Zákon č. 48/2011 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) sa predkladá na základe povinnosti Slovenskej republiky vykonať transpozíciu práva Európskej únie do právneho poriadku Slovenskej republiky, ako aj na základe odôvodneného stanoviska Európskej komisie, ktoré zaslala Slovenskej republike (porušenie č. 2006/2528).
Dôvodom na predloženie návrhu zákona sú nasledujúce skutočnosti.
Európska komisia dňa 3. júna 2010 doručila Stálemu zastúpeniu Slovenskej republiky pri EÚ v Bruseli odôvodnené stanovisko určené Slovenskej republike podľa článku 258 Zmluvy o fungovaní Európskej únie z dôvodu netransponovania článku 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/73/ES z 23. septembra 2002, ktorou sa mení sa dopĺňa smernica Rady 76/207/EHS o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami, pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní a o pracovné podmienky (Ú. v. ES L 269, 5.10.2002, s.15) (od 15. augusta 2009 smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania) do vnútroštátneho práva. V uvedenom stanovisku sa uvádza, že Slovenská republika si nesplnila svoje povinnosti podľa čl. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/73/ES, ktorým sa novelizuje článok 2 ods. 6 a 7 a nový čl. 3 ods. 1 písm. a) smernice Rady 76/207/EHS (od 15. augusta 2009 články 1, 14, 15 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania).
Európska komisia vo svojom stanovisku vyzvala Slovenskú republiku, aby prijala potrebné opatrenia s cieľom vyhovieť tomuto odôvodnenému stanovisku v lehote dvoch mesiacov od jeho doručenia.
Zmeny v čl. 6 Základných zásad Zákonníka práce, § 157 a 161 Zákonníka práce sa navrhujú z dôvodu záujmu Slovenskej republiky vyhovieť požiadavke Európskej komisie tak, aby boli v súlade so smernicou 76/207/EHS v znení smernice 2002/73/ES (od 15. augusta 2009 smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES).
Navrhované zmeny vychádzajú z účelu citovanej smernice, ktorou sa osobitne chráni biologický stav ženy v čase tehotenstva, krátko po pôrode a v čase dojčenia a osobitný vzťah medzi matkou a dieťaťom krátko po pôrode, pričom podľa odôvodneného stanoviska Európskej komisie, po uplynutí tohto obdobia už nie je potrebné chrániť tento stav a vzťah osobitným spôsobom, ktorý uprednostňuje túto ženu pred inými ženami a pred mužmi. V nadväznosti na čl. 2 ods. 7 citovanej smernice sa zvyšuje ochrana pracovných podmienok matky v čase návratu z materskej dovolenky a zabezpečuje sa právo na prospech, na ktorý by žena mala právo, ak by na materskú dovolenku nenastúpila (od 15. augusta 2009 článok 15 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES o vykonaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania). V súlade s filozofiou Zákonníka práce sa analogicky priznáva obdobné právo aj mužovi.
Zmeny v čl. 1 Základných zásad Zákonníka práce a § 13 Zákonníka práce sú odôvodnené požiadavkou Európskej komisie na zadefinovanie jasného vzťahu medzi uplatňovaním antidiskriminačného zákona a Zákonníka práce v oblasti aplikovania zásady rovnakého zaobchádzania.
Zmeny v § 157 a 166 Zákonníka práce sa navrhujú aj z dôvodu povinnosti Slovenskej republiky transponovať smernicu Rady 2010/18/EÚ z 8. marca 2010, ktorou sa vykonáva revidovaná Rámcová dohoda o rodičovskej dovolenke uzavretá medzi BUSINESSEUROPE, UEAPME, CEEP a ETUC a zrušuje smernica 96/34/ES do 8. marca 2012.
Zmeny v § 241 až 250 a nové paragrafy § 243a, § 245a, § 249a, § 250a sa predkladajú za účelom zosúladenia Zákonníka práce so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/38/ES zo 6. mája 2009 o zriaďovaní európskej zamestnaneckej rady alebo postupu v podnikoch s významom na úrovni Spoločenstva a v skupinách podnikov s významom na úrovni Spoločenstva na účely informovania zamestnancov a porady s nimi (prepracované znenie) do 5. júna 2011.
Európska komisia sa od roku 2004 snažila presadiť so sociálnymi partnermi v súlade s článkom 138 Zmluvy o založení ES otvorenie diskusie o revízii Smernice Rady 94/45/ES o zriaďovaní európskej zamestnaneckej rady alebo postupu v podnikoch s významom na úrovni Spoločenstva a v skupinách podnikov s významom na úrovni Spoločenstva na účely informovania zamestnancov a prerokovania s nimi.
V roku 2009 Európsky parlament a Rada ES prijali novú prepracovanú smernicu, ktorej cieľom je
zabezpečiť lepší a efektívnejší výkon práv zamestnancov na nadnárodné informovanie a prerokovanie,
posilniť právnu istotu v ich ustanovení a fungovaní,
zaistiť zosúladenie smernice s ostatnými príslušnými smernicami o informovaní zamestnancov a prerokovaní s nimi, najmä zosúladením definícií,
obmedziť právomoci európskych zamestnaneckých rád na otázky nadnárodnej povahy a zaviesť prepojenie určené dohodou v rámci podniku medzi vnútroštátnou a nadnárodnou úrovňou informovania zamestnancov a prerokovania s nimi,
zaviesť prispôsobenie pri dohodách o zriadení európskej zamestnaneckej rady v prípade podstatných zmien v štruktúre podniku alebo skupiny podnikov a zabezpečiť uplatňovanie platných dohôd.
Smernica 2009/38/ES nepriniesla zásadné vecné zmeny pre podniky (zamestnávateľov), prispieva však k zjednodušeniu legislatívneho rámca, spresňuje ustanovenia smernice na účel zlepšenia pôsobenia európskych zamestnaneckých rád. Do všeobecných ustanovení smernice sa preniesli niektoré časti z doplnkových požiadaviek, ktoré tvorili prílohu smernice 94/45/ES.
V smernici 2009/38/ES sa neurčuje všeobecná povinnosť opätovne vyjednať nové dohody o európskej zamestnaneckej rade alebo dohodu o vytvorení iného postupu informovania zamestnancov a prerokovania s nimi, ale v čl. 14 smernice 2009/38/ES zachováva sa možnosť pokračovania európskej zamestnaneckej rady na základe pôvodných dohôd a podľa právnej úpravy, ktorá vyplýva zo smernice 94/45/ES.
V prípade, ak sa uzatvára úplne nová dohoda o zriadení európskej zamestnaneckej rady od 6. júna 2011 alebo, ak sa pôvodná dohoda neobnoví medzi 5. júnom 2009 a 5. júnom 2011, európska zamestnanecká rada bude pôsobiť podľa novej smernice 2009/38/ES.
V súvislosti s transpozíciou smernice 2002/73/ES, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 76/207/EHS o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami, pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní a o pracovné podmienky (od 15. augusta 2009 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES o vykonaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania) sa článkami navrhuje novelizovať aj zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov, zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov, zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov, zákon č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 151/2010 Z. z.
Vplyvy návrhu zákona na štátny rozpočet, rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov, na podnikateľské prostredie, na životné prostredie a na informatizáciu spoločnosti sú vyjadrené v doložke o posúdení vplyvov, ktorá je súčasťou dôvodovej správy.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.

čl. I

čl. I bod 1
Na základe požiadavky Európskej komisie sa navrhuje presnejšie vymedziť vzťah medzi antidiskriminačným zákonom a Zákonníkom práce. Podľa Európskej komisie znenie čl. 1 Základných zásad Zákonníka práce nie je v súlade s právom Európskej únie ako ani s antidiskriminačným zákonom. Antidiskriminačný zákon stanovuje všeobecný rámec (ako lex generalis) pre uplatňovanie zásady rovnakého zaobchádzania (napr. § 2a - definícia pojmu diskriminácia, § 2 ods. 1 - vymedzenie dôvodov, na základe ktorých nemožno diskriminovať) ako aj prípustné rozdielne zaobchádzanie (§ 8 ods. 1 - všeobecný dôvod pre prípustné rozdielne zaobchádzanie, § 8 ods. 2 až 8 – osobitné dôvody). Uvedený nesúlad vedie k zníženiu jasnej interpretácie vzťahu medzi týmito dvoma právnymi predpismi a môže viesť k ich nesprávnej aplikácii. Použitie spojky „alebo“ v spojení „ak to ustanovuje zákon alebo ak je na výkon prác vecný dôvod“ v čl. 1 Základných zásad Zákonníka práce vedie Európsku komisiu k záveru, že vymedzenie výnimky (prípustného rozdielneho zaobchádzania) v čl. 1 Základných zásad Zákonníka práce nie je …

čl. I bod 2 a 3
Účelom navrhovanej právnej úpravy je zosúladiť Zákonník práce s právnymi predpismi Európskej únie (smernica 76/207/EHS v znení smernice 2002/73/ES, od 15. augusta 2009 smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES o vykonaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania) a s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie. Na základe požiadavky Európskej komisie sa navrhuje upraviť druhá veta čl. 6 Základných zásad Zákonníka práce, a to z dôvodu, že podľa Súdneho dvora Európskej únie je oprávnené, ak vnútroštátne právne predpisy chránia biologický stav ženy v čase tehotenstva a po pôrode, ako aj ak chránia osobitný vzťah medzi ženou a jej dieťaťom počas obdobia, ktoré nasleduje po narodení dieťaťa. Súdny dvor Európskej únie sa v právnej veci Hofmann C-184/83 (ďalšie prípady bod 25 rozhodnutia C-136/95, bod 21 rozhodnutia C-421/92, bod 20 rozhodnutia C-32/93) vyjadril k otázke šírky ochrany žien v čase materstva. Po prvé, podľa Súdneho dvora Európskej únie je oprávnené zaisťovať ochranu biologického stavu ženy …

čl. I bod 4
Na základe požiadavky Európskej komisie sa navrhuje vyjasniť vzťah medzi antidiskriminačným zákonom a Zákonníkom práce. Vzhľadom na to, že výslovné vymedzenie diskriminačných dôvodov v čl. 1 Základných zásad Zákonníka práce je širšie ako v § 2 ods. 1 antidiskriminačného zákona a vzhľadom na to, že články Základných zásad majú všeobecnejšiu povahu, navrhuje sa zosúladiť § 13 ods. 2 Zákonníka práce s čl. 1 Základných zásad Zákonníka práce zosúladených s právom Európskej únie, ako aj s § 2 ods. 1 a § 8 ods. 1 antidiskriminačného zákona. Zákonník práce bude výslovne uvádzať aj ďalšie dôvody, kedy sa zakazuje diskriminácia v pracovnoprávnych vzťahoch, pričom, základné definície a prípustné výnimky (prípustné rozdielne zaobchádzanie) sa budú spravovať ustanoveniami antidiskriminačného zákona.

čl. I bod 5
Legislatívno-technická zmena v nadväznosti na zmeny v § 243.

čl. I bod 6
Účelom navrhovanej právnej úpravy v novom odseku 1 § 157 Zákonníka práce je zosúladiť Zákonník práce so smernicou 76/207/EHS v znení smernice 2002/73/ES (od 15. augusta 2009 článok 15 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES o vykonaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania) a judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie (napr. bod 25 rozhodnutia C-184/83, bod 21 rozhodnutia C-421/92, bod 20 rozhodnutia C-32/93), ktorá sa týka návratu ženy po materskej dovolenke a návratu muža po rodičovskej dovolenke podľa § 166 ods. 1 Zákonníka práce. Navrhovaná zmena je aj v súlade s čl. 8 ods. 2 Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 183 z roku 2000, ktorý Slovenská republika ratifikovala. V odôvodnenom stanovisku Európskej komisie sa uvádza, že v čl. 2 ods. 7 smernice 76/207/EHS v znení smernice 2002/73/ES (od 15. augusta 2009 článok 15 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES o vykonaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo …

čl. I bod 7
Účelom navrhovanej právnej úpravy je zosúladiť Zákonník práce s právnymi predpismi Európskej únie (smernica 76/207/EHS v znení smernice 2002/73/ES, od 15. augusta 2009 smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES o vykonaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania) a judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie (napr. bod 25 rozhodnutia C-184/83, bod 21 rozhodnutia C-421/92, bod 20 rozhodnutia C-32/93). Na základe požiadavky Európskej komisie sa navrhuje upraviť § 161 Zákonníka práce, a to z dôvodu, že podľa Súdneho dvora Európskej únie je oprávnené, ak vnútroštátne právne predpisy chránia biologický stav ženy v čase tehotenstva a po pôrode, ako aj ak chránia osobitný vzťah medzi ženou a jej dieťaťom počas obdobia, ktoré nasleduje po narodení dieťaťa. Naopak priznanie osobitných práv ženám - matkám po období presahujúcom obdobie bezprostredne po narodení dieťaťa je považované za neodôvodnené. Z tohto hľadiska sa navrhuje zúžiť rozsah § 161 Zákonníka práce („najmä prácami, ktoré ohrozujú ich materské poslanie“), ktorý je …

čl. I bod 8
Účelom navrhovanej úpravy je spresniť deň, kedy sa končí rodičovská dovolenka podľa § 166 ods. 2 Zákonníka práce, aby sa predišlo aplikačnému problému jeho presného určenia (t.j. či ide o deň predchádzajúci dňu, keď dieťa dovŕši tri roky veku alebo deň, keď dieťa dovŕši tri roky veku, resp. 6 rokov veku). Z navrhovaného znenia má vyplývať, že posledným dňom rodičovskej dovolenky je deň, kedy dieťa dovŕši tri roky veku, resp. 6 rokov veku.

čl. I bod 9
Do ustanovenia § 166 sa navrhuje vložiť nový odsek 3, v ktorom sa v súlade s čl. 3 ods. 2 smernice Rady 2010/18/EÚ, ktorou sa vykonáva revidovaná Rámcová dohoda o rodičovskej dovolenka uzavretá medzi BUSINESSEUROPE, UEAPME, CEEP a ETUC navrhuje určiť povinnosť pre ženu a muža, ktorí nastupujú na materskú a rodičovskú dovolenku písomne oznámiť svojmu zamestnávateľovi predpokladaný deň jej nástupu, jej skončenia, ako aj prípady zmeny týkajúcej sa nástupu, prerušenia a skončenia materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky. V nadväznosti na túto povinnosť sa ustanovuje lehota, v rámci ktorej budú povinní muž a žena upovedomiť zamestnávateľa o svojom úmysle uplatniť svoje právo na materskú a rodičovskú dovolenku.

čl. I bod 10
V § 241 ods. 1 sa v súlade s požiadavkami smernice 2009/38/ES spresňuje terminológia Zákonníka práce. Právo zamestnancov členských štátov na nadnárodne informovanie a na prerokovanie sa realizuje prostredníctvom európskej zamestnaneckej rady a prostredníctvom iného postupu informovania zamestnancov a prerokovania s nimi. V odseku 1 sa navrhuje slová „na území členských štátov Európskej únie“ nahradiť „na území členských štátov Európskej únie a Európskeho hospodárskeho priestoru“ vzhľadom na to, že smernica 2009/38/ES je textom s významom na úrovni Európskeho hospodárskeho priestoru (ďalej „EHP“) a musí sa vzťahovať aj na štáty EHP. V odseku 2 sa navrhuje vymedziť, že informovaním a prerokovaním, ak ide o informovanie a prerokovanie v súvislosti s realizáciou práva na nadnárodné informovanie a na prerokovanie, nie sú dotknuté povinnosti podľa ďalších ustanovení Zákonníka práce v súvislosti s povinnosťou informovať zamestnancov a prerokovať určité skutočnosti. Ide tu o vzťah k prevodu podniku (§ 29), hromadnému prepúšťaniu (§ 73), prerokovaniu (§ 237) a právu na informácie (§ 238). Ustanovením sa …

čl. I bod 11
Navrhuje sa presunúť vymedzenie pojmov do nového § 241a. V ods. 1 písm. b) a c) sa navrhuje preformulovať definíciu „skupiny zamestnávateľov“ a preformulovať a zjednodušiť definíciu „skupiny zamestnávateľov pôsobiacej na území členských štátov“ tak, aby zodpovedali zneniu čl. 2 ods. 1 písm. a) a c) smernice 2009/38/ES. V ods. 1 písm. d) sa navrhuje vymedziť zástupcov zamestnancov pre účely nadnárodného informovania a prerokovania. Zástupcami zamestnancov na národnej úrovni (v Slovenskej republike) sú zástupcovia podľa § 230 a 233. Zástupcami zamestnancov na nadnárodnej úrovni sú členovia osobitného vyjednávacieho orgánu, členovia európskej zamestnaneckej rady, zástupcovia zamestnancov zabezpečujúci iní postup informovania zamestnancov a prerokovania s nimi. V odseku 1 písm. e) sa spresňuje vymedzenie tzv. predpokladaného ústredného vedenia v prípade, ak sa skutočné ústredné vedenie nenachádza na území členských štátov. Ak sa v znení Zákonníka práce používa spojenie „ústredné vedenie“, myslí sa tým nielen skutočné ústredné vedenie, ale aj predpokladané ústredné vedenie. Namiesto slova „reprezentant“ sa navrhuje používať slovo „zástupca“. V súlade …

čl. I bod 12

čl. I § 242
V odseku 1 sa navrhuje doplniť o slovné spojenie „podľa tohto zákona“ a tým vymedziť, že ide o nadnárodné informovanie a prerokovanie podľa tohto zákona a to sa vzťahuje na konkrétne subjekty. Iné druhy nadnárodného informovania a prerokovania môžu byť upravené osobitným právnym predpisom. V súlade s terminológiou obchodného práva sa nahrádza termín „organizačná jednotka“ termínom „organizačná zložka“. V písmene c) sa navrhuje nahradiť slovo „reprezentantov“ slovom „ústredné vedenie“ v zmysle § 241a ods. 1 písm. e), ktoré zahŕňa aj zástupcu (reprezentanta) zamestnávateľa. V odseku 2 sa navrhuje v súlade s čl. 1 ods. 6 smernice 2009/38/ES vymedziť, aby sa strany mohli dohodnúť aj na širšom rozsahu informovania a prerokovania a teda do európskej zamestnaneckej rady a procesu informovania a prerokovania zapojili aj zástupcov zamestnancov a zamestnancov z tretích krajín (mimo EHP).

čl. I § 243
V odseku 1 sa navrhuje uviesť, že zriaďovanie európskej zamestnaneckej rady alebo zavedenie iného postupu sa viaže k právu zamestnancov na nadnárodné informácie a prerokovanie podľa § 241 ods. 1 a realizuje sa za podmienok ustanovených týmto zákonom (napr. § 241a ods. 9 - minimálne počty zamestnancov). V odseku 1 sa zdôrazňujú dve kľúčové požiadavky procesu nadnárodného informovania a prerokovania – efektívnosť informovania a efektívnosť rozhodovania. Informovanie a prerokovanie má byť účinné, t.j. má prebiehať takým spôsobom, aby zamestnanci boli včas informovaní a aby sa mohli k navrhovaným opatreniam skutočne vyjadriť. Zároveň proces informovania a prerokovania nesmie predstavovať prekážku pre efektívne rozhodovanie ústredného vedenia a dotknutých zamestnávateľov, t.j. proces informovania a prerokovanie nemá spomaľovať, resp. znemožniť prijatie rozhodnutí, ktoré musia byť urobené v nejakom časovom rámci. Odsekom 2 sa navrhuje transpozícia čl. 1 ods. 5 smernice 2009/38/ES - prednosť zriadeniu európskej zamestnaneckej rady na úrovni skupiny za stanovených podmienok (okrem prípadu, ak dohoda o zriadení európskej zamestnaneckej rady stanoví inak). …

čl. I bod 13
Za § 243 sa navrhuje vložiť nový § 243a s nadpisom „Podmienky zriadenia európskej zamestnaneckej rady alebo zavedenia iného postupu informovania zamestnancov a prerokovania s nimi“. V súlade čl. 4 smernice 2009/38/ES sa navrhuje vymedziť podmienky zriadenia európskej zamestnaneckej rady alebo dohodnutia iného postupu informovania zamestnancov a prerokovania s nimi. V odseku 1 sa v súlade s čl. 4 ods. 1 až 3 smernice 2009/38/ES navrhuje ustanoviť zodpovednosť ústredného vedenia za vytvorenie podmienok a poskytnutie prostriedkov, ktoré sú potrebné na zriadenie európskej zamestnaneckej rady alebo zavedenie iného postupu informovania zamestnancov a prerokovania s nimi. V zmysle čl. 2 ods. 1 a judikatúry Súdneho dvora EÚ (C-440/00 Kühne & Nagel) zodpovednosť v prípade, ak sa ústredné vedenie na území členských štátov nenachádza, bude mať predpokladané ústredné vedenie, za ktoré sa považujú subjekty podľa § 241a ods. 1 písm. e) za bodkočiarkou. V odseku 2, ktorý nadväzuje na bod 25 zásad smernice a čl. 4 ods. 4 smernice 2009/38/ES a judikatúru Súdneho …

čl. I bod 14

čl. I § 244
V odseku 1 sa navrhuje spresniť terminológia a postup začatia vyjednávania. V odseku 2 sa navrhuje uviesť, že osobitný vyjednávací sa zriaďuje „na účel vyjednávania podľa odseku 1“. V odseku 3, ktorý sa týka zloženia osobitného vyjednávacieho orgánu, sa v súlade s čl. 5 ods. 2 písm. b) smernice 2009/38/ES navrhuje upraviť nový spôsob výpočtu zloženia osobitného vyjednávacieho orgánu. Navrhuje sa, aby každých, aj začatých, 10% zamestnancov zamestnaných v jednom členskom štáte z celkového počtu zamestnancov zamestnaných v členských štátoch zastupoval jeden člen osobitného vyjednávacieho orgánu. Z celkového počtu zamestnancov zamestnávateľa s pôsobnosťou na úrovní členských štátov vo všetkých členských štátov sa odvodí percentuálny podiel pripadajúci na jeden členský štát a v nadväznosti na to sa určí počet členov osobitného vyjednávacieho orgánu za jeden členský štát. V odseku 4 sa v súlade s čl. 5 ods. 2 písm. a) smernice 2009/38/ES navrhuje spresniť spôsob vymenovania alebo voľby zástupcov zamestnancov za zamestnancov zamestnaných v Slovenskej republike. V odseku 5 sa v …

čl. I § 245
Z dôvodu systematiky sa pôvodný text § 245 ods. 1 navrhuje presunúť do § 244 ods. 6. Pôvodný text odseku 2 sa navrhuje presunúť do odseku 1. V súlade s čl. 6 ods. 2 smernice 2009/38/ES sa navrhuje preformulovať a doplniť obsahové náležitosti dohody o zriadení európskej zamestnaneckej rady v § 245 ods. 1. V nadväznosti na čl. 6 ods. 2 smernice 2009/38/ES sa tieto náležitosti vymenovávajú iba demonštratívne („najmä“). Osobitný význam vo väzbe na navrhovaný § 249a má určenie spôsobov, akým sa prepojí informovanie a prerokovanie, ktoré prebieha na nadnárodnej úrovni s informovaním a prerokovaním, ktoré sa realizuje na národnej úrovni, t.j. akým spôsobom, v akom čase a v akej podobe sa dostane informácia z nadnárodnej na národnú úroveň, popr. súbeh medzi nadnárodným informovaním a prerokovaním a národným informovaním a prerokovaním (napr. aj vo väzbe na bod 37 zásad smernice 2009/38/ES). V písmene j) sa v nadväznosti na čl. 6 ods. 2 písm. g) smernice 2009/38/ES navrhuje vymedziť aj …

čl. I bod 15
V záujme zvýšenia prehľadnosti možných postupov, ktoré sa môžu vytvoriť pri realizácií práva zamestnancov na nadnárodné informovanie a na prerokovanie, sa navrhuje dohodu o inom postupe informovania zamestnancov a prerokovania s nimi vyčleniť do samostatného § 245a. Navrhuje sa do odseku 1 zakotviť obsahové náležitosti dohody o inom postupe informovania zamestnancov a prerokovania s nimi. Slovo „zriadia“ sa v odseku 1 navrhuje nahradiť slovom „zavedú“, ktoré viac zodpovedá povahe iného postupu informovania zamestnancov a prerokovania s nimi. V nadväznosti na čl. 6 ods. 3 smernice 2009/38/ES sa navrhuje upraviť náležitosti dohody vymedzené v ods. 1 pod písm. a), kde si majú zmluvné strany vymedziť tie nadnárodné otázky [v zmysle § 241a ods. 1 písm. j)], ktoré sa týkajú dôležitých záujmov zamestnancov, o ktorých sa má vždy v rámci týchto postupov informovať, a ktoré majú byť vždy prerokované. V nadväznosti na čl. 12 ods. 2 smernice 2009/38/ES sa navrhujú doplniť náležitosti dohody – navrhované písmená c) a d). V odseku 2 …

čl. I bod 16
Navrhuje sa vypustiť nadpis nad § 246.

čl. I bod 17

čl. I § 246
Do § 246 sa navrhuje doplniť nadpis „Európska zamestnanecká rada ustanovená podľa zákona“. Z nadpisu, ako aj z navrhovanej uvádzacej vety má vyplývať, že v prípade § 246 ide o európsku zamestnaneckú radu, kde sa pre jej zloženie, právomoci (práva a povinnosti) uplatnia tzv. doplnkové požiadavky, t.j. zmluvné strany sa dohodnú, že neuzatvoria osobitnú dohodu [pôjde o postup podľa § 246 ods. 1 písm. a)], ale priamo aplikujú požiadavky stanovené zákonom (pôjdu podľa zákona) alebo nedôjde k rokovaniu medzi stranami [§ 246 ods. 1 písm. b)] alebo, ak sa dotknuté strany nedohodnú [§ 246 ods. 1 písm. c)] a európska zamestnanecká rada ustanoví priamo zo zákona podľa požiadaviek stanovených zákonom. V odseku 2 sa vo väzbe na alternatívnu povahu § 245/245a a § 246 až 248 a vo väzbe na vzťah medzi čl. 6 a čl. 7 smernice 2009/38/ES navrhuje priamo uviesť vzťah medzi týmito ustanoveniami.

čl. I § 247
Do § 247 sa navrhuje doplniť nadpis „Zloženie európskej zamestnaneckej rady ustanovenej podľa zákona“. Cieľom je nadviazať na bod 1 doplnkových požiadaviek smernice 2009/38/ES (príloha č. 1), kde sa ustanovuje zloženie európskej zamestnaneckej rady, ak sa zriaďuje podľa čl. 7 (a nie podľa čl. 6) smernice 2009/38/ES. Odsek 1 sa navrhuje preformulovať v súvislosti so zmenenými pravidlami na výpočet zloženia európskej zamestnaneckej rady [bod 1 písm. c) doplnkových požiadaviek smernice 2009/38/ES (príloha I)]. Cieľom je zakotviť pravidlo, že na každých, aj začatých, 10% zamestnancov za zamestnancov zamestnaných v jednom členskom štáte (spolu všetci zamestnanci zamestnávateľov v členskom štáte) z celkového počtu zamestnancov zamestnaných v členských štátoch sa priradí jeden člen zamestnaneckej rady. Z celkového počtu zamestnancov zamestnávateľa s pôsobnosťou na úrovní členských štátov vo všetkých členských štátov sa odvodí percentuálny podiel pripadajúci na jeden členský štát a v nadväznosti na to sa určí počet členov európskej zamestnaneckej rady za jeden členský štát. V odseku 2 sa v súlade bodom 1 …

čl. I § 248
Navrhuje sa do § 248 doplniť nadpis „Informovanie európskej zamestnaneckej rady ustanovenej podľa zákona a prerokovanie s ňou“. Tento nadpis vyplýva z obsahu § 248 a z bodu 1 písm. a) a bodu 2 a 3 doplnkových požiadaviek smernice 2009/38/ES (príloha I). V § 248 sa navrhuje nové znenie ods. 1 a 2 vo väzbe na rozdielny rozsah informácií, o ktorých sa má len informovať (odsek 1) a informácií, ktoré sa majú poskytnúť a aj prerokovať (odsek 2) a ich upravenie v súlade s bodom 1 písm. a) doplnkových požiadaviek smernice 2009/38/ES (príloha I), kde sa ustanovujú požiadavky na informovanie európskej zamestnaneckej rady (§ 247 ods. 1) a požiadavky na informovanie a prerokovanie s európskou zamestnaneckou radu (§ 247 ods. 2). Vzhľadom na ich demonštratívny výpočet v bode 1 písm. a) doplnkových požiadaviek smernice 2009/38/ES (príloha I), navrhuje sa v § 248 ods. 1 a 2 uvádzať tieto informácie demonštratívne („najmä“). Do nového znenia odseku 3 sa v súlade s …

čl. I § 249
Navrhuje sa nový nadpis pod § 249, ktorý znie „Informovanie zástupcov zamestnancov zamestnávateľa na území Slovenskej republiky a spôsob prepojenia medzi nadnárodnou úrovňou a národnou úrovňou“. Prvá časť nadpisu zodpovedá odseku 1, druhá časť nadpisu odseku 2. Pôvodné znenie § 249 bude súčasťou odseku 1, ktorý sa navrhuje zosúladiť s čl. 10 smernice 2009/38/ES. V odseku 2 sa navrhuje v nadväznosti na čl. 6 a čl. 12 ods. 1 až 3 smernice 2009/38/ES ustanoviť, že spôsoby, akými sa bude realizovať prepojenie medzi nadnárodnou a národnou úrovňou za účelom, aby sa informácie dostali na národnú úroveň (ako aj prípadný vzťah medzi súbehom informovania nadnárodnej a národnej úrovne – viď. bod 37 zásad smernice, kde smernica predvída, že v prípade potreby by mala byť európska zamestnanecká rada informovaná v predstihu alebo súčasne s vnútroštátnymi zástupcami zamestnancov za podmienok nezníženia všeobecnej úrovne ochrany zamestnancov; tento vzťah medzi súbehom alebo poradím informovania a prerokovania s nadnárodnou a národnou úrovňou smernica 2009/38/ES v jednotlivých článkoch …

čl. I bod 18
Za § 249 navrhuje vložiť nový § 249a s nadpisom „Ochrana informácií“, ktorým sa navrhuje transponovať čl. 8 ods. 1 a 2 smernice 2009/38/ES. V odseku 1 sa v súlade s čl. 8 ods. 2 prvá veta smernice 2009/38/ES navrhuje zakotviť právo neposkytovať (bez vyžiadania alebo na základe žiadosti) informácie z objektívnych dôvodov, pretože ak by sa poskytli, ich poskytnutie by vážne ohrozilo fungovanie dotknutých zamestnávateľov alebo im bolo na ujmu. Východiskom je objektívny dôvod a vážne ohrozenie fungovania alebo ujma na strane zamestnávateľov, ktorých sa informácia týka. V nadväznosti na čl. 8 ods. 2 druhá veta smernice 2009/38/ES, berúc do úvahy fakultatívnosť tohto ustanovenia a legislatívne riešenia používané v Slovenskej republike, sa zakotvuje právo podať určovaciu žalobu na súde podľa Občianskeho súdneho poriadku, aby súd rozhodol, či informácia, ktorú zamestnávateľ odmietol poskytnúť, je informáciou, na ktorú sa vzťahuje ochrana podľa § 249a ods. 1. V odseku 2 sa v súlade s čl. 8 ods. 1 smernice 2009/38/ES navrhuje zakotviť …

čl. I bod 19
V § 250 ods. 1 sa v nadväznosti na čl. 10 ods. 3 smernice 2009/38/ES navrhuje zabezpečiť členom osobitného vyjednávacieho orgánu, členom európskej zamestnaneckej rady a zástupcom zamestnancov zabezpečujúcich iný postup informovania zamestnancov a prerokovania s nimi ochrana a záruky porovnateľné s inými zástupcami zamestnancov v Slovenskej republike. Z tohto dôvodu sa navrhuje odkaz na primerane použitie § 240 za účelom zabezpečenia ich práv a ochrany. V odseku 2 sa v nadväznosti na čl. 10 ods. 4 smernice 2009/38/ES navrhuje, aby sa členom osobitného vyjednávacieho orgánu, európskej zamestnaneckej rady poskytovala odborná príprava, ktorá je potrebná, aby mohli vykonávať svoju funkciu zástupcu zamestnancov a to spolu s poskytnutím náhrady mzdy pri tejto prekážke v práci. V nadväznosti na čl. 10 ods. 1 smernice 2009/38/ES je Slovenská republika povinná zabezpečiť zástupcom zamestnancov pôsobiacim podľa § 241 až 250a právo mať k dispozícií prostriedky potrebné na uplatňovanie práv vyplývajúcich zo smernice 2009/38/ES (t.j. práv vyplývajúcich z § 241 až 250a) na kolektívne zastupovanie …

čl. I bod 20
V súvislosti s povinnosťou transpozície čl. 13 smernice 2009/38/ES (tzv. adaptačná klauzula) sa navrhuje nový § 250a s nadpisom „Postup pri zmene štruktúry zamestnávateľa“. Na navrhovaný § 250a sa v zmysle čl. 14 smernice nemajú vzťahovať prechodné ustanovenia. V prípade, ak nastane situácia predvídaná týmto ustanovením, použije sa bez ohľadu na to, či sa dohoda o zriadení európskej zamestnaneckej rady spravuje právnymi predpismi účinnými do 5. júna 2011 alebo od 6. júna 2011. V odseku 1 sa navrhuje vymedziť, kedy sa musí aplikovať postup podľa tzv. adaptačnej klauzuly. Ide o prípad podstatnej zmeny štruktúry (v bode 40 zásad smernice 2009/38/ES sa demonštratívne uvádzajú dôvody zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia existujúcej európskej zamestnaneckej rady alebo existujúcich európskych zamestnaneckých rad). Do odseku 1 sa navrhuje zakotviť, že v týchto prípadoch (bod 40 zásad smernice 2009/38/ES) sa európska zamestnanecká rada alebo európske zamestnanecké rady musia týmto zmenám prispôsobiť. V nadväznosti na to sa v odseku 1 navrhuje vymedziť, že podmienky prispôsobenia sa spravujú dohodou …

čl. I bod 21
Do Zákonníka práce sa navrhuje vložiť § 252e „Prechodné ustanovenia účinné od 6. júna 2011“. Toto ustanovenie vychádza z čl. 14 smernice 2009/38/ES, kde sa stanovuje vzťah medzi novou právnou úpravou (smernica 2009/38/ES) a predchádzajúcou právnou úpravou (smernica 94/45/ES) vo vzťahu k zamestnávateľom a skupinám zamestnávateľov pôsobiacim na území členských štátov. Zo znenia čl. 14 smernice 2009/38/ES vyplýva niekoľko možností: v prípade, ak bola dohoda o zriadení európskej zamestnaneckej rady alebo dohoda o vytvorení iného postupu informovania zamestnancov a prerokovania s nimi uzatvorená pred 5.6.2009 a nebola zmenená v čase od 5.6.2009 do 5.6.2011, vzťahuje sa na dohody nová právna úprava (smernica 2009/38/ES), v prípade, ak bola dohoda o zriadení európskej zamestnaneckej rady alebo dohoda o vytvorení iného postupu informovania zamestnancov a prerokovania s nimi uzatvorená pred 5.6.2009 a bola zmenená v čase od 5.6.2009 do 5.6.2011, vzťahuje sa na dohody stará právna úprava (smernica 94/45/ES), v prípade, ak bola dohoda o zriadení európskej zamestnaneckej rady alebo dohoda o vytvorení …

čl. I bod 22 a 23
Legislatívno-technická úprava vyplývajúca z nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva.

čl. I bod 24
Do transpozičnej prílohy sa dopĺňa smernica 2009/38/ES a smernica 2010/18/EÚ, ktoré sa návrhom zákona preberajú do Zákonníka práce.

čl. II

čl. II bod 1
Európska komisia v odôvodnenom stanovisku v časti diskriminácia súvisiaca s tehotenstvom sa domnieva, že slovenské právne predpisy nezaručujú policajtkám právo na návrat na to isté miesto alebo porovnateľné miesto po materskej dovolenke za dohodnutých podmienok, ktoré nie sú menej priaznivé, a tiež mať úžitok z akéhokoľvek zlepšenia pracovných podmienok, na ktoré by mala právo, keby pracovali podľa nového článku 2 ods. 7 smernice 76/207/EHS v znení smernice 2002/73/ES. Navrhuje sa doplniť ustanovenie § 152 zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície o nový odsek 6, ktorého znenie výslovne zaručuje policajtke zotrvanie vo svojej funkcii počas materskej dovolenky a v prípade organizačných zmien, ako jedinej možnej zmeny jej statusu počas materskej dovolenky, sa jej zaručuje ustanovenie do inej vhodnej funkcie za podmienok, ktoré nie sú pre ňu menej priaznivé, ako aj právo na všetky úžitky zo zlepšenia podmienok výkonu služby, na ktoré by mala právo počas výkonu svojej funkcie. …

čl. II bod 2 a 3
Legislatívno-technická úprava vyplývajúca z nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva a z transponovania smerníc EÚ do zákona.

čl. III

čl. III bod 1
Zákonom č. 537/2007 Z. z. (Čl. III – novela zákona č. 200/1998 Z. z.), ktorý nadobudol účinnosť dňa 1. 1. 2008, bol transponovaný čl. 2 ods. 7 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/73/ES z 23. septembra 2002, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 76/207/EHS o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní a o pracovné podmienky. Navrhovaným znením § 143 ods. 7 sa pristupuje k precizovaniu uvedeného ustanovenia zákona transpozíciou aj nároku colníčky po návrate z materskej dovolenky alebo colníka po návrate z rodičovskej dovolenky (zodpovedajúcej materskej dovolenke colníčky), na také zlepšenie podmienok vykonávania štátnej služby, na aké by mali nárok, ak by colníčka nenastúpila na materskú dovolenku, resp. colník na rodičovskú dovolenku.

čl. III bod 2
Precizuje sa definícia osamelej colníčky a osamelého colníka a dáva sa do súladu s § 40 ods. 1 a 2 Zákonníka práce.

čl. III bod 3 až 5
Úpravy sa navrhujú v súvislosti s prijatím Lisabonskej zmluvy.

čl. IV

čl. IV bod 1
V odôvodnenom stanovisku Európskej komisie v časti diskriminácia súvisiaca s tehotenstvom uviedla táto výhradu, že slovenské právne predpisy nezaručujú príslušníčkam Hasičského a záchranného zboru a Horskej záchrannej služby právo na návrat na to isté miesto alebo porovnateľné miesto po materskej dovolenke za dohodnutých podmienok, ktoré nie sú menej priaznivé, a tiež mať úžitok z akéhokoľvek zlepšenia pracovných podmienok, na ktoré by mali právo, keby pracovali podľa nového článku 2 ods. 7 smernice 76/207/EHS v znení smernice 2002/73/ES. Zákon o Hasičskom a záchrannom zbore v ustanovení § 193 a v súlade s ustanovením § 12 ods. 6 odkazuje na primerané použitie konkrétnych ustanovení Zákonníka práce na služobný pomer príslušníkov Hasičského a záchranného zboru a Horskej záchrannej služby. Navrhuje sa doplniť ustanovenie § 193 o odkaz na novelizované znenie ustanovenia § 157 ods. 1 Zákonníka práce, ktorého znenie zaručuje príslušníčke po skončení materskej dovolenky, resp. príslušníkom po skončení rodičovskej dovolenky podľa § 166 ods. 1 Zákonníka práce zaradenie do pôvodnej funkcie za …

čl. IV bod 2 a 3
Legislatívno-technická úprava vyplývajúca z nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva a z transponovania smerníc EÚ do zákona.

čl. V

čl. V bod 1
V odôvodnenom stanovisku Európskej komisie je uvedená aj výhrada voči § 8 ods. 7 písm. b) antidiskriminačného zákona, v ktorom právna norma obsahuje spojenie „tehotných žien alebo matiek“, pričom pojem „matiek“ považuje Európska komisia za príliš široký. V nadväznosti na to sa navrhuje nahradenie slova „matky“ slovami „matky do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiace ženy“.

čl. V bod 2 až 5
Legislatívno-technická úprava vyplývajúca z nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva a z transponovania smerníc EÚ do zákona.

čl. VI

čl. VI bod 1
Návrhom sa zabezpečí, aby profesionálni vojaci, ktorí budú na rodičovskej dovolenke, počas ktorej majú nárok na materské, nemohli byť odvolaní zo zastávanej funkcie. Zároveň dôjde k zosúladeniu ustanovenia § 58 ods. 1 písm. b) zákona s § 166 ods. 3 a 4 návrhu zákona.

čl. VI bod 2
§ 116 ods. 3 sa zabezpečí, aby profesionálna vojačka počas materskej dovolenky a profesionálny vojak počas rodičovskej dovolenky, počas ktorej majú nárok na materské, nemohli byť odvolaní z funkcie, do ktorej boli ustanovení pred nástupom na materskú dovolenku alebo rodičovskú dovolenku. Tým sa zabezpečí, aby profesionálna vojačka alebo profesionálny vojak počas tejto doby mali právnu istotu, že počas obdobia, kedy nevykonávajú štátnu službu profesionálneho vojaka ale starajú sa o dieťa, nebudú odvolaní zo zastávanej funkcie. Zároveň sa ustanovuje, že ak by došlo k organizačnej zmene, v dôsledku ktorej by profesionálna vojačka počas materskej dovolenky a profesionálny vojak počas rodičovskej dovolenky nemohli vykonávať funkcie, ktoré vykonávali pred nástupom na materskú dovolenku alebo rodičovskú dovolenku, budú ustanovení do inej vhodnej funkcie. Za inú vhodnú funkciu sa považuje funkcia, ktorej výkon nie je pre profesionálneho vojaka menej priaznivý ako výkon pôvodnej funkcie. § 116 ods. 4 sa zabezpečí, aby na každé zlepšenie pracovných podmienok mali nárok aj profesionálna vojačka alebo profesionálny vojak, ktorí …

čl. VI bod 3 a 4
Legislatívno-technická úprava vyplývajúca z nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva.

čl. VII

čl. VII bod 1 a 2
Právna úprava zákazu diskriminácie v štátnozamestnaneckých vzťahoch bola upravená i v zákone o štátnej službe účinnom do 31. októbra 2009 (zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). V odôvodnenom stanovisku Európskej komisie v časti diskriminácia vo vzťahu k prístupu k zamestnaniu bola vyslovená výhrada k zákonu č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe, pretože Európska komisia zastáva názor, že zásada neexistencie priamej alebo nepriamej diskriminácie na základe pohlavia vo verejnom alebo súkromnom sektore vrátane verejných orgánov v súvislosti s prístupom k zamestnaniu, samostatnej zárobkovej činnosti alebo k povolaniu vrátane výberových kritérií a podmienok náboru a vrátane postupu v zamestnaní, ako je stanovené v novom článku 3 ods.1 písm. a) smernice 76/207/EHS v znení smernice 2002/73/ES, nebola správne transponovaná do zákona č. 312/2001 Z. z a neboli poskytnuté žiadne informácie o vzťahu k uvádzaným osobitným predpisom. Navrhuje sa preto v úprave zákazu diskriminácie podľa novej právnej úpravy uviesť v …

čl. VII bod 3
Ide o legislatívno-technické spresnenie textu v poznámke pod čiarou.

čl. VII bod 4 a 8
V súvislosti s nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o založení Európskeho spoločenstva a Zmluva o Európskej únii, podľa ktorej Európska únia nahrádza Európske spoločenstvo a je jeho právnym nástupcom, sa navrhuje prispôsobiť terminológiu používanú v zákone o štátnej službe zániku Európskeho spoločenstva a vzniku právnej subjektivity Európskej únie.

čl. VII bod 5
V odôvodnenom stanovisku Európskej komisie (porušenie zmluvy č. 2006/2528 – nesprávna transpozícia smernice 2002/73/ES) v časti diskriminácia súvisiaca s tehotenstvom sa uvádza, že slovenské právne predpisy nezaručujú štátnej zamestnankyni právo na návrat na to isté miesto alebo porovnateľné štátnozamestnanecké miesto po materskej dovolenke za dohodnutých podmienok, ktoré nie sú menej priaznivé, a tiež mať úžitok z akéhokoľvek zlepšenia služobných podmienok, na ktoré by mala právo počas svojej neprítomnosti v štátnej službe tak, ako to ustanovuje nový článok 2 ods. 7 smernice 76/207/EHS v znení smernice 2002/73/ES. Nový zákon o štátnej službe tieto požiadavky garantuje v jednotlivých súvisiacich ustanoveniach, nie však doslovne tak, ako to namieta Európska komisia. Navrhuje sa preto doplniť ustanovenie, v ktorom sa zaručuje zaradenie štátnej zamestnankyne na pôvodné štátnozamestnanecké miesto po návrate z materskej resp. rodičovskej dovolenky, aj o garanciu pôvodne dohodnutých podmienok a všetkých zlepšených podmienok vykonávania štátnej služby, ktoré by jej patrili, ak by nebola na materskej dovolenke alebo na rodičovskej dovolenke, pričom sa výslovne …

čl. VII bod 6
Upravuje sa delegovaná pôsobnosť Zákonníka práce na štátnozamestnanecké vzťahy, a to v súvislosti s úpravou predmetného ustanovenia (§ 157) Zákonníka práce v čl. I návrhu zákona.

čl. VII bod 7 a 9
Legislatívno-technická úprava vyplývajúca z nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva.

čl. VII bod 10
V súlade s čl. 4 ods. 1 Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky sa do transpozičnej prílohy dopĺňa smernica 2010/18/EÚ, ktorá sa návrhom zákona preberá aj do zákona o štátnej službe.

čl. VIII
Navrhuje sa dátum nadobudnutia účinnosti 1. apríla 2011 okrem novelizačných bodov týkajúcich sa práva na nadnárodné informácie a na prerokovanie, ktoré v súlade s transpozičnou lehotou smernice 2009/38/ES majú nadobudnúť účinnosť 6. júna 2011. Bratislava 12. novembra 2010 Iveta Radičová v. r. predsedníčka vlády Slovenskej republiky Jozef Mihál v. r. podpredseda vlády a minister práce sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky