Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov (416/2013 Z. z.)

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) sa predkladá v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky na roky 2012-2016 a Plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na 2. polrok 2012.
V rámci kvality života ako výsledku súdržnej spoločnosti sa vláda Slovenskej republiky vo svojom programovom vyhlásení zaviazala, že „vyvinie maximálne úsilie, aby prijímané zásadné opatrenia mali podporu u väčšiny obyvateľstva. Ich realizácii bude predchádzať široká odborná diskusia s cieľom dosiahnuť spoločensko-politcký konsenzus. Nezanedbateľné miesto v tomto procese budú mať zástupcovia sociálnych partnerov. K tomu musí slúžiť efektívny sociálny dialóg. Ten musí vyústiť aj do zvýšenia pokrytia zamestnancov kolektívnymi zmluvami. Preto sa bude novelizovať zákon o kolektívnom vyjednávaní, aby bola odstránená prekážka pre ukladanie a rozširovanie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa na iných zamestnávateľov.“.
Cieľom návrhu zákona je najmä úprava podmienok rozširovania záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa (ďalej len „KZVS“) na ďalších zamestnávateľov v odvetví. Z tohto dôvodu sa navrhuje
oproti doterajšiemu právnemu stavu, keď označením odvetvia KZVS je kód štatistickej klasifikácie ekonomických činností podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1893/2006, ktorým sa zavádza štatistická klasifikácia ekonomických činností NACE Revision 2 a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (EHS) č. 3037/90 a niektoré nariadenia ES o osobitných oblastiach štatistiky v platnom znení, na úrovni skupiny, rozšíriť označenie odvetvia KZVS na úrovni divízie; zároveň je zákonom daná možnosť rozšíriť KZVS aj na časť odvetvia. Časťou odvetvia pre tieto účely je úroveň skupiny. KZVS sa uzatvára na úrovni odvetvia (divízie). Na úrovni časti odvetvia (skupiny) sa uzatvára, ak sa na tom zmluvné strany dohodli,
vypustiť podmienku súhlasu zamestnávateľa s rozšírením záväznosti KZVS na neho,
pre rozšírenie záväznosti KZVS ustanoviť podmienku reprezentatívnosti, t.j. musí byť splnená podmienka, že zamestnávatelia, pre ktorých je záväzná KZVS, ktorá sa navrhuje rozšíriť, zamestnávajú v odvetví alebo v časti odvetvia väčší počet zamestnancov ako zamestnávatelia združení v inej organizácii zamestnávateľov, ktorá v tom istom odvetví alebo časti odvetvia uzatvorila inú KZVS,
umožniť zamestnávateľom uplatniť pripomienky k návrhu na rozšírenie KZVS, ktoré zhodnotí tripartitná komisia pre rozšírenie KZVS.
V návrhu sa definuje aj pojem kolektívne vyjednávanie, pričom sa osobitne zdôrazňuje bipartitný princíp kolektívneho vyjednávania.
Zároveň sa navrhuje z rozšírenia záväznosti KZVS zo zákona vylúčiť taxatívne vymedzené kategórie zamestnávateľov (ide o zamestnávateľa, na ktorého sa ku dňu účinnosti rozšírenia vzťahuje záväznosť inej KZVS, zamestnávateľa, ktorý je ku dňu účinnosti rozšírenia v úpadku, zamestnávateľa, ktorý je ku dňu účinnosti rozšírenia v likvidácii, zamestnávateľa, u ktorého ku dňu účinnosti rozšírenia bol zavedený ozdravný režim alebo bola zavedená nútená správa, zamestnávateľa, ktorý zamestnáva do 20 zamestnancov, zamestnávateľa, ktorý zamestnáva aspoň 10 % osôb so zdravotným postihnutím, zamestnávateľa, ktorého postihla mimoriadna udalosť, ktorej následky ku dňu účinnosti rozšírenia trvajú, zamestnávateľa, ktorý ku dňu účinnosti rozšírenia vykonáva podnikateľskú činnosť menej ako 24 mesiacov).
Návrh zákona vychádza z odporúčania Medzinárodnej organizácie práce č. 91, podľa ktorého vnútroštátne predpisy môžu rozšíriť KZVS za týchto podmienok:
kolektívna zmluva už pokrýva istý počet príslušných zamestnávateľov a zamestnancov, ktorý je dostatočne reprezentatívny,
žiadosť na rozšírenie záväznosti kolektívnej zmluvy predloží jedna alebo viacero organizácii zamestnancov alebo zamestnávateľov, ktoré sú zmluvnými stranami,
pred rozšírením záväznosti kolektívnej zmluvy zamestnávatelia, na ktorých by sa mala kolektívna zmluva vzťahovať dostanú príležitosť, aby predložili pripomienky.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a medzinárodnými dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná (najmä Európska sociálna charta - revidovaná, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Dohovor Medzinárodnej organizácie práce č. 98 o vykonávaní zásad práva organizovať sa a kolektívne vyjednávať, Dohovor Medzinárodnej organizácie práce č. 154 o podpore kolektívneho vyjednávania), a s právom Európskej únie.
Návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, na životné prostredie a na informatizáciu spoločnosti; vplyvy návrhu zákona na podnikateľské prostredie a sociálne vplyvy sú uvedené v doložke vybraných vplyvov.

čl. I

čl. I bod 1
Navrhuje sa do znenia zákona doplniť vymedzenie pojmu kolektívne vyjednávanie. Cieľom návrhu je osobitne zdôrazniť pojem bipartita a bipartitný princíp, pretože bipartita a kolektívna zmluva ako jeden z výsledkov jej rokovania na podnikovej úrovni alebo na úrovni odvetvia, či časti odvetvia, významne prispieva k naplneniu zásady trvalého a efektívneho sociálneho dialógu a k dosahovaniu sociálneho mieru.

čl. I bod 2 a 3
Do znenia zákona sa pre zrozumiteľnosť navrhuje doplniť, že účastníkmi kolektívnej zmluvy na strane odborových organizácií nie je len jeden odborový orgán, ale aj viacero odborových orgánov, čo vyplýva aj z § 2 ods. 2 (v znení § 2 ods. 3 bolo pri strane zamestnávateľov uvedený singulár a plurál, pri strane zástupcov zamestnancov len singulár).

čl. I bod 4
Oproti doterajšiemu právnemu stavu, keď označením odvetvia kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa (ďalej len „KZVS“) je kód štatistickej klasifikácie ekonomických činností podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 1893/2006, ktorým sa zavádza štatistická klasifikácia ekonomických činností NACE Revision 2 a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (EHS) č. 3037/90 a niektoré nariadenia ES o osobitných oblastiach štatistiky, na úrovni skupiny, navrhuje sa ustanoviť, že označením odvetvia KZVS je úroveň divízie podľa vyššie uvedeného nariadenia a označením časti odvetvia je úroveň skupiny podľa vyššie uvedeného nariadenia. KZVS sa uzatvára na úrovni odvetvia (divízie). Na úrovni časti odvetvia (skupiny) sa uzatvára, ak sa na tom zmluvné strany dohodli.

čl. I bod 5
Vo väzbe na zmenu v § 4 ods. 3 sa navrhuje doplniť alternatívne záväznosť KZVS pre členov združenia vo väzbe na úroveň, na ktorej sa KZVS uzatvorila.

čl. I bod 6
Navrhuje sa doplniť, že KZVS je záväzná aj pre zamestnávateľov ako aj ich zamestnancov v odvetví (divízia) alebo v časti odvetvia (skupina), na ktoré bola rozšírená záväznosť KZVS.

čl. I bod 7
Cieľom návrhu novely zákona je úprava podmienok rozširovania záväznosti KZVS na ďalších zamestnávateľov v odvetví, resp. odvetviach (divízia, resp. divízie) alebo v časti odvetvia (skupina, resp. skupiny). Rozširovanie KZVS je štandardným nástrojom na vyrovnávanie pracovných podmienok, mzdových podmienok a podmienok zamestnávania na úrovni sektorov v rámci členských štátov Európskej únie. Jedným z východísk tohto návrhu bolo odporúčanie Medzinárodnej organizácie práce č. 91, z ktorého vyplýva, že vnútroštátne predpisy môžu rozšíriť KZVS za týchto podmienok: kolektívna zmluva už pokrýva istý počet príslušných zamestnávateľov a zamestnancov, ktorý je dostatočne reprezentatívny, žiadosť na rozšírenie záväznosti kolektívnej zmluvy predloží jedna alebo viacero organizácii zamestnancov alebo zamestnávateľov, ktoré sú zmluvnými stranami, - pred rozšírením záväznosti kolektívnej zmluvy zamestnávatelia, na ktorých by sa mala kolektívna zmluva vzťahovať dostanú príležitosť, aby predložili pripomienky. Navrhuje sa preto pre rozšírenie záväznosti KZVS ustanoviť podmienku reprezentatívnosti, podľa ktorej možno KZVS rozšíriť len ak zamestnávatelia pre ktorých je záväzná KZVS, ktorá sa navrhuje rozšíriť zamestnávajú v odvetví alebo v časti odvetvia …

čl. I bod 8
Navrhuje sa z rozšírenia záväznosti KZVS zo zákona vylúčiť taxatívne vymedzené kategórie zamestnávateľov. Ide o tie kategórie zamestnávateľov, u ktorých existuje objektívny dôvod, že rozšírenie KZVS na nich by im mohlo spôsobovať problémy. Ide napr. o zamestnávateľa, ktorý má problém riadne plniť svoje existujúce záväzky (je v úpadku alebo v nútenej správe), alebo ktorý vykonáva podnikateľskú činnosť menej ako 24 mesiacov alebo ide o malého zamestnávateľa do 20 zamestnancov a ďalšie vymenované dôvody.

čl. I bod 9
Legislatívno-technická úprava.

čl. I bod 10
Požiadavka na úpravu vyplynula z aplikačnej praxe. Ide o uloženie povinnosti tej strane, ktorá žiada o určenie sprostredkovateľa ministerstvo, aby žiadosť o riešenie sporu spolu s príslušnými podkladmi zaslala v dvoch vyhotoveniach ministerstvu, ktoré jedno vyhotovenie zašle sprostredkovateľovi a jedno vyhotovenie zostáva k dispozícií ministerstvu. Zároveň sa ukladá povinnosť zmluvnej strane, ktorá žiada ministerstvo o určenie sprostredkovateľa zaslať túto žiadosť aj druhej zmluvnej strane.

čl. I bod 11
Požiadavka na úpravu vyplynula z aplikačnej praxe. Ustanovením sa navrhuje, aby sprostredkovateľ, na ktorom sa zmluvné strany dohodnú, ministerstvu oznámil prijatie sporu, pretože ministerstvo sa nemá možnosť dozvedieť o riešení sporu v tých prípadoch, keď si sprostredkovateľa vybrali zmluvné strany na základe dohody.

čl. I bod 12
Požiadavka na úpravu vyplynula z aplikačnej praxe. Ustanovenie sa navrhuje upraviť rovnako, ako pri konaní pred sprostredkovateľom. To znamená, ak sa zmluvné strany dohodnú na rozhodcovi, ustanovuje sa povinnosť, aby rozhodca zaslal zápisnicu o riešení sporu nielen zmluvným stranám, ktoré sa na rozhodcovi dohodli, ale aj ministerstvu, ktoré je povinné uhrádzať rozhodcovi odmenu a iné trovy konania.

čl. I bod 13
V prechodných ustanoveniach sa navrhuje možnosť vydania právneho predpisu (výnosu), ktorým sa rozširuje záväznosť KZVS s účinnosťou až od 1. januára 2014. To znamená, že návrh na rozšírenie KZVS môže byť podaný po nadobudnutí účinnosti tohto zákona, ale k rozšíreniu KZVS nemôže dôjsť skôr ako od 1. januára 2014.

čl. II
Navrhuje sa nadobudnutie účinnosti zákona od 1. júla 2013. Bratislava 20. februára 2013 Robert Fico v. r. predseda vlády Slovenskej republiky Ján Richter v. r. minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky