zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (zrušený k 1. 7. 2024)

Návrh zákona o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov sa predkladá na základe plnenia Rámcového plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na IV. volebné obdobie.
Súčasný zákon o ochrane spotrebiteľa bol prijatý ešte v roku 1992 a bol už desať krát novelizovaný, čím sa komplikuje jeho používanie širokým okruhom spotrebiteľov, ale aj štátnych orgánov, ktoré na jeho základe vykonávajú najmä kontrolu. Ďalším dôvodom je nový prístup k celkovej koncepcii tohto zákona. Navrhovaný zákon je koncipovaný ako všeobecný a konkrétnosti sú riešené v jednotlivých nariadeniach vlády, ktoré transponujú do sústavy slovenských právnych predpisov smernice Európskej únie vo forme aproximačných nariadení vlády, čo je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Táto koncepcia je výhodnejšia najmä z dôvodu, že smernice Európskej únie v tejto oblasti podliehajú častým zmenám z hľadiska zistenia nových prístupov k ešte dôkladnejšej ochrane práv spotrebiteľa vo vzťahu k bezpečnosti výrobkov a služieb. V budúcnosti by malo dôjsť pri zmenách smerníc len k novele aproximačných nariadení vlády a nie ku vstupovaniu do zákona niekoľkokrát ročne.
V prílohe návrhu zákona o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov sú už aj prvé znenia návrhov aproximačných nariadení vlády, ktoré nadobudnú účinnosť spoločne so zákonom.
Navrhovaný zákon dôsledne korešponduje s právnymi predpismi Európskej únie a odstraňuje niektoré nezrovnalosti, napríklad odstraňuje niektoré prekážky v obchode, ktoré sa v súčasnom znení zákona nachádzajú. Umožňuje kontrolu v oblasti ochrany spotrebiteľa pri leteckej preprave a podobne.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Návrh zákona nepredstavuje nároky na štátny rozpočet ani na rozpočty obci a vyšších územných celkov a tiež nepredstavuje zaťaženie podnikateľského prostredia novými povinnosťami. Nebude mať vplyv na životné prostredie a zamestnanosť. Rozhodne však bude mať pozitívny vplyv na širokú verejnosť z hľadiska prístupu k ochrane ich práv ako spotrebiteľov.
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie
Predkladateľ zákona: vláda Slovenskej republiky
Názov návrhu zákona: Zákon o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov
Problematika návrhu zákona
je upravená v práve Európskych spoločenstiev:
v článku 153 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva,
smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/27/ES z 19. mája 1998 o súdnych príkazoch na ochranu spotrebiteľských záujmov (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ 15/zv.4) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ 15/zv.4), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ 13/zv.25), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/65/ES (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ 06/zv.4), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES (Ú. v. EÚ L 149, 11. 6. 2005),
smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/95/ES z 3. decembra 2001 o všeobecnej bezpečnosti výrobkov (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ 15/zv. 6),
smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 („smernica o nekalých obchodných praktikách“) (Ú. v. EÚ L 149, 11. 6. 2005),
smernice Rady 87/357/EHS z 25. júna 1987 o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa výrobkov, ktorých vlastnosti sa javia ako iné, než v skutočnosti sú, a ktoré ohrozujú zdravie alebo bezpečnosť spotrebiteľov (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ 13/zv. 8).
nie je upravená v práve Európskej únie,
nie je upravená v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.
Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:
pre Slovenskú republiku v predmetnej oblasti nevyplývajú zo Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii žiadne záväzky.
zo Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii nevyplývajú v predmetnej oblasti žiadne prechodné obdobia.
pre Slovenskú republiku v predmetnej oblasti vyplýva z gestorstva smerníc povinnosť prijať potrebné opatrenia na dosiahnutie súladu
smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/27/ES z 19. mája 1998 o súdnych príkazoch na ochranu spotrebiteľských záujmov (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ 15/zv.4) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 15/zv.4), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 13/zv.25), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/65/ES (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ 06/zv.4), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES (Ú. v. EÚ L 149, 11. 6. 2005),
smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/95/ES z 3. decembra 2001 o všeobecnej bezpečnosti výrobkov (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 15/zv. 6),
smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 („smernica o nekalých obchodných praktikách“) (Ú. v. EÚ L 149, 11. 6. 2005),
smernice Rady 87/357/EHS z 25. júna 1987 o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa výrobkov, ktorých vlastnosti sa javia ako iné, než v skutočnosti sú, a ktoré ohrozujú zdravie alebo bezpečnosť spotrebiteľov (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 13/zv. 8).
nebolo začaté konanie proti Slovenskej republike.
nie sú.
Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev: úplná
Gestor: Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky

Čl. I

§ 1 §
Upravuje predmet a rozsah právnej úpravy najmä ochranu spotrebiteľa vo vzťahu k výrobcovi, dovozcovi a distributérovi a úlohy orgánov verejnej správy pri kontrole dodržiavania podmienok ustanovených pri ochrane spotrebiteľa. Zákon sa vzťahuje na ochranu pred nebezpečnými výrobkami a službami, ktoré môžu spôsobiť ohrozenie zdravia a života a ohrozenie ekonomických záujmov spotrebiteľa.

§ 2 §
Vymedzenie pojmov, ktoré sa v zákone používajú, aby nedochádzalo k ich deformácii.

§ 3 §
Jednoznačná špecifikácia práv spotrebiteľa so zvýraznením postupnosti ochrany života a zdravia spotrebiteľa, jeho ekonomických záujmov, z čoho vyplýva aj nárok na výrobky a služby v kvalite, ktorá zodpovedá technickým predpisom a výrobky alebo služby nevykazujú zjavné vady, alebo je povinnosť na vady upozorniť. Náhrada škody je záverečným prostriedkom ochrany v prípade, že preventívne pôsobenie nesplní svoj účel, aby boli nahradené, alebo zmiernené následky. Informácie, vzdelávanie a organizovanie sa spotrebiteľov sú prvky vplyvu na spotrebiteľa na prostredie v ktorom sa pohybuje, aby si uvedomoval svoje postavenie v obchodných vzťahoch ako ich dôležitá súčasť, bez ktorej sa obchodné vzťahy ani nevytvoria.

