zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore

čl. XIII
Podľa § 8 ods. 3) zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore je obmedzený vstup tohoto zboru do objektov ozbrojených síl, ozbrojených zborov a Slovenskej informačnej služby. Z dôvodov ochrany utajovaných skutočností je potrebné medzi tieto objekty zaradiť aj Národný bezpečnostný úrad.

bod 1 §
V súlade s bodom 2.5 Návrhu na úpravu podmienok odmeňovania zamestnancov v sektore verejnej správy, ktorý vypracovalo Ministerstvo financií Slovenskej republiky a súvisiaceho návrhu uznesenia sa vypúšťa zo systemizácie, ktorú schvaľuje každoročne vláda Slovenskej republiky jej záväzné členenie podľa funkcií, a teda sa navrhuje, aby vláda Slovenskej republiky schvaľovala len počty príslušníkov Hasičského a záchranného zboru a objem finančných prostriedkov na služobné príjmy príslušníkov Hasičského a záchranného zboru v štátnej službe. Vzhľadom na to, že vláda Slovenskej republiky neurčuje počty príslušníkov Hasičského a záchranného zboru v jednotlivých platových triedach navrhuje sa, aby vláda Slovenskej republiky určovala celkový objem mzdových prostriedkov obdobe ako sa to navrhuje u príslušníkov Policajného zboru podľa zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov. Zároveň sa navrhuje, aby rozpis schválených počtov príslušníkov Hasičského a záchranného zboru v členení podľa funkcií schvaľoval prezident Hasičského a záchranného zboru …

bod 2 §
Navrhuje sa rozšíriť spôsob vymenovania príslušníka Hasičského a záchranného zboru do hodnosti pri prijatí do služobného pomeru podľa § 36 zákona č. 315/2001 Z. z. aj o takého príslušníka Hasičského a záchranného zboru, ktorý pred vznikom služobného pomeru podľa zákona č. 315/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov vykonával práce ako zamestnanec v hasičskom požiarnom útvare. Táto úprava nadväzuje na novelizáciu zákona č. 315/2001 Z. z. (zákonom č. 180/2004 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov), ktorým bol upravený (osobitný) spôsob vymenúvania takéhoto zamestnanca do stálej štátnej služby, a to rovnakým spôsobom ako pri vymenúvaní bývalého zamestnanca Zboru požiarnej ochrany. Z tohto dôvodu sa navrhuje osobitný spôsob vymenovania do hodnosti pri prijatí do služobného pomeru, ktorý je možné v súčasnosti aplikovať na bývalého zamestnanca Zboru požiarnej ochrany, rozšíriť aj na zamestnanca závodného požiarneho útvaru. Aj keď od 1. apríla 2002 sa závodný požiarny útvar považuje za …

bod 3 §
Ide o legislatívnotechnickú úpravu, ktorá vyplýva z 11. bodu zákona č.180/2004 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov.

bod 4 §
Navrhovaná zmena vychádza z tej skutočnosti, že v súčasnosti sú potrebné dva právne úkony na skončenie služobného pomeru príslušníka Hasičského a záchranného zboru, ktorý nie je schopný vzhľadom na svoj zdravotný stav vykonávať akúkoľvek funkciu v Hasičskom a záchrannom zbore – a to právoplatné rozhodnutie príslušnej lekárskej komisie (§ 17 ods. 3 zákona č. 315/2001 Z. z. v znení zákona č. 438/2002 Z. z.) a následne (na základe toho rozhodnutia) rozhodnutie o odvolaní podľa § 60 ods. 1 písm. c) zákona č. 315/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, ktoré vydáva príslušný služobný úrad. Ide však o duplicitu a „formálny“ úkon, pretože služobný úrad už neskúma zdravotný stav a zdravotnú spôsobilosť príslušníka Hasičského a záchranného zboru pred vydaním rozhodnutia o skončení služobného pomeru odvolaním. Navyše medzi vydaním rozhodnutia o určení zdravotnej klasifikácie príslušníka Hasičského a záchranného zboru a nadobudnutím jeho právoplatnosti a vydaním a právoplatnosťou rozhodnutia o skončení služobného pomeru odvolaním môže uplynutú dlhšie obdobie (aj niekoľko týždňov), čo spôsobuje …

bod 5 §
Navrhovaná úprava je dôsledkom návrhu uvedeného v 4. bode.

bod 6 §
Navrhuje sa, aby bolo možné v skúšobnej lehote počas prípravnej štátnej služby alebo dočasnej štátnej služby zrušiť služobný pomer na základe písomného oznámenia, a to tak zo strany služobného úradu, ako aj zo strany príslušníka Hasičského a záchranného zboru. Ide o obdobu skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe podľa Zákonníka práce, ktoré sa vykonáva len písomným oznámením resp. rovnaký postup zrušenia služobného pomeru upravuje napríklad aj zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov alebo aj zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov. Odstráni sa tým administratívna náročnosť a zdĺhavosť tohto procesu.

bod 7 §
Navrhuje sa doplniť dôvody skončenia služobného pomeru na základe zákona aj o nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia o strate zdravotnej spôsobilosti príslušníka Hasičského a záchranného zboru na vykonávanie akejkoľvek funkcie v Hasičskom a záchrannom zbore, a to z dôvodov uvedených v 4. bode. Navrhuje sa, aby služobný pomer príslušníka Hasičského a záchranného zboru v takomto prípade skončil ex lege uplynutím desiateho dňa odo dňa nadobudnutia právoplatnosti príslušného rozhodnutia, a to najmä z dôvodu vybavenia všetkých skutočností, tak zo strany služobného úradu, ako aj zo strany príslušníka Hasičského a záchranného zboru, ktoré sú potrebné pri skončení služobného pomeru (napríklad odovzdanie prevzatého výstroja a výzbroje, spracovanie služobného posudku a potvrdenia o štátnej službe).

bod 8 až 11 §
V súlade so zásadnou požiadavkou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ako aj vychádzajúc z návrhu analýzy možností úpravy podmienok zamestnávania v rámci služieb silových zložiek, ktorá bola vypracovaná a predložená na rokovanie vlády Slovenskej republiky v apríli 2004 na základe plnenia bodu B.5 uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 487/2003 k Stratégii reformy zamestnávania vo verejnom sektore, sa navrhuje doplniť niektoré povinnosti a obmedzenia príslušníka Hasičského a záchranného zboru, a to najmä v záujme zvýšenia ochrany verejného záujmu a eliminovania možností uprednostňovania osobného záujmu pri vykonávaní štátnej služby. V navrhovanom rozsahu už boli (napríklad zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe v znení neskorších predpisov alebo zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov) resp. budú znovelizované aj ďalšie všeobecne záväzné právne predpisy upravujúce štátozamestnanecký pomer alebo štátnu službu v silových rezortoch tak, aby došlo k ich vzájomnému obsahovému zosúladeniu v tejto oblasti.

bod 12 §
Ide o legislatívnotechnickú úpravu, ktorá vyplýva zo 16. bodu zákona č.180/2004 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov, ktorým bolo novelizované ustanovenie § 93 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z. avšak nie v celom rozsahu (len prvá veta). V záujme legislatívnej „čistoty“ sa navrhuje upraviť znenie celého tohto ustanovenia, a to v súlade s uvedenou novelizáciou zákonom č. 180/2004 Z. z.

bod 13 §
Vychádzajúc z Návrhu na úpravu podmienok odmeňovania zamestnancov v sektore verejnej správy, ktorý vypracovalo Ministerstvo financií Slovenskej republiky, navrhuje sa zrušiť bez náhrady jednu zo zložiek služobného príjmu príslušníka Hasičského a záchranného zboru, a to ďalší plat podľa § 121 zákona č. 315/2001 Z. z.

bod 14 §
Navrhuje sa explicitne upraviť tú skutočnosť, že zastupovanému nadriadenému počas doby jeho zastúpenia nepatrí príplatok za riadenie. Ku kráteniu príplatku za riadenie nebude dochádzať pri každej neprítomnosti nadriadeného v štátnej službe, ale iba vtedy, ak jeho neprítomnosť presiahne tri týždne a zároveň iný príslušník Hasičského a záchranného zboru bude vymenovaný na zastupovanie nadriadeného a bude mu priznaný príplatok za zastupovanie.

bod 15 §
Explicitne sa upravuje možnosť vedúceho služobného úradu osobný príplatok nielen priznať, zvýšiť alebo znížiť, ale aj odňať v celom rozsahu.

bod 16 až 22 §
Finančné prostriedky v sume 192 304 tis. Sk, ktoré sú podľa bodu 2.5 „Návrhu úpravy podmienok odmeňovania zamestnancov v sektore verejnej správy“ určené na zlepšenie odmeňovania príslušníkov Hasičského a záchranného zboru sa navrhuje rozdeliť medzi niektoré zložky služobného príjmu príslušníka Hasičského a záchranného zboru, a to medzi hodnostný príplatok a príplatok za štátnu službu v sťaženom a zdraviu škodlivom prostredí a na miestach s ohrozením života a zdravia, a to takto: hodnostný príplatok príslušníka Hasičského a záchranného zboru sa navrhuje zvýšiť na v navrhovanú úroveň hodnostného príplatku príslušníka Policajného zboru podľa § 87 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov, ktorá by mala nadobudnúť účinnosť od 1. januára 2005; vzhľadom na navrhovaný spôsob určenia súm hodnostného príplatku navrhuje sa zároveň doplniť aj ustanovenie upravujúce nárok príslušníka Hasičského a záchranného zboru na hodnostný príplatok, ktorý je preňho výhodnejší v prípade …

bod 23 §
Vychádzajúc z Návrhu na úpravu podmienok odmeňovania zamestnancov v sektore verejnej správy, ktorý vypracovalo Ministerstvo financií Slovenskej republiky, navrhuje sa zrušiť bez náhrady jednu zo zložiek služobného príjmu príslušníka Hasičského a záchranného zboru, a to ďalší plat podľa § 121 zákona č. 315/2001 Z. z.

bod 24 a 25 §
V nadväznosti na navrhovanú úpravu uvedenú v 23. bode, je potrebné z legislatívnotechnického hľadiska upraviť aj § 123 a § 124 zákona č. 315/2001 Z. z. upravujúce platové pomery príslušníka Hasičského a záchranného zboru v prípravnej štátnej službe a v dočasnej štátnej službe.

bod 26, 29 až 33 §
Navrhuje sa opätovné zavedenie povinnosti zamestnávateľa (príslušného služobného úradu), ako aj príslušníka Hasičského a záchranného zboru v stálej štátnej službe platiť poistné na poistenie v nezamestnanosti, a to z toho dôvodu, že aj v prípade príslušníka Hasičského a záchranného zboru v stálej štátnej službe môže dôjsť ku skončeniu jeho služobného pomeru z dôvodov ustanovených zákonom, avšak príslušník Hasičského a záchranného zboru nebude mať nárok na poskytovanie príslušnej dávky z poistného systému, keďže doň neprispieval. Takáto skutočnosť môže ešte viac zhoršiť sociálne postavenie príslušníka Hasičského a záchranného zboru, ktoré už bolo narušené ukončením jeho služobného pomeru. Rovnaká úprava bola vykonaná napríklad v zákone č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe v znení neskorších predpisov alebo v zákone č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov. Ďalej sa navrhuje upraviť všetky ustanovenia zákona č. 315/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov upravujúce spôsob …

bod 27 a 28 §
Navrhuje sa upraviť spôsob výpočtu vyrovnávacieho príspevku resp. spôsob určovania základu, z ktorého sa bude vypočítavať suma vyrovnávacieho príspevku. Keďže v súčasnosti platné znenie § 133 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z. spôsobuje v aplikačnej praxi problémy (najmä pokiaľ išlo o určenie posledného služobného príjmu príslušníka Hasičského a záchranného zboru v tých prípadoch, ak príslušník Hasičského a záchranného zboru bol pred skončením služobného pomeru uznaný za práceneschopného podľa osobitného predpisu, čím mu vznikol nárok na vyplatenie dávok z poistného systému, avšak nie na vyplatenie služobného príjmu) navrhuje sa, aby sa vyrovnávací príspevok poskytoval až do výšky priemerného služobného príjmu príslušníka Hasičského a záchranného zboru. Navrhovaný spôsob určovania sumy vyrovnávacieho príspevku odstráni neodôvodnené rozdiely v jeho sume aj vyše 10 000 Sk medzi príslušníkmi Hasičského a záchranného zboru, ktorý vykonávajú tú istú funkciu a odstráni aj možnosť účelovej zmeny termínu skončenia služobného pomeru podľa toho, aký mal v danom mesiaci príslušník Hasičského a záchranného zboru služobný príjem. Uvedenou zmenou sa …

bod 34 §
Navrhuje sa vypustiť záverečné ustanovenie upravujúce nadobudnutie účinnosti § 121 zákona č. 315/2001 Z. z. v plnom rozsahu ako dôsledok zrušenia inštitútu ďalšieho platu príslušníka Hasičského a záchranného zboru.

bod 35 §
Navrhuje sa v prechodnom ustanovení upraviť poskytovanie vyrovnávacieho príspevku v tých prípadoch, keď bol priznaný právoplatným rozhodnutím pred 1. januárom 2005 tak, že aj v týchto prípadoch sa bude postupovať pri jeho vyplácaní (po 1. januári 2005) podľa novej právnej úpravy, t. j. služobný úrad bude povinný vydať rozhodnutie, v ktorom určí priemerný služobný príjem príslušníka za obdobie 12 mesiacov predchádzajúcim mesiacu, v ktorom skončil jeho služobný pomer s účinnosťou od 1. januára 2005 a do tejto sumy bude mesačne poskytovať vyrovnávací príspevok. Zároveň sa explicitne vylučuje povinnosť služobného úradu alebo bývalého príslušníka Hasičského a záchranného zboru spätne doplatiť prípadne vzniknutý rozdiel alebo nedoplatok medzi sumou vyrovnávacieho príspevku určeného podľa predpisov platných pred 1. januárom 2005 a po 1. januári 2005.

bod 36 a 37 §
Na základe požiadavky Úradu vlády Slovenskej republiky Inštitútu pre aproximáciu práva bol do návrhu zákona vložený § 209a, ako aj príloha č. 4, ktorá upravuje zoznam preberaných právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie.

čl. III
Vzhľadom na počet novelizácií zákona č. 315/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, ako aj vzhľadom na rozsah predloženej novely zákona sa navrhuje upraviť splnomocnenie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie úplného znenia zákona č. 315/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

čl. VIII
Vzhľadom na skutočnosť, že dňom účinnosti tohto zákona zamestnanci Horskej záchrannej služby vstupujú do služobného pomeru podľa zákona č. 315/2001 Z. z., bolo potrebné upraviť okruh subjektov, na ktorý sa nevzťahuje zákon č. 312/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov aj o príslušníkov Horskej záchrannej služby. Čl. IX Vzhľadom na skutočnosť, že dňom účinnosti tohto zákona zamestnanci Horskej záchrannej služby vstupujú do služobného pomeru podľa zákona č. 315/2001 Z. z., bolo potrebné upraviť okruh subjektov, na ktorý sa nevzťahuje zákon č. 553/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov aj o príslušníkov Horskej záchrannej služby. Čl. X Navrhuje sa, aby predseda Národnej rady Slovenskej republiky vyhlásil v Zbierke zákonov Slovenskej republiky úplné znenie zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ako to vyplýva zo zmien a doplnení vykonaných doterajšími zákonmi a zo zmien a doplnení vykonaných týmto zákonom. Čl. XI Navrhuje sa účinnosť od 1. januára 2008. V Bratislave 15. …

čl. VII
Navrhované doplnenia, resp. zmeny majú za cieľ riešiť situáciu, ak sú tieto osoby poverené vedením diplomatickej misie, stálej misie alebo osobitnej misie, resp. ak sú sprevádzajúcimi osobami.

čl. IV

čl. IV bod 1 §
V odôvodnenom stanovisku Európskej komisie v časti diskriminácia súvisiaca s tehotenstvom uviedla táto výhradu, že slovenské právne predpisy nezaručujú príslušníčkam Hasičského a záchranného zboru a Horskej záchrannej služby právo na návrat na to isté miesto alebo porovnateľné miesto po materskej dovolenke za dohodnutých podmienok, ktoré nie sú menej priaznivé, a tiež mať úžitok z akéhokoľvek zlepšenia pracovných podmienok, na ktoré by mali právo, keby pracovali podľa nového článku 2 ods. 7 smernice 76/207/EHS v znení smernice 2002/73/ES. Zákon o Hasičskom a záchrannom zbore v ustanovení § 193 a v súlade s ustanovením § 12 ods. 6 odkazuje na primerané použitie konkrétnych ustanovení Zákonníka práce na služobný pomer príslušníkov Hasičského a záchranného zboru a Horskej záchrannej služby. Navrhuje sa doplniť ustanovenie § 193 o odkaz na novelizované znenie ustanovenia § 157 ods. 1 Zákonníka práce, ktorého znenie zaručuje príslušníčke po skončení materskej dovolenky, resp. príslušníkom po skončení rodičovskej dovolenky podľa § 166 ods. 1 Zákonníka práce zaradenie do pôvodnej funkcie za …

čl. IV bod 2 a 3 §
Legislatívno-technická úprava vyplývajúca z nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva a z transponovania smerníc EÚ do zákona.

čl. III
Zo zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov sa vypúšťa ustanovenie, ktoré je nadbytočné vo vzťahu k úprave podľa § 60 ods. 2 platného zákona a súčasne sa ukladá príslušníkovi Hasičského a záchranného zboru a príslušníkovi Horskej záchrannej služby zdržiavať sa počas dočasnej neschopnosti na vykonávanie štátnej služby pre chorobu a úraz na adrese na území Slovenskej republiky, okrem prípadov, keď je zdravotná starostlivosť poskytovaná mimo územia Slovenskej republiky.

čl. III
Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zrušením obecného hasičského zboru a obecného hasičského útvaru a zriadením dobrovoľného hasičského zboru obce.

čl. X (zákon o Hasičskom a záchrannom zbore)

čl. X bod 1 §
Ustanovuje sa neplatnosť rozhodnutia vo veciach služobného pomeru príslušníka Hasičského a záchranného zboru a Horskej záchrannej služby, ak nebolo vydané po predchádzajúcom súhlase inšpektorátu práce v prípadoch, kedy sa súhlas inšpektorátu práce bude vyžadovať na rozhodnutia voči oznamovateľovi protispoločenskej činnosti.

čl. X bod 2 §
V súvislosti s navrhovaným doplnením antidiskriminačného zákona sa v zákone č. 315/2001 Z. z., ktorý upravuje štátnu službu príslušníkov Hasičského a záchranného zboru a Horskej záchrannej služby, zakazuje diskriminácia pri vstupe do štátnej služby a pri vykonávaní štátnej služby aj z dôvodu oznámenia protispoločenskej činnosti.

čl. X bod 3 §
Z dôvodu jednoznačnosti právnej úpravy sa navrhuje upraviť, že nikto, na koho sa vzťahuje zákon č. 315/2001 Z. z., nesmie byť v súvislosti s výkonom štátnej služby prenasledovaný ani inak postihovaný nielen za podanie sťažnosti, žaloby alebo podnetu na začatie trestného stíhania na iného príslušníka alebo nadriadeného, ale ani za iné oznámenie kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.

čl. X bod 4 §
V súčasnosti nejasný vzťah medzi dodržiavaním povinnosti mlčanlivosti a oznámením protispoločenskej činnosti sa navrhuje jednoznačne vymedziť tak, že príslušník Hasičského a záchranného zboru a príslušník Horskej záchrannej služby neporuší povinnosť mlčanlivosti o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone štátnej služby, ak na základe týchto skutočností oznámi protispoločenskú činnosť.

čl. XXXIX
Navrhovaná zmena ustanovenia upravuje postup pri preukazovaní bezúhonnosti občana pri prijímaní za príslušníka Hasičského a záchranného zboru alebo príslušníka Horskej záchrannej služby. Zároveň sa určuje postup, akým služobný úrad získa odpis registra trestov a aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 13.

čl. VII
Návrhom sa zavádza príspevok na rekreáciu aj pre osoby v štátnej službe založenej zákonom č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov. Legislatívnou úpravou sa rozširuje rozsah ustanovení Zákonníka práce, ktoré sa primerane použijú na štátnu službu založenú týmto zákonom.

čl. X (Zákon č. 315/2001 Z. z.)
(§ 20 ods. 3 písm. d)) Vypúšťa sa povinnosť uchádzača o prijatie do služobného pomeru predkladať v prijímacom konaní k žiadosti o prijatie do služobného pomeru rodný list alebo jeho osvedčenú kópiu.

čl. I
V § 102aa ods. 1 sa z troch rokov na jeden rok znižuje hranica veku dieťaťa, pod ktorú príslušníčka, ktorá sa o toto dieťa stará, nemôže vykonávať štátnu službu v noci, štátnu službu nad základný čas služby v týždni a služobnú pohotovosť. Príslušníčkam, ktoré sa starajú o dieťa vo vekovom rozpätí medzi jedným rokom a troma rokmi, môže byť nariadené vykonávanie štátnej služby v noci a vykonávanie štátnej služby nad základný čas služby v týždni len s jej písomným súhlasom. Ďalej podľa navrhovanej úpravy príslušníčke, ktorá sa stará o dieťa, ktoré dovŕšilo jeden rok a nedovŕšilo 15 rokov, môže byť nariadená služobná pohotovosť len s jej písomným súhlasom; toto ustanovenie bolo v zákone zakotvené aj doteraz, len nebola stanovená spodná hranica veku dieťaťa.

čl. III (zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore)
Dôvodom úpravy ustanovení zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) je transpozícia Smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1158 z 20. júna 2019 o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom rodičov a osôb s opatrovateľskými povinnosťami, ktorou sa zrušuje smernica Rady 2010/18/EÚ a Smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1152 z 20. júna 2019 o transparentných a predvídateľných pracovných podmienkach v Európskej únii. Po vykonaní vecnej analýzy a základného zhodnotenia uvedených smerníc boli identifikované navrhované implementačné opatrenia.

čl. III bod 1, 5 a 7 §
Súčasná právna úprava rodičovskej dovolenky nespĺňa požiadavku minimálnej dvojmesačnej neprenosnej časti rodičovskej dovolenky, ktorá by povzbudila otca dieťaťa – policajta na jej čerpanie. Z tohto dôvodu sa navrhuje úprava, ktorá umožní čerpanie rodičovskej dovolenky v rozsahu deviatich týždňov s nárokom na služobný plat, a to výlučne otcom dieťaťa, ktorý spĺňa zákonom stanovené podmienky. Táto doba sa zároveň bude posudzovať na účely dovolenky ako vykonávanie štátnej služby.

čl. III bod 2 a 3 §
Platná právna úprava neobsahuje nárok na otcovskú dovolenku v navrhovanej forme. Príslušníkovi patrí platené služobné voľno na prípravu a úspešné vykonanie skúšky na získanie osobitnej odbornej spôsobilosti, počas ošetrovania chorého člena rodiny a počas starostlivosti o dieťa. Ďalšie platené služobné voľná patria podľa príslušných ustanovení Zákonníka práce, ktoré sa primerane používajú na služobný pomer príslušníkov. Preto sa navrhuje ustanoviť, aby tzv. otcovskú dovolenku bolo možné čerpať formou plateného služobného voľna 14 po sebe idúcich kalendárnych dní na účely starostlivosti pri narodení dieťaťa.

čl. III bod 4 §
Platná právna úprava neobsahuje nárok na tzv. opatrovateľskú dovolenku v navrhovanej forme. Na základe súčasnej právnej úpravy príslušníkovi patrí neplatené služobné voľno v zmysle príslušných ustanovení Zákonníka práce, ktoré sa primerane používajú na služobný pomer príslušníkov. Tzv. opatrovateľská dovolenka sa navrhuje v novom ustanovení §96a, aby bola poskytovaná ako neplatené služobné voľno v rozsahu najviac piatich dní v kalendárnom roku, čo znamená, že sa dá čerpať aj po častiach podľa potreby príslušníka. Predmetné doplnenie zákona 315/2001 Z. z. novým § 96a sa navrhuje s cieľom transpozície čl. 6 ods. 1 smernice EÚ 2019/1158, podľa ktorého „členské štáty prijmú nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie toho, aby mal každý pracovník právo na opatrovateľskú dovolenku v trvaní piatich pracovných dní ročne“. Znenie navrhovaného § 96a vychádza z pojmu „opatrovateľskej dovolenky“ definovaného v čl. 3 ods. 1 písm. c) tejto smernice, a to, že „opatrovateľská dovolenka je pracovné voľno pre pracovníkov s cieľom poskytovať osobnú opateru alebo podporu rodinnému príslušníkovi alebo osobe žijúcej v rovnakej …

čl. III bod 6 §
Čo sa týka požiadavky na flexibilné formy organizácie práce pre pracovníkov starajúcich sa o deti do minimálne ôsmich rokov a osoby s opatrovateľskými povinnosťami sa upravuje ustanovenie, podľa ktorého je vedúci služobného úradu povinný vyhovieť žiadosti na skrátenie alebo inú úpravu času služby, pokiaľ tomu nebráni dôležitý záujem štátnej služby, ktoré sa v súčasnosti vzťahuje iba na tehotné príslušníčky starajúce sa o maloleté deti tak, aby sa vzťahovali na oboch rodičov a tiež na príslušníkov s opatrovateľskými povinnosťami. Súčasne sa ustanovuje povinnosť vedúceho služobného úradu odôvodniť oprávnenému žiadateľovi zamietnutie jeho žiadosti.

čl. III bod 8 a 9 §
Úpravou v prílohe č. 4 k zákonu sa rozšíri zoznam prebraných právne záväzných aktov Európskej únie o Smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1152 z 20. júna 2019 o transparentných a predvídateľných pracovných podmienkach v Európskej únii a Smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1158 z 20. júna 2019 o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom rodičov a osôb s opatrovateľskými povinnosťami, ktorou sa zrušuje smernica Rady 2010/18/EÚ.

bod 1 (§ 12) §
Navrhuje sa rozšíriť definíciu štátnej služby príslušníkov Hasičského a záchranného zboru a príslušníkov Horskej záchrannej služby (ďalej len „príslušníci“), ktorí taktiež spadajú do pôsobnosti zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov o plnenie úloh zboru v zahraničí z dôvodu, že príslušník môže byť vyslaný na vykonávanie štátnej služby v zahraničí na plnenie úloh v misii (§ 53a), môže byť poverený funkciou vedúceho diplomatickej misie, vedúceho stálej misie pri medzinárodnej organizácii alebo medzinárodnom zoskupení alebo vedúceho osobitnej misie a navrhuje sa, aby príslušník mohol byť aj dočasne vyslaný do zahraničia podľa zákona č. 55/2017 o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (§ 54 ods. 2).

bod 2 (§ 17 ods. 6 písm. l) a § 69 ods. 3 písm. x)) §
Podľa § 17 ods. 1 písm. d) a ods. 4 a 5 zákona príslušníkom môže byť štátny občan Slovenskej republiky, ktorý okrem iného je psychicky spôsobilý na vykonávanie štátnej služby, posudzovanie psychickej spôsobilosti vykonáva psychológ zboru a podmienku psychickej spôsobilosti musí príslušník spĺňať po celý čas trvania služobného pomeru. V § 17 ods. 6 písm. l) a v § 69 ods. 3 písm. x) zákona je však uvedený pojem „duševná spôsobilosť“. Navrhuje sa preto zjednotiť tieto pojmy na pojem „psychickej spôsobilosti“.

bod 3 (§ 20 ods. 4) §
Podľa platnej právnej úpravy uchádzač, ktorý žiada o opätovné prijatie do služobného pomeru je povinný predložiť doklad o započítaných rokoch podľa § 161 ods. 15 a 16. Pri opätovnom prijatí uchádzača, ktorý už bol v služobnom pomere je však potrebné, aby predložil doklad o započítaných rokoch podľa § 34 ods. 4 (čas trvania služobného pomeru započítaného do času výsluhy rokov v hodnosti), a o čase odbornej praxe podľa § 106 zákona v predchádzajúcom služobnom pomere.

bod 4 (§ 34 ods. 4 písm. c) a d)) §
Legislatívno-technická úprava a precizovanie textu v písmene c) z dôvodu nahradenia právne zastaraného a nepoužívaného pojmu „ďalšej rodičovskej dovolenky“ v súlade s platnou právnou úpravou na rodičovskú dovolenku podľa § 102ad ods. 2 zákona, podľa ktorej sa príslušníkovi a príslušníčke poskytuje rodičovská dovolenka na prehĺbenie starostlivosti o dieťa. V písmene d) sa navrhuje zosúladenie dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby pre chorobu alebo úraz, počas ktorej má príslušník nárok na zníženú sumu nemocenského s ustanovením § 6 ods. 7 až 9 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení zákona č. 80/2013 Z. z..

bod 5 (§ 34 ods. 4 písm. e) §
Do času výsluhy rokov v hodnosti sa navrhuje nezapočítavať ani zaradenie príslušníka mimo činnej štátnej služby podľa § 54 ods. 1 a 2 zákona (dôvody vylučujúce vykonávanie štátnej služby bez nároku na služobný plat), pretože to v platnej právnej úprave doposiaľ absentovalo a spôsobovalo interpretačný problém. Podľa návrhu tento čas nebude možné jednoznačne započítať do času výsluhy rokov v hodnosti.

bod 6 (§ 48 ods. 1) §
Prevelenie príslušníka na maximálne 60 dní v kalendárnom roku bolo v niektorých prípadoch nepostačujúce, preto sa navrhuje možnosť tento čas predĺžiť so súhlasom príslušníka až na šesť mesiacov v kalendárnom roku.

bod 7 (§ 49 ods. 2 písm. e)) §
Funkcie nadriadených sa navrhuje doplniť o ďalšiu funkciu nadriadeného (vedúci zmeny), ktorá v doterajšej právnej úprave absentuje.

bod 8 až 10 (§ 52 ods. 2 písm. g) a ods. 3 písm. a) a b)) §
Navrhuje sa rozšíriť dôvody zaradenia príslušníka mimo činnej štátnej služby o ďalší dôvod, keď príslušník nemôže podľa záverov psychologického vyšetrenia o psychickej spôsobilosti vykonávať doterajšiu funkciu a písomne nesúhlasil s preložením alebo s preradením alebo s preložením a preradením na inú voľnú, vzhľadom na jeho psychickú spôsobilosť vhodnú funkciu, najdlhšie však na 24 mesiacov a s tým súvisiace legislatívno-technické úpravy. V platnej právnej úprave takýto dôvod zaradenia mimo činnej štátnej služby absentuje a prax takýto dôvod vyžaduje.

bod 11 (§ 52 ods. 9) §
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s bodom 12.

bod 12 a 15 (§ 54 ods. 2 a § 81) §
Navrhuje sa rozšíriť zaradenie príslušníka mimo činnej štátnej služby aj v prípade vyslania príslušníka do zahraničia podľa § 7 ods. 8 zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 470/2019 Z. z. Takýto dôvod v platnej právnej úprave absentuje a prax takýto dôvod zaradenia vyžaduje. Zároveň sa navrhuje zjednotiť používanie pojmov cudzina a zahraničie, a to tak, že sa v celom texte zákona bude používať len pojem zahraničie.

bod 13 (§ 58 ods. 2) §
Zavádza sa definícia organizačných dôvodov, v dôsledku ktorých je príslušník trvalo preložený do iného miesta vykonávania štátnej služby s nárokom na náhradu výdavkov pri odlúčení od svojej rodiny. Takáto definícia v platnej právnej úprave absentuje a aplikačná prax si túto definíciu vyžaduje.

bod 14 (§ 69 ods. 3 písm. r)) §
Navrhuje sa, aby bola povinnosť príslušníka podrobiť sa v súvislosti s vykonávaním štátnej služby dychovej skúške, prípadne aj vyšetreniu, ktoré nariadil nadriadený, za účelom zistenia, či príslušník nie je pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok výslovne uvedená v zákone č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov. Navrhuje sa preto explicitne uviesť túto povinnosť medzi povinnosti príslušníka.

bod 16 (§ 93 ods. 1) §
Navrhuje sa obdobne ako je ustanovené aj v Zákonníku práce, aby nárok na dovolenku vo výmere najmenej piatich týždňov v kalendárnom roku vznikol aj príslušníkovi, ktorý do konca kalendárneho roka nedovŕši 33 rokov veku, ale sa trvale stará o dieťa. Ide o zosúladenie vzniku nároku na dovolenku vo vyššej výmere od základnej výmery s ostatnými pracovnoprávnymi predpismi.

bod 17 (§ 161) §
Navrhuje sa, aby vybraní príslušníci boli povinní absolvovať rekondičný pobyt v trvaní 14 po sebe nasledujúcich kalendárnych dní v kalendárnom roku. V prípade, ak príslušník nemôže z vážnych dôvodov takýto pobyt absolvovať, môže o to písomne požiadať a následne vedúci služobného úradu vydá o tom písomné rozhodnutie. Zavádza sa pre príslušníkov aj možnosť absolvovať rekondičný pobyt formou aktívneho odpočinku na území Slovenskej republiky na základe písomnej žiadosti príslušníka s tým, že rekondičný pobyt v kalendárnom roku sa príslušníkovi poskytuje iba v jednej forme. Takáto možnosť v platnej právnej úprave absentuje, preto sa z dôvodu potreby zavádza aj takáto forma rekondičného pobytu. V aplikačnej praxi sa ďalej ukázala potreba, aby príslušník mohol byť vedúcim služobného úradu z rekondičného pobytu odvolaný v dôležitom záujme štátnej služby, prípadne aby mu rekondičný pobyt mohol byť skrátený.

bod 18 (§ 193) §
Na základe rozšírenia dôvodu vzniku nároku na dovolenku vo vyššej výmere od základnej výmery v § 93 ods. 1 zákona (bod 16) pre príslušníka, ktorý do konca kalendárneho roka síce nedovŕši 33 rokov veku, ale sa trvale stará o dieťa, bolo potrebné v § 193 uviesť medzi ustanovenia Zákonníka práce, ktoré sa primerane použijú na služobný pomer príslušníkov aj § 40 ods. 11 Zákonníka práce (definícia zamestnanca trvale sa starajúceho o dieťa).

čl. I

čl. I bod 1 §
Podľa platnej právnej úpravy, ako aj podľa navrhovanej právnej úpravy, majú príslušníci Hasičského a záchranného zboru nárok na bezplatné poskytovanie rovnošaty a jej súčastí. Podľa vzoru právnej úpravy týkajúcej sa príslušníkov Policajného zboru sa navrhuje, aby príslušníci Hasičského a záchranného zboru mali nárok aj na poskytnutie osobných ochranných pracovných prostriedkov a ďalšieho materiálu nevyhnutného na vykonávanie štátnej služby. Tieto tzv. naturálne náležitosti budú príslušníkom Hasičského a záchranného zboru patriť pri vzniku služobného pomeru. Príslušníčkam Hasičského a záchranného zboru bude okrem týchto náležitostí patriť, tak ako doteraz, aj peňažný príspevok na nákup tých súčastí rovnošaty, ktoré služobný úrad nezabezpečuje. Výška tohto peňažného príspevku sa však návrhom zvyšuje z 15% hodnoty rovnošaty a jej súčastí na 30%. Tak ako doteraz, tak aj na základe návrhu, si budú príslušníci Hasičského a záchranného zboru každoročne obnovovať naturálne náležitosti, a to náhradou formou nepeňažného plnenia na obnovu naturálnych náležitostí. Podľa navrhovaného znenia sa však výška tejto náhrady zvyšuje zo súčasných 40% hodnoty rovnošaty a ich …

čl. I bod 2 §
Na účely výpočtu priemerného týždenného služobného času, ktorý v rámci obdobia šiestich mesiacov vrátane štátnej služby nadčas nemôže prekročiť 48 hodín, bude potrebné, aby sa v tomto období určilo, ktoré časy sú časmi výkonu štátnej služby a ktoré sú časmi odpočinku. Z tohto dôvodu sa v § 97 ods. 3 navrhuje, aby sa na účely výpočtu priemerného týždenného služobného času niektoré časy podľa § 97 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z., ktoré sa podľa tohto ustanovenia posudzujú ako vykonávanie štátnej služby, za takýto výkon nepovažovali. § 97 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z. upravuje kvalifikovanú neprítomnosť príslušníka v štátnej službe, ktorá sa hodnotí ako výkon štátnej služby (ospravedlnená absencia), pričom k výkonu štátnej služby v niektorých prípadoch nedochádza. Pri výpočte priemerného týždenného služobného času sa neprihliada na to, či ide o ospravedlnenú neprítomnosť alebo nie, ale na to, či dochádza k výkonu štátnej služby. Ustanovenie § 97 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z. však upravuje aj prípady, …

čl. III (novela zákona č. 315/2001 Z. z.)

čl. III bod 1 (§ 17 ods. 2) §
S účinnosťou od 1. januára 2026 sa v súvislosti s novou právnou úpravou registra trestov zavádzajú nové typy verejných listín vydávaných z registra trestov. Zákon o registri trestov rozlišuje medzi „špecializovaným výpisom z registra trestov“ a ,,odpisom registra trestov“, ktorý možno vydať len na účely trestného konania a na účel obrany a bezpečnosti štátu. Vzhľadom na uvedené je potrebné úpravu preukazovania bezúhonnosti uchádzačov o prijatie do služobného pomeru podľa zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov zosúladiť s úpravou zákona o registri trestov.

čl. III bod 2 (§ 209l) §
Prechodným ustanovením sa zabezpečí plynulé pokračovanie prijímacích konaní, resp. procesov preukazovania bezúhonnosti, ktoré začali podľa predpisov účinných do 31. decembra 2025. Súčasne sa deklaruje, že ak bola bezúhonnosť preukázaná podľa predpisov účinných do 31. decembra 2025, nebude sa prehodnocovať podľa predpisov účinných od 1. januára 2026.

čl. I

čl. I bod 1 (§ 85 ods. 3 až 7) §
Nový odsek 3 návrhu zákona stanovuje, že priemerný týždenný služobný čas príslušníka vrátane štátnej služby nadčas a služobnej pohotovosti v mieste výkonu štátnej služby nesmie prekročiť 48 hodín. Ustanovenie odseku 4 o odslúžení vyššieho počtu hodín vykonávania štátnej služby ako 48 hodín týždenne v priemere bude možné realizovať len so súhlasom príslušníka. V odseku 5 sa navrhuje zaviesť povinnosť pre služobný úrad viesť aktuálne záznamy o príslušníkoch, ktorí súhlasili s prekročením priemerného týždenného služobného času pre účely orgánov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Taktiež v navrhovanom odseku 6 je stanovená garancia nepostihovania príslušníka za neudelenie súhlasu s prekračovaním priemerného týždenného služobného času. Podľa odseku 7 príslušník bude môcť kedykoľvek svoj udelený súhlas s prekračovaním priemerného týždenného služobného času odvolať.

čl. I bod 2 (§ 122 ods. 1) §
Podľa § 122 ods. 1 zákona sa príslušníkom poskytuje za určenú služobnú pohotovosť podľa § 92 ods. 1 (vykonávanú v mieste vykonávania štátnej služby) peňažná náhrada. V súčasnosti je jej výška 15 % za každú hodinu v tejto pohotovosti v pracovných dňoch a 30 % v dňoch služobného pokoja. Navrhovanou zmenou sa jej výška upraví na hodnotu 50 % za každú hodinu v tejto pohotovosti v pracovných dňoch a 100 % v dňoch služobného pokoja.