zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe (zrušený)

Vládny návrh zákona o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“) upravuje vzťahy štátnych zamestnancov k štátu pri vykonávaní štátnej služby v súlade s požiadavkami praxe i s ohľadom na trendy v krajinách Európskej únie. Bol vypracovaný na základe Programového vyhlásenia vlády a v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2008.
Úprava postavenia štátnych zamestnancov sa považuje za dôležitú oblasť spoločenských vzťahov. Štátni zamestnanci sa v podstatnej miere priamo zúčastňujú na tvorbe a realizácii nielen výkonu štátnej správy, ale aj štátnej politiky ako takej. Je nevyhnutné, aby právna úprava štátnozamestnaneckých vzťahov predstavovala jednotný, stabilný a funkčný systém. V zákone sa navrhuje zabezpečiť štátnym zamestnancom nevyhnutné podmienky na riadne vykonávanie štátnej služby a vytvoriť priestor na odborné plnenie úloh orgánov štátnej správy a úloh štátnych orgánov vykonávajúcich štátne záležitosti.
Pri vypracovaní návrhu zákona sa vychádzalo z aplikačnej praxe uplatňovania doterajšieho zákona o štátnej službe a tiež z podaní samotných štátnych zamestnancov, ktorými žiadali o riešenie niektorých problémov týkajúcich sa nejasností v právnej úprave. Boli využité niektoré závery publikované v odbornej literatúre, právne predpisy Slovenskej republiky a vybraných krajín Európskeho spoločenstva (Česká republiky, Poľsko, Holandsko, Francúzsko) upravujúce problematiku verejnej, resp. štátnej služby. Zdrojom boli aj poznatky z rozhodovacej činnosti Európskeho súdu pre ľudské práva, najmä pri porušení zásady rovnakého zaobchádzania a Súdneho dvoru Európskych spoločenstiev.
Návrh zákona sa tak, ako aj v súčasnosti platný zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej službe“) bude vzťahovať na štátnych zamestnancov pri plnení úloh štátnej správy alebo plnení štátnych záležitostí v rozsahu pôsobnosti ustanovenej osobitným predpisom. Navrhovaný zákon sa nebude vzťahovať na právne vzťahy fyzických osôb vykonávajúcich štátnu službu v služobnom pomere podľa osobitných predpisov. Ide o štátnu službu príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polície, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, colníkov a profesionálnych vojakov. Rovnako sú z jeho pôsobnosti vylúčené fyzické osoby, ktoré vykonávajú konkrétne funkcie (napr. poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, prezident Slovenskej republiky, členovia vlády Slovenskej republiky, sudcovia Ústavného súdu Slovenskej republiky, sudcovia, prokurátori, verejný ochranca práv). Návrh zákona sa nebude nevzťahuje na vykonávanie funkcie riaditeľa Národného bezpečnostného úradu. Na riaditeľa tohto úradu sa však budú vzťahovať niektoré ustanovenia návrhu zákona, a to na základe delegovanej pôsobnosti osobitného predpisu, ktorého novelizáciu upravuje novelizačný článok predloženého návrhu zákona.
Na štátnozamestnanecké vzťahy sa použije Zákonník práce delegovane. Ponechanie tejto pôsobnosti Zákonníka práce na štátnozamestnanecké vzťahy vychádza jednak zo skutočnosti, že takáto pôsobnosť sa osvedčila, a jednak zo skutočnosti, že na verejnoprávne prvky štátnozamestnaneckého pomeru nemožno použiť ustanovenia výlučne súkromnoprávnej povahy.
Spory medzi štátnym zamestnancom a služobným úradom o nároky zo štátnozamestnaneckých vzťahov budú prejednávať a rozhodovať súdy.
Dozor nad dodržiavaním právnych predpisov, ktoré upravujú štátnozamestnanecké vzťahy vykonávajú orgány inšpekcie práce podľa osobitného predpisu (zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Navrhovaná právna úprava štátnozamestnaneckých vzťahov vychádza z princípov profesionality (zabezpečenie vzdelávania), nestrannosti (objektivita v konaní, ako aj pri uplatňovaní zákona vo všeobecnosti), efektivity, stability štátnozamestnaneckého pomeru (ochrana pred jednostranným skončením štátnozamestnaneckého pomeru služobným úradom), politickej neutrality (zákaz vyvíjať v služobnom úrade aktivity, ktoré by slúžili záujmom politickej strany alebo hnutia) a etiky (dodržiavanie zákonom určených spôsoboch správania sa pri vykonávaní práv a povinností vyplývajúcich zo štátnej služby).
Navrhovaná úprava rešpektuje záväzky Slovenskej republiky, ktoré vyplývajú z medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách, ktorými je Slovenská republika viazaná, z Dohovorov Medzinárodnej organizácie práce, z práva Európskych spoločenstiev a Európskej únie. Zoznam transponovaných smerníc je uvedený v doložke zlučiteľnosti.
Podľa v súčasnosti účinného zákona o štátnej službe štátnozamestnanecký pomer vznikal na základe rozhodnutia o vymenovaní vydaného v správnom konaní. V návrhu zákona o štátnej službe sa upravuje vznik štátnozamestnaneckého pomeru na základe služobnej zmluvy uzatvorenej medzi štátnym zamestnancom a štátom reprezentovaným služobným úradom. Niektoré administratívne prvky, ako napríklad osobitné predpoklady vzniku štátnozamestnaneckého pomeru, špecifické postavenie štátneho zamestnanca vo vzťahu k verejnosti, plat upravený zákonom, práva, povinnosti a obmedzenia štátneho zamestnanca, možnosť dočasnej zmeny služobných podmienok jednostranne služobným úradom, právo na osobitné plnenia, však zostávajú zachované. V osobitných prípadoch budú štátnozamestnanecké vzťahy budú naďalej vznikať na základe vymenovania alebo voľby.
Vzhľadom na novú koncepciu vzniku štátnozamestnaneckého pomeru, ktorá je budovaná na princípe zmluvnosti návrh už neupravuje prípravnú štátnu službu, ktorá predchádzala vymenovaniu do stálej štátnej služby. Nahrádza ju „adaptačné obdobie“, ako súčasť už existujúceho štátnozamestnaneckého pomeru, počas ktorého štátny zamestnanec absolvuje vstupné adaptačné vzdelávanie. Cieľom adaptačného obdobia je získať základné informácie, odborné a praktické vedomosti súvisiace s vykonávaním štátnej služby na konkrétnom štátnozamestnaneckom mieste a oboznámiť sa s pracovným prostredím v príslušnom služobnom úrade.
V návrhu zákona sa upravuje aj skúšobná doba v štátnozamestnaneckom pomere, ktorá trvá tri mesiace.
Nominovanú štátnu službu, ktorá bola samostatným druhom štátnej služby podľa zákona o štátnej službe, predložený návrh zákona už neupravuje, nakoľko nemala vecné opodstatnenie. Nepriniesla efekt ani z hľadiska proklamovaného zatraktívnenia štátnej služby. V nominovanej štátnej službe v roku 2008 vykonávalo štátnu službu iba 5 štátnych zamestnancov.
V návrhu zákona sa kladie dôraz na podporu profesionálneho rastu štátneho zamestnanca, najmä vo formách vzdelávania a prehlbovanie kvalifikácie, ktoré bude uhrádzať služobný úrad. Podmienky vzdelávania sú v zákone upravené novým spôsobom s možnosťou špecifikácie v služobných predpisoch jednotlivých služobných úradov.
V oblasti odmeňovania, vychádzajúc z poznatkov aplikačnej praxe, navrhuje sa opätovné zavedenie odbornej praxe ako podmienky na zvýšenie platovej tarify štátneho zamestnanca, a to za jeden rok praxe zvýšenie o 1 %; zvýšenie platovej tarify bude patriť najviac za 32 rokov odbornej praxe. Pre vybraný okruh štátnych zamestnancov Úradu vlády Slovenskej republiky, ktorí plnia špecifické úlohy pre vládu Slovenskej republiky, predsedu vlády Slovenskej republiky a podpredsedu vlády Slovenskej republiky sa navrhuje zvýšenie platových taríf o 20 %.
Nový inštitút „osobný plat“ dáva priestor služobnému úradu na ocenenie štátneho zamestnanca, ktorý plní osobitne významne úlohy alebo mimoriadne náročné úlohy, za splnenie ktorých je zodpovedný niektorý z uvedených služobných úradov. Poskytovanie osobného platu bude podmienené trvaním dôvodov a podmienok, pre ktoré bol štátnemu zamestnancovi priznaný.
Navrhuje sa nový príplatok, ktorý bude patriť štátnym zamestnancom za vedenie služobného motorového vozidla a za starostlivosť o služobné motorové vozidlo v sume do 13 resp. 20 eur mesačne.
Návrh zákona garantuje štátnemu zamestnancovi zachovanie výšky funkčného platu, ktorý mal priznaný ku dňu jeho účinnosti. Štátnemu zamestnancovi v nominovanej štátnej službe bude zachovaná suma osobitného príplatku priznaného do 31. októbra 2009 s tým, že v ďalších obdobiach sa už táto suma nebude zvyšovať.
Vplyvy návrhu zákona na štátny rozpočet a ostatné verejné rozpočty, na zamestnancov a tvorbu pracovných miest a na hospodárenie podnikateľskej sféry sú vyjadrené v doložke finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie
Návrh zákona je vypracovaný v súlade s čl. 12, 13, 35, 36, 37, 38, 39, 41 ods. 2 a 54 Ústavy Slovenskej republiky a s Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 1/1919 o pracovnom čase uverejnenom v Zbierke zákonov pod č. 80/1922 Zb., Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 29/1930 o nútenej práci v znení Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 105/1957 uverejnenom v Zbierke zákonov pod č. 506/1990 Zb., Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 52/1936 o platenej dovolenke uverejnenom v Zbierke zákonov pod č. 442/1990 Zb., Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 87/1948 o slobode združovania a ochrane práva odborovo sa organizovať uverejnenom v Zbierke zákonov pod č. 489/1990 Zb., Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 95/1949 o ochrane mzdy uverejnenom v Zbierke zákonov pod č. 411/1991 Zb., Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 98/1949 o práve organizovať sa a kolektívne vyjednávať uverejnenom v Zbierke zákonov pod č. 470/1990 Zb., Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 100/1951 o rovnosti v odmeňovaní uverejnenom v Zbierke zákonov pod č. 450/1990 Zb., Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 111/1958 o diskriminácii v zamestnaní a povolaní uverejnenom v Zbierke zákonov pod č. 465/1990 Zb., Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č.140/1974 Zb. o platenom študijnom voľne uverejnenom v Zbierke zákonov pod č. 491/1990 Zb., Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 132/1970 o platenej dovolenke - doposiaľ nebol ratifikovaný, Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 151/1978 o pracovných vzťahoch vo verejnej službe - doposiaľ nebol ratifikovaný, Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 154/1981 o kolektívnom vyjednávaní, Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 158/1982 o rozviazaní pracovného pomeru.
Návrh zákona bol prerokovaný s Ministerstvom financií Slovenskej republiky, sekciou rozpočtovej politiky, ktorá vo svojom stanovisku č. MF/9467/2009-411 zo dňa 30. januára 2009 konštatuje, že nemá k návrhu zákona pripomienky a berie na vedomie, že predložený návrh zákona bude zabezpečený v rámci disponibilných zdrojov jednotlivých kapitol, t.j. bez zvýšenia nárokov na rozpočet verejnej správy.
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona
s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie
Predkladateľ zákona: vláda Slovenskej republiky
Názov návrhu zákona: Zákon o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Problematika návrhu zákona:
je upravená v práve Európskych spoločenstiev:
primárnom:
čl. 39 ods. 4 a čl. 45 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v platnom znení, podľa ktorých ustanovenia o slobode pohybu pracovníkov v rámci ES sa nevzťahujú na zamestnávanie vo verejnej správe a ustanovenia o práve podnikať v danom členskom štáte sa nevzťahujú na činnosti, ktoré v tomto štáte súvisia, hoci len príležitostne, s výkonom verejnej moci,
čl. 136 až 145 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v platnom znení, ktoré ustanovujú, že ES podporuje a dopĺňa činnosť členských štátov v oblastiach, ktoré sa týkajú zlepšenia najmä pracovného prostredia a pracovných podmienok, informovanosti pracovníkov a rovnosti medzi mužmi a ženami na trhu práce a rovnakého zaobchádzania v práci;
sekundárnom:
smernica Rady 91/533/EHS zo 14. októbra 1991 o povinnosti zamestnávateľa informovať zamestnancov o podmienkach vzťahujúcich sa na zmluvu alebo na pracovno-právny vzťah (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.05/zv. 2),
smernica Rady 92/85/EHS z 19. októbra 1992 o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok (desiata samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS) (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 2),
smernica Rady 96/34/ES z 3. júna 1996 o rámcovej dohode o rodičovskej dovolenke uzavretej medzi UNICE, CEEP a ETUC (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 2; Ú. v. ES L 145, 19.6.1996) v znení smernice Rady 97/75/ES z 15. decembra 1997 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 3),
smernica Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 20/zv. 1),
smernica Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 4),
smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES zo 4. novembra 2003, o niektorých aspektoch organizácie pracovného času (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 4),
smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 204, 26.7.2006);
nie je upravená v práve Európskej únie;
je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev:
rozsudok Európskeho súdneho dvora C-149/79 zo 17. decembra 1980 Komisia ES proti Belgickému kráľovstvu, v ktorom je „verejná služba“ definovaná ako séria postov/miest, ktoré zahŕňajú priamu alebo nepriamu účasť na výkone právomocí udelených verejným právom a povinností určených na ochranu všeobecných záujmov štátu alebo iných štátnych orgánov.
Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:
lehota na prebratie smernice alebo rámcového rozhodnutia podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia z nich vyplývajúca:
Lehota na prebratie
smernice Rady 91/533/EHS zo 14. októbra 1991 o povinnosti zamestnávateľa informovať zamestnancov o podmienkach vzťahujúcich sa na zmluvu alebo na pracovno-právny vzťah (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.05/zv. 2) bol 1. máj 2004,
smernice Rady 92/85/EHS z 19. októbra 1992 o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok (desiata samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS) (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 2) bol 1. máj 2004,
smernice Rady 96/34/ES z 3. júna 1996 o rámcovej dohode o rodičovskej dovolenke uzavretej medzi UNICE, CEEP a ETUC (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 2; Ú. v. ES L 145, 19.6.1996) v znení smernice Rady 97/75/ES z 15. decembra 1997 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 3) bol 1. máj 2004,
smernice Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 20/zv. 1) bol 19. júl 2003,
Smernica je zahrnutá do uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 962 z 10. októbra 2001 k Návrhu na určenie gestorského ústredného orgánu štátnej správy zodpovedného za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom slovenských všeobecne záväzných právnych predpisov, bod č. 115.
smernice Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 4) bol 2. december 2003,
Smernica je zahrnutá do Uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 962 z 10. októbra 2001 k Návrhu na určenie gestorského ústredného orgánu štátnej správy zodpovedného za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom slovenských všeobecne záväzných právnych predpisov, bod č. 118.
smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES zo 4. novembra 2003, o niektorých aspektoch organizácie pracovného času (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 4) nie je stanovená (resp. 2. august 2004),
Smernica je zahrnutá do Uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 266 z 31. marca 2004 k návrhu na určenie gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom slovenských všeobecne záväzných právnych predpisov, bod č. 48.
smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 204, 26.7.2006) je 15. augusta 2008.
Smernica je zahrnutá do Uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 819 zo 4. októbra 2006 zo k návrhu na určenie gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc, bod č. 51.
informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení:
Proti Slovenskej republike bolo začaté konanie (porušenie zmluvy č. 2006/2260) vo veci nesplnenia povinnosti prebrať smernicu 2000/43/ES podľa čl. 226 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení.
Proti Slovenskej republike bolo začaté konanie (porušenie zmluvy č. 2006/2447) vo veci nesplnenia povinnosti prebrať smernicu 2000/78/ES podľa čl. 226 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení.
informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice alebo rámcové rozhodnutia už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia:
smernica Rady 91/533/EHS zo 14. októbra 1991 o povinnosti zamestnávateľa informovať zamestnancovo podmienkach vzťahujúcich sa na zmluvu alebo na pracovno-právny vzťah (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.05/zv. 2)
v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov
smernica Rady 92/85/EHS z 19. októbra 1992 o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok (desiata samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS) (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 2)
v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov
v zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov
v zákone č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z. z.
smernica Rady 96/34/ES z 3. júna 1996 o rámcovej dohode o rodičovskej dovolenke uzavretej medzi UNICE, CEEP a ETUC (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 2; Ú. v. ES L 145, 19.6.1996) v znení smernice Rady 97/75/ES z 15. decembra 1997 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 3)
v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov
v zákone č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
v zákone č. 552/2003 Z. z. o výkone prác vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov
v zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov
smernica Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 20/zv. 1)
v Ústave Slovenskej republiky v znení neskorších ústavných zákonov
v zákone č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov
v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov
v zákone č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
v zákone č. 552/2003 Z. z. o výkone prác vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov
v zákone č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov
v zákone č. 301/2005 Z. z. o trestnom súdnom konaní (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov
v zákone č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v zákone č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z. z.
v zákone č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z. z.
v zákone č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov
smernica Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 4)
v Ústave Slovenskej republiky v znení neskorších ústavných zákonov
v zákone č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov
v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov
v zákone č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
v zákone č. 552/2003 Z. z. o výkone prác vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov
v zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov
v zákone č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z. z.
v zákone č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z. z.
v zákone č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
v zákone č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení neskorších predpisov
v zákone č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov
v zákone č. 301/2005 Z. z. o trestnom súdnom konaní (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov
v zákone č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov
smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES zo 4. novembra 2003, o niektorých aspektoch organizácie pracovného času (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 4)
v zákone č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov
v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov
v zákone č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z. z.
smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 204, 26.7.2006)
v Ústave Slovenskej republiky v znení neskorších ústavných zákonov
v zákone č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov
v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov
v zákone č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
v zákone č. 552/2003 Z. z. o výkone prác vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov
v zákone č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov
v zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov
v zákone č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z. z.
v zákone č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z. z.
v zákone č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov
Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie: úplný
Gestor a spolupracujúce rezorty: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky
Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov,
vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie
K čl. I – vládneho návrhu zákona o štátnej službe
1. Odhad vplyvov na verejné financie
Zvýšenie platovej tarify za služobnú prax
Navrhuje sa zvýšenie platovej tarify za služobnú prax, ktorou bude vykonávanie štátnej služby podľa tohto zákona, podľa zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov alebo vykonávanie štátnej služby podľa osobitného predpisu . Zvýšenie platovej tarify za služobnú prax sa navrhuje vo výške 1 % z platovej tarify príslušnej platovej triedy a štátnemu zamestnancovi bude patriť najviac za 32 rokov. Odborná prax štátnych zamestnancov započítaná k 31. decembru 2003, ktorým štátnozamestnanecký pomer doposiaľ nepretržite trvá, sa zvýši o čas ku dňu účinnosti tohto zákona; u štátnych zamestnancov, ktorých takto priznaná odborná prax je viac ako 32 rokov bude patriť zvýšenie platovej tarify za 32 rokov a za zvyšné roky rozdielový príplatok. Priznaná odborná prax sa považuje za služobnú prax podľa tohto zákona.
Zvýšenie platovej tarify za odbornú prax bude pokryté z prostriedkov na platy, v súčasnosti vynaložených na zvýšenie platovej tarify za výsledky služobného hodnotenia štátneho zamestnanca, vykonaného za roky 2004 až 2008. V predloženom vládnom návrhu zákona sa zvýšenie platovej tarify za služobné hodnotenie nenavrhuje. Zvýšená potreba finančných prostriedkov z titulu zvýšenia platových taríf za služobnú prax by sa mohla prejaviť u štátnych zamestnancov prijatých do štátnozamestnaneckého pomeru v priebehu roka 2008. Ide o tých štátnych zamestnancov, ktorí nespĺňali podmienku zvýšenia platovej tarify napriek uskutočnenému hodnoteniu, pretože ich štátna služba netrvala celý rok. Zvýšenie platovej tarify bude týmto štátnym zamestnancom patriť v mesiaci, v ktorom dosiahnu jeden rok služobnej praxe. S ohľadom na realizáciu vládou schváleného opatrenia o znížení počtu zamestnancov v orgánoch štátnej správy do konca roku 2007 možno predpokladať, že počet novoprijatých štátnych zamestnancov v roku 2008 bude minimálny a prípadnú zvýšenú potrebu finančných prostriedkov pokryje služobný úrad z disponibilných finančných prostriedkov.
Zvýšenie platovej tarify o 20 % pre niektorých štátnych zamestnancov Úradu vlády Slovenskej republiky
Zvýšenie platových taríf o 20 % pre cca 124 štátnych zamestnancov Úradu vlády Slovenskej republiky predstavuje zvýšenú potrebu mzdových prostriedkov o 17 508 eur (527 440 Sk) mesačne a odvody o 6 119 eur (184 340 Sk) mesačne, t.j. spolu o 23 627 eur (711 780 Sk) mesačne. Uvedenú zvýšenú potrebu pokryje Úrad vlády Slovenskej republiky z disponibilných finančných prostriedkov.
Príplatok za vedenie služobného motorové vozidlo a starostlivosť o služobné motorové vozidlo
Nový príplatok navrhovaný v sume do výšky 13 alebo 20 eur (cca 400 a 600 Sk) mesačne bude patriť zúženému okruhu štátnych zamestnancov. Údaje o počte služobnými úradmi pridelených „referentských“ služobných motorových vozidiel štátnym zamestnancom nie sú k dispozícii. Príslušný služobný úrad priznaný príplatok za vedenie služobného motorového vozidla a starostlivosť o služobné motorové vozidlo bude realizovať z disponibilných finančných prostriedkov.
Rozdielový príplatok
Štátnemu zamestnancovi, ktorý k 31. decembru 2003 mal priznaných viac ako 32 rokov odbornej praxe sa bude poskytovať rozdielový príplatok v sume, ktorú bude tvoriť 1 % jeho platovej tarify za každý ďalší rok nad 32 rokov odbornej praxe. Čas vykonávania štátnej služby od 1. januára 2004 sa takémuto štátnemu zamestnancovi pripočítavať už nebude. Suma rozdielového príplatku sa v ďalších rokoch nebude zvyšovať. Zvýšenie platovej tarify za odbornú prax je v súčasnosti premietnuté vo funkčnom plate štátneho zamestnanca.
Z tohto dôvodu uplatnenie rozdielového príplatku nebude mať dopad na štátny rozpočet.
Osobitný príplatok
Štátnemu zamestnancovi vymenovanému do nominovanej štátnej služby sa zachováva osobitný príplatok v sume priznanej ku dňu účinnosti tohto zákona. Suma osobitného príplatku, premietnutá v súčasnosti vo funkčnom plate, sa v ďalších obdobiach nebude zvyšovať. Z toho dôvodu ponechanie osobitného príplatku nebude mať dopad na štátny rozpočet.
Vládny návrh zákona sa na zamestnancov obcí a vyšších územných celkov nevzťahuje a preto navrhovaná právna úprava nebude mať dopad na rozpočty obcí alebo na rozpočty vyšších územných celkov.
2. Odhad vplyvov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb
Vládny návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na obyvateľstvo ani na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.
3. Odhad vplyvov na životné prostredie
Realizácia predloženého vládneho návrhu zákona nebude mať žiadny vplyv na životné prostredie.
4. Odhad vplyvov na zamestnanosť
Realizáciou predloženého vládneho návrhu zákona sa nepredpokladá žiadny vplyv na zamestnanosť občanov Slovenskej republiky.
5. Odhad vplyvov na podnikateľské prostredie
Vzhľadom na to, že predkladaný vládny návrh zákona sa vzťahuje na zamestnávateľov nepodnikateľskej sféry, nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie.
K čl. II – novela zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov
1. Odhad vplyvov na verejné financie
Vypustenie ustanovenia, ktoré upravovalo podmienky vyjednávania v podnikových kolektívnych zmluvách v štátnej službe, nebude mať dopad na štátny rozpočet.
2. Odhad vplyvov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb
Vládny návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na obyvateľstvo ani na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.
3. Odhad vplyvov na životné prostredie
Realizácia predloženého vládneho návrhu zákona nebude mať žiadny vplyv na životné prostredie.
4. Odhad vplyvov na zamestnanosť
Realizáciou predloženého vládneho návrhu zákona sa nepredpokladá žiadny vplyv na zamestnanosť občanov Slovenskej republiky.
5. Odhad vplyvov na podnikateľské prostredie
Vzhľadom na to, že predkladaný vládny návrh zákona sa vzťahuje na zamestnávateľov nepodnikateľskej sféry, nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie.
K čl. III – novela zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov
1. Odhad vplyvov na verejné financie
Návrh na úpravu postavenia Úradu vlády Slovenskej republiky nebude mať dopad na štátny rozpočet.
2. Odhad vplyvov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb
Vládny návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na obyvateľstvo ani na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.
3. Odhad vplyvov na životné prostredie
Realizácia predloženého vládneho návrhu zákona nebude mať žiadny vplyv na životné prostredie.
4. Odhad vplyvov na zamestnanosť
Realizáciou predloženého vládneho návrhu zákona sa nepredpokladá žiadny vplyv na zamestnanosť občanov Slovenskej republiky.
5. Odhad vplyvov na podnikateľské prostredie
Vzhľadom na to, že predkladaný vládny návrh zákona sa vzťahuje na zamestnávateľov nepodnikateľskej sféry, nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie.
K čl. IV – novela zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
1. Odhad vplyvov na verejné financie
Vzhľadom na chýbajúci údaj o počte tzv. „referentských“ služobných motorových vozidiel nie je možné vyčísliť dopad na štátny rozpočet z dôvodu poskytovania príplatku za starostlivosť o služobné motorové vozidlo a jeho vedenie v súvislosti s vykonávaním pracovných úloh, ktorý zamestnávateľ zamestnancovi môže priznať až do výšky 20 eur mesačne. Príslušný zamestnávateľ priznaný príplatok za starostlivosť o služobné motorové vozidlo a jeho vedenie pokryje z disponibilných finančných prostriedkov.
2. Odhad vplyvov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb
Vládny návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na obyvateľstvo ani na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.
3. Odhad vplyvov na životné prostredie
Realizácia predloženého vládneho návrhu zákona nebude mať žiadny vplyv na životné prostredie.
4. Odhad vplyvov na zamestnanosť
Realizáciou predloženého vládneho návrhu zákona sa nepredpokladá žiadny vplyv na zamestnanosť občanov Slovenskej republiky.
5. Odhad vplyvov na podnikateľské prostredie
Vzhľadom na to, že predkladaný vládny návrh zákona sa vzťahuje na zamestnávateľov nepodnikateľskej sféry, nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie.
K čl. V – novela zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
1. Odhad vplyvov na verejné financie
Úpravou platových pomerov a paušálnej náhrady pre riaditeľa Národného bezpečnostného úradu sa zachovávajú finančné nároky v rovnakej výške ako mu doposiaľ patria podľa platného zákona o štátnej službe. Z toho dôvodu uplatnenie zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet.
2. Odhad vplyvov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb
Vládny návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na obyvateľstvo ani na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.
3. Odhad vplyvov na životné prostredie
Realizácia predloženého vládneho návrhu zákona nebude mať žiadny vplyv na životné prostredie.
4. Odhad vplyvov na zamestnanosť
Realizáciou predloženého vládneho návrhu zákona sa nepredpokladá žiadny vplyv na zamestnanosť občanov Slovenskej republiky.
5. Odhad vplyvov na podnikateľské prostredie
Vzhľadom na to, že predkladaný vládny návrh zákona sa vzťahuje na zamestnávateľov nepodnikateľskej sféry, nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie.
K čl. VI – novela zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
1. Odhad vplyvov na verejné financie
Prijatie predloženého vládneho návrhu zákona nebude mať negatívny vplyv na príjmy štátneho rozpočtu.
2. Odhad vplyvov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb
Uplatňovanie predloženého vládneho návrhu zákona nebude mať negatívny vplyv na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.
3. Odhad vplyvov na životné prostredie
Realizácia predloženého vládneho návrhu zákona nebude mať žiadny vplyv na životné prostredie.
4. Odhad vplyvov na zamestnanosť
Realizáciou predloženého vládneho návrhu zákona sa nepredpokladá žiadny vplyv na zamestnanosť občanov Slovenskej republiky.
5. Odhad vplyvov na podnikateľské prostredie
Predpokladá sa, že uplatňovanie predloženého vládneho návrhu zákona nebude mať negatívny vplyv na podnikateľské prostredie.
K čl. VII – novela zákona č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
1. Odhad vplyvov na verejné financie
Vládny návrh zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet.
2. Odhad vplyvov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb
Vládny návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na obyvateľstvo ani na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.
3. Odhad vplyvov na životné prostredie
Realizácia vládneho návrhu zákona nebude mať vplyv na životné prostredie.
4. Odhad vplyvov na zamestnanosť
Realizáciou predloženého vládneho návrhu zákona sa nepredpokladá vplyv na zamestnanosť občanov Slovenskej republiky.
5. Odhad vplyvov na podnikateľské prostredie
Vzhľadom na to, že predkladaný vládny návrh zákona sa vzťahuje na zamestnávateľov nepodnikateľskej sféry, nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie.

čl. I

čl. I § 1 §
Vládny návrh zákona v § 1 odseku 1 ustanovuje čo je predmetom právnej regulácie – sú to vzťahy, ktoré vznikajú pri vykonávaní štátnej služby štátnymi zamestnancami, označené ako štátnozamestnanecké vzťahy. Ich obsahom sú práva a povinnosti štátneho zamestnanca smerujúce k plneniu úloh štátneho orgánu pri vykonávaní štátnej správy alebo k plneniu úloh iného štátneho orgánu pri vykonávaní štátnych záležitostí. Zamestnávajúcim subjektom, v oboch prípadoch, je štát, reprezentovaný služobným úradom. Predmetom právnej úpravy vládneho návrhu zákona sú nielen primárne štátnozamestnanecké vzťahy (štátnozamestnanecký pomer), ale aj tie, ktoré bez existencie primárnych nemôžu vzniknúť, t. j. sekundárne vzťahy, ktorými sú napr. vzťahy vznikajúce pri zodpovednosti za škodu štátneho zamestnanca alebo štátu, vzťahy upravujúce postavenie zástupcov zamestnancov v štátnozamestnaneckých vzťahoch i vzťahy kolektívneho vyjednávania v podmienkach štátnej služby. V tomto ustanovení v odseku 2 sú upravené aj princípy, na ktorých je budovaná štátna služba. Tieto právne myšlienky (idey) sú premietnuté do jednotlivých ustanovení navrhovaného zákona. Sú bázou nielen pre jeho výklad, umožňujú aj zdokonaľovanie …

čl. I § 2 §
Ustanovenie obsahuje vymedzenie pôsobnosti zákona o štátnej službe na iné právne vzťahy. Na právne vzťahy justičných čakateľov a súdnych úradníkov sa zákon o štátnej službe vzťahuje subsidiárne, teda len vtedy, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Na právnych čakateľov prokuratúry sa zákon o štátnej službe vzťahuje delegovane, teda vtedy, ak tak ustanovuje osobitný predpis. Zákon o štátnej službe sa nebude vzťahovať na niektoré vzťahy majúce charakter štátnej služby. Ide o štátnu službu vykonávanú v služobnom pomere podľa osobitných predpisov. Tento sa tiež nebude vzťahovať na fyzické osoby počas vykonávania funkcie, do ktorej boli zvolení alebo vymenovaní. Ustanovenie do takejto funkcie, práva a povinnosti vyplývajúce z jej vykonávania upravuje osobitný predpis. Niektoré fyzické osoby spomedzi tých, ktoré sú v zákone uvedené sa práve ustanovením do tejto funkcie sa stávajú podľa nášho zákona vedúcimi služobného úradu (napr. predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, predseda Najvyššieho kontrolného úradu) avšak nie sú štátnymi zamestnancami. Zákon o štátnej službe sa nevzťahuje ani na vykonávanie funkcie riaditeľa Národného …

čl. I § 3 §
Vládny návrh zákona o štátnej službe umožňuje, aby sa uchádzal o prijatie do štátnej služby občan iného členského štátu Európskej únie, tiež občan štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore a občan Švajčiarskej konfederácie. Rovnako ako občan Slovenskej republiky musí spĺňať predpoklady ustanovené týmto zákonom, a ak sa vyžadujú, aj osobitným predpisom. Musí sa podrobiť výberovému konaniu, prípadne výberu. Na druhej strane sa právo uchádzača, ktorý nie je občanom Slovenskej republiky, obmedzuje, pokiaľ ide o niektoré odbory štátnej služby (napr. obrana, polícia, justícia), niektoré služobné úrady, prípadne inak určené štátnozamestnanecké miesta. Štátnozamestnanecké miesta, na ktorých môže vykonávať štátnu službu len občan Slovenskej republiky ustanovuje vláda Slovenskej republiky nariadením.

čl. I § 4 §
Vládny návrh zákona upravuje zákaz diskriminácie v štátnozamestnaneckých vzťahoch rozširujúc, ako špeciálny zákon vo vzťahu k všeobecnému zákonu – antidiskriminačnému, dôvody zákazu porušenia zásady rovnakého zaobchádzania. Pokiaľ ide o právnu ochranu pred diskrimináciou upravuje možnosť štátneho zamestnanca (aj uchádzača o štátnu službu) domáhať sa ochrany svojich práv aj v služobnom úrade. Ide o možnosť poskytnúť ochranu v tzv. predsporovom konaní.

čl. I § 5 §
Na účely tohto zákona sa za štátnu službu považuje činnosť zameraná na plnenie úloh orgánu štátnej správy, alebo úloh iného štátneho orgánu na plnenie štátnych záležitostí. Plnenie úloh spomínaných orgánov zabezpečujú služobné úrady; rozsah týchto úloh upravujú osobitné predpisy. Štátni zamestnanci ich vykonávajú v príslušnom odbore štátnej služby; môžu ich však vykonávať aj bez určenia odboru štátnej služby (štátni zamestnanci, ktorí sú odborníkmi ústavného činiteľa). Činnosť zameraná na plnenie úloh orgánu štátnej správy alebo iného štátneho orgánu na plnenie štátnych záležitostí musí vždy obsahovať aspoň jednu z činností ustanovených v tomto zákone. Inými slovami podmienkou, aby mohli byť činnosti štátneho zamestnanca v služobnom úrade považované za vykonávanie štátnej služby, je vykonávanie aspoň jednej z činností upravených v zákone o štátnej službe.

čl. I § 6 §
Štátny zamestnanec bude vykonávať štátnu službu v služobnom úrade v príslušnom odbore štátnej služby. Odborník ústavného činiteľa vykonáva štátnu službu bez určenia odboru štátnej služby. Štátnym zamestnancom vo verejnej funkcii na účely vládneho návrhu zákona sa rozumie štátny zamestnanec v politickej funkcii podľa zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe. Z dôvodu špecifického postavenia niektorých kategórií štátnych zamestnancov sa navrhuje upraviť pôsobnosť zákona na týchto štátnych zamestnancov v obmedzenom rozsahu. Osobitné postavenie medzi štátnymi zamestnancami vo verejnej funkcii má veľvyslanec, na ktorého sa navyše nevzťahujú ďalšie ustanovenia zákona o štátnej službe. Ide o § 53 ods. 4, teda po odvolaní funkcie veľvyslanca alebo po uplynutí času vyslania mu nepatrí odstupné, tiež mu nepatria paušálne náhrady spojené s výkonom tejto funkcie (§ 86 ods.4) a funkčný plat nemá vo výške platu poslanca Národnej rady SR podľa § 83 ods. 4. Funkčný plat veľvyslancovi neurčuje ten, kto ho poveril vykonávaním funkcie mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca [§ 108 ods.1 písm. a)], teda …

čl. I § 7 §
Toto ustanovenie vymedzuje odbor štátnej služby ako úsek štátnej správy, v ktorom štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu. Odbory štátnej služby ustanoví nariadenie vlády Slovenskej republiky. Ustanovenie odborov štátnej služby nie je dôležité iba z hľadiska odbornej špecifikácie. Na odbory štátnej služby bezprostredne nadväzuje určenie tých oblastí štátnej správy, kde môže vykonávať štátnu službu len občan Slovenskej republiky.

čl. I § 8 §
Podľa zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe štátnozamestnanecké miesta mimoriadnej významnosti určuje vláda alebo vedúci služobného úradu. V novej právnej úprave sa navrhuje, aby určovanie štátnozamestnaneckých miest mimoriadnej významnosti patrilo výlučne do kompetencie vlády. Štátnemu zamestnancovi na mieste mimoriadnej významnosti patrí mimoriadny plat podľa § 83 ods. 2.

čl. I § 9 §
V odseku 1 sú taxatívnym spôsobom vymedzené orgány štátnej správy, ktoré sú na účely tohto zákona služobným úradom. Služobným úradom je aj orgán, v ktorom štátni zamestnanci plnia úlohy vykonávané v štátnom záujme v rozsahu pôsobnosti ustanovenej osobitným predpisom. Orgány miestnej štátnej správy sú napríklad orgány štátnej správy podľa: zákona č. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 515/2003 Z. z. o krajských úradoch a obvodných úradoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 534/2003 Z. z. o organizácii štátnej správy na úseku cestnej dopravy a pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o …

čl. I § 10 §
Navrhuje sa, aby tzv. vnútornú kontrolu dodržiavania tohto zákona vykonávali samotné služobné úrady. Výnimkami v tomto smere budú: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky vo vzťahu k služobnému úradu, ktorým je Špeciálny súd, krajský súd alebo okresný súd, Generálna prokuratúra Slovenskej republiky vo vzťahu k služobnému úradu, ktorým je krajská prokuratúra, vyššia vojenská prokuratúra alebo vojenská obvodná prokuratúra.

čl. I § 11 §
Pojem „predstavený“ sa navrhuje nahradiť pojmom „vedúci štátny zamestnanec“, resp. „vedúci zamestnanec“. Vedúci štátny zamestnanec môže vykonávať štátnu službu v stálej štátnej službe alebo v dočasnej štátnej službe. Postavenie vedúceho zamestnanca, podľa tohto, má aj fyzická osoba, ktorej postavenie upravuje osobitný predpis, napríklad predseda súdu. Navrhuje sa, aby funkciu vedúceho zamestnanca k vedúcemu zamestnancovi vo verejnej funkcii na ústrednom orgáne štátnej správy plnil štatutárny orgán podľa zákona č.575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.

čl. I § 12 a 13 §
Vedúci služobného úradu je najvyšší štátny zamestnanec, ktorý plní úlohy spojené s uplatňovaním štátnozamestnaneckých vzťahov štátnych zamestnancov a koná tiež v pracovnoprávnych vzťahoch zamestnancov a vo veciach služobných vzťahov podľa osobitného predpisu, pokiaľ to ustanovuje osobitný predpis. Z dôvodu špecifického postavenia štátneho zamestnanca vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ústredný orgán štátnej správy, sa navrhuje, aby funkciu vedúceho štátneho zamestnanca vo vzťahu k tejto kategórii štátnych zamestnancov (napr. k vedúcemu služobného úradu, ktorým je ústredný orgán štátnej správy, štátnemu tajomníkovi) plnil minister alebo vedúci ostatného ústredného orgánu štátnej správy. V niektorých služobných úradoch je funkcia vedúceho služobného úradu osobitnou funkciou, v iných prípadoch je funkcia spojená s vykonávaním funkcie štatutárneho orgánu. V služobnom úrade, ktorým je ústredný orgán štátnej správy, vedúceho úradu vymenúva a odvoláva vláda na návrh toho, kto je vo funkcii štatutárneho orgánu podľa § 575/2001 Z. z. V prípade miestneho orgánu štátnej správy a iného štátneho orgánu patrí funkcia vedúceho služobného úradu zo zákona o …

čl. I § 14 §
Osobný úrad, aj keď súčasťou iného organizačného útvaru, najmä na služobných úradoch s menším počtom zamestnancov (napr. miestne orgány štátnej správy), musí byť organizačne zaradený v priamej riadiacej pôsobnosti vedúceho služobného úradu. Nie je teda možné, aby riaditeľ osobného úradu bol podriadený napr. riaditeľovi sekcie, ak je osobný úrad zaradený organizačne do sekcie Osobným úradom štátneho zamestnanca, ktorý nie je uvedený v odseku 2 písm. a) až c) je osobný úrad služobného úradu, v ktorom štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu.

čl. I § 15 §
Služobný predpis ako vnútorný normatívny akt služobného úradu nesmie byť v rozpore s týmto zákonom a všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na jeho vykonávanie. Služobný predpis upravuje podrobnosti vykonávania štátnej služby, prípadne upravuje podmienky poskytovania rôznych plnení vyplývajúcich z príslušných ustanovení tohto zákona. Služobný úrad, prípadne iný, osobitným predpisom ustanovený subjekt, môže vydať služobný predpis i bez výslovného splnomocnenia uvedeného v texte zákona. Služobný predpis služobného úradu nesmie byť v rozpore ani so služobným predpisom služobného úradu, ktorý k nemu vykonáva funkciu zriaďovateľa podľa zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 584/2005 Z. z.

čl. I § 16 §
Navrhuje sa upraviť dva druhy štátnej služby, a to stálu štátnu službu a dočasnú štátnu službu. V porovnaní s úpravou právnych vzťahov pri vykonávaní štátnej služby podľa zákona č. 312/2001 Z. z., nová úprava neobsahuje nominovanú štátnu službu ani prípravnú štátnu službu. Nominovaná štátna služba sa ako samostatný druh štátnej služby v praxi neosvedčila. Zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe sa uplatňuje od roku 2002, pričom v nominovanej štátnej službe bolo v roku 2008 päť štátnych zamestnancov. Prijať štátneho zamestnanca do stálej štátnej služby bude možné spravidla len na základe výberu alebo výberového konania. Súčasťou stálej štátnej služby bude adaptačné obdobie, počas ktorého služobný úrad zabezpečí štátnemu zamestnancovi adaptačné vzdelávanie. Adaptačné obdobie sa nebude vzťahovať na vedúceho zamestnanca ani na štátneho zamestnanca, ktorý bol prijatý do stálej štátnej služby na štátnozamestnanecké miesto, ktoré vzniklo bezprostredne zo služobného miesta v štátnej službe podľa osobitného predpisu, napríklad z miesta policajta alebo profesionálneho vojaka (tzv. scivilnené štátnozamestnanecké miesta). Adaptačné obdobie bude …

čl. I § 17 a 18 §
Dočasná štátna služba je štátnou službou na určitú dobu. Súčasťou dočasnej štátnej služby nie je adaptačné obdobie. V dočasnej štátnej službe budú vykonávať štátnu službu aj štátni zamestnanci patriaci do špecifickej kategórie (napr. odborník ústavného činiteľa, štátny zamestnanec vo verejnej funkcii podľa tohto zákona, štatutárny orgán vymenovaný podľa osobitného predpisu, ...). V prípade, ak niektoré z uvedených štátnozamestnaneckých miest bude obsadené štátnym zamestnancom, ktorý v čase vymenovania (voľby, poverenia) vykonáva štátnu službu v stálej štátnej službe, dôjde k zmene štátnozamestnaneckého pomeru, nie k vzniku nového štátnozamestnaneckého pomeru v dočasnej štátnej službe. Skutočnosť, či sa takéto miesta majú obsadzovať na základe výberového konania alebo výberu, môže ustanoviť osobitný právny predpis, prípadne interný normatívny akt (ak ide o miesto odborníka ústavného činiteľa). Dôvody a trvanie dočasnej štátnej služby v prípade zastupovania iného štátneho zamestnanca sa nemenia (napr. dočasná práceneschopnosť, materská dovolenka, služobné voľno, dočasné preloženie) s výnimkou dočasného obsadenia voľného štátnozamestnaneckého miesta do riadneho obsadenia takéhoto miesta na základe výberového konania alebo …

čl. I § 19 §
Všeobecnými predpokladmi na prijatie do štátnej služby sú: vek, spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, bezúhonnosť, kvalifikačné predpoklady, ovládanie štátneho jazyka a úspešné absolvovanie výberového konania alebo výberu. Osobitným predpokladom na vykonávanie štátnej služby na konkrétnom štátnozamestnaneckom mieste môžu byť: zdravotná spôsobilosť, ovládanie cudzieho jazyka, ďalšie požiadavky vyplývajúce z opisu činností štátnozamestnaneckého miesta. Oprávnenie oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami ako predpoklad prijatia do štátnej služby sa neupravuje, ustanovuje sa však (§ 22 ods. 2 vládneho návrhu zákona) povinnosť služobného úradu v oznámení o výberovom konaní uviesť, či takéto oprávnenie bude potrebné na vykonávanie štátnej služby na obsadzovanom štátnozamestnaneckom mieste. Podľa zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov fyzická osoba nemôže žiadať o udelenie oprávnenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami. Služobný úrad vymenuje vybraného uchádzača do štátnej služby a následne požiada o vykonanie bezpečnostnej previerky podľa zákona č. 215/2004 Z. z. Navrhuje sa nová úprava bezúhonnosti …

čl. I § 20 a 21 §
Ustanovenia obsahujú všeobecnú úpravu obsadzovania voľných a tzv. uvoľnených štátnozamestnaneckých miest. Za voľné štátnozamestnanecké miesto treba považovať miesto, na ktorom nik nevykonáva štátnu službu (napr. ak sa vytvorilo nové štátnozamestnanecké miesto alebo ak skončil štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca bez zrušenia konkrétneho štátnozamestnaneckého miesta). Uvoľnené štátnozamestnanecké miesto je miesto, na ktorom štátny zamestnanec zo zákonom ospravedlniteľného dôvodu (napr. dočasná práceneschopnosť, rodičovská dovolenka, služobné voľno, ...) nemôže vykonávať štátnu službu. Voľné štátnozamestnanecké miesto, ak nejde o miesto vedúceho zamestnanca, bude možné obsadiť na základe výberu alebo preložením (trvalým alebo dočasným) štátneho zamestnanca a v niektorých prípadoch aj na základe výberového konania; obsadzovanie štátnozamestnaneckých miest v niektorých služobných úradoch, a to na Ministerstve zahraničných vecí Slovenskej republiky, na súdoch, na prokuratúre a v služobnom úrade – Slovenskej informačnej službe. Špecifickým spôsobom obsadenia štátnozamestnaneckého miesta v tomto smere bude možnosť dočasne (najdlhšie na šesť mesiacov) obsadiť takéto miesto uchádzačom o štátnu službu. Voľné alebo uvoľnené štátnozamestnanecké miesto vedúceho zamestnanca sa bude obsadzovať na základe …

čl. I § 22 §
Štátnozamestnanecké miesta uvedené v § 20 ods. 2 písm. a) bude možné obsadiť preložením iného vedúceho zamestnanca alebo na základe výberového konania. Navrhujú sa dva základné spôsoby uskutočnenia výberového konania – vnútorné a vonkajšie. Voľba spôsobu realizácie výberového konania je v kompetencii služobného úradu. Vnútorné výberové konanie je prístupné všetkým štátnym zamestnancom príslušného služobného úradu. Do vonkajšieho výberového konania sa bude môcť prihlásiť uchádzač, ktorý nie je štátnym zamestnancom, štátny zamestnanec iného služobného úradu i štátny zamestnanec služobného úradu, v ktorom sa miesto vedúceho zamestnanca obsadzuje. Navrhuje sa, aby mal služobný úrad v niektorých prípadoch možnosť zrušiť vyhlásené výberové konanie. Dôvodom takejto úpravy je snaha o zvýšenú ochranu existujúceho štátnozamestnaneckého pomeru pred ochranou štátnozamestnaneckého pomeru, ktorý ešte nevznikol. Zákon upravuje výberové konanie všeobecne. Podrobnosti o výberovom konaní je služobný úrad povinný upraviť v služobnom predpise, na ktorý sa aplikujú tiež všeobecné ustanovenia o služobných predpisoch (§ 15). Na služobný úrad, ktorým je súd, sa budú ustanovenia o výberovom konaní vzťahovať …

čl. I § 23 §
Výberom možno obsadiť štátnozamestnanecké miesto, ktoré sa neobsadzuje výberovým konaním. Ide o menej formálny spôsob obsadzovania voľných štátnozamestnaneckých miest v služobnom úrade. Podrobnosti o výbere ustanoví služobný úrad v služobnom predpise. V služobnom úrade, ktorým je súd [§ 9 ods. 2 písm. g) a h)], podrobnosti upraví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.

čl. I § 24 §
Navrhuje sa možnosť (nie povinnosť) služobného úradu v osobitných prípadoch prijať do stálej štátnej služby uchádzača, ktorého služobné miesto podľa osobitného predpisu (napr. zákon č. 73/1998 Z. z.) bolo „scivilnené“ na štátnozamestnanecké miesto v služobnom úrade. Takúto fyzickú osobu, ak spĺňa ostatné požiadavky a predpoklady na prijatie do štátnej služby, bude možné prijať do stálej štátnej služby bez výberu prípadne bez výberového konania.

čl. I § 25 a 26 §
Štátnozamestnanecký pomer vzniká na základe dvojstranného právneho úkonu - služobnej zmluvy, s výnimkou prípadov, kedy k vzniku štátnozamestnaneckého pomeru môže dôjsť na základe vymenovania, voľby alebo poverenia podľa osobitného predpisu. Funkcia štatutárneho orgánu obsadzovaná podľa osobitného predpisu [§ 25 ods. 1 písm. c)] nie je verejnou funkciou na účely zákona o štátnej službe. Môže to byť napríklad funkcia, do ktorej je štatutár vymenúvaný podľa osobitného predpisu ministrom. Vymenovaním, voľbou alebo poverením nedochádza k vzniku štátnozamestnaneckého pomeru, ak je do takejto funkcie obsadená fyzická osoba, ktorá v čase vymenovania (voľby, poverenia) vykonáva štátnu službu v stálej štátnej službe. V takomto prípade dôjde k osobitnej zmene štátnozamestnaneckého pomeru, ktorá má prvky dočasného preloženia ale aj vymenovania za vedúceho zamestnanca. Dňom vzniku štátnozamestnaneckého pomeru je deň dohodnutý v služobnej zmluve, prípadne deň uvedený v oznámení o vymenovaní, zvolení alebo poverení výkonom funkcie.

čl. I § 27 §
Služobnú zmluvu so štátnym zamestnancom uzatvára vedúci služobného úradu. S odborníkom ústavného činiteľa uzatvára služobnú zmluvu ten, pre koho odborník plní úlohy (napr. minister). V prípade odborníka, ktorý má plniť úlohy pre sudcu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, je príslušným na uzatvorenie zmluvy predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Na právne úkony vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru sa budú vzťahovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch. Nedodržanie písomnej formy služobnej zmluvy bude mať preto za následok absolútnu neplatnosť služobnej zmluvy (§ 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Navrhuje sa, aby služobná zmluva obsahovala tieto podstatné náležitosti: označenie služobného úradu identifikácia štátneho zamestnanca funkcia zodpovedajúca platovej triede údaj o tom, že ide o štátnozamestnanecké miesto vedúceho zamestnanca – v prípade, ak pôjde o štátnozamestnanecké miesto vedúceho zamestnanca, táto skutočnosť sa vyznačí v zmluve bez toho, aby bolo potrebné vykonať osobitný právny úkon vymenovania do funkcie vedúceho zamestnanca dňom vzniku štátnozamestnaneckého pomeru je deň, na ktorom sa služobný úrad a uchádzač o štátnu službu dohodnú druh …

čl. I § 28 §
Trojmesačná skúšobná doba bude spravidla ex lege súčasťou štátnozamestnaneckého pomeru založeného služobnou zmluvou. V niektorých prípadoch bude možné skúšobnú dobu vrátane dĺžky jej trvania dohodnúť. Okrem predlžovania skúšobnej doby podľa Zákonníka práce (v tejto súvislosti sa navrhuje delegovaná pôsobnosť § 45 ods. 2) sa skúšobná doba predlžuje aj o niektoré prípady služobného voľna upravené zákonom o štátnej službe. Pokiaľ ide o prípady služobného voľna z dôvodu výkonu funkcie nezlučiteľnej z vykonávaním štátnej služby [§ 69 ods. 1 písm. a)] alebo z dôvodu výkonu funkcie v odborovom orgáne [§ 69 ods. 1 písm. b)], skúšobná doba sa predlžuje taktiež, pretože i tu platí delegovaná pôsobnosť Zákonníka práce.

čl. I § 29 §
Navrhuje sa ponechať rovnaký počet (11) platových tried a im zodpovedajúcich funkcií štátneho zamestnanca. Štátnemu zamestnancovi patrí funkcia podľa najnáročnejšej činnosti, ktorú vykonáva. Charakteristiky platových tried sú v prílohe č. 1 vládneho návrhu zákona. V niektorých služobných úradoch vykonávajúcich štátne záležitosti sa navrhuje ponechať i dnes zaužívaný model 9 platových tried.

čl. I § 30 §
Vylúčenie zaraďovania blízkych osôb do vzájomnej priamej podriadenosti alebo nadriadenosti je jedným z protikorupčných nástrojov vládneho návrhu zákona. Blízkymi osobami podľa § 116 Občianskeho zákonníka sú: príbuzný v priamom rade súrodenec manžel iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom za podmienky, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

čl. I § 31 a 32 §
V navrhovanom ustanovení § 31 ods. 1 sa upravuje, ktoré skutočnosti treba považovať za zmenu štátnozamestnaneckého pomeru. Navrhuje sa povinnosť realizovať prípadné zmeny služobnej zmluvy v písomnej forme. Zmenu štátnozamestnaneckého pomeru bude naďalej možné vykonať v zákonom ustanovených prípadoch jednostranne. Dohoda medzi služobným úradom a štátnym zamestnancom o zmene dĺžky týždenného služobného času podľa § 31 ods. 1 písm. g) je zmenou štátnozamestnaneckého pomeru. Zmena dĺžky týždenného služobného času ako výsledok kolektívneho vyjednávania nie je zmenou štátnozamestnaneckého pomeru. V § 32 sa navrhuje upraviť, na základe akých skutočností môže dôjsť k zmene štátnozamestnaneckého pomeru. Zmenou štátnozamestnaneckého pomeru vedúceho zamestnanca na základe zákona je skončenie vykonávania funkcie vedúceho zamestnanca na základe zákona podľa § 38.

čl. I § 33 §
Preloženie štátneho zamestnanca na vykonávanie štátnej služby na iné štátnozamestnanecké miesto bude zrejme najčastejšie realizovaným spôsobom zmeny štátnozamestnaneckého pomeru. Navrhuje sa upraviť nasledovné dôvody preloženia: zmena odboru štátnej služby, zmena najnáročnejších činností vykonávaných štátnym zamestnancom podľa služobnej zmluvy, zmena pravidelného miesta vykonávania štátnej služby, zmena služobného úradu a prípadná kombinácia uvedených dôvodov. Pri preložení do iného odboru štátnej služby sa navrhuje ustanoviť prísnejšie podmienky ako pri preložení v tom istom odbore štátnej služby. Príslušným na uskutočnenie preloženia bude: vedúci služobného úradu, v ktorom štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu alebo príslušný ústavný činiteľ, ak ide o dočasné preloženie štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe na štátnozamestnanecké miesto odborníka ústavného činiteľa. Pri preložení štátneho zamestnanca do iného služobného úradu sa navrhuje povinnosť osobného úradu, odovzdať osobný spis preloženého štátneho zamestnanca služobnému úradu, v ktorom štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu po preložení. Preloženie štátneho zamestnanca je možné dohodnúť aj na základe žiadosti štátneho zamestnanca.

čl. I § 34 §
Dočasné preloženie bude možné realizovať so súhlasom alebo bez súhlasu štátneho zamestnanca. Preloženie štátneho zamestnanca bez jeho súhlasu bude možné len v prípadoch nevyhnutnej potreby na plnenie služobných úloh zo strany služobného úradu a v prípadoch ochrany záujmov štátneho zamestnanca. Jednostranné preloženie bude musieť služobný úrad riadne odôvodniť. K preloženiu štátneho zamestnanca bez jeho súhlasu aj z dôvodu ochrany záujmov štátneho zamestnanca môže dôjsť napríklad vtedy, keď na miesto vykonávania štátnej služby nespĺňa požiadavky ustanovené predpismi o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, vzhľadom na jeho prechodné zdravotné ťažkosti, prípadne sú predmetom lekárskeho vyšetrovania. V prípade dočasného preloženia bez súhlasu štátneho zamestnanca je nevyhnutné ustanoviť podmienky pre realizáciu takejto zmeny štátnozamestnaneckého pomeru prísnejšie, a to najmä z dôvodu, že preložiť štátneho zamestnanca možno do hociktorého služobného úradu, prípadne na hociktoré miesto vykonávania štátnej služby v Slovenskej republike. Z dôvodu osobitnej ochrany niektorých skupín štátnych zamestnancov (napr. štátnych zamestnancov so zdravotným postihnutím) sa navrhuje, aby ich preloženie bolo možné vždy len …

čl. I § 35 §
Trvalé preloženie štátneho zamestnanca je možné vykonať len s predchádzajúcim písomným súhlasom štátneho zamestnanca, ktorý má byť preložený.

čl. I § 36 §
Vymenovanie do funkcie vedúceho zamestnanca, ak ide o štátnozamestnanecký pomer založený služobnou zmluvou, bude možné v zásade vykonať dvomi spôsobmi: Ak bude prijatý na miesto vedúceho zamestnanca uchádzač, ktorý nie je štátnym zamestnancom v stálej štátnej službe, táto skutočnosť sa uvedie v služobnej zmluve (§ 27) ako jedna z jej podstatných náležitostí. Vymenovanie do funkcie vedúceho zamestnanca sa vykoná ako zmena štátnozamestnaneckého pomeru, teda vo forme písomného dodatku k už existujúcej služobnej zmluve. Zmena štátnozamestnaneckého pomeru v prípade vymenovania do funkcie vedúceho zamestnanca môže mať charakter dočasného alebo trvalého preloženia. Možnosť služobného úradu dočasne vymenovať štátneho zamestnanca do funkcie vedúceho zamestnanca by mala vyriešiť prípady, v ktorých je potrebné dlhodobé zastupovanie vedúceho zamestnanca (napr. z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky). Štátneho zamestnanca možno vymenovať do funkcie vedúceho zamestnanca len na základe výberového konania. Štátneho zamestnanca – vedúceho zamestnanca možno vymenovať do funkcie iného vedúceho zamestnanca aj bez výberového konania. I v prípade takéhoto vymenovania – preloženia iného vedúceho zamestnanca je potrebný …

čl. I § 37 §
K zmene štátnozamestnaneckého pomeru dôjde aj jednostranným odvolaním štátneho zamestnanca z funkcie vedúceho zamestnanca z dôvodov uvedených v § 37. Ak nastane niektorá zo skutočností, ktoré upravuje odsek 2, služobný úrad môže odvolať štátneho zamestnanca z funkcie vedúceho zamestnanca. Odvolanie je vecou služobného úradu. Samotným odvolaním štátneho zamestnanca z funkcie vedúceho zamestnanca štátnozamestnanecký pomer nezaniká. Navrhuje sa upraviť možnosť odvolať vedúceho zamestnanca aj bez uvedenia dôvodu. Vedúci služobného úradu môže so súhlasom štatutárneho orgánu odvolať vedúceho zamestnanca vo svojej priamej riadiacej pôsobnosti. Na návrh štatutárneho orgánu alebo štátneho zamestnanca vo verejnej funkcii je vedúci služobného úradu povinný aj bez uvedenia dôvodu odvolať vedúceho zamestnanca, ktorého riadi ten, kto podal návrh na jeho odvolanie. Odvolanie vedúceho zamestnanca bez uvedenia dôvodu podľa tohto zákona nebude možné, pokiaľ by bolo v rozpore s osobitným predpisom. Takýmto osobitným predpisom je napríklad zákon č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. …

čl. I § 38 §
V niektorých prípadoch môže funkcia vedúceho zamestnanca zaniknúť na základe zákona, teda bez toho, aby došlo k odvolaniu štátneho zamestnanca z funkcie vedúceho zamestnanca. V prípade, ak vedúci zamestnanec stratí predpoklad bezúhonnosti, ktorá sa preukazuje odpisom z registra trestov, môžu nastať dve situácie: a) štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca skončí na základe zákona alebo b) dôjde k odvolaniu štátneho zamestnanca z funkcie vedúceho zamestnanca,

čl. I § 39 §
Zaradenie štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe, ktorý bol odvolaný z funkcie vedúceho zamestnanca alebo ktorého funkcia vedúceho zamestnanca zanikla na základe zákona, na ďalšie vykonávanie štátnej služby na inom štátnozamestnaneckom mieste, je možné len so súhlasom štátneho zamestnanca. Štátny zamestnanec v stálej štátnej službe, ktorý bol vymenovaný, zvolený alebo poverený do funkcie vedúceho zamestnanca vo verejnej funkcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu, alebo ktorý bol vymenovaný do funkcie štatutárneho orgánu podľa osobitného predpisu, sa po odvolaní z tejto funkcie zaradí na štátnozamestnanecké miesto, na ktorom vykonával štátnu službu pred vymenovaním, zvolením alebo poverením. Ak štátnozamestnanecké miesto, na ktoré by mal byť štátny zamestnanec opätovne zaradený, bolo zrušené a ak sa štátny zamestnanec nedohodne inak so služobným úradom, v ktorom vykonával štátnu službu pred vymenovaním, zvolením alebo poverením podľa osobitného predpisu, môže dôjsť k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru.

čl. I § 40 §
Štátneho zamestnanca možno s jeho súhlasom dočasne vyslať na vykonávanie štátnej služby do cudziny. Doba dočasného vyslania trvá spravidla tri roky. Skrátenie alebo skončenie dočasného vyslanie môže vedúci služobného úradu vykonať aj jednostranným úkonom, predĺženie je možné len so súhlasom štátneho zamestnanca. Počas dočasného vyslania má patria štátnemu zamestnancovi náhrady podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov.

čl. I § 41 §
Z dôvodu ochrany tehotenstva a materstva štátna zamestnankyňa nesmie vykonávať štátnu službu, ktorá by mohlo ohroziť jej tehotenstvo, zdravie krátko po pôrode alebo počas dojčenia dieťaťa. Služobný úrad je povinný v takýchto prípadoch vykonať vhodnú dočasnú úpravu podmienok vykonávania štátnej služby, prípadne dotknutú štátnu zamestnankyňu preložiť na vhodné štátnozamestnanecké miesto. V súvislosti so subsidiárnou pôsobnosťou Zákonníka práce, treba podotknúť, že ako spôsob vhodnej úpravy služobných podmienok možno dohodnúť vykonávanie štátnej služby v súlade s § 52 Zákonníka práce, teda vo forme domáckej prace alebo telepráce. V prípade, ak dočasná úprava služobných podmienok ani preloženie štátnej zamestnankyne nie je možné, služobný úrad zaradí štátnu zamestnankyňu mimo činnej štátnej služby. Štátnej zamestnankyni patrí v čase zaradenia mimo činnej štátnej služby funkčný plat. V súlade so smernicou Rady 92/85/EHS o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných zamestnankýň, zamestnankýň krátko po pôrode a dojčiacich zamestnankýň sa na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy navrhuje rozšíriť ochranu aj na štátnu …

čl. I § 42 §
Zaradenie mimo činnej štátnej služby je jednostrannou zmenou štátnozamestnaneckého pomeru. Pre zaradenie štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby musia byť splnené dve podmienky: obvinenie štátneho zamestnanca zo spáchania úmyselného trestného činu a ďalšie vykonávanie štátnej služby štátnym zamestnancom by ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby. Navrhuje sa upraviť zaradenie mimo činnej štátnej služby z dôvodu podozrenia zo spáchania úmyselného trestného činu v kontexte s právnou úpravou Trestného poriadku (zákon č. 301/2005 Z. z.). V priebehu trestného konania môže dôjsť k preukázaniu spáchania trestného činu, no samotné trestné konanie nemusí skončiť vydaním odsudzujúceho rozsudku. Jednou z podmienok skončenia trestného konania právoplatným uznesením o podmienečnom zastavení trestného stíhania alebo právoplatným rozhodnutím o schválení zmieru je totiž skutočnosť, že obvinený vyhlási, že spáchal skutok, za ktorý je stíhaný. Zaradenie štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby najdlhšie na dva roky. V prípade, ak trestné konanie neskončí v uvedenej lehote, služobný úrad „podmienečne“ zaradí štátneho zamestnanca na vykonávanie štátnej služby. V čase zaradenia mimo činnej štátnej …

čl. I § 43 §
Štátneho zamestnanca, ktorý je so súhlasom služobného úradu vysielaný na vykonávanie funkcie národného experta Slovenskej republiky do inštitúcie Európskej únie, zaradí služobný úrad mimo činnej štátnej služby. Predmetné ustanovenie sa vzťahuje na vyslaných národných expertov, ktorí v čase zaradenia mimo činnej štátnej služby vykonávajú činnosť pre inštitúciu Európskej únie. Právne postavenie vyslaného národného experta bližšie špecifikuje legislatíva Európskej únie, konkrétne ide o rozhodnutie Európskej komisie upravujúce pravidlá vysielania národných expertov do Komisie [C (2006)2033]. Obdobné pravidlá vydal i Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov [EDPS (2006)/DEC/03B]. Pravidlá vysielania národných expertov do Európskej komisie zo Slovenskej republiky sú bližšie upravujú Revidované pravidlá a postup vysielania slovenských národných expertov a stážistov do inštitúcií Európskej únie, ktoré prijala vláda Slovenskej republiky uznesením č. 24 z 10. januára 2007.

čl. I § 44 §
Ak odpadnú dôvody zaradenia štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby, prípadne ak uplynie doba podľa § 42 ods. 3 služobný úrad znovu zaradí štátneho zamestnanca na vykonávanie štátnej služby. V čase zaradenia štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby môže dôjsť k organizačnej zmene v služobnom úrade. Ak služobný úrad nemôže štátneho zamestnanca zaradiť na štátnozamestnanecké miesto toho istého odboru a do tej istej funkcie, môže sa so štátnym zamestnancom dohodnúť inak. Trvanie trestného konania podľa Trestného poriadku môže časovo presiahnuť trvanie zaradenia štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby podľa zákona o štátnej službe. Služobný úrad v takom prípade „podmienečne“ zaradí štátneho zamestnanca na vykonávanie štátnej služby, pokiaľ je to možné. Za vykonávanie štátnej služby v čase „podmienečného“ zaradenia patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat. Nárok na doplatok funkčného platu za čas zaradenia mimo činnej štátnej služby vznikne štátnemu zamestnancovi iba v prípade, ak sa v trestnom konaní preukáže, že dôvody pre jeho zaradenie mimo činnej štátnej služby neexistovali. Nárok na doplatok …

čl. I § 45 §
Štátny zamestnanec bude povinný vykonávať štátnu službu v mieste sídla služobného úradu, prípadne v jeho organizačnej zložke. V prípade potreby bude mať služobný úrad právo vyslať štátneho zamestnanca na čas nevyhnutnej potreby na služobnú cestu. Štátneho zamestnanca bude možné vyslať na služobnú cestu aj do zahraničia. Ustanovujú sa základné náležitosti, ktoré je služobný úrad povinný určiť (prípadne dohodnúť so štátnym zamestnancom) v prípade vyslania štátneho zamestnanca na služobnú cestu. Pojem „pravidelné miesto vykonávania štátnej služby“ má dôležitý význam vo väzbe na poskytovanie náhrad súvisiacich so služobnou cestou alebo so zahraničnou služobnou cestou ako aj súvisiacich s preložením štátneho zamestnanca. Náhrady štátnych zamestnancov v súvislosti so služobnou cestou alebo so zahraničnou služobnou cestou upravuje zákon č. 283/2002 Z. z o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov.

čl. I § 46 §
Štátnozamestnanecký pomer sa spravidla nebude zakladať administratívnym rozhodnutím ale služobnou zmluvou. Konkrétne spôsoby skončenia sa terminologicky zhodujú so spôsobmi skončenia pracovného pomeru podľa Zákonníka práce. Na skončenie štátnozamestnaneckého pomeru sa v značnej miere použijú príslušné ustanovenia Zákonníka práce o skončení pracovného pomeru. Vzhľadom na špecifiká úpravy štátnozamestnaneckých vzťahov je nevyhnutné upraviť niektoré právne vzťahy týkajúce sa skončenia štátnozamestnaneckého pomeru osobitne. Okrem tzv. „klasických“ spôsobov (výpoveď, dohoda, okamžité skončenie, skončenie v skúšobnej dobe) sa štátnozamestnanecký pomer môže skončiť aj na základe zákona, smrťou štátneho zamestnanca alebo vyhlásením štátneho zamestnanca za mŕtveho (konanie o vyhlásenie za mŕtveho je osobitným občianskym súdnym konaním upraveným najmä v ustanoveniach § 195 až 200 Občianskeho súdneho poriadku).

čl. I § 47 §
Služobný úrad môže dať štátnemu zamestnancovi výpoveď len z taxatívne vymedzených dôvodov. V súlade s všeobecnou úpravou Zákonníka práce o výpovedi, ktorá sa primerane použije aj na štátnozamestnanecké vzťahy, musí výpoveď spĺňať tieto náležitosti: výpoveď musí byť písomná výpoveď musí byť riadne doručená dôvod výpovede sa musí skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom. V prípade, ak výpoveď nespĺňa niektorú z uvedených náležitostí, je neplatná. Strata zdravotnej spôsobilosti na vykonávanie štátnej služby na konkrétnom štátnozamestnaneckom mieste môže byť dôvodom výpovede iba v prípade, ak nedôjde k trvalému preloženiu štátneho zamestnanca na iné vhodné štátnozamestnanecké miesto ani k inej dohode štátneho zamestnanca a služobného úradu. Výpoveď z dôvodu zrušenia štátnozamestnaneckého miesta sa navrhuje upraviť dvomi spôsobmi: ak sa zrušuje štátnozamestnanecké miesto – pôjde o prípady, kedy štátny zamestnanec v čase zrušenia štátnozamestnaneckého miesta reálne vykonáva štátnu službu v služobnom úrade ak sa zrušilo štátnozamestnanecké miesto – ustanovenie sa vzťahuje na prípady, v ktorých štátny zamestnanec v čase …

čl. I § 48 §
Navrhuje sa ustanoviť dvojmesačnú výpovednú dobu, ktorej plynutie začína prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede. Aj počas plynutia výpovednej doby je možné vykonať zmenu štátnozamestnaneckého pomeru trvalým preložením štátneho zamestnanca, a to vrátane trvalého preloženia v tom istom služobnom úrade. V prípade, ak dôjde k takejto zmene štátnozamestnaneckého pomeru, výpoveď sa stane bezpredmetnou a plynutie výpovednej doby sa zastaví.

čl. I § 49 §
Úprava zákazu výpovede (tzv. ochrannej doby) je doplnením úpravy podľa Zákonníka práce. Navrhuje sa rozšíriť definícia ochrannej doby (§ 64 ods. 1 Zákonníka práce) o prípady zaradenia štátnej zamestnankyne mimo činnej štátnej služby podľa § 42 (teda z dôvodu tehotenstva a materstva) a o niektoré prípady služobného voľna podľa zákona o štátnej službe.

čl. I § 50 §
Výpoveď (s výnimkou výpovede pre porušenie služobnej disciplíny) štátnemu zamestnancovi, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím, môže dať služobný úrad len s predchádzajúcim súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zamestnancom na účely tohto zákona je aj štátny zamestnanec. Pôsobnosť úradu práce, sociálnych vecí a rodiny rozhodovať o „udelení predchádzajúceho súhlasu zamestnávateľovi na skončenie pracovného pomeru výpoveďou zamestnancovi, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím“ ustanovuje zákon č. 5/2004 Z. z. v § 13 ods. 1 písm. e) tretí bod. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z. z. občanom so zdravotným postihnutím na účely tohto zákona je občan uznaný za invalidného podľa § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z. Zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a …

čl. I § 51 §
Služobný úrad môže okamžite skončiť štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca iba z dôvodu závažného porušenia služobnej disciplíny. Ktoré porušenie služobných povinností sa považuje za závažné porušenie služobnej disciplíny je služobný úrad povinný ustanoviť v služobnom poriadku.

čl. I § 52 §
Špecifická úprava skončenia štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona vyplýva z osobitnej právnej regulácie štátnozamestnaneckých vzťahov. Navrhuje sa ustanoviť tieto dôvody skončenia štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona: potvrdenie podozrenia zo spáchania úmyselného trestného činu, pre ktorý bol štátny zamestnanec zaradený mimo činnej štátnej služby odsúdenie štátneho zamestnanca za úmyselný trestný čin – pôjde o prípady, kedy štátny zamestnanec nebol zaradený mimo činnej štátnej služby nepodmienečné odsúdenie štátneho zamestnanca za nedbanlivostný trestný čin na trest odňatia slobody, ak výkon trestu nebol podmienečne odložený vyhostenie z územia Slovenskej republiky (ak štátny zamestnanec nie je občanom Slovenskej republiky) –bez ohľadu na skutočnosť, že pobyt (trvalý ani prechodný) na území Slovenskej republiky nie je predpokladom na vykonávanie štátnej služby, trest vyhostenia treba považovať za prekážku takej závažnej povahy, ktorá vylučuje, aby štátny zamestnanec naďalej vykonával štátnu službu obmedzenie alebo strata spôsobilosti na právne úkony (konanie o spôsobilosti na právne úkony je podľa Občianskeho súdneho poriadku osobitným občianskym súdnym konaním) štátny zamestnanec z vlastnej viny nezíska …

čl. I § 53 §
Navrhuje sa, aby štátnemu zamestnancovi, v niektorých prípadoch skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, patrilo odstupné vo výške dvojnásobku resp. trojnásobku posledne priznaného funkčného platu štátneho zamestnanca. Posledne priznaným funkčným platom sa rozumie funkčný plat, ktorý patril zamestnancovi pred výpoveďou, pred uzatvorením dohody o skončení štátnozamestnaneckého pomeru, prípadne pred odvolaním z funkcie vedúceho zamestnanca alebo pred zánikom tejto funkcie na základe zákona. Zámerom takejto úpravy je garantovať štátnemu zamestnancovi určenie výšky nároku na odstupné z funkčného platu, ktorý mu patril v čase, kedy štátny zamestnanec pri výkone štátnej služby: nebol ovplyvnený skutočnosťou, že dôjde k skončeniu jeho štátnozamestnaneckého pomeru a prípadne bol vo funkcii vedúceho zamestnanca. Navrhovaná úprava nevylučuje možnosť upraviť funkčný plat štátneho zamestnanca v priebehu plynutia výpovednej doby prípadne v čase od uzatvorenia dohody o skončení štátnozamestnaneckého pomeru do skutočného skončenia tohto vzťahu. Nie je napríklad dôvod, aby štátnemu zamestnancovi po odvolaní z funkcie vedúceho zamestnanca alebo v prípade zániku tejto funkcie na základe zákona, patril riadiaci príplatok. Obdobne, štátny zamestnanec …

čl. I § 54 §
Odchodné je nárokovým peňažným plnením štátnemu zamestnancovi, ktoré nie je funkčným platom. V prípade, ak bolo štátnemu zamestnancovi v minulosti, v súvislosti so skončením pracovného pomeru alebo služobného pomeru poskytnuté odchodné, nárok na odchodné podľa tohto zákona sa znižuje o sumu poskytnutú podľa osobitného predpisu.

čl. I § 55 a 56 §
Rozhodnúť o tom, že skončenie štátnozamestnaneckého pomeru je neplatné, prípadne o tom, že k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona nedošlo, môže súd. V prípade nárokov z neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru sa primerane použijú príslušné ustanovenia Zákonníka práce (§ 77 až 80). Nárok na doplatenie funkčného platu v prípade neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru služobným úradom a v prípade, ak k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona nedošlo, sa navrhuje za určitých podmienok znížiť alebo nepriznať. Konkrétne pôjde o situácie, kedy štátny zamestnanec v čase, za ktorý mu má byť doplatený funkčný plat, vykonával štátnu službu podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu, prácu vo verejnom záujme pre služobný úrad alebo inú závislú prácu pre služobný úrad. Takáto úprava vychádza z myšlienky, že štátny zamestnanec síce na jednej strane prišiel o prácu, ktorú vykonával pre štát (služobný úrad), na druhej strane mu však štát (služobný úrad) opätovne poskytol inú prácu. Lehota na podanie návrhu aby súd určil, že k skončeniu štátnozamestnaneckého …

čl. I § 57 §
Písomný služobný posudok vydá služobný úrad štátnemu zamestnancovi na základe jeho žiadosti. Služobný úrad pri vydávaní služobného posudku vychádza z osobného spisu štátneho zamestnanca.

čl. I § 58 §
Služobný úrad je povinný vydať štátnemu zamestnancovi potvrdenie o štátnej službe spravidla v deň skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. V praxi môžu nastať situácie (najmä v prípadoch skončenia štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona), kedy splnenie uvedenej povinnosti v ustanovenom čase nebude možné. V takýchto prípadoch si služobný úrad splní povinnosť vydať potvrdenie o štátnej službe bez zbytočného odkladu.

čl. I § 59 §
V tomto ustanovení sú taxatívne upravené základné práva štátnych zamestnancov. Práva štátnych zamestnancov vyplývajú nielen z ďalších ustanovení navrhovaného zákona ale aj z iných všeobecne záväzných právnych predpisov a z kolektívnych zmlúv.

čl. I § 60 §
V § 60 je upravený taxatívny výpočet základných povinností štátneho zamestnanca. Štátny zamestnanec je povinný najmä dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy, ktoré sa vzťahujú na vykonávanie štátnej služby, etický kódex a služobné predpisy pri vykonávaní štátnej služby. Je tiež povinný rešpektovať a chrániť ľudskú dôstojnosť a ľudské práva. Bez ohľadu na to, s akým subjektom štátny zamestnanec komunikuje, musí byť vykonávanie štátnej služby nestranné. Štátny zamestnanec sa musí pri vykonávaní štátnej služby zdržať všetkého, čo by mohlo ohroziť dôveru v nestrannosť a objektívnosť jeho konania alebo rozhodovania. Štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu politicky neutrálne. Štátny zamestnanec je povinný zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť ku konfliktu záujmov služobného úradu s jeho osobnými záujmami. Navrhuje sa ustanoviť oznamovaciu povinnosť štátneho zamestnanca voči služobnému úradu v prípadoch, ktoré majú podstatný vplyv napr. na trvanie štátnozamestnaneckého pomeru.

čl. I § 61 §
Navrhovaná úprava obsahuje aj niektoré povinnosti, ktoré majú etický charakter. Medzi ne patrí aj zákaz používať symboly spojené s vykonávaním štátnej služby (odsek 1 písm. f). Tento spočíva napr. v zákaze používať na iné ako služobné účely znak služobného úradu (Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Ministerstvo obrany Slovenskej republiky), služobné vizitky obsahujúce údaje o príslušnom funkčnom postavení v príslušnom služobnom úrade, prípadne služobný preukaz štátneho zamestnanca. Zákaz podnikania sa navrhuje upraviť na základe prísnejších kritérií než podľa zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe. Navrhovaná úprava je prísnejšia, nakoľko: zákaz podnikania a obmedzenie inej zárobkovej činnosti sa jednoznačne vzťahuje na každého štátneho zamestnanca bez výnimky, zákaz podnikania platí v absolútnom rozsahu, štátny zamestnanec nemôže poberať odmenu ani iný príjem za výkon funkcie člena dozorného, riadiaceho alebo kontrolného orgánu právnickej osoby. Štátny zamestnanec naďalej nebude môcť vykonávať inú zárobkovú činnosť, ktorá je zhodná alebo obdobná s činnosťou, ktorú vykonáva v štátnozamestnaneckom pomere. Navrhuje sa taxatívnym spôsobom ustanoviť výnimky z tohto obmedzenia.

čl. I § 62 §
Vedúci štátny zamestnanec je štátnym zamestnancom, ktorý má práva, povinnosti a obmedzenia ako ostatní štátni zamestnanci. Ďalšie povinnosti mu vyplývajú z jeho vedúceho postavenia voči podriadeným štátnym zamestnancom.

čl. I § 63 a 64 §
Štátni zamestnanci budú naďalej povinní deklarovať každoročne svoj majetok. Majetkové priznanie bude obsahovať údaje o nehnuteľnom majetku, hnuteľných veciach, majetkových právach a iných majetkových hodnotách. Povinnosť štátneho zamestnanca deklarovať majetok je jedným z protikorupčných nástrojov premietnutých priamo do právneho poriadku.

čl. I § 65 §
Jedným z dôležitých práv štátneho zamestnanca je právo podať sťažnosť v prípade, ak sa štátny zamestnanec domnieva, že jeho práva vo veciach vykonávania štátnej služby boli alebo sú porušené. Na rozdiel od úpravy podľa zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe sa navrhuje odlišným spôsobom upraviť príslušnosť na vybavenie sťažností v niektorých prípadoch. Navrhovaná úprava vychádza zo snahy rešpektovať existujúcu hierarchiu, do ktorej sú štátni zamestnanci v systéme štátnej správy (najmä štátni zamestnanci vo verejných funkciách) začlenení.

čl. I § 66 §
Ustanovenie obsahuje všeobecnú definíciu pojmu služobný čas ako časového úseku, v ktorom štátny zamestnanec plní služobné úlohy.

čl. I § 67 §
Navrhuje sa rozšíriť zachovanie nároku štátneho zamestnanca na dovolenku v celom rozsahu vzniknutého nároku v prípade, ak si štátny zamestnanec nemohol vyčerpať dovolenku ani do konca nasledujúceho roka z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti. V praxi by mohli vznikať prípady, kedy sa zamestnanec stane práceneschopným napríklad v posledných mesiacoch kalendárneho roka, pričom si pred vznikom práceneschopnosti nestihne vyčerpať dovolenku za predchádzajúci kalendárny rok. Následkom toho môže štátny zamestnanec (z dôvodu práceneschopnosti, ktorá nemusí trvať dlhšie než niekoľko týždňov) prísť o nárok na nevyčerpanú časť dovolenky. Pri delegovanej pôsobnosti ustanovení Zákonníka práce by mu vlastne prepadol nárok na dovolenku bez vzniku nároku na finančnú náhradu. Z uvedených dôvodov sa navrhuje aj pre prípady práceneschopnosti ustanoviť zachovanie nároku na nevyčerpanú časť dovolenky obdobne, ako je tomu v prípade nevyčerpania dovolenky z dôvodu materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky podľa § 113 ods. 2 Zákonníka práce.

čl. I § 68 §
Navrhuje sa vymedziť, ktorý čas sa bude na účely zákona posudzovať za vykonávanie štátnej služby, hoci k faktickému výkonu štátnej služby nedôjde.

čl. I § 69 §
Navrhuje sa upraviť špecifické prípady neplateného služobného voľna z dôvodu: výkonu funkcie nezlučiteľnej s vykonávaním štátnej služby; v tejto súvislosti sa výkon funkcie poslanca obecného zastupiteľstva alebo poslanca vyššieho územného celku považuje za nezlučiteľný s výkonom štátnej služby iba v prípade, ak si výkon týchto funkcií vyžaduje dlhodobé uvoľnenie výkonu funkcie v odborovom orgáne; platí podmienka, že úlohy vyplývajúce z funkcie v odborovom orgáne z časových dôvodov nemožno plniť popri vykonávaní štátnej služby nasledovania manžela, ktorý má vykonávať štátnu službu alebo prácu vo verejnom záujme v cudzine dlhodobej účasti na projekte rozvojovej pomoci v zahraničí; ide o projekty financované EÚ, účasť na ktorých nie je vykonávaním štátnej služby a preto sa navrhuje povinnosť služobného úradu poskytnúť štátnemu zamestnancovi služobné voľno pre potreby účasti na takomto projekte. Štátny zamestnanec môže z vážnych rodinných alebo osobných dôvodov požiadať o neplatené služobné voľno najviac v trvaní šiestich mesiacov.

čl. I § 70 §
Navrhuje sa ponechať povinnosť služobného úradu prispievať na stravovanie štátnych zamestnancov najmenej v rozsahu ustanovenom dnešným zákonom o štátnej službe. Ďalšie podmienky stravovania bližšie upravujú ustanovenia § 152 Zákonníka práce, ktoré sa primerane aplikujú aj na utváranie podmienok stravovania štátnych zamestnancov.

čl. I § 71 §
Smernica Rady č. 92/85/EHS z 19. októbra 1992 o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok bola prijatá za účelom vykonať opatrenia na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci troch skupín osôb – tehotnej pracovníčky, pracovníčky krátko po pôrode a dojčiacej pracovníčky. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje ustanoviť niektoré osobitné podmienky vykonávania štátnej služby pre štátnu zamestnankyňu, ktorá je tehotná, matka do konca deviateho mesiaca po pôrode alebo dojčiaca štátna zamestnankyňa. V prípade, ak osobitná úprava služobných podmienok nebude možná, služobný úrad zaradí štátnu zamestnankyňu mimo činnej štátnej služby. Za čas takéhoto zaradenia mimo činnej štátnej služby patrí štátnej zamestnankyni funkčný plat.

čl. I § 72 §
Navrhuje sa povinnosť služobného úradu zaradiť štátnu zamestnankyňu po návrate z materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky a štátneho zamestnanca po návrate z rodičovskej dovolenky na to isté štátnozamestnanecké miesto, na ktorom vykonával/a štátnu službu pred nástupom na materskú dovolenku alebo rodičovskú dovolenku. V prípade, ak zaradenie na to isté štátnozamestnanecké miesto nie je možné z dôvodu, že štátnozamestnanecké miesto neexistuje, a ak nedôjde k dohode o ďalšom zotrvaní v štátnozamestnaneckom pomere, služobný úrad môže skočiť štátnozamestnanecký pomer výpoveďou.

čl. I § 73 §
Pri vzniku štátnozamestnaneckého pomeru sa štátnemu zamestnancovi založí osobný spis, ktorý vedie osobný úrad. Do osobného spisu sa zakladajú výhradne písomnosti týkajúce sa štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca. Služobný úrad je povinný poskytnúť štátnemu zamestnancovi na jeho žiadosť odpisy písomností založených v osobnom spise, prípadne mu umožniť robiť si z nich výpisy a fotokópie.

čl. I § 74 §
S prihliadnutím na charakter štátnej služby je nutné, aby sa pri vykonávaní štátnej služby a ak si to vyžiada povaha veci, aj v iných prípadoch štátny zamestnanec preukazoval služobným preukazom, ktorý mu vystaví služobný úrad.

čl. I § 75 §
Ustanovuje sa povinnosť služobného úradu vydať služobný poriadok. Na vydanie služobného poriadku je pod sankciou neplatnosti potrebný predchádzajúci súhlas zástupcov zamestnancov. Závažné a menej závažné porušenie služobnej disciplíny nebolo možné všeobecne upraviť vo všeobecne záväznom právnom predpise, nakoľko tieto skutočnosti sa môžu odlišovať v každom služobnom úrade. Navrhuje sa preto, aby sa predovšetkým prípady závažného porušenia služobnej disciplíny upravovali v služobnom poriadku.

čl. I § 76 až 80 §
Za dôležité podmienky vykonávania štátnej služby sa považuje kvalifikácia štátnych zamestnancov, ktorá má zodpovedať požiadavkám kladeným na riadne vykonávanie štátnej služby. Vychádzajúc z princípu profesionality, ako jedného z princípov, na ktorých je budovaná štátna služba, služobný úrad organizuje a zabezpečuje vzdelávanie štátnych zamestnancov, a to prehlbovaním kvalifikácie a zvyšovaním kvalifikácie. Jedným zo základných práv štátneho zamestnanca je aj právo na prehlbovanie kvalifikácie, ktoré sa považuje za vykonávanie štátnej služby, a za ktoré patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat. Tomuto jeho právu zodpovedá povinnosť služobného úradu zabezpečiť prehlbovanie kvalifikácie štátneho zamestnanca v rozsahu najmenej piatich služobných dní v kalendárnom roku. Náklady na prehlbovanie kvalifikácie uhrádza služobný úrad. V návrhu sa upravujú spôsoby prehlbovania kvalifikácie, a to adaptačným vzdelávaním, priebežným vzdelávaním a špecifickým vzdelávaním. Adaptačné vzdelávanie absolvuje novoprijatý alebo preložený štátny zamestnanec počas adaptačného obdobia. Cieľom adaptačného vzdelávania je získať informácie, odborné a praktické vedomosti potrebné na vykonávanie činností v štátnej službe. Adaptačné vzdelávanie pozostáva z dvoch častí, ktorými sú všeobecná a špecifická …

čl. I § 81 až 85 a k prílohe č. 3 §
Štátny zamestnanec za vykonávanie štátnej služby bude mať právo na plat. Ustanovenie § 81 vymedzuje možnú štruktúru platu štátneho zamestnanca. Hlavnú zložku platu štátneho zamestnanca bude tvoriť priznaný funkčný plat. Funkčným platom na účely tohto zákona bude tarifný plat a peňažné náležitosti poskytované mesačnou sumou, mimoriadny plat určený vládou štátnemu zamestnancovi na štátnozamestnaneckom mieste mimoriadnej významnosti, osobný plat priznaný štátnemu zamestnancovi počas vykonávania osobitne významných úloh alebo mimoriadne náročných úloh, plat vo výške platu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý aj naďalej bude patriť štátnemu zamestnancovi vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo a štátnemu zamestnancovi vo verejnej funkcii, ktorý je na čele ostatného ústredného orgánu štátnej správy. Okrem platu bude štátnemu zamestnancovi patriť po splnení podmienok náhrada za neaktívnu časť služobnej pohotovosti mimo miesta vykonávania štátnej služby alebo náhrada za pohotovosť pri zabezpečovaní opatrení pre obdobie krízovej situácie. Tarifný plat štátneho zamestnanca bude tvoriť súčet platovej tarify (zodpovedajúcej funkcii a tým aj platovej triede) a zvýšenia platovej …

čl. I § 86 §
Zavedením platového inštitútu „osobný plat“ sa umožní oceniť štátneho zamestnanca, ktorý plní osobitne významne úlohy alebo mimoriadne náročné úlohy; je porovnateľný s miestom mimoriadnej významnosti určovaným vedúcim služobného úradu. Určený osobný plat štátneho zamestnanca nesmie byť nižší ako funkčný plat, ktorý by mu patril, ak by nevykonával takéto úlohy. Na účely tohto zákona bude plniť funkciu funkčného platu. Poskytovanie osobného platu bude podmienené trvaním dôvodov a podmienok, pre ktoré bol štátnemu zamestnancovi priznaný. Výška osobného platu bude závislá od rozsahu finančných prostriedkov príslušného služobného úradu.

čl. I § 87 a k prílohe č. 4 §
Vedúcemu zamestnancovi na príslušnom stupni riadenia bude patriť príplatok za riadenie v rámci rozpätia ustanoveného percentuálneho podielu. Výpočet príplatku je viazaný na platovú tarifu, ktorá patrí vedúcemu zamestnancovi. Príplatok za riadenie tak, ako doposiaľ, sa bude poskytovať pevnou sumou zaokrúhlenou na 50 eurocentov. Rozpätie percentuálneho podielu pre určenie súm príplatkov za riadenie v jednotlivých stupňoch riadenia, uvedené v prílohe č. 4, z dôvodu nezvyšovania finančných nárokov na štátny rozpočet, zostáva na rovnakej úrovni ako v platnom zákone o štátnej službe. Spresnila sa definícia stupňov riadenia.

čl. I § 88 §
Za zastupovanie vedúceho zamestnanca bude aj naďalej štátnemu zamestnancovi patriť príplatok, a to v sume príplatku za riadenie určeného vedúcemu zamestnancovi, ktorého zastupuje. Poskytovanie príplatku za zastupovanie je viazané dobou zastupovania podľa § 36 ods. 3 a bude sa poskytovať už od prvého dňa zastupovania. Návrh podľa odseku 2 umožňuje určiť na zastupovanie vedúceho zamestnanca aj viacerých štátnych zamestnancov súčasne. Suma príplatku za riadenie určená zastupovanému vedúcemu zamestnancovi sa rozdelí tak, aby súčet súm nepresiahol sumu príplatku za riadenie. V odseku 3 sa upravuje spôsob určenia príplatku za zastupovanie štátneho zamestnanca vo verejnej funkcii, vedúceho zamestnanca na štátnozamestnaneckom mieste mimoriadnej významnosti, ktorý má vládou určený mimoriadny plat alebo vedúceho zamestnanca, ktorý má určený osobný plat. Suma príplatku za zastupovanie sa bude odvíjať od percentuálneho rozpätia príplatku za riadenie v stupni riadenia, ktorý by patril zastupovanému vedúcemu zamestnancovi, ak by nemal určený mimoriadny plat alebo osobný plat.

čl. I § 89 §
Z doterajšej právnej úpravy odmeňovania štátnych zamestnancov sa navrhuje zachovať inštitút osobného príplatku. Osobný príplatok sa bude môcť štátnemu zamestnancovi poskytovať za kvalitné plnenie služobných úloh. Maximálna výška osobného príplatku, z dôvodu zmeny v systéme odmeňovania (zavedenie zvyšovania platovej tarify za roky služobnej praxe a zrušenia zvýšenia platovej tarify za služobné hodnotenie) sa navrhuje zvýšiť na 120 % platovej tarify príslušnej platovej triedy. Priznanie, zvýšenie, zníženie alebo odobratie osobného príplatku bude viazané na priebežné hodnotenie kvality plnenia úloh štátnym zamestnancom príslušným vedúcim zamestnancom alebo pri zmene štátnozamestnaneckého pomeru.

čl. I § 90 až 92 §
Z doterajšej právnej úpravy sa ponechávajú peňažné náležitosti určované mesačnou sumou, a to príplatok za zmennosť (§ 90), príplatok za štátnu službu v krízovej oblasti (§ 91) a platová kompenzácia za sťažené vykonávanie štátnej služby (§ 92). Tieto peňažné náležitosti, po splnení podmienok ich priznania, tvoria zložky funkčného platu štátneho zamestnanca. Krízové oblasti na účely poskytovania príplatku za štátnu službu v krízovej oblasti určí Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom. Platová kompenzácia za sťažený výkon štátnej služby je novým prvkom v štátnej službe zavedeným od 1. januára 2009 zákonom č. 460/2008 Z. z. Sumy platovej kompenzácie sa budú určovať v rámci stanoveného rozpätia a služobný úrad bude povinný na tento účel vydať služobný predpis, ktorým určí podrobnosti jej poskytovania.

čl. I § 93 §
Navrhuje sa nový príplatok za vedenie služobného motorového vozidla a za starostlivosť o služobné motorové vozidlo. Príplatok bude patriť štátnemu zamestnancovi, ktorý jazdí služobným motorovým vozidlom (tzv. referentské motorové vozidlo), prípadnú starostlivosť o takéto vozidlo má ako prácu naviac a z vlastných finančných prostriedkov si hradí poistné. Vedenie služobného motorového vozidla nie je plnením úloh štátnej služby alebo plnením úloh štátnych záležitostí podľa § 5 tohto zákona; túto činnosť možno považovať za činnosť súvisiacu s plnením úloh štátnych zamestnancov. Navrhovanou úpravou sa zosúlaďuje režim s osobitnými predpismi (napr. § 95 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície).

čl. I § 94 §
Z dôvodu, že i štátny zamestnanec môže vykonávať štátnu službu nadčas, oceňuje sa vykonávanie tejto služby tak, ako doposiaľ, sadzbou zvýšenou o 30 %, resp. o 60 % v závislosti od toho, či je štátna služba nadčas vykonávaná v rámci dní týždenného služobného času alebo v deň nepretržitého odpočinku v týždni. Prednostným benefitom za vykonanú štátnu službu nadčas je čerpanie náhradného voľna. V prípade, ak služobný úrad štátnemu zamestnancovi za štátnu službu nadčas neposkytne náhradné voľno do dvoch mesiacov od jej vykonania, bude štátnemu zamestnancovi patriť za každú hodinu finančné zvýhodnenie. Okrem uvedeného zvýhodnenia po splnení ustanovených podmienok bude štátnemu zamestnancovi patriť aj príplatok za štátnu službu v noci, príplatok za štátnu službu v sobotu a v nedeľu a príplatok za štátnu službu vo sviatok.

čl. I § 95 §
Ustanovenie upravujúce plat za neaktívnu časť služobnej pohotovosti sa preberá z doterajšej právnej úpravy.

čl. I § 96 až 98 §
Poskytovanie príplatkov za štátnu službu v noci, v sobotu a v nedeľu a za štátnu službu vo sviatok je viazané na vykonávanie každej hodiny štátnej služby v určitom čase. Aj v prípade vykonávania štátnej služby vo sviatok, rovnako ako pri vykonávaní štátnej služby nadčas, sa podľa odseku 1 navrhuje uprednostnenie poskytnutia náhradného voľna.

čl. I § 99 §
V záujme zachovania možnosti diferencovaného ohodnotenia činností vykonávaných štátnymi zamestnancami navrhuje sa zachovať poskytovanie nenárokovej odmeny. Rozširujú sa dôvody na uplatnenie tohto inštitútu o možnosť poskytnúť odmenu štátnemu zamestnancovi za plnenie služobných úloh neprítomného štátneho zamestnanca, ak mu nevznikol nárok na príplatok na zastupovanie, kvalitné plnenie služobných úloh pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 47 ods. 1 písm. a) až d). Výška odmeny je limitovaná pri odmene, ktorú môže služobný úrad poskytnúť štátnemu zamestnancovi pri prvom skončení štátnozamestnaneckého pomeru po preukázaní nároku na starobný dôchodok, na predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, sumou, ktorou je najviac trojnásobok funkčného platu štátneho zamestnanca.

čl. I § 100 §
Z doterajšej právne úpravy sa preberá poskytovanie náhrady za neaktívnu časť služobnej pohotovosti mimo miesta vykonávania štátnej služby. Výška náhrady je rozlíšená podľa toho, či služobná pohotovosť sa vykonáva v mieste trvalého alebo prechodného pobytu, prípadne v inom dohodnutom mieste, či ide o služobnú pohotovosť s možnosťou použitia mobilných prostriedkov spojenia a tiež v závislosti od toho, či pohotovosť pripadá na deň vykonávania štátnej služby alebo na deň služobného pokoja.

čl. I § 101 §
Zachováva sa tiež poskytovanie náhrady štátnemu zamestnancovi za pohotovosť pri zabezpečovaní opatrení pre obdobie krízovej situácie, aj napriek tomu, že tieto činnosti nie sú štátnou službou alebo štátnymi záležitosťami podľa osobitných predpisov (§ 5 ods. 1). Suma náhrady sa určí pevnou sumou v rámci percentuálneho rozpätia z určenej základne. Náhrada za pohotovosť pri zabezpečovaní opatrení pre obdobie krízovej situácie netvorí zložku funkčného platu štátneho zamestnanca. Služobný úrad bude povinný služobným predpisom určiť podrobnosti poskytovania tejto náhrady.

čl. I § 102 a 103 §
Spôsob úpravy poskytovania platu pri dočasnom vyslaní štátneho zamestnanca na vykonávanie štátnej služby v cudzine je zhodný so spôsobom platným od 1. januára 2009, od kedy nadobudne účinnosť zákon, ktorým sa novelizujú tieto ustanovenia zákona o štátnej službe. Ide o zákon, ktorým sa menia a dopĺňajú zákony v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike.

čl. I § 104 §
V § 104 sa precizovaním niektorých ustanovení zachovávajú doterajšie hmotné výhody poskytované vedúcim služobných úradov a vedúcim zamestnancom vo verejnej funkcii. Hmotné výhody sa nepovažujú za plat.

čl. I § 105 §
V súvislosti s vykonávaním štátnej služby v cudzine a s tým spojeným možným rizikom ohrozenia zdravia alebo života ponecháva sa možnosť poskytnutia jednorazového mimoriadneho odškodnenia štátnemu zamestnancovi, resp. pozostalým štátneho zamestnanca.

čl. I § 106 §
Pre služobné úrady sa ponecháva možnosť oceniť peňažnou, vecnou alebo inou formou štátneho zamestnanca za zásluhy pri mimoriadnych udalostiach.

čl. I § 107 §
Ustanovuje sa zabezpečenie ochrany údajov o platových náležitostiach štátneho zamestnanca.

čl. I § 108 §
Z dôvodu jednoznačnosti sa v § 108 ustanovuje postup určenia platových náležitostí vedúceho zamestnanca vo verejnej funkcii, vedúcemu úradu, ktorý nie je štátnym zamestnancom vo verejnej funkcii a odborníkovi ústavného činiteľa. V zásade sa zachováva doterajší mechanizmus – plat štátnemu zamestnancovi určí ten, kto ho do funkcie vymenuje.

čl. I § 109 §
Pri nesplnení týždenného služobného času štátnym zamestnancom je potrebné krátiť jeho funkčný plat. Týždenný služobný čas je čas určený v služobnom úrade. Za nesplnenie týždenného služobného času sa na tento účel nepovažuje neodpracovanie určeného pracovného dňa v mesiaci, na ktorý pripadol sviatok. Za takýto deň podľa § 98 štátnemu zamestnancovi patrí funkčný plat. Krátenie funkčného platu sa vykoná aj pri dohodnutí kratšieho týždenného služobného času. Alikvotné sumy zložiek funkčného platu sa budú zaokrúhľovať na najbližší eurocent nahor.

čl. I § 110 a 111 §
V § 110 sú premietnuté pravidlá pre priznávanie peňažných nárokov štátneho zamestnanca v prípade zmeny náročnosti ním vykonávanej činnosti a s tým súvisiacim vymenovaním do inej funkcie. Ustanovenie § 111 upravuje postup zvyšovania platovej tarify.

čl. I § 112 §
V § 112 je na účely poskytovania niektorých príplatkov definovaná príslušná časť funkčného platu.

čl. I § 113 §
Ustanovením § 113 sa splnomocňuje vláda Slovenskej republiky na vydávanie nariadenia, na základe ktorého sa ustanovia zvýšené platové tarify. Zvýšenie platových taríf a termín účinnosti sa každoročne dohodne v rámci vyjednávania o podmienkach vykonávania štátnej služby podľa § 119. Výsledok dohody sa premietne tiež do návrhu zákona o štátnom rozpočte na príslušný rok. V prípade, ak sa kolektívna dohoda neuzavrie, zvýšenie platových taríf ustanoví zákon o štátnom rozpočte na príslušný rok. Zvýšené platové tarify sa budú zaokrúhľovať na 50 eurocentov nahor.

čl. I § 114 §
Navrhované znenie je analógiou ustanovenia § 151 zákon č. 312/2001 Z. z. upravené na podmienky tohto zákona.

čl. I § 115 až 117 §
Pri zodpovednosti štátneho zamestnanca za škodu spôsobenú služobnému úradu sa aplikuje podstatná časť ôsmej časti Zákonníka práce. V podmienkach štátnej služby však bolo potrebné upraviť niektoré vzťahy týkajúce sa náhrady škody osobitným spôsobom. Zodpovednosť štátneho zamestnanca podľa navrhovaného zákona je budovaná na princípe zavinenia. Podstatným rozdielom v porovnaní s úpravou v tzv. klasickom pracovnom práve je skutočnosť, že služobný úrad (zamestnávateľ) je vždy povinný vymáhať náhradu škody, za ktorú mu štátny zamestnanec zodpovedá. Z hľadiska spôsobu náhrady škody sa podľa navrhovanej právnej úpravy uprednostňuje odstránenie škody uvedením do predošlého stavu. V prípade, že uvedenie do predošlého stavu nie je možné, je štátny zamestnanec povinný škodu nahradiť.

čl. I § 118 §
Navrhuje sa upraviť povinnosť služobného úradu prerokúvať s príslušným odborovým orgánom opatrenia, ktoré sa týkajú väčšieho počtu štátnych zamestnancov v služobnom úrade a umožniť účasť člena odborového orgánu ako prísediaceho poradných orgánoch, ktoré zriaďuje vedúci služobného úradu. Navrhuje sa rozšíriť oprávnenia odborových orgánov s cieľom zjednocovania právnej úpravy štátnych zamestnancov a zamestnancov pri výkone prác vo verejnom záujme.

čl. I § 119 §
Rozsah podmienok vykonávania štátnej služby, ktoré možno priaznivejšie dohodnúť v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa sa v porovnaní s úpravou podľa súčasne platného právneho stavu nemení. Naďalej bude možné v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa v štátnej správe dohodnúť: skrátenie služobného času; spravidla pôjde o skrátenie určeného týždenného služobného času, ktorý je podľa zákona najviac 40 hodín, predĺženie základnej výmery dovolenky, ktorá podľa zákona trvá štyri resp. päť týždňov, zvýšenie odstupného, ktoré zákon priznáva vo výške dvojnásobku, resp. trojnásobku posledne priznaného funkčného platu, zvýšenie odchodného pri prvom skončení štátnozamestnaneckého pomeru po preukázaní nároku na predčasný starobný dôchodok, starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok (podľa zákona vzniká nárok na odchodné v sume posledne priznaného funkčného platu), zvýšenie platových taríf, priaznivejšie podmienky vykonávania štátnej služby, ak to umožňuje osobitný predpis. Rozsah podmienok vykonávania štátnej služby, ktoré možno dohodnúť v podnikovej kolektívnej zmluve je upravený demonštratívne. Pôjde napríklad o: možnosť zvýšiť odstupné a odchodné sa za účelom zjednotenia právnej úpravy s podmienkami výkonu práce vo verejnom …

čl. I § 120 §
Pri príprave návrhu (z hľadiska rozsahu osobitnej úpravy štátnozamestnaneckých vzťahov, ktorá by mala byť obsiahnutá v zákone o štátnej službe), sa zvažovali tri alternatívy: I. výlučná a komplexná úprava v osobitnom právnom predpise, II. čiastočná úprava v osobitnom predpise s delegovanou pôsobnosťou Zákonníka práce, III. rozsiahlejšia úprava v osobitnom predpise pri subsidiárnej pôsobnosti Zákonníka práce. Materiál predložený do medzirezortného pripomienkového konania bol postavený na subsidiárnej pôsobnosti Zákonníka práce, no napokon sa pristúpilo k II. možnosti. Z dôvodu príbuznosti štátnozamestnaneckých vzťahov s pracovnoprávnymi vzťahmi sa teda navrhuje zachovať model s delegovanou pôsobnosťou vybraných ustanovení Zákonníka práce. Konkrétne pôjde o tieto ustanovenia, resp. inštitúty pracovného práva, ktorých úprava podľa Zákonníka práce sa primerane použije na štátnozamestnanecké vzťahy: § 10 – úkony v mene zamestnávateľa a tzv. exces § 11a ods. 1 – zástupcovia zamestnancov § 15, 16 a 17 ods. 1 a 3 – právne úkony § 19 – omyl a odstúpenie od zmluvy § 20 – zabezpečenie práv a povinností z …

čl. I § 121 až 123 §
Navrhuje sa ustanoviť pôsobnosť Občianskeho zákonníka na štátnozamestnanecké vzťahy, pokiaľ ide o úpravu: právnych úkonov, zastúpenia a premlčania a počítania času. Dôvody takejto úpravy sú nasledovné: úprava týchto osobitných inštitútov v štátnozamestnaneckých vzťahoch v súčasnosti chýba, často vznikajú aplikačné problémy, poukazuje sa na potrebu použiť analógiu práva či dokonca analógiu zákona aplikovať pôsobnosť predmetných ustanovení Občianskeho zákonníka delegáciou na § 1 ods. 4 Zákonníka práce nie je možné, pretože výklad tohto ustanovenia nie je jednoznačný a nie sú zriedkavé názory, podľa ktorých sa Občiansky zákonník subsidiárne vzťahuje len na prvú časť Zákonníka práce. Z uvedeného vyplýva, že odkaz na § 1 ods. 4 vzhľadom na rozsah delegovanej pôsobnosti Zákonníka práce na štátnozamestnanecké vzťahy ale i vzhľadom na rozsah úpravy navrhovaného zákona o štátnej službe nebol vhodným riešením. aplikácia niektorých ustanovení (bez osobitnej úpravy priamo v zákone o štátnej službe) je nevyhnutná vzhľadom na opustenie modelu správneho konania a na prechod k zmluvnému princípu v štátnozamestnaneckých vzťahoch.

čl. I § 124 §
K zániku (preklúzii) práva, na ktorú súd prihliada ex offo, dôjde v prípadoch podľa: § 51 ods. 2 – zmeškanie lehoty na okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru služobným úradom a § 56 – zmeškanie lehoty na podanie návrhu, aby súd určil, že k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona nedošlo. Okrem uvedeného sa preklúzia vzťahuje i na prípady upravené v ustanoveniach Zákonníka práce, ktoré sa použijú na štátnozamestnanecký pomer. Pôjde o zmeškanie lehoty na: výpoveď pre porušenie služobnej disciplíny, podanie návrhu, aby súd uložil služobnému úradu povinnosť upraviť služobný posudok alebo potvrdenie o štátnej službe, podanie návrhu, aby súd vyslovil neplatnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou, preukázanie nároku na dlhšiu ako základnú výmeru dovolenky, upovedomenie služobného úradu o škode na odložených veciach, vyslovenie súhlasu alebo nesúhlasu zástupcov zamestnancov s výpoveďou alebo okamžitým skončením štátnozamestnaneckého pomeru členovi odborového orgánu, členovi zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckému dôverníkovi.

čl. I § 125 §
Vzhľadom na opustenie systému osobitného správneho konania v štátnozamestnaneckých vzťahoch a prechod na zmluvný princíp sa navrhuje, aby spory zo štátnozamestnaneckých vzťahov prejednávali a rozhodovali súdy v občianskom súdnom konaní.

čl. I § 126 až 128 §
V ustanoveniach sa upravujú situácie, kedy dochádza k zániku, zrušeniu alebo k prevodu časti služobného úradu. Všeobecným pravidlom je, že v prípade uvedených zmien práva a povinnosti zo štátnozamestnaneckého pomeru zostávajú zachované. Výnimkou v tomto smere je napríklad zánik funkcie vedúceho štátneho zamestnanca na základe zákona práve z dôvodu zániku služobného úradu.

čl. I § 129 §
Ustanovenia o adaptačnom vzdelávaní sa nebudú vzťahovať na štátneho zamestnanca, ktorý bol prijatý do štátnej služby do nadobudnutia účinnosti tohto zákona, a to i v prípade, ak od jeho prijatia do štátnej služby uplynulo obdobie kratšie ako je navrhovaná dĺžka adaptačného obdobia. Rozhodnutie o vymenovaní do štátnej služby podľa predpisov platných do nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa považuje za služobnú zmluvu podľa tohto zákona. V prípade, ak rozhodnutie neobsahuje náležitosti služobnej zmluvy, túto skutočnosť možno doplniť písomným dodatkom (či pôjde o jednostranný alebo zmluvný dodatok, závisí od konkrétnych okolností).

čl. I § 130 §
Nakoľko prípravná štátna služba ako samostatný druh štátnej služby účinnosťou tohto zákona zaniká, navrhuje sa, aby sa štátny zamestnanec, ktorý je v prípravnej štátnej službe ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, stal ex lege štátnym zamestnancom v stálej štátnej službe. Táto skutočnosť nemá vplyv na plynutie skúšobnej doby.

čl. I § 131 §
Konanie vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru, ktoré sa začalo pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa dokončí podľa predpisov platných do 31. októbra 2009, teda predovšetkým podľa: zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov a príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (najmä podľa piatej časti – správne súdnictvo)

čl. I § 132 §
Podľa odseku 1 sa navrhuje, aby odborná prax započítaná štátnemu zamestnancovi do 31. decembra 2003 zostala zachovaná s tým, že štátna služba vykonávaná podľa doterajšieho predpisu sa k tejto praxi pripočíta. Ide o služobnú prax na účely zvýšenia platovej tarify podľa § 84 ods. 2 tohto zákona. Navrhovaným znením odseku 2 sa zachováva nárok štátneho zamestnanca, ktorý k 31. decembru 2003 mal priznaných viac ako 32 rokov odbornej praxe. Takémuto štátnemu zamestnancovi bude patriť rozdielový príplatok v sume, ktorú bude tvoriť 1 % jeho platovej tarify za každý ďalší rok nad 32 rokov odbornej praxe priznanej k 31. decembru 2003 a jeho štátnozamestnanecký pomer naďalej trvá. Čas vykonávania štátnej služby od 1. januára 2004 sa týmto štátnym zamestnancom do služobnej praxe už nebude ďalej započítavať. Napríklad štátny zamestnanec k 31. decembru 2003 mal započítaných 38 rokov odbornej praxe. Dňom účinnosti tohto zákona mu bude patriť zvýšenie platovej tarify za 32 rokov služobnej praxe podľa § 84 ods. 2 a rozdielový …

čl. I § 133 §
Navrhované znenie odseku 1 upravuje postup pri zmene štátnozamestnaneckého pomeru, ktorou bude preradenie na funkciu s vyššou alebo nižšou náročnosťou činnosti odo dňa účinnosti tohto zákona. Zmenu štátnozamestnaneckého pomeru vykoná služobný úrad formou dodatku k služobnej zmluve. V prípade, ak k dohode o preradení na inú funkciu medzi štátnym zamestnancom a služobným úradom nedôjde, štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca skončí posledným dňom mesiaca, v ktorom nadobudol účinnosť tento zákon. Štátnemu zamestnancovi bude v tomto prípade v závislosti od doby trvania štátnozamestnaneckého pomeru patriť odstupné v sume dvojnásobku alebo trojnásobku jeho posledne priznaného funkčného platu. V odseku 2 sa navrhuje služobnému úradu povinnosť určiť štátnemu zamestnancovi odo dňa účinnosti tohto zákona nový funkčný plat. Zároveň v záujme zabránenia prípadného zníženia funkčného platu štátneho zamestnanca v súvislosti s novou právnou úpravou, zabezpečuje sa výška jeho funkčného platu určeného ku dňu účinnosti tohto zákona. Ustanovenie tohto odseku sa neuplatní u štátneho zamestnanca, u ktorého sa bude postupovať podľa odseku 1 alebo dôjde k zrušeniu …

čl. I § 134 §
Ustanovenie sa týka štátneho zamestnanca, ktorý podľa predpisov platných do účinnosti zákona č. 312/2001 Z. z (podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 249/1992 Zb. o platových pomeroch zamestnancov v rozpočtových a v niektorých ďalších organizáciách a orgánoch v znení neskorších predpisov), do 31. marca 2002, mal udelenú výnimku z plnenia ustanoveného kvalifikačného predpokladu vzdelania a mal viac ako 50 rokov veku zostala táto výnimka zachovaná aj podľa platného zákona o štátnej službe. Navrhuje sa udelenú výnimku zachovať aj na účely tohto zákona.

čl. I § 135 §
Navrhované ustanovenia preberajú z doterajšieho zákona povinnosť ustanovenú štátnemu zamestnancovi doplniť si štúdiom požadovaný stupňa vzdelania určený pre funkciu, do ktorej bol výnimočne vymenovaný, a to najneskôr do 31. decembra 2010. Štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca, ktorý si túto povinnosť nesplní a na ktorého sa vzťahovalo ustanovenie § 159 ods. 4 zákona č. 312/2001 Z. z. sa skončí najneskôr 31. decembra 2010

čl. I § 136 §
Dohody o zvyšovaní kvalifikácie a dohody o prehlbovaní kvalifikácie uzatvorené podľa predpisov platných do 31. októbra 2009 sa považujú za dohody uzatvorené podľa tohto zákona.

čl. I § 137 §
Navrhuje sa, aby sa podmienka bezúhonnosti, ktorá sa preukazuje odpisom z registra trestov, nevzťahovala na štátneho zamestnanca, ktorý spĺňa podmienku bezúhonnosti podľa predpisov platných do nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

čl. I § 138 §
Ustanovuje sa lehota, v ktorej je štátny zamestnanec povinný skončiť činnosti (podnikanie, iná zárobková činnosť), ktoré nesmie vykonávať.

čl. II
Podľa zrušovaného ustanovenia v podnikovej kolektívnej zmluve, ktorú uzatvára služobný úrad a príslušný odborový orgán, možno upraviť podmienky vykonávania štátnej služby len v rozsahu ustanovenom kolektívnou zmluvou vyššieho stupňa. Vládny návrh zákona demonštratívnym spôsobom priamo upravuje, ktoré podmienky vykonávania štátnej služby možno výhodnejšie dohodnúť v podnikovej kolektívnej zmluve. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje citované ustanovenie zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov vypustiť.

čl. III

čl. III bod 1
Pojem „právne vzťahy pri vykonávaní štátnej služby“ bol uvedený do právneho poriadku zákonom č. 312/2001 Z. z. o štátnej V § 1 ods. 1 vládneho návrhu zákona sa upravované právne vzťahy vznikajúce v súvislosti s vykonávaním štátnej služby označujú pojmom „štátnozamestnanecké vzťahy“.

čl. III bod 2
Za účelom zosúladenia s vládnym návrhom zákona o štátnej služby sa navrhuje vypustiť ustanovenia, ktoré upravujú úlohy Úradu vlády SR pri vykonávaní nominačnej skúšky a pri jeho činnosti ako osobného úradu.

čl. IV

čl. IV bod 1, 2 a 4
Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu zavedenia nového príplatku.

čl. IV bod 3
Navrhovaným príplatkom sa má oceniť starostlivosť o služobné motorové vozidlo a jeho vedenie v súvislosti s vykonávaním pracovných úloh, pričom výkon týchto prác je nad rámec pracovných povinností zamestnanca vyplývajúcich z dohodnutého druhu práce. Príplatok pri splnení ustanovených podmienok bude môcť priznať každý zamestnávateľ. V súčasnosti nie je možné vyčísliť finančný dopad vzhľadom na chýbajúci údaj o počte tzv. „referentských“ služobných motorových vozidiel. Príslušný zamestnávateľ priznaný príplatok za starostlivosť o služobné motorové vozidlo a jeho vedenie pokryje z disponibilných finančných prostriedkov.

čl. V

čl. V bod 1
Z dôvodu vyňatia Národného bezpečnostného úradu z rozsahu pôsobnosti zákona o štátnej služby, tým v podstate dochádza k vyňatiu riaditeľa Národného bezpečnostného úradu ako jediného štátneho zamestnanca v tomto štátnom orgáne, z pôsobnosti zákona č. 312/2001 Z. z. Navrhuje sa preto upraviť jeho postavenie, resp. práva a povinnosti pri výkone funkcie priamo v zákone č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 215/2004 Z. z.“).

čl. V bod 2
V zákone č. 215/2004 Z. z. je v súčasnosti upravené vymenovanie riaditeľa úradu do funkcie a jeho odvolanie. Navrhuje sa preto tento zákon doplniť o nové ustanovenia: V § 71 novými odsekmi 9 až 12, ktorými sa upravujú práva a povinností súvisiace s vykonávaním funkcie riaditeľa Národného bezpečnostného úradu (napr. dovolenka, služobný preukaz, delegovanie niektorých ustanovení nového zákona o štátnej službe). V novom § 71a sa navrhuje úprava jeho platových pomerov a nároku na hmotné výhody v rozsahu ako mu patrili ku dňu účinnosti tohto zákona.

čl. VI

čl. VI bod 1
V nadväznosti na § 120 vládneho návrhu zákona sa dozor nad dodržiavaním právnych predpisov upravujúcich štátnozamestnanecké vzťahy zveruje orgánom štátnej správy v oblasti inšpekcie práce. Riešenie je v súlade s čl. 1 Protokolu z roku 1995 k Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o inšpekcii práce v priemysle a v obchode č. 81 z roku 1947. Orgány inšpekcie práce aj podľa doterajších predpisov (§ 2 ods. 2 tohto zákona) vykonávali dozor nad dodržiavaním právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci u štátnych zamestnancov podľa zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V nadväznosti na navrhované doplnenie sa navrhuje zmeniť doterajšie body 2 až 5.

čl. VI bod 2
Ide o legislatívno-technickú úpravu vyplývajúcu z doplnenia § 2 ods. 1 písm. a) tohto zákona novým druhým bodom (1. novelizačný bod), podľa ktorej sa navrhuje ako nadbytočný vypustiť doterajší odsek 2 a zmeniť označenie nasledujúcich odsekov.

čl. VI bod 3
Ide o legislatívno-technickú úpravu vyplývajúcu z vypustenia odseku 2 v § 2 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

čl. VI bod 4
Na efektívne organizačné zabezpečenie výkonu inšpekcie práce na úseku jadrových zariadení podľa § 2 písm. f) zákona č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie, ktoré sa nachádzajú v troch krajoch Slovenskej republiky (Bratislavský, Trnavský a Nitriansky kraj) sa navrhuje využiť odborný personál Inšpektorátu práce v Nitre. Navrhovaná úprava umožní zužitkovať odborný potenciál špecialistov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na pracoviskách jadrových zariadení jednotlivých zamestnávateľov, avšak pracoviská týchto zamestnávateľov majúce iný charakter, napr. prevádzky dopravy, administratívy, skladov, opravárenských priestorov a pod. budú aj naďalej v pôsobnosti miestne príslušných inšpektorátov práce. Navrhovaná zmena umožní odborníkom z Inšpektorátu práce v Nitre v prípade budúcej potreby vykonávať tento dozor v jadrových zariadeniach na celom území Slovenskej republiky.

čl. VI bod 5
Navrhuje sa, aby inšpektoráty práce vyšetrovali príčiny vzniku najzávažnejších taxatívne vymedzených pracovných úrazov, tzn. tých, ktoré zamestnancovi spôsobili smrť alebo ťažkú ujmu na zdraví. Inšpektoráty práce môžu, v súlade s doterajšou právnou úpravou i praxou, ostatné pracovné úrazy vrátane tých, ktoré spôsobili pracovnú neschopnosť najmenej 42 dní, vyšetrovať selektívne po posúdení okolností ich vzniku na základe oznámenia závažného pracovného úrazu alebo záznamu o registrovanom pracovnom úraze, ktoré je povinný zamestnávateľ doručiť miestne príslušnému inšpektorátu práce alebo príslušnému orgánu dozoru v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

čl. VI bod 6
V súlade s Trestným poriadkom navrhuje sa priamo upraviť povinnosť inšpektorátu práce oznamovať orgánom činným v trestnom konaní oprávnené podozrenie o spáchaní trestného činu, ktoré bolo zistené pri výkone inšpekcie práce, napr. v spojitosti so vznikom ťažkej ujmy na zdraví, s nevyplatením mzdy a pod.

čl. VI bod 7
Ide o legislatívno-technickú úpravu vyplývajúcu z vypustenia odseku 2 v § 2 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

čl. VI bod 8
Ide o legislatívno-technickú úpravu vyplývajúcu z vypustenia odseku 2 v § 2 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov a s tým súvisiace vypustenie poznámky pod čiarou k odkazu 5.

čl. VI bod 9
Navrhuje sa, aby inšpektoráty práce boli zamestnávateľom informované o termíne skutočného začatia prevádzky. Túto informáciu môže poskytnúť len zamestnávateľ, ktorý v určitom reálnom čase začne vykonávať činnosť zapísanú v obchodnom registri alebo na ktorú má vydané živnostenské oprávnenie až s odstupom času od vydania týchto dokumentov. Povinnosť sa navrhuje uložiť len zamestnávateľovi, ktorý bude vykonávať činnosti, pri ktorých je podľa štatistických údajov na Slovensku reálne zvýšený počet pracovných úrazov a chorôb z povolania. Tieto činnosti sú podľa kódu štatistickej klasifikácie ekonomických činností uvedené v prílohe č. 1 k zákonu č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Aktuálne informácie o existencii a charaktere prevádzky umožnia efektívnejší a cielený výkon inšpekcie práce vrátane preventívnych aktivít a poradenstva novým zamestnávateľom.

čl. VI bod 10
Aj v nadväznosti na novelu § 7 ods. 1 tohto zákona (3. novelizačný bod) sa navrhuje zosúladiť doterajší termín so znením § 2 písm. f) zákona č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

čl. VI bod 11
Spolupráca a ochrana orgánu inšpekcie práce s Policajným zborom sa viaže na odôvodnený predpoklad alebo skutočný stav ohrozenia života alebo zdravia inšpektora práce pri výkone inšpekcie práce a na marenie výkonu inšpekcie práce. Prichádzajú do úvahy, ak kontrolovaný subjekt odmieta dobrovoľne strpieť úkon predpokladaný zákonom, ktorý je nevyhnutný na vykonanie inšpekcie práce, čo je aktuálne napríklad pri kontrole nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania alebo odmieta splniť povinnosť ustanovenú zákonom, prípadne ohrozuje bezpečnosť alebo zdravie inšpektora práce. V uvedených prípadoch sa spolupráca a ochrana uskutoční na žiadosť inšpektora práce alebo inšpektorátu práce v súlade so zákonom č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov.

čl. VI bod 12
Navrhuje sa ustanoviť pokutu zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) tohto zákona alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a v prípade, ak v dôsledku tohto porušenia došlo k smrteľnému pracovnému úrazu zamestnanca.

čl. VI bod 13
Ide o legislatívno-technickú úpravu nadväzujúcu na zmenu podľa 1. novelizačného bodu.

čl. VI bod 14
Navrhuje sa ustanoviť pokutu fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktorá vykonáva bez oprávnenia, osvedčenia, preukazu alebo bez povolenia činnosť, na ktorú oprávnenie, osvedčenie, preukaz alebo povolenie vydáva Národný inšpektorát práce, inšpektorát práce alebo fyzická osoba alebo právnická osoba podľa zákona č. 124/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov.

čl. VI bod 15
Navrhuje sa ustanoviť poriadkovú pokutu ukladanú fyzickej osobe ustanovenej v § 20 ods. 1 tohto zákona.

čl. VII

čl. VII bod 1
V platnom znení § 12 ods. 1 zákona absentuje úprava pre prípady, keď k preukázaniu bezúhonnosti je potrebný výpis z registra trestov na základe právne záväzných aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie. Aj keď tieto právne záväzné akty majú podľa čl. 7 ods. 2 druhej vety Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, je potreba túto skutočnosť vyjadriť vo vnútroštátnej úprave.

čl. VII bod 2
V súvislosti s tým, že bezúhonnosť niektorých štátnych zamestnancov sa bude preukazovať odpisom registra trestov, sa navrhuje doplnenie ustanovenia § 14 ods. 3 písm. e) zákona č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

čl. VIII
Navrhuje sa delená účinnosť zákona s tým, že zákon ako celok nadobudne účinnosť 1. novembra 2009. Ustanovenie čl. I § 84 ods.1 písm. a) druhého bodu nadobudne účinnosť 1.júla 2010 z dôvodu vytvorenia finančných prostriedkov na uskutočnenie úpravy platov niektorých štátnych zamestnancov Úradu vlády Slovenskej republiky.

čl. VIII prílohe č. 1
Charakteristiky platových tried sú upravené tak, aby bola zabezpečená vyváženosť náročnosti činností medzi jednotlivými platovými triedami vo väzbe na definíciu štátnej služby a na ustanovené kvalifikačné predpoklady. V súlade so zákonom č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách v znení neskorších predpisov sa do 11. platovej triedy dopĺňa vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa.

čl. VIII prílohe č. 2
V nadväznosti na § 62 vládneho návrhu zákona sa v prílohe uvádza vzor majetkového priznania štátneho zamestnanca.

čl. VIII prílohe č. 3
V prílohe č. 3 sú uvedené v súčasnosti platné platové tarify. Zdôvodnenie úpravy platových taríf sa uvádza v dôvodovej správe k článku I k bodom 81 až 85.

čl. VIII prílohe č. 4
Rozpätie percentuálneho podielu pre určenie súm príplatkov za riadenie v jednotlivých stupňoch riadenia, uvedené v prílohe č. 4, z dôvodu nezvyšovania finančných nárokov na štátny rozpočet, zostáva na rovnakej úrovni ako v platnom zákone o štátnej službe. Spresnila sa definícia stupňov riadenia.

čl. VIII prílohe č. 5
Príloha obsahuje zoznam právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie, ktoré sa vládnym návrhom zákona preberajú do právneho poriadku Slovenskej republiky. Bratislava 27. mája 2009 Robert Fico v. r. predseda vlády Slovenskej republiky Viera Tomanová v. r. ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky

čl. XIV

čl. XIV bod 1 §
Vzhľadom na prijatie nového zákona o zahraničnej službe, ktorý upravuje právne vzťahy štátnych zamestnancov v zahraničnej službe vo všeobecnosti a ktorý upravuje aj niektoré osobitosti vykonávania štátnej služby v služobnom úrade, ktorým je Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky, je potrebné aj v zákone o štátnej službe vyjadriť vzťah týchto predpisov ako vzťah osobitného zákona a všeobecného zákona.

čl. XIV bod 2 §
Návrh súvisí s bodom 21, s úpravou § 108 odsek 2

čl. XIV bod 3 §
Technicko-legislatívna úprava.

čl. XIV bod 4 §
Navrhuje sa doplniť doterajší text, ktorým sa určuje že vedúcim štátnym zamestnancom pre odborníka ústavného činiteľa je ten, kto s ním uzatvára služobnú zmluvu.

čl. XIV bod 5 §
Navrhuje sa doplniť doterajší text, ktorým sa určuje, že vedúcim služobného úradu pre odborníka ústavného činiteľa je ten, kto s ním uzatvára služobnú zmluvu.

čl. XIV bod 6 §
Doplnenie nového písmena súvisí s § 31 ods. 2, podľa ktorého môže dôjsť k zmene štátnozamestnaneckého pomeru na základe dohody a teda bez toho, aby dôvodom zmeny nemuselo byť zrušenie štátnozamestnaneckého miesta a s tým súvisiace následné preloženie štátneho zamestnanca.

čl. XIV bod 7 §
Technicko-legislatívna úprava. Súvisí s bodom 6.

čl. XIV bod 8 §
Služobný úrad zaradí štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby, ak existujú zákonné dôvody, pre ktoré štátny zamestnanec nemôže vykonávať štátnu službu, a preto nemôže ani plniť niektoré povinností, ktoré priamo súvisia s povinnosťou osobne vykonávať štátnu službu. Ide napríklad o povinnosť dodržiavať určený týždenný služobný čas alebo kratší týždenný služobný čas, povinnosť zastupovať vedúceho zamestnanca v rozsahu určenom služobným úradom. Z tohto dôvodu sa určujú povinnosti, ktoré štátny zamestnanec zaradený mimo činnej štátnej služby nemôže dodržiavať.

čl. XIV bod 9 §
Navrhuje sa technicko-legislatívna úprava, ktorá súvisí s prelomením zákazu výpovede z dôvodu porušovania služobnej disciplíny. Výpovedný dôvod, pre ktorý zákaz výpovede neplatí, je upravený v § 47 písm. h).

čl. XIV bod 10 a 11 §
Spresňuje sa kompetencia predsedu najvyššieho súdu, ktorý uzatvára s odborníkom ústavného činiteľa služobnú zmluvu.

čl. XIV bod 12 §
Upravuje sa možnosť vedúceho služobného úradu, najmä v služobných úradoch s väčším počtom štátnych zamestnancov, poveriť iného štátneho zamestnanca vyhodnotením majetkového priznania.

čl. XIV bod 13 až 15 §
V § 82 sa dopĺňa nová náhrada. Spôsob výpočtu a kritériá tejto náhrady sú ustanovené v § 101a. Životné podmienky v niektorých štátoch sú rozdielne oproti podmienkam v Slovenskej republike. Zdravotné a nemocničné podmienky sú na veľmi nízkej úrovni, prípadne sú ťažko dostupné. Rovnako klimatické podmienky v niektorých krajinách majú negatívny vplyv na fyzický a psychický stav človeka. Stupeň izolácie je napr. v arabských alebo v afrických krajinách veľmi výrazný (obmedzená voľnosť pohybu). V rámci ostatných miestnych podmienok môže ísť napr. o rozdielne náboženstvo, iné spoločenské a národné zvyklosti, zlú dostupnosť základných potravín, nedostatočné možnosti vzdelávania detí.

čl. XIV bod 16 §
Upravuje poskytovanie náhrad podľa tohto zákona počas dočasného vyslania.

čl. XIV bod 17 §
V prípade prehlbovania kvalifikácie ide o výkon štátnej služby a z uvedeného dôvodu štátnemu zamestnancovi má prislúchať zahraničný funkčný plat bez ohľadu na to, kde prehlbovanie kvalifikácie vykonáva. Súčasne sa touto úpravou zjednotí prehlbovanie kvalifikácie so zamestnancami pri výkone práce vo verejnom záujme, kde sa za prehlbovanie poskytuje vždy zahraničný funkčný plat.

čl. XIV bod 18 §
Upresnenie pre aplikačnú prax.

čl. XIV bod 19 §
Plat pri dočasnom vyslaní sa podľa zákona o štátnej službe vypočítava v eurách. Zákon o štátnej službe však umožňuje následne poskytnúť plat aj v cudzej mene ako v eurách. V uvedenom ustanovení sa zjednocuje možnosť poskytnúť v cudzej mene nielen plat, ale aj preddavok na tento plat. Upresnenie pre aplikačnú prax.

čl. XIV bod 20 §
V prípade evakuácie podľa zákona o štátnej službe nedochádza k zmene miesta vykonávania štátnej služby počas dočasného vyslania štátneho zamestnanca, a tým ani k zmene jeho platových podmienok. K premiestneniu štátneho zamestnanca s rodinou dochádza z dôvodu mimoriadnych udalostí, ktoré služobný úrad ani štátny zamestnanec nemôžu ovplyvniť. Preto sa navrhuje, aby štátnemu zamestnancovi v štáte, do ktorého bol evakuovaný, zostali zachované rovnaké platové podmienky, ako mu patrili v štáte, do ktorého bol dočasne vyslaný na vykonávanie štátnej služby. Navrhované riešenie sa časovo obmedzuje na dobu piatich mesiacov.

čl. XIV bod 21 §
Minister alebo vedúci ostatného ústredného orgánu štátnej správy, ktorý je vo vzťahu k štátnym zamestnancom vo verejnej funkcii vedúcim štátnym zamestnancom, teda nadriadeným štátnym zamestnancom (§ 11 ods. 4 zákona o štátnej službe) a vedúcim služobného úradu (§ 12 ods. 3 zákona o štátnej službe), je oprávnený určovať úlohy a ukladať im pokyny, organizovať, riadiť, kontrolovať a hodnotiť ich vykonávanie štátnej služby sa navrhuje, aby z uvedených dôvodov bol oprávnený určovať im plať. Za plnenie úloh v rezorte je zodpovedný minister, preto sa navrhuje, aby vedúcim zamestnancom vo verejnej funkcii, ktorí sú na čele orgánov miestnej štátnej správy určoval plat minister. V nadväznosti na doplnenie § 12 ods. 5 sa upravuje kompetencia predsedu najvyššieho súdu určovať plat odborníkovi ústavného činiteľa, ktorý plní úlohy pre sudcu najvyššieho súdu.

čl. XV (zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe v znení zákona č. 151/2010 Z. z
Vzhľadom na rozdielne vymedzenie služobného úradu v Železničnej polícii a Policajnom zbore nemožno automaticky zameniť slová podľa čl. I § 3 predloženého návrhu, ale musí sa úprava o Železničnej polícii vypustiť.

čl. III
Súčasné znenie § 61 ods. 5 zákona o štátnej službe umožňuje vykonávať v služobnom čase len činnosti uvedené v § 61 ods. 3 (ide o činnosti od poskytovania zdravotnej starostlivosti v štátnych zdravotníckych zariadeniach alebo neštátnych zdravotníckych zariadeniach, vedeckej činnosti, pedagogickej činnosti, lektorskej činnosti, prednášateľskej činnosti, publikačnej činnosti a obdobné duševné činnosti, pokračujúc činnosťami členov rôznych zákonom zriadených osobitných komisií /volebných, rozkladových, pre vyšetrovanie leteckých nehôd a obdobných komisií/ až po činnosti v určitých projektoch). Preto sa navrhuje doplniť v ustanovení § 61 ods. 5 zákona o štátnej službe, aby sa takáto možnosť vzťahovala aj na činnosti vyplývajúce z funkcií členov riadiacich, kontrolných a dozorných orgánov právnických osôb, a to z dôvodu, že aj v prípade vykonávania týchto činností je ich predmetom plnenie úloh štátnej správy alebo vykonávanie štátnych záležitostí (riadenie, rozhodovanie, kontrola, dozor alebo inšpekcia), ak ide o právnické osoby zriadené zákonom alebo štátom alebo o právnické osoby s majetkovou účasťou štátu. Navrhované doplnenie § 61 ods. 5 zároveň …

čl. VII

čl. VII bod 1 a 2 §
Právna úprava zákazu diskriminácie v štátnozamestnaneckých vzťahoch bola upravená i v zákone o štátnej službe účinnom do 31. októbra 2009 (zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). V odôvodnenom stanovisku Európskej komisie v časti diskriminácia vo vzťahu k prístupu k zamestnaniu bola vyslovená výhrada k zákonu č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe, pretože Európska komisia zastáva názor, že zásada neexistencie priamej alebo nepriamej diskriminácie na základe pohlavia vo verejnom alebo súkromnom sektore vrátane verejných orgánov v súvislosti s prístupom k zamestnaniu, samostatnej zárobkovej činnosti alebo k povolaniu vrátane výberových kritérií a podmienok náboru a vrátane postupu v zamestnaní, ako je stanovené v novom článku 3 ods.1 písm. a) smernice 76/207/EHS v znení smernice 2002/73/ES, nebola správne transponovaná do zákona č. 312/2001 Z. z a neboli poskytnuté žiadne informácie o vzťahu k uvádzaným osobitným predpisom. Navrhuje sa preto v úprave zákazu diskriminácie podľa novej právnej úpravy uviesť v …

čl. VII bod 3
Ide o legislatívno-technické spresnenie textu v poznámke pod čiarou.

čl. VII bod 4 a 8 §
V súvislosti s nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o založení Európskeho spoločenstva a Zmluva o Európskej únii, podľa ktorej Európska únia nahrádza Európske spoločenstvo a je jeho právnym nástupcom, sa navrhuje prispôsobiť terminológiu používanú v zákone o štátnej službe zániku Európskeho spoločenstva a vzniku právnej subjektivity Európskej únie.

čl. VII bod 5 §
V odôvodnenom stanovisku Európskej komisie (porušenie zmluvy č. 2006/2528 – nesprávna transpozícia smernice 2002/73/ES) v časti diskriminácia súvisiaca s tehotenstvom sa uvádza, že slovenské právne predpisy nezaručujú štátnej zamestnankyni právo na návrat na to isté miesto alebo porovnateľné štátnozamestnanecké miesto po materskej dovolenke za dohodnutých podmienok, ktoré nie sú menej priaznivé, a tiež mať úžitok z akéhokoľvek zlepšenia služobných podmienok, na ktoré by mala právo počas svojej neprítomnosti v štátnej službe tak, ako to ustanovuje nový článok 2 ods. 7 smernice 76/207/EHS v znení smernice 2002/73/ES. Nový zákon o štátnej službe tieto požiadavky garantuje v jednotlivých súvisiacich ustanoveniach, nie však doslovne tak, ako to namieta Európska komisia. Navrhuje sa preto doplniť ustanovenie, v ktorom sa zaručuje zaradenie štátnej zamestnankyne na pôvodné štátnozamestnanecké miesto po návrate z materskej resp. rodičovskej dovolenky, aj o garanciu pôvodne dohodnutých podmienok a všetkých zlepšených podmienok vykonávania štátnej služby, ktoré by jej patrili, ak by nebola na materskej dovolenke alebo na rodičovskej dovolenke, pričom sa výslovne …

čl. VII bod 6 §
Upravuje sa delegovaná pôsobnosť Zákonníka práce na štátnozamestnanecké vzťahy, a to v súvislosti s úpravou predmetného ustanovenia (§ 157) Zákonníka práce v čl. I návrhu zákona.

čl. VII bod 7 a 9 §
Legislatívno-technická úprava vyplývajúca z nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva.

čl. VII bod 10
V súlade s čl. 4 ods. 1 Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky sa do transpozičnej prílohy dopĺňa smernica 2010/18/EÚ, ktorá sa návrhom zákona preberá aj do zákona o štátnej službe.

čl. XIV
(zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov)

čl. XIV bod 1 §
Vychádzajú s doterajšieho zákona o štátnej službe, tento sa vzťahoval na služobný pomer právneho čakateľa prokuratúry, ak to ustanovuje osobitný predpis. Osobitným predpisom, ktorým sa má v tomto prípade namysli je zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov – platné znenie tohto zákona však neobsahuje odkaz na subsidiárne alebo akékoľvek použite zákona o štátnej službe na služobný pomer právneho čakateľa prokuratúry. Podľa § 251 ods. 1 zákona o prokurátoroch „Na právne vzťahy právneho čakateľa prokuratúry vyplývajúce z jeho služobného pomeru, ktoré nie sú upravené týmto zákonom, sa vzťahuje Zákonník práce, ak osobitný zákon neustanoví inak.“. To znamená, že cit. zákon predpokladá subsidiárne použite Zákonníka práce a nie zákona o štátnej službe. Súčasne však predpokladá existenciu osobitného zákona, ktorý môže ustanoviť inak – týmto zákonom bol pôvodný zákon o štátnej službe; k tomu pozri § 2 ods. 6 zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov …

čl. XIV bod 2 §
Ide o legislatívno-technickú zmenu, ktorou sa reaguje na zlúčenie vojenskej a civilnej prokuratúry. Z pôvodného znenia sa teda vypúšťa zmienka o vyššej vojenskej prokuratúre a vojenskej obvodnej prokuratúre ako služobných úradoch; z dôvodu prehľadnosti sa navrhuje nové znenie § 9 ods. 2 písm. i).

čl. XIV bod 3 §
Podobne ako v prechádzajúcom novelizačnom bode sa navrhuje vykonanie legislatívno-technickej zmeny, ktorou sa vypúšťa úprava vedúceho služobného úradu v služobnom úrade, ktorým je vojenská prokuratúra.

čl. XIV bod 4 a 5
Uvedené zmeny súvisia s nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy a zánikom Európskych spoločenstiev.

čl. VI (zákon č. 400/2009 Z. z.)
Na prechodné obdobie od 1. janára 2013 do 31. decembra 2017 sa navrhuje sa zvyšovanie príplatku za štátnu službu k dôchodku percentom a od 1. januára 2018 sa navrhuje zvyšovať percentom rovnako ako dôchodok, ku ktorému tento príplatok patrí.

čl. III

čl. III bod 1 §
Ustanovuje sa zaraďovanie štátnych zamestnancov dočasne vyslaných podľa ustanovenia § 40 zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a to v 1. platovej triede až 11. platovej triede podľa najnáročnejšej činnosti, ktorú zamestnanec vykonáva podľa charakteristiky platových tried ustanovených v prílohe č. 1 zákona o zahraničnej službe.

čl. III bod 2 §
S cieľom umožniť účasť štátnych zamestnancov ako expertov v twinningových, Taiexových a iných projektov v rámci projektov Európskej únie.

čl. III bod 3 až 8 §
Ustanovuje sa blanketová norma odkazujúca v rámci platových náležitostí dočasne vyslaných štátnych zamestnancov podľa osobitnej právnej úpravy v zákone o zahraničnej službe.

čl. VI
(zákon č. 400/2009 Z. z.) Predmetom čl. III je novelizácia zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Právna úprava § 2 ods. 3 zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov mala pozastavenú účinnosť na základe uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 308/2011 Z. z., ktorého platnosť zanikla 1. augusta 2014 vyhlásením nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. PL. ÚS 105/2011 zo 7. mája 2014 v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. To znamená, že nadobudla účinnosť právna úprava ustanovená v čl. IV zákona č. 220/2011 Z. z., na základe ktorej sa zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe subsidiárne vzťahuje už len na asistentov prokurátora. Navrhovaná právna úprava tento problém odstraňuje doplnením § 2 ods. 3 a § 9 ods. 3 aj o právnych čakateľov prokuratúry. Súčasne sa dopĺňa zákon o štátnej službe o úpravu služobného úradu v …

čl. IV
Funkčný plat štátneho zamestnanca vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo a vedúcemu ostatného ústredného orgánu štátnej správy zostáva plat zachovaný na úrovni roku 2015, a to vo výške určenej v roku 2011.

čl. V
(zákon č. 400/2009 Z. z.)

čl. V bod 1
Nakoľko sa zriadenie Kancelárie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky týka bezprostredne aj štátnozamestnaneckých vzťahov je potrebné jej existenciu zohľadniť v zákone o štátnej službe. Predkladateľ si uvedomuje, že aktuálne sa v legislatívnom procese nachádza návrh nového zákona o štátnej službe. Súčasne však rešpektuje to, že nie je prípustné tvoriť novelizáciu zákona, ktorý ešte nebol ani len predložený parlamentu, a nie to ešte schválený a vyhlásený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Z uvedeného dôvodu sa preto navrhuje vykonanie novelizácie platného zákona o štátnej službe. Predpokladá sa, že nový zákon o štátnej službe bude prerokúvaný na rovnakej schôdzi parlamentu ako predkladaná novelizácia zákona o súdoch. V prípade, že oba zákony budú posunuté do druhého čítania bude úlohou predkladateľov zabezpečiť primeranú úpravu návrhu zákona o štátnej službe a vypustenie novelizácie zákona č. 400/2009 Z. z. z predkladaného návrhu zákona. Predloženie samostatného návrhu zákona popri novom zákone o štátnej službe podľa predkladateľa najlepšie zodpovedá požiadavke vyslovenej v § 6 ods. 2 zákona č. 400/2015 Z. …

čl. V bod 2
Služobným úradom štátnych zamestnancov vykonávajúcich štátnu službu pre najvyšší súd bude namiesto najvyššieho súdu po novom kancelária najvyššieho súdu.

čl. V bod 3
Navrhovaná zmena znenia má za cieľ zabezpečiť komplexnosť právnej úpravy vo vzťahu k vymedzeniu hierarchie právnych vzťahov medzi predsedom najvyššieho súdu a vedúcim zamestnancom vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je kancelária najvyššieho súdu.

čl. V bod 4
Navrhovaná zmena je reakciou na skutočnosť, že prvým novelizačný bodom sa vkladá nový piaty bod v § 6 ods. 3 písm. b) a doterajší piaty bod sa označuje ako šiesty bod, v nadväznosti na uvedené je preto potrebné rozšíriť čl. V o novelizačný bod zohľadňujúci túto zmenu aj vo vnútornom odkaze.

čl. V bod 5
Vzhľadom na zriadenie kancelárie najvyššieho súdu sa navrhuje, aby vedúci kancelárie najvyššieho súdu plnil funkciu vedúceho úradu aj k odborníkovi ústavného činiteľa, ktorý plní úlohy pre sudcu najvyššieho súdu.

čl. V bod 6
Dopĺňa sa právna úprava vedúceho služobného úradu v kancelárii najvyššieho súdu, ktorým bude vedúci Kancelárie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

čl. V bod 7 §
Navrhované doplnenie znenia § 13 ods. 5 je dôsledkom vzniku kancelárie najvyššieho súdu a zdôraznenie prechodu činností, ktoré doposiaľ zabezpečoval predseda najvyššieho súdu na kanceláriu najvyššieho súdu.

čl. V bod 8 §
Navrhovaná zmena znenia má za cieľ zabezpečiť konzistentnosť, komplexnosť a vzájomný súlad odsekov v rámci predmetného ustanovenia dotknutej právnej úpravy s poukazom na navrhované doplnenie znenia § 13 ods. 5.

čl. V bod 9 §
Navrhovaná zmena znenia má za cieľ zabezpečiť komplexnosť právnej úpravy.

čl. V bod 10 §
Nakoľko Najvyšší súd Slovenskej republiky bude mať kanceláriu obdobne ako Národná rada Slovenskej republiky, prezident Slovenskej republiky, Ústavný súd Slovenskej republiky a pod., ktorú bude viesť vedúci kancelárie, je potrebné aby mal obdobne aj ten možnosť podať sťažnosť podľa zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tomu kto ho do funkcie vymenoval.

čl. V bod 11 §
Rovnaké hmotné výhody ako vedúcemu zamestnancovi vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ostatný ústredný orgán štátnej správy, kancelária národnej rady, kancelária prezidenta, kancelária ústavného súdu a kancelária súdnej rady sa navrhuje priznať aj vedúcemu štátnemu zamestnancovi vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je kancelária najvyššieho súdu.

čl. V bod 12 §
Vedúcemu zamestnancovi vo verejnej funkcii, v služobnom úrade, ktorým je kancelária najvyššieho súdu, patrí paušálna náhrada za rovnakých podmienok a v rovnakej výške ako vedúcim ďalších tzv. obslužných úradov, ktorými sú Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky, Kancelária prezidenta Slovenskej republiky, Kancelária Ústavného súdu Slovenskej republiky a Kancelária Súdnej rady Slovenskej republiky.

čl. V bod 13 §
Navrhovanou zmenou sa určuje percentuálny podiel príplatku za riadenie vedúceho kancelárie najvyššieho súdu.

čl. V bod 14
Navrhovanou zmenou sa určuje percentuálny podiel príplatku za riadenie vedúceho kancelárie najvyššieho súdu.

čl. IV
Funkčný plat štátneho zamestnanca vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo a vedúceho ostatného ústredného orgánu štátnej správy zostáva plat zachovaný na úrovni roku 2016, a to vo výške určenej v roku 2011.