Exekučný poriadok (233/1995 Z. z.)

bod 1
Exekútor svojou činnosťou značným spôsobom zasahuje do základných ľudských práv a slobôd občanov (vlastnícke právo, nedotknuteľnosť obydlia). Okrem toho je nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí súčasťou ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu. Z uvedených dôvodov je nanajvýš žiadúce, aby osoba, ktorá exekučnú činnosť vykonáva, mala právnické vzdelanie najvyššieho stupňa. Uvedená požiadavka je takisto v súlade s požiadavkou zrovnoprávňovania kritérií vzdelania kladených na jednotlivé právnické profesie (sudcom, notárom, advokátom alebo komerčným právnikom môže byť len osoba s právnickým vzdelaním druhého stupňa).

bod 2
Ide o legislatívno-technická úpravu v súlade s navrhovaným bodom 1.

bod 3
V súlade s princípom nulovej tolerancie v právnických profesiách sa v písmene f) a g) definuje krížový zákaz výkonu činnosti exekútora takým osobám, ktorým bolo uložené (ako najprísnejšie disciplinárne opatrenie) disciplinárne opatrenie zbavenia výkonu exekútorského úradu, disciplinárne opatrenie vyčiarknutia zo zoznamu advokátov, disciplinárne opatrenie vyčiarknutia zo zoznamu komerčných právnikov, disciplinárne opatrenie zbavenia výkonu notárskeho úradu, disciplinárne opatrenie zbavenia výkonu funkcie prokurátora , resp. disciplinárne opatrenie odvolania z funkcie sudcu.

bod 4
V odseku 4 sa nanovo definuje bezúhonnosť. Bezúhonným nie je ten, kto bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin. V prípade obzvlášť závažného úmyselného trestného činu, trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa, trestného činu prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody, trestného činu podplácania a trestného činu nepriamej korupcie bezúhonným nie je aj ten, komu bolo odsúdenie za takýto trestný čin zahladené, alebo na ktorého sa hľadí, akoby nebol pre takýto trestný čin odsúdený podľa osobitného predpisu. Jednou zo základných podmienok akceptácie Slovenskej republiky ako plnohodnotného člena rodiny svetových demokracií je vytvorenie a dôsledné napĺňanie stratégie boja proti korupcii ako výraz úprimnej vôle po eliminácii tohto negatívneho javu, ktorý má zhubný vplyv na celé ekonomické a spoločenské prostredie a v konečnom dôsledku oslabuje i vieru bežného občana v spravodlivosť garantovanú štátom a jeho autoritami. Prejav tejto vôle sa odzrkadľuje v zavedení princípu nulovej tolerancie v právnických profesiách. V odseku 5 sa upravuje nový spôsob preukazovania bezúhonnosti. Bezúhonnosť sa bude preukazovať odpisom …

bod 5
Exekútorský koncipient vykonáva na základe písomného splnomocnenia exekútora jednotlivé úkony exekučnej činnosti. Z tohoto dôvodu je žiadúce aby aj exekútorský koncipient mal vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

bod 6
Ide o legislatívno-technická úpravu v súlade s navrhovaným bodom 6.

bod 7
Z ohľadom na verejný záujem, ktorý vyplýva z dôvery ľudí v exekútorský stav ako taký a s ohľadom na ochranu tretích osôb, sa v návrhu zákona ustanovuje ministrovi povinnosť pozastaviť výkon exekútorského úradu exekútorovi, ktorému bola v rozsudku súdu prvého stupňa vyslovená vina pre úmyselný trestný čin alebo trestný čin súvisiaci s exekučnou činnosťou, a to až do právoplatnosti rozsudku.

bod 8 (§ 100b) §
V záujme dôsledného naplnenia stratégie boja proti korupcii a princípu nulovej tolerancie v právnických profesiách sa vo vzťahu k novej úprave bezúhonnosti navrhuje ustanoviť komore povinnosť podať najneskôr do 31. decembra 2003 návrh na odvolanie toho exekútora, ktorý nové požiadavky kladené na bezúhonnosť nenapĺňa. Aby si komora mohla overiť bezúhonnosť svojich členov ustanovuje sa exekútorom povinnosť predložiť v stanovenej lehote odpis registra trestov. Zároveň sa ustanovuje exekútorovi, ktorý k 1. júlu 2003 nemá vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa na právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej republike alebo nemá uznaný doklad o vysokoškolskom právnickom vzdelaní druhého stupňa vydaný zahraničnou vysokou školou, povinnosť začať študovať na právnickej fakulte vysokej školy do 31.12.2004 a doplniť si toto vzdelanie do 31.12 2009.

čl. II (Exekučný poriadok)

čl. II bod 1
Legislatívno – technická úprava vykonaná v súlade so zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov..

čl. II bod 2
Zákonom použitý pojem „výkon exekútorského úradu“ vedie v praxi často k nesprávnemu výkladu, že pri zániku výkonu funkcie súdneho exekútora jeho „exekútorský úrad“ trvá naďalej a „uvoľnený“ úrad obsadí nový exekútor. „Exekútorský úrad“ (ktorý nemá právnu subjektivitu) je len nehmotným vyjadrením činnosti súdneho exekútora, tak ako je to vymedzené v § 6. Účelom zmeny je odstrániť legislatívne nepresnosti a z toho plynúce nejasnosti výkladu, preto sa navrhuje slová „exekútorského úradu“ nahradiť slovami „funkcie exekútora“.

čl. II bod 3 (§ 2) §
Navrhovaná úprava je východiskom pre zavedenie možnosti výkonu inej činnosti exekútora a súvisí s doplnením ustanovení piatej časti Exekučného poriadku o možnosť vykonávať úschovu súvisiacu s výkonom exekučnej činnosti, vykonávať doručovanie písomností a spisovať do zápisnice na požiadanie oprávneného návrhy na vykonanie exekúcie.

čl. II bod 4 (§ 3) §
Úprava súvisí so skutočnosťou, že exekútori rovnako ako napríklad sudcovia majú byť viazaní nielen ústavou a zákonmi, ale i ústavnými zákonmi a aktmi európskeho a medzinárodného práva.

čl. II bod 5 (§ 4) §
Úprava obsahuje upresnenie a doplnenie ustanovení o nezlučiteľnosti niektorých činností s výkonom funkcie exekútora. V zákone nebola doteraz výslovne ustanovená úprava nezlučiteľnosti funkcie exekútora s podnikaním. Zároveň sa výslovne ustanovuje nezlučiteľnosť funkcie exekútora s členstvom v štatutárnom orgáne alebo v dozornom orgáne obchodnej spoločnosti alebo družstva. Pod členstvom sa rozumie aj výkon funkcie v týchto orgánoch. Cieľom tejto úpravy je zamedziť konfliktu záujmov, ktorý by mohol nastať vzhľadom na povahu týchto právnických osôb na jednej strane a na charakter funkcie exekútora na druhej strane. Sankcia za porušenie tejto povinnosti je upravená v § 16 ods. 2 písm. i) – dôvod na odvolanie exekútora z funkcie.

čl. II bod 6 (§ 5 ods. 2) §
Výslovne sa v zákone definuje, že vykonávanie núteného výkonu súdnych rozhodnutí (exekučná činnosť) je výkonom verejnej moci.

čl. II bod 7 ( §10 ods. 1 písm. a) ) §
V súlade s občiansko-právnym rozlišovaním čiastočnej a úplnej spôsobilosti na právne úkony sa dopĺňa výslovne požiadavka spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu.

čl. II bod 8 (§ 10 ods. 1 písm. d) ) §
Úpravou sa sleduje zosúladenie dĺžky praxe s inými právnickými povolaniami. Požiadavka trojročnej právnej praxe je v slovenskom právnom poriadku pri jednotlivých právnických povolaniach štandartnou. Predĺženie požadovanej právnej praxe na tri roky zvýši pripravenosť prípadných záujemcov o výkon exekučnej činnosti a malo by viesť k zvýšeniu kvality jej vykonávania.

čl. II bod 9 (§ 10 ods. 1 písm. g) §
Legislatívno – technická úprava súvisiaca s úpravou v zákone č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

čl. II bod 10 (§ 10 ods. 2) §
Podľa platného právneho stavu v porovnaní s inými právnickými profesiami (advokáti, notári) jedine v tejto profesii nie je doteraz upravená možnosť komory započítať do exekučnej praxe inú právnu prax.

čl. II bod 11 (odkaz 3a)
Ide o legislatívno-technickú zmenu, ktorá je reakciou na zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, ktorým bol zrušený zákon Slovenskej národnej rady č. 129/1991 Zb. o komerčných právnikoch.

čl. II bod 12(§ 11 ods. 1) §
Zákonom použitý pojem „výkon exekútorského úradu“ vedie v praxi často k nesprávnemu výkladu, že pri zániku výkonu funkcie súdneho exekútora jeho „exekútorský úrad“ existuje ďalej a „uvoľnený“ úrad obsadí nový exekútor. „Exekútorský úrad“ (ktorý nemá právnu subjektivitu) je len nehmotným vyjadrením činnosti súdneho exekútora, tak ako je to vymedzené v § 6. Účelom zmeny je odstrániť legislatívne nepresnosti a z toho plynúce nejasnosti výkladu, preto sa navrhuje slová „exekútorského úradu“ nahradiť slovom „funkcie“.

čl. II bod 13 (§ 12) §
Úprava v § 12 je reakciou jednak na doplnenie § 2 a piatej časti o ďalšiu činnosť. Je potrebné, aby zmluva o poistení zahŕňala aj zodpovednosť za škodu, ktorá by mohla vzniknúť v súvislosti s vykonávaním ďalšej činnosti.

čl. II bod 14 (§ 13) §
Reakcia na novú úpravu v § 2 a v piatej časti. Exekútor bude môcť podľa navrhovanej úpravy vykonávať aj ďalšiu činnosť.

čl. II bod 15 (§ 15) §
Navrhovaným znením sa sleduje zamedzeniu prípadov, keď si niektorí exekútori pod zámienkou „zriadenia kancelárie“ umelo vytvárajú svoje „skutočné sídla“ v oblastiach, kde je už dostatok exekútorov a v mieste kde zriadia kanceláriu vykonávajú prevažnú časť svojej činnosti. Týmto spôsobom obchádzajú ustanovenia o sídle súdneho exekútora. Navrhované znenie preto viaže zriadenie kancelárie nie len na súhlas komory (ako je tomu aj doteraz) ale na dočasnosť kancelárie (t.j. že jej zriadenie bude odôvodnené konkrétnymi okolnosťami dočasného charakteru). Dôvody bude musieť exekútor komore preukázať. Prijatím navrhovaného znenia sa dosiahne nielen ochrana exekútorského stavu ale aj účastníkov konania, aby sa nestalo, že v sídle exekútorského úradu exekútora nezastihnú, pretože sa stále zdržiava na inom mieste.

čl. II bod 16 (§ 16 ) §
Zároveň s upresnením nezlučiteľnosti výkonu funkcie exekútora v § 4 a tiež v súvislosti s povinnosťou zložiť zábezpeku na úhradu trov spojených so zabezpečením vykonania finančného auditu sa rozširujú explicitne dôvody na odvolanie exekútora. Je v súlade so záujmom štátu a účastníkov exekučného konania zabezpečiť jeho pokračovanie aj v prípade, že jeho funkcia zanikla. Súčasná úprava je v tomto smere nedostatočná najmä ak ide o problémové exekútorské úrady, pri ktorých exekútori odmietajú udeliť súhlas na výkon funkcie náhradníka. Vypustenie odkazu na § 17 ods. 5 sa navrhuje z dôvodu, že tento odkaz je nesystémový, nakoľko § 17 upravuje postavenie zástupcu. Rovnako slovo „dočasne“ je nelogické a nesprávne, lebo ustanovenie náhradníka je opatrením trvalého charakteru. Náhradník preberá neskončené veci, pokračuje v nich až do ich skončenia (resp. do podania návrhu na zmenu exekútora). Náhradník pokračuje v začatých exekučných konaniach aj v prípade, ak pôvodnému exekútorovi vo vykonávaní exekúcie bráni prekážka trvalého charakteru. Tým sa odlišuje od „zástupcu exekútora“ (§17) ktorý vykonáva …

čl. II bod 17 (§ 16a ods. 3) §
Predkladateľ navrhovanou úpravou reaguje na prípady z praxe, kedy jediným oprávneným na disponovanie s účtom v banke je exekútor a nikto iný z jeho úradu toto oprávnenie nemá. Pre možnosť zabezpečenia výkonu exekučnej činnosti podľa prvej vety je nevyhnutné, aby náhradník exekútora mal bezproblémový prístup k prostriedkom, ktoré sa nachádzajú na účte a nepatria exekútorovi napr. zábezpeky, vymožené plnenia a pod.

čl. II bod 18 (§ 16a ods. 8) §
Formulačná úprava textu.

čl. II bod 19 (§ 16b) §
V § 16b predkladateľ navrhuje doplniť ustanovenia, ktoré budú riešiť vykonanie finančného auditu finančných prostriedkov, ktoré sa viažu k neskončeným exekučným konaniam (napr. preddavky, vymožené plnenia, dražobné zábezpeky, nerozdelený rozvrh) a mali by byť zložené buď v pokladni alebo na účtoch súdneho exekútora, ktorého výkon funkcie zanikol. Audit je nevyhnutným predpokladom pre ďalšiu činnosť ustanoveného náhradníka - z hľadiska jeho zodpovednosti – nemôže zodpovedať za pochybenia vykonané jeho predchodcom - musí presne vedieť aké pohľadávky (ich časti) už boli vymožené, či boli odovzdané oprávnenému, resp. či sa na účtoch nenachádzajú nezúčtované preddavky, dražobné zábezpeky a podobne. Audit je dôležitý aj pre dedičské konanie v prípade, ak súdny exekútor zomrel. Je potrebné predísť situácii, aby do dedičstva boli zahrnuté aj „cudzie peniaze“, t.j. finančné prostriedky na účtoch exekútora (fyzickej osoby), ktoré nemusia byť jeho majetkom, ale majetkom iných osôb. Povinnosť vykonania auditu (prípady podľa § 16 ods. 2 písm. c ) navrhuje predkladateľ uložiť komore, ktorá bude trovy s jeho vykonaním …

čl. II bod 20 (§ 17 ods. 1) §
Odôvodnenie je totožné s odôvodnením k bodu 9. Úpravou sa sleduje ten istý cieľ.

čl. II bod 21 (§ 17 ods. 5) §
Úprava v tomto ustanovení je v praxi nepoužiteľná a zodpovedá situácii pred rokom 1999 (uzavretý stav exekútorov). V prípade, ak zanikne výkon funkcie exekútora, jeho úrad je neobsadený a noví exekútori majú v žiadosti možnosť určiť si sídlo. Spôsob ustanovenia náhradníka v súlade s platným právnym stavom sa navrhuje v bode 21, preto je vypustenie odseku 5 v jeho doterajšej podobe odôvodnené. Navrhuje sa, aby tak ako náhradník exekútora, mal aj zástupca exekútora možnosť disponovať s účtom exekútora, ktorého zastupuje.

čl. II bod 22 (§ 21 ods. 1 písm. a) ) §
V súlade s občiansko-právnym rozlišovaním čiastočnej a úplnej spôsobilosti na právne úkony sa dopĺňa výslovne požiadavka spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu.

čl. II bod 23 (§ 22 ods. 1) §
Reakcia na novú úpravu tzv. ďalšej činnosti.

čl. II bod 24 (§ 28 ods. 2) §
Úprava v tomto ustanovení má za cieľ z časti odbremeniť súdneho exekútora a dať mu možnosť, aby mohol poveriť svojich zamestnancov výkonom súpisu vecí. Bude nevyhnutné pri internej úprave dbať na to, aby poverenie bolo založené v spise určeného zamestnanca a pri preukázaní oprávnenia vykonávať jednoduché úkony by mal účastník exekúcie mať možnosť overiť si, či exekútor takéto poverenie svojmu zamestnancovi skutočne udelil.

čl. II bod 25 (§ 29) §
Súvisí s úpravou v zákone č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov a so skutočnosťou, že exekútora bude môcť poveriť vykonaním exekúcie aj Justičná pokladnica.

čl. II bod 26 (§ 30) §
Novela Občianskeho súdneho poriadku vykonaná zákonom č. 428/2004 Z. z. zakotvila podrobnejšiu úpravu pravidiel týkajúcich sa vylúčenia sudcu (napr. lehoty na uplatnenie námietky atď). V exekučnom poriadku však podobná úprava dosiaľ chýba. Na uplatnenie námietky zaujatosti sa vzťahuje koncentračná zásada. Účastník má možnosť uplatniť námietku zaujatosti u exekútora v lehote s objektívne určeným počiatkom – 5 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie alebo ak sa o dôvode dozvedel neskôr v lehote subjektívnej. Bez zakotvenia lehoty dochádza v praxi k zneužívaniu tohto inštitútu s cieľom oddialiť samotnú exekúciu. Exekútor je zároveň povinný predložiť vec bezodkladne na rozhodnutie súdu, ktorý rozhodne do desiatich dní odo dňa predloženia veci.

čl. II bod 27 (§ 31) §
Súvisí s úpravou v zákone č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov a so skutočnosťou, že exekútora bude môcť poveriť vykonaním exekúcie aj Justičná pokladnica. Úprava súvisí tiež so skutočnosťou, že podľa navrhovanej úpravy bude výkon súdnych rozhodnutí zverený už len exekútorom. Je potrebné zabezpečiť, aby osobám, ktoré spĺňajú podmienky oslobodenia od súdnych poplatkov, nebolo znemožnené vymôcť právo len z toho dôvodu, že nemajú dostatok prostriedkov na zaplatenie preddavku.

čl. II bod 28 (§ 32) §
V porovnaní s platným právnym stavom môže exekútora zbaviť povinnosti zachovávať mlčanlivosť okrem ministra pri splnení zákonných predpokladov aj účastník konania. Novo sa presne vymedzujú prípady, v ktorých je exekútor alebo jeho zamestnanci zo zákona zbavený mlčanlivosti bez toho, aby k tomu musel dávať súhlas minister alebo súd. Úprava by mala vniesť väčšiu pružnosť do pôvodného mechanizmu.

čl. II bod 29 a 30 (§ 34) §
V odseku 1 ide o doplnenie a upresnenie platnej právnej úpravy. V odseku 2 sa navrhuje doplnenie a upresnenie ustanovenia v súvislosti so znením § 34 ods. 1. Písomná forma je opodstatnená predovšetkým z dôvodu transparentnosti a preukázateľnosti ako aj zosúladenia textu uvedeného v odseku 3. Úprava v odseku 3 sa zosúlaďuje s odsekom 1.

čl. II bod 31 §
Legislatívna skratka bola zavedená už v § 16b ods. 5.

čl. II bod 32 (§ 35) §
Pri žiadosti o poskytnutie súčinnosti v praxi, najmä banky, ale aj iné inštitúcie a orgány žiadajú od súdneho exekútora overenú fotokópiu poverenia, napriek tomu, že takúto povinnosť mu zákon neukladá. V praxi je nemožné, aby exekútor, ktorý lustruje majetok na území celej SR zasielal dožiadanému orgánu originál poverenia, ktorý musí mať on sám k dispozícii. Trovy spojené s vyhotovením väčšieho počtu fotokópií tak v značnej miere zvyšujú trovy exekúcie. Predkladateľ preto považuje za potrebné, zákonom umožniť priamo exekútorovi, aby na účely exekučného konania mohol overiť totožnosť originálu poverenia a jeho fotokópie. Ak exekútor akýmkoľvek spôsobom v konaní túto právomoc zneužije, je voči nemu možný trestno-právny postih (pre zneužitie právomoci verejného činiteľa) a podľa § 33 zodpovedá za spôsobenú škodu. Touto úpravou sa zabezpečí aj realizácia § 20 Kancelárskeho poriadku pre súdnych exekútorov, ktorú doposiaľ dožiadané orgány odmietajú akceptovať a zároveň sa znížia náklady exekučného konania, ktoré „preddavkovo“ síce zaťažujú exekútora, ale neúčelne a zbytočne zvyšujú trovy, ktoré pri skončení exekúcie …

čl. II bod 33 (§ 36 ods. 3) §
Vykonávacie konanie upravené v občianskom súdnom poriadku v súvislosti s aplikáciou ustanovení o výkone rozhodnutia rozlišuje pojmy „ konanie o výkon“ a „výkon“. V exekučnom poriadku sa aj v pôvodnej právnej úprave v niektorých ustanoveniach zamieňali pojmy „exekúcia“ a „exekučné konanie“. Predložený návrh rozlišuje tieto pojmy z hľadiska účinkov jednotlivých štádií exekučného konania.

čl. II bod 34 (§ 36 ods. 7) §
Súvisí s úpravou v zákone č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov a so skutočnosťou, že exekútora bude môcť poveriť vykonaním exekúcie aj Justičná pokladnica.

čl. II bod 35 (§ 37) §
V priebehu exekúcie sa viackrát jednotlivé rozhodnutia doručujú aj iným osobám ako oprávnenému a povinnému. Pri niektorých rozhodnutiach môžu aj iné osoby ako účastníci, pokiaľ sa rozhoduje o ich právach alebo povinnostiach, podať opravný prostriedok. Exekučné konanie má prvky kontradiktórnosti a sporového procesu. Napr. platiteľ mzdy, dražitelia alebo iné osoby sa môžu stať účastníkmi len na určitý úsek konania (v preskúmacom konaní typicky znalec). Pre rozmanitosť jednotlivých druhov exekúcie (napr. v rozvrhovom konaní sa prejavuje typický charakter nesporového konania) bolo potrebné chápať doterajšie označenie účastníkov ako označenie v užšom slova zmysle. Navrhovaná úprava iba expresis verbis rozvíja doterajšie označenie účastníkov v užšom slova zmysle. Pri určovaní, kto je účastníkom konania podľa § 37 ods. 2 Exekučného poriadku sa v praxi začali spochybňovať práva bývalých manželov ako účastníkov konania, s odôvodnením, že ich bezpodielové spoluvlastníctvo nie je vysporiadané. Doplnenie platnej právnej úpravy len upresňuje a jednoznačne upravuje, kedy je účastníkom konania aj manžel povinného, ak sú exekúciou postihnuté veci v bezpodielovom …

čl. II bod 36 (§ 38 ods. 3) §
Jednou zo základných procesných podmienok exekučného konania je podanie úplného návrhu na vykonanie exekúcie. Ak je výlučne v dispozícii oprávneného rozhodnutie o podaní návrhu na vykonanie exekúcie, potom je potrebné priznať oprávnenému aj právo kedykoľvek po podaní návrhu, najneskôr však do vydania poverenia súdom, vziať svoj návrh späť. Podobnú úpravu už exekučný poriadok má, pretože rieši možnosť späťvzatia námietok proti upovedomeniu o začatí exekúcie skôr, ako bolo o nich rozhodnuté súdom (§ 50 ods. 6 Exekučného poriadku).

čl. II bod 37 (§ 39 ods. 1) §
Zákonom č. 353/2003 Z. z. boli upresnené náležitosti návrhu na začatie občianskeho súdneho konania . V tejto súvislosti bolo potrebné vyprecizovať aj úpravu náležitosti návrhu na vykonanie exekúcie.

čl. II bod 38 (odkaz 4d)
Doplnenie úpravy poznámky pod čiarou v súvislosti s legislatívou EÚ.

čl. II bod 39 (§ 40 ods. 1) §
Navrhovaná úprava procesne zosúlaďuje text v exekučnom poriadku s textom v občianskom súdnom poriadku.

čl. II bod 40 (§ 40a) §
Súvisí s úpravou v zákone č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov a so skutočnosťou, že exekútora bude môcť poveriť vykonaním exekúcie aj Justičná pokladnica.

čl. II bod 41 (§ 41) §
Ustanovenie je reakciou na rozšírenie rozhodnutí, ktoré môže byť exekučným titulom; najmä v súvislosti so vstupom SR do EÚ a ktorých zakotvenie v doterajšej úprave chýbalo.

čl. II bod 42 §
Doplnenie súvisí so skutočnosťou, že tieto rozhodnutia budú opatrovať doložkou vykonateľnosti Ministerstvo zahraničných veci SR a Ministerstvo spravodlivosti SR.

čl. II bod 43 (§ 44 ods. 1) §
Legislatívno-technická úprava. Upravuje sa explicitne začiatok, od ktorého plynie 15-dňová lehota.

čl. II bod 44 (§ 44 ods. 3) §
Úprava súvisí s upresnením používania pojmov „exekúcia“ a „exekučné konanie“ .

čl. II bod 45 (§ 44 ods. 4) §
Súvisí s úpravou v zákone č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov a so skutočnosťou, že exekútora bude môcť poveriť vykonaním exekúcie aj Justičná pokladnica.

čl. II bod 46 (§ 44 ods. 7) §
Predmetné ustanovenie upravuje postup v prípade, ak súd vyhovie žiadosti oprávneného o zmenu exekútora.

čl. II bod 47 (§ 45 ods. 1) §
Účelom navrhovanej zmeny je upresniť ustanovenie o vecnej príslušnosti a odstrániť doterajší rozpor s odsekom 2 predmetného ustanovenia.

čl. II bod 48 (§ 46 ods. 2 a 3) §
Doterajšia úprava poradia, podľa ktorého je exekútor povinný vykonávať exekúciu, nie je v exekučnom poriadku úplne presná, keďže nie každý návrh vedie k vydaniu poverenia (napr. neopravenie alebo nedoplnenie návrhu v určenej lehote vedie k zastaveniu exekučného konania). Expressis verbis sa upravuje na určenie poradia právna relevancia len perfektného návrhu. Mimo poradia majú prednostné právo na vybavenie pohľadávky výživného. Platná právna úprava umožňuje exekútorovi, aby mohol upustiť od vykonania exekúcie až potom, keď povinný uhradí nielen exekvovanú pohľadávku, ale aj trovy exekúcie.. V takejto podobe je ustanovenie takmer nevyužiteľné. V praxi sa často stáva, že oprávnený a povinný sa po začatí exekúcie dohodnú na „dobrovoľnom plnení“ (oprávnený návrh na exekúciu používa na zastrašenie povinného) alebo povinný pohľadávku „dobrovoľne uhradí“ potom, ako mu bolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie. Exekútor však pri platnej právnej úprave nemôže od exekúcie upustiť (hoci by to inak urobil), lebo zákon vyžaduje súčasné splnenie obidvoch podmienok, aj úhradu pohľadávky aj úhradu trov exekúcie. Povinný však trovy …

čl. II bod 49 (§ 47 ods. 3) §
Dôvodom navrhovanej úpravy je odstrániť nejednotnosť aplikačnej praxe a poskytnutie možnosti povinnému, aby znížil trovy exekúcie ak pohľadávku splní do 14 dní od doručenia upovedomenia. V praxi vyvoláva problém a neexistuje na jeho riešenie jednotný názor, či plnenie povinného uskutočnené po podaní návrhu na začatie exekúcie v 14 dennej lehote od doručenia upovedomenia „je dobrovoľným plnením“, z ktorého exekútorovi nevzniká nárok na odmenu (ako jednu časť trov), ale len na paušálnu náhradu podľa § 14 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Niektoré súdy v týchto prípadoch priznávajú exekútorovi len paušálnu náhradu trov a niektoré súdy priznávajú v týchto prípadoch exekútorovi aj odmenu vo výške 10% vymáhanej pohľadávky. Exekúcia je nútené vymáhanie plnenia v prípade, ak dlžník dobrovoľne neplnil (hoci mal na plnenie dostatok času). Vzniknuté trovy exekúcie (ktorých súčasťou je aj odmena exekútora) sú preto sankciou za neplnenie povinnosti. Akékoľvek plnenie uskutočnené po začatí exekučného konania preto nemožno považovať za „dobrovoľné“. Z …

čl. II bod 50 (§ 50 ods. 2) §
Navrhuje sa lehota na rozhodnutie súdu o námietkach z dôvodu zefektívnenia výkonu exekúcie a zrýchlenia exekučného konania.

čl. II bod 51 (§ 50 ods. 3) §
Ak exekučný súd zamietne námietky povinného proti exekúcii, z hľadiska procesného sa uznesenie tohto súdu považuje za vykonateľné. Doručenie rozhodnutia súdu oprávnenému a povinnému má vplyv na vyznačenie právoplatnosti, ktorá sa vyznačuje na rozhodnutí dňom jeho doručenia poslednému z účastníkov. Doručovanie súdnemu exekútorovi má význam až po vyznačení právoplatnosti. Predkladateľ považuje za potrebné vylúčiť opakované doručovanie a upresňuje doterajšie znenie doplnením textu „po právoplatnosti rozhodnutia“, ktorý znamená, že exekútorovi bude súd doručovať až potom, ako bude na rozhodnutí vyznačená právoplatnosť. Toto doplnenie je v súlade aj so znením § 52.

čl. II bod 52 (§ 52 ods. 3) §
Explicitná úprava poznatku, ku ktorému dospela právna teória aj exekučná prax.

čl. II bod 53 (§ 54 ods. 2) §
Odôvodnenie obdobné ako k bodu 58. Exekúcia je nútené vymáhanie plnenia v prípade, ak dlžník dobrovoľne neplnil, hoci mal na plnenie dostatok času. Akékoľvek plnenie uskutočnené po začatí exekučného konania, preto nie je možné považovať za „dobrovoľné“ .

čl. II bod 54 (§ 54 ods. 3) §
Plynulosť a hospodárnosť exekučného konania musí byť zabezpečená predovšetkým súčinnosťou povinného. Ak povinný takúto súčinnosť odmieta, je nevyhnuté nájsť riešenie, aby nedochádzalo k mareniu exekúcie. Exekučný poriadok výslovne neupravuje v platnom znení možnosť predvedenia povinného (viď aj § 52, 254 OSP), ale ho ani nevylučuje. To, že sa povinní vystavujú riziku naplnenia skutkovej podstaty trestného činu poškodzovania veriteľa podľa § 256 Trestného zákona, nie je v zásade pre nich žiadnou hrozbou. Možnosť predvedenia povinného orgánom policajného zboru prichádza v exekučnom konaní do úvahy vtedy, ak sú zmarené všetky donucovacie prostriedky na ochranu ústavných práv oprávneného. Očakáva sa, že na základe navrhovanej úpravy bude pôsobiť hlavne preventívna funkcia procesného donútenia povinného, ktorého o možnosti predvedenia bude musieť súdny exekútor poučiť už pri predvolaní. Exekučné konania, v ktorých povinní nerešpektujú pokyny súdneho exekútora sú neefektívne a v zásade bezvýsledné aj preto, že okrem odmietania povinného dostaviť sa pred exekútora nie je možné získať informácie o jeho majetnosti či nemajetnosti. Ak by chcel …

čl. II bod 55 (§ 56 ods. 5 až 7) §
Účelom navrhovaného ustanovenia je jednoznačne upraviť účinky odkladu exekúcie z dôvodov, pre ktorý sa odklad exekúcie pripúšťa. Do rozhodnutia o odklade bude môcť exekútor vykonávať iba úkony smerujúce k zabezpečeniu majetku povinného. Explicitná úprava prípustnosti odvolania proti rozhodnutiu o odklade exekúcie, ktorá má ukončiť diskusie a interpretačné problémy ohľadne tejto otázky. Predkladateľ sa stotožňuje s názorom, že „proti uzneseniu o odklade je možné podať odvolanie, pretože nejde len o uznesenie, ktorým sa upravuje vedenie konania /§ 202). Právoplatnosť uznesenia o povolení odkladu však nevylučuje, aby súd nariadil pokračovanie vo výkone alebo aby naopak výkon predĺžil, ak sa zmenili pomery alebo sa ukázalo, že tu nie sú od začiatku dôvody na odklad. Právoplatnosť tohto uznesenia, upravujúceho obsahovo len procesnú otázku, znamená, že súd sám toto rozhodnutie nemôže zrušiť, neznamená však viazanosť obsahom tohto rozhodnutia.“ (publ. in Rubeš, J. Handl, V.: Občanský sodní řád. Komentář. II díl, Panorama Praha, 1985) K rovnakému názoru dospela aj česká právna úprava (porov. Důvodová správa k …

čl. II bod 56 (§ 58 ods. 5) §
Navrhované znenie pripúšťa možnosť odvolania proti rozhodnutiu o trovách konania, Účastníkom konania aj súdnemu exekútorovi sa umožní aby bolo možné preskúmať toto rozhodnutie.

čl. II bod 57 (§ 61a ods. 2 až 4) §
Zmyslom tohto ustanovenia je priamo v Exekučnom poriadku výslovne upraviť, za akých podmienok je možné vykonať exekúciu na záloh. Na exekúciu predajom zálohu sa budú primerane vzťahovať ustanovenia o exekúcii predajom hnuteľných vecí alebo nehnuteľností alebo cenných papierov. Výslovne sa dopĺňa dôvod na zastavenie exekúcie (porov. § 57 ods. 2).

čl. II bod 58(§ 67 ods. 4 a 5) §
Prijatím zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, sa zmenili podmienky vyplácania dávok pri práceneschopnosti a zaviedla sa povinnosť, aby dávky vyplácal zamestnávateľ iba za určitý čas, rovnako sa určila lehota aj pre sociálnu poisťovňu. Navrhovaná úprava na túto zmenu reaguje. Zakotvuje sa oznamovacia povinnosť platiteľa mzdy týkajúca sa vzniku a skončenia práceneschopnosti zamestnanca). Tie isté povinnosti sa zakotvujú vo vzťahu k čerpani materskej, resp. rodičovskej dovolenky.

čl. II bod 59
Legislatívno technická zmena súvisiaca s aktuálnou právnou úpravou.

čl. II bod 60 až 65 §
Reakcia na vecné a terminologické rozlišovanie dávok a príspevkov v platných predpisoch v gescii MPSVaR SR.

čl. II bod 66 (§ 113b) §
Cieľom navrhovaných zmien je upresniť postup exekútora pri exekúcii obchodného podielu spoločníka v obchodnej spoločnosti, ktorý bude odlišný v závislosti od právnej formy spoločnosti a v nadväznosti na to aj od účinkov, aké má exekúcia obchodného podielu na ďalšiu účasť spoločníka v spoločnosti (relevantné pri spoločníkoch v spoločnosti s ručením obmedzeným a komanditistoch v komanditnej spoločnosti) či dokonca na samotné ďalšie trvanie spoločnosti (v prípade verejnej obchodnej spoločnosti a v prípade zániku účasti komplementárov na komanditnej spoločnosti). Nová právna úprava preto rozlišuje postup exekútora v prípade, že doručením exekučného príkazu účasť povinného v obchodnej spoločnosti zaniká (prípad zániku účasti spoločníka s. r. o. podľa § 148 ods. 3 Obchodného zákonníka a na základe primeraného použitia ustanovení o zániku účasti spoločníka s. r. o. aj prípad zániku účasti komanditistu v k. s.), kde predmetom exekúcie bude nárok na vyrovnávací podiel povinného ako spoločníka obchodnej spoločnosti a postup exekútora pre prípady, v ktorých účasť povinného v dôsledku exekúcie na obchodný podiel nezaniká. …

čl. II bod 67 (§ 115 ods. 2) §
Reakcia na vecné a terminologické rozlišovanie dávok a príspevkov v platných predpisoch v gescii Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny SR.

čl. II bod 68 (§ 115 ods. 5) §
Od 1. januára 2005 nadobudol účinnosť zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Starobné dôchodkové sporenie je sporenie na osobný dôchodkový účet sporiteľa, ktorého účelom je spolu so starobným poistením podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zabezpečiť jeho príjem v starobe a pozostalým pre prípad jeho úmrtia. Dôchodky vyplácané podľa zákona č. 43/2004 Z. z. nie sú doplnkom k dôchodkovým dávkam, ktoré vypláca Sociálna poisťovňa podľa zákona č. 461/2003 Z. z., naopak majú čiastočne nahrádzať dôchodkové dávky vyplácané Sociálnou poisťovňou podľa uvedeného zákona, ak sa fyzická osoba stane sporiteľom. Dôchodky vyplácané podľa zákona č. 43/2004 Z. z. sú súčasťou povinného základného dôchodkového systému vytváraného štátom a ako také majú rovnocenné postavenie s dôchodkovými dávkami vyplácanými Sociálnou poisťovňou.

čl. II bod 69 (§ 119 ods. 1) §
Platné znenie ustanovenia § 119 ods. 1 Exekučného poriadku vyvolávalo rozdielne názory na to, či si exekútor môže vymôcť prístup do miestností, ktoré užívajú tretie osoby, ak sa v týchto miestnostiach nachádzajú hnuteľné veci povinného. Absenciu tejto právnej úpravy sa už snažil preklenúť aj rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní č. 39/2001, ktorého právna veta znie: „Najvyšší súd SR sa v tejto veci nestotožnil s názorom generálneho. prokurátora, že obvinená exekútorka porušila exekučný poriadok, keď vykonávala súpis majetku v dome, ktorého vlastníkom bola matka povinného.“ Navrhovaná zmena pojmu „miestnosť“ na pojem „priestor“ zabráni suplovanie nedostatku legislatívnej úpravy výkladom súdov.

čl. II bod 70 (§ 122) §
Mnohí súdni exekútori sústavne porušujú stanovenie ceny hnuteľných vecí, čo v mnohých prípadoch končí začatím disciplinárneho alebo trestného konania. Nie je opodstatnené predpokladať, že súdny exekútor má všestranné odborné znalosti z oblasti oceňovania rôznych druhov hnuteľných vecí. Je však potrebné, aby voľnú úvahu mohol exekútor využiť v pri veciach rýchle podliehajúcich skaze alebo v jednoduchých prípadoch. Z toho dôvodu sa stanovuje strop ceny hnuteľných vecí, ktorý by mal byť limitujúci.

čl. II bod 71 (§ 125 ods. 2) §
Cieľom navrhovanej úpravy je vylúčiť špekulatívne zabezpečovanie hnuteľných vecí. Ustanovenie § 125 ods. 1 totiž dovoľuje predať veci spísané iným exekútorom len so súhlasom tohto exekútora.

čl. II bod 72 (§125 ods. 3) §
Podobne ako pri dražbe nehnuteľných aj pri dražbe hnuteľných vecí presahujúcich zákonom stanovenú hodnotu zakotvuje sa povinnosť exekútora zaslať dražobnú vyhlášku na zverejnenie v Obchodnom vestníku. Podľa nariadenia vlády č. 42/2004 Z. z. o Obchodnom vestníku vydavateľ uverejní v Obchodnom vestníku údaje, ktorých zverejnenie ukladá orgánom verejnej moci osobitný zákon, najneskôr do piatich pracovných dní odo dňa doručenia podkladu na ich zverejnenie. Cieľom úpravy je zvýšiť transparentnosť dražby.

čl. II bod 73 (§ 125 ods. 7) §
Zákonom č. 526/2002 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa realizovala reforma záložných práv, ktorá umožnila, aby hnuteľné veci boli rovnocenným a bezpečným predmetom záložného práva. Ustanovenia Občianskeho zákonníka podrobne upravujú prechod a prevod zálohu, ktorým môže byť aj hnuteľná vec a v nadväznosti na to upravila aj akcesorický vzťah záložných práv k týmto hnuteľným veciam.

čl. II bod 74 a 75 (§ 126 ods. 3 a 4) §
Navrhovaným ustanovením sa rieši realizácia predaja majetku povinného, ktorý sa nepodarilo predať na dražbe za cenu stanovenú spôsobom podľa § 122 a 126 ods. 2, oprávnený o majetok nemá záujem a odmieta ho prevziať aj povinný. V takýchto prípadoch sa navrhuje, aby veci povinného mohol exekútor predať za akúkoľvek cenu, za akú je ich speňaženie možné. Dosiahnutý výťažok bude použitý na uspokojenie oprávneného. Navrhovaným riešením sa odstraňujú aj problémy skladovania takýchto spísaných vecí a náklady s tým spojené.

čl. II bod 76 §
Aktualizovanie pojmu súvisiace so zmenou v zákone č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov.

čl. II bod 77 a 78 (§ 131a ods. 2 a 3) §
Platná právna úprava neobsahuje dostatočné rozlíšenie postupu exekútora pri exekúcii na cenné papiere vzhľadom na ich rozdielnu povahu a rozdielne možnosti speňaženia. Predkladateľ preto navrhuje rozdielny postup exekútora v prípadoch, keď predmetom exekúcie sú cenné papiere, ktoré sú prijaté na trh kótovaných cenných papierov burzy cenných papierov a v prípadoch, keď ide o iné cenné papiere. V prvom prípade právna úprava predpisuje exekútorovi využitie služieb obchodníka s cennými papiermi, ktorý má cenné papiere speňažiť na burze cenných papierov. V druhom prípade môže byť postup exekútora vzhľadom na povahu cenného papiera odlišný. Ak povaha cenného papiera umožňuje jeho priame speňaženie (napr. akcie), exekútor bude postupovať spôsobom predpísaným pre exekúciu hnuteľných vecí. Ak ide o cenné papiere, ktorých právna povaha priame speňaženie neumožňuje (napr. zmenky a šeky), exekútor vyzve toho, kto má na základe cenného papiera plniť, aby mu plnenie odovzdal a postupuje primerane podľa ustanovení o exekúcii prikázaním pohľadávky.

čl. II bod 79 (§ 135 ods. 2) §
Nahradenie obsoletného výrazu. Reakcia na reformu verejnej správy a úpravu pôsobností resp. prechod kompetencií v rámci jednotlivých úradov (napr. Zákon č. 515/2003 Z. z. o krajských úradoch a obvodných úradoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

čl. II bod 80 (§ 136 ods. 1) §
Ako vyplýva z obsahu Exekučného poriadku, najmä § 36 ods. 4, stret exekúcií je riešený iba vo vzťahu k iným predpisom. K stretu exekúcií v rámci exekučných konaní podľa Exekučného poriadku dochádza veľmi často a nie je výnimkou, že na ten istý majetok, právo, vec alebo pohľadávku toho istého povinného, sa stretne niekoľko exekučných konaní vedených rôznymi exekútormi. Novela Exekučného poriadku, vzťahujúca sa na konania začaté po 1.2.2002 vyriešila stret exekúcií pri predaji hnuteľných vecí doplneným ustanovením § 120 a § 125 Exekučného poriadku tak, že zabezpečenie a predaj vecí, ktoré už spísal iný exekútor sa môže vykonať iba s písomným súhlasom iného exekútora, pričom z výťažku dražby je exekútor povinný najprv uspokojiť pohľadávku a trovy exekúcie, v prospech ktorej boli už skôr spísané veci iným exekútorom, až potom sa zo zvyšku výťažku vyplácajú pohľadávky podľa § 128 ods. 2 Exekučného poriadku Takto sa uplatnila zásada časovo skoršieho, teda právne silnejšieho práva, ktorá má svoje uplatnenie aj pri výkone záložných …

čl. II bod 81 (§ 136 ods. 2) §
Dôvody novej úpravy sú totožné s odôvodnením k § 46 ods. 2.

čl. II bod 82 (§ 136 ods. 3 a 4) §
Účelom navrhovanej úpravy je ochrana dražiteľa nehnuteľnosti. V praxi sa stáva, že oprávnený sa s povinným dohodne a po udelení príklepu súdnym exekútorom (ale ešte pred jeho schválením súdom) účelovo vezme návrh späť. Súd v dôsledku späťvzatia exekúciu zastaví. Týmto postupom oprávneného je poškodený vydražiteľ, ktorý sa už ujal držby vydraženej nehnuteľnosti (§ 150 Exekučného poriadku) ako aj ostatní veritelia, ktorí si prihlásili svoje pohľadávky do dražby a nebudú uspokojení z rozvrhu výťažku, hoci by (v mnohých prípadoch aspoň čiastočne) uspokojení byť mohli. V súvislosti s odvolaním súhlasu oprávneného s dražbou alebo späťvzatím návrhu navrhuje predkladateľ úpravu spojenú s povinnosťou hradiť trovy, ktoré svojim konaním zavinil.

čl. II bod 83 (§ 137 ods. 2) §
Nahradenie obsoletného výrazu. Reakcia na reformu verejnej správy a úpravu pôsobností resp. prechod kompetencií v rámci jednotlivých úradov (napr. Zákon č. 515/2003 Z. z. o krajských úradoch a obvodných úradoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

čl. II bod 84 (§ 138 ods. 2) §
Inštitút obhliadky nehnuteľnosti je upravený v § 141. V § 138 je obsiahnutá špeciálna úpravu prístupu na nehnuteľnosť za účelom vypracovania znaleckého posudku.

čl. II bod 85 (§139 ods. 1 a 2) §
Trhová cena je definovaná v súčasnom § 139 ods. 2. Zistená cena sa používa na určenie výšky zábezpeky podľa § 142 ods. 1, trhová cena sa používa ako najnižšie podanie podľa § 142 ods. 2. V znaleckej praxi sa trhová cena stanovuje ako všeobecná hodnota podľa vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Vzhľadom k rozdielnej výške ceny zistenej podľa cenového predpisu (tzv. „zistená cena“) a podľa osobitného predpisu („všeobecná hodnota“) dochádzalo pred 1.1. 2004 v praxi k určitým problémom. Ako príklad môže slúžiť poľnohospodársky objekt, ktorého cena zistená podľa cenového predpisu je vo výške 5 miliónov Sk a všeobecná hodnota (trhová cena) je 0,2 milióna Sk z titulu druhu stavby, polohy, stavu trhu a pod. Výška dražobnej zábezpeky bola 2,5 milióna Sk, teda niekoľkonásobne vyššia ako najnižšie podanie. Takýmto postupom boli nepriamo z dražby vylúčení tí záujemcovia, ktorí nemali požadované financie na zloženie dražobnej zábezpeky napriek tomu, že mali dostatočné financie na zaplatenie dražobnej …

čl. II bod 86 (§ 139 ods. 6 a 7) §
V návrhu novely zákona predkladateľ ustanovuje možnosť vypracovania nového znaleckého posudku pre prípad, že ani za cenu zníženú so súhlasom súdu, nie je možné v lehote dlhšej ako jeden rok nehnuteľnosť vydražiť. Počas roka sa môžu zmeniť podmienky na trhu s nehnuteľnosťami – nastane výrazný pokles cien, môže prísť k značnému znehodnoteniu nehnuteľnosti a podobne. Preto je vypracovanie nového znaleckého posudku za podmienok stanovených v zákone pre úspešnosť exekučného konania nevyhnutné.

čl. II bod 87 (§ 140 ods. 1) §
S cieľom zabezpečiť väčšiu prehľadnosť a transparentnosť v § 141 ods. 3 sa navrhuje úprava zverejňovania dražobnej vyhlášky v Obchodnom vestníku. Z tohto dôvodu sa upresňuje aj úprava v odseku 1 § 140. Počiatok plynutia lehoty na určenie dražby nadväzuje na úpravu v nariadení vlády č. 42/2004 Z. z. o Obchodnom vestníku.

čl. II bod 88 (§ 140 ods. 2 písm. c) a e)) §
Navrhovaná úprava súvisí so zmenou v § 139 a § 140 ods. 1.

čl. II bod 89 (§ 140 ods. 2) §
Oznámenie o čase a mieste ohliadky draženej nehnuteľnosti je dôležitou informáciou pre potencionálnych dražiteľov a tiež pre povinného. Záujemcovia si tak môžu prezrieť nehnuteľnosť v stanovenom termíne a povinný nebude zaťažovaný žiadosťami záujemcov o umožnenie prehliadky v akomkoľvek termíne.

čl. II bod 90 (§ 141 ods. 3) §
Dopĺňa sa možnosť exekútora požiadať katastrálny úrad o uverejnenie dražobnej vyhlášky. Podľa nariadenia vlády č. 42/2004 Z. z. o Obchodnom vestníku vydavateľ uverejní v Obchodnom vestníku údaje, ktorých zverejnenie ukladá orgánom verejnej moci osobitný zákon, najneskôr do piatich pracovných dní odo dňa doručenia podkladu na ich zverejnenie.

čl. II bod 91 (§ 141 ods. 5 a 6) §
Navrhovaným znením sa ukladá povinnému, aby prípadným záujemcom o dražbu nehnuteľnosti umožnil v termíne stanovenom v dražobnej vyhláške ohliadku nehnuteľnosti.

čl. II bod 92 (§ 142) §
Zmena v úprave má zabezpečiť, že záujemcovia zaplatia zábezpeku v závislosti na cene nehnuteľnosti – najnižšom podaní, teda všeobecnej hodnote určenej znaleckým posudkom zníženej o závady, ktoré vydražiteľ prevezme so započítaním na najvyššie podanie a zvýšenej o hodnotu práv spojených s nehnuteľnosťou, ktoré vydražiteľ prevezme so započítaním na najvyššie podanie. Tiež sa zabezpečuje, že z vydražiteľa sa nemôže stať veriteľ, ktorému na prevzaté závady so započítaním na najvyššie podanie nebude prislúchať ich plná úhrada z rozdeľovanej podstaty. Najnižšie podanie bude teda jednoznačne určenou cenou, na zaplatenie ktorej nie je následne potrebné uznávať sumy pripadajúce na závady. Cena nehnuteľnosti, ktorá je zároveň najnižším podaním, mala byť určená ako všeobecná hodnota stanovená v znaleckom posudku znížená o závady, ktoré vydražiteľ prevezme so započítaním na najvyššie podanie a zvýšená o hodnotu práv spojených s nehnuteľnosťou. Úprava v odseku 4 súvisí s úpravou vykonanou v odseku 2. Hodnota závad, ktoré sa preberajú so započítaním na najvyššie podanie sa priamo odpočíta zo všeobecnej hodnoty určenej …

čl. II bod 93 (143 ods. 2) §
Úprava súvisí so zmenou vykonanou v § 142 ods. 2.

čl. II bod 94 (§ 144 ods. 3) §
Rozširuje sa okruh osôb, ktoré nemôžu dražiť aj o manžela povinného za predpokladu, že nehnuteľnosť patrí do BSM.

čl. II bod 95 (§ 145 ods. 1) §
Novela Exekučného poriadku zo dňa 9.11.1999 vykonaná zákonom č. 280/1999 Z. z zaviedla trhovú cenu nehnuteľností, čo spôsobilo, že sa mnoho dražených nehnuteľností stalo nepredajnými. Ustanovenie § 145 Exekučného poriadku povoľuje po bezúspešnej dražbe zníženie ceny o 1/3 so súhlasom súdu. Navrhovaná úprava určuje mieru zníženia ceny na polovicu.

čl. II bod 96 (§ 147 ods. 1) §
Nahradenie obsoletného výrazu.

čl. II bod 97 (§ 148 ods. 1) §
Dôvodom navrhovanej úpravy je právna istota osôb zúčastnených v konaní - najmä vydražiteľa, keďže schválenie príklepu súdom je jednou z dvoch základných podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva k draženej nehnuteľnosti (§150 ods. 2). Vydražiteľovi vznikajú trovy súvisiace s držbou veci a v prípade neschválenia príklepu je povinný vrátiť vec povinnému, spolu s jej úžitkami a nahradiť mu prípadnú škodu, ak mu ju hospodárením s nehnuteľnosťou spôsobil. Z uvedeného dôvodu je daný objektívny záujem, aby o schválení /neschválení/ príklepu bolo rozhodnuté v krátkom čase. Zároveň sa stanovuje povinnosť exekútora doručiť súdu podklady, ktoré potrebuje na rozhodovanie o schválení príklepu.

čl. II bod 98 (§ 148 ods. 2) §
Správy katastra vyznačujú práva k nehnuteľnostiam, preto je takáto úprava odôvodnená.

čl. II bod 99 (§ 153) §
Nová úprava v § 153 súvisí stým, že hodnota prevzatých vecných bremien je zohľadnená v najnižšom podaní (§ 142 ods. 2) a neprislúcha za ne preto úhrada z rozdeľovanej podstaty. Vzhľadom na to, že v praxi sa opomína všeobecná úprava záložných práv v Občianskom zákonníku, ktorá bližšie upravuje ďalšie pôsobenie záložných práv k nehnuteľnosti, ktorá je predmetom prevodu alebo prechodu, prípadne výkonu záložného práva a kvôli odstráneniu aplikačných problémov sa navrhuje zaviesť výslovný odkaz na právnu úpravu v Občianskom zákonníku. V určitých prípadoch sa dražená nehnuteľnosť prevádza zaťažená záložnými právami, čo závisí od postavenia subjektu, ktorý je na účely exekučného konania oprávneným, t.j. či ide o záložného veriteľa, ďalej aké poradie má jeho záložné právo, prípadne oprávneným subjektom môže byť aj iná osoba (nezabezpečený veriteľ), pričom exekúcia sa vedie na nehnuteľnosť, ktorá je už predmetom záložného práva.

čl. II bod 100 (§ 157 ods. 1 písm. d)) §
Reakcia na vecné a terminologické rozlišovanie dávok a príspevkov v platných predpisoch v gescii Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny SR.

čl. II bod 101 (§ 159) §
Všetky vecné bremená, ktoré vydražiteľ prevezme so započítaním budú zohľadnené (resp. uhradené) v cene nehnuteľnosti. Pri zmluvných vecných bremenách bude vydražiteľ právnym nástupcom povinného.

čl. II bod 102 (§ 164) §
Úprava súvisí so snahou predkladateľa zefektívniť a zrýchliť exekučné konania.

čl. II bod 103 a 104 (§ 166 ods. 2 a 3) §
Účelom navrhovanej úpravy je odstránenie právnej neistoty nadobúdateľa spoluvlastníckeho podielu ak pred vykonaním dražby zaplatí hodnotu predstavujúcu podiel povinného, ktorého spoluvlastnícky podiel sa má dražiť. Súčasné znenie § 166 je nedostatočné a v praxi spôsobuje problémy z dôvodu, že spoluvlastník, ktorý za povinného jeho spoluvlastnícky podiel vyplatí nemá právny titul na nadobudnutie vlastníctva (na zápis do katastra nehnuteľností). Ak pred začatím dražby spoluvlastník spoluvlastnícky podiel vyplatí, exekútor od dražby upustí, nedôjde k udeleniu príklepu a nadobudnutiu vlastníckeho práva na jeho základe. Napriek vyplateniu sa tak spoluvlastník nemôže domôcť vlastníctva. Zápisnica, ktorú o takomto priebehu exekúcie spíše exekútor, nie je listinou, ktorú by katastre považovali za záznamovú listinu, alebo inú listinu, na základe ktorej môžu postupovať v súlade s katastrálnym zákonom. Analogickú úpravu poznajú právne predpisy o daňovej exekúcii, pri ktorej okrem zápisnice vydáva príslušný daňový orgán rozhodnutie, na základe ktorého sa záznam v katastri zrealizuje. Aby nevznikli ďalšie problémy, navrhovaná úprava požaduje schválenie nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu súdom. Súdne rozhodnutie je …

čl. II bod 105 (171 ods. 1) §
Súčasné znenie uvedeného ustanovenia v praxi znamená, že pre poradie exekučného záložného práva voči iným záložným právam nie je rozhodujúci čas jeho zápisu do katastra nehnuteľností, ale čas doručenia návrhu exekútorovi na jeho zriadenie, čím sa porušuje zásada priority platná pri záložnom práve. Stáva sa, že v čase doručenia takéhoto návrhu exekútorovi povinný ešte nebol upovedomení o začatí exekúcie (napr. návrh na zriadenie exekučného záložného práva bol podaný súčasne s návrhom na začatie exekúcie), a teda môže bez obmedzenia s nehnuteľnosťou nakladať a zriadiť k nej záložné právo v prospech tretej osoby ako záložného veriteľa. Napriek tomu, že takéto záložné právo tretej osoby bolo registrované pred exekučným záložným právom, zriadeným neskôr exekútorom, pri uspokojení bude mať prednosť neskoršie zriadené exekučného záložné právo vzhľadom na čas doručenia návrhu na jeho zriadenie. Tým sa ale výrazne zasahuje do právnej istoty tretích osôb, ktoré v čase zriaďovania zmluvného záložného práva nemohli o tejto skutočnosti vedieť a záložca ešte ani nemusel byť obmedzený v …

čl. II bod 106 (§ 178) §
Platná úprava odseku 1 je zavádzajúca. Exekučné záložné právo môže mať totiž k nehnuteľnosti zriadené aj exekútor z iného obvodu.

čl. II bod 107 (piata časť) §
V rámci novo upravenej ďalšej činnosti exekútora sa exekútorovi umožňuje v súvislosti s vykonávaním exekúcie prijímať do úschovy peniaze, listiny a iné hnuteľné veci, spisovať návrhy na vykonanie exekúcie do zápisnice na výslovnú žiadosť oprávneného a doručovať súdne písomnosti, ak o doručenie požiada súd. Doručovanie súdnych písomností prostredníctvom súdneho exekútora pozná napr. aj česká, belgická a francúzska úprava. Pravdepodobnosť, že zásielka bude doručená, je u súdneho exekútora, ktorý bude na tom, osobne hmotne zainteresovaný, omnoho vyššia. Postup pri doručovaní v § 194 sa zosúlaďuje s úpravou v Kancelárskom poriadku a Občianskom súdnom poriadku.

čl. II bod 108 (§ 196) §
Účinnosťou zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (dnes nahradený zákonom č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty) boli súdni exekútori, podľa ustanovenia § 4 ods. 1 a 2 a jeho prílohy č. 2 (kód 74.11), zahrnutí medzi platiteľov DPH, ako osoby poskytujúce právne služby núteného výkonu rozhodnutia. Takto je od 01.01.1996 povinný postupovať každý súdny exekútor, ktorý je platiteľom DPH napriek tomu, že DPH nie je priamo upravená vo vyhláške Ministerstva spravodlivosti SR č.288/1995 Z. z o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Povinnosť pripočítavať DPH k „cene exekútorom poskytovanej právnej služby“, je uložená priamo zákonom o dani z pridanej hodnoty, ako normou vyššej právnej sily. Cenou zdaniteľného plnenia v exekučnom konaní sú vzniknuté trovy exekúcie, ktorých náhradu si exekútor v konaní uplatňuje vo výške vypočítanej podľa vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Doterajšia prax exekučných súdov pri rozhodovaní o trovách exekúcie nie je jednotná v …

čl. II bod 109 (§ 200 ods. 2) §
Výslovne sa zakotvuje, že súd rozhoduje o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

čl. II bod 110 (§ 217 ods. 1) §
Rozšírenie počtu členov disciplinárnej komisie si vyžiadal zvýšený počet sťažností.

čl. II bod 111 (§ 222 ods. 1 a 2) §
Reakcia na novú úpravu tzv. ďalšej činnosti.

čl. II bod 112 (§ 222 ods. 3) §
Teminologické zosúladenie pojmov.

čl. II bod 113 (§ 226 písm. b) ) §
Odôvodnenie je totožné s odôvodnením k bodu 9.

čl. II bod 114 (§ 228 ods. 2) §
Navrhuje sa priamo zákonnou úpravou stanoviť, aby členmi odvolacej disciplinárnej komisie neboli tí exekútori, ktorí rozhodovali v prvom stupni.

čl. II bod 115 (§ 237 ods. 6) §
Podľa platného znenia tohto ustanovenia nie je možné objektívne splniť lehotu na doplnenie vzdelania, preto je potrebné vykonať jej úpravu.

čl. II bod 116 (§ 238, § 239) §
Prechodné ustanovenia k niektorým úpravám vykonaným týmto zákonom. Pojem „výkon exekútorského úradu“ je potrebné nahradiť aj v ostatných právnych predpisoch, v ktorých sa vedľa Exekučného poriadku vyskytuje (napr. zákon o sudcoch a prísediacich).

čl. V (Exekučný poriadok)

čl. V bod 1 (§ 193 písm. d) §
Zákonom č. 341/2005 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky súdny poriadok a o zmene a doplnení niektorých zákonov, sa do Exekučného poriadku doplnila tzv. ďalšia činnosť exekútora. V rámci nej sa exekútorovi umožnilo v súvislosti s vykonávaním exekúcie prijímať do úschovy peniaze, listiny a iné hnuteľné veci, spisovať návrhy na vykonanie exekúcie do zápisnice na výslovnú žiadosť oprávneného a doručovať súdne písomnosti, ak o doručenie požiada súd. Predmetným zákonom zároveň došlo s účinnosťou od 1. septembra 2005 k upusteniu od súdneho výkonu rozhodnutia (s určitými výnimkami – výchova maloletých, vymáhanie justičných pohľadávok). Na fakt, že funkcia súdneho vykonávateľa ako taká už na súdoch neexistuje, reagovala novela vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súd, Špeciálny súd a vojenské súdy, vykonaná vyhláškou č. 417/2006 Z. z. s účinnosťou od 1. júla 2006. Z výpočtu zamestnancov súdu v § …

čl. V bod 2 a 3 §
V súlade s Legislatívnymi pravidlami vlády Slovenskej republiky sa dopĺňa záverečné ustanovenie a príloha zákona o transpozičný odkaz.

čl. III (Exekučný poriadok)
Tento bod súvisí s možnosťou využitia služieb exekútora ako doručovateľa v priebehu celého procesu dobrovoľnej dražby. Tu sa v podstate rozširuje už existujúci inštitút doručovania súdnych písomností v rámci ďalšej činnosti súdneho exekútora i o tie mimosúdne, ak to ustanoví osobitný predpis. V článku I sa navrhuje zmeniť § 10 ods. 1 v tom smere, že „písomnosti sa doručujú prioritne poštou do vlastných rúk a ak to nie je možné alebo účelné doručujú sa iným preukázateľným spôsobom do vlastných rúk osobe, ktorej sú určené. Na doručovanie sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu11).“ Na význame tu nadobúda aj zmena pôvodného odkazu 11, v ktorom sa citoval len § 47 Občianskeho súdneho poriadku (náhradné doručovanie), čo v praxi spôsobovalo problémy. Navrhovaná zmena cituje v poznámke pod čiarou Občiansky súdny poriadok ako celok. Podľa platného § 45 Občianskeho súdneho poriadku „súd doručuje písomnosti sám alebo poštou. Súd môže doručiť písomnosti aj prostredníctvom súdneho exekútora......“ Doručovanie poštou sa v praxi ukázalo ako najhospodárnejší spôsob. …

čl. V (Exekučný poriadok)

čl. V bod 1 (§ 41 ods. 3) §
Navrhovaná reštrikcia je reakciou na nečestnosti vyskytujúce sa v praxi. Pri doterajšom vymedzení notárskej zápisnice, ktorá môže byť exekučným titulom, sa vytvoril priestor na vymáhanie takých záväzkov, v rámci ktorých boli nabalené vedľa samotnej poskytnutej sumy a úrokov z omeškania aj úžerné úroky ako odplata, zmluvné pokuty, „iné“ poplatky a pod. Notárska zápisnica, ktorá obsahuje právny záväzok vzniknutý z právneho úkonu, predmetom ktorého bolo poskytnutie peňažných prostriedkov (úvery a pôžičky), bude môcť byť exekučným titulom, len za predpokladu, že právny záväzok, ktorý obsahuje táto notárska zápisnica, bude pozostávať iba zo sumy predstavujúcej poskytnuté peňažné prostriedky a úroky z omeškania. Ak pôjde o záväzky z iných právnych vzťahov, záväzok sa nemôže týkať zmluvných pokút, napr. ak by predmetom notárskej zápisnice mal byť záväzok predstavujúci cenu diela, záväzok by sa nemohol týkať zmluvných pokút dohodnutých v zmluve o dodaní takéhoto diela. Veriteľovi nič nebráni obrátiť sa na súd a získať exekučný titul v súdnom konaní na zmluvné pokuty. Sudca však tak v …

čl. V bod 2, 3, 4, 5 a 6 (§ 47 ods. 1 písm. b), § 95 ods. 1 písm. a) a b), § 95 §
Podľa platnej právnej úpravy na jednej strane exekútor uloží povinnému splniť pohľadávku, na druhej strane mu však toto plnenie reálne znemožní zablokovaním účtu. Niet dôvodu, aby povinný nemohol splniť svoj dlh aj v priebehu exekúcie. Navrhovaná právna úprava je súladná s princípom ochrany povinného. Cieľom exekúcie je vymôcť plnenie podľa exekučného titulu a trovy exekúcie. Ak sa povinnému reálne znemožní plnenie, narastajú trovy exekúcie a takýto postup je v rozpore so zmyslom a účelom súdnej exekúcie. Banka bude blokovať účet povinného podľa príkazu súdneho exekútora do výšky vymáhanej pohľadávky a jej príslušenstva, ale táto jej povinnosť bude prelomená tým, že povinnému musí umožniť splniť dlh. Za tým účelom exekútor popri príkazu banke, aby zablokovala vymáhanú pohľadávku a jej príslušenstvo oznámi aj účet, na ktorý povinný môže splniť svoj dlh. Skutočnosť, že exekútor oznámi účet, na ktorý môže povinný dobrovoľne plniť nebráni povinnému, aby plnil oprávnenému z iných finančných prostriedkov než z tých, ktoré sú blokované bankou podľa § 95 ods. …

čl. V bod 7 (§ 194 ods. 1) §
Tieto zmeny sú spojené s novo navrhovaným § 49a OSP, v ktorom je zakotvená možnosť doručovania súdnych písomnosti účastníkovi súdnym exekútorom, ak o to iný účastník konania požiada a na jeho náklady. Nemusí ísť už len o exekútora, ktorý má sídlo exekútorského úradu v obvode toho súdu, ktorého doručenie sa má vykonať, alebo exekútora, ktorý má sídlo v obci, v ktorej sa má doručenie vykonať. Podľa § 49a OSP môže ísť o exekútora, ktorého si zvolí účastník konania, ktorý zároveň bude platiť náklady doručovania.

čl. V bod 8 (§ 194 ods. 8) §
Porovnaj odôvodnenie k predchádzajúcemu bodu. Trovy doručenia súdnych písomností, ak účastník konania využije možnosť v § 49a OSP, bude hradiť tento účastník.

čl. V bod 9 § 201 ods. 1 §
Navrhovaná právna úprava rieši jeden z najzávažnejších problémov v exekučných konaniach a ktorý otriasa dôverou nielen v exekúciu ako inštitútu práva, ale aj v súdy. Ide o súdnu exekúciu. Platná právna úprava totiž umožňuje žiadať od povinného trovy vo väčšom rozsahu než to zodpovedá plneniu povinného v lehote uloženej mu exekútorom mimo výkonu priamej exekúcie. Z nazhromaždených podaní sťažovateľov možno vysledovať najčastejšie námietky proti výške trov exekútora a to aj za stavu, že plnili po tom, ako ich exekútor upovedomil o začatí exekúcie (do 14 dní). V rámci predbežných trov exekúcie totiž exekútori nevyčísľujú trovy korešpondujúce „dobrovoľnému“ plneniu povinného, ale trovy vo výške, ako keby vymohli pohľadávku. V prípade, ak povinný plní presne podľa pokynu exekútora, nie je dôvod aby mal znášať trovy, ktoré patria exekútorovi pre prípad, že povinný „dobrovoľne“ neplní. V praxi možno vysledovať rôzne postupy exekútorov, keď niektorí už nevrátia trovy, napriek tomu, že povinný plnil presne podľa pokynu exekútora. Iní exekútori zadržiavajú prevyšujúce trovy. Právna úprava …

čl. V bod 10 (prechodné ustanovenie) §
Upravuje sa režim pôsobenia novej právnej úpravy. K VII (Zákon č. 365/2004 Z. z. (antidiskriminačný zákon))

čl. V § 9a §
Toto ustanovenie má za cieľ zefektívniť ochranu ústavou garantovaného práva na rovnosť a práva na rovnaké zaobchádzanie, zakotveného v slovenskej antidiskriminačnej legislatíve (napr. zákon 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou v znení neskorších predpisov, zákon č. 311/2001 zákonník práce v znení neskorších predpisov, zákon č. 29/84 o sústave základných škôl a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov apod.) a v európskych antidiskriminačných smerniciach. Toto ustanovenie je zároveň súčasťou legislatívnych opatrení, ktoré vláda v uplynulom období realizovala a realizuje za účelom efektívnejšej transpozície európskych antidiskriminačných smerníc, a tiež za účelom efektívnejšieho a reálnejšieho zabezpečenia ústavou garantovaného práva na rovnosť (napr. novelizácia antidiskriminačného zákona zákonom č. 326/2007 v roku 2007 a novelizácia antidiskriminačného zákona zákonom zo 14.2.2008, novelizácia OSP o vedľajšom účastníctve v prípadoch dôležitého záujmu podľa navrhovaných ustanovení § 93 ods. 2 OSP). Podľa antidiskriminačných smerníc EÚ sú členské štáty povinné zabezpečiť, aby v rámci ich jurisdikcií nedochádzalo k diskriminácii. Napriek …

čl. V (Exekučný poriadok)

čl. V bod 1 §
V prípade skladania peňažnej zábezpeky sa prepočet na menu euro uskutočnil podľa zásady cenovej neutrality a zaokrúhlenie bolo vykonané na eurocent. Jedná sa o zábezpeku, ktorú exekútor skladá v prospech účtu Slovenskej komory exekútorov.

čl. V bod 2 §
Zaokrúhľovanie na celé koruny nadol sa nahrádza zaokrúhľovaním na eurocent nadol. Ustanovenie plne rešpektuje § 24 ods. 5 generálneho zákona.

čl. V bod 3, 4 a 5 §
Zaokrúhľovanie súm, ktoré tvoria hraničnú hodnotu veci alebo sumy, ktoré nepodliehajú exekúcii sa zaokrúhľuje na eurocent a v súlade so zásadou cenovej neutrality.

čl. V bod 6 §
Odhad spísaných vecí, ktoré podliehajú exekúcii vykoná znalec, s výnimkou ak hodnoty týchto vecí neprevyšuje v súčasnosti sumu 20 000,- Sk. Pri zaokrúhlení na dve desatinné miesta, by sme dospeli k sume, ktorá by bola exekútorom ťažko posúditeľná. Rozdiel v jednom eurocente by nedokázal odhadnúť, a tým ani stanoviť hranicu, od ktorej sa musí vykonať znalecký posudok. Z tohto dôvodu sa navrhuje zaokrúhlenie nahor na sumu 665 eur. Nejedná sa o príjem a ani výdavok štátneho rozpočtu. Navrhnutým prepočtom, ktorý prekračuje princípy cenovej neutrality, sa v tomto konkrétnom prípade nevytvára žiadny priestor na poškodenie niektorého z účastníkov trhu. Suma 20 000,- Sk je len hraničnou, hodnotou, ktorú zákon definuje. Jej prepočtom a následným zaokrúhlením o vyše jedno euro nahor nevznikne strata a ani prospech pre žiadny subjekt. Naopak sa docieli presnosť a zrozumiteľnosť právneho predpisu.

čl. V bod 7 až 9 §
Zaokrúhľovanie sa bude vykonávať na celé desiatky eur smerom nadol. Jedná sa o sankcie, resp. ich horné výšky, ktoré ukladá tak Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky ako i Slovenská komora exekútorov. Exekučný poriadok je právny predpis, ktorý vzhľadom na svoj charakter musí mať jasné a zrozumiteľné ustanovenia. Pre dodržanie koncepčnosti sa navrhuje zaokrúhľovať na celé desiatky eur nadol pri sumách, ktoré tvoria hornú hranicu ukladaného disciplinárneho opatrenia a v tejto výške sú ukladané výnimočne. Pokuty sú príjmom štátneho rozpočtu a ich zaokrúhlenie na celé desiatky eur nadol neprinesie podstatný zásah do štátneho rozpočtu, keďže sa jedná o hornú hranicu pokuty a v takejto výške býva ukladaná zriedka. Nepríde ani k poškodeniu fyzických a ani právnických osôb, práve naopak. Zníži sa horná hranica trestného postihu pre ne (resp. pre špecifický subjekt, akým je exekútor).

čl. V bod 10 §
Uvedené prechodné ustanovenie sa zavádza na základe návrhu Národnej banky Slovenska.

čl. V odseku 1
Doplnenie predmetného prechodného ustanovenia je dôležité v záujme vytvorenia predpokladov na plynulé a bezproblémové zabezpečenie prípravy na prechod a prechodu na euro v oblasti bankovníctva.

čl. V odseku 2
Banky, ktoré pôsobia na slovenskom trhu, nie sú z technických príčin schopné akceptovať príkaz exekútora na zablokovanie účtu, zaslaný formou upovedomenia o začatí exekúcie. Preto bude takémuto príkazu vyhovené druhý pracovný deň pod dni zavedenia eura.

čl. I

čl. I bod 1. §
V ustanovení sa formuluje právna povinnosť orgánu, ktorý vedie evidenciu vodičských preukazov oznámiť exekútorovi na jeho písomnú žiadosť, či osoba proti ktorej exekútor vedie exekúciu, je držiteľom vodičského preukazu. Musí ísť o exekúciu výživného určeného platným a vykonateľným rozhodnutím súdu.

čl. I bod 2. §
Zakotvuje sa ďalší spôsob vykonávania exekúcie, ktorý spočíva v zadržaní vodičského preukazu. Z ďalších ustanovení je zrejmé, že tento spôsob možno uplatniť iba pri vymáhaní výživného určeného právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu. Nemožno ho teda generálne použiť na vymáhanie všetkých peňažných pohľadávok.

čl. I bod 3. §
Upravuje sa postup realizácie zadržania vodičského preukazu. Iniciatíva musí vyjsť od súdneho exekútora, ktorý po zistení, či povinný je držiteľom vodičského preukazu, vydá príkaz na zadržanie tohto preukazu. Určuje sa príslušný orgán na zadržanie vodičského preukazu. Je ním orgán Policajného zboru, ktorý vodičský preukaz vydal. Stanovuje sa, že tento spôsob exekúcie výživného nemožno uplatniť vtedy, ak neplatič výživného je vodič z povolania. Zadržaním vodičského preukazu by sa totiž znemožnil výkon povolania, a tým aj získanie financií na splatenie výživného. I keď zákon vychádza z filozofie, že zadržanie vodičského preukazu ako spôsob exekúcie sa bude v praxi uplatňovať na vymoženie výživného dieťaťa, text ustanovenia nevylučuje, že ho možno uplatniť aj na vymoženie súdom stanoveného výživného napr. rozvedeného manžela. Nemožno však zadržanie vodičského preukazu aplikovať na exekúciu iných peňažných pohľadávok, iba na peňažné pohľadávky z výživného. V ustanovení sa ukladá aj povinnosť doručiť exekučný príkaz na zadržania vodičského preukazu aj účastníkom exekučného konania, t.j. oprávnenému a povinnému. Ďalej sa upravuje povinnosť exekútora …

čl. IV
Ustanovenie § 41 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. sa navrhuje doplniť o nové písmeno j) tak, aby bolo možné vykonať exekúciu aj na podklade dokladov vydaných podľa právneho poriadku platného v inom členskom štáte v prípade vymáhania pohľadávok podľa tohto návrhu zákona.

čl. IV
Navrhovaná zmena má za cieľ vyriešiť disproporciu medzi vypočítanou základnou sumou na účely výkonu rozhodnutia, platom a reálnymi životnými a inými nákladmi na zastupiteľskom úrade v cudzine. Navrhuje sa preto, aby sa aj výpočet základnej sumy prispôsobil platu na zastupiteľskom úrade reflektovaním úpravy tohto platu koeficientom, resp. platovým koeficientom.

čl. II

čl. II bod 1 §
Predkladaný návrh odstraňuje prekážky vnútroštátneho práva brániace okamžitému a účinnému vymoženiu štátnej pomoci. Navrhované ustanovenie sa týka obmedzenia činnosti exekútora, ktorý sa dozvie o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený.

čl. II bod 2 §
Rozhodcovský rozsudok je exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku. Správnosť aplikácie dotknutého ustanovenia na rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul osvedčila v ostatnom období svojím autentickým výkladom aj Národná rada Slovenskej republiky. Avšak vzhľadom na skutočnosť, že v praxi možno vysledovať určité pochybnosti, navrhuje sa výslovne upraviť, že exekučným titulom sú aj vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských súdov a zmiery nimi schválené. Ustanovenie sa nedotýka problematiky vymáhania neoprávnenej štátnej pomoci.

čl. II bod 3 §
Navrhuje sa odstrániť prekážky vnútroštátneho práva brániace okamžitému a účinnému vymoženiu štátnej pomoci. Rozhodnutie Komisie sa nepovažuje na účely Exekučného poriadku za cudzí exekučný titul, ale za špecifický exekučný titul, ktorého vykonateľnosť pripúšťa osobitný zákon. Z dôvodu, aby nevznikali pochybnosti, sa navrhuje vylúčiť pôsobnosť ustanovení § 39 ods. 3, § 42 ods. 4, § 44 ods. 5 a § 45 ods. 4. Takéto rozhodnutie Komisie sa nebude opatrovať potvrdením o vykonateľnosti; za deň vykonateľnosti sa bude považovať deň doručenia rozhodnutia Slovenskej republike. Navrhuje sa tiež vylúčiť pôsobnosť ustanovení umožňujúcich odklad exekúcie vykonávanej na podklade takéhoto rozhodnutia (§ 56 ods. 2 až 5) a zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) (iné dôvody). Uvedené procesné inštitúty v sebe obsahujú aspekty, ktoré môžu byť zohľadnené v konaní pred Komisiou pred vydaním rozhodnutia o neoprávnenej štátnej pomoci, nie však vo fáze vymáhania.

čl. II bod 4 §
Vzhľadom na povahu exekučného titulu súd nebude preskúmavať jeho súlad so zákonom. Takéto preskúmavanie by predstavovalo prekročenie právomocí slovenského súdu a samé osebe by bolo porušením práva EÚ.

čl. II bod 5 §
Z dôvodu špecializácie a vytvárania jednotnej judikatúry sa navrhuje ustanoviť ako príslušný exekučný súd jediný súd, a to Okresný súd Malacky.

čl. II bod 6 až 11 §
Navrhuje sa vylúčiť odkladný účinok námietok proti exekúcii, a to vo všeobecnom ustanovení § 52 ods. 1 a tiež v osobitných ustanoveniach pri jednotlivých spôsoboch vykonania exekúcie. Vydaním exekučného príkazu pristúpi súdny exekútor k priamemu vykonaniu exekúcie, ktorým sa konkrétny spôsob vykonania exekúcie reálne vykoná. Výnimkou u uvedeného je v širšom výklade spôsob vykonania exekúcie predajom nehnuteľnosti v bode 10 predmetného návrhu, kedy sa exekúcia vykoná prakticky až potom, ak exekučný súd schváli príklep udelený súdnym exekútorom. Pre zjednotenie aplikačnej praxe je vhodné ustanoviť exekučným poriadkom povinnosť vydať exekučný príkaz spolu s upovedomením o začatí exekúcie aj s poukazom na právny stav, že námietky proti exekúcii nemajú odkladný účinok. Vydanie exekučného príkazu súčasne s upovedomením o začatí exekúcie skráti vykonanie exekúcie. Vydanie exekučného príkazu pri vykonaní exekúcie predajom hnuteľných vecí je odlišné od ďalších spôsobov vykonania exekúcie v tom, že súdny exekútor doručuje upovedomenie o začatí exekúcie až pri vykonaní súpisu hnuteľných vecí. Z uvedeného dôvodu sa doručovanie exekučného príkazu …

čl. I

čl. I bod 1 §
Ak má exekútor v úmysle postihnúť majetok štátu potenciálne chránený relatívnou exekučnou imunitou, je povinný spolu s upovedomením o začatí exekúcie doručiť povinnému oznámenie, v ktorom predmetný majetok označí. Povinný môže v lehote 60 dní od doručenia tohto oznámenia podať návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. k) Exekučného poriadku alebo s exekútorom uzavrieť dohodu písomnú dohodu podľa § 56 ods. 10 Exekučného poriadku. V tomto prípade účinky upovedomenia o začatí exekúcie (inhibitórium a arrestatórium) nastávajú rozdielne, a to podľa toho, či exekútor s povinným uzavrie alebo neuzavrie písomnú dohodu podľa § 56 ods. 10 Exekučného poriadku a či súd exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. k) Exekučného poriadku zastaví alebo nezastaví. Účinky upovedomenia sú v navrhovanej právnej úprave suspendované kvôli zachovaniu účinkom relatívnej exekučnej imunity podľa § 61c ods. 2 Exekučného poriadku.

čl. I bod 2 §
Navrhovaná právna úprava priorizuje dohodu exekútora a povinného o majetku, ktorý relatívnej exekučnej imunite podľa § 61c ods. 2 Exekučného poriadku nepodlieha. Dohoda musí mať obligatórne písomnú formu a počas jej plnenia nemožno pristúpiť k exekučnému postihnutiu iného majetku. Navrhovaná lehota 60 dní korešponduje s lehotou podľa § 61c ods. 2 Exekučného poriadku.

čl. I bod 3 a 6 §
Ustanovenie § 61c ods. 1 Exekučného poriadku označuje majetok štátu, ktorý nepodlieha exekúcii, t.j. majetok, ktorý má absolútnu exekučnú imunitu. Odsek 2 označuje majetok štátu, ktorý má relatívnu exekučnú imunitu, t. j. účinky imunity nastanú až v dôsledku rozhodnutia súdu za splnenia zákonom stanovených podmienok uvedených v § 57 ods. 1 písm. k). V § 61c ods. 3 je zavedený princíp zodpovednosti správcu kapitoly za pohľadávky, ktoré z jeho činnosti vznikli. Súd bude v prípadoch relatívnej exekučnej imunity zvažovať, či a z akých dôvodov je majetok štátu potrebné chrániť exekučnou imunitou, pričom dôkazné bremeno ohľadne naplnenia hypotézy ustanovenia § 57 ods. 1 písm. k) Exekučného poriadku znáša povinný.

čl. I bod 4 §
Vzhľadom na charakter incidenčných konaní podľa § 57 ods. 1 písm. d) a k) Exekučného poriadku súd na prejednanie vecí upravených v dotknutých písmenách obligatórne nariadi pojednávanie. Incidenčné konanie má charakter samostatného sporového konania prejednávaného v rámci konania exekučného. Na incidenčné konania sa primerane vzťahujú ustanovenia tretej časti Občianskeho súdneho poriadku, teda i zásada ústnosti a priamosti. Charakter kontradiktórneho sporového konania vyžaduje navrhovanie dôkazných prostriedkov sporovými stranami a vykonanie pojednávania. Súd rozhoduje v dvoch fázach – najprv osobitným výrokom vyhlási exekúciu za neprípustnú a po právoplatnosti tohto uznesenia osobitným uznesením exekúciu zastaví.

čl. I bod 5 §
Proti uzneseniu súdu o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. k) sa pripúšťa odvolanie.

čl. I bod 7 §
Zavádzajú sa prechodné ustanovenia.

čl. I (Exekučný poriadok)

čl. I bod 1 (§ 2 ods. 1) §
Formulačne sa precizuje znenie ustanovenia § 2 ods. 1 Exekučného poriadku, obsahujúce legálnu definíciu pojmu súdny exekútor, ktorá nereflektovala na všetky eventuality exekučných titulov podľa § 41 ods. 2, na podklade ktorých možno podľa platnej právnej úpravy vykonať exekúciu.

čl. I bod 2 (§ 3) §
Ide o gramatickú úpravu dikcie.

čl. I bod 3 (§ 5a) §
V novom ustanovení § 5a sa zakotvuje zákaz zneužívania označenia „súdny exekútor“, „exekútorský úrad“, príp. iného označenia spôsobilého vyvolať nebezpečenstvo zámeny. Toto opatrenie smeruje k ochrane práv oprávneného, povinného a tretích osôb pred subjektmi, ktoré nemajú oprávnenie vykonávať exekučnú činnosť a inú činnosť podľa Exekučného poriadku a napriek tomu svoju činnosť takto označujú, čím môžu iné osoby uviesť do omylu.

čl. I bod 4 (§ 6 ods. 3) §
Formulačne sa precizuje dikcia ustanovenia § 6 ods. 3; vecne správnym pojmom je pojem „poveriť“, nie „splnomocniť“. Exekútorský koncipient a ďalší zamestnanci exekútora (§ 20 až 28) sú u súdneho exekútora v pracovnom pomere. S ohľadom na túto skutočnosť režim osobitného písomného splnomocnenia udeleného zamestnancovi súdnym exekútorom nahrádza inštitút poverenia podľa Zákonníka práce.

čl. I bod 5 (§ 8) §
ods. 1 V nadväznosti na stále sa rozširujúcu pôsobnosť ministra spravodlivosti SR vo vzťahu k statusovým veciam súdnych exekútorov (vyhlásenie výberového konania na funkciu exekútora, vymenovanie súdneho exekútora do funkcie, rozhodovanie o prerušení výkonu funkcie exekútora podľa § 15a ods. 4, rozhodovanie o preložení exekútora do územného obvodu iného krajského súdu, pozastavenie výkonu funkcie exekútora, odvolanie exekútora z funkcie) sa navrhuje, aby zoznam exekútorov viedlo Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“). Zoznam exekútorov vrátane zmien v tomto zozname sa zverejňuje na webovom sídle ministerstva. Na podklade údajov poskytnutých ministerstvom zverejňuje na svojom webovom sídle zoznam exekútorov aj Slovenská komora exekútorov (ďalej len „komora“), pričom záväzným je zoznam vedený ministerstvom. Súčasne sa zavádza reciprocita pri zverejňovaní údajov ministerstvom a komorou (§ 8 ods. 1, § 214 ods. 2), ktoré sú nevyhnutným predpokladom aktuálnosti vedených zoznamov. ods. 2 až 4 Doterajšia formulácia oprávnení ministerstva a povinností exekútora pri výkone štátneho dohľadu bola príliš všeobecná, bez možnosti adekvátneho vyvodenia zodpovednosti exekútora pre …

čl. I bod 6 [§ 9 písm. b) a c)] §
V súvislosti so zavedením výberových konaní na funkciu súdneho exekútora sa rozširuje pôsobnosť ministra spravodlivosti vyhlásiť výberové konanie, ak nastane niektorý z dôvodov podľa § 10b ods. 2. Minister môže tiež na základe spoločnej žiadosti exekútorov so súhlasom komory navzájom preložiť exekútorov do územného obvodu iného krajského súdu. Po formálno-právnej stránke tak minister urobí individuálnym správnym aktom (rozhodnutím).

čl. I bod 7 a 13 [§ 10 ods. 1 písm. d) a § 10a] §
Návrh na predĺženie prípravy na povolanie súdneho exekútora formou predchádzajúcej praxe exekútorského koncipienta a obmedzenie možnosti vykonať odbornú skúšku výlučne na exekútorského koncipienta súvisí s mierou zodpovednosti súdneho exekútora pri vykonávaní exekučnej činnosti, ktorá sa považuje za výkon verejnej moci, smeruje k skvalitneniu prípravy a výkonu povolania súdneho exekútora a je v súlade s tendenciou zvyšovania odbornej úrovne uchádzačov o výkon právnických profesií. V prípade sudcov je podľa nášho právneho poriadku obmedzený prístup k výkonu funkcie odbornou skúškou (justičná, advokátska, notárska a pod.) a vekom 30 rokov, ktorý pri predpokladanom ukončení kvalifikovaného vzdelania vo veku 23 rokov predpokladá sedemročnú odbornú prax. V kombinácii s požiadavkou odbornej skúšky to zároveň indikuje, že sa nemôže jednať o hocijakú prax. V prípade notára kombinácia trojročnej praxe notárskeho koncipienta a následne praxe notárskeho kandidáta tiež predpokladá päťročnú kvalifikovanú prax. Predpokladom zápisu do zoznamu advokátov je rovnako získanie najmenej päťročnej praxe a zloženie advokátskej skúšky. Súdny exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie …

čl. I bod 8 [§ 10 ods. 1 písm. h)] §
V súvislosti so zavedením výberového konania na funkciu súdneho exekútora sa dopĺňa ako ďalší z taxatívne vymedzených predpokladov na vymenovanie občana za súdneho exekútora „úspešné absolvovanie výberového konania“ (§ 10b). Podľa navrhovanej právnej úpravy sa bude funkcia exekútora obsadzovať výberovým konaním, ktoré bude otvorené pre všetky osoby spĺňajúce zákonné podmienky pre účasť vo výberovom konaní.

čl. I bod 9 (§ 10 ods. 2) §
V zmysle novej právnej úpravy sa exekučnou pracou rozumie len prax súdneho exekútora a exekútorského koncipienta, ktorý súčasne spĺňa podmienky pre vymenovanie za exekútora podľa § 10 ods. 1 písm. a) až c) (spôsobilosť na právne úkony, vzdelanie, bezúhonnosť). Exekútorský koncipient môže na základe poverenia exekútora vykonávať v exekučnom konaní všetky úkony s výnimkou úkonov podľa § 22 ods. 2 na rozdiel od zamestnanca exekútora (§ 28), ktorý môže vykonávať len jednoduché úkony. Prax ďalšieho zamestnanca exekútora sa bude považovať za inú právnu prax, ktorú možno do exekučnej praxe započítať najviac v rozsahu dvoch rokov.

čl. I bod 10 (§ 10 ods. 2) §
Mení sa dĺžka započítateľnej inej právnej praxe do exekučnej praxe pre účely umožnenia vykonania odbornej skúšky a účasti vo výberovom konaní. Do exekučnej praxe môže komora započítať inú právnu prax najviac v trvaní dvoch rokov.

čl. I bod 11 (§ 10 ods. 3) §
Formulačne sa precizuje dikcia ustanovenia; správny názov je „odborná“ justičná skúška (§ 12 zákona č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

čl. I bod 12 (§ 10 ods. 5, poznámka pod čiarou k odkazu 3c) §
Ide o legislatívno-technickú úpravu; mení sa text poznámky pod čiarou k odkazu 3c v nadväznosti na zrušenie zákona č. 311/1999 Z. z. o registri trestov v znení neskorších predpisov zákonom č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

čl. I bod 14 (§ 10b až 10d) §
Navrhuje sa nová úprava výberového konania na funkciu súdneho exekútora. Podstata navrhovaných zmien spočíva v nasledovnom: výberové konanie bude jediným spôsobom, akým sa môže osoba, ktorá spĺňa zákonné požiadavky, stať súdnym exekútorom, výberové konanie je verejné, ustanovuje sa spôsob kreovania výberovej komisie. Rámcovú úpravu výberového konania obsahuje Exekučný poriadok (vyhlásenie výberového konania, podmienky účasti vo výberovom konaní, činnosť výberovej komisie). Splnomocnenie na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu podľa § 10d ods. 5 má za cieľ vytvoriť priestor pre detailnú úpravu priebehu výberového konania vo vyhláške Ministerstva spravodlivosti SR. Návrh vykonávacieho predpisu je súčasťou predkladanej zákonnej úpravy. Výberové konanie vyhlasuje minister spravodlivosti pre územný obvod krajského súdu. Zavedený teritoriálny princíp má svoju väzbu aj na nominovanie člena výberovej komisie z radov sudcov (§ 10d ods. 1), vymenovanie exekútora (§ 11 ods. 1), neskoršiu zmenu sídla exekútora (§ 15 ods. 1), ustanovenie zástupcu exekútorovi (§ 17 ods. 1) a pod. V odseku 2 právna norma priznáva ministrovi spravodlivosti fakultatívnu možnosť vyhlásiť výberové …

čl. I bod 15 (§ 11) §
Exekútora vymenuje do funkcie minister spravodlivosti pre územný obvod krajského súdu na základe výsledkov výberového konania. Výsledkami výberového konania je minister viazaný. Za súdneho exekútora vymenuje úspešného uchádzača podľa poradia určeného výberovou komisiou v zápisnici o priebehu výberového konania. Predseda výberovej komisie predloží ministrovi spolu so zápisnicou o priebehu výberového konania aj návrh na vymenovanie úspešného uchádzača do funkcie exekútora.

čl. I bod 16 [§ 12 ods. 1 písm. b)] §
V záujme dosiahnutia jednotnosti režimu poistenia súdnych exekútorov sa precizuje povinnosť súdneho exekútora uzavrieť poistenie s limitom poistného plnenia najmenej vo výške 100 000 eur. Zmena právneho režimu poistenia zodpovednosti našla svoju reflexiu aj v prechodných ustanoveniach, kde sa zakotvuje, že rozsah poistenia zodpovednosti za škodu je exekútor povinný uviesť do súladu s ustanovením § 12 ods. 1 písm. b) tohto zákona najneskôr do 30. apríla 2014, inak sa má za to, že jeho poistenie ku dňu 1. mája 2014 zaniklo. Zánik poistenia zodpovednosti za škodu je dôvodom na odvolanie exekútora podľa § 16 ods. 2 písm. f).

čl. I bod 17 [§ 12 ods. 1 písm. c)] §
V súvislosti s novým znením § 16b sa upravuje účel peňažnej zábezpeky, pričom novým účelom bude úhrada nákladov spojených so zánikom výkonu funkcie exekútora. Uvedená zmena reaguje na nákladovú stránku zániku výkonu funkcie exekútora, s ktorým sú spojené výdavky, ktoré znáša komora.

čl. I bod 18 (§ 12 ods. 2) §
Ustanovuje sa povinnosť súdneho exekútora preukázať sa zmluvou o zodpovednosti za škodu pred zložením sľubu nielen komore, ale aj ministerstvu. Keďže ministerstvo v konečnom dôsledku realizuje proces vymenovania súdneho exekútora, javí sa ako vhodné, aby aj s ohľadom na ďalšie pôsobenie a výkon činnosti súdneho exekútora malo k dispozícii poistnú zmluvu.

čl. I bod 19 (§ 12 ods. 3) §
V kontexte so zmenou § 12 ods. 2 a v záujme lepšieho plnenia dohľadových oprávnení komory a ministerstva sa zavádza povinnosť súdneho exekútora bezodkladne komore a ministerstvu oznámiť vznik, zmenu a zánik poistenia zodpovednosti za škodu. Uvedená notifikačná povinnosť nebude svojou funkciou zabezpečovať iba adekvátny výkon dohľadových oprávnení vo vzťahu k súdnym exekútorom, ale je významná aj z pohľadu prípadných regresných nárokov štátu titulom zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.

čl. I bod 20 (§ 12 ods. 4) §
Výslovne sa zakotvuje povinnosť súdneho exekútora ukladať peňažné prostriedky, ktoré prijal pri výkone exekučnej činnosti, na osobitný bankový účet, a to bezodkladne po tom, čo mu boli zaplatené s výnimkou, ak sa písomne dohodol s oprávneným, že mu peňažné prostriedky vyplatí v hotovosti, do troch pracovných dní od ich prijatia. Nemožno vylúčiť, že ako povinný v exekučnom konaní bude vystupovať aj súdny exekútor. Keďže osobitný bankový účet, na ktorom súdny exekútor vedie finančné prostriedky, ktoré sú výťažkom exekúcie, je účtom patriacim exekútorovi, sú podľa súčasnej právnej úpravy prostriedky na tomto účte postihnuteľné exekúciou. Prostriedky na tomto účte sú však aj prostriedkami tretích osôb (oprávneného, iných veriteľov, ktorých pohľadávky majú byť uspokojené pri rozvrhu výťažku, prípadne povinného). Tieto prostriedky sa stanú vlastníctvom exekútora až po rozúčtovaní, právoplatnom rozhodnutí súdu o schválení rozvrhu výťažku, ukončení úschovy a pod., pričom exekútorovi bude patriť len časť týchto prostriedkov, a to vo výške stanovenej právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu. Preto je potrebné, aby mal osobitný …

čl. I bod 21 (§ 12 ods. 5) §
Požiadavka ďalšieho vzdelávania je dôležitou súčasťou výkonu každého špecializovaného povolania, ako aj prípravy naň. Z toho dôvodu sa zavádza generálna povinnosť súdneho exekútora priebežne si prehlbovať a rozširovať odborné vedomosti a schopnosti potrebné na riadny výkon exekučnej činnosti. Vzdelávanie súdnych exekútorov zabezpečuje v rámci interných mechanizmov vzdelávania komora, a preto sa výslovne ustanovuje, že súdny exekútor a exekútorský koncipient sú povinní zúčastňovať sa vzdelávania organizovaného komorou. Ustanovenie zavádza výslovne aj splnomocňovaciu normu pre vnútorný predpis komory, ktorý ustanoví podrobnosti o vzdelávaní exekútorov a exekútorských koncipientov, vrátane podmienok a rozsahu vzdelávania organizovaného komorou. Rámcovo sa zároveň ustanovuje, že vzdelávania sa podľa potreby môže bez povinnosti úhrady nákladov vzdelávania zúčastniť aj zástupca ministerstva. S odkazom na uvedený režim podrobnosti o vzdelávaní ustanoví vnútorný predpis komory, pričom porušenie povinnosti vzdelávania sa a prehlbovania vedomostí a schopností súdneho exekútora bude disciplinárnym previnením súdneho exekútora.

čl. I bod 22 (§ 15) §
ods. 1 Sídlom exekútorského úradu sa rozumie jeho presná adresa (označenie obce, poštového smerovacieho čísla, ulice alebo iného verejného priestranstva a orientačné, prípadne súpisné číslo). Adresa sídla exekútorského úradu je súčasne adresou pre doručovanie písomností určených súdnemu exekútorovi. Sídlo exekútorského úradu sa musí určiť už pri vymenovaní exekútora do funkcie. Na tento účel uvedie uchádzač v žiadosti o zaradenie do výberového konania sídlo exekútorského úradu v rámci územného obvodu krajského súdu, pre ktorý sa výberové konanie vyhlasuje, v ktorom bude v prípade úspechu vo výberovom konaní vykonávať svoju funkciu. Podrobnosti ustanoví vykonávací predpis ministerstva. So súhlasom komory môže súdny exekútor zmeniť sídlo exekútorského úradu v rámci tohto územného obvodu. Ak má súdny exekútor v úmysle zmeniť sídlo mimo územného obvodu krajského súdu, do ktorého bol vymenovaný, môže tak urobiť len za predpokladu, že spoločne s iným exekútorom požiadajú o vzájomné preloženie do územného obvodu iného krajského súdu a minister spravodlivosti SR so súhlasom komory rozhodne o ich vzájomnom preložení. Inak …

čl. I bod 23 (§ 15a) §
Nové ustanovenie § 15a reaguje na pretrvávajúcu potrebu podrobnejšej úpravy prerušenia výkonu funkcie súdneho exekútora. Rozlišujú sa dve situácie – jednak obligatórne prerušenie výkonu funkcie ex lege, a jednak tzv. návrhové prerušenie výkonu funkcie súdneho exekútora. Pokiaľ ide o prerušenie výkonu funkcie priamo zo zákona, výslovne sa ustanovuje, že výkon funkcie exekútora sa prerušuje dňom, keď sa exekútor ujal výkonu verejnej funkcie zlučiteľnej s funkciou exekútora, okrem funkcie poslanca obecného zastupiteľstva a poslanca zastupiteľstva vyššieho územného celku. V súvislosti s obligatórnym prerušením výkonu funkcie sa ustanovuje povinnosť súdneho exekútora prerušenie výkonu funkcie exekútora oznámiť bezodkladne komore a ministerstvu. V oznámení exekútor uvedie dôvod prerušenia výkonu funkcie exekútora a jeho predpokladanú dĺžku, pričom k oznámeniu priloží aj doklady preukazujúce, že sa ujal výkonu verejnej funkcie podľa osobitných predpisov. V súvislosti so zákonným režimom obligatórneho prerušenia výkonu funkcie sa ustanovuje, že súdny exekútor, ktorému bol prerušený výkon funkcie exekútora, môže vo výkone funkcie exekútora pokračovať až uplynutím doby výkonu verejnej funkcie. Pôjde …

čl. I bod 24 [§ 16 ods. 2 písm. j)] §
Zosúlaďuje sa dikcia s koncepčnou zmenou uvedenou pod bodom 17.

čl. I bod 25 (§ 16 ods. 3 druhá veta) §
Predmetné ustanovenie odráža verejnoprávny charakter funkcie súdneho exekútora, ktorý je povinný vykonávať svoju funkciu až do zániku výkonu svojej funkcie, ktorý nastáva dňom odvolania ministrom.

čl. I bod 26 (§ 16 ods. 4) §
Zavádza sa pravidlo, podľa ktorého v prípade odvolania exekútora z funkcie môže byť táto osoba opätovne vymenovaná za exekútora najskôr po uplynutí troch rokov odo dňa jeho odvolania, ak súčasne a spĺňa podmienky na vymenovanie za exekútora podľa § 10. Výnimkou z tohto pravidla je situácia, ak dôvodom odvolania exekútora bolo vymenovanie do funkcie exekútora do územného obvodu iného krajského súdu po úspešnom absolvovaní výberového konania (zmena sídla exekútora mimo územného obvodu krajského súdu, do ktorého bol pôvodne vymenovaný).

čl. I bod 27 (§ 16a ods. 2) §
Precizuje sa právna úprava v tom zmysle, že pri plnení povinností náhradníka je súdny exekútor, ktorému výkon funkcie zanikol podľa § 16 ods. 1 písm. c) odvolaním, povinný poskytnúť náhradníkovi a ministerstvu bezodplatnú súčinnosť, odovzdať náhradníkovi technické nosiče dát a súčasne sa explicitne vymedzuje povinnosť odvolaného exekútora vrátiť komore preukaz exekútora, pečiatku, pečatidlo a odznak ako prostriedky vydané mu podľa § 14 ods. 1, ktoré exekútor používal pri svojej činnosti a ktorými preukazoval legitimitu výkonu činnosti zverenej mu Exekučným poriadkom.

čl. I bod 28 (§ 16a ods. 9) §
Ustanovenie odseku 9 zavádza splnomocňovaciu normu pre vnútorný predpis komory, ktorý upraví postup pri vykonaní súpisu stavu exekučných spisov a finančného vyúčtovania spisov exekútora, ktorému výkon funkcie exekútora zanikol, ako aj spôsob použitia a vyporiadania peňažnej zábezpeky na úhradu nákladov spojených so zánikom výkonu funkcie exekútora.

čl. I bod 29 (§ 16b) §
Doterajší inštitút auditu účtovníctva a exekučných konaní sa nahrádza inštitútom operatívneho významu – kontrolou exekučnej činnosti, ktorej účelom bude na rozdiel od administratívne náročného auditu bezprostredne reagovať na indície nasvedčujúce potenciálnemu protiprávnemu konaniu súdneho exekútora v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti a jeho finančnou disciplínou. Z tohto dôvodu sa ustanovenie § 16b vypúšťa a nový inštitút sa zaraďuje systematicky v desiatej časti ako nová druhá hlava (§ 218d a 218e).

čl. I bod 30 (§ 17 ods. 1) §
V záujme komplexnej úpravy prerušenia výkonu funkcie súdneho exekútora z dôvodu ujatia sa výkonu verejnej funkcie sa výslovne ustanovuje, že odmena zastupovanému exekútorovi v týchto prípadoch nebude patriť. Uvedené ustanovenie logicky uzatvára otázku odmeňovania, keďže exekútor bude prijímateľom osobitného príjmu z titulu verejnej funkcie. Uvedená úprava sa uplatní aj pre prípady, keď je pozastavený výkon funkcie exekútora, keďže v tejto situácii nebude pre exekútora platiť zákaz nezlučiteľnosti ustanovený v § 4.

čl. I bod 31 (§ 17 ods. 2) §
V záujme hospodárnosti, efektívnosti a účelnosti postupu zástupcu súdneho exekútora v exekučných veciach zastupovaného exekútora sa navrhuje, aby bol zástupca exekútora vyberaný spomedzi súdnych exekútorov pôsobiacich v rámci územného obvodu toho istého krajského súdu, čím bude tiež rešpektovaná teritoriálna príslušnosť zastupovaného súdneho exekútora.

čl. I bod 32 (§ 17 ods. 5) §
Precizuje sa dikcia § 17 ods. 5 s cieľom odstrániť aplikačné nejasnosti. Jasne sa ustanovuje, že po tom, ako sa zástupca ujme výkonu svojej funkcie, disponuje s osobitným bankovým účtom exekútora, ktorého zastupuje. Za disponovanie s týmto účtom tak zástupca v plnom rozsahu preberá zodpovednosť.

čl. I bod 33 (§ 22 ods. 1 a 2) §
Formulačne sa precizuje dikcia ustanovenia § 22; v zmysle Zákonníka práce (§ 9) je vecne správnym pojmom pojem „poveriť“, nie „splnomocniť“. Exekútorský koncipient je zamestnancom súdneho exekútora, ktorý je u exekútora v pracovnom pomere.

čl. I bod 34 (§ 23 ods.3) §
Zo súčasnej dikcie zákona nie je jednoznačne definované (hoci to z povahy veci vyplýva), že o vyčiarknutí zo zoznamu exekútorských koncipientov vydáva komora rozhodnutie, ktoré je preskúmateľné súdom. Formulačným precizovaním znenia tohto zákonného ustanovenia sa vylučujú pochybnosti o spôsobe, akým tak komora urobí.

čl. I bod 35 (§ 23a) §
Precizuje sa statusový prvok exekútorského koncipienta, pričom sa ustanovuje, že koncipient používa pri svojej činnosti preukaz, ktorý mu vydá komora. Komora bude povinná, tak ako pri súdnom exekútorovi, vydať koncipientovi preukaz, ktorým sa koncipient bude spolu s poverením preukazovať pri úkonoch, na ktoré ho exekútor poveril. Koncipient vráti preukaz pri skončení pracovného pomeru u exekútora komore.

čl. I bod 36 (§ 33 ods. 1) §
Ide o legislatívno-technickú úpravu.

čl. I bod 37 (§ 34 ods. 13) §
Komora môže po predchádzajúcom súhlase nadpolovičnej väčšiny všetkých členov komory uzavrieť dohodu o elektronickej komunikácii na účely poskytovania súčinnosti so záujmovým združením bánk a pobočiek zahraničných bánk. Uvedené ustanovenie má za cieľ uľahčiť výkon súčinnostnej povinnosti poskytovanej bankami a pobočkami zahraničných bánk systémom osobitnej elektronickej komunikácie. Jasne sa však vymedzuje, že ide o oprávnenie komory pri splnení podmienky súhlasu nadpolovičnej väčšiny všetkých exekútorov. V tejto súvislosti sa zasahuje aj do ustanovenia § 213, kde sa vymedzuje, že uznesenie, ktorým sa schváli dohoda a jej konkrétne znenie, podlieha súhlasu nadpolovičnej väčšiny všetkých exekútorov (členov komory), pričom z pohľadu právnych účinkov sa ustanovuje, že predmetným uznesením budú v otázkach realizácie dohody viazaní všetci súdni exekútori.

čl. I bod 38 (§ 36 ods. 8 až 13) §
Vzhľadom na pretrvávajúce problémy s poukazovaním prijatých plnení zo strany súdnych exekútorov oprávnenému sa zakotvuje povinnosť súdneho exekútora poukázať oprávnenému prijaté peňažné prostriedky bezodkladne, avšak najneskôr do siedmich dní od ich prijatia, ak Exekučný poriadok neustanovuje inak (napr. § 81 ods. 1) alebo ak sa exekútor s oprávneným písomne nedohodol inak. Pre prípad písomnej dohody sa ustanovuje, že lehota na poukázanie peňažných prostriedkov nesmie byť dlhšia ako 90 dní, pričom dohody tomuto ustanoveniu odporujúce sú neplatné. Osobitný je režim uplatnenia povinnosti poukázať prijaté peňažné prostriedky oprávnenému, ak ide o zástupcu alebo náhradníka súdneho exekútora, ktorý získa právo disponovať s osobitným bankovým účtom. V tomto prípade platí, že zástupca alebo náhradník je povinný poukázať prijaté prostriedky po uplynutí 14 dňovej lehoty počítanej odo dňa, kedy sa zástupca alebo náhradník ujal exekútorského úradu. V odseku 9 sa zavádza korektív, podľa ktorého sa povinnosť poukázania prostriedkov uplatní, ak čiastkové plnenia presiahnu päť eur a v prípade platieb poukazovaných do zahraničia 50 eur. Ide …

čl. I bod 39 (§ 46 ods. 2) §
Nové znenie ustanovenia § 46 ods. 2 reaguje na požiadavky aplikačnej praxe. Formulačne sa precizuje dikcia ustanovenia, z ktorej vyplývajú dve pravidlá: súdny exekútor je povinný v exekučných konaniach postupovať v poradí, v akom mu boli doručené perfektné návrhy oprávnených na vykonanie exekúcie, t.j. návrhy spĺňajúce všetky náležitosti podľa § 39 Exekučného poriadku; výnimkou sú návrhy na vykonanie exekúcie na vymoženie výživného, ktoré sa vybavujú prednostne, keďže však súdny exekútor môže začať vykonávať exekúciu až momentom, keď ho súd vykonaním exekúcie poverí, pri vykonávaní exekúcií postupuje v poradí, v akom mu boli doručené v jednotlivých exekučných veciach poverenia súdu na vykonanie exekúcie.

čl. I bod 40 (§ 46 ods. 3 až 7) §
Rovnako z poznatkov aplikačnej praxe vyplynula potreba vymedzenia použitia prijatých alebo vymožených peňažných prostriedkov – a teda započítania prijatého plnenia. Ako súvisiaca otázka sa a priori ustanovuje, že súdny exekútor je popri oprávnenom platobným miestom pre prijaté plnenia. Okamih splnenia dlhu nastane, okrem plnenia priamo oprávnenému, aj plnením exekútorovi, pričom splnenie dlhu, či už v celku alebo v jeho časti, preukáže povinný písomným potvrdením o splnení dlhu alebo jeho časti podľa § 36 ods. 10 alebo exekútor poukázaním prijatých plnení oprávnenému. Ustanovuje sa preto aj povinnosť súdneho exekútora vystaviť potvrdenie (novelizačný bod 38). V súlade s novým režimom započítania bude platiť, že plnenia prijaté alebo vymožené z majetku povinného sa započítajú v tomto poradí: a) trovy exekútora, b) istina vymáhanej pohľadávky, c) príslušenstvo vymáhanej pohľadávky priznané exekučným titulom, d) trovy oprávneného. Odsek 5 ustanovuje konkrétne pravidlo započítania, podľa ktorého z prijatého plnenia sa na pohľadávku na trovách započíta vždy najviac 24 % plnenia; zvyšok prijatého plnenia sa započíta na pohľadávku …

čl. I bod 41 [§ 48 písm. e)] §
V záujme zabezpečiť informovanosť a poučenie účastníkov konania dopĺňa sa v písmene e) povinnosť súdneho exekútora uviesť aj poučenie o následkoch podľa § 36 ods. 11 a o účinkoch podľa § 46 ods. 3. Súdny exekútor uvedené ustanovenia zákonného textu prevezme do upovedomenia o začatí exekúcie.

čl. I bod 42 (§ 58 ods. 6) §
Keďže sa navrhovanou právnou úpravou zásadným spôsobom nemenia ustanovenia o trovách exekúcie a pravidlá rozhodovania exekučných súdov o trovách exekúcie pri jej zastavení boli medzičasom ustálené judikatúrou krajských súdov, vypúšťa sa vo vzťahu k výroku súdu o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku devolutívny účinok odvolania a súčasne aj právo generálneho prokurátora podať v týchto veciach mimoriadne dovolanie.

čl. I bod 43 [(§ 60 písm. b)] §
Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s prečíslovaním odsekov § 46 (novelizačný bod 40).

čl. I bod 44 (§ 60 ods. 2) §
Zavádza sa inštitút konečného vyúčtovania exekučného konania, ktorý má prispieť k odstráneniu problémov účastníkov konania vo fáze skončenia exekučného konania vo význame absentujúcej informácie o ukončení a finančnom vyúčtovaní exekučného konania. V doterajšej právnej úprave chýba povinnosť súdneho exekútora spolu s vrátením poverenia na vykonanie exekúcie súdu formálne oznámiť ukončenie exekúcie aj účastníkom konania. Konečné vyúčtovanie exekučného konania bude súdny exekútor povinný zasielať účastníkom konania v prípade ukončenia exekučného konania zastavením exekúcie a vymožením pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie, a to ešte pred vrátaním poverenia exekučnému súdu a spolu s vrátením poverenia aj súdu. Konečné vyúčtovanie obsahuje údaj o výške vymoženej pohľadávky oprávneného, výške vymožených trov oprávneného a výške vymožených trov exekúcie exekútora v členení na odmenu exekútora, náhradu hotových výdavkov, náhradu za stratu času a daň z pridanej hodnoty, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty. Súčasne sa vytvára priestor doplniť ďalšie obsahové, príp. aj formálne náležitosti konečného vyúčtovania vo vykonávacom predpise, t.j. v Kancelárskom poriadku pre …

čl. I bod 45 (§ 70 ods. 1) §
Dopĺňa sa splnomocňovacie ustanovenie na vydanie nariadenia vlády SR o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia z dôvodu, že možno predpokladať osobitnú úpravu zrážok aj z iných príjmov, ako je mzda v súlade s pripravovanou koncepciou postihovania páchateľov priestupkov na vybraných úsekoch verejnej správy.

čl. I bod 46 a 47 [§ 111 ods. 2 a § 115 ods. 2 písm. f)] §
Precizuje sa dikcia predmetných ustanovení.

čl. I bod 48 (§ 115 ods. 4) §
Podiel účastníka na majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde by v časti príspevkov zaplatených zamestnávateľom nemal podliehať exekúcii. Príspevky, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnancov sú daňovými výdavkami do zákonom ustanovenej výšky (6% zo zúčtovanej mzdy a náhrady mzdy zamestnanca, ktorý je účastníkom). Z dôvodu takejto podpory sporenia na dôchodok zo strany daňovníkov by bolo neprimerané, aby podiel účastníka (poberateľa dávky) slúžil ako uspokojenie oprávneného bez priamej súvislosti s vymáhanou pohľadávkou. Účelom daňovej úľavy je lepšia motivácia zamestnávateľa prispievať zamestnancom na doplnkové dôchodkové sporenie a podpora lepšieho zabezpečenia účastníkov v dôchodkovom veku. Navyše, pripravovaná právna úprava zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sprísňuje podmienky vyplácania dávok tak, aby mohli byť vyplácané primárne po odchode do dôchodku.

čl. I bod 49 (poznámky pod čiarou k odkazom 11e a 11f)
Ide o legislatívno-technickú úpravu.

čl. I bod 50 a 51 (§ 194 ods. 5 a 7) §
K tomu pozri odôvodnenie novelizačného bodu 4.

čl. I bod 52 (§ 200 ods. 1) §
Rozširuje sa úprava náhrady trov konania. Je spravodlivé, aby aj povinný mohol získať právo náhrady trov konania v prípade, ak uspeje so svojimi námietkami proti exekúcii a týmto exekučný súd vyhovie. V prípade námietkového konania je potrebné úspešnosť námietok spájať so stavom, že exekúcia nemala ani začať a teda je na mieste, aby povinnému patrila náhrada trov konania voči oprávnenému.

čl. I bod 53 a 54 (§ 201 ods. 2 a § 202 ods. 2) §
V § 201 ods. 2 sa odstraňuje súčasná anomália právnej úpravy, kedy na podanie námietok proti trovám exekúcie je stanovená zákonná lehota tri dni od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. V súlade s pôvodnou koncepciou Exekučného poriadku sa táto lehota zjednocuje s lehotou na podanie námietok proti exekúcii. Pokiaľ ide o ďalšie trovy, ktoré vzniknú počas exekúcie, rovnako sa mení lehota na podanie námietok účastníka proti ďalším trovám – lehota bude na rozdiel od súčasných troch dní tiež stanovená na 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie.

čl. I bod 55 a 56 (§ 209 ods. 2 a § 211 ods. 1) §
Podľa doterajšej právnej úpravy zostávajú ukončené spisy po celý čas výkonu funkcie exekútora uschované v kancelárii exekútora, ktorý ich vyhotovil. Skončené exekučné spisy sa uschovávajú v exekútorskom archíve; v prípade zániku výkonu funkcie exekútora sa skončené exekučné spisy súdneho exekútora, ktorému výkon funkcie zanikol, uschovajú v exekútorskom archíve komory. Na evidenciu a úschovu spisov po ich uložení do exekútorského archívu sa vzťahujú právne predpisy platné pre úschovu súdnych spisov (§ 211 ods. 1). Uvedené ustanovenia sa vypúšťajú a predmetné otázky budú adekvátne riešené v Kancelárskom poriadku pre súdnych exekútorov, ktorého novelizácia bude vykonaná súčasne s prijatím predmetnej novely zákona. Vzhľadom na potrebu doriešenia všetkých súvisiacich otázok správy spisovej agendy a jej archivácie, navrhuje sa v tomto zmysle odložiť účinnosť vypustenia uvádzanej právnej úpravy, a to na 1. január 2014.

čl. I bod 57 (§ 212 ods. 1) §
Nová právna úprava disciplinárneho konania potvrdila potrebu výslovného ustanovenia o verejne dostupnej podateľni komory s tým, že sa výslovne ustanovuje, že v prípade doručenia písomnosti osobne v sídle komory komora prijatie písomnosti potvrdí.

čl. I bod 58 a 65 (§ 212 ods. 5 a § 214 ods. 6) §
Uvedené zmeny sú vyvolané novou právnou úpravou disciplinárnej zodpovednosti súdneho exekútora, o ktorej rozhoduje v prvom stupni disciplinárny senát a v odvolacom konaní súd, tzn. nie orgán komory.

čl. I bod 59 (§ 213 ods. 3) §
K tomu pozri odôvodnenie novelizačného bodu 37.

čl. I bod 60 [§ 213 ods. 4 písm. b)] §
Jedná sa o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s tým, že priebeh disciplinárneho konania (disciplinárny poriadok) už nebude predmetom úpravy vnútorného predpisu komory, ako to bolo doposiaľ, ale stane sa súčasťou zákonnej úpravy.

čl. I bod 61 až 64 [§ 214 ods. 1 písm. d), e), g), l) a m) a § 214 ods. 2] §
V § 214 sa zavádzajú nové povinnosti prezídia komory, ktoré majú zabezpečiť najmä vyššiu mieru transparentnosti činnosti komory a informovanosti verejnosti o dôležitých skutočnostiach viažucich sa na výkon činnosti jednotlivých exekútorov. Vzhľadom na potrebu intenzívnejšej spolupráce bude mať komora povinnosť na webovom sídle zverejňovať pravidelne aktualizovaný zoznam exekútorských koncipientov, zverejňovať zástupcov a náhradníkov súdnych exekútorov, ich zmeny a ďalšie údaje. Záväzný zoznam súdnych exekútorov vedie ministerstvo. Komora zverejňuje na svojom webovom sídle zoznam exekútorov na podklade údajov vedených ministerstvom. Súčasne sa zavádza povinnosť ministerstva pravidelne zasielať komore informácie o rozhodnutiach ministra o odvolaní exekútorov, o prerušení výkonu funkcie exekútora a o pozastavení výkonu jeho funkcie. V rovine informácií o súdnych exekútoroch sa ako mimoriadne dôležité javí, a to aj z výchovno-preventívneho hľadiska, na webovom sídle komory zverejňovať informácie o uložení konkrétneho disciplinárneho opatrenia exekútorovi, o pozastavení výkonu funkcie exekútora a o prerušení výkonu funkcie exekútora. Na účel vedenia a aktualizácie zoznamu exekútorov zase komora ministerstvu oznamuje predovšetkým zmenu sídla exekútorského …

čl. I bod 66 (§ 217) §
Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu so zrušením disciplinárnej komisie ako orgánu komory.

čl. I bod 67 a 68 (Desiata časť, § 218d a 218e) §
V rámci systematiky zákona sa do Desiatej časti zavádza nová Druhá hlava, ktorá bude obsahovať nový inštitút tzv. kontrolu exekučnej činnosti. Účelom kontroly exekučnej činnosti má byť kontrola dodržiavania hospodárnosti a efektívnosti exekútora pri nakladaní s prostriedkami účastníkov konania, kontrola správnosti vedenia a evidencie účtovných a iných dokladov preukazujúcich prijaté a poukázané plnenie a tzv. kontrola následná, ktorá má umožniť skontrolovať, či exekútor splnil opatrenia, ktoré mu boli uložené pri vykonaní kontroly exekučnej činnosti. Operatívnosť novonavrhovaného inštitútu má zabezpečiť predchádzanie pochybeniam a excesom súdnych exekútorov pri nakladaní s cudzími prostriedkami, ich zaúčtovavávaní, vykazovaní a pod. Podľa novej koncepcie bude kontrolu exekučnej činnosti vykonávať kontrolná komisia ako ad hoc orgán kreovaný na tento účel zo zástupcov komory a ministerstva. Kontrolu exekučnej činnosti možno vykonať na podnet súdu, na základe sťažností fyzických a právnických osôb alebo na podnet prezidenta komory a iných orgánov komory alebo orgánov verejnej moci, ak existujú vážne pochybnosti o finančnej disciplíne súdneho exekútora. Pokiaľ ide o podnety fyzických …

čl. I bod 69 (§ 220 ods. 1) §
Precizuje sa definícia disciplinárneho previnenia, pričom sa výslovne uvádza, že disciplinárnym previnením je aj porušenie iných povinností podľa Exekučného poriadku. Definícia disciplinárneho previnenia sa rozširuje aj o novú skutkovú podstatu, a to zavinené konanie exekútora, ktoré má za následok prieťahy v exekučnom konaní alebo v disciplinárnom konaní. Cieľom zmeny je spresniť definíciu disciplinárneho previnenia, pričom sa reaguje na prieťahy v exekučnom konaní, ktoré znižujú reálnu vymožiteľnosť práva.

čl. I bod 70 (§ 221 ods. 4) §
V záujme zvýšenia transparentnosti sa ukladá komore povinnosť bezodkladne po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia zverejňovať uložené disciplinárne opatrenie na svojom webovom sídle, a to až do času zahladenia disciplinárneho postihu. Navrhovanou zmenou sa pretavuje vysoký verejný záujem na informovanosti subjektov o právoplatnom postihu súdnych exekútorov napríklad s cieľom poskytnúť účastníkom adekvátnu informačnú bázu pre rozhodovanie o voľbe súdneho exekútora.

čl. I bod 71 (§ 222) §
Precizuje sa inštitút pozastavenia výkonu funkcie exekútora. Minister je oprávnený pozastaviť výkon funkcie exekútora exekútorovi, ktorý je trestne stíhaný za úmyselný trestný čin alebo za trestný čin súvisiaci s činnosťou podľa tohto zákona alebo proti ktorému je začaté disciplinárne konanie za závažné disciplinárne previnenie, a to až do právoplatného skončenia trestného stíhania, disciplinárneho konania alebo do rozhodnutia o odvolaní z funkcie exekútora. Na rozdiel od možnosti ministra pozastaviť výkon funkcie exekútora podľa odseku 1, odsek 2 výslovne ustanovuje povinnosť ministra pozastaviť výkon funkcie exekútora na čas výkonu trestu odňatia slobody, ak nie sú dané dôvody na jeho odvolanie. Na rozdiel od stavu de lege lata sa ustanovuje nový režim, podľa ktorého rozhodnutie o pozastavení výkonu funkcie exekútora môže minister zrušiť aj v priebehu disciplinárneho konania, a to bezodkladne na návrh toho, kto ho navrhol, alebo na návrh disciplinárne stíhaného exekútora alebo aj bez návrhu. Ide však výhradne o režim disciplinárneho konania, v ktorom možnosť zrušenia pozastavenia výkonu funkcie prichádza do …

čl. I bod 72 (§ 222a až 222g) §
§ 222a Ustanovenie reaguje na poznatky aplikačnej praxe, konkrétne na prípady, keď sa počas pozastavenia výkonu funkcie exekútora z dôvodu vedenia disciplinárneho konania za závažné disciplinárne previnenie začne trestné stíhanie proti tomuto exekútorovi. V týchto prípadoch minister rozhodne o rozšírení dôvodov pozastavenia výkonu funkcie exekútora, keďže po druhýkrát nie je možné rozhodnúť o pozastavení výkonu funkcie exekútora. Odsek 2 upravuje obdobný režim rozšírenia dôvodov pozastavenia výkonu funkcie exekútora, avšak v prípade opačného poradia existencie dôvodov pozastavenia. Pre oba prípady platí, že rozšírenie dôvodov vykoná minister samostatným rozhodnutím, pričom proti rozhodnutiu ministra o rozšírení dôvodov pozastavenia výkonu funkcie exekútora nie je prípustný rozklad. Primerane sa pritom použije režim preskúmania rozhodnutia v správnom súdnictve, ako je ustanovené v odôvodnení k bodu 71. § 222b Predmetné ustanovenia tvoria novú substantívnu právnu úpravu disciplinárnych orgánov vykonávajúcich disciplinárne konanie, ich kreovania, právomoci, rozsahu konania a podobne. Na rozdiel od súčasného stavu sa jasne ustanovuje, že disciplinárnym orgánom je disciplinárny senát komory, ktorý sa vytvorí jasnými …

čl. I bod 73 (§ 223 až 228) §
§ 223 Ustanovenia nanovo podrobne upravujú disciplinárne konanie, vychádzajúc z potreby presnej a jednoznačnej právnej úpravy disciplinárneho procesu v prameni práva so silou zákona. Právna úprava disciplinárneho konania sa formuje nanovo vo všetkých jeho fázach. Východiskovým je začatie disciplinárneho konania, ktoré začína na návrh. Návrh sa podáva komore, pričom konanie je začaté dňom, keď bol návrh doručený komore. Ak vec komore postúpil súd alebo odovzdal orgán činný v trestnom konaní, komora predloží vec bezodkladne ministerstvu, ktoré posúdi, či vec spĺňa znaky disciplinárneho previnenia, ibaže vec už je predmetom začatého disciplinárneho konania. Uvedené ustanovenie je odklonom od automatického začatia disciplinárneho konania, keďže sa ustanovuje, že ministerstvo posúdi otázku spôsobilosti podnetu iného orgánu vyvolať disciplinárne konanie. Ak ministerstvo dospeje k záveru, že vec spĺňa znaky disciplinárneho previnenia, oznámi túto skutočnosť komore; v tomto prípade sa konanie považuje za začaté dňom, keď bola vec postúpená alebo odovzdaná komore. Z pohľadu okruhu oprávnených subjektov, návrh na začatie disciplinárneho konania je oprávnený podať minister, predseda …

čl. I bod 74 (§ 228a až 228h) §
Ustanovenia § 228a až 228h podrobne upravujú decíznu fázu disciplinárneho konania, pričom sa rozlišuje medzi zastavením disciplinárneho konania a meritórnym rozhodnutím v disciplinárnom konaní. Ďalej sa upravuje zahladenie disciplinárneho previnenia a spoločné ustanovenia o disciplinárnom konaní. V súlade s logikou rozhodovania v disciplinárnom procese sa upravuje aj otázka rozhodovania o trovách a otázka náhrady trov konania. Jadrom predmetnej časti je § 228d, ktorý vymedzuje predpoklady rozhodnutia disciplinárneho senátu o vine súdneho exekútora. Podrobne sa upravujú aj lehoty, v ktorých je disciplinárny senát povinný rozhodnúť, a rovnako podrobne sa upravuje aj proces vyhotovenia rozhodnutia a jeho zaslanie disciplinárne obvinenému a ministrovi. Vzhľadom na nejednoznačný prístup aplikačnej praxe k posudzovaniu právoplatného a vykonateľného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní ako spôsobilého exekučného titulu sa v § 228e výslovne ustanovuje, že takéto rozhodnutie disciplinárneho senátu je exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 písm. i). Návrh na výkon rozhodnutia, ktorým bolo uložené disciplinárne opatrenie – peňažná pokuta, podáva komora. V ostatných prípadoch uskutoční výkon …

čl. I bod 75 (§ 243b) §
Zavádzajú sa prechodné ustanovenia zákona, ktoré vychádzajú z logiky, že na statusové otázky v prebiehajúcich exekučných konaniach sa a priori uplatnia doterajšie právne predpisy. Výnimkou z uvedeného pravidla je ustanovenie odseku 2, ktoré zavádza výpočet noriem regulujúcich aj súvisiace hmotnoprávne otázky, ktoré sa uplatnia aj na už začaté exekučné konania. V ďalších ustanoveniach sa podrobne osobitným režimom prechodných ustanovení reaguje na viaceré otázky právnej úpravy, kde je potrebné premostiť skoršiu a novú právnu úpravu. Všeobecne sa vychádza z prísneho dodržania ústavných princípov zákazu retroaktivity. Osobitne sa vymedzuje povinnosť zosúladenia poistenia zodpovednosti za škodu s novým režimom stanovenia limitu poistného plnenia, reguluje sa režim disciplinárnych konaní a pôsobnosti príslušných disciplinárnych orgánov, keďže aj tu dochádza k významnej koncepčnej zmene. V neposlednom rade sa upravuje režim exekučnej praxe vykonanej podľa doterajších predpisov, režim peňažnej zábezpeky, kde sa mení účel jej zloženia, režim odvolania proti trovám exekúcie, režim poskytnutia informácií pre správu komory o stave vymáhania pohľadávok a pod. V uvedenom zmysle prechodné …

čl. V (Exekučný poriadok)

čl. V bod 1 §
Ustanovuje sa osobitný režim rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovské rozhodnutie. Súladnosť rozhodcovského rozhodnutia so zákonom preskúma exekučný súd aj bez návrhu a v prípade, ak zistí, že nie je splnená niektorá z podmienok vymedzených v § 44 ods. 3, žiadosť o udelenie poverenia uznesením zamietne.

čl. V bod 2 §
Zakotvuje sa osobitný prípad poučovacej povinnosti súdneho exekútora. V prípade vykonávania exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku je exekútor povinný poučiť v upovedomení o začatí exekúcie povinného, ktorý je spotrebiteľom, o možnosti podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku v lehote na podanie námietok proti exekúcii podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku. Poučenie obsahuje aj vzor žaloby podľa prílohy č. 3.

čl. V bod 3 §
Ustanovenie § 56 sa dopĺňa novým odsekom 3, v zmysle ktorého ak povinný v lehote na podanie námietok proti exekúcii podá žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku a súčasne podá návrh na odklad exekúcie, súd obligatórne odklad exekúcie povolí. Súčasne sa vymedzujú procesné následky viažuce sa na rozhodnutie súdu o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku v exekučnom konaní. Ak súd žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku zamietne, po právoplatnosti rozhodnutia sa v exekúcii pokračuje. Ak súd žalobe vyhovie a rozhodcovské rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom, zruší, súd exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. b) zastaví.

čl. V bod 4 §
Zavádza sa v poradí nový dôvod zastavenia exekúcie založený na výkone exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom. Rozpor s verejným poriadkom bude integrovať všetky podstatné prípady presadenia hodnôt dobrých mravov, spravodlivosti, ktoré zakladajú hodnotové zázemie spoločnosti a ústavného a právneho poriadku Slovenskej republiky. Dôvod zastavenia exekúcie je koncipovaný bez bližšej špecifikácie zložiek exekučného titulu, ktoré môžu zakladať rozpor s verejným poriadkom a v tomto prípade postačí, ak samotný výkon takýto rozpor zakladá.

čl. V bod 5
Vzhľadom na potrebu ustálenia výkladu sa proti rozhodnutiu podľa § 57 ods. 1 písm. l) pripúšťa odvolanie.

čl. V bod 6 a 7 §
Novozavedený dôvod odkladu exekúcie v súvislosti s výkonom rozhodcovského rozsudku vydaného v spotrebiteľskom spore sa primerane a podľa logiky dôvodu odkladu exekúcie ustálenej v § 56 ods. 2 premieta aj do osobitného režimu odkladu exekúcie pri exekúcii zrážkami zo mzdy a iných príjmov a exekúcii prikázaním pohľadávky.

čl. V bod 8 §
Centrálny register exekúcií (ďalej len „register exekúcií“) je verejný zoznam, ktorý vedie a prevádzkuje Slovenská komora exekútorov (ďalej len „komora“). Údaje do registra exekúcií zapisuje, vykonáva ich zmenu a výmaz exekútor poverený vykonaním exekúcie, resp. jeho zástupca, náhradník alebo nástupca. Do registra exekúcií sa zapisujú údaje o každej právoplatne neskončenej exekúcii v nasledovnom rozsahu – označenie a spisová značka exekučného súdu, označenie a spisová značka súdneho exekútora, označenie vymáhaného nároku, na ktorého vymáhanie poveril exekútora súd, označenie povinného. Do registra exekúcií za zapisuje tiež udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, uznesenie o povolení odkladu exekúcie a uznesenie o čiastočnom zastavení exekúcie. Register exekúcií neobsahuje údaje o osobe oprávneného v exekučnom konaní. Výmaz všetkých údajov týkajúcich sa exekúcie z registra exekúcie sa viaže na skutočnosť, ktorou je právoplatné zastavenie exekúcie alebo skončenie exekúcie iným spôsobom ako zastavením (vymoženie pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie, upustenie od vykonania exekúcie). Komora zodpovedá za nepretržitú, plynulú a bezpečnú prevádzku registra exekúcií. Ide o objektívnu zodpovednosť …

čl. V bod 9 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu; v súvislosti so zavedením správnych deliktov komory za porušenie povinností pri vedení registra exekúcií sa dopĺňa nadpis jedenástej časti Exekučného poriadku, ktorej štvrtá hlava bude venovaná správnym deliktom.

čl. V bod 10 až 14 a 16 až 26 §
Po analýze aplikačnej praxe majúcej svoj základ nie prevažne v objektívnych skutočnostiach sa pristupuje k úprave niekoľkých prvkov disciplinárneho konania v záujme ustálenia disciplinárneho orgánu, ktorý bude oprávnený viesť disciplinárne konanie. Po vzore zmeny sudcovských zákonov sa preferuje stály senát disciplinárneho orgánu stavovskej komory s tým, že všetky súvisiace zmeny reflektujú práve predmetnú zmenu ustálenia disciplinárneho orgánu.

čl. V bod 15 §
Navrhovanou právnou úpravou sa rozširuje pôsobnosť kontrolnej komisie aj mimo rámec tzv. finančnej kontroly exekútorského úradu a to práve s poukazom na vykonanie ustanovení Exekučného poriadku, ktoré orgánom samosprávy umožňujú kontrolovať súdneho exekútora. V uvedenom rámci sa vykonanie a ustálenie tzv. všeobecnej kontroly ponecháva na vnútorný predpis.

čl. V bod 27 §
Zavádzajú sa správne delikty komory, ktoré súvisia so zavedením registra exekúcií a po novom tak komora bude disciplinárne spôsobilým a zodpovedným subjektom. Cieľom zavedenia správnych deliktov komory bude naplnenie dohľadových oprávnení ministerstva vo vzťahu ku komore vo veciach vedenia registra exekúcií.

čl. V bod 28 §
Zavádzajú sa prechodné ustanovenia, ktoré vychádzajú z logiky, že na exekučné konania vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a ktoré neboli skončené do účinnosti tohto zákona, sa použijú doterajšie predpisy. Exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní vydaného pred účinnosťou tohto zákona možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie a rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať. V súvislosti so zmenou disciplinárneho orgánu sa ustanovujú aj prechodné ustanovenia, ktoré pamätajú na rozhodnutie doposiaľ nerozhodnutých disciplinárnych konaní a osobitne na plynutie lehôt v súvislosti s okamihom pridelenia veci disciplinárnemu orgánu komory. V súvislosti s obsadením a kreovaním disciplinárnych orgánov sa zavádzajú aj ustanovenia odsekov 6 a 7.

čl. I (Exekučný poriadok)

čl. I, bodu 1 §
Z hľadiska systematického boli ustanovenia upravujúce subsidiaritu všeobecných noriem civilného práva procesného, konkrétne Civilného sporového poriadku, presunuté do samostatnej siedmej časti Exekučného poriadku.

čl. I, bodom 2 a 3 §
Upravuje sa nový predpoklad pre vykonávanie exekučnej činnosti a ďalšej činnosti exekútora a to podmienka plnenia personálnych, materiálnych a technických podmienok, ktorých obsah ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo. Zabezpečenie takýchto podmienok každým exekútorom je nevyhnutné pre zaradenie exekútora do systému náhodného prideľovania vecí. Komora je povinná overiť splnenie podmienok najneskôr do troch mesiacov od zloženia sľubu.

čl. I, bodu 4 §
Navrhovanou právnou úpravou sa v exekučnom konaní posilňuje elektronická komunikácia, pričom exekučné konanie bude možné iniciovať výlučne návrhom doučeným súdu elektronickými prostriedkami. Najmä v počiatkoch aplikácie novej právnej úpravy možno očakávať, že práve súdny exekútor bude tou osobou, prostredníctvom ktorej bude oprávnený najčastejšie podávať návrhy na vykonanie exekúcie, keďže súdny exekútor mu na jednom mieste v prípade potreby zabezpečí aj nevyhnutnú konverziu listinných dokumentov, ktorých priloženie k návrhu na vykonanie exekúcie zákon vyžaduje, do podoby elektronického dokumentu. Z toho dôvodu sa predlžuje čas, kedy musí byť exekútorský úrad verejne prístupný. Zmena ustanovenia § 15 ods. 4 nepredpokladá nevyhnutnú prítomnosť súdneho exekútora v exekútorskom úrade každý pracovný deň vo vymedzenom čase, avšak exekútor je povinný zabezpečiť, aby bol jeho úrad verejnosti prístupný každý pracovný deň aspoň päť hodín, z toho vždy medzi 13. a 15. hodinou a aspoň v jeden pracovný deň aj medzi 15. a 16. hodinou, napríklad na účel spísania návrhu na vykonanie exekúcie do zápisnice s tým, že …

čl. I, bodom 5 a 6 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s prečíslovaním paragrafov tretej časti Exekučného poriadku.

čl. I, bodu 7 §
§ 29 (Základné povinnosti exekútora) Upravujú sa základné povinnosti súdneho exekútora vrátane jeho povinnosti vykonávať úkony exekučnej činnosti s odbornou starostlivosťou a bez zbytočných prieťahov. Návrh zákona tiež kladie dôraz na čestnosť, zodpovednosť, svedomitosť a odbornosť exekútora. Súdny exekútor je povinný pri výkone svojej činnosti používať elektronickú schránku. Povinnosť používať elektronickú schránku na účely elektronickej komunikácie a doručovania vyplýva pre exekútora ako orgán verejnej moci zo zákona o e-Governmente. Medzi esenciálne povinnosti exekútora patrí bezpochyby povinnosť vedenia prehľadnej evidencie o vymožených nárokoch. Exekučný súd by mal mať k tejto evidencii prístup automatizovaným spôsobom. Najmä oprávnenému má byť garantované právo byť pravidelne informovaný o stave exekučného konania. Ide o vyjadrenie pravidla úzkej súčinnosti súdneho exekútora a oprávneného, pokiaľ ide o informácie o exekučnom konaní. Toto právo podrobnejšie a špecificky rozvíjajú ďalšie ustanovenia o povinnosti exekútora podávať mu pravidelné správy o svojich zisteniach pri šetrení majetkových pomeroch povinného. Vo vzťahu k povinnosti súdneho exekútora poukázať oprávnenému prijaté plnenia je právna úprava totožná …

čl. I, bodu 8 (§ 67 ods. 1) §
Ustanovenie sa upravuje vzhľadom na vypustenie inštitútu námietok proti exekúcii. Exekútor vydá exekučný príkaz po márnom uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má odkladný účinok alebo po doručení rozhodnutia súdu o zamietnutí takéhoto návrhu.

čl. I, bodom 9, 11 až 13 (§ 67 ods. 3, § 75 ods. 2, § 76 ods. 1 a 3) §
Legislatívno-technické zmeny súvisiace so zavedením inštitútu účinkov upovedomenia o začatí exekúcie.

čl. I, bodu 10 (§ 69 ods. 2) §
Prídavok na dieťa nemá charakter mzdy, má charakter rodinnej dávky poskytovanej štátom v rámci systému štátnej sociálnej podpory spravidla rodičom na výchovu a výživu nezaopatrených detí.

čl. I, bodom 14 až 16 (§ 79 a 80) §
Upresňujú sa osobitné účinky odkladu exekúcie a jednoznačne sa vymedzuje povinnosť platiteľa mzdy. Ustanovenie o špecifickom dôvode zastavenia exekúcie bolo prevzaté do všeobecnej časti a to tak, že splnenie zameškaného výživného je dôvod na odklad a plnenie bežného výživného počas 3 nasledujúcich mesiacov je dôvodom na zastavenie exekúcie.

čl. I, bodom 17 až 19 §
Upravuje sa platobné miesto, ktorým je v exekučnom konaní v zásade súdny exekútor. Úprava je podobná ako v prípade konkurzného konania, kde je tiež platobným miestom správca konkurznej podstaty. Plnenie priamo oprávnenému je na riziko dlžníka, pretože sa predpokladá, že plnenie sa musí dostať exekútorovi. Iné zmeny sú legislatívno-technickej povahy.

čl. I, bodu 20 (§ 86 ods. 1) §
Podľa navrhovanej právnej úpravy v prípade nesplnenia povinností podľa § 84 ods. 1 a 2 a § 85 sa bude oprávnený domáhať voči platiteľovi mzdy vyplatenia súm, na ktoré by mal právo, keby platiteľ mzdy splnil svoje povinnosti, na všeobecnom súde v zásade poddlžníckou žalobou.

čl. I, bodu 21 (§ 86 ods. 2) §
Vypúšťa sa časť ustanovenia § 86 ods. 2, ktorá pripúšťa proti rozhodnutiu o poriadkovej pokute odvolanie, a to vzhľadom na nové nastavenie opravných prostriedkov vo väzbe na subsidiaritu Civilného sporového poriadku. K tomu pozri viac dôvodovú správu k bodu 68.

čl. I, bodom 22 až 24 §
Legislatívno-technické zmeny súvisiace so zavedením inštitútu účinkov upovedomenia o začatí exekúcie a spresňujúce doterajšie ustanovenia.

čl. I, bodom 25 až 34 (prikázanie pohľadávky z účtu v banke) §
§ 96 ods. 1 Vzhľadom na vypustenie inštitútu námietok proti exekúcii sa formulačne mení ustanovenie § 96 ods. 1. Exekútor vydá exekučný príkaz do 15 dní po márnom uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má odkladný účinok alebo po doručení rozhodnutia súdu o zamietnutí takéhoto návrhu. § 96 ods. 3 Vzhľadom na úpravu súdneho exekútora ako platobného miesta sa ustanovuje povinnosť banky vyplatiť pohľadávku a jej príslušenstvo po doručení exekučného príkazu súdnemu exekútorovi. § 100 Upravujú sa osobitné účinky odkladu exekúcie vo vzťahu k odkladom bez blokovania a odkladom s blokovaním. § 104 ods. 1 Upresňuje sa mechanizmus pri vylúčení prostriedkov, ktoré sú výslovným vyhlásením povinného určené na výplatu miezd jeho zamestnancov a s ustanoveniami osobitných predpisov o nútenom výkone (napr. daňová exekúcia) sa zosúlaďuje výška nepostihnuteľnej sumy. Ostatné zmeny v jednotlivých bodoch sú najmä legislatívno-technickej povahy a spresňujú súčasnú právnu úpravu s ohľadom na vykonané zmeny.

čl. I, bodom 35 až 39 (prikázanie iných peňažných pohľadávok) §
Formulačne sa precizuje znenie dotknutých ustanovení vzhľadom na zmenu nastavenia procesnej obrany povinného v exekučnom konaní a platobného miesta.

čl. I, bodu 39 §
Ustanovenie upresňuje situáciu poddlžníka v prípadoch, ak ide o ručenie podľa osobitného predpisu za účelom predídenia situácii, aby poddlžník plnil dvakrát časť pohľadávky povinného zodpovedajúca dani z pridanej hodnoty.

čl. I, bodu 40 (exekúcia na obchodný podiel) §
Formulačne sa precizuje ustanovenie § 113b ods. 4 vzhľadom na zmenu nastavenia procesnej obrany povinného v exekučnom konaní a vypustenie inštitútu námietok proti exekúcii.

čl. I, bodom 41 až 50 (exekúcia predajom hnuteľných vecí) §
§ 115 ods. 2 písm. i) Ide o zosúladenie s ustanoveniami osobitných predpisov o nútenom výkone (napr. daňová exekúcia) sa zosúlaďuje výška nepostihnuteľnej sumy. 116 ods. 1 Ustanovenie viaže sa vykonanie exekúcie predajom hnuteľných vecí na súhlas oprávneného. §120 ods. 1 a 2 Ide o zosúladenie s Občianskym zákonníkom. § 122 Z hľadiska hospodárnosti vedenia exekúcie sa pri odhade ceny spísaných hnuteľných vecí ustanovuje základné pravidlo, podľa ktorého vykoná odhad sám exekútor, a to s odbornou starostlivosťou. Ak sa niektorý z účastníkov exekučného konania domnieva, že odhad je nesprávny, prihliadne exekútor na jeho námietku, ak tento účastník súčasne pripojí znalecký posudok na cenu týchto vecí. O výške ceny spísaných hnuteľných vecí exekútor upovedomí účastníkov s výnimkou, ak boli spísané veci podliehajúce rýchlej skaze. § 123 ods. 1 Formulačne sa precizuje ustanovenie § 123 ods. 1 vzhľadom na zmenu nastavenia procesnej obrany povinného v exekučnom konaní a vypustenie inštitútu námietok proti exekúcii. § 126 ods. 4 Ak nemožno uskutočniť predaj vecí …

čl. I, bodu 51 §
Legislatívno-technické zmeny súvisiace so zmenami v osobitnom predpise.

čl. I, bodu 52 (§ 136 ods. 2) §
Úprava priority s ohľadom na nové pravidlá podávania návrhov na vykonanie exekúcie.

čl. I, bodu 53 (§ 137 ods. 1) §
Úprava pravidla pre vydanie exekučného príkazu s ohľadom na nové pravidlá pre obrany povinného. Rieši sa taktiež notifikačná povinnosť vo vzťahu k správcovi.

čl. I, bodu 54 (§ 138 ods. 1) §
Upovedomenie okresného úradu je nadbytočné, a preto sa vypúšťa.

čl. I, bodu 55 (§ 139 ods. 5) §
Navrhuje sa, aby o vyhotovení znaleckého posudku a o cene (hodnote) nehnuteľnosti exekútor dotknuté osoby len upovedomil.

čl. I, bodu 56 (§ 139 ods. 6) §
Znalecký posudok vyhotovený exekútorom má odrážať skutočnú cenu nehnuteľnosti, a preto nie je dôvod zaobstarávať nový. Posudok je podľa predpisov o znaleckej činnosti možné dopĺňať.

čl. I, bodu 57 (§ 140 ods. 2 písm. d/) §
Doplnenie náležitostí dražobnej vyhlášky v záujme transparentnosti.

čl. I, bodu 58 (§ 140 ods. 2 písm. l/) §
Oprava vnútorného odkazu.

čl. I, bodom 59 až 63 (§ 141 a § 143 ods. 2) §
Dražobná vyhláška sa zverejňuje v Obchodnom vestníku a teda je možné zúžiť okruh osôb, ktorým sa doručuje. Dražobnú vyhlášku nie je potrebné doručovať do vlastných rúk; postačí doporučene. Riešia sa taktiež legislatívno-technické úpravy s ohľadom na navrhované zmeny.

čl. I, bodu 64 (§ 144 ods. 3) §
Vypúšťa sa vnútorný odkaz.

čl. I, bodu 65 (§ 145) §
Upravujú sa pravidlá pre situáciu, ak termín dražby treba odročiť na neskorší čas a pravidlá pre znižovanie najnižšieho podania a to tak, aby nemusel zasahovať súd.

čl. I, bodom 66 až 70 (§ 147 - § 148 ods. 2) §
Upravujú sa pravidlá pre schvaľovanie príklepu. Súd o námietkach proti príklepu rozhoduje pri jeho schvaľovaní. Rozhodnutie o príklepe treba urobiť v lehote 30 dní kvôli urýchlenému odstráneniu stavu právnej neistoty.

čl. I, bodom 71 až 73 (§ 152 - § 156) §
Zjednodušujú sa pravidlá pre rozvrh. Vytvárajú sa taktiež predpoklady pre tezauráciu výživného.

čl. I, bodom 74 až 76 (§ 157 ods. 1 až 3) §
Upravujú sa pravidlá priority pre uspokojenie jednotlivých veriteľov (nárokov). Prioritne majú byť uspokojené trovy speňaženia, potom výživné, potom jednotlivé pohľadávky zabezpečené záložným právom, následne pohľadávka oprávneného a pohľadávky na daniach, atď. Pri pohľadávkach zabezpečených záložných právom nemôže ísť o pomerné uspokojenie ale o uspokojenie podľa pravidla absolútnej priority. Pravidlá priority uspokojenia by mali v zásade zodpovedať pravidlám priority uspokojenia veriteľov v konkurze.

čl. I, bodom 77 až 81 (§ 161 ods. 2 - § 164) §
Upravujú sa pravidlá pre rozvrh, aby nebolo nevyhnutné, aby o rozvrhu nemusel rozhodovať súd v prípadoch, ak nie sú námietky.

čl. I, bodu 82 (§ 168 ods. 1 písm. b/) §
Úprava pravidla pre vydanie exekučného príkazu s ohľadom na nové pravidlá pre obrany povinného.

čl. I, bodu 83 (§ 173 ods. 1 písm. b/) §
Úprava pravidla pre vydanie exekučného príkazu s ohľadom na nové pravidlá pre obrany povinného.

čl. I, bodu 84 (§ 179a ods. 2) §
Uprednostňuje sa elektronická komunikácia, a teda netreba pripájať fotokópie poverenia.

čl. I bod 85 (§ 181 ods. 1, § 184 ods. 1, § 185 ods. 1, § 186 ods. 1, § 189 ods. §
Ide o precizovanie právnej úpravy.

čl. I, bodom 86 až 95 (§ 181 ods. 2 - § 192 ods. 1) §
Úprava pravidiel pre vydanie exekučného príkazu s ohľadom na nové pravidlá pre obrany povinného a legislatívno-technické zmeny s tým súvisiace.

čl. I, bodu 96 §
§ 195 až 199b Nová právna úprava trov exekučného konania je vybudovaná tak, aby bola vykonateľná bez toho, aby v množstve prípadov rozhodoval súd. Ustanovenia tiež jednoznačne rozdeľujú, čo sa rozumie trovami, kto ich platí a kto ich nahrádza. Pri zmene exekútora a pri vylúčení je dôvodné, aby trovy neplatil povinný 2x, preto sa upravuje pravidlo, že na trovy má nárok len neskorší exekútor. Jednoznačne sa tiež vymedzujú trovy oprávneného a povinného. § 199c Ustanovenie rieši to, kto platí trovy exekútora. V zásade je to povinný. Oprávnený platí trovy exekútora vo vymedzených prípadoch a v prípade, ak súd rozhodol, že ich vznik možno oprávnenému pričítať. Do úvahy vezme procesné zavinenie (oprávnený ich vznik zapríčinil a preto mu ich vznik je možné pričítať). Výnimku predstavujú prípady exekúcií na vymoženie pohľadávky na výživnom pre maloleté dieťa. Ustanovenie tiež myslí najmä na situáciu, kedy oprávnený v záujme obísť platenie trov exekútora postúpi vymáhaný nárok. Upravuje sa preto prípad zákonného ručenia. Voči bývalým oprávneným …

čl. I, bodom 97 až 100 (§ 204 ods. 2 - § 207) §
Zjednodušuje sa mechanizmus nazerania do spisov exekútora a taktiež požičiavania spisov. Na nazeranie sú z povahy veci oprávaní všetci, voči ktorým exekútor nemá povinnosť mlčanlivosti a prípadný znalec. V záujme potreby zabezpečiť pri vykonávaní bezpečnostných previerok fyzických osôb a podnikateľov informácie o finančnej situácii preverovaných subjektov, najmä informácie o splácaní záväzkov a ich ekonomickej a finančnej stabilite, patria medzi oprávnené osoby aj Národný bezpečnostný úrad, Slovenská informačná služba, Vojenské spravodajstvo a Policajný zbor.

čl. I, bodom 101 až 103 (§ 211a) §
V záujme transparentnosti sa dopĺňajú údaje, ktoré eviduje centrálny register exekúcií. Rozširuje sa okruh údajov evidovaných v centrálnom registri exekúcií aj o údaje o oprávnenom a o aktuálnom stave vymáhaného nároku a stave vymoženia trov exekútora. Centrálny register exekúcií tak poskytne komplexný pohľad na vedené exekúcie.

čl. I, bodu 104 (§ 221 ods. 3) §
Vzhľadom na zmenu tretej časti Exekučného poriadku týkajúcej sa exekučnej činnosti sa mení znenie § 221 ods. 3. Následok podľa § 221 ods. 2 písm. b) v podobe disciplinárneho opatrenia – peňažná pokuta až do sumy 3 310 eur bude nasledovať za porušenie povinnosti súdneho exekútora podľa § 57 ods. 2.

čl. I, bodu 105 (§ 222 ods. 2) §
Upravuje sa pravidlo o pozastavení výkonu funkcie v prípade, ak by si exekútor ponechal peňažné prostriedky (závažné disciplinárne previnenie).

čl. I, bodom 106 a 107 (§ 226 ods. 4, § 227 ods. 2) §
Legislatívno-technická úprava.

čl. I, bodu 108 (§ 228d ods. 8) §
Upravuje sa kauzálna príslušnosť súdu na podanie žaloby.

čl. I, bodu 109 (§ 228e a 228i) §
Legislatívno-technická úprava.

čl. I, bodu 110 (prechodné ustanovenia) §
Zavádzajú sa prechodné ustanovenia zákona, ktoré reagujú na navrhované predpoklady pre personálne a materiálno-technické fungovanie exekútorských úradov. Zavádzajú sa tiež prechodné ustanovenia zákona, ktoré vychádzajú z logiky, že exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa doterajších predpisov. Výnimku z tohto pravidla predstavujú prípady, keď v exekučnom konaní začatom na základe návrhu na vykonanie exekúcie doručeného exekútorovi pred 1. aprílom 2017 dôjde žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na súd až po 30.6. 2017.

čl. III (Exekučný poriadok)

čl. III bod 1 (§ 41 ods. 7) §
Pri vedení exekúcie na majetok právnickej osoby je kľúčové, aby štatutári poskytovali exekútorovi súčinnosť. Dosahovanie súčinnosti možno vynútiť jednak ukladaním pokút, avšak toto opatrenie nebýva vždy účinné. Preto sa navrhuje, aby odopieranie podania vyhlásenia o majetku po uložení pokuty bolo postihované prísnejšie – pôjde o rozhodnutie o vylúčení s následkami podľa § 13a Obchodného zákonníka.

čl. III bod 2 [§ 48 ods. 3 písm. h)] §
Ako povinná náležitosť návrhu na vykonanie exekúcie bude uvedenie čísla účtu v banke pri oprávnenom len v takých prípadoch, ak ho oprávnený má zriadený.

čl. III bod 3 (poznámka pod čiarou k odkazu 7j)
Legislatívno-technická úprava.

čl. III bod 4 (§ 48 ods. 6) §
Ak návrh na vykonanie exekúcie podáva ako oprávnený samotný pôvodca exekučného titulu, je nadbytočné trvať na tom, aby sa vyžadovala zaručená konverzia. Rovnako ako nadbytočné sa javí vyžadovať zaručenú konverziu, ak návrh na vykonanie exekúcie podáva právnická osoba so 100% majetkovou účasťou štátu v zakladateľskej pôsobnosti ministerstva financií, ktorej predmetom podnikania je konsolidácia pohľadávok verejného sektora.

čl. III bod 5 (§ 61b ods. 1) §
Právnickým osobám sa upovedomenia doručujú primárne do dátových schránok. Právnickej osobe je možné doručiť písomnosť aj náhradným spôsobom (upovedomenie o začatí exekúcie).

čl. III bod 6 (§ 61n ods. 6) §
Upravuje sa jednoznačne moment pre zverejnenie v Obchodnom vestníku a opravuje sa nejednoznačné znenie následkov zverejnenia – zrušenie spoločnosti v prípadoch, ak voči nej neprebieha konkurzné konanie.

čl. III bod 7 (§ 243l) – Prechodné ustanovenie §
Prechodné ustanovenie z dôvodu zamedzenia retroaktívneho pôsobenia upravuje, že nepodanie vyhlásenia o majetku môže skončiť diskvalifikáciou, ak je vyžiadané po účinnosti zákona (po 1. januári 2018).

čl. I, 1. bodu §
Taxatívnym spôsobom sa vymedzuje majetok obcí (a teda i miest), ktorý zo zákona nepodlieha exekúcii, teda majetok, ktorý požíva absolútnu exekučnú imunitu. Konkrétne ide o majetkové účasti obcí a miest v spoločnostiach, ktoré zabezpečujú zásobovanie obce alebo mesta vodou, odvádzanie odpadových vôd, nakladanie s komunálnym odpadom alebo výrobu a rozvod tepla. Keďže exekučná imunita vyplýva priamo zo zákona, súd nemusí rozhodovať o vylúčení majetku z exekúcie tak, ako v prípade majetku podľa § 61s ods. 2 Exekučného poriadku, ale bude rozhodovať iba v prípade vzniku sporu o to, či dotknutý majetok podlieha exekúcii alebo nie. Čo sa týka použitých pojmov, zásobovanie vodou a odvádzanie odpadových vôd je potrebné vykladať v zmysle zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov, predovšetkým vzhľadom na ustanovenia § 2 písm. c) a d) zákona. V prípade nakladania s komunálnych odpadom je potrebné …

čl. I, 2. bodu §
Upravujú sa prechodné ustanovenia tak, aby sa zákon uplatnil na exekučné konania začaté odo dňa jeho účinnosti.

čl. XX
Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť predkladať odpis registra trestov. Občan poskytuje iba údaje potrebné na vyžiadanie odpisu registra trestov a určuje sa postup, akým oprávnená osoba získa odpis registra trestov.

čl. II

čl. II bod 1 (§ 207) §
Z dôvodu nejednotnej aplikačnej praxe spočívajúcej v odmietaní zapožičiavať spisy zo strany viacerých exekútorov (odvolávajúc sa pritom na § 207 v súčasnom znení), sa navrhuje predmetné ustanovenie doplniť v navrhovanom znení. Zapožičanie exekučného spisu komore alebo ministerstvu je nevyhnutným predpokladom pre výkon dohľadu nad činnosťou exekútorov a pri realizácii oprávnenia disciplinárnej iniciatívy voči exekútorom.

čl. II bod 2 [§ 222c ods. 2 písm. b)] §
Z pohľadu potrieb aplikačnej praxe sa nejaví ako žiaduce, aby funkcia predsedu disciplinárneho senátu alebo člena disciplinárneho senátu, ktorý je exekútorom, zanikla automaticky začatím disciplinárneho konania voči nemu ako exekútorovi (t. z. okamihom podania návrhu na začatie disciplinárneho konania). Počas disciplinárneho konania, ktoré sa voči exekútorovi vedie, sa na exekútora hľadí ako na nevinného, kým disciplinárny senát nerozhodne o tom, že došlo k disciplinárnemu previneniu exekútora a za jeho spáchanie uloží exekútorovi disciplinárne opatrenie. Z logiky veci preto vyplýva, že v dôsledku vyslovenia viny exekútora právoplatným rozhodnutím, nemôže exekútor ďalej zastávať funkciu predsedu disciplinárneho senátu alebo člena disciplinárneho senátu a táto funkcia ex lege zaniká.

čl. II bod 3 (§ 222c ods. 3) §
Ako už z predchádzajúceho textu vyplýva, predsedovi disciplinárneho senátu alebo členovi disciplinárneho senátu, ktorý je exekútorom, funkcia v disciplinárnom senáte zaniká právoplatnosťou rozhodnutia disciplinárneho senátu o tom, že sa dopustil disciplinárneho previnenia, za ktoré mu disciplinárny senát uloží disciplinárne opatrenie. Súčasne z dôvodu preventívnosti sa navrhuje, aby predseda disciplinárneho senátu alebo člen disciplinárneho senátu nemohol počas disciplinárneho konania, ktoré sa proti nemu vedie, vykonávať v disciplinárnom senáte svoju funkciu, t. z. zavádza sa jeho zákonná diskvalifikácia z výkonu funkcie, ktorú v disciplinárnom senáte zastáva, a to práve z dôvodu prebiehajúceho disciplinárneho konania.

čl. II bod 4 (§ 228a) §
V § 228a sa odseky 2 a 3 upravujúce odvolanie voči rozhodnutiu disciplinárneho senátu o zastavení disciplinárneho konania z taxatívne vymedzených dôvodov: disciplinárny návrh bol podaný oneskorene, navrhovateľ i napriek výzve neodstránil nedostatky disciplinárneho návrhu, za disciplinárne previnenie zanikla zodpovednosť, navrhujú vypustiť. Možnosť podať odvolanie sa v týchto prípadoch nahrádza možnosťou podať správnu žalobu, ktorá sa návrhom zákona upravuje v § 228d ods. 8 druhej vete Exekučného poriadku (k tomu pozri čl. II, bod 3). Dôvodom pre navrhovanú zmenu je najmä skutočnosť, že tak, ako v prípade iných rozhodnutí disciplinárneho senátu (napr. rozhodnutie o vine a o uložení disciplinárneho opatrenia), ide o rozhodnutie, ktorým sa disciplinárne konanie končí, a preto by nemalo byť vylúčené z prieskumu v rámci správneho súdnictva. Navrhovaná zmena zároveň poskytuje garanciu objektívneho prieskumu disciplinárnych rozhodnutí a nápravy prípadných vád disciplinárneho konania.

čl. II bod 5 (§ 228d odseky 7 a 8) §
Navrhované znenie konkretizuje, ktoré rozhodnutia je disciplinárny senát povinný vyhotoviť a odoslať v lehote už v súčasnosti stanovenej Exekučným poriadkom. Lehota 30 dní zostáva zachovaná, avšak začiatok jej plynutia sa namiesto dňa vyhlásenia rozhodnutia viaže na deň jeho vydania. Ide o všetky rozhodnutia disciplinárneho senátu, ktorým sa disciplinárne konanie končí. Zmena slova „vyhlásenia“ za slovo „vydania“ vyplýva z potreby zosúladenia terminológie, ktorú návrh zákona zavádza v § 93 ods. 2 Notárskeho poriadku (k tomu pozri Čl. I, bod 4). V nadväznosti na prvú vetu § 228d ods. 7 sa v druhej vete v súvislosti s rozhodnutím, ktoré sa doručuje zákonom vymedzeným osobám, slová „disciplinárneho senátu“ nahrádzajú slovami „podľa predchádzajúcej vety“ a slovné spojenie „účastníkom konania“ sa medzi slová, ktoré ho tvoria, dopĺňa o slovo „disciplinárneho“. V súvislosti s rozhodnutím, proti ktorému nie je možné podať opravný prostriedok, sa oproti doterajšiemu zneniu predmetného ustanovenia (proti rozhodnutiu, ktorým sa rozhodlo o tom, či sa exekútor dopustil disciplinárneho previnenia) navrhuje neprípustnosť opravného prostriedku …

čl. II bod 6 (§ 228h a § 228i ods. 8) §
Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na vykonané zmeny v číslovaní odkazov a poznámok pod čiarou.

čl. II bod 7 (§ 243n) §
Cieľom prechodného ustanovenia je vyriešiť otázku uplatňovania novozavedeného inštitútu v § 228d ods. 8 tretia veta - oprávnenia ministra spravodlivosti Slovenskej republiky podať správnu žalobu vo verejnom záujme v tých prípadoch, v ktorých nevystupuje ako navrhovateľ disciplinárneho konania. Navrhuje sa, aby minister spravodlivosti Slovenskej republiky mohol toto oprávnenie realizovať vo veci, ktorá bola začatá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, avšak k vydaniu meritórneho rozhodnutia vo veci (rozhodnutia, ktorým sa disciplinárne konanie končí) dôjde až za účinnosti novej právnej úpravy. Minister spravodlivosti Slovenskej republiky tak bude môcť učiniť po tom, čo mu bude takéto rozhodnutie v zmysle § 228d ods. 7 druhá veta Exekučného poriadku doručené, a to v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia.

čl. III

čl. III bod 1 §
Navrhuje sa medzi výnimky, na ktoré sa ustanovenie § 29 ods. 8 nevzťahuje pridať aj nový § 60a. Dôvodom je skutočnosť, že ak súdny exekútor bude povinný oznámiť úradu vymoženú pohľadávku na výživnom a následne aj poukazovať preddavkovo poskytnuté náhradné výživné do výšky vymoženej pohľadávky na výživnom, nie je reálne, aby splnil povinnosť poukázať peňažné prostriedky oprávnenému v lehote do 7 dní od ich prijatia.

čl. III bod 2 §
V súvislosti s navrhovanými zmenami sa navrhuje upravenie poznámky pod čiarou s odkazom na celý zákon o náhradnom výživnom.

čl. III bod 3
Navrhuje sa vypustenie odseku 4 vzhľadom k tomu, že navrhovanou právnou úpravou stráca svoju opodstatnenosť.

čl. III bod 4 §
Navrhuje sa vložiť nové ustanovenie, ktorým sa exekútorovi ustanovia oznamovacie povinnosti voči príslušnému orgánu štátnej správy vo veciach náhradného výživného ako oznámenie odkladu exekúcie, zastavenia exekúcie alebo ukončenie exekúcie iným spôsobom ako zastavením. Tiež sa navrhuje, aby bol exekútor povinný oznámiť orgánu štátnej správy vo veciach náhradného výživného sumy vymoženej istiny pohľadávky na výživnom pre dieťa – v oznámení je exekútor povinný uviesť sumu vymoženej istiny pohľadávky na výživnom pre dieťa a súčasne aj výšku bežného výživného z tejto istiny (príklad: exekútor vymôže 1000 €, trovy exekúcie sú 240 €, bežné výživné je 50 €, tzn., že v oznámení exekútor uvedie ako sumu vymoženej istiny 760 € a z toho 50 € bežné výživné). Súčasne sa týmto ustanovením navrhuje postup pri poukázaní časti vymoženej istiny pohľadávky na výživnom pre dieťa zodpovedajúcej sume preddavkovo poskytnutého náhradného výživného príslušnému orgánu štátnej správy vo veciach náhradného výživného a prípadného rozdielu oprávnenému (príklad: orgánu štátnej správy vo veciach náhradného výživného poukáže sumu podľa jeho …

čl. III bod 5 §
Navrhuje sa skrátenie súvislého plnenia vyživovacej povinnosti predchádzajúcej zastaveniu exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. h) z troch mesiacov na dva mesiace z dôvodu zosúladenia s inými zmenami navrhnutými týmto návrhom zákona.

čl. II
(zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) Zavedením 13. dôchodku ako štátnej sociálnej dávky, ktorým zároveň dochádza k zrušeniu 13. dôchodku ako dávky sociálneho poistenia (dôchodkovej dávky) sa dotknuté ustanovenia exekučného poriadku stanú nadbytočné. Vzhľadom k navrhovanej povahe 13. dôchodku (nepôjde o príjem, ktorý nahrádza odmenu za prácu) je automaticky vylúčený z príjmov, ktoré môžu byť predmetom zrážok pri výkone exekúcie.

čl. IV
(Exekučný poriadok) Všeobecne Novelizácia Exekučného poriadku zahŕňa v prvom rade zmeny vyvolané samotným návrhom zákona v čl. I. To znamená, že prvú skupinu novelizačných bodov tvoria zmeny reflektujúce podriadenie súdny exekútorov disciplinárnej právomoci najvyššieho správneho súdu, vypustenie doterajších disciplinárnych orgánov, novú terminológiu (disciplinárny návrh, disciplinárne rozhodnutie), zjednotenie právnej úpravy zániku disciplinárnej zodpovednosti a pod. Ďalej návrh rieši novú pôsobnosť prezídia Slovenskej komory exekútorov voliť prísediacich sudcov disciplinárnych senátov, ale aj vypustenie pôsobnosti ustanovovať doterajšie disciplinárne orgány vrátane pôsobnosti prijíma pravidlá disciplinárneho konania vnútorným predpisom komory. Poslednú skupinu zmien predstavujú zmeny v niektorých skutkových podstatách disciplinárnych previnení, ktoré sú výsledkom doterajšieho legislatívneho procesu.

čl. IV bod 1 (§ 29 ods. 12) §
Podstata navrhovanej právnej úpravy spočíva v zavedení diskrečnej právomoci disciplinárneho senátu pri rozhodovaní o disciplinárnom opatrení ukladaného súdnemu exekútorovi v prípade disciplinárneho previnenia podľa § 29 ods. 12. Podľa platnej právnej úpravy nemá disciplinárny orgán možnosť zvážiť okolnosti prípadu pri ukladaní sankcii, pretože jedenou sankciou v prípade disciplinárneho previnenia podľa § 29 ods. 12 je zbavenie výkonu funkcie súdneho exekútora. Nové znenie právnej úpravy umožní disciplinárnemu senátu výber sankcie z pomedzi peňažnej pokuty (po novom až o výšky 6600 eur) a zbavenia výkonu funkcie súdneho exekútora. Pri rozhodovaní o sankcii bude disciplinárny senát aplikovať všeobecnú časť Trestného zákona, pretože na disciplinárnu zodpovednosť súdneho exekútora sa po novom bude subsidiárne aplikovať Trestný zákon, a teda disciplinárny senát bude brať do úvahy ako okolnosti prípadu, tak aj osobu „páchateľa“ disciplinárneho previnenia.

čl. IV bod 2 (§ 212 ods. 5) §
Návrh zákona o disciplinárnom súdnom poriadku zveril disciplinárnu právomoc nad súdnymi exekútormi najvyššiemu správnemu súdu. Je preto naďalej bezpredmetné, aby bola disciplinárna komisia i naďalej kreovaná, ako jeden z orgánov Slovenskej komory exekútorov. Z tohto dôvodu sa navrhuje vypustenie príslušného ustanovenia upravujúceho disciplinárnu komisiu ako jeden z orgánov Slovenskej komory exekútorov.

čl. IV bod 3 [§ 213 ods. 4 písm. a)] §
Pretože sa ruší disciplinárna komisia zriaďovaná v rámci Slovenskej komory exekútorov, niet viac dôvodu ani na to, aby konferencia notárov volila náhradných členov tejto komisie. Preto sa navrhuje vypustenie príslušnej časti ustanovenia.

čl. IV bod 4 [§ 213 ods. 4 písm. b)] §
Procesnoprávna úprava disciplinárneho konania vo veciach súdnych exekútorov bude vo výlučnej pôsobnosti návrhu zákona o disciplinárnom súdnom poriadku. Všeobecne záväzné právne predpisy existujú vo viacerých formách s rôznou právnou silou, ktoré prijímajú viaceré orgány štátnej moci či samosprávy. Preto, v súvislosti s princípom právneho štátu - zvrchovanosť ústavy a zákona, platí pravidlo, že právny predpis musí byť v súlade s predpismi umiestnenými v hierarchii nad ním. V prípade, ak by Slovenská komora exekútorov aj naďalej prijímala v rámci profesijnej samosprávy vlastný disciplinárny poriadok, ktorý by upravoval disciplinárne konanie bol by v rozpore s predpisom vyššej právnej sily, t.j. s predloženým zákonom. Z vyššie uvedeného dôvodu sa preto časť ustanovenia pojednávajúca o schvaľovaní disciplinárneho poriadku vypúšťa. Z hľadiska legislatívno-technického spracovania sa navrhuje z dôvodu účelnosti formulovať celé ustanovenie nanovo.

čl. IV bod 5 [§ 213 ods. 4 písm. d)] §
Predkladateľ v § 9 ods. 1 písm. c) návrhu zákona o disciplinárnom súdnom poriadku ustanovil novú povinnosť výkonným orgánom jednotlivých samospráv zvoliť zákonom požadovaný počet z radov svojich členov do príslušnej databázy prísediacich. Pôsobnosť prezídia Slovenskej notárskej komory voliť osoby do týchto databáz síce priamo vyplýva z návrhu zákona o disciplinárnom poriadku, avšak predkladateľ považoval za vhodné upozorniť na tento záväzok i v časti exekučného poriadku upravujúcom činnosť. Navrhované nové písmeno d) nemá charakter duplicitného ustanovenia, nakoľko po koncepčnej i obsahovej stránke nespochybniteľne patrí do právnej úpravy činnosti prezídia. Z dôvodu, že ďalšie pravidlá pre voľbu prísediacich ako napríklad aké osoby môžu byť zvolené a počet týchto osôb predkladateľ poznámkou pod čiarou odkázal na príslušný právny predpis, ktorým je v tomto prípade disciplinárny poriadok.

čl. IV bod 6 [§ 214 ods. 1 písm. g)] §
S ohľadom na zmeny v § 213 ods. 4 písm. b), tak aj na tomto mieste bolo nevyhnutné pristúpiť k vypusteniu časti zmieňujúcej o disciplinárnom poriadku, ktorý vypracúva prezídium Slovenskej exekútorskej komory.

čl. IV bod 7 (§ 214 ods. 6) §
Doterajšie znenie § 214 ods. 6 upravuje nezlučiteľnosť členstva v prezídiu Slovenskej komory exekútorov s členstvom v revíznej komisii a v disciplinárnej komisii. Berúc do úvahy fakt, že prezídium komory je navrhovateľom v disciplinárnom konaní, je potrebné koncept nezlučiteľnosti zachovať a aktualizovať tak, aby člen prezídia komory nemohol byť prísediacim disciplinárneho senátu.

čl. IV bod 8 (§ 217) §
V tomto bode sa navrhuje vypustenie celej právnej úpravy, ktorou sa ustanovuje zloženie disciplinárnej komisie a zároveň v ktorej sa predpokladá vytvorenie disciplinárneho poriadku Slovenskej komory exekútorov, nakoľko táto právna úprava nebude ďalej opodstatnená. Právomoc posudzovať a rozhodovať o disciplinárnej zodpovednosti súdnych exekútorov bola prostredníctvom návrhu zákona o disciplinárnom poriadku zverená najvyššiemu správnemu súdu. Z tohto dôvodu je dotknuté ustanovenia viac bezpredmetné a navrhuje sa jeho vypustenie.

čl. IV bod 9 (§ 218e ods. 6) §
Navrhovaná zmena má výlučne iba legislatívno-technický charakter. Predkladateľ na viacerých miestach osobitnej časti dôvodovej správy deklaroval cieľ zjednotiť právnu terminológiu jednotlivých statusových zákonov s pojmami, ktoré sú upravené v návrhu zákona o disciplinárnom poriadku. Jednotnosť pojmov predpokladajú aj základné požiadavky kladené na zákon obsiahnuté v čl. 6 Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky. Z vyššie uvedeného dôvodu sa preto navrhuje nahradiť slovné spojenie „návrh na začatie disciplinárneho konania“ terminologicky správnym pojmom a to pojmom „disciplinárny návrh“. V prípade, ak by k navrhovanej zmene neprišlo, ustanovenie § 218e ods. 6 by bolo aj naďalej platné, avšak rôznorodosť používaných pojmov by mohla vyvolávať zbytočný dojem nekoncepčnosti právnych predpisov.

čl. IV bod 10 [§ 221 ods. 1 písm. a)] §
Navrhuje sa vypustiť disciplinárne opatrenie napomenutie. Disciplinárnym opatrením zostáva písomné napomenutie. V praxi sa stiera rozlišovanie medzi napomenutím ako miernejším disciplinárnym opatrením a písomným napomenutím ako prísnejším disciplinárnym opatrením, uvedená situácia sa navrhuje riešiť vypustením napomenutia ako disciplinárneho opatrenia.

čl. IV bod 11 [§ 221 ods. 1 písm. b)] §
Navrhuje sa zvýšenie hornej hranice sadzby peňažnej pokuty pri disciplinárnom opatrení za disciplinárne previnenie. Horná hranica sadzby peňažnej pokuty bola stanovená ešte s účinnosťou od 1.12.1995 v sume 10.000,- Sk. Aj po 25 rokoch od účinnosti Exekučného poriadku je stále vo výške 330,- eur. V roku 1995 bola priemerná mesačná mzda v prepočte vo výške 238,83 eura (7.195,- Sk), v roku 2020 bola priemerná mesačná mzda vo výške 1133 eur (https://www.socpoist.sk/vztah-priemernej-vysky-vyplacaneho-starobneho-solo-dochodku--k-3112--a-priemernej-mesacnej-mzdy-v-hospodarstve-sr/3166s). Za 25 rokov sa priemerná mesačná mzda nominálne zvýšila 4,74-násobne. Zvýšenie hornej hranice sadzby peňažnej pokuty o 4,55-násobok oproti súčasnému stavu je nižšie než aké bolo zvýšenie priemernej mzdy v Slovenskej republike za obdobie od roku 1995. S prihliadnutím na uvedené je zrejmé, že uloženie peňažnej pokuty, aj keď na hornej hranici zákonného rozpätia, nie je v súčasnosti pri niektorých disciplinárnych previneniach a disciplinárne obvinených primerané, t.j. peňažná pokuta neplní účel trestu. Navrhované zvýšenie hornej hranice peňažnej pokuty vytvorí najvyššiemu správnemu súdu pri úvahe o výške disciplinárneho opatrenia širší …

čl. IV bod 12 [§ 221 ods. 2 písm. b)] §
Navrhuje sa zvýšenie hornej hranice sadzby peňažnej pokuty pri disciplinárnom opatrení za závažné disciplinárne previnenie. Horná hranica sadzby peňažnej pokuty bola stanovená ešte s účinnosťou od 1.12.1995 v sume 100.000,- Sk. Aj po 25 rokoch od účinnosti Notárskeho poriadku je stále vo výške 3.310,- eur. V roku 1995 bola priemerná mesačná mzda v prepočte vo výške 238,83 eura (7.195,- Sk), v roku 2020 bola priemerná mesačná mzda vo výške 1.133,- eur (https://www.socpoist.sk/vztah-priemernej-vysky-vyplacaneho-starobneho-solo-dochodku--k-3112--a-priemernej-mesacnej-mzdy-v-hospodarstve-sr/3166s). Za 25 rokov sa priemerná mesačná mzda nominálne zvýšila 4,74násobne. Zvýšenie hornej hranice sadzby peňažnej pokuty o 4,53násobok oproti súčasnému stavu je nižšie než aké bolo zvýšenie priemernej mzdy v Slovenskej republike za obdobie od roku 1995. S prihliadnutím na uvedené je zrejmé, že uloženie peňažnej pokuty, aj keď na hornej hranici zákonného rozpätia, nie je v súčasnosti pri niektorých disciplinárnych previneniach a disciplinárne obvinených primerané, t. j. peňažná pokuta neplní účel trestu. Navrhované zvýšenie hornej hranice peňažnej pokuty vytvorí Najvyššiemu správnemu súdu pri úvahe o výške disciplinárneho …

čl. IV bod 13 (§ 221 ods. 3) §
Z rovnakých dôvodov ako je tomu v prípade zmien § 29 ods. 12 sa navrhuje vykonanie analogická zmena v § 221 ods. 3 Exekučného poriadku; k tomu pozri novelizačný bod 1.

čl. IV bod 14 (§ 221 ods. 4) §
Obdobne, ako aj v predchádzajúcom bode, tak aj na tomto mieste predkladateľ prostredníctvom navrhovanej zmeny sleduje zámer upraviť text právneho predpisu tak, aby obsahoval len ustálene právne pojmy. Z dôvodu, že návrh zákona o disciplinárnom poriadku používa termín „disciplinárne rozhodnutie“ je nutné túto zmenu reflektovať aj v dotknutom ustanovení § 221 ods. 4.

čl. IV bod 15 (§ 222 ods. 5) §
S odkazom na bod 9 čl. III, tak aj na tomto mieste je navrhovaná zmena nevyhnutná z pohľadu jednotnosti a ustálenosti používania právnych pojmov.

čl. IV bod 16 a 17 (§ 222b až 222c) §
§ 222b S cieľom unifikovať právnu úpravu zániku disciplinárnej zodpovednosti sa navrhuje zaradiť do Exekučného poriadku výslovnú úpravu zániku disciplinárnej zodpovednosti súdnych exekútorov. Tu treba uviesť, že v Exekučnom poriadku doteraz táto právna úprava absentovala. Z hľadiska obsahového nastavenia právnej úpravy sa vychádza z rovnakého znenia § 118 zákona o sudcoch a prísediacich. § 222c Pre posudzovanie disciplinárnej zodpovednosti z hľadiska jej hmotnoprávnych aspektov je namieste, aby sa posudzovala v intenciách základných zásad trestnej zodpovednosti. V súčasnosti je tomu tak v prípade sudcov aj prokurátorov; k tomu pozri § 150 ods. 2 zákona o sudcoch a prísediacich, resp. § 216 zákona o prokurátoroch. Je namieste, aby bol tento štandard uplatňovaný aj v prípade disciplinárnej zodpovednosti súdnych exekútorov. Preto sa v § 222c ods. 1 výslovne odkazuje na subsidiárnu aplikáciu všeobecnej časti Trestného zákona pri posudzovaní disciplinárnej zodpovednosti súdnych exekútorov. V odseku 2 je odkazovacia právna norma, ktorá adresátov právnej úpravy presmeruje ohľadom konania vo veciach disciplinárnej zodpovednosti na zákon uvedený …

čl. IV bod 18 (§ 223 až § 228e) §
Ustanovenie, ktoré sa navrhujú obsahujú procesnoprávnu úpravu disciplinárneho konania, ako napríklad právnu úpravu disciplinárneho senátu (§ 222b až 222c), začatie disciplinárneho konania (§ 223), vylúčenie predsedu či člena disciplinárneho senátu (§ 224), vymedzenie účastníkov a právne zastúpenie disciplinárne obvineného (§ 225), priebeh disciplinárneho konania (§ 226), postup pri dokazovaní (§ 227), prerušenie disciplinárneho konania (§ 228), zastavenie disciplinárneho konania (§ 228a), právnu úpravu trov disciplinárneho konania a rozhodovanie o trovách (§ 228b až 228c), spôsob, akým je o disciplinárnom previnení rozhodnuté (§ 228d) a výkon rozhodnutia (§ 228e). Každý bo z vyššie zmieňovanej právnej úpravy obsahuje aj predložený návrh zákona o disciplinárnom poriadku. Za účelom zamedzenia duplicitnej právnej úpravy, ktorá navyše nie je po obsahovej stránke zhodná predkladateľ pristúpil k vypusteniu predmetných ustanovení.

čl. IV bod 19 (§ 228f) §
Návrh zákona o disciplinárnom súdnom poriadku neobsahuje pojem „rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia“ ale používa termín „disciplinárne rozhodnutie.“ Vzhľadom na požiadavku zosúladenia zákonnej terminológie sa navrhuje zmena v úprave pomenovania disciplinárneho rozhodnutia. Tento návrh je legislatívno-technického charakteru.

čl. IV bod 20 (§ 228 g a 228h) §
Podobne ako v bode 11 čl. III, tak aj v tomto prípade sa navrhuje vypustenie ustanovení, ktoré sú procesnoprávneho charakteru a inkorporujú úpravu disciplinárneho konania. Vzhľadom na právnu úpravu návrhu zákona o disciplinárnom poriadku sú ustanovenia § 228 g a 228h nadbytočné.

čl. I

čl. I bod 1 (§ 30 ods. 3) §
Navrhuje sa rozšíriť okruh subjektov, na ktoré sa nevzťahuje povinnosť zachovávať mlčanlivosť v súvislosti s poskytovaním informácií týkajúcich sa výkonu exekučnej činnosti, a to najmä vo vzťahu k subjektom, pre ktoré sú tieto informácie nevyhnutné pre realizáciu bezpečnostných previerok fyzických osôb a podnikateľov podľa osobitného predpisu. Táto právna úprava má zosúladiť aktuálny právny stav a najmä odstrániť aktuálne aplikačné problémy pri získavaní informácií potrebných pre realizáciu bezpečnostných previerok fyzických osôb a podnikateľov.

čl. I bod 2 (§ 34 ods. 1) §
Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá súvisí s vložením nového odseku v § 55.

čl. I bod 3 (§ 35 ods. 3) §
Poverená osoba podľa osobitného zákona o pohľadávkach štátu, vzhľadom na svoje postavenie v procese vymáhania pohľadávok štátu, má mať zabezpečený bezproblémový a okamžitý vstup do exekučného konania v prípade, ak s touto poverenou osobou uzatvoril oprávnený zmluvu o vymáhaní pohľadávky štátu podľa osobitného zákona. Vzhľadom na uvedené sa explicitne vyjadruje, že účastníkom konania je aj táto poverená osoba, ak s ňou oprávnený uzatvoril zmluvu o vymáhaní pohľadávky štátu, teda súd už nemá a nemusí rozhodovať o zmene účastníka exekučného konania a poverená osoba sa stáva účastníkom exekučného konania a to od okamihu, kedy túto skutočnosť oznámi súdnemu exekútorovi, ktorý následne túto zmenu vyznačí aj v registri exekúcií. Poverenej osobe sa tak umožní vykonávať v príslušnom exekučnom konaní všetky práva súvisiace s vymáhaním pohľadávky štátu, resp. všetky práva oprávneného, ak ide o správcu pohľadávky štátu. Súčasne sa zníži administratívna záťaž súdu pri rozhodovaní o vstupe (zmene) poverenej osoby do príslušného exekučného konania a umožní vykonávanie zákonných práv poverenej osobe (právo na …

čl. I bod 4 (§ 37 ods. 3) §
Na účely zabezpečenia aktuálnosti údajov v registri poverení o povinných v exekúcií sa vyžaduje vydanie dodatku k povereniu aj v prípade, ak v rámci exekúcie dôjde k zastaveniu exekúcie vo vzťahu k len niektorému z viacerých povinných. Táto právna úprava má zabezpečiť aktuálnosť údajov v registri poverení.

čl. I bod 5 (§ 40 ods. 1) §
Ide o legislatívno-technickú úpravu.

čl. I bod 6 (§ 40 ods. 3) §
Posilňuje sa postavenie exekútora pri vynucovaní splnenia povinnosti povinného poskytnúť súčinnosť, vrátane štatutárov (osoby uvedené v § 40 ods. 2) tým, že sa umožní priamo súdnemu exekútorovi v zákonom ustanovených prípadoch uložiť povinnému alebo štatutárovi donucovacie opatrenie vo forme peňažnej pokuty v zákonom ustanovenej výške. Podľa doterajšej právnej úpravy bol exekútor oprávnený vynucovať splnenie povinnosti povinného (štatutára) poskytnúť súčinnosť predvedením (za zákonom ustanovených podmienok) a prípadne aj uložením poriadkovej pokuty, ktorú však ukladal súd. Na účely zabezpečenia efektívnosti konania sa preto navrhuje, aby bol exekútor oprávnený použiť donucovacie opatrenie vo forme peňažnej pokuty v súlade so zásadou vyváženosti a primeranosti, ktorá je explicitne daná pri právnej úprave donucovacích opatrení, v zákonom ustanovenej výške, prípadne podať na príslušný exekučný súd návrh na uloženie donucovacieho opatrenia vo forme peňažnej pokuty. Návrh na súd exekútor podáva až v prípade, ak vzhľadom na význam dotknutej povinnosti usúdi, že je potrebné uložiť peňažnú pokutu vo výške vyššej ako je umožnené súdnemu exekútorovi, prípadne peňažná pokuta …

čl. I bod 7 (§ 40 ods. 4) §
V súvislosti so zavedením právnej úpravy donucovacích opatrení dochádza k nevyhnutným legislatívnym a legislatívno-technickým zmenám a odstraňuje sa duplicitná forma sankcionovania v podobe poriadkovej pokuty.

čl. I bod 8 (§ 41 ods. 6 a 7) §
V súvislosti so zavedením právnej úpravy donucovacích opatrení dochádza k nevyhnutným legislatívnym a legislatívno-technickým zmenám a odstraňuje sa duplicitná forma sankcionovania, a to vzhľadom na okruh donucovacích opatrení, ktoré je exekútor ako aj exekučný súd na návrh exekútora oprávnený použiť pri neplnení povinnosti povinného (štatutára) uskutočniť vyhlásenie o majetku. Inak povedané, poriadkovú pokutu nahrádza možnosť uloženia ktoréhokoľvek z donucovacích opatrení priamo exekútorom, prípadne uloženie donucovacieho opatrenia vo forme peňažnej pokuty na návrh exekútora súdom (ak vzhľadom na význam dotknutej povinnosti je potrebné uloženie vyššej peňažnej pokuty). Účelom tejto právnej úpravy je zefektívniť postup súdneho exekútora v exekučnom konaní a tým aj zefektívniť a urýchliť samotné exekučné konanie. Jednou z podmienok pre uloženie donucovacieho opatrenia vo forme peňažnej pokuty je aj v tomto prípade doručenie výzvy na podanie vyhlásenie o majetku do vlastných rúk bez možnosti náhradného doručenia a v súlade s pravidlami upravenými v § 61b. Právna úprava posilňuje postavenie exekútora pri vynucovaní splnenia povinnosti povinného (štatutára) podať exekútorovi vyhlásenie …

čl. I bod 9 (§ 42 ods. 15) §
Pokiaľ ide o súčinnosť tretích osôb, nakoľko nejde o účastníkov exekučného konania, navrhuje sa, aby v prípade nesplnenia povinnosti poskytnúť súčinnosť exekútorovi bol exekútor oprávnený podať návrh na uloženie poriadkovej pokuty tretej osobe pre nesplnenie povinnosti poskytnúť súčinnosť na príslušný exekučný súd.

čl. I bod 10 (§ 43a až § 43d) §
Zavádza sa všeobecná úprava donucovacích opatrení, ktoré je exekútor (v prípade peňažnej pokuty aj súd) v exekučnom konaní oprávnený použiť na účel vynútenia splnenia uloženej (zákonom, súdom alebo exekútorom) povinnosti povinnému alebo štatutárovi (§ 40 ods. 2), vrátane procesných pravidiel ukladania týchto donucovacích opatrení. Súčasne sa upravuje oprávnenie exekútora navrhnúť súdu uloženie donucovacieho opatrenia vo forme peňažnej pokuty povinnému alebo štatutárovi, ak to považuje vzhľadom na význam dotknutej povinnosti, prípadne vzhľadom na konkrétne skutkové okolnosti prípad za potrebné a nevyhnutné pre splnenie účelu donucovacieho opatrenia a teda pre donútenie povinnej osoby splniť dotknutú povinnosť. Základnou funkciou donucovacích opatrení je predovšetkým funkcia prevenčná, nakoľko majú pôsobiť preventívne, a až po nesplnení dotknutej povinnosti nastupuje funkcia represívna. Donucovacie opatrenia majú slúžiť na vynútenie a upevnenie súdnej autority, vrátane autority exekútora ako osoby určenej a splnomocnenej štátom na vykonávanie núteného výkonu exekučných titulov, ktorá je v právnom štáte súčasťou súdnej moci, a tým majú viesť k rýchlemu a efektívnemu plneniu povinností povinných osôb …

čl. I bod 11 a 12 (§ 45 ods. 2 a § 46 ods. 2) §
Vzhľadom na existenciu osobitných exekučných titulov sa navrhuje zjednotenie jednotlivých exekučných titulov a ich sumarizácia. V tomto prípade sa dopĺňajú dva exekučné tituly, pri ktorých sa potvrdenie o vykonateľnosti nevyžaduje, a to vzhľadom na proces ich vydania a vymáhania pohľadávok obsiahnutých v týchto exekučných tituloch. Aj v týchto prípadoch však musí ísť o tituly, ktoré sú právoplatné (t. j. márne uplynula lehota na podanie opravného prostriedku s odkladným účinkom alebo súd takémuto opravnému prostriedku nevyhovel); táto podmienka je zrejmá z právnej úpravy vykonania týchto titulov.

čl. I bod 13 (§ 48 ods. 10) §
V súvislosti so zavedením inštitútu osvedčenia o neplnení nepeňažnej povinnosti, ktorého účelom je zabezpečiť efektívne a transparentné vymáhanie nepeňažnej (zastupiteľnej) povinnosti alternatívnym, peňažným spôsobom. Preto sa umožňuje oprávnenému vymáhať svoju nepeňažnú (zastupiteľnú) pohľadávku spôsobom, ktorý je určený pre vymáhanie peňažných pohľadávok, pokiaľ k návrhu na vykonanie exekúcie toto osvedčenie pripojí a súčasne k nemu pripojí aj znalecký posudok/odborné stanovisko znalca, v ktorom je určená, resp. z ktorého zrejmá všeobecná hodnota vymáhanej nepeňažnej (zastupiteľnej) povinnosti [ak hodnota tejto zastupiteľnej povinnosti nevyplýva priamo z exekučného titulu, t. j. je v kompetencii oprávneného domáhať sa v základnom konaní vydania rozhodnutia prostredníctvom eventuálneho petitu, v dôsledku čoho nie je znalecký posudok/odborné stanovisko znalca v zmysle dotknutého ustanovenia potrebný pre začatie exekúcie na vymoženie nepeňažného (zastupiteľného) plnenia prostredníctvom exekúcie na peňažné plnenie – náhradného plnenia].

čl. I bod 14 §
V súvislosti s novým inštitútom osvedčenia o neplnení nepeňažnej povinnosti sa navrhuje, aby exekúciu vedenú na základe návrhu na začatie exekúcie, ku ktorému je pripojené toto osvedčenie a prípadne aj znalecký posudok/odborné stanovisko znalca(ak hodnota tejto povinnosti nevyplýva priamo z exekučného titulu) viedol práve exekútor, ktorý toto osvedčenie o neplnení nepeňažnej povinnosti vydal, a to vzhľadom na jeho znalosť pomerov a skutkového stavu veci, ako aj právneho stavu veci (ktoré nadobudol a musel nadobudnúť pri skúmaní podmienok a predpokladov pre vydanie osvedčenia o neplnení nepeňažnej povinnosti). V tomto prípade sa tak ustanovenia o náhodnom výbere nepoužijú.

čl. I bod 15 (§ 58) §
Navrhuje sa zavedenie možnosti požadovať preddavok na nevyhnutnú výdavky spojené s vedením exekučného konania aj v prípade exekúcie na peňažné plnenie, avšak len v prípade exekúcie vedenej predajom hnuteľných vecí, predajom nehnuteľnosti a predajom podniku, pričom sa súčasne ustanovuje okamih, v ktorom je exekútor oprávnený vyzvať na zloženie preddavku. Pravidlá pri určení výšky preddavku ako aj pravidlá týkajúce sa vyúčtovania a vrátenia preddavku sú aj v týchto prípadoch rovnaké, ako v prípade preddavku pri exekúcii na nepeňažné plnenie.

čl. I bod 16 (§ 61a ods. 3) §
Na účely zabezpečenia právnej istoty má byť poučenie o možnosti uloženia donucovacieho opatrenia/opatrení obligatórnou súčasťou upovedomenia o začatí exekúcie, najmä ak ide o exekúciu, v ktorej môže byť toto donucovacie opatrenie/opatrenia uložené.

čl. I bod 17 až 19 (§ 61g) §
Navrhuje sa úprava právnej úpravy splnenia vymáhaného nároku v splátkach prostredníctvom splátkového kalendára. Vo vzťahu k fyzickým osobám sa zvyšuje horná hranica vymáhaného nároku, v rámci ktorej je možné splátkový kalendár povoliť, a to na sumu 5 000 eur. Súčasne sa upravuje spôsob úhrady v splátkach s tým, že sa predlžuje obdobie splátok z desiatich mesiacov na osemnásť mesiacov, pričom však musí byť splnené pravidlo, že v prvých šiestich mesiacoch musí byť zaplatená najmenej polovica vymáhaného nároku. Tieto podmienky však samozrejme nemusia byť splnené, ak so splátkovým kalendárom za iných podmienok vysloví súhlas oprávnený. Navrhovaná úprava má za cieľ umožniť povinným v širšom rozsahu uhradiť vymáhaný nárok prostredníctvom splátkového kalendára, t. j. predpokladá sa využitie tohto inštitútu vo väčšom rozsahu za zvýhodnených podmienok, čím sa má dosiahnuť riadne uspokojenie veriteľa. Súčasne sa zavádza možnosť povoliť splátkový kalendár aj pre dlžníka, ktorý je právnickou osobou, pričom v tomto prípade sa nastavujú podmienky pre právnické osoby so zákonom ustanoveným limitom majetku a …

čl. I bod 20 a 21 [§ 61h ods. 1 písm. c) a § 61i ods. 2] §
Vzhľadom na zavedenie podmienok pre povolenie splátkového kalendára aj pre dlžníka, ktorý je právnickou osobou, sa navrhuje zosúladenie podmienok pre odklad exekúcie v prípade, ak bola exekútorovi doručená žiadosť takéhoto dlžníka o povolenie splátok, na ktorú sa prihliada, resp. v prípade povolenia splnenia vymáhaného nároku v splátkach takémuto dlžníkovi. Súčasne sa navrhuje, aby v prípade polenia splátkového kalendára, a teda v prípade odkladu exekúcie z tohto dôvodu, bol exekútor oprávnený zriadiť na nehnuteľnosti dlžníka exekučné záložné právo, a to najmä na účely zabezpečenia majetku pre prípadné neúspešné plnenie splátkového kalendára a následné vymáhanie pohľadávky, a súčasne má táto právna úprava za cieľ zabrániť špekulatívnym úkonom dlžníka, najmä z dôvodu rozšírenia inštitútu aj na dlžníka, ktorý je právnickou osobou, v dôsledku ktorých sa môže znížiť vymožiteľnosť nárokov veriteľa prevodom nehnuteľností v jeho vlastníctve. Iné zabezpečenie majetku sa však naďalej nepripúšťa. Zriadenie exekučného záložného práva je však v tomto prípade ponechané na rozhodnutí exekútora, ktorý by toto oprávnenie mal využiť len v …

čl. I bod 22 [§ 61k ods. 1 písm. e)] §
Súčasne platná a účinná koncepcia právnej úpravy výkonu exekúcie na uspokojenie práva na nepeňažné plnenie, ktoré je nezastupiteľné, spočíva na princípe ukladania sankcií za každé porušenie tejto povinnosti a to v zásade v neobmedzenom časovom horizonte, nakoľko aktuálne platná a účinná právna úprava časovo neobmedzuje celkové trvanie výkonu exekúcie na uspokojenie práva na nepeňažné (nezastupiteľné) plnenie. Ukončenie vedenia exekučného konania v tomto prípade závisí od rozhodnutia súdneho exekútora a exekučného súdu a v závislosti od konkrétnych skutkových okolností, ktoré môže posudzovať výlučne exekútor alebo súd. Nakoľko v aplikačnej praxi vznikli problémy pri otázke možnosti zastavenia „personálnej“ exekúcie, upravuje sa osobitne možnosť zastavenia takejto exekúcie súdom. Súd v tomto prípade preskúma, či vzhľadom na danú situáciu a správanie sa povinného je možné predpokladať, že nezastupiteľná povinnosť uložená exekučným titulom bude dobrovoľne plnená. Ak zhodnotí, že takýto predpoklad je daný, exekúciu zastaví (celkom, alebo aj sčasti). Súčasne sa upravuje fikcia existencie tohto predpokladu, ktorá spočíva v zhodnotení dĺžky trvania dobrovoľného plnenia vymáhanej …

čl. I bod 23 a 24 (§ 61k ods. 4 a § 61l ods. 1) §
Navrhuje sa vylúčiť odkladný účinok nielen pri návrhoch na zastavenie exekúcie podaných po zákonnej lehote od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie alebo v prípade opakovaných návrhov (čo platí v aktuálne účinnej právnej úprave), ale taktiež pokiaľ ide o vymoženie neodkladného opatrenia alebo uznesenia súdu o zabezpečení dôkazu, nakoľko v týchto prípadoch je nevyhnutné zabezpečiť výkon týchto exekučných titulov bezodkladne. Rovnako sa navrhuje vylúčenie odkladného účinku aj v prípade, ak ide o vymoženie „nepeňažnej povinnosti“ spôsobmi určenými pre vymoženie peňažných nárokov na základe návrhu na začatie exekúcie, ktorého prílohou je osvedčenie o neplnení nepeňažnej povinnosti a aj znalecký posudok/stanovisko znalca, ktorým sa určila, resp. z ktorého je zrejmá všeobecná hodnota tejto nepeňažnej povinnosti, nakoľko v tomto prípade neplnenie povinnosti je jednoznačným a explicitným spôsobom preskúmané exekútorom, ktorý vydal osvedčenie o neplnení nepeňažnej povinnosti, a hodnota je určená či už znaleckým posudkom/stanoviskom znalca, alebo priamo exekučným titulom. V týchto prípadoch ide o okolnosti, ktoré odôvodňujú vylúčenie odkladného účinku. Vzhľadom rozšírenie návrhov na …

čl. I bod 25 a 27 (§ 63 písm. g) a § 63 ods. 4) §
Ide o legislatívno-technickú úpravu spojenú s novou právnou úpravou donucovacích opatrení.

čl. I bod 26 (§ 63 ods. 2) §
V súvislosti s inštitútom osvedčenia o neplnení nepeňažnej povinnosti, ktorého účelom je zabezpečiť efektívne a transparentné vymáhanie nepeňažnej (zastupiteľnej) povinnosti alternatívnym, peňažným spôsobom, sa explicitne ustanovuje, že v prípade návrhu na začatie exekúcie, ktoré spĺňa predpokladané náležitosti, možno aj nepeňažné (zastupiteľné) plnenie vymáhať spôsobmi určenými na vymoženie peňažných plnení. V tomto prípade sa rovnako tak umožňuje namietať povinnému určenú výšku všeobecnej hodnoty nepeňažnej povinnosti v peniazoch, pričom tieto námietky je potrebné uplatniť v návrhu na zastavenie exekúcie podanom v zákonnej lehote plynúcej od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie (v ostatných prípadoch nebudú mať tieto námietky odkladný účinok, resp. návrh na zastavenie exekúcie nebude mať odkladný účinok). V prípade podaných námietok je tak na rozhodnutí súdu, či vykoná dokazovanie vo vzťahu k výške všeobecnej hodnoty povinnosti, ak samozrejme nebola priamo určená exekučným titulom, a prípadne či takto vedenú exekúciu sčasti zastaví. Je potrebné uviesť, že táto právna úprava nevylučuje vymoženie nepeňažného plnenia aj v tomto prípade iným spôsobom, napr. spôsobom pre …

čl. I bod 28 (§ 63 ods. 5) §
V súvislosti s navrhovaným zmenami právnej úpravy týkajúcej sa spôsobov vykonávania exekúcie, ktorej podkladom je exekučný titul, v ktorom sa ukladá iná povinnosť ako zaplatenie peňažnej sumy, je potrebné terminologicky zosúladiť aj dotknuté ustanovenie.

čl. I bod 29 (§ 89 ods. 1) §
V súvislosti so zmenou § 115 ods. 4 a právnou úpravou nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia, podľa ktorej sa v § 2a ustanovuje výška základnej sumy, ktorá sa nesmie zraziť povinnému, ktorý je poberateľom doplnkového výsluhového dôchodku podľa zákona č. 650/2004 Z. z., sa na účely zabezpečenia právnej istoty navrhuje tieto úpravy zohľadniť aj v dotknutom ustanovení.

čl. I bod 30 (§ 115 ods. 4) §
Navrhuje sa vylúčiť z exekúcie majetok v príspevkovom doplnkovom dôchodkovom fonde tvorený z príspevkov účastníka ako aj z príspevkov zamestnávateľa zaplatených za tohto účastníka a výnosov z ich investovania. Dôjde tým k zrovnoprávneniu postavenia účastníka v príspevkovom doplnkovom dôchodkovom fonde so sporiteľom v dôchodkovom fonde. V oboch prípadoch tak bude z exekúcie vylúčená tzv. sporiaca fáza v dôchodkovom sporení, pričom dôchodky vyplácané z výplatného doplnkového dôchodkového fondu budú exekvovateľné v plnom rozsahu (s výnimkou doplnkového výsluhového dôchodku).

čl. I bod 31 (§ 121) §
Navrhuje sa, aby aj v prípade zabezpečenia hnuteľných vecí v rámci vykonávania exekúcie predajom hnuteľných vecí, mohol exekútor použiť technické prostriedky brániace užívaniu veci, pričom pri ich použití je potrebné túto vec vždy označiť aj pečatidlom alebo pečiatkou exekútora. Uvedená právna úprava reaguje na nedostatočné zabezpečenie hnuteľných vecí v rámci výkonu exekúcie predajom hnuteľných vecí, kedy v mnohých prípadoch len označenie pečatidlom alebo pečiatkou exekútora nepostačuje na to, aby táto vec bola dostatočným spôsobom zabezpečená.

čl. I bod 32 a 33
Legislatívno-technická úprava.

čl. I bod 34 (§ 167 ods. 2) §
Zdôrazňuje sa zabezpečovacia funkcia zriadenia exekučného záložného práva na nehnuteľnosti a práve v súvislosti s uvedeným sa explicitne uvádza, že súhlas záložného veriteľa so zriadením exekučného záložného práva nie je potrebný (ide o zabezpečovací inštitút).

čl. I bod 35 (§ 179a) §
Vzhľadom na novú právnu úpravu donucovacích opatrení sa navrhuje vypustiť exekúciu príkazom na zadržanie vodičského preukazu aplikovanú v prípade neplnenia výživného. Podľa novej právnej úpravy bude zadržanie vodičského preukazu donucovacím opatrením, ktoré bude aplikovateľné aj v prípade výživného, a nebude upravené ako samostatný spôsob výkonu exekúcie. Aj v súčasnosti bola táto exekúcia považovaná za efektívny donucovací nástroj, ktorý prispieval k úspešnosti takejto exekúcie.

čl. I bod 36 (§ 180 až § 192) §

čl. I § 180 §
Ide o sprecizovanie právnej úpravy spôsobov uspokojenia práv na nepeňažné plnenie a jej doplnenie o oprávnenie exekútora vynútiť si vstup na nehnuteľnosti, pričom v prípade, ak ide o obydlie alebo ak možno predpokladať potrebu prekonania odporu pri výkone exekúcie na nepeňažné plnenie, je exekútor oprávnený požiadať o súčinnosť príslušný útvar Policajného zboru. Rovnaké oprávnenia vstupu na nehnuteľnosť majú aj osoby poverené exekútorom, alebo osoby, ktoré sa na úkone zúčastňujú, pričom ich oprávnenie vyplýva nielen z príslušných rozhodnutí exekútora, ale aj priamo zo zákona. Ako vyplýva zo všeobecnej právnej úpravy, donucovacie opatrenie môže exekútor za zákonom ustanovených podmienok použiť na účel dosiahnutia splnenia povinnosti, a tieto je oprávnený použiť aj v prípade exekúcie na nepeňažné plnenie, pričom v tomto prípade platí výnimka z pravidla použitia donucovacieho opatrenia až po právoplatnosti upovedomenia o začatí exekúcie, t. j. exekútor môže použiť donucovacie opatrenie aj pred márnym uplynutím lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má odkladný účinok, alebo pred tým, ako sa …

čl. I § 181 §
Ide o sprecizovanie a legislatívno-technickú úpravu právnej úpravy exekúcie vyprataním nehnuteľnosti alebo jej časti, pričom sa výslovne upravuje aj vykázanie osôb z vypratávanej nehnuteľnosti. Vzhľadom na aplikačné problémy sa navrhuje, aby exekútor mal možnosť pred vyprataním nehnuteľnosti alebo jej časti vyvesiť na viditeľnom mieste v príslušnej nehnuteľnosti písomné oznámenie o vypratávaní tejto nehnuteľnosti alebo jej časti, a to na účely informovania všetkých osôb, ktoré sa môžu v danej nehnuteľnosti nachádzať, prípadne ju užívať, či už na základe konkrétneho právneho dôvodu alebo bez právneho dôvodu. O vykonaní exekúcie uvedeným spôsobom sa upovedomí oprávnený a povinný a po márnom uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie exekútor vydá príkaz na vykonanie exekúcie vykázaním a vyprataním, pričom v príkaze musí byť určený termín výkonu vypratania a vykázania. Exekučný príkaz sa doručuje oprávnenému, povinnému do vlastných rúk, obci, v ktorej sa vypratávaná nehnuteľnosť nachádza, a pokiaľ ide o byt alebo nebytový priestor, exekučný príkaz sa doručí aj správcovi bytového domu, ak je to …

čl. I § 182 §
Precizuje sa právna úprava nakladania s vypratanými vecami. Pričom sa vypúšťa povinnosť dať tieto veci do úschovy obci (to však nevylučuje úschovu vecí obcou, avšak je nutné získať jej súhlas za zabezpečenie takejto úschovy), teda neobmedzuje sa úschova týchto vecí len na priestory obce, ale je možné využiť aj iné spôsoby úschovy. Úschova vyprataných vecí po ich spísaní sa vykoná na trovy povinného. Exekútor je samozrejme oprávnený požadovať preddavok na nevyhnutné výdavky spojené s výkonom tejto exekúcie (§ 58). Okrem uvedeného sa zavádza možnosť voľného nakladania s bezcennými vecami alebo vecami nepatrnej hodnoty, prípadne vecami, ktoré sa nepodarilo speňažiť alebo odovzdať oprávneným osobám. S týmito vecami môže exekútor voľne nakladať, vrátane ich zničenia (napr. zlikvidovať ako odpad). Uvedené oprávnenie exekútora má zabezpečiť, aby do úschovy neboli uložené veci, ktoré sú v zásade odpadom, a tým sa má zabrániť zbytočnému vzniku dodatočných nákladov.

čl. I § 183 §
Upravujú sa pravidlá prevzatia uschovaných vyprataných vecí, ktoré si môžu zákonom ustanovené osoby prevziať v lehote piatich pracovných dní odo dňa, kedy boli uschované. V opačnom prípade ich exekútor speňaží ako stoja a ležia v mene povinného v ponukovom konaní a výťažok vyplatí povinnému po uspokojení trov exekúcie a trov úschovy a speňaženia. Upravujú sa pravidlá nakladania s vypratanými vecami, ktoré sa exekútorovi nepodarilo speňažiť, podľa ktorých tieto veci môže prednostne prevziať oprávnený, a až keď ich oprávnený odmietne prevziať, exekútor ich môže odovzdať inej vhodnej osobe, ktorá je ochotná vypratané veci prevziať a využiť. Takáto osoba sa stáva oprávneným držiteľom prevzatých vyprataných vecí a na účely náhrady účelne vynaložených nákladov na tieto veci, ktoré zodpovedajú jej zhodnoteniu, od povinného, má k nim zádržné právo, t. j. na zabezpečenie úhrady nákladov od povinného, ktoré účelne vynaložila na prevzaté vypratané veci po dobu oprávnenej držby, vrátane obvyklých nákladov súvisiacich s ich údržbou a prevádzkou. Pokiaľ sa tieto veci nepodarí predať alebo …

čl. I § 184 §
Ak exekučný titul súčasne ukladá oprávnenému povinnosť zabezpečiť pre povinného bytovú náhradu alebo náhradné ubytovanie, exekúciu vyprataním a vykázaním možno vykonať až po tom, ako oprávnený osvedčí, že pre povinného zabezpečil zodpovedajúcu (tak podľa exekučného titulu ako aj zodpovedajúcu hmotnému právu v Občianskom zákonníku) bytovú náhradu alebo náhradné ubytovanie. Povinnému sa priznáva právo žiadať zastavenie vedenej exekúcie na vykázanie a vypratanie nehnuteľnosti alebo jej časti z dôvodu nezabezpečenia bytovej náhrady alebo náhradného ubytovania (zabezpečenie bytovej náhrady sa nevzťahuje na právne vzťahy založené podľa osobitného predpisu – zákon č. 98/2014 Z. z. o krátkodobom nájme bytu) ako aj z dôvodu nezabezpečenia zodpovedajúcej bytovej náhrady alebo náhradného ubytovania; to samozrejme platí aj v prípade, ak bytová náhrada alebo náhradné ubytovanie nekorešponduje s bytovou náhradou alebo náhradným ubytovaním určeným v exekučnom titule. Návrh na zastavenie exekúcie je v tomto prípade obsahovo rovnocenným právnym nástrojom ochrany ako boli námietky v doterajšej právnej úprave. Rozhodnutie súdu o zastavení vedenej exekúcie z dôvodu nezabezpečenia zodpovedajúcej bytovej …

čl. I § 185 §
Precizuje sa právna úprava výkonu exekúcie odobratím veci, pričom pri tomto spôsobe exekúcie sa odoberá nielen vec, ale aj všetko, čo k nej patrí alebo je potrebné k jej užívaniu, vrátene listín nevyhnutných k jej užívaniu. Aj v tomto prípade je potrebné upovedomenie o začatí exekúcie odobratím veci, ktoré sa povinnému doručuje priamo pri odobratí veci, a následne vydanie príkazu na vykonanie exekúcie odobratím veci a jej odovzdanie oprávnenému. Na účely zabezpečenia efektívnosti procesu tohto spôsobu výkonu exekúcie sa modifikuje výkon odobratia veci v tom zmysle, že v prípadoch, kedy je to podľa uváženia exekútora účelné, môže exekútor v upovedomení o začatí exekúcie odobratím veci vyzvať povinného (najmä v prípade, ak je zrejmé, že má pri sebe vec, ktorá sa má odobrať), aby v lehote na podanie návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom (15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie) vec vydal alebo minimálne označil miesto, kde sa vec nachádza. V takomto prípade exekútor nedoručuje upovedomenie o začatí …

čl. I § 186 §
V prípade exekúcie na odobratie cenných papierov sa postupuje primerane podľa ustanovení o odobratí veci, pričom sa upravujú špecifiká výkonu tejto exekúcie v súlade s osobitnými predpismi a v závislosti od toho, či ide o listinné cenné papiere alebo zaknihované cenné papiere. Okrem uvedeného sa priamo ustanovuje možnosť iniciovať konanie o umorenie listiny v prípade listinných cenných papierov a to na základe osvedčenia o neplnení nepeňažnej povinnosti.

čl. I § 187 §
Pri výkone exekúcie odobratím vecí, akými sú jadrové materiály alebo iné veci alebo látky, ktoré môžu držať len osobitným predpisom určené osoby, sa tieto odoberú a odovzdajú oprávnenému len v prípade, ak osvedčí, že on alebo ním poverená osoba spĺňa tieto podmienky podľa osobitných predpisov. Pri výkone tejto exekúcie sa primerane použijú ustanovenia upravujúce predloženie rozpočtu nákladov spojených s výkonom exekúcie odstránením stavby a ich úhrady, prípadne vymoženia.

čl. I §188 a 189 §
Pravidlá vo vzťahu k exekúcii rozdelením spoločnej veci ostávajú v podstatnom rozsahu zachované. V rámci tejto právnej úpravy sa navrhuje, aby aj v tomto prípade na účely zabezpečenia ochrany práv a právom chránených záujmov dotknutých osôb bola ponechaná povinnosť exekútora prizvať k vykonaniu exekúcie odobratím veci nezaujatú osobu alebo vyhotoviť o realizácii tohto úkonu obrazovo-zvukový záznam. V prípade, ak je potrebné pre výkon exekúcie rozdelením spoločnej veci pribratie osoby oprávnenej vykonávať určitú činnosť, napr. znalca, geodeta a pod., exekútor priberie túto osobu, avšak len v prípade, ak oprávnený zloží preddavok na nevyhnutné výdavky spojené s pribratím takejto osoby.

čl. I § 190 §
Upravuje sa osobitný spôsob výkonu exekúcie odstránením stavby. Nakoľko ide o zastupiteľné plnenie, exekúciu možno vykonať tak, že stavbu odstráni oprávnený sám alebo aj prostredníctvom inej (tretej) osoby, a to na trovy povinného. Exekútor po upovedomení oprávneného a povinného o začatí exekúcie odstránením stavby a po splnení zákonných predpokladov (uplynutie lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom alebo doručenie rozhodnutia súdu o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom) vydá exekučný príkaz, ktorý doručuje zákonom ustanoveným osobám a povinnému do vlastných rúk. Po doručení exekučného príkazu (prípadne priamo v exekučnom príkaze) exekútor vyzve oprávneného na predloženie rozpočtu nákladov na odstránenie stavby. Tento rozpočet vypracuje oprávnený sám v prípade, ak sám odstraňuje stavbu, t. j. ak odstránenie stavby je obsahom činnosti, ktorú má oprávnený v predmete podnikania, alebo ide o jednoduchú stavbu alebo stavbu drobnú v zmysle ustanovení Stavebného zákona, a tento doručí exekútorovi. V ostatných prípadoch rozpočet nákladov na odstránenie stavby vypracováva tretia osoba vybraná oprávneným, …

čl. I §191 §
Všeobecne pri uskutočnení inej činnosti, ktorá má zastupiteľnú povahu, sa postupuje primerane podľa ustanovení upravujúcich exekúciu odstránením stavby, t. j. exekúcia sa vykoná tak, že oprávnený sám vykoná túto činnosť (ak je predmetom jeho podnikania v prípade, ak sa na výkon takej činnosti vyžaduje oprávnenie podľa osobitného predpisu) alebo túto činnosť vykoná tretí subjekt. Následne exekútor vymáha náklady podľa predloženého rozpočtu nákladov inej činnosti (napr. odstránenie vád) na základe dodatku k povereniu niektorým zo spôsobov určených pre vymoženie peňažných pohľadávok od povinného.

čl. I § 192 §
Upravujú sa pravidlá exekúcie nezastupiteľných plnení. Pri nezastupiteľných plneniach platí, že po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie týmto spôsobom exekútor vyzve oprávneného, aby opísal skutkové okolnosti týkajúce sa neplnenia vymáhanej povinnosti povinným, a až na základe doručeného opisu oprávneného ukladá donucovacie opatrenia, prípadne podáva návrh na súd na uloženie donucovacieho opatrenia povinnému v závislosti od povahy vymáhanej povinnosti a v súlade so zásadou vyváženosti a primeranosti donucovacích opatrení. Ustanovuje sa, na účely zabezpečenia rýchlosti a efektívnosti vymoženia nároku oprávneného v tomto exekučnom konaní, že výzva na predloženie opisu skutkových okolností nie je potrebná, ak k návrhu na začatie exekúcie oprávnený priloží osvedčenie o neplnení nepeňažnej povinnosti. V rámci nezastupiteľných plnení sa upravuje aj osobitný postup exekútora v prípadoch, kedy v dôsledku porušenia povinnosti došlo k zmene stavu, ktorý je opísaný vo výroku exekučného titulu. V takomto prípade exekútor má povinnosť postarať sa o obnovenie stavu pred porušením povinnosti a to na trovy povinného. Je na rozhodnutí exekútora, akým spôsobom zabezpečí …

čl. I bod 37 (§ 193) §
Dopĺňa sa oprávnenie exekútora osvedčovať neplnenie nepeňažných povinností, výsledkom čoho je verejná listina – osvedčenie o neplnení povinnosti, ktorá okrem iného preukazuje skutočnosti o neplnení nepeňažných povinností. Táto verejná listina môže byť následne podkladom pre vymoženie nepeňažných plnení spôsobmi určenými pre vymoženie peňažných plnení v rámci exekučného konania. Rovnako tak sa dopĺňa oprávnenie exekútora vykonávať zaručenú konverziu dokumentov podľa ustanovení zákona o e-Governmente.

čl. I bod 38 (§ 194a) §
Upravujú sa pravidlá pre osvedčovanie neplnenia nepeňažných povinností a náležitosti tohto osvedčenia. Na účely osvedčovania skutkových okolností podstatných pre neplnenie nepeňažnej povinností je exekútor, ktorý by mohol byť poverený vykonaním exekúcie, oprávnený pribrať znalca, ako aj vstupovať do nehnuteľností za ustanovených podmienok. Osvedčovanie neplnenia nepeňažných povinnosti však musí byť realizované priamo a musí vychádzať z aktuálneho skutkového stavu veci. V rámci uvedeného postupu je exekútor oprávnený vyhotoviť zvukový záznam alebo audiovizuálny záznam, alebo iný obdobný typ záznamu.

čl. I bod 39 (§ 221) §
Ide o zosúladenie právnej úpravy so zákonom č. 432/2021 Z. z. o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (disciplinárny súdny poriadok).

čl. I bod 40 (§ 233a) §
Ide o sprecizovanie právnej úpravy na účely odstránenia vzniknutých výkladových problémov.

čl. I bod 41 (§ 243p) §
Na účely právnej istoty sa navrhujú aj prechodné ustanovenia upravujúce vedenie exekučných konaní pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona. V tejto súvislosti sa navrhuje, aby ustanovenia tohto zákona boli aplikované aj na exekučné konania začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, okrem exekučných konaní vedených podľa predpisov účinných do 31.3.2017 (tzv. staré exekúcie), na ktoré sa ustanovenia tohto zákona nepoužijú. Rovnako tak sa upravujú prechodné ustanovenia vo vzťahu ku konaniam o návrhoch na zastavenie exekúcie, pričom v konaniach o návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré boli podané do účinnosti zákona sa má konať a rozhodovať podľa doterajších predpisov. Pokiaľ je návrh na zastavenie exekúcie podaný po účinnosti tohto zákona, posudzuje sa a postupuje sa podľa predpisov účinných od 1. januára 2023. Osobitne sa upravujú prechodné ustanovenia vo vzťahu k poverenej osobe. Poverená osoba sa tak stane účastníkom konania, bez potreby rozhodovania podľa § 36 alebo 37, ku dňu účinnosti tohto zákona, ak uzatvorila s oprávneným zmluvu o vymáhaní pohľadávky štátu do nadobudnutia účinnosti …

čl. II
(zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov) Navrhuje sa zachovať vylúčenie 13. dôchodku z právneho režimu exekúcie podľa exekučného poriadku.