Zákon č. 261/2023 Z. z. Zákon o žalobách na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona o žalobách na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov (ďalej len „návrh zákona“).
Vládny návrh zákona reaguje na potrebu transponovania smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1828 z 25. novembra 2020 o žalobách v zastúpení na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov a o zrušení smernice 2009/22/ES (ďalej len „smernica (EÚ) 2020/1828“)“ do právneho poriadku Slovenskej republiky.
Vládny návrhom zákona sa do právneho poriadku Slovenskej republiky preberá smernica (EÚ) 2020/1828, ktorou sa ruší smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/22/ES, ktorá umožňovala oprávneným subjektom podávať žaloby na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov najmä na účely upustenia od porušenia práva Únie alebo zákazu porušenia práva Únie poškodzujúceho kolektívne záujmy spotrebiteľov. V uvedenej (predošlej) smernici sa však nedostatočne riešili výzvy týkajúce sa presadzovania spotrebiteľského práva, preto bola nahradená novou smernicou (EÚ) 2020/1828. Problémom je, že niektoré členské štáty nemajú zavedený žiadny procesný mechanizmus pre kolektívne žaloby o vydanie nápravných opatrení, čo znižuje dôveru spotrebiteľov a podnikov vo vnútorný trh a ich schopnosť pôsobiť na vnútornom trhu. Preto sa pristúpilo k prijatiu novej smernice (EÚ) 2020/1828, ktorá tento problém odstraňuje. Cieľom transponovanej smernice (EÚ) 2020/1828 je zaistiť, aby spotrebitelia vo všetkých členských štátoch mali k dispozícii aspoň jeden účinný a efektívny procesný mechanizmus pre žaloby na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov a zvýšiť tak dôveru spotrebiteľov, posilniť ich postavenie pri uplatňovaní ich práv, priviesť k spravodlivejšej hospodárskej súťaži a vytvoriť rovnaké podmienky pre obchodníkov pôsobiacich na vnútornom trhu.
Vládny návrh zákona má ambíciu zabezpečiť potrebnú rovnováhu medzi zlepšujúcim sa prístupom spotrebiteľov k spravodlivosti a poskytnutím primeraných záruk pre obchodníkov pred zneužívaním sporov, ktoré by neodôvodnene bránili podnikom vykonávať činnosť na vnútornom trhu. Navrhovaná právna úprava v niektorých prípadoch prekračuje minimálne požiadavky transpozície smernice (EÚ) 2020/1828, ktoré však predkladateľ vyhodnotil vo väčšine prípadov ako pozitívny goldplating.
Obsahovo sa návrh zákona zameriava na tieto požiadavky vyplývajúce z transpozície smernice (EÚ) 2020/1828:
zaviesť účinný a efektívny spôsob ochrany kolektívnych záujmov spotrebiteľov, ktorý by oprávneným osobám umožnil konať s cieľom zabezpečiť, aby obchodníci dodržiavali príslušné ustanovenia práva Únie a prekonať prekážky, ktorým čelia spotrebitelia v rámci individuálnych žalôb,
zabezpečiť potrebnú rovnováhu medzi zlepšujúcim sa prístupom spotrebiteľov k spravodlivosti a poskytnutím primeraných záruk pre obchodníkov pred zneužívaním sporov, ktoré by neodôvodnene bránili podnikom vykonávať činnosť na vnútornom trhu (s cieľom zabrániť zneužívaniu žalôb na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov sa zavádza mechanizmus zabraňujúci duplicitné priznávanie sankčných náhrad škody a stanovujú sa pravidlá týkajúce sa určitých procesných aspektov, ako napríklad prihlasovanie spotrebiteľov do konania, tiež sa stanovuje systém sankcií a odmien, a pod.),
umožniť oprávneným osobám podávať žaloby na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov s cieľom chrániť kolektívne záujmy spotrebiteľom.
K najzásadnejším zmenám, ktoré zákon prináša, patria:
zavedenie rovnakých kritérií pre oprávnené osoby, ktoré sú po ich splnení vedené v zozname na účely podávania vnútroštátnych aj cezhraničných žalôb na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov;
zavedenie systému opt-in (formou prihlášok zo strany spotrebiteľov k žalobnému zámeru) v konaní o žalobách na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov;
zavedenie možnosti účasti spotrebiteľa v konaní za jednorazový poplatok (vo výške dvadsať eur);
zavedenie pravidla, že neúspešná strana znáša trovy konania, s výnimkou spotrebiteľa – toto je možné len výnimočne (v dôsledku úmyselného konania alebo konania z nedbanlivosti zo strany spotrebiteľa), ale so súčasným zmäkčením zákona pre oprávnené osoby v prípade dôvodu hodného osobitného zreteľa;
zavedenie informačnej povinnosti voči spotrebiteľom zo strany ministerstva a oprávnených subjektov (o oprávnených subjektov, o žalobách, a pod.);
zavedenie povinnej konzultácie oprávnenej osoby, orgánu dohľadu alebo samoregulačného orgán pred podaním žaloby o abstraktnej kontrole s dotknutým obchodníkom s cieľom dosiahnuť, aby tento upustil od porušovania právnych predpisov;
zavedenie fikcie, že rozhodnutie súdu/správneho orgánu ktoréhokoľvek členského štátu o existencii porušenia kolektívnych záujmov spotrebiteľov môžu použiť strany konania ako dôkaz na účely akejkoľvek ďalšej žaloby proti tomu istému obchodníkovi pre ten istý postup;
zavedenie systému sankcií (v prípade porušenia zákona) a odmeňovania (v prípade úspechu v konaní).
Vládny návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, vplyvy na životné prostredie, vplyvy na služby pre občana, vplyvy na informatizáciu spoločnosti ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Návrh zákona bude mať sociálne vplyvy a vplyvy na podnikateľské prostredie.
Vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a s právom Európskej únie.

čl. I
(zákon o žalobách na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov)

čl. I § 1 (Predmet úpravy) §
V ustanovení § 1 sa vymedzuje predmet úpravy zákona, ktorým sú niektoré právne vzťahy súvisiace s podávaním žalôb na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov oprávnenými osobami ako aj niektoré pravidlá uplatňovania tohto mechanizmu. Cieľom zákona je zaistiť, aby spotrebitelia mali k dispozícii účinný a efektívny procesný mechanizmus pre žaloby na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov, a aby jeho dostupnosť zvýšila dôveru spotrebiteľov, posilnila ich postavenie pri uplatňovaní ich práv, prispela k spravodlivejšej hospodárskej súťaži a vytvorila rovnaké podmienky pre obchodníkov pôsobiacich na vnútornom trhu. Žaloby na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov by mali predstavovať účinný a efektívny spôsob ochrany kolektívnych záujmov spotrebiteľov a mali by oprávneným osobám umožniť konať s cieľom zabezpečiť, aby obchodníci dodržiavali právne normy/nástroje na ochranu spotrebiteľov a prekonať prekážky, ktorým čelia spotrebitelia v rámci individuálnych žalôb, ako je neistota o ich právach a dostupných procesných mechanizmoch, psychologické zdráhanie sa konať a záporná bilancia, pokiaľ ide o očakávané náklady v súvislosti s prínosmi individuálnej žaloby. Preto zákonodarca zvolil možnosť čo …

čl. I § 2 (Rozsah pôsobnosti) §
V § 2 zákona sa upravuje rozsah jeho pôsobnosti. Ide o žaloby na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov vo veci porušenia ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa a právne záväzných aktov Európskej únie, ktoré sa týkajú ochrany spotrebiteľa, ak tieto poškodzujú/môžu poškodiť kolektívne záujmy spotrebiteľov. Zákonodarca sa rozhodol ísť cestou nevymenovania konkrétnych právnych nástrojov Európskej únie priamo v zákone, ale použil sa všeobecný pojem „právne záväzné akty Európskej únie“, čím sa dosiahne stav, že pôjde o všetky súčasné aj budúce právne nástroje na úrovni Únie, ktoré sa dotýkajú spotrebiteľov (obdobne mala pristúpiť k transpozícii napr. aj Česká republika). Takýto model zaručí, že v prípade prijatia nového alebo zmeny súčasného nástroja na ochranu spotrebiteľov na úrovni Únie nebude potrebné zakaždým novelizovať predkladaný zákon. Zároveň pre všetkých zúčastnených (súdy, združenia na ochranu spotrebiteľov, atď.) môže ako pomôcka slúžiť príloha č. 1 k Smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1828 z 25. novembra 2020 o žalobách v zastúpení na ochranu kolektívnych záujmov …

čl. I § 3 (Vymedzenie základných pojmov) §
Na účely zákona sa definujú nové pojmy ako spotrebiteľ, obchodník, kolektívny záujem spotrebiteľov, oprávnená osoba, žaloba na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov (vnútroštátna a cezhraničná), konečné rozhodnutie, nápravné opatrenie a prihlásený spotrebiteľ. Pokiaľ ide o definíciu spotrebiteľa a obchodníka, ide o zosúladenie terminológie v návrhu zákone o ochrane spotrebiteľa (LP/2022/39). Čo sa týka kolektívneho záujmu spotrebiteľov ide o všeobecný záujem spotrebiteľov, pričom sa má na mysli záujem väčšieho množstva spotrebiteľov, pričom v prípade nápravného opatrenia ide o špecifikovaný záujem istej konkrétnej skupiny spotrebiteľov, ktorej sa toto nápravné opatrenie týka. Oprávnenou osobou sa rozumie osoba, ktorá zastupuje záujmy spotrebiteľov, pričom bola zapísaná do zoznamu oprávnených osôb, a je teda z tohto titulu spôsobilá/oprávnená podávať vnútroštátne žaloby a cezhraničné žaloby na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov, alebo osoba, ktorá je určená v inom členskom štáte Európskej únie (ide o cezhraničný prvok) ako osoba oprávnená podávať cezhraničné žaloby. Žaloba na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov môže mať dve podoby: a) žaloba o vydanie nápravného opatrenia, ktorú …

čl. I § 4 (Právo na nápravu) §
Explicitne sa ustanovuje, že spotrebiteľ, ktorý utrpel ujmu/škodu spôsobenú porušením práva podľa § 2, má právo na nápravu. Zároveň sa zavádza úprava, podľa ktorej priznaniu tohto nároku nebráni, ak spotrebiteľ neuplatnil vadu podľa Občianskeho zákonníka. Ide o ochranu pre prípad neznalosti/nečinnosti spotrebiteľa. Týmto sa zabezpečuje hromadná vykonateľnosť hmotnoprávnych práv v časti nárokov. Pokiaľ ide o povahu nárokov, môže ísť napr. o zodpovednosť za vady, pričom nápravným opatrením zo zodpovednosti za vady môže byť napr. oprava, zníženie kúpnej ceny, záväzok trvania spotrebiteľskej zmluvy, a pod. Súd bude vždy aplikovať príslušné hmotné právo a vyhodnocovať osobitosti skutkového stavu.

čl. I § 5 (Zoznam) §
K ods. 1 Zoznam oprávnených osôb (zoznam) bude viesť MH SR, čo prirodzene vyplynulo zo súčasnej situácie, keďže už dnes MH SR vedie zoznam združení na ochranu spotrebiteľov. MH SR má teda dlhoročné skúsenosti z uvedenej činnosti a súčasne pozná situáciu združení, keďže s nimi komunikuje, prispieva na ich činnosť formou dotačných schém, vykonáva kontrolu dotácií a taktiež organizuje rôzne podujatia/školenia s cieľom zvýšiť úroveň ochrany spotrebiteľov. Preto bolo logickým vyústením prijatie rozhodnutia, že práve MH SR nadviaže na svoju doterajšiu činnosť a vytvorí špeciálny zoznam tých združení, ktoré splnia kritériá a zapoja sa do systému podávania žalôb na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov podľa predkladaného zákona. K ods. 2 Na to, aby mohlo MH SR vypracovať relevantný zoznam, bude čerpať z údajov, ktoré budú obsiahnuté v žiadosti oprávnených osôb/združení. Do zoznamu sa budú zapisovať tieto údaje: a) názov a sídlo oprávnenej osoby, adresa na doručovanie, adresa elektronickej pošty, telefónne číslo, identifikačné číslo organizácie, prípadne identifikačné číslo pre daň z pridanej …

čl. I § 6 (Podmienky na zápis do zoznamu) §
K ods. 1 Ustanovujú sa podmienky na zápis do zoznamu oprávnených osôb a kritériá pre oprávnené osoby (združenia na ochranu spotrebiteľov), ktoré sa budú uchádzať o podávanie vnútroštátnych a cezhraničných žalôb na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov. Oprávnená osoba, ktorá bude chcieť byť spôsobilá na podávanie vnútroštátnych a cezhraničných žalôb na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov, bude musieť spĺňať zákonom stanovené kritériá, ktoré budú jednotné pre podávanie oboch druhov žalôb. Zákonodarca zvolil prístup jednotných kritérií jednak z dôvodu lepšej prehľadnosti právnej úpravy, ako aj z dôvodu stanovenia vyššej náročnosti na subjekty, ktoré budú podávať tieto žaloby a hájiť kolektívne žaloby spotrebiteľov. Keďže pôjde o žaloby, ktoré budú svojim obsahom aj rozsahom veľmi náročné, je primerané mať vyššie nároky, ako sú nároky napr. na združenia, ktoré nezastupujú spotrebiteľov na súdoch. Predkladateľ návrhu zákona očakáva, že kolektívnych žalôb sa chopia združenia na ochranu spotrebiteľov, ktoré už majú značné skúsenosti z hájenia záujmov spotrebiteľov na súdoch a sú na to kapacitne aj odborne vybavené. Tieto …

čl. I § 7 (Zmena údajov zapísaných v zozname) §
K ods. 1 Povinnosťou MH SR bude aktualizácia údajov v zozname na základe každej zmeny, ktorá mu bude oznámená alebo ktorá mu bude známa z úradnej činnosti tak, aby bol zoznam čo najaktuálnejší. Pôjde teda o situácie, kedy bude môcť dôjsť k zmene jednak ex offo, na základe oznámenia zo strany zapísanej oprávnenej osoby alebo na podnet osoby, ktorá bude namietať/spochybňovať oprávnenú osobu vedené v zozname. Súčasne sa zavádza povinnosť oprávnených osôb poskytnúť ministerstvu súčinnosť potrebnú na overenie správnosti a úplnosti údajov uvedených v zozname. K ods. 2 MH SR na seba preberá povinnosť raz za päť rokov posúdiť, či oprávnené osoby naďalej spĺňajú kritériá stanovené návrhom zákona; v spojení s odsekom 3 by malo byť zaručené, že údaje v zozname budú aktuálne. Na uvedené bude potrebná spolupráca zo strany oprávnených osôb preto sa zavádza ich povinnosť poskytnúť ministerstvu potrebnú súčinnosť, najmä poskytnúť mu dokumenty preukazujúce spĺňanie podmienok podľa § 6 ods. 1 (kumulatívne kritériá na zápis do zoznamu). K …

čl. I § 8 (Vyčiarknutie zo zoznamu) §
K ods. 1 a 5 Zavádza sa povinnosť MH SR vyčiarknuť oprávnenú osobu zo zoznamu na jej písomnú žiadosť, ktorá musí byť doručená MH SR najmenej tri mesiace pred požadovaným dátumom vyčiarknutia. V takom prípade MH SR oprávnenú osobu vyčiarkne ku dňu uvedenému v žiadosti, inak do troch mesiacov odo dňa doručenia žiadosti. Proti uvedenému rozhodnutiu nebude prípustný opravný prostriedok, keďže ide o vyčiarknutie na žiadosť oprávnenej osoby, teda účastníkovi konania sa v plnom rozsahu vyhovelo. K ods. 2 Ďalšími okolnosťami (okrem na žiadosť oprávnenej osoby podľa odseku 1), kedy MH SR vyčiarkne oprávnenú osobu zo zoznamu, budú, ak a) prestane spĺňať podmienky na zápis do zoznamu a neodstráni nedostatky v lehote podľa § 7 ods. 4 alebo neposkytne ministerstvu potrebnú súčinnosť podľa § 7 ods. 2 na posúdenie, či naďalej spĺňa podmienky na zápis do zoznamu – pochopiteľným následkom vo forme vyčiarknutia bude okolnosť, ak oprávnená osoba prestane spĺňať čo i len jedno z kritérií (keďže ide o kumulatívnu …

čl. I § 9 (Príslušnosť) §
Zákonodarca zvolil postup, kedy určil kauzálnu príslušnosť na konania v sporoch zo žalôb na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov, pričom určil, že príslušným budú Mestský súd Bratislava IV pre obvody Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre, Okresný súd Banská Bystrica pre obvody Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Žiline a Krajského súdu v Trenčíne a Mestský súd Košice pre obvody Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove. Odvolacími súdmi budú príslušné krajské súdy, čo vyplýva priamo z právnej úpravy § 34 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), podľa ktorého „(1) Ak odsek 2 neustanovuje inak, o odvolaní proti rozhodnutiu okresného súdu rozhoduje krajský súd, v ktorého obvode má sídlo okresný súd, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.“ Ustanovenie troch súdov rozmiestnených na západnom, strednom a východnom Slovensku sa zvolilo z dôvodu lepšej dostupnosti súdov oprávneným osobám.

čl. I § 10 §
K ods. 1 Smernica (EÚ) 2020/1828 ukladá členským štátom zaručiť, aby podanie žaloby na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov jednou oprávnenou osobou voči tomu istému obchodníkovi nebolo prekážkou podaniu žaloby v tej istej veci proti tomu istému obchodníkovi inou oprávnenou osobou zapísanou v zozname alebo inými osobami oprávnenými na podávanie cezhraničných žalôb. Ide o úpravu, ktorá má umožniť prienik oprávnených osôb aj v prípade, že budú z iných členských štátov, vrátane Slovenskej republiky. Inými slovami, aj viaceré oprávnené osoby zapísané v Slovenskej republiky budú môcť podať žalobu voči tomu istému obchodníkovi, rovnako tak, ako iné oprávnené osoby zapísané v inom členskom štáte. Uvedené vyplýva aj z definície oprávnenej osoby podľa tohto návrhu zákona. V takýchto prípadoch sa bude musieť súd s týmito situáciami vysporiadať. Právna úprava je nastavená tak, že pokiaľ to povaha veci a okolnosti, za ktorých sa uplatňuje nárok budú umožňovať, súd veci spojí. Ide o pretavenie zásady hospodárnosti v súdnom konaní (čl. 17 CSP). K ods. 2 Zavádza …

čl. I § 11 (Informácie o žalobách na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov) §
K ods. 1 Zavádza sa informačná povinnosť oprávnených osôb vo vzťahu k tretím osobám (najmä k spotrebiteľom), kedy táto bude mať povinnosť zverejniť na svojom webovom sídle informácie o a) žalobnom zámere podľa § 15 ods. 1 – táto informácia bude spotrebiteľov oboznamovať so zámerom oprávnenej osoby podať žalobu, kedy v žalobnom zámere budú identifikované viaceré údaje (napr. označenie žalovaného, opis skutkového stavu, návrh nápravného opatrenia, a pod.), na základe ktorých sa budú môcť spotrebitelia rozhodnúť, či sa zúčastnia plánovanej žaloby; b) aktuálnom stave žalôb na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov podaných na súd – pre spotrebiteľov, či už prihlásených alebo zatiaľ váhajúcich o tom, či sa prihlásia, budú nepochybne dôležitými informácie o tom, aký je aktuálny stav žaloby (čo bude zaujímať všetkých poškodených spotrebiteľov čakajúcich na satisfakciu), a taktiež to bude dôležité pre spotrebiteľov, ktorí sa ešte k žalobe nepripojili, pretože táto možnosť (prihlásiť sa do konania) je ohraničená časovým úsekom do skončenia dokazovania, a c) výsledkoch konaní o žalobách …

čl. I § 12 (Dokazovanie) §
K ods. 1 Pokiaľ ide o dokazovanie, zákonodarca vychádza z premisy, že v oblasti ochrany spotrebiteľov je nielen v hmotnoprávnych ale aj v procesnoprávnych pravidlách zhmotnená zásada vyššej miery ochrany spotrebiteľov a hájenia ich záujmov. Takto bola nastavená aj úprava konania o abstraktnej kontrole v CSP (§ 301 až § 306 k účinnosti tohto návrhu zákona). Aj s ohľadom na to, že išlo o transpozíciou smernice 2009/22/ES v platnom znení, ktorá je pretavená aj v novej smernici (EÚ) 2020/1828, ponechávajú sa tieto princípy pre oba druhy konaní (konanie o nápravných opatreniach aj konanie o abstraktnej kontrole). Súd teda môže v konaní o žalobe na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov vykonať aj tie dôkazy, ktoré neboli navrhnuté, ak je to nevyhnutné na rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz pričom ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania sa nepoužijú. K ods. 2 Zavádza sa úprava, podľa ktorej ak žalobca v konaní o žalobe na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov predloží …

čl. I § 13 (Odmena oprávnenej osoby a náhrada trov konania) §
K ods. 1 V odseku 1 sa upravuje odmena oprávnenej osoby v prípade úspechu v konaní o vydanie nápravného opatrenia, pričom je percentuálne určená s tým, že ide o hornú hranicu 20% z vymoženej sumy. Takto nastavená právna úprava umožní súťaž medzi združeniami, kedy bude na nich, ako si nastavia svoje pravidlá odmeňovania tak, aby boli pre spotrebiteľov dostatočne atraktívni. Zároveň bude úlohou združení, aby si nastavili výšku odmeny tak, aby aj pre ne bola motivujúca na podanie žaloby, pričom budú musieť zohľadniť skutočnosť, že nárok na odmenu si budú uspokojovať z hodnoty vymoženého nápravného opatrenia. Inými slovami, odmena bude vyplácaná zo sumy, ktorú združenie v konaní vyhrá. Navrhovaná právna úprava zohľadňuje aj súčasný ekonomický vývoj, kedy sa predpokladá, že inflácia bude postupovať značným tempom, a teda stanovenie pevnej sumy by o pár rokov neodzrkadľovalo hodnotu peňazí. K ods. 2 V odseku 1 sa upravuje odmena oprávnenej osoby v konaní o vydanie nápravného opatrenia, ktorého hodnotu nemožno určiť, pričom nárok …

čl. I § 14 (KONANIE O VYDANIE NÁPRAVNÉHO OPATRENIA) §
Konanie o vydanie nápravného opatrenia bude jedným z konaní, ktoré sa zavádzajú týmto návrhom zákona. Pôjde o konanie, kde bude obligatórnou podmienkou jeho začatia skutočnosť, že sú v ňom zúčastnení poškodení spotrebitelia (podmienkou bude aby ich bolo najmenej dvadsať), na rozdiel od konania o abstraktnej kontrole, kde možno žalobu podať aj bez účasti spotrebiteľov. V konaní sa bude rozhodovať o žalobe na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov, v ktorom bude môcť súd uložiť obchodníkovi jedno alebo viac nápravných opatrení, ktoré budú spočívať najmä v povinnosti poskytnúť prihláseným spotrebiteľom nápravu, napríklad náhradu škody, opravu alebo výmenu produktu, zľavu z kúpnej ceny, vrátenie uhradenej kúpnej ceny, vydanie bezdôvodného obohatenia, ukončenie zmluvného záväzku a vysporiadanie so spotrebiteľmi vzájomné nároky plynúce zo zmluvného záväzku, pokračovanie v plnení záväzku, ktorý ukončil, alebo iné obdobné opatrenie, ktoré smeruje k náprave, okrem povinnosti úhrady primeraného finančného zadosťučinenia. Pokiaľ ide o povinnosť vydať bezdôvodného obohatenia, vychádza sa zo všeobecnej úpravy v § 451 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého musí ten, …

čl. I § 15 (Žalobný zámer) §
K ods. 1 Uvedené ustanovenie upravuje postup pred podaním žaloby na vydanie nápravného opatrenia, kedy zaväzuje oprávnenú osobu povinnosťou zverejniť v Obchodnom vestníku žalobný zámer podľa vzoru, ktorý bude ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, a to najmenej dva mesiace pred podaním žaloby na vydanie nápravného opatrenia a vyzve spotrebiteľov, aby sa k nemu prihlásili. Uvedenou úpravou sa sleduje jednak transparentný a overiteľný postup zo strany oprávnenej osoby, ktorý sa bude dať verifikovať (zverejnenie v Obchodnom vestníku), a jednak ide o unifikovaný postup (spotrebitelia sa budú prihlasovať prostredníctvom štandardizovaného formuláru), ktorý zaručí možnosť zistenia počtu prihlásených spotrebiteľov v stanovenej lehote, čo bude podmienkou podania žaloby (najmenej dvadsať spotrebiteľov). K ods. 2 Povinnosťou oprávnenej osoby bude označiť už v žalobnom návrhu notára, ktorý bude určený ako uschovávateľ finančných prostriedkov, ktoré budú určené na uspokojovanie nárokov spotrebiteľov zúčastnených v konaní. Táto povinnosť sa zavádza z dôvodu, aby mali spotrebitelia istotu v tom, kde sa budú môcť obrátiť …

čl. I § 16 (Zoznam prihlásených spotrebiteľov) §
K ods. 1 Podľa navrhovanej právnej úpravy bude určený notár viesť zoznam prihlásených spotrebiteľov, ktorý bude obsahovať označenie spotrebiteľov vrátane prihlášok, a tento zoznam bude pravidelne aktualizovať (na základe aktuálne obdržaných prihlášok a odhlášok spotrebiteľov). Informácie zo zoznamu prihlásených spotrebiteľov a z prihlášok prihlásených spotrebiteľov bude tento notár povinný poskytnúť súdu a oprávnenej osobe ale len na základe ich žiadosti. Súčasne sa ponecháva oprávnenie oprávnenej osobe, aby mohla zoznam prihlásených spotrebiteľov preskúmať s ohľadom na to, či nárok prihláseného spotrebiteľa zodpovedá porušeniu uvedenému v žalobnom zámere (toto bude možné jednoduchým spôsobom napr. preskúmaním, či spotrebiteľ doložil k prihláške zmluvu so žalovaným obchodníkom, ktorá sa týka žalovanej veci, či jeho nárok nie je premlčaný, a pod.). Oprávnená osoba bude mať povinnosť bezodkladne oznámiť súdu zmenu v osobe určeného notára, čo je s ohľadom na jeho funkciu veľmi dôležité. K ods. 2 Podľa navrhovanej právnej úpravy sa spotrebitelia budú môcť prihlasovať k žalobnému zámeru prihláškou podľa vzoru, ktorý bude ustanovený všeobecne záväzným …

čl. I § 17 (Osobitné procesné ustanovenia) §
K ods. 1 Zavádza sa procesná právna úprava, podľa ktorej aktívnu legitimáciu na podanie žaloby na vydanie nápravného opatrenia proti obchodníkovi bude mať oprávnená osoba, pričom stranami sporu budú oprávnená osoba a obchodník. Oprávnená osoba bude de facto zastupovať spoločenstvo vytvorené spotrebiteľmi, ktorí pristúpia k žalobnému návrhu a tým prejavia svoju vôľu byť zapojení do konania. Konanie začne len v prípade, ak bude dodržaná dolná hranica dvadsať zúčastnených spotrebiteľov. Zároveň bude súčasťou žaloby aj žalobný zámer a zoznam prihlásených spotrebiteľov, pričom úlohou súdu bude preskúmať jeho náležitosti. K ods. 2 Obligatórnou podmienkou na podanie žaloby na vydanie nápravného opatrenia bude, aby sa k žalobnému zámeru prihlásilo aspoň dvadsať spotrebiteľov v lehote do dvoch mesiacov od jeho zverejnenia. Až naplnením tejto dolnej hranice prihlásených spotrebiteľov bude môcť oprávnená osoba podať žalobu na vydanie nápravného opatrenia na súd, pričom bude musieť súdu preukázať splnenie tejto podmienky. Potvrdenie o splnení podmienky podľa prvej vety bude oprávnenej osobe vydávať určený notár. Súčasne platí (v …

čl. I § 18 (Náklady konania) §
K ods. 1 Zavádza sa pravidlo, podľa ktorého nesmie oprávnená osoba ani notár od spotrebiteľa požadovať iné platby, ako je poplatok za prihlásenie sa k žalobnému zámeru, prípadne poplatok za odhlásenie sa zo žalobného zámeru. Jediná úhrada, ktorú bude spotrebiteľ platiť bude za prihlásenie sa k žalobnému zámeru a bude ju hradiť určenému (prípadne inému) notárovi. Oprávnené osoba ani určený/iný notár teda nesmie od neho žiadať akúkoľvek inú platbu. Spotrebiteľov jediný náklad s konaním bude vo výške 20 eur. Pokiaľ by však chcel z konania vystúpiť, jeho povinnosťou bude uhradiť notárovi 10 eur za odvolanie súhlasu s účasťou na žalobnom zámere. Ide o opatrenie, aby nedochádzalo k svojvoľnému, prípadne hromadnému vystupovaniu spotrebiteľov z konania, čím by sa mohlo ohroziť úspešné dosiahnutie účelu podanej kolektívnej žaloby. K ods. 2 až 4 Podľa odseku 2 budú môcť byť náklady na konanie o vydanie nápravného opatrenia hradené aj treťou osobou. Súčasne sa zavádza úprava, podľa ktorej oprávnená osoba nesmie byť v tejto súvislosti …

čl. I § 19 (Náhrada trov konania) §
K ods. 1 V zmysle požiadavky smernice (EÚ) 2020/1828 (článok 12 ods. 2) sa zavádza mechanizmus, podľa ktorého spotrebitelia, ktorí budú zúčastnení v konaní o vydanie nápravného opatrenia, nebudú znášať trovy tohto konania. Ide o pretavenie princípu, podľa ktorého majú byť kolektívne žaloby čo najviac dostupné a čo najmenej odrádzajúce pre spotrebiteľov, a nemali by pre nich znamenať riziko možnej ťarchy spojenej s platbou trov konania v prípade neúspechu. K ods. 2 Zavádza sa výnimka z pravidla v odseku 1, kedy bude možné len vo výnimočných prípadoch žiadať od spotrebiteľa zúčastneného v konaní, aby uhradil trovy konania. Pôjde o situácie, ak by trovy vznikli v priamej súvislosti s jeho zavineným konaním.

čl. I § 20 (Zmier) §
K ods. 1 a 2 Pokiaľ ide o zmier, zavádza sa povinnosť oprávnenej osoby informovať prihlásených spotrebiteľov o jej zámere uzavrieť zmier s obchodníkom najmenej 15 dní pred uzatvorením zmieru. Vzhľadom na to, že zákonodarca zvolil systém opt-in, malo by ísť o informovanie všetkých spotrebiteľov, ktorí sú v konaní zúčastnení. Ak prihlásený spotrebiteľ nebude súhlasiť s uzavretím zmieru, bude môcť v lehote desať dní od tohto oznámenia odvolať svoj súhlas s účasťou na žalobnom zámere. Keďže na začiatku celého procesu jednotliví spotrebitelia prejavili svoju vôľu byť zúčastnení v konaní (pristúpili k žalobnému zámeru + uhradili poplatok), zákonodarca nešiel cestou možnosti nepristúpenia k zmieru, resp. nesúhlasu s ním, pretože v čase vyjednávania o zmieri musí byť obom stranám konania zrejmé, o aké množstvo prihlásených spotrebiteľov sa jedná. Zákonodarca radšej zvolil metódu ochrany práv spotrebiteľov tak, že ich ochranu by mal zabezpečiť súd, a to aj s prihliadnutím na dobré mravy. Súčasne ale nie je možné vylúčiť, že spotrebiteľ aj v tomto …

čl. I § 21 (Účinky rozhodnutia) §
Výsledkom konania o vydanie nápravného opatrenia bude rozhodnutie súdu, pričom výrok právoplatného rozhodnutia bude záväzný pre obe strany konania a pre spotrebiteľov, ktorí boli zúčastnení v konaní. Podstatou a veľkým benefitom tohto konania je, že jediný rozsudok bude postačovať na to, aby sa mohli uplatniť nároky veľkého množstva poškodených spotrebiteľov voči obchodníkovi. Tí spotrebitelia, ktorí nebudú s vývojom súdneho sporu spokojní, budú mať možnosť vystúpiť z konania odhlásením sa zo žalobnému zámeru.

čl. I § 22 (Výkon rozhodnutia) §
K ods. 1 Zavádza sa úprava, podľa ktorej sa práva spotrebiteľov zúčastnených v konaní o vydanie nápravného opatrenia, ktoré im boli v tomto konaní právoplatne priznané, sa vymáhajú spoločne v jednom exekučnom konaní. Inými slovami, nebude potrebné, aby si jednotliví spotrebitelia vymáhali svoje nároky individuálne, ale oprávnená osoba bude iniciátorom exekúcie pre prípad, ak by obchodník odmietol plniť na základe vydaného (právoplatného) rozsudku. K ods. 2 a 3 Aktívnu legitimáciu na podanie návrhu na vykonanie exekúcie bude mať oprávnená osoba, ktorá bude účastníkom exekučného konania v postavení oprávneného - § 35 ods. 1 Exekučného poriadku. Bude mať povinnosť tak urobiť bezodkladne, najneskôr však v lehote troch mesiacov od nadobudnutia vykonateľnosti súdneho. Ak by tak oprávnená osoba neurobila a nepodala by návrh na vykonanie exekúcie, alebo by proti nej bolo vedené exekučné konanie alebo na jej majetok vyhlásený konkurz, bude prihlásený spotrebiteľ oprávnený požiadať súd o vydanie potvrdenia o pohľadávke, ktoré bude exekučným titulom. Nejde o prekluzívnu lehotu v tom zmysle, …

čl. I § 23 (KONANIE O ABSTRAKTNEJ KONTROLE) §
K ods. 1 Konanie o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach bolo presunuté z CSP (pôvodne § 301 až § 306 CSP), pretože nová smernica (EÚ) 2020/1828 subsumuje aj pôvodnú smernicu 2009/22/ES v platnom znení. Podľa návrhu zákona pôjde (obdobne, ako tomu bolo podľa pôvodnej úpravy v CSP) o konanie o žalobe na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov, v ktorom bude súd skúma neprijateľnosť zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou, nekalé obchodné praktiky a iné porušenia ustanovení právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa nezávisle od okolností konkrétneho prípadu. Inými porušeniami sa má na mysli čokoľvek, čo sa vymyká rámcu vymenovaných porušení, môže ísť napr. o nevýhodnú nováciu, nekalosti v predošlých zmluvách, posudzovanie absolútnej neplatnosti zmlúv, a pod. Základným rozdielom medzi konaním o vydanie nápravného opatrenia a konaním o abstraktnej kontrole je to, že v konaní o abstraktnej kontrole nie je potrebné (ani podmienkou), aby išlo o konkrétne porušenie práv konkrétneho spotrebiteľa, a teda tento nemusí …

čl. I § 24 §
K ods. 1 V prípade, ak súd žalobe vyhovie, súčasťou výroku bude určenie neprijateľnosť zmluvnej podmienky, pričom znenie tejto zmluvnej podmienky výslovne uvedie. Prípadne vo výroku určí, že obchodná praktika je nekalá, alebo že došlo k porušeniu právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa. V opačnom prípade súd žalobu zamietne. K ods. 2 Podľa odseku 2, ak súd určí neprijateľnosť zmluvnej podmienky, určí, že obchodná praktika je nekalá alebo určí, že došlo k porušeniu právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, súčasne zakáže obchodníkovi používať túto zmluvnú podmienku alebo zmluvnú podmienku s rovnakým významom vo všetkých spotrebiteľských zmluvách alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou, zakáže obchodníkovi používať nekalú obchodnú praktiku alebo zakáže obchodníkovi porušovať právne predpisy na ochranu spotrebiteľa. Ide o mechanizmus horizontálneho účinku.

čl. I § 25 (Účinky rozhodnutia) §
Rovnako, ako v prípade konania o vydanie nápravného opatrenia, aj v prípade konania o abstraktnej kontrole je výrok právoplatného rozhodnutia záväzný. Rozdiel je v tom, že v konaní o abstraktnej kontrole má rozhodnutie účinky erga omnes. Inými slovami, toto rozhodnutie bude dopadať na všetky zmluvy a zmluvné podmienky, ktoré boli označené za neprijateľné, a ktoré nebude môcť žalovaný obchodník ďalej uplatňovať. Súčasne je potrebné uviesť, že právoplatné rozhodnutie v tomto konaní o neprijateľnosti zmluvnej podmienky nezakladá res iudicata s ohľadom na žalobu v konaní o vydanie nápravného opatrenia, rovnako tak ani v prípade individuálnej žaloby, a to ani ak pôjde o totožné /napadnuté zmluvné podmienky. V týchto typoch žalôb však môže žalobca poukázať na vec rozhodnutú v konaní o abstraktnej kontrole ako na vec, ktorá je obdobná. Rovnakou byť nemôže, pretože okruh účastníkov nie je rovnaký a pod. (k tomu viď napr. uznesenie NS SR č. 5 Cdo 120/2019). SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

čl. I § 26 (Spoločné ustanovenia) §
K ods. 1 Ustanovuje sa, že počas konania o vydanie nápravného opatrenia nebude plynúť premlčacia doba prihláseným spotrebiteľom, pokiaľ pôjde o ich individuálne nároky voči žalovanému. Táto úprava má za cieľ zachovať procesné právo na prípadné podanie individuálnej žaloby spotrebiteľom, ktorí sa zapojili do žaloby o vydanie nápravného opatrenia, a to po celú dobu súdneho konania. K ods. 2 Pokiaľ ide o premlčanie individuálnych nárokov spotrebiteľov, je potrebné upraviť nielen situácie, kedy budú podané žaloby o vydanie nápravného opatrenia, ale aj žaloby v rámci konania o abstraktnej kontrole. Preto sa v odseku 2 upravuje, že počas konania o abstraktnej kontrole neplynie premlčacia doba vo vzťahu k právam spotrebiteľov zodpovedajúcim nápravným opatreniam, ak vychádzajú z porušenia, ktoré bolo predmetom konania o abstraktnej kontrole.

čl. I § 27 §
K ods. 1 Právna úprava zavádza povinnosti vo vzťahu k MH SR, ktoré bude povinné notifikovať Európskej komisii oprávnené osoby zapísané v zozname (prvý krát do 26. decembra 2023) a všetky zmeny vykonané v zozname. Je dôležité, aby zoznam oprávnených osôb, ktorý bude k dispozícií aj pre cezhraničné situácie, bol podľa možností čo najaktuálnejší a aby subjekty tam uvedené spĺňali všetky kritériá stanovené návrhom zákona/smernicou (EÚ) 2020/1828 a aby boli spôsobilé na podávanie žalôb. Ďalej bude plniť úlohy národného kontaktného miesta na účely monitorovania oprávnených osôb, podporovať a uľahčovať spoluprácu medzi oprávnenými osobami a zabezpečovať výmenu a šírenie ich najlepších postupov a skúseností pri riešení vnútroštátnych a cezhraničných porušení právnych predpisov. Taktiež bude oznamovať Európskej komisii (prvýkrát do 26. júna 2027) a potom každý rok informácie potrebné na prípravu správy podľa článku 23 ods. 1 smernice (EÚ) 2020/1828 (Monitorovanie a hodnotenie), podľa ktorého Európska komisia najskôr 26. júna 2028 vykoná hodnotenie cit. smernice a predloží správu o hlavných zisteniach Európskemu …

čl. I § 28 (Prechodné ustanovenia) §
K ods. 1 Prechodné ustanovenie upravuje, že ustanovenia návrhu zákona sa použijú na konania o žalobe na ochranu kolektívnych záujmov začaté po 25. júni 2023, kedy vstúpi návrh zákon do účinnosti. K ods. 2 Zavádza sa pravidlo, podľa ktorého postup podľa návrhu zákona nemožno uplatniť na porušenie, ktoré vzniklo do 24. júna 2020, a teda skôr ako tri roky pred účinnosťou návrhu zákona. K ods. 3 Uvedený odsek upravuje, že úprava v § 26 sa použije len na porušenie, ktoré vzniklo po účinnosti návrhu zákona. Uvedená úprava sa týka plynutia premlčacej doby spotrebiteľov, pokiaľ pôjde o ich individuálne nároky voči žalovanému v prípade oboch druhov žalôb podľa návrhu zákona.

čl. I § 29 (Transpozičné ustanovenie) §
V rámci záverečných ustanovení sa uvádza, že návrhom zákona sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe, čím je myslená smernica (EÚ) 2020/1828.

čl. II
(Civilný sporový poriadok)

čl. II bod 1 (§ 31)
Vypúšťa sa kauzálna príslušnosť súdov pre spory zo žalôb na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov, ktorá bola upravená v CSP. Uvedená právna úprava je premietnutá do § 9 návrhu zákona, pričom na konanie v sporoch zo žalôb na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov budú príslušné Mestský súd Bratislava IV pre obvody Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre, Okresný súd Banská Bystrica pre obvody Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Žiline a Krajského súdu v Trenčíne a Mestský súd Košice pre obvody Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove. Odvolacie súdy budú príslušné podľa § 34 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak odsek 2 neustanovuje inak, o odvolaní proti rozhodnutiu okresného súdu rozhoduje krajský súd, v ktorého obvode má sídlo okresný súd, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

čl. II bod 2 (druhý oddiel v tretej časti druhej hlave)
Vypustenie druhého oddielu v tretej časti druhej hlave prvom diele CSP predstavuje vypustenie § 301 až 306 a vyplýva zo skutočnosti, že predkladaný návrh zákon je transpozíciou smernice (EÚ) 2020/1828, ktorá subsumuje aj smernicu 2009/22/ES v platnom znení, ktorou bol inštitút konania o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach do CSP zavedený. Keďže tento inštitút (konanie o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach) je súčasťou predkladaného návrhu zákona (§ 23 až 25), z dôvodu odstránenia duplicity je potrebné túto úpravu vypustiť zo súčasného znenia CSP.

čl. II bod 3 (Prechodné ustanovenie)
Nové prechodné ustanovenie (§ 471d) sa vysporiadava s konaniami o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach, ktoré boli začaté a právoplatne neskončené do 24. júna 2023, pričom tieto sa dokončia na súdoch vecne a miestne príslušných podľa predpisov účinných do 24. júna 2023. V súvislosti s novo zavedenou tzv. súdnou mapou toto nebude platiť, ak podľa osobitného predpisu výkon súdnictva prechádza z vecne a miestne príslušného súdu na iný súd.

čl. II bod 4 (Zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie)
V súvislosti so zrušením smernice 2009/22/ES v platnom znení novou smernicou (EÚ) 2020/1828, dochádza k jej nahradeniu preto je potrebné v Prílohe Zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie znenie aktualizovať (nahradiť starú smernicu novou), a teda vypustiť ôsmy bod a doterajší deviaty označiť ako ôsmy bod a uviesť v ňom novú smernicu (EÚ) 2020/1828.

čl. III
(zákon o súdnych poplatkoch)

čl. III bod 1
S cieľom uľahčiť prístup k spravodlivosti a odľahčiť oprávnené osoby od finančnej záťaže v súdnom konaní sa zavádza ďalšia z výnimiek - oslobodenie od súdneho poplatku pre oprávnené osoby oprávnené podávať vnútroštátne a cezhraničné žaloby na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov.

čl. III bod 2
Vzhľadom na to, že v § 9 odseku 10 zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov o súdnych poplatkoch je odkaz na prílohu zákona, je potrebné vykonať legislatívnu zmenu v názve na tento odkaz (premenovať ju na prílohu č. 1).

čl. III bod 3
V súvislosti so zrušením smernice 2009/22/ES v platnom znení novou smernicou (EÚ) 2020/1828, dochádza k jej nahradeniu preto je potrebné zaviesť ďalšiu Prílohu Zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie a uviesť v nej smernicu 2009/22/ES, ktorou sa zavádza nová právna úprava v bode 1 (oslobodenie od súdneho poplatku pre oprávnené osoby oprávnené podávať vnútroštátne a cezhraničné žaloby na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov).

čl. IV
(zákon o ochrane spotrebiteľa) V súvislosti so zrušením smernice 2009/22/ES v platnom znení novou smernicou (EÚ) 2020/1828 je potrebné zmeniť Prílohu č. 2 (Zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie) a aktualizovať jej znenie (vypustiť starú smernicu).

čl. V
(zákon o službách na vnútornom trhu) V súvislosti so zrušením smernice 2009/22/ES v platnom znení novou smernicou (EÚ) 2020/1828 je potrebné zmeniť Prílohu (Zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie) a aktualizovať jej znenie (vypustiť starú smernicu).

čl. VI
(zákon o ochrane spotrebiteľa pri poskytovaní niektorých služieb cestovného ruchu) V súvislosti so zrušením smernice 2009/22/ES v platnom znení novou smernicou (EÚ) 2020/1828 je potrebné zmeniť Prílohu č. 6 (Zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie) a aktualizovať jej znenie (vypustiť starú smernicu).

čl. VII
(zákon o niektorých pravidlách uplatňovania nárokov na náhradu škody spôsobenej porušením práva hospodárskej súťaže) Vzhľadom na to, že podľa zákona č. 350/2016 Z. z. o niektorých pravidlách uplatňovania nárokov na náhradu škody spôsobenej porušením práva hospodárskej súťaže sú hájené len individuálne záujmy, zákonodarca pristúpil k uvedenej úprave, čím možno dosiahnuť horizontálny účinok v prípade poškodzovania kolektívnych záujmov práv spotrebiteľov v oblasti porušovania práv hospodárskej súťaže.

čl. VIII
Účinnosť návrhu zákona sa navrhuje delená, pričom zákon nadobúda účinnosť 1. júna 2023, okrem čl. I § 1 až 4 a § 9 až 29 a čl. II až čl. VII, ktoré nadobúdajú účinnosť 25. júna 2023, vzhľadom na to, že od 25. júna 2023 sa majú uplatňovať právne predpisy, ktorými sa transponuje smernica (EÚ) 2020/1828. V Bratislave, dňa 22. februára 2023. Eduard Heger, v.r. predseda vlády Slovenskej republiky Viliam Karas, v.r. minister spravodlivosti Slovenskej republiky