Zákon č. 475/2008 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 283/2002 Z. z o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2008.
Účelom predkladaného návrhu zákona je spresniť a upraviť po vecnej stránke niektoré ustanovenia s cieľom odstrániť aplikačné problémy pri poskytovaní náhrad výdavkov a iných plnení pri pracovných cestách, pri vzniku pracovného pomeru, pri výkone práce v zahraničí, resp. pri dočasnom vyslaní zamestnanca na výkon práce do cudziny, náhrad výdavkov za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách. Návrh zákona zakladá nárok na cestovné výdavky za cesty v súvislosti s mimoriadnym výkonom práce mimo rozvrhu pracovných zmien do miesta pravidelného pracoviska, umožňuje dohodnúť sa na prerušení pracovnej cesty z dôvodov na strane zamestnanca, ustanovuje nový spôsob úpravy súm stravného a súm základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel a pod.
Účelom návrhu zákona je aj zosúladenie niektorých ustanovení zákona o cestovných náhradách s návrhom novely zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov a s návrhom novely zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona reaguje aj na prechod na menu euro vo väzbe na prepočet súm ako aj na zaokrúhľovanie súm. Navrhované úpravy jednotlivých ustanovení sú spracované v súlade s ustanoveniami zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov (generálny zákon) pokiaľ ide o spôsob zaokrúhľovania prepočítaných súm doteraz vyjadrovaných v slovenských korunách, ako aj zaokrúhľovanie súm. Navrhovaný spôsob zaokrúhľovania jednotlivých súm a nárokov vychádza z doterajšieho spôsobu zaokrúhľovania nahor a je v súlade so základnými princípmi prechodu na menu euro, t.j. zaokrúhľovanie v prospech zamestnanca pri zachovaní princípu cenovej neutrality.
S navrhovanými zmenami v zákone o cestovných náhradách vznikne dopad na výdavkovú stránku štátneho rozpočtu, rozpočtu obcí alebo rozpočtu vyšších územných celkov. Návrh zákona bude mať čiastočný dopad aj na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb. Návrh zákona nebude mať negatívny dopad na životné prostredie, na zamestnanosť a na tvorbu nových pracovných miest.
Vplyvy vyvolané realizáciou navrhovaných zmien na štátny rozpočet a na ostatné verejné rozpočty, na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest a na hospodárenie podnikateľskej sféry sú vyjadrené v doložke finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.
Navrhovaná úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s inými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorým je Slovenská republika viazaná a s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie.
Návrh zákona bol prerokovaný s Ministerstvom financií Slovenskej republiky, sekciou rozpočtovej politiky, ktorého stanovisko (list MF/22941/2008-411 zo dňa 13. augusta 2008) je súčasťou dôvodovej správy.

čl. I

čl. I bod 1 (§ 1 ods. 1)
Ustanovenia § 1 odseku 1 sa navrhuje rozšíriť, resp. spresniť o právne úkony, pri ktorých sa budú poskytovať, resp. sa už poskytujú náhrady podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o cestovných náhradách“). Z hľadiska jednoznačnosti sa navrhuje zákon o cestovných náhradách v § 1 odseku 1 spresniť v tom zmysle, že sa doplní o právny úkon „vyslanie do členského štátu Európskej únie“. Uvedené sa dáva do súladu s § 5 ods. 6 a § 58 Zákonníka práce a predovšetkým s ustanovením § 6 ods. 1 zákona o cestovných náhradách, v zmysle ktorého sa náhrady zamestnancovi pri uvedenom právnom úkone už poskytujú. Ďalej sa navrhuje rozšíriť predmet zákona o cestovných náhradách o ďalšiu skutočnosť, pri ktorej vznikajú zamestnancovi vyššie výdavky oproti jeho obvyklým výdavkom. Ide o cestu do miesta pravidelného pracoviska v prípade mimoriadneho výkonu práce zamestnanca mimo rozvrhu pracovných zmien zamestnanca napr. počas soboty, nedele, keď zamestnanec pracuje namiesto neprítomných …

čl. I bod 2 (§ 1 ods. 4)
Vypustením uvedeného textu sa ustanovenie § 1 ods. 4 zovšeobecní na prípady, keď sú náhrady hradené v celom rozsahu alebo len čiastočne inou fyzickou osobou alebo právnickou osobou.

čl. I bod 3
Ide o legislatívno-technickú úpravu – odsek 5 sa presunul do III. časti zákona.

čl. I bod 4 (§ 3)
Navrhované doplnenie § 3 o nový odsek umožňuje zamestnancovi, aby sa so zamestnávateľom pri určovaní podmienok pracovnej cesty dohodol na prerušení pracovnej cesty, napr. zamestnanec chce zostať v mieste výkonu práce na pracovnej ceste napr. na víkend, resp. chce do miesta výkonu práce na pracovnej ceste odcestovať skôr. Ide o prerušenie pracovnej cesty v období pred výkonom práce alebo v období po skončení výkonu práce na pracovnej ceste.

čl. I bod 5 (§ 3)
Navrhovanou úpravou sa umožňuje zamestnávateľom, aby zjednodušeným a administratívne menej náročným spôsobom mohli určiť podmienky pracovnej cesty nielen zamestnancom, ktorým častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, ale všetkým zamestnancom.

čl. I bod 6 (§ 5 ods. 3)
Navrhovaná úprava má spresňujúci charakter. Zamestnávateľovi sa umožňuje poskytnúť zamestnancovi pri pracovnej ceste, pri ktorej nevznikol nárok na stravné (trvá menej ako 5 hodín) stravné alebo bezplatné stravovanie.

čl. I bod 7 (§ 5 ods. 4)
Navrhované znenie rozširuje podmienky poskytovania stravného pre osobitnú skupinu zamestnancov aj o pracovné cesty vykonané v rámci jednej pracovnej zmeny počas dvoch kalendárnych dní. V praxi sa vyskytujú prípady, keď má zamestnanec rozvrhnutú pracovnú zmenu v rámci dvoch kalendárnych dní, počas ktorej vykoná viac pracovných ciest, z ktorých každá trvá v kalendárnom dni menej ako 5 hodín a zamestnancovi nevznikne nárok na stravné ani za jednu pracovnú cestu a ani za kalendárny deň (ide napr. o povolanie strojvodca, vodič a pod.).

čl. I bod 8 (§ 5 ods. 5)
Stravné poskytované na základe dohody so zamestnancom za iných podmienok alebo v nižšej sume, ktoré sa zaokrúhľovalo na celé koruny nahor, sa po prechode na menu euro navrhuje zaokrúhľovať na najbližší eurocent nahor. Navrhovaný spôsob zaokrúhľovania je v súlade s platným spôsobom zaokrúhľovania a je v prospech zamestnanca v súlade so základnými princípmi pre prechod na menu euro.

čl. I bod 9 (§ 5 ods. 6)
Vypúšťa sa spôsob zaokrúhľovania vypočítanej menovitej miery krátenia za bezplatne zabezpečené raňajky, obed alebo večeru; spôsob zaokrúhľovania stravného je ustanovený v novom odseku 10.

čl. I bod 10 (§ 5 ods. 7)
Navrhovaná úprava zosúlaďuje spôsob krátenia stravného v prípade poskytnutých raňajok v rámci ubytovacích služieb so spôsobom krátenia ustanoveným v § 5 ods. 6. V prípade, ak mal zamestnanec na tuzemskej pracovnej ceste v rámci ubytovacích služieb preukázaným spôsobom poskytnuté raňajky, zamestnávateľ hodnotu raňajok zamestnancovi tak ako doteraz uzná, ale stravné, na ktoré má nárok v rámci kalendárneho dňa a pracovnej cesty mu kráti spôsobom podľa § 5 odsek 6. Vzhľadom na aplikačné problémy sa navrhuje iba všeobecná preukázanosť o poskytnutých raňajkách v rámci ubytovacích služieb (napr. doklad o rezervácií, informácia od zamestnanca a pod.) a nevyžaduje sa preukázanosť iba cez doklad o ubytovaní (účtovný doklad),

čl. I bod 11 (§ 5 ods. 8 až 11)
Nový odsek 8 ustanovuje, že stravné sa v prípade bezplatne zabezpečeného jedla alebo v prípade poskytnutých raňajok zamestnancovi nekráti, ak zamestnanec stravovanie nemohol využiť z nejakých vážnych a opodstatnených dôvodov, ktoré nezavinil (napr. skorší odlet lietadla, plnenie úloh zamestnávateľa a pod.); závažnosť a opodstatnenosť dôvodov posúdi zamestnávateľ. Novým odsekom 9 sa ustanovuje, že za preukázanie zabezpečeného jedla bezplatným spôsobom sa bude považovať aj vyhlásenie zamestnanca vo vyúčtovaní náhrad. V novom odseku 10 sa navrhuje spôsob zaokrúhľovania určenej sumy stravného podľa § 5 ods. 6 a 7 po prechode na euro a to na najbližší eurocent nahor; podľa doterajšieho znenia § 5 ods. 6 sa zaokrúhľovala vypočítaná nominálna miera krátenia na celé koruny nahor. Navrhovaný spôsob zaokrúhľovania je v súlade s platným spôsobom zaokrúhľovania a je v prospech zamestnanca v súlade so základnými princípmi pre prechod na menu euro. Novým odsekom 11 sa navrhuje vylúčiť poskytovanie stravného počas dohodnutého prerušenia pracovnej cesty na žiadosť zamestnanca v období pred začiatkom výkonu práce …

čl. I bod 12 a 13 (§ 6)
Ide o legislatívno-technické úpravy. Navrhovanou zmenou sa názov § 6 dáva do súladu so znením ustanovenia § 5 ods. 6 Zákonníka práce; uvedená zmena súvisí aj s navrhovanou zmenou v bode 1.

čl. I bod 14
Ide o legislatívno- technickú úpravu.

čl. I bod 15 (§ 6 ods. 2)
Navrhovaná úprava má spresňujúci charakter.

čl. I bod 16 (§ 6a)
Novým navrhovaným § 6a sa vo väzbe na rozšírenie predmetu zákona o cestovných náhradách o cesty vykonané v súvislosti s mimoriadnym výkonom práce mimo rozvrhu pracovných zmien do miesta pravidelného pracoviska a späť na príkaz zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom, upravuje rozsah náhrad za tieto cesty. Za tieto cesty sa zamestnancovi navrhuje založiť nárok iba na preukázané cestovné výdavky, pričom pri týchto cestách možno aplikovať aj ustanovenie § 7 zákona o cestovných náhradách, t. j. dohodnúť sa na použití cestného motorového vozidla (ide v prevažnej miere o cesty v sobotu, v nedeľu, v neskorých hodinách, kedy je niekedy problém použiť prostriedok verejnej dopravy). Zamestnancovi vzniknú predovšetkým zvýšené cestovné výdavky (možnosť poskytnúť stravovanie je upravené v § 152 Zákonníka práce).

čl. I bod 17 (§ 7 ods. 1)
V súčasnej dobe je v praxi problém definovať pojem „okrem vozidla zamestnávateľa“ a z tohto dôvodu navrhovaná úprava v § 7 ods. 1 spresňuje tento pojem. Môže ísť o akékoľvek vozidlo, ktoré zamestnávateľ poskytne zamestnancovi na pracovnú cestu (napr. nielen vozidlo, ktoré má v obchodnom majetku, ale aj v prenájme, na lízing a pod.). Súčasne sa navrhuje, že ak použitie cestného motorového vozidla pri pracovnej ceste je na žiadosť zamestnávateľa, vylučuje sa aplikácia odseku 10, v zmysle ktorého má zamestnávateľ možnosť dohodnúť sa so zamestnancom na náhrade za použitie cestného motorového vozidla len vo výške ceny cestovného lístka pravidelnej verejnej dopravy. V praxi je mnoho prípadov, keď zamestnávateľ nemá cestné motorové vozidlá slúžiace na výkon práce na pracovnej ceste, resp. ich má nedostatok a z tohto dôvodu zamestnanec sústavne na žiadosť zamestnávateľa používa svoje cestné motorové vozidlo na výkon práce na pracovnej ceste a to len za cenu cestovného lístka pravidelnej verejnej dopravy.

čl. I bod 18 (§ 7 ods. 3)
Navrhovaná úprava rozširuje v § 7 odsek 3 druh cestného motorového vozidla, pri použití ktorého sa suma základnej náhrady dohodne medzi zamestnancom a zamestnávateľom.

čl. I bod 19 a 20 (§ 7 ods. 4 až 6)
Novým odsekom 4 sa ustanovuje spôsob výpočtu náhrady za spotrebované pohonné látky; v návrhu je premietnutý po vecnej stránke doterajší spôsob výpočtu predmetnej náhrady. Novým odsekom 5 sa navrhuje jednotne upraviť cenu pohonnej látky. Za cenu pohonnej látky sa v prvom rade vždy považuje cena pohonnej látky preukázaná dokladom o kúpe, z ktorého je zrejmá časová súvislosť s konanou pracovnou cestou, napr. z doby trvania pracovnej cesty, bezprostredne pred začiatkom pracovnej cesty (napr. zamestnanec má načerpané pohonné pred nástupom na pracovnú cestu, resp. si načerpá deň pred nástupom na pracovnú cestu a pod.). V prípade, že zamestnanec predloží viacero dokladov o kúpe pohonnej látky, z ktorých je zrejmá časová súvislosť s konanou pracovnou cestou, z hľadiska zjednodušenia výpočtu sa na výpočet umožňuje použiť priemernú cenu pohonnej látky vypočítanú aritmetickým priemerom. V prípade, že zamestnanec cenu pohonnej látky nepreukáže dokladom o kúpe, z ktorého je zrejmá súvislosť s pracovnou cestou, na výpočet sa použije cena pohonnej látky, ktorá platila v čase …

čl. I bod 21 (§ 7 ods. 7)
Navrhovaná úprava má iba spresňujúci charakter a nadväzuje na predchádzajúcu úpravu.

čl. I bod 22 (§ 7 ods. 8 a 9)
Navrhovanou úpravou v § 7 ods. 8 sa rozširujú možnosti preukázania spotreby pohonnej látky v prípade, ak technický preukaz spotrebu pohonnej látky neuvádza (napr. doplňujúce údaje výrobcu, dovozcu alebo predajcu, protokol o meraní spotreby paliva a pod.). Týmto spôsobom sa môže preukázať spotreba pohonnej látky aj v prípade, ak technických preukaz obsahuje údaj o spotrebe, ale táto sa nezhoduje so skutočnou spotrebou (napr. ak technický preukaz cestného motorového vozidla staršej výroby obsahuje údaje o spotrebe pohonnej látky, pričom táto spotreba nezodpovedá už skutočnej (reálnej) spotrebe, osoba, ktorej bola udelená autorizácia, ako aj napr. dovozca môže poskytnúť údaje o inej spotrebe tohto motorového vozidla, ktorá sa použije na výpočet náhrady; napr. ak technický preukaz vozidla obsahuje iba jednu spotrebu podľa smerníc Európskeho spoločenstva, výrobca môže poskytnúť údaje o spotrebe v členení na jednotlivé cykly (mestský cyklus, mimomestský cyklus, kombinovaný cyklus). Výslednú sumu základnej náhrady a výslednú sumu náhrady za spotrebované pohonné látky, ktoré sa zaokrúhľovali na celé koruny nahor, sa po …

čl. I bod 23 (§ 8)
Navrhovaná úprava mení „úpravu súm sadzieb“ na „zvyšovanie súm sadzieb“ s cieľom zachovať zamestnancovi už raz ustanovenú sumu sadzieb stravného a sumy základnej náhrady bez ohľadu na znižovanie cien položiek, ktoré sa sledujú na tento účel. Napr. pri znižovaní súm základnej náhrady vždy minimálne o 10 % by dochádzalo k výraznému znižovaniu tejto náhrady, čo by pri platných sumách 5,50 Sk a 1,50 Sk smerovalo za krátke obdobie až k nule. Nie je prípustné, aby sa zamestnancovi za používanie cestného motorového vozidla na pracovnej ceste neposkytla žiadna náhrada. Súčasne sa navrhuje znížiť percentuálnu hranicu zvýšenia cenových indexov z 10 % na 5 %, čím sa systém zvyšovania súm stane pružnejším a vylepší sa súčasná situácia v prospech zamestnancov, pretože navrhovaný systém skracuje časové obdobie, počas ktorého sú zamestnanci ukrátení o rozdiel medzi dezignovanou výškou súm a reálnou výškou sledovaných cenových položiek. Navrhovanou úpravou sa súčasne na účely zvyšovania súm základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách vypúšťa …

čl. I bod 24 (§ 9)
Navrhovanou úpravou sa rozširujú právne úkony, pri ktorých môže zamestnávateľ poskytovať iné a vyššie náhrady, a to konkrétne o vyslanie zamestnanca do štátu Európskej únie a o cesty v súvislosti s mimoriadnym výkonom práce mimo rozvrhu pracovných zmien zamestnanca do miesta pravidelného pracoviska; uvedená úprava súvisí s navrhovanou úpravou v bode 1.

čl. I bod 25 (§ 10a)
Navrhovanou úpravou §10a sa zabezpečí, aby zamestnancovi, ktorému na zahraničnej pracovnej ceste patrí náhrada alebo náhrada obdobných výdavkov podľa medzinárodnej zmluvy boli zachované minimálne rovnaké nároky, ktoré zabezpečuje naša právna úprava. Podľa navrhovaného ustanovenia sa budú posudzovať aj zahraničné pracovné cesty, ktoré sú vykonávané a financované na základe rozhodnutia orgánov a inštitúcií Európskej únie (napr. Európskou komisiou a pod.), pri ktorých zamestnancovi patrí náhrada za podmienok a podľa sadzieb uvedených v konkrétnom rozhodnutí. Vo veľa prípadoch rozsah náhrad nezodpovedá rozsahu podľa zákona o cestovných náhradách, napr. pri niektorých takýchto zahraničných pracovných cestách sa zo strany napr. Európskej komisie hradia iba náhrady za čas pobytu a náhrady za cestu do miesta konania a naspäť uhrádza zamestnávateľ, čím dochádza k rozdielnym plneniam počas jednej zahraničnej pracovnej cesty; zo strany Európskej komisie sa neposkytuje napr. náhrada poistenie liečebných nákladov a pod. Zamestnancovi by mal byť zachovaný aspoň minimálny rozsah a výška náhrad podľa zákona o cestovných náhradách bez ohľadu na to, kto tieto …

čl. I bod 26 a 27 (§ 11)
Na požiadavky praxe sa navrhuje, aby zamestnávateľ mohol zamestnancovi vyslanému na zahraničnú pracovnú cestu poskytnúť aj iné druhy poistenia (napr. poistenie batožiny, poistenie za úraz, poistenie za spôsobenú škodu, poistenie straty dokladov, poistenie meškania batožiny a letu, poistenie storno poplatku a pod.); ide o nenárokové plnenie.

čl. I bod 28 a 29 (§ 13)
Navrhované úpravy súvisia so zavedením meny euro v Slovenskej republike.

čl. I bod 30 (§ 13 ods. 5)
Navrhovaným doplnením § 13 ods. 5 sa spresňuje spôsob poskytovania stravného v eurách v cudzej mene za kalendárny deň za cesty do miesta konania zahraničnej pracovnej cesty a späť v prípade leteckého spôsobu dopravy. Navrhuje sa, aby sa za čas prechodu hraníc medzi jednotlivými krajinami považoval čas odletu lietadla podľa letového poriadku za dodržania rozhodných časov, ktoré sú ustanovené v § 16 zákona o cestovných náhradách.

čl. I bod 31 (§ 13 ods. 8)
Navrhovaná úprava zosúlaďuje spôsob krátenia stravného v prípade poskytnutých raňajok v rámci ubytovacích služieb so spôsobom krátenia ustanoveným v § 13 ods. 7. V prípade, ak mal zamestnanec na zahraničnej pracovnej ceste v rámci ubytovacích služieb preukázateľne poskytnuté raňajky, zamestnávateľ hodnotu raňajok zamestnancovi tak ako doteraz uzná, ale stravné, na ktoré má nárok v rámci kalendárneho dňa a zahraničnej pracovnej cesty kráti spôsobom podľa odseku 7. Vzhľadom na aplikačné problémy sa navrhuje iba všeobecná preukázanosť o poskytnutých raňajkách v rámci ubytovacích služieb (napr. doklad o rezervácií, informácia od zamestnanca a pod.) a nevyžaduje sa preukázanosť iba cez doklad o ubytovaní (účtovný doklad).

čl. I bod 32 (§ 13 ods. 9 až 11)
Nový odsek 9 ustanovuje, že stravné sa v prípade bezplatne zabezpečeného jedla alebo v prípade poskytnutých raňajok zamestnancovi nekráti, ak zamestnanec stravovanie nemohol využiť z nejakých vážnych a opodstatnených dôvodov, ktoré nezavinil (napr. skorší odlet lietadla, plnenie úloh zamestnávateľa a pod.); závažnosť a opodstatnenosť dôvodov posúdi zamestnávateľ. Novým odsekom 10 sa ustanovuje, že za preukázanie zabezpečeného jedla bezplatným spôsobom sa bude považovať aj vyhlásenie zamestnanca vo vyúčtovaní náhrad. Novým odsekom 11 sa navrhuje vylúčiť poskytovanie stravného v eurách alebo v cudzej mene počas dohodnutého prerušenia pracovnej cesty v období pred začiatkom výkonu práce na zahraničnej pracovnej ceste alebo v období po skončení výkonu práce na zahraničnej pracovnej ceste. Počas doby návštevy rodiny takýto istý postup pri poskytovaní stravného v eurách alebo v cudzej mene vyplýva z ustanovenia § 12 zákona o cestovných náhradách, ale vzhľadom na aplikačné problémy sa táto problematika navrhuje spresniť.

čl. I bod 33 (§ 14)
Navrhované znenie § 14 sa po formálnej stránke zosúladilo s ostatnými ustanoveniami zákona a súčasne sa navrhuje vylúčiť poskytovanie vreckového v eurách alebo v cudzej mene počas dohodnutého prerušenia zahraničnej pracovnej cesty v období pred výkonom práce na zahraničnej pracovnej ceste alebo v období po skončení zahraničnej pracovnej cesty. Počas doby návštevy rodiny takýto istý postup pri poskytovaní vreckového v eurách alebo v cudzej mene vyplýva z ustanovenia § 12 zákona o cestovných náhradách, ale vzhľadom na aplikačné problémy sa táto problematika navrhuje spresniť.

čl. I bod 34 (§ 15)
Nové ustanovenia § 15 rozlišujú vo väzbe na náhradu výdavkov za pohonné látky poskytované v cudzej mene alebo v eurách zahraničné pracovné cesty vykonané v štáte, ktorý je členským štátom eurozóny alebo zúčastneným tretím štátom (štát, ktorý nie je členom Európskej únie, alebo na základe menovej dohody zaviedol euro) a ktorý nie je členským štátom eurozóny. V ustanovení § 15 sa navrhuje zrušiť vzdialenosť 350 km v zahraničí, za ktorú sa zamestnancovi poskytuje náhrada výdavkov za pohonné látky ešte v slovenskej mene. Uvedený postup v súčasnej dobe nemá už opodstatnenie, cena pohonnej látky v okolitých štátoch je porovnateľná, alebo aj nižšia a tento postup bol aj administratívne náročný. Z tohto dôvodu sa navrhuje, aby zamestnancovi patrila náhrada výdavkov za pohonné látky v cudzej mene za reálne najazdené kilometre v zahraničí, prípadne aj za kilometre prejdené od prechodu slovenskej štátnej hranice až do miesta skončenia zahraničnej pracovnej cesty. V prípade, ak zamestnanec preukáže dokladom o kúpe cenu pohonnej látky viacerými dokladmi …

čl. I bod 35 až 39 (§ 16)
Navrhované zmeny súvisia so zavedením meny euro v Slovenskej republike. Navrhovaná zmena v § 16 ods. 3 súvisí aj s navrhovanou zmenou v bode 35 – zrušenie vzdialenosti 350 km v zahraničí, za ktorú sa zamestnancovi poskytovala náhrada výdavkov za pohonné látky v slovenskej mene.

čl. I bod 40 (§ 17 ods. 2)
Navrhovaná zmena v § 17 ods. 2 súvisí s navrhovanou zmenou v bode 27 – rozšírenie možnosti poskytnúť aj iné druhy poistenia.

čl. I bod 41 (§ 17 ods. 4)
Suma stravného, ktorá sa zaokrúhľovala na celé koruny nahor, sa po prechode na menu euro navrhuje zaokrúhľovať na najbližší eurocent nahor. Navrhovaný spôsob zaokrúhľovania je v súlade s platným spôsobom zaokrúhľovania a je v prospech zamestnanca v súlade so základnými princípmi pre prechod na menu euro.

čl. I bod 42 a 46 (§ 18 a § 19 ods. 3 a 4)
Navrhovaná úprava v § 18 ods. 1 a v § 19 ods. 3 týkajúca sa poskytovania náhrad pri pracovných cestách na území Slovenskej republiky má iba spresňujúci charakter pre aplikačnú prax; uvedený postup vyplýva z iných ustanovení zákona o cestovných náhradách a teda týmto spôsobom sa poskytovali náhrady aj podľa platného znenia zákona o cestovných náhradách. Ďalšou úpravou v ustanovení § 19 ods. 3 sa vo väzbe na navrhované ustanovenie § 19 ods. 8 založil nárok aj na náhradu preukázaných výdavkov za poistenie liečebných nákladov. Úpravy v § 18 ods. 2 a 3, a v § 19 ods. 4 majú spresňujúci a legislatívno-technický charakter.

čl. I bod 43 až 45 (§ 19)
Navrhované úpravy § 19 súvisia s úpravou v bode 52.

čl. I bod 47 (§ 19 ods. 8 a 9)
V prípade, ak zamestnanec do miesta dočasného vyslania musí vycestovať na nevyhnutne potrebný čas predo dňom účinnosti dočasného vyslania (napr. za účelom odovzdania agendy), navrhovaná úprava v odseku 8 zakladá zamestnancovi nárok na náhradu výdavkov za tento čas v rozsahu a vo výške ako pri zahraničnej pracovnej ceste. Ak manžel a deti musia z nevyhnutných dôvodov cestovať do miesta dočasného vyslania na nevyhnutne potrebný čas predo dňom dočasného vyslania súčasne so zamestnancom (napr. znížená administratívna náročnosť, finančné hľadisko, malé deti, iné dôvody, aby rodina cestovala spoločne a pod.), za tento čas zamestnávateľ poskytne zamestnancovi náhradu preukázaných ubytovacích výdavkov a náhradu za poistenie liečebných nákladov, ktoré vznikli manželovi a deťom; zamestnávateľ poskytne zamestnancovi za dni cesty do tohto miesta aj náhradu preukázaných cestovných výdavkov, ktoré vznikli manželovi a deťom. Navrhovaná úprava v odseku 9 súvisí s úpravou v bode 57.

čl. I bod 48 (§ 20 ods. 1)
Navrhovaná úprava reaguje na zmenu spôsobu výpočtu platu pri dočasnom vyslaní v zahraničí v osobitných zákonoch, t. j. v zákone č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a v zákone č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Náhradu výdavkov spojených s pobytom manžela sa navrhuje vypočítať z brutto platu z dôvodu daňových vplyvov, ktoré môžu ovplyvniť výšky náhrady (napr. odpočítateľné položky, daňový bonus a pod.). Podľa platného znenia nebol ustanovený spôsob zaokrúhľovania náhrady výdavkov za pobyt manžela; navrhovaný spôsob zaokrúhľovania je v prospech zamestnanca v súlade so základnými princípmi pre prechod na menu euro.

čl. I bod 49 (§ 20 ods. 2)
Navrhovaná úprava má spresňujúci charakter. Navrhuje sa, aby sa náhrada výdavkov za pobyt manžela poskytovala aj za obdobie, keď sa manžel zdržiava aj v krajine v zahraničí do ktorej je evakuovaný – navrhovaná úprava súvisí s úpravou v bodoch 54 a 55.

čl. I bod 50 (§ 21 ods. 1)
Navrhovaná úprava reaguje na zmenu spôsobu výpočtu platu pri dočasnom vyslaní v zahraničí v osobitných zákonoch, t. j. v zákone č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a v zákone č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Náhradu výdavkov spojených s pobytom dieťaťa sa navrhuje vypočítať z brutto platu z dôvodu rôznych daňových vplyvov, ktoré môžu ovplyvniť výšku náhrady (napr. rôzne odpočítateľné položky, daňový bonus a pod.). Podľa platného znenia nebol ustanovený spôsob zaokrúhľovania náhrady výdavkov za pobyt dieťaťa; navrhovaný spôsob zaokrúhľovania je v prospech zamestnanca v súlade so základnými princípmi pre prechod na menu euro.

čl. I bod 51 (§ 21 ods. 2)
Navrhovaná úprava má spresňujúci charakter. Navrhuje sa, aby sa náhrada výdavkov za pobyt dieťaťa poskytovala aj za obdobie, keď sa dieťa zdržiava aj v krajine v zahraničí do ktorej je evakuované – navrhovaná úprava súvisí s úpravou v bode 54 a 55.

čl. I bod 52 (§ 22, 23, 24, 25 a 25a)
Navrhovaná úprava sťahovacích výdavkov v § 22 má spresňujúci charakter, ktorý spočíva predovšetkým v tom, že sa taxatívne vymedzil rozsah výdavkov za sťahovanie a prepravu osobných vecí zamestnanca a presne určil hmotnostný limit pri rôznych spôsoboch prepravy. Navrhovaná úprava § 23 reaguje na zmenu spôsobu výpočtu platu pri dočasnom vyslaní v zahraničí v osobitných zákonoch, t. j. v zákone č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a v novele zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Navrhovaná úprava ruší poskytovanie tejto náhrady len pri prvom dočasnom vyslaní; pri opakovaných dočasných vyslaniach zamestnanca sa navrhuje, aby sa zamestnancovi poskytovala len ak doba od prvého dňa predchádzajúceho vyslania do prvého dňa nasledujúceho vyslania bude dlhšia ako 6 rokov. Navrhovanou úpravou v § 24 sa upravujú podmienky poskytovania náhrad výdavkov spojených so vzdelaním detí zamestnanca v tom, že sa nevyžaduje na jej poskytnutie nemožnosť zabezpečenia bezplatného vzdelania. Dôvodom …

čl. I bod 53
Ide o legislatívno-technickú úpravu.

čl. I bod 54 a 55 (§ 26)
Účelom navrhovaných zmien je umožniť poskytnutie náhrad výdavkov a plnení vyslanému zamestnancovi, manželovi a deťom, ak sú evakuovaní do tretieho štátu po obmedzenú dobu, (najviac šesť mesiacov).

čl. I bod 56 (§ 27)
Navrhovaná úprava má spresňujúci charakter.

čl. I bod 57 (§ 27a)
Účelom nového navrhovaného ustanovenia je riešiť situáciu, ak dočasne vyslaný zamestnanec zomrie v krajine dočasného vyslania, alebo je vyhlásený za mŕtveho a to ustanovením povinnosti pre zamestnávateľa zabezpečiť prepravu manžela a detí na územie Slovenskej republiky. Keďže z povahy veci je zrejmé, že nie vždy je možné takúto prepravu uskutočniť „zo dňa na deň“, najmä ak pozostalé deti navštevujú v danej krajine školu, navrhuje sa umožniť týmto pozostalým osobám (manželovi a deťom) poskytnúť dostatočnú dobu (dva mesiace) na usporiadanie všetkých záležitostí; počas tejto doby im zamestnávateľ poskytne náhradu výdavkov a plnení v rozsahu a za podmienok, v akom mal na ne zamestnanec nárok.

čl. I bod 58 (§ 29 ods. 1)
Navrhovaná úprava má spresňujúci charakter.

čl. I bod 59 (§ 29 ods. 2)
Navrhovaná úprava súvisí s prechodom na menu euro v Slovenskej republike.

čl. I bod 60 a 61 (§ 29 ods. 3 až 6)
Navrhované úpravy súvisia s úpravou v bode 73 (§ 36).

čl. I bod 62 (§ 30 ods. 1)
Navrhovaná úprava má spresňujúci charakter vo väzbe na povinnosť zabezpečiť dočasne vyslanému zamestnancovi primeraný byt.

čl. I bod 63 (§ 30 ods. 2)
Navrhovaná úprava má spresňujúci charakter a súvisí s úpravou v bode 52 (§ 22).

čl. I bod 64 (§ 32a ods. 1)
Navrhovaná úprava má spresňujúci charakter – presnejšie sa definuje zamestnanec štátnej príspevkovej organizácie, ktorý má miesto výkonu práce v zahraničí, na ktorého sa aplikuje ustanovenie § 32a zákona.

čl. I bod 65 (§ 32a ods. 2)
Navrhovanou úpravou sa upravuje výpočet náhrad výdavkov pre zamestnanca štátnej príspevkovej organizácie, ktorý je odmeňovaný podľa Zákonníka práce. Podľa platného znenia nebol ustanovený spôsob zaokrúhľovania náhrady výdavkov za pobyt manžela a dieťaťa; navrhovaný spôsob zaokrúhľovania je v prospech zamestnanca v súlade so základnými princípmi pre prechod na menu euro.

čl. I bod 66 (§ 33)
Navrhovaná úprava v § 33 súvisí s niektorými navrhovanými zmenami v bode 52 (§ 25, § 25a).

čl. I bod 67 až 70 (§ 33a)
Navrhované úpravy v § 33a súvisia s navrhovanými zmenami v bodoch 27 (§ 11), 52 (§ 22), 54 a 55 (§ 26) a 57 (§ 27a).

čl. I bod 71 (§ 35)
Všetky nové navrhované ustanovenia v § 35 vychádzajú z aplikačnej praxe a vzťahujú sa na tuzemské pracovné cesty, ako aj zahraničné pracovné cesty. Novým navrhovaným odsekom 3 sa zakladá zamestnancovi nárok na cestovné výdavky a potrebné vedľajšie výdavky v prípade vopred dohodnutého prerušenia pracovnej cesty na žiadosť zamestnanca pred začiatkom výkonu práce na pracovnej ceste ako aj po skončení výkonu práce na pracovnej ceste, a to len vo výške, ktorá by mu patrila, keby k prerušeniu pracovnej cesty nedošlo. Aj v týchto prípadoch sa môže použiť na základe dohody zamestnanca a zamestnávateľa cestné motorové vozidlo podľa § 7 zákona o cestovných náhradách. Súčasne sa upravujú rozhodné časy pre vznik nároku na stravné a vreckové. Nový navrhovaný odsek 4 jednoznačne ustanovuje, že ubytovacie výdavky počas doby vopred dohodnutého prerušenia pracovnej cesty v žiadnom prípade zamestnancovi nepatria. Nový navrhovaný odsek 5 upravuje podmienky poskytovania ubytovacích výdavkov zamestnanca počas doby návštevy rodiny. Zamestnancovi ubytovacie výdavky patria iba v prípade, ak si ubytovanie podľa …

čl. I bod 72 (§ 35a)
Povinnosť poskytovať cestovné náhrady má zamestnávateľ, ktorý súčasne aj zodpovedá za ich poskytovanie, a preto sa navrhuje novým § 35a zamestnancovi uložiť povinnosť bezodkladne informovať zamestnávateľa o zmenách, ktoré by mohli poskytovanie náhrad alebo ich výšku ovplyvniť, resp. oznámiť skutočnosti, ktoré môžu mať za následok stratu nároku na náhradu (napr. v mieste konania pracovnej cesty zamestnanec zistí, že nie je možné použiť zamestnávateľom určený spôsob dopravy, dodržať čas trvania pracovnej cesty, oznámiť, že mu bolo poskytnuté bezplatné stravovanie alebo iný druh náhrady, pri poskytovaní náhrad za pobyt manželky a dieťaťa a pod.).

čl. I bod 73 (§ 36)
Ustanovenia § 36 riešia problematiku poskytovania preddavku na náhrady, ktoré sa poskytujú podľa zákona o cestovných náhradách, lehoty potrebné na vyúčtovanie náhrad, vyúčtovanie náhrad a spôsob zaokrúhľovania celkového nároku zamestnanca, preplatku zamestnanca alebo nedoplatku zamestnávateľa v eurách alebo cudzej mene. V odseku 1 je len spresnený postup pri poskytovaní preddavku na náhrady, ktoré sa poskytujú podľa zákona o cestovných náhradách. Povinnosť poskytnúť preddavok bez žiadosti zamestnanca má zamestnávateľ len pri zahraničnej pracovnej ceste a pri vyslaní do štátu Európskej únie. Pri ostatných právnych úkonoch (tuzemská pracovná cesta, dočasné pridelenie, výkon práce v zahraničí, vznik pracovného pomeru) je zamestnávateľ povinný poskytnúť preddavok na náhrady len na žiadosť zamestnanca. V odseku 2 sú uvedené všetky možné formy poskytnutia preddavku, ktoré sa vzťahujú na všetky právne úkony, pri ktorých sa náhrady poskytujú. Preddavok podľa platného stavu sa vo všeobecnosti poskytuje na každú pracovnú cestu samostatne a každému zamestnancovi samostatne (okrem skupiny zamestnancov, ktorým častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania) V odseku …

čl. I bod 74
Ide o legislatívno-technickú úpravu.

čl. I bod 75 (§ 36a)
Podľa § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce môže zamestnanec okamžite skončiť pracovný pomer, ak mu zamestnávateľ nevyplatí cestovné náhrady do 15 dní po lehote ich splatnosti. Vo väzbe na uvedené sa navrhuje novým ustanovením § 36a ustanoviť splatnosť náhrad, ktoré sú poskytované podľa zákona o cestovných náhradách. Náhrady sú splatné podľa lehoty ustanovenej v 36 ods. 8. Súčasne sa navrhuje spôsob uspokojenia nároku zamestnanca v cudzej mene, ak zamestnanec počas doby splatnosti náhrad nie je prítomný na pracovisku a zamestnávateľ má z tohto dôvodu problém poskytnúť mu náhrady v cudzej mene (napr. zamestnanec je na pracovnej ceste, je dočasne vyslaný, čerpá dovolenku, je práceneschopný). V tomto prípade zamestnávateľ náhrady, na ktoré má zamestnanec nárok v cudzej mene poskytne zamestnancovi v eurách.

čl. I bod 76 (§ 38b a 38c)
Nové ustanovenie § 38b súvisí so zavedením meny euro v Slovenskej republike. Nové prechodné ustanovenia v § 38c ods. 1 a 2 ustanovujú, akým spôsobom sa budú od účinnosti tohto zákona prvýkrát zvyšovať sumy stravného a sumy základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách. Vzhľadom na to, že školský rok nie je totožný s kalendárnym rokom, ako aj na to, že úhrada výdavkov spojených so zabezpečením vzdelávania detí zamestnanca je v jednotlivých krajinách rôzna, na základe prechodného ustanovenia § 38c ods. 3 sa náhrada výdavkov spojených so zabezpečením vzdelávania detí zamestnanca podľa nového systému podľa § 24 zamestnancovi poskytne prvýkrát až od nového školského roka, t. j. od školského roka 2009/2010. V prípade, ak zamestnancovi vznikol nárok na plnenia podľa ustanovenia § 25 ods.1, 2 a 6 pred účinnosťou tohto zákona, tento nárok sa posúdi podľa predpisu platného pred účinnosťou tohto zákona .

čl. II
Navrhovaným ustanovením sa splnomocňuje predseda Národnej rady Slovenskej republiky na vyhlásenie úplného znenia zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších zákonov z dôvodu väčšieho počtu noviel k predmetnému zákonu.

čl. III
Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2009. Bratislava 20. augusta 2008 Robert Fico v.r. predseda vlády Slovenskej republiky Viera Tomanová v. r. ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky