Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 9S/57/2025 0725101127 05. 11. 2025 JUDr. Ina Šingliarová ECLI:SK:SpSBA:2025:0725101127.2
Uznesenie Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: ARRIVA Liorbus, a. s., so sídlom Bystrická cesta 2164, 034 01 Ružomberok, IČO: 36 403 431, právne zastúpený: Zukalová -Advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Černyševského 3761/46 Bratislava, IČO: 36 859 354, proti žalovanému: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, so sídlom Špitálska 4, 6, 8, 816 43 Bratislava, IČO: 00 681 156, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 21296/2025-M_OPV, 53169/2025 zo dňa 30.05.2025, takto rozhodol: I. Správny súd žalobu odmieta. II. Po právoplatnosti tohto uznesenia vec postupuje žalovanému Ministerstvu práce, sociálnych veci a rodiny Slovenskej republiky ako orgánu príslušnému na konanie a rozhodnutie o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 21296/2025M_OPV, 53169/2025 zo dňa 30.05.2025. III. Žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a. odôvodnenie: 1. ARRIVA Liorbus, a. s. (ďalej len „žalobca“), sa žalobou zo dňa 30.07.2025 domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len „žalovaný“) č. 21296/2025-M_OPV, 53169/2025 zo dňa 30.05.2025, ktorým žalovaný podľa § 3a ods. 4 zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „KolZ“) určil rozhodcu v spore o určenie odborovej organizácie oprávnenej na uzatvorenie kolektívnej zmluvy: A. B. C., D., E. F. XXXX/XX, XXX XX B.. 2. Žalovaný určil rozhodcu na účely určenia rozhodcu v spore o určenie odborovej organizácie oprávnenej na uzatvorenie kolektívnej zmluvy medzi ZO OZ KOVO ORAVA-LIPTOV, Mláka 4/6, 029 01 Námestovo, IČO 30 80 40 78 03 12, a ZO OZ MODERNE ODBORY AIOS AMS ARRIVA Bratislava, Mlynské Nivy 1485/70, 821 05 Bratislava, IČO 42 41 41 21 00 22, pôsobiacich u zamestnávateľa, ktorým je žalobca. 3. Žalobca žiada, aby správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, a to najmä z dôvodu, že žalovaný pri rozhodovaní o určení rozhodkyne porušil svoje povinnosti podľa § 3a KolZ tým, že nezistil skutkový stav veci. 4. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších prepisov (ďalej len „SSP“) na účely tohto zákona sa rozumie administratívnym konaním postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov 5. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) SSP na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka.
6. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 7. Podľa § 7 písm. a) SSP správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená. 8. Podľa § 97 SSP ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). 9. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná. 10. Podľa § 98 ods. 2 SSP ak žalobca podal žalobu preto, že sa riadil nesprávnym poučením orgánu verejnej správy o tom, že voči jeho rozhodnutiu alebo opatreniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok, správny súd v uznesení o odmietnutí žaloby podľa odseku 1 písm. g) súčasne rozhodne o postúpení veci prvostupňovému orgánu verejnej správy. Ak bola v takom prípade žaloba podaná na správnom súde včas, platí, že riadny opravný prostriedok bol podaný včas. 11. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 71/1976 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „SP“) tento zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak. ods. 18 (prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 31. marca 2022) ZVO v znení zákona č. 395/2021 Z. z. ak v odseku 19 nie je ustanovené inak, konanie, v ktorom rozhoduje rada a v ktorom nebolo vydané rozhodnutie do 30. marca 2022, dokončí rada podľa § 187i; konanie o preskúmaní rozhodnutia mimo odvolacieho konania sa dokončí podľa predpisov účinných do 30. marca 2022. 12. Podľa § 53 SP proti rozhodnutiu správneho orgánu má účastník konania právo podať odvolanie, pokiaľ zákon neustanovuje inak alebo pokiaľ sa účastník konania odvolania písomne alebo ústne do zápisnice nevzdal. 13. Podľa § 61 SP proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy, vydanému v prvom stupni, možno podať na tomto orgáne v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia rozklad; včas podaný rozklad má odkladný účinok (ods. 1). O rozklade rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie. Proti tomuto rozhodnutiu sa nemožno odvolať (ods. 2). Ustanovenia o odvolacom konaní sa primerane vzťahujú aj na konanie o rozklade (ods. 3). 14. Správny súd v prvom rade skúmal podmienky prípustnosti súdneho preskúmania žalobou napadnutého rozhodnutia, pričom dospel k záveru, že žalobu je potrebné odmietnuť pre jej neprípustnosť, keďže smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému nebol podaný opravný prostriedok. 15. V systéme správneho súdnictva je právo na prístup k súdnemu prieskumu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe správnej žaloby determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia, zrušujú alebo deklarujú práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, a to okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 7 SSP). 16. Správny súd v prejednávanom prípade poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 444/2025-17 zo dňa 19. augusta 2025, v ktorom ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť podanú žalobcom proti napadnutého rozhodnutiu žalovaného, a to z toho dôvodu, že žalobca nevyčerpal právny prostriedok, ktorý mu priznáva zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd. Ústavný súd v danom rozhodnutí dospel k záveru, cit. „Vzhľadom na § 2 ods. 2 SSP, ktorý je odzrkadlením čl. 46 ods. 2 ústavy a v ňom obsiahnutého práva na súdnu ochranu správnymi súdmi, je potrebné prikloniť sa k takému výkladu SSP, pri ktorom prípadné nejasné alebo viacerými spôsobmi vyložiteľné ustanovenia zákona sa budú vykladať spôsobom umožňujúcim prístup k správnemu súdu. Rozhodnutie ministerstva o určení rozhodcu tak predstavuje individuálny správny akt, ktorým došlo k zásahu do práv sťažovateľky (tu: žalobca – pozn. správny súd) tým, že jej nedobrovoľným spôsobom bolo uložené podrobiť sa následnému rozhodnutiu rozhodcu. O správnej žalobe má právomoc rozhodnúť správny súd. Rozhodnutie ministerstva tak je napadnuteľné v rámci správneho súdnictva a správy súd má právomoc vo veci sťažovateľky vecne rozhodnúť.“ (bod 27 odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 444/2025-17 zo dňa 19. augusta 2025).
17. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že ústavný súd považuje bez ďalšieho vo svojej rozhodovacej činnosti napadnuté rozhodnutie žalovaného za rozhodnutie. Súdny prieskum rozhodnutia orgánu verejnej správy je daný vtedy, ak rozhodnutie zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka (§ 3 ods. 1 písm. b/ SSP). Vzhľadom na uznesenie ústavného súdu č. k. III. ÚS 444/2025-17 zo dňa 19. augusta 2025 možno konštatovať, že tieto znaky sú naplnené. Zároveň však treba poukázať na to, že rozhodnutie musí byť vydané v rámci administratívneho konania, t. j. postupu orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov (§ 3 ods. 1 písm. a/ SSP). 18. Základným procesnoprávnym predpisom pre konania v oblasti verejnej správy je SP, ktorý upravuje konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb. Tento zákon sa vzťahuje na všetky správne konania, okrem tých, ktoré sú osobitným zákonom výslovne vylúčené (pozri § 1 ods. 1 SP). K obdobnému záveru dospela aj právna veda, podľa ktorej SP je „Procesnoprávnych predpisov všeobecného charakteru. Znamená to, že sa použije univerzálny vždy, keď správny orgán v oblasti verejnej správy rozhoduje o práve, právom chránenom záujme alebo povinnosti v konkrétnej fyzickej alebo právnickej osoby.“ (Košičiarová, S. Správny poriadok. Komentár. Šamorín: Heuréka, 2013, s. 13). 19. Uvedené korešponduje aj s názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorého: „I. Z ustanovenia § 1 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov vyplýva, že správny poriadok sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak, teda aj na konanie úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý rozhoduje o práve žiadateľa na poskytnutie príspevku na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov. Popri vymedzení okruhu správnych orgánov zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov teda vymedzuje svoju pôsobnosť aj vo vzťahu k iným právnym predpisom. Formulačne to zákonodarca vyjadril slovným spojením „ak osobitný zákon neustanovuje inak“. Obsahovo táto formulácia vyjadruje dve skutočnosti, a to a) subsidiaritu správneho poriadku a b) negatívne vymedzenie pôsobnosti. II. Niektoré osobitné predpisy výslovne ustanovujú, že na konanie sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. V prípade, ak takáto konštatácia v príslušnom právnom predpise v oblasti správneho práva absentuje a ak nie sú v osobitnom zákone upravené odchýlky, procesný režim správneho poriadku nastupuje ex lege a je povinnosťou orgánu verejnej správy dôsledne ho aplikovať“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 3. augusta 2016, sp. zn. 3Sžo/202/2015). 20. Podľa názoru správneho súdu, pokiaľ ústavný súd dospel k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutie je rozhodnutím na účely SSP, potom nemožno mať pochybnosti o tom, že takéto rozhodnutie muselo byť vydané v rámci správneho (administratívneho) konania. Toto rozhodnutie pritom muselo byť vydané v rámci procesného postupu upraveného v KolZ. 21. Správny súd tu poukazuje na to, že KolZ „mlčí“, pokiaľ ide o aplikovateľnosť SP na jeho ustanovenia. Z daného dôvodu preto správny súd poukazuje na už zhora citovaný rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 3. augusta 2016, sp. zn. 3Sžo/202/2015 a zastáva názor, že na dané konanie sa SP aplikuje automaticky ex lege, keďže nie je takáto aplikácia vylúčená priamo v texte KolZ. 22. V konaniach podľa SP sa pritom plne uplatňuje zásada dvojinštančnosti konania, ktorá je odvodená od § 53 SP (a § 61 SP) a z ktorého vyplýva, že účastník správneho konania má právo na podanie riadneho opravného prostriedku. Toto právo nemá len vtedy, keď osobitný zákon (v prejednávanom prípade KolZ) určuje inak, a teda by osobitný zákona priamo expressis verbis vylúčil možnosť podať odvolanie (rozklad). KolZ však v danom mlčí. 23. Z daného dôvodu je preto správny súd názoru, že voči žalobou napadnutému rozhodnutiu je prípustné podať riadny opravný prostriedok (rozklad), o ktorom má byť rozhodnuté príslušným správnym orgánom (§ 61 ods. 2 SP). Z administratívneho spisu a zo správnej žaloby vyplýva, že takýto riadny opravný prostriedok žalobca nevyužil a podal žalobu priamo proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy. Správny súd je však toho názoru, že žalobca sa v danom prípade riadil nesprávnym poučením orgánu žalovaného, a preto je na mieste postupovať podľa § 98 ods. 2 SSP. 24. Literatúra k tomuto ustanoveniu uvádza, že „ustanovenie § 98 ods. 2 predstavuje špecifický ‚benefit‘ žalobcu, teda akési dobrodenie zákona v jeho prospech spojené s podaním neprípustnej žaloby. Idem pritom o neprípustnú žalobu v zmysle § 7 písm. a) smerujúcu proti rozhodnutiu alebo opatreniu orgánu verejnej správy, proti ktorému účastník konania, prípadne aj zainteresovaná verejnosť, ak k tomu bola oprávnená, nepodali riadny opravný prostriedok. Príčinou jeho nepodania však bolo nesprávne
poučenie obsiahnuté v prvostupňovom rozhodnutí alebo opatrení o neprípustnosti riadneho opravného prostriedku. Podstatou benefitu je to, že správny súd takúto žalobu síce s odkazom na § 98 ods. 1 písm. g) odmietne, ale súčasne v druhom výroku tohto uznesenia žalobu v zmysle § 98 ods. 2 postúpi ako riadny opravný prostriedok prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. Predpokladom takéhoto postúpenia je však včasné podanie takejto žaloby. Ak bola totiž žaloba podaná včas, má zo zákona následne povahu včas podaného riadneho opravného prostriedku.“ Podľa názoru súdu za osobitný prípad nesprávneho poučenia žalobcu treba považovať aj situáciu, keď žalobca nebol poučený vôbec. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca nebol o možnosti podať opravný prostriedok poučený vôbec. 25. Správny súd konštatuje, že z administratívneho spisu vyplýva, že napadnuté rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 05.06.2025. Správna žaloba bola súdu doručená dňa 30.08.2025, t. j. v zákonnej dvojmesačnej lehote, a teda bola podaná včas. 26. Keďže správny súd dospel k záveru, že žaloba proti preskúmavanému rozhodnutiu je neprípustná, postupoval podľa § 98 ods. 1 písm. g) v spojení s § 7 písm. a) SSP a žalobu odmietol tak, ako je to uvedené vo výroku I. tohto uznesenia. Keďže žaloba bola podaná včas a má zároveň v tomto špecifickom prípade povahu včas podaného riadneho opravného prostriedku podaného v administratívnom konaní, tak podanie správny súd zároveň postúpil žalovanému na rozhodnutie o opravnom prostriedku, ako je vedené vo výroku II. tohto uznesenia. 27. Vzhľadom na neprípustnosť súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia žalovaného a odmietnutie žaloby, správny súd nerozhodoval o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, pretože rozhodnutie o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe bolo skonzumované rozhodnutím o odmietnutí žaloby. 28. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 171 ods. 1 SSP. Žalobca procesne zavinil odmietnutie žaloby (neprípustnosť žaloby), správny súd však žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal, pretože ide o orgán štátnej správy, žiadne dôvodne vynaložené trovy konania mu nevznikli a žiadne si ani neuplatnil. 29. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP) Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ podľa § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).