Zákon č. 564/2009 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky predkladá vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) na základe Plánu legislatívnych úloh vlády na rok 2009.
Pripomienky a stanoviská sociálnych partnerov boli do návrhu zákona zapracované po vzájomných konzultáciách so sociálnymi partnermi. Súčasne ministerstvo požiadalo Medzinárodný úrad práce o poskytnutie odbornej pomoci v oblasti rozširovania záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa. Táto bola poskytnutá prostredníctvom experta Medzinárodnej organizácie práce pre slobodu združovania a kolektívne vyjednávanie. Odborná pomoc bola zameraná na problematiku spojenú s rozširovaním záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa, najmä na úpravu zákonných podmienok pre rozširovanie záväznosti kolektívnych zmlúv, proces rozširovania záväznosti kolektívnych zmlúv a výnimky z rozširovania kolektívnych zmlúv.
Cieľom novej právnej úpravy je
vytvoriť podmienky pre bezproblémové fungovanie kolektívneho vyjednávania a rozširovanie záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa na zamestnávateľov, ktorí nie sú združení vo zväze zamestnávateľov,
zvýšiť počet zamestnancov pokrytých kolektívnymi zmluvami vyššieho stupňa, keďže po roku 2004 došlo k výraznému poklesu pokrytia a prijať opatrenia na zlepšenie tohto stavu,
vytvoriť rovnaké podmienky pre zamestnancov a zamestnávateľov v odvetví, ktorí sú označení rovnakým kódom štatistickej klasifikácie ekonomických činností na úrovni divízie alebo na úrovni skupiny ako zamestnávatelia, ktorí uzatvorili kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa a zabrániť sociálnemu dampingu,
zmeniť rozsah rozširovania záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa tak, aby táto bola záväzná pre všetkých zamestnávateľov v odvetví, ktorí sú označení rovnakým kódom odvetvia akým je označená kolektívna zmluva vyššieho stupňa,
umožniť zamestnávateľovi, ktorý nie je združený vo zväze zamestnávateľov, dobrovoľné pristúpenie ku kolektívnej zmluve vyššieho stupňa, ak s tým zmluvné strany kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa súhlasia,
umožniť rozšírenie záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa na základe spoločného návrhu zmluvných strán alebo na návrh jednej zmluvnej strany,
zjednodušiť a zosúladiť ustanovenia o rozširovaní záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa s platnými právnymi predpismi, t.j. štatistickou klasifikáciou ekonomických činností, ktorá je vydaná vyhláškou Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 306/2007 Z. z.,
ustanoviť jednoznačné a konkrétne kritéria pre rozširovanie záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa.
Navrhovanou právnou úpravou sa deklaruje podpora slobodnému kolektívnemu vyjednávaniu s minimalizáciou intervencie štátu, len na prípady, kedy absencia kolektívnych zmlúv zvýhodňuje zamestnávateľov bez uzatvorenej kolektívnej zmluvy a na druhej strane znevýhodňuje zamestnancov týchto zamestnávateľov. Zamestnávatelia, na ktorých sa nevzťahuje žiadna kolektívna zmluva, si v konkurenčnom podnikateľskom prostredí môžu takto vytvárať priaznivejšie ekonomické podmienky aj na úkor vlastných zamestnancov, v porovnaní s podmienkami u zamestnávateľov, na ktorých sa vzťahuje kolektívna zmluva.
Účelom navrhovaného právneho inštitútu rozširovania záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa je zachovanie sociálneho zmieru, priaznivejšia úprava pracovných podmienok a podmienok zamestnania zamestnancov, zabezpečenie relatívne jednotného štandardu pracovnoprávnych a mzdových podmienok pre skupinu zamestnávateľov s prevažujúcou činnosťou v odvetví označenom rovnakým kódom štatistickej klasifikácie ekonomických činností na úrovni divízie alebo skupiny, zamedzenie konaniu niektorých zamestnávateľov, ktorí sa nestali členmi organizácie zamestnávateľov s úmyslom vyhnúť sa záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa. V návrhu novely zákona o kolektívnom vyjednávaní sa oproti doterajšiemu právnemu stavu navrhuje rozširovanie záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa na celé odvetvie a nielen na označených jednotlivých zamestnávateľov v rámci odvetvia, samozrejme za predpokladu, že sú splnené zákonom ustanovené podmienky.
Navrhovaná právna úprava rozširovania záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa rešpektuje základné zásady zakotvené v medzinárodných dokumentoch a je obdobná s právnymi úpravami rozširovania záväznosti kolektívnych zmlúv v krajinách Európskej únie. Rozširovanie záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa na území Slovenskej republiky má svoju tradíciu od roku 1937, kedy sa na základe nariadenia vlády č. 144 z 26. júna 1937, rozširovala záväznosť tzv. hromadných pracovných zmlúv na celé odvetvie.
Navrhnuté kritéria pre rozširovanie záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa sú v súlade s Odporúčaním Medzinárodnej organizácie práce č. 91 o kolektívnych zmluvách, v zmysle ktorého vnútroštátne predpisy môžu rozšíriť záväznosť kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa za týchto podmienok:
ak kolektívna zmluva už pokrýva istý počet príslušných zamestnávateľov a zamestnancov, ktorý je dostatočne reprezentatívny,
ak žiadosť na rozšírenie záväznosti kolektívnej zmluvy predloží jedna alebo viacero organizácii zamestnancov alebo zamestnávateľov, ktoré sú zmluvnými stranami,
ak pred rozšírením záväznosti kolektívnej zmluvy zamestnávatelia, na ktorých by sa mala kolektívna zmluva vzťahovať dostanú príležitosť, aby predložili pripomienky.
Navrhovaný spôsob rozširovania záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa má fakultatívny charakter, samozrejme za predpokladu, že rozširovaná kolektívna zmluva vyššieho stupňa spĺňa podmienky ustanovené zákonom. Teda aj v prípade, že sú splnené zákonné podmienky rozšírenia, ministerstvo nie je povinné rozšíriť záväznosť kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, napr. v prípade, že by rozširovanie záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa nebolo v súlade so základnými verejnými záujmami. Umožňuje sa, aby sa jednotliví zamestnávatelia mohli k návrhu na rozšírenie záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa vyjadriť. Jednotlivé návrhy na rozšírenie posudzuje tripartitná komisia zriadená na základe zákona. Ak sú podmienky ustanovené zákonom splnené, je v kompetencii ministerstva rozšíriť všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorým je výnos, záväznosť kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa na celé odvetvie.
Právna úprava kolektívneho vyjednávania a rozširovania kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa vychádza z medzinárodných zmlúv a dohovorov, ktorými je Slovenská republika viazaná na základe čl. 154c Ústavy Slovenskej republiky. Sú to:
Európska sociálna charta - revidovaná,
Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
Dohovor Medzinárodnej organizácie práce č. 98 o vykonávaní zásad práva organizovať sa a kolektívne vyjednávať,
Dohovor Medzinárodnej organizácie práce č. 154 o podpore kolektívneho vyjednávania.
Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie.
Návrh zákona nebude mať zvýšené nároky na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo vyšších územných celkov. Dopady návrhu zákona sú uvedené v doložke o posúdení vplyvov.
Návrh zákona bol prerokovaný s Ministerstvom financií Slovenskej republiky, sekciou rozpočtovej politiky, ktorá vo svojom stanovisku MF/21093/2009-411 zo dňa 22. júla 2009 berie na vedomie, že návrh zákona nebude mať vplyv na štátny rozpočet, rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov.
Doložka zlučiteľnosti
právneho predpisu
s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie
1. Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky
2. Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov
3. Problematika návrhu právneho predpisu:
a) je upravená v práve Európskych spoločenstiev
primárnom
čl. 138 a 140 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v platnom znení,
sekundárnom
nie je upravená,
b) nie je upravená v práve Európskej únie
c) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.
4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:
a) lehota na prebratie smernice alebo rámcového rozhodnutia podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia z nich vyplývajúca
Bezpredmetné.
b) informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení
Uvedené konanie proti Slovenskej republike nebolo začaté.
c) informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice alebo rámcové rozhodnutia už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia
Zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov.
5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev alebo právom Európskej únie:
Stupeň zlučiteľnosti - úplný
6. Gestor a spolupracujúce rezorty:
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky
Doložka o posúdení vplyvov
1. Odhad vplyvov na verejné financie
Návrh zákona nebude mať vplyv na štátny rozpočet, rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov. Možno predpokladať, že rozšírením záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa na celé odvetvie sa vytvoria priaznivejšie pracovné podmienky a podmienky zamestnania, čo bude mať nepriamy pozitívny vplyv na štátny rozpočet vzhľadom na odvodové povinnosti zamestnávateľov a zamestnancov.
2. Odhad vplyvov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb
Návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na obyvateľstvo ani na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.
3. Odhad vplyvov na životné prostredie
Realizácia predloženého návrhu zákona nebude mať žiadny vplyv na životné prostredie.
4. Odhad vplyvov na zamestnanosť
Realizáciou predloženého návrhu zákona sa nepredpokladá žiadny vplyv na zamestnanosť občanov Slovenskej republiky.
5. Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie
Realizáciou predloženého návrhu zákona sa nepredpokladá negatívny vplyv na podnikateľské prostredie. Právnou úpravou rozširovania záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa na celé odvetvie sa sleduje zabezpečenie relatívne jednotného štandardu pracovnoprávnych a mzdových podmienok pre skupinu zamestnávateľov s prevažujúcou činnosťou v odvetví označenom kódom štatistickej klasifikácie ekonomických činností na úrovni divízie alebo skupiny, zabránenie sociálnemu dampingu, čo priaznivo ovplyvní podnikateľské prostredie.
6. Analýza vplyvov na informatizáciu spoločnosti
Realizácia predloženého návrhu zákona nebude mať žiadny vplyv na informatizáciu spoločnosti.

čl. I

čl. I bod 1 a 7
Legislatívnotechnická úprava.

čl. I bod 2 a 3
Navrhuje sa ustanoviť ďalšiu podmienku označenia zamestnávateľa, na ktorého sa vzťahuje kolektívna zmluva vyššieho stupňa, a to kód štatistickej klasifikácie ekonomických činností zamestnávateľa podľa osobitného predpisu, ktorým je Nariadenie Európskeho Parlamentu a Rady (ES) č. 1893/2006 z 20. decembra 2006, ktorým sa zavádza štatistická klasifikácia ekonomických činností NACE Revision 2 a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (EHS) č. 3037/90 a niektoré nariadenia ES o osobitných oblastiach štatistiky (Ú. v. EÚ L 393, 30.12.2009). Na základe citovaného nariadenia bola vydaná vyhláška Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 306/2007 Z. z., ktorou sa vydáva štatistická klasifikácia ekonomických činností (SK NACE Rev. 2) (ďalej len „vyhláška č. 306/2007 Z. z.“), ktorá nadobudla účinnosť 1. januára 2008. Zmluvné strany kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa mali pred účinnosťou vyhlášky č. 306/2007 Z. z. povinnosť označovať kolektívne zmluvy vyššieho stupňa kódom odvetvovej klasifikácie ekonomických činností podľa vyhlášky Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 552/2002 Z. z., ktorou sa vydáva štatistická odvetvová klasifikácia ekonomických činností kódom OKEČ. Označenie …

čl. I bod 4 a 5
Navrhuje sa, aby kolektívna zmluva vyššieho stupňa bola záväzná pre zamestnávateľov združených v organizácii zamestnávateľov, ktorá kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa uzavrela, len za splnenia dvoch podmienok: 1. ak kód štatistickej klasifikácie ekonomických činností týchto zamestnávateľov na úrovni divízie alebo na úrovni skupiny je rovnaký ako označenie odvetvia, pre ktoré je uzatvorená kolektívna zmluva vyššieho stupňa a, 2. ak pre týchto zamestnávateľov nie je záväzná iná kolektívna zmluva vyššieho stupňa. Každý zamestnávateľ je označený päťmiestnym číselným kódom podľa štatistickej klasifikácie ekonomických činností SK NACE, pričom prvé dve čísla toho kódu predstavujú divíziu, resp. prvé tri čísla tohto kódu predstavujú skupinu. Dvojmiestny číselný kód – na úrovni divízie alebo trojmiestny číselný kód na úrovni skupiny je označením odvetvia. Kolektívna zmluva vyššieho stupňa sa vzťahuje na tých zamestnávateľov v združení zamestnávateľov, ktorých označenie na úrovni divízie alebo na úrovni skupiny je totožné s odvetvím, ktorým je označená kolektívna zmluva vyššieho stupňa.

čl. I bod 6
Z hľadiska systematiky sa v ustanovení § 5 odseku 3 medzi zamestnávateľov, ktorí sú viazaní kolektívnou zmluvou vyššieho stupňa, navrhuje zaradiť aj zamestnávateľov v tom odvetví, na ktoré bola rozšírená záväznosť kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa. Títo zamestnávatelia sú povinní plniť záväzky vyplývajúce z rozšírenej kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa. Záväznosť rozšírenej kolektívnej zmluvy vyššie stupňa sa však nevzťahuje na zamestnávateľov taxatívne vymenovaných v § 7a. Navrhuje sa možnosť pristúpenia ku kolektívnej zmluve vyššieho stupňa zamestnávateľovi, ktorý nie je združený v organizácii zamestnávateľov, ktorá kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa uzavrela, ak tento zamestnávateľ iniciatívne požiada o pristúpenie ku kolektívnej zmluve vyššieho stupňa. Ustanovuje sa podmienka súhlasu zmluvných strán kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa s pristúpením, aby sa predišlo zneužívaniu tohto inštitútu. Zamestnávateľ, ktorý nie je združený v príslušnom zamestnávateľskom zväze a má záujem, aby sa na neho vzťahovala kolektívna zmluva vyššieho stupňa, môže zmluvné strany požiadať o súhlas s pristúpením ku kolektívnej zmluve vyššieho stupňa. Ak zmluvné strany súhlasia s pristúpením ku kolektívnej zmluve …

čl. I bod 8
Navrhuje sa, aby boli v zákone jednoznačne ustanovené subjekty, ktoré môžu podať písomný návrh na rozšírenie záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa; sú to obidve zmluvné strany spoločne, alebo ktorákoľvek zmluvná strana samostatne. Ak sa kolektívna zmluva vyššieho stupňa vzťahuje na viaceré odvetvia, navrhovateľ vo svojom návrhu vyselektuje, na ktoré odvetvia navrhuje extenziu. Návrh na rozšírenie záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa nemusí obsahovať všetky odvetvia, ktorými je označená kolektívna zmluva vyššieho stupňa. Navrhovaný spôsob rozširovania záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa má fakultatívny charakter, samozrejme za predpokladu, že rozširovaná kolektívna zmluva vyššieho stupňa spĺňa podmienky ustanovené zákonom. Teda aj v prípade, že sú splnené zákonné podmienky rozšírenia, ministerstvo nie je povinné rozšíriť záväznosť kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, napr. v prípade, ak by rozširovanie záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa nebolo v súlade so základnými verejnými záujmami. V pôsobnosti ministerstva je rozšíriť záväznosť kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, len za podmienky, že zamestnávatelia, na ktorých sa vzťahuje kolektívna zmluva vyššieho stupňa, ktorej záväznosť sa navrhuje …

čl. I bod 9 a 10
Za účelom spresnenia nákladov konania, ktoré sa aj podľa platného právneho stavu uhrádzajú sprostredkovateľom a rozhodcom, ktorí riešia kolektívne spory, navrhuje sa doplnenie cestovných náhrad. Tieto náhrady obsahuje aj platná vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 315/2009 Z. z., ktorá nadobudla účinnosť 1. augusta 2009.

čl. II
Navrhuje sa účinnosť od 1. januára 2010. Bratislava 30. septembra 2009 Robert Fico v. r. predseda vlády Slovenskej republiky Viera Tomanová v. r. ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky