnutím dôkazov a tým aj ovplyvniť priebeh samotného konania. Ustanovenie upravuje aj ďalšie všeobecné zásady dokazovania a hodnotenia dôkazov pred úradom. Úradu nenáleží zisťovať skutočnosti a podklady potrebné na rozhodnutie v konaní.

§ 27 §
Lehotou na podanie opravného prostriedku, t. j. rozkladu, je jeden mesiac. Uvedená lehota je prekluzívneho charakteru. Úrad, v súlade s ustanovením zákona o správnom konaní, preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ustanovenie sa odvoláva aj na výnimky, keď nie je podanie opravného prostriedku možné.

§ 28 §
Ustanovenie sa vzťahuje na legitímne obmedzenie okruhu informácií o prihláške označenia pôvodu pred zápisom označenia pôvodu do registra, ktoré je možné oznámiť tretím osobám. Po zápise označenia pôvodu do registra sa každému priznáva právo na nahliadnutie do spisu a vyhotovenie kópií, ale z práva na nahliadnutie sú vylúčené časti spisu, ktoré zahŕňajú obchodné tajomstvo, prípadne iné informácie, s ktorými nemusia byť tretie osoby nevyhnutne oboznámené.

§ 29 §
V súlade so systémom ochrany označenia pôvodu vznikajú práva na tieto označenia len v prípade ich zápisu do registra vedeného úradom. Ustanovenie demonštratívne vymenúva údaje, ktoré sa zapisujú do registra. Zápis do registra má formálno-právny charakter. Zápis v ňom uvedený sa považuje za platný, pokiaľ nie je rozhodnutím príslušného orgánu určené inak. Zápis údajov a skutočností vyplývajúcich zo zákona alebo z rozhodnutia príslušného orgánu sa nepovažuje za rozhodnutie vydané úradom, tzn. proti takémuto zápisu nemožno podať opravný prostriedok a pod. Ustanovenie odseku 2 umožňuje zápis zmien, ku ktorým došlo po zápise označenia pôvodu do registra, no prípustné sú len zmeny týkajúce sa vymedzenia výrobku alebo špecifikácie poľnohospodárskeho výrobku alebo potraviny, ako bolo už uvedené v odôvodnení § 19. Ide o jedinú povolenú zmenu zápisov v registri, pretože návrh vychádza z takej koncepcie, že dôraz je kladený na predmet ochrany, respektíve na informáciu pre spotrebiteľa o tom, že výrobok má určité kvalitatívne vlastnosti dané jeho zemepisným pôvodom, čiže ochrana práv určitého …

§ 30 a 31 §
Navrhovaná úprava podobne ako zákon č. 159/1973 Zb. o ochrane označení pôvodu výrobkov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 90/1993 Z.z. obsahuje ustanovenia o medzinárodnom zápise označení pôvodu, no v pozmenenej podobe. Tieto ustanovenia sa týkajú iba označení pôvodu a nie zemepisných označení, pretože vykonávajú Lisabonskú dohodu vzťahujúcu sa iba na označenia pôvodu. O medzinárodný zápis môžu požiadať fyzické osoby alebo právnické osoby, ktoré majú trvalý pobyt alebo sídlo na území Slovenskej republiky. Prihláška sa podáva prostredníctvom úradu. Žiadateľ o medzinárodný zápis je povinný za podanie žiadosti zaplatiť poplatok ustanovený podľa medzinárodného dohovoru, ktorým je už spomenutá Lisabonská dohoda. Ochrana vzniká zápisom príslušného označenia do medzinárodného registra označení pôvodu vedeného Medzinárodným úradom duševného vlastníctva, takýto zápis má konštitutívnu povahu. Označenie pôvodu je chránené proti „každému prisvojovaniu alebo napodobňovaniu, aj keď pravý pôvod výrobku je označený alebo aj keď je označenie použité v preklade, alebo je sprevádzané výrazmi, ako napr. „druh“, „typ“, „spôsob“, „imitácia“ alebo pod. (čl. 3 Lisabonskej …

§ 32 §
Do návrhu je začlenená nová osobitná úprava, ktorá umožňuje aplikovať nariadenie Rady (EHS) č. 2081/92 zo dňa 14. júla 1992 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov alebo potravín v znení nariadenia Rady (ES) č. 535/97 zo dňa 17. marca 1997, ktoré chráni zemepisné označenia a označenia pôvodu poľnohospodárskych výrobkov alebo potravín v krajinách Európskej únie, aj na ochranu označení pôvodu a zemepisných označení pochádzajúcich zo Slovenskej republiky. Účinnosť týchto navrhovaných ustanovení je odložená ku dňu nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii, pretože toto nariadenie je záväzné iba pre členské štáty EU, tzn. po pristúpení do EÚ sa bude uvedené nariadenie priamo aplikovať aj v Slovenskej republike a bude pre ňu záväzné ako celok. Navrhované ustanovenie preto možno chápať ako určitú prípravu Slovenskej republiky na jej členstvo v EÚ. Nariadenie sa nevzťahuje na všetky poľnohospodárske výrobky alebo potraviny, ale iba na poľnohospodárske výrobky a potraviny, ktoré sú výslovne vymenované v Prílohe 2 Zmluvy o …

§ 33 §
Aj v prípade ochrany zemepisného označenia alebo označenia pôvodu na komunitárnej úrovni je jedinou prípustnou zmenou zmena špecifikácie poľnohospodárskeho výrobku alebo potraviny. Na konanie o zmene špecifikácie v zmysle nariadenia sa obdobne použije ustanovenie § 32 návrhu.

§ 34 §
Ak Komisia dospeje k záveru, že sú splnené podmienky ochrany, zverejní v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev identifikačné údaje prihlasovateľa, názov výrobku, hlavné body žiadosti a odkazy na vnútroštátne predpisy týkajúce sa výroby, spracovania alebo prípravy výrobku vrátane dôvodov, prečo dospela k záveru, že označenie pôvodu alebo zemepisné označenie spĺňa podmienky ochrany. Na základe čl. 7 ods. 1 nariadenia môže každý členský štát podať námietky proti zápisu v lehote šiestich mesiacov od zverejnenia uvedených údajov v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev. Podanie námietok v Slovenskej republike sa bude riadiť ustanovením § 34 návrhu. Dňom zverejnenia údajov v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev začína plynúť 6 mesačná lehota ako aj 5 mesačná lehota pre osoby, ktoré majú na území SR trvalý pobyt alebo sídlo, na podanie riadne odôvodnených námietok na úrad. Úrad v uvedenej 6 mesačnej lehote zabezpečí postúpenie námietok Komisii. Námietky sa podávajú nie len proti zápisu označenia pôvodu alebo zemepisného označenia do registra chránených označení pôvodu a chránených zemepisných označení vedeného Komisiou, …

§ 35 §
Úrad postúpi prípadné námietky Komisii, ktorá v prípade, že ich pokladá za prípustné, t. j. podané v lehote a riadne odôvodnené, vyzve príslušné členské štáty, aby sa v lehote 3 mesiacov pokúsili dosiahnuť dohodu o námietkach. Podľa návrhu je za Slovenskú republiku na rokovanie o týchto záležitostiach príslušný výbor zložený zo zástupcov navrhnutých Ministerstvom pôdohospodárstva Slovenskej republiky a úradom.

§ 36 §
Zápis označenia pôvodu a zemepisného označenia pôvodu na komunitárnej úrovni má v Slovenskej republike tie isté účinky ako národný zápis. V prípade, že Komisia odmietne zapísať označenie do registra chránených označení pôvodu a chránených zemepisných označení, stráca účinnosť zároveň aj zápis príslušného označenia pôvodu alebo zemepisného označenia do registra vedeného úradom, tzn. stráca účinnosť zápis na národnej úrovni. Rovnaký následok má aj zápis označenia do registra chránených označení pôvodu a chránených zemepisných označení vedeného Komisiou.

§ 37 §
Úsilie o efektívnosť a hospodárnosť konania sa premietlo aj do zásady obligatórneho zastúpenia cudzincov v konaní pred úradom. Úprava je v súlade s čl. 3 Parížskeho dohovoru na ochranu priemyslového vlastníctva, v ktorom je upravený tzv. národný princíp. Podstatou národného princípu je rovnaké zaobchádzanie s účastníkmi konania bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť. Ustanovenie ďalej vymedzuje zásadu konania v štátnom jazyku.

§ 38 §
Postup uvedený v tomto zákone sa bude uplatňovať aj v prípade konania o prihláškach označenia pôvodu výrobkov, ktoré boli podané pred účinnosťou tohto návrhu zákona, ak konanie o nich zostalo nedokončené s tým, že prihlasovateľ uvedie na výzvu úradu svoju prihlášku do súladu s požiadavkami tohto návrhu. Navrhovaná zákonná úprava sa bude aplikovať aj na právne vzťahy z označení pôvodu zapísaných do registra pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona. Ale vznik týchto právnych vzťahov viažucich sa na označenia pôvodu, ako aj nároky z nich vzniknuté pred účinnosťou tohto zákona sa budú posudzovať podľa predpisov platných v čase ich vzniku. Zavádza sa tzv. preklenovacie obdobie na zosúladenie označení pôvodu zapísaných do registra na základe doteraz platných predpisov s podmienkami, ktoré kladie tento návrh zákona na zápis označenia pôvodu do registra. Preklenovacie obdobie sa navrhuje na dva roky od nadobudnutia účinnosti tohto návrhu. Márnym uplynutím tejto lehoty označenie pôvodu stráca účinnosť.

§ 39 §
V súvislosti s prijatím navrhovaného zákona sa predpokladá zrušenie zákona č. 159/1973 Zb. o ochrane označení pôvodu výrobkov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 90/1993 Z.z. a vykonávacieho predpisu k tomuto zákonu, t. j. vyhlášky Úradu pre vynálezy a objavy č. 160/1973 Zb. o konaní vo veciach označení pôvodu výrobkov.

čl. II
Predstavuje novelizáciu zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov. Uvedené ustanovenie je potrebné zaviesť do zákona o ochrane spotrebiteľa, aby mohli byť uplatňované príslušné práva kontrolných orgánov.

čl. III
Predstavuje novelizáciu zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. V súvislosti s novo navrhovanou právnou úpravou označení pôvodu výrobkov a zemepisných označení výrobkov je nevyhnutné zapracovať z toho vyplývajúce zmeny aj do zákona o správnych poplatkoch.

čl. IV
Predkladateľ navrhuje účinnosť zákona k 1. novembru 2003 s výnimkou ustanovení § 32 až 36, ktoré nadobúdajú účinnosť dňom nadobudnutia platnosti Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii. Bratislava, 20. augusta 2003 predseda vlády Slovenskej republiky Mikuláš Dzurinda v. r. predsedníčka Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky Darina Kyliánová v. r.

čl. XII (Zákon o označení pôvodu výrobkov a zemepisných označeniach výrobkov)

čl. XII bod 1 §
S ohľadom na nadpisy nasledujúcich § 9a, 10 a 11 sa vkladá do § 9 nadpis, ktorý plne zodpovedá obsahu predmetného ustanovenia.

čl. XII bod 2 a 4 §
Právo na informácie nie je v právnej úprave označení pôvodu a zemepisných označení inštitútom novým, platná právna úprava v § 9 odsek 2 upravuje právo na informácie vo všeobecnej rovine. Navrhované ustanovenie predstavuje podrobnejšiu úpravu práva na informácie v zmysle smernice 2004/48/ES; v záujme väčšej prehľadnosti sa navrhuje vypustiť § 9 odsek 2 a právo na informácie sústrediť do nového samostatného paragrafu (§ 9a). V súlade s článkom 8 smernice 2004/48/ES sa zakotvuje právo držiteľa osvedčenia o zápise požiadať v prípade porušenia alebo ohrozenia práv vyplývajúcich zo zákona o poskytnutie relevantných informácií týkajúcich sa pôvodu výrobku porušujúceho práva podľa zákona a okolností jeho uvedenia na trh, pričom ustanovenie explicitne určuje osoby, ktoré sú povinné predmetné informácie poskytnúť, ako aj demonštratívne vymenúva okruh údajov, ktoré je držiteľ osvedčenia o zápise oprávnený požadovať. Ustanovenie posilňuje postavenie držiteľa osvedčenia o zápise v boji proti porušovaniu alebo ohrozovaniu práv, pretože mu umožňuje nielen zasiahnuť voči konkrétnemu porušovateľovi, ale aj vysledovať reťazec osôb (napr. distribútor, …

čl. XII bod 3 §
V súvislosti a v súlade s novo navrhovanou koncepciou primeraného zadosťučinenia, resp. úhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch pri porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva v Občianskom zákonníku sa právo na primerané zadosťučinenie priznáva aj pre prípad ohrozenia práv chránených zákonom o označeniach pôvodu výrobkov a zemepisných označeniach výrobkov, pričom sa vkladá odkaz na zodpovedajúce novo navrhované ustanovenie Občianskeho zákonníka.

čl. XII bod 5 §
Platná úprava § 10 odsek 2 demonštratívnym spôsobom predstavuje možné rozhodnutia súdu, ktorých cieľom je zamedzenie porušovania práv. Takto formulované „petity“ rozhodnutí vychádzajú zo zmluvy TRIPS, ktorá predstavuje hmotnoprávny základ pre oblasť priemyselného vlastníctva. TRIPS formuluje aj jednotlivé základné znenia petitov tak, že zabezpečujú širší rozsah práv, ako je vyžadovaný transpozíciou smernice 2004/48/ES. Dohoda TRIPS je pritom plne kompatibilná so smernicou 2004/48/ES. Navrhujú sa len nevyhnutné zmeny, ide o zosúladenie platného znenia so znením smernice 2004/48/ES. Smernica 2004/48/ES v článku 10 odsek 1 ustanovuje členským štátom povinnosť zabezpečiť, „aby príslušné súdne orgány mohli na návrh nariadiť prijatie potrebných opatrení v súvislosti s tovarom, o ktorom zistili, že porušuje právo duševného vlastníctva, a vo vhodných prípadoch aj v súvislosti s materiálmi a nástrojmi použitými pri tvorbe alebo výrobe tohto tovaru“. Smernica 2004/48/ES explicitne vymenúva tieto opatrenia – stiahnutie z obchodných kanálov, definitívne odstránenie z obchodných kanálov alebo zničenie. Navrhované znenie § 10 odsek 2 je v úplnom súlade s návrhmi rozhodnutí …

čl. XII bod 6 a 7 §
Navrhovateľ spĺňa požiadavky vyplývajúce z článku 20a Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky.

Článok I:

bod 1. až 3. [§ 2 písm. a) až d)] §
Vzhľadom k tomu, že Nariadenie Rady (ES) č. 479/2008 o spoločnej organizácii trhu s vínom, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 1493/1999, (ES) č. 1782/2003, (ES) č. 1290/2005, (ES) č. 3/2008 a zrušujú nariadenia (EHS) č. 2392/86 a (ES) č. 1493/1999 v platnom znení (ďalej len „Nariadenie č. 479/2008“) definuje v čl. 34 pojmy „označenie pôvodu“ a „zemepisné označenie“ odlišne od definícií ustanovených v § 2 písm. a) a b) zákona č. 469/2003 Z. z. o označeniach pôvodu výrobkov a zemepisných označeniach výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“), bolo potrebné pre zosúladenie slovenskej právnej úpravy s európskou legislatívou vložiť do ustanovenia § 2 nové písmená, ktoré vymedzujú označenie pôvodu vína a zemepisné označenie vína v súlade s Nariadením č. 479/2008. V tejto súvislosti bolo potom potrebné doplniť § 2 písm. a) a b) tak, aby nedochádzalo ku kolízii pri aplikácii ustanovení písmena a) s písmenom c) a písmena b) …

bod 4. [§ 2 písm. h)] §
Navrhovaná zmena vyplýva zo skutočnosti, že užívateľom zapísaného označenia pôvodu výrobku alebo zapísaného zemepisného označenia výrobku môže byť aj jednotlivá fyzická osoba alebo právnická osoba, pričom táto osoba nemusí byť členom združenia alebo zväzu výrobcov alebo spracovateľov.

bod 5. [§ 2 písm. i)] §
Definícia pravej delokalizačnej doložky sa vypúšťa vzhľadom na vypustenie ustanovenia § 5.

bod 6. a 7. [§ 4 písm. d) a e)] §
Spresňuje sa úprava kolízie označenia pôvodu a zemepisného označenia s inými označeniami, ktoré požívajú zákonnú ochranu (iné označenie pôvodu, iné zemepisné označenie, ochranná známka, všeobecne známa známka) a zároveň sa dotknuté ustanovenia zákona upravujú do súladu s terminológiou iných právnych predpisov, najmä zákona č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach v znení neskorších predpisov.

bod 8. (§ 5) §
Ustanovenie § 5 sa vypúšťa vzhľadom na ustanovenie článku 37 ods. 3 Nariadenia č. 479/2008.

bod 9. (§ 6 ods. 2) §
Ustanovenie § 6 ods. 2 sa vypúšťa vzhľadom na duplicitnú úpravu obsiahnutú v ustanovení § 9 ods. 1 zákona.

bod 10. až 12. [§ 14 ods. 1, 2 a 3 písm. a)] §
Ide o legislatívno-technickú a štylistickú úpravu predmetných ustanovení.

bod 13. a 14. [§ 14 ods. 3 písm. c) a § 15a a 15b] §
Tieto zmeny vychádzajú z potreby zosúladiť národnú právnu úpravu s úpravou obsiahnutou v Nariadení č. 479/2008. Ide o zosúladenie národného konania o ochrane označení pôvodu a zemepisných označení vína alebo liehovín (vytvorenie rovnakých požiadaviek pre vína a liehoviny, na ktoré sa má ochrana vzťahovať) s konaním pred Európskou komisiou, ktoré upravuje Nariadenie č. 479/2008.

bod 15. a 16. [§ 17 ods. 1 písm. b) a ods. 2] §
V § 17 ods. 1 písm. b) ide o doplnenie náležitostí prihlášky vzhľadom na zavedenie ustanovení § 15a a 15b. Vzhľadom na to, že orgánom kompetentným na posúdenie špecifikácie liehoviny a špecifikácie vína je Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky, zavádza sa v § 17 ods. 2, ako súčasť prieskumu vykonávaného Úradom priemyselného vlastníctva SR (ďalej len „úrad“), posúdenie špecifikácie Ministerstvom pôdohospodárstva SR na základe žiadosti úradu.

bod 17. (§ 19) §
Ustanovenie § 19 sa dopĺňa o možnosť požiadať o zápis zmeny špecifikácie liehoviny alebo špecifikácie vína, táto úprava súvisí so zavedením ustanovení § 15a a 15b. Zároveň sa - odkazom na primerané použitie ustanovení § 14 až 18 zákona - upravuje postup pri konaní o podanej žiadosti.

bod 18. a 19. [§ 21 ods. 1 písm. c) a ods. 2] §
Vzhľadom na zavedenie ustanovení § 15a a 15b ide o terminologické spresnenie a doplnenie dotknutých ustanovení.

bod 20. a 21. (§ 24 ods. 3 a 6) §
Ide o doplnenie ustanovenia § 24 ods. 3 o lehotu na vyjadrenie sa žiadateľa k námietkam proti žiadosti o ochranu označenia pôvodu alebo zemepisného označenia pre vína v súlade s požiadavkami Nariadenia č. 479/2008. V § 24 ods. 6 sa vypúšťa odkaz na odsek 2 vzhľadom k tomu, že v súlade s aplikačnou praxou je potrebné, aby v prípade, že účastník konania zmešká úradom určenú lehotu na vykonanie úkonu a v dôsledku zmeškania tejto lehoty je vydané rozhodnutie, bolo o žiadosti účastníka o pokračovanie v konaní úradom vždy vydané samostatné rozhodnutie. Zároveň ide o štylistickú úpravu predmetného ustanovenia.

bod 22. [§ 25 ods. 4 písm. d)] §
Ide o doplnenie ustanovenia § 25 ods. 4 písm. d) o lehotu na podanie námietok podľa § 36c ods. 1 v súlade s požiadavkami Nariadenia č. 479/2008.

bod 23. (§ 28 ods. 2) §
Ide o doplnenie ustanovenia § 28 ods. 2 vzhľadom na zavedenie ustanovenia § 36b (ochrana označení pôvodu a zemepisných označení vín) v súlade s požiadavkami Nariadenia č. 479/2008.

bod 24. až 26. [§ 29 ods. 1 písm. g), i) a j)] §
Ide o terminologické spresnenie údajov zapisovaných do registra vzhľadom na zmeny, ktoré prináša predkladaný návrh zákona.

bod 27. (§ 32 nadpis) §
Názov nad § 32 sa upresňuje tak, aby označoval ustanovenia, ktoré sa týkajú ochrany označenia pôvodu a zemepisného označenia pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín podľa práva Európskeho spoločenstva vzhľadom na to, že sa zavádzajú nové ustanovenia § 36b až 36g, ktoré upravujú ochranu označenia pôvodu a zemepisného označenia vín a liehovín – takisto podľa práva Európskeho spoločenstva.

bod 28. až 34. (§ 32, § 33 ods. 1 a 5, § 33a ods. 1, § 33b ods. 1 a 2, § 34 ods. §
Ide o terminologické spresnenie pojmu „žiadosť“, pri ktorom sa zavedená legislatívna skratka „žiadosť“ nahrádza legislatívnou skratkou „žiadosť o ochranu pre poľnohospodárske výrobky alebo potraviny“ vzhľadom k tomu, že nové ustanovenia § 36b až 36g takisto používajú pojem žiadosť, avšak v súvislosti s ochranou označenia pôvodu a zemepisného označenia vína a liehoviny. V § 32 ods. 1 dochádza naviac k dôslednému vymedzeniu osoby žiadateľa, vrátane vypustenia podmienky trvalého pobytu alebo sídla na území Slovenskej republiky, čím sa dosahuje súlad s ustanoveniami Nariadenia Rady (ES) č. 510/2006 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín v platnom znení (ďalej len „Nariadenie č. 510/2006“). V § 32 ods. 4 sa vypúšťa posledná časť vety za bodkočiarkou, a to z dôvodu nadbytočnosti takejto úpravy, ako aj z dôvodu nesúladu s prvou časťou predmetného ustanovenia. V § 32 ods. 5 dochádza v súlade so zásadami správneho konania k zmene spôsobu, akým úrad rozhodne o žiadosti v prípade, že žiadateľ neodstráni zistené nedostatky …

bod 35. a 36. (§ 36 ods. 1 a 2, § 36a) §
Ide o terminologické spresnenie pojmu „špecifikácia“ pripojením slov „poľnohospodárskeho výrobku alebo potraviny“ vzhľadom na to, že legislatívna skratka „špecifikácia“ bola vypustená a pojem špecifikácia sa nevzťahuje len na poľnohospodárske výrobky alebo potraviny, ale aj na liehoviny a vína. V § 36a dochádza naviac k terminologickým úpravám a k vypusteniu podmienky trvalého pobytu alebo sídla na území Slovenskej republiky pre žiadateľov, čím sa dosahuje súlad s ustanoveniami Nariadenia č. 510/2006.

bod 37. (§ 36b až 36g) §
§ 36b Nový § 36b zákona upravuje v súlade s článkami 35, 37 a 38 Nariadenia č. 479/2008 konanie o žiadosti o ochranu označenia pôvodu a zemepisného označenia na komunitárnej úrovni pre vína, ktoré sú vyrobené v Slovenskej republike. Požiadať o priznanie takejto ochrany na komunitárnej úrovni sú oprávnené len osoby podľa článku 37 Nariadenia č. 479/2008. Konanie sa začína podaním žiadosti na úrad v súlade s článkom 38 Nariadenia č. 479/2008. Úrad žiadosť preskúma ohľadom splnenia podmienok ustanovených v kapitole IV. Nariadenia č. 479/2008. Podľa výsledku tohto prieskumu úrad svojim rozhodnutím konanie o podanej žiadosti buď zastaví alebo podstatné náležitosti žiadosti zverejní vo vestníku úradu. § 36c V § 36c zákona sa v súlade s článkom 38 ods. 3 Nariadenia č. 479/2008 zavádza vnútroštátne námietkové konanie pred úradom. Zákon umožňuje, aby ktorákoľvek fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá preukáže oprávnený záujem, a má trvalý pobyt alebo sídlo na území Slovenskej republiky, mohla podať na úrade námietky proti žiadosti o …

bod 38. (§ 38 ods. 4) §
Prechodné ustanovenie zakotvuje povinnosť držiteľa osvedčenia o zápise zabezpečiť v lehote štyroch rokov od nadobudnutia účinnosti predkladaného návrhu zákona (1. novembra 2009), aby označenie pôvodu a zemepisné označenie, ktorým bola priznaná ochrana podľa prvej až štvrtej časti zákona pred nadobudnutím účinnosti predkladaného návrhu zákona (pred 31. októbrom 2009), spĺňali podmienky tohto zákona. Takéto prechodné ustanovenie je potrebné na dosiahnutie súladu slovenskej právnej úpravy s komunitárnou úpravou. Článok II: Účinnosť predkladaného návrhu zákona sa navrhuje na 1. novembra 2009. Bratislava, 27. mája 2009 Robert Fico v. r. predseda vlády Slovenskej republiky Darina Kyliánová v. r. predsedníčka Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky

čl. I

čl. I bod 1 až 3 §
(§ 1) V nadväznosti na vývoj v oblasti ochrany označení pôvodu výrobkov a zemepisných označení výrobkov v EÚ a ďalšie navrhované zmeny tohto právneho predpisu je potrebné podrobnejšie špecifikovať predmet úpravy právneho predpisu. Navrhované ustanovenie rešpektuje „duálnosť“ ochrany označení pôvodu výrobkov a zemepisných označení výrobkov v EÚ a skutočnosť, že systém ochrany označení pôvodu výrobkov a zemepisných označení pôvodu výrobkov je v Európskej únii charakterizovaný existenciou rôznych a rozdielnych úrovní právnej ochrany. Bližšie pozri všeobecnú časť dôvodovej správy. Navrhovaný odsek 1 sa týka ochrany označení pôvodu výrobkov a zemepisných označení výrobkov, ktorú je možné poskytnúť na vnútroštátnej úrovni SR a ktorá vzniká zápisom označenia pôvodu výrobku a zemepisného označenia výrobku do registra vedeného ÚPV SR. Ako už bolo uvedené, ide o ochranu označení pôvodu výrobkov a zemepisných označení výrobkov pre kategóriu tzv. nepoľnohospodárskych výrobkov. Následne navrhovaný odsek 2 vymedzuje v súvislosti s ochranou poskytovanou označeniam pôvodu výrobkov a zemepisným označeniam výrobkov výlučne na úrovni EÚ oblasti právnej úpravy týchto nariadení, …

čl. I bod 2 §
(§ 6 ods. 1 a 2) V § 6 odsek 1 sa precizuje okruh osôb, ktoré sú oprávnené používať označenie pôvodu výrobku alebo zemepisné označenie výrobku. Termín „používanie“ zahŕňa nielen priame použitie zapísaného označenia pôvodu výrobku na výrobku alebo jeho obale, ide aj o používanie v reklamných a propagačných materiáloch, v obchodných dokumentoch a pod. V zásade toto právo patrí každej osobe, ktorá uvádza na trh výrobky zodpovedajúce špecifikácii konkrétneho výrobku (bez ohľadu na to, či je aj zhotoviteľom týchto výrobkov). Špecifikácia výrobku je základnou náležitosťou žiadosti o zápis označenia pôvodu výrobku alebo zemepisného označenia výrobku (§ 15); v skratke je možné povedať, že vymedzuje relevantné zemepisné územie, opisuje vlastnosti alebo kvalitatívne znaky výrobku, ktoré sú dané práve týmto zemepisným prostredím a taktiež opisuje spôsob získania výrobku, prípadne originálne a nemenné miestne spôsoby získania výrobku. Navrhovaná zmena § 6 odseku 2 je v priamej súvislosti, resp. priamym dôsledkom zmien § 6 ods. 1 a § 2 písm. h). Súčasne sa …

čl. I bod 3, 5, 11, 18 §
[§ 14 ods. 3 písm. c); § 15 ods. 1 úvodná veta; § 19; § 29 ods. 1 písm. i)] Za základnú náležitosť žiadosti o zápis označenia pôvodu výrobku alebo zemepisného označenia výrobku je možné považovať, v zmysle terminológie používanej v doterajšom znení zákona, špecifikáciu výrobku resp. vymedzenie výrobku. Použitie dvoch rôznych názvov pre tento základný dokument prihlášky označenia pôvodu výrobku a zemepisného označenia výrobku bolo dôsledkom rozmanitosti možných výrobkov, ktorým bolo možné v minulosti poskytnúť ochranu na národnej úrovni, a reflektovalo špecifiká jednotlivých druhov výrobkov (porovnaj § 15, 15a a 15b v znení platnom do účinnosti tejto novely). Vzhľadom na skutočnosť, že označenia pôvodu výrobkov a zemepisné označenia výrobkov pre poľnohospodárske výrobky alebo potraviny, vína, aromatizované vínne výrobky a liehoviny je možné v súčasnosti chrániť len prostredníctvom právnych nástrojov EÚ na úrovni EÚ a že na vnútroštátnej úrovni je možné poskytnúť ochranu len tzv. nepoľnohospodárskym výrobkom, ktoré nespadajú pod žiadny z právnych nástrojov EÚ, je dôvodné a súčasne aj …

čl. I bod 4
[§ 14 ods. 3 písm. d) – poznámka pod čiarou k odkazu 5] Upravuje sa poznámka pod čiarou tak, že sa v nej dopĺňa aj zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov. Uvedenou úpravou dochádza k zosúladeniu právnej úpravy týkajúcej sa oprávneného zástupcu v zákone č. 469/2003 Z. z. s právnou úpravou v zákonoch, ktoré upravujú iné predmety priemyselného vlastníctva (ochranné známky, dizajny, patenty a úžitkové vzory). Pojem oprávnený zástupca v zmysle § 37 ods. 2 zákona 469/2003 Z. z. tak zahŕňa okrem patentového zástupcu aj advokáta.

čl. I bod 6 §
(§ 15a, 15b) Navrhované vypustenie je v priamej súvislosti s faktom, že ochranu označení pôvodu výrobkov a zemepisných označení výrobkov pre vína, resp. liehoviny nie je možné poskytnúť na vnútroštátnej úrovni [poskytuje sa na úrovni EÚ na základe nariadenia (EÚ) č. 1308/2013, resp. nariadenia (EÚ) 2019/787]. Vypúšťaná právna úprava je súčasťou týchto nariadení [čl. 94 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 a čl. 22 nariadenia (EÚ) 2019/787] a jej ponechanie vo vnútroštátnom právnom predpise je nedôvodné.

čl. I bod 7 §
[§ 17 ods. 1 písm. b)] V nadväznosti na navrhované zmeny sa upravuje vnútorný odkaz.

čl. I bod 8 §
(§ 17 ods. 2) Navrhované vypustenie je v priamej súvislosti s faktom, že ochranu zemepisných označení výrobkov pre liehoviny nie je možné poskytnúť na vnútroštátnej úrovni. Povinnosť odsúhlasenia špecifikácie liehoviny (podľa doterajšej terminológie technickej dokumentácie) pred podaním žiadosti o ochranu zemepisného označenia podľa § 9a ods. 2 zákona o potravinách sa týka, vzhľadom na možnosť chrániť zemepisné označenia výrobkov v prípade liehovín len na úrovni EÚ, žiadostí podávaných podľa nariadenia (EÚ) 2019/787. Bližšie pozri aj časť piatej časti zákona nazvanú Ochrana označenia pôvodu výrobku a zemepisného označenia výrobku podľa práva Európskej únie, resp. odôvodnenie k bodom 1 a 27 a nasl.

čl. I bod 9
(poznámka pod čiarou k odkazu 5a) Navrhuje sa aktualizácia poznámky pod čiarou.

čl. I bod 10 §
(§ 18) Obdobne ako v iných zákonoch upravujúcich práva priemyselného vlastníctva [porovnaj § 33 ods. 2 zákona č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach, § 35 ods. 1 zákona č. 444/2002 Z. z. o dizajnoch, § 44 ods. 4 zákona č. 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (patentový zákon), § 43 ods. 2 zákona č. 517/2007 Z. z. o úžitkových vzoroch a o zmene a doplnení niektorých zákonov] pristúpil predkladateľ k doplneniu ustanovenia tak, aby bolo jednoznačné, že ochranný dokument (osvedčenie o zápise do registra) sa bude vydávať len v listinnej (a teda nie elektronickej) podobe. Takýto postup zvolil predkladateľ nielen z dôvodu spoločenskej objednávky, ale aj s ohľadom na konštrukciu a zámer zákona č. 305/2013 Z. z. o e-Governmente, podľa ktorého je orgán verejnej moci povinný uplatňovať výkon verejnej moci elektronicky, pričom túto povinnosť nemá, ak ide o úkony v konaní o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach osôb, o …

čl. I bod 12 §
(§ 21) Úprava dôvodov na zrušenie zápisu označenia pôvodu výrobku a zemepisného označenia výrobku sa precizuje, pričom účelom navrhovanej právnej úpravy je jej terminologické zosúladenie s nariadeniami EÚ vzťahujúcimi sa na poľnohospodárske výrobky a potraviny, liehoviny, vína a aromatizované vínne výrobky. V prípade, ak označeniu pôvodu výrobku alebo zemepisnému označeniu výrobku bola poskytnutá ochrana v rozpore so zákonnými podmienkami na jeho zápis, je zrušenie účinné ex tunc, teda platí, že k zápisu do registra nedošlo. Dôvodom zrušenia spočívajúcim v skutočnosti, že už nie je možné zabezpečiť súlad s požiadavkami špecifikácie výrobku, by mohol byť napríklad zánik alebo zmena podmienok daných príslušným zemepisným prostredím, teda napr. vyčerpanie relevantných prírodných zdrojov. S týmto dôvodom zrušenia spája zákon účinnosť zrušenia ex nunc, tzn. odo dňa podania návrhu na zrušenie.

čl. I bod 13 §
(§ 22 ods. 2) V nadväznosti na precizovanie dôvodov na zrušenie zápisu je potrebné vypustiť vnútorný odkaz na § 21 písm. c).

čl. I bod 14 §
(§ 24 ods. 3) Z výpočtu lehôt, pri ktorých nie je možné vyhovieť žiadosti o pokračovanie v konaní, sa vypúšťajú lehoty na vyjadrenie sa žiadateľa k námietkam podľa § 33 ods. 3 a § 36c ods. 3; uvedené lehoty v doterajšom znení zákona boli lehotami zákonnými, na ktoré sa inštitút pokračovania v konaní nevzťahuje a v navrhované znenie v tejto oblasti tiež nepredpokladá existenciu úradom určených lehôt.

čl. I bod 15 §
[§ 25 ods. 4 písm. d)] V nadväznosti na navrhovanú úpravu časti zákona, ktorá sa týka vykonávania procesov ustanovených nariadeniami EÚ, je nevyhnutné zmeniť výpočet lehôt, pri ktorých nie je možné vyhovieť žiadosti o uvedenie do predošlého stavu. Ide o zákonné lehoty na podanie námietok proti žiadosti o zápis označenia pôvodu výrobku alebo zemepisného označenia výrobku, ktorá sa týka zemepisnej oblasti v Slovenskej republike alebo cezhraničnej zemepisnej oblasti (§ 33 ods. 1; tzv. vnútroštátne námietkové konanie) a na podanie námietok, resp. aj odôvodnenia námietok proti žiadosti o zápis pochádzajúcej z iného členského štátu EÚ alebo tretieho štátu po jej uverejnení v Úradnom vestníku EÚ (§ 36 ods. 1 a 2; § 36a ods. 1).

čl. I bod 16 §
(§ 27 ods. 1) Lehota na podanie rozkladu proti rozhodnutiu ÚPV SR sa upravuje z jedného mesiaca na 30 dní, tak aby bola zabezpečená jednotnosť naprieč osobitnými právnymi normami upravujúcimi lehotu na podanie rozkladu v konaniach pred ÚPV SR.

čl. I bod 17 §
(§ 28 ods. 2) Navrhovaná úprava nazerania do spisu zo strany tretích osôb odstraňuje nežiaduci prvok, podľa ktorého tretím osobám bolo umožnené nazerať do spisu týkajúceho sa prihlášky označenia pôvodu výrobku alebo zemepisného označenia výrobku smerujúcej k získaniu národnej ochrany až po samotnom zápise označenia pôvodu výrobku alebo zemepisného označenia výrobku do registra vedeného ÚPV SR.

čl. I bod 19
(doplnenie nadpisu piatej časti) Navrhuje sa doplnenie nadpisu pod piatou časťou zákona, tak aby reflektoval povahu v nej obsiahnutej právnej úpravy.

čl. I bod 20 §
(§ 30 ods. 1) Medzinárodnú ochranu a medzinárodný zápis označenia pôvodu umožňovala Lisabonská dohoda o ochrane označení pôvodu a o medzinárodnom zápise označení pôvodu z roku 1958 (vyhláška ministra zahraničných vecí č. 67/1975 Zb. v znení vyhlášky č. 79/1985 Zb.), ktorá ponúka spôsob zabezpečenia ochrany označení pôvodu výrobkov prostredníctvom jedinej registrácie. Slovenská republika je zmluvným štátom Lisabonskej dohody od roku 1993 (bývalé Československo / ČSSR ratifikovala Lisabonskú dohodu v roku 1961). V roku 2015 bola Lisabonská dohoda modernizovaná Ženevským aktom Lisabonskej dohody o označeniach pôvodu a zemepisných označeniach, ktorý rozširuje jej pôsobnosť z označení pôvodu aj na zemepisné označenia výrobkov a rovnako umožňuje pristúpenie medzivládnym organizáciám, ako je EÚ. EÚ na základe rozhodnutia Rady (EÚ) č. 2019/1754 zo 7. októbra 2019 o pristúpení Európskej únie k Ženevskému aktu Lisabonskej dohody o označeniach pôvodu a zemepisných označeniach dňa 26. novembra 2019, ako v poradí piata zmluvná strana, uložila na pôde Svetovej organizácie duševného vlastníctva (WIPO) v Ženeve prístupové listiny k Ženevskému …

čl. I bod 21 §
(§ 31 ods. 3) Napriek skutočnosti, že v priebehu ostatných rokov bolo ustálené, že EÚ má výlučnú právomoc v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje Ženevský akt Lisabonskej dohody o označeniach pôvodu a zemepisných označeniach (pozri bod 4 preambuly rozhodnutia Rady (EÚ) 2019/1754 zo 7. októbra 2019 o pristúpení Európskej únie k Ženevskému aktu Lisabonskej dohody o označeniach pôvodu a zemepisných označeniach a tam spomínaný rozsudok Súdneho dvora EÚ z 25. októbra 2017 vo veci C-389/15), nie je možné opomenúť skutočnosť, že ochrana označení pôvodu výrobkov a zemepisných označení výrobkov má na území SR dlhodobú tradíciu a že Slovenská republika ako zmluvná strana Lisabonskej dohody o ochrane označení pôvodu a o medzinárodnom zápise označení pôvodu chráni označenia pôvodu tretích zmluvných strán Lisabonskej dohody. Uvedené reflektuje aj EÚ, keď v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1753 z 23. októbra 2019 o činnosti Únie po jej pristúpení k Ženevskému aktu Lisabonskej dohody o označeniach pôvodu a zemepisných označeniach členským štátom EÚ, ktoré …

čl. I bod 22 §
(§ 31a) Po pristúpení EÚ k Ženevskému aktu je možné požiadať o medzinárodný zápis pre poľnohospodárske výrobky a potraviny, vína, aromatizované vínne výrobky a liehoviny výlučne prostredníctvom Európskej komisie; kompetencie a činnosti EÚ v oblasti medzinárodných zápisov podľa Ženevského aktu Lisabonskej dohody o označeniach pôvodu a zemepisných označeniach upravuje nariadenie (EÚ) 2019/1753. Navrhované ustanovenie určuje, že orgánom kompetentným podať v mene SR žiadosť EK o zápis do medzinárodného registra je ÚPV SR [porovnaj čl. 2 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2019/1753] Navrhované ustanovenie vykonáva aj článok 13 nariadenia (EÚ) 2019/1753 a v súlade s možnosťou danou čl. 13 posledná veta tohto nariadenia ustanovuje, že poplatky spojené s medzinárodným zápisom platí žiadateľ. V zmysle pravidla 8 Vykonávacieho predpisu k Ženevskému aktu Lisabonskej dohody o označeniach pôvodu a zemepisných označeniach ide o poplatok za medzinárodný zápis, poplatok za každú zmenu medzinárodného zápisu, poplatok za výpis z medzinárodného registra, poplatok za potvrdenie alebo inú písomnú informáciu týkajúcu sa obsahu medzinárodného registra a prípadné individuálne …

čl. I bod 23 §
(§ 32 a 33) Nariadenia EÚ upravujúce ochranu označení pôvodu výrobkov a zemepisných označení výrobkov ustanovujú ako pravidlo, že žiadosť o zápis podáva žiadateľ orgánom toho členského štátu, v ktorom sa nachádza dotknutá zemepisná oblasť. V prípade žiadostí o zápis označení pôvodu výrobkov a zemepisných označení výrobkov vzťahujúcich sa k zemepisnej oblasti v Slovenskej republike, je týmto orgánom Úrad priemyselného vlastníctva SR. Táto kompetencia ÚPV SR je v súlade s § 32 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, v zmysle ktorého je ÚPV SR ústredným orgánom štátnej správy pre oblasť priemyselného vlastníctva a vykonáva ústrednú štátnu správu v oblasti označenia pôvodu výrobku a zemepisného označenia výrobku. Doterajšie znenie zákona v § 32 ods. 1 výslovne upravovalo túto kompetenciu ÚPV SR v prípade žiadosti o ochranu označenia pôvodu výrobku a zemepisného označenia výrobku pre poľnohospodársky výrobok alebo potravinu, ktorá sa podáva v zmysle príslušného ustanovenia nariadenia EÚ Európskej komisii prostredníctvom ÚPV SR. Odsek …

čl. I bod 24 a 27 §
(§ 33a a 33b a § 36e až 36g) Navrhuje sa vypustenie § 33a, 33b a § 36e až 36g. Keďže jedným z cieľov navrhovanej úpravy zákona č. 469/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov je poskytnúť ucelený a všeobecne použiteľný rámec opatrení na vnútroštátnej úrovni k relevantným nariadeniam EÚ, dochádza v piatej časti zákona týkajúcej sa ochrany podľa práva Európskej únie k zmenám naprieč všetkými súvisiacimi ustanoveniami. Z hľadiska legislatívnej techniky sa toto riešenie javí ako najvhodnejšie, a to aj vzhľadom na vloženie nových paragrafov ostatnými novelami. Predkladateľ tak pristupuje k úprave jednotlivých ustanovení, dôsledkom čoho je aj vypustenie niektorých ustanovení.

čl. I bod 25 a 26 §
(§ 34, § 35, § 36, § 36a, § 36b, § 36c, § 36d) V § 34 sa navrhuje postup ÚPV SR v prípade tzv. kladného rozhodnutia o žiadosti, ktorý predstavuje zavŕšenie vnútroštátneho konania o žiadosti a vyúsťuje do postúpenia žiadosti Európskej komisii na ďalšie konanie. § 35 upravuje prechodnú vnútroštátnu ochranu, ktorá v súlade s možnosťou danou nariadeniami EÚ vzniká označeniu pôvodu výrobku a zemepisnému označeniu výrobku dňom postúpenia žiadosti Európskej komisii, a to výlučne na území SR. Prechodná ochrana zaniká prijatím rozhodnutia o zápise do registra EK (kladného alebo záporného, tzn. zamietnutie žiadosti alebo samotný zápis). V zmysle nariadení EÚ, ak nedôjde k zápisu označenia pôvodu výrobku alebo zemepisného označenia výrobku do registra vedeného Európskou komisiou, čiže žiadosť je zamietnutá a teda nevzniká ochrana na území EÚ, zodpovedá za dôsledky prechodnej vnútroštátnej ochrany výlučne príslušný členský štát, v tomto prípade SR. Ustanovenie nadväzuje na doterajšie znenie § 33b ods. 1. Navrhované ustanovenia § 36 a 36a vykonávajú ustanovenia …

čl. I bod 28 §
(§ 37 ods. 3) Formulácia výnimky z povinného zastúpenia v konaniach pred ÚPV SR sa zosúlaďuje s ostatnými zákonmi v oblasti priemyselného vlastníctva.

čl. I bod 29 §
(§ 37 ods. 5) Navrhnutým doplnením ustanovenia sa nezavádzajú žiadne nové správne poplatky; účelom navrhovanej zmeny je len prepojenie právnej úpravy v oblasti označení pôvodu výrobkov a zemepisných označení výrobkov na existujúci právny rámec správnych poplatkov v zákone o správnych poplatkoch.

čl. I bod 30 §
(§ 38a, prechodné ustanovenie) Štandardne formulované prechodné ustanovenia sa delia na procesné ustanovenie (odsek 1) a hmotnoprávne ustanovenie (odsek 2) zabezpečujúce kontinuitu poskytovania právnej ochrany označeniam pôvodu výrobkov a zemepisným označeniam výrobkov, ktorým bola poskytnutá ochrana v Slovenskej republike pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona.

čl. I bod 31 §
(§ 38b) Z dôvodu vloženia prechodného ustanovenia k aktuálnej novele (§ 38a) bolo potrebné legislatívno-technicky vyriešiť otázku označenia pôvodného § 38a (teraz § 38b) o prebratí právne záväzného aktu Európskej únie, pričom zároveň došlo aj k formálnej aktualizácii znenia tohto ustanovenia v zmysle čl. 4 Legislatívnych pravidiel vlády SR.

čl. I bod 32
Legislatívno-technická úprava názvu transpozičnej prílohy a publikačného zdroja smernice 2004/48/ES.

čl. I bod 33 a 34
Legislatívno-technická úprava v súvislosti s používaním základných pojmov zákona.

čl. I

čl. I bod 1 §
Pre osoby, ktoré uvádzajú na trh výrobok, ktorý spĺňa špecifikáciu výrobku a ktorý je tak oprávnený byť označený zapísaným označením pôvodu výrobku, sa zavádza možnosť v súvislosti s takýmto výrobkom použiť symbol zapísaného označenia pôvodu výrobku, ktorého grafické vyobrazenie je uvedené v prílohe č. 2. Symbol môže byť použitý priamo na samotnom výrobku alebo na jeho obale. Podľa navrhnutej úpravy takýmto symbolom nemožno označiť poľnohospodárske výrobky, potraviny, vína, aromatizované vínne výrobky ani liehoviny.

čl. I bod 2 a 3 §
V § 12, ktorý upravuje zemepisné označenie výrobku, a to odkazom na ustanovenia zákona týkajúce sa označenia pôvodu výrobku, sa takisto navrhuje doplnenie prílohy s grafickým vyobrazením. Vzhľadom na to je potrebné vyňať z analogického použitia § 6 ods. 1 a 2 a stanoviť pre ne špeciálnu úpravu so samostatnou prílohou č. 3.

čl. I bod 4
V bode 4 sa navrhuje doplnenie príloh 2 a 3, obsahom ktorých je jednak symbol zapísaného označenia pôvodu výrobku ako aj symbol zapísaného zemepisného označenia výrobku.