KAUZIS.SKTestovací provoz
RozsudokNajvyšší súd SR15. 12. 2015plný text

Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/57/2014 z 15. 12. 2015

CitáciaRozsudok Najvyššieho súdu SR z 15. decembra 2015, sp. zn. 2Sžo/57/2014, ECLI:SK:NSSR:2015:1012201813.1

Text rozhodnutia

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2Sžo/57/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201813
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kováčová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:1012201813.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej
a členov senátu JUDr. Kataríny Benczovej a Mgr. Petra Melichera v právnej veci žalobkyne: C.. C.. S.
S., bytom X. B. XXX/XX, D., právne zastúpená: JUDr. Július Jánošík, advokát, Klincová 35, Bratislava,
proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SLV-PS-PK-108/2012 zo dňa 22. augusta 2012, konajúc o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/233/2012-67 zo dňa 13. marca
2014, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/233/2012-67 zo dňa
13. marca 2014 p o t v r d z u j e .

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania vo výške 170,45 €
na účet právneho zástupcu žalobkyne Advokátska kancelária JUDr. Július Jánošík, advokát, Bratislava,
do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave podľa § 250j ods. 2 písm. c/, d/, e/ Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.") zrušil rozhodnutie žalovaného č. SLV-PS-PK-108/2012 zo
dňa 22.08.2012 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uvedeným administratívnym rozhodnutím žalovaný
odvolanie žalobkyne zamietol a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. 6/2012-MŠS
zo dňa 1.6.2012, podľa ktorého bola žalobkyňa dňom 1.6.2012 zaradená mimo činnosti štátnej služby
podľa § 52 ods. 2 písm. c) zákona č. 315/2001 Z. z. o hasičskom a záchrannom zbore (ďalej aj HaZZ).

Pri svojom rozhodovaní vychádzal zo zistení, že rozhodnutím ministra vnútra SR č. 814/2012-R z
30.5.2012 bola žalobkyňa odvolaná z funkcie nadriadeného - riaditeľa odboru personálnych a sociálnych
činností. Rozhodnutím č. 6/2012-MŠS zo dňa 1.6.2012 bola žalobkyňa podľa § 52 ods. 2 písm. c)
zákona č. 315/2001 Z. z. o hasičskom a záchrannom zbore dňom 1.6.2012 zaradená mimo činnej štátnej
služby - najdlhšie na 12 mesiacov s tým, že počas zaradenia mimo činnej štátnej služby patrí žalobkyni
náhrada mzdy vo výške 50% služobného platu, ktorá by jej patrila, ak by nebola zaradená mimo
činnej štátnej služby, najmenej však v sume minimálnej mzdy. Odôvodnenie rozhodnutia poukázalo na
odvolanie žalobkyne z funkcie nadriadeného rozhodnutím zo dňa 30.5.2012 a skutočnosť, že žalobkyňa
písomne nesúhlasila s preložením alebo preradením na inú voľnú funkciu (bez bližšieho určenia). Ďalej
rozhodnutie poukázalo na právnu úpravu povinností člena HaZZ počas zaradenia mimo činnej služby.

Rozhodnutie bolo doručené 1.6.2012 žalobkyni, ktorá 15.6.2012 podala odvolanie (spolu s odvolaním
proti rozhodnutiu o odvolaní z funkcie nadriadeného) a namietala že neboli splnené podmienky na
zaradenie mimo činnej štátnej služby, nakoľko ku dňu vydania rozhodnutia nenadobudlo právne účinky



jej odvolanie z funkcie nadriadeného. Zároveň namietala nerešpektovanie ust. § 141 ods. 9 zák. č.
315/2001 Z. z. pri ponuke voľného funkčného miesta, ku ktorej sa jednak mala vyjadriť okamžite,
jednak je ponúknuté voľné miesto v Žiline natoľko vzdialené od jej bydliska, že jeho prijatie by
vzhľadom na nutnosť presťahovania a narušenia sociálnych a rodinných vzťahov vyžadovalo hlbšie
uváženie. Spochybnila, že by to malo byť jediné disponibilné voľné miesto zodpovedajúce jej kvalifikácii.
Namietala aj nesprávne uvedenie povinností príslušníka HaZZ v odôvodnení rozhodnutia. Prvostupňový
správny orgán v rámci autoremedúry odvolaniu nevyhovel a predložil ho na rozhodnutie nadriadenému
správnemu orgánu.

Rozhodnutím č. SLV-PS-PK-108/2012 zo dňa 22.8.2012 žalovaný odvolanie žalobkyne zamietol a
potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. 6/2012-MŠS zo dňa 1.6.2012, podľa ktorého
bola žalobkyňa dňom 1.6.2012 zaradená mimo činnej štátnej služby podľa § 52 ods. 2 písm. c) zákona
č. 315/2001 Z. z. o hasičskom a záchrannom zbore. V odôvodnení tohto rozhodnutia k námietke
predčasnosti rozhodnutia o zaradení mimo činnú štátnu službu poukázal na to, že rozklad proti
rozhodnutiu o odvolaní z funkcie nadriadeného nemá odkladný účinok a nakoľko žalobkyňa odmietla
ponúknuté iné zodpovedajúce voľné miesto v Žiline, boli splnené podmienky na vydanie napadnutého
rozhodnutia. Uvedenie zákonných povinností príslušníka HaZZ aj bez priameho súvisu s napadnutým
zaradením mimo činnej služby nepovažuje za dôvod nezákonnosti rozhodnutia, rovnako nepovažuje za
preukázané, že by v súvislosti s predmetným konaním došlo k porušeniu zákona.

V žalobných dôvodoch žalobkyňa poukázala na zmätočnosť označenia odvolacieho orgánu, zhodne
z odvolaním vytkla, že rozhodnutie o zaradení mimo činnej služby bolo vydané pred právoplatnosťou
a vykonateľnosťou rozhodnutia o odvolaní z funkcie nadriadeného, ktoré považuje za nezákonné pre
rozpor s ust. § 16 ods. 3 zák. č. 315/2001 Z. z., v konaní predchádzajúcom vydaniu rozhodnutia o
zaradení mimo činnej služby došlo k postupu v rozpore s ust. § 140 ods. 2, 141 ods. 4, 150a ods. 1
zák. č. 315/2003 Z. z.

Krajský súd v dôvodoch rozsudku, ktorým zrušil napadnuté rozhodnutie uviedol, že zistenie skutkového
stavu tak ako bolo zabezpečené v správnom konaní je nedostačujúce na posúdenie veci, napadnuté
rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a tiež bola v konaní správneho orgánu zistená
taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Z obsahu doplnenej žaloby
bolo zrejmé, že žalobkyňa namietala najmä formálne a obsahové náležitosti žalobou napadnutého
rozhodnutia.

Krajský súd mal za to, že vo výroku absentuje názov žalovaného správneho orgánu, ktorý potvrdzuje
rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, v odôvodnení absentujú právne predpisy - interné
predpisy Ministerstva vnútra SR a nariadenie Ministerstva vnútra SR č. 57/2007 o organizačnom
poriadku Ministerstva vnútra SR a nariadenie Ministerstva vnútra SR č. 117/2010 o podriadenosti
útvarov Ministerstva vnútra SR, na základe ktorých sa účastník konania oboznámi s personálnou
pôsobnosťou štátneho tajomníka ako aj s tým, v ktorých veciach a za akých okolností je štátny
tajomník oprávnený konať a či vydáva rozhodnutie v čase neprítomnosti ministra. V prípade, že štátny
tajomník zastupuje ministra v čase jeho neprítomnosti, je dôležité pri podpise štátneho tajomníka
uviesť skratku v. z. Neuvedenie interných právnych predpisov robí rozhodnutie správneho orgánu pre
účastníka konania zmätočným. Podľa názoru krajského súdu hlavička rozhodnutia nespĺňa formálnu
náležitosť rozhodnutia. Aj keď je možné z pečiatky vyčítať Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, nie
je zrejmé, či práve tento ústredný orgán štátnej správy vydáva rozhodnutie č. SLV-PS-PK-108/2012 zo
dňa 22.8.2012, o tejto skutočnosti sa môžeme len domnievať, čo môže mať vplyv na zákonnosť ako aj
na nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Ďalším dôvodom zrušenia rozhodnutia bola skutočnosť, že v ňom
absentuje poučenie účastníka konania o tom, že právoplatné rozhodnutie je preskúmateľné súdom a v
akej lehote je možné obrátiť sa na súd za účelom preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, tak
ako to ustanovuje § 158 zákona č. 315/2001 Z. z. V ďalšom konaní uložil vydať nové rozhodnutie vo
veci, ktoré bude obsahovať všetky zákonom predvídané náležitosti.

V rámci odôvodnenia rozsudku vyhodnotil časť žalobných dôvodov vzťahujúcich sa k rozhodovaniu o
odvolaní z funkcie nadriadeného ako bezpredmetnú, nakoľko toto rozhodnutie zo dňa 30.5.2012 bolo
Krajským súdom v Bratislave zrušené v konaní 5S/320/2012 rozsudkom zo dňa 4.2.2014 a vec bola
vrátená žalovanému na ďalšie konanie.



Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a navrhol, aby Najvyšší
súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne. V odvolaní uviedol,
že napadnuté rozhodnutie považuje za vydané na základe zákona a v jeho medziach a za náležite
zdôvodnené. Poukázal na to, že v odôvodnení rozhodnutia odvolacieho orgánu nie je potrebné, aby
sa v ňom uvádzali odpovede na všetky a to aj nepodstatné a pre vec nevýznamné okolnosti alebo
návrhy účastníka konania, aj keď účastník konania ich zo subjektívneho pohľadu vníma ako relevantné.
Napadnuté rozhodnutie bolo v rámci odvolacieho konania posúdené nezávisle po skutkovej a právnej
stránke a v súlade s požiadavkou zákonnosti a materiálnej pravdy pri rešpektovaní všetkých procesných
zásad.

K podanému odvolaniu žalovaného sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrila žalobkyňa
a navrhla, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok a žalobkyni priznal trovy odvolacieho konania,
nakoľko napadnuté rozhodnutie správneho orgánu je rozhodnutím nezákonným a súd prvého stupňa
rozhodol vo veci správne.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal odvolaním napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.) a po tom, ako bolo oznámenie
o verejnom vyhlásení rozhodnutia vyvesené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Najvyššieho
súdu SR najmenej päť dní vopred, v senáte rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004
Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011) a rozsudok
verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.).

Základným poslaním správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa
rozhodovalo v správnom konaní (čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky); ide o právny inštitút, ktorý
umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy
ukrátená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už
nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami, ako ten, o
koho práva v konaní ide.
Podstatou konania v správnom súdnictve podľa druhej hlavy piatej časti OSP je preskúmať zákonnosť
rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti
rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si
zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal
v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi
predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo
vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia
správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu
napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia
správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou
vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia
(§ 250i ods. 3 OSP).

Predmetom konania v danej veci bolo preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. SLV-PS-PK-108/2012
zo dňa 22.08.2012, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie správneho
orgánu prvého stupňa č. 6/2012-MŠS zo dňa 1.6.2012, podľa ktorého bola žalobkyňa dňom 1.6.2012
zaradená mimo činnej štátnej služby podľa § 52 ods. 2 písm. c) zákona č. 315/2001 Z. z. o hasičskom
a záchrannom zbore.

Podľa § 150a ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z. o hasičskom a záchrannom zbore rozhodnutie musí
byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a služobnými predpismi, musí vychádzať
zo spoľahlivo zisteného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní, ak nie je
ustanovené inak. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum
vydania rozhodnutia a označenie účastníka konania. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením
hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom
Slovenskej republiky a oznámené účastníkovi konania.



Podľa § 150a ods. 3 zákona č. 315/2001 Z. z. o hasičskom a záchrannom zbore výrok obsahuje
rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovení všeobecne záväzného právneho predpisu, podľa ktorého
bolo rozhodnuté, a rozhodnutie o nákladoch konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá povinnosť na plnenie,
ustanoví sa pre ňu rozsah plnenia a lehota.

Podľa § 150a ods. 4 zákona č. 315/2001 Z. z. o hasičskom a záchrannom zbore sa v odôvodnení
rozhodnutia uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený
služobný orgán pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na
základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníka konania a s jeho
vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

S nedostatkami ohľadne podstatných náležitostí rozhodnutia sa vyčerpávajúco vyporiadal krajský
súd, a vzhľadom na význam týchto náležitostí rozhodnutia skonštatoval zistenie dôvodov pre jeho
zrušenie z dôvodu, že v administratívnom konaní došlo k takej vade, ktorá má za následok
nezákonnosť rozhodnutia, rozhodnutie je nepreskúmateľné a zistenie skutkového stavu nie je
dostačujúce na posúdenie veci. O zrušení rozhodol bez vecného vyporiadania sa so žalobnou
námietkou, poukazujúcou na nezákonnosť resp. nevykonateľnosť rozhodnutia zo dňa 30.5.2012 o
odvolaní z funkcie nadriadeného ,ako jednej zo zákonných predpokladov vydania rozhodnutia o zaradení
mimo výkon činnej služby, čo súvisí so zmienenou skutočnosťou, že zákonnosť tohto rozhodnutia bola
preskúmavaná v konaní 5S/320/2012.

Vzhľadom na to, že zistené obsahové a formálne nedostatky napadnutého rozhodnutia vedúce v
konečnom dôsledku k nezrozumiteľnosti a nepreskúmateľnosti rozhodnutia sú zároveň v rozpore s
požiadavkou na garantovanie procesných práv účastníka správneho konania pochybenia Najvyšší súd
SR zastáva názor, že krajský súd rozhodol vo veci správne a v súlade so zákonom, a preto napadnutý
rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. a s
§ 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania Najvyšší súd SR rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224
ods. 1 O.s.p a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že žalobkyni, ktorá mala úspech v odvolacom konaní
priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Trovy odvolacieho konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby
(vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 03.03.2014) podľa § 11 ods. 4 v spojení s § 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky
č. 655/2004 Z. z. (účinnej v čase vykonania právneho úkonu), vo výške 1/6 základnej sadzby tarifnej
odmeny, t. j. 134 €, paušálnej náhrady vo výške 8,04 €, celkom 142,04 € + 20% DPH, spolu vo výške
170,45 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Priebeh sporuIdentifikačné číslo spisu 1012201813

  1. 12. 3. 2014Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1S/233/2012 z 12. 3. 2014potvrdené
  2. 15. 12. 2015Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/57/2014 z 15. 12. 2015 (toto rozhodnutie)