§ 4 §
Povinnosti predávajúceho vo svojej štruktúre kopírujú práva spotrebiteľa na ochranu pred výrobkami, ktoré môžu spôsobiť zásah do právom chránených záujmov. Výrobky a služby musia spĺňať zo strany predávajúceho kritériá tak, aby sa dostali ku spotrebiteľovi bez následných komplikácií. Čo sa týka správnej hmotnosti, miery alebo množstva ide o kategórie, ktoré sa podľa iných ustanovení zákona zisťujú na to určenými meradlami a zabezpečujú, že spotrebiteľ dostane presne také množstvo, ako bolo deklarované pri predaji. Ďalším spôsobom ochrany spotrebiteľa je predvedenie výrobku predávajúcim, alebo vytvorenie podmienok na odskúšanie výrobku spotrebiteľom s možnosťou výmeny za bezchybný v prípade zistenia vady alebo s možnosťou odstúpenia od zmluvy. V tejto súvislosti sa zakotvuje aj zákaz šikanovania spotrebiteľa, ktorý je v niektorých prípadoch zdanlivo pod tlakom predávajúceho a toto postavenie môže byť zneužité. Zákaz diskriminácie je tiež jedným z princípov ochrany spotrebiteľa, znamená rovnaký prístup podnikateľa ku všetkým spotrebiteľom pri poskytovaní výrobkov a služieb. Táto oblasť je veľmi dôležitá, o čom svedčí i tá skutočnosť, že …

§ 5 §
Zákaz klamania spotrebiteľa definuje, ktorými spôsobmi komunikácie so spotrebiteľom sa môže predávajúci dopustiť takéhoto konania a teda aj vymedzenie čomu je potrebné sa pri komunikácii vyvarovať. Ide najmä o uvádzanie nepravdivých, nedoložených, neúplných, nepresných, nejasných, dvojzmyselných, prehnaných údajov alebo zamlčanie údajov a podobne. Prostredníctvom reklamného pôsobenia je spotrebiteľ klamaný najčastejšie. Táto oblasť je upravená osobitným zákonom, avšak aj v tomto zákone sa dôraz kladie na presné vymedzenie používania pojmov, ktoré súvisia so zárukou, a ktoré je potreba doplniť o obsah a podmienky tejto záruky. Taktiež oblasť ochrany duševného vlastníctva je predmetom osobitného zákona. V tomto zákone je zdôraznené, že klamaním spotrebiteľa je ponuka výrobkov a služieb porušujúcich tento osobitný zákon a tiež skladovanie týchto výrobkov na účely ponuky alebo predaja. Zákon vo všeobecnosti zakazuje nekalé obchodné praktiky, podrobnosti ktorých budú upravené v aproximačnom nariadení vlády Slovenskej republiky o nekalých obchodných praktikách, ktoré prevezme do právneho poriadku Slovenskej republiky smernicu EP a Rady 2005/29/ES o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom …

§ 6 §
Požiadavky na všeobecnú bezpečnosť výrobkov budú do právneho poriadku Slovenskej republiky prevzaté samostatným aproximačným nariadením vlády Slovenskej republiky, ktoré transponuje smernicu EP a Rady 2001/95/ES o všeobecnej bezpečnosti výrobkov. Toto nariadenie vlády musí mať účinnosť spoločne so zákonom. V rámci prevzatia smernice boli brané do úvahy aj rozhodnutie Komisie z 13. októbra 2005 o súlade niektorých noriem s požiadavkou všeobecnej bezpečnosti stanovenou v smernici 2001/95/ES a o uverejnení odkazov na tieto normy v Úradnom vestníku EÚ (2005/718/ES) a oznámenie Komisie v rámci implementácie smernice 2001/95/ES Európskeho parlamentu a Rady z 3. decembra 2001 o všeobecnej bezpečnosti výrobkov. Zákaz ponuky a predaja nebezpečných výrobkov je základným predpokladom naplnenia ochrany spotrebiteľa. V ustanoveniach tohto paragrafu sú riešené aj otázky stiahnutia výrobkov z trhu a predovšetkým povinnosť informovať spotrebiteľa o zistení, že výrobok je nebezpečný a to buď individuálne alebo hromadne prostredníctvom oznamovacích prostriedkov. Zákon rieši aj postup pri navrátení nebezpečného výrobku predajcovi alebo v prípade, že spotrebiteľ už nemá doklad o zakúpení, …

§ 7 §
Významným spôsobom sa ochraňuje spotrebiteľ prostredníctvom informácií, ktoré je predávajúci povinný poskytnúť, vrátane predvedenia výrobku. V upozorneniach je predovšetkým dôraz položený na správny opis rizík, ktoré výrobok alebo poskytovaná služba môže spôsobiť. Taktiež je dôraz položený na zrozumiteľnosť a úplnosť informácií obsiahnutých v návode na použitie. Predávajúci sa nemôže zbaviť povinnosti informovať. Pre spotrebiteľa to znamená väčšiu možnosť ochrany v prípade, že by táto povinnosť bola predávajúcim obchádzaná. Ustanovenie tohto paragrafu zároveň definuje, že nie je potrebné informovať o všeobecne známych skutočnostiach.

§ 8 §
V tomto ustanovení je riešené označovanie výrobku alebo služby všetkými potrebnými údajmi, ktoré spotrebiteľ potrebuje z hľadiska výberu výrobku alebo služby, z hľadiska následného používania a v neposlednom rade i na prípadnú reklamáciu alebo vrátenie výrobku predajcovi. Ustanovenie rieši aj spôsob predávania použitých výrobkov, ktoré sa vždy musia predávať oddelene od ostatných a musia byť primerane označené. Vzhľadom na neustály vývoj v oblasti výrobkov má ministerstvo možnosť vydať všeobecne záväzný právny predpis, ktorý určí označovanie materiálového zloženia jednotlivých druhov výrobkov, metódy skúšania materiálového zloženia výrobkov a spôsob balenia a zaobchádzania s takýmto výrobkom.

§ 9 §
Informácie, ktoré sa poskytujú v písomnej forme musia byť v štátnom jazyku, tak, aby sa zabezpečila dostupnosť týchto informácií pre všetkých občanov Slovenskej republiky. Oblasť označovania fyzikálnych veličín zákonnými meracími jednotkami je na mieste z hľadiska možného klamania spotrebiteľa a uvádzania do omylu pri nutnosti prepočtu iných jednotiek.

§ 10 §
Informácia o cene výrobku patrí k základným informáciám, ktoré spotrebiteľ potrebuje pri rozhodovaní sa o kúpe výrobku alebo služby. Opäť aproximačným nariadením vlády Slovenskej republiky bude prevzatá smernica EP a Rady 98/6/ES o ochrane spotrebiteľa pri označovaní cien výrobkov ponúkaných spotrebiteľovi. Zákon jednoznačne hovorí o povinnosti označenia výrobku alebo služby cenou alebo inom vhodnom spôsobe informovania o cene. Zároveň ustanovuje, ktoré spôsoby informovania o cene nie sú povolené, ktoré zavádzajú spotrebiteľa k iným záverom ohľadne ceny než v skutočnosti existujú.

§ 11 §
Z hľadiska informovania spotrebiteľa je dôležité aj označenie prevádzky a to presne stanovenými údajmi najmä o obchodnom mene a sídle podnikateľa, o zodpovednom zamestnancovi, o dobe otvorenia prevádzky a pri ubytovacej službe aj o kategórii ubytovania. Novým prístupom k ochrane spotrebiteľa je i označenie predávajúcich tak, aby boli odlíšení od kupujúcich, čo je potrebné z hľadiska uľahčenia prístupu k informáciám pre spotrebiteľa. V rámci informácie o otváracej dobe na prevádzke je potrebná informácia aj o prípadnom dočasnom uzatvorení prevádzky, prípadne úplnom zrušení.

§ 12 §
Ustanovenie tohto paragrafu ukladá povinnosť vydania dokladu o výrobku alebo poskytnutí služby v nadväznosti na ochranu spotrebiteľa pri následnom uplatňovaní svojich práv pri reklamácii, prípadne inom dôvode na dokazovanie nadobudnutia výrobku alebo služby. Údaje vo všetkých troch odsekoch ustanovujú náležitosti, ktoré musia byť zachované.

§ 13 §
Otázka hygieny predaja je z hľadiska ochrany života a zdravia spotrebiteľa nezastupiteľnou. Určité druhy výrobkov si svojim charakterom priamo vyžadujú zachovávanie prísnych opatrení pri manipulácii s nimi. Povinnosť zabezpečenia obalových prostriedkov sa jednoznačne ukladá predávajúcemu ako aj znášanie nákladov s tým spojených.

§ 14 §
Zodpovednosť za vady spolu s reklamáciou predstavujú ochranu ekonomických záujmov spotrebiteľa po zlyhaní preventívnych opatrení na zabránenie poškodenia záujmov spotrebiteľa. O možnosti reklamácie, prípadne možnosti záručnej opravy je povinný informovať predávajúci, ktorý zároveň informuje o podmienkach a spôsobe uplatnenia tohto práva pre spotrebiteľa. Predávajúci preberá reklamáciu v ktorejkoľvek prevádzke a je povinný mať na prevádzke po celú dobu osobu, ktorá je zodpovedná za prevzatie reklamácie a táto musí mať kompetencie rozhodnúť o reklamácii ihneď. Ak nie je možné rozhodnúť ihneď, rozhoduje sa do troch resp. 30 dní. Po tomto termíne už sa na výrobok nahliada ako na výrobok s neodstrániteľnou vadou. To isté platí aj pri poskytovaní služby. V tejto súvislosti je dôležité ustanovenie, že osoba, ktorá rieši reklamáciu je povinná kontrolným orgánom preukázať, že vec bola zaslaná na odborné posúdenie ak sa nerozhodlo do troch dní. Nie je teda možné bezdôvodne predlžovať reklamačné konanie na úkor spotrebiteľa. Prevzatie a vybavenie reklamácie sa dokumentuje dokladom, ktorý je povinný vydať predávajúci, …

§ 15 §
Špecifikujú sa orgány a organizácie, ktoré majú stanovenú pôsobnosť v oblasti ochrany spotrebiteľa. Hlavným v oblasti ochrany spotrebiteľa je Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, orgány dohľadu až po obce. MH SR riadi výkon štítnej správy na tomto úseku, vypracúva štátnu politiku, je informačným strediskom vo vzťahu k orgánom Európskej únie, je notifikačným orgánom v rámci RAPEX. Iné orgány štátnej správy spolupracujú s MH SR najmä v oblasti štátnej politiky, zabezpečovania podkladov pre informačné povinnosti vo vzťahu k orgánom EÚ. Obce schvaľujú trhový poriadok, sú orgánom dohľadu na trhových miestach a trhoviskách a ukladajú pokuty za porušenie poriadku na trhoviskách.

§ 16 §
Vzhľadom na dôležitosť sú orgány dohľadu vyčlenené do samostatného paragrafu, ktorým sa riešia všetky otázky dohľadu a kontroly. Zásadnou otázkou je, že ak osobitný zákon neustanovuje, kto vykonáva úlohu orgánu dohľadu, je týmto orgánom Slovenská obchodná inšpekcia. Týmto spôsobom je vylúčené, aby sa stalo, že neexistuje orgán dohľadu. Orgán dohľadu má pôsobiť hlavne preventívne a preto má zo zákona množstvo oprávnení, ktoré mu zabezpečujú včasné odhalenie nebezpečných výrobkov alebo služieb a to vyžadovaním podkladov a informácií od všetkých subjektov. Tieto informácie orgán dohľadu preveruje a posudzuje a následne ich ďalej poskytuje ohrozeným skupinám osôb. Ďalej je to mechanizmus zakázania uvedenia na trh, prezentácie, ponuky alebo predaja a to ako v štádiu dôvodného podozrenia, že výrobok alebo služba sú nebezpečné tak i v štádiu preukázania, že ide o nebezpečné výrobky alebo služby. V druhom prípade je možné nariadiť stiahnutie a prípadne aj zničenie takéhoto výrobku. Tiež je to nariadenie povinnosti výrobcovi, dovozcovi, distributérovi alebo predávajúcemu prevziať nebezpečný výrobok od spotrebiteľa. Orgán …

§ 17 §
Vzhľadom na nemožnosť riešenia kompetencii orgánov dohľadu v aproximačnom nariadení vlády Slovenskej republiky o nekalých obchodných praktikách, ktorým sa do slovenského právneho poriadku transponuje časť smernice EP a Rady 2005/29/ES, je v tomto paragrafe riešená kompetencia orgánov dohľadu vo vzťahu k uplatňovaniu nekalých obchodných praktík. Tieto sa budú riešiť zákazom vydaným vo forme predbežného opatrenia, ktorého procesné náležitosti budú primerane riadené z osobitného zákona. Obdobný postup sa zachová aj proti tvorcovi kódexu správania sa.

§ 18 §
Samostatne sú v zákone riešené ustanovenia o obciach, ktoré majú významný podiel na ochrane spotrebiteľa, majú svoje nezastupiteľné miesto pri kontrolách na tržniciach a trhových miestach. Z uvedeného vyplýva aj potreba preventívneho pôsobenia a postihu, ktoré im umožňuje primerané použitie oprávnení orgánov dohľadu, vrátane pokút.

§ 19 §
V súvislosti s pripravovanou novelou zákona o priestupkoch je navrhované riešiť priestupky odlišne od iných správnych deliktov v samostatnom paragrafe, ktorý za priestupok stanovuje poškodenie iného na cene, kvalite a množstve alebo hmotnosti výrobku alebo poskytovaní služby. Za takýto priestupok je stanovená výška sankcie 10 000 Sk. Obce ju môžu riešiť na trhoviskách a trhových miestach.

§ 20 §
Iné správne delikty sú ustanovené za porušenie povinností stanovených týmto zákonom a sú určené len v hornej hranici 2 mil. Sk s možnosťou navŕšenia až na sumu 5 mil. Sk v prípade opakovaného porušenia zákona počas 12 mesiacov. V prípade, že dôjde k ujme na živote alebo zdraví je horná hranica 10 mil. Sk. Zákon rieši pokutou aj marenie, rušenie alebo iným spôsobom sťažovanie výkonu dohľadu alebo neplnenie záväzného pokynu orgánu dohľadu. Výška pokuty sa odvodzuje od charakteru, závažnosti, spôsobu a následkov protiprávneho konania, to znamená, že do úvahy treba brať počet poškodených dĺžku trvania protiprávneho konania, spôsob poškodenia spotrebiteľov a pod. Pokuty sú príjmom štátneho rozpočtu. Subjektívna lehota na začatie konania o uložení pokuty je jeden rok a objektívna lehota je rozdelená tak, že pri ujme na živote alebo zdraví je 10 rokov od porušenia povinnosti, v ostatných prípadoch do troch rokov. Uloženie pokuty neznamená, že sa porušiteľ zákona zbavil zodpovednosti nahradiť škodu, ktorú spôsobil.

§ 21 §
Ustanovenie upravuje možnosť združení zastupovať spotrebiteľov na súdoch a stať sa tak účastníkom konania, ďalej tiež organizácií, ktoré MH SR uvedie do zoznamu oprávnených osôb. Ďalej je upravený spôsob, ktorým MH SR nominuje subjekty do zoznamu v rámci EÚ. Okrem nominácie subjektov do zoznamu oprávnených osôb v tomto paragrafe je upravená činnosť MH SR pri zabezpečovaní ochrany práv spotrebiteľa v spolupráci so združeniami a ostatnými organizáciami, ktoré majú v činnosti ochranu spotrebiteľov.

§ 22 §
Vzhľadom na to, že činnosti, ktoré ochraňuje tento zákon okrem výrobcov, dovozcov, distributérov a predajcov uskutočňujú aj osoby, ktoré nie je možné zaradiť pod žiadnu z týchto kategórií, je potreba upraviť aj vzťah týchto osôb.

§ 23 §
Vymedzenie predpisov o správnom konaní k tomuto zákonu, správne konanie sa uplatní na rozhodnutia o pokutách.

§ 24 §
Transpozičné ustanovenie.

§ 25 §
Ukončenie konaní začatých podľa zákona č. 634/1992 Zb. podľa tohto zákona.

§ 26 §
Zrušovacie ustanovenia.

čl. II
Vypustenie ustanovení o priestupkoch na úseku ochrany spotrebiteľa zo zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch.

čl. III
Účinnosť zákona. Bratislava 10. januára 2007 Robert Fico, v. r. predseda vlády Slovenskej republiky Ľubomír Jahnátek, v. r. minister hospodárstva Slovenskej republiky Robert Fico, v. r. predseda vlády Slovenskej republiky Ľubomír Jahnátek, v. r. minister hospodárstva Slovenskej republiky

čl. III (Zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa)

čl. III bod 1 (§ 4 ods. 10, poznámky pod čiarou k odkazom 12a až 12c) §
Definuje sa osobitne závažne porušenie povinnosti na účely § 58 ods. 1 písm. d) zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní. Pôjde o porušenie povinnosti uloženej súdom na základe žaloby združenia na ochranu spotrebiteľa podľa § 3 ods. 5 alebo zákonnej povinnosti navrhovanej v článku I. Sankcia reflektuje na dôležitú skutočnosť, že súd zakázal neprijateľnú zmluvnú podmienku a predávajúci (dodávateľ podľa terminológie v Občianskom zákonníku) ďalej, napriek upozorneniu združenia, používa takúto podmienku. Ide o zvýšenie ochrany spotrebiteľa, ktorý je dôležitým článkom v trhovom prostredí v súvislosti s obratom predávajúcich. Prípadné rozhodnutie živnostenského úradu, ktorým vyvodí dôsledky z porušovania povinnosti dodávateľa zdržať sa používania nečestnej zmluvnej podmienky, bude podliehať preskúmaniu súdu v správnom súdnictve. Dodávateľ tak má priestor namietať napr. že išlo o inú zmluvnú podmienku, než súdom vyhlásenú za neprijateľnú alebo že nešlo ani o podmienku s rovnakým významom alebo, že nebol upozornený združením na ochranu spotrebiteľa a pod. Osobitné porušenie povinnosti dodávateľa je spojené so sankciou zrušenia oprávnenia na …

čl. III bod 2 (§ 26a ods. 1) §
Komisia na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách dokáže bez nároku na rozpočet efektívne signalizovať nečestnosti v spotrebiteľských zmluvách a za krátky čas jej pôsobenia dodávatelia ustupujú od neprijateľných podmienok. Združenia podali viaceré žaloby. Niet dôvod, aby Komisia nemohla signalizovať aj nekalé obchodné praktiky príslušným orgánom priamo. Komisia nemá žiadnu právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach, ale dôležité je vyhodnotiť príslušné konanie dodávateľa a dosiahnuť, aby sa promptne vecou zaoberal príslušný orgán. Aj týmto sa naplnení cieľ vyššie uvedenej Smernice. Nekalé praktiky sú upravené v tomto zákone. Zabezpečí sa tak efektívna, pružná ochrana spotrebiteľov, tak ako to predpokladá smernica.

čl. III bod 3 (§ 26a ods. 2) §
Za krátky čas pôsobenia Komisie možno konštatovať, že sa na ňu obrátilo niekoľko stoviek spotrebiteľov. Nie vždy však má možnosť Komisia zasiahnuť, pretože problém spotrebiteľa sa netýka § 53 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka, takzvaných neprijateľných zmluvných podmienok, ale nekalých obchodných praktík podľa tohto zákona. Niet dôvod, aby Komisia pružne nespracovala aj takéto podnety a tak mohla signalizovať príslušným orgánom dohľadu, najmä nad finančným trhom, nekalé postupy dodávateľov. Z mnohých podnetov možno konštatovať, že je podozrenie o konaní dodávateľa až na hrane Trestného zákona. Materiálnym vybavením podnetu takto stúpne dôvera spotrebiteľov v ochranné mechanizmy štátu. Komisia nikomu kompetencie neodoberá a naďalej bude mať len takzvanú signalizačnú právomoc a o právach a povinnostiach účastníkov súkromnoprávnych vzťahov rozhodovať nebude. Inštitút spotrebiteľa je predovšetkým inštitútom súkromného práva (§ 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka) a súdne spory so spotrebiteľských sporov predstavujú významnú časť agendy súdov. Je prirodzené, že práve na Ministerstve spravodlivosti SR je možné monitorovať veľký počet vadných spotrebiteľských vzťahov, čo svedčí …

čl. III bod 4 (§ 27) §
Komisia nerozhoduje o právach a povinnostiach účastníkov občianskoprávnych vzťahov, má iba takzvanú signalizačnú právomoc. V praxi však zazneli pochybnosti o tom, že na Komisiu nedopadá zákon o správnom konaní. Komisia ani nemôže naplniť zákon o správnom konaní, ak má reálne fungovať a materiálne naplniť požiadavku účinného prostriedku signalizácie jednak pre združenia na ochranu spotrebiteľov ako aj pre orgány štátnej správy. Na oznam Komisie sa niekedy prihlási niekoľko stoviek spotrebiteľov a v praxi je nereálne naplniť tie práva, ktoré priznáva zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Vzhľadom na povahu činnosti Komisie od začiatku nebolo cieľom zákona podrobiť činnosť Komisie zákonu o správnom konaní. Vzhľadom na vzniknuté pochybnosti sa z preventívnych dôvodov navrhuje rozšíriť okruh vzťahov, na ktoré sa zákon o správnom konaní nevzťahuje.

čl. III bod 5 (Príloha 2, bod 7) §
Ide o rozšírenie transpozičného odkazu.

čl. III bod 6 (§ 29a) §
Intertemporálne ustanovenie upravuje režim pôsobenia navrhovanej právnej úpravy.

čl. V
Novelou zákona sa vymedzuje kompetencia orgánu dozoru a kontroly v súvislosti s vydávaním záväzného stanoviska tak, aby korešpondovala s ustanoveniami Colného zákona a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 765/2008.

čl. I

čl. I bod 1 a 3
Ide o aktualizáciu zákonných ustanovení, ktoré určujú príslušný orgán dohľadu. Nakoľko došlo k zrušeniu pôvodne citovaných právnych predpisov, t. j. zákona č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 220/1996 Z. z. o reklame v znení neskorších predpisov a zákona č. 126/2006 Z. z. o verejnom zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, je potrebné určiť príslušné orgány dohľadu v zmysle platnej právnej úpravy.

čl. I bod 2 §
Ide implementáciu Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/22/ES o súdnych príkazoch na ochranu spotrebiteľských záujmov. Kolektívne záujmy sú záujmy, ktoré nie sú len jednoduchou kumuláciou záujmov jednotlivcov poškodených neoprávneným zásahom, a ich porušovanie je spôsobilé poškodiť širšiu, bližšie neurčenú skupinu spotrebiteľov. Domáhanie sa ochrany týchto práv neovplyvňuje právo neoprávneným zásahom jednotlivo poškodených spotrebiteľov na individuálne konania.

čl. I bod 4 §
Legislatívno-technická úprava v súvislosti s ustanoveniami Lisabonskej zmluvy.

čl. I bod 5 §
Smernica vyžaduje, aby orgán dozoru mal právomoc okamžite zasiahnuť a nariadiť zastavenie konania, ktoré porušuje kolektívne práva spotrebiteľov. Orgán dozoru bude oprávnený vydať predbežné opatrenie voči každej osobe, ktorá je súčasťou distribučného reťazca, a ktorá sa podieľa na neoprávnenom zásahu do spotrebiteľských práv. Ak je takýto zásah spôsobilý poškodiť kolektívne záujmy spotrebiteľov, vydá orgán dozoru predbežné opatrenie, ktorým nariadi zastavenie takéhoto zásahu a to aj bez dôkazu o škode a bez ohľadu na zavinenie. Vydaním predbežného opatrenia pritom nie je nijakým spôsobom dotknuté oprávnenie súdu vydať predbežné opatrenie podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku a Smernice 2009/22/ES. Reaguje sa na aplikačnú prax – predovšetkým praktiky niektorých prevádzkovateľov rôznych internetových stránok, ktorých konanie v poslednom období poškodzuje veľkú skupinu spotrebiteľov.

čl. I bod 6
Ide o rozšírenie pôsobnosti ustanovenia o sankciách, čím sa ustanovuje možnosť uložiť sankciu za porušenie povinností podľa nariadenia, ktoré sa týka označovania textilných výrobkov a nariadenia o označovaní pneumatík vzhľadom na palivovú úspornosť a iné základné parametre.

čl. I bod 7 §
Spresňuje sa oprávnenie spotrebiteľských združení podávať návrh na vydanie predbežného opatrenia správnemu orgánu a oprávnenia spotrebiteľských združení na začatie konania na súde a ich účasti na súdnom konaní.

čl. I bod 8 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s ustanoveniami Lisabonskej zmluvy.

čl. I bod 9 §
Zrušuje sa všeobecne záväzný právny predpis, ktorý transponoval smernicu 2008/121/ES.

čl. I bod 10 a 12 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s ustanoveniami Lisabonskej zmluvy.

čl. I bod 11 §
Legislatívno-technická úprava.

čl. I

čl. I bod 1 a 3
Ide o aktualizáciu zákonných ustanovení, ktoré určujú príslušný orgán dohľadu. Nakoľko došlo k zrušeniu pôvodne citovaných právnych predpisov, t. j. zákona č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 220/1996 Z. z. o reklame v znení neskorších predpisov a zákona č. 126/2006 Z. z. o verejnom zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, je potrebné určiť príslušné orgány dohľadu v zmysle platnej právnej úpravy.

čl. I bod 2
Ide implementáciu Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/22/ES o súdnych príkazoch na ochranu spotrebiteľských záujmov. Kolektívne záujmy sú záujmy, ktoré nie sú len jednoduchou kumuláciou záujmov jednotlivcov poškodených neoprávneným zásahom, a ich porušovanie je spôsobilé poškodiť širšiu, bližšie neurčenú skupinu spotrebiteľov. Domáhanie sa ochrany týchto práv neovplyvňuje právo neoprávneným zásahom jednotlivo poškodených spotrebiteľov na individuálne konania.

čl. I bod 4
Legislatívno-technická úprava v súvislosti s ustanoveniami Lisabonskej zmluvy.

čl. I bod 5
Smernica vyžaduje, aby orgán dozoru mal právomoc okamžite zasiahnuť a nariadiť zastavenie konania, ktoré porušuje kolektívne práva spotrebiteľov. Orgán dozoru bude oprávnený vydať predbežné opatrenie voči každej osobe, ktorá je súčasťou distribučného reťazca, a ktorá sa podieľa na neoprávnenom zásahu do spotrebiteľských práv. Ak je takýto zásah spôsobilý poškodiť kolektívne záujmy spotrebiteľov, vydá orgán dozoru predbežné opatrenie, ktorým nariadi zastavenie takéhoto zásahu a to aj bez dôkazu o škode a bez ohľadu na zavinenie. Vydaním predbežného opatrenia pritom nie je nijakým spôsobom dotknuté oprávnenie súdu vydať predbežné opatrenie podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku a Smernice 2009/22/ES. Reaguje sa na aplikačnú prax – predovšetkým praktiky niektorých prevádzkovateľov rôznych internetových stránok, ktorých konanie v poslednom období poškodzuje veľkú skupinu spotrebiteľov.

čl. I bod 6
Ide o rozšírenie pôsobnosti ustanovenia o sankciách, čím sa ustanovuje možnosť uložiť sankciu za porušenie povinností podľa nariadenia, ktoré sa týka označovania textilných výrobkov a nariadenia o označovaní pneumatík vzhľadom na palivovú úspornosť a iné základné parametre.

čl. I bod 7
Spresňuje sa oprávnenie spotrebiteľských združení podávať návrh na vydanie predbežného opatrenia správnemu orgánu a oprávnenia spotrebiteľských združení na začatie konania na súde a ich účasti na súdnom konaní.

čl. I bod 8
Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s ustanoveniami Lisabonskej zmluvy.

čl. I bod 9
Zrušuje sa všeobecne záväzný právny predpis, ktorý transponoval smernicu 2008/121/ES.

čl. I bod 10 a 12
Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s ustanoveniami Lisabonskej zmluvy.

čl. I bod 11
Legislatívno-technická úprava.

čl. I

čl. I bod 1 §
Definícia pojmu služba sa zosúlaďuje so smernicou 2005/29/ES o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu.

čl. I bod 2 §
Upravuje sa definícia inštitútu zákazu konania v rozpore s dobrými mravmi tak, aby sa jednoznačne určil vzťah medzi týmto inštitútom a zákazom používania nekalých obchodných praktík.

čl. I bod 3 a 5 §
Navrhuje sa vypustenie ustanovení zakazujúcich osobitné formy konania predávajúceho voči spotrebiteľom. Osobitná právna úprava predstavuje duplicitnú úpravu popri všeobecnom zákaze používania nekalých obchodných praktík. V záujme právnej istoty sa navrhuje jej vypustenie. Úroveň ochrany spotrebiteľa navrhovanou úpravou nebude dotknutá.

čl. I bod 4 §
Definícia klamlivej obchodnej praktiky sa dopĺňa a zosúlaďuje so smernicou 2005/29/ES o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu.

čl. I bod 6 §
Ide o rozšírenie kompetencie orgánov dozoru uložiť sankciu za porušenie zákazu používania nekalých obchodných praktík aj osobe, ktorá vo vlastnom alebo cudzom mene vymáha pohľadávku od spotrebiteľa.

čl. VII
ČlánokVII predloženého návrhu zákona obsahuje návrh novely zákona č.250/2007Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“), ktorá primárne súvisí s navrhnutou novelizáciou zákona o dohľade (zákona č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov), ktorou sa navrhuje rozšírenie pôsobnosti Národnej banky Slovenska o dohľad v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov.

čl. VII bod 1 a 2 §
Navrhuje sa vykonať legislatívne vyprecizovanie ustanovení § 2 písm. i) a s) a § 3 ods. 1 a súbežne aj § 6 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa tak ,aby sa adekvátne zohľadnilo navrhnuté rozšírenie pôsobnosti Národnej banky Slovenska (ako orgánu verejnej správy) o dohľad v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov, ktoré je primárnou podstatou navrhnutej novelizácie zákona o dohľade v rámci článku I navrhnutého zákona v zmysle Koncepcie ochrany spotrebiteľov na finančnom trhu schválenej vládou Slovenskej republiky dňa 8. 1. 2014. Zároveň sa vyprecizovaním ustanovení § 2 písm. i) a s) a § 3 ods. 1 a súbežne aj § 6 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa zohľadňuje skutočnosť, že Národná banka Slovenska je nezávislá národná centrálna banka na Slovensku a zároveň je aj účastníkom Eurosystému, Európskeho systému centrálnych bánk a Európskeho systému finančného dohľadu [predovšetkým podľa ustanovení čl. 56 Ústavy Slovenskej republiky, Zmluvy o fungovaní Európskej únie v platnom znení (Ú. v. EÚ C 326, 26. 10. 2012), Protokolu …

čl. VII bod 3 a 4 §
Navrhuje sa vykonať čiastkové legislatívno-technické spresnenia ustanovení § 3 ods. 3, § 4 ods. 2 písm. c) a § 26a ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorými sa v týchto ustanoveniach aktualizujú a dopĺňajú odkazy. Dôvodom je skutočnosť, že v rámci novelizácií zákona o ochrane spotrebiteľa bol do § 2 písm. i) doplnený nový odkaz 1 a nová poznámka pod čiarou k odkazu 1, ktoré sú však obsahovo úplne totožné s odkazom 9 a poznámkou pod čiarou k odkazu 9, keďže úplne zhodne odkazujú na ustanovenia § 52 až 54 Občianskeho zákonníka. V dôsledku toho sa navrhuje, aby číselným poradím neskorší odkaz 9 a poznámka pod čiarou k odkazu 9 boli nahradené odkazom 1 a poznámkou pod čiarou k odkazu 1 so súčasným vypustením (zrušením) odkazu 9 a poznámky pod čiarou k odkazu 9 zo zákona o ochrane spotrebiteľa.

čl. VII bod 5 §
Navrhuje sa vykonať legislatívne vyprecizovanie § 6 ods. 5, ktoré sa vykonáva súbežne s legislatívnym vyprecizovaním ustanovení § 2 písm. i) a s) a § 3 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom sa na toto vyprecizovanie v celom rozsahu vzťahuje dôvodová správa k predchádzajúcim bodom 1 a 2 tohto článku.

čl. VII bod 6 a 7 §
Navrhujú sa vykonať legislatívno-technické úpravy spočívajúce v zlúčení doterajších ustanovení § 19 ods. 1 písmen b) a c) do jedného ustanovenia § 19 ods. 1 písmena b) zákona o ochrane spotrebiteľa, pretože zlučované doterajšie ustanovenia sa v značnej miere prekrývajú, čo je zrejmé aj z obsahu poznámok pod čiarou k odkazom 8 a 22d.

čl. VII bod 8 až 11 §
Navrhnutými legislatívnymi doplneniami § 20 o nový odsek 15, § 21 o nový odsek 6, § 23 o nový odsek 5 a § 24 o nový odsek 9 zákona o ochrane spotrebiteľa sa zakotvuje, že § 20 odseky 7 a 14, § 21 odseky 2 až 5, § 23 odseky 1 a 4 ani § 24 odseky 1 až 8 zákona o ochrane spotrebiteľa sa nevzťahujú na postup Národnej banky Slovenska pri dohľade v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov. Týmito úpravami zákona o ochrane spotrebiteľa sa eliminujú potenciálne interpretačné a aplikačné komplikácie, keďže postup Národnej banky Slovenska pri dohľade v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov je regulovaný ustanoveniami a vykonáva sa spôsobom a v rozsahu podľa ustanovení zákona o dohľade (zákona č.747/2007Z. z. v znení neskorších predpisov).

čl. VII bod 12 §
Navrhnutými prechodnými ustanoveniami v novom § 29d zákona o ochrane spotrebiteľa sa sleduje zámer, aby konania a kontroly (štátnu kontrolu, štátny dozor, dohľad), ktoré začala Slovenská obchodná inšpekcia ešte pred účinnosťou navrhnutej novelizácie zákona o ochrane spotrebiteľa (teda pred 1. 1. 2015), taktiež dokončila Slovenská obchodná inšpekcia podľa právnych predpisov účinných až do navrhnutej novelizácie zákona o ochrane spotrebiteľa (teda až do 31. 12. 2014).

čl. III

čl. III bod 1 §
Zavádza sa nové právo pre spotrebiteľov. V zmysle vloženého ustanovenia má každý spotrebiteľ právo obrátiť sa s cieľom ochrany svojich spotrebiteľských práv na subjekt alternatívneho riešenia spotrebiteľských sporov a žiadať tak alternatívne riešenie jeho sporu s predávajúcim. Ide o prostriedok napomáhajúci vymoženiu a ochrane práv spotrebiteľov. Súčasne sa v záujme efektivity postupu a vyváženosti vzťahov deklaruje povinnosť spotrebiteľa spolupracovať pri riešení sporu so subjektom alternatívneho riešenia sporov. Pri cezhraničných sporoch pomáha spotrebiteľom Európske spotrebiteľské centrum v SR, ktoré spotrebiteľovi v konkrétnom prípade poradí, na aký subjekt alternatívneho riešenia v zahraničí je potrebné sa obrátiť, poskytne mu kontaktné údaje na príslušné subjekty a prípadne poskytne ďalšie informácie týkajúce sa cezhraničného riešenia sporov.

čl. III bod 2 §
Ide o zavedenie novej informačnej povinnosti predávajúcich. Povinnosťou predávajúceho bude informovať spotrebiteľa nielen o postupoch uplatňovania a vybavovania reklamácií, sťažností a podnetov spotrebiteľov, ale aj o možnosti riešenia sporov prostredníctvom subjektov alternatívneho riešenia spotrebiteľských sporov. Navrhovaný text nahrádza súčasný § 3 ods. 6 obsahujúci ustanovenie o ochrane spotrebiteľa pri zavádzaní meny euro v Slovenskej republike, a to z dôvodu jeho obsolentnosti.

čl. III bod 3 §
Vypúšťa sa ustanovenie o ochrane spotrebiteľa pri zavádzaní meny euro v Slovenskej republike z dôvodu jeho obsolentnosti.

čl. III bod 4
Doplnenie prílohy je odôvodnené skutočnosťou, že zákon sa dopĺňa o ustanovenia vyplývajúce z transpozície Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/11/EÚ z 21. mája 2013 o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov, ktorou sa mení nariadenie (ES) č. 2006/2004 a smernica 2009/22/ES (smernica o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov).

čl. VI

čl. VI bod 1 §
S cieľom zabezpečiť úplnú a správnu transpozíciu čl. 22 smernice o právach spotrebiteľov sa v § 4a ods. 5 výslovne zavádza povinnosť predávajúceho vrátiť spotrebiteľovi zaplatenú dodatočnú platbu, t. j. platbu inú, ako je úhrada ceny za hlavný predmet plnenia a náklady na dopravu, dodanie a poštovné, pokiaľ predávajúci nezískal výslovný súhlas spotrebiteľa s úhradou tejto dodatočnej platby pred uzavretím zmluvy alebo pred odoslaním objednávky, ale jeho súhlas vyvodil použitím predvolených možností.

čl. VI bod 2 §
V súčasnosti sa veľmi využívaným kanálom pre získavanie informácií stali aj webové sídla. Je nevyhnutné, aby mali spotrebitelia jednoduchý a trvalý prístup k tak závažným informáciám ako je nebezpečnosť výrobkov. S ohľadom na vyššie uvedené je preto veľmi efektívnym riešením uverejňovať informácie o nebezpečných výrobkoch nie iba prostredníctvom verejnoprávnej televízie, kde má takýto oznam iba dočasný krátkodobý charakter, ale rozšíriť poskytovanie tejto informácie aj na webové sídlo orgánu dozoru, na základe čoho sa stane táto informácia nie len verejne prístupnou ale aj trvalou.

čl. VI bod 3 §
Upravuje sa vzťah medzi predzmluvnými informačnými povinnosťami predávajúceho podľa všeobecného verejnoprávneho predpisu na ochranu spotrebiteľa a informáciami poskytovanými spotrebiteľom pred uzavretím zmluvy podľa osobitných právnych predpisov. Podľa novelizovaného ustanovenia je predávajúci povinný popri predzmluvných informačných požiadavkách podľa špeciálneho právneho predpisu poskytnúť spotrebiteľovi aj tie informácie uvedené v § 10a ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, ktoré sú aplikovateľné s ohľadom na charakter predávaných tovarov a poskytovaných služieb.

čl. VI bod 4 §
Toto ustanovenie sa vypúšťa z dôvodu jeho obsolentnosti, nakoľko je v zákone definovaná povinnosť cestovnej kancelárie zabezpečiť prítomnosť zástupcu cestovnej kancelárie počas celého zájazdu.

čl. VI bod 5
Táto časť poznámky pod čiarou bola menená z dôvodu vypustenia ustanovení týkajúcich sa zmluvy o obstaraní zájazdu z Občianskeho zákonníka.

čl. VI bod 6
Legislatívno‐technická úprava súvisiaca so zmenou názvu zákona.

čl. VI bod 7
Legislatívno‐technická úprava súvisiaca so zmenou názvu zákona.

čl. XXII (Zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa)

čl. XXII bod 1 §
V súčasnosti musia mať podnikatelia pri predaji v predajni tzv. kontrolnú kalibrovanú váhu, aby mal zákazník možnosť prekontrolovať si uvádzanú hmotnosť výrobku. Zatiaľ čo pri výrobkoch predávaných na množstvo (tzv. vážený tovar, tovar „na váhu“), táto povinnosť má opodstatnenie, pri vizuálne vyberaných tovarov predávaných „na kusy“ (napr. zákusky) táto možnosť nemá opodstatnenie, pretože zákazník si vyberá tovar podľa jeho vzhľadu. Navrhovanou zmenou sa zavádza výnimka, aby predávajúci, ktorý nevykonáva predaj výrobkov na množstvo (tzv. vážený tovar), ale iba tovar predávaný na kusy (napr. zákusky), nemal povinnosť mať v predajni k dispozícii kalibrovanú váhu pre prípadný záujem zákazníka prekontrolovať si deklarovanú hmotnosť tovaru. Predávajúci, ktorý predáva aj tovar na množstvo aj tovar na kusy, takúto povinnosť mať bude, pretože výnimka sa vzťahuje len na predávajúceho ktorý predáva tovar na kusy.

čl. XXII bod 2 §
Navrhuje sa vypustenie § 17 tohto zákona, ktorý upravuje povinnosť predávajúcich baliť výrobky a poskytovať obalový materiál, keďže problematika je riešená v zákone č. 79/2015 Z. z. (o. i. § 52 a nasl.), ktorý určuje povinnosti výrobcovi obalov, požiadavky na zloženie a vlastnosti obalov a aj podmienky poskytovania obalov. Návrh zákona sa snaží tiež otvárať priestor pre rozvoj nových trendov pri predaji, ktoré sledujú najmä environmentálne vplyvy a udržateľnosť spotreby v nadväznosti na prístup spotrebiteľov k nákupným rozhodnutiam.

čl. XXII bod 3 §
Navrhovanou zmenou sa zrušuje povinnosť predávajúceho mať vypracovaný reklamačný poriadok a zverejňovať ho na viditeľnom mieste dostupnom spotrebiteľovi. Predmetná povinnosť predstavuje administratívnu záťaž, ktorá sa popri informačných povinnostiach predávajúceho (§ 10a ods. 1 písm. e) a f) a § 18 ods. 1 prvej vety zákona č. 250/2007 Z. z.), ktoré zostávajú naďalej nedotknuté vzhľadom na skutočnosť, že ide o transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/13/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES a ktorou sa zrušuje smernica Rady 85/577/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, javí ako nadbytočná a nedôvodná. Forma plnenia týchto povinností by mali byť na rozhodnutí a zvážení samotného predávajúceho s prihliadnutím tiež na povahu predávaných výrobkov alebo poskytovaných služieb.

čl. XXII bod 4, 5 §
Ustanovenie o plynutí lehoty na vybavenie reklamácie sa dopĺňa o možnosť počítať túto lehotu až od momentu, kedy bol predmet reklamácie prevzatý predajcom s cieľom nastolenia právnej istoty pre spotrebiteľa i predajcu, keďže v praxi dochádza aj k situáciám, kedy spotrebiteľ reklamuje nejaký výrobok e-mailom a samotný výrobok je k dispozícii predajcovi oveľa neskôr, čím sa mu skracuje lehota na vybavenie reklamácie a predajca bez toho, aby mal predmet reklamácie k dispozícii nevie reklamáciu vybaviť.

čl. XXII bod 6 §
Navrhovanou zmenou sa zrušuje povinnosť zariadenia spoločného stravovania mať vypracovaný reklamačný poriadok.

čl. XXII bod 7 a 8 §
Ide o procesné ustanovenie, podľa ktorého môže pred rozhodnutím o uložení pokuty orgán dozoru povinného vyzvať, aby v určenej lehote vykonal opatrenia na nápravu následkov protiprávneho konania v prípadoch menej závažného porušenia povinnosti. Ak povinný subjekt vykoná uložené opatrenia, orgán dozoru nevydá rozhodnutie o uložení pokuty.

čl. XXII bod 9 §
Prechodné ustanovenia má reagovať na situáciu, ktorá vznikla vyhlásením mimoriadnej situácie z dôvodu šírenia vírusu Covid-19. AK si spotrebiteľ uplatnil reklamáciu pred vyhlásením mimoriadnej situácie, zo zákona má predávajúci lehotu 30 dní na to, aby mu reklamáciu vybavil (zákonným spôsobom). Počas mimoriadnej situácie však došlo k mnohým výpadkom v dodávateľských reťazcoch, zamestnanci boli nútení čerpať dovolenky, zostať doma s deťmi kvôli zatvoreným školám, a pod.; z objektívnych príčin mohol mať predávajúci problémy s tým, aby stihol vybaviť reklamáciu do 30 dní odo dňa jej uplatnenia. Prechodné ustanovenia sa nemajú vzťahovať na prípady, kedy si spotrebitelia uplatnili reklamáciu pred vyhlásením mimoriadnej situácie a nebola im vybavená v lehote 30 dní nie z dôvodu mimoriadnej situácie (napr. spotrebiteľ si uplatnil reklamáciu 30. januára a do 12. marca mu stále nebola vybavená). Uplynutím lehoty 30 dní na vybavenie reklamácie vzniká spotrebiteľovi právo požadovať nový výrobok alebo požadovať naspäť svoje peniaze, z toho dôvodu považuje predkladateľ za potrebné ochrániť predávajúceho pred požiadavkami spotrebiteľov, ktoré …

čl. II
Navrhuje sa vypustenie písmena i) v § 20 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 250/2007 Z. z.“). Toto vypustenie sa navrhuje z toho dôvodu, že nariadenie EP a Rady (EÚ) 2019/1020 v článkoch 26 až 28 explicitne upravuje dôvody na odloženie prepustenia výrobku do voľného obehu, postupy a lehoty pre orgány dohľadu nad trhom vo vzťahu k informovaniu colných orgánov o ukončení pozastavenia alebo ponechaní pozastavenia v účinnosti. Ak sa orgány dohľadu nad trhom domnievajú, že dovážané výrobky nie sú v súlade s právom Únie a predstavujú závažné riziko, požiadajú colné orgány, aby prepustenie výrobku do voľného obehu odmietli. Z uvedeného vyplýva, že osobitná úprava v národnej legislatíve (§ 20 ods. 3 písm. i) zákona č. 250/2007 Z. z.) je nadbytočná. Naďalej sa však bude postupovať analogicky ako doteraz, avšak pri vzájomnej komunikácii medzi orgánom dohľadu …

čl. IV
Tento článok obsahuje návrh novely zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov. [Poznámka pod čiarou k odkazu 28] Legislatívno-technická úprava súvisiaca s vypustením starého nariadenia o označovaní pneumatík, keďže táto problematika nie je riešená zákonom č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, ale prostredníctvom zákona č. 106/2018 Z. z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

čl. IV
(zákon o ochrane spotrebiteľa) V súvislosti so zrušením smernice 2009/22/ES v platnom znení novou smernicou (EÚ) 2020/1828 je potrebné zmeniť Prílohu č. 2 (Zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie) a aktualizovať jej znenie (vypustiť starú smernicu).