zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní

čl. II
V čl. II sa zmenou a doplnením zákona č. 2/1991 Z.z. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov navrhuje novo upraviť kolektívnej vyjednávanie v štátnej službe do zákona o kolektívnom vyjednávaní a v nadväznosti na to sa vypúšťajú príslušné ustanovenia v zákone o štátnej službe.

čl. I

čl. I bod 1 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu, že právny predpis, na ktorý sa odkazuje, bol nahradený novým právnym predpisom.

čl. I bod 2 §
Navrhuje sa legislatívno-technická úprava, a to vypustiť odkaz v texte ustanovenia a zároveň vypustiť poznámku pod čiarou, ktorá odkazuje na už zrušený právny predpis.

čl. I bod 3 §
V odseku 1 sa navrhovaným ustanovením premietajú do zákona zmeny, ktoré si vyžaduje aplikačná prax pre skvalitnenie sociálneho dialógu pri kolektívnom vyjednávaní a uzatváraní kolektívnych zmlúv. Mení sa postup pri uzatváraní podnikovej kolektívnej zmluvy, ak u zamestnávateľa pôsobia popri sebe viaceré odborové organizácie. Naďalej je zachované právo každej odborovej organizácie rokovať a uzatvárať kolektívnu zmluvu. V § 3a odsek 1 sa navrhujú tieto možnosti postupu pri rokovaní a uzatváraní kolektívnej zmluvy: ak u zamestnávateľa pôsobia viaceré odborové organizácie pri kolektívnom vyjednávaní a uzatváraní kolektívnej zmluvy musia odborové organizácie postupovať a konať s právnymi dôsledkami pre všetkých zamestnancov len spoločne a vo vzájomnej zhode, všetky odborové organizácie pôsobiace u zamestnávateľa sa majú možnosť dohodnúť na nimi zvolenom postupe, napríklad uzatvorením dohody o zastupovaní všetkých odborových organizácií pri rokovaní a uzatváraní kolektívnej zmluvy jednou (dvomi) odborovou organizáciou, ak sa všetky odborové organizácie pôsobiace u zamestnávateľa nedohodnú na spoločnom postupe, alebo nevyužijú inú možnosť dohody o postupe pri kolektívnom vyjednávaní zamestnávateľ má právo …

čl. I bod 4 §
Ustanovuje sa, že pre splnenie podmienky platnosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa vo verejnej službe nie je potrebné priložiť zoznam zamestnávateľov, na ktorých sa táto kolektívna zmluva vzťahuje z dôvodu, že títo zamestnávatelia sú vymedzení v osobitnom predpise, ktorým je zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

čl. I bod 5 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorou sa legislatívna skratka zavádza tam, kde sa skracované slová použijú prvý raz a bude sa používať v ďalšom texte.

čl. I bod 6 §
Navrhovanou úpravou sa zefektívni prístup k informáciám o uzavretých a uložených kolektívnych zmluvách vyššieho stupňa a ich dodatkoch. Ide o povinnosť zmluvnej strany zaslať kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa a jej zmeny aj v elektronickej podobe ministerstvu v rovnakom termíne, v akom sa ustanovuje zaslanie v písomnej podobe.

čl. I bod 7 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu, v nadväznosti na zákon č. 103/2007 Z. z., ktorý nadobudne účinnosť 1. apríla 2007.

čl. I bod 8 až 12 §
Spresňuje sa lehota začatia konania pred sprostredkovateľom, na ktorom sa zmluvné strany dohodnú ako aj lehota začatia konania pred sprostredkovateľom, ktorého určí Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Odo dňa začatia sporu začínajú plynúť ďalšie lehoty ustanovené v tomto zákone. Odstránia sa tým problémy, ktoré spôsobovala nejednoznačná terminológia začatia konania pred sprostredkovateľom. V záujme efektivity konania a odstránenia nečinnosti niektorej zo zmluvných strán pri konaní pred sprostredkovateľom sa stanovuje povinnosť zmluvných strán a sprostredkovateľa navzájom si poskytovať súčinnosť.

čl. I bod 13 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s novelizáciou právneho predpisu, ktorou bolo ustanovenie, na ktoré sa odkazuje, zrušené.

čl. I bod 14 až 16 §
Navrhuje sa zo zákona vypustiť tajné hlasovanie o štrajku, z dôvodu, že hlasovanie o štrajku je vnútorná záležitosť odborovej organizácie.

čl. I bod 17 §
Navrhovaná zmena v § 17 ods. 6 zákona súvisí aj s návrhom na zmenu § 20 ods. 1 zákona a obsahuje: rozdelenie kategórií zamestnancov, ktorí majú absolútny zákaz štrajku a zamestnancov, ktorí majú len obmedzenie štrajkovať; v tomto ustanovení sa vymedzujú kategórie zamestnancov ktorí sa nezúčastňujú na hlasovaní o štrajku, rozšírenie okruhu zamestnancov ktorí sa nezúčastňujú na hlasovaní o štrajku z doterajších zamestnancov vykonávajúcich práce na základe dohody o vykonaní práce na širší okruh zamestnancov vykonávajúcich práce mimo pracovného pomeru (vrátane dohody o brigádnickej práci študentov).

čl. I bod 18 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu zrušenia právneho predpisu.

čl. I bod 19
Navrhuje sa zmena terminológie „zariadení sociálnej starostlivosti“ na „sociálnych služieb“ podľa zmeny v osobitnom predpise. Všeobecná formulácia, ktorá za nezákonný štrajk považovala štrajk vo vymedzenom odvetví sa spresňuje tak, že sa jedná o účasť vymedzených kategórii zamestnancov na štrajku.

čl. I bod 20 §
V § 20 ods. 1 písm. j) sa rozširuje nezákonnosť štrajku na okruh zamestnancov „obsluhujúcich a prevádzkujúcich verejné vodovody“. Účelom je zabezpečiť ochranu životov a zdravia občanov.

čl. I bod 21 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s novým znením ustanovenia.

čl. I bod 22 a 23
Legislatívno-technická úprava sa navrhuje z dôvodu, že právne predpisy, na ktoré sa odkazuje, boli zrušené a nahradené novými.

čl. I bod 24
Navrhovaná terminológia nadväzuje na zmeny v osobitnom predpise.

čl. I bod 25 §
Navrhované zmeny sa týkajú výluky u uvedených kategórií zamestnancov obdobne ako u zamestnancov, vo vzťahu ku ktorým zamestnávateľ nemôže uplatniť výluku vôbec, alebo voči ktorým je obmedzená výluka.

čl. I bod 26 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu, že právny predpis, na ktorý sa odkazuje, bol nahradený novým právnym predpisom.

čl. I

čl. I bod 1 a 7 §
Legislatívnotechnická úprava.

čl. I bod 2 a 3 §
Navrhuje sa ustanoviť ďalšiu podmienku označenia zamestnávateľa, na ktorého sa vzťahuje kolektívna zmluva vyššieho stupňa, a to kód štatistickej klasifikácie ekonomických činností zamestnávateľa podľa osobitného predpisu, ktorým je Nariadenie Európskeho Parlamentu a Rady (ES) č. 1893/2006 z 20. decembra 2006, ktorým sa zavádza štatistická klasifikácia ekonomických činností NACE Revision 2 a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (EHS) č. 3037/90 a niektoré nariadenia ES o osobitných oblastiach štatistiky (Ú. v. EÚ L 393, 30.12.2009). Na základe citovaného nariadenia bola vydaná vyhláška Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 306/2007 Z. z., ktorou sa vydáva štatistická klasifikácia ekonomických činností (SK NACE Rev. 2) (ďalej len „vyhláška č. 306/2007 Z. z.“), ktorá nadobudla účinnosť 1. januára 2008. Zmluvné strany kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa mali pred účinnosťou vyhlášky č. 306/2007 Z. z. povinnosť označovať kolektívne zmluvy vyššieho stupňa kódom odvetvovej klasifikácie ekonomických činností podľa vyhlášky Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 552/2002 Z. z., ktorou sa vydáva štatistická odvetvová klasifikácia ekonomických činností kódom OKEČ. Označenie …

čl. I bod 4 a 5 §
Navrhuje sa, aby kolektívna zmluva vyššieho stupňa bola záväzná pre zamestnávateľov združených v organizácii zamestnávateľov, ktorá kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa uzavrela, len za splnenia dvoch podmienok: 1. ak kód štatistickej klasifikácie ekonomických činností týchto zamestnávateľov na úrovni divízie alebo na úrovni skupiny je rovnaký ako označenie odvetvia, pre ktoré je uzatvorená kolektívna zmluva vyššieho stupňa a, 2. ak pre týchto zamestnávateľov nie je záväzná iná kolektívna zmluva vyššieho stupňa. Každý zamestnávateľ je označený päťmiestnym číselným kódom podľa štatistickej klasifikácie ekonomických činností SK NACE, pričom prvé dve čísla toho kódu predstavujú divíziu, resp. prvé tri čísla tohto kódu predstavujú skupinu. Dvojmiestny číselný kód – na úrovni divízie alebo trojmiestny číselný kód na úrovni skupiny je označením odvetvia. Kolektívna zmluva vyššieho stupňa sa vzťahuje na tých zamestnávateľov v združení zamestnávateľov, ktorých označenie na úrovni divízie alebo na úrovni skupiny je totožné s odvetvím, ktorým je označená kolektívna zmluva vyššieho stupňa.

