Zákon č. 151/2010 Z. z. Zákon o zahraničnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) predkladá návrh zákona o zahraničnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2009.
Vychádzajúc z filozofie použitej pri príprave návrhu zákona o zahraničnej službe, ako osobitného zákona k zákonu o štátnej službe a k zákonu o výkone práce vo verejnom záujme v otázkach štátnozamestnaneckého pomeru a pracovného pomeru zamestnancov v zahraničnej službe sú obsahom zákona osobitné požiadavky zahraničnej služby ktoré, platná legislatíva nerieši. Osobitosti sa týkajú najmä pôsobenia zamestnancov v zahraničnej službe na zastupiteľských úradoch v cudzine, keďže na rozdiel od iných rezortov, pôsobenie v cudzine nie je výnimkou, ale skôr pravidlom a podstatnou súčasťou výkonu zahraničnej služby.
Predmetom úpravy zákona o zahraničnej službe sú viaceré okruhy vzťahov, najmä:
a) princípy a podmienky vykonávania zahraničnej služby ako špecifického druhu štátnej služby,
- zákon o zahraničnej službe vychádza z princípu osobitného zákona k zákonu o štátnej službe a k zákonu o výkone práce vo verejnom záujme,
- princíp osobitného zákona znamená, že zamestnanci v zahraničnej službe budú mať v štátnozamestnaneckých a v pracovnoprávnych vzťahoch ustanovené určité odchýlky od všeobecného režimu štátnej služby, resp. výkonu práce vo verejnom záujme,
- odchýlky sa budú týkať najmä pôsobenia na zastupiteľských úradoch,
- navrhuje sa tiež, aby ministerstvo zahraničných vecí malo oprávnenie vnútorne členiť pracovné miesta podľa prevládajúcej náplne práce na diplomatické, administratívno-technické,
- pokiaľ ide o práva a povinnosti, navrhuje sa upraviť špecifiká vo vzťahu k vyslaným zamestnancom, akými sú napríklad zákaz zneužívania výsad a imunít, povinnosť dodržiavania protokolárnych pravidiel a iné;
b) postavenie a činnosť zastupiteľských úradov,
- vychádza sa z konštrukcie zastupiteľských úradov, ako organizačných zložiek ministerstva zahraničných vecí,
- pokiaľ ide o formy zastupiteľských úradov a vymedzenie diplomatických funkcií a konzulárnych funkcií, vychádza sa v plnom rozsahu z Viedenských dohovorov,
- zriaďovanie zastupiteľských úradov sa navrhuje do pôsobnosti vlády Slovenskej republiky,
- navrhuje sa tiež upraviť základné podmienky na zriadenie konzulárneho úradu vedeného honorárnym konzulárnym úradníkom, vrátane jeho menovania;
c) diplomatické hodnosti zamestnancov v zahraničnej službe.
Keďže zahraničnú službu vykonávajú aj štátni zamestnanci a zamestnanci pri výkone práce vo verejnom záujme i z iných služobných úradov ako z ministerstva, bolo potrebné v zákone všeobecným spôsobom riešiť odlišnosti výkonu zahraničnej služby. Preto zákon novelizuje viaceré právne predpisy pracovnoprávnej a inej povahy.
Vplyvy návrhu zákona na verejné financie, obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb, životné prostredie, zamestnanosť a podnikateľské prostredie sú vyjadrené v doložke finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.
Predkladaný návrh zákona, resp. oblasť, ktorú upravuje, má súvis s právom Európskeho spoločenstva a je upravená v predpisoch Spoločenstva, ako sú identifikované v Doložke zlučiteľnosti. Vzhľadom na to, že všetky tieto predpisy už boli do právneho poriadku Slovenskej republiky prebraté inými právnymi predpismi a tiež vzhľadom na to, že návrh zákona nevykonáva transpozíciu týchto predpisov, ale ako osobitný predpis odkazuje v oblastiach úpravy týchto predpisov na osobitné zákony, nie je potrebné vyhotoviť k návrhu zákona ani transpozičnú prílohu a ani tabuľky zhody.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Návrh zákona bol predložený na vyjadrenie Ministerstvu financií Slovenskej republiky, sekcii rozpočtovej politiky, ktorá v stanovisku MF/27118/2009-411 zo dňa 4. 11. 2009, okrem iného, žiada finančné zdroje na uplatňovanie zákona v roku 2010 a v ďalších rokoch zabezpečiť v rámci schválených limitov rozpočtu kapitoly na príslušný rok a neuplatňovať si zvýšené nároky na verejné financie.
Doložka
o posúdení vplyvov
1. Vplyvy na verejné financie:
V návrhu zákona o zahraničnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení, v ktorom bola predložená do pripomienkového konania bolo v doložke finančných vplyvov uvedené, že návrh zákona má finančný vplyv na štátny rozpočet ročne vo výške 670 000 eur, výdavky spojené s realizáciou predmetného zákona bude potrebné uplatniť pri tvorbe východísk rozpočtu na roky 2011 až 2013 z dôvodu, že v rozpočte v kategórii 630 nie sú vytvorené finančné zdroje.
Uvedené výdavky mali byť len pre kapitolu Ministerstva zahraničných vecí SR. Z vyjadrenia Ministerstva financií SR, sekcie rozpočtovej politiky vyplýva požiadavka finančné zdroje na uplatňovanie zákona v roku 2010 a v ďalších rokoch zabezpečiť v rámci schválených limitov rozpočtu kapitoly na príslušný rok a neuplatňovať si zvýšené nároky na verejné financie. Po vykonanom pripomienkovom konaní a nasledujúcich rozporových konaniach došlo k zmene osobnej pôsobnosti zákona so záverom, že zahraničná služba bude vykonávaná v zahraničí a zamestnanci do zahraničnej služby budú vysielaní v rovnakom režime, ako je v súčasnosti. Z uvedeného dôvodu bude mať návrh dopad v štátnom rozpočte na rozpočtové kapitoly tých rezortov, ktoré budú vysielať zamestnancov na výkon zahraničnej služby. Na základe zmeny osobnej pôsobnosti zákona niektoré náhrady a iné plnenia sa navrhujú upraviť v zákonoch v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR a stávajú sa všeobecnými. Pri navrhovaných náhradách za odvody zdravotného a sociálneho poistenia za nepracujúceho manželského partnera sa navrhuje odložiť účinnosť príslušných ustanovení od 1.1.2011.
Celkovo sa v roku 2010 predpokladá finančný dopad na všetky rezorty, ktoré predložili kvalifikovaný odhad vplyvu na štátny rozpočet vo výške 115 500 eur, z tohto Ministerstvo zahraničných vecí SR vo výške 100 800 a Ministerstvo hospodárstva SR 14 700 eur.
V roku 2011 sa predpokladá finančný dopad vo výške 1 296 533 eur, z toho Ministerstvo zahraničných vecí SR vo výške 874 000 eur, Ministerstvo hospodárstva SR vo výške 331 520 eur, Ministerstvo obrany SR vo výške 87 000 eur, Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR vo výške 4 013 eur.
V roku 2012 sa predpokladá dopad na štátny rozpočet vo výške 1 362 093 eur, z toho Ministerstvo zahraničných vecí SR vo výške 876 000 eur, Ministerstvo hospodárstva SR 395 000 eur, Ministerstvo obrany SR vo výške 87 000 eur, Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR vo výške 4 093 eur.
V roku 2013 sa predpokladá dopad na štátny rozpočet vo výške 1 478 175 eur, z toho Ministerstvo zahraničných vecí SR vo výške 878 000 eur, Ministerstvo hospodárstva SR vo výške 509 000 eur, Ministerstvo obrany SR vo výške 87 000 eur a Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR vo výške 4 175 eur.
V súvislosti s návrhom zákona nepredpokladajú dopad na štátny rozpočet Ministerstvo financií SR, Ministerstvo zdravotníctva SR, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Ministerstvo školstva SR, Ministerstvo spravodlivosti SR a Ministerstvo pôdohospodárstva SR.
Pokiaľ ide o navrhované nové náhrady v prepočte na jednu osobu mesačne, náhrada za sťažené životné podmienky predstavuje cca 400 euro (týka sa zamestnanca), náhrada za odvody na zdravotné poistenie za nepracujúceho manželského partnera sa predpokladá cca 13 euro a náhrada za odvody na sociálne poistenie nepracujúceho manželského partnera vo výške od 108 euro maximálne do výšky 254 euro.
Ministerstvo zahraničných vecí SR, ako aj ministerstvá, ktoré predpokladajú dopad na štátny rozpočet vzali na vedomie skutočnosť, že nie je možné zvýšené výdavky súvisace s návrhom zákona nárokovať v štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok a že tieto výdavky bude potrebné pokryť v rámci svojej kapitoly.
2. Vplyvy na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb:
Návrh zákona nebude mať vplyvy na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.
3. Vplyvy na životné prostredie:
Navrhovaná úprava nebude mať žiadny vplyv na životné prostredie.
4. Vplyvy na zamestnanosť:
Návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na zamestnanosť.
5. Vplyvy na podnikateľské prostredie:
Návrh zákona nebude mať vplyvy na podnikateľské prostredie.
6. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti:
Návrh zákona nebude mať vplyvy na informatizáciu spoločnosti.
Doložka zlučiteľnosti
právneho predpisu
s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie
1. Predkladateľ právneho predpisu: vláda slovenskej republiky
2. Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona o zahraničnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov
3. Problematika návrhu právneho predpisu:
a) nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev
b) je upravená v práve Európskej únie
primárnom
Zmluva o fungovaní Európskej únie v čl. 18, 23, 45, 151, 153
sekundárnom
Smernica Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 20/zv. 01),
Smernica Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 04),
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 204, 26. 7. 2006, s. 23), Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/EHS z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 15).
c) je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.
Rozsudok Európskeho súdneho dvora C-149/79 zo 17. decembra 1980 Komisia ES proti Belgickému kráľovstvu, v ktorom je pojem „verejná služba“ definovaná ako séria postov/miest, ktoré zhŕňajú priamu alebo nepriamu účasť na výkone právomocí udelených verejným právom a povinností určených na ochranu všeobecných záujmov štátu alebo iných štátnych orgánov.
4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:
a) lehota na prebratie smernice alebo rámcového rozhodnutia podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia z nich vyplývajúca
bezpredmetné
b) informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení
Nebolo začaté žiadne konanie, ktoré by sa dotýkalo návrhu zákona.
c) informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice alebo rámcové rozhodnutia už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia
Uvedené smernice boli úplne prebraté zákonom č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, zákonom č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov a zákonom č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých predpisov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov.
5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev alebo právom Európskej únie:
Stupeň zlučiteľnosti - úplný
6. Gestor a spolupracujúce rezorty: Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky

čl. I

čl. I § 1 §
Ustanovuje sa predmet právnej úpravy a vecná pôsobnosť zákona.

čl. I § 2 §
Ustanovuje sa osobná pôsobnosť zákona. Definuje sa vzťah zákona o zahraničnej službe ako lex specialis k zákonom o štátnej službe a o výkone práce vo verejnom záujme a zákona o odmeňovaní pri výkone práce vo verejnom záujme. Zákon o zahraničnej službe sa bude vzťahovať na všetkých zamestnancov v štátnej službe a zamestnancov ktorí vykonávajú práce vo verejnom záujme, v služobnom úrade alebo u zamestnávateľa, ktorí vysielajú zamestnancov na zastupiteľský úrad.

čl. I § 3 §
Definujú sa základné princípy, na ktorých je zahraničná služba budovaná a vykonávaná, pričom ide o princípy, ktoré sú uplatňované v zahraničnej službe súčasne s princípmi podľa zákona o štátnej službe. Tieto princípy sú následne premietnuté do jednotlivých ustanovení navrhovaného zákona, resp. sú aj základom pre jeho výklad. Princíp jednotnosti vyjadruje skutočnosť, že zahraničná služba – hoci ju vykonávajú rôzne subjekty na rôznych miestach sveta – tvorí jeden celok. Princíp profesijnej cti má vyjadrovať, v nadväznosti na princíp etiky podľa zákona o štátnej službe, vyjadruje viazanosť zamestnancov v zahraničnej službe aj pravidlami, ktoré v tejto oblasti pôsobenia sú všeobecne uznávané a rešpektované. Princíp profesijnej cti je vyjadrený aj v povinnostiach zamestnanca v zahraničnej službe dodržiavať protokolárne pravidlá pri výkone zahraničnej služby. Princíp kariérneho rastu, v spojení s princípom profesionality podľa zákona o štátnej službe, sa premieta jednak v povinne zabezpečovanom vzdelávaní a prehlbovaní kvalifikácie a tiež v ustanoveniach o diplomatických hodnostiach, odrážajúcich kariérne postavenie zamestnanca v zahraničnej službe. Mobilita, ako princíp …

čl. I § 4 §
Definuje zahraničnú službu ako štátnu službu a výkon práce vo verejnom záujme, ak sú tieto vykonávané na zastupiteľskom úrade. Inými slovami, definuje zahraničnú službu prostredníctvom miesta, kde sa vykonáva. Nadväzne na to sa navrhuje definovať zamestnanca v zahraničnej službe a na účely odstránenia možných výkladových pochybností aj postavenie služobného úradu a vedúceho služobného úradu vo vzťahu k zamestnancom v zahraničnej službe, vykonávajúcim práce vo verejnom záujme. v oblastiach, v ktorých má Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) zákonné kompetencie. Vykonáva sa na zastupiteľských úradoch v zahraničí. Definuje vzťah zákona o zahraničnej službe ako lex specialis k zákonom o štátnej službe a o výkone práce vo verejnom záujme a zákona o odmeňovaní pri výkone práce vo verejnom záujme.

čl. I § 5 §
Ustanovenie vymedzuje kompetenciu služobného úradu v súvislosti s vedením a spracovávaním osobných údajov nielen štátnych zamestnancov a zamestnancov, ale aj ich manželov, nezaopatrených, príp. postihnutých detí, ktorí tohto zamestnanca nasledujú. Dôvodov na vedenie týchto evidencií je viacero, hlavne je to skutočnosť, že aj sprevádzajúce osoby sú vysielané služobným úradom, sú im vydávané služobné alebo diplomatické pasy, z dôvodov ekonomických sú vo viacerých prípadoch v zahraničí zamestnávané na zastupiteľskom úrade, poskytujú sa im náhrady a plnenia podľa osobitných zákonov.

čl. I § 6 §
Ide o všeobecné ustanovenie o zastupiteľských úradoch, ktoré definuje ich úlohu a jednotlivé formy, v ktorých môžu byť zriadené.

čl. I § 7 a 8 §
Ustanovenia § 7 definujú prvé dve formy zastupiteľského úradu – diplomatickú misiu a stálu misiu pri medzinárodnej organizácii alebo medzinárodnom zoskupení. Zároveň vymedzujú pojem „diplomatické funkcie“, ako náplň činnosti týchto zastupiteľských úradov, pričom vychádzajú z ustanovení Viedenského dohovoru o diplomatických stykoch. Ustanovenie odseku 2 reaguje na prax, v rámci ktorej je bežným kumulácia diplomatických a konzulárnych funkcií v diplomatickej misii – o takejto kumulácii môže rozhodnúť minister. V § 8 sa upravuje poverovanie a odvolávanie vedúcich diplomatických misií, ktoré je ústavnou kompetenciou prezidenta Slovenskej republiky, a preto zákon jednak zjednocuje poverovanie vedúcich diplomatických misií s vedúcimi stálych misií pri medzinárodnej organizácii (v kompetencii prezidenta) a ustanovuje možnosť vlády navrhnúť prezidentovi kandidátov na poverenie touto funkciou, pričom zároveň ustanovuje podmienky, ktoré osoby navrhnuté vládou musia spĺňať. Navrhuje sa ustanovenie, ktoré obsahuje úpravu pre prípad zriadenia diplomatickej misie pre niektoré štáty so sídlom na Slovensku. Ide o efektívnejší výkon zahraničnej služby v porovnaní so zriadením diplomatickej misie, so všetkými nákladmi z toho …

čl. I § 9 §
Obdobne ako pri diplomatickej misii a stálej misii pri medzinárodnej organizácii sa navrhuje definovať obsah pojmu „konzulárne funkcie“, ako náplne činnosti konzulárneho úradu. Následne sa definujú jednotlivé formy konzulárnych úradov, ako aj spôsob menovania vedúceho konzulárneho úradu. Vedúcim konzulárneho úradu môže byť len osoba, ktorá je zamestnancom v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo a ktorá je vybratá prostredníctvom vnútorného výberového konania. a ktorú do funkcie menuje minister zahraničných vecí.

čl. I § 10 §
Ustanovenia § 10 obsahujú základné pravidlá činnosti honorárnych konzulátov. Ide o špecifický typ konzulárneho úradu, ktorý je neoddeliteľne spojený s osobou honorárneho konzula a činnosť tohto konzulátu je financovaná a zabezpečovaná honorárnym konzulom, ktorý zároveň nie je zamestnancom v zahraničnej službe. Z povahy veci, keďže aj honorárne konzuláty môžu vykonávať niektoré konzulárne funkcie a teda konať v mene Slovenskej republiky, sa navrhuje ustanoviť, aby kontrolu honorárnych konzulátov vykonávala diplomatická misia príslušná pre daný štát.

čl. I § 11 §
Osobitná misia je špecifická tým, že sa zriaďuje v zásade ad hoc na konkrétnu úlohu či účel. Keďže vedúcim osobitnej misie nemusí byť len zamestnanec v zahraničnej službe, navrhuje sa, ak bude za vedúceho poverená iná osoba, aby sa táto zaradila do dočasnej štátnej služby a bola jej prepožičaná diplomatická hodnosť.

čl. I § 12 až 14 §
Spoločné ustanovenia k zastupiteľským úradom obsahujú ustanovenia vzťahujúce sa na všetky formy zastupiteľských úradov. V § 12 sa okrem ustanovenia viazanosti výkonu diplomatických a konzulárnych funkcií nielen slovenským právnym poriadkom ale aj medzinárodnými zmluvami a poskytovaním ochrany občanom členských štátov Európskej únie, ustanovuje v odseku 3 osobitné postavenie diplomatickej misie v sústave zastupiteľských úradov Slovenskej republiky, a to jednak tým, že je najvyšším zastupiteľským úradom, ako aj tým, že môže vykonávať činnosť všetkých ostatných foriem zastúpenia. § 13 obsahuje ustanovenia umožňujúce zriaďovanie spoločných zastupiteľských úradov s inými štátmi, resp. pôsobenie na iných zastupiteľských úradoch. Ide o inštitút, ktorý vychádza najmä z praxe zriaďovania spoločných zastupiteľských úradov v krajinách, kde zriadenie osobitného zastupiteľského úradu Slovenskej republiky nie je z rôznych dôvodov efektívne. § 14 umožňuje zriaďovať tzv. pobočky zastupiteľského úradu, čo je požiadavka vyvolaná praxou, ako aj politickými či geografickými podmienkami, v ktorých zastupiteľské úrady pôsobia. Pobočka nemusí byť nevyhnutne zriadená v krajine sídla diplomatickej misie.

čl. I § 15 §
Toto ustanovenie upravuje niektoré osobitosti viažuce sa na vykonávania zahraničnej služby. Navrhuje sa ustanoviť povinnú tzv. „predvýjazdovú prípravu“, ktorej cieľom má byť zabezpečenie odbornej zdatnosti vysielaného zamestnanca, s prihliadnutím na špecifiká prijímajúceho štátu. Ustanovenie, že ak vykonávajú manželia zahraničnú službu na tom istom zastupiteľskom úrade alebo každý na inom zastupiteľskom úrade v tom istom čase, pričom dieťa takýchto zamestnancov môže byť sprevádzajúcou osobou len jedného z nich, explicitne vyjadruje skutočnosť, že postavenie sprevádzajúcej osoby v takýchto prípadoch nie je možné „kumulovať“. Navrhuje sa tiež upraviť poskytovanie plateného služobného alebo pracovného voľna na vybavenie dôležitých osobných, rodinných alebo majetkových vecí v súvislosti s vyslaním. Vzhľadom na špecifiká výkonu činnosti na zastupiteľskom úrade a na mimoriadnu neefektívnosť a obtiaže spojené s polročným cyklom „menovania zástupcov“ sa navrhuje, aby zastupovania vedúceho na zastupiteľskom úrade nebolo použité obmedzenie doby zastupovania podľa zákona o štátnej službe.

čl. I § 16 §
Obsahuje ustanovenia o sprevádzajúcich osobách. Zavádza sa povinnosť služobného úradu, na žiadosť vysielaného zamestnanca, vyslať spolu s ním aj jeho manžela a deti. Ustanovenie odseku 2 reaguje na potrebu absolvovania základnej prípravy niektorých sprevádzajúcich osôb, vzhľadom na funkciu, ktorú zamestnanec, ktorého sprevádzajú, má vykonávať.

čl. I § 17 §
Ustanovujú sa jednotlivé hodnosti, vrátane ich určenia do stupňov, ako aj konzulárne triedy, do ktorých sú zamestnanci zaraďovaní na konzulárnych úradoch. Navrhuje sa tiež, aby na udelenie diplomatickej hodnosti nebol právny nárok, s výnimkou situácie, ak je osoba prezidentom poverená vedením diplomatickej alebo stálej misie. Nenárokovateľnosť diplomatickej hodnosti vychádza zo skutočnosti, že udelenie či prepožičanie je vyjadrením kariérneho postavenia a vychádza z posudzovania každého prípadu osobitne, bez možnosti paušalizácie podmienok do takej miery, aby mohli byť diplomatické hodnosti právne nárokovateľné. Podrobnosti ustanoví služobný predpis, ktorý vydá ministerstvo, keďže udeľovanie a prepožičiavanie diplomatických hodností je v kompetencii ministra zahraničných vecí.

čl. I § 18 až 20 §
Práva a povinnosti tak zamestnanca v štátnej službe, ako aj zamestnanca vykonávajúceho prácu vo verejnom záujme podrobne definujú príslušné všeobecné predpisy. Ustanovuje sa právo zamestnanca na evakuáciu z prijímajúceho štátu, v prípade v návrhu ustanovených skutočností, ako odraz práva zamestnanca na ochranu života a zdravia Vzhľadom na to, že vyslanie trvá aj počas evakuácie a zamestnanci majú povinnosti vyplývajúce im z ich činnosti a postavenia, považuje sa aj čas evakuácie za čas výkonu zahraničnej služby. Pokiaľ ide o povinnosti, navrhuje sa nad rámec povinností a obmedzení podľa osobitných predpisov doplniť ďalšie, z povahy veci sa vzťahujúce najmä na zamestnancov vyslaných na zastupiteľský úrad, resp. vyplývajúcich zo špecifík zahraničnej služby. Odlišná úprava rozsahu náhrady škody vyplýva z potrieb aplikačnej praxe a snahy dosiahnuť určitú mieru proporcionality pri rozsahu zodpovednosti za škodu, ako ich ministerstvo zahraničných vecí identifikovalo zo skúseností z tejto oblasti v minulosti.

čl. I § 21 §
Ministerstvo zavádza nový druh skúšky novoprijatého zamestnanca, ktorú vykoná po absolvovaní adaptačného vzdelávania. Dôvodom je potreba jednak zabezpečenia povinného adaptačného vzdelávania, ale najmä potreba overovania nielen získaných vedomostí, ale všeobecne spôsobilosti vykonávať špecifický druh štátnej služby, ktorý zahraničná služba predstavuje. Okrem bežných procesných ustanovení o priebehu a vykonaní skúšky sa navrhuje neúspešné vykonanie opakovanej skúšky, resp. prvej skúšky bez požiadania o jej opakovanie, spojiť so zánikom štátnozamestnaneckého pomeru ex lege.

čl. I § 22 §
Hlavným účelom tohto ustanovenia je umožniť ministerstvu klasifikáciu miest v zahraničnej službe podľa prevažujúceho druhu činnosti, čo bude mať svoj dopad aj na vzdelávanie, zvyšovanie kvalifikácie a špecializáciu zamestnancov a na ostatné vnútorné postupy vykonávania štátnej služby, výkonu práce vo verejnom záujme v ústredí, ako aj zahraničnej služby. Z dôvodu finančnej náročnosti sa tiež navrhuje nezriaďovať miesta mimoriadnej významnosti na zastupiteľských úradoch. Ustanovenie odseku 4 preberá úpravu platnú v minulosti v zákone o štátnej službe a rieši situáciu vedúcich zamestnancov v štátnej službe, ktorí ako dlhoroční odborníci vykonávajú funkciu vedúceho zamestnanca (spravidla funkciu veľvyslanca, generálneho konzula, riaditeľa slovenského inštitútu) v zahraničí a ako odborníkom sa ich umožňuje vymenovať na funkciu vedúceho zamestnanca bez výberového konania. K 23 až 26 Navrhuje sa ustanoviť tri ďalšie prípady zmeny štátnozamestnaneckého pomeru na ministerstve, ako osobitnú úpravu k zákonu o štátnej službe. § 24 upravuje situáciu, ak je zamestnanec vyslaný do orgánu verejnej moci iného štátu a toto vyslanie podriaďuje režimu dočasného vyslania podľa …

čl. I § 27 §
Ustanovenie upravuje základné zákonné rámce hodnotenia a oceňovania na ministerstve. Hodnotenie a jeho výsledky majú mať dôležité miesto v systéme štátnej služby ako aj v systéme výkonu práce vo verejnom záujme na ministerstve. Podrobnosti o systéme hodnotenia budú ustanovené v služobnom predpise. Nad rámec úpravy v zákone o štátnej službe sa navrhujú dva druhy ocenení, ktorými sú ocenenie ministra a mimoriadne udelenie diplomatickej hodnosti. Osobitne pri mimoriadnom udelení diplomatickej hodnosti ide o ocenenie špecifické pre ministerstvo a z tohto dôvodu je jeho úprava obsiahnutá v návrhu zákona. Ocenenia udeľuje minister a podrobná úprava bude obsiahnutá v služobnom predpise.

čl. I § 28 §
Ustanovenia o vzdelávaní sú upravené aj v zákone o štátnej službe. Napriek tomu sa však navrhuje povinnosť ministerstva zabezpečiť najmenej vzdelávanie v rozsahu podľa odseku 2, keďže na absolvovanie týchto príprav nadväzujú v mnohom zákonné práva a povinnosti. Na účely možnosti posúdenia úrovne absolvovania prípravy sa ustanovuje v odseku 3 spôsob jej ukončenia, ktorým môže byť skúška. Dôvodom ustanovenia obligatórnych typov vzdelávania, ktoré ministerstvo zabezpečuje, ako aj ich ukončenie skúškou je previazané s princípom kariérneho rastu a absolvovanie vzdelávaní má zabezpečiť nielen odbornú zdatnosť zamestnancov, ale má následne odraz v ich možnostiach kariérneho postupu a pôsobenia na ministerstve. Ustanovenia o vzdelávaní sa v určenom rozsahu vzťahujú aj na zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme.

čl. I § 29 až 32 §
Navrhuje sa ustanoviť prechodné ustanovenia, ktorými sa najmä definujú právne vzťahy a inštitúty, vzniknuté podľa doterajších predpisov na účely zákona o zahraničnej službe. Ide o štandardné ustanovenia, riešiace konflikt medzi novou a starou zákonnou úpravou, tak v právnych vzťahoch a ich kontinuite, ako aj vo vzťahu k jednotlivým novým zákonným inštitútom.

čl. II
Navrhovaná zmena má za cieľ vyriešiť disproporciu medzi vypočítanou základnou sumou na účely výkonu rozhodnutia, platom a reálnymi životnými a inými nákladmi na zastupiteľskom úrade v cudzine. Navrhuje sa preto, aby sa aj výpočet základnej sumy prispôsobil platu na zastupiteľskom úrade reflektovaním úpravy tohto platu koeficientom, resp. platovým koeficientom.

čl. III

čl. III bod 1
Navrhovaná zmena zohľadňuje platnú dikciu ustanovenia § 2 ods. 1 písm. e), z ktorého vyplýva úloha Slovenskej informačnej služby získavať, sústreďovať a vyhodnocovať informácie o skutočnostiach spôsobilých vážne ohroziť alebo poškodiť hospodárske záujmy Slovenskej republiky, čím precizuje aktuálne platné znenie cit ustanovenia. V súvislosti s novou právnou úpravou výkonu štátnej služby v zahraničí sa zároveň zavádza povinnosť Slovenskej informačnej služby plniť úlohy aj na úseku ochrany zahraničnopolitických záujmov Slovenskej republiky. Navrhovaná právna úprava reflektuje požiadavky, ktoré vznikli v aplikačnej praxi pri výkone spravodajskej činnosti ako aj oprávnené požiadavky smerujúce voči Slovenskej informačnej službe poskytovať podporu orgánom verejnej moci, predovšetkým Ministerstvu zahraničných vecí Slovenskej republiky, pri tvorbe a prijímaní rozhodnutí týkajúcich sa zahraničnopolitických záujmov Slovenskej republiky.

čl. III bod 2
Z platného znenia ustanovenia § 1 ods. 3 zákona o Slovenskej informačnej službe vyplýva oprávnenie Slovenskej informačnej služby spolupracovať s orgánmi iných štátov obdobného zamerania a pôsobnosti. Dikcia uvedeného ustanovenia platí v nezmenenej podobe od momentu vydania zákona o Slovenskej informačnej službe, t. j. od roku 1993. V čase od jeho vydania však došlo k mnohým zmenám, na ktoré znenie uvedeného ustanovenia nereflektovalo. Slovenská republika prevzala na seba v priebehu svojej existencie veľa významných medzinárodnoprávnych záväzkov a stala sa členom medzinárodných organizácií. Z pohľadu vecnej pôsobnosti Slovenskej informačnej služby je zrejme najvýznamnejšou z týchto organizácií práve NATO. Navrhovaná právna úprava tak vytvára nevyhnutné podmienky pre možnosť zodpovedajúceho pôsobenia Slovenskej informačnej služby v spravodajskej komunite moderných demokratických štátov medzinárodného spoločenstva, osobitne zavedením možnosti spolupráce s NATO. Cieľom tejto pripomienky je preto súčasne zohľadniť v zákone o Slovenskej informačnej službe aj jej spolupôsobenie ako ústrednej spravodajskej služby Slovenskej republiky na úseku zabezpečovania bezpečnosti a stability v severoatlantickom priestore a podpora kolektívnej obrany …

čl. III bod 3
Navrhovanou zmenou sa zavádza povinnosť Slovenskej informačnej služby získavať, sústreďovať a vyhodnocovať informácie potrebné na realizáciu zahraničnopolitických záujmov. Navrhovaná zmena reflektuje na uznesenie vlády SR č. 1109/2000, ktoré predpokladá poskytovanie podpory Slovenskou informačnou službou Ministerstvu zahraničných vecí Slovenskej republiky potrebnej na tvorbu a prijímanie rozhodnutí týkajúcich sa zahraničnopolitických záujmov Slovenskej republiky a tým k podpore realizácii zahraničnej politiky Slovenskej republiky a k presadzovaniu záujmov štátu v tejto oblasti.

čl. III bod 4
Navrhovanou zmenou sa zavádza možnosť vykonať zodpovedajúce bezpečnostné opatrenia avšak len v krajných prípadoch. Tieto opatrenia bude možné uplatniť len vtedy, ak to bude potrebné na zabránenie vymedzenému okruhu protispoločenských javov. Ide predovšetkým o také opatrenia, ktoré sú nevyhnutné na zamedzenie aktivitám cudzích spravodajských služieb na území Slovenskej republiky a ktoré sú v rozpore s jej záujmami, najmä zahraničnopolitickými, hospodárskymi a bezpečnostnými. Takýmito bezpečnostnými opatreniami, ktoré umožnia Slovenskej informačnej službe zamedziť realizácii týchto protispoločenských javov a zabezpečia ochranu Slovenskej republiky pred nimi, sú napríklad kontrašpionážne opatrenia vykonávané počas kontrašpionáže. Navrhované znenie zároveň rešpektuje medzinárodnoprávne záväzky Slovenskej republiky ako aj právo Európskej únie, ktoré spočíva v zakotvení a deklarovaní zásad proporcionality a primeranosti. Aplikácia zásady proporcionality je vyjadrená v predmetnom ustanovení možnosťou použitia bezpečnostných opatrení len v prípade potreby ich použitia ako ďalšieho, podporného prostriedku, na zabránenie určitému druhu aktivít alebo ohrození a na realizáciu zahraničnopolitických záujmov, predovšetkým vtedy, ak použitie iných prostriedkov spravodajskej služby je znemožnené alebo podstatne sťažené alebo …

čl. III bod 5
Platné znenie predmetného ustanovenia rozširuje v súlade s doteraz platnou dikciou § 1 okruh právnych noriem, ktoré ukladajú Slovenskej informačnej službe úlohy, ktoré je povinná plniť. Medzi uvedené právny normy podľa uvedeného ustanovenia patria osobitné zákony, medzinárodné zmluvy a dohody, ktorým je Slovenská republika viazaná. Platné znenie tejto dikcie sa rozširuje o úlohy súvisiace s členstvom Slovenskej republiky v medzinárodných organizáciách, predovšetkým v NATO.

čl. III bod 6
Ide o legislatívno-technickú pripomienku nadväzujúca na ostatné pripomienky.

čl. III bod 7
Navrhovanou zmenou sa zavádza oprávnenie Slovenskej informačnej služby realizovať ochranu príslušníkov Slovenskej informačnej služby, ktorí plnia úlohy informačnej služby na území Slovenskej republiky alebo v zahraničí. Predovšetkým tí príslušníci Slovenskej informačnej služby, ktorí plnia úlohy v zahraničí, sú vystavení zvýšenej miere rizika a nebezpečenstva. Nakoľko v mnohých prípadoch pôsobia príslušníci Slovenskej informačnej služby v záujmovom prostredí jednotlivo, je nevyhnutné im poskytovať potrebné logistické zázemie, vrátane poskytnutia potrebnej pomoci a ochrany v prípade, ak budú vystavení nebezpečenstvu ohrozenia ich života alebo zdravia. Ochrana a pomoc takýmto príslušníkom bude spočívať predovšetkým v poskytovaní potrebnej právnej ochrany v zahraničí.

čl. IV
Navrhovaná zmena má za cieľ vyriešiť disproporciu medzi vypočítanou základnou sumou na účely výkonu rozhodnutia, platom a reálnymi životnými a inými nákladmi na zastupiteľskom úrade v cudzine. Navrhuje sa preto, aby sa aj výpočet základnej sumy prispôsobil platu na zastupiteľskom úrade reflektovaním úpravy tohto platu koeficientom, resp. platovým koeficientom.

čl. V
Navrhované doplnenia, resp. zmeny majú za cieľ riešiť situáciu, ak sú tieto osoby poverené vedením diplomatickej misie, stálej misie alebo osobitnej misie, resp. ak sú sprevádzajúcimi osobami.

čl. VI
Navrhované doplnenia, resp. zmeny majú za cieľ riešiť situáciu, ak sú tieto osoby poverené vedením diplomatickej misie, stálej misie alebo osobitnej misie, resp. ak sú sprevádzajúcimi osobami.

čl. VII
Navrhované doplnenia, resp. zmeny majú za cieľ riešiť situáciu, ak sú tieto osoby poverené vedením diplomatickej misie, stálej misie alebo osobitnej misie, resp. ak sú sprevádzajúcimi osobami.

čl. VIII

čl. VIII bod 1 až 4
Navrhované úpravy § 19 ods. 1, 9 a 10 súvisia so zmenami vo IV. časti zákona o cestovných náhradách (26a, § 26b, 26c, § 27a). Zamestnancovi sa uvedenými ustanoveniami založil nárok na náhradu výdavkov na zdravotné poistenie za manžela a náhradu výdavkov na sociálne poistenie a starobné dôchodkové sporenie za manžela. Zmenil sa charakter náhrady cestovných výdavkov za cesty za účelom dovolenky z nenárokového na nárokový, pričom sa súčasne ustanovili aj podmienky jej poskytovania. Súčasne sa manželovi a deťom rozšírili nároky a plnenia aj v prípade, ak je zamestnanec vyhlásený za nezvestného.

čl. VIII bod 5
Navrhované úpravy spresňujú spôsob zaokrúhľovania náhrady výdavkov spojených s pobytom manžela v prípade, ak sa náhrada poskytuje v cudzej mene. Súčasne sa ustanovuje kurz, akým sa prepočíta vypočítaná náhrada v eurách na cudziu menu.

čl. VIII bod 6
Navrhovaná úprava spresňuje krátenie náhrady výdavkov spojených s pobytom manžela v prípade, ak manžel začne vykonávať alebo skončí vykonávať závislú činnosť alebo ak manžel začne alebo skončí podnikať v priebehu mesiaca; náhrada výdavkov za daný kalendárny deň sa v tomto prípade poskytuje iba v pomernej výške (prepočíta sa k počtu dní, kedy zamestnanec nevykonával závislú činnosť alebo nepodnikal).

čl. VIII bod 7 a 8
Navrhovaná úprava má spresňujúci charakter. Náhrada výdavkov spojených s pobytom manžela sa v prípade uzavretia dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru nekráti v žiadnom prípade, t. j. bez ohľadu na to, s akým zamestnávateľom manžel uzatvorí predmetnú dohodu (môže to byť zamestnávateľ zamestnanca alebo aj iný zamestnávateľ).

čl. VIII bod 9
Navrhované úpravy spresňujú spôsob zaokrúhľovania náhrady výdavkov spojených s pobytom dieťaťa v prípade, ak sa náhrada poskytuje v cudzej mene. Súčasne sa ustanovuje kurz, akým sa prepočíta vypočítaná náhrada v eurách na cudziu menu.

čl. VIII bod 10
Navrhovanou úpravou sa znižuje doba poskytovania náhrad výdavkov a plnení počas evakuácie zamestnancovi, manželovi a deťom zo šiestich mesiacov na päť mesiacov.

čl. VIII bod 11
Novým navrhovaným ustanovením § 26a sa navrhuje nové plnenie pre vyslaného zamestnanca za jeho manžela, za ktorého počas dočasného vyslania nie je platiteľom zdravotného poistenia štát podľa zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (napr. manžel je zaradený mimo činnú štátnu službu, manžel má poskytnuté pracovné voľno alebo služobné voľno bez náhrady mzdy). Uvedená náhrada má za cieľ uľahčiť nepracujúcim partnerom, ktorí počas dočasného vyslania ich manželského partnera nemajú možnosť pokračovať v práci, a teda platiť si povinné verejné zdravotné poistenie. Uvedená náhrada je limitovaná najnižším vymeriavacím základom v zmysle zákona o zdravotnom poistení. Cieľom tejto zmeny je aj podpora rodiny, aby bol manžel ochotný sprevádzať dočasne vyslaného zamestnanca do zahraničia. Odseky 2, 3 a 5 konkretizujú obdobie a prípady, za ktoré zamestnancovi patrí, resp. nepatrí náhrada výdavkov na zdravotné poistenie za manžela. Náhrada výdavkov zamestnancovi patrí iba za obdobie, …

čl. VIII bod 12
Navrhované zmeny spresňujú poskytovanie náhrad a plnení v prípade smrti zamestnanca, v prípade vyhlásenia manžela za mŕtveho, ako aj v prípade smrti manžela a dieťaťa počas dočasného vyslania. Náhrada výdavkov a plnení pre manžela a deti sa rozširuje aj pre prípad, ak je zamestnanec vyhlásený za nezvestného.

čl. VIII bod 13
Navrhovaná úprava má spresňujúci charakter, súvisí s navrhovanou úpravou v bode 11.

čl. VIII bod 14
Navrhovaná úprava má spresňujúci charakter. Presnejším spôsobom sa navrhuje aj definícia dieťaťa na účely poskytovania náhrad a plnení.

čl. VIII bod 15
Navrhovaná úprava súvisí s navrhovanými úpravami v bode 11 a 12.

čl. VIII bod 16
Navrhované úpravy spresňujú spôsob zaokrúhľovania náhrady výdavkov spojených s pobytom manžela v prípade, ak sa náhrada poskytuje v cudzej mene. Súčasne sa ustanovuje kurz, akým sa prepočíta vypočítaná náhrada v eurách na cudziu menu.

čl. VIII bod 17
Navrhovaná úprava súvisí s navrhovanou úpravou v bode 4 a 12.

čl. VIII bod 18
Navrhovaná úprava má legislatívno-technický charakter.

čl. IX
Náhrada má obdobný charakter ako ostatné náhrady uvedené v zákone, ktoré nevstupujú do vymeriavacieho základu na účely povinných odvodov.

čl. X
Jediným účelom ustanovení § 13c je rozšíriť poskytovanie jednorazového mimoriadneho odškodnenia, ktoré sa poskytuje štátnym zamestnancom podľa zákona o štátnej službe, aj na vyslaných zamestnancov vykonávajúcich prácu vo verejnom záujme v zahraničí.

čl. XI

čl. XI bod 1 a 2
Legislatívno-technická úprava v súvislosti zo zavedením náhrady za sťažené životné podmienky počas výkonu práce v zahraničí.

čl. XI bod 3
Legislatívno-technická úprava.

čl. XI bod 4
Životné podmienky v niektorých krajinách sú ťažšie alebo veľmi ťažké oproti podmienkam bežným v domovskej krajine. Kritériá, na základe ktorých sa určí krajina so sťaženými životnými podmienkami nie sú zohľadnené v žiadnej zložke platu podľa tohto zákona. Zdravotné a nemocničné podmienky sú na veľmi nízkej úrovni, prípadne ťažko dostupné. Rovnako podnebie má negatívny vplyv na fyzický a psychický stav človeka. Stupeň izolácie je napr. v arabských alebo v afrických krajinách veľmi výrazný (obmedzená voľnosť pohybu). V ostatných miestnych podmienkach môže byť napr. rozdielne náboženstvo, iné spoločenské a národné zvyklosti, zlá dostupnosť základných potravín, nedostatočné možnosti vzdelávania detí, bankový systém, resp. jeho absencia a pod.

čl. XI bod 5 a 6
Legislatívno-technická úprava.

čl. XI bod 7
V prípade evakuácie nedochádza k zmene platových podmienok zamestnanca. Premiestnenie zamestnanca s rodinou vzniká z dôvodu mimoriadnych udalostí, ktoré nemôže zamestnávateľ ani zamestnanec ovplyvniť. Zamestnancovi je v takýchto prípadoch potrebné zachovať rovnaké podmienky, za ktorých vykonával prácu vo verejnom záujme v zahraničí. Ide o dočasné riešenie, a to maximálne na 5 mesiacov a takéto udalosti nie sú bežné. Za celé obdobie existencie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky bola evakuácia uskutočnená výnimočne.

čl. XI bod 8
Legislatívno-technická úprava.

čl. XII
Náhrada má obdobný charakter ako ostatné náhrady uvedené v zákone, ktoré nevstupujú do vymeriavacieho základu na účely povinných odvodov.

čl. XIII

čl. XIII bod 1
Ustanovuje sa, že profesionálny vojak, ktorý bude nasledovať zamestnanca, ktorý vykonáva zahraničnú službu, bude zaradený do neplatenej zálohy.

čl. XIII bod 2 a 3
Navrhuje sa, aby poverenie výkonom funkcie vedúceho diplomatickej misie, vedúceho stálej misie pri medzinárodnej organizácii, vedúceho osobitnej misie ako civilného zamestnanca v zahraničnej službe bol dôvod na skončenie služobného pomeru profesionálneho vojaka zo zákona analogicky ako v ostatných prípadoch uvedených v § 71 zákona. Ak pôjde o vyslanie profesionálneho vojaka do Stálej delegácie Slovenskej republiky pri NATO, bude vyslaný v súlade s týmto zákonom.

čl. XIII bod 4
V nadväznosti na úpravu navrhovanú v čl. I v § 14 ods. 4 návrhu zákona pre zamestnanca zahraničnej služby sa navrhuje pre vedúceho služobného úradu možnosť udeliť profesionálnemu vojakovi služobné voľno bezprostredne pred vyslaním na výkon štátnej služby do zahraničia alebo bezprostredne pred ukončením tohto vyslania, najviac v rozsahu troch dní. Zároveň sa ustanovuje poskytovanie platu počas tohto služobného voľna.

čl. XIII bod 5
Ustanovenie upresňuje pre aplikačnú prax prepočet ostatných plnení poskytovaných profesionálnemu vojakovi (napr. príspevok zo sociálneho fondu, preplatok z ročného zúčtovania zdravotného poistenia) a nenávratného preddavku v inej mene ako v eurách. V zákone bol doteraz riešený len prepočet platu na cudziu menu.

čl. XIII bod 6
Upravuje sa poskytovanie zahraničného platu profesionálnemu vojakovi počas evakuácie. Úprava sa zlaďuje s úpravou navrhovanou pre zamestnanca zahraničnej služby.

čl. XIII bod 7
Ustanovením sa spresňuje rozsah náhrady škody spôsobenej z nedbanlivosti vo vzťahu k profesionálnemu vojakovi s miestom výkonu štátnej služby v zahraničí.

čl. XIV

čl. XIV bod 1
Vzhľadom na prijatie nového zákona o zahraničnej službe, ktorý upravuje právne vzťahy štátnych zamestnancov v zahraničnej službe vo všeobecnosti a ktorý upravuje aj niektoré osobitosti vykonávania štátnej služby v služobnom úrade, ktorým je Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky, je potrebné aj v zákone o štátnej službe vyjadriť vzťah týchto predpisov ako vzťah osobitného zákona a všeobecného zákona.

čl. XIV bod 2
Návrh súvisí s bodom 21, s úpravou § 108 odsek 2

čl. XIV bod 3
Technicko-legislatívna úprava.

čl. XIV bod 4
Navrhuje sa doplniť doterajší text, ktorým sa určuje že vedúcim štátnym zamestnancom pre odborníka ústavného činiteľa je ten, kto s ním uzatvára služobnú zmluvu.

čl. XIV bod 5
Navrhuje sa doplniť doterajší text, ktorým sa určuje, že vedúcim služobného úradu pre odborníka ústavného činiteľa je ten, kto s ním uzatvára služobnú zmluvu.

čl. XIV bod 6
Doplnenie nového písmena súvisí s § 31 ods. 2, podľa ktorého môže dôjsť k zmene štátnozamestnaneckého pomeru na základe dohody a teda bez toho, aby dôvodom zmeny nemuselo byť zrušenie štátnozamestnaneckého miesta a s tým súvisiace následné preloženie štátneho zamestnanca.

čl. XIV bod 7
Technicko-legislatívna úprava. Súvisí s bodom 6.

čl. XIV bod 8
Služobný úrad zaradí štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby, ak existujú zákonné dôvody, pre ktoré štátny zamestnanec nemôže vykonávať štátnu službu, a preto nemôže ani plniť niektoré povinností, ktoré priamo súvisia s povinnosťou osobne vykonávať štátnu službu. Ide napríklad o povinnosť dodržiavať určený týždenný služobný čas alebo kratší týždenný služobný čas, povinnosť zastupovať vedúceho zamestnanca v rozsahu určenom služobným úradom. Z tohto dôvodu sa určujú povinnosti, ktoré štátny zamestnanec zaradený mimo činnej štátnej služby nemôže dodržiavať.

čl. XIV bod 9
Navrhuje sa technicko-legislatívna úprava, ktorá súvisí s prelomením zákazu výpovede z dôvodu porušovania služobnej disciplíny. Výpovedný dôvod, pre ktorý zákaz výpovede neplatí, je upravený v § 47 písm. h).

čl. XIV bod 10 a 11
Spresňuje sa kompetencia predsedu najvyššieho súdu, ktorý uzatvára s odborníkom ústavného činiteľa služobnú zmluvu.

čl. XIV bod 12
Upravuje sa možnosť vedúceho služobného úradu, najmä v služobných úradoch s väčším počtom štátnych zamestnancov, poveriť iného štátneho zamestnanca vyhodnotením majetkového priznania.

čl. XIV bod 13 až 15
V § 82 sa dopĺňa nová náhrada. Spôsob výpočtu a kritériá tejto náhrady sú ustanovené v § 101a. Životné podmienky v niektorých štátoch sú rozdielne oproti podmienkam v Slovenskej republike. Zdravotné a nemocničné podmienky sú na veľmi nízkej úrovni, prípadne sú ťažko dostupné. Rovnako klimatické podmienky v niektorých krajinách majú negatívny vplyv na fyzický a psychický stav človeka. Stupeň izolácie je napr. v arabských alebo v afrických krajinách veľmi výrazný (obmedzená voľnosť pohybu). V rámci ostatných miestnych podmienok môže ísť napr. o rozdielne náboženstvo, iné spoločenské a národné zvyklosti, zlú dostupnosť základných potravín, nedostatočné možnosti vzdelávania detí.

čl. XIV bod 16
Upravuje poskytovanie náhrad podľa tohto zákona počas dočasného vyslania.

čl. XIV bod 17
V prípade prehlbovania kvalifikácie ide o výkon štátnej služby a z uvedeného dôvodu štátnemu zamestnancovi má prislúchať zahraničný funkčný plat bez ohľadu na to, kde prehlbovanie kvalifikácie vykonáva. Súčasne sa touto úpravou zjednotí prehlbovanie kvalifikácie so zamestnancami pri výkone práce vo verejnom záujme, kde sa za prehlbovanie poskytuje vždy zahraničný funkčný plat.

čl. XIV bod 18
Upresnenie pre aplikačnú prax.

čl. XIV bod 19
Plat pri dočasnom vyslaní sa podľa zákona o štátnej službe vypočítava v eurách. Zákon o štátnej službe však umožňuje následne poskytnúť plat aj v cudzej mene ako v eurách. V uvedenom ustanovení sa zjednocuje možnosť poskytnúť v cudzej mene nielen plat, ale aj preddavok na tento plat. Upresnenie pre aplikačnú prax.

čl. XIV bod 20
V prípade evakuácie podľa zákona o štátnej službe nedochádza k zmene miesta vykonávania štátnej služby počas dočasného vyslania štátneho zamestnanca, a tým ani k zmene jeho platových podmienok. K premiestneniu štátneho zamestnanca s rodinou dochádza z dôvodu mimoriadnych udalostí, ktoré služobný úrad ani štátny zamestnanec nemôžu ovplyvniť. Preto sa navrhuje, aby štátnemu zamestnancovi v štáte, do ktorého bol evakuovaný, zostali zachované rovnaké platové podmienky, ako mu patrili v štáte, do ktorého bol dočasne vyslaný na vykonávanie štátnej služby. Navrhované riešenie sa časovo obmedzuje na dobu piatich mesiacov.

čl. XIV bod 21
Minister alebo vedúci ostatného ústredného orgánu štátnej správy, ktorý je vo vzťahu k štátnym zamestnancom vo verejnej funkcii vedúcim štátnym zamestnancom, teda nadriadeným štátnym zamestnancom (§ 11 ods. 4 zákona o štátnej službe) a vedúcim služobného úradu (§ 12 ods. 3 zákona o štátnej službe), je oprávnený určovať úlohy a ukladať im pokyny, organizovať, riadiť, kontrolovať a hodnotiť ich vykonávanie štátnej služby sa navrhuje, aby z uvedených dôvodov bol oprávnený určovať im plať. Za plnenie úloh v rezorte je zodpovedný minister, preto sa navrhuje, aby vedúcim zamestnancom vo verejnej funkcii, ktorí sú na čele orgánov miestnej štátnej správy určoval plat minister. V nadväznosti na doplnenie § 12 ods. 5 sa upravuje kompetencia predsedu najvyššieho súdu určovať plat odborníkovi ústavného činiteľa, ktorý plní úlohy pre sudcu najvyššieho súdu.

čl. XV
Účinnosť zákona o zahraničnej službe sa navrhuje od 1. júla 2010. Účinnosť niektorých ustanovení zákona o štátnej službe (čl. XIV), ktorých novelizáciu si vyžiadala aplikačná prax, sa navrhuje dňom vyhlásenia zákona v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Z hľadiska finančných dopadov na štátny rozpočet zákona o zahraničnej službe sa navrhuje osobitná účinnosť ustanovení čl. VIII upravujúcich náhrady výdavkov na zdravotné poistenie a sociálne poistenie nepracujúcich manželských partnerov, ktorí sprevádzajú vyslaných zamestnancov na zastupiteľský úrad. V Bratislave 16. 12. 2009 Robert Fico predseda vlády Slovenskej republiky v. r. Miroslav Lajčák minister zahraničných vecí Slovenskej republiky v. r.

čl. VIII
V rámci diplomatickej misie sa definuje obchodno-ekonomické oddelenie a ustanovujú sa jeho úlohy. Súčasne sa ustanovuje právo ministra zahraničných vecí SR rozhodnúť o zriadení alebo zrušení obchodno-ekonomického oddelenia, avšak až po konzultácii s ministrom hospodárstva SR.

čl. I

čl. I bod 1 a 3 §
V súlade s platným znením zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov sa upravuje názov ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky a ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky.

čl. I bod 2
V poznámke pod čiarou k odkazu 5 sa nahrádza zrušený zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov platným znením zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 84/2014 Z. z.

čl. I bod 4 §
V § 7 sa dopĺňajú úlohy diplomatických misií v rámci výkonu ich funkcií o európske záležitosti.

čl. I bod 5 §
Legislatívno-technická úprava.

čl. I bod 6 a 7 §
Zákonom č. 287/2012 Z. z. bola v zákone č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov doplnená pôsobnosť Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky o koordináciu presadzovania obchodno-ekonomických záujmov Slovenskej republiky, pričom sa súčasne zrušila pôsobnosť Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky určovať kritériá pre výber zamestnancov obchodno–ekonomických oddelení na zastupiteľských úradoch z dôvodu, že výber zamestnancov, ktorí sú poverovaní výkonom obchodno-ekonomickej diplomacie, sa riadi zákonom o štátnej službe, zákonom o zahraničnej službe a interným systémom výberu týchto zamestnancov na Ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky. Súčasne je potrebné v zákone o zahraničnej službe zosúladiť pôsobnosť ustanovenú pre obe ministerstvá v platnom znení citovaného zákona.

čl. I bod 8 §
Upravujú sa a dopĺňajú sa diplomatické funkcie stálej misie.

čl. I bod 9 §
Samostatne sa ustanovuje pôsobnosť Stáleho zastúpenia Slovenskej republiky pri Európskej únii, ktoré plní okrem úloh ustanovených pre stálu misiu v odseku 5 aj osobitné úlohy vyplývajúce z členstva Slovenskej republiky v Európskej únii. V súvislosti s predsedníctvom Slovenskej republiky v Rade Európskej únie je určenie formátu predsedníctva v príslušných pracovných skupinách a výboroch Rady Európskej únie (Brussels-based/Capitals) záležitosťou príslušného štátneho orgánu Slovenskej republiky. Podrobnosti o pôsobnosti, úlohách, zásadách fungovania a vzťahoch stáleho zastúpenia k ministerstvám a ostatným štátnym orgánom Slovenskej republiky a k inštitúciám a orgánom Európskej únie sa ustanovujú v Štatúte Stáleho zastúpenia Slovenskej republiky pri Európskej únii, ktorý schvaľuje vláda Slovenskej republiky.

čl. I bod 10 §
Úprava ustanovenia § 8 ods. 6 sa vykonáva z dôvodu, aby minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky mohol v prípade, ak nie je prezidentom Slovenskej republiky poverený vedúci diplomatickej misie alebo vedúci stálej misie poveriť vedením takejto misie nielen osobu vykonávajúcu štátnu službu na zastupiteľskom úrade (tzn. v zahraničnej službe), ale akúkoľvek osobu vykonávajúcu štátnu službu v stálej štátnej službe (napr. na ministerstve).

čl. I bod 11 §
Navrhuje sa, aby vedúci diplomatickej misie v členskom štáte Európskej únie a vedúci Stáleho zastúpenia Slovenskej republiky pri Európskej únii predkladali zameranie činnosti zastupiteľského úradu nielen v Zahraničnom výbore NR SR, ale aj vo Výbore NR SR pre európske záležitosti, a to aj s ohľadom na doplnenie úloh diplomatických misií a stálych misií v oblasti európskych záležitostí.

čl. I bod 12 §
Konzulárne funkcie vykonávajú v zahraničí nielen konzulárne úrady, ale aj diplomatické misie. Z hľadiska systematiky zákona o zahraničnej službe sa navrhuje samostatné ustanovenie § 10a, ktoré bude ustanovovať konzulárne funkcie.

čl. I bod 13 §
Nakoľko ustanovenie § 10 uvádza ustanovenia týkajúce sa konzulárneho úradu vedeného honorárnym konzulárnym úradníkom, je vhodné umiestniť pod § 10 súvisiaci nadpis.

čl. I bod 14 §
Navrhuje sa vykonať legislatívnu úpravu na základe aplikačnej praxe a v súlade s Viedenským dohovorom o konzulárnych stykoch. Konzulárne úrady vedené honorárnymi konzulárnymi úradníkmi sú oprávnené vykonávať v obmedzenom rozsahu konzulárne funkcie podľa § 10a, ktoré sú spojené s výberom správnych poplatkov podľa osobitého zákona. Pre zaradenie k oprávneným subjektom podľa § 7 ods. 7 zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov sa navrhuje doplnenie ustanovenia, ktoré túto skutočnosť deklaruje.

čl. I bod 15 §
Spresňuje sa vzťah medzi diplomatickou misiou a konzulárnym úradom vedeným honorárnym konzulárnym úradníkom.

čl. I bod 16 §
Upravujú sa vecné a inštitucionálne ustanovenia v konzulárnej oblasti a spresňuje sa právny jazyk vo vzťahu k relevantným vnútroštátnym právnym predpisom. Zastupiteľské úrady Slovenskej republiky vykonávajú konzulárne funkcie, ktorých definícia v súčasnom znení § 9 ods. 1 zákona je prevzatá z Viedenského dohovoru o konzulárnych stykoch, pričom má v mnohých prípadoch len všeobecnú povahu a nepokrýva celé spektrum konzulárnych funkcií. Praktický výkon konzulárnych funkcií si preto vyžaduje podrobnejšiu špecifikáciu, ktorá určí rozsah práv a povinností štátneho orgánu, ako i občana Slovenskej republiky v prospech ktorého sa tieto funkcie vykonávajú. Funkcie definované v navrhovanom znení § 10a možno rozdeliť do dvoch základných skupín. V prvej skupine sú funkcie, ktorých výkon má oporu vo vnútroštátnej legislatíve určením právomocí zastupiteľského úradu v príslušnom konaní (napr. víza, pobyty, cestovné doklady, občianske preukazy, vodičské preukazy, matričná a štátnoobčianska agenda). V druhej skupine sú funkcie, pre ktoré priame splnomocnenie vo vnútroštátnej legislatíve nie je, v praxi je však ich výkon nevyhnutný a bežný podľa medzinárodnej praxe …

čl. I bod 17 §
Z dôvodu, že nadpis „Konzulárny úrad“ nad ustanovením § 9 sa vzťahuje iba na ustanovenia § 9 až § 10a a nevzťahuje sa na ustanovenie § 11 upravujúci osobitnú misiu, je potrebné z legislatívno-technického dôvodu umiestniť nadpis nad § 11.

čl. I bod 18 §
Potreba doplnenia pojmu „právnych aktov Európskej únie“ vyplýva zo súčasného právneho stavu. Problematika ochrany občanov členských štátov Európskej únie na území tretej krajiny, v ktorej sa nenachádza diplomatické zastupiteľstvo členského štátu, ktorého je príslušníkom, je v súčasnosti predmetom viacerých právnych aktov a predpisov Európskej únie.

čl. I bod 19 §
Navrhuje sa zosúladiť pôsobnosť ministerstva o výkon štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí ustanovenú zákonom č. 287/2012 Z. z.

čl. I bod 20 §
Navrhuje sa ustanoviť povinnosť zamestnanca v zahraničnej službe oznámiť vedúcemu zastupiteľského úradu úmysel opustiť krajinu vyslania, ako aj miesto plánovaného pobytu a dĺžku neprítomnosti.

čl. I bod 21 a 26 §
Navrhujú sa vložiť ustanovenia upravujúce funkcie a platové náležitosti viažuce sa na zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V roku 2013 boli na základe kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa dohodnutej na rok 2014 zvýšené platové tarify o 16 eur, čo spôsobilo problém pri výpočte zahraničného funkčného platu. Prvýkrát boli totiž platové tarify v rámci kolektívneho vyjedávania zvýšené o pevnú sumu a nie percentom a v dôsledku takto zmenenej výšky platovej tarify sa ustanovenia týkajúce sa výpočtu platového koeficientu stali nevykonateľné. Bolo preto nevyhnutné bezodkladne iniciovať a v spolupráci s Úradom vlády Slovenskej republiky realizovať legislatívnu zmenu zákona o štátnej službe, podľa ktorej sa na účely výpočtu platového koeficientu a platových náležitostí pri dočasnom vyslaní v roku 2014 použije platové tarifa štátneho zamestnanca pred valorizáciou, a to aj z dôvodu, že slovenská valorizácia nikdy nemala a nesmela mať vplyv na zahraničný funkčný plat. Takto valorizovaná platová tarifa v platnom …

čl. I bod 22 a 23 §
V prvej vete pôvodného odseku 4 ide o legislatívno-technickú úpravu. Druhú vetu navrhujeme vložiť do nového odseku 5 s tým, aby sa spresnilo a upravilo obsadzovanie voľnej funkcie vedúceho zamestnanca. Navrhujeme upraviť znenie tak, aby vedúci štátny zamestnanec vracajúci sa z dočasného vyslania na funkciu vedúceho zamestnanca uvoľnenú po zamestnancovi, ktorý nenastúpil na dočasné vyslanie, nemusel absolvovať výberové konanie.

čl. I bod 24 §
Navrhuje sa odstrániť časové obmedzenie vyslania štátneho zamestnanca na vykonávanie funkcie v orgáne verejnej moci iného štátu alebo v medzinárodnej organizácii na maximálne 4 roky. Súčasná právna úprava obmedzuje úspešným zástupcom Slovenskej republiky v medzinárodných organizáciách opakovane kandidovať, a to napriek tomu, že to predpisy v medzinárodných organizáciách dovoľujú.

čl. I bod 25 §
Navrhuje sa ustanoviť možnosť zaradiť štátneho zamestnanca mimo činnú štátnu službu po odpracovaní najmenej 10 rokov v zahraničnej službe. Ustanovenie sa má vzťahovať na situáciu, ak štátny zamestnanec bude počas tohto obdobia vykonávať činnosti súvisiace s činnosťou MZVaEZ SR. Pôjde teda napríklad o pôsobenie v právnických osobách venujúcich sa zahraničnej politike, rozvojovej pomoci, ľudským právam a podobne, teda v subjektoch, ktoré nie sú štátnymi orgánmi, ale ktoré svojou povahou vykonávajú činnosti príbuzné úlohám MZVaEZ SR.

čl. I

čl. I bod 1 – k § 1 §
Navrhuje sa doplnenie písmena f), na základe ktorého sa rozširuje predmet a pôsobnosť zákona o výkon konzulárnych činností.

čl. I bod 2 a 3
Navrhuje sa upraviť poznámky pod čiarou k odkazom 1 a 2 z dôvodu zrušenia zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a prijatia zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o štátnej službe“) s účinnosťou od 1. júna 2017.

čl. I bod 4
V súlade s novým zákonom o štátnej službe sa navrhuje slová „vedúci služobného úradu“ vo všetkých tvaroch v celom texte zákona nahradiť slovami „generálny tajomník služobného úradu“ v príslušnom tvare.

čl. I bod 5 – k § 4 §
Navrhuje sa novým spôsobom vymedziť základné pojmy ako je zahraničná služba, zamestnanec v zahraničnej službe, služobný úrad, generálny tajomník služobného úradu v nadväznosti na nový zákon o štátnej službe. Návrhom sa precizuje obsah pojmu zahraničná služba a zamestnanec v zahraničnej službe. Keďže zákon o zahraničnej službe ustanovuje v § 24 možnosť vyslania štátneho zamestnanca do orgánu verejnej moci iného štátu alebo do medzinárodnej organizácie, je potrebné rozšíriť obsah pojmu zahraničná služba, ktorá bola doposiaľ definovaná iba ako štátna služba podľa osobitného predpisu vykonávaná na zastupiteľskom úrade a s tým súvisiaci pojem zamestnanec v zahraničnej službe. Ďalej sa navrhuje rozšíriť základné pojmy o ďalšie pojmy, ktoré sa v zákone používajú a vymedzujú sa pojmy členský štát, tretí štát, cudzí štát, občan, nezastúpený občan, núdza a krízová situácia v nadväznosti na transpozíciu smernice Rady (EÚ) 2015/637 z 20. apríla 2015 o opatreniach koordinácie a spolupráce na uľahčenie konzulárnej ochrany nezastúpených občanov Únie v tretích krajinách a o zrušení rozhodnutia 95/553/ES (ďalej len …

čl. I bod 6 až 8 - k § 5 §
Slovo „dokumenty“ sa ako nadbytočné navrhuje vypustiť. Taktiež sa upravuje forma, v akej zamestnanec a sprevádzajúca osoba predkladá údaje podľa predchádzajúceho odseku.

čl. I bod 9 – k § 6 ods. 1 §
Navrhuje sa precizovať postavenie zastupiteľského úradu v súlade s novou právnou úpravou konzulárnych činností.

čl. I bod 10 – k § 7 ods. 1 písm. i) §
Navrhuje sa legislatívne upraviť znenie týkajúce sa poskytovania a koordinovania humanitárnej pomoci vzhľadom na zadefinovanie pojmu krízová situácia v základných pojmoch. Poskytovanie humanitárnej pomoci vyplýva z uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 310/2006 z 12.4.2006 k mechanizmu poskytovania humanitárnej pomoci Slovenskej republiky do zahraničia.

čl. I bod 11 – k § 7 ods. 2 §
Navrhuje sa legislatívne upraviť znenie ustanovenia, ktoré sa týka rozvojovej spolupráce z dôvodu prijatia zákona č. 392/2015 Z. z. o rozvojovej spolupráci a o zmene a doplnení niektorých zákonov a súčasne sa vykonáva legislatívno-technická úprava súvisiacej poznámky pod čiarou.

čl. I bod 12 a 14 – k § 7 ods. 3 a 9 ods. 1 §
Navrhuje sa legislatívno-technická úprava vnútorného odkazu v súvislosti s novými ustanoveniami, ktoré sa týkajú konzulárnych činností.

čl. I bod 13 – k § 8 §
Odsek 6 sa navrhuje, vzhľadom na predmet úpravy, presunúť do štvrtej časti zákona.

čl. I bod 15 – k § 9 ods. 3 §
Vychádzajúc z ustanovenia § 47 ods. 1 zákona o štátnej službe spôsob vyhlásenia a vykonania výberového konania, ako aj spôsob vyhodnotenia výsledkov výberového konania upravuje služobný predpis Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“). Navrhuje sa vypustiť odkaz na príslušné ustanovenie zákona o štátnej službe vrátane poznámky pod čiarou.

čl. I bod 16 – k § 10 ods. 5 §
Zriaďovanie, postavenie a činnosť konzulárnych úradov vedených honorárnymi konzulárnymi úradníkmi Slovenskej republiky je upravené v § 10 zákona. V novom odseku 5 sa navrhuje doplniť podmienka, ktorou je udelenie súhlasu ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky so zriadením konzulárneho úradu vedeného honorárnym konzulárnym úradníkom cudzieho štátu na území Slovenskej republiky v súlade s Viedenským dohovorom o konzulárnych stykoch. Vychádzajúc v doterajšej praxe pri zriaďovaní takýchto úradov sa navrhuje možnosť ministerstva pri posudzovaní žiadosti vyžiadať si stanovisko dotknutého orgánu územnej samosprávy. Prínosom takejto úpravy má byť zamedzenie situáciám, aby orgán územnej samosprávy nemal vedomosť o zriaďovaní úradu a mohol sa vyjadriť k jeho zriadeniu, napr. z hľadiska plánovaného sídla úradu.

čl. I bod 17 – k § 10a §
Navrhuje sa vykonať legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s novými ustanoveniami týkajúcimi sa konzulárnych činností.

čl. I bod 18 – k § 11 ods. 2 §
S cieľom spresnenia doterajšej právnej úpravy sa navrhuje upraviť podmienky, za ktorých osoba poverená funkciou vedúceho osobitnej misie vykonáva zahraničnú službu v dočasnej štátnej službe.

čl. I bod 19 – k § 12 ods. 1 §
V odseku 1 sa navrhuje legislatívno-technická úprava súvisiaca s novými ustanoveniami týkajúcimi sa konzulárnych činností.

čl. I bod 20 – k § 12 ods. 2 §
Navrhuje sa vypustiť odsek 2 vzhľadom na úpravu nového inštitútu konzulárnej ochrany, súvisiaceho s transpozíciou smernice Rady (EÚ) 2015/637. Súčasne sa navrhuje vykonať legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s vypustením odseku 2.

čl. I bod 21 – k § 14a až 14i §
Navrhuje sa vloženie novej tretej časti, upravujúcej konzulárne činnosti, ktorými sú konzulárne funkcie a konzulárna ochrana. Cieľom vloženia novej samostatnej tretej časti je podrobnejšie rozpracovanie jednotlivých konzulárnych funkcií v § 14c až 14f a samostatná úprava problematiky konzulárnej ochrany v § 14g a 14h vrátane konzulárnej ochrany nezastúpených občanov Európskej únie v tretích krajinách. Ustanoveniami o konzulárnej ochrane sa do právneho poriadku Slovenskej republiky transponuje smernica Rady (EÚ) 2015/637. Zámerom predkladateľa je modifikovať štruktúru zákona tak, aby konzulárne činnosti boli upravené komplexne v samostatnej časti zákona.

čl. I § 14a a 14b §
Navrhuje sa definovať spôsob výkonu konzulárnych činností a ustanoviť, ktoré konzulárne funkcie vykonávajú diplomatická misia, konzulárny úrad a príslušný organizačný útvar ministerstva.

čl. I § 14c §
Navrhované ustanovenie vymedzuje rozsah určených funkcií diplomatických misií a konzulárnych úradov na viacerých úsekoch štátnej správy, ktoré sú vykonávané na základe osobitných predpisov: - rozhodovanie o udelení schengenských víz alebo národných víz a rozhodovanie v odvolacom konaní proti rozhodnutiu o zamietnutí, zrušení a odvolaní schengenského víza v prípade autoremedúry, - prijímanie žiadostí o udelenie pobytu na území Slovenskej republiky vrátane pohovorov so žiadateľmi a vydávania odporúčaní pre Úrad hraničnej a cudzineckej polície, - prijímanie žiadostí o vydanie cestovného pasu, náhradného cestovného dokladu, občianskeho preukazu alebo vodičského preukazu, - prijímanie žiadostí o vydanie osvedčenia alebo potvrdenia o štátnom občianstve, žiadostí o udelenie štátneho občianstva a žiadostí o prepustenie zo štátneho zväzku; na úseku matrík žiadostí o vydanie matričného dokladu Slovenskej republiky, žiadostí o zápis do Osobitnej matriky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, žiadostí o zmenu mena a priezviska, - prijímanie žiadostí a vyhotovovanie výpisov z registra trestov Slovenskej republiky, ktoré sa navrhuje vykonávať v súvislosti s elektronizáciou konzulárnych služieb. Plnenie tejto funkcie …

čl. I § 14d §
Navrhuje sa úprava poskytovania súčinnosti diplomatickou misiou a konzulárnym úradom v prípadoch ustanovených v právnom poriadku. Konzulárna funkcia poskytovania súčinnosti vychádza z reálnych možností výkonu ochrany záujmov občanov Slovenskej republiky v zahraničí v súlade s právom prijímajúceho štátu. Poverený zamestnanec diplomatickej misie alebo konzulárneho úradu nemôže vykonávať činnosť advokáta, právneho zástupcu, predkladateľa návrhov na súd v zastúpení občana a nemôže vykonávať činnosť s priamymi kompetenciami na úseku ochrany práv maloletých. Z uvedeného dôvodu je potrebné pre aplikačnú prax jednoznačne určiť rozsah výkonu týchto konzulárnych funkcií a pomoci diplomatickej misie a konzulárneho úradu občanom, aby nedochádzalo zo strany občanov k požiadavkám nad rámec možností a pôsobnosti diplomatickej misie a konzulárneho úradu. V pojme „súčinnosť“ je zahrnuté široké spektrum konzulárnej pomoci a asistencie od sprostredkovania advokáta napr. v dedičskom konaní, poradenstva a usmernenia v prípade právnej pomoci a zastúpenia, v sprostredkovaní informácií od príslušných orgánov prijímajúceho štátu vo veciach ochrany práv maloletých pre vecne príslušné orgány Slovenskej republiky (napr. Centrum pre medzinárodnoprávnu …

čl. I § 14e ods. 1 §
Navrhuje sa nová právna úprava činnosti diplomatickej misie a konzulárneho úradu na úseku osvedčovania podpisov a listín, vyhotovovania alebo osvedčovania prekladov. Vzhľadom na charakter tejto rozsiahlej činnosti a potrebu definovania vlastnej právnej úpravy sa navrhujú ustanovenia, ktoré definujú: osvedčenie pravosti podpisu na listine, alebo uznanie podpisu na listine za vlastný, osvedčenie zhody odpisu alebo kópie listiny s predloženým originálom a zákonné dôvody na odmietnutie týchto úkonov, vykonávanie vyššieho overenia (superlegalizáciu) listín vydaných štátom, ktorý nie je zmluvnou stranou Dohovoru o zrušení požiadavky vyššieho overenia zahraničných verejných listín za predpokladu, že takáto listina je vyššie overená štátnym orgánom, ktorý ju vydal a diplomatická misia a konzulárny úrad disponujú podpisovými vzormi a vzormi úradných pečiatok štátneho orgánu, ktorý listiny vyššie overil, vyhotovovanie prekladov alebo osvedčovanie prekladov verejných listín vydaných cudzím štátom do štátneho jazyka pre účely konaní napríklad na úseku matrík (zápis do Osobitnej matriky) alebo štátneho občianstva, vyhotovovanie prekladov alebo osvedčovanie prekladov verejných listín vydaných v štátnom jazyku pre účely konaní …

čl. I § 14e ods. 2 §
Navrhuje sa formálna stránka a spôsob vyhotovenia osvedčovacej doložky na osvedčovanej listine.

čl. I § 14e ods. 3 §
Navrhujú sa formy vystavenia osvedčovacej doložky. Tlačeným textom sa rozumie text, ktorý je na listinu vpísaný tlačiarňou alebo inou technikou tlače.

čl. I § 14e 4 §
Navrhuje sa vzor osvedčovacích doložiek, ktoré sú uvedené v prílohe č.3.

čl. I § 14f §
Navrhujú sa osobitné ustanovenia, ktoré upravujú činnosť príslušného útvaru ministerstva, ktorým je v súčasnosti konzulárny odbor, aj na úseku vykonávania konzulárnych funkcií: funkcia prvostupňového orgánu podľa zákona o pobyte cudzincov v prípade vydávania víza rodinnému príslušníkovi štátneho občana EHP, spolupráca s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pri doručovaní súdnych a mimosúdnych dokumentov a dožiadaní prostredníctvom diplomatických misií a konzulárnych úradov výber správnych poplatkov za úkony osvedčovania, vyhotovenie výpisov z registra trestov Slovenskej republiky vydaných Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky v tých prípadoch, kedy je potrebné proces vydania takéhoto výpisu vyššie overiť, vykonávanie vyššieho overovania verejných listín vydaných alebo overovaných orgánmi Slovenskej republiky a organizáciami Slovenskej republiky v dvoch kategóriách, ktorými sú: vyššie overenie formou apostilu v zmysle Dohovoru o zrušení požiadavky vyššieho overenia verejných listín, ktorá sa uplatňuje pri vyššom overení podľa § 14f ods. 1 písm. c) prvého bodu, alebo vyššie overenie podľa § 14f ods. 1 písm. c) druhého bodu a písm. d) vo forme osvedčovacej doložky, ktorej vzor a …

čl. I § 14f ods. 2 §
Navrhuje sa formálna stránka a spôsob vyhotovenia osvedčovacej doložky na osvedčovanej listine.

čl. I § 14f ods. 3 §
Navrhujú sa formy vyhotovenia osvedčovacej doložky. Tlačeným textom sa rozumie text, ktorý je na listinu vpísaný tlačiarňou alebo inou technikou tlače.

čl. I § 14f ods. 4 §
Navrhuje sa vzor osvedčovacej doložky a náležitosti osvedčovacej doložký, ktoré sú uvedené v prílohe č. 4.

čl. I § 14g – 14h §
Ustanovenia § 14g až 14h predstavujú úplnú transpozíciu Smernice Rady (EÚ) 2015/637 a upravujú problematiku konzulárnej ochrany občanov Slovenskej republiky a nezastúpených občanov Európskej únie. Súhrnne sa navrhuje úprava problematiky konzulárnej ochrany, ktorá bola v platnom zákone upravená len jediným stručným ustanovením o zabezpečení ochrany práv a záujmov Slovenskej republiky a jej občanov, právnických osôb so sídlom na území Slovenskej republiky a ochrany občanov členských štátov Európskej únie v prijímajúcom štáte.

čl. I § 14g ods. 1 a 2 §
Konzulárna ochrana sa navrhuje vymedziť ako súbor opatrení, úkonov a konaní, ktorými diplomatická misia a konzulárny úrad zabezpečujú podporu, pomoc a ochranu v núdzi a v krízovej situácii určeným subjektom. Rozsah ochrany a použité formy sa navrhujú realizovať v závislosti od konkrétneho prípadu pri dodržaní zásady rovnakej úrovne ochrany pre všetky dotknuté subjekty. V súlade s transpozíciou smernice sa skupina subjektov konzulárnej ochrany rozširuje o nezastúpených občanov (§ 4 ods. 3 návrhu zákona) a rodinných príslušníkov nezastúpeného občana. Neopomenuteľnou skupinou pre konzulárnu ochranu sú právnické osoby, ktoré sa vymedzujú základnými podmienkami, ktorými sú zriadenie podľa právneho poriadku Slovenskej republiky a skutočnosť, že majú sídlo na území Slovenskej republiky. Obmedzenie u právnických osôb je nevyhnutné navrhnúť pre zamedzenie zneužívania konzulárnej ochrany.

čl. I § 14g ods. 3 §
Konzulárne úrady vedené honorárnymi konzulárnymi úradníkmi Slovenskej republiky vykonávajú svoju činnosť v súlade s platným zákonom na vlastné náklady a v rozsahu, ktorý určí diplomatická misia. Transponovaná smernica umožňuje členským štátom určiť, či tieto úrady budú alebo nebudú určené ako subjekty poskytovania konzulárnej ochrany. Vzhľadom na charakter činnosti konzulárnych úradov vedených honorárnymi konzulárnymi úradníkmi Slovenskej republiky sa navrhuje, aby zo zákona nemali povinnosť poskytovať konzulárnu ochranu; nevylučuje to však možnosť individuálnej pomoci občanom Slovenskej republiky v konkrétnych prípadoch v súčinnosti s diplomatickou misiou, ktorá ich činnosť koordinuje.

čl. I § 14g ods. 4 až ods. 8 §
Konzulárna ochrana je z hľadiska situácií, v ktorých je nevyhnutná, širokospektrálna činnosť. Demonštratívnym výpočtom sa vymedzujú najčastejšie situácie, v ktorých sa konzulárna ochrana poskytuje. Pri poskytovaní konzulárnej ochrany je nevyhnutné, aby bola zistená totožnosť osoby, ktorej sa má poskytnúť konzulárna ochrana. V ustanoveniach o preukazovaní totožnosti sa navrhujú formy a postupy preukazovania totožnosti osoby, ktorej sa má poskytnúť konzulárna ochrana. Pre prípady, v ktorých nezastúpený občan nemôže preukázať svoju totožnosť, diplomatická misia alebo konzulárny úrad môže okrem iného najmä overiť totožnosť tejto osoby na zastupiteľskom úrade toho členského štátu, o ktorom táto osoba tvrdí, že je jeho štátnym občanom. Toto ustanovenie sa primerane vzťahu aj na rodinného príslušníka nezastúpeného občana. Navrhuje sa v zákone upraviť prípady, v ktorým diplomatická misia a konzulárny úrad poskytujú konzulárnu ochranu len na žiadosť oprávnenej osoby, a to najmä v prípadoch obmedzenia osobnej slobody. Nie sú zriedkavé prípady, kedy občan priamo odmietne akúkoľvek pomoc a informovanie napr. rodinných príslušníkov. Rovnako napríklad v prípadoch choroby, nehody …

čl. I § 14h ods. 1 až 6 §
Ustanovenia navrhujú praktické postupy ministerstva, diplomatickej misie a konzulárneho úradu pri zabezpečovaní konzulárnej ochrany občanom a nezastúpeným občanom. V zmysle transponovanej smernice sa navrhuje možnosť poskytovania konzulárneho ochrany na základe dohôd s inými členskými štátmi Európskej únie o trvalom zastupovaní a možnosť uzatvárať praktické dojednania s týmito štátmi. Navrhuje sa aj postup pri poskytovaní konzulárnej ochrany v prípade uzatvorenia takýchto dohôd a dojednaní a postup v prípade postúpenia žiadosti nezastúpeného občana príslušnému členskému štátu. Taktiež sa navrhuje upraviť možnosť ministerstva požiadať iný členským štát Európskej únie postúpenie žiadosti o poskytnutie konzulárnej ochrany, ktorá bola doručená zastupiteľskému úradu tohto štátu od občana Slovenskej republiky.

čl. I § 14h ods. 7 až 14 a 18 §
Pri zabezpečení konzulárnej ochrany občanov a nezastúpených občanov je nevyhnutná úzka spolupráca a koordinácia všetkých dotknutých subjektov (ministerstiev zahraničných vecí, zastupiteľských úradov členských štátov a zastúpenia Európskej únie). V ustanoveniach sa navrhujú základné formy operatívnej spolupráce pri zabezpečovaní konzulárnej ochrany, predovšetkým overovanie a poskytovanie informácií o občanoch a nezastúpených občanoch, určovanie formy a rozsahu konzulárnej ochrany, informovanie o vlastných plánoch pre krízové situácie, o dostupných evakuačných kapacitách a podobne. Osobitne sa upravujú postupy ak Slovenská republika alebo iný členský štát plní úlohu vedúceho štátu v zmysle transponovanej smernice. Pojem vedúci štát (leading state) nie je v smernici definovaný; prakticky znamená, že zo zastupiteľských úradov členských štátov v tretích krajinách sa určí jeden, ktorý plní funkciu koordinátora zabezpečenia konzulárnej ochrany v danom teritóriu. Výber „vedúceho štátu“ nemá stanovené žiadne záväzne postupy, závisí od dohody a možností jednotlivých členských štátov. Medzi nástroje Európskej únie sa radia multidisciplinárne krízové tímy vytvorené v rámci štruktúr Európskej služby pre vonkajšiu činnosť pre reakciu na krízu, …

čl. I § 14h ods. 15 až 17 a 19 až 21 §
Poskytnutie konzulárnej ochrany môže byť spojené aj s nevyhnutnou úhradou finančných nákladov vynaložených na jej poskytnutie. Najčastejšie ide o finančné náklady na zabezpečenie návratu občana alebo nezastúpeného občana na územie domovského štátu (napr. cestovný lístok, letenka a pod.). Upravuje sa postup diplomatickej misie a konzulárneho úradu pri vyžiadaní záväzku na úhradu finančných nákladov vynaložených na poskytnutie konzulárnej ochrany. Vzor tohto záväzku je spoločný pre občanov a nezastúpených občanov v zmysle transponovanej smernice a je uvedený v prílohe č. 5. Príloha č. 5 obsahuje aj osobitný druh záväzku, ktorý sa vyžaduje v prípade poskytnutia konzulárnej ochrany formou repatriácie. Výška nákladov na poskytnutú konzulárnu ochranu je v rovnakých prípadoch rovnaká pre občanov a nezastúpených občanov. Navrhuje sa upraviť postup ministerstva pri refundácii nákladov vynaložených na poskytnutie konzulárnej ochrany nezastúpenému občanovi voči členskému štátu, ktorého je takáto osoba štátnym občanom. Vzor žiadosti o uhradenie takýchto nákladov tvorí prílohu č. 6 a je totožný so vzorom smernice. Ak pri poskytovaní konzulárnej ochrany občanovi vzniknú …

čl. I § 14i §
Na účely vykonávania činnosti ministerstva sa navrhuje všeobecné oprávnenie, súvisiace predovšetkým s vykonávaním konzulárnych funkcií a konzulárnej ochrany, na spracúvanie osobných údajov osôb aj bez ich súhlasu.

čl. I bod 22 – k § 15 §
Vzhľadom k absencii právnej úpravy zahraničnej služby v dočasnej štátnej službe sa navrhuje zadefinovať tento druh zahraničnej služby vrátane jej dôvodov. Vzhľadom na preformulovanie § 15 a vloženie nových ustanovení, vykonáva sa legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou.

čl. I bod 23 – k § 15a až 15c §

čl. I § 15a §
S cieľom odstránenia výkladových aj aplikačných problémov doterajšej právnej úpravy sa navrhuje zadefinovať spôsoby obsadzovania štátnozamestnaneckých miest na zastupiteľských úradoch Slovenskej republiky. Nakoľko z aplikačnej praxe vystala potreba dočasného obsadzovania týchto štátnozamestnaneckých miest aj odborníkmi dočasne potrebnými na plnenie úloh štátnej služby alebo občanmi uchádzajúcimi sa o prijatie do dočasnej zahraničnej služby z dôvodu zastupovania štátneho zamestnanca v zahraničnej službe, navrhuje sa v zákone ustanoviť, že tieto štátnozamestnanecké miesta je možné dočasne obsadiť aj priamo občanmi uchádzajúcimi sa o dočasné vykonávanie štátnej služby bez potreby vykonávania štátnej služby na štátnozamestnaneckom mieste s pravidelným miestom výkonu štátnej služby na území Slovenskej republiky.

čl. I § 15b §
Navrhuje sa priamo v zákone ustanoviť, že povinnosť absolvovať prípravu v súvislosti s vykonávaním zahraničnej služby sa primerane vzťahuje aj na občanov, ktorí boli prijatí do zahraničnej služby v dočasnej štátnej službe. Odsek 5 doterajšieho § 15 sa navrhuje, vzhľadom na predmet úpravy, presunúť do navrhovaného ustanovenia § 15c, ktoré upravuje poverenie zastupovaním vedúceho zamestnanca vykonávajúceho zahraničnú službu.

čl. I § 15c §
Vzhľadom na špecifiká výkonu činností na zastupiteľských úradoch Slovenskej republiky a na pretrvávajúce ťažkosti spojené s polročným cyklom „poverovania zástupcov vedúcich zamestnancov“ sa navrhuje, aby zastupovanie vedúceho zamestnanca na zastupiteľskom úrade bolo naďalej vykonávané bez obmedzenia doby zastupovania podľa zákona o štátnej službe a zároveň sa navrhuje, aby bolo možné zastupovať tohto vedúceho zamestnanca aj z dôvodu čerpania dovolenky, a to z dôvodu, že nakoľko je zahraničná služba vykonávaná v cudzine, títo štátni zamestnanci si čerpajú dovolenku spravidla vcelku. Súčasne sa navrhuje vykonať legislatívno-technickú úpravu odkazov a aktualizovať poznámky pod čiarou z dôvodu prijatia nového zákona o štátnej službe

čl. I bod 24 a 25 §
Navrhuje sa aktualizovať poznámky pod čiarou z dôvodu prijatia nového zákona o štátnej službe alebo ich nadbytočnosti.

čl. I bod 26 – k § 20 §
Navrhuje sa aby suma náhrady škody, ktorú spôsobil zamestnanec v zahraničnej službe z nedbanlivosti bola ustanovená rovnakým spôsobom ako v prípade štátneho zamestnanca a zamestnanca pri výkone práce vo verejnom záujme. Vypustením predmetného ustanovenia dôjde k zjednoteniu spôsobu určenia sumy náhrady škody spôsobenej z nedbanlivosti.

čl. I bod 27
Navrhuje sa aktualizovať poznámku pod čiarou.

čl. I bod 28 a 31 – k § 21 §
V záujme právnej istoty dotknutého štátneho zamestnanca sa navrhuje ustanoviť lehotu, v rámci ktorej je služobný úrad povinný zabezpečiť, resp. umožniť štátnemu zamestnancovi vykonanie odbornej skúšky na overenie vedomostí a zručností nadobudnutých počas adaptačného vzdelávania. Spresňuje sa splnomocňovacie ustanovenie týkajúce sa podrobností odbornej skúšky, ktoré ustanoví ministerstvo služobným predpisom. Súčasne sa navrhuje vykonať súvisiacu legislatívnu úpravu vnútorného odkazu a aktualizovať poznámku pod čiarou z dôvodu prijatia nového zákona o štátnej službe.

čl. I bod 30, 32, 34 a 36 §
Navrhuje sa aktualizovať poznámky pod čiarou z dôvodu prijatia nového zákona o štátnej službe.

čl. I bod 33 §
Navrhuje sa vypustiť odkaz v texte z dôvodu prijatia nového zákona o štátnej službe.

čl. I bod 35 – k § 23 §
Navrhuje sa ustanoviť ďalší prípad zmeny štátnozamestnaneckého pomeru na ministerstve ako osobitnú úpravu k zákonu o štátnej službe, a to z dôvodu poverenia vedením diplomatickej misie alebo stálej misie ministrom zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky v prípade, ak prezident Slovenskej republiky nevymenuje do funkcie mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca žiadnu osobu.

čl. I bod 36 a 37 – k § 24 ods. 1 a 3 §
Navrhuje sa, aby sa zmena štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca z dôvodu vyslania na vykonávanie funkcie v orgáne verejnej moci iného štátu alebo v medzinárodnej organizácii realizovala primerane spôsobmi, ktoré ustanovuje zákon o štátnej službe, a to najmä dočasným preložením dotknutého štátneho zamestnanca do orgánu verejnej moci iného štátu alebo v medzinárodnej organizácii. Na takéto vyslanie sa zároveň primerane použijú ustanovenia o dočasnom vyslaní na vykonávanie štátnej služby v cudzine ustanovené v zákone o štátnej službe. Keďže na vyslanie do funkcie v orgáne verejnej moci iného štátu alebo v medzinárodnej organizácii je príslušný generálny tajomník služobného úradu, navrhuje sa s cieľom odstránenia interpretačných problémov explicitne ustanoviť, že v prípade tejto zmeny určuje tomuto štátnemu zamestnancovi plat generálny tajomník služobného úradu, v ktorom štátny zamestnanec vykonával štátnu službu pred týmto dočasným vyslaním.

čl. I bod 38 a 39 - k § 25 ods. 1 a 4 §
Navrhuje sa rozšíriť dôvod zaradenia mimo činnú štátnu službu nielen v prípadoch pôsobenia štátneho zamestnanca v medzinárodnej organizácii, ale aj v prípade pôsobenia v orgáne verejnej moci cudzieho štátu, a to z dôvodu, že uvedené rozšírenie vystalo z potrieb aplikačnej praxe. K zaradeniu do mimo činnej štátnej služby z daných dôvodov dôjde len v prípadoch, kedy štátny zamestnanec dostane od týchto inštitúcií plat. Na toto zaradenie mimo činnej štátnej služby sa použijú ustanovenia o zmene štátnozamestnaneckého pomeru ustanovené zákonom o štátnej službe, a to vrátane spôsobov realizácie tejto zmeny štátnozamestnaneckého pomeru.

čl. I bod 40 – k § 25a §
Keďže zaradenie mimo činnú štátnu službu nie je podľa novej právnej úpravy zákona o štátnej službe spôsobom realizácie zmeny štátnozamestnaneckého pomeru, ale dôvodom zmeny tohto pomeru, navrhuje sa, aby bolo zaradenie mimo činnú štátnu službu z dôvodu pôsobenia štátneho zamestnanca v oblastiach súvisiacich s činnosťami ministerstva realizované spôsobom ustanoveným v zákone o štátne službe.

čl. I bod 41 – k § 26 ods. 2 §
Navrhuje sa, aby bola zmena štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca z dôvodu jeho zaradenia do funkcie veľvyslanec s osobitným poslaním realizovaná spôsobom ustanoveným v zákone o štátnej službe. Zaradenie do funkcie veľvyslanec s osobitným poslaním nebude v aplikačnej praxi spravidla spojené so „zmenou štátnozamestnaneckého miesta“, na ktorom štátny zamestnanec vykonával štátnu službu pred zaradením do tejto funkcie, t.j. s preložením štátneho zamestnanca.

čl. I bod 42 – k § 26a až 26g §

čl. I § 26a a 26b §
Navrhuje sa ustanoviť príplatok za riadenie pri poverení vedením diplomatickej misie alebo stálej misie, pričom doposiaľ sa v tomto prípade priznával príplatok za zastupovanie vedúceho zamestnanca podľa zákona o štátnej službe, avšak pri vykonávaní zahraničnej služby sa toto ustanovenie používalo iba prostredníctvom výkladu. Výška príplatku za riadenie podľa tohto ustanovenia sa navrhuje v rovnakej výške ako uvedený príplatok zastupovanie.

čl. I § 26c až 26f §
Vzhľadom na špecifickosť obsadzovania štátnozamestnaneckých miest v ústredí služobného úradu Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky a na zastupiteľských úradoch Slovenskej republiky v dôsledku rotácie štátnych zamestnancov s pravidelným miestom výkonu štátnej služby na území Slovenskej republiky a mimo územia Slovenskej republiky sa navrhuje, aby okamihom dočasného vyslania, dočasného preloženia či poskytnutia služobného voľna sa štátnozamestnanecké miesto, na ktorom štátny zamestnanec vykonával štátnu službu pred uvedenou právnou skutočnosťou, považovalo za voľné štátnozamestnanecké miesto, ktoré služobný úrad obsadí niektorým zo spôsobov ustanovených v zákone o štátnej službe a na ktoré je možné zaradiť len štátneho zamestnanca vykonávajúceho stálu štátnu službu na ministerstve. Zároveň sa navrhuje osobitný spôsob zaraďovania štátneho zamestnanca po uplynutí doby dočasného vyslania, dočasného preloženia či doby, na ktorú bolo poskytnuté štátnemu zamestnancovi služobné voľno.

čl. I §26g §
Navrhované ustanovenie deklaratórne upravuje, že čerpanie materskej dovolenky, príp. dočasná pracovná neschopnosť pre chorobu alebo úraz nie je prekážkou majúcou vplyv na trvanie dočasného vyslania. S cieľom odstránenia interpretačných problémov sa navrhuje explicitne ustanoviť, že čas trvania dôležitých osobných prekážok v práci na strane štátneho zamestnanca sa považuje za vykonávanie zahraničnej služby na účely poskytovania náhrad a plnení, ktoré sú štátnemu zamestnancovi v zahraničnej službe poskytované podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov. Tieto náhrady alebo plnenia sa počítajú podľa naposledy priznaného zahraničného funkčného platu zamestnanca v zahraničnej službe. Zároveň sa však zdôrazňuje povinnosť služobného úradu vo vzťahu k tehotným ženám, matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacim ženám v zahraničnej službe dodržiavať povinnosti ustanovené všeobecne záväznými právnymi predpismi. Služobný úrad vyhodnotí najmä všetky riziká pre ich bezpečnosť a zdravie a na základe odborného posúdenia zdravotnej spôsobilosti z hľadiska možných účinkov na tehotenstvo alebo dojčenie takej ženy príslušným lekárom rozhodne o prijatí …

čl. I bod 43 a 44 – k §27 ods. 1 a 3 §
Navrhuje sa precizovať texty príslušných ustanovení.

čl. I bod 45 – k § 28 ods. 1 a 2 §
Navrhuje sa zosúladiť jednotlivé druhy vzdelávania v súlade s právnou úpravou ustanovenou zákonom o štátnej službe. Súčasne sa navrhuje aktualizovať poznámky pod čiarou z dôvodu prijatia nového zákona o štátnej službe.

čl. I bod 46 – k § 33 a 34 §
Navrhuje sa vložiť ustanovenie, týkajúce sa prebrania záväzných aktov Európskej únie a zrušovacie ustanovenie.

čl. I bod 47 – prílohám č. 3 až 7
Navrhuje sa zákon doplniť prílohami č. 3 až 7. V prílohe č. 3 sa navrhujú vzory osvedčovacích doložiek a náležitosti osvedčovacích doložiek podľa § 14e. V prílohe č. 4 sa navrhuje vzor osvedčovacej doložky a náležitosti osvedčovacej doložky podľa § 14f. V prílohe č. 5 sa navrhuje vzor záväzku podľa § 14h. V prílohe č. 6 sa navrhuje vzor a náležitosti žiadosti podľa § 14h. V prílohe č. 7 sa navrhuje zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie.