zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách

čl. V
Aby nedošlo k rozporom ohľadom nárokov sudcu povereného na plnenie úloh v orgáne EÚ, resp. prokurátora dočasne prideleného k orgánu EÚ, výslovne sa ustanovuje, že na účely štvrtej časti zákona o cestovných náhradách (náhrady pri výkone práce v zahraničí) sa taký sudca a prokurátor považujú za zamestnanca.

čl. I

čl. I bod 1 (§ 1 ods. 2 písm. b/) §
Nárok na cestovné náhrady majú niektorí členovia orgánov právnickej osoby založené osobitným zákonom, ktorý upravuje ich postavenie, povinnosti, ako aj nároky; v niektorých prípadoch je tento nárok na cestovné náhrady založený v menšom rozsahu, napr. majú nárok len na cestovné výdavky. V praxi dochádzalo k duplicite vzniku nároku a vznikali aplikačné problémy, na základe akého ustanovenia § 1 zákona o cestovných náhradách sa uvedeným osobám majú cestovné náhrady poskytovať {na základe ods. 2 písm. a) alebo písm. b)}. Vzhľadom na uvedené sa navrhuje, aby sa v týchto prípadoch v prvom rade na tieto osoby aplikoval zákon o cestovných náhradách na základe osobitného predpisu {§ 1 ods. 2 písm. a)} a nie podľa ustanovenia § 1 ods. 2 písm. b), ktorý zakladá všeobecný nárok na cestovné náhrady osobám vymenovaných alebo zvolených do orgánov právnickej osoby.

čl. I bod 2 (§ 1 ods. 2 písm. c/) §
Ustanovenie § 1 ods. 2 písm. c) zákona predpokladá, že predmetné ustanovenie sa vzťahuje iba na osobu, ktorá vykonáva určité úlohy, nie je k právnickej osobe alebo fyzickej osobe v žiadnom právnom vzťahu a neposkytuje sa jej za výkon činnosti žiadne finančné plnenie (preto je vylúčený pracovnoprávny vzťah, ktorý zakladá nárok na odmenu za vykonanú prácu). Ide o osoby, ktoré na základe dohody poskytujú určité služby a činnosti bez finančnej náhrady (napr. dobrovoľníci v občianskych združeniach, zamestnanci podriadenej organizácie, ktorí sa zúčastňujú plnenia úloh nadriadenej organizácie, zamestnanci rôznych zamestnávateľov v rámci rozpočtovej sféry, ktorí sa podieľajú na realizácií rôznych projektov, pričom finančné prostriedky sú v gescii jedného zamestnávateľa a pod.) V prípade vzniku iného vzťahu ako je pracovnoprávny, napr. obchodnoprávneho vzťahu, vzťahu na základe autorského zákona, Občianskeho zákonníka a pod. je potrebné všetky náležitosti riešiť v zmysle predpisov, na základe ktorých konkrétny vzťah vznikol, teda aj náhradu výdavkov. Z dôvodov nesprávnej aplikačnej praxe sa navrhuje ustanovenie spresniť v tom zmysle, …

čl. I bod 3 (§ 1 ods. 4 a 5) §
Navrhuje sa všeobecne ustanoviť, že náhrada výdavkov (všetkých lebo len niektorých) podľa zákona o cestovných náhradách nebude zamestnancovi patriť v prípade ak preukázane tieto výdavky bude hradí iný subjekt, keď budú tieto výdavky preukázane hradené Európskou komisiou alebo na základe medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.

čl. I bod 4 (odkaz 3) §
Ide o legislatívno-technickú úpravu.

čl. I bod 5 (§ 2 ods. 4) §
Navrhuje sa, aby rodina zamestnanca mohla mať aj iný pobyt na území Slovenskej republiky, nielen trvalý pobyt. Navrhovaná zmena reaguje aj na možnosť zamestnávania občanov Európskej únie a cudzincov.

čl. I bod 6 (odkaz 5)
Ide o legislatívno-technickú úpravu.

čl. I bod 7 (§ 4 ods. 1 písm. e/) §
Navrhované ustanovenie spresňuje podmienku vzniku nároku na náhradu cestovných výdavkov za cestu k návšteve rodiny. Zamestnanec má nárok na predmetnú náhradu už vtedy, ak jeho pracovná cesta podľa podmienok pracovnej cesty (čas trvania) určených zamestnávateľom trvá viac ako sedem po sebe nasledujúcich kalendárnych dní a nie až po siedmich dňoch trvania pracovnej cesty. Súčasne sa spresňuje, že náhrada preukázaných cestovných výdavkov patrí zamestnancovi len do miesta na území Slovenskej republiky (miesto pobytu alebo dohodnuté miesto).

čl. I bod 8 (§ 5 ods. 4 písm. b/) §
Navrhovaná úprava má spresňujúci charakter. Účelom osobitného postupu pri určovaní stravného skupine zamestnancov, ktorým častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania je to, aby vzhľadom na častý osobitný charakter ich pracovných ciest, pri ktorých im nevznikol nárok na stravné, sa ich nároky zrovnoprávnili s ostatnými zamestnancami. Nadväzne na vyššie uvedené sa stravné ako celok navrhuje poskytovať v prípade, keď každý deň trvá pracovná cesta menej ako 5 hodín, pričom celkovo musí trvať minimálne 5 hodín (spočítajú sa len tie pracovné cesty v rámci dvoch kalendárnych dní, pri ktorých nevznikol zamestnancovi nárok na stravné). Napríklad pri dvojdňovej pracovnej ceste, ktorá jeden kalendárny deň trvá 5.40 hod. a druhý kalendárny deň trvá 6 hodín, podľa doterajšieho právneho stavu sa poskytuje stravné za pracovnú cestu ako celok, čo je nevýhodnejšie pre zamestnanca, ako keby sa stravné poskytovalo za každý kalendárny deň ako ostatným zamestnancom.

čl. I bod 9 (§ 5 ods. 5) §
Nižšie sumy stravného alebo iné podmienky poskytovania stravného na základe navrhovaného ustanovenia bude môcť zamestnávateľ dohodnúť so zamestnancom nielen v dohode o vykonaní práce, ale vo všetkých dohodách o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, teda aj v dohode o brigádnickej práci študentov. Súčasne sa spresňuje spôsob zaokrúhľovania stravného a to na celé koruny.

čl. I bod 10 (§ 5 ods. 6) §
Navrhované ustanovenie spresňuje spôsob krátenia stravného v prípade bezplatne zabezpečeného stravovania na pracovnej ceste. Navrhuje sa, aby sa stravné, na ktoré má zamestnanec nárok v rámci kalendárneho dňa krátilo presne určeným percentom za bezplatne poskytnuté raňajky, obed alebo večeru, pričom miera krátenia za každé bezplatne poskytnuté jedlo sa vypočíta zo stravného, ktoré je ustanovené pre časové pásmo nad 18 hodín trvania pracovnej cesty (zvýši sa základňa pre krátenie stravného) alebo z najvyššej sumy stravného, ktoré zamestnávateľ dohodne so zamestnancom podľa § 5 ods. 5 (nižšie sumy stravného alebo iné podmienky poskytovania stravného).

čl. I bod 11 (§ 5 ods. 7) §
Navrhuje sa, aby aj pri tuzemskej pracovnej ceste pri poskytnutí raňajok preukázaným spôsobom v rámci ubytovacích služieb (nemusia byť raňajky zabezpečené bezplatne) sa zamestnancovi tak ako pri zahraničnej pracovnej ceste tento výdavok uznával a nadväzne na to je ustanovený aj spôsob krátenia stravného.

čl. I bod 12 (§ 6 ods. 1) §
Z dôvodu, že zamestnancovi v prípade dočasného pridelenia na výkon práce k inej fyzickej osobe alebo právnickej osobe v rámci obce jeho pravidelného pracoviska alebo obce jeho pobytu zvýšené výdavky nevznikajú, navrhuje sa aby sa tieto náhrady poskytovali len pri dočasnom pridelení mimo obec pravidelného pracoviska alebo obec pobytu. Ďalej sa navrhuje, aby sa náhrady poskytovali maximálne v rozsahu a do výšky ako pri pracovnej ceste - zamestnávateľ nemusí v každom prípade poskytovať vždy maximálny rozsah a výšku náhrad. Ďalej sa navrhuje, aby sa pri dočasnom pridelení agentúrou dočasného zamestnávania náhrady zamestnancovi neposkytovali z dôvodu, že v tomto prípade zamestnancovi nevzniknú zvýšené výdavky z dôvodu jeho dočasného pridelenia (vždy ide o jeho prvotné výdavky, ktoré mu vzniknú so zamestnaním sa).

čl. I bod 13 (odkaz 8)
Ide o legislatívno-technickú úpravu.

čl. I bod 14 a 16 (§ 7 ods. 1 a 8) §
Vzhľadom na aplikačné problémy sa navrhuje, aby dohoda medzi zamestnancom a zamestnávateľom o použití cestného motorového vozidla na pracovnú cestu ako aj dohoda o poskytnutí náhrady za použitie cestného motorového vozidla vo výške ceny cestovného lístka pravidelnej verejnej dopravy bola vykonaná písomnou formou; pokiaľ by cestovný príkaz spĺňal znaky dohody môže to byť riešené aj touto formou.

čl. I bod 15 (§ 7 ods. 6 a 7) §
Navrhované ustanovenie reaguje na problémy praxe pri výpočte náhrady za spotrebované pohonné látky v tom prípade, keď technický preukaz cestného motorového vozidla, ktoré sa na pracovnej ceste použilo na základe dohody zamestnanca a zamestnávateľa neobsahuje údaje o spotrebe pohonnej látky. Navrhuje sa, aby v tomto prípade sa pre výpočet použila spotreba podľa technického preukazu vozidla rovnakého typu, s rovnakým objemom valcov motora a s rovnakým druhom pohonnej látky (benzín alebo plyn); v prípade nepreukázania spotreby pohonnej látky ani týmto spôsobom, náhrada za pohonné látky nebude zamestnancovi patriť z dôvodu, že zamestnávateľ nebude mať k dispozícii údaje potrebné na výpočet predmetnej náhrady. Z dôvodu aplikačných problémov sa v § 7 ods. 6 ustanovil spôsob zaokrúhľovania náhrad za použitie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách.

čl. I bod 17 (§ 8 ods. 1) §
Navrhovaným znením sa spresňuje valorizačný mechanizmus úpravy súm náhrad (stravné, suma základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel).

čl. I bod 18 (§ 8 ods. 2) §
Navrhuje sa spresniť spôsob zaokrúhľovania náhrad stravného a to na celé koruny nahor a to predovšetkým z dôvodu, aby sa pri výpočte náhrad sadzieb stravného pre každé časové pásmo zabezpečil jednotný postup zaokrúhľovania. Podľa doterajšieho postupu zaokrúhľovania pri výpočte náhrad stravného vznikali situácie, že stravné napr. v časovom pásme od 5 hodín do 12 hodín sa zaokrúhlilo nadol a stravné pre časové pásmo nad 12 hodín do 18 hodín sa zaokrúhlilo nahor. Suma základnej náhrady sa navrhuje zaokrúhľovať naďalej na desiatky halierov, ale nahor.

čl. I bod 19 (§ 9) §
Navrhovanou úpravou sa z okruhu zamestnávateľov, ktorí nemohli poskytovať iné náhrady a vyššie náhrady vylúčili niektorí zamestnávatelia, ako je Sociálna poisťovňa, Všeobecná zdravotná poisťovňa a Spoločná zdravotná poisťovňa. Poskytovať iné a vyššie náhrady bude môcť na základe navrhovaného ustanovenia už aj príspevková organizácia štátu, obce alebo vyššieho územného celku, ak jej objem výdavkov na mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania je vyšší ako príspevok zriaďovateľa, a tak isto obec alebo samosprávny kraj, ak sú zamestnanci obce alebo vyššieho územného celku odmeňovaní podľa Zákonníka práce. Uvedeným zamestnávateľom sa navrhuje umožniť poskytovať iné a vyššie náhrady predovšetkým z dôvodu, že ich zamestnanci nie sú odmeňovaní podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme.

čl. I bod 20
Ide o legislatívno-technickú úpravu.

čl. I bod 21 a 30 (§ 11a a § 17 ods. 2) §
Navrhuje sa rozšíriť nárokové plnenie pre zamestnanca o náhradu preukázaných výdavkov za povinné alebo odporúčané poistenie pri vyslaní na zahraničnú pracovnú cestu do tropických oblastí alebo do inak zdravotne obťažných oblastí. V prípade, že do niektorej takejto krajiny sa vyžaduje alebo odporúča očkovanie, zamestnávatelia aj doteraz uvedenú náhradu zamestnancovi poskytovali v rámci potrebných vedľajších výdavkov. V nadväznosti na navrhovanú úpravu sa upravilo aj znenie § 17 ods. 2.

čl. I bod 22 (§ 12) §
Navrhovaná úprava má väzbu na úpravu v bodoch 5 a 7; aj pri zahraničnej pracovnej ceste sa náhrada výdavkov za cesty k návšteve rodiny bude môcť na základe dohody zamestnanca a zamestnávateľa poskytnúť len do miesta na území Slovenskej republiky (miesto pobytu alebo iné dohodnuté miesto).

čl. I bod 23 (§ 13 ods. 4) §
Navrhovaná úprava má spresňujúci charakter; vypustením textu sa odstránia aplikačné problémy, napr. pri výpočte vreckového.

čl. I bod 24 (§ 13 ods. 5) §
Novým ustanovením sa zabezpečí v praxi jednotný a najmenej náročný postup pri poskytovaní stravného, ak sa pri zahraničnej pracovnej ceste prechádza do cieľovej krajiny cez viaceré krajiny. Uvedený návrh má opodstatnenie aj z dôvodu, že väčšina krajín ma stravné ustanovené prevažne v EURO a USD (pre málo krajín je stravné ustanovené v domácej mene) a nemá význam prepočítavať stravné za kalendárny deň v jednej mene napr. podľa počtu hodín strávených v jednotlivých krajinách alebo percentuálnym spôsobom. Navrhovaný spôsob poskytovania stravného v cudzej mene zabezpečí jednotný postup u každého zamestnávateľa; doterajšia prax bola rôzna – niektorí zamestnávatelia poskytovali stravné vždy len v mene cieľovej krajiny, iní zas pri prechode cez tranzitné krajiny prepočítavali stravné pre tieto krajiny napr. podľa počtu hodín strávených v jednotlivých krajinách.

čl. I bod 25 (§ 13 ods. 6) §
Aj pri zahraničných pracovných cestách obdobne ako pri tuzemských pracovných cestách sa navrhuje, aby nižšie sumy stravného alebo iné podmienky poskytovania stravného mohol zamestnávateľ dohodnúť so zamestnancom nielen v dohodách o vykonaní práce, ale vo všetkých dohodách o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, teda aj v dohodách o brigádnickej práci študentov. Súčasne sa navrhuje vypustiť zo zákona možnosť dohodnúť sa so zamestnancami, ktorí sú členovia posádok plavidiel vnútrozemskej plavby na krátení stravného až o 50 % z dôvodu, že táto možnosť je zo strany zamestnávateľov vo veľkej miere zneužívaná voči zamestnancom, čo v praxi pôsobí diskriminačne voči týmto zamestnancom.

čl. I bod 26 (§ 13 ods. 7) §
Novým ustanovením sa osobitne pre zahraničnú pracovnú cestu ustanovuje spôsob krátenia stravného v cudzej mene v prípade, ak má zamestnanec na zahraničnej pracovnej ceste preukázane bezplatne zabezpečené stravovanie. Podľa súčasného právneho stavu pre krátenie stravného platí ustanovenie § 5 ods. 6 zákona, spresnením ktorého je jeho aplikácia na zahraničné pracovné cesty už nie možná. Aj pri zahraničnej pracovnej ceste sa stravné na ktoré má zamestnanec nárok v rámci kalendárneho dňa kráti o zákonom určené percento; miera krátenia sa vypočíta zo stravného v cudzej mene ustanovené pre časové pásmo nad 12 hodín trvania pracovnej cesty (zvýši sa základňa pre krátenie stravného) alebo z najvyššej dohodnutej sumy stravného so zamestnancom podľa § 13 ods. 6 (iné podmienky poskytovania stravného, nižšie sumy stravného) .

čl. I bod 27 (§ 13 ods. 8) §
Navrhovaná úprava má spresňujúci charakter; presnejšie sa vymedzuje z akej výšky stravného sa kráti stravné v cudzej mene pri zahraničnej pracovnej ceste v prípade poskytnutia raňajok v rámci ubytovacích služieb.

čl. I bod 28 (§ 13 ods. 8 písm. b/) §
Navrhovaná úprava má väzbu na úpravu v bode 26.

čl. I bod 29 a 31 (§ 14 a § 17 ods. 3) §
Vo väzbe na úpravu v bode 24 sa spresňuje z akej výšky stravného sa vypočíta vreckové. V nadväznosti na navrhovanú úpravu sa upravilo aj znenie § 17 ods. 3.

čl. I bod 32 a 33 (§ 18) §
Ide o legislatívno-technickú úpravu. Spresnením ustanovenia odseku 1 a presunutím odsekov 2 a 3 do § 19 má ustanovenie § 18 všeobecnú aplikáciu len na zamestnanca, ktorý má podľa pracovnej zmluvy miesto výkonu práce v zahraničí a nie je odmeňovaný podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme alebo podľa zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe.

čl. I bod 34
Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti so zrušením zákona č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe v znení neskorších predpisov.

čl. I bod 35 (§ 19 ods. 1) §
Navrhovanou úpravou sa vo väzbe na zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe spresňuje predpokladaný čas dočasného vyslania štátneho zamestnanca do cudziny alebo predpokladaný čas výkonu práce zamestnanca vo verejnom záujme v zahraničí; súčasne sa pre výkon práce v zahraničí zavádza v praxi používaná skratka „dočasné vyslanie“.

čl. I bod 36 (§ 19 ods. 2 až 5) §
Navrhovaný odsek 2 má spresňujúci charakter a má súvis aj so zmenou v bode 49; jednoznačne sa vymedzuje, na aké obligatórne plnenia má dočasne vyslaný zamestnanec nárok. Tieto plnenia sa rozširujú o nové plnenie v § 25a - zdravotné poistenie, ktoré bude v praxi postupne nahrádzať plnenie ustanovené v § 25 – náhrada liečebných výdavkov. Odsek 3 upravuje tak ako súčasne platný právny stav poskytovanie náhrad výdavkov zamestnancovi za dni cesty do miesta dočasného vyslania a pri pracovných cestách v zahraničí. Náhradu presne vymedzených výdavkov za dni cesty do miesta vyslania a späť možno poskytovať zamestnancovi tak ako doteraz aj osobám, ktoré ho nasledujú do miesta dočasného vyslania; oproti teraz platnému právnemu stavu sa však zúžil tento okruh len na manžela a dieťa zamestnanca (§ 29 ods. 1). V odseku 4 sa navrhuje, aby zamestnancovi pri pracovných cestách v krajine jeho dočasného vyslania v trvaní do 6 hodín okrem stravného nepatrilo ani vreckové. Dočasne vyslanému zamestnancovi sa poskytuje časť platu …

čl. I bod 37 (§ 19 ods. 7) §
Navrhované znenie odseku 7 vymedzuje, že ak sú manželskí partneri prostredníctvom toho istého zamestnávateľa vyslaní na výkon práce v zahraničí do toho istého miesta obidvaja súčasne, určité náhrady prislúchajú vždy len jednému z nich. Uvedené sa dopĺňa pre účely aplikačnej praxe.

čl. I bod 38 (§ 20 ods. 1) §
Ide o legislatívno-technickú úpravu Pojem miesto výkonu práce v zahraničí sa nahrádza legislatívnou skratkou „dočasné vyslanie“. Doplnením citácie o zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov sa pre aplikačnú prax upresňuje, že náhrady výdavkov spojených s pobytom manžela a detí (§ 21) sa vypočítajú z časti platu v cudzej mene po zdanení. Pred účinnosťou nového zákona o dani z príjmov (1.1.2004), valutová časť platu bola od dane z príjmu oslobodená. Podľa súčasného právneho stavu je celý príjem dočasne vyslaného zamestnanca v zahraničí zdaniteľný v zmysle zákona o dani z príjmov (časť platu v slovenskej mene aj časť platu v inej ako slovenskej mene).

čl. I bod 39 (§ 20 ods. 2) §
Ide o terminologickú úpravu - miesto výkonu práce v zahraničí sa nahrádza legislatívnou skratkou „dočasné vyslanie“. Na základe aplikačnej praxe sa ďalej navrhuje doplniť, že zamestnancovi, ktorý je dočasne vyslaný v zahraničí a ktorého manžel sprevádza na pracovnej ceste patrí náhrada výdavkov spojených s pobytom manžela len v prípade zahraničných pracovných ciest. Z uvedeného vyplýva, že náhrada sa nemôže poskytnúť zamestnancovi v prípade, keď ho manžel sprevádza na pracovnej ceste na území Slovenskej republiky.

čl. I bod 40 (§ 20 ods. 3 a 4) §
Z aplikačnej praxe vznikla potreba sprísniť podmienky poskytovania náhrad výdavkov spojených s pobytom manžela v mieste dočasného vyslania a z tohto dôvodu sa upresňuje v akom prípade nepatrí zamestnancovi predmetná náhrada výdavkov (odsek 3). Navrhuje sa, aby sa náhrada neposkytla v prípade, ak manžel má na území Slovenskej republiky alebo v zahraničí príjem zo závislej činnosti, ak podniká alebo vykonáva inú zárobkovú činnosť na území Slovenskej republiky alebo v zahraničí. Nové znenie tohto ustanovenia odkazuje na zákon o dani z príjmov vo väzbe na to, čo sa myslí pod podnikaním alebo inou zárobkovou činnosťou. Na zamedzenie tvrdosti zákona navrhované ustanovenie konkrétne vymedzuje, aké príjmy je možné poberať bez krátenia náhrady výdavkov spojených s pobytom manžela napr. príjmy z prenájmu nehnuteľností. Obmedzenie na vykonávanie činnosti sa napr. ďalej nevzťahuje na publicistickú činnosť a literárnu činnosť, na správu vlastného majetku. Ďalej sa pre aplikačnú prax upresňuje, za akých podmienok sa náhrada výdavkov spojených s pobytom manžela kráti (odsek 4). Náhrada výdavkov spojených …

čl. I bod 41 až 43, 46, 47, 52, 53 §
Ide o terminologickú úpravu - miesto výkonu práce v zahraničí sa nahrádza legislatívnou skratkou „dočasné vyslanie“.

čl. I bod 44 (§ 22 ods. 2) §
Navrhované znenie odseku 1 upresňuje, že okrem spôsobu a ďalších podrobností prepravy má zamestnávateľ možnosť upraviť aj hmotnostný limit, a to napríklad s ohľadom na počet osôb, ktoré nasledujú vyslaného zamestnanca do miesta dočasného vyslania. Doterajšie znenie tohto ustanovenia neumožňovalo zohľadňovať počet osôb alebo iné kritéria, čo v aplikačnej praxi vyvolávalo problémy; zákon ustanovuje len maximálny hmotnostný limit, na ktorý si nárokoval každý zamestnanec bez ohľadu na počet osôb, ktoré ho nasledovali do miesta dočasného vyslania. Počet osôb pri určení hmotnostného limitu môže byť len jedným kritériom zo strany zamestnávateľa.

čl. I bod 45 (§ 23) §
Nové znenie oproti doterajšiemu právnemu stavu navrhuje zvýšenie náhrady výdavkov spojených s doplnením šatníka vyslaného zamestnanca s tým, že sa táto náhrada navrhuje poskytovať len pri prvom vyslaní. Náhrada sa navrhuje vo výške dvojnásobku jeho priznaného funkčného platu pred rozdelením na časť platu v slovenskej mene a časť platu v inej ako slovenskej mene pri dočasnom vyslaní v zahraničí.

čl. I bod 48 (§ 25 ods. 6) §
Navrhovaná zmena bude v praxi znamenať, že zamestnávateľ bude mať iba možnosť poskytnúť zamestnancovi preddavok na úhradu liečebných výdavkov presahujúcich 50 tis. Sk. Povinnosť poskytnúť mu preddavok na základe žiadosti zamestnanca, ktorá vyplýva z ustanovenia § 36 ods. 1 v tomto prípade neplatí.

čl. I bod 49 (§ 25a) §
Pri aplikácii ustanovenia § 25 zákona o cestovných náhradách bude zamestnanec zúčastnený na povinnom zdravotnom poistení a bude mu patriť náhrada liečebných výdavkov a to len za nevyhnutnú a neodkladnú zdravotnú starostlivosť poskytnutú v zahraničí (rozdiel ceny výkonov v SR a zahraničí uhrádza zamestnávateľ). Pri aplikácii navrhovaného ustanovenia § 25a bude zamestnanec zdravotne poistený zamestnávateľom v komerčnej poisťovni (rozsah plnení bude dohodnutý s komerčnou poisťovňou). Na tomto zdravotnom poistení bude zamestnanec spoluúčastný a to vo výške odvodu povinného zdravotného poistenia; spôsob a formu úhrady poistného zo strany zamestnanca zamestnávateľ určí vo vnútornom predpise (napr. prostredníctvom zamestnávateľa zrážkou zo mzdy). Zamestnanec bude vylúčený z povinného zdravotného poistenia podľa zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vo väzbe na navrhovanú zmenu vládneho zákona o zdravotnom poistení sa v novom § 25a navrhuje možnosť pre zamestnávateľa zmluvne poistiť zamestnanca, ktorý je dočasne vyslaný v zahraničí; …

čl. I bod 50 (§ 28 ods. 1) §
Odsek 1 sa navrhuje doplniť o možnosť poskytnúť zamestnancovi a jeho rodine náhradu výdavkov na cestu na dovolenku z miesta výkonu práce do SR tak, ako je to obvyklé u zahraničných služieb štátov Európskej únie (ide o fakultatívnu náhradu, ktorú bude zamestnávateľ poskytovať len v prípade dostatku finančných prostriedkov).

čl. I bod 51 (§ 28 ods. 3) §
Navrhované ustanovenie ukladá zamestnávateľovi povinnosť poskytnúť zamestnancovi, manželovi a deťom náhradu preukázaných výdavkov za povinné očkovanie a odporúčané očkovania vyhlasované Svetovou zdravotníckou organizáciou alebo Úradom verejného zdravotníctva. Pre prevenciu vzniku závažného ochorenia je nevyhnutné, aby zamestnanci, ktorí sú dočasne vyslaní do tropických oblastí alebo do inak zdravotne obťažných oblastí boli pre určité druhy ochorení očkovaní. V aplikačnej praxi absenciou tejto náhrady vznikajú vážne problémy. Je potrebné si uvedomiť, že pri dočasnom vyslaní v zahraničí nejde o turistické cesty.

čl. I bod 54 (§ 29) §
Aplikačná prax si vyžiadala návrh nového znenia celého ustanovenia § 29. Nové znenie v odseku 1 definuje rodinu zamestnanca na účely poskytovania náhrad a plnení zamestnancovi, ktorý je dočasne vyslaný a jeho rodine. Rodina je definovaná v užšom poňatí ako je definovaná rodina v ustanovení § 2 ods. 4 zákona; rodinou zamestnanca na účely poskytovania náhrad vymedzených v odseku 1 sa rozumie iba manžel a dieťa. Nové odseky 3 a 4 ustanovujú vzhľadom na špecifiká dočasného vyslania lehoty potrebné na vyúčtovanie náhrad výdavkov za cesty do miesta vyslania ako aj pre pracovné cesty vykonávané z miesta vyslania. Lehota je ustanovená pre zamestnanca najdlhšie na 50 kalendárnych dní odo dňa príchodu do miesta vyslania resp. odo dňa skončenia pracovnej cesty. Pre zamestnávateľa je tak isto lehota potrebná na vyúčtovanie náhrad a plnení a uspokojenie nárokov ustanovená najdlhšie na 50 kalendárnych dní odo dňa doručenia potrebných dokladov zo strany zamestnancov. Zamestnávateľ si konkrétne lehoty podľa krajín určí vo vnútornom predpise. Nové odseky …

čl. I bod 55 (odkaz 19) §
Ide o legislatívno-technickú úpravu.

čl. I bod 56 (§ 32) §
Ide o legislatívno-technickú úpravu. V § 32 sa umožňuje Ministerstvu zahraničných vecí Slovenskej republiky vydať všeobecne záväzný právny predpis aj na určenie ďalších podrobností súvisiacich s uplatnením zmluvného poistenia zamestnanca (a jeho rodiny), ktorý je dočasne vyslaný v zahraničí.

čl. I bod 57 (§ 32a a 32b) §
Navrhovaný § 32a súvisí so zákonom č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, zmysle ktorého príspevkové organizácie štátu, ktorých objem výdavkov na mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania je vyšší ako príspevok z rozpočtu zriaďovateľa, pri odmeňovaní zamestnancov nepostupujú podľa predmetného zákona a tým stratili možnosť poskytovať svojim zamestnancom, ktorí sú dočasne vyslaní v zahraničí náhrady podľa IV. časti zákona (z dôvodu, že sú odmeňovaní podľa Zákonníka práce). Novým ustanovením § 32a sa umožňuje aj takýmto zamestnávateľom uplatniť náhrady súvisiace s dočasným vyslaním ich zamestnancov do zahraničia z dôvodu, že im výdavky uvedeného charakteru vznikajú a do účinnosti nového zákona č. 553/2003 Z. z. sa náhrady v zmysle IV. časti zákona zamestnancom vyššie citovaných zamestnávateľov poskytovali. Podľa tohto navrhovaného ustanovenia by sa títo zamestnávatelia vrátili do systému poskytovania náhrad výdavkov zamestnancom. Pre informáciu je potrebné uviesť, že pri odmeňovaní zamestnancov príspevková organizácia Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky, na ktorú sa v …

čl. I bod 58 (§ 33) §
Vo väzbe na úpravy vykonané v bodoch 32 a 33 ide o legislatívno-technickú úpravu. Zmena je následne vyvolaná predchádzajúcimi zmenami IV. osobitnej časti. Na zamestnanca, ktorý pôsobí v zahraničí v rámci mierovej misie, o ktorej rozhodla vláda Slovenskej republiky sa nevzťahujú ustanovenia § 19 až 32 tohto zákona, okrem presne vymedzených náhrad výdavkov v § 33.

čl. I bod 60 (§ 36 ods. 2) §
Navrhovaným novým ustanovením sa reaguje na požiadavky praxe poskytnúť preddavok na stravné v inej cudzej mene, ako je cudzia mena ustanovená opatrením Ministerstva financií Slovenskej republiky. Preddavok na stravné v inej cudzej mene možno poskytnúť len na základe dohody so zamestnancom. Súčasne sa stanovuje prepočet jednej cudzej meny na druhú cudziu menu (cez kurz cudzej meny k slovenskej korune). Navrhovaná úprava má súvis aj s úpravou uvedenou v bode 24 návrhu zákona.

čl. I bod 61 (§ 36 ods. 5 až 7) §
V odsekoch 5 a 6 sa spresňuje v akej mene je možné vrátiť rozdiel medzi skutočnými výdavkami a poskytnutým preddavkom (preplatok resp. doplatok). Aj naďalej platí, že tento rozdiel sa vracia, resp. poskytuje v tej cudzej mene, v akej bol preddavok poskytnutý. Na základe dohody medzi zamestnancom a zamestnávateľom sa tento rozdiel môže poskytnúť aj v inej cudzej mene alebo v slovenských korunách, pričom sa ďalej navrhuje, aby sa v dohodnutej inej mene mohla poskytnúť alebo vrátiť len časť tohto rozdielu (napr. len drobné mince a pod.). V odseku 7 sa navrhuje nový spôsob zaokrúhľovania nároku zamestnanca pri vyúčtovaní zahraničnej pracovnej cesty. Na rozdiel od súčasne platnej právnej úpravy sa navrhuje zaokrúhľovať celkový nárok zamestnanca a nie výslednú sumu vyúčtovania preddavku (doplatok alebo preplatok) z dôvodu väčšej presnosti (rozdiely vznikajú pri sume končiacej na polovicu hodnoty platidla z dôvodu zaokrúhlenia nahor a to vo väzbe na výšku preddavku, ktorý môže byť poskytnutý nižší alebo vyšší ako nárok zamestnanca). Skutočný nárok …

čl. I bod 62 (§ 38a) §
Vo väzbe na navrhovanú úpravu v bode 45 (§ 23) sa navrhovaným ustanovením v praxi zabezpečí, aby sa jednorázová náhrada preukázaných zvýšených výdavkov spojených s doplnením šatníka a obuvi poskytla zamestnancovi len raz, t. j. pri prvom vyslaní; prvým vyslaním sa rozumie akékoľvek doterajšie vyslanie, t. j. vyslanie od 1. januára 1993. Z uvedeného vyplýva, že ak sa zamestnancovi od 1. januára 1993 poskytla predmetná náhrada podľa doteraz platných predpisov, pri ďalších vyslaniach mu už na ďalšiu náhradu nevznikne nárok. V odseku 2 sa navrhuje, aby sa od účinnosti zákona na právne úkony vykonané pred účinnosťou tohto zákona týkajúce sa miery krátenia stravného vzťahovali ustanovenia tohto zákona.

čl. I bod 63 (cudzia mena)
Navrhovanou zmenou sa znenie zákona terminologicky zosúladí s inými zákonmi (napr. Zákonník práce, zákon o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, zákon o štátnej službe, zákon o Národnej banke Slovenska a pod.).

čl. II
Navrhovaným ustanovením sa splnomocňuje predseda Národnej rady Slovenskej republiky na vyhlásenie úplného znenia zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších zákonov z dôvodu väčšieho počtu noviel k predmetnému zákonu.

čl. VIII

čl. VIII bod 1 až 4 §
Navrhované úpravy § 19 ods. 1, 9 a 10 súvisia so zmenami vo IV. časti zákona o cestovných náhradách (26a, § 26b, 26c, § 27a). Zamestnancovi sa uvedenými ustanoveniami založil nárok na náhradu výdavkov na zdravotné poistenie za manžela a náhradu výdavkov na sociálne poistenie a starobné dôchodkové sporenie za manžela. Zmenil sa charakter náhrady cestovných výdavkov za cesty za účelom dovolenky z nenárokového na nárokový, pričom sa súčasne ustanovili aj podmienky jej poskytovania. Súčasne sa manželovi a deťom rozšírili nároky a plnenia aj v prípade, ak je zamestnanec vyhlásený za nezvestného.

čl. VIII bod 5 §
Navrhované úpravy spresňujú spôsob zaokrúhľovania náhrady výdavkov spojených s pobytom manžela v prípade, ak sa náhrada poskytuje v cudzej mene. Súčasne sa ustanovuje kurz, akým sa prepočíta vypočítaná náhrada v eurách na cudziu menu.

čl. VIII bod 6 §
Navrhovaná úprava spresňuje krátenie náhrady výdavkov spojených s pobytom manžela v prípade, ak manžel začne vykonávať alebo skončí vykonávať závislú činnosť alebo ak manžel začne alebo skončí podnikať v priebehu mesiaca; náhrada výdavkov za daný kalendárny deň sa v tomto prípade poskytuje iba v pomernej výške (prepočíta sa k počtu dní, kedy zamestnanec nevykonával závislú činnosť alebo nepodnikal).

čl. VIII bod 7 a 8 §
Navrhovaná úprava má spresňujúci charakter. Náhrada výdavkov spojených s pobytom manžela sa v prípade uzavretia dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru nekráti v žiadnom prípade, t. j. bez ohľadu na to, s akým zamestnávateľom manžel uzatvorí predmetnú dohodu (môže to byť zamestnávateľ zamestnanca alebo aj iný zamestnávateľ).

čl. VIII bod 9 §
Navrhované úpravy spresňujú spôsob zaokrúhľovania náhrady výdavkov spojených s pobytom dieťaťa v prípade, ak sa náhrada poskytuje v cudzej mene. Súčasne sa ustanovuje kurz, akým sa prepočíta vypočítaná náhrada v eurách na cudziu menu.

čl. VIII bod 10 §
Navrhovanou úpravou sa znižuje doba poskytovania náhrad výdavkov a plnení počas evakuácie zamestnancovi, manželovi a deťom zo šiestich mesiacov na päť mesiacov.

čl. VIII bod 11 §
Novým navrhovaným ustanovením § 26a sa navrhuje nové plnenie pre vyslaného zamestnanca za jeho manžela, za ktorého počas dočasného vyslania nie je platiteľom zdravotného poistenia štát podľa zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (napr. manžel je zaradený mimo činnú štátnu službu, manžel má poskytnuté pracovné voľno alebo služobné voľno bez náhrady mzdy). Uvedená náhrada má za cieľ uľahčiť nepracujúcim partnerom, ktorí počas dočasného vyslania ich manželského partnera nemajú možnosť pokračovať v práci, a teda platiť si povinné verejné zdravotné poistenie. Uvedená náhrada je limitovaná najnižším vymeriavacím základom v zmysle zákona o zdravotnom poistení. Cieľom tejto zmeny je aj podpora rodiny, aby bol manžel ochotný sprevádzať dočasne vyslaného zamestnanca do zahraničia. Odseky 2, 3 a 5 konkretizujú obdobie a prípady, za ktoré zamestnancovi patrí, resp. nepatrí náhrada výdavkov na zdravotné poistenie za manžela. Náhrada výdavkov zamestnancovi patrí iba za obdobie, …

čl. VIII bod 12 §
Navrhované zmeny spresňujú poskytovanie náhrad a plnení v prípade smrti zamestnanca, v prípade vyhlásenia manžela za mŕtveho, ako aj v prípade smrti manžela a dieťaťa počas dočasného vyslania. Náhrada výdavkov a plnení pre manžela a deti sa rozširuje aj pre prípad, ak je zamestnanec vyhlásený za nezvestného.

čl. VIII bod 13 §
Navrhovaná úprava má spresňujúci charakter, súvisí s navrhovanou úpravou v bode 11.

čl. VIII bod 14 §
Navrhovaná úprava má spresňujúci charakter. Presnejším spôsobom sa navrhuje aj definícia dieťaťa na účely poskytovania náhrad a plnení.

čl. VIII bod 15 §
Navrhovaná úprava súvisí s navrhovanými úpravami v bode 11 a 12.

čl. VIII bod 16 §
Navrhované úpravy spresňujú spôsob zaokrúhľovania náhrady výdavkov spojených s pobytom manžela v prípade, ak sa náhrada poskytuje v cudzej mene. Súčasne sa ustanovuje kurz, akým sa prepočíta vypočítaná náhrada v eurách na cudziu menu.

čl. VIII bod 17 §
Navrhovaná úprava súvisí s navrhovanou úpravou v bode 4 a 12.

čl. VIII bod 18 §
Navrhovaná úprava má legislatívno-technický charakter.

čl. II
Navrhuje sa upraviť výnimku z ustanovenia § 58 ods. 6 Zákonníka práce v súvislosti so zavedením jednotného mechanizmu dohľadu Európskou centrálnou bankou (ďalej len „ECB“). Nariadením Rady (EÚ) č. 1024/2013 z 15. októbra 2013, ktorým sa Európska centrálna banka poveruje osobitnými úlohami, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami (Ú. v. EÚ L 287, 29. 10. 2013), bola ECB poverená osobitnými úlohami v oblasti obozretného dohľadu nad úverovými inštitúciami, vytvoril sa Jednotný mechanizmus dohľadu (Single Supervisory Mechanism), ktorý pozostáva z ECB a príslušných vnútroštátnych orgánov dohľadu (vrátane Národnej banky Slovenska – ďalej len „NBS“) zúčastnených členských štátov (vrátane Slovenskej republiky). Podrobnosti o tomto osobitnom systéme dohľadu (JMD/SSM) upravuje vykonávacie rozhodnutie Rady 2014/77/EÚ z 11. februára 2014, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 1024/2013, ktorým sa Európska centrálna banka poveruje osobitnými úlohami, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami (Ú. v. EÚ L 41, 12. 2. 2013) a nariadenie Európskej centrálnej banky (EÚ) …

čl. II
S cieľom zabrániť dvojitému plateniu cestovných náhrad sa v zákone č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v § 6 ods. 1 navrhuje ustanoviť pravidlo, že náhrady podľa právneho predpisu iného členského štátu sa poskytnú len vtedy, ak sú výhodnejšie (napr. rozdielna výška, ďalšia náhrada). Zákon o cestovných náhradách upravuje okruh cestovných náhrad, ktoré zamestnávateľ musí pri vyslaní poskytnúť. V prípade ak v zmysle odkazu § 5 ods. 11 Zákonníka práce, právny predpis iného členského štátu ustanoví povinnosť (v rozsahu smernice 957/2018/EÚ) poskytovať cestovné náhrady podľa práva daného štátu /napr. pri vnútroštátnej pracovnej ceste v danom členskom štáte/, zamestnávateľ posúdi: 1) či sa rozsah týchto náhrad kryje alebo je povinný poskytnúť aj ďalšie cestovné náhrady – na tie sa pravidlo v § 6 ods. 1 nevzťahuje, 2) a ak sa tieto náhrady kryjú - napr. zamestnanec je v inom členskom štáte vyslaný na vnútroštátnu pracovnú cestu a mal by hradiť dopravu – cestovný lístok, ubytovanie – cenu hotela a stravné …

čl. II
Zákon č. 283/1993 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov upravuje v IV časti zákona náhrady výdavkov v zahraničí. Podľa § 33 sa poskytovanie náhrad výdavkov nevzťahuje v plnom rozsahu na zamestnancov vyslaných mimo územia Slovenskej republiky na účely humanitárnej pomoci, mierovej pozorovateľskej misie, vojenskej operácie alebo plnenia záväzku z medzinárodnej zmluvy o spoločnej obrane proti napadnutiu. V súvislosti so zavedením možnosti vyslania ozbrojených síl mimo územia Slovenskej republiky aj na účel ďalšej spolupráce so zahraničnými ozbrojenými silami v súlade s medzinárodným právom sa navrhuje ustanovenie § 33 doplniť tak, že na zamestnanca vyslaného mimo územia Slovenskej republiky na tento účel, rovnako ako na zamestnanca vyslaného mimo územia Slovenskej republiky na účely podľa platného znenia § 33 sa nebudú vzťahovať ustanovenia § 19 až 32 citovaného zákona okrem poskytovania náhrad výdavkov pri pracovných cestách v zahraničí podľa § 19 ods. 3 a 4 zákona o cestovných náhradách.

čl. II (zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách)
Vzhľadom na situáciu, ktorá nastala v roku 2020 a ktorá má nezanedbateľné dopady na zamestnávateľov, navrhuje sa dočasne neuplatňovať mechanizmus podľa § 8, ktorý sa týka úprav stravného pre príslušné časové pásma určené zákonom a úpravy sumy základných náhrad za používanie cestných motorových vozidiel. Naďalej sa budú uplatňovať opatrenia vydané v roku 2019.

čl. I - zákon o cestovných náhradách

čl. I bod 1 až 3 a 6 §
Legislatívno-technická zmena. Z dôvodu zmien vykonaných v § 8 (oznamovanie súm stravného a súm základnej náhrady v Zbierke zákonov SR), navrhuje sa upraviť pojmy aj v ostatných ustanoveniach zákona.

čl. I bod 4 §
Novonavrhované znenie § 7 v podstatnej časti vychádza z pôvodného znenia § 7 s doplnením pravidiel pre používanie elektrovozidiel (vozidla poháňaného len elektrickou energiou) a plug-in hybridných vozidiel (vozidla poháňaného benzínom/dízlom v kombinácii s elektrickou energiou, ktorá sa môže získať aj nabíjaním vozidla na rozdiel od hybridného vozidla, ktoré nemožno nabíjať zo siete), aktualizovanou terminológiou a s doplnením niektorých ďalších skutočností, ktoré priniesla prax v tejto oblasti od poslednej podstatnej zmeny. Vzhľadom na to, že ide o používanie súkromných vozidiel zamestnancov pri pracovných cestách, z dôvodu ochrany osobných údajov existujú aj niektoré obmedzenia, ktoré neumožňujú postupovať rovnakým spôsobom ako pri služobných vozidlách zamestnávateľa pri meraní skutočnej spotreby podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, a teda pravidlá v zákone sú podrobnejšie. Z dôvodu opakujúcich sa požiadaviek z praxe a s cieľom spresnenia práv zamestnanca a povinností zamestnávateľa, ako aj vo väzbe na otázky, ktoré navrhoval riešiť Akčný plán pre rozvoj elektromobility (v kontexte …

čl. I bod 5, 7 a 8 §
Legislatívno-technická zmena. Z dôvodu zmien vykonaných v § 7 ods. 1 a 2 – zavedenie legislatívnej skratky „vozidlo“, navrhuje sa upraviť pojmy aj v ostatných ustanoveniach zákona o cestovných náhradách.

čl. I bod 9 §
Cieľom prechodných ustanovení je vyriešiť otázku: - postupu, ak dôjde k zmene príslušného indexu za mesiac september 2024, október 2024 alebo november 2024 (verejne známe budú najskôr na konci októbra, novembra alebo decembra 2024), kde vzhľadom na obvyklú dĺžku legislatívneho procesu pri vydaní opatrenia – približne tri mesiace, možno predpokladať, že ministerstvo nestihne vydať opatrenie na základe právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2024 (a po tomto čase opatrenie nemôže vydať) – navrhovaný § 38h. V tomto prípade sa navrhuje ustanoviť, že ministerstvo opatrenie nevydá. Na uvedené ustanovenie potom nadväzuje navrhované ustanovenie § 38j, podľa ktorého ministerstvo bezodkladne zverejní oznam v Zbierke zákonov SR po nadobudnutí účinnosti zákona (t. j. na začiatku januára), pričom zvýšené sumy sa uplatňujú od 1. februára 2025 vo väzbe na porovnanie relevantných indexov (index na základe, ktorého sa suma naposledy zvýšila opatrením a indexu, pri ktorom nastal nárast o 5 a viac %, napr. ak to bol index za október 2024, tak bude relevantný tento …

čl. IV (zákon č. 283/2002 Z. z.)

čl. IV bod 1 [§ 13 ods. 2] §
Z dôvodu eliminácie potenciálnych výdavkov rozpočtu verejnej správy ako aj eliminácie potenciálneho zníženia príjmov rozpočtu verejnej správy (z dôvodu zníženia výnosu dane z príjmov právnických osôb) v rámci tlaku na plošné zvýšenie sadzieb stravného pri zahraničných pracovných cestách sa navrhuje novelizovať zákon o cestovných náhradách tak, aby sa všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydáva Ministerstvo financií SR pre základné sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene pri zahraničných pracovných cestách, mohli operatívne ustanoviť aj osobitné vyššie sadzby stravného pre niektoré skupiny zamestnancov a krajiny, ak pre takéto skupiny zamestnancov a krajiny vznikne v ekonomike disproporcia medzi základnými sadzbami stravného a reálnymi cenami jedál a nealkoholických nápojov, pričom títo zamestnanci si musia dotovať stravné z vlastných peňažných prostriedkov. Navrhované opatrenie má chrániť tie odvetvia hospodárstva Slovenskej republiky a ich zamestnancov, u ktorých sa vzhľadom na charakter a časovú náročnosť ich práce takáto disproporcia prejavuje najviac. Opatrenie sa použije len v prípade odvetvia, pri ktorom hrozí kolaps, ktorý by mal závažné …

čl. IV bod 2 až 4 [§ 13 ods. 3, §13 ods. 4 písm. a) a b), § 13 ods. 4 písm. c)] §
Legislatívno-technické úpravy z dôvodu doplnenia § 13 ods. 2 zákona.

čl. IV bod 5 [§ 13 ods. 6] §
Navrhuje sa doplniť § 13 ods. 6 zákona tak, aby sa so zamestnancom, ktorý je vyslaný na výkon prác pri poskytovaní služieb do iného členského štátu Európskej únie, napríklad do Nemecka, Francúzska a podobne, kedy mu patrí minimálna mzda podľa predpisov príslušného členského štátu Európskej únie, ktorá je vyššia ako slovenská dohodnutá hodinová mzda, mohlo dohodnúť zníženie stravného aj o viac ako 5 %, a to najviac o 25 %. Táto možnosť dohody so zamestnancom sa samozrejme bude môcť použiť len na stravné, na ktoré sa vzťahuje osobitná základná sadzba stravného, ktorá je vyššia ako základná sadzba stravného, pričom v prípade základnej sadzby stravného doterajšia maximálna 5%-ná hranica zníženia zostane zachovaná pre všetkých zamestnancov.