čl. I bod 6 §
Z hľadiska systematiky sa v ustanovení § 5 odseku 3 medzi zamestnávateľov, ktorí sú viazaní kolektívnou zmluvou vyššieho stupňa, navrhuje zaradiť aj zamestnávateľov v tom odvetví, na ktoré bola rozšírená záväznosť kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa. Títo zamestnávatelia sú povinní plniť záväzky vyplývajúce z rozšírenej kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa. Záväznosť rozšírenej kolektívnej zmluvy vyššie stupňa sa však nevzťahuje na zamestnávateľov taxatívne vymenovaných v § 7a. Navrhuje sa možnosť pristúpenia ku kolektívnej zmluve vyššieho stupňa zamestnávateľovi, ktorý nie je združený v organizácii zamestnávateľov, ktorá kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa uzavrela, ak tento zamestnávateľ iniciatívne požiada o pristúpenie ku kolektívnej zmluve vyššieho stupňa. Ustanovuje sa podmienka súhlasu zmluvných strán kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa s pristúpením, aby sa predišlo zneužívaniu tohto inštitútu. Zamestnávateľ, ktorý nie je združený v príslušnom zamestnávateľskom zväze a má záujem, aby sa na neho vzťahovala kolektívna zmluva vyššieho stupňa, môže zmluvné strany požiadať o súhlas s pristúpením ku kolektívnej zmluve vyššieho stupňa. Ak zmluvné strany súhlasia s pristúpením ku kolektívnej zmluve …

čl. I bod 8 §
Navrhuje sa, aby boli v zákone jednoznačne ustanovené subjekty, ktoré môžu podať písomný návrh na rozšírenie záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa; sú to obidve zmluvné strany spoločne, alebo ktorákoľvek zmluvná strana samostatne. Ak sa kolektívna zmluva vyššieho stupňa vzťahuje na viaceré odvetvia, navrhovateľ vo svojom návrhu vyselektuje, na ktoré odvetvia navrhuje extenziu. Návrh na rozšírenie záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa nemusí obsahovať všetky odvetvia, ktorými je označená kolektívna zmluva vyššieho stupňa. Navrhovaný spôsob rozširovania záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa má fakultatívny charakter, samozrejme za predpokladu, že rozširovaná kolektívna zmluva vyššieho stupňa spĺňa podmienky ustanovené zákonom. Teda aj v prípade, že sú splnené zákonné podmienky rozšírenia, ministerstvo nie je povinné rozšíriť záväznosť kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, napr. v prípade, ak by rozširovanie záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa nebolo v súlade so základnými verejnými záujmami. V pôsobnosti ministerstva je rozšíriť záväznosť kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, len za podmienky, že zamestnávatelia, na ktorých sa vzťahuje kolektívna zmluva vyššieho stupňa, ktorej záväznosť sa navrhuje …

čl. I bod 9 a 10 §
Za účelom spresnenia nákladov konania, ktoré sa aj podľa platného právneho stavu uhrádzajú sprostredkovateľom a rozhodcom, ktorí riešia kolektívne spory, navrhuje sa doplnenie cestovných náhrad. Tieto náhrady obsahuje aj platná vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 315/2009 Z. z., ktorá nadobudla účinnosť 1. augusta 2009.

čl. I

čl. I bod 1 §
Navrhuje sa rozšíriť záväznosť kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa na zamestnávateľa, ktorý nie je členom zamestnávateľského zväzu len ak tento zamestnávateľ s rozšírením vyjadrí svoj súhlas. Tento návrh vychádza z odporúčania OECD z roku 2002, ktorým sa navrhuje, aby rozšírenie záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa na zamestnávateľa, ktorý nie je členom zamestnávateľského zväzu bolo možné len so súhlasom tohto zamestnávateľa, pokiaľ tento zamestnávateľ má obdobný predmet činnosti a obdobné ekonomické a sociálne podmienky. Návrh je v súlade s Odporúčaním Medzinárodnej organizácie práce č. 91 o kolektívnych zmluvách a korešponduje aj s výkladom Ústavného súdu Českej republiky k tejto problematike.

čl. I

čl. I bod 1 §
Navrhuje sa do znenia zákona doplniť vymedzenie pojmu kolektívne vyjednávanie. Cieľom návrhu je osobitne zdôrazniť pojem bipartita a bipartitný princíp, pretože bipartita a kolektívna zmluva ako jeden z výsledkov jej rokovania na podnikovej úrovni alebo na úrovni odvetvia, či časti odvetvia, významne prispieva k naplneniu zásady trvalého a efektívneho sociálneho dialógu a k dosahovaniu sociálneho mieru.

čl. I bod 2 a 3 §
Do znenia zákona sa pre zrozumiteľnosť navrhuje doplniť, že účastníkmi kolektívnej zmluvy na strane odborových organizácií nie je len jeden odborový orgán, ale aj viacero odborových orgánov, čo vyplýva aj z § 2 ods. 2 (v znení § 2 ods. 3 bolo pri strane zamestnávateľov uvedený singulár a plurál, pri strane zástupcov zamestnancov len singulár).

čl. I bod 4 §
Oproti doterajšiemu právnemu stavu, keď označením odvetvia kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa (ďalej len „KZVS“) je kód štatistickej klasifikácie ekonomických činností podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 1893/2006, ktorým sa zavádza štatistická klasifikácia ekonomických činností NACE Revision 2 a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (EHS) č. 3037/90 a niektoré nariadenia ES o osobitných oblastiach štatistiky, na úrovni skupiny, navrhuje sa ustanoviť, že označením odvetvia KZVS je úroveň divízie podľa vyššie uvedeného nariadenia a označením časti odvetvia je úroveň skupiny podľa vyššie uvedeného nariadenia. KZVS sa uzatvára na úrovni odvetvia (divízie). Na úrovni časti odvetvia (skupiny) sa uzatvára, ak sa na tom zmluvné strany dohodli.

čl. I bod 5 §
Vo väzbe na zmenu v § 4 ods. 3 sa navrhuje doplniť alternatívne záväznosť KZVS pre členov združenia vo väzbe na úroveň, na ktorej sa KZVS uzatvorila.

čl. I bod 6 §
Navrhuje sa doplniť, že KZVS je záväzná aj pre zamestnávateľov ako aj ich zamestnancov v odvetví (divízia) alebo v časti odvetvia (skupina), na ktoré bola rozšírená záväznosť KZVS.

čl. I bod 7 §
Cieľom návrhu novely zákona je úprava podmienok rozširovania záväznosti KZVS na ďalších zamestnávateľov v odvetví, resp. odvetviach (divízia, resp. divízie) alebo v časti odvetvia (skupina, resp. skupiny). Rozširovanie KZVS je štandardným nástrojom na vyrovnávanie pracovných podmienok, mzdových podmienok a podmienok zamestnávania na úrovni sektorov v rámci členských štátov Európskej únie. Jedným z východísk tohto návrhu bolo odporúčanie Medzinárodnej organizácie práce č. 91, z ktorého vyplýva, že vnútroštátne predpisy môžu rozšíriť KZVS za týchto podmienok: kolektívna zmluva už pokrýva istý počet príslušných zamestnávateľov a zamestnancov, ktorý je dostatočne reprezentatívny, žiadosť na rozšírenie záväznosti kolektívnej zmluvy predloží jedna alebo viacero organizácii zamestnancov alebo zamestnávateľov, ktoré sú zmluvnými stranami, - pred rozšírením záväznosti kolektívnej zmluvy zamestnávatelia, na ktorých by sa mala kolektívna zmluva vzťahovať dostanú príležitosť, aby predložili pripomienky. Navrhuje sa preto pre rozšírenie záväznosti KZVS ustanoviť podmienku reprezentatívnosti, podľa ktorej možno KZVS rozšíriť len ak zamestnávatelia pre ktorých je záväzná KZVS, ktorá sa navrhuje rozšíriť zamestnávajú v odvetví alebo v časti odvetvia …

čl. I bod 8 §
Navrhuje sa z rozšírenia záväznosti KZVS zo zákona vylúčiť taxatívne vymedzené kategórie zamestnávateľov. Ide o tie kategórie zamestnávateľov, u ktorých existuje objektívny dôvod, že rozšírenie KZVS na nich by im mohlo spôsobovať problémy. Ide napr. o zamestnávateľa, ktorý má problém riadne plniť svoje existujúce záväzky (je v úpadku alebo v nútenej správe), alebo ktorý vykonáva podnikateľskú činnosť menej ako 24 mesiacov alebo ide o malého zamestnávateľa do 20 zamestnancov a ďalšie vymenované dôvody.

čl. I bod 9 §
Legislatívno-technická úprava.

čl. I bod 10 §
Požiadavka na úpravu vyplynula z aplikačnej praxe. Ide o uloženie povinnosti tej strane, ktorá žiada o určenie sprostredkovateľa ministerstvo, aby žiadosť o riešenie sporu spolu s príslušnými podkladmi zaslala v dvoch vyhotoveniach ministerstvu, ktoré jedno vyhotovenie zašle sprostredkovateľovi a jedno vyhotovenie zostáva k dispozícií ministerstvu. Zároveň sa ukladá povinnosť zmluvnej strane, ktorá žiada ministerstvo o určenie sprostredkovateľa zaslať túto žiadosť aj druhej zmluvnej strane.

čl. I bod 11 §
Požiadavka na úpravu vyplynula z aplikačnej praxe. Ustanovením sa navrhuje, aby sprostredkovateľ, na ktorom sa zmluvné strany dohodnú, ministerstvu oznámil prijatie sporu, pretože ministerstvo sa nemá možnosť dozvedieť o riešení sporu v tých prípadoch, keď si sprostredkovateľa vybrali zmluvné strany na základe dohody.

čl. I bod 12 §
Požiadavka na úpravu vyplynula z aplikačnej praxe. Ustanovenie sa navrhuje upraviť rovnako, ako pri konaní pred sprostredkovateľom. To znamená, ak sa zmluvné strany dohodnú na rozhodcovi, ustanovuje sa povinnosť, aby rozhodca zaslal zápisnicu o riešení sporu nielen zmluvným stranám, ktoré sa na rozhodcovi dohodli, ale aj ministerstvu, ktoré je povinné uhrádzať rozhodcovi odmenu a iné trovy konania.

čl. I bod 13 §
V prechodných ustanoveniach sa navrhuje možnosť vydania právneho predpisu (výnosu), ktorým sa rozširuje záväznosť KZVS s účinnosťou až od 1. januára 2014. To znamená, že návrh na rozšírenie KZVS môže byť podaný po nadobudnutí účinnosti tohto zákona, ale k rozšíreniu KZVS nemôže dôjsť skôr ako od 1. januára 2014.

čl. I

čl. I bod 1 a 2 §
Navrhuje sa v § 4 ods. 1 písm. a) a v § 5 ods. 2 písm. a) vymedziť postup, ako vytvoriť zoznam zamestnávateľov, ktorý je prílohou kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa. Určenie odvetvia alebo časti odvetvia a postup pre vytvorenie zoznamu zamestnávateľov, ktorý je povinnou prílohou kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa a je dôležitý z hľadiska záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa pre zamestnávateľov, na ktorých sa priamo vzťahuje z dôvodu, že je za nich uzatvorená na základe ich prejavu vôle (t.j. je priamo za nich uzatvorená) pričom podmienkou je aj pôsobenie odborovej organizácie, ktorá je združená vo vyššej odborovej organizácií, ktorá má ako zmluvná strana kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa uzatvoriť, ako aj na základe toho, že sú združení v organizácií zamestnávateľov, ktorá kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa uzatvorila a po tom, ako je určené, pre ktoré odvetvie alebo časť odvetvia je kolektívna zmluva vyššieho stupňa uzatvorená (viď. § 4 ods. 3) dôjde k zhode medzi označením odvetvia alebo časti odvetvia, pre ktoré je …

čl. I bod 3 a 5 §
Vo väzbe na duplicitu s § 7 ods. 1 sa vypúšťa § 5 ods. 3 a zároveň sa v § 7a pripája doplnenie, že reprezentatívna kolektívna zmluva vyššieho stupňa sa nevzťahuje nielen na zamestnávateľa (nie je pre neho záväzná), ale ani na jeho zamestnancov.

čl. I bod 4 §
V § 7 ods. 1 sa navrhuje ustanoviť, že reprezentatívna kolektívna zmluva vyššieho stupňa (§ 7 ods. 2 a postup podľa § 9a) je záväzná pre zamestnávateľov v odvetví alebo v časti odvetvia, pre ktoré je uzatvorená (a v ktorom je reprezentatívna, pozn. kolektívna zmluva vyššieho stupňa nemusí byť reprezentatívna vo všetkých odvetviach alebo častiach odvetví, pre ktoré je uzatvorená) s výnimkou zamestnávateľov podľa § 7a a určiť deň, odkedy je pre ďalších zamestnávateľov v odvetví alebo v časti odvetví záväzná. Záväznosť reprezentatívnej kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa po zverejnení oznámenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR (ďalej len „ministerstvo“) v Zbierke zákonov SR (ďalej len „zbierka“) je upravená rôzne podľa písm. a) a b), v záujme vytvorenia dostatočného časového priestoru pre zamestnávateľa, v záujme jeho oboznámenia sa s reprezentatívnou kolektívnou zmluvou vyššieho stupňa, preštudovania jej obsahu, ako aj aplikácie jej jednotlivých ustanovení. V § 7 ods. 2 a 3 sa navrhujú vymedziť podmienky, za ktorých môže byť kolektívna zmluva …

čl. I bod 6 a 7 §
Navrhuje sa zjednotiť terminológiu používanú v návrhu zákona vo väzbe na spôsob oznamovania uzatvorenej reprezentatívnej kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa.

čl. I bod 8 §
Navrhuje sa explicitne ustanoviť, že súčasťou kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa odovzdanej na uloženie ministerstvu, má byť aj zoznam zamestnávateľov, ktorých zaväzuje. To sa bude (v zmysle § 9 ods. 1 druhej vety) vzťahovať aj na dodatok ku kolektívnej zmluve vyššieho stupňa.

čl. I bod 9 §
V § 9a sa navrhuje ustanoviť osobitný postup oznámenia uzatvorenia reprezentatívnej kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa v zbierke. V § 9a ods. 1 sa navrhuje vymedziť postup, kedy zmluvná strana alebo zmluvné strany kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa uzatvorili kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa, ktorá by mohla splniť podmienky reprezentatívnosti - zmluvná strana alebo zmluvné strany túto skutočnosť môžu oznámiť ministerstvu a v prípade tohto oznámenia musia priložiť doklady, ktoré preukazujú splnenie podmienky podľa § 7 ods. 2. V § 9a ods. 2 sa navrhuje odložiť oznámenie zaslané ministerstvu, ak v lehote 15 dní nie sú odstránené jeho nedostatky (nespĺňa náležitosti podľa § 9a ods. 1), do skončenia platnosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa zostáva menej ako šesť mesiacov, v odvetví alebo v časti odvetvia je už reprezentatívna iná kolektívna zmluva vyššieho stupňa (najviac však počas jedného roka odo dňa zverejnenia oznámenia), kolektívna zmluva vyššieho stupňa bola súdom posúdená ako nereprezentatívna (počas jedného roka odo dňa zverejnenia oznámenia o tomto rozhodnutí súdu). V § …

čl. I bod 10 §
Legislatívno-technická úprava v označení odkazov.

čl. VII
Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť predkladať výpis z registra trestov. Občan poskytuje iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov a určuje sa postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov.

čl. I

čl. I bod 1 až 3 §
S cieľom umožniť uzatváranie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa pre zamestnancov v štátnej službe a pri výkone práce vo verejnom záujme na viac ako jeden kalendárny rok sa navrhuje v zákone vypustiť obmedzenie dĺžky účinnosti takejto kolektívnej zmluvy, pričom naďalej bude platiť, že kolektívne zmluvy možno uzatvárať len na dobu určitú. Takýto postup umožní dojednať aj zvýšené nároky pre zamestnancov než by sa dohodli v kolektívnej zmluve na jeden kalendárny rok a garantovať ich rast aj v dlhšom časovom období (napr. dva kalendárne roky). V súvislosti so zmenou v odseku 1 je potrebné zmenu premietnuť aj do odsekov 3 a 4. Návrhom zákona sa zároveň legislatívno – technicky upravujú odseky 3 a 4 vo väzbe na použité pojmy platnosť a účinnosť.

čl. II (zákon č. 2/1991 Zb.)
V kontexte otázky určenia príslušného právneho predpisu v súdnom spore o rozhodnutie rozhodcu o plnení záväzkov z kolektívnej zmluvy sa navrhuje upraviť zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní vypustením označenia právneho predpisu, podľa ktorého sa postupuje. Určenie sa bude spravovať osobitnými predpismi občianskeho práva procesného.

čl. III - zákon o kolektívnom vyjednávaní

čl. III bod 1 §
Čl. 4 smernice (EÚ) 2022/2041 a osobitne jeho odsek 2 vyžadujú od členského štátu vyvinutie aktivít na zvýšenie miery pokrytia kolektívnym vyjednávaním. Jednou z aktivít na zvýšenie miery pokrytia kolektívnym vyjednávaním (o mzdách) je aj vytvorenie akčného plánu na podporu kolektívneho vyjednávania, ktorý môže obsahovať rôzne opatrenia, vrátane legislatívnych. Členský štát však nemusí čakať na spracovanie akčného plánu, ak už vie identifikovať niektoré prekážky kolektívneho vyjednávania. V tomto ohľade sa navrhuje upraviť situáciu, kedy sa subjekt registruje ako záujmové združenie právnických osôb podľa § 20f a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník alebo ako občianske združenie iné ako zamestnávateľské združenie. Takéto združenie odmieta kolektívne vyjednávať na úrovni odvetvia z dôvodu, že nie je združenie zamestnávateľov, a teda nemôže a nie je povinné kolektívne vyjednávať podľa zákona o kolektívnom vyjednávaní. Predmetné záujmové združenie právnických osôb, resp. iné občianske združenie sa však zároveň stane členom združenia zamestnávateľov, ktoré je členom Hospodárskej a sociálnej rady SR a ktoré si zamestnancov členov (zamestnávateľov) …

čl. III bod 2 a 4 §
Spor podľa § 3a je sporom medzi odborovými organizáciami o to, ktorá z nich má väčší počet členov u zamestnávateľa, ak sa nedohodnú na spoločnom postupe pri kolektívnom vyjednávaní, t. j. ide o spor o určenie odborovej organizácie oprávnenej na uzatvorenie kolektívnej zmluvy a nie o spor medzi zamestnávateľom a odborovou organizáciou. Ide teda o vyriešenie „predbežnej otázky“ pred uzatvorením kolektívnej zmluvy, ktorá nie je upravená v § 10 a nasl. o kolektívnych sporoch. Z tohto dôvodu sa do zákona navrhuje doplniť chýbajúce spresnenie (odsek 6) o tom, kto hradí náklady na konanie pred týmto rozhodcom. Náklady na tento spor má hradiť každá zo zúčastnených strán rovným dielom, ak došlo k dohode na osobe rozhodcu, alebo, ak rozhodcu určí ministerstvo, pretože k dohode na osobe rozhodcu nedošlo, náklady na tento spor hradí ten, kto o vyriešenie spornej situácie žiada, podobne ako je v § 142a, § 230a Zákonníka práce. Vo vyššie uvedenom kontexte a s ohľadom na prax, navrhuje sa …

čl. III bod 3 §
Z dôvodu požiadaviek praxe sa navrhuje v rámci pravidiel týkajúcich sa sporu podľa § 3a ustanoviť lehota na poskytnutie súčinnosti rozhodcovi, ako aj pravidlo, ktoré sa už viacerými rozhodcami uplatňovalo v praxi, že neposkytnutie súčinnosti (napr. tvrdenie, že odborová organizácia má určitý počet členov, ale odmietanie preukázania tejto skutočnosti) zaťažuje toho, kto súčinnosť neposkytol, a teda rozhodca prisúdi počet členov odborovej organizácie len na základe preukázaných (a nie tvrdených) počtov a takýto postup je v súlade so zákonom.

čl. III bod 5 §
S cieľom zvýšenia miery pokrytia zamestnancov kolektívnym vyjednávaním a kolektívnymi zmluvami v kontexte smernice (EÚ) 2022/2041 sa navrhuje opätovne zaviesť úpravu záväznosti reprezentatívnej kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa aj na ďalších zamestnávateľov v odvetví alebo v časti odvetvia, ktorá bola účinná do 28. februára 2021 a bola zrušená na základe novely Zákonníka práce č. 76/2021 Z. z. Navrhovaná zmena vyplýva aj z Programového vyhlásenia vlády na roky 2023 – 2027. Návrh zákona vychádza z odporúčania Medzinárodnej organizácie práce č. 91 o kolektívnych zmluvách a rešpektuje nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 31/2015 zo 16. marca 2016 publikovaný v Zbierke zákonov pod číslom 186/2016 Z. z. V § 7 ods. 1 sa navrhuje ustanoviť, že reprezentatívna kolektívna zmluva vyššieho stupňa (§ 7 ods. 2 a postup podľa § 9a) je záväzná pre zamestnávateľov v odvetví alebo v časti odvetvia, pre ktoré je uzatvorená (a v ktorom je reprezentatívna, pozn. kolektívna zmluva vyššieho stupňa nemusí byť reprezentatívna vo všetkých odvetviach …

čl. III bod 6 §
Legislatívno-technická zmena vo väzbe na novú poznámku pod čiarou v navrhovanom § 3a.

čl. III bod 7 §
Navrhovaná zmena § 9a a § 9b nadväzuje na zmeny v § 7 a § 7a. V § 9a sa navrhuje ustanoviť osobitný postup oznámenia uzatvorenia reprezentatívnej kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa v Zbierke zákonov SR. V § 9a ods. 1 sa navrhuje vymedziť postup, kedy zmluvná strana alebo zmluvné strany kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa uzatvorili kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa, ktorá by mohla splniť podmienky reprezentatívnosti - zmluvná strana alebo zmluvné strany túto skutočnosť môžu oznámiť ministerstvu a v prípade tohto oznámenia musia priložiť doklady, ktoré preukazujú splnenie podmienky podľa § 7 ods. 2. V § 9a ods. 2 sa navrhuje odložiť oznámenie zaslané ministerstvu, ak - v lehote 15 dní nie sú odstránené jeho nedostatky (nespĺňa náležitosti podľa § 9a ods. 1), - do skončenia platnosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa zostáva menej ako šesť mesiacov, - v odvetví alebo v časti odvetvia je už reprezentatívna iná kolektívna zmluva vyššieho stupňa (najviac však počas jedného roka odo dňa zverejnenia oznámenia), - …

čl. III bod 8 §
Z dôvodu zastaranosti a nákladovej efektívnosti, navrhuje sa v § 10 nahradiť povinnosť zverejňovať v dennej tlači termín výberu sprostredkovateľov a rozhodcov a zoznam sprostredkovateľov a zoznam rozhodcov povinnosťou ministerstva tieto skutočnosti zverejňovať na webovom sídle ministerstva (čo je aj prax ministerstva v súčasnosti), pretože je podstatne obvyklejšie pre záujemcov o účasť na výbere alebo záujemcov o určenie sprostredkovateľa/rozhodcu zisťovať si tieto informácie na webovom sídle ministerstva alebo od ministerstva, než v niektorom z periodík (napr. nie je vopred jasné kedy takýto inzerát vyjde a v akom periodiku). Súčasná právna úprava reflektuje predovšetkým stav, ktorý existoval v čase jej vzniku (t. j. neexistencia webových sídel úradov).

čl. III bod 9 až 11 §
Z dôvodu podpory kolektívneho vyjednávania sa navrhuje prepracovať pravidlá ohľadom odmeňovania sprostredkovateľov a rozhodcov, ktorí prispievajú k zvyšovaniu kvality kolektívneho vyjednávania. Kvalitné sprostredkovanie riešenia sporu, kedy strany nakoniec uzatvoria kolektívnu zmluvu zvyšuje aj mieru pokrytia zamestnancov kolektívnymi zmluvami, na ktoré sa zameriava aj smernica (EÚ) 2022/2041. Na to, aby sa za sprostredkovateľov a rozhodcov prihlásili kvalifikovaní odborníci a aby títo odborníci vedeli aj venovať dostatočný časový priestor pre túto činnosť je potrebné aj zvýšiť atraktivitu tejto činnosti. Výšku odmien sprostredkovateľov a rozhodcov upravuje vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 315/2009 Z. z., o výške odmeny sprostredkovateľovi a rozhodcovi a výške a spôsobe úhrady nákladov konania pred rozhodcom, ktorá nebola novelizovaná, a teda nedošlo ani k valorizácií súm odmien, napr. 232 eur pre sprostredkovateľa a 332 eur pre rozhodcu. Uvedené sa v praxi riešilo tak, že sprostredkovatelia si dohodli za svoju činnosť odmenu so stranami sporu, ktorá sa podstatne odlišovala od sumy ustanovenej vo vyhláške. U rozhodcu nie …

čl. III bod 12 §
Z dôvodu transpozície čl. 3 ods. 5 a čl. 4 ods. 2 smernice (EÚ) 2022/2041 sa navrhuje vymedziť pojem miera pokrytia kolektívnym vyjednávaním vo väzbe na pokrytie kolektívnymi zmluvami. Vzhľadom na to, že zisťovanie skutočných údajov sa bude musieť realizovať štatistickým zisťovaním, podrobnosti o zisťovaní pokrytia bude musieť upraviť metodika (návrh zákona teda len vo všeobecnosti ustanovuje, čo je miera pokrytia kolektívnym vyjednávaním). Z dôvodu transpozície čl. 4 ods. 2 smernice (EÚ) 2022/2041 sa navrhuje ustanoviť povinnosť ministerstva vypracovať akčný plán na podporu kolektívneho vyjednávania ak miera pokrytia kolektívnym vyjednávaním je nižšia ako 80 %, zapojiť do celého procesu reprezentatívnych sociálnych partnerov (napr. posudzovanie príčin, vhodné opatrenia), jeho zverejnenie, aktualizáciu a vyhodnotenie. Navrhuje sa, aby sa akčný plán pripravoval vždy na päťročné obdobie (tým sa zabezpečí aj minimálna periodicita preskúmania v zmysle čl. 4 ods. 2 smernice (EÚ) 2022/2041).

čl. III bod 13 §
Vzhľadom na všeobecnosť ustanovenia § 31a, v prechodnom ustanovení § 32ab sa navrhuje určiť, za aký rok ministerstvo prvýkrát posúdi údaje o miere pokrytia kolektívnym vyjednávaním (navrhuje sa rok 2024), a teda či má povinnosť vypracovať akčný plán. Zároveň sa navrhuje ustanoviť, že ak je miera pokrytia nižšia ako 80 %, ministerstvu vznikne povinnosť vypracovať akčný plán do určitého termínu (navrhuje sa 31. decembra 2025). Vzhľadom na zmenu pravidiel o odmene sprostredkovateľov a rozhodcov sa podobne ako v § 5 vyhlášky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 315/2009 Z. z. o výške odmeny sprostredkovateľovi a rozhodcovi a výške a spôsobe úhrady nákladov konania pred rozhodcom navrhuje v § 32ac upraviť postup pre určenie výšky odmeny, v konaní, ktoré začalo podľa pôvodnej právnej úpravy a nebolo ukončené do 31. decembra 2024. Vzhľadom na transpozíciu smernice (EÚ) 2022/2041 týmto zákonom sa navrhuje v zmysle legislatívnych pravidiel doplniť § 32ad.

čl. III bod 14 §
Vzhľadom na prenesenie právnej úpravy z vyhlášky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 315/2009 Z. z. o výške odmeny sprostredkovateľovi a rozhodcovi a výške a spôsobe úhrady nákladov konania pred rozhodcom do zákona, navrhuje sa zrušiť predmetnú vyhlášku.

čl. III bod 15
Navrhuje sa zákon doplniť o prílohu, kde sa uvedie, že „Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe.“, vzhľadom na to, že doteraz táto oblasť nebola upravená právom Európskej únie v rozsahu, ktorý by vyžadoval doplnenie právneho aktu Európskej únie do prílohy zákona.

čl. VI
Navrhuje sa delená účinnosť zákona z dôvodu, že niektoré pravidlá musia nadobudnúť účinnosť pred 31. decembrom 2024 z dôvodu transpozície smernice (EÚ) 2022/2041 do právneho poriadku Slovenskej republiky (minimálna mzda, akčný plán podľa zákona o kolektívnom vyjednávaní). Iné ustanovenia vzhľadom na pravidlo, že právne predpisy s prípadným vplyvom na podnikateľské prostredie majú nadobudnúť účinnosť k 1. júlu alebo k 1. januáru, nadobudnú z tohto dôvodu účinnosť od 1. januára 2025. V Bratislave dňa 21. augusta 2024 Robert Fico v. r. predseda vlády Slovenskej republiky Erik Tomáš v. r. minